Prejsť na obsah

Životné a pracovné podmienky v Slovinsku

1. HĽADANIE PRÁCE

1.1 Ako si nájsť prácu

Voľné pracovné miesta sú v Slovinsku verejne inzerované. Zamestnávatelia môžu zverejniť voľné pracovné miesta prostredníctvom služieb zamestnanosti Slovinska, v médiách, na internete alebo vo verejne prístupných obchodných priestoroch. Oznámenie o voľnom pracovnom mieste je povinné zverejniť prostredníctvom služieb zamestnanosti len pre zamestnávateľov vo verejnom sektore alebo pre spoločnosť s väčšinovým štátnym vlastníctvom.

Veľké spoločnosti hľadajú nových pracovníkov prostredníctvom špeciálnych náborových sekcií na svojich webových stránkach alebo prostredníctvom sociálnych médií. Rôzne pracovné webové portály zverejňujú tiež voľné pracovné miesta od zamestnávateľov. Špecializované agentúry ponúkajú tiež náročnejšie pracovné pozície. Práca pre študentov a žiakov je zabezpečená prostredníctvom študentských organizácií, ktoré sú v pôsobnosti príslušného ministerstva.

Dobrým spôsobom, ako si nájsť prácu v Slovinsku, je hľadať na skrytom trhu práce. O nezverejnených voľných pracovných miestach sa môžete dozvedieť prostredníctvom networkingu, priameho kontaktu so zamestnávateľom, na burzách a veľtrhoch práce, alebo inými inovatívnymi spôsobmi (v odborných časopisoch, cez obchodné adresáre alebo sociálne siete).

Ak žijete v Slovinsku, môžete sa zaevidovať na úrade práce cez Služby zamestnanosti Slovinska (ESS). Získate tak prístup k rôznym druhom pomoci pri hľadaní zamestnania. Prostredníctvom portálu poiscidelo.si vám webová stránka ESS pomôže vytvoriť životopis v slovinskom jazyku, zatiaľ čo portály EUROPASS a EURES vám umožnia vytvoriť životopis vo všetkých európskych jazykoch a v rôznych formátoch. Tento typ webovej služby je dostupný aj od niektorých agentúr a zamestnávateľov. EŠS ani personálne agentúry nemôžu uchádzačovi o zamestnanie účtovať poplatky za využívanie ich služieb sprostredkovania práce.

1.2 Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Žiadosť o prijatie do zamestnania by mala obsahovať motivačný list a životopis. Prispôsobte obsah týchto dokumentov očakávaniam zamestnávateľa a požiadavkám na danú prácu. Zdôraznite dôležité zručnosti a úspechy, ktoré sú relevantné pre danú pozíciu, na základe faktov a príkladov načrtnite, čo môžete na danú pozíciu priniesť. Poukážte na to, čo máte, nie na to, čo vám chýba, a nikdy o sebe neuvádzajte nepravdivé alebo zavádzajúce informácie. Odseky by mali mať 4-5 viet, ktoré nesmú byť príliš dlhé.

Použite motivačný list, aby ste vysvetlili, prečo sa uchádzate o danú pozíciu a zdôraznite, prečo by si mal zamestnávateľ vybrať práve vás (čo môžete priniesť spoločnosti). Žiadosť píšte v slovinčine. Zamestnávateľ môže vyžadovať CV aj v inom jazyku, najčastejšie v angličtine.

Sprievodné a motivačné listy by mali byť doplnené životopisom. Rady a užitočné informácie pri tvorbe životopisu sú k dispozícii na portáloch EUROPASS a EURES. K žiadosti o zamestnanie by ste nemali prikladať originály dokladov o vzdelaní alebo referencie z predchádzajúcich zamestnaní; namiesto toho ich prineste na pracovný pohovor. Zamestnávateľom sa môžete predstaviť aj inovatívnejšími spôsobmi, napríklad prostredníctvom video prezentácie. Je tiež dobré pridať vhodnú fotografiu.

Pracovné pozície sa líšia a vyžadujú si rôzne znalosti, skúsenosti a zručnosti. Je preto veľmi dôležité napísať na každú pracovnú pozíciu iný motivačný list.

Na pracovný pohovor sa pozerajte ako na obchodnú schôdzku. Hlavným cieľom zamestnávateľa je zistiť, či ste tým najvhodnejším kandidátom na danú pozíciu. Vaším cieľom je predstaviť sa v tom najlepšom svetle. Po pohovore analyzujte, ako to dopadlo a pošlite zamestnávateľovi poďakovanie.

Niektorí zamestnávatelia používajú na výber vhodných zamestnancov osobnostné dotazníky alebo psychologické testy. Môžu tiež zobraziť vaše profily na rôznych sociálnych sieťach a pozrieť si vašu digitálnu stopu.

2. PRESŤAHOVANIE SA DO INEJ KRAJINY

2.1 Pohyb tovaru a kapitálu

Voľný pohyb tovaru v rámci Európskeho vnútorného trhu je jedným zo základných kameňov.

Ako funguje vnútorný trh?
Odstránenie vnútroštátnych prekážok voľného pohybu tovaru v rámci EÚ je jednou zo zásad zakotvených v zmluvách EÚ. Z tradične protekcionistického hľadiska krajiny EÚ neustále zrušujú obmedzenia, aby vytvorili „spoločný“ alebo jednotný trh. Tento záväzok vytvoriť európsky obchodný priestor bez hraníc viedol k vytvoreniu väčšieho bohatstva a nových pracovných miest a globálne sa vytvorila EÚ ako svetový obchodný hráč spolu so Spojenými štátmi a Japonskom.

Napriek záväzku Európy odstrániť všetky prekážky vnútorného obchodu,  neboli harmonizované všetky odvetvia hospodárstva. Európska únia sa rozhodla regulovať na európskej úrovni odvetvia, ktoré by mohli predstavovať väčšie riziko pre európskych občanov – napríklad farmaceutické  alebo stavebné výrobky. Väčšina výrobkov (považovaných za „nižšie riziko“) podlieha uplatňovaniu tzv. Zásady vzájomného uznávania, čo znamená, že v zásade sa s každým výrobkom, ktorý sa legálne vyrába alebo predáva v jednom z členských štátov, sa  môže voľne obchodovať v rámci vnútorného trhu  EÚ.

Obmedzenia voľného pohybu tovaru
Zmluva o EÚ poskytuje členským štátom právo stanoviť obmedzenia voľného pohybu tovaru, ak existuje konkrétny spoločný záujem, ako je napríklad ochrana životného prostredia, zdravie občanov alebo verejná politika. To napríklad znamená, že ak vnútroštátne orgány členského štátu považujú dovoz výrobku za potenciálne ohrozenie verejného zdravia, verejnej morálky alebo verejného poriadku, môžu odmietnuť alebo obmedziť prístup na svoj trh. Príkladmi takýchto výrobkov sú geneticky modifikované potraviny alebo určité energetické nápoje.
Aj keď vo všeobecnosti nie sú žiadne obmedzenia na nákup tovaru v inom členskom štáte, pokiaľ sú určené na osobné použitie, pre určité kategórie výrobkov, ako sú alkohol a tabak, existuje rad európskych obmedzení.

Voľný pohyb kapitálu
Ďalšou podstatnou podmienkou fungovania vnútorného trhu je voľný pohyb kapitálu. Je jednou zo štyroch základných slobôd zaručených právnymi predpismi EÚ a predstavuje základ integrácie európskych finančných trhov. Európania teraz môžu spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ.
Liberalizácia kapitálových trhov má zásadný význam v procese hospodárskej a menovej integrácie v EÚ. Bol to prvý krok k vytvoreniu Európskej hospodárskej a menovej únie (EMU) a spoločnej meny euro.

Výhody
Zásada voľného pohybu kapitálu nielen zvyšuje efektívnosť finančných trhov v Únii, ale prináša aj množstvo výhod pre občanov EÚ. Jednotlivci môžu vykonávať veľké množstvo finančných operácií v rámci EÚ bez väčších obmedzení. Napríklad jednotlivci s obmedzenými obmedzeniami môžu

1. ľahko otvoriť bankový účet,
2. kúpiť akcie
3. investovať alebo
4. nákup nehnuteľností v inom členskom štáte. Spoločnosti EÚ môžu investovať, vlastniť a riadiť ďalšie európske podniky.

Výnimky
Určité výnimky z tejto zásady platia tak v členských štátoch, ako aj v tretích krajinách. Týka sa to najmä daní, dohľadu, aspektov verejnej politiky, prania špinavých peňazí a finančných sankcií dohodnutých v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ.
Európska komisia naďalej pracuje na dokončení voľného trhu finančných služieb prostredníctvom zavádzania nových stratégií finančnej integrácie s cieľom uľahčiť občanom a spoločnostiam spravovať svoje peniaze v rámci EÚ.

2.2 Hľadanie ubytovania

V Slovinsku sú informácie týkajúce sa kúpy, predaja, prenájmu nehnuteľností publikované na webových stránkach realitných kancelárií väčšinou v slovinčine.

Na nákup a prenájom nehnuteľností občanmi EÚ a EHP sa nevzťahujú žiadne obmedzenia ani zvláštne podmienky. Na prenájom nehnuteľnosti a podpísanie nájomnej zmluvy potrebujete platný doklad totožnosti. Nájomné zvyčajne pokrýva iba prenájom nehnuteľnosti (vo väčšine prípadov zariadenej) a nezahŕňa účty. Nájomné za byt spravidla nezahŕňa prevádzkové náklady (elektrina, plyn, voda, kúrenie, telefón), ktoré hradí nájomca nad rámec nájomného. Prenajímateľ zabezpečí registráciu nájomnej zmluvy a uhradí súvisiace daňové povinnosti.

Priemerná cena obytných domov v Slovinsku v prvom polroku 2021 dosiahla 1 980 EUR / m2. Najvyššie nákupné alebo nájomné ceny sú v hlavnom meste v Ľubľane (od 2 800 EUR do 3 700 EUR / m2), nasleduje pobrežný región (2 700 EUR / m2), Kranj a okolie (2 520 EUR / m2), severné a južné okolie Ľubľany (2 500 EUR / m2), Celje (1 600 EUR) a Maribor (1 550 EUR). Inde v Slovinsku boli ceny domov v priemere o 15 až 20 percent nižšie ako v Ľubľane. V prvom polroku 2021 dosiahla priemerná cena obytných domov v Slovinsku 115 000 EUR, v Ľubľane (viac ako 300 000 EUR). Ceny nehnuteľností a nájomné za byty závisia od ich veľkosti, polohy, vybavenia a veku bytovej jednotky.
Úrad geodézie a mapovania Slovinskej republiky (Geodetska uprava RS)
Portál hromadného oceňovania nehnuteľností

2.3 Hľadanie školy

Zoznam vzdelávacích zariadení v Slovinsku môžete získať  na webovej stránke Ministerstva školstva, vedy a športu. Vyučovacím jazykom je slovinčina, hoci v zmiešaných národnostno-menšinových oblastiach majú talianske a maďarské národnostné spoločenstvá právo vzdelávať sa vo svojom vlastnom jazyku. Ústava priznáva osobitné práva rómskej komunite žijúcej v Slovinsku.

Deti, ktoré sú cudzími štátnymi príslušníkmi a bývajú v Slovinsku, majú nárok na povinnú základnú školskú dochádzku od 6 rokov za rovnakých podmienok ako občania Slovinska. Zápis do medzinárodného programu základných škôl určený žiakom, ktorí sú cudzími štátnymi príslušníkmi, je možný na základnej škole Danila Kumar v Ľubľane. Program základnej školy vo francúzštine ponúka súkromná inštitúcia Ecole française de Ljubljana. British International School of Ljubljana sa riadi anglickým národným učebným plánom; táto škola víta žiakov vo veku od 2 do 18 rokov. Zápis je možný aj na súkromnej základnej škole Waldorf v Ľubľane a jej jednotkách Savinja, Gorenjska a Primorska, vo Waldorfskej škole v Maribore, na rímskokatolíckej základnej škole Alojzija Šuštara v Ľubľane, v Inštitúte sv. Stanislava v Ľubľane, v Montessori inštitúte a v LILA inštitúte komplexného vzdelávania detí (Inštitut za celostno vzgojo in izobraževanje otrok LILA), či v Základnej škole Antona Martina Slomšeka v Maribore. Vzdelávanie na základnej úrovni pre dospelých je organizované v základných školách pre dospelých a v inštitúciách vzdelávania dospelých.

Deti so špeciálnymi potrebami sa zapisujú na základné školy, do základnej školy s upraveným programom alebo do vzdelávacieho centra pre deti a dospievajúcich so špeciálnymi potrebami na základe rozhodnutia o vzdelaní.

Medzinárodný maturitný program na všeobecnej úrovni v angličtine ponúkajú pod záštitou Medzinárodnej organizácie (IBO): Gimnazija Bežigrad Ľubľana, Gimnazija Kranj, II, Gimnazija Maribor a Gimnazija Novo Mesto, kde sa predmety vyučujú v angličtine. Slovinsko má malý počet súkromných stredných škôl, ako napríklad Erudio Ľubľana, Škofijské gimnazije (diecézne klasické gymnáziá) v Ľubľane, Maribore a Vipave, Gimnazija Želimlje, ktoré bolo založené Rádom sv. Františka Saleského, a Waldorfská stredná škola.

Ľubľanské školské centrum, European School Ljubljana, je jedinou školou v Slovinsku, ktorá implementuje medzinárodný program európskych škôl. Výučba v súčasnosti prebieha v slovinskom a anglickom jazyku. Program Európskej školy v Ľubľane je navrhnutý tak, aby umožňoval študentom využívať nepretržité vzdelávanie vo veku od 6 do 18 rokov. Svoje vzdelanie ukončujú získaním maturity European Baccalaureate (EB), ktorá zaručuje vstup na ktorúkoľvek univerzitu v Európskej únii.

Informácie o stredoškolských vzdelávacích programoch sú dostupné na portáli Mojaizbira. Informácie o pomaturitných programoch nájdete na stránke Ministerstva školstva, vedy a športu. Informácie o vysokoškolských programoch nájdete na portáli eVŠ. Môžete sa zapísať na vami vybranú vzdelávaciu inštitúciu prihlásením sa do každoročnej výzvy na zápis na nasledujúci akademický rok. Tieto výzvy zverejňuje príslušné ministerstvo na jar. Všetky vyššie uvedené možnosti sa vzťahujú aj na zápis do tried pre dospelých, za ktoré si účastníci zvyčajne platia vlastné poplatky.
Eurydice Slovinsko
Register vzdelávacích služieb a programov
Register asociácie slovinských vyšších odborných škôl – Asociácia HVC

2.4 Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

Implementácia zásady voľného pohybu osôb, ktorá je jedným zo základných kameňov nášho európskeho systému, znamenala zavedenie série praktických pravidiel, ktoré zabezpečia, aby občania mohli slobodne a ľahko cestovať do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Cesta autom po EÚ s automobilom sa stala oveľa menej problematickou. Európska komisia stanovila sériu spoločných nariadení upravujúcich vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia vozidla a možnosť registrácie vozidla v hostiteľskej krajine.

Váš vodičský preukaz v EÚ
EÚ zaviedla harmonizovaný model preukazu a súhrn požiadaviek potrebných na získanie vodičského preukazu. To by malo pomôcť udržať nebezpečných vodičov mimo európskych ciest. Od 19. januára 2013 majú všetky vodičské preukazy vydané krajinami EÚ rovnaký vzhľad. Preukazy sú vytlačené na kúsku plastu, ktorý má veľkosť a tvar kreditnej karty.

Zaviedli sa totožné administratívne obdobia pre dobu platnosti vodičského preukazu, pre motocykle a osobné automobily je to doba 10 až 15 rokov. To umožňuje úradom pravidelne aktualizovať doklad o vodičskom preukaze o nové bezpečnostné prvky, ktoré zamedzia jeho falšovaniu a neoprávnenej manipulácii, tak aby nekvalifikovaní vodiči a vodiči so zákazom viesť vozidlá mali problém oklamať úrady vo svojej vlastnej krajine či inde v EÚ.

Nový Európsky vodičský preukaz chráni zraniteľných účastníkov cestnej premávky zavedením progresívneho prístupu pre motocykle a iné dvojkolesové vozidlá. Systém „progresívneho prístupu“ znamená, že vodiči potrebujú skúsenosti s menej výkonným bicyklom ešte predtým, ako prejdú k výkonnejším a väčším vozidlám. Mopedy budú tvoriť samostatnú kategóriu s názvom AM.

O vodičský preukaz musíte žiadať v krajine, kde zvyčajne alebo pravidelne bývate. Vo všeobecnosti je to krajina, v ktorej žijete aspoň 185 dní v danom kalendárnom roku z dôvodu osobných alebo pracovných väzieb.

Ak máte osobné/pracovné väzby v 2 alebo viacerých krajinách EÚ, miesto vášho obvyklého pobytu je miesto, kde máte osobné väzby, pokiaľ sa pravidelne vraciate. Túto poslednú podmienku nemusíte spĺňať, ak žijete v krajine EÚ, aby ste mohli vykonávať určitú úlohu počas určitého obdobia.

Ak sa presťahujete do inej krajiny EÚ za účelom štúdia na vysokej škole alebo univerzite, miesto vášho obvyklého pobytu sa nemení. Môžete však požiadať o vodičský preukaz vo svojej hostiteľskej krajine, ak preukážete, že tam študujete minimálne 6 mesiacov.

Registrácia automobilu v hostiteľskej krajine
Ak sa natrvalo presťahujete do inej krajiny EÚ a vezmete si so sebou auto, mali by ste svoje auto zaregistrovať a platiť dane súvisiace s automobilom vo vašej novej krajine. Neexistujú žiadne spoločné pravidlá EÚ týkajúce sa registrácie vozidiel a súvisiacich daní. Niektoré krajiny majú pravidlá oslobodenia od dane pre registráciu vozidla pri trvalom presune auta z jednej krajiny do druhej. Ak chcete využiť oslobodenie od dane, musíte skontrolovať príslušné termíny a podmienky v krajine, do ktorej sa chcete presťahovať. Presné pravidlá a termíny si overte u vnútroštátnych orgánov.

Poistenie vozidla
Občania EÚ môžu poistiť svoje auto v ktorejkoľvek krajine EÚ, pokiaľ má vybraná poisťovňa licenciu od hostiteľského vnútroštátneho orgánu na vydávanie príslušných poistných zmlúv. Spoločnosť so sídlom v inom členskom štáte je oprávnená predať poistku povinnej občianskoprávnej zodpovednosti, iba ak sú splnené určité podmienky. Poistenie bude platné v celej únii bez ohľadu na to, kde sa stane nehoda.

Zdaňovanie
Daň z pridanej hodnoty alebo DPH z motorových vozidiel sa zvyčajne platí v krajine, kde bolo vozidlo zakúpené, hoci za určitých podmienok sa DPH platí v krajine určenia.
V prípade, že vozidlo získate v jednom členskom štáte EÚ a bude potrebné ho zaregistrovať v inom členskom štáte EÚ, budú sa aplikovať k tomu špeciálne pravidlá.

2.5 Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Pre pobyt v Slovinsku dlhší ako tri mesiace budete potrebovať potvrdenie o registrácii pobytu. Môžete ho získať na administratívnom oddelení v územnom obvode, v ktorom bývate, na základe preukázania sa platným preukazom totožnosti alebo pasom. Ak ste sa už zamestnali, mali by ste predložiť dôkaz o tomto zamestnaní vo forme pracovnej zmluvy. Ak študujete, podnikáte, vykonávate samostatnú zárobkovú činnosť alebo odchádzate do dôchodku, mali by ste o tom poskytnúť dôkaz. Musíte tiež preukázať, že máte zabezpečené prostriedky na živobytie a povinné zdravotné poistenie.

Registrácia pobytu nie je to isté ako registrácia miesta pobytu. Po doručení potvrdenia o prihlásení na pobyt musíte do 8 dní odo dňa podania alebo doručenia dokladu alebo odo dňa dočasného vysporiadania nahlásiť miesto pobytu na správnom útvare. Ako dôkaz sa prijíma doklad o vlastníctve nehnuteľnosti, nájomná zmluva alebo súhlas vlastníka. Kým občania členských štátov EÚ nedostanú potvrdenie o registrácii pobytu občana EÚ, musia sa zaregistrovať na príslušnej policajnej stanici a musia tak urobiť do 3 dní od príchodu do krajiny.

Ako štátnemu príslušníkovi členského štátu Európskej únie vám však môže byť zamietnutý pobyt v Slovinsku len vtedy, ak nespĺňate podmienky na udelenie osvedčenia alebo ak predstavujete hrozbu pre verejný poriadok alebo národnú bezpečnosť.

Po obdržaní povolenia na trvalý pobyt máte 8 dní od doručenia povolenia na vybavenie prihlásenia miesta trvalého pobytu na správnom útvare. Povolenie na trvalý pobyt môžete získať, ak ste občanom EÚ a zdržiavate sa v Slovinsku 5 rokov (podľa potvrdenia o registrácii na pobyt). Kým nebude zaregistrovaný váš trvalý pobyt v Slovinsku, budete mať naďalej trvalý pobyt vo vašej krajine.

2.6 Kontrolný zoznam pred vašim príchodom do novej krajiny a po ňom

Ako občan EÚ môžete vstúpiť do Slovinskej republiky na základe platného cestovného pasu, alebo občianskeho preukazu.

Do 3 dní od prekročenia hranice sa musíte prihlásiť na príslušnej policajnej stanici. Uvediete adresu, kde budete bývať a údaje uvedené vo vašom doklade totožnosti. Ak chcete žiť v Slovinsku menej ako 3 mesiace a ste občanom EÚ, nepotrebujete potvrdenie o registrácii pobytu. Potvrdenie o pobyte nepotrebujete ani v prípade, ak pracujete v Slovinsku ako „cezhraničný pracovník“ (ide o osobu, ktorá je zamestnaná alebo samostatne zárobkovo činná na území členského štátu EÚ a ktorá žije alebo sa vracia aspoň raz týždenne na územie iného členského štátu).

Registrácia pobytu
Môžete požiadať o povolenie na pobyt okamžite po príchode do krajiny alebo pred uplynutím 3-mesačného obdobia pobytu. Potvrdenie o prihlásení na pobyt si musíte vyžiadať na príslušnom správnom úrade, kde musíte nahlásiť aj akúkoľvek zmenu adresy. Príslušný úrad Vám vydá potvrdenie o pobyte na účely zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti, štúdia, alebo iných foriem vzdelávania, zlúčenia rodiny, alebo na iné účely. Povolenie na pobyt je platné 5 rokov alebo na dobu, počas ktorej zamýšľate ostať v Slovinsku. Potvrdenie o registrácii pobytu sa vydáva vo forme občianskeho preukazu. Správne jednotky sú zvyčajne otvorené každý pracovný deň. Odhlásenie je potrebné urobiť pred odchodom zo Slovinska.

Osobné ID číslo
Registráciou v Slovinsku získate osobné identifikačné číslo (EMŠO) z Centrálneho registra obyvateľov, ktoré slúži ako základ pre zabezpečenie zdaňovania, bankových a iných služieb v Slovinsku. Prvý správny orgán, na ktorý sa obrátite, bude ten, ktorý vám vydá EMŠO.

Daňové číslo a bankový účet
Daňové číslo môžete získať prostredníctvom Finančnej správy Slovinskej republiky. Účet si môžete otvoriť v ktorejkoľvek banke. K otvoreniu účtu zvyčajne potrebujete platný doklad totožnosti a slovinské daňové číslo.

Evidencia zamestnania
Občania členských štátov EÚ nepotrebujú v Slovinsku pracovné povolenie. Zamestnávateľ zaregistruje zamestnanie tak, že zaregistruje zamestnanca na poistenie sociálneho zabezpečenia v Slovinskom inštitúte zdravotného poistenia.

Poskytovanie služieb
Ak pôsobíte v Slovinsku ako vyslaný pracovník určitej právnickej osoby registrovanej v rámci EÚ, EHP alebo Švajčiarska, váš zamestnávateľ je povinný vyplniť elektronický formulár s názvom „Prijava storitve delodajalca s sedežem v drugi državi članici Evropske unije, Evropskega gospodarskega prostora ali Švicarski konfederaciji“ (Registrácia služieb zamestnávateľa so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie, EHP alebo Švajčiarskej konfederácie) prostredníctvom webovej stránky služieb zamestnanosti pred nástupom do práce.

3. PRACOVNÉ PODMIENKY

3.1 Prehľad pracovných podmienok v Európe

Kvalita práce a zamestnania – zásadná otázka so silným hospodárskym a humanitárnym vplyvom
Dobré pracovné podmienky sú dôležité pre blaho európskych pracovníkov:
•  prispievajú k fyzickému a psychickému blahu Európanov, a
•  prispievajú k hospodárskej výkonnosti EÚ.
Z humanitárneho hľadiska má kvalita pracovného prostredia silný vplyv na celkovú spokojnosť európskych pracovníkov s prácou a životom.
Z hospodárskeho hľadiska sú vysokokvalitné pracovné podmienky hnacou silou hospodárskeho rastu a základom pre konkurenčné postavenie Európskej únie. Vysoká spokojnosť s prácou je dôležitým faktorom na dosiahnutie vysokej produktivity hospodárstva EÚ.
Pre Európsku úniu je preto kľúčovou otázkou podpora vytvárania a udržiavania udržateľného a príjemného pracovného prostredia – také, ktoré podporuje zdravie a pohodu európskych zamestnancov a vytvára dobrú rovnováhu medzi pracovným a mimopracovným časom.

Zlepšovanie pracovných podmienok v Európe: dôležitý cieľ Európskej únie
Prioritou EÚ je zabezpečenie priaznivých pracovných podmienok pre európskych občanov. Európska únia preto spolupracuje s vládami jednotlivých štátov na zabezpečení príjemného a bezpečného prostredia na pracovisku. Podpora členským štátom sa poskytuje prostredníctvom:
•  výmeny skúseností medzi rôznymi krajinami a spoločné akcie,
•  stanovenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky a zdravie a bezpečnosť pri práci, ktoré sa majú uplatňovať v celej Európskej únii.

Kritériá kvality práce a zamestnania
Na dosiahnutie udržateľných pracovných podmienok je dôležité určiť hlavné charakteristiky priaznivého pracovného prostredia, a tým aj kritériá kvality pracovných podmienok.
Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v Dubline je agentúra EÚ, ktorá poskytuje informácie, rady a odborné znalosti o životných a pracovných podmienkach, ako to napovedá názov. Táto agentúra stanovila niekoľko kritérií kvality zamestnania a kvality zamestnania, medzi ktoré patria:
•  zdravie a pohodu na pracovisku – to sú zásadné kritériá, pretože dobré pracovné podmienky predpokladajú prevenciu zdravotných problémov na pracovisku, zníženie vystavenia riziku a zlepšenie organizácie práce,
•  zosúladenie pracovného a nepracovného života – občania by mali mať možnosť nájsť rovnováhu medzi časom stráveným v práci a vo voľnom čase,
•  rozvoj zručností – kvalitné zamestnanie poskytuje možnosti odbornej prípravy, zlepšovania a kariérneho postupu.
Práca nadácie Eurofound prispieva k plánovaniu a navrhovaniu lepších životných a pracovných podmienok v Európe.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
Európska komisia podnikla celý rad aktivít na podporu zdravého pracovného prostredia v členských štátoch EÚ. Okrem iného vypracovala Stratégiu Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na obdobie rokov 2021 – 2027 s pomocou vnútroštátnych orgánov, sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií. Zaoberá sa meniacimi sa potrebami v oblasti ochrany pracovníkov, ktoré prináša digitálny a zelený prechod, nové formy práce a pandémia COVID-19. Rámec bude zároveň pokračovať v riešení tradičných rizík bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako sú riziká pracovných úrazov alebo vystavenie nebezpečným chemikáliám.
Cieľom politiky Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci je dlhodobé zlepšovanie životných podmienok pracovníkov EÚ. Zohľadňuje fyzický, morálny a sociálny rozmer pracovných podmienok, ako aj nové výzvy, ktoré so sebou prináša rozšírenie Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy. Zavedenie noriem EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci výrazne prispelo k zlepšeniu situácie pracovníkov v týchto krajinách.

Zlepšenie pracovných podmienok stanovením minimálnych požiadaviek spoločných pre všetky krajiny EÚ
Zlepšenie životných a pracovných podmienok v členských štátoch EÚ do značnej miery závisí od stanovenia spoločných pracovných noriem. Pracovné zákony a nariadenia EÚ stanovili minimálne požiadavky na udržateľné pracovné prostredie a teraz sa uplatňujú vo všetkých členských štátoch. Zlepšenie týchto noriem posilnilo práva pracovníkov a je jedným z hlavných úspechov sociálnej politiky EÚ.

3.2 Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Dôležitosť transparentnosti a vzájomného uznávania diplomov ako zásadného doplnku voľného pohybu pracovníkov
Možnosť získať uznanie kvalifikácie a schopností môže zohrávať rozhodujúcu úlohu pri rozhodovaní o začatí práce v inej krajine EÚ. Je preto potrebné vyvinúť európsky systém, ktorý zaručí vzájomné uznávanie odborných spôsobilostí v rôznych členských štátoch. Len taký systém zabezpečí, že nedostatočné uznávanie odbornej kvalifikácie sa stane prekážkou mobility pracovníkov v rámci EÚ.

Hlavné zásady uznávania odborných kvalifikácií v EÚ
V zásade by každý občan EÚ mal mať možnosť slobodne vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. Praktickému vykonávaniu tejto zásady bohužiaľ často bránia vnútroštátne požiadavky na prístup k určitým povolaniam v hostiteľskej krajine.
Na účely prekonania týchto rozdielov vytvorila EÚ systém uznávania odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému sa rozlišuje medzi regulovanými povolaniami (povolaniami, pre ktoré sa vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolaniami, ktoré nie sú v hostiteľskom členskom štáte právne regulované.

Kroky smerom k transparentnosti kvalifikácií v Európe
Európska únia podnikla dôležité kroky smerom k cieľu dosiahnuť transparentnosť kvalifikácií v Európe:
•  Zvýšená spolupráca v odbornom vzdelávaní a príprave s cieľom spojiť všetky nástroje na transparentnosť osvedčení a diplomov do jedného jediného užívateľsky prístupného nástroja. Patria sem napríklad európske životopisy alebo školenia Europass.
•  Vývoj konkrétnych akcií v oblasti uznávania a kvality odborného vzdelávania a prípravy.

Prekračovanie rozdielov vo vzdelávacích a školiacich systémoch v celej EÚ
Systémy vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch EÚ stále vykazujú značné rozdiely. Posledné rozšírenia EÚ s rôznymi vzdelávacími tradíciami túto rozmanitosť ešte viac prehĺbili. To si vyžaduje vytvorenie spoločných pravidiel, ktoré zaručia uznávanie spôsobilostí.
S cieľom prekonať túto rôznorodosť národných kvalifikačných štandardov, metód vzdelávania a štruktúr odbornej prípravy Európska komisia predložila súbor nástrojov zameraných na zabezpečenie lepšej transparentnosti a uznávania kvalifikácií na akademické aj profesionálne účely.
Európsky kvalifikačný rámec (EQF) – Európsky kvalifikačný rámec je pre Európsku komisiu kľúčovou prioritou v procese uznávania odborných spôsobilostí. Hlavným cieľom rámca je vytvoriť prepojenia medzi rôznymi vnútroštátnymi kvalifikačnými systémami a zaručiť hladký prenos a uznávanie diplomov.

• Národné informačné strediská pre uznávanie dokladov o vzdelaní (ENIC- NARIC) – Sieť národných informačných centier akademického uznávania bola založená v roku 1984 z iniciatívy Európskej komisie. NARIC poskytujú rady o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. NARIC, ktoré sa nachádzajú vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru, zohrávajú zásadnú úlohu v procese uznávania kvalifikácií v EÚ.

• Európsky systém prenosu kreditov (ECTS) – Cieľom európskeho systému prenosu kreditov je uľahčenie uznávania období štúdia v zahraničí. Bola predstavená v roku 1989 a slúži na opis vzdelávacieho programu a pripisovanie kreditov jeho zložkám. Je kľúčovým doplnkom vysoko uznávaného programu mobility študentov Erasmus.

• Europass – Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti odborných zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov: životopis (Curriculum vitae), jazykový pas, doplnky certifikátov, dodatky k diplomu, dokument Europass – mobilita.
Systém Europass umožňuje jasne a ľahko pochopiť zručnosti a kvalifikácie v rôznych častiach Európy. V každej krajine EÚ a EHP boli zriadené národné strediská Europass ako primárne kontaktné miesta pre ľudí, ktorí hľadajú informácie o systéme Europass.

3.3 Druhy zamestnania

Túto oblasť upravujú kolektívne zmluvy a všeobecné povinnosti  zamestnávateľa, ako aj  Zákon o zamestnanosti (ZDR).

Každý zamestnávateľ, ktorý chce prijať nových zamestnancov, musí zverejniť voľné pracovné miesto. Voľné pracovné miesta môžu byť zverejnené Službami zamestnanosti Slovinska, v médiách, na webových stránkach alebo vo verejne prístupných obchodných priestoroch. Zverejnené voľné pracovné miesta musia obsahovať údaje o zamestnávateľovi, podrobnosti o práci a o požiadavkách  a musia tiež obsahovať informácie o tom, ako sa uchádzať o zamestnanie, a konečný termín na podanie prihlášky, ktorý nesmie byť kratší ako 3 dni.

Pred nástupom do práce musíte so zamestnávateľom uzatvoriť písomnú pracovnú zmluvu. Minimálny vek na prijatie do zamestnania je 15 rokov. Pracovný pomer je buď na dobu určitú alebo trvalý, na plný alebo čiastočný úväzok. Zamestnávateľ môže v pracovnej zmluve určiť skúšobnú dobu až na 6 mesiacov.
Po podpísaní pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný prihlásiť vás na povinné sociálne poistenie (dôchodkové a invalidné poistenie, nemocenské poistenie, postenie rodičovskej starostlivosti a poistenie v nezamestnanosti) a to dňom nástupu do zamestnania, doložiť vám fotokópiu prihlásenia (formulár M-1) najneskôr do 15 dní odo dňa začatia práce.

Odborné študentské stáže a prax sa vykonáva len u tých zamestnávateľov, u ktorých to ustanovuje osobitný zákon alebo kolektívna zmluva pre konkrétny sektor, ako sú štátne inštitúcie, zdravotníctvo, školstvo a pod.

Slovinská legislatíva pozná aj niekoľko osobitných foriem zamestnávania pre jednorazovú, príležitostnú alebo krátkodobú prácu, napr. práce vykonávané na základe občianskoprávnych zmlúv, ako sú pracovné zmluvy alebo autorské zmluvy, a práce vykonávané na základe odporúčania od študentskej služby zamestnanosti. Rozoznáva tiež príležitostnú alebo dočasnú prácu dôchodcov, osobnú doplnkovú prácu alebo krátkodobú prácu. Môžete tiež získať osobitný štatút, ktorý vám umožní vykonávať určité činnosti na samostatnom základe (napríklad ako farmár, nezávislý pracovník v oblasti kultúry, novinár) bez toho, aby ste museli zakladať spoločnosť alebo vstupovať do pracovného pomeru.

Slovinskí farmári potrebujú sezónnych pracovníkov najmä na zber jahôd, prácu v chmeľniciach a na jar na prerieďovanie a orezávanie ovocných stromov; v lete sú potrební na zber a spracovanie zeleniny a na jeseň na zber ovocia (napr. jabĺk a hrozna). Väčšina voľných pracovných miest je v severovýchodnom a východnom Slovinsku. Sezónne práce na farme upravuje občiansky zákon (zákon o poľnohospodárstve). Pracovníci dostávajú špeciálne zmluvy na dočasné a sezónne poľnohospodárske práce. Ďalej sa zohľadňujú aj prvky zákona o zamestnanosti (napr. zákaz diskriminácie, rovnaké zaobchádzanie, zákaz detskej práce, pracovný čas, prestávky a odpočinok) a prvky predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Pracovníci sú prihásení v zdravotnom, dôchodkovom a invalidnom poistení.

V cestovnom ruchu sú potrební aj sezónni pracovníci. V lete sú potrební najmä čašníci, kuchári, pomocní kuchári, chyžné a pod., v zime čašníci, kuchári, chyžné, inštruktori lyžovania a pod. Tieto práce zvyčajne vykonávajú pracovníci na dobu určitú podľa zákona o zamestnanosti a tiež študenti (študentské práce).

Ministerstvo práce, rodiny, sociálnych vecí a rovnosti príležitostí

SPOT (Slovenska poslovna točka), portál pre podniky a podnikateľov

Zákon o poľnohospodárstve

3.4 Pracovné zmluvy

Pracovná zmluva
Zákon o zamestnanosti (ZDR-1) stanovuje základné náležitosti a údaje, ktoré musí obsahovať pracovná zmluva: zmluvné strany, tj. názov zamestnávateľa i meno zamestnanca, názov pracovnej pozície, miesto výkonu práce, dobu, na ktorú sa pracovná zmluva uzatvára, informáciu, či ide o plný alebo čiastočný pracovný úväzok, pracovný čas, základné platové podmienky a iné príplatky, dobu, deň a spôsob vyplácania mzdy, ročnú dovolenku, výpovednú lehotu, informáciu o príslušnej kolektívnej zmluve zamestnávateľa. Pracovná zmluva musí byť vyhotovená v písomnej forme.

Po podpísaní pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný odo dňa, keď začnete pracovať na pracovnú zmluvu, prihlásiť vás na zdravotné, dôchodkové a invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti.

Akékoľvek ustanovenia v pracovnej zmluve porušujúce právne predpisy, kolektívne zmluvy alebo interné stanovy zamestnávateľa sú neplatné.

Ak dôjde k zmene pracovného zaradenia alebo druhu práce, miesta výkonu práce, doby trvania pracovnej zmluvy alebo v týždennom / mesačnom pracovnom čase (pracovný pomer na plný alebo čiastočný úväzok), zamestnávateľ je povinný ukončiť pracovnú zmluvu a ponúknuť vám na podpísanie novú pracovnú zmluvu.

Pracovný pomer na dobu určitú sa uzatvára na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú s presne určeným dátumom ukončenia zmluvy. Môžete uzavrieť osobitnú pracovnú zmluvu aj so zamestnávateľom, ktorý poskytuje prácu inému zamestnávateľovi v súlade s pravidlami  upravujúcimi trh práce.
Ak podpíšete pracovnú zmluvu na čiastočný pracovný úväzok, vaše práva a povinnosti vyplývajúce so zamestnania budú pomerné.
Ak ste zamestnaný ako konateľ alebo spoločník z hľadiska pracovnoprávnych vzťahov, môžete si v pracovnej zmluve dohodnúť iné práva, povinnosti a úlohy vyplývajúce z pracovného pomeru, pokiaľ ide o podmienky a obmedzenia zamestnania na dobu určitú, pracovného času, poskytovania prestávok a dôb odpočinku, odmeňovanie, disciplinárnej zodpovednosti a ukončenia pracovnej zmluvy.

Zmluvy o dielo a autorské zmluvy
Práca na základe zmluvy o dielo alebo autorskej zmluvy sa riadi občianskym právom, obvykle zahŕňa písomnú dohodu o vykonanej práci, termínoch a platbe. Zmluvou o dielo sa poskytovateľ zaväzuje vykonať určitú úlohu, akou je výroba alebo oprava veci alebo poskytnutie fyzickej alebo duševnej práce a pod., pričom obstarávateľ sa zaväzuje zaplatiť poskytovateľovi za takúto prácu mzdu. Zmluva o dielo je vhodnou formou zmluvy na jednorazové práce alebo remeselné práce. Poskytovatelia práce a materiálu pracujúci na základe týchto zmlúv platia odvody na dôchodkové a invalidné poistenie, zatiaľ čo obstarávateľ platí odvody na zdravotné poistenie. Cudzinci, ktorí nie sú rezidentmi, môžu uzavrieť pracovnú zmluvu, prijímať platby na bankový účet v slovinskej banke a platiť dane za použitia pomocou prideleného daňového čísla, ktoré získajú na daňovom úrade.

Autorskou zmluvou sa autor zaväzuje zhotoviť určité dielo a odovzdať ho obstarávateľovi, zatiaľ čo obstarávateľ sa zaväzuje zaplatiť autorovi za takéto dielo odmenu. Predmetom autorskej zmluvy je dielo autora, zvyčajne v oblasti literatúry, vedy a umenia a takáto zmluva podlieha platbe príspevkov na sociálne zabezpečenie, dôchodkové a invalidné poistenie. Vyplácajúci subjekt poisťuje fyzickú osobu proti pracovným úrazom a chorobám z povolania. Ak vykonávate prácu na základe zmluvy o dielo alebo autorskej zmluvy, obstarávateľ nie je povinný vás poistiť v nezamestnanosti ani vám zabezpečiť rodičovské poistenie.

Práca študentov
Prácu na základe odporúčania zo služieb zamestnanosti pre študentov môžu vykonávať žiaci a študenti zapísaní v slovinskom systéme vzdelávania, alebo študenti a žiaci z krajín EÚ/EHP, ktorí majú status medzinárodného študenta v rámci výmenného projektu. Minimálna hrubá hodinová sadzba za brigády a príležitostné práce stredoškolákov a vysokoškolských študentov je 6,17 EUR v hrubom. Študenti a žiaci majú tiež sociálne poistenie (dôchodkové / invalidné poistenie a osobitné odvody na zdravotné poistenie, pričom odvody na poistenie pre prípad pracovného úrazu a choroby z povolania sa počítajú iným spôsobom).

Osobná doplnková práca
Osobná doplnková práca je, keď fyzická osoba vykonáva osobne prácu v domácnosti alebo obdobnú prácu, alebo inú prácu menšieho rozsahu, ktorú možno vykonať len pre inú osobu, keď vyrába umelecké a remeselné predmety alebo iné predmety vyrobené ručne doma alebo prevažne tradičnými metódami a predávajú ich, alebo keď zbierajú a predávajú ovocie rastúceho vo voľnej prírode a bylinky. Ak chcete vykonávať osobnú doplnkovú prácu, musíte to oznámiť Agentúre Slovinskej republiky pre verejné právne záznamy (AJPES) prostredníctvom webového portálu pomocou kvalifikovaného digitálneho certifikátu alebo osobne na príslušnom úrade v mieste vášho bydliska. Vykonávať túto prácu môžete len na základe osvedčenia na vaše meno. Hodnota každého poukazu je stanovená paušálne na 10,81 EUR: z toho dôchodkové a invalidné poistenie je 8,41 EUR a 2,40 EUR je príspevok na zdravotné poistenie a poistenie pre prípad pracovného úrazu a choroby z povolania. Suma príjmov z osobnej doplnkovej práce v danom polroku kalendárneho roka nesmie presiahnuť trojnásobok priemernej mesačnej čistej mzdy v Slovinsku za predchádzajúci kalendárny rok.

3.5 Špeciálne kategórie

V Slovinsku sa poskytuje osobitná ochrana určitým kategóriám pracovníkov, t.j. ženám, pracovníkom z dôvodu tehotenstva a rodičovstva, pracovníkom mladším ako 18 rokov, osobám so zdravotným postihnutím a starším pracovníkom.

Ochrana zamestnancov mladších ako 18 rokov sa týka najmä zákazu vykonávania niektorých druhov ťažkých a zdraviu škodlivých prác, zákazu výkonu práce nadčas a nočnej práce, ako aj povinnosti predĺžiť ich dovolenku za kalendárny rok o sedem pracovných dní.

Zákon vyžaduje od zamestnávateľov, aby poskytovali osobitnú ochranu osobám so zdravotným postihnutím, ako aj iným osobám so zdravotným postihnutím v zamestnaní alebo odbornej príprave. Pre zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím platí systém kvót, stanovený podľa činnosti. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac osôb so zdravotným postihnutím ako je uvedené v kvóte platnej pre jeho sektor, má nárok na osobitné výhody a stimuly. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, u ktorého zistí, že má zmenenú pracovnú schopnosť, prácu, ktorá zodpovedá jeho pracovnej schopnosti, prácu na kratší pracovný čas, pracovnú rehabilitáciu a náhradu mzdy. Podľa pracovnoprávnych predpisov môže zamestnávateľ rozviazať pracovný pomer na dobu neurčitú bez toho aby ponúkol novú pracovnú zmluvu, iba z dôvodu zdravotného postihnutia II. alebo III. kategórie alebo z pracovných dôvodov, ak zamestnávateľ nedokáže takémuto zamestnancovi zaručiť jeho práva podľa predpisov, preradiť ho na iné miesto po ukončení pracovnej rehabilitácie alebo ponúknuť prácu na kratší pracovný čas. U zamestnávateľov, ktorí majú nad päť zamestnancov, rozhoduje o určení faktov pri ukončení pracovnej zmluvy s pracovníkom so zdravotným postihnutím komisia, ktorá zároveň stanovuje dôvody výpovede.

Všetci pracovníci starší ako 55 rokov majú osobitnú ochranu. Starší pracovníci majú právo začať pracovať na kratší pracovný čas, ak nastúpia do čiastočného dôchodku. Zamestnávateľ nesmie starším zamestnancom nariadiť výkon práce nadčas alebo v noci bez ich písomného súhlasu.
Ak dôjde k porušeniu niektorého z vašich práv súvisiacich so zamestnaním, môžete to oznámiť inšpektorátu práce

Verejný štipendijný, rozvojový, invalidný a udržiavací fond Slovinskej republiky

3.6 Samostatná zárobková činnosť

Ekonomickú činnosť môžu v Slovinsku vykonávať fyzické osoby alebo právnické osoby jednou z nasledujúcich organizačných foriem. Fyzické osoby vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť najčastejšie ako živnostníci (s.p.). Spoločnosti môžu byť založené formou právnických osôb nasledovne: spoločnosti s ručením obmedzeným (d.o.o.), akciové spoločnosti (d.d.), európske spoločnosti (SE), spoločnosti s ručením neobmedzeným (d.n.o.) a komanditné spoločnosti (k.d.). Najbežnejšími formami sú živnostník (podnikateľ) a spoločnosť s ručením obmedzeným (d.o.o.).

Podnikateľ môže začať prevádzkovať svoju činnosť, ak je registrovaný ako ekonomický subjekt a spĺňa všetky osobitné podmienky, ktoré sa líšia v závislosti od vykonávanej hlavnej podnikateľskej činnosti. To znamená, že podnikateľ môže začať vykonávať svoju činnosť až po získaní oprávnenia na túto činnosť napr., že môže založiť remeselnú prevádzkareň po získaní remeselného preukazu, právnu prax po zaregistrovaní do príslušného registra na ministerstve spravodlivosti alebo po získaní koncesie, a poskytovať samostatnú zdravotnú starostlivosť môže až po zápise do registra na ministerstve zdravotníctva a pod.

Ako (budúcemu) podnikateľovi vám bude poskytnutá IT podpora prostredníctvom štátneho portálu SPOT (‘Slovenska poslovna točka’ – Slovinský obchodný bod). Ak ste cudzinec, musíte ešte pred začatím činnosti získať číslo EMŠO (osobné identifikačné číslo) a daňové číslo. Obe potrebujete na otvorenie bankového účtu a získanie kvalifikovaného digitálneho podpisu, s ktorým budete môcť podnikať prostredníctvom portálu SPOT.

Je ľahké a rýchle zriadiť si živnosť alebo založiť jednoduchú spoločnosť s ručením obmedzeným, pretože nepotrebujete asistenciu notára ani právnika. Celý proces môže trvať menej ako 3 dni od podania žiadosti. Aby ste mohli vykonať tento postup, potrebujete digitálny certifikát; môžete tiež bezplatne požiadať o radu odborníka na niektorom z kontaktných miest SPOT.

Na založenie zložitejšej spoločnosti s väčším počtom akcionárov a zložitejšími vzťahmi medzi nimi budete potrebovať pomoc notára.

Zákon o obchodných spoločnostiach (ZGD-1) tiež definuje niektoré prípady, kedy sa osoba nemôže stať zakladateľom, akcionárom alebo živnostníkom.

Agentúra Slovinskej republiky na podporu podnikania, internacionalizácie, zahraničné investície a technológiu

Agentúra Slovinskej republiky pre verejné právne záznamy a súvisiace služby

Finančná správa Slovinskej republiky

Obchodná a priemyselná komora Slovinska

Komora remesiel a malých podnikov Slovinska

Zoznam notárov

3.7 Platové podmienky

Minimálna hrubá mesačná mzda za prácu na plný úväzok od 1. januára 2022 je 1 074,43 EUR. V ročnom vyjadrení dostávajú slovinskí pracovníci minimálne 12 893 EUR. Zamestnávatelia musia dodržiavať minimálnu mzdu ustanovenú zákonom alebo kolektívnou zmluvou špecifickou pre danú činnosť. Minimálna mzda nezahŕňa všetky príplatky za odpracované roky, príplatky za výkon práce a podnikania, príplatky za sťažené pracovné podmienky alebo príplatky za prácu v noci, prácu v nedeľu alebo za prácu vo sviatok a iné dni pracovného pokoja v zmysle zákona.

Odmenou za prácu na základe pracovnej zmluvy je mzda, ktorá je vždy v peňažnej forme, a iné druhy odmien, ak to ustanovuje kolektívna zmluva. Mzda sa skladá zo základnej mzdy, odmeny podľa výkonu a príplatkov (za prácu v noci, prácu nadčas, prácu v nedeľu, prácu vo sviatok a odpracované roky). Základná mzda je pevná časť a určuje sa podľa náročnosti práce, na ktorú má zamestnanec uzatvorenú pracovnú zmluvu. Súčasťou odmeny je aj odmena podľa výkonu, ak je to dohodnutá v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve.

Zamestnávatelia sú povinní uhradiť zamestnancom náklady na stravovanie počas výkonu práce, na cestu do zamestnania a späť a všetky náklady, ktoré im vzniknú pri výkone konkrétnych pracovných činností a úloh pri cestovaní za prácou. Zamestnanci, ktorí majú nárok na ročnú dovolenku, musia dostávať od svojho zamestnávateľa mzdu za dovolenku vo výške minimálnej mzdy.

Nárok na odstupné má zamestnanec, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer v riadnom konaní z dôvodov podnikania alebo pre nespôsobilosť. Zamestnanec má tiež nárok na odstupné pri skončení pracovného pomeru na dobu určitú, pri odchode do dôchodku a pri mimoriadnom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnanca z dôvodu porušenia zákona zamestnávateľom (nevyplatenie mzdy alebo odvodov a pod.).

Zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu dohodnúť, že zamestnanec má právo na podiel na zisku v danom účtovnom období.
Mzda sa vypláca za obdobia, ktoré nesmú byť dlhšie ako jeden mesiac, vo vopred dohodnutý deň v mesiaci a najneskôr do 18. dňa po skončení výplatného obdobia.
Zamestnávateľ je povinný pri každej výplate mzdy vydať zamestnancovi písomnú výplatnú pásku. Zamestnávateľ musí do 31. januára nového kalendárneho roka vydať aj platobný výmer a platbu daní a príspevkov za predchádzajúci kalendárny rok. Výplatná páska musí obsahovať najmä: základnú mzdu pracovníka, príplatky, akúkoľvek mzdu súvisiacu s výkonom, náhradu mzdy podľa druhu, hrubú a čistú mzdu, príspevky na sociálne zabezpečenie a daň z príjmu fyzických osôb

3.8 Pracovná doba

Pracovný čas je skutočný pracovný čas plus 30-minútová prestávka a čas potrebný na legitímnu neprítomnosť v práci. Úplný pracovný čas je pevne na týždennom základe a zvyčajne predstavuje 40 hodín týždenne. Môže byť kratší, nie však menej ako 36 hodín týždenne. Ak existuje zvýšené riziko úrazu alebo poškodenia zdravia, plný pracovný čas môže byť kratší ako 36 hodín týždenne. Celý pracovný čas nesmie byť rozvrhnutý na menej ako 4 dni v týždni.

Zamestnávateľ musí zamestnancov vopred písomne upozorniť, ak majú vykonávať prácu nadčas, a musí im za to zaplatiť. Nadčasy sú však obmedzené na maximálne 8 hodín týždenne, 20 hodín mesačne a 170 hodín ročne. Výnimočne a so súhlasom pracovníka sú v určitých odvetviach povolené nadčasy v rozsahu až 230 hodín ročne, napr. zdravotníctvo, ale musí to byť stanovené v kolektívnej zmluve pre konkrétny sektor alebo konkrétnu profesiu. Každých 24 hodín majú nárok na odpočinok v trvaní najmenej 12 hodín bez prerušenia. Týždenný odpočinok musí trvať najmenej 24 hodín nepretržite.
Máte nárok na osobitný príplatok za prácu nadčas a za prácu v menej vhodných časoch (nočná práca, práca vo sviatok a iné dni pracovného pokoja).
Zamestnávatelia nesmú požadovať, aby určité chránené kategórie zamestnancov (tehotné ženy, starší pracovníci, pracovníci v obzvlášť rizikových zamestnaniach atď.) vykonávali prácu nadčas.

Ak je úplný pracovný čas organizovaný nepravidelne alebo dočasne reorganizovaný, pracovný čas nesmie presiahnuť 56 hodín týždenne. Tento typ dojednania nesmie trvať dlhšie ako 6 mesiacov.

Nočná práca je práca vykonávaná medzi 23. a 6. hodinou. Ak organizácia pracovného času vedie k zavedeniu nočnej zmeny, nočná práca zahŕňa 8 nepretržitých hodín medzi 22:00 a 7:00 hod. Pracovný čas zamestnanca pracujúceho v noci nesmie trvať v priemere viac ako 8 hodín denne (priemer sa počíta za 4-mesačné obdobie). Nočná práca je zakázaná pre pracovníkov mladších ako 18 rokov, tehotné ženy a dojčiace matky. Pre starších pracovníkov platia obmedzenia práce nadčas a nočnej práce.
V prípade porušenia pracovného práva kontaktujte príslušný odborový zväz alebo inšpektorát práce.

3.9 Dovolenka (ročná dovolenka, materská dovolenka)

Nárok na ročnú dovolenku získavate podpísaním pracovnej zmluvy. Zákon o pracovnoprávnych vzťahoch (ZDR-1) stanovuje nárok zamestnanca na ročnú dovolenku v trvaní najmenej 4 týždňov v každom kalendárnom roku bez ohľadu na to, či pracujete na plný alebo čiastočný úväzok. Ak uzatvoríte pracovnú zmluvu alebo sa vaša pracovná zmluva skončí v priebehu kalendárneho roka a doba vášho zamestnania v danom kalendárnom roku je kratšia ako 1 rok, máte nárok na zodpovedajúcu výmeru dovolenky za kalendárny rok.

Rôzne okolnosti (ako vek, zdravotné postihnutie, deti, zníženie fyzickej schopnosti zamestnancov a starostlivosť o dieťa, ktoré si vyžaduje osobitnú starostlivosť) sú dôvodom pre získanie ďalších dní ročnej dovolenky. Zamestnanci majú nárok aj na ďalšie dni dovolenky za kalendárny rok na základe kritérií stanovených v kolektívnych zmluvách alebo v stanovách zamestnávateľa, pričom tieto ďalšie dni sú uvedené v pracovnej zmluve.

Zamestnanec, ktorý podpíše pracovnú zmluvu na kratší pracovný čas, môže si uplatniť nárok na dovolenku v pomere k pracovnému času stanovenému v zmluve.

Každý zamestnanec, ktorý má nárok na dovolenku za kalendárny rok, má tiež nárok na mzdu za dovolenku, ktorá je prinajmenšom rovnocenná výške minimálnej mzdy a ktorá má byť v zásade vyplatená najneskôr do 1. júla príslušného roka, ak nie je v kolektívnej zmluve uvedené inak. Ak máte nárok len na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok, máte nárok aj na zodpovedajúcu náhradu sumy za dovolenku (jednu dvanástinu za každý odpracovaný mesiac).

Zamestnávateľ vám musí umožniť, aby ste si vyčerpali dovolenku do konca aktuálneho roka. Minimálne 2 týždne dovolenky si musíte vyčerpať do konca kalendárneho roka a po dohode so zamestnávateľom zvyšok do 30. júna nasledujúceho roka.

V roku 2022 sú štátne sviatky a dni pracovného pokoja v Slovinsku tieto:

1. a 2. január – Nový rok
8. február – Prešeren deň, sviatok slovinskej kultúry
18. apríl  – Veľkonočný pondelok
27. apríl – Deň povstania proti okupácii
1. a 2. máj – Sviatok práce
25. jún – Deň štátnosti
15. august – Nanebovzatie Panny Márie
31. október – Deň reformácie
1. november – Deň pamiatky zosnulých
25. december – Vianoce
26. december – Deň nezávislosti a jednoty

Neprítomnosť v práci

Máte nárok maximálne na 7 pracovných dní plateného voľna za kalendárny rok z osobných dôvodov (vlastná svadba, úmrtie manžela / manželky, dieťaťa alebo rodiča, vážny úraz, sprevádzanie dieťaťa do školy v prvý školský deň).

Máte nárok na neprítomnosť v práci v prípade dočasnej práceneschopnosti z dôvodu choroby alebo úrazu alebo z dôvodu darovania krvi alebo plnenia iných povinností, ako sú vojenské cvičenia, služba poroty, atď.

Zamestnanec zapísaný na vzdelávanie alebo odbornú prípravu má nárok na dovolenku na prípravu alebo vykonanie skúšok. Pokiaľ kolektívna zmluva, pracovná zmluva alebo zmluva o špeciálnom vzdelávaní neustanovuje inak, máte nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v dňoch, keď prvýkrát absolvujete skúšku.

Materská dovolenka

Materská dovolenka v trvaní 105 dní je určená tehotným ženám, aby sa mohli pripraviť na pôrod a starostlivosť o svoje dieťa v období bezprostredne po narodení. Nárok na materskú dovolenku závisí od toho, či máte rodičovské poistenie. Matky nastupujú na materskú dovolenku 28 dní pred očakávaným termínom pôrodu. Otcovská dovolenka umožňuje otcom starostlivosť o svoje dieťa spolu s matkou. Otcovia majú nárok na 30 dní otcovskej dovolenky, musia čerpať 15 dní otcovskej dovolenky 1 mesiac po skončení rodičovskej dovolenky; za tieto dni dostávajú náhradu mzdy vo výške 90% z platu. Majú nárok na čerpanie ďalších 15 platených dní otcovskej dovolenky; toto je možné čerpať kedykoľvek medzi skončením rodičovskej dovolenky a koncom prvého ročníka dieťaťa na základnej škole. Rodičovskú dovolenku môže za určitých podmienok čerpať matka alebo otec (každý z nich má nárok na 130 dní a matka môže čerpať aj 130 dní za otca, zatiaľ čo otec môže čerpať len 100 dní z nároku matky), alebo iná osoba po ukončení materskej dovolenky. Je určená na poskytovanie ďalšej starostlivosti o dieťa a trvá 260 kalendárnych dní.

3.10 Ukončenie pracovného pomeru

Spôsoby ukončenia pracovného pomeru sa líšia v závislosti od toho, či sa jedná o pracovnú zmluvu na dobu určitú alebo neurčitú a či sa zmluva ruší dohodou alebo výpoveďou jednej strany. Pracovný pomer uzavretý na dobu určitú zaniká bez výpovednej lehoty uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená.

Zmluvné strany môžu pracovnú zmluvu kedykoľvek zrušiť písomnou dohodou alebo výpoveďou jednej zo zmluvných strán. Ukončenie pracovného pomeru môže byť „bežným“ alebo „mimoriadnym“ postupom. Pracovná zmluva končí písomnou dohodou oboch zmluvných strán. Pri ukončení pracovného pomeru vás musí zamestnávateľ písomne informovať o vašich právach týkajúcich sa poistenia v nezamestnanosti. Neposkytnutie takejto informácie nemá vplyv na skutočnú platnosť dohody o skončení pracovného pomeru.

Bežné ukončenie pracovného pomeru

Zmluvné strany (zamestnanec a zamestnávateľ) ukončia pracovnú zmluvu uplynutím zákonnej výpovednej lehoty (15 až 80 dní). Zamestnávateľ môže ukončiť pracovný pomer z obchodných dôvodov (z ekonomických, organizačných, technologických, štrukturálnych alebo obdobných dôvodov, ak už nie je možné vykonávať konkrétnu prácu za podmienok stanovených v pracovnej zmluve), z dôvodu nespôsobilosti zamestnanca (nedosahovanie očakávaného výkonu v práci), a z dôvodu zavinenia (porušenie zmluvných povinností alebo neplnenie iných povinností súvisiacich so zamestnaním) (napr. zmena pracovného zaradenia, zmena miesta výkonu práce, zmena časového rozvrhu plnenia úloh, obchodné dôvody, tj. už nie je potrebné konkrétne pracovné miesto).
Ak vám dá zamestnávateľ bežné oznámenie o ukončení pracovného pomeru z pracovných dôvodov alebo z dôvodu nekompetentnosti, môže vám ponúknuť novú pracovnú zmluvu.

Mimoriadne ukončenie pracovného pomeru

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi mimoriadnu výpoveď z pracovného pomeru z rôznych dôvodov, napr. v prípade, ak si zamestnanec neplní svoje zmluvné povinnosti, poruší pracovné povinnosti, ktoré predstavujú trestný čin, ak si zamestnanec úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti neplní zmluvné alebo iné záväzky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu, ak zamestnanec nepríde do práce 5 po sebe nasledujúcich dní bez ospravedlnania jeho neprítomnosti, alebo ak počas dovolenky z dôvodu choroby alebo úrazu zamestnanec nedodrží pokyny príslušného lekára.

Zamestnanec môže dať mimoriadnu výpoveď z pracovného pomeru z rôznych dôvodov, napr. ak mu zamestnávateľ neposkytol prácu dlhšie ako 2 mesiace a zároveň mu nevypláca mzdu za prácu, ak je zamestnanec práceneschopný z dôvodu zákazu výkonu činnosti uloženého inšpektorátom, alebo ak zamestnávateľ nezabezpečil vašu bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, alebo bola porušená rovnosť zaobchádzania k obidvom pohlaviam.

Minimálne výpovedná lehota je 15 dní, nesmie však byť dlhšia ako 80 dní. V závislosti od dôvodov ukončenia pracovného pomeru (výpoveď zo strany zamestnávateľa alebo ukončenie zmluvy na dobu určitú) máte nárok na poistenie v nezamestnanosti, ktoré môžete žiadať na príslušnom úrade práce. V priebehu konania o ukončení pracovného pomeru sa môžete obrátiť na príslušnú odborovú organizáciu alebo inšpektorát práce. Pracovný a sociálny súd má právomoc riešiť akékoľvek pracovné spory.

Dôchodok

Nárok na starobný dôchodok závisí od veku osoby a dĺžky jej dôchodkového poistenia. V roku 2022 má nárok na starobný dôchodok každá osoba bez ohľadu na pohlavie, ktorá dovŕši vek 65 rokov a dovŕšila dobu poistenia najmenej 15 rokov, alebo osoba, ktorá dovŕši vek 60 rokov a má ukončenú poistnú dobu 40 rokov bez spätného odkúpenia. Vekové hranice pre vznik nároku na starobný dôchodok možno znížiť tak, aby zohľadňovali: starostlivosť o deti, výkon povinnej vojenskej služby alebo vznik povinného dôchodkového a invalidného poistenia pred dosiahnutím veku 18 rokov.

Poistenec má nárok na invalidný dôchodok ak je zdravotne postihnutý a spĺňa ďalšie stanovené podmienky, pričom invaliditu potvrdzuje výbor pre invaliditu Inštitútu dôchodkového a invalidného poistenia Slovinska. Výbor zaradí poistenca na základe jeho zostávajúcej pracovnej schopnosti do jednej z troch kategórií. Nárok na invalidný dôchodok sa poskytuje poistencovi, ktorý:

• má zdravotné postihnutie I. kategórie;

• má zdravotné postihnutie II. kategórie, ak si nevie nájsť inú vhodnú prácu bez pracovnej rehabilitácie, ktorá nie je dotknutej osobe prístupná, pretože má viac ako 55 rokov;

• má zdravotné postihnutie kategórie II a nie je schopný vykonávať inú prácu s kratším pracovným časom (najmenej 4 hodiny denne) bez pracovnej rehabilitácie, ktorá nie je dotknutej osobe prístupná, pretože má viac ako 50 rokov;

• má zdravotné postihnutie kategórie II alebo III a nie je mu poskytnuté vhodné zamestnanie alebo preradenie, pretože dosiahol vek 65 rokov.

3.11 Zastupovanie pracovníkov

Odbory vystupujú ako sociálny partner a vyjednávajú s cieľom zlepšiť pracovné podmienky a odmeňovanie, vrátane mzdových príplatkov. Členstvo v odborovej organizácii je dobrovoľné. Za týmto účelom uzatvárajú odbory kolektívne zmluvy so zamestnávateľmi (na podnikovej, inštitucionálnej alebo odvetvovej úrovni). Odbory zastupujú zamestnancov kolektívne aj individuálne, vrátane súdneho zastupovania uplatňovaním zákonných opravných prostriedkov. V Hospodárskej a sociálnej rade sú zastúpení zástupcovia odborových zväzov spolu so zástupcami zamestnávateľských organizácií a vlády.

Zamestnanci môžu zastupovať svoje záujmy prostredníctvom svojich zástupcov v zamestnaneckej rade, v dozornej rade a prostredníctvom zástupcov odborových zväzov.

Zamestnanecká rada vzniká, ak podnik zamestnáva viac ako 20 zamestnancov s aktívnym hlasovacím právom, ktorí v podniku pracujú nepretržite dlhšie ako 6 mesiacov; jeho úlohou je prijímať návrhy a podnety zamestnancov, ktoré sa zohľadňujú pri rokovaniach so zamestnávateľom, a tiež pomáha pri začleňovaní ľudí so zdravotným postihnutím, starších ľudí a iných osôb, ktorým sa v pracovnom procese poskytuje osobitná ochrana. Ak má zamestnanec otázky týkajúce sa miesta výkonu práce alebo organizačnej zložky, zamestnávateľ je povinný odpovedať do 30 dní. Zamestnanec musí byť informovaný o zmenách na svojom pracovisku. Zamestnávateľ musí informovať zamestaneckú radu o ekonomickej situácii spoločnosti, zmenách činnosti, technologických zmenách atď.

Členovia dozornej rady, ktorí sú zástupcami zamestnancov, zastupujú záujmy všetkých zamestnancov na základe zverených právomocí. Počet zástupcov zamestnancov v dozornej rade je určený stanovami spoločnosti.

Povinnosti zamestnávateľa voči odborom

Zamestnávateľ poskytuje odborovej organizácii potrebné podmienky na to, aby mohla vykonávať svoju činnosť rýchlo a efektívne v súlade s pravidlami ochrany práv a záujmov zamestnancov, a poskytnúť im prístup k informáciám potrebným pre výkon odborovej činnosti. Odbory majú predovšetkým poradnú úlohu pri prepúšťaní zamestnancov, konkurznej udalosti alebo likvidácii a v disciplinárnych konaniach voči zamestnancom. Odborové zväzy dávajú zamestnávateľom svoje stanovisko aj k všeobecným organizačným a iným náležitostiam.

Odborová organizácia, ktorej členovia sú v pracovnom pomere u konkrétneho zamestnávateľa, môže navrhnúť alebo zvoliť svojho zástupcu, ktorý ich bude zastupovať pri rokovaniach so zamestnávateľom. Ak nie je určený zástupca, zastupuje odborovú organizáciu jej predseda.

Asociácia slobodných odborov Slovinska
Konfederácia odborových zväzov Slovinska
PERGAM – Konfederácia odborových zväzov Slovinska
Zoznam reprezentatívnych odborových organizácií – Ministerstvo práce, rodiny, sociálnych vecí a rovnosti príležitostí Slovinska

3.12 Pracovné spory – štrajky

Štrajk je organizované prerušenie práce zamestnancov za účelom presadzovania hospodárskych a sociálnych práv a záujmov vyplývajúcich z ich práce. Zamestnanec sa môže slobodne rozhodúť, či sa zúčastní štrajku alebo nie. Prostredníctvom štrajku si zamestnanec uplatňuje svoje základné práva vyplývajúce z jeho pracovného pomeru. Štrajk môže byť organizovaný v podniku, v organizácii,  u zamestnávateľa, v sektore, v odvetví, alebo môže ísť o generálny štrajk. Finančná kompenzácia počas štrajku môže byť požadovaná len vtedy, ak to ustanovuje kolektívna zmluva alebo stanovy.

Rozhodnutie zamestnancov začať štrajk môže prijať väčšina zamestnancov alebo odborová  organizácioa. Rozhodnutie o začatí generálneho štrajku prijíma najvyšší odborový orgán v Slovinsku. Rozhodnutie o začatí štrajku stanovuje požiadavky pracovníkov, čas začatia a miesto, kde sa majú účastníci štrajku zhromaždiť. Zriaďuje sa štrajkový výbor, ktorý zastupuje záujmy zamestnancov a riadi štrajk v ich mene. Štrajkový výbor musí vyhlásiť štrajk najmenej 5 dní pred dátumom, kedy sa má začať.

Štrajk musí byť organizovaný a vedený tak, aby neohrozoval bezpečnosť ľudí, zdravie a majetok, alebo aby neohrozil opätovné obnovenie práce po skončení štrajku. Štrajkový výbor a štrajkujúci zamestnanci nesmú brániť neštrajkujúcim zamestnancom v práci. Štrajk končí dohodou medzi tými, ktorí prijali rozhodnutie o štrajku, a orgánmi, ktorým bolo rozhodnutie o štrajku zaslané, alebo rozhodnutím odborovej organizácie alebo zamestnancov, ktorí sa rozhodli začať štrajk.

Organizovanie štrajku alebo účasť na ňom nie je považované za neplnenie pracovnej povinnosti. Nemôže byť dôvodom pre začatie konania o uznaní zamestnanca za vinného z porušenia pracovnej disciplíny a zodpovednosti za škodu, a nemôže mať za následok ukončenie pracovného pomeru so štrajkujúcim zamestnancom.

3.13 Odborná príprava

Odborné vzdelávanie a príprava sú neodmysliteľnou súčasťou politiky EÚ už od samotného založenia Európskeho spoločenstva. Sú tiež kľúčovým prvkom takzvanej lisabonskej stratégie EÚ, ktorej cieľom je premena Európy na svetovo najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu znalostnú spoločnosť. V roku 2002 Európska rada opätovne potvrdila túto zásadnú úlohu a stanovila ešte jeden ambiciózny cieľ – urobiť európske vzdelávanie a odbornú prípravu celosvetovo známymi do roku 2010 – presadzovaním množstva iniciatív svetovej úrovne, a najmä posilnením spolupráce v oblasti odborného vzdelávania.

Rada Európskej únie prijala 24. novembra 2020 Odporúčanie o odbornom vzdelávaní a príprave pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť. Odporúčanie definuje kľúčové princípy na zabezpečenie toho, aby odborné vzdelávanie a príprava boli agilné v tom, že sa rýchlo prispôsobia potrebám trhu práce a poskytujú kvalitné vzdelávacie príležitosti pre mladých ľudí aj dospelých. Kladie veľký dôraz na zvýšenú flexibilitu odborného vzdelávania a prípravy, posilnené príležitosti na učenie sa prácou, učňovskú prípravu a lepšie zabezpečenie kvality. Odporúčanie tiež nahrádza odporúčanie EQAVET – Európske zabezpečenie kvality v odbornom vzdelávaní a príprave – a zahŕňa aktualizovaný rámec EQAVET s indikátormi kvality a deskriptormi. Ruší sa ním predchádzajúce odporúčanie ECVET. Na podporu týchto reforiem Komisia podporuje centrá odbornej excelentnosti (CoVE), ktoré spájajú miestnych partnerov s cieľom rozvíjať „ekosystémy zručností“. Ekosystémy zručností prispejú k stratégiám regionálneho, hospodárskeho a sociálneho rozvoja, inovácií a inteligentnej špecializácie.

Erasmus+

Erasmus+ je program EÚ na podporu vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu v Európe. Jeho odhadovaný rozpočet je 26,2 miliardy eur. Ide o takmer dvojnásobné financovanie v porovnaní s predchádzajúcim programom (2014 – 2020). Program na roky 2021 – 2027 kladie veľký dôraz na sociálne začlenenie, zelenú a digitálnu transformáciu a podporu účasti mladých ľudí na demokratickom živote. Podporuje priority a aktivity stanovené v Európskom vzdelávacom priestore, Akčnom pláne digitálneho vzdelávania a Európskom programe zručností. Program tiež

  • podporuje Európsky pilier sociálnych práv
  • implementuje Stratégiu EÚ pre mládež na roky 2019-2027
  • rozvíja európsky rozmer v športe.

V prípade záujmu si pozrite detailnejšie informácie o tom, kto sa môže tohto programu zúčastniť.

Vzdelávanie dospelých a celoživotné vzdelávanie v Európe

Celoživotné vzdelávanie je proces, ktorý zahŕňa všetky formy vzdelávania – formálne, informálne a neformálne – a trvá od predškolského obdobia až po odchod do dôchodku. Má ľuďom umožniť rozvíjať a udržiavať si kľúčové kompetencie počas ich života, ako aj umožniť občanom voľne sa pohybovať medzi pracovnými miestami, regiónmi a krajinami. Celoživotné vzdelávanie je tiež základným prvkom už spomínanej lisabonskej stratégie, keďže je kľúčové pre sebarozvoj a zvyšovanie konkurencieschopnosti a zamestnateľnosti. EÚ prijala niekoľko nástrojov na podporu vzdelávania dospelých v Európe.

Európsky priestor celoživotného vzdelávania

Aby sa celoživotné vzdelávanie v Európe stalo realitou, Európska komisia si stanovila za cieľ vytvoriť európsky priestor celoživotného vzdelávania. V tejto súvislosti sa Komisia zameriava na identifikáciu potrieb učiacich sa a trhu práce s cieľom sprístupniť vzdelávanie a následne vytvárať partnerstvá medzi verejnou správou, dodávateľmi vzdelávacích služieb a občianskou spoločnosťou. Táto iniciatíva EÚ je založená na cieli poskytovať základné zručnosti – posilnením poradenských a informačných služieb na európskej úrovni a uznaním všetkých foriem vzdelávania vrátane formálneho vzdelávania a informálneho a neformálneho vzdelávania.

Organizácie EÚ podporujúce odborné vzdelávanie v Európe

S cieľom uľahčiť spoluprácu a výmenu v oblasti odborného vzdelávania zriadila EÚ špecializované orgány pôsobiace v oblasti odborného vzdelávania.

Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP) bolo založené v roku 1975 ako špecializovaná agentúra EÚ na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v Európe. Sídli v gréckom Solúne a vykonáva výskum a analýzy týkajúce sa odbornej prípravy a šíri svoje odborné znalosti medzi európskych partnerov, ako sú výskumné inštitúcie, univerzity a vzdelávacie zariadenia.zariadenia.

Európska nadácia pre odborné vzdelávanie bola založená v roku 1995 a úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jej poslaním je podporovať partnerské krajiny (mimo EÚ) v modernizácii a rozvoji ich systémov odborného vzdelávania.

4. ŽIVOTNÉ PODMIENKY

4.1 Prehľad životných podmienok v Európe

Kvalita života – hlavná priorita programu sociálnej politiky EÚ
Priaznivé životné podmienky závisia od širokej škály faktorov, ako je kvalitná zdravotná starostlivosť, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy, kvalitná dopravná infraštruktúra a množstvo iných faktorov, ktoré priamo ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov. Cieľom EÚ je neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať nové výzvy súčasnej Európy, akými sú sociálne vylúčenie a starnutie populácie.

Zamestnanosť v Európe
Zlepšenie pracovných príležitostí v Európe je pre Európsku komisiu kľúčovou prioritou. S cieľom riešiť problém nezamestnanosti a zvýšiť mobilitu medzi pracovnými miestami a regiónmi sa na úrovni EÚ vyvíja a implementuje široká škála iniciatív na podporu Európskej stratégie zamestnanosti. Patrí medzi ne sieť Európskych služieb zamestnanosti (EURES) a Panoráma zručností EÚ.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii
Zdravie je vzácnou hodnotou, ktorá ovplyvňuje každodenný život ľudí, a preto je dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Zdravé prostredie je rozhodujúce pre náš individuálny a profesionálny rozvoj a občania EÚ sú stále náročnejší na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a na poskytovanie vysokokvalitných zdravotníckych služieb. Pri cestovaní po Európskej únii vyžadujú rýchly a jednoduchý prístup k lekárskej starostlivosti. Cieľom politík EÚ v oblasti zdravia je reagovať na tieto potreby.
Európska komisia vyvinula koordinovaný prístup k zdravotnej politike a uviedla do praxe sériu iniciatív, ktoré dopĺňajú činnosť vnútroštátnych verejných orgánov. Spoločné akcie a ciele Únie sú súčasťou programov a stratégií EÚ v oblasti zdravia.
Súčasný program EU4Health (2021 – 2027) je ambicióznou reakciou EÚ na COVID-19. Pandémia má veľký vplyv na pacientov, zdravotnícky personál a zdravotnícke systémy v Európe. Nový program EU4Health prekročí rámec reakcie na krízu a bude riešiť odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti.
Program EU4Health, vytvorený Nariadením (EU) 2021/522, poskytne finančné prostriedky oprávneným subjektom, zdravotníckym organizáciám a mimovládnym organizáciám z krajín EÚ a krajín mimo EÚ pridružených k programu.
S EU4Health investuje EÚ 5,3 miliardy EUR v súčasných cenách do akcií s pridanou hodnotou EÚ, ktoré dopĺňajú politiky krajín EÚ a sledujú jeden alebo viacero cieľov EU4Health:
Zlepšiť a podporiť zdravie v Únii

  • prevencia chorôb a podpora zdravia
  • medzinárodné zdravotnícke iniciatívy a spolupráca

Bojovať proti cezhraničným zdravotným hrozbám

  • prevencia, pripravenosť a reakcia na cezhraničné zdravotné hrozby
  • dopĺňanie vnútroštátnych zásob základných produktov súvisiacich s krízou
  • vytvorenie rezervy lekárskeho, zdravotníckeho a pomocného personálu

Zlepšiť lieky, zdravotnícke pomôcky a produkty súvisiace s krízou

  • sprístupnenie a zabezpečenie cenovej dostupnosti liekov, zdravotníckych pomôcok a produktov súvisiacich s krízou

Posilniť systémy zdravotníctva, odolnosť a efektívnosť ich zdrojov

  • posilnenie zberu údajov o zdraví, digitálnych nástrojov a služieb, digitálna transformácia zdravotníctva
  • zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti
  • rozvoj a implementácia právnych predpisov EÚ v oblasti zdravia a rozhodovanie založené na dôkazoch
  • integrovanie spolupráce medzi národnými zdravotnými systémami

Vzdelávanie v EÚ
Vzdelávanie v Európe má hlboké korene a veľkú rozmanitosť. Už v roku 1976 sa ministri školstva rozhodli vytvoriť informačnú sieť na lepšie pochopenie vzdelávacích politík a systémov vo vtedajšom deväťčlennom Európskom spoločenstve. Odrážalo to zásadu, že osobitný charakter vzdelávacieho systému v ktoromkoľvek členskom štáte by sa mal plne rešpektovať, pričom by sa mala zlepšiť koordinovaná interakcia medzi systémami vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnania. Informačná sieť o vzdelávaní v Európe Eurydice bola oficiálne spustená v roku 1980.
V roku 1986 sa pozornosť obrátila od výmeny informácií k výmene študentov spustením programu Erasmus, ktorý sa teraz rozrástol na program Erasmus+, ktorý sa často uvádza ako jedna z najúspešnejších iniciatív EÚ.

Doprava v EÚ
Doprava bola jednou z prvých spoločných politík vtedajšieho Európskeho spoločenstva. Od roku 1958, keď vstúpila do platnosti Rímska zmluva, sa dopravná politika EÚ sústredila na odstraňovanie hraničných prekážok medzi členskými štátmi, čím sa ľuďom, ako aj tovaru, umožnil rýchly, efektívny a lacný pohyb.
Tento princíp úzko súvisí s hlavným cieľom EÚ, ktorým je dynamická ekonomika a súdržná spoločnosť. Odvetvie dopravy vytvára 10% bohatstva EÚ meraného hrubým domácim produktom (HDP), čo zodpovedá približne jednému biliónu eur ročne. Poskytuje tiež viac ako desať miliónov pracovných miest.

Schengenský priestor
Schengenský dohovor platný od marca 1995 zrušil hraničné kontroly na území signatárskych štátov a vytvoril jednotnú vonkajšiu hranicu, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel.
Schengenský priestor dnes zahŕňa väčšinu krajín EÚ okrem Bulharska, Chorvátska, Cypru, Írska a Rumunska. Bulharsko, Chorvátsko a Rumunsko sú však v súčasnosti v procese vstupu do schengenského priestoru a už vo veľkej miere uplatňujú schengenské acquis. Okrem toho do schengenského priestoru vstúpili aj nečlenské štáty EÚ Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko.

Letecká doprava
Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave znamenalo nižšie cestovné a širší výber dopravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ tiež vytvorila súbor práv na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s cestujúcimi v leteckej doprave.
Práva cestujúcich v leteckej doprave
Ako cestujúci v leteckej doprave máte určité práva, pokiaľ ide o informácie o letoch a rezerváciách, poškodení batožiny, meškaniach a zrušení letu, odmietnutí nástupu do lietadla, odškodnení v prípade nehody alebo problémov s dovolenkou. Tieto práva sa vzťahujú na pravidelné a charterové lety, vnútroštátne aj medzinárodné, z letiska EÚ alebo na letisko EÚ z letiska mimo EÚ, ak ich prevádzkuje letecká spoločnosť EÚ.

Železničná doprava
Za posledných 25 rokov bola Európska komisia veľmi aktívna pri navrhovaní reštrukturalizácie európskeho trhu železničnej dopravy a s cieľom posilniť postavenie železníc voči iným druhom dopravy. Úsilie Komisie sa sústredilo na tri hlavné oblasti, ktoré sú všetky kľúčové pre rozvoj silného a konkurencieschopného odvetvia železničnej dopravy:
1. otváranie trhu železničnej dopravy voči konkurencii,
2. zlepšenie interoperability a bezpečnosti vnútroštátnych sietí a
3. rozvoj infraštruktúry železničnej dopravy.

4.2 Politický, administratívny a právny systém

Politický systém

Slovinsko je demokratická republika. Ústavný systém je založený na parlamentnom systéme riadenia, ktorý sa delí na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc. Najvyšším predstaviteľom a zákonodarným orgánom je Národné zhromaždenie (parlament). Prezident republiky je volený na 5 ročné funkčné obdobie v priamych voľbách, ktoré vyhlasuje Národné zhromaždenie. Predsedu vlády volí nadpolovičná väčšina poslancov v tajnom hlasovaní Národného zhromaždenia. Ministrov vymenúva Národné zhromaždenie na návrh predsedu vlády.

Administratívny systém

Štátny administratívny systém implementuje zákony, predpisy ako aj zákony Národného zhromaždenia, vlády, vydáva správne a iné zákony. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať informácie o opravných prostriedkoch s uvedením, kde a v akej lehote je možné podať opravný prostriedok.
Štátna správa je organizovaná podľa rezortov, t.j. ministerstiev, a územne do 58 správnych celkov. Správna jednotka je orgánom štátnej správy, ktorá zabezpečuje veľké množstvo dôležitých ako aj bežne potrebných administratívnych služieb pre občanov a právnické osoby (osobné doklady, evidencia pobytu a vozidiel, vodičské preukazy a centrálne registre). Správne celky rozhodujú v  prvom stupni o správnych veciach, ktoré patria do kompetencie štátu.

Právny systém

Súdy v Slovinsku sú rozdelené na súdy všeobecnej jurisdikcie a špecializované súdy, medzi ktoré patria pracovné a sociálne súdy. Súdy všeobecnej jurisdikcie sú organizované do 4 úrovní: miestne súdy (44, pokrývajúcich miestne súdne oblasti, t.j. obce), okresné súdy (11, pokrývajúce okresy), vyššie súdy (4, nachádzajúce sa v Celje, Kopere, Ľubľane a Maribore, spolu s Vyšším pracovným a sociálnym súdom a Správnym súdom) a Najvyšší súd so sídlom v Ľubľane.

Miestne a okresné súdy rozhodujú v prvom stupni, v druhom stupni rozhodujú vyššie súdy. Najvyšší súd je v rámci slovinského súdneho systému príslušný konať vo veci odvolaní proti prvostupňovým rozhodnutiam o správnych sporoch.

Ústavný súd je najvyšším autonómnym orgánom súdnej moci v Slovinsku a vykonáva ústavnú kontrolu zákonov a iných právnych aktov. Účastníka konania pred súdom môže zastupovať advokát, ktorý zložil štátnu advokátsku skúšku. Písomnú žiadosť o právnu pomoc môžete podať na príslušnom formulári na príslušnom súde alebo na miestnom súde voblasti, v ktorej máte trvalý alebo prechodný pobyt alebo v ktorej máte sídlo. Formulár možno získať v službách právnej pomoci, v kníhkupectvách alebo na webovej stránke ministerstva spravodlivosti. Pri rozhodovaní o vašej oprávnenosti na právnu pomoc sa zohľadňuje vaša finančná situácia.

Notársky úrad je osobitná verejná služba poskytovaná notármi. Notári sú oprávnení vyhotovovať autentické dokumenty týkajúce sa právnych úkonov, vyhlásení o úmysle atď.

Policajný zbor pôsobí na území jednej alebo viacerých obcí; tieto oblasti sa ďalej členia na policajné obvody. Polícia funguje 24 hodín denne. Ak potrebujete pomoc polície, vytočte číslo tiesňového volania 113.

Národný portál elektronickej verejnej správy

4.3 Príjmy a dane

Ak máte trvalý alebo prechodný pobyt na území Slovinska, alebo si vytvárate zdaniteľný príjem v tuzemsku, alebo ste vlastníkom hnuteľného ako nehnuteľného majetku, ste osobou podliehajúcou zdaneniu a potrebujete svoje vlastné daňové číslo.

Daň z príjmov je daňou z príjmov fyzických osôb a vyberá sa z príjmov plynúcich zo: zamestnania, činností, výkonu poľnohospodárskych alebo lesníckych činností, dôchodkov, kapitálu a prenájmu majetku. Osoby zodpovedné za daň z príjmu platia mesačný preddavok z ich odmeny, ktorý sa zohľadňuje pri konečnom zúčtovaní dane z príjmov.

Okrem dane z príjmov platia fyzické osoby v Slovinsku dane, príspevky a iné povinné poplatky, ako je daň z dedičstva a darovacia daň, daň z predaja nehnuteľností, daň z výhier získaných prostredníctvom hazardných hier, daň z motorových vozidiel, daň z úrokov, poplatok za používanie staveniska, environmentálne odvody a príspevky na sociálne zabezpečenie.

Podľa oficiálnych údajov slovinského štatistického úradu je v roku 2022 priemerná hrubá mesačná mzda v Slovinsku 1 927,08 EUR. Po všetkých povinných zrážkach majú miestni pracovníci k dispozícii 1 240,35 EUR. Najvyšší mesačný príjem majú zamestnanci v oblasti dodávky elektriny, plynu, pary a vzduchotechniky – 2 906 EUR. Vo verejnom sektore v Slovinsku je priemerný zárobok 2 160,85 EUR mesačne (1 383,63 EUR netto) a v súkromnom sektore 1 822,21 EUR (1 176,07 EUR netto).

Výška príspevkov na sociálne zabezpečenie pre zamestnancov v pracovnom pomere predstavuje: 22,10% zo základu (platia zamestnanci) a 16,1% zo základu (platia zamestnávatelia). Ide o odvody na dôchodkové a invalidné poistenie, zdravotné poistenie, poistenie rodičovskej starostlivosti, poistenie v nezamestnanosti a poistenie pre prípad pracovného úrazu a chorôb z povolania.

Preddavok na daň z príjmov sa počíta progresívne počas roka zo všetkých príjmov ako zrážka dane vo výške 16%, 26%, 33%, 39% a 45% pre danú skupinu v závislosti od vášho daňového základu. Ročný základ dane z príjmov, ktoré rezident dosiahol v zdaňovacom období, je úhrn základov dane z príjmov zo závislej činnosti, príjmov z podnikania, príjmov z výkonu poľnohospodárskej alebo lesníckej činnosti, príjmov z prenájmu nehnuteľností, príjmov z prevodu vlastníckych práv a z iných príjmov vrátane prírastkov a znížení určených pre daný druh príjmu. Slovinsko má všeobecný odpočet dane a iné špecifické (osobné) úľavy. Tieto sa poskytujú občanom so zdravotným postihnutým, študentom stredných alebo vysokých škôl, ktorí majú príjmy z práce prostredníctvom služby zamestnanosti študentov a osobám žijúcim s ďalšou závislou osobou. Daňové úľavy sa priznávajú aj osobám, ktoré sú dobrovoľne dôchodkovo poistené.

Po ukončení fiškálneho roka odošle finančná správa na vašu adresu do konca mája predbežný výmer dane z príjmov na základe údajov poskytnutých platiteľmi vášho zárobku, žiadostí o osobitné daňové úľavy a výkazov o výmere z kapitálových výnosov predložených v lehote splatnosti. Ak súhlasíte s predbežným výmerom dane, to sa vystaví ako konečný výmer (napr. vo forme rozhodnutia), a teda bude základom na zaplatenie alebo na vrátenie prípadného schodku alebo prebytku platenia dane z príjmov.

Daň z pridanej hodnoty (DPH) sa platí pri transakciách s tovarom, pri poskytovaní služieb a pri dovoze tovaru. Všeobecná sadzba DPH je 22%. Na potraviny, zásobovanie vodou, lieky, zdravotnícke pomôcky, prepravu osôb, knihy a noviny, vstupenky na kultúrne a športové podujatia, dovoz umeleckých diel a starožitností a pod. sa vzťahuje nižšia sadzba 9,5% DPH.

Štatistický úrad Slovinskej republiky
Ministerstvo financií Slovinska

4.4 Životné náklady

Medzi hlavné položky výdavkov slovinských domácností patria výdavky na bývanie (nájomné, kúrenie, elektrina atď.) a výdavky na jedlo a nápoje. Slovinské domácnosti míňajú nemalé sumy aj na dopravu, oblečenie a obuv, rekreácie, vzdelávanie a kultúru. V marci 2022 bola ročná inflácia na úrovni 5,4%, na medzimesačnej úrovni poklesla o 1,1%. Na medziročnej úrovni sa ceny tovarov zvýšili v priemere o 7,2% a ceny služieb o 3,5%. Najväčší vplyv mali vyššie ceny ropných produktov. Infláciu znížila lacnejšia cena elektriny.

Priemerná cena šálky čiernej kávy, espressa je 1,33 EUR, priemerná cena obeda v reštaurácii (menu) je 10,47 EUR, lístok do kina od 6 EUR, základný lístok na MHD 1,30 EUR a orientačná cena nájmu za 2-izbový byt v centre mesta je 600 až 700 EUR. Nájomné za byty je vo väčšine ostatných slovinských regiónov približne o 20% nižšie ako v Ľubľane.

V porovnaní s priemerom EÚ je v Slovinsku najdrahšia spotrebná elektronika, potraviny a nealkoholické nápoje, zatiaľ čo ceny alkoholických nápojov, tabaku a reštauračných a hotelových služieb sú výrazne nižšie ako priemer EÚ.

4.5 Ubytovanie

Väčšina nehnuteľností v Slovinsku je v súkromnom vlastníctve. Ubytovanie je možné nájsť prostredníctvom súkromných realitných realitných agentúr, ktoré pôsobia v rámci celej krajiny a ktoré vystupujú ako sprostredkovatelia pri kúpe, prenájme či predaji nehnuteľností, nechýbajú inzeráty v printových médiách a na internete.

Pri prenájme bytu podpisujete zmluvu s vlastníkom, táto dohoda by mala byť následne overená notárom. Nájomná zmluva sa podpisuje na dobu určitú alebo neurčitú, čo musí byť jasne uvedené v zmluve. Výpovedná lehota pre nájomcu je 90 dní.

Podpis zmluvy je najdôležitejšou fázou predaja alebo kúpy nehnuteľnosti. Zákon stanovuje, že kúpna zmluva na nehnuteľnosť musí byť uzatvorená písomne a na katastri nehnuteľností musí byť uvedený notársky overený podpis predávajúceho. K prevodu vlastníctva nehnuteľnosti dochádza až zápisom do katastra nehnuteľnosti. DPH vo výške 9,5% sa účtuje pri novostavbách obytných nehnuteľností a 22% pri novostavbách obchodných priestorov. Zodpovednou osobou za platbu tejto dane je predávajúci. Základom dane je predajná cena nehnuteľnosti. Na existujúci majetok sa účtuje 2% daň z obchodu s nehnuteľnosťami a osobou povinnou za zaplatenie tejto dane je predávajúci. Okrem dane z obchodu s nehnuteľnosťami je predávajúci povinný zaplatiť daň z kapitálových výnosov, pokiaľ mal z predaja majetku zisk (rozdiel medzi kúpnou a predajnou cenou). Sadzba dane stanovená na 27,5% sa znižuje každých päť rokov vlastníctva nehnuteľnosti (po piatich rokoch bude sadzba 20%, po desiatich rokoch 15%, po pätnástich rokoch 10%). Po dvadsiatich rokoch vlastníctva nehnuteľnosti sa daň neplatí.

Pri predaji nehnuteľnosti fyzickou osobou, ktorá túto nehnuteľnosť nadobudla po 1. januári 2002, podlieha dani z kapitálových výnosov aj táto fyzická osoba podľa ustanovení zákona o dani z príjmov fyzických osôb. Fyzická osoba môže byť okrem dane z prevodu nehnuteľností povinná zaplatiť aj daň z príjmov z kapitálu z prevodu nehnuteľností.

Úrad geodézie a mapovania Slovinskej republiky

4.6 Zdravotníctvo

Primárnu zdravotnú starostlivosť v Slovinsku poskytujú zdravotnícke strediská, súkromní lekári, rôzni špecialisti, terapeuti, poskytovatelia starostlivosti a lekárne.

Zdravotné strediská poskytujú preventívnu starostlivosť (pre dospelých, deti, mládež), pohotovostnú zdravotnú službu, domácu starostlivosť, všeobecné lekárstvo, zdravotnú starostlivosť pre ženy, deti a mládež, laboratórne a ďalšie diagnostické služby. Môžete si slobodne vybrať svojho praktického lekára, zubára a gynekológa. Takmer každé väčšie mesto má prístup k verejným a súkromným lekárňam s ponukou liekov, iných farmaceutických produktov a zdravotníckych pomôcok.

Špecializovaná ambulantná starostlivosť zahŕňa diagnostiku, liečbu a liečebnú rehabilitáciu, zdravotnú starostlivosť, ubytovanie a stravovanie. Nemocnice sú všeobecné alebo špecializované. Váš všeobecný lekár vás odošle do nemocnice, s výnimkou prípadov urgentnej lekárskej pomoci.

Povinné zdravotné poistenie nepokrýva v plnej miere všetky služby zdravotnej starostlivosti. Odporúča sa uzavrieť doplnkové zdravotné poistenie v poisťovni, ktorá ponúka toto poistenie, na pokrytie rozdielu do výšky celkových nákladov týchto služieb. Deti, na ktoré sa vzťahuje povinné poistenie ako rodinní príslušníci, nepotrebujú doplnkové zdravotné poistenie, pretože ich povinné zdravotné poistenie pokrýva poskytovanie všetkých služieb zdravotnej starostlivosti.

Lekár vám môže predpísať lieky potrebné na liečbu, ktoré sú klasifikované v príslušných zoznamoch liekov, a to pomocou zeleného formulára na predpis s vlastným menom. Účet za to je čiastočne alebo úplne hradený z povinného zdravotného poistenia. Ak máte doplnkové zdravotné poistenie, je hradený rozdiel do plnej ceny lieku. Úhradu nákladov za lieky predpísané na bielom recepte nemožno uplatniť v rámci povinného zdravotného poistenia; je to možné len za výnimočných okolností, a to v prípade liekov, ktoré sa používajú na liečbu závažných ochorení, ktoré v Slovinsku nemožno získať a ktoré nemajú žiadne vhodné náhrady. Recepty a odporúčania sa vydávajú aj v elektronickej forme. Tento „e-Recept“ alebo elektronický recept sa po predložení preukazu zdravotného poistenia posiela do lekárne, v ktorej si máte liek vyzdvihnúť.

Rozsah pokrytia zdravotných služieb a poskytovateľov verejnej zdravotnej starostlivosti každoročne stanovuje ministerstvo zdravotníctva. V prípadoch, keď nie je poskytnutá plná úhrada za službu (napr. transplantácia orgánu, zubná protéza, nepodstatné operácie a liečba neplodnosti), je hradené určité percento nákladov (pacient je o tom informovaný pred začatím plánovaného zákroku).

Osobám so zdravotným postihnutím a osobám s nízkym príjmom sa poskytuje osobitná úľava pri platení doplatkov za služby zdravotnej starostlivosti.

O potrebnú zdravotnú starostlivosť v Slovinsku môžete požiadať pomocou európskeho preukazu zdravotného poistenia alebo iného vhodného osvedčenia alebo preukazu zdravotného poistenia vydaného každému poistencovi v rámci povinného zdravotného poistenia v Slovinsku.

Telefónne číslo rýchlej lekárskej pomoci a záchrannej služby je 112.

Inštitút zdravotného poistenia Slovinska

Lekárska komora Slovinska

Lekárnická komora Slovinska

4.7 Systém vzdelávania

Vzdelávací systém je organizovaný predovšetkým ako verejná služba, v rámci ktorej verejné a súkromné inštitúcie a súkromní prevádzkovatelia, ktorým bola udelená koncesia, poskytujú verejne schválené programy.

Rodičia môžu zapísať svoje dieťa do štátnej alebo súkromnej materskej školy, ktorá poskytuje predškolské vzdelávanie od okamihu, kedy dieťa dosiahne 11 mesiacov veku, až do nástupu na povinnú školskú dochádzku. Rodičia si môžu vybrať medzi rôznymi programami, ktoré daná materská škola ponúka. Štátne materské školy zapisujú a prijímajú deti počas celého roka na základe prihlášok, za predpokladu, že sú voľné miesta. Materské školy poskytujú predškolské vzdelávacie programy v priebehu celého roka.

Povinné základné školské vzdelanie v Slovinsku je organizované ako úplný 9-ročný program základných škôl. Je bezplatná a trvá od 6 až do 15 rokov. Poskytujú ju štátne a súkromné základné školy, ako aj vzdelávacie inštitúcie pre deti so špeciálnymi potrebami.

Stredoškolské vzdelávanie sa člení na všeobecné, nižšie odborné, odborné, stredné odborné a technické vzdelanie. Stredoškolské vzdelávanie trvá od dvoch do piatich rokov, pričom deti sa zvyčajne zapisujú vo veku 15 rokov. Školský rok trvá od 1. septembra do 24. júna. Vyučovanie pre študentov stredných škôl v poslednom ročníku končí v druhej polovici mája. Vyučovanie je päť dní v týždni (pondelok až piatok).

Programy nižšieho odborného vzdelávania trvajú 2 roky a sú určené žiakom, ktorí neukončili základnú školskú dochádzku, úspešne skončili aspoň sedem rokov z 9-ročnej povinnej školskej dochádzky, alebo ktorí ukončili základnú školskú dochádzku v rámci upravených programov. Po ukončení nižšieho odborného vzdelania sú žiaci kvalifikovaní pre základné povolania. Vysvedčenie o záverečnej skúške umožňuje študentovi nájsť si zamestnanie alebo sa zapísať do prvého ročníka stredného odborného vzdelania.

Stredné odborné vzdelanie trvá 3 roky a končí záverečnou skúškou, ktorá umožňuje študentovi nájsť si si zamestnanie alebo pokračovať v štúdiu. Stredné odborné a technické vzdelanie trvá 4 roky a je ukončené maturitou. To umožňuje študentovi zapísať sa na kurzy vyššieho odborného štúdia. Program všeobecného vzdelávania (gimnazija) je základom pre ďalšie štúdium na vysokej škole. Slovinsko má všeobecné a odborné stredoškolské programy, pričom prvé poskytujú všeobecné a klasické stredné školy a druhé technické, ekonomické a umelecké školy.

Terciárne vzdelávanie v Slovinsku zahŕňa krátkodobé vysokoškolské technické vzdelávanie a vysokoškolské vzdelávanie. Krátkodobé vysokoškolské vzdelávanie poskytujú štátne a súkromné ​​vysoké školy. Tieto prakticky zamerané programy trvajú 2 roky. Vysokoškolské vzdelávanie poskytujú štátne a súkromné ​​univerzity a ďalšie vysoké školy a uskutočňuje sa na univerzitných fakultách, umeleckých akadémiách a odborných vysokých školách. Kurzy na všetkých vysokých školách sa poskytujú na základe aktualizovaných bolonských študijných programov. Študijné programy prvého stupňa sú vysokoškolské programy a programy odborných vysokých škôl, zatiaľ čo študijné programy druhého stupňa sú magisterské programy. Absolventi získajú diplom a odborný alebo akademický titul. Študijné programy sú organizované ako pravidelné alebo externé programy. Akademický rok trvá od 1. októbra do 30. septembra. Vyučovacím jazykom na vysokých školách je slovinský jazyk, aj keď niektoré študijné programy sa vyučujú v anglickom, chorvátskom alebo srbskom jazyku.

V súčasnosti je možný zápis v Slovinsku na týchto vysokých školách: Euro-Stredomorská Univerzita, Nova Univerza (Nová Univerzita), Univerzita v Primorsku, Univerzita v Ľubľane, Univerzita v Maribore, Univerzita v Novom Meste, Univerzita v Novej Gorici, ako aj niekoľko nezávislých vysokých škôl. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia alebo vysokoškolského štúdia prvého stupňa môžu absolventi pokračovať vo vzdelávaní v postgraduálnych magisterských odborných kurzoch a neskôr v doktorandských študijných programoch. Výnimkou sú štandardné odborné kurzy druhého stupňa, napríklad medicína, veterinárna veda, farmácia a v teológia.

4.8 Kultúrny a spoločenský život

Slovinsko má veľmi dynamický kultúrny život. Krajina má dva národné operné a baletné domy (v Ľubľane a Maribore) a veľké množstvo divadiel (Maribor, Ľubľana, Nová Gorica, Kranj). Obľúbené sú aj neštátne divadlá.

Najvýznamnejšie umelecké inštitúcie v oblasti výtvarného umenia sú Narodna Galerija (Národná galéria) a Moderna Galerija (Múzeum moderného umenia), obe v Ľubľane, a Pilonova Galerija (Galéria Pilón) v Ajdovščine. V oblasti klasickej hudby je najznámejším orchestrom Slovinská filharmónia a Symfonický orchester RTV Slovinska.

Slovinsko má bohatú a rozmanitú sieť kultúrnych organizácií a združení a každoročne sa v turistických oblastiach Slovinska koná veľké množstvo predstavení a podujatí. Patrí sem veľké množstvo malých miestnych podujatí s príbehmi z každodenného života, zvykmi súvisiacimi s prácou, životom a históriou. Medzi tieto tradičné podujatia patria napríklad festivaly Jurjevanje, Kurentovanje a Furmanski Praznik, dni národných krojov, rytierske hry atď. Slovinsko je tiež krajinou speváckych zborov, folklórnych skupín a  dychových kapiel. Milovníci športu sa môžu tešiť na tradičné každoročné preteky v skokoch na lyžiach, ako aj iné lyžiarske a vodné športové súťaže.

Najpopulárnejšie individuálne športy sú horolezectvo, horská turistika, lyžovanie, plávanie, beh a cyklistika. Hlavnými kolektívnymi športmi sú futbal, hádzaná, basketbal a volejbal. Veľmi obľúbená je tiež účasť na maratónoch. Dospelí aj deti sa môžu zapojiť do športových klubov, ktoré ponúkajú širokú škálu rekreačných programov. Výstavbu a modernizáciu športovísk financuje štát alebo miestna komunita. Mnohé zariadenia sú tiež v súkromnom vlastníctve. Slovinsko má veľké množstvo športových klubov. Niektoré z najobľúbenejších foriem rodinnej rekreácie, najmä počas víkendov od mája do novembra, sú horolezectvo a rodinné výlety do okolitej krajiny.
Slovinsko má tiež dlhoročnú tradíciu dobrovoľných hasičských zborov.

Slovinský turistický informačný portál
Ministerstvo školstva, vedy a športu Slovinska
Ministerstvo kultúry Slovinska

4.9 Súkromný život (narodenie, život, úmrtia)

Narodenie

Narodené deti sa zapisujú do registra narodených na základe registrácie narodenia, ktoré vykoná zdravotnícka organizácia (napr. pôrodnica), v ktorej sa dieťa narodilo. Správna jednotka v oblasti, kde sa dieťa narodilo, automaticky vystaví rodný list a odošle ho na vašu adresu. Dieťa narodené v Slovinsku, ktorého rodičia nie sú občanmi Slovinska, nezíska po narodení slovinské občianstvo. Rodičia sú povinní zaregistrovať narodenie dieťaťa vo svojej domovskej krajine a vybaviť občianstvo do 3 mesiacov od narodenia. Ak sa dieťa narodí v zahraničí, zapíše sa do matriky v Slovinsku na základe výpisu z matriky príslušného orgánu tejto krajiny.

Manželstvo, nemanželské partnerstvá a registrované partnerstvá

Pár, ktorý chce uzavrieť občiansky sobáš v Slovinsku, musí podať žiadosť na matričný úrad, v ktorom chce uzavrieť manželstvo. Na základe žiadosti musia obaja partneri vyhlásiť, že do manželstva vstupujú zo slobodnej vôle, a že spĺňajú podmienky pre platné vyhlásenie manželstva. Partneri musia priložiť k žiadosti rodné listy, údaje o svedkoch a v prípade, že jeden alebo obaja zúčastnení partneri sú maloleté osoby, je potrebný súhlas príslušného odboru sociálnych vecí.

Cudzinci musia priložiť tiež potvrdenie, ktoré preukazuje ich o slobodný stav, doklad o štátnej príslušnosti (pas) a potvrdenie z krajiny, ktorej sú štátnymi príslušníkmi, že neexistuje prekážka pre uzatvorenie manželstva. V prípade predchádzajúceho manželstva je potrebné doložiť právoplatný doklad, ktorý preukazuje, že predchádzajúce manželstvo zaniklo (rozsudok súdu o rozvode manželstva, ak ide o rozvedeného cudzinca, alebo úmrtný list zomrelého manžela).

Súd ukončí manželstvo na základe dohody manželov alebo na základe žiadosti o rozvod. Partneri v nemanželskom partnerstve majú rovnaké práva a povinnosti ako manželské páry.

V Slovinsku môžu byť partnerstvá osôb rovnakého pohlavia registrované aj na správnej jednotke. Partnerstvo možno zaregistrovať, ak je aspoň jeden z partnerov občanom Slovinska. Partnerstvá osôb rovnakého pohlavia majú rovnaké právne účinky ako manželstvo, s výnimkou možnosti adopcie alebo biomedicínskej liečby plodnosti.

Úmrtie

Každé úmrtie musí byť písomne oznámené do 2 dní na matriku v mieste, kde došlo k úmrtiu. Ak osoba zomrela doma, úmrtie nahlási obhliadač, lekár, ktorý konštatoval smrť, rodinní príslušníci alebo osoba, u ktorej zosnulá osoba žila.

Národný portál elektronickej verejnej správy

Informácie pre cudích štátnych príslušníkov

4.10 Doprava

Slovinsko je vďaka svojej geografickej polohe ľahko dostupné. Diaľničná sieť spája všetky slovinské regióny so susednými krajinami – s Rakúskom, Chorvátskom, Maďarskom a Talianskom. Motocykle, osobné vozidlá a dodávky s maximálnou povolenou hmotnosťou do 3,5 tony musia byť označené elektronickou diaľničnou známkou (E-vinjeta), aby mohli používať akúkoľvek diaľnicu alebo rýchlostnú cestu v Slovinsku ale Ľubľanský okruh. Vozidlá bez platnej elektronickej diaľničnej známky nesmú vstúpiť na spoplatnenú cestu. Elektronická diaľničná známka je prepojená s evidenčným číslom vozidla. Pri kúpe elektronickej diaľničnej známky je potrebné zadať správnu ŠPZ a krajinu registrácie vozidla a zvoliť si elektronickú diaľničnú známku pre správnu triedu mýta.
Elektronickú diaľničnú známku si môžete zakúpiť v internetovom obchode, elektronické známky je možné zakúpiť aj na predajných miestach DARS alebo u autorizovaných predajcov.

Väčšina medzinárodných letov začína alebo končí na ľubľanskom letisku Jožeta Pučnika v Brniku (spravuje ho spoločnosť Fraport Slovenija d.o.o), ktoré sa nachádza asi 25 km severne od hlavného mesta.

Do Slovinska môžete cestovať vlakom z Talianska, Rakúska, Maďarska a Chorvátska s pohodlným napojením na medzinárodné spoje. K dispozícii sú mestská, prímestská, medziregionálna a medzinárodná autobusová doprava. Mestské autobusy jazdia každý deň v roku. Dopravné grafikony sú prispôsobené školskému kalendáru a letným prázdninám.

Dopravné predpisy sú v súlade s európskymi normami, je potrebné mať zároveň na pamäti niektoré špecifiká. Motorové vozidlá musia mať stále zapnuté svetlá, a to aj počas dňa. Hmlovky sú povolené, ak viditeľnosť klesne pod 50 metrov. V období medzi 15. novembrom a 15. marcom osobné vozidlá a vozidlá s maximálnou hmotnosťou do 3,5 tony musia byť vybavené na zimné obdobie: zimné pneumatiky na všetkých kolesách alebo letné pneumatiky so snehovými reťazami. V oboch prípadoch, drážky dezénu pneumatiky by nemali byť menšie ako 3 mm.
Dopravné informácie sú k dispozícii 24 hodín denne v dopravnom informačnom centre DARS (DARS – diaľničná spoločnosť Slovinskej republiky) alebo v AMZS (automobilová asociácia Slovinska).

Slovinské železnice
Letisko Koper
Autobusová stanica Ľubľana
Dopravné informačné centrum pre štátne cesty

5. SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE A POISTENIE

Vaše práva sociálneho zabezpečenia v Slovinsku