Prejsť na obsah

Životné a pracovné podmienky v Rumunsku

1. HĽADANIE PRÁCE

1.1. Ako si nájsť prácu

Ak vás zaujíma život alebo práca v Rumunsku, v článku Životné a pracovné podmienky v Rumunsku nájdete množstvo užitočných informácií na túto tému.

Občania EÚ/EHP uchádzajúci sa o zamestnanie môžu kontaktovať Národnú agentúru pre zamestnanosť (ANOFM), ktorá je rumunským verejným úradom práce, prostredníctvom jej miestnych pobočiek.  Štátni príslušníci  členských krajín EÚ/EHP majú voľný prístup na trh práce a môžu sa zamestnať za rovnakých podmienok ako rumunskí štátni príslušníci. Musia však splniť všetky potrebné formality pre nástup do zamestnania, od lekárskeho osvedčenia vydaného príslušným lekárom potvrdzujúcom, že budúci zamestnanec je spôsobilý na na výkon danej profesie až po nahlásenie pracovnej zmluvy Národnému inšpektorátu práce a sociálneho zabezpečenia. Odporúča sa, aby medzi podpisom pracovnej zmluvy a nástupom do zamestnania bol dostatočný časový priestor na splnenie všetkých požadovaných formalít.

Záujemcovia o zamestnanie sa môžu zaregistrovať v 41 župných agentúrach pre zamestnanosť a v Bukurešti, ako aj v 70 miestnych agentúrach pre zamestnanosť situovaných po celej krajine. Župné agentúry poskytujú informačné, poradenské a sprostredkovateľské služby uchádzačom o zamestnanie, nezamestnaným ako aj potenciálnym zamestnávateľom. Všetky služby sú bezplatne.   Záujemcovia si môžu pozrieť ponuky voľných pracovných miest na webovej stránke ANOFM v sekcii ‘Persoane fizice/Locuri de muncă’, Jednotlivci/Pracovné miesta. Podrobnosti o pracovných miestach sú iba v rumunčine.

Občania EÚ/EHP, ktorí poberajú dávky v nezamestnanosti v inom členskom štáte a hľadajú si prácu v Rumunsku, majú nárok na export dávok v nezamestnanosti (3 – 6 mesiacov). Musia sa však zaregistrovať do evidencie uchádzačov o zamestnanie v župnej agentúre v mieste svojho bydliska v Rumunsku.

Uchádzači o zamestnanie môžu tiež kontaktovať ktoréhokoľvek zo 45 EURES poradcov, ktorí pôsobia v župných agentúrach. Kontaktné údaje nájdete na webovej stránke ANOFM v sekcii EURES, podsekcia EURES Rumunsko.

Na národnom trhu práce pôsobia aj poskytovatelia špecializovaných služieb na podporu zamestnanosti z Rumunska ako aj z iných štátov EÚ/EHP. Národný register súkromných poskytovateľov služieb zamestnanosti akreditovaných pre domáci trh nájdete na webovej stránke ANOFM v sekcii Registre (Registre).

Prácu v Rumunsku môžete hľadať aj na rôznych webových portáloch, ktoré sú hlavným zdrojom voľných pracovných miest. Nájdete tu pracovné ponuky zverejnené priamo zamestnávateľmi a máte možnosť nahrať svoj životopis do databázy, kde k nemu budú mať prístup zamestnávatelia hľadajúci zamestnancov.
Celoštátna, regionálna a miestna tlač prináša množstvo inzerátov na pracovné miesta (pracovné ponuky aj žiadosti).

Ak nenájdete vhodnú ponuku v národnej, regionálnej alebo miestnej tlači, alebo ak chcete pracovať pre spoločnosť, ktorá nepublikuje voľné pracovné miesta o aké máte záujem, môžete poslať spontánnu žiadosť o prácu (spolu s CV, fotografiou, sprievodným listom) na oddelenie ľudských zdrojov príslušnej spoločnosti.

1.2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Žiadosť o prijatie do zamestnania má korešpondovať s požiadavkami kladenými na ponúkané pracovné miesto a poskytnúť dostatočný profil žiadateľa. Najbežnejším spôsobom uchádzania sa o prácu je zaslanie životopisu (CV), ku ktorému môžete pripojiť sprievodný list (maximálne 1 strana) s uvedením dôvodov, prečo sa o predmetnú pozíciu uchádzate. Životopis napíšte po rumunsky a ak sa vyžaduje znalosť cudzieho jazyka aj v danom jazyku.

Pokiaľ ide o formát životopisu, použite štandardné vzory CV. Sieť EURES Rumunsko odporúča používať formát Europass. Životopis má obsahovať zručnosti, znalosti a skúsenosti prezentované v chronologickom poradí (súčasné, resp. posledné zamestnanieuveďte na 1. mieste v časti Pracovné skúsenosti). Vzor európskeho CV Europass a pokyny na jeho vyplnenie nájdete na webovej stránke Europass a na webovej stránke Národného úradu pre kvalifikácie.

Na pohovor si prineste životopis a ďalšie podporné dokumenty. Nezabudnite na doklad o dosiahnutom vzdelaní, overenú kópiu diplomu, osvedčenia o odbornej príprave, výpis z registra trestov, osvedčenie o lekárskej prehliadke alebo referencie z predchádzajúcich zamestnaní. Zamestnávatelia môžu požiadať uchádzačov o absolvovanie psychologického testu.

2. PRESŤAHOVANIE SA DO INEJ KRAJINY

2.1. Pohyb tovaru a kapitálu

Voľný pohyb tovaru je jedným zo základných kameňov jednotného európskeho trhu. Odstránenie vnútroštátnych prekážok voľnému pohybu tovaru v rámci EÚ je jednou zo zásad zakotvených v zmluvách EÚ. V rámci odklonu od tradične protekcionistického prístupu krajiny EÚ neustále rušia obmedzenia, aby vytvorili „spoločný“ alebo jednotný trh. Tento záväzok vytvoriť európsky obchodný priestor bez hraníc viedol k vytvoreniu väčšieho bohatstva a nových pracovných miest a z globálneho hľadiska upevnil postavenie EÚ ako svetového obchodného hráča. Napriek záväzku neboli ešte všetky odvetvia hospodárstva harmonizované. Európska únia sa rozhodla regulovať odvetvia, ktoré by mohli predstavovať vyššie riziko pre európskych občanov – napríklad farmaceutické alebo stavebné výrobky. Na väčšinu výrobkov (považovaných za „menej rizikové“) sa vzťahuje tzv. zásada vzájomného uznávania, čo znamená, že v podstate každý výrobok legálne vyrobený alebo uvedený na trh v jednom z členských štátov sa môže voľne prepravovať a môže sa s ním obchodovať v rámci vnútorného trhu EÚ.

Obmedzenia voľného pohybu tovaru

V rámci Zmluvy o EÚ sa priznáva členským štátom právo stanoviť obmedzenia voľného pohybu tovaru, ak existuje konkrétny spoločný záujem, napríklad ochrana životného prostredia, zdravia občanov alebo verejného poriadku. To napríklad znamená, že ak vnútroštátne orgány členského štátu považujú dovoz výrobku za potenciálnu hrozbu pre verejné zdravie, hrozbu pre verejnú morálku alebo verejný poriadok, môžu odmietnuť alebo obmedziť prístup na trh. Napríklad geneticky modifikované potraviny alebo niektoré energetické nápoje. Aj keď vo všeobecnosti neexistujú žiadne obmedzenia pre nákup tovaru v inom členskom štáte, pokiaľ je určený na osobnú potrebu, existuje rad európskych obmedzení pre konkrétne kategórie výrobkov, ako je alkohol a tabak.

Voľný pohyb kapitálu

Ďalšou nevyhnutnou podmienkou fungovania vnútorného trhu je voľný pohyb kapitálu. Je to jedna zo štyroch základných slobôd, ktoré zaručujú právne predpisy EÚ, a predstavuje základ integrácie európskych finančných trhov. Európania teraz môžu spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ. Liberalizácia kapitálových trhov predstavovala kľúčový bod v procese hospodárskej a menovej integrácie v EÚ. Bol to prvý krok k vytvoreniu našej Európskej hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a spoločnej meny euro.

Výhoda

Zásada voľného pohybu kapitálu nielen zvyšuje efektívnosť finančných trhov v rámci Únie, ale prináša aj rad výhod pre občanov EÚ. Fyzické osoby môžu v rámci EÚ vykonávať veľké množstvo finančných operácií bez väčších obmedzení. Napríklad fyzické osoby si môžu s malými obmedzeniami 1. ľahko otvoriť bankový účet; 2. nakúpiť akcie; 3. investovať alebo 4. kúpiť nehnuteľnosť v inom členskom štáte. Podniky EÚ môžu investovať do iných európskych podnikov, môžu ich vlastniť a riadiť.

Výnimky

Určité výnimky z tejto zásady sa uplatňujú v rámci členských štátov, ako aj vo vzťahu k tretím krajinám. Týkajú sa najmä zdaňovania, prudenciálneho dohľadu, aspektov verejného poriadku, prania špinavých peňazí a finančných sankcií dohodnutých v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. Európska komisia pokračuje v práci na dobudovaní voľného trhu s finančnými službami a zavádza nové stratégie pre finančnú integráciu s cieľom ešte viac uľahčiť občanom a spoločnostiam spravovanie ich peňazí v rámci EÚ.

2.2. Hľadanie ubytovania

Pred príchodom do Rumunska je dobre  vedieť, kde budete žiť, aby ste sa tak vyhli prípadným komplikáciám. V závislosti od rozpočtu a individuálnych preferencií existuje veľa možností ako nájsť ubytovanie.

Prenájom
Ak si  chcete prenajať byt, odporúča sa prejsť realitné sekcie printových alebo online médií. Môžete  tiež kontaktovať realitného makléra (pozrite si “Pagini Aurii” – Zlaté stránky). Nájomné závisí od veľkosti nehnuteľnosti, jej polohy a vybavenia (nábytok, spotrebiče, atď.). V apríli 2023 sa priemerné náklady na prenájom štúdia v meste pohybovali od 220 do 300 EUR. Priemerné náklady na jednoizbový byt sú približne 350 EUR (v Temešvári) a 450 EUR (v Bukurešti a Kluži-Napoca). ), a pri dvojizbových miestach sa ceny pohybujú od 400 EUR do 625 EUR. Na prenájom ubytovania a podpísanie zmluvy s majiteľom je potrebné mať platný doklad totožnosti. Nájomná zmluva musí byť oficiálna a v písomnej forme. Nájomné spravidla nezahŕňa poplatky za energie (elektrina, plyn, voda, kúrenie, telefón), ktoré musí nájomca uhradiť osobitne. Vlastníci nehnuteľnosti musia zabezpečiť registráciu nájomných zmlúv o nájme na daňovom úrade, kde sú registrovaní ako daňoví poplatníci a za platenie príslušných daní. Ak platíte nájomné iným spôsobom ako bankovým prevodom, odporúča sa, aby ste si od vlastníka vyžiadali doklad o zaplatení nájomného.

Ubytovanie pre študentov
Študenti, ktorí cestujú do Rumunska kvôli štúdiu alebo práci, môžu bývať v študentských ubytovniach, prenajať si apartmány alebo byty. Informácie o možnostiach ubytovania v študentských ubytovniach nájdete na webových stránkach univerzít.

Hľadanie bytu na internete
Okrem tradičných spôsobov hľadania ubytovania (prostredníctvom printových médií alebo realitných kancelárií) môžete využiť aj rôzne realitné portály, kde sú inzerované ponuky realitných agentúr aj súkromných osôb.

Kúpa nehnuteľnosti  

Ceny bytov sa v jednotlivých mestách líšia. Napríklad v marci 2023 boli podľa indexu Imobiliare.ro najvyššie ceny zaznamenané v Kluži Napoca (2 540 EUR/m2),   Brašove (1 857 EUR/m2), Temešvári (1 544 EUR/m2), Bukurešti (1 452 EUR/m2), a Iaşi (1 358 EUR/m2).

Pri kúpe nehnuteľnosti musia byť všetky dokumenty overené u notára. V rámci procesu nákupu musia kupujúci podpísať zmluvy s dodávateľmi pre tieto služby: elektrina, plyn, voda, telefón a kúrenie atď.  a musia kontaktovať svojich správcov budov.  Faktúry za energie musia byť uhradené v lehote splatnosti, zvyčajne mesačne, v opačnom prípade môže dôjsť k prerušeniu dodávky takýchto služieb.

2.3. Hľadanie školy

Občania EÚ/EHP, ktorí chcú svoje deti zapísať  do rumunského vzdelávacieho systému majú dve možnosti: štátne školy alebo súkromné školy. Pred presťahovaním sa do Rumunska vám odporúčame urobiť si aspoň základný prieskum typov škôl nachádzajúcich sa v blízkosti nového bydliska. Zistite si, či má škola voľné kapacity na prijímanie nových detí. Je veľmi dôležité, aby rodičia poskytli osvedčenia o predchádzajúcom vzdelaní, ktoré novej škole ukážu, čo študovali v krajine pôvodu.

Vo všeobecnosti platí spádový princíp, teda blízkosť bydliska od vzdelávacej inštitúcie. To znamená, že vzdelávacie inštitúcie (až do úrovne strednej školy) v určitej lokalite garantujú miesta pre deti žijúce v tejto oblasti. Všetky zostávajúce miesta sa potom obsadzujú záujemcami z iných lokalít. Pri zápise detí do materskej školy, základnej školy alebo nižšej strednej školy sa nevyžaduje žiadne vyšetrenie. Jedinou požiadavkou je predloženie lekárskeho potvrdenia o prípadnom patologickom stave dieťaťa. Prijímanie na stredné a vysoké školy sa realizuje prostredníctvom počítačového prideľovacieho procesu po písomných národných hodnotiacich testoch, pričom sa berú do úvahy aj predchádzajúce študijné výsledky.

Súkromné vzdelávacie inštitúcie (materské školy, stredné školy, univerzity) spoplatňujú zápis aj školné. Aj verejné vysoké školy účtujú poplatky za zápis a školné. Školné sa vzťahuje na študentov prijatých na miesta,  ktoré nie sú financované zo štátneho rozpočtu.

Informácie o rumunskom systéme vzdelávania sú dostupné na webovej stránke Ministerstva školstva, miestnych úradoch a na špecializovaných portáloch.

2.4. Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

Realizácia zásady voľného pohybu osôb je jedným zo základných kameňov európskej štruktúry, čo znamená zavedenie celého radu praktických pravidiel na zabezpečenie, aby občania mohli slobodne a jednoducho cestovať do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Cestovanie autom v rámci EÚ už nie je také komplikované. Európska komisia ustanovila rad spoločných nariadení, ktorými sa riadi vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia vozidla a možnosť zaregistrovať vaše vozidlo v hostiteľskej krajine.

Váš vodičský preukaz v EÚ
V súčasnosti nie je zavedený spoločný vodičský preukaz, ale členské štáty EÚ zaviedli vodičský preukaz podľa „modelu Spoločenstva“. Tento spoločný model zabezpečuje, aby sa vodičské preukazy vydané v rôznych krajinách EÚ dali ľahko rozpoznať v iných členských štátoch. Zásada vzájomného uznávania sa všeobecne uplatňuje. Vodičský preukaz je vydaný v súlade s vnútroštátnym právom, ale mal by zahŕňať ustanovenia týkajúce sa modelu Spoločenstva, ako napríklad základné podmienky na vydanie vodičského preukazu.

Ak sa občan EÚ usadí v inom členskom štáte, nie je potrebné meniť vodičský preukaz, pokiaľ je platný (avšak držitelia vodičského preukazu by si mali vopred skontrolovať, či nie je potrebné niečo viac v novej krajine pôsobenia, napríklad kratšie doby platnosti alebo lekárske prehliadky). V prípade uplynutia platnosti, straty alebo odcudzenia vodičského preukazu, je potrebné vybaviť si nový vodičský preukaz v krajine bydliska.

Zaregistrovanie vášho vozidla v hostiteľskej krajine
Ak máte pobyt v inom členskom štáte a používate tam svoje vozidlo viac ako šesť mesiacov, budete musieť vozidlo zaregistrovať na miestnych úradoch a zaplatiť registračný poplatok hostiteľskej krajiny.

Pri registrácii musí vlastník predložiť nasledovné dokumenty: certifikát zhody, poistku, doklad o vlastníctve, doklad o zaplatení dane, osvedčenie o technickom stave vozidla, doklad o evidencii a platby za cestnú daň.

V niektorých krajinách si môžu majitelia áut uplatniť výnimky pri registrácii áut, keď sa presťahujú z inej krajiny EU/EHP. Pred príchodom do cieľovej krajiny sa treba informovať na príslušných úradoch.

Poistenie vozidla
Občania EÚ si môžu dať poistiť svoje vozidlo v ktorejkoľvek krajine EÚ/EHP prostredníctvom poisťovne, ktorá má sídlo v danej krajine alebo ktorá má licenciu na poistenia v danej krajine.

Zdaňovanie
Ak si chce občan kúpiť auto v jednej krajine EÚ/EHP, ale zamýšľa ho registrovať v inej, mal by platiť len DPH v cieľovej krajine. Viac je možné sa dozvedieť na webe daňového úradu a colnej správy.

2.5. Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Občania EÚ/EHP/Švajčiarska a a ich rodinní príslušníci môžu vstúpiť na územie Rumunska po predložení národného dokladu totožnosti (občianskeho preukazu) alebo platného cestovného pasu. Rodinní príslušníci občania EÚ/EHP a Švajčiarska, ktorí nie sú občanmi EÚ môžu vstúpiť na územie Rumunska s platným cestovným pasom so vstupným vízom udeleným rumunským veľvyslanectvom alebo konzulátom na požiadanie v zrýchlenom konaní (48 hodín) s predchádzajúcim súhlasom Národného vízového centra Ministerstva zahraničných vecí. Vízum je potrebné, ak ktorýkoľvek rodinný príslušník občana EÚ/EHP/Švajčiarska pochádza zo štátu, na ktorý sa vzťahujú tieto podmienky na vstup do Rumunska.

Každý rodinný príslušník, ktorý nie je občanom EÚ, je oslobodený od povinnosti získať vízum, ak spĺňa dve podmienky kumulatívne: ak sprevádza občana EÚ/EHP a Švajčiarska, ktorý si uplatňuje právo na pobyt na území Rumunska, alebo sa k nemu pripojí a ak sú držiteľmi platného dokladu  preukazujúceho  ich pobyt v inej členskej krajine ako rodinný príslušník občana  EÚ/EHP, ktorého sprevádzajú alebo sa k nemu pripájajú v Rumunsku.

Občania EÚ/EHP a Švajčiarska, ktorí vstúpia na územie Rumunska majú právo na pobyt počas doby troch mesiacov od dátumu vstupu bez akýchkoľvek ďalších podmienok. Výnimočne majú právo na pobyt počas doby 6 mesiacov od vstupu na územie Rumunska bez akýchkoľvek ďalších podmienok občania krajín EÚ/EHP alebo Švajčiarska, ktorí prídu do Rumunska a hľadajú si prácu. Rodinní príslušníci občanov EÚ/EHP a Švajčiarska, ktorí ich sprevádzajú alebo sa k ním pripoja neskôr, majú rovnaké právo na pobyt v Rumunsku bez ohľadu na občianstvo.

Občania EÚ/EHP a Švajčiarska, ktorí chcú zostať v Rumunsku dlhšie ako tri mesiace, musia mať zaregistrovaný pobyt a získať osvedčenie o registrácii z miestnej pobočky Generálneho inšpektorátu pre imigráciu. Nárok na pobyt na obdobie dlhšie ako tri mesiace majú v prípade, ak spĺňajú  jednu z nasledujúcich podmienok: majú štatút pracovníka; majú zdravotné poistenie a dostatok finančných prostriedkov na živobytie pre seba a pre svojich rodinných príslušníkov aspoň na úrovni garantovaného minimálneho príjmu platného v Rumunsku; sú zapísaní v rumunskej inštitúcii, ktorá poskytuje vzdelávanie alebo priebežnú odbornú prípravu a majú prostriedky potrebné na to, aby uživili seba a svojich rodinných príslušníkov; sú to rodinnými príslušníkmi občana EÚ, ktorý spĺňa jednu z vyššie uvedených podmienok, alebo rumunského občana s bydliskom v Rumunsku.

Rodinní príslušníci, ktorí nie sú občanmi EÚ/EHP a Švajčiarska majú právo na pobyt dlhší ako 3 mesiace, ak sprevádzajú občana EÚ/EHP a Švajčiarska, ktorý spĺňa jednu z vyššie uvedených podmienok, alebo sa k nemu pripoja.

Občania EÚ/EHP alebo ich rodinní príslušníci, ktorí majú nepretržitý legálny pobyt v Rumunsku po dobu najmenej 5 rokov, môžu požiadať o trvalý pobyt a preukaz o trvalom pobyte. Rovnaké právo majú ľudia, ktorí nemajú občianstvo EÚ, ale nepretržite sa zdržiavajú v Rumunsku po dobu najmenej najmenej 5 rokov ako rodinní príslušníci občana EÚ/EHP/Švajčiarskej konfederácie, ktorý má trvalý pobyt. Preukaz o trvalom pobyte vydáva Generálny inšpektorát pre imigráciu na základe žiadosti podanej do 3 mesiacov od dátumu príchodu do Rumunska.

2.6. Kontrolný zoznam pred príchodom do krajiny a po ňom

Informácie o vstupe do Rumunska, registrácii pobytu a povolení na pobyt nájdete na webovej stránke Generálneho inšpektorátu pre imigráciu aj na portáli pohraničnej polície. Na získanie ďalších informácií o podmienkach vstupu sa tiež odporúča kontaktovať veľvyslanectvo Rumunska vo vašej krajine.

Všeobecné informácie o pracovných a životných podmienkach v Rumunsku môžete získať od rumunského EURES poradcu. Pred odchodom do Rumunska sa uistite, že ste dostali pracovnú zmluvu. Jej kópiu si vezmite so sebou. Po nástupe do zamestnania zamestnávateľ zadá pracovnú zmluvu do všeobecného registra zamestnancov (na inšpektoráte práce).

Skontrolujte si, či máte pri sebe doklady totožnosti potvrdzujúce vašu štátnu príslušnosť, životopis a certifikáty a referenčné listy potvrdzujúce vaše vzdelanie a odbornú prax (najlepšie preložené do rumunčiny), doklady potvrdzujúce váš rodinný stav, sobášny list, rodný list. Skontrolujte, či je váš vodičský preukaz platný. Nezabudnite si vziať so sebou platný doklad o zdravotnom poistení, najlepšie európsky preukaz zdravotného poistenia (pre vás a ak je to potrebné, aj pre vašu rodinu).

Ak poberáte dávky v nezamestnanosti vo svojej krajine pôvodu a chcete si zachovať nárok na ich výplatu v Rumunsku, požiadajte príslušnú inštitúciu, ktorá vám ich vypláca o vydanie európskeho prenosného formulára U2. V takom prípade sa musíte zaregistrovať v miestne príslušnej agentúre pre zamestnanosť v župe, v ktorej žijete v Rumunsku v lehote siedmich dni od dátumu, kedy vám bol schválený export dávok v nezamestnanosti.

Po registrácii pobytu v regionálnych štruktúrach Generálneho inšpektorátu získate osvedčenie o registrácii /pobytový preukaz pre svojich rodinných príslušníkov a osobné identifikačné číslo, ktoré je dôležité vo vzťahu s bankami (zriadenie účtu), s inými inštitúciami, na účely platenia daní, prístupu k lekárskym službám atď.

Ubytovanie/Bývanie

Pokúste sa nájsť ubytovanie pokiaľ možno ešte pred príchodom do krajiny a preskúmajte ceny prenájmu/bytu. Viac o ubytovaní nájdete v bode 2.2.

Rodina

Ako mobilný pracovník máte vy a vaša rodina rovnaké práva ako domáci pracovníci. Členovia vašej rodiny vás môžu sprevádzať a majú nárok pracovať a študovať v ​​Rumunsku. Pre rodiny s deťmi je veľmi dôležité začať hľadať miesta v materských školách alebo školách včas a priniesť so sebou všetky relevantné dokumenty vydané príslušnými orgánmi v krajine ich pôvodu.

Národnou menou je leu (RON). Cudzie meny je možné zameniť na letisku, v bankách alebo v súkromných zmenárňach. V prípade súkromných zmenární by ste si mali dať pozor na všetky účtované transakčné poplatky.

3. PRACOVNÉ PODMIENKY

3.1. Prehľad pracovných podmienok v Európe

Európska únia sa zaviazala zlepšovať pracovné podmienky v rámci Európy. Úzko spolupracuje s národnými vládami na zabezpečení príjemného a bezpečného pracovného prostredia. Podpora EÚ členským štátom únie je zabezpečovaná cez:

  • výmenu skúseností a rozvoj spoločných aktivít;
  • zavedením minimálnych požiadaviek vo vzťahu k pracovným podmienkam týkajúcich sa zdravia
    a bezpečnosti.

Zlepšovanie kvality pracovného života
Na zlepšenie existencie a bezpečnosti európskeho pracovníka je dôležité určiť, čo vytvára priaznivé pracovné prostredie a stanoviť kritériá pre kvalitné pracovné podmienky.

Európska nadácia pre zlepšenie životných a pracovných podmienok (Eurofound) je agentúrou EÚ so sídlom v Dubline, ktorá poskytuje informácie, poradenstvo a odbornosť v tejto problematike.

Agentúra určila niekoľko kritérií pre kvalitu práce, ktoré zahŕňajú:

  • zdravie a spokojnosť na pracovisku – dobré pracovné podmienky pomáhajú predchádzať zdravotným problémom, znižujú riziko úrazov a zvyšujú efektivitu;
  • zosúladenie pracovného a súkromného života – občania EÚ by mali mať príležitosť nájsť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom;
  • rozvoj zručností – kvalitné zamestnanie je také, ktoré poskytuje možnosť ďalšieho vzdelávania, zlepšovania a kariérneho rastu.

Sociálny dialóg
Európska únia úzko spolupracuje so sociálnymi partnermi – vrátane obchodných organizácií a odborových zväzov – v oblastiach súvisiacich so zamestnaním a pracovnými praktikami. Sociálny dialóg pomáha obom stranám dospieť k uzavretiu dohôd, ktoré môžu mať významný vplyv na európskeho pracovníka. Niektoré dohody medzirezortného Sociálneho dialógu sa dokonca pretransformovali do legislatívy EÚ zahŕňajúc zmeny v podmienkach týkajúcich sa materskej dovolenky, práce na čiastočný úväzok a pracovných pomerov na dobu určitú.

Niekedy sociálni partneri zavedú tzv. autonómne dohody, to zahŕňa napr. teleprácu, stres na pracovisku, obťažovanie a násilie na pracovisku. Sociálny dialóg prebieha aj v iných odvetviach priemyslu, v ktorých boli vytvorené výbory, napr. bankovníctvo, chemikálie, poistenie, telekomunikácie a oceliarstvo.

Viac informácií nájdete na webovej stránke Sociálneho dialógu komisie. Organizácie zapojené do medzirezortného Sociálneho dialógu zahŕňajú Európsku konfederáciu odborových zväzov a Businesseurope.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci   
V súlade s legislatívou EÚ majú zamestnávatelia povinnosť zabezpečiť pre svojich zamestnancov bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. To znamená, že zamestnávateľ musí prijať opatrenia na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci vrátane identifikácie rizík, školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, konzultácie pracovníkov, poskytovania prvej pomoci, požiarnych a evakuačných plánov. Zo strany zamestnancov sa očakáva, že budú dodržiavať zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a hlásiť každé ohrozenie.

Viac informácií o legislatívnom rámci EÚ a o jeho vplyve na fyzické a právnické osoby nájdete na internetovej stránke Komisie.

Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci poskytuje rôzne informácie týkajúce sa tejto oblasti tak pre zamestnancov ako aj zamestnávateľov.

Stanovenie minimálnych požiadaviek
Zlepšovanie pracovných podmienok v členských krajinách závisí vo veľkej miere na stanovení spoločných pracovných noriem. V pracovnoprávnych predpisoch a nariadeniach EÚ sú stanovené minimálne požiadavky na trvalo udržateľné pracovné prostredie a v súčasnosti sú aplikované vo všetkých členských štátoch.

Nariadenia EÚ, ktoré sa vzťahujú na pracovné podmienky zahŕňajú širokú oblasť tém vrátame pracovného času, zamestnávanie sezónnych pracovníkov, práva zamestnancov s čiastočným pracovným úväzkom a ochrana zamestnancov s pracovným pomerom na dobu určitú.

Cieľom legislatívy v tejto oblasti je vždy zabezpečiť vysokú úroveň zamestnania podporou práv občana na pracovisku. Napríklad nariadenie EÚ zaisťuje, že podmienky zamestnania na čiastočný pracovný úväzok sú porovnateľné s podmienkami na plný úväzok. Zamestnávatelia nesmú znevýhodňovať zamestnancov na dobu určitú pred tými na dobu neurčitú.

3. 2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Uznanie kvalifikácie a kompetencií môže zohrávať zásadnú úlohu pri rozhodovaní, či začať pracovať v inej krajine EÚ. Žiaľ, kvôli rozličným systémom vzdelania a odbornej prípravy je často pre zamestnávateľa ťažké riadne posúdiť kvalifikáciu.

Uznávanie odborných kvalifikácií
Základnou zásadou je, že každý občan EÚ by mal mať možnosť slobodne vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. V skutočnosti praktickému uplatňovaniu tejto zásady často bránia vnútorné požiadavky hostiteľskej krajiny na prístup k určitým povolaniam.
Na prekonanie týchto rozdielov EÚ ustanovila systém na uznávanie odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému sa rozlišuje medzi regulovanými povolaniami (povolania, pre ktoré sa podľa zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolania, ktoré nie sú v hostiteľskej krajine regulované.

Európska komisia zaviedla súbor nástrojov na zabezpečenie väčšej transparentnosti a uznávanie kvalifikácií tak pre akademické ako aj odborné účely:

  • Európsky kvalifikačný rámec (EQF). Hlavným cieľom rámca je vytvoriť spojenie medzi rôznymi národnými kvalifikačnými systémami a zaručiť hladký proces uznávania diplomov. Jednotlivci a zamestnávatelia budú môcť využiť EQF na lepšie porozumenie a porovnanie kvalifikácií dosiahnutých v rôznych krajinách. Krajiny budú môcť uplatniť svoj systém kvalifikácií na EQF – a od roku 2012 všetky nové kvalifikácie budú obsahovať odkaz na príslušnú úroveň EQF.
  • Národné informačné centrá pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC). Sieť národných informačných centier pre uznávanie dokladov o vzdelaní bola zriadená v roku 1984 z podnetu Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru a zohrávajú zásadnú úlohu v procese uznávania kvalifikácií.
  • Európsky systém prenosu kreditov (ECTS). Je zameraný na uľahčenie uznávania období štúdia v zahraničí. Umožňuje prenos vzdelávania medi rôznymi vzdelávacími inštitúciami a ponúka flexibilný spôsob získania titulu.
  • Europass. Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti odborných zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov: životopis (Curriculum Vitae – CV); jazykový pas; dodatky k osvedčeniam; dodatky k diplomom a dokument Europass- mobilita. Systém Europass umožňuje jasnú a zrozumiteľnú prezentáciu zručností a kvalifikácií v rôznych častiach Európy. Národné centrá Europass boli zriadené v každej krajine Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru.

Databáza regulovaných povolaní vytvorená európskou komisiou obsahuje zoznam na vyhľadávanie regulovaných povolaní v členských krajinách EÚ / EHP a Švajčiarska plus zoznam kontaktných miest a informácie o kompetentných inštitúciách.

3.3. Druhy zamestnania

Podľa Zákonníka práce sa človek stáva práceschopným dovŕšením veku 16 rokov. So súhlasom rodičov alebo zákonných zástupcov však môže fyzická osoba podpísať pracovnú zmluvu ako zamestnanec vo veku 15 rokov na výkon činností, ktoré sú primerané úrovni jej  fyzického rozvoja, zručnostiam a vedomostiam, ak to neohrozí jej zdravie, bezpečnosť, ďalší vývoj alebo odbornú prípravu. Náročné, škodlivé alebo nebezpečné práce môžu vykonávať iba osoby staršie ako 18 rokov. Tieto pracovné miesta sú vymedzené vládnym rozhodnutím.

Pracovná zmluva môže byť uzatvorená na dobu určitú alebo na dobu určitú, s pracovným časom na plný alebo čiastočný úväzok. Plný úväzok znamená 8 pracovných hodín denne (40 hodín/5 dní v týždni). Pracovný čas je spravidla rovnomerne rozvrhnutý a zahŕňa 2 dni odpočinku. V závislosti od profilu spoločnosti sa možno rozhodnúť pre nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času za predpokladu, že bude dodržaná bežná pracovná doba 40 hodín týždenne. Maximálny zákonný pracovný čas nesmie prekročiť 48 hodín týždenne vrátane nadčasov. Existujú výnimky umožňujúce predĺženie maximálnej lehoty, podliehajú však prísnym právnym predpisom.

Zákonník práce obsahuje aj ustanovenia o dočasnej agentúrnej práci. Túto prácu vykonáva dočasný zamestnanec, ktorý má uzavretú zmluvu s agentúrou dočasného zamestnávania a je sprístupnený  užívateľovi na výkon dočasnej práce pod vedením a dohľadom tohto užívateľa. Dočasné pracovné pridelenie nemôže trvať dlhšie ako 24 mesiacov. Za určitých podmienok môže byť táto dočasná práca predĺžená o ďalšie po sebe nasledujúce obdobia, ktoré spolu s počiatočnou dĺžkou trvania kontraktu nemôže presiahnuť obdobie 36 mesiacov.

Skúšobná doba je bežnou možnosťou v pracovnoprávnych vzťahoch medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, medzi agentúrami dočasného zamestnávania a brigádnikmi. V prípade pracovných zmlúv na na dobu neurčitú je skúšobná doba najviac 90 kalendárnych dní pre prevádzkové pozície, najviac 120 kalendárnych dní pre vedúce pozície a najviac 30 dní pre zdravotne postihnuté osoby. Pre absolventov vysokých škôl sa za prax považuje prvých 6 mesiacov po nástupe do zamestnania. To neplatí pre povolania, pri ktorých sa doba praxe riadi osobitnými zákonmi. Každá skúšobná doba za započítava do odpracovaných rokov. V skúšobnej dobe sa individuálna pracovná zmluva končí jednoduchou výpoveďou a zamestnanec nie je povinný zotrvať počas výpovednej lehoty.

Občania EÚ môžu zastávať akúkoľvek pozíciu, okrem funkcie štátneho zamestnanca, ktorá si vyžaduje rumunské štátne občianstvo.

Ak chce osoba poskytovať príležitostné služby (samostatná zárobková činnosť), môže sa rozhodnúť uzavrieť so zamestnávateľom zmluvu o spolupráci. Tento typ zmluvy sa riadi Občianskym zákonníkom. Najbežnejšími formami zmluvy o spolupráci sú zmluva o poskytnutí služby a zmluva o autorskom práve.

Zákonník práce upravuje aj zamestnávanie sezónnych pracovníkov. Pracovník uzatvorí so zamestnávateľom individuálnu pracovnú zmluvu na plný úväzok na dobu určitú na zabezpečenie činností, ktoré sa vykonávajú v závislosti od striedania ročných období. Zahraniční pracovníci z krajín mimo EÚ (s hlavným bydliskom v tzv. tretej krajine) môžu v Rumunsku pracovať na základe individuálnej pracovnej zmluvy na dobu určitú uzatvorenú so zamestnávateľom, ale aj na základe oznámenia o zamestnaní vydaného Generálnym inšpektorátom pre imigráciu.

Pre viac informácií týkajúcich sa pracovných vzťahov, bezpečnosti a zdravia pri práci, kontaktujte Inšpektorát práce  a sociálneho zabezpečenia alebo Ministerstvo práce a sociálnej spravodlivosti.

3.4. Pracovné zmluvy

Pracovné zmluvy sú nariadené zákonom. Povinnosťou zamestnávateľa je vyhotoviť pracovnú zmluvu, ktorá musí mať písomnú podobu.

Pracovná zmluva musí obsahovať:

  • identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca;
  • sídlo a registrovanú adresu zamestnávateľa;
  • druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jej stručnú charakteristiku;
  • riziká špecifické pre tento druh práce;
  • miesto výkonu práce;
  • deň nástupu do práce;
  • mzdové podmienky (vrátane odmien);
  • pracovnú dobu (hodiny/denne a dni/týždenne);
  • nárok na dovolenku,
  • pracovné podmienky (uvedené v kolektívnej zmluve) a akékoľvek ďalšie uplatniteľné položky.

Osoba môže byť zamestnaná iba na základe zdravotného osvedčenia osvedčujúceho, že dotknutá osoba je spôsobilá vykonávať predmetnú prácu.

Pracovná zmluva v rumunskom jazyku sa uzatvára pred začatím práce, a to výhradne písomne na základe súhlasu zúčastnených strán. Povinnosť písomne uzavrieť pracovnú zmluvu sa vzťahuje na zamestnávateľa. Pracovné zmluvy zadáva zamestnávateľ do všeobecného registra zamestnancov. Zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť zamestnancovi kópiu pracovnej zmluvy podpísanú oboma zúčastnenými stranami predtým, ako začne pracovať. Pracovná zmluva na dobu určitú sa uzatvára na maximálne na obdobie 36 mesiacov. Ak bol pracovný pomer uzavretý z dôvodu zastupovania zamestnanca, ktorého pracovný pomer bol pozastavený, pracovný pomer na dobu určitú končí zánikom príčin pozastavenia skoršieho pracovného pomeru.

Akákoľvek zmena a doplnenie podmienok stanovených v pracovnej zmluve sa uskutoční prostredníctvom dodatku k zmluve pred vykonaním zmeny, s výnimkou prípadov, keď je takáto zmena a doplnenie výslovne stanovené zákonom alebo v platnej kolektívnej pracovnej zmluve.

Ak zamestnávateľ zamestnáva osoby na čiastočný úväzok (menej ako je počet hodín zodpovedajúci plnému pracovnému úväzku), musí s nimi uzatvoriť pracovnú zmluvu na kratší pracovný čas. Výška odmeny za prácu vykonávanú na čiastočný úväzok musí byť úmerná k výške odmeny za prácu vykonávanú na plný úväzok.

Zamestnávateľ je povinný informovať zamestnanca o akýchkoľvek zmenách v pracovnom pomere písomne. Zamestnávateľ má taktiež povinnosť informovať o týchto zmenách do 5 dní miestny inšpektorát práce.

Taktiež je možné vykonávať prácu na diaľku (telework). Individuálne zmluvy o práci na diaľku musia byť uzavreté písomne a musia obsahovať zmienku o tom, že zamestnanec pracuje na diaľku, pracovný harmonogram, ktorý môže zamestnávateľ využiť na kontrolu zamestnanca, spôsob vykonávania takýchto kontrol a pod.

Zákonník práce navyše obsahuje aj ustanovenia o práci vykonávanej prostredníctvom dočasného zamestnanca. Túto prácu vykonáva dočasný zamestnanec, ktorý má uzavretú pracovnú zmluvu na dobu určitú; zamestnanec je užívateľskému zamestnávateľovi k dispozícii na dočasnú prácu pod vedením a dohľadom tohto užívateľa. Dočasná pracovná misia nesmie presiahnuť 24 mesiacov.

Ďalšou formou práce je práca z domu (telework) v oblastiach činnosti, kde to umožňuje charakter práce. Práca na diaľku závisí od dohody strán a je jasne stanovená v pracovnej zmluve pre nových zamestnancov alebo prostredníctvom dodatku k existujúcej pracovnej zmluve. Pracovníkovi sa priznávajú všetky práva ustanovené zákonom, vnútornými predpismi a kolektívnymi pracovnými zmluvami, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov, ktorí majú svoje pracovisko v sídle svojho zamestnávateľa alebo doma. Ak pracovník odmietne pracovať z domu, spoločnosť nie je oprávnená jednostranne zmeniť pracovnú zmluvu a nemôže ani pracovníka sankcionovať.

Vnútroštátna legislatíva upravuje aj prácu nádenníkov (fyzických osôb, rumunských alebo zahraničných občanov, ktorí príležitostne vykonávajú nekvalifikované činnosti pre príjemcu za odmenu). Trvanie takejto príležitostnej práce je najmenej jeden deň, čo zodpovedá 8 hodinám práce. Príjemcami môžu byť správne a územné jednotky, právnické osoby, oprávnené fyzické osoby, jednotlivé podniky, rodinné podniky. Pracovný pomer medzi nádenníkom a poberateľom dávky vzniká vzájomnou dohodou strán bez uzatvorenia písomnej individuálnej pracovnej zmluvy.

Viac informácií ohľadom pracovných vzťahov, bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je možné získať na webovej stránke Inšpektorátu práce alebo Ministerstva práce a sociálnej spravodlivosti.

3.5. Špeciálne kategórie

Pracovná doba pre mladých ľudí do veku 18 a menej rokov je obmedzená na 6 hodín denne a 30 hodín týždenne. Mladí ľudia do 18 rokov nemôžu vykonávať nočnú prácu alebo prácu nadčas. Okrem toho sa nočná práca nesmie ukladať tehotným ženám, ženám krátko po pôrode alebo dojčiacim matkám.

Mladí ľudia do 18 rokov majú nárok na obednú prestávku v trvaní najmenej 30 minút, ak ich denná pracovná doba presiahne 4,5 hodiny.

Podľa Zákonníka práce majú zamestnanci nárok na dovolenku v dĺžke minimálne 20 pracovných dní.  Skutočný rozsah dovolenky za kalendárny rok musí byť zakotvený v pracovnej zmluve úmerne k činnosti vykonávanej v priebehu roka. Mladí ľudia do 18 rokov, zamestnanci vykonávajúci práce v sťažených, zdraviu nebezpečných alebo škodlivých pracovných podmienkach, nevidiace osoby a iné osoby so zdravotným postihnutím majú nárok na dodatočnú dovolenku v trvaní najmenej 3 pracovných dní ročne.

Osoby so zdravotným postihnutím môžu byť zamestnané na špeciálne zriadených, chránených pracoviskách vybavených vhodným zariadením a upravených tak, aby sa odstránili prípadné prekážky.
Osoby so zdravotným postihnutím môžu tiež vykonávať prácu na diaľku (telework). V takom prípade musí zamestnávateľ zabezpečiť dopravu  všetkých surovín a koncových výrobkov vyrobených zamestnancom do a z domu zamestnanca. Osoby s ťažkým, pokročilým alebo priemerným zdravotným postihnutím, ktoré majú uzatvorenú pracovnú zmluvu, požívajú osobitné práva ochrany.
Inštitúciou zodpovednou za ochranu osôb so zdravotným postihnutím je Národný úrad pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý je podriadený Ministerstvu práce a sociálnej spravodlivosti.

Utečenci, osoby, ktoré požívajú iný druh sociálnej ochrany alebo osoby, ktoré požiadali o azyla a ktoré podľa zákona majú prístup na trh práce, cudzí štátni príslušníci alebo občania bez štátnej príslušnosti, ktorí boli zamestnaní alebo získali príjmy v Rumunsku alebo ktorí majú právo pracovať v Rumunsku sú príjemcami na účely zákona o zabezpečení v nezamestnanosti a podpore zamestnanosti.

Cudzincom prichádzajúcim z krajín mimo EÚ je umožnený prístup na rumunský trh práce, pokiaľ sa neobsadené pracovné miesta nemôžu obsadiť prijatím rumunských občanov alebo občanov EÚ/EHP a Švajčiarska . Ak sa chcú zamestnať, potrebujú povolenie na zamestnanie, ktoré vydáva Generálny inšpektorát pre imigráciu na žiadosť zamestnávateľa.

3.6. Samostatná zárobková činnosť

Fyzické osoby, ktoré sú občanmi EÚ/EHP môžu vykonávať podnikateľskú činnosť v Rumunsku nasledovne: ako  živnostníci, individuálne a ako samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO); ako podnikatelia vlastniaci  samostatný podnik; ako členovia rodinného podniku v súlade s nariadením vlády č. 44/2008 o vykonávaní podnikateľskej činnosti živnostníkmi, fyzickými osobami a rodinnými podnikmi.

Živnostníci, fyzické osoby alebo rodinné podniky môžu získať oprávnenie na vykonávanie nezávislej podnikateľskej činnosti v akejkoľvek oblasti, živnosti alebo profesii okrem výnimiek stanovených zákonom, za predpokladu, že majú bydlisko v Rumunsku. Registrácia v Obchodnom registri a povolenie na prevádzkovanie/výkon činnosti sú povinné. Živnostník je podnikateľ bez právnej subjektivity, organizovaný fyzickou osobou, ktorá využíva predovšetkým vlastnú pracovnú silu. Fyzická osoba vykonávajúca naše podnikateľské činnosti ako živnostník (PFA) je poistená vo verejnom systéme dôchodkového a sociálneho zabezpečenia a má nárok na poistenie v systéme zdravotného poistenia a poistenia v nezamestnanosti v súlade s relevantnými právnymi predpismi.

Živnostník môže vykonávať činnosti, na ktoré bol oprávnený, sám alebo maximálne s tromi osobami najatými živnostníkom ako zamestnávateľom na základe individuálnej pracovnej zmluvy uzatvorenej a registrovanej v zmysle ustanovení zákona. Majitelia jednotlivých podnikov môžu zamestnávať ďalšie osoby na základe individuálnej pracovnej zmluvy, môžu spolupracovať s inými živnostníkmi, s inými vlastníkmi jednotlivých podnikov, so zástupcami rodinného podniku alebo s inými právnickými osobami. Rodinné podniky majú dvoch alebo viacerých členov tej istej rodiny. Členovia rodinného podniku sú poistení v systéme štátneho sociálneho poistenia (dôchodky, nezamestnanosť, zdravie).

3.7. Platové podmienky

Pokiaľ ide o výšku a vyplácanie mzdy je zakázaná akákoľvek diskriminácia na základe veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, národnosti, rasy, farby, etnického pôvodu, náboženstva, politických názorov, sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, rodinného stavu alebo zodpovednosti, členstva v odboroch alebo účasti v štrajku.

Mzda zahŕňa základnú mzdu, pohyblivé zložky a ďalšie príplatky (napr.: za nočnú prácu, za prácu nadčas a pod.). Výplata mzdy má prednosť pred akýmikoľvek inými finančnými záväzkami zamestnávateľa.

Zamestnávateľ je povinný vyplácať mesačnú hrubú mzdu minimálne vo výške zákonom stanovenej minimálnej hrubej mzdy v národnom hospodárstve.

Od 1. januára 2023 je garantovaná národná hrubá minimálna mzda  vo výške   3 000 RON  mesačne (cca 600 EUR), pričom čistý nominálny príjem je 1 524  RON mesačne (cca  304 EUR). Garantovanú minimálnu hrubú mzdu možno zamestnancovi vyplácať najviac 2 roky od uzatvorenia individuálnej pracovnej zmluvy. Po týchto dvoch rokoch mu bude vyplácaná vyššia základná mzda ako garantovaná minimálna. V stavebnom sektore bola vládnym nariadením ustanovená hrubá minimálna mzda vo výške (4 000 RON) a pre pracovníkov v poľnohospodárstve ( 3 000 RON).

Systém odmeňovania zamestnancov verejných a štátnych inštitúcií, ktoré sú financované úplne alebo z väčšej časti zo štátneho rozpočtu, rozpočtu verejného sociálneho poistenia, miestneho rozpočtu a rozpočtov osobitných fondov, sa zostavuje v súlade s platnými právnymi predpismi po rokovaniach  s reprezentatívnymi odborovými zväzmi.

V marci 2023 bola nominálna  priemerná hrubá mzda 7 290 RON (cca 1 460 EUR), pričom priemerný čistý nominálny príjem bol 4 554 RON mesačne (cca 910 EUR).

Zamestnávateľ je povinný platiť svojim zamestnancom výplatu mesačne. Výplatná páska obsahuje predovšetkým: základný plat zamestnanca, všetky príplatky k platu, príspevky do dôchodkového a zdravotníckeho fondu a daň z príjmu. Zamestnávateľ je zodpovedný za platenie odvodov do fondov zdravotného poistenia, poistenia v nezamestnanosti a odvodov do systému sociálneho poistenia  – 4.3. (Príjmy a dane).

3.8. Pracovná doba

Pracovný čas na plný úväzok je 8 hodín denne a 40 hodín týždenne pričom nesmie prekročiť 48 hodín týždenne vrátane nadčasov. Mladí ľudia do 18  môžu pracovať maximálne 6 hodín denne a 30 hodín týždenne.

Pri práci na zmeny môže pracovný čas presiahnuť 8 hodín denne a 48 hodín týždenne za predpokladu, že celkový počet pracovných hodín vypočítaný na obdobie maximálne 3 týždňov nepresiahne 8 hodín denne a 48 hodín týždenne. Pracovný čas vrátane nadčasov môže výnimočne presiahnuť 48 hodín týždenne za predpokladu, že priemerný počet pracovných hodín vypočítaný za referenčné obdobie 3 kalendárne mesiace nepresiahne 48 hodín týždenne.

Pre určité oblasti činnosti, subjekty alebo profesie je možné stanoviť denný pracovný čas kratší alebo dlhší ako 8 hodín na základe kolektívneho alebo individuálneho vyjednávania alebo prostredníctvom osobitných regulačných aktov. Po dennom pracovnom čase 12 hodín musí nasledovať 24-hodinový odpočinok.

Nadčasy sa kompenzujú plateným voľnom do 60 kalendárnych dní od ich vykonania alebo poskytnutím príplatku. Ak v tejto lehote nie je možná náhrada mzdy za náhradné voľno, za vykonanú prácu je potrebné pripočítať primeraný príplatok. Doplatok sa stanovuje na základe vyjednávania podľa ustanovení kolektívnej zmluvy alebo individuálnej pracovnej zmluvy a nesmie byť nižší ako 75% základného platu.

Práca vykonávaná medzi 22.00 – 6.00 hod. je klasifikovaná ako nočná práca. Nočný zamestnanec vykonáva nočnú prácu v priebehu denného pracovného času najmenej tri hodiny alebo vykonáva nočnú prácu najmenej 30% mesačného pracovného času.  Bežný pracovný čas zamestnancov, ktorí vykonávajú nočnú prácu, nesmie v súlade s právnymi ustanoveniami o týždennom čase odpočinku presiahnuť v priemere 8 hodín denne, vypočítaných na referenčné obdobie maximálne 3 kalendárne mesiace.

Zamestnanci, ktorí vykonávajú nočnú prácu majú nárok na:

  • 1-hodinové zníženie bežného denného pracovného času v dňoch, v ktorých vykonávajú najmenej 3 hodiny nočnej práce, bez zníženia základného platu; alebo
  • príplatok vo výške najmenej 25% základného platu, ak vykonávajú nočnú prácu najmenej tri hodiny v priebehu normálneho pracovného času.

Podľa Zákonníka práce sa zamestnancom poskytujú nasledujúce doby odpočinku: obedná prestávka, denný odpočinok, týždenný odpočinok a sviatky.

Ak denný pracovný čas presiahne 6 hodín, zamestnanci majú nárok na prestávku na obed a iné prestávky v súlade s podmienkami príslušnej kolektívnej zmluvy o práci alebo s vnútornými predpismi zamestnávateľa. Mladí ľudia do 18 rokov majú nárok na prestávku na obed v trvaní najmenej 30 minút, ak ich denný pracovný čas presiahne 4,5 hodiny. Prestávky nie sú zahrnuté v bežnom dennom pracovnom čase, pokiaľ to nie je stanovené inak v príslušnej kolektívnej zmluve alebo interných predpisoch zamestnávateľa. Týždenný odpočinok pozostáva z 2 po sebe nasledujúcich dní, spravidla soboty a nedele.

3.9. Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka, atď.)

Ročná dovolenka

Podľa Zákonníka práce má každý zamestnanec nárok na ročnú dovolenku s náhradou mzdy v trvaní najmenej 20 dní v roku, ktorá je stanovená v individuálnej pracovnej zmluve v súlade s platnými predpismi a s príslušnou kolektívnou zmluvou. Zamestnanci pracujúci v drsných, nebezpečných alebo škodlivých podmienkach, osoby so zdravotným postihnutím, nevidiace osoby a mladí ľudia do 18 rokov majú nárok na dodatočnú ročnú dovolenku v trvaní najmenej 3 dní.

Štátne sviatky ustanovené zákonom a kolektívnou zmluvou sa nezahŕňajú do doby platenej dovolenky.

Počas dovolenky dostáva zamestnanec príspevok, ktorý predstavuje denný priemer mzdových nárokov stanovených v individuálnej pracovnej zmluve za posledné 3 mesiace pred dovolenkou, vynásobený počtom dní dovolenky. Príspevok na dovolenku za kalendárny rok musí byť vyplatený najneskôr do lehoty 5 pracovných dní pred nástupom na dovolenku.

V zmysle Zákonníka práce má zamestnanec okrem platenej dovolenky nárok na dni plateného voľna v prípade výnimočných rodinných a iných udalostí, ktoré sú ustanovené zákonom, kolektívnou zmluvou alebo internými predpismi zamestnávateľa. Zamestnanci majú nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v prípade výnimočných rodinných udalostí alebo iných situácií: uzavretie manželstva zamestnanca – 5 dní; uzavretie manželstva dieťaťa zamestnanca – 2 dni; narodenie dieťaťa – 5 dní (10 dní, ak sa zamestnanec zúčastnil kurzov starostlivosti o dieťa); smrť manžela, dieťaťa, rodičov, svokrov – 3 dni; smrť starých rodičov, bratov, sestier – 1 deň; darcovia krvi – podľa platných zákonných ustanovení; pri zmene zamestnania v rámci tej istej spoločnosti, pri presťahovaní do iného mesta – 5 dní.


Štátne sviatky (dni pracovného pokoja):

  • 1. a 2. január – Nový rok
  • 24. január
  • dni veľkonočných sviatkov (Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok)
  • 1. máj – Deň práce
  • Svätodušná nedeľa a Svätodušný pondelok
  • 15. august – sv. Mária
  • 30. november
  • 1. december – štátny sviatok Rumunska
  • 25. a 26. decembra – Vianočné sviatky
  • 2 dni pre každý z 3 každoročných náboženských sviatkov vyhlásených oprávnenými náboženskými inštitúciami inými ako kresťanskými pre zamestnancov, ktorí sú členmi týchto inštitúcií.

Dovolenka na odbornú prípravu.
Zamestnanci majú na základe požiadania nárok na dovolenku na odbornú prípravu. Takáto dovolenka môže byť platená alebo neplatená.

Nemocenské a dávky sociálneho zdravotného poistenia, na ktoré majú zamestnanci nárok, sú: nemocenské a príspevky pri dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu bežných chorôb alebo úrazov, ku ktorým došlo mimo pracovného pomeru; zdravotná dovolenka a príspevky na prevenciu chorôb a obnovu schopnosti pracovať len v prípade pracovných úrazov alebo chorôb z povolania; materská dovolenka a príspevky, dovolenka a príspevky na starostlivosť o choré dieťa, práceneschopnosť a príspevky súvisiace s rizikovým tehotenstvom.

Zamestnanci majú nárok na neplatené voľno z osobných dôvodov.

3.10. Ukončenie pracovného pomeru

Pracovný pomer môže byť ukončený zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa.

Pracovný pomer zaniká:

  • dňom vydania rozhodnutia o odchode do dôchodku podľa platných právnych predpisov;
  • dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o treste odňatia slobody;
  • dňom odobratia povolenia alebo osvedčenia nevyhnutného na výkon práce;
  • dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o zákaze výkonu činnosti, alebo zastávania pozície;
  • dňom skončenia platnosti pracovnej zmluvy na dobu určitú;
  • dňom odvolania súhlasu s prácou rodičmi alebo zákonnými zástupcami u zamestnancov vo veku od 15 do 16 rokov;
  • dňom úmrtia zamestnanca alebo zamestnávateľa, ak bol zamestnávateľ fyzickou osobou, ak je zamestnávateľom fyzická osoba, alebo pri likvidácii zamestnávateľa, ak je zamestnávateľom právnická osoba.

Výpoveď je skončenie pracovnej zmluvy zo strany zamestnávateľa. Dôvody výpovede sa môžu a nemusia týkať dotknutého zamestnanca.

Výpoveď z dôvodov na strane zamestnanca: závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil zamestnanec; preventívne zadržanie pracovníka na viac ako 30 dní; fyzické a / alebo duševné postihnutie zamestnanca, ktoré mu bráni v plnení jeho povinností; ak zamestnanec nie je odborne spôsobilý na prácu.

Prepustenie z dôvodov na strane zamestnávateľa môže byť individuálne alebo hromadné. Hromadné prepúšťanie znamená prepustenie určitého počtu zamestnancov z celkového počtu zamestnancov v priebehu 30 kalendárnych dni podľa zákonom stanovených pravidiel.

Rozhodnutie o prepustení sa musí dotknutému zamestnancovi oznámiť písomne a musí obsahovať: dôvody prepustenia; výpovednú lehotu (20 pracovných dní); kritériá pre stanovenie priorít (v rámci kolektívneho prepustenia); zoznam všetkých pracovných miest dotknutých hromadným prepúšťaním. Dotknutý zamestnanec musí byť informovaný o prepustení najmenej 20 pracovných dní vopred.

Odstúpenie od pracovnej zmluvy je jednostranný dobrovoľný akt zamestnanca, ktorým písomne oznámi zamestnávateľovi ukončenie pracovného pomeru k určitému dátumu po uplynutí  výpovednej lehoty.

Výpovedné lehoty pri ukončení pracovného pomeru sú ustanovené v zmluve alebo v kolektívnej zmluve a nemôžu presiahnuť 20 kalendárnych dní pre zamestnancov v prevádzke a 45 kalendárnych dní pre zamestnancov na riadiacich pozíciách. Výpovedná lehota začína plynúť do 2 dní od podania výpovede. Počas výpovednej doby si pracovník naďalej plní všetky svoje úlohy a povinnosti.

Dôchodky

Vo verejnom systéme existuje päť kategórií dôchodkov:

– starobné dôchodky (podmienky: minimálna doba prispievania 15 rokov; štandardný vek odchodu do dôchodku pre ženy sa do roku 2030 postupne zvyšuje na 63 rokov a štandardný vek odchodu do dôchodku pre mužov je 65 rokov; plný dôchodok si vyžaduje 35 rokov platenia príspevkov bez ohľadu na výšku pohlavie osoby);

– predčasný starobný dôchodok (priznáva sa poistencom do 5 rokov pred dovŕšením štandardného dôchodkového veku za predpokladu, že prispievali aspoň o 8 rokov viac ako je celé obdobie prispievania do dôchodku);

– čiastočný predčasný starobný dôchodok (priznáva sa poistencom do 5 rokov pred dosiahnutím štandardného dôchodkového veku za predpokladu, že odviedli celý dôchodok alebo prekročili celé obdobie prispievania až o 8 rokov);

– invalidný dôchodok (priznávaný osobám, ktoré nedosiahli štandardný dôchodkový vek, ale stratili celú alebo aspoň 50 % svojej schopnosti pracovať v dôsledku choroby z povolania, pracovného úrazu, bežnej choroby alebo úrazu nesúvisiaceho s prácou atď.);

– pozostalostný dôchodok (priznáva sa za určitých podmienok pozostalým deťom a manželom po smrti poistenca alebo dôchodcu). Súkromné ​​dôchodkové fondy existujú popri verejnom dôchodkovom systéme. Zamestnanci môžu do nich prispievať, aby mohli využívať povinný súkromný dôchodok, dobrovoľný dôchodok alebo zamestnanecký dôchodok.

3.11. Zastupovanie pracovníkov

Odborové zväzy pôsobia ako sociálni partneri a sú nezávislými právnickými subjektmi zriadenými za účelom ochrany a presadzovania práv, ktoré sú zakotvené v pracovnom práve, kolektívnych a individuálnych pracovných zmluvách, pracovných zmluvách a služobnom poriadku, ako aj profesionálnych, ekonomických, sociálnych, kultúrnych a športových záujmov svojich členov. Odbory môžu slobodne vytvárať odborové federácie a konfederácie.

V záujme ochrany zamestnancov/členov odborová organizácia:

  • informuje kontrolné orgány a je oprávnená predkladať príslušným inštitúciám návrhy zákonov, ktoré môžu mať vplyv na oblasť pracovnoprávnych vzťahov;
  • môže požadovať a zúčastňovať sa na priateľských postupoch riešenia sporov a môže zastupovať individuálne a kolektívne záujmy svojich členov na súdoch;
  • rokuje so zamestnávateľom ohľadom vnútorných predpisov, situácie v spoločnosti, organizácie práce, poistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a sociálneho zabezpečenia;
  • musí vopred prerokovať hromadné prepúšťanie a môže navrhnúť opatrenia na zamedzenie alebo obmedzenie jeho následkov.

Reprezentatívne odbory uzatvárajú kolektívne pracovné zmluvy/alebo dohody a môžu vyvolať kolektívne pracovné konflikty a štrajky. Odbory, ktoré sú reprezentatívne na národnej úrovni, sa zúčastňujú na procese rozhodovania v tripartitných inštitucionálnych konzultáciách (Národná tripartitná rada, Hospodárska a sociálna rada).

Zamestnávatelia na žiadosť odborovej organizácie a na základe súhlasu jej členov mesačne strhávajú a odvádzajú členské poplatky za členstvo v odboroch odborovým zväzom.

3.12. Pracovné spory – štrajky

Všetky spory medzi zamestnancami a inštitúciami, ktoré ich zamestnávajú, týkajúce sa profesijných, sociálnych alebo ekonomických záujmov alebo práv vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov sa nazývajú pracovné spory.

Pracovné spory týkajúce sa vytvárania pracovných podmienok počas vyjednávania podmienok kolektívnej zmluvy sú konflikty záujmov.
Pracovné spory súvisiace s uplatňovaním práv alebo plnením povinností stanovených legislatívou, ako aj pracovnými zmluvami, sú konfliktom nárokov.

Ak sa kolektívny pracovný spor nepodarí vyriešiť konsenzom ministerstva práce a sociálnych vecí alebo jeho regionálneho inšpektorátu, strany sa môžu dohodnúť na začatí mediačného konania. Mediácia alebo arbitráž v kolektívnom pracovnom spore je povinná, ak sa strany tak rozhodli pred začatím štrajku alebo počas štrajku.

Zamestnanci majú právo na štrajk na ochranu svojich profesionálnych, ekonomických a sociálnych záujmov. Štrajk sa môže začať až potom, ak všetky pokusy o vyriešenie konfliktu zlyhali, a za predpokladu, že sa najskôr uskutoční výstražný štrajk a že vedenie jednotky bude na to upozornené 48 hodín pred začiatkom štrajku.
Štrajky možno klasifikovať ako varovné, solidárne a štandardné.

Pred začiatkom štrajku je mediácia a arbitráž konfliktu záujmov povinná iba vtedy, ak obe strany súhlasia s vykonaním týchto krokov.

Zamestnanci sa môžu slobodne rozhodnúť o svojej účasti na štrajku. Žiadny zamestnanec nesmie byť nútený zúčastniť sa štrajku alebo sa ho nezúčastniť. Obmedzenia alebo obmedzenia práva na štrajk sú možné iba v tých prípadoch a pre tie kategórie zamestnancov, ktoré sú výslovne uvedené v platných právnych predpisoch.

Účasť na štrajku a organizácia štrajku podľa zákona sa nepovažujú za porušenie pracovných povinností a nesmú viesť k disciplinárnym sankciám voči zamestnancom v štrajku alebo proti organizátorom štrajku.

3.13. Odborná príprava

Dospelé osoby majú právo na rovnaký prístup k odbornému vzdelávaniu bez akejkoľvek formy diskriminácie na základe veku, pohlavia, rasy, etnického pôvodu, alebo politickej či náboženskej príslušnosti.
Podniky, národné a verejné spoločnosti alebo iné subjekty zriadené centrálnymi a miestnymi verejnými úradmi, orgánmi a inštitúciami financované z verejných či neverejných zdrojov (zamestnávatelia) musia zabezpečiť svojim zamestnancom prístup k odbornému vzdelávaniu.

Uchádzači o zamestnanie sa môžu za podmienok stanovených platnými právnymi predpismi zúčastňovať kurzov odborného vzdelávania organizovaných Národnou agentúrou práce alebo inými oprávnenými poskytovateľmi. Odborné vzdelávanie dospelých zahŕňa primárne odborné vzdelávanie a celoživotné odborné vzdelávanie organizované inými prostriedkami, ako sú prostriedky zahrnuté v národnom vzdelávacom systéme. Celoživotné odborné vzdelávanie pomáha dospelým buď v ďalšom rozvoji profesionálnych zručností, ktoré už majú, alebo v získavaní nových zručností. Odborné vzdelávanie sa môže vykonávať prostredníctvom učňovského vzdelávania na pracovisku.

Odborné vzdelávanie pre dospelých sa môže realizovať pomocou autorizovaných dodávateľov, ktorými môžu byť fyzické alebo právnické osoby s bydliskom v Rumunsku/EÚ/EHP, bez ohľadu na ich právnu formu. Autorizačnému procesu podliehajú iba tí  dodávatelia odborného vzdelávania, ktorí chcú vydávať osvedčenia o kvalifikácii alebo absolvovaní uznávané na národnej úrovni. Autorizáciu dodávateľov vykonávajú autorizačné komisie, ktoré vykonávajú svoju činnosť v rámci miestnych pobočiek Národnej platobnej agentúry a sociálnej inšpekcie.

Uchádzači o zamestnanie zaregistrovaní v ANOFM môžu voľne využívať programy odborného vzdelávania za týchto podmienok:

– nemajú zamestnanie, negenerujú príjmy alebo ich oprávnené činnosti generujú príjmy nižšie ako hodnota referenčného sociálneho ukazovateľa (RSI = 500 RON);

– po absolvovaní štúdia vo vzdelávacej inštitúcii si nevedeli nájsť prácu;

– bol im priznaný štatút utečenca alebo inú formu medzinárodnej právnej ochrany;

– sú cudzími štátnymi príslušníkmi alebo občania bez štátnej príslušnosti, ktorí boli zamestnaní alebo získali príjem v Rumunsku alebo ktorí majú právo pracovať v Rumunsku;

– neboli schopní nájsť si prácu po repatriácii alebo po prepustení z väzby;

– vykonávajú činnosti vo vidieckom prostredí a nedosahujú mesačné príjmy alebo dosahujú mesačné príjmy, ktoré sú nižšie ako RSI a nie sú registrované na okresnom úrade práce.

Akreditovaní poskytovatelia odbornej prípravy môžu organizovať programy odbornej prípravy ukončené udelením osvedčenia o kvalifikácii alebo absolventskými osvedčeniami uznávanými na celoštátnej úrovni.
Zamestnávatelia, ktorí na základe ročného plánu odbornej prípravy organizujú programy odbornej prípravy pre svojich zamestnancov realizované akreditovanými poskytovateľmi odbornej prípravy, dostávajú z rozpočtu na poistenie v nezamestnanosti sumu, ktorá predstavuje 50% nákladov na odborné školenia organizované najviac pre 20% ich zamestnancov. Zamestnávatelia môžu dostať príslušnú sumu iba raz za kalendárny rok a sú povinní udržiavať pracovný pomer tých, ktorí sa zúčastňujú vzdelávacieho programu, najmenej 1 rok odo dňa prijatia uvedenej sumy.

4. ŽIVOTNÉ PODMIENKY

4.1. Prehľad životných podmienok v Európe

Kvalita života – hlavná priorita agendy sociálnej politiky EÚ
Priaznivé životné podmienky závisia od viacerých faktorov ako je: kvalitná zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, možnosti ďalšieho vzdelávania, dobré dopravné podmienky, toto sú len niektoré z faktorov, ktoré ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov EU. Cieľom Európskej únie je zlepšiť kvalitu života vo všetkých členských štátoch, pričom berie do úvahy aj nové výzvy súčasnej Európy, sociálne znevýhodnené skupiny a starnúcu populáciu.

Zamestnanosť v Európe
Zlepšenie pracovných príležitostí v Európe je pre Európsku komisiu kľúčovou prioritou. S cieľom riešiť problém nezamestnanosti a zvýšiť mobilitu medzi pracovnými miestami a regiónmi sa na úrovni EÚ vyvíja a realizuje široká škála iniciatív na podporu Európskej stratégie zamestnanosti. Patrí medzi ne Európska služba zamestnanosti (EURES) a budúci program PROGRESS (2007 – 2013). Ten nahradí všetky súčasné programy Spoločenstva a rozpočtové riadky v oblasti zamestnanosti, sociálnej inklúzie a ochrany, pracovných podmienok, rovnosť pohlaví a boj proti diskriminácii.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii
Zdravie je cennou hodnotou, ktorá ovplyvňuje každodenný život ľudí, a preto je dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Zdravé prostredie je rozhodujúce pre náš individuálny a profesionálny rozvoj a občania EÚ sú stále náročnejšími na zdravie a bezpečnosť pri práci a poskytovanie vysokokvalitných zdravotníckych služieb. Vyžadujú rýchly a ľahký prístup k lekárskemu ošetreniu pri cestách po Európskej únii. Cieľom politík EÚ v oblasti zdravia je reagovať na tieto potreby.
Európska komisia vyvinula koordinovaný prístup k zdravotnej politike a zaviedla do praxe sériu iniciatív, ktoré dopĺňajú činnosť vnútroštátnych verejných orgánov. Spoločné akcie a ciele Únie sú súčasťou programov a stratégií EÚ v oblasti zdravia.
Cieľom súčasného programu EÚ v oblasti verejného zdravia je zlepšiť schopnosť EÚ reagovať na cezhraničné ohrozenia zdravia a zlepšiť informácie a poznatky o najnovšom vývoji v sektore verejného zdravia. V oblasti zdravia a ochrany spotrebiteľa bola navrhnutá nová stratégia, ktorá ďalej zdôrazňuje potrebu zlepšiť zdravotnú bezpečnosť občanov a šíriť poznatky o zdraví.

Vzdelávanie v EÚ
Vzdelávanie v Európe má hlboké korene a veľkú rozmanitosť. Už v roku 1976 sa ministri školstva rozhodli vytvoriť informačnú sieť na lepšie pochopenie vzdelávacích politík a systémov v tom čase v deväťčlennom Európskom spoločenstve. Odráža to zásadu, že osobitný charakter vzdelávacieho systému v ktoromkoľvek členskom štáte by sa mal plne rešpektovať, pričom by sa mala zlepšiť koordinovaná interakcia medzi systémami vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnania. Informačná sieť o vzdelávaní v Európe Eurydice bola oficiálne spustená v roku 1980.

V roku 1986 sa pozornosť venovala výmene informácií a výmene študentov pri začatí programu Erasmus, ktorý sa často uvádza ako jedna z najúspešnejších iniciatív EÚ.

Skúsenosti zozbierané po štvrťstoročie sa skonsolidovali a rozvinuli do programu Sokrates, ktorý pokrýva všetky oblasti vzdelávania všetkých vekových skupín a úrovní schopností.

S cieľom uľahčiť zavedenie európskych štúdií na univerzitách Komisia podporuje aj projekt Jean Monnet, ktorý ponúka počiatočné dotácie na zriadenie katedier Jean Monnet, stále kurzy, moduly európskeho práva, európskeho hospodárstva, politických štúdií o európskej výstavbe, a histórie európskej integrácie. Projekt tiež podporuje vytvorenie centier výnimočnosti Jean Monnet.

Doprava v EÚ
Doprava bola jednou z prvých spoločných politík vtedajšieho Európskeho spoločenstva. Od roku 1958, keď vstúpila do platnosti Rímska zmluva, sa dopravná politika EÚ zamerala na odstránenie hraničných prekážok medzi členskými štátmi, čím sa ľuďom, ako aj tovaru umožnil rýchly, efektívny a lacný pohyb.
Táto zásada úzko súvisí s ústredným cieľom EÚ, ktorým je dynamická ekonomika a súdržná spoločnosť. Odvetvie dopravy vytvára 10% bohatstva EÚ meraného hrubým domácim produktom (HDP), čo zodpovedá približne jednému biliónu eur ročne. Poskytuje tiež viac ako desať miliónov pracovných miest.

Schengenský priestor
Schengenský dohovor, ktorý nadobudol účinnosť od marca 1995, zrušil hraničné kontroly v oblasti signatárskych štátov a vytvoril jednotnú vonkajšiu hranicu, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel.
V súčasnosti je pod Schengenskou dohodou v plnom rozsahu podpísaných trinásť členských štátov EÚ. Ide o Belgicko, Dánsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko a Švédsko. Dánsko podpísalo dohodu, môže sa však rozhodnúť, či bude uplatňovať nové rozhodnutie prijaté na základe dohody. Island, Nórsko a Švajčiarsko, ktoré nie sú členmi EÚ, tiež podpísali dohodu, Švajčiarsko však ešte neuplatňuje nariadenia.

Letecká preprava

Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave znamenalo nižšie cestovné a širší výber dopravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ tiež vytvorila súbor práv na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s cestujúcimi v leteckej doprave.

Práva cestujúcich v leteckej doprave
Ako cestujúci v leteckej doprave máte určité práva, pokiaľ ide o informácie o letoch a rezerváciách, poškodení batožiny, meškaniach a zrušení letu, odmietnutí nástupu do lietadla, odškodnení v prípade nehody alebo problémov s dovolenkou. Tieto práva sa vzťahujú na pravidelné a charterové lety, vnútroštátne aj medzinárodné, z letiska EÚ alebo na letisko EÚ z letiska mimo EÚ, ak ich prevádzkuje letecká spoločnosť EÚ.

Železničná doprava
Európsky železničný dopravný systém sa vyznačuje mnohými prekážkami interoperability vnútroštátnych sietí. Rôzne šírky rozchodu, rôzne systémy na dodávku elektrického prúdu a veľké rozdiely v organizácii systémov riadenia železničnej dopravy spôsobujú značné oneskorenia na hraničných priechodoch, a preto zvyšujú náklady. Železničná doprava sa tak v posledných rokoch stala menej konkurencieschopnou ako napríklad cestná doprava.
S cieľom prekonať existujúce problémy prijalo Európske spoločenstvo v rámci svojej spoločnej dopravnej politiky právne predpisy, ktoré pripravia pôdu pre postupné vytvorenie integrovaného európskeho železničného priestoru, a to tak z právneho, ako aj technického hľadiska.
Obrovská finančná podpora sa týka transeurópskych projektov, ako sú železničné spojenia z Lyonu na poľské hranice s Ukrajinou, z Berlína do Palerma, z Paríža do Bratislavy a z Varšavy do Helsínk. Nové parížske vysokorýchlostné železničné spojenia sa rozvíjajú medzi Parížom, Bruselom, Kolínom a Amsterdamom a naprieč juhozápadnou Európou od Lisabonu po Bordeaux.

4.2. Politický, administratívny a právny systém

Ústava proklamuje Rumunsko ako parlamentnú republiku a ustanovuje deľbu štátnej moci na zákonodarnú (legislatívnu), výkonnú (exekutívnu) a súdnu.

Parlament zložený z Poslaneckej snemovne  a Senátu je najvyšším zastupiteľským orgánom rumunského národa a jediný zákonodarný orgán krajiny. Parlament je volený na obdobie 4 rokov. Zákony sú po prerokovaní a schválení v parlamente postúpené prezidentovi na vyhlásenie.

Prezident volený na funkčné obdobie 5 rokov reprezentuje Rumunsko a dohliada na dodržiavanie Ústavy a bezproblémové fungovanie organov štátnej moci. Nominuje kandidáta na predsedu vlády a menuje vládu potom, keď jej parlament vysloví dôveru.

Vláda implementuje domácu a zahraničnú politiku a je zodpovedná za riadenie verejnej správy.

Miestna samospráva funguje na princípe miestnej  autonómie a decentralizácie verejných služieb. Miestne zastupiteľstvá a starostovia volení priamym hlasovaním pôsobia ako autonómne  orgány a riešia verejné záležitosti v mestách a obciach. Vláda menuje prefektov pre každú župu a pre mesto Bukurešť.

Súdnictvo tvoria  súdy, verejná prokuratúra (“Ministerul Public”), Najvyšší kasačný a odvolací súd.  Spravodlivosť je uplatňovaná prostredníctvom Najvyššieho súdneho dvora, župných  súdov, súdnych orgánov a vojenských súdov. Sudcovia sú nezávislí v rámci výkonu svojej funkcie. Prokuratúra zastupuje všeobecné záujmy spoločnosti, chráni základy právneho štátu ako aj práva a slobody občanov. Polícia je štátny orgán zodpovedný za ochranu verejného poriadku a za boj proti trestnej činnosti.

Hlavnými subjektmi na trhu práce sú Ministerstvo práce a sociálnej ochrany, Národná agentúra práce, Inšpektorát práce, Národná agentúra pre platby a sociálnu inšpekciu, Generálny inšpektorát pre imigráciu, Národná agentúra pre verejné dôchodky. Všetky z nich majú miestne pobočky v každom kraji.

Národná agentúra práce je verejná inštitúcia zodpovedná za organizovanie a koordináciu aktivít týkajúcich sa zamestnanosti a sociálnej ochrany nezamestnaných. Realizuje politiky a stratégie zamestnanosti vypracované Ministerstvom práce a sociálnej ochrany. Od roku 2007 vykonáva aj úlohy, ktorých cieľom je uľahčenie voľného pracovníkov v krajinách EÚ / EHP alebo vo Švajčiarsku, ako aj v mimoeurópskych krajinách (prostredníctvom bilatelárnych dohôd).

Generálny inšpektorát pre imigráciu je zodpovedný za implementáciu politík v oblasti migrácie, azylu a integrácie cudzincov, ako aj iných právnych predpisov relevantných pre tieto oblasti.

Národná agentúra pre verejné dôchodky (CNPP) je verejný orgán zodpovedný za správu verejného dôchodkového systému a systému poistenia v prípade pracovných úrazov a chorôb z povolania, ako aj za vyplácanie dôchodkov a iných dávok sociálneho poistenia. Je tiež zodpovedná za stanovenie dôchodkových práv migrujúcich pracovníkov, ktorí si platili poistenie v Rumunsku a v iných krajinách EÚ / EHP alebo vo Švajčiarsku. Zodpovedá za uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa platnej legislatívy v súlade s predpismi EÚ o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva.

4.3. Príjmy a dane

V marci 2023 bola priemerná hrubá mzda v Rumunsku  7 290 RON (cca 1 460 EUR) a priemerný čistý zárobok bol  4 554 RON (približne 910 EUR).

Príjmy sú spravidla vyššie v ekonomicky rozvinutejších regiónoch (Bukurešť-Ilfov, severozápad, západ). Podľa prognóz Národnej komisie pre stratégiu a prognózu je priemerná čistá mesačná mzda za rok 2023 najvyššia v regióne Bukurešť-Ilfov (50644 RON), po ktorom nasleduje mzda v západnom regióne (4 118 RON) a  na severozápade (3 999 RON), najnižšia sa odhaduje v juhovýchodnom regióne (3 567 RON).

Existujú iba tri povinné sociálne príspevky, pričom prvé dva sa zrážajú zo mzdy pracovníka a tretí platí zamestnávateľ takto:

  • Príspevok na sociálne poistenie (dôchodok) – sadzby príspevkov na sociálne zabezpečenie sú:

.  25% z hrubého mesačného príjmu za bežných pracovných podmienok, ktoré odvádza zamestnanec, z toho 3,75% je určených do súkromného dôchodkového fondu;
.  4% z hrubého mesačného príjmu za neobvyklé pracovné podmienky, ktoré platí zamestnávateľ navyše k sadzbe 25%;
.  8% z hrubého mesačného príjmu za osobitných podmienok zamestnania, splatných zamestnávateľom okrem sadzby 25%;

  • zdravotné odvody – 10% z hrubého mesačného príjmu zamestnanca, ktoré odvádza zamestnanec;
  • príspevky na poistenie zamestnania – 2,25% z hrubého mesačného príjmu, ktoré platí zamestnávateľ a ktoré zahŕňajú príspevky na poistenie v nezamestnanosti, príspevky na práceneschopnosť, pracovné úrazy a mzdové nároky.

Príspevok do štátneho rozpočtu sa uhrádza prostredníctvom dane z príjmu. Daň z príjmu pri akejkoľvek hrubej mzde vyššej ako garantovaná minimálna mzda je 10%. Sociálne poistenie a daň z príjmu sú vypočítané, zrazené a zaplatené zamestnávateľom.

Okrem dane z príjmu sa zdaňujú aj dôchodky presahujúce určitú hranicu.
Daň sa platí aj za nehnuteľný majetok, motorové vozidlá, pôdu, jej výšku určujú obce atď.

Vláda každoročne stanovuje garantovaný minimálny hrubý základný plat na vnútroštátnej úrovni (3 000 RON k 1. januáru 2023). Samostatne je stanovená aj minimálna hrubá mesačná mzda pre stavebníctvo (4 000 RON, cca 800 EUR), poľnohospodárstvo a potravinárstvo vo výške (3 000 RON, cca 600 EUR). Podľa Národného štatistického úradu boli v marci 2023 najvyššie priemerné čisté platy zaznamenané v sektore výroby tabaku (10 989 RON, približne 2 200 EUR) a IT a počítačových služieb (10 901 RON, približne 2 200 EUR).  Najnižšie platy boli zistené v sektore hotelov a reštaurácií (2 430 RON, cca 490 eur) a odevnej výrobe (2 678 RON, cca 540 eur).

Štandardná sadzba DPH je 19%. Existujú aj nižšie sadzby DPH (napr. 9% pre humánne a veterinárne lieky, za dodávku vody a kanalizáciu; ubytovanie v hoteloch a dodávky potravín a 5% za reštauračné a stravovacie služby; knihy, učebnice, časopisy a vstupné na školské a športové podujatia; vstupné do múzeí, pamätných domov; vstupné na veľtrhy, výstavy; na horské, ekologické a tradičné výrobky schválené ministerstvom poľnohospodárstva), ako aj výnimky v súlade s fiškálnym kódexom.

4.4. Životné náklady

Životné náklady sa líšia od regiónu k regiónu a  v závislosti od prostredia, v ktorom občania žijú (mestské alebo vidiecke).

Podľa tlačovej správy INS (Národný štatistický ústav) o príjmoch a výdavkoch domácností vo 4. štvrťroku 2021 zo štruktúry celkových spotrebných výdavkov vyplýva, že najviac výdavkov (34,8%) predstavuje nákup agropotravinárskych výrobkov a nealkoholických nápojov. Náklady na bývanie, vodu, elektrinu a zemný plyn predstavovali 16,3% spotreby domácností. Ostatné výdavky domácnosti boli na voľný čas a kultúru (1,8%), dopravu (7,2%), zdravotnú starostlivosť (5,4%), komunikačné technológie (4,8), odevy a obuv (8,1%), nábytok, bytové zariadenie a údržbu (5,7%), atď.

Orientačné ceny niektorých základných produktov sú takéto: 2,50 EUR za 250 gramové balenie masla, 1,70 EUR  za liter mlieka, 2,20 EUR za 1 kg ryže, 0,8 EUR za 1 kg zemiakov, 1,0 EUR za 1,60 za 0,50 kg bochníka bieleho chleba, 2,40 EUR za 1 liter kuchynského oleja, 1,00 EUR za 0,5 l fľašu piva, 1,50 EUR za šálku espressa, 1,30 EUR za 1 liter benzínu s oktanovým číslom 95.

4.5. Ubytovanie

Bývanie je možné získať prenájmom alebo kúpou nehnuteľnosti. Prenajaté domy môžu, ale nemusia byť zariadené nábytkom. Nájomné je vyššie v Bukurešti a väčších mestách (napr. v Temešvári, Iasi, Kluži). Nájomné zmluvy sú vyhotovené písomne, podpísané prenajímateľom a nájomcom a overené notárom. Vo väčšine prípadoch sa nájomné platí v hotovosti v stanovený deň každý mesiac. Účty za energie, akými sú poplatky za vodu, elektrinu a teplo nie sú spravidla súčasťou nájomného, ale pravidelne ich platí nájomca.

Pri kúpe nehnuteľnosti sa uzatvára sa písomná kúpno-predajná zmluva, ktorej súčasťou sú aj ďalšie formálne dokumenty potvrdzujúce, že nehnuteľnosť je prázdna a nie je zaťažená dlhmi majiteľa. Zmluva sa uzatvára v prítomnosti notára.

Hodnota nájmu alebo cena kúpeného domu sa líši v závislosti od lokality (mestská alebo vidiecka, v centre mesta alebo na predmestí, dôležitosti mesta alebo turistickej oblasti), prístupových komunikácií, stavu nehnuteľnosti,  povrchovej ploche, veľkosti pozemku, atď.

Podľa indexu Immobiliare.ro z apríla 2023 sa priemerné náklady za prenájom garsónky vo veľkých mestách pohybovali medzi 220 EUR a 300 EUR, zatiaľ čo v prípade jednoizbových bytov bol priemerný nájom od 350 EUR (v Temešvári) do 450 EUR (v Bukurešti a Cluj-Napoca). Najvyššie ceny za kúpu nových bytov boli zaznamenané v Cluj-Napoca (2 540 EUR za 1 m2, Brašov (1 857 EUR za 1 m2), Temešvár (1 544 EUR za 1 m2), Bukurešť (1 452 EUR za 1 m2) a Iași (1 358 EUR za 1 m2).

Aby ste pri výbere bývania mohli urobiť kvalifikované rozhodnutie, odporúčame vám kontaktovať realitné kancelárie, navštíviť príslušné webové stránky a prečítať si špecializované noviny či časopisy.

4.6. Zdravotníctvo

Systém zdravotnej starostlivosti

Zdravotné poistenie predstavuje hlavný systém financovania, ktorý zabezpečuje ochranu zdravia obyvateľstva a poskytuje poistencom prístup k balíku základných služieb. Každý poistenec má nárok na zdravotnú pomoc od rumunských poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Služby sú kryté poistením na základe príspevkov stanovenej hodnoty. Tieto osoby sú poistené bez povinnosti platiť poistné:

• deti do 18 rokov alebo mladí ľudia do 26 rokov za predpokladu, že študujú na vysokej škole;

• osoby politicky utláčané v minulosti, veteráni, invalidi a vojnové vdovy;

• ľudia so zdravotným postihnutím bez príjmu;

• tehotné ženy a ženy krátko po pôrode, bez príjmu alebo ak  je ich príjem nižší ako národná hrubá minimálna mzda.

Občania EÚ majú právo na poskytnutie nevyhnutnej lekárskej starostlivosti na základe Európskeho preukazu zdravotného poistenia, ktorý pokrýva základné zdravotné úkony, ktoré sú neodkladné. Svoju účasť v systéme sociálneho poistenia môžu občania EÚ preukázať aj formulárom S (predtým formulár E).

Všetky osoby, na ktoré sa vzťahuje verejné zdravotné poistenie musia byť registrované u rodinného lekára, aby mohli využívať lekárske služby, akými sú: pohotovostná služba, lekárske vyšetrenia, recepty a pobyty v nemocnici. Niektoré kategórie osôb (napr. dôchodcovia, osoby trpiace rakovinou) majú nárok na dotované alebo bezplatné recepty alebo znížené ceny za konzultácie.

Primárnu zdravotnú starostlivosť poskytujú praktickí lekári poistencom registrovaným vo svojej ambulancii a za úhradu nepoisteným pacientom. Všeobecní lekári môžu poskytovať základnú lekársku starostlivosť (napr. nevyhnutné zásahy v prípade lekárskej i chirurgickej pohotovosti, pomoc v akútnych prípadoch, monitoring chronických chorôb, preventívnu zdravotnú starostlivosť), rozšírenú lekársku starostlivosť (napr. plánované rodičovstvo, určité menšie chirurgické zákroky) a doplnkovú lekársku starostlivosť (napr. postupy a techniky lekárov vyžadujúcich špeciálne vybavenie).

Lieky, ktoré si nevyžadujú lekársky predpis, je možné kúpiť v ktorejkoľvek lekárni.

Súkromný systém zdravotnej starostlivosti ponúka široký prístup k lekárom – špecialistom a vysokokvalitnému zdravotníckemu vybaveniu. Vo všeobecnosti súkromné ​​kliniky ponúkajú predplatné a súkromné ​​zdravotné poistenie ako možnosti platby.

4.7. Systém vzdelávania

Národný preduniverzitný systém je štrukturovaný v štyroch úrovniach:

  1. predškolská príprava, ktorá zahŕňa prvý, druhý a tretí rok v rámci prípravy na školskú dochádzku;
  2. základná škola, ktorá zahŕňa prípravný ročník a 1. až 4. ročník;
  3. stredná škola, ktorá zahrňa

a) nižšiu strednú školu (5. až 8. ročník) a nižšie ročníky strednej školy alebo umeleckej a remeselnej školy (9. a 10. ročník);
b) vyššia stredná škola, ktorá zahŕňa vyššie ročníky strednej školy (10. až 12./13. ročník);
4. nadstavbové štúdium

Nadstavbové štúdium na získanie odbornej kvalifikácie v súlade s Národným registrom kvalifikácií je  organizované Ministerstvom národného školstva a je určené absolventom stredných škôl s maturitou alebo bez maturity, pričom prijímanie sa realizuje v súlade so všeobecnými kritériami stanovenými Ministerstvom národného školstva. Nadstavbové vzdelávanie sa poskytuje na stredných a odborných školách. Obidva typy škôl ponúkajú  špecializované štúdium, ktoré trvá 1-3 roky v závislosti od kvalifikačnej náročnosti.

Vysokoškolské vzdelávanie má 3 úrovne:

  1. bakalárske;
  2. magisterské;
  3. doktorandské štúdium.

Povinné všeobecné vzdelávanie pozostáva z 11 ročníkov a zahŕňa základnú školu, nižšiu strednú školu a  prvé dva ročníky vyššej strednej školy. Štátne školstvo je bezplatné. Za niektoré činnosti sa však účtujú poplatky v súlade so zákonom. Rumunský jazyk sa používa na všetkých úrovniach vzdelávania. Vzdelávanie môže prebiehať aj v menšinových alebo medzinárodných jazykoch. Štátne vzdelávacie inštitúcie prevažujú nad súkromnými.

Vzdelávací systém je organizovaný ako prezenčný a externý. Školská dochádzka je povinná. Domáce vzdelávanie je určené deťom so špeciálnymi potrebami alebo s obmedzeným pohybom.

4.8. Kultúrny a spoločenský život

Spoločenský a kultúrny život v Rumunsku je bohatý a rôznorodý. Prírodné, historické a umelecké bohatstvo robí krajinu jedinečnou a jej spoznávanie  je ideálnou príležitosťou dostať sa do kontaktu so špecifickou kultúrou a spoločnosťou.

Počas návštevy historických centier miest sa môžete zúčastniť rôznych kultúrnych podujatí, ako je  napr.  uvedenie nových knižných titulov na trh, výstavy výtvarného umenia alebo veľtrhy ručne vyrábaných výrobkov, koncerty. Súčasne sa tu konajú významné podujatia, ako sú operné festivaly (napr. George Enescu Festival), stredoveké umelecké prehliadky, festivaly založené na tradíciách a folklóre (napr. stredoveký festival Sighișoara), jazzové festivaly a mestské dni. Vo veľkých mestách môžete ísť do opery alebo do divadla, navštíviť múzeá a botanické záhrady alebo môžete sledovať športové súťaže.

Ak pôjdete von mimo mesta, môžete sa vydať na výlet alebo si zalyžovať do Karpát, opaľovať sa v rekreačných strediskách Čierneho mora alebo navštíviť stredoveké hrady a pevnosti v Transylvánii a kostoly v severnom Moldavsku, ktoré sú na zozname svetového dedičstva UNESCO. Ideálnou destináciou pre pobyt uprostred fauny a flóry je delta Dunaja, ktorá je európskym unikátome, alebo môžete zažiť vidiecky turizmus.

Tradičná rumunská kuchyňa a vína sú známe po celom svete. Tradičné jedlá súvisia s históriou a geografiou balkánskych hôr. Nezabudnite navštíviť hrad Bran, miesto, kde sa zrodila Draculova legenda, jaskyne, ktoré sú pravými speleologickými klenotmi, a “Veselý cintorín” v meste Săpânța.

Ak potrebujete odborné rady o tom, ako stráviť voľný čas a dovolenku v Rumunsku, môžete sa obrátiť na miestne cestovné kancelárie.

4.9. Súkromný život (narodenie, život, úmrtie)

Narodenie
Rodné listy vydáva miestna verejná matrikav  kancelárii starostu na základe dokladov totožnosti rodičov, lekárskeho osvedčenia o narodení (vydáva nemocnica, v ktorej sa pôrod uskutočnil, alebo miestne zdravotnícke stredisko, ak sa pôrod konal doma) a sobášny list rodičov. Rodný list obsahuje rodné číslo pridelené dieťaťu. Dieťa sa stane rumunským občanom, ak má aspoň jeden z rodičov rumunské občianstvo.

Sobáš
Na právne účely sa uznávajú iba civilné sobáše. Manželstvo sa môže uzavrieť ak budúci manželia dovŕšili 18 rokov veku. Výnimočne môže osoba uzavrieť manželstvo vo veku 16 rokov v odôvodnenom prípade na základe lekárskeho potvrdenia, so súhlasom rodičov alebo opatrovníka tejto osoby a so súhlasom rodinného súdu s jurisdikciou, v ktorej má maloletý pobyt. Osoby, ktoré sa chcú zosobášiť si musia podať žiadosť na úrad starostu najneskôr desať dní pred plánovaným dátumom sobáša. Požadované dokumenty zahrňajú doklady totožnosti, lekárske osvedčenia, rodné listy, vyhlásenie budúcich manželov, že neexistuje žiadna právna prekážka, ktorá by im bránila uzavrieť manželstvo a potvrdenie o zaplatení poplatku. Manželstvo sa uzatvára na miestnom úrade verejnej správy v mieste bydliska jedného z manželov. Sobášneho aktu sa musia zúčastniť dvaja svedkovia. Matrikár vydá okamžite sobášny list.

V prípade manželstva medzi cudzími štátnymi príslušníkmi alebo medzi cudzincom a rumunským občanom, ak jeden z manželov alebo obaja nehovoria po rumunsky, alebo ak je jeden z manželov alebo obaja hluchí a/alebo nemí, musí byť prítomný autorizovaný tlmočník a vypracovaná správa.

Úmrtie
Úmrtie je potrebné nahlásiť do 3 dni. Úmrtné listy vydáva miestna verejná matrika s jurisdikciou v oblasti, kde k úmrtiu došlo, na základe ústneho vyhlásenia jedného z rodinných príslušníkov zosnulého, susedov alebo podľa okolnosti lekára. Ďalšie požadované doklady: lekárske potvrdenie osvedčujúce úmrtie, doklad totožnosti osoby, ktorá podáva vyhlásenie, doklad totožnosti zosnulého a rodný list zosnulého. Blízki príbuzní zosnulého môžu získať finančnú podporu na pokrytie výdavkov spojených s pohrebom.

4.10. Doprava

Rumunsko má širokú sieť železníc, medzinárodných, národných a miestnych cestných komunikácií a letísk. Z celkového počtu štátnych ciest je 1 000 kilometrov diaľnic. Najdôležitejšie sú: Bukurešť – Pitešť, Sibiu – Deva, Bukurešť – Ploješť, Bukurešť – Constanta, Arad – Temešvár – Lugoj – Deva, Oradea – Sibiu, Sebes – Turda. V súčasnosti sa stavajú ďalšie diaľnice. Na diaľniciach sa neplatí žiadne mýto.

Za jazdu po štátnych cestách alebo diaľniciach musia majitelia automobilov platiť cestnú daň nazývanú „rovignette“. Môžete ju zaplatiť na obdobie 7 dní, 30 dní, 90 dní alebo 12 mesiacov. Výška poplatku pre osobné auto na dobu 7 dní je 3 EUR, na 30 dní 13 EUR a na 12 mesiacov je 28 EUR.

Zákon o cestnej premávke stanovuje rýchlostný limit 130 km/h na diaľniciach, 100 km na rýchlostných cestách alebo európskych štátnych cestách (mimo zastavaných území), 90 km/h na štátnych cestách mimo miest a obcí, 50 km/h v mestách a obciach.

Pre cestujúcich vlakom, mestskou a medzimestskou autobusovou dopravou existuje množstvo zvýhodnených taríf,  napr.  v Bukurešti cestovné neplatia:  deti vo veku do 7 rokov, vojnoví veteráni, osoby so zdravotným postihnutím, všetky kategórie dôchodcov, ako aj žiaci mladší ako 18 rokov navštevujúci základné a stredné školy. Rumunskí a zahraniční študenti denného štúdia na vysokých školách a univerzitách majú 50% zľavu z mesačného cestovného. V prípade železničnej dopravy vlakmi SNCFR môžu žiaci základnej školy, študenti strednej školy, študenti denného štúdia štátnych vysokých škôl a akreditovaných vysokých škôl využiť 50% zľavu na cestovnom vo vozňoch 2. triedy “regio”. Dôchodcovia môžu využiť 6 jednosmerných jázd ročne s 50% zľavou v regionálnych alebo medziregionálných vlakoch v 2. triede. Aj súkromné železničné spoločnosti ponúkajú 50% zľavy pre žiakov, študentov a dôchodcov.

Doprava po Dunaji a Čiernom mori využíva prístavy  Konstanca, Agigea, Braila, Tulcea Galati, atď.

Okrem toho má Rumunsko niekoľko medzinárodných a národných letísk (Bukurešť, Temešvár, Sibiu, Oradea, Kluž, Iasi, Konstanca, Suceava, Baia Mare, Arad, Satu-Mare, Bacau, Craiova, Tulcea, Targu Mures).

Autobusy sú najobľúbenejším dopravným prostriedkom hromadnej verejnej dopravy, zatiaľ čo vo veľkých mestách prevládajú električky a trolejbusy. Cena lístka na MHD je prijateľná a v jednotlivých mestách sa líši (v Bukurešti stojí lístok na jednu cestu 3 RON). Systém metra v Bukurešti má päť hlavných liniek a 63 staníc spájajúcich šesť sektorov mesta (jednorazový cestovný lístok stojí 3 RON, spiatočný lístok stojí 6 RON, denný lístok stojí 8 RON a cena mesačného predplatného s neobmedzeným počtom ciest je 80 RON).

V Bukurešti sú dostupné aj lístky na integrovanú dopravu (pozemná doprava a metro). 120 minútový lístok na cestu cestu metropolou a metrom stojí 5 RON;  lístok na 2 cesty metropolou a metrom v trvaní 120 minút stojí 10 RON; 24-hodinový lístok do metropoly a metra stojí 14 RON.

5. SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE A POISTENIE

Vaše práva sociálneho zabezpečenia v Rumunsku