Životné a pracovné podmienky v Taliansku

1 HĽADANIE PRÁCE

3 PRACOVNÉ PODMIENKY

1. HĽADANIE PRÁCE

1.1. Ako si nájsť prácu

Aby ste si uľahčili hľadanie práce v Taliansku, môžete sa zaregistrovať na Úrade práce (Centro per l´impiego – CPI) v ktorejkoľvek časti Talianska, kde máte v úmysle ohlásiť svoj pobyt a oznámiť, že ste nezamestnaný. Úrad práce Vám poskytne pomoc a poradenské služby, krátkodobé kurzy a párovanie vašich zručností s ponukou voľných pracovných miest.

Najbližší úrad práce nájdete v sekcii „Cerca sportello“ na webovej stránke talianskych verejných služieb zamestnanosti: www.anpal.gov.it. Portál obsahuje databázu pracovných ponúk pre celé územie Talianska, ako aj informácie a novinky zo sveta práce a povolaní. Ak sa chcete uchádzať o pracovné ponuky, musíte sa zaregistrovať na platforme MyAnpal a zadať svoj životopis.

Na každom úrade práce v Taliansku nájdete aj služby EURES, ktoré poskytujú informácie o voľných pracovných miestach v krajinách EÚ/EHP a poradenstvo o životných a pracovných podmienkach v každej z týchto krajín.

Môžete tiež kontaktovať niektorú zo súkromných personálnych agentúr. V súčasnej dobe disponuje povolením  Ministerstva práce a sociálnej politiky a zápisom do zoznamu agentúr približne 4000 z nich.

Inzeráty ponúkajúce prácu zverejňuje aj veľa regionálnych a celonárodných denníkov, týždenníkov a odborných časopisov.

Existujú tiež  rôzne nástroje, ktoré môžete použiť na prieskum firiem za účelom zaslania spontánnej žiadosť o zamestnanie ako napr: Pagine Gialle, Guida Monaci a Kompass.

Internet poskytuje tiež veľké množstvo zdrojov ako sú webové stránky firiem a obchodných komôr, súkromné pracovné portály a narastajúci trend má používanie sociálnych médií (Twitter, Facebook, Linkedin atď.).

V Taliansku je v súčasnosti iba časť pracovných príležitostí sprostredkovaná oficiálnou cestou hľadania a náboru personálu. Značný podiel pracovných príležitostí je stále prepojený so sieťou osobných vzťahov a s kontaktmi z predchádzajúceho pracovného alebo študentského života.

Pre všetkých občanov EÚ/EHP je možné zamestnať sa alebo podnikať bez potreby mať pracovné povolenie s výnimkou činností vyhradených občanom Talianska, dodržiavajúc zásadu rovnakého zaobchádzania.

Aktualizácia: 08/2021

1.2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Žiadosť môžete zaslať ako reakciu na konkrétnu ponuku voľného pracovného miesta alebo ako spontánnu žiadosť adresovanú firmám, ktoré by mohli mať záujem o Váš profil.

V prvom prípade je postup zvyčajne uvedený v obsahu ponuky voľného pracovného miesta alebo inzerátu. Na spontánne žiadosti majú firmy často vyhradený priestor na svojich webových stránkach, v sekcii “Lavora con noi”, kde nájdete informácie o spôsobe uchádzania sa o prácu v danej spoločnosti on-line. Všeobecne platí, že by ste mali mať aktualizovaný štruktúrovaný životopis prispôsobený pozícii, o ktorú sa uchádzate, spolu s motivačným listom, ktoré sa obvykle zasielajú e-mailom alebo faxom.

Motivačný list by mal dopĺňať vašu žiadosť a opísať vaše pozitíva, ciele a dôvod prečo sa cítite byť najlepším kandidátom na danú pozíciu.

Môžete použiť štandardný európsky formát životopisu EUROPASS, ktorý by mal obsahovať aj váš súhlas so spracúvaním osobných údajov v zmysle zákona č. 196/2003. Ak to zamestnávateľ vyslovene nežiada, nie je potrebné prikladať fotografiu, ani doklady o vzdelaní alebo referencie.

Úrady práce poskytujú poradenské služby zamerané na vypracovanie životopisu a motivačného listu. Na webovej stránke: www.cliclavoro.gov.it je sekcia zameraná na praktické rady, odporúčania a vzory pre žiadosti.

V niektorých oblastiach Talianska môže byť dobrým nápadom aj osobná návšteva spoločnosti a odovzdanie životopisu personálnemu manažérovi.

Aktualizácia: 08/2021

2. PRESŤAHOVANIE SA DO INEJ KRAJINY

2.1. Pohyb tovarov a kapitálu

Voľný pohyb tvarov je jedným zo základných princípov jednotného európskeho trhu.

Ako funguje jednotný trh?

Väčšina tovarov spadá  pod „princíp vzájomného uznania“ čo znamená,  že výrobky legálne vyrobené v jednom členskom štáte môžu byť bez obmedzenia dovezené a predávané vo všetkých ostatných krajinách EÚ.

V niektorých sektoroch ako je napr. stavebníctvo a farmaceutický priemysel, zostávajú stále v platnosti určité obchodné obmedzenia. Okrem toho členské štáty môžu limitovať voľný pohyb tovaru na ich domáci trh za určitých okolností súvisiacich s otázkami ochrany životného prostredia a verejného zdravia.

Občania EÚ majú slobodu kúpiť si tovary pre ich osobnú potrebu v ktorejkoľvek členskej krajine. Väčšinou nie sú stanovené limity čo si osoba môže kúpiť a zobrať so sebou keď cestuje do inej členskej krajiny. Neplatia sa dane pri prechode cez jednotlivé členské štáty nakoľko daň z pridanej hodnoty je už zahrnutá v cene.

Avšak platia limity pre špecifické výrobky ako sú alkohol a tabak. Špeciálne pravidlá platia tiež ak si pre vlastnú potrebu kupujete motorové vozidlo, ktoré si so sebou beriete do iného štátu.

Voľný pohyb kapitálu

Vďaka legislatíve EÚ môžete spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte.

Až na malé obmedzenia, má každá osoba slobodu otvoriť si účet, obstarávať akcie, investovať a kupovať  nehnuteľnosti v inom členskom štáte. Spoločnosti EÚ môžu investovať, môžu vlastniť alebo riadiť iné firmy v EÚ.

V rámci členských štátov sa však uplatňujú niektoré výnimky z voľného pohybu kapitálu, ktoré sa týkajú predovšetkým daní, finančnej kontroly, aspektov verejnej politiky, prania špinavých peňazí a finančných sankcií.

Aktualizácia: 08/2021

2.2. Hľadanie ubytovania

Trh s nehnuteľnosťami a ceny prenájmov v Taliansku vykazujú výrazné rozdiely v závislosti od regiónu, obce, či štvrte. Ceny sú vyššie v turistických oblastiach, v historických centrách veľkých miest a v mestských častiach nachádzajúcich sa v blízkosti hlavných liniek mestskej a mimomestskej dopravy (metro, električka, autobus atď.). Pokiaľ ide o turistické strediská, ceny sa výrazne líšia v závislosti od sezóny, s výnimkou historických miest, ktoré sú centrami turizmu počas celého roka. Informácie o domoch na prenájom alebo na predaj je možné nájsť predovšetkým prostredníctvom internetu, miestnych inzertných novín, pútačov v blízkosti ubytovania, realitných agentúr, či na nástenkách hlavných rušných miest ako sú napr. univerzity a stanice.  Ceny na trhu s nehnuteľnosťami môžu byť extrémne vysoké, preto ak hľadáte ubytovanie za rozumnú cenu, často je nevyhnutné hľadať mimo mesta. Ďalšou rozšírenou možnosťou na zníženie cien nájomného, najmä medzi mladými ľuďmi, je spoločný prenájom. Keďže právne stanovená výška nájomného neexistuje, najlepším spôsobom ako ušetriť je tzv. „canone concordato“ – dohodnutá nájomná doba. Ide o nízkonákladovú nájomnú zmluvu, z ktorej môžu mať prospech tak nájomcovia, ako aj vlastníci, a to z dôvodu poskytovania daňových úľav. Dlhodobé nájomné zmluvy sa obnovujú každé štyri roky. Je tiež možné prenajať si byty za liberalizované ceny, ktoré je potrebné dohodnúť s majiteľom. Všetky zmluvy musia byť vždy uzatvorené písomne ​​a registrované na daňovom úrade (Agenzia delle Entrate). V každom prípade musí byť nájom oznámený Daňovému úradu prostredníctvom formulára modello RLI.

Pri kúpe nehnuteľnosti je potrebné poradiť sa s notárom, aby si overil podmienky predaja a uzatvoril kúpnu zmluvu. Ihneď po podpise nájomnej alebo kúpnej zmluvy je vhodné kontaktovať všetkých poskytovateľov služieb (elektrina, plyn a voda). Sídlo alebo bydlisko je potrebné čo najskôr oznámiť príslušnému obecnému úradu.

Aktualizácia: 08/2021

2.3. Hľadanie školy

„Scuola in chiaro“ je online nástroj Ministerstva školstva, univerzít a výskumu, určený na výber školy a študijného programu. Tento nástroj ponúka informácie týkajúce sa všetkých talianskych škôl všetkých typov a úrovní, a to tak verejných, ako aj paritných (materské školy, základné školy, stredné školy I. a II. stupňa, strediská odborného vzdelávania a provinčné strediská vzdelávania dospelých). Zadaním troch odlišných kritérií vo vyhľadávači je možné nájsť školy, zobraziť obsah jednotlivých informačných listov a porovnávať školy na základe vybraných parametrov. Za aktualizáciu údajov týkajúcich sa jednotlivých vzdelávacích inštitúcií je zodpovedné Ministerstvo.

Ak hľadáte univerzitu, akadémiu alebo konzervatórium, je pre vás určený nástroj „UniversItaly“ – portál Ministerstva školstva, univerzít a výskumu, vytvorený špeciálne na to, aby sprevádzal študentov pri výbere univerzity a počas štúdia.

Pokiaľ ide o jasle pre deti od 0 do 36 mesiacov v súčasnosti túto službu spravujú obce a súkromné ​​inštitúcie. Preto je potrebné kontaktovať jednotlivé obecné správy alebo priamo súkromné ​​škôlky v príslušnej oblasti (zoznamy sú dostupné na Paginebianche alebo Paginegialle).

Aktualizácia: 08/2021

2.4. Keď si so sebou vezmete auto

Vodičský preukaz

V EÚ/EHP platia spoločné pravidlá upravujúce vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia motorových vozidiel a registráciu automobilov. Neexistuje žiadny spoločný vodičský preukaz EÚ/EHP. Členské štáty na druhej strane vydávajú vodičský preukaz podľa jednotného vzoru Únie, aby sa zabezpečilo ľahké uznanie vodičských preukazov vydaných v rôznych krajinách EÚ/EHP.

Tieto preukazy sú vydané v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ale platia pre riadenie motorových vozidiel  v iných krajinách EÚ, ako aj na Islande, v Lichtenštajnsku a v Nórsku.

Ak sa presťahujete do Talianska, môžete so svojim vodičským preukazom viesť motorové vozidlo počas doby jeho platnosti. Je však potrebné pamätať na povinnosti platné v súvislosti s vodičskými preukazmi v hostiteľskej krajine (napríklad kratšia doba platnosti alebo návšteva lekára). Po skončení platnosti vodičského preukazu alebo v prípade jeho straty či odcudzenia sa držiteľ musí obrátiť na orgány krajiny, v ktorej má bydlisko.

Registrácia auta

Ak sa ako občan EÚ/EHP presťahujete do Talianska na obdobie kratšie ako šesť mesiacov, nemáte povinnosť zaregistrovať svoje auto ani zaplatiť súvisiace dane. Vozidlo zostane evidované v predchádzajúcej krajine pobytu.

Ak sa však budete zdržiavať v Taliansku viac ako šesť mesiacov, musíte auto prihlásiť a zaplatiť príslušnú miestnu daň. Na registráciu musí vlastník predložiť aj nasledujúce dokumenty: osvedčenie o zhode,  poistné krytie,  osvedčenie o vlastníctve,  doklad preukazujúci zaplatenie DPH, osvedčenie o technickej kontrole, doklady preukazujúce zaplatenie registračnej a cestnej dane.

Vozidlo je potrebné zaregistrovať na príslušnom Provinčnom úrade pre motorové vozidlá (UMC – Ufficio provinciale della Motorizzazione Civile) a vo verejnom registri automobilov (PRA – Pubblico Registro Automobilistico). Na registráciu auta dovezeného do Talianska na UMC a zápis do PRA stačí obvykle kontaktovať jednotné kontaktné miesto Sportello Telematico dell’Automobilista (STA). Pre vozidlá dovezené z EÚ od 15. júna 2020 je vydávaný jednotný doklad o obehu a vlastníctve (Documento Unico di circolazione e di proprietà).

Viac informácií o registrácii auta a súvisiacich poplatkoch nájdete na stránke Automobile Club d’Italia a na stránkach Ministerstva pre udržateľnú infraštruktúru a mobilitu – Il portale dell’Automobilista.

Aktualizácia: 08/2021

2.5. Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Všetci občania Európskej únie majú právo voľného vstupu a pobytu v Taliansku. V závislosti od toho, či je doba pobytu kratšia alebo dlhšia ako tri mesiace, vyplývajú rozdielne povinnosti.

Ak váš pobyt bude kratší ako 3 mesiace, nevzťahujú sa na vás žiadne formality. Musíte mať však platný identifikačný doklad (občiansky preukaz alebo pas). Rovnaké podmienky platia aj pre členov vašej rodiny, ktorí vás sprevádzajú. Patrí sem napr. manžel, manželka, partner, partnerka, priami potomkovia  mladší ako 21 rokov alebo závislí príbuzní v priamom rade.

Členovia rodiny, ktorí nie sú občanmi EÚ musia byť držiteľmi platného pasu a vstupných víz, ak je to vyžadované,  a to až kým nezískajú platné povolenie na pobyt rodinného príslušníka občana EÚ/EHP.

Občan EÚ má právo na dlhší ako trojmesačný pobyt na území Talianska, ak:

• je v Taliansku zamestnaný alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť;
• má dostatočné  zdroje pre seba a svojich rodinných príslušníkov, aby sa nestal bremenom pre štátnu sociálnu pomoc a zdravotné poistenie alebo má ekvivalentné poistenie pokrývajúce všetky riziká na území Talianska;
• je zaregistrovaný ako študent vo verejnej alebo súkromnej vzdelávacej inštitúcii a má dostatočné ekonomické zdroje pre seba a svoju rodinu, aby sa počas svojho pobytu nestal bremenom pre systém štátnej sociálnej pomoci, a má zdravotné poistenie, ktoré kryje všetky riziká;
• je rodinným príslušníkom, ktorý sprevádza alebo sa pripojí k občanovi Únie, ktorý má právo na pobyt po dobu presahujúcu tri mesiace.

Občan Únie alebo jeho rodinný príslušník môže na základe dĺžky svojho pobytu ohlásiť svoju prítomnosť na území Talianska (tzv. dichiarazione di presenza) na príslušnom oddelení Polície – jednotné kontaktné miesta Sportelli unici per l’immigrazione. Ak dotknutá osoba prítomnosť neohlási, predpokladá sa, že jej pobyt trvá viac ako tri mesiace, pokiaľ sa nepreukáže opak.

Občan Únie, ktorého pobyt v Taliansku prekročí tri mesiace, má povinnosť zapísať sa do registra obyvateľov (Anagrafe) v obci pobytu. Doklady potrebné k zápisu do registra si overte na stránke príslušnej obce. V prípade zamestnaných osôb je vo všeobecnosti potrebné predložiť na zápis do registra obyvateľov (Anagrafe) nasledovné dokumenty:

• Platný doklad totožnosti (občiansky preukaz alebo pas);
• Pracovnú zmluvu obsahujúcu identifikačné čísla na účely sociálneho poistenia v INPS a INAIL;
• v niektorých obciach aj povinné ohlásenie pracovného pomeru, tzv. Comunicazione Obbligatoria Unificato LAV, ktoré predkladá zamestnávateľ Úradu práce pri vzniku pracovného pomeru, prípadne Codice fiscale (daňové číslo) alebo potvrdenie o platení odvodov na sociálne poistenie (napr. výplatná páska),

V ostatných prípadoch je potrebné preukázať existenciu zdravotného poistenia a dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie pobytu, ktoré budú zárukou toho, že občan nebude záťažou pre taliansky sociálny systém.

V prípade legálneho a súvislého pobytu na území Talianska po dobu piatich rokov, získava občan členského štátu Európskej únie právo na trvalý pobyt. Pobyt sa bude považovať za súvislý aj vtedy, ak bude prerušený:

• na menej ako 6 mesiacov v roku alebo;
• na viac, maximálne však na 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, v prípade tehotenstva a materstva, choroby, štúdia alebo práce.

Predchádzajúci päťročný pobyt v Taliansku je nevyhnutnou podmienkou na vydanie povolenia na trvalý pobyt občana EÚ s dlhodobým pobytom v Taliansku. Žiadateľ tiež musí preukázať dostupnosť minimálneho príjmu, ktorý nie je nižší ako ročná výška sociálneho príspevku, a to, že nie je nebezpečný pre verejný poriadok alebo bezpečnosť štátu.

Žiadosť o Povolenie na pobyt občana EÚ s dlhodobým pobytom v Taliansku (Carta di soggiorno permanente) je možné podať priamo na Questure v mieste bydliska. Prípadne je možné žiadosť podať na pošte pomocou príslušného formulára vyplneného záujemcom alebo kontaktovaním obce.

Akékoľvek ďalšie informácie je možné získať na adresách policajného riaditeľstva rozmiestnených po celom území Talianska, na webovej stránke štátnej polície alebo na webovej stránke vlády http://www.governo.it/

Aktualizácia: 08/2021

2.6. Kontrolný zoznam pred Vašim príchodom do novej krajiny a po ňom

Pred odchodom do Talianska sa uistite, že máte:

• platný doklad totožnosti alebo cestovný pas vydaný vašou krajinou pôvodu a európsky preukaz zdravotného poistenia so sebou;
• kontaktovali ste príslušnú inštitúciu sociálneho zabezpečenia a zabezpečili ste formality týkajúce sa nároku na dávky (napr. export dávky v nezamestnanosti);
• kontaktovali ste príslušné daňové orgány;
• informovali ste príslušný obecný úrad o vašom odchode.

Po príchode na územie Talianska môžu občania Únie alebo ich rodinní príslušníci ohlásiť svoju prítomnosť v Taliansku na príslušnom oddelení polície prostredníctvom tzv. dichiarazione di presenza.

Ak máte v úmysle zdržiavať sa v Taliansku viac ako tri mesiace za účelom výkonu zamestnania, podnikania alebo štúdia, alebo ste si tu zvolili pobyt, musíte požiadať o zápis do registra obyvateľov v obci, v ktorej ste sa rozhodli žiť (tzv. Anagrafe).

Ak máte v úmysle pracovať alebo chcete mať prístup k sociálnym dávkam, musíte sa zaregistrovať a požiadať o daňové identifikačné číslo (tzv. codice fiscale) na príslušnej pobočke daňového úradu (Agenzia delle Entrate) podľa miesta vášho pobytu v Taliansku. Budete mať tiež povinnosť zaregistrovať sa na miestnom zdravotnom stredisku (ASL), aby ste si vybrali svojho praktického lekára a zaregistrovali sa v národnej zdravotnej službe.

Ak si chcete otvoriť bežný účet v talianskej banke, potrebujete daňové identifikačné číslo a doklad totožnosti. Po predložení týchto dokumentov musia byť dohodnuté zmluvné podmienky a účet je otvorený až po podpísaní zmluvnej dokumentácie.

O telefónne a internetové pripojenie môžete požiadať priamo dostupných telefónnych operátorov. Ak chcete získať talianske číslo mobilného telefónu, jednoducho navštívte predajcu mobilných telefónov alebo akékoľvek iné stredisko špecializujúce sa na telefónne služby a predložte doklad totožnosti a daňové identifikačné číslo.

Aktualizácia: 08/2021

3. PRACOVNÉ PODMIENKY

3.1. Prehľad pracovných podmienok v Európe

EÚ sa zaviazala zlepšovať pracovné podmienky v celej Európe. Úzko spolupracuje s národnými vládami, aby ľudia mohli pracovať v príjemnom a bezpečnom prostredí. Pomoc EÚ členským štátom sa poskytuje prostredníctvom:

• výmeny skúseností a rozvoja spoločných akcií; a
• stanovením minimálnych požiadaviek týkajúcich sa pracovných podmienok a zdravia a bezpečnosti

Zlepšenie kvality pracovného života
Na zlepšenie blahobytu a bezpečnosti európskeho pracovníka je dôležité určiť, čo vytvára priaznivé pracovné prostredie a stanoviť kritériá pre kvalitné pracovné podmienky.

Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) je agentúra EÚ so sídlom v Dubline, ktorá poskytuje informácie, poradenstvo a odborné znalosti v tejto oblasti.

Agentúra stanovila niekoľko kritérií pre zamestnanosť a kvalitu pracovných miest, medzi ktoré patria:

• zdravie a pohoda na pracovisku – dobré pracovné podmienky pomáhajú predchádzať zdravotným problémom, znižujú riziko nehôd a zvyšujú účinnosť;
• zosúladenie pracovného a nepracovného života – občania EÚ by mali mať možnosť nájsť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom;
• rozvoj zručností – kvalitná práca je práca, ktorá poskytuje príležitosti na vzdelávanie, zlepšovanie a kariérny postup.

Zdravie a bezpečnosť pri práci
Podľa pravidiel EÚ majú zamestnávatelia povinnosť zabezpečiť zdravie a bezpečnosť svojich zamestnancov. To znamená, že zamestnávateľ musí vypracovať politiky v oblasti zdravia a bezpečnosti, ktoré zahŕňajú hodnotenie rizík, odborné školenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konzultácie so zamestnancami o postupoch pri poskytovaní prvej pomoci, pri požiari a pri evakuácie. Pokiaľ ide o zamestnancov, očakáva sa, že budú dodržiavať pokyny týkajúce sa zdravia a bezpečnosti a budú informovať o všetkých možných nebezpečenstvách.

Viac informácií o zásadách  EÚ v oblasti zdravia a bezpečnosti a o tom, ako ovplyvňujú jednotlivcov a podniky, nájdete na internetovej stránke Komisie.

Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci poskytuje veľa užitočných informácií o tejto otázke, a to tak pre podniky, ako aj pre pracovníkov.

Stanovenie minimálnych požiadaviek
Zlepšenie pracovných podmienok v členských štátoch závisí vo veľkej miere od stanovenia spoločných pracovných noriem. Pracovné zákony a nariadenia EÚ stanovili minimálne požiadavky na udržateľné pracovné prostredie a teraz sa uplatňujú vo všetkých členských štátoch.

Pravidlá EÚ, ktoré sa týkajú pracovných podmienok, zahŕňajú širokú škálu otázok vrátane pracovného času, zamestnávania dočasných pracovníkov, práv pracovníkov na čiastočný úväzok a ochrany osôb na dobu určitú.

Cieľom legislatívy v týchto oblastiach je vždy zabezpečiť vysokú úroveň zamestnanosti, zatiaľ čo práva občanov na pracovisku sa zvyšujú. Smernica EÚ napríklad zabezpečuje porovnateľnosť podmienok zamestnávania pracovníkov pracujúcich na čiastočný úväzok s pracovníkmi na plný úväzok. Zamestnávateľom je zatiaľ zakázané zaobchádzať s osobami s pracovnou zmluvou na dobu určitú menej priaznivo ako so stálymi pracovníkmi.

Aktualizácia 6/2018

3.2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Možnosť získať uznanie vlastnej kvalifikácie a vzdelania môže zohrať dôležitú rolu pri rozhodovaní o prijatí práce v inom členskom štáte EÚ. Bohužiaľ, rôzne systémy vzdelávania a odbornej prípravy často sťažujú zamestnávateľom a inštitúciám, aby správne hodnotili kvalifikáciu

S cieľom riešiť tieto rozdiely EÚ vytvorila systém uznávania odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému sa rozlišuje medzi regulovanými povolaniami (profesiami, pre ktoré sú určité kvalifikácie právne požadované) a profesiami, ktoré nie sú v hostiteľskom členskom štáte právne upravené.

Európska komisia vytvorila súbor nástrojov na zabezpečenie väčšej transparentnosti a uznávania kvalifikácií pre akademické i profesionálne účely:

• Európsky kvalifikačný rámec (EQF). Hlavným cieľom rámca je vytvoriť prepojenie medzi rôznymi vnútroštátnymi kvalifikačnými systémami s cieľom uľahčiť uznávanie diplomov. Jednotlivci a zamestnávatelia budú môcť využívať EQF na lepšie pochopenie a porovnanie kvalifikácií dosiahnutých v rôznych krajinách. Krajiny budú môcť prepojiť svoje kvalifikačné systémy s EQF – a od roku 2012 môžu všetky nové kvalifikácie obsahovať odkaz na úroveň EQF.
• Národné informačné centrá pre akademické uznávanie (NARIC). Sieť národných informačných centier pre akademické uznávanie bola zriadená v roku 1984 z iniciatívy Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo v súvislosti s akademickým uznaním študijných pobytov v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru, a zohrávajú kľúčovú úlohu v procese uznávania kvalifikácií.
• Európsky systém prenosu kreditov (ECTS). Cieľom tohto systému je uľahčiť uznávanie študijných pobytov v zahraničí. Umožňuje prenos výučby medzi rôznymi vzdelávacími inštitúciami a ponúka flexibilný spôsob, ako získať titul.
• Europass. Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti odborných zručností. Skladá sa z piatich štandardizovaných dokumentov: životopis (životopis); Jazykový pas; Dodatky k certifikátu; Dodatky k diplomu; A dokument Europass-Mobility. Systém Europass umožňuje jasné a ľahké pochopenie zručností a kvalifikácií v rôznych častiach Európy. V každej krajine EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru boli zriadené národné centrá Europassu.
• Databáza Komisie o regulovaných povolaniach zahŕňa vyhľadávací zoznam regulovaných povolaní v členských štátoch EÚ, krajinách EHP a vo Švajčiarsku, ako aj kontaktné miesta a informácie o príslušných orgánoch.

Aktualizácia 06/2020

3.3. Druhy zamestnania

Minimálny vek na uzavretie pracovného pomeru je 16 rokov, s povinnosťou ukončenej povinnej školskej dochádzky (najmenej 10 rokov). V prípade mladistvých starších ako 15 rokov a mladších ako 16 rokov je predpokladom učňovský vzťah zameraný na získanie kvalifikácie a profesijného diplomu.

Hlavné typy pracovných zmlúv sú:

Pracovné zmluvy o závislej práci (Contratto di lavoro subordinato), a to predovšetkým pracovné zmluvy na dobu určitú a na dobu neurčitú s povinne stanoveným pracovným časom, miestom výkonu práce a náplňou práce. Pracovná zmluva na dobu určitú nesmie presiahnuť 12 mesiacov, resp. 24 mesiacov, ak ide o prípad dočasných a objektívnych potrieb, ktoré nesúvisia s bežnou činnosťou zamestnávateľa, potreby nahradiť iných pracovníkov alebo potreby súvisiace s dočasným, významným a nepredvídateľným navýšením bežnej činnosti, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia kolektívnych zmlúv. Pracovná zmluva na dobu určitú môže byť predĺžená počas prvých dvanástich mesiacov a potom, iba za predpokladu naplnenia vyššie uvedených podmienok (tieto podmienky boli dočasne predĺžené vzhľadom na zdravotnú núdzovú situáciu v dôsledku pandémie Covid-19). V každom prípade však pracovná zmluva na dobu určitú môže byť predĺžená maximálne štyri krát v rozpätí dvadsiatich štyroch mesiacov bez ohľadu na počet zmlúv.

K tomuto typu pracovných zmlúv patria aj:
– Učňovská príprava (Apprendistato) určená pre mladých do 29 rokov a pre poberateľov dávky NASPI akéhokoľvek veku, charakteristická vzdelávacou zložkou;
– Zmluva o pridelení (contratto di somministrazione), na základe ktorej je pracovník najatý agentúrou dočasného zamestnávania a pridelený užívateľskému zamestnávateľovi (tzv. personálny leasing);
– Zmluva o práci na zavolanie (alebo prerušovanej práci) je zmluva, prostredníctvom ktorej môže zamestnávateľ využiť služby pracovníka tak, že mu v prípade potreby zavolá, a to na celkové obdobie nepresahujúce štyristo dní skutočnej práce počas troch rokov (s výnimkou odvetví cestovného ruchu, verejné podniky a zábavné odvetvia);

Pracovné zmluvy o nezávislej práci (Contratto di lavoro autonomo), pri ktorých ide v podstate o samostatné poskytovanie služieb, ktoré majú charakter dokončenia práce alebo služby voči klientovi, za úhradu a bez obmedzenia podriadenosti , pracovného času alebo spôsobu výkonu práce (napríklad remeselníci, konzultanti, zástupcovia a obchodní zástupcovia);

Príležitostné práce, keď je pracovná činnosť obmedzená množstvom práce alebo časom. Každý pracovník môže počas jedného kalendárneho roka podpísať aj viac príležitostných zmlúv, avšak poskytnuté práce, resp. služby musia byť v celkovej hodnote najviac  5 000 EUR v čistom, avšak v prospech jedného zamestnávateľa to môže byť maximálne 2 500 EUR ročne v čistom. V prípade dôchodcov, študentov do 25 rokov, nezamestnaných a poberateľov dávok na podporu príjmu môže maximálna výška dosiahnuť až 6 666 EUR ročne. Maximálny časový limit v rámci týchto zmlúv nesmie v žiadnom prípade prekročiť 280 hodín za rok. Príležitostné zmluvy môžu využiť iba mikropodniky (spoločnosti s maximálne 5 stálymi zamestnancami) a verejná správa pre špeciálne projekty vyhradené pre určité kategórie.

Stážová zmluva (Tirocinio) nie je pracovnou zmluvou. Upravuje podmienky stáže a má formatívny charakter. Zamestnávatelia ju však vo veľkej miere využívajú na začlenenie a reintegráciu mladých do sveta práce. Maximálne trvanie zmluvy je 6 mesiacov (ktoré je možné v niektorých kategóriách predĺžiť) s povinnosťou minimálnej mesačnej náhrady, ktorej výšku určuje každý región.

Zmluva o práci v domácnosti (Lavoro domestico) sa uzatvára, ak je zamestnávateľom jedna fyzická osoba alebo rodina, v ktorej sídle sa vykonáva pracovná činnosť spočívajúca v pomoci rodine v jej každodennom fungovaní. Pracovníci v domácnosti musia vykonávať svoju prácu najmenej 4 hodiny denne u toho istého zamestnávateľa, s odmenou v hotovosti alebo v naturáliách. Hlavnými profesiami, ktoré spadajú pod tento typ zmluvy, sú napr. pomocnice v domácnosti, opatrovatelia detí a starších, kustódi, ktorým zamestnávatelia často poskytujú aj stravu a ubytovanie.

Aktualizácia: 08/2021

3.4. Pracovná zmluva

Pracovná zmluva je dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom, na základe ktorej zamestnanec ponúka svoju prácu výmenou za mzdu vyplácanú zamestnávateľom.

V Taliansku sa systém priameho zamestnania vzťahuje na všetky typy pracovných vzťahov pre všetkých zamestnancov v súkromnom sektore.

Pred nástupom do zamestnania (najneskôr v predchádzajúci deň) musí zamestnávateľ elektronicky oznámiť vznik zamestnania úradu práce príslušnému podľa miesta výkonu práce, a to prostredníctvom elektronického formulára UniLav. Toto oznámenie je platné aj pre prípad kontroly zo strany Ministerstva práce a sociálnej politiky, INPS a INAIL (inštitúcií sociálneho poistenia). UniLav sa nepoužíva v prípade pracovných zmlúv týkajúcich sa nezávislej práce (lavoro autonomo).

Pri prijatí zamestnanca je zamestnávateľ tiež povinný poskytnúť zamestnancovi kópiu vyššie uvedeného oznámenia o začiatku zamestnania alebo kópiu pracovnej zmluvy vrátane informácií o platných finančných a právnych podmienkach. Pracovná zmluva môže byť zmenená kolektívnymi zmluvami alebo zamestnávateľom a zamestnancom výlučne v prípadoch stanovených zákonom.

V prípade zmeny miesta výkonu práce na vzdialenosti väčšie ako 50 km musí zamestnávateľ uviesť objektívne dôvody.

Základné prvky pracovnej zmluvy sú:

1. súhlas strán s obsahom zmluvy (dátum začiatku, pracovný čas, zmluvné podmienky, trvanie skúšobnej doby, výpovedné lehoty pre prípad ukončenia pracovného pomeru, základný plat, miesto výkonu práce, identita zmluvných strán);
2. dôvody: musia byť v súlade so zákonom, pričom musí existovať príčinná súvislosť medzi prácou a mzdou;
3. predmet: musí byť definovaná činnosť, ktorá sa má vykonať s odkazom na zmluvnú referenčnú kategóriu
4. forma: musí byť písomná;
5. doba trvania (špecifikácia termínu v prípade zmluvy, ktorej platnosť je obmedzená na určitú dobu).

V prípade stáží je požadovanou dokumentáciou dohoda medzi stážistom a hostiteľom spolu s projektom odbornej prípravy, v ktorom sa uvedie jeho obsah školenia. Keďže regulácia stáží je v kompetencii jednotlivých regiónov, každý región si stanovuje vlastné pravidlá a opatrenia na výkon stáží podľa národného rámcového zákona.

Aktualizácia: 08/2021

3.5. Špeciálne kategórie

Ľudia so zdravotným postihnutím: služby na integráciu zdravotne postihnutých osôb na pracoviská sú riadené regiónmi prostredníctvom služieb zamestnanosti, ktoré spolupracujú s provinčnými sociálnymi, zdravotnými, vzdelávacími a školiacimi inšititúciami. Nezamestnané osoby so zdravotným postihnutím sa môžu zaevidovať v ich registroch. Verejné služby a súkromní zamestnávatelia sú povinní zamestnávať minimálny počet zdravotne postihnutých pracovníkov v závislosti od veľkosti organizácie.

Mladiství mladší ako 18 rokov.  Minimálny pracovný vek je naviazaný na absolvovanie povinnej školskej desaťročnej dochádzky, no v žiadnom prípade nesmie byť nižší ako 16 rokov (s výnimkou stážovej zmluvy prvého stupňa, ktorú môžu uzavrieť aj osoby vo veku od 15 do 25 rokov). Je nelegálne zamestnávať mladistvé osoby v nebezpečných alebo zdraviu škodlivých zamestnaniach. Predtým, než začne maloletá osoba pracovať, musí byť na základe lekárskej prehliadky určená jej zdravotná spôsobilosť. Mladiství nesmú pracovať v noci až na malé výnimky stanovené zákonom. Maloletí nemôžu pracovať dlhšie ako štyri a pol hodiny bez prestávky a musia mať zaručený odpočinok v trvaní najmenej dva dni v týždni, ak je to možné v po sebe idúcich dňoch, vrátane nedele.

Ženy: Ochrana pracujúcich matiek.  Zamestnanie žien počas dvoch mesiacov pred a tri mesiace po narodení dieťaťa je zakázané. Plná dovolenka trvá päť mesiacov (ide o materskú dovolenku, ktorá predstavuje obdobie povinnej dovolenky z práce). Ak sa v tehotenstve vyskytnú komplikácie alebo ak sa pracovné podmienky považujú za rizikové pre matku alebo nenarodené dieťa, môže byť podaná žiadosť na inšpekčnú službu Ministerstva zamestnanosti a sociálnej politiky, aby sa začala predčasná dovolenka na jedno alebo viac období  stanovené inšpektormi.

Pracovníčky, ktoré vykonávajú ťažkú prácu, ktorá škodí v tehotenstve a ktorá je uvedená v osobitnom  zozname, musia byť v zmysle zákona prevedené na inú prácu. Ak to nie je možné, inšpekčná služba ministerstva zamestnanosti a sociálnej politiky môže rozhodnúť, že žene poskytne dovolenku počas celého jej tehotenstva. Zamestnankyne sa môžu tiež rozhodnúť pre čerpanie dovolenky v priebehu mesiaca predchádzajúceho a štyroch mesiacov nasledujúcich po narodení dieťaťa, ak táto voľba nespôsobí akékoľvek poškodenie zdravia matky a dieťaťa.

Zákon tiež ustanovuje nepovinnú pracovnú dovolenku (rodičovskú dovolenku), ktorú je možné vyčerpať až do dvanásteho roku veku dieťaťa, v celkovej dĺžke desať mesiacov.

Nočná práca žien
Od okamihu, keď žena zistí, že je tehotná  až do dovŕšenia jedného roka veku dieťaťa, nemôže byť zamestnaná v čase od polnoci do šiestej hodiny rannej. Neexistujú žiadne výnimky z tohto pravidla. Sú tiež oslobodené od nočnej práce: pracujúca matka s dieťaťom mladším ako tri roky, alebo alternatívne pracujúci otec, ktorý žije s nimi v spoločnej domácnosti; prípadne zamestnanec, ktorý je jediným rodičom dieťaťa vo veku do dvanástich rokov, ktorý žije v tej istej domácnosti; adoptívna alebo náhradná matka neplnoletej osoby počas prvých troch rokov po adopcii, ale nie po dvanástom roku veku, alebo alternatívne a za rovnakých podmienok adoptívny otec alebo otec ktorému bola zverená starostlivosť o dieťa  ktoré spolu s ním žije; pracovník/pracovníčka, ktorý má zdravotne postihnutého rodinného príslušníka.

Aktualizácia: 08/2021

3.6. Samostatne zárobková činnosť

Existujú tri formy samostatnej zárobkovej činnosti, a to:
1. vlastné podnikanie
2. výkon slobodného povolania
3. profesionálne spolupráce

Informácie o finančnej podpore na začatie podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, prípadne na posilnenie už existujúcich podnikateľských činností, je možné získať prostredníctvom verejných služieb zamestnanosti. Fondy sú spravované a prerozdeľované regiónmi alebo konkrétnymi úradmi a môžu byť poskytnuté z fondov EÚ, národných alebo regionálnych fondov. Finančná podpora sa poskytuje spravidla vo forme dotovaných pôžičiek, nenávratných príspevkov alebo grantov, vždy na základe podnikateľského plánu.

Hlavnými referenčnými miestami sú regionálne a národné internetové stránky.

Aktualizácia: 08/2021

3.7. Platové podmienky

Čl. 36 talianskej Ústavy zaručuje pracovníkom právo na odmenu zodpovedajúcu množstvu a kvalite vykonanej práce, dostatočnú na to, aby im a ich rodinám zabezpečila slobodnú a dôstojnú existenciu. Zákon neustanovuje garantovanú minimálnu mzdu pre všetkých pracovníkov, no odkazuje na odvetvové národné kolektívne zmluvy (CCNL), ktoré sa vzťahujú aj na pracovníkov, ktorí nie sú členmi príslušného odborového zväzu.

Súčet všetkých prvkov, ktoré tvoria výplatu, zodpovedá hrubej mzde, z ktorej sa odpočítavajú odvody na sociálne poistenie a zrážky dane.

Odvody na sociálne poistenie sú povinné a splatné na základe zákona a vypočítavajú sa ako percento zo mzdy: časť platí zamestnávateľ a časť zamestnanec. Odmena zahŕňa všetko, čo pracovník dostane, či už v hotovosti alebo v naturáliách, bez zrážok. Niektoré položky sú však zo mzdy vylúčené a nepodliehajú odvodom, napríklad: rodinné prídavky, sumy vynaložené na štipendiá, materské školy a letné tábory pre rodinných príslušníkov zamestnanca. Odvody na sociálne zabezpečenie musí zamestnávateľ oznamovať a uhrádzať mesačne Národnému inštitútu sociálneho zabezpečenia (INPS).

Po odpočítaní sumy odvodov z hrubej mzdy sa získa zdaniteľná mzda, z ktorej sa odpočítajú zrážky dane. Konečným výsledkom je čistá mzda.

Odmena pozostáva z rôznych prvkov, z ktorých niektoré majú fixnú povahu, iné sú variabilné.

Fixné položky sú:

• Základná mzda resp. minimálna platová tarifa, ktorá má funkciu odmeny za kvalifikáciu. Každá iná kvalifikácia je zaradená do konkrétnej úrovne – tarify, ktorej zodpovedá minimálny tarifný plat;
• Indennità di contingenza – je prvkom platu, ktorý mal za úlohu prispôsobiť plat zmene životných nákladov v dôsledku inflácie (do roku 1992). V súčasnosti je tento príspevok v mnohých kolektívnych zmluvách súčasťou zmluvného minima;
• E.D.R.(samostatný prvok odmeny) – zodpovedá sume rovnajúcej sa 10,33 EUR, ktorá sa vypláca každý mesiac po dobu trinástich mesiacov všetkým pracovníkom pracujúcim v súkromnom sektore bez rozdielu kvalifikácie (s výnimkou manažérov) a bez ohľadu na uplatňovanú kolektívnu zmluvu;
• Príplatok za odpracované roky (tzv. scatto di anzianità), ktorý predstavuje navýšenie mzdy zamestnanca v súvislosti s odpracovanými dobami v podniku v rámci tej istej profesijnej kategórie;
• Superminimo – je časť odmeny vyplývajúca z rozhodnutia zamestnávateľa a je spojená s odbornou spôsobilosťou zamestnanca. Predstavuje rozdiel medzi dohodnutým základným platom a minimálnou mzdou stanovenou kolektívnou zmluvou pre danú kategóriu zamestnancov;
• Dodatočné mesačné výplaty – trinásty a štrnásty plat na základe kolektívnych zmlúv.

Variabilné zložky mzdy sú:
• Príplatky za prácu nadčas, nočnú prácu a prácu počas sviatkov;
• Zákonné príspevky, ako napr. príspevok za nevyčerpanú dovolenku;
• Zmluvné príspevky, ako napr. výkonnostné prémie, príspevok na stravovanie, príspevok na cestovné, príspevok za pracovnú pohotovosť alebo prácu v sťaženom prostredí.

Výplata mzdy sa realizuje povinne prostredníctvom doručenia výplatnej pásky (tzv. busta paga alebo prospetto paga). Na výplatnej páske musia byť uvedené osobné údaje a odborná kvalifikácia zamestnanca; obdobie, na ktoré sa plat vzťahuje; rodinné prídavky a všetky ostatné prvky, ktoré tvoria mzdu; a oddelene aj jednotlivé zrážky zo mzdy. Zamestnávateľ vypláca čistú mzdu šekom alebo prevodom na bankový alebo poštový účet, prípadne v hotovosti (pri sumách nižších ako 3 000 eur).

Aktualizácia: 08/2021

3.8. Pracovná doba

Pracovný čas je spravidla stanovený na 40 hodín týždenne, pričom sa vypočítava nie nevyhnutne na základe pracovného týždňa, ale pre každé sedemdňové obdobie. Vo verejných a súkromných zamestnaneckých vzťahoch by mala byť v čase núdzovej situácie v súvislosti s ochorením Covid-19 uprednostňovaná metóda práce na diaľku (tzv. telelavoro alebo smart working), ak je to možné.

Kolektívne zmluvy poskytujú možnosť stanoviť normálny týždenný pracovný čas na menej ako 40 hodín. Denný limit trvania pracovného času nie je stanovený a dokonca nemôže byť ani striktne definovaný pracovný týždeň; v skutočnosti každé sedemdňové obdobie možno považovať za „pracovný týždeň“, čo má za následok, že zamestnávatelia môžu začať referenčný týždeň ktorýmkoľvek dňom.

Týždenný pracovný čas, a to tak za prítomnosti na pracovisku, ako aj mimo neho, nesmie presiahnuť 48 hodín vrátane práce nadčas.

48-hodinový limit sa počíta ako priemer za obdobie siedmich dní počas obdobia nepresahujúceho 4 mesiace. To umožňuje dodržanie 48-hodinového limitu prostredníctvom kompenzačného mechanizmu: v pracovnom týždni môže byť limit prekročený, pokiaľ v referenčnom období existujú pracovné týždne kratšie ako 48 hodín.

Pracovník má nárok na odpočinok v trvaní najmenej 24 po sebe nasledujúcich hodín za každých 7 dní. Výpočet 24 hodín zahŕňa aj hodiny denného odpočinku (ktorý nemôže byť kratší ako jedenásť hodín). Týždenný odpočinok môže byť tiež stanovený na iný deň ako nedeľu a vo zvláštnych prípadoch môže byť realizovaný aj prostredníctvom presunu v rámci zmeny.

Pracovník má právo na platenú dovolenku za kalendárny rok v trvaní najmenej štyroch týždňov. Túto minimálnu dobu dovolenky nie je možné nahradiť príspevkom na nevyčerpanú dovolenku, okrem prípadu rozviazania pracovného pomeru.

Pracovný čas môže byť aj na skrátený úväzok (menej ako 40 hodín týždenne). V zmluve musí byť písomne ​​uvedené trvanie prác a rozvrhnutie pracovného času z hľadiska dní, týždňov, mesiacov a rokov.

Je možná aj tzv. dodatočná práca (lavoro supplementare), teda hodiny práce nadčas, odpracované nad rámec dohodnutého pracovného času, ktoré je možné vykonávať za podmienok ustanovených kolektívnou zmluvou a v medziach bežného pracovného času. Zamestnávateľ môže od pracovníka požadovať, aby vykonával prácu nadčas v rozsahu nepresahujúcom 25 % dohodnutého týždenného pracovného času. Za prácu nadčas patrí zamestnancovi príplatok vo výške 15 % hodinovej mzdy.

Nočná práca musí byť stanovená v pracovnej zmluve a jej výkon sa riadi príslušnou kolektívnou zmluvou. Za prácu v noci sa považuje práca vykonávaná najmenej sedem po sebe nasledujúcich hodín v čase medzi polnocou a 5:00 hod.

Aktualizácia: 08/2021

3.9. Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka atď.)

Všetci pracovníci majú nárok na platené voľno v trvaní troch pracovných dní ročne v prípade vážneho ochorenia alebo smrti manžela / manželky alebo príbuzného do druhého stupňa alebo spolužijúcej osoby, čo musí byť doložené príslušnou dokumentáciou. V prípade vážnej choroby možno so zamestnávateľom dohodnúť rôzne spôsoby vykonávania práce. V prípade vážnych a zdokumentovaných rodinných dôvodov je možné čerpať nepretržitú alebo delenú dovolenku nepresahujúcu 2 roky. V takom prípade zamestnancovi nevzniká nárok na odmenu a obdobie tohto voľna sa nezahŕňa do dĺžky odpracovaných rokov, ani sa nezohľadňuje na účely sociálneho zabezpečenia. V období núdzového stavu sa rozšírili možné formy dovolenky (a voľna), najmä pre niektoré kategórie pracovníkov.

Materská a otcovská dovolenka (povinná dovolenka)

Zamestnávateľ má zakázané zamestnávať zamestnankyňu v období od 2 mesiacov pred plánovaným dňom pôrodu do 3 mesiacov po pôrode. Pred nástupom na materskú dovolenku musí zamestnankyňa predložiť INPS a zamestnávateľovi písomnú žiadosť spolu s lekárskym potvrdením o tehotenstve s uvedením predpokladaného termínu pôrodu. Za celé obdobie materskej alebo otcovskej dovolenky vypláca INPS denný príspevok vo výške 80 % posledného platu, vrátane všetkých ostatných príspevkov pre prípad choroby. Tehotná zamestnankyňa sa môže rozhodnúť odísť z práce (opäť na obdobie 5 mesiacov), jeden mesiac pred pôrodom a štyri mesiace po ňom.

Otcovská dovolenka je pre zamestnaných otcov povinná a pozostáva z povinnej 5-dňovej dovolenky (plus ďalší deň fakultatívneho voľna, o ktoré môže požiadať matka ako náhradu za jeden deň jej dovolenky). Môže ju využiť pracujúci zamestnanec, ktorý je otcom dieťaťa, vrátane adoptovaného dieťaťa alebo dieťaťa v pestúnskej starostlivosti, najneskôr do piateho mesiaca života dieťaťa.

Otcovská dovolenka sa poskytuje po celú dobu materskej dovolenky (3 mesiace po pôrode alebo po jej zostávajúcu časť) v prípade:
– Smrti alebo vážneho ochorenia matky;
– opustenia dieťaťa matkou;
– zverenia dieťaťa do výlučnej starostlivosti otca;
– že sa pracujúca matka úplné alebo čiastočné vzdala nároku na materskú dovolenku, ak ide o adopciu mladistvého alebo jeho zverenie do výchovy.

Rodičovská dovolenka (dobrovoľná dovolenka).

Počas prvých 12 rokov života dieťaťa majú rodičia dieťaťa možnosť čerpať pracovné voľno na maximálne 10 mesiacov v roku. Počas rodičovského voľna, až do šiesteho roku života dieťaťa, sa vypláca príspevok vo výške 30 % platu, maximálne však po dobu 6 mesiacov za oboch rodičov. Ak je individuálny príjem pod stanovenou hranicou (2,5 -násobok sumy minimálneho dôchodku vyplácaného na základe povinného všeobecného poistenia), tento príspevok patrí až do ôsmeho roku života dieťaťa.

Uznáva sa právo počas pracovného času využívať špeciálne platené povolenia na vykonávanie prenatálnych vyšetrení a klinického hodnotenia.

Každý rodič sa tiež môže rozhodnúť čerpať rodičovskú dovolenku v hodinách, nie v dňoch. Hodinové čerpanie je povolené v rozsahu rovnajúcom sa polovici priemerného denného času štvortýždňového alebo mesačného výplatného obdobia bezprostredne predchádzajúceho obdobiu, počas ktorého sa začína čerpanie rodičovskej dovolenky.

Pracovné voľno z dôvodu ochorenia dieťaťa
Počas prvých ôsmich rokov života dieťaťa majú rodičia právo čerpať pracovné voľno v prípade ochorenia dieťaťa, no nemajú nárok na náhradu mzdy. Pracujúca matka má nárok na denný odpočinok v súvislosti s dojčením dieťaťa, o ktorý musí požiadať zamestnávateľa. Po uplynutí povinnej materskej alebo otcovskej dovolenky a voliteľnej dovolenky, ak o to požiadajú, majú zamestnanci právo na udržanie pracovného miesta.

Pracovné voľno z dôvodu štúdia a vzdelávania
Existujú 3 typy tohto voľna:
1. voľno pre zamestnaných študentov, ktorí môžu využiť voľno na skúšky;
2. voľno na vzdelávanie pre zamestnancov, ktorí odpracovali minimálne 5 rokov, pričom prerušenie práce nesmie presiahnuť 11 mesiacov počas celého pracovného života;
3. voľno na ďalšie vzdelávanie ustanovené kolektívnou zmluvou.

Aktualizácia: 08/2021

3.10. Ukončenie pracovného pomeru

Podľa talianskych právnych predpisov môže byť pracovný pomer ukončený po skúšobnej dobe za týchto okolností:

1. Ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca z dôvodu uplynutia zákonného obdobia nároku na zachovanie pracovného miesta alebo z dôvodu uznania invalidity osoby podľa zákona o invalidnom a starobnom poistení;
2. Unkončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa so zamestnancom, ktorý splnil podmienky vzniku nároku na dôchodok;
3. Individuálne prepustenie z oprávnených dôvodov (objektívne alebo subjektívne) alebo z oprávneného dôvodu (tzv. giusta causa napr.: absencia, krádež alebo giustificato motivo) alebo z dôvodu hromadného prepúšťania;
4. Ukončenie pracovného pomeru zamestnancom z oprávneného dôvodu (tzv. giusta causa alebo giustificato motivo)
5. Odstúpenie zamestnanca
6. Smrť
7. Vzájomná dohoda alebo uplynutie platnosti zmluvy (v prípade zmluvy na dobu určitú).

V záujme ochrany zamestnanca musí zamestnávateľ informovať pracovníka o prepustení z oprávnených  dôvodov v plnom súlade s procesnými formalitami stanovenými zákonom. Zamestnanec sa môže odvolať proti prepusteniu do 60 dní od doručenia oznámenia. S cieľom zabezpečiť účinnosť odvolania musí zamestnanec do 180 dní buď podať súdny opravný prostriedok na pracovnom súde alebo informovať druhú stranu o žiadosti o zmier alebo o rozhodcovské konanie (v odborovej organizácii alebo na regionálnom úrade Ministerstva práce a sociálnej politiky (Direzione Territoriale del Lavoro)).

Ak sudca zistí, že prepustenie je diskriminačné, neplatné, oznámené ústne, alebo dané z dôvodu neschopnosti vykonávať úlohy v dôsledku zranenia alebo choroby, je nariadené zamestnávateľovi, aby bol zamestnanec znovu vrátený na rovnaké pracovné miesto a aby mu uhradil náhradu škody a príspevky sociálneho zabezpečenia.

V prípade prepustenia bez oprávneného alebo ospravedlniteľného dôvodu sudca vyhlási, že pracovný pomer skončil a zaväzuje zamestnávateľa zaplatiť náhradu vo výške minimálne štvormesačnej  a najviac dvadsaťmesačnej mzdy. Zamestnanec má právo na opätovné začlenenie, ak sudca zistí, že neexistuje  skutočnosť definovaná ako oprávnený dôvod alebo zákonom stanovené dôvody na prepustenie.

V prípade prepustenia bez oznámenia dôvodov alebo v rozpore s postupmi stanovenými pre disciplinárne konania sudca vyhlási, že pracovný pomer skončil a zaväzuje zamestnávateľa zaplatiť náhradu vo výške minimálne dvojmesačnej a maximálne dvanásťmesačnej mzdy.

Pri ukončení pracovnej zmluvy sú obe zmluvné strany povinné oznámiť to v súlade s podmienkami a postupmi stanovenými v kolektívnych zmluvách podľa článku 2118 talianskeho občianskeho zákonníka. Ak strana, ktorá skončila konanie, to neoznámi, je povinná zaplatiť druhej strane náhradu zodpovedajúcu výške odmeny, ktorá by bola splatná počas výpovednej lehoty.

Pokiaľ ide o dôchodkový systém, od 1. januára 2012 bol zavedený predčasný starobný dôchodok, ktorý má odlišné podmienky v závislosti od toho, kedy dotknutá osoba začala platiť odvody. Nárok sa môže uplatniť vtedy, keď osoba dosiahne stanovenú hranicu medzi minimálnym vekom odchodu do dôchodku a dobou, v ktorej má táto osoba aspoň 35 rokov doby poistenia.

Právo na  starobný dôchodok (tzv. pensione di vecchiaia) je podmienené dosiahnutím veku odchodu do dôchodku, ktorý sa predlžuje v závislosti od tzv. štartovacieho roku (napr. na začiatku roka 2014 – 2015 je zákonný vek odchodu do dôchodku 66 rokov a 3 mesiace pre mužov a 63 rokov a 9 mesiacov pre ženy, pre začínajúci rok 2016-2017 je vek odchodu do dôchodku 66 rokov a 3 mesiace pre mužov a 65 rokov a 3 mesiace pre ženy). Tieto podmienky sa prispôsobujú očakávanej dĺžke života.

Aktualizácia: 08/2021

3.11. Zastúpenie pracovníkov

Najreprezentatívnejšie odborové konfederácie sú CGIL, CISL a UIL. Okrem vyššie uvedených konfederácií existuje značný počet tzv. „nezávislých“ odborov.

Konfederačné odborové organizácie sú členia na národné, regionálne a územné odvetvové federácie. Národné odvetvové federácie stanovujú národné kolektívne pracovné zmluvy, ktoré platia pre všetkých pracovníkov zamestnaných v konkrétnom odvetví, aj keď nie sú členmi odborov. Pracovník nie je povinný vstúpiť do odborovej organizácie, ale ak to má v úmysle, pripojí sa k príslušnej národnej odvetvovej  federácii, ktorá zastrešuje výrobný sektor, v ktorom je zamestnaný. Registráciu v odborovom zväze je možné vykonať dvoma spôsobmi:
1. udelením oprávnenia zamestnávateľovi vybrať sumu zodpovedajúcu približne 1% hrubej mesačnej mzdy, ktorú potom zamestnávateľ poukáže príslušnej odborovej organizácii;

2. zaplatením členského príspevku priamo príslušnému odborovému zväzu pri registrácii.

V Taliansku je členstvo v odboroch pomerne bežné. Napriek silnej tradícii účasti v odborových zväzoch je veľmi ťažké poskytnúť presné údaje dokazujúce, že miera členstva v odborových zväzoch je v Taliansku v priemere vyššia ako v iných európskych krajinách.

Odbory ponúkajú aj ďalšie druhy služieb, napr. právnu pomoc v sporoch proti zamestnávateľom, pomoc v oblasti sociálneho zabezpečenia a v daňových záležitostiach. V spoločnostiach s viac ako 15 zamestnancami sa demokratickým volebným mechanizmom zriaďuje zastúpenie odborovej únie (Rappresentanza Sindacale Unitaria – RSU). RSU má vyjednávaciu právomoc, čo znamená, že môže rokovať s vedením spoločnosti o pracovných podmienkach a akýchkoľvek súvisiacich témach. Jeho úlohou je tiež oboznamovať zamestnancov s rozhodnutiami externých odborových organizácií a zúčastňovať sa rokovaní výborov a komisií, ktoré sú zriadené na pracovisku, na základe dohody medzi organizáciami zamestnancov a manažmentom.

Aktualizácia: 08/2021

3.12. Pracovné spory – štrajky

Ak sa pracovníci domnievajú, že ich zamestnávateľ nerešpektuje ich zmluvné a odborové práva, môžu sa obrátiť na odborovú organizáciu alebo právnika, aby vyriešili situáciu a v prípade potreby získali náhradu vzniknutej škody. V oboch prípadoch je prvým krokom pokus o zmier (dohoda, ktorá je uspokojivá pre obe strany). Ak táto cesta nie je uskutočniteľná, môže zamestnanec podať na zamestnávateľa žalobu na súde (prostredníctvom osobného právnika alebo právnika poskytnutého odborovou organizáciou), ktorý spor rozhodne.

V Taliansku je možné prepustiť pracovníka iba z tzv. oprávnených alebo zákonom stanovených ospravedlniteľných dôvodov. Ak pracovník spochybňuje zákonnosť prepustenia, môže žalovať zamestnávateľa a požadovať náhradu akejkoľvej vzniknutej ujmy.

Štrajk možno považovať za hlavnú formu sebaobrany pracovníkov. Právo na štrajk sa v zmysle článku 40 talianskej Ústavy vykonáva v súlade so zákonmi, ktoré ho upravujú. Zamestnanci vo verejnom alebo súkromnom sektore majú právo na štrajk, ktoré môžu vykonávať bez potreby súhlasu odborov. Toto právo je individuálne, no z hľadiska jeho výkonu ide o kolektívne právo, ktoré možno uplatniť kolektívnou výzvou na štrajk. Štrajk je legitímny nielen vtedy, ak je zameraný na otázky odmeňovania, ale aj vtedy ak je vyhlásený vo všeobecnosti v súvislosti so záujmami pracovníkov ako celku. Akákoľvek forma štrajku je legitímna, aj keď je realizovaná inak ako veľkým pozastavením pracovných činností, za predpokladu, že neohrozuje iné ústavne chránené práva.

Výkon práva na štrajk v základných verejných službách a v oblasti ochrany ústavne chránených práv upravuje zákon č. 146/1990 (v znení neskorších predpisov). Štrajky sú v Taliansku pomerne bežné. Jediným dôsledkom pre štrajkujúceho zamestnanca je strata príjmu zodpovedajúca počtu hodín, počas ktorých bol v práci neprítomný. Zamestnávateľ môže úplne alebo čiastočne pozastaviť prevádzku, aby vyvíjal tlak na zamestnancov, pokiaľ to nepredstavuje protizákonné konanie, t.j. konanie, ktoré má obmedziť alebo zabrániť výkonu odborových práv alebo práv pracovníkov štrajkovať.

V prípade, že zamestnávateľ podnikne priame kroky na zabránenie alebo obmedzenie výkonu odborových práv alebo práva pracovníkov na štrajk, zákon ustanovuje zrýchlený postup, ktorý môžu začať miestne orgány národných odborových zväzov na príslušnom pracovnom súde v záujme zastavenia protiprávneho konania zamestnávateľa.

Aktualizácia: 08/2021

3.13. Odborná príprava

Odborné vzdelávanie a odborná príprava (OVP) zahŕňa praktické činnosti a kurzy týkajúce sa konkrétnej profesie alebo povolania, ktorých cieľom je pripraviť ľudí na ich budúcu kariéru. Pre mnohých je odborná príprava základnou cestou na získanie profesionálneho uznania alebo na zlepšenie ich šance na získanie dobrého zamestnania.

Iniciatívy EÚ na podporu odborného vzdelávania
Na podporu prístupu založeného na spolupráci a na rozvoji systémov odborného vzdelávania v Európe, EÚ využíva rôzne nástroje a iniciatívy, z ktorých mnohé spadajú pod Program celoživotného vzdelávania.

Celoživotné vzdelávanie je proces, ktorý zahŕňa všetky formy vzdelávania a trvá od predškolského veku až po odchod do dôchodku. Cieľom je umožniť ľuďom rozvíjať a udržiavať kľúčové kompetencie počas ich života, ako aj umožniť občanom slobodne sa pohybovať medzi pracovnými miestami, regiónmi a krajinami.

Financovanie je k dispozícii pre širokú škálu aktivít vrátane výmen, študijných pobytov a akcií na vytváranie sietí. Projektov je veľa a sú  rôznorodé, zamerané na študentov aj ich školiteľov a učiteľov.

Kľúčové podprogramy zahŕňajú:
• Erasmus
Program Erasmus je považovaný za hlavný program vzdelávania a odbornej prípravy EÚ. Umožňuje každoročne študovať a pracovať v zahraničí približne 200 000 študentom. Zároveň financuje spoluprácu medzi európskymi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania.

• Leonardo da Vinci
Okrem toho, že pomáha jednotlivcom získať nové zručnosti, tento program pomáha organizáciám z odvetvia OVP pracovať s partnermi z celej EÚ, aby si mohli vymieňať osvedčené postupy. Program Leonardo de Vinci financuje množstvo praktických projektov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy od tých, ktoré umožňujú ľuďom vzdelávať sa v zahraničí až po rozsiahle iniciatívy, ktoré podporujú spoluprácu a vytváranie sietí v celej Európe.

• Grundtvig
Poskytuje podporu vzdelávacím a študijným potrebám ľudí, ktorí absolvujú kurzy vzdelávania dospelých. Program zahŕňa formálne, neformálne a informálne vzdelávanie.

Organizácie EÚ, ktoré podporujú odborné vzdelávanie
EÚ vytvorila niekoľko agentúr na zlepšenie spolupráce a výmeny praxe:

Európske stredisko pre odborné vzdelávanie (CEDEFOP) bolo založené v roku 1975 na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v Európe. So sídlom v Solúne v Grécku vykonáva výskum a analýzu odborného vzdelávania a šíri svoje odborné znalosti rôznym európskym partnerom ako sú výskumné inštitúcie, univerzity a školiace zariadenia.

Európska nadácia pre odborné vzdelávanie bola založená v roku 1995 a úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jeho poslaním je podporovať partnerské krajiny mimo EÚ, aby mohli modernizovať a rozvíjať svoje systémy odbornej prípravy.

4. ŽIVOTNÉ PODMIENKY

4.1. Prehľad životných podmienok v Európe

Kvalita života – vrchol  sociálnej politiky EÚ
Priaznivé životné podmienky závisia od širokého spektra faktorov, ako sú kvalitné služby zdravotnej starostlivosti, príležitostí v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a dobré dopravné podmienky, aby sme pomenovali len niekoľko otázok, ktoré priamo ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov. Cieľom EÚ je zlepšiť kvalitu života vo všetkých svojich členských štátoch a zohľadniť mnohé výzvy, ktorým čelí súčasná Európa, ako sú  sociálne vylúčenie a starnutie obyvateľstva.

Zamestnanosť v Európe
Zlepšenie pracovných príležitostí v Európe je pre EÚ kľúčovou prioritou. Európska stratégia zamestnanosti bola vypracovaná  EÚ a jej členskými štátmi s cieľom vytvoriť viac a lepších pracovných miest, riešiť nezamestnanosť a zvýšiť mobilitu. Stratégia poskytuje rámec, v ktorom európske krajiny môžu koordinovať svoje politiky zamestnanosti a vymieňať si informácie.

Samozrejme, zlepšenie vyhliadok na zamestnanosť každého Európana  má zásadný význam pre desaťročnú stratégiu hospodárskeho rastu EÚ, stratégiu „Európa 2020“. Hlavným cieľom je zabezpečiť, aby 75% európskych občanov vo veku 20 – 64 rokov do konca desaťročia pracovalo.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii
Dobré zdravie a dostupnosť vysokokvalitných služieb zdravotnej starostlivosti sú dôležitými prioritami pre všetkých Európanov. Väčšina ľudí očakáva rýchly a ľahký prístup k lekárskej starostlivosti pri cestovaní po celej EÚ.

Cieľom politík EÚ v oblasti zdravia je reagovať na tieto potreby. Európska komisia vypracovala koordinovaný prístup k politike v oblasti zdravia a uviedla do praxe celý rad iniciatív, ktoré dopĺňajú činnosti vnútroštátnych verejných orgánov. Spoločné akcie a ciele Únie sú zahrnuté do programov a stratégií EÚ v oblasti zdravia.

Súčasný program EÚ v oblasti verejného zdravia trvá od roku 2008 do roku 2013 a má tri hlavné ciele:
• Zlepšovanie zdravotného zabezpečenia občanov;
• podpora zdravia a znižovanie nerovností v oblasti zdravia; a
• Vytváranie a šírenie informácií a vedomostí o zdraví.

Vzdelávanie a odborná príprava v EÚ
Členské štáty majú na starosti svoje vlastné systémy vzdelávania a odbornej prípravy. EÚ však pridáva hodnotu tým, že koordinuje činnosti, ktoré môžu pomôcť dosiahnuť spoločné ciele a ktoré môžu občanom poskytnúť väčšie príležitosti na vzdelávanie a štúdium počas celého života.

Aby sa to stalo, EÚ spolupracuje s vnútroštátnymi orgánmi a zainteresovanými stranami v oblasti vzdelávania na zlepšení politík a výmene0 osvedčených postupov. Okrem toho EÚ realizuje niekoľko programov financovania v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.

Schengenský priestor
Schengenský priestor bol zriadený v marci 1995. Zrušil hraničnú kontrolu v oblasti signatárskych štátov a vytvoril jednotnú vonkajšiu hranicu, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel.
Od roku 2012 sa 25 krajín Európskej únie pripojilo k Schengenskej dohode. Dvadsaťdva z nich sú členské štáty EÚ: Rakúsko, Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Malta, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Slovinsko, Španielsko a Švédsko. Island, Nórsko a Švajčiarsko sú tiež v schengenskom priestore. Spojené kráľovstvo a Írsko nie sú súčasťou schengenského priestoru.

Doprava v EÚ
Dopravná politika EÚ sa zameriava na odstraňovanie prekážok medzi členskými štátmi, čo umožní ľuďom a tovaru rýchlo a lacno sa pohybovať cez hranice. Cieľom je zabezpečiť čisté, bezpečné a efektívne cestovanie po celej Európe a zároveň posilniť vnútorný trh pre voľný pohyb osôb a tovaru. EÚ je tiež zástancom práv cestujúcich:

Letecká doprava a práva cestujúcich
Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave znamenalo nižšie cestovné a širší výber dopravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ vytvorila aj súbor práv na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s cestujúcimi v leteckej doprave.

Ak v letoch , ktoré odlietajú z krajiny EÚ alebo prilietajú do krajiny EÚ u dopravcu zaregistrovaného v EÚ (alebo na Islande, v Nórsku alebo vo Švajčiarsku), sa niečo zmení, cestujúci majú súbor práv EÚ a môžu mať nárok na refundáciu  alebo náhradu škody.

Ak ste odmietnutí pri  nástupe na palubu, čelíte nadmerným oneskoreniam (viac ako 5 hodín) alebo je váš let zrušený alebo rezervovaný, máte právo vybrať si medzi presmerovaním do konečného cieľa alebo uhradením cestovného lístka. Ak požadujete úhradu cestovného lístka, vzdávate sa práva na akékoľvek ďalšie cestovanie, pomoc alebo presmerovanie zo strany leteckej spoločnosti.

Vaša letecká spoločnosť by vás vždy mala informovať o vašich právach a dôvodoch odmietnutia nástupu na palubu, zrušenia letu alebo dlhého oneskorenia (viac ako 2 hodiny). Môžete mať aj nárok na občerstvenie, jedlo, komunikáciu (napríklad bezplatný hovor) a prenocovanie v závislosti od vzdialenosti letu a dĺžky oneskorenia.

Okrem toho, ak sa vám odmietne nástup na palubu, váš let je zrušený alebo prídete na miesto určenia s oneskorením dlhším ako 3 hodiny, môžete mať nárok na kompenzáciu vo výške 250 – 600 EUR v závislosti od vzdialenosti letu.

Práva cestujúcich na železnici
Ak je váš vlak zrušený alebo oneskorený, môžete mať nárok na náhradu škody. A máte právo na adekvátne  informácie o oneskorení.

Ak sa oznámi oneskorenie v trvaní najmenej 1 hodina (z rozvrhu vyznačeného na lístku), môžete vykonať jednu z nasledujúcich akcií:

• zrušiť cestovné plány a požiadať o okamžité preplatenie plných nákladov na lístok (alebo časť neuskutočnenej cesty). Môžete tiež požiadať o úhradu za časť cesty, ktorú ste už vykonali, ak oneskorenie znamená, že už nemôžete plniť účel cesty.
• požiadajte svojho dopravcu, aby sa presmeroval na cieľové miesto pri najbližšej príležitosti alebo k neskoršiemu dátumu podľa vášho výberu.
• pokračujte v ceste napriek oneskoreniu pozdĺž plánovanej cesty

Ak sa rozhodnete pokračovať v ceste, máte nárok na náhradu škody. Ak vlak mešká  medzi 1 a 2 hodinami, máte nárok na 25% cestovného. Ak vlak omešká o viac ako 2 hodiny, máte nárok na 50% cestovného.
Kompenzácia sa musí vyplatiť do jedného mesiaca od podania žiadosti.

Aktualizácia 6/2018

4.2. Politický, administratívny a právny systém

Politický systém: Taliansko je parlamentnou republikou. Prezident republiky je volený Parlamentom na spoločnom zasadnutí na sedemročné funkčné obdobie a môže byť opätovne zvolený. Funkčné obdobie parlamentu je päť rokov. Výkonná moc v Taliansku patrí vláde, ktorú tvorí predseda vlády, vymenovaný prezidentom republiky, ministri, námestníci ministrov a štátni tajomníci, a musí mať podporu oboch komôr. Parlament má legislatívne právomoci a tvorí  ho Poslanecká snemovňa a Senát.

Administratívny systém: Zákon “Delrio”, ktorý nadobudol platnosť od apríla 2014, predefinoval hranice a právomoci miestnej správy vytvorením metropolitných miest riadených miestnymi starostami a premenou provincií na “veľkoplošné úrady” bez toho, aby boli výslovne volení alebo platení  politickí zamestnanci. V súčasnosti existujú len dve priamo volené administratívne úrovne: regióny a obce.
Súdny systém: vo všeobecnosti je taliansky súdny systém rozčlenený do dvoch základných skupín, ktoré vykonávajú právomoci buď v občianskych alebo v trestných veciach. Civilné súdnictvo je zverené zmierovacím sudcom, ktorí sa zaoberajú spormi nižšej ekonomickej hodnoty; a súdu (Tribunale), ktorý rozhoduje v monokratickom zložení (t.j. samosudcom), vo vymedzenom územnom obvode. V civilných veciach má postavenie súdu prvého stupňa; pri sporoch vyššej hodnoty, o ktorých v prvom stupni rozhodoval zmierovací sudca, je odvolacím súdom. V trestných veciach pôsobí ako súd prvého stupňa (pre prečiny, ktoré nepatria do pôsobnosti Senátneho súdu (tzv. Corte d’assise). Rozhodnutia súdu (tribunálu) ako súdu prvého stupňa, či už v civilných alebo v trestných veciach, sú napadnuteľné na odvolacom súde (tzv. Corte d’Appello). V obvode každého odvolacieho súdu pôsobí aj súd pre maloletých (tzv. Tribunale per i minorenni), ktorý má pôsobnosť vo vzťahu k osobám mladším ako 18 rokov. V každom regióne pôsobí aspoň jeden regionálny správny súd (Tribunale Amministrativo Regionale – tzv. TAR).

Verejný poriadok udržiavajú Carabinieri (armádna polícia), Polícia, Colné úrady (Guardia di Finanza) a obecná polícia (vigili urbani).

Existuje aj tzv. verejný ochranca práv, ktorého úlohou je preskúmavať a upozorňovať na žiadosti občanov týkajúce sa prípadov nesprávneho postupu úradov.

Aktualizácia 6/2018

4.3. Príjmy a dane

Mzda  je hlavnou povinnosťou zamestnávateľa voči zamestnancovi výmenou za vykonanú prácu (pozri články 2094 a 2099 Občianskeho zákonníka). V Taliansku sa mzda  musí zakladať na dohode medzi stranami na základe minimálneho zmluvného vzťahu podľa kolektívnej zmluvy. Mzda  sa často vyjadruje bez priamych daní zadržaných pri zdroji a príspevkov na sociálne zabezpečenie hradených zamestnávateľom a zamestnancom a zahŕňa všetky rôzne formy zaplatenej odmeny vrátane základného platu a súvisiacich prémií, peňažných alebo vecných dávok (základné mzdy, Špeciálne doplnkové príspevky, “dodatočné mesiace”, bonusy za výkonnosť a akékoľvek iné výhody). Výška každej jednotlivej mzdy je zvyčajne stanovená v individuálnej alebo kolektívnej pracovnej zmluve. Talianske skutočné priemerné mzdy sú najnižšie medzi poprednými industrializovanými krajinami Európy: priemerný čistý mesačný príjem v Taliansku je 1 560 EUR (2016). V období rokov 2009 – 2019 sa príjem očistený o infláciu znížil o 2%.

Rovnaké odmeňovanie za rovnakú prácu je princíp pracovného systému v Taliansku iba pokiaľ ide o prácu žien v porovnaní s prácou mužov a pracovníkov, ktorí sú maloletí v porovnaní s dospelými pracovníkmi (článok 37 ústavy).

Zdaňovanie príjmov fyzických osôb podlieha priamej progresívnej dani, ktorá je úmerná skutočnej celkovej sume všetkých príjmov, ktoré daňovník poberá, ktorý platí daň na základe príjmových pásiem. Sadzba sa v roku 2017 nezmenila, je v rozpätí od 23% do 43% v piatich pásmach.

Daň z pridanej hodnoty (IVA / DPH) je spotrebná daň, ktorá ovplyvňuje všetky štádiá výroby konkrétneho tovaru a služieb. Štandardná sadzba v Taliansku je 22% po zvýšení zavedenom v roku 2013.

Miestne dane sú dane z bývania (IMU – daň z nehnuteľnosti) založené na mestských sadzbách, daniach z odpadu (TARI) a daniach na zdieľané služby (TASI), ktoré platia majitelia alebo nájomníci. Dane  sa líšia v každom meste.

Daň z motorových vozidiel (bollo) je riadená Regiónmi; Sadzby použité na výpočet sú založené na kW alebo CV.

Aktualizácia 9/2019

4.4. Životné náklady

Náklady na výdavky na stravu v Taliansku sú o 2,1% vyššie ako priemer v Európe a majú silný vplyv na príjmy, pričom absorbujú viac ako jednu šestinu rodinných príjmov. Priemerné výdavky na stravu v rodine, 457 EUR, sú o 6% drahšie. Náklady na bývanie na juhu krajiny vzhľadom na výdavky na stravu sú výrazne nižšie.

V skutočnosti predstavujú životné náklady (potraviny, účty, dane atď.) viac ako 70% príjmu domácností, čo je o 10% viac ako je priemer Európskej únie vo výške 60%. Rozdiel je spôsobený nižším disponibilným príjmom, ktorý je pre talianske rodiny o 25% nižší ako európsky priemer. Verejná doprava je najlacnejšia v EÚ, ale náklady na vlastné auto (poistenie motorových vozidiel, daň z motorových vozidiel, palivo) je o 42% vyššia ako európsky priemer. Samotné náklady na palivo sú vyššie o 8,9%.

Podľa nedávnej štúdie ADOC (Asociácie pre ochranu a poradenstvo pre spotrebiteľov) sú náklady na raňajky, prenájom, verejnú dopravu, kino a mobilné telefóny skutočne nižšie v Taliansku ako je európsky priemer, na rozdiel od domácich zariadení (osvetlenie, voda, plyn a odpad), súkromnej dopravy, stravovania a výdavkov na stravu.

Cena odevov v Taliansku je veľmi podobná priemerným cenám v EÚ, zatiaľ čo náklady na spotrebnú elektroniku v rôznych krajinách EÚ, od mobilných telefónov až po tabletové počítače, sa navzájom výrazne nelíšia. Podľa štúdie uskutočnenej Národnou spotrebiteľskou úniou (UNC) v roku 2018 sú najlacnejšie mestá v Taliansku (na základe rastúcich životných nákladov) Potenza a Ancona, zatiaľ čo najdrahšie mestá sú Bolzano a Reggio Emilia.

Aktualizácia 9/2019

4.5. Ubytovanie

Väčšina miest na prenájom alebo na predaj sa nachádza v oznámeniach na špecializovaných webových stránkach, v realitných kanceláriách a v súkromných inzerátoch. Predajné a nájomné ceny sa výrazne líšia podľa regiónov, mesta a štvrtí v meste. Pri prenájme domu musí prenajímateľ a nájomca uzatvoriť písomnú zmluvu. V nájomnej zmluve sa musí uviesť trvanie, mesačné nájomné, povinnosť oznámenia v prípade ukončenia zmluvy a povinnosti týkajúce sa bežných a mimoriadnych nákladov na údržbu týkajúcich sa nehnuteľnosti. Zmluva musí byť podpísaná nájomcom a prenajímateľom a zaregistrovaná majiteľom nehnuteľnosti v registrovacom úrade Agenzia delle Entrate do 20 dní od uzavretia zmluvy. Daň za registráciu je 2% z ročného nájomného. Registrácia sa musí každoročne obnovovať. Záloha, ktorá sa platí prenajímateľovi, je vo všeobecnosti vyžadovaná. Jej výška predstavuje nájom dvoch alebo troch mesiacov a vráti sa na konci zmluvy. Pokiaľ nie je zmluva registrovaná, ani prenajímateľ, ani nájomca si nemôžu nárokovať zákonnú daňovú úľavu alebo príspevky. Informácie o typoch nájomných zmlúv získate od SUNIA (Národná únia nájomníkov a nadobúdateľov licencií), ktorá má kancelárie vo všetkých regiónoch Talianska. V prípade kúpy domu je možné od bánk alebo úverových inštitúcií získať hypotekárny úver, ktorý má byť splatný za 15 alebo 20 rokov až do výšky 75% z celkovej kúpnej ceny. Musíte sa poradiť s notárom, aby ste zistili podmienky predaja a zostavili listinu o predaji.

Aktualizácia 9/2019

4.6. Zdravotníctvo

Občania, obyvatelia a cudzinci s legálnym pobytom v Taliansku majú nárok na zdravotnú starostlivosť, ktorá zahŕňa právo na výber praktického lekára pre dospelých a pediatra pre deti do 14 rokov.
Občania EÚ, ktorí sú v Taliansku s európskym zdravotným poistením (EHIC), majú nárok na zdravotné pohotovostné služby; Môžu dostať lekárske ošetrenie, ktoré je ekvivalentné ošetreniu  talianskeho občana, na základe  predloženia tejto karty príslušnej regionálnej zdravotnej službe [ASS – Azienda per i Servizi Sanitari].

Aby vám bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, musíte sa bezplatne zaregistrovať v národnej zdravotnej službe a vybrať si praktického lekára alebo pediatra, uvedeného v  zozname ktorý je  k dispozícii na okresných úradoch ASS. Keď sa zaregistrujete, dostanete zdravotnú kartu, ktorú predkladáte aby vám boli zabezpečené zdravotnícke služby.

Ak potrebujete ďalšie informácie a aktualizácie, kontaktujte príslušnú zdravotnícku spoločnosť (ASS) pre toto územie (adresy a kontakty nájdete na ich webových stránkach).

Aktualizácia 9/2019

4.7. Systém vzdelávania

Systém školstva bol v Taliansku v roku 2003 reformovaný zákonom, ktorý ustanovuje systém vzdelávania a odbornej prípravy rozdelený na: predškolské zariadenia pre deti vo veku od troch do šiestich rokov; Prvý cyklus ktorý  zahŕňa základné školy a prvý stupeň stredných škôl a druhý cyklus ktorý  zahŕňa  vyššie stredné školy a systém odborného vzdelávania a prípravy. Deti do troch rokov môžu navštevovať jasle.

Povinné vzdelávanie trvá 10 rokov, od 6 do 16 rokov. Zahŕňa osem rokov prvého cyklu vzdelávania a prvé dva roky druhého cyklu, ktoré možno stráviť na vyšších stredných školách – spravovaných štátom – alebo navštevovať regionálne kurzy odbornej prípravy. Všetci mladí ľudia majú okrem toho právo a povinnosť vzdelávania a odbornej prípravy najmenej 12 rokov alebo dovtedy, kým nezískajú trojročnú odbornú kvalifikáciu do 18 rokov. Povinné vzdelávanie môžu poskytovať štátne školy alebo úradne uznávané polosúkromné ​​školy, ktoré spolu tvoria systém verejného vzdelávania; alternatívne ho možno získať od neakreditovaných súkromných škôl alebo prostredníctvom domáceho vzdelávania. V posledných dvoch prípadoch sa však na splnenie požiadavky povinnej školskej dochádzky vzťahujú určité podmienky, vrátane absolvovania skúšok. Po ukončení povinnej školskej dochádzky, ktorá je zvyčajne koncom druhého ročníka strednej školy, sa žiakom, ktorí nepokračujú v štúdiu, vydá osvedčenie o nadobudnutých spôsobilostiach. Žiaci, ktorí ukončili stredoškolské vzdelanie a absolvujú štátnu skúšku, majú prístup k terciárnemu vzdelaniu (univerzity, umelecké a hudobné akadémie a technické vysoké školy).

Vysokoškolské vzdelávanie sa posyktuje v dvoch cykloch: prvým je trojročné bakalárske štúdium s titulom bakalár (L – Laurea), a po ďalších dvoch rokoch špecializačného štúdia sa udeľuje magistrerský titul (LS – Laurea Specialistica).

Existuje aj Laurea a ciclo unico [jednocyklové vzdelávanie], kde sa kvalifikácia nezískava po prvých troch rokoch, ale až na konci cyklu, keď sa udelí magisterský titul.

Aktualizácia 9/2019

4.8. Kultúrny a spoločenský život

Taliansko je po celom svete známe jedinečnou krásou svojho prírodného, historického a umeleckého dedičstva, preto je známe ako „bel paese“ (prekrásna krajina). Jeho nádherné historické mestá ako Benátky, Ravenna, Ferrara, Bologna, Florencia, Siena, Rím, Neapol, Palermo a ďalšie, sú stále nezmazateľným svedectvom o histórii krajiny, kultúre a starovekom umení. Taliansko ponúka množstvo spôsobov, ako stráviť voľný čas: možnosti pre šport, účasť na koncertoch a iných kultúrnych podujatiach, tradičné festivaly alebo športové podujatia, návšteva historických miest a miest, ulíc a námestí, kostolov, palácov, archeologických nálezísk, múzeí, relax  s priateľmi v bare,  cappuccino alebo pohárik kvalitného vína, alebo možnosť vyskúšať  veľkú rozmanitosť lokálnych jedál.

4.9. Súkromný život / narodenie, sobáš, úmrtie/

Narodenie: Po narodení dieťa, vydá  zdravotnícke zariadenie rodičom doklad o narodení, ktorým sa musí zaregistrovať narodenie do 10 dní. Doklad musí byť doručený obecnému úradu  obce, v ktorej sa dieťa narodilo alebo v obci, v ktorej majú rodičia bydlisko.

Sobáš: So žiadosťou o uzavretie manželstva je potrebné obrátiť sa na Oddelenie civilného stavu obecného úradu obce, v ktorej má jeden zo snúbencov pobyt. Následne pristúpi úrad civilného stavu spolu so snúbencami a za prítomnosti dvoch svedkov k stanoveniu oznámenia manželstva (tzv. ohlášky). Výťah z tohto oznámenia musí byť po dobu ôsmich po sebe nasledujúcich dní vyvesený na tabuli obecného úradu v obciach, v ktorých majú budúci manželia pobyt. Po uplynutí tejto lehoty je vydané osvedčenie o zverejnení. K sobášu musí dôjsť do 6 mesiacov od vydania tohto osvedčenia, inak celá procedúra stráca platnosť a je potrebné ju zopakovať. Samotný obrad môže uskutočniť starosta, resp. primátor alebo jeho zástupca, prípadne poverený zástupca cirkvi. V rámci konkordátu medzi talianskym štátom a katolíckou cirkvou vykonáva táto funkciu štátu pri sobášení párov.

Úmrtie: Ak osoba zomrie v nemocnici alebo súkromnom obydlí, lekár príslušného miestneho zdravotného úradu vypracuje doklad potvrdzujúci úmrtie, ktoré musí jej partner alebo dedič zobrať do registra narodení, úmrtí a manželstva za účelom vydania úmrtného listu a dokladu  povoľujúceho pohreb. Ak dôjde k úmrtiu v dôsledku dopravnej nehody alebo iných násilných okolností, musí sa k dokladu potvrdzujúcemu úmrtie od lekára predložiť úmrtný list vydaný sudcom a pohrebné povolenie od prokurátora. Oficiálny úmrtný list bude vystavený potom.

Užitočné informácie: vyhláška č. 396 z 3.11.2000 a zákon č. 127 z 15.5.1997.

Aktualizácia 9/2019

4.10. Doprava

Pretože náklady na verejnú dopravu sa zvyčajne líšia od mesta k mestu, odporúča sa nahliadnuť do oficiálnej webovej stránky miestnej dopravnej spoločnosti. Diaľničný systém podlieha platbe mýta, ktoré sa líši podľa ubehnutej vzdialenosti. Informácie o vlakoch, letoch a iných dopravných sieťach nájdete na webových stránkach uvedených nižšie. Keď si vyberiete mesto alebo miesto, ktoré potrebujete, môžete vyhľadať rozvrhy, trasy, ceny, ponúkané služby atď.
Pamätajte si, že predtým, než začnete využívať akúkoľvek formu verejnej dopravy, musíte si zabezpečiť vhodný lístok, ktorý si môžete zakúpiť on-line alebo v novinovom stánku alebo v predajni tabaku.

Aktualizácia 9/2019

5. SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE A POISTENIE

Vaše práva sociálneho zabezpečenia v Taliansku (anglicky)
Vaše práva sociálneho zabezpečenia v Taliansku (nemecky)
Vaše práva sociálneho zabezpečenia v Taliansku (taliansky)

Aktualizácia 11/2019