Životné a pracovné podmienky vo Fínsku

3 PRACOVNÉ PODMIENKY

1 HĽADANIE PRÁCE

1.1 Ako si nájsť prácu

Ak hľadáte zamestnanie, pozrite si aktuálne ponuky do Fínska na portáli siete EURES Slovensko v sekcii Uchádzači.

Na stránke EURES – európsky portál pracovnej mobility nájdete ponuku pracovných miest a zároveň aj informácie o životných a pracovných podmienkach vo Fínsku a informácie o situácii na trhu práce. Stránka umožňuje vložiť si životopis na portál “on-line”. Životopis bude potom prístupný pre registrovaných zamestnávateľov, ktorí hľadajú vhodného kandidáta pre svoju firmu prostredníctvom tohto portálu. Portál je prepojený tiež s platformou European Job Days. EURES Fínsko zvykne organizovať niekoľko veľtrhov práce ročne.

Dobrým zdrojom informácií o voľných pracovných miestach sú taktiež úrady práce vo Fínsku. Ich samotná databáza je však dostupná len vo fínskom a švédskom jazyku. Pre zahraničných záujemcov o prácu vo Fínsku bola vytvorená stránka jobs.workinfinland.fi s ponukou inzerátov v anglickom jazyku. Fínske úrady práce (TE Services) majú tiež vlastnú telefonickú službu, kde poskytujú rady, ako si nájsť prácu. Táto služba umožňuje komunikáciu vo fínčine, švédčine, angličtine a ruštine.

V prípade ak by ste chceli pri hľadaní práce chceli využiť služby súkromných spoločností, tieto sú dostupné prostredníctvom Asociácie súkromných pracovných agentúr. Ak ste absolventom univerzity, určite si pozrite stránku www.aarresaari.net.

1.2 Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Váš životopis by mal byť aktualizovaný a odrážať potreby fínskeho trhu práce. V životopise uveďte ako prvé údaje o poslednom zamestnaní, resp. vzdelaní, prípadne absolvovaní školení. Najstaršie údaje by mali byť na konci. Dĺžka životopisu by nemala presahovať dve strany formátu A4. Ak chcete, môžete pridať fotografiu, ale nie je to nevyhnutné. V dnešnej dobe je fotografia v životopise bežnou vecou. Životopis by mal obsahovať tiež informácie týkajúce sa referencií predchádzajúcich zamestnávateľov. Nie je potrebné ho podpisovať.

EÚ navrhla spoločný Európsky formát – EUROPASS životopis, ktorý zrozumiteľne informuje o schopnostiach a vzdelaní uchádzača. Užitočné informácie nájdete tiež v článku Vzory životopisov a praktické rady pri ich zostavovaní.

K životopisu by ste mali napísať sprievodný list, v ktorom vysvetlíte, prečo sa uchádzate o prácu a prečo ste tým správnym kandidátom. Nemal by mať viac ako jednu stranu a priložte k nemu aj kópie vašich certifikátov, ak sa požadujú v inzeráte pracovnej ponuky. Osvedčenia / certifikáty by ste si mali vziať so sebou aj na pohovor. List so žiadosťou má byť podpísaný.

V súčasnej dobe stále viac zamestnávateľov využíva na nábor zamestnancov elektronické formuláre žiadostí o zamestnanie prostredníctvom svojich webových stránok.

2 PRESŤAHOVANIE SA DO INEJ KRAJINY

2.1 Pohyb tovarov a kapitálu

Voľný pohyb tovaru v rámci jednotného európskeho trhu je jedným z najväčších úspechov EÚ.

Ako jednotný trh funguje?

Na väčšinu tovarov sa vzťahuje „princíp vzájomného uznávania“, čo znamená, že produkty legálne vyrobené v jednom členskom štáte sa môžu voľne pohybovať a predávať vo všetkých ostatných krajinách EÚ.

V niektorých citlivých odvetviach ako stavebníctvo a farmaceutický priemysel aj naďalej platia určité obchodné obmedzenia. Členské štáty môžu okrem toho obmedziť voľný pohyb tovaru na domácich trhoch za určitých podmienok, ktoré sa týkajú napríklad ochrany životného prostredia alebo verejného zdravia.

Občania EÚ si vo všeobecnosti môžu kúpiť tovary v iných členských štátoch pre vlastnú potrebu. Vo väčšine prípadov neexistujú obmedzenia, čo si občan môže kúpiť a vziať pri cestovaní do iných krajín EÚ. Pri prechode z jedného členského štátu do iného sa už neplatí nijaká daň, pretože daň z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebná daň tvoria súčasť kúpnej ceny, čo znamená, že iné krajiny nemôžu uplatňovať nárok na ďalšie poplatky.

Na niektoré špecifické výrobky ako alkohol a tabak platia určité obmedzenia. Webová stránka Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre dane a colnú úniu poskytuje prehľad o pravidlách vzťahujúcich sa na nákup týchto tovarov v inom členskom štáte EÚ. Osobitné pravidlá platia aj v prípade kúpy motorového vozidla v jednom členskom štáte a jeho osobného užívania v inom členskom štáte.

Voľný pohyb kapitálu

Právne predpisy EÚ umožňujú občanom voľne spravovať a investovať peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ.

Z voľného pohybu peňazí neplynú výhody vďaka zvýšenej efektívnosti len pre finančné trhy, ale aj pre každého občana EÚ.

Každý občan si môže otvoriť bankový účet, nakupovať akcie, investovať alebo kupovať nehnuteľnosti v inom členskom štáte s minimálnym množstvom obmedzení. Navyše podniky v EÚ môžu investovať do iných európskych podnikov, vlastniť ich a riadiť.

V členských štátoch platia pre voľný pohyb kapitálu niektoré výnimky. Väčšina výnimiek sa vzťahuje na dane, finančný dohľad, otázky verejného záujmu, pranie špinavých peňazí a finančné sankcie.

2.2 Hľadanie ubytovania

Takmer dve tretiny Fínov žijú vo svojich vlastných domoch. Možnosť prenájmu bytov závisí od lokality. V hlavnom meste Helsinki a iných väčších mestách môže byť ťažké nájsť si vhodné ubytovanie, najmä za rozumnú cenu. Výška nájomného v Helsinkách, najmä v centre mesta, je podstatne vyššia ako kdekoľvek vo Fínsku. Ak osoba sťahujúca sa do Fínska má už prácu, alebo jej bola ponúknutá práca, mala by požiadať zamestnávateľa, aby jej pomohol nájsť ubytovanie. Ďalšie informácie o rôznych formách podpory bývania sú k dispozícii v inštitúcii sociálneho poistenia KELA.

Súkromní prenajímatelia bytov zverejňujú svoje ponuky v novinách. Z prenájmom bytu vám môže pomôcť agentúra alebo internet. V novinách nájdete tiež kontakty na ubytovacie agentúry. Ponuky ubytovania v hosteloch vo Fínsku nájdete na stránke www.hostellit.fi.

2.3 Hľadanie školy

Vo Fínsku je každá obec zodpovedná za zabezpečenie základného vzdelania pre deti žijúce v jej pôsobnosti. Na internetových stránkach nájdete informácie o predškolskom a základnom vzdelávaní. Národné vzdelávacie ciele sa zameriavajú aj na vzdelávanie v dennej starostlivosti. O komunálnu dennú starostlivosť o svoje dieťa môžete požiadať počas celého roka podľa svojej potreby. Deti majú nárok na bezplatné predškolské vzdelanie jeden rok pred začiatkom povinnej školskej dochádzky.

Informácie o prihláškach na štúdium na stredných školách, univerzitách a univerzitách aplikovaných vied a o kurzoch odborného vzdelávania a učňovskej príprave nájdete na webovej stránke Opintopolku.fi. Webovú stránku spravuje Fínska národná rada pre vzdelávanie. Okrem pokynov ohľadne prihlášok poskytuje stránka aj komplexné informácie o fínskom vzdelávacom systéme.

Ďalšie informácie o možnostiach vzdelávania a odbornej prípravy sú k dispozícii aj na portáli Ploteus. Informácie o otázkach týkajúcich sa vzdelávania poskytujú aj Kariérne služby úradov práce – “TE Offices”. Informácie o finančnej pomoci pre študentov sú k dispozícii v Centre pre študentskú finančnú pomoc inštitúcie sociálneho zabezpečenia KELA. Vyššie vzdelanie vedúce k získaniu titulu je pre občanov členských štátov EÚ / EHP bezplatné.

2.4 Keď si zo sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

Snaha EÚ čo najviac zjednodušiť svojim občanom cestovanie po členských štátoch viedla k zavedeniu spoločných pravidiel, ktoré upravujú vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia automobilov a registráciu vozidla. Do spolupráce v tejto oblasti sú zapojené aj krajiny EHP, teda aj Nórsko, Island a  Lichtenštajnsko.

Vodičské preukazy

V súčasnosti neexistuje spoločný vodičský preukaz platný v celej oblasti EÚ/EHP. Členské štáty vydávajú vodičské preukazy „podľa modelu Spoločenstva“ s cieľom uľahčiť uznávanie vodičských preukazov vydaných rôznymi krajinami EÚ/EHP.

Tieto vodičské preukazy sa vydávajú podľa vnútroštátneho práva, ale sú platné aj v ostatných krajinách EÚ a tiež na Islande, v Lichtenštajnsku a Nórsku. Treba poznamenať, že dočasné vodičské preukazy alebo osvedčenia vydané domovskou krajinou držiteľa však nie sú uznávané v iných členských štátoch.

Ak občan EÚ/EHP odíde žiť do iného členského štátu, môže používať platný vodičský preukaz počas celého obdobia jeho platnosti. (Držitelia vodičského preukazu sú však povinní splniť všetky požiadavky týkajúce sa vodičského preukazu v novej krajine, napr. kratšej platnosti alebo lekárskych prehliadok). Po uplynutí platnosti existujúceho vodičského preukazu alebo v prípade straty či krádeže musí držiteľ požiadať o vydanie nového vodičského preukazu v krajine pobytu.

Registrácia automobilu

Ak občan EÚ/EHP odíde žiť do iného členského štátu EÚ/EHP na kratšie obdobie ako šesť mesiacov, nemusí zaregistrovať vozidlo alebo platiť dane v novej krajine. Vozidlo ostáva zaregistrované v predchádzajúcej krajine pobytu.

Ak však vlastník vozidla ostane v novej krajine viac ako šesť mesiacov, je povinný zaregistrovať vozidlo v novej krajine pobytu a zaplatiť registračnú daň v hostiteľskej krajine. Pri registrácii musí majiteľ vozidla predložiť tieto dokumenty: osvedčenie o zhode; poistné krytie; doklad o vlastníctve vozidla; doklad o zaplatení DPH; doklad o technickej spôsobilosti vozidla; doklad o úhrade registračného poplatku a cestnej dane.

V niektorých krajinách majú majitelia, ktorí sa prisťahovali z inej krajiny EÚ/EHP, pri registrácii vozidla nárok na oslobodenie od dane v prípade, že spĺňajú príslušné podmienky a dodržia lehoty. Pred odchodom z krajiny by mal občan kontaktovať príslušné vnútroštátne orgány (pozri odkaz).

Poistenie vozidla pri presťahovaní sa v rámci EÚ/EHP

Občania EÚ a EHP môžu poistiť svoje vozidlo v inom členskom štáte EÚ/EHP, poisťovacia spoločnosť však musí mať buď sídlo v hostiteľskej krajine alebo licenciu na predaj poistení v tejto krajine.

Je dôležité overiť si u poisťovateľa, či bude súčasná zmluva o poistení platná v krajine, do ktorej si občan vozidlo sťahuje. Ak občan bude musieť uzatvoriť nové poistenie v inej krajine EÚ/EHP, je potrebné vedieť, že poisťovacie spoločnosti nie sú povinné rešpektovať záznamy o predchádzajúcom bezškodovom priebehu poistenia.

Zdanenie pri kúpe automobilu

Ak sa občan rozhodne pre kúpu motorového vozidla v jednom členskom štáte EÚ/EHP, ale chce ho registrovať v inom členskom štáte, je povinný zaplatiť DPH len v cieľovej krajine. Viac informácií o tejto téme nájdete na webovej stránke Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre dane a colnú úniu.

Užitočné odkazy:

Vaša Európa – vozidlá

Kontakty v členských štátoch – vozidlá

2.5 Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Občania členských štátov EÚ, EHP a Švajčiarska nepotrebujú povolenie na pobyt vo Fínsku. Musia sa však zaregistrovať, ak sa vo Fínsku budú zdržiavať dlhšie ako tri mesiace. Registrovať sa je možné prostredníctvom Fínskej imigračnej služby. 

Pri registrácii sa uvádza účel pobytu. Môžu to byť napríklad práca, štúdium alebo rodinné väzby. Trvalý pobyt sa udeľuje, ak občan EÚ žil vo Fínsku minimálne päť rokov nepretržite. Rodinný príslušník občana EÚ má právo na trvalý pobyt, ak s ním žil vo Fínsku legálne a nepretržite minimálne päť rokov.

Občan cudzej krajiny je zo zákona povinný hlásiť rovnaké informácie o evidencii obyvateľov ako fínski občania, ak pobyt vo Fínsku trvá viac ako jeden rok. Za registráciu v tomto prípade zodpovedá Agentúra pre digitálne a dátové služby obyvateľstva. Občania EÚ sa preukazujú cestovným pasom alebo preukazom totožnosti s fotografiou a osvedčením vydaným Fínskou imigračnou službou. Medzi ďalšie požadované dokumenty patrí sobášny list (ak existuje) a rodné listy detí (originál alebo overená fotokópia). Cudzinci, ktorí dočasne žijú vo Fínsku, môžu okrem Agentúry pre digitálne a dátové služby obyvateľstva poslať dobrovoľné vyhlásenie o registrácii buď Úradu sociálneho zabezpečenia (KELA) alebo miestnemu daňovému úradu. Ak pobyt trvá menej ako jeden rok, považuje sa dočasný.

2.6 Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom

Predtým ako pôjdete do Fínska sa odporúča:

• • vopred si preštudovať informácie o pracovných podmienkach, zvykoch, tradíciách a pod.,

• • začať sa učiť fínsky jazyk ešte doma,

• • zistiť si informácie o životných a pracovných podmienkach z internetu, zo stránok samospráv, novín atď.,

• • mať platný pas alebo preukaz totožnosti,

• • je dobré vziať si referencie od zamestnávateľa a doklad o vzdelaní, Európsky preukaz zdravotného poistenia,

• • pre nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie je istejšie zistiť si transfer dávok v nezamestnanosti do Fínska na 3 mesiace – prenosný dokument U2 (bývalý formulár E303),

• • priniesť prenosný dokument U1 (bývalý formulár E301) potvrdenie o zachovaní práva na dávky v nezamestnanosti a poistenie, ktoré získate na príslušnom úrade vo vašej krajine (v krajine pôvodu).

Po príchode do Fínska:

• • občania krajín EÚ/EHP a Švajčiarska môžu byť vo Fínsku bez povolenia 3 mesiace, pričom po tejto dobe musia svoj pobyt registrovať prostredníctvom Fínskej imigračnej služby. Bližšie informácie sú uvedené v časti Postupy registrácie a povolenie na pobyt,

• • nezamestnaní uchádzači o zamestnanie alebo občania hľadajúci prácu sa môžu zaevidovať na príslušnom miestnom úrade práce. Je potrebné vziať si so sebou pas alebo preukaz totožnosti, životopis a doklad o prihlásení sa na pobyt vydaný Agentúrou pre digitálne a dátové služby obyvateľstva,

• • žiadosť na pobyt má byť podložená sociálnym zabezpečením, doklad vydáva Úrad sociálneho zabezpečenia KELA (ak je rozhodnutie úradu KELA kladné, dostanete KELA kartu, ktorá oprávňuje jej držiteľa dostávať fínske dávky sociálneho zabezpečenia),

• • žiadosť o vydanie daňovej karty vydáva príslušný daňový úrad v mieste vášho pobytu,

• • vo Fínsku sú výplaty posielané elektronicky a tak budete potrebovať založiť si účet v banke. Keď si ho chcete založiť, potrebujete mať so sebou pas alebo preukaz totožnosti a fínske identifikačné číslo vydané Agentúrou pre digitálne a dátové služby obyvateľstva.

3 PRACOVNÉ PODMIENKY

3.1 Prehľad pracovných podmienok v Európe

Snahou EÚ je zlepšovanie pracovných podmienok v Európe. EÚ spolupracuje s národnými vládami s cieľom zaistiť občanom prácu v príjemnom a bezpečnom prostredí. EÚ podporuje členské štáty prostredníctvom:

• • výmeny skúseností a prípravy spoločných aktivít;

• • stanovenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky, bezpečnosť a ochranu zdravia.

Zlepšovanie kvality pracovného života 

V záujme zlepšovania spokojnosti a bezpečnosti pracovníkov v EÚ je dôležité určiť, čo robí pracovné prostredie priaznivým a stanoviť kritériá pre kvalitné pracovné podmienky.

Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) je agentúra EÚ so sídlom v Dubline a jej úlohou je poskytovať informácie, poradenstvo a odbornú pomoc v tejto oblasti.

Agentúra stanovila niekoľko kritérií pre kvalitu zamestnania a práce, ktoré zahŕňajú:

• • zdravie a spokojnosť na pracovisku – dobré pracovné podmienky umožňujú predchádzať zdravotným problémom, znižujú riziko úrazov a zlepšujú efektívnosť práce;

• • zosúladenie pracovného a mimopracovného života – občania EÚ by mali dostať možnosť na vyváženie pracovného a mimopracovného života;

• • rozvoj zručností – kvalitné zamestnanie je zamestnanie s možnosťami na odbornú prípravu, rozvoj a kariérny postup.

Sociálny dialóg

EÚ úzko spolupracuje so sociálnymi partnermi – vrátane podnikových organizácií a odborových zväzov – v otázkach zamestnanosti a postupov súvisiacich s výkonom práce. Na sociálnom dialógu sa zúčastňujú obidve strany odvetvia s cieľom uzavrieť dohody, ktoré môžu mať významný vplyv na európskeho pracovníka. Niektoré medziodvetvové dohody uzavreté v rámci sociálneho dialógu sa stali základom právnych predpisov EÚ a zahŕňajú zmeny podmienok v súvislosti s rodičovskou dovolenkou, prácou na kratší pracovný čas a zmluvami na dobu určitú.

Niekedy sociálni partneri uzatvoria tzv. autonómne dohody, ktoré upravujú napr. prácu z domu, stres v práci, obťažovanie a násilie na pracovisku. Sociálny dialóg prebieha aj v rôznych priemyselných odvetviach, kde boli vytvorené výbory pre oblasť bankovníctva, chemického priemyslu, poisťovníctva, telekomunikácií a oceliarstva.

Viac informácií nájdete na webovej stránke Európskej komisie venovanej sociálnemu dialógu. Medzi organizácie zapojené do medzisektorového sociálneho dialógu patria: Európska konfederácia odborových zväzov a Businesseurope.

Zdravie a bezpečnosť pri práci

Podľa predpisov EÚ sú zamestnávatelia povinní zaručiť zamestnancom bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. To znamená, že zamestnávateľ musí vypracovať politiky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, ktorých súčasťou je hodnotenie rizík, školenie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konzultácie s pracovníkmi, postupy v prípade poskytnutia prvej pomoci, vzniku požiaru a nutnosti evakuácie. Od zamestnancov sa očakáva, že budú dodržiavať pokyny v oblasti bezpečnosti a  ochrany zdravia pri práci a oznamovať akékoľvek možné nebezpečenstvá.

Viac informácií o zásadách, ktoré sú základom rámca EÚ pre  bezpečnosť a ochranu zdravia, a ich vplyvoch na jednotlivcov a podniky nájdete na webovej stránke Európskej komisie.

Množstvo užitočných informácií o tejto téme ponúka podnikom aj zamestnancom Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Stanovenie minimálnych požiadaviek

Zlepšovanie pracovných podmienok v členských štátoch vo veľkej miere závisí od stanovenia spoločných pracovných noriem. Pracovné právo a nariadenia EÚ stanovujú minimálne požiadavky na udržateľné pracovné prostredie, ktoré v súčasnosti uplatňujú všetky členské štáty.

Predpisy EÚ, ktoré sa vzťahujú na pracovné podmienky, zahŕňajú množstvo otázok vrátane pracovného času, zamestnania dočasných pracovníkov, práv zamestnancov so zmluvami na kratší pracovný čas a ochranu zamestnancov s pracovnou zmluvou na dobu určitú.

Cieľom právnych predpisov v týchto oblastiach je vždy zaistiť vysokú úroveň zamestnanosti a zároveň dodržiavať práva občanov na pracovisku. Napríklad smernica EÚ zaručuje, aby podmienky zamestnávania zamestnanca na kratší pracovný čas boli porovnateľné s právami kolegov pracujúcich na plný pracovný úväzok. Zamestnávatelia nemôžu zaobchádzať so zamestnancami so zmluvou na dobu určitú nepriaznivejšie ako so stálymi zamestnancami.

3.2 Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Získanie uznania kvalifikácií a kompetencií môže zohrávať zásadnú úlohu pri rozhodovaní, či začať pracovať v inej krajine EÚ. Žiaľ, rôzne systémy vzdelávania a odbornej prípravy sťažujú zamestnancom aj inštitúciám primerané posúdenie kvalifikácií.

Uznávanie odborných kvalifikácií

Základnou zásadou platnou pre všetkých občanov EÚ by mala byť možnosť vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. V skutočnosti však odlišné vnútroštátne požiadavky bránia prístupu k určitým povolaniam v hostiteľskej krajine.

Na prekonanie týchto rozdielov stanovila EÚ systém na uznávanie odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému sa rozlišuje medzi podmienkami, ktoré platia pre regulované povolania (povolania, pre ktoré sa podľa zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolania, ktoré v hostiteľskej krajine nepodliehajú právnej regulácii.

Európska komisia stanovila súbor nástrojov, ktorých cieľom je zabezpečenie lepšej transparentnosti a lepšie uznávanie kvalifikácií tak na akademické, ako aj profesionálne účely:

• • Európsky kvalifikačný rámec (EQF) Hlavným cieľom európskeho kvalifikačného rámca je vytvoriť prepojenie medzi rôznymi vnútroštátnymi systémami kvalifikácie s cieľom zjednodušiť uznávanie diplomov. Jednotlivci a zamestnávatelia tak budú môcť využiť EQF na lepšie pochopenie a porovnanie kvalifikácií získaných v rôznych krajinách.  Jednotlivé krajiny si budú môcť porovnať systémy kvalifikácie s EQF – a od  roku 2012 budú všetky nové kvalifikácie obsahovať odkaz na úroveň EQF.  

• • Národné informačné strediská pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC) Sieť národných informačných stredísk pre uznávanie dokladov o vzdelaní bola zriadená v roku 1984 na podnet Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru. NARIC zohrávajú dôležitú úlohu v procese uznávania kvalifikácií.

• • Európsky systém prenosu kreditov (ECTS) Cieľom tohto systému je uľahčiť uznávanie období štúdia v zahraničí. Umožňuje prenos vzdelávania medzi rôznymi vzdelávacími inštitúciami a ponúka flexibilný spôsob na získanie akademického titulu.

• • Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti profesionálnych zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov: životopisu (Curriculum Vitae); jazykového pasu; dodatkov k osvedčeniu; dodatkov k diplomu a dokumentu Europass-mobility. Systém Europass umožňuje jasne a lepšie pochopiť zručnosti a kvalifikácie v rôznych častiach Európy. Národné strediská Europass boli zriadené v každej krajine EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru.

• • Databáza Európskej komisie obsahujúca regulované povolania zahŕňa zoznam regulovaných povolaní v členských štátoch, krajinách EHP a vo Švajčiarsku s možnosťou vyhľadávania a kontaktné miesta a informácie o príslušných orgánoch.

3.3 Druhy zamestnania

Trvalý pracovný pomer môže byť uzatvorený s osobou vo veku 15 rokov a viac, ktorá ukončila svoje povinné vzdelanie. Ľahká dočasná práca – na dobu určitú počas školských prázdnin môže byť dohodnutá s mladšou osobou, ktorá dosiahla (dosiahne) vek 14 rokov v kalendárnom roku.

Väčšina pracovných pomerov je trvalých, hoci krátkodobejšie pracovné pomery sa stávajú tiež bežnými. Čiastočný úväzok nie je vo Fínsku samozrejmosťou tak, ako je to inde v Európe. Vďaka materskej dovolenke a systému dennej starostlivosti, ženy aktívne participujú v pracovnom živote a zvyčajne pracujú na plný úväzok.

V krajine je veľa firiem ponúkajúcich súkromné služby v oblasti zamestnania. Personálne spoločnosti a súkromné sprostredkovateľské agentúry nemajú právo vyberať poplatky od zamestnanca. Náklady za služby uhrádza firma, ktorá ich služby využíva.

Okrem tradičných druhov zamestnania za posledné desaťročie zviditeľňuje aj takzvané „ľahké podnikanie“. V praxi to znamená, že niekto pracuje ako podnikateľ, hoci nemá spoločnosť ako takú. Financovanie je založené na fakturáciách. To v skutočnosti znamená, že osoba môže dostávať odmenu za prácu, ktorú vykonáva ako „plat“, ale táto osoba je podľa zákona o zamestnanosti a sociálnom poistení považovaná za podnikateľa. Viac informácií je k dispozícii na webových stránkach daňového úradu.

3.4 Pracovné zmluvy

Pri uzatváraní pracovného pomeru je podpísaná pracovná zmluva. V zmluve sa zamestnanec zaväzuje vykonávať určitú prácu pre zamestnávateľa za stanovenú mzdu a iné výhody. V zmysle Zákonníka práce pracovný pomer môže byť uzatvorený ústne, písomne alebo elektronickou formou. Avšak odporúča sa pracovný pomer uzavrieť písomne. Dokonca, ak pracovný pomer nebol uzatvorený písomne, zamestnávateľ je povinný dať zamestnancovi podmienky práce písomne.

Okrem požiadaviek zamestnávateľa a zamestnanca, podmienky a požiadavky uvedené v pracovnej zmluve vychádzajú zo Zákona o zamestnanosti, Zákona o pracovnom čase, Zákona o ročnej dovolenke a Kolektívnej zmluvy platnej pre príslušný sektor. Kolektívna zmluva uzatvorená medzi odborovými zväzmi a zamestnávateľskou asociáciou hrá dôležitú úlohu pri špecifikovaní požiadaviek zamestnancov a pokrýva takmer všetkých zamestnancov. Kolektívne zmluvy obsahujú dohodu o odmenách, pracovnom čase a ročnej dovolenke. Odporúča sa starostlivo si skontrolovať pracovné podmienky stanovené v pracovnej zmluve. 

Na začiatku pracovného pomeru môže byť dohodnutá skúšobná doba. Dĺžka skúšobnej doby môže trvať maximálne 6 mesiacov. Počas nej hociktorá strana môže skončiť pracovný pomer bez udania dôvodu. V niektorých odvetviach však kolektívna zmluva môže stále ustanovovať, že skúšobná doba nesmie prekročiť štyri mesiace.

Zamestnávateľ môže vypovedať pracovnú zmluvu len z vážnych dôvodov. Môžu to byť napríklad finančné problémy spoločnosti alebo vážne porušenie podmienok zo strany zamestnanca – zanedbanie povinnosti a pod. Pracovný pomer na dobu určitú končí bez oznámenia o skončení pracovného pomeru uplynutím stanovenej doby zamestnania.

Písomne uzatvorený pracovný pomer a podmienky musia obsahovať nasledujúce informácie / body:

• • informácie o bydlisku zamestnanca a sídle / prevádzke zamestnávateľa,

• • miesto výkonu práce,

• • dátum začatia pracovného pomeru,

• • dĺžka trvania pracovného pomeru na dobu určitú a dôvod uzatvorenia pracovného pomeru na dobu určitú,

• • dĺžka skúšobnej doby (ak je dohodnutá),

• • miesto, kde je práca vykonávaná, ak nie je určené stabilné miesto, vysvetlenie dôvodu, prečo zamestnanec bude pracovať na rôznych miestach,

• • kolektívna zmluva,

• • stanovený základný plat a deň výplaty,

• • pracovná doba,

• • ročná dovolenka,

• • výpovedná lehota,

• • pri práci v zahraničí, ktorá trvá viac ako 1 mesiac, trvanie práce, mena, v ktorej bude vyplácaná mzda, peňažná kompenzácia platená v zahraničí, dodatočné výhody a termín výplaty.

3.5 Špeciálne kategórie

V spoločnosti sa vyvíja úsilie na dosiahnutie rovnosti a rovnakých príležitostí v práci prostredníctvom rôznych opatrení a právnych predpisov zakazujúcich diskrimináciu. Cieľom zákona o nediskriminácii, rovnako ako pri iných právnych predpisoch týkajúcich sa rovnosti, je zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s ľuďmi.

Pravidlá rovnosti, ktoré sa musia dodržiavať pri práci, sú stanovené v zákone o nediskriminácii a v pracovnoprávnych predpisoch. Rovnosť pohlaví je ustanovená v zákone o rovnosti žien a mužov. Diskriminácia pri inzerovaní pracovných miest a výbere zamestnancov sa trestá rovnako ako diskriminácia v zamestnaní. Zákon o nediskriminácii zakazuje diskrimináciu na základe veku, etnického alebo národného pôvodu, národnosti, jazyka, viery, zdravia, zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie alebo z iných osobných dôvodov.

Mladiství pod 18 rokov nemôžu vykonávať taký istý druh práce za rovnakých podmienok ako dospelí. Zákon o zamestnávaní mladistvých obsahuje ustanovenia o ochrane zdravia pri práci. Mladiství sú zahrnutí vo vládnom nariadení o druhoch prác, ktoré sú obzvlášť škodlivé a nebezpečné pre mladistvých, nariadenie Ministerstva sociálnych vecí a zdravia uvádza príklady prác, ktoré sú nebezpečné pre mladistvých a tiež ktoré sú pre nich vhodné.

Ďalšie informácie možno získať od Úradu pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

3.6 Samostatná zárobková činnosť

Občania EÚ môžu vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť za rovnakých podmienok ako občania Fínska. Zákon o podnikaní obsahuje podrobné ustanovenia – predpisy týkajúce sa napríklad licencií a školení v rôznych odvetviach. Prisťahovalci by sa mali uistiť, že plne rozumejú požiadavkám na licencie a ostatným faktorom súvisiacim so začatím podnikania ešte predtým ako si založia firmu alebo začnú podnikať. Každý, kto chce začať podnikať musí zapísať svoju spoločnosť do obchodného registra na Národnom patentovom a registračnom úrade.

V prípade ak plánujete začať podnikať, môžete kontaktovať oddelenie služieb pre podnikanie na v miestnom ELY centre (Centrum pre ekonomický rozvoj, dopravu a životné prostredie) alebo tiež Obchodné centrá pre začínajúcich podnikateľov. Užitočným zdrojom informácií bude pre vás tiež miestna obchodná komora. Komplexný balík informácií o podnikaní vo Fínsku zverejňuje portál www.suomi.fi.

Bližšie informácie o podmienkach získania príspevkov na začatie podnikania nájdete na webovej stránke Ministerstva hospodárstva a zamestnanosti.

Webová stránka daňovej správy vám poskytne informácie o daniach z podnikania v anglickom a švédskom jazyku a má tiež dostupné telefónne číslo zákazníckych služieb pre tých, ktorí telefonujú zo zahraničia.

3.7 Platové podmienky

Vo Fínsku nie je zákonom stanovená minimálna mzda. Vo väčšine sektorov minimálnu mzdu ako aj ďalšie platobné podmienky špecifikuje kolektívna zmluva. Väčšina kolektívnych zmlúv je tiež všeobecne záväzná. Znamená to, že je možné ich aplikovať na ktorýkoľvek druh práce bez ohľadu na to, či zamestnávateľ je alebo nie je viazaný kolektívnou zmluvou. Zamestnávateľ nesmie stanoviť nižšie výhody pre zamestnanca ako tie, ktoré sú všeobecne platné v kolektívnej zmluve. Výška platu stanovená v kolektívnej zmluve je rovnako platná pre fínskych, ako aj pre zahraničných zamestnancov. Dokonca, ak aj zamestnávateľ nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu, práca musí byť primerane zaplatená.

Podrobné informácie o všeobecne záväzných kolektívnych zmluvách môžete získať od vašej odborovej organizácie alebo odborovej organizácie zamestnávateľa alebo od Úradu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

V súvislosti s vyplácaním mzdy zamestnanec musí dostať výplatnú pásku, kde si môže skontrolovať všetky položky a výšku vypočítanej mzdy alebo platu.

Webová stránka fínskej daňovej správy obsahuje usmernenia pre platenie daní a odvodov na sociálne zabezpečenie, a to aj vo švédčine a angličtine. Vo všeobecnosti platia zamestnávatelia tieto výdavky z platu zamestnanca.

3.8 Pracovná doba

Podľa zákona, maximálny pracovný čas vo Fínsku je 8 hodín denne, t.j. 40 hodinový týždenný pracovný čas. Existujú odchýlky od riadneho pracovného času, a to spôsobom stanoveným v zákone alebo v kolektívnej zmluve alebo na základe dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom. V tomto prípade však musí byť bežná pracovná doba vyvážená, aby bol priemer maximálne 8 hodín denne a 40 hodín týždenne.

Nadčasy sa môžu odpracovať, iba ak s tým zamestnanec súhlasí. Od začiatku roku 2020 prešli pracoviská z monitorovania nadčasov na sledovanie celkového pracovného času. Celkový pracovný čas zamestnanca vrátane nadčasov nesmie v období štyroch mesiacov presiahnuť v priemere 48 hodín týždenne. Za prácu nadčas musí byť zamestnancovi vyplatená mzda so zvýšenou sadzbou.

Zamestnávateľ musí viesť záznamy o odpracovaných hodinách, ktoré jasne ukazujú, koľko hodín bolo odpracovaných a koľko ich bolo vyplatených.

Ďalšie informácie sú dostupné na fínskom Úrade ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.

3.9 Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka, atď.)

Ročná dovolenka

Podmienky ročnej dovolenky nájdete v zákone o ročnej dovolenke a v kolektívnych zmluvách. Zákon o ročnej dovolenke sa aplikuje (s určitými obmedzeniami) pri všetkých typoch zamestnania v súkromnom aj verejnom sektore. Stanovuje pravidlá dovolenky: dĺžka, vyplácanie, odmena k dovolenke, príspevok k ročnej dovolenke. Zákon o ročnej dovolenke je založený hlavne na princípe zárobku, podľa ktorého sa dovolenka získava odpracovaním 14-dňového alebo 35-hodinového pravidla v dovolenkovom roku. Dovolenkový rok spadá do obdobia od 1. apríla do 31. marca. Zamestnanec má právo na platenú dovolenku v rozsahu dva alebo dva a pol pracovného dňa za každý mesiac, ktorý sa započítava do ročnej dovolenky, v závislosti od pracovného pomeru.

Práceneschopnosť

Keď zamestnanec ochorie musí to bezodkladne nahlásiť zamestnávateľovi. Doklad o práceneschopnosti (ďalej len PN) je potrebné odovzdať zamestnávateľovi najneskôr do 3 dní a v niektorých odvetviach zamestnania už v prvý deň.

Zamestnávateľ má povinnosť platiť práceneschopnosť počas choroby a to prvých 10 dní (v prípade ak pracovný pomer trvá viac ako 1 mesiac). Niektoré kolektívne zmluvy môžu zahŕňať povinnosť platiť dlhšie obdobie ako je stanovené v zákone. Keď zamestnávateľ prestane platiť PN, zamestnanec začne poberať nemocenské dávky, ktoré spravuje inštitúcia sociálneho zabezpečenia KELA. Výška príspevku je cca 70% z výšky mesačnej mzdy.

Kartu nemocenského poistenia KELA budete potrebovať pre všetky úkony smerujúce voči inštitúcii KELA alebo lekárňam. Viac informácií o rôznych kompenzáciách týkajúcich sa zdravotníctva, platieb u lekárov a vyplácania nemocenských dávok je možné získať u inštitúcii KELA. Zamestnávateľ musí taktiež zabezpečovať preventívne zdravotné prehliadky svojich zamestnancov, aby sa predišlo ochoreniam z povolania.

Rodičovská dovolenka

Vo Fínsku zamestnaní rodičia majú viacero možností rodičovskej dovolenky: materská dovolenka, špeciálna materská dovolenka, otcovská dovolenka, dovolenka na ošetrovanie dieťaťa a tiež dočasná alebo trvalá dovolenka na ošetrovanie dieťaťa. Po ukončení týchto kategórií prerušenia pracovného pomeru, má zamestnanec právo vrátiť sa do svojej práce na svoje pracovné miesto, ktoré vykonával pred odchodom na rodičovskú dovolenku alebo na miesto, ktoré korešponduje s miestom, ktoré predtým vykonával.

Celková dĺžka materskej alebo rodičovskej dovolenky je 263 pracovných dní. Dĺžka materskej dovolenky pre samotnú matku je 105 dní. Matka a otec sa môžu spoločne dohodnúť na ďalšom využití rodičovskej dovolenky. Otec má právo vziať si tzv. otcovskú dovolenku v dĺžke 1-18 dní počas materskej dovolenky matky a dostávať rodičovský príspevok počas tohto obdobia. Počas rodičovskej dovolenky platí KELA denné dávky, ktoré sú vo výške v závislosti od príjmu zamestnanca. Niektoré kolektívne zmluvy garantujú počas určitého obdobia materskej dovolenky mzdu v plnej výške.

Detailnejšie informácie týkajúce sa dávok rodičovskej dovolenky a iných dávok, ktoré poskytuje štát, je možné nájsť na stránkach fínskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia KELA.

Študijné voľno

Účelom študijného voľna je umožniť zamestnaným zvýšiť si kvalifikáciu a vzdelanie. Štúdium nemusí súvisieť s vykonávanou prácou. Zamestnanec si môže slobodne vybrať predmet svojho štúdia. Právo na študijné voľno sa vzťahuje na zamestnancov, zamestnancov verejného a štátneho sektoru. O študijné voľno môže požiadať osoba, ktorá je zamestnaná na trvalý pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa minimálne jeden rok.

3.10 Ukončenie pracovného pomeru

Pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú skončí uplynutím obdobia, na ktorý bol uzatvorený, bez oznámenia o jeho skončení alebo výpovednej lehoty.

Zmluva na dobu neurčitú sa končí uplynutím výpovednej lehoty v súlade s fínskym Zákonníkom práce a výpovednou lehotou stanovenou v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve. Zamestnanec nepotrebuje dôvody na skončenie takto uzavretého pracovného pomeru. Musí však dodržať výpovednú lehotu. V opačnom prípade by musel zamestnávateľovi zaplatiť sumu rovnajúcu sa mzde, ktorú by zarobil počas tej časti výpovednej doby, ktorú nepracoval.

Skúšobná doba (spravidla maximálne 6 mesiacov) môže byť dohodnutá v kolektívnej zmluve. Počas tohto obdobia môže byť pracovný pomer skončený obidvomi stranami ihneď. Počas skúšobnej doby sa však pracovná zmluva nesmie zrušiť z diskriminačných dôvodov alebo z iných dôvodov, ktoré sa nevzťahujú na účely skúšobnej doby.

Zamestnávateľ môže ukončiť pracovný pomer ak na to existujú primerané dôvody (napr. dôvody týkajúce sa zamestnanca alebo zmeny v prevádzke zamestnávateľa a pod.). Ak zamestnávateľ prepustí zamestnanca, výpovedná lehota závisí od dĺžky posledného zamestnania. Táto sa pohybuje v rozmedzí od 14 dní až po 6 mesiacov. Zamestnanec môže ukončiť pracovný pomer s výpovednou lehotou 14 dní ak zamestnanie trvalo menej ako 5 rokov alebo s výpovednou lehotou 1 mesiac ak zamestnanie trvalo viac ako 5 rokov.

Pracovný pomer môže byť zrušený, ak na to existujú mimoriadne presvedčivé dôvody. Takýmto dôvodom by mohlo byť napríklad závažné porušenie pracovných povinností alebo nedbanlivosť jednej zo strán a zároveň by nebolo možné očakávať, že daná strana bude pokračovať v pracovnom pomere, a to ani počas trvania výpovednej lehoty. V prípade takéhoto ukončenia sa pracovný pomer okamžite skončí bez akéhokoľvek upozornenia.

Zamestnanec má právo dostať potvrdenie o ukončení pracovného pomeru. Toto potvrdenie informuje o trvaní pracovného pomeru a kvalite vykonanej práce. Ak si to zamestnanec želá, v potvrdení môžu byť tiež uvedené dôvody ukončenia pracovného pomeru a posúdenie pracovných zručností a praxe, ktoré zamestnanec preukázal.

Ďalšie informácie sú dostupné na fínskom Úrade ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.

3.11 Zastupovanie pracovníkov

Vo Fínsku v porovnaní s inými členskými krajinami je veľa zamestnancov členom odborových organizácií, ktorých úroveň je značne vysoká. Okolo 75% je členom odborových zväzov. Existuje právna úprava na ochranu práva zamestnávateľov aj zamestnancov patriť do odborovej organizácie a podieľať sa na jej činnosti. Sloboda združovania nesmie byť obmedzená žiadnym druhom dohody.

Vo Fínsku je mnoho odborových zväzov, ktoré patria pod tri centrálne odborové organizácie. Sú to Centrálna organizácia fínskych odborových zväzov – SAK (21 odborových zväzov; členovia pracujú v robotníckych profesiách ako predavači, tesári); Fínska konfederácia zamestnancov – STTK (17 odborových zväzov; členovia pracujú v profesiách ako sú zdravotná sestra, supervízor) a Konfederácia odborových zväzov pre profesionálnych a riadiacich pracovníkov vo Fínsku – AKAVA (35 odborových zväzov; členovia pracujú v zamestnaniach ako napr. učitelia a lekári).

3.12 Pracovné spory – štrajky

Pracovné spory

Orgány zodpovedné za dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci monitorujú dodržiavanie pracovnej legislatívy. Orgány musia vydávať smernice a ustanovenia, poskytovať poradenstvo a oficiálne vyhlásenia z oblasti pracovnej legislatívy – ako sa tieto pravidlá a smernice ochrany práce majú používať a aplikovať. Odborové organizácie by mali byť informované, čo sa týka možnosti riešenia (vyrovnania) pracovných sporov. Odborový zväz vám môže poskytnúť právneho poradcu. Môžete tiež kontaktovať zástupcu zamestnancov.

Štrajky

Zákon o mediácii v pracovnoprávnych sporoch posilňuje právomoci týkajúce sa vedenia rokovaní o kolektívnych zmluvách a dohodách o kolektívnom vyjednávaní. Právne predpisy týkajúce sa priemyselných sporov rozlišujú medzi „spormi týkajúcimi sa záujmov“ a „právnymi spormi“. Spory týkajúce sa dohody o kolektívnej zmluve alebo jej zmeny sa podľa tohto systému klasifikujú ako „spory týkajúce sa záujmov“. Strany sporu týkajúceho sa záujmov môžu po rokovaniach a povinnom sprostredkovaní začať štrajk.

Počas obdobia trvania dohody je neštrajkový stav, ktorý znamená, že strany sa musia vyhýbať akýmkoľvek prerušeniam práce. Konflikty, ktoré vzniknú počas tohto obdobia sú konfliktami práva a môžu byť vyriešené iba vyjednávaním alebo pracovným súdom. Spory sa môžu týkať platnosti alebo interpretácie kolektívnych dohôd.

Individuálne odborové organizácie môžu ísť do štrajku, ale taktiež aj centrálne organizácie pre zamestnancov môžu požadovať zlepšenie svojich práv a postavenia tým že začnú štrajkovať. Zamestnávateľ a zástupca štátu – zmierovateľ musí byť informovaný o štrajku minimálne 2 týždne pred začatím štrajku. Informácia musí obsahovať dôvody štrajku, význam štrajku a presný čas začatia štrajku. Počas obdobia, keď neexistuje žiadna platná dohoda, môže zamestnávateľ vyvíjať tlak na zamestnancov prostredníctvom hrozby ich prepustenia, inými slovami zabrániť zamestnancom pracovať zatvorením pracoviska. Zamestnanci, ktorí legálne participujú na pracovných štrajkoch, nemôžu byť diskriminovaní a trestaní sankciami. Ak pracovný súd uzná štrajk pracovníkov za nelegálny, odborová organizácia je povinná platiť penále.

3.13 Odborná príprava

Odborné vzdelávanie a príprava zahŕňa praktické činnosti a kurzy súvisiace so špecifickým zamestnaním alebo povolaním a jeho cieľom je príprava účastníkov vzdelávania na budúcu kariéru. Odborná príprava znamená pre mnohých nevyhnutnú cestu k dosiahnutiu profesionálneho uznania a k zlepšeniu vyhliadok na získanie dobrého pracovného miesta.

Na podporu prístupu založenom na spolupráci k rozvoju systému odbornej prípravy v Európe využíva EÚ rôzne nástroje a iniciatívy, mnohé z nich tvoria súčasť programu celoživotného vzdelávania.

Celoživotné vzdelávanie je proces, ktorý zahŕňa všetky formy vzdelávania a trvá od predškolského veku až po obdobie po odchode do dôchodku. Jeho úlohou je umožniť ľuďom rozvíjať a udržiavať kľúčové kompetencie počas celého života, ako aj posilniť ich mobilitu medzi jednotlivými zamestnaniami, regiónmi a krajinami.

Možnosti financovania zahŕňajú množstvo aktivít vrátane výmenných pobytov, študijných stáží a vytvárania sietí. K dispozícii je množstvo rôznych projektov pre študentov, ich školiteľov a učiteľov.

Kľúčové čiastkové programy:

• • Erasmus. Je považovaný za vlajkovú loď EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Každoročne program Erasmus umožňuje približne 200 000 študentom študovať a pracovať v zahraničí. Okrem toho sa v rámci neho financuje spolupráca medzi európskymi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania.

• • Leonardo da Vinci. Okrem pomoci jednotlivcom pri získavaní nových zručností sa tento program zameriava aj na pomoc organizáciám z oblasti odborného vzdelávania a prípravy pri spolupráci s partnermi z EÚ, vďaka ktorej si môžu vymieňať najlepšie postupy. V rámci programu Leonardo da Vinci sa financuje množstvo rôznych praktických projektov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, v rámci ktorých umožňuje jednotlivcom odbornú prípravu v zahraničí prostredníctvom rozsiahlych iniciatív, ktoré posilňujú spoluprácu a vytváranie sietí po celej Európe.

• • Grundtvig. Program Grundtvig sa zameriava na podporu potrieb v oblasti vyučovania a vzdelávania pre tých, ktorí navštevujú kurzy pre vzdelávanie dospelých. Program sa zameriava na formálne, neformálne a informálne vzdelávanie.

Na zlepšenie spolupráce a výmeny najlepších postupov zriadila EÚ tieto dve agentúry:

Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP), ktoré bolo založené v roku 1975 na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v Európe. Sídli v gréckom Solúne a vykonáva výskum a analýzy týkajúce sa odbornej prípravy a šíri svoje odborné znalosti medzi európskych partnerov, ako sú univerzity, výskumné inštitúcie a vzdelávacie zariadenia.

Európska nadácia pre odborné vzdelávanie (ETF) bola založená v roku 1995 a úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jej poslaním je podporovať partnerské krajiny mimo EÚ v modernizácii a rozvoji ich systémov odborného vzdelávania.

4 ŽIVOTNÉ PODMIENKY

4.1 Prehľad životných podmienok v Európe

Kvalita života – hlavná priorita programu sociálnej politiky EÚ

Priaznivé životné podmienky závisia od viacerých faktorov, ako je kvalitná zdravotná starostlivosť, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy, kvalitná dopravná infraštruktúra a množstvo iných faktorov, ktoré priamo ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov. Cieľom EÚ je zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať výzvy, ktorým čelí súčasná Európa, akými sú sociálne vylúčenie a starnutie populácie.

Zamestnanosť v Európe

Kľúčovou prioritou EÚ je zlepšovanie pracovných príležitostí v Európe. EÚ a členské štáty prijali európsku stratégiu zamestnanosti, ktorej cieľom je vytvorenie väčšieho počtu a lepších pracovných miest, boj s nezamestnanosťou a zvýšenie mobility. Európska stratégia zamestnanosti poskytuje rámec pre koordináciu politík zamestnanosti jednotlivých členských štátov a výmenu informácií.

Zlepšovanie perspektívy každého Európana v oblasti zamestnania je takisto ústredným bodom desaťročnej stratégie EÚ pre hospodársky rast – Európa 2020, ktorá má počas nasledujúceho desaťročia zabezpečiť hospodársky rast. Základným cieľom je do konca desaťročia zaistiť 75% mieru zamestnanosti občanov EÚ vo veku 20 – 64 rokov.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii

Zdravie a dostupnosť vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti sú dôležitými prioritami všetkých Európanov. Väčšina občanov očakáva rýchly a jednoduchý prístup k zdravotnej starostlivosti aj pri cestovaní v rámci EÚ.

Politiky EÚ v oblasti zdravia reagujú na tieto potreby. Európska komisia vytvorila koordinovaný prístup k politike v oblasti zdravia a zaviedla do praxe sériu iniciatív, ktoré dopĺňajú aktivity vnútroštátnych verejných orgánov. Spoločné postupy a ciele EÚ sú zakotvené v programoch a stratégiách EÚ v oblasti zdravia.

Aktuálny program verejného zdravia EÚ má tri základné ciele:

• • zlepšiť ochranu zdravia občanov;

• • podporovať zdravie a zmierňovať nerovnosti v oblasti zdravia;

• • získavať a šíriť informácie a poznatky o zdraví.

Vzdelávanie a odborná príprava v EÚ

Členské štáty majú na starosti vlastné systémy vzdelávania a odbornej prípravy. EÚ však pridáva hodnotu koordinovaním aktivít, ktoré môžu pomôcť naplneniu spoločných cieľov a poskytnúť občanom EÚ väčšie možnosti na celoživotné vzdelávanie a odbornú prípravu.

Na účely realizácie tohto cieľa spolupracuje EÚ s vnútroštátnymi orgánmi a zúčastnenými stranami v oblasti vzdelávania v záujme zlepšovania politík a výmeny najlepších postupov. Okrem toho EÚ riadi celý rad programov  financovania v oblasti vzdelávania odbornej prípravy.

Schengenský priestor

Schengenský priestor vznikol v marci 1995. Zrušil hraničné kontroly v rámci územia signatárskych štátov a vytvoril jednotnú vonkajšiu hranicu, na ktorej musia prebiehať kontroly podľa spoločných pravidiel.

Do roku 2012 podpísalo Schengenskú dohodu 25 európskych krajín. Z nich 22 patrí k členským štátom EÚ:

Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko.

Okrem nich patria do schengenského priestoru aj Island, Nórsko a Švajčiarsko. Do schengenského priestoru nepatrí Spojené kráľovstvo a Írsko.

Doprava v EÚ

Dopravná politika EÚ sa sústreďuje na odstránenie prekážok medzi členskými štátmi, čo umožňuje rýchlejší a lacnejších pohyb občanov a tovarov cez hranice. Cieľom je poskytnúť čisté, bezpečné a efektívne cestovanie v rámci Európy a zároveň posilniť vnútorný trh pre voľný pohyb tovarov a osôb. EÚ je tiež zástancom práv cestujúcich.

Letecká doprava a práva cestujúcich

Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave znamenalo pre cestujúcich zníženie cestovných nákladov a väčší výber prepravcov a služieb. EÚ vytvorila aj súbor práv na spravodlivé zaobchádzanie s cestujúcimi.

V prípade problémov s letmi, ktoré odchádzajú z krajiny EÚ alebo prichádzajú do krajiny EÚ, a sú realizované prepravcom zaregistrovaným v EÚ (alebo na Islande, v Nórsku alebo vo Švajčiarsku) cestujúci disponujú súborom práv stanovených EÚ a môžu mať nárok na náhradu výdavkov alebo odškodnenie.

V prípade odoprenia nástupu do lietadla, veľkého meškania letu (viac ako 5 hodín), zrušenia letu alebo nadmerných rezervácií má cestujúci právo na výber medzi presmerovaním do miesta konečného určenia a vrátením sumy letenky. V prípade výberu vrátenia sumy letenky sa cestujúci vzdáva práva na ďalšie cestovanie, pomoc alebo presmerovanie zabezpečené leteckou spoločnosťou.

Letecká spoločnosť je povinná vždy informovať cestujúcich o ich právach a o dôvode odoprenia nástupu do lietadla, zrušenia letu alebo veľkého meškania (viac ako 2 hodiny). V závislosti od vzdialenosti a dĺžky meškania má cestujúci nárok na občerstvenie, stravu, komunikáciu (napr. bezplatný telefonický hovor) a ubytovanie cez noc.

V závislosti od dĺžky letu má cestujúci v prípade odoprenia nástupu do lietadla, zrušenia letu alebo v prípade príletu do miesta konečného určenia s meškaním viac ako 3 hodiny nárok na náhradu vo výške od 250 do 600 EUR.

Práva cestujúcich v železničnej doprave

V prípade meškania alebo zrušenia vášho vlakového spojenia môže vzniknúť cestujúcim nárok na náhradu a majú právo na primerané informácie o meškaní.

V prípade ohlásenia meškania trvajúceho viac ako 1 hodinu (v porovnaní s časom uvedeným na cestovnom lístku) môžu cestujúci:

• • zrušiť cestu a požiadať o okamžitú náhradu plnej ceny lístka (alebo časti cesty, ktorá nebola uskutočnená). O náhradu časti cesty, ktorá už bola uskutočnená, môžu cestujúci požiadať, ak v dôsledku meškania cesta nespĺňa účel;

• • požiadať železničnú spoločnosť o presmerovanie do miesta konečného určenia čo najskôr alebo v neskoršom termíne podľa výberu cestujúceho;

• • napriek meškaniu pokračovať v ceste podľa pôvodného plánu.

Ak sa rozhodnete pokračovať v ceste, máte nárok na náhradu. V prípade, že meškanie trvá 1 až 2 hodiny, máte nárok na náhradu vo výške 25 % z ceny lístka. Ak meškanie trvá viac ako 2 hodiny, máte nárok náhradu na 50 % z ceny lístka. Náhrada musí byť vyplatená do jedného mesiaca od predloženia žiadosti.

4.2 Politický, administratívny a právny systém

Od roku 1917 je Fínsko nezávislou demokratickou republikou. Prezident ako najvyššia hlava štátu je volený na obdobie šesť rokov. Sauli Niinistö je prezidentom od roku 2012. Eduskunta (Fínsky parlament) je volený každé štyri roky. Najväčšími stranami v krajine sú Fínska strana, Strana národnej koalície a Sociálnodemokratická strana Fínska. Komunálne voľby sa konajú každé štyri roky. V týchto voľbách sú volení poslanci do mestskej rady. Fínske samosprávy majú právo vyberať dane a majú právo rozhodovať o prerozdelení svojho rozpočtu. Poskytujú základné služby pre svojich obyvateľov. Medzi dôležité služby zabezpečované samosprávami, patria napríklad škôlky, školy, služby zdravotnej starostlivosti a sociálne služby.

Súdy sú rozdelené na všeobecné súdy a administratívne súdy. Existujú aj špeciálne súdy. Všeobecné súdy sú okresné súdy, odvolacie súdy a Najvyšší súd. Okresné súdy pojednávajú vo veciach občianskych a o trestných prípadoch. Odvolacie súdy pojednávajú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov. Odvolania proti rozhodnutiam odvolacích súdov sa riešia na Najvyššom súde. Správne súdnictvo je tvorené administratívnymi súdmi a Najvyšším administratívnym súdom. Administratívne súdy rozhodujú vo veciach odvolaní proti rozhodnutiam vydaným verejnými úradmi.

Polícia nepatrí do systému súdnictva, ale ich povinnosti zahŕňajú predsúdne vyšetrovanie a sú prvou fázou vyšetrovania trestného činu.

Základným pravidlom je, že človek, ktorý potrebuje právnika, musí si ho platiť z vlastných zdrojov. Ak takýto človek nemá dostatok finančných zdrojov, môže byť právna pomoc hradená buď z časti alebo v plnej výške zo štátnych zdrojov. Štát má úrady právnej pomoci. Právna pomoc môže byť poskytnutá vo všetkých právnych veciach.

Podrobnejšie informácie o právach a povinnostiach obyvateľov nájdete na portáli www.demokratia.fi, ktorý je podporovaný Ministerstvom spravodlivosti.

4.3 Príjmy a dane

V roku 2019 zarábali Fíni priemerne 3529 EUR mesačne. V porovnaní s inými európskymi krajinami má Fínsko pomerne vysoké daňové zaťaženie. Z daňových príjmov sú hradené služby, ako zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, starostlivosť o deti a starých ľudí, ktoré sú vo Fínsku na vysokej úrovni.

Vo Fínsku je človek povinný platiť daň, ak trvalo žije v krajine alebo ak tam žije dlhšie ako šesť mesiacov. Ak pobyt cudzinca vo Fínsku trvá menej ako šesť mesiacov, zamestnávateľ odvedie z jeho mzdy 35% daň. Daň sa odvádza preddavkovo a to tak, že sa zamestnancovi strháva 17 EUR z jeho denného zárobku. Táto daň pri zdroji je konečnou daňou a zamestnanec v takomto prípade nepodáva vo Fínsku daňové priznanie. Zamestnanec môže požiadať tiež o progresívne zdaňovanie, ktoré sa uplatňuje pri pobytoch dlhších ako 6 mesiacov.

Ak pobyt cudzinca trvá vo Fínsku viac ako šesť mesiacov, vzťahujú sa na neho tie isté daňové podmienky ako na obyvateľov Fínska. Je potrebné, aby po príchode navštívil miestnu matriku, kde mu bude vydané fínske osobné identifikačné číslo. Následne mu bude vystavená daňová karta, na základe ktorej mu bude zamestnávateľ odvádzať zo mzdy daň. Daň sa odvádza zo všetkých príjmov, čiže z tých, ktoré boli dosiahnuté vo Fínsku a aj v zahraničí.

Z dosiahnutých príjmov sa hradia štátne a miestne dane. Uplatňuje sa progresívna daň z príjmu. Štátne dane sú určované podľa vnútroštátnych daňových sadzieb. Mestá si každoročne stanovujú vlastné percentuálne sadzby dane. V roku 2020 sa výška miestnej dane pohybovala v rozmedzí 17 až 23,5 %. Priemerná sadzba dane je 19,97 %. Všetci členovia evanjelicko-luteránskej a ortodoxnej cirkvi platia cirkevnú daň. Každá farnosť určuje výšku dane ročne. V roku 2020 sa cirkevná daň pohybovala v rozmedzí 1 až 2 %. Z príjmov sa taktiež odvádzajú príspevky na dôchodkové poistenie a príspevky na poistenie v nezamestnanosti ktoré v roku 2020 boli v celkovej výške 8,4 %, ako aj zdravotné poistenie vo výške 1,18%. Tieto odvody sú zrážané zo mzdy rovnako ako je to pri daniach.

Z kapitálových príjmov (dividendy, úroky, príjmy z prenájmu a pod.) sa platí fixná daň, ktorej výška bola v roku 2020 na úrovni 30-34 %.

Základná sadzba dane z pridanej hodnoty je 24 %. DPH na potraviny je vo výške 14 % a na knihy, vlakové a autobusové lístky je vo výške 10 % (r.2020). Daň za motorové vozidlá pozostáva zo základnej dane a dane za pohonné hmoty. Daň za pohonné hmoty sa vyberá pri automobiloch, ktoré používajú inú pohonnú látku než benzín. V prípade otázok ohľadom daní môžu cudzinci kontaktovať fínske daňové úrady.

4.4 Životné náklady

Podľa spotrebiteľského prieskumu z roku 2019, náklady na bývanie a vykurovanie tvorili v priemere 24% z disponibilných príjmov domácností. Popri týchto nákladoch domácnosti míňajú veľa peňazí za dopravu (14%), potraviny (13%) a na aktivity v rámci ich voľného času (11%).

Podľa štatistiky Eurostatu z roku 2018 je Fínsko v prvej desiatke najdrahších členských štátoch EÚ a EHP. Ceny potravín sú tu o 20% vyššie ako je priemer EÚ a ceny alkoholických nápojov sú vyššie oproti priemeru až o 80%.

Tu je niekoľko príkladov cien od roku 2018: polotučné mlieko (l) – 0,9 EUR, maslo (500 g) – 3,3 EUR, vajcia (kg) – 3,2 EUR, mleté hovädzie mäso (kg) – 10,11 EUR, pstruh dúhový (kg) – 11,16 EUR, balíček kávy (550 g) – 3,95 EUR, zemiaky (kg) – 0,91 EUR, banány (kg) – 1,44 EUR, paradajky (kg) – 3,05 EUR, benzín 95 E10 (l) – 1,52 EUR, nafta (l) – 1,40 EUR, lístok do kina – 13,02 EUR.

4.5 Ubytovanie

Väčšina Fínov (70 %) žije vo vlastných domovoch. Ceny za bývanie sa veľmi líšia v rôznych oblastiach krajiny. Nájdenie cenovo vhodného ubytovania môže predovšetkým vo veľkých mestách trvať dlhší čas. Výška priemerného nájomného v roku 2019 pre celé Fínsko bola 15,2 EUR / m² a v hlavnom meste Helsinki to bolo 19,8 EUR / m². Predajná cena starších bytov bola v septembri 2019 v priemere 2081 EUR / m² v celom Fínsku a 3616 EUR / m² v hlavnom meste Helsinki.

Zmluva o podnájme a zmeny tejto zmluvy by mali byť urobené písomne. Nájomné sa normálne platí mesiac dopredu. Prenajímateľ môže žiadať depozit ako zábezpeku maximálne na tri mesiace dopredu. Výpovedná lehota je 1 kalendárny mesiac. Začína plynúť posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom prenajímateľ dostal o tom oznámenie. Predčasné ukončenie zmluvy, ktorá bola uzatvorená na pevne stanovenú dobu, je možné iba vo výnimočných prípadoch.

Vo Fínsku môže cudzí občan kupovať nehnuteľnosti alebo podiel v bytovom družstve. Kúpa bývania zvyčajne zahŕňa sporenie a vzatie si úveru po dobu najmenej 10-20 rokov. Kúpa podielu v bytovom družstve je potvrdená buď vkladom alebo súhlasom so štandardným odškodnením v prípade zrušenia. Vo všeobecnosti nie je možné odstúpiť od kúpy nehnuteľnosti bez akýchkoľvek nákladov. Nákup bytov je potvrdený kúpnou zmluvou, ktorú predávajúci aj kupujúci majetku vypracujú v dvoch vyhotoveniach. Kupujúci je povinný uhradiť daň z prevodu v lehote dvoch mesiacov odo dňa predaja (pri predaji medzi dvoma súkromnými osobami), okamžite v deň predaja (pri predaji agentom realitnej agentúry) alebo v lehote dvoch mesiacov odo dňa prevodu majetku (nová nehnuteľnosť). Ak kupuje kupujúci vo veku 18-39 rokov nehnuteľnosť po prvýkrát, nemusí platiť daň z prevodu, ak bude nehnuteľnosť užívaná na bývanie a kupujúci predtým nebol vlastníkom minimálne polovice kupovanej nehnuteľnosti.

Bytové družstvo je alternatívou pre prenajatie si alebo vlastnenie nehnuteľnosti. Právo na nehnuteľnosť je zabezpečené vznikom zmluvy o povolení na bývanie a zaplatením časti predajnej ceny nehnuteľnosti ako poplatku za právo užívania. Počas doby užívania sa platia náklady na údržbu. Vlastník domu nemôže odstúpiť od zmluvy. Vlastník práva na nehnuteľnosť môže toto právo predať, alebo vymeniť nehnuteľnosť za inú. Právo na nehnuteľnosť je možné predovšetkým vo veľkých mestách a obciach.

Najčastejšie je možné získať nehnuteľnosť do čiastočného vlastníctva. Obyvateľ takejto nehnuteľnosti spočiatku zaplatí určitý podiel (15%) a ďalej bude platiť nájomné za nehnuteľnosť. Potom si môže obyvateľ odkúpiť danú nehnuteľnosť celú.

4.6 Zdravotníctvo

Vo Fínsku zabezpečuje tak verejný ako aj súkromný sektor zdravotnú starostlivosť vysokej kvality. Vo verejnom sektore je základná zdravotná starostlivosť zabezpečovaná v mestských zdravotných strediskách. Takmer každá obec má najmenej jedno zdravotné stredisko. Za odbornú starostlivosť vo verejnom sektore zodpovedajú mestské alebo štátne nemocnice. Služby zdravotnej starostlivosti vo verejnom sektore môžu využívať osoby s registrovaný pobytom vo Fínsku (v Agentúre pre digitálne a dátové služby obyvateľstva) a to prostredníctvom „KELA“ poisteneckej karty od Fínskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia (KELA).

Aj obyvatelia EÚ a Švajčiarska, ktorí sa dočasne zdržiavajú vo Fínsku, môžu využívať služby verejného zdravotníctva, ak majú Európsky preukaz zdravotného poistenia. Žiadosť o tento preukaz musia podať doma v príslušnej zdravotnej poisťovni ešte pred odchodom do Fínska. Pri ošetrení sa musia preukázať identifikačným dokladom a týmto zdravotný preukazom. Európsky preukaz zdravotného poistenia oprávňuje jeho majiteľa k využitiu verejnej zdravotnej starostlivosti vo Fínsku v rovnakej miere, ako je poskytovaná fínskym obyvateľom. Preukaz má zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre zahraničných občanov vo Fínsku napríklad v prípade náhleho ochorenia alebo v situácii, kedy si existujúca chronická nemoc vyžaduje nevyhnutné ošetrenie. Ak je však hlavným cieľom dočasnej návštevy vo Fínsku získanie ošetrenia vo Fínsku, preukaz toto ošetrenie nepokrýva. Ďalšie informácie o zdravotnom poistení môžete nájsť na webovej stránke www.eu-terveydenhoito.fi.

Poplatky účtované v zdravotných strediskách sa líšia v jednotlivých samosprávach. Po dosiahnutí určitého limitu za daný kalendárny rok sa už nevyberajú žiadne ďalšie poplatky.

Súkromný sektor poskytuje služby zdravotnej starostlivosti vo väčších mestách. Ak je pacient držiteľom KELA karty alebo Európskeho preukazu zdravotného poistenia, sociálna poisťovňa pokrýva časť liečebných nákladov. Žiadosti o refundáciu musia byť podané na KELA do šiestich mesiacov.

Lieky sú vydávané len v lekárňach.

4.7 Systém vzdelávania

Fínsky systém vzdelávania je rozdelený podľa úrovní. Pozostáva zo všeobecného základného vzdelania, stredoškolského vzdelania, ktoré je pokračovaním základného a vyššieho vzdelania. Taktiež vzdelávanie dospelých je možné na všetkých úrovniach. Väčšina základného vzdelávania je poskytovaná na mestských základných školách. Vo Fínsku je približne 40 súkromných škôl. Súkromné školy zahŕňajú Steinerove školy, náboženské školy a niekoľko jazykových škôl.

Vzdelanie je vo Fínsku pre všetkých občanov EÚ/EHP bezplatné na všetkých úrovniach. Náklady môžu byť na stravu, cestovanie, ubytovanie a študijné materiály, plus zdravotnú starostlivosť a členské príspevky do študentských organizácií.

Každé dieťa, ktoré je trvalým obyvateľom Fínska, musí absolvovať povinnú školskú dochádzku. Povinná školská dochádzka začína vo veku, keď dieťa dosiahne vek sedem rokov a končí, keď je základná povinná dochádzka ukončená alebo keď od jej začiatku uplynulo 10 rokov. Povinná dochádzka normálne končí po deviatich rokoch štúdia. Rok predtým, ako začne dieťa navštevovať školu, môže navštevovať bezplatnú predškolskú prípravu. Vo Fínsku je niekoľko základných a stredných škôl, kde je cudzí jazyk jedným z vyučovaných jazykov alebo je jediným vyučovaným jazykom.

Stredoškolské vzdelanie je realizované na stredných a odborných školách. Vyššia odborná škola (po fínsky “lukio”), ktorá trvá 2-4 roky, poskytuje všeobecné vzdelanie a končí maturitou. Ukončenie odbornej školy normálne trvá tri roky. Odbornú kvalifikáciu je možné nadobudnúť v odbornej škole alebo v učňovskej škole. Odborné školenie je realizované na základe zamestnaneckej zmluvy medzi študentom a zamestnávateľom (učňovská dohoda), ktorá je schválená organizátorom školenia. Odborné vzdelanie môže byť ukončené kvalifikačným testom. Obe maturitná skúška aj odborná kvalifikácia oprávňujú študenta pokračovať vo vyššom vzdelaní.

Vyššie vzdelanie je vo Fínsku zabezpečované univerzitami aplikovaných vied a tradičnými univerzitami. Univerzity aplikovaných vied sú orientované na pracovný život a univerzity na akademický výskum. Nachádza sa tu 22 univerzít aplikovaných vied. Åland má svoju vlastnú univerzitu aplikovaných vied a v Tampere je Policajná vysoká škola. Štúdium aplikovaných vied trvá 3 – 4 roky a končí nižším stupňom vzdelania. Po získaní aspoň trojročnej praxe môžu ľudia požiadať o ukončenie vyššieho stupňa vzdelania. Túto kvalifikáciu získajú po 1 – 1,5 roku.

Fínsko má 13 bežných univerzít: 9 multidisciplinárnych univerzít, 1 technickú univerzitu, 2 školy ekonómie a obchodnej administratívy a 1 umeleckú akadémiu. Sieť univerzít pokrýva rôzne časti krajiny a študuje tu jedna tretina obyvateľov. Akademický titul je možné získať aj vo vojenskej špecializácii na Národnej akadémii obrany. Štruktúra vzdelávania na univerzitách je dvojstupňová: vo väčšine odvetví dosiahnu študenti najskôr prvý stupeň (Bakalár) a potom pokračujú v získaní vyššieho stupňa vzdelania (Magister). Nižšie univerzitné vzdelanie je možné ukončiť do troch rokov, kým vyššie vzdelanie trvá dva roky. Po ukončení vyššieho univerzitného vzdelania je možné pokračovať v štúdiu na univerzite a získať doktorandské vzdelanie.

Základné vzdelanie má 73% Fínov vo veku 15 rokov (2018). V roku 2018 malo 28% mužov a 36% žien vyššie vzdelanie.

4.8 Kultúrny a spoločenský život

Fínsko má bohatý, medzinárodný kultúrny život, najmä v metropolitnej oblasti v Helsinkách. K dispozícii je tu viac ako 1 000 múzeí, ako aj desiatky divadiel a koncertných sál. Vďaka skladbám Sibelius a Merikanto sa fínska hudba stala slávnou po celom svete. V posledných rokoch dosiahli úspechy v zahraničí skupiny ako Sunrise Avenue a Nightwish, skladateľ Kaija Saariaho a dirigentka Esa-Pekka Salonen.

Fíni relaxujú v lete v chatkách na vidieku. Mladí ľudia navštevujú festivaly, na ktorých sa hrá ich obľúbená hudba a fanúšikovia tanečnej hudby chodia na plážové diskotéky.

Fíni sa často stretávajú aj na rôznych športových aktivitách. Štyri ročné obdobia ponúkajú dobré možnosti od lyžovania po turistiku. Turistika a kemping nie sú vo Fínsku problémom, pretože verejné cesty umožňujú túlať sa voľne v prírode. Vo Fínsku sú taktiež dobré možnosti relaxácie v interiéri: hokej, florbal alebo plávanie.

Nočný život vo Fínsku je taktiež čulý. Okrem sedenia v baroch a reštauráciách sa stalo populárne aj večerné posedenie v kaviarňach.

Veľmi dôležitou súčasťou fínskej kultúry je aj sauna. Väčšina fínskych domácností má saunu. Fínsko je tiež známe ako kolíska hry Angry Birds a dôležitým základným kameňom fínskej identity je Santa Claus, ktorý žije v Laponsku! 

Odkazy: Informačný portál o Fínsku

4.9 Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtia)

Narodenie dieťaťa

Rodičia alebo opatrovateľ dieťaťa musí do troch mesiacov od dátumu narodenia nahlásiť do informačného systému registra obyvateľstva meno dieťaťa a materinský jazyk. Podrobnosti sa registrujú na v Agentúre pre digitálne a dátové služby obyvateľstva v oblasti, kde má matka dieťaťa trvalé bydlisko alebo kde sa nachádza register obyvateľstva. Ak bude dieťa členom Evanjelicko-luteránskej alebo Ortodoxnej farnosti, bude táto informácia postúpená aj kňazovi, ktorý bude vykonávať krst.

Sobáš

Úmrtie

Pohreb môže byť zabezpečený súkromne rodinou alebo pohrebnou službou. Po smrti musí byť spísaný inventár pozostalého obsahujúci majetok a záväzky zosnulého a jeho pozostalej/pozostalého. Ak nie je bližšia špecifikácia v poslednej vôli zosnulého, dedičstvo je rozdelené podľa zákona o dedičstve.

4.10 Doprava

Najvhodnejší spôsob, ako sa dostať do Fínska zo zahraničia, je lietadlo. Letisko Vantaa, ktoré je v Helsinkách, zabezpečuje letové spojenia z a do väčších fínskych miest. V posledných rokoch klesli ceny domácich letov a niekedy je lacnejšie cestovať napríklad do severného Fínska lietadlom ako vlakom.

Vo Fínsku je medzi väčšími mestami efektívna vlaková sieť. Medzi menej osídlenými centrami je rýchlejšia doprava autobusom. Avšak v posledných rokoch sa zredukovala frekvencia autobusového spojenia, a preto je lepšie cestovať na vidieku vlastným autom.

Ceny verejnej dopravy medzi Helsinkami – Oulu (600 km):

•         letecky (nízkonákladové): od 35 EUR,

•         vlakom (Pendolino / InterCity): od 30 EUR,

•         autobusom (Expressbus): od 20 EUR.

V mestách, predovšetkým v helsinskej metropolitnej oblasti, je možné sa zaobísť celkom dobre aj bez auta. V miestnej doprave je zaužívaným spôsobom platenia plastová cestovná karta, ktorú je možné získať v kancelárii mestskej verejnej dopravy. Jednosmerné lístky je možné zakúpiť si u vodiča alebo v stánku. Cena jednosmerného lístku v medzimestskej doprave sa pohybuje medzi 2 – 3 EUR v závislosti od mesta.

Fínska agentúra pre bezpečnosť premávky vykonáva registráciu a kontrolu vozidiel. Je taktiež zodpovedná za vodičské preukazy a vodičské testy. Vo Fínsku je možné jazdiť na aute aj na vodičský preukaz vydaný inou členskou krajinou EÚ. Používanie diaľnic nie je spoplatnené.

5 SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE A POISTENIE

Vaše práva sociálneho zabezpečenia vo Fínsku