Životné a pracovné podmienky v Rumunsku

1. HĽADANIE PRÁCE

1.1. Ako si nájsť prácu

Zaujíma život alebo práca v Rumunsku? V článku Životné a pracovné podmienky v Rumunsku nájdete množstvo užitočných informácií na túto tému.

Občania EÚ/EHP/Švajčiarska majú voľný prístup na rumunský trh práce. Ak si hľadáte prácu, kontaktujte Národnú agentúru pre zamestnanosť (ANOFM), ktorá je rumunským verejným úradom práce, prostredníctvom jej miestnych pobočiek.  Štátni príslušníci EÚ/EHP/Švajčiarska sa môžu zamestnať za rovnakých podmienok ako rumunskí štátni príslušníci. Musia však splniť všetky potrebné formality pre nástup do zamestnania. Odporúča sa, aby medzi podpisom pracovnej zmluvy a nástupom do zamestnania bol dostatočný časový priestor na splnenie všetkých požadovaných formalít.

Záujemcovia o prácu sa môžu zaregistrovať v župných pracovných agentúrach alebo na jednom z miestnych úradov práce a ich informačných centrách situovaných po celej krajine. Župné agentúry poskytujú informačné, poradenské a sprostredkovateľské služby uchádzačom o zamestnanie, nezamestnaným ako aj potenciálnym zamestnávateľom. Všetky služby sú bezplatne. Zamestnávatelia nahlasujú všetky svoje voľné pracovné miesta ANOFM. Záujemcovia si môžu pozrieť ponuky voľných pracovných miest na webovej stránke ANOFM v sekcii ‘Persoane fizice/Locuri de muncă’, Jednotlivci/Pracovné miesta. Podrobnosti o pracovných miestach sú iba v rumunčine.

Občania EÚ/EHP, ktorí poberajú dávky v nezamestnanosti v inom členskom štáte , majú nárok na export dávok v nezamestnanosti (3 – 6 mesiacov). Musia sa však zaregistrovať do evidencie uchádzačov o zamestnanie v župnej agentúre v mieste svojho bydliska v Rumunsku.

Uchádzači o zamestnanie môžu tiež kontaktovať ktoréhokoľvek zo 45 EURES poradcov, ktorí pôsobia v župných agentúrach. Kontaktné údaje nájdete na webovej stránke ANOFM v sekcii EURES, podsekcia EURES Rumunsko.

Na národnom trhu práce pôsobia aj poskytovatelia špecializovaných služieb na podporu zamestnanosti z Rumunska ako aj z iných štátov EÚ/EHP. Národný register súkromných poskytovateľov služieb zamestnanosti akreditovaných pre domáci trh nájdete na webovej stránke ANOFM v sekcii Registre (Registre).

Prácu v Rumunsku môžete hľadať aj na rôznych webových portáloch, ktoré sú hlavným zdrojom voľných pracovných miest. Nájdete tu pracovné ponuky zverejnené priamo zamestnávateľmi. Máte možnosť nahrať svoj životopis do databázy, kde k nemu budú mať prístup zamestnávatelia hľadajúci zamestnancov.
Celoštátna, regionálna a miestna tlač prináša množstvo inzerátov na pracovné miesta (pracovné ponuky aj žiadosti).

Ak nenájdete vhodnú ponuku alebo ak chcete pracovať pre spoločnosť, ktorá nepublikuje voľné pracovné miesta o aké máte záujem, zašlite spontánnu žiadosť o prácu (spolu s CV, fotografiou, sprievodným listom) na oddelenie ľudských zdrojov príslušnej spoločnosti.

1.2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Žiadosť o prijatie do zamestnania má korešpondovať s požiadavkami kladenými na ponúkané pracovné miesto a poskytnúť dostatočný profil žiadateľa. Najbežnejším spôsobom uchádzania sa o prácu je zaslanie životopisu (CV). Vaše šance sa výrazne zvýšia, ak k CV pripojíte sprievodný list (maximálne 1 strana),. Uveďte v ňom dôvody, prečo sa o predmetnú pozíciu uchádzate. Životopis napíšte po rumunsky a ak sa vyžaduje znalosť cudzieho jazyka aj v danom jazyku.

Pokiaľ ide o formát životopisu, použite štandardné vzory CV. Sieť EURES Rumunsko odporúča používať formát Europass. Životopis by mal obsahovať zručnosti, znalosti a skúsenosti prezentované v chronologickom poradí. Súčasné, resp. posledné zamestnanie uveďte na 1. mieste v časti Pracovné skúsenosti. Vzor európskeho CV Europass a pokyny na jeho vyplnenie nájdete na webovej stránke Europass. Potrebné informácie máte k dispozícii aj na webovej stránke Národného úradu pre kvalifikácie.

Na pohovor si prineste životopis a ďalšie podporné dokumenty. Nezabudnite na doklad o dosiahnutom vzdelaní, overenú kópiu diplomu, osvedčenia o odbornej príprave, výpis z registra trestov, osvedčenie o lekárskej prehliadke alebo referencie z predchádzajúcich zamestnaní. Zamestnávatelia môžu požiadať uchádzačov o absolvovanie psychologického testu.

2. PRESŤAHOVANIE SA DO INEJ KRAJINY

2.1. Pohyb tovaru a kapitálu

2.2. Hľadanie ubytovania

Pred odchodom z krajiny pôvodu sa odporúča zistiť, v ktorom meste v Rumunsku budete bývať. V závislosti od rozpočtu a individuálnych preferencií existuje veľa možností ako nájsť ubytovanie.

Prenájom
Ak si  chcete prenajať byt, prejdite realitné sekcie printových alebo online médií. Môžete  tiež kontaktovať realitného makléra (pozrite si “Pagini Aurii” – Zlaté stránky). Nájomné závisí od veľkosti nehnuteľnosti, jej polohy a vybavenia (nábytok, spotrebiče, a pod.). V apríli 2024 sa priemerné náklady na prenájom štúdiového apartmánu vo veľkých mestách pohybovali od 320 EUR (v Iasi ) do 350 EUR (v Bukurešti a Kluži). Priemerné náklady na jednoizbový byt sú približne 400 EUR (v Temešvári) a 550 EUR (v Kluži). ) Pri dvojizbových miestach sa ceny pohybujú od 470 EUR (v Oradei) do 700 EUR (v Bukurešti). Na prenájom ubytovania a podpísanie zmluvy s majiteľom potrebujete platný doklad totožnosti.

Nájomná zmluva musí byť oficiálna a v písomnej forme. Nájomné spravidla nezahŕňa poplatky za energie (elektrina, plyn, voda, kúrenie, telefón), ktoré musí nájomca uhradiť osobitne. Vlastníci nehnuteľnosti musia zabezpečiť registráciu nájomných zmlúv o nájme na daňovom úrade, kde sú registrovaní ako daňoví poplatníci, a zaplatenie príslušných daní. Ak platíte nájomné iným spôsobom ako bankovým prevodom, odporúčame vám, aby ste si od vlastníka vyžiadali doklad o zaplatení nájomného.

Ubytovanie pre študentov
Študenti, ktorí cestujú do Rumunska kvôli štúdiu alebo práci, môžu bývať v študentských ubytovniach, prenajať si apartmány alebo byty. Informácie o možnostiach ubytovania v študentských ubytovniach nájdete na webových stránkach univerzít.

Hľadanie bytu na internete
Ponuky realitných agentúr aj súkromných osôb nájdete aj na mnohých realitných portáloch..

Kúpa nehnuteľnosti  

Ceny bytov sa v jednotlivých mestách líšia. V apríli 2024 boli podľa indexu Imobiliare.ro najvyššie ceny v Kluži Napoca (2 874 EUR/m2),   Brašove (2 211 EUR/m2), Temešvári (1 885 EUR/m2), Bukurešti (1 850 EUR/m2), a Iaşi (1 629 EUR/m2).

Pri kúpe nehnuteľnosti musia byť všetky dokumenty overené u notára. Kupujúci zároveň podpisuje zmluvy s dodávateľmi pre tieto služby: elektrina, plyn, voda, telefón a kúrenie atď.  Následne musí kontaktovať svojich správcov budov.  Faktúry za energie musíte uhradiť v lehote splatnosti, zvyčajne mesačne, v opačnom prípade môže dôjsť k prerušeniu dodávky takýchto služieb.

2.3. Hľadanie školy

Občania EÚ/EHP, ktorí chcú svoje deti zapísať  do rumunského vzdelávacieho systému majú dve možnosti: štátne školy alebo súkromné školy. Pred presťahovaním sa do Rumunska vám odporúčame urobiť si aspoň základný prieskum typov škôl nachádzajúcich sa v blízkosti nového bydliska. Rodičia prostredníctvom osvedčenia o predchádzajúcom vzdelaní svojich detí preukazujú novej škole, čo ich deti študovali v krajine pôvodu.

Vo všeobecnosti platí spádový princíp, teda blízkosť bydliska od vzdelávacej inštitúcie. Vzdelávacie inštitúcie (až do úrovne strednej školy) v určitej lokalite garantujú miesta pre deti žijúce v tejto oblasti. Všetky zostávajúce miesta sa potom obsadzujú záujemcami z iných lokalít. Pri zápise detí do materskej školy, základnej školy alebo nižšej strednej školy sa nevyžaduje žiadne vyšetrenie. Jedinou požiadavkou je predložiť lekárske potvrdenie o prípadnom patologickom stave dieťaťa. Prijímanie na stredné a vysoké školy sa realizuje prostredníctvom počítačového prideľovacieho procesu po písomných národných hodnotiacich testoch. Zohľadňujú sa aj predchádzajúce študijné výsledky.

Súkromné vzdelávacie inštitúcie (materské školy, stredné školy, univerzity) spoplatňujú zápis aj školné. Aj verejné vysoké školy účtujú poplatky za zápis a školné. Školné sa vzťahuje na študentov prijatých na miesta,  ktoré nie sú financované zo štátneho rozpočtu.

Informácie o rumunskom systéme vzdelávania máte k dispozícii na webovej stránke Ministerstva školstva, miestnych úradoch a na špecializovaných portáloch.

2.4. Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

2.5. Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Občania EÚ/EHP/Švajčiarska a a ich rodinní príslušníci môžu vstúpiť na územie Rumunska s občianskym preukazom alebo platným cestovným pasom. Ich rodinní príslušníci, ktorí nie sú občanmi EÚ, môžu vstúpiť na územie Rumunska s platným cestovným pasom so vstupným vízom udeleným rumunským veľvyslanectvom alebo konzulátom. Vízum môžu na požiadanie získať v zrýchlenom konaní (48 hodín) s predchádzajúcim súhlasom Národného vízového centra Ministerstva zahraničných vecí. Vízum je potrebné, ak ktorýkoľvek rodinný príslušník pochádza zo štátu, na ktorý sa vzťahujú tieto podmienky na vstup do Rumunska.

Každý rodinný príslušník, ktorý nie je občanom EÚ, je oslobodený od povinnosti získať vízum, ak spĺňa dve podmienky kumulatívne: ak sprevádza občana EÚ/EHP a Švajčiarska, ktorý si uplatňuje právo na pobyt na území Rumunska, alebo sa k nemu pripája a ak je zároveň držiteľom platného dokladu preukazujúceho  jeho pobyt v inom členskom štáte ako rodinný príslušník občana  EÚ/EHP, ktorého sprevádzajú alebo sa k nemu pripájajú v Rumunsku.

Občania EÚ/EHP a Švajčiarska, ktorí vstúpia na územie Rumunska, majú právo na pobyt počas doby troch mesiacov od dátumu vstupu bez akýchkoľvek ďalších podmienok. Výnimočne majú právo na pobyt počas doby 6 mesiacov od vstupu na územie Rumunska bez akýchkoľvek ďalších podmienok občania krajín EÚ/EHP alebo Švajčiarska, ktorí prídu do Rumunska a hľadajú si prácu. Rodinní príslušníci občanov EÚ/EHP a Švajčiarska, ktorí ich sprevádzajú alebo sa k ním pripoja neskôr, majú rovnaké právo na pobyt v Rumunsku bez ohľadu na občianstvo.

Občania EÚ/EHP a Švajčiarska, ktorí chcú zostať v Rumunsku dlhšie ako tri mesiace, musia mať zaregistrovaný pobyt a získať osvedčenie o registrácii z miestnej pobočky Generálneho inšpektorátu pre migráciu. Nárok na pobyt na obdobie dlhšie ako tri mesiace majú v prípade, ak spĺňajú  jednu z nasledujúcich podmienok: majú štatút pracovníka; majú zdravotné poistenie a dostatok finančných prostriedkov na živobytie pre seba a pre svojich rodinných príslušníkov aspoň na úrovni garantovaného minimálneho príjmu platného v Rumunsku; sú zapísaní v rumunskej inštitúcii, ktorá poskytuje vzdelávanie alebo priebežnú odbornú prípravu a majú prostriedky potrebné na to, aby uživili seba a svojich rodinných príslušníkov; sú to rodinnými príslušníkmi občana EÚ, ktorý spĺňa jednu z vyššie uvedených podmienok, alebo rumunského občana s bydliskom v Rumunsku.

Rodinní príslušníci, ktorí nie sú občanmi EÚ/EHP a Švajčiarska majú právo na pobyt dlhší ako 3 mesiace, ak sprevádzajú občana EÚ/EHP a Švajčiarska, ktorý spĺňa jednu z vyššie uvedených podmienok, alebo sa k nemu pripájajú.

Občania EÚ/EHP alebo ich rodinní príslušníci, ktorí majú nepretržitý legálny pobyt v Rumunsku po dobu najmenej 5 rokov, môžu požiadať o trvalý pobyt a preukaz o trvalom pobyte. Rovnaké právo majú ľudia, ktorí nemajú občianstvo EÚ, ale nepretržite sa zdržiavajú v Rumunsku po dobu najmenej najmenej 5 rokov ako rodinní príslušníci občana EÚ/EHP/Švajčiarskej konfederácie, ktorý má trvalý pobyt. Preukaz o trvalom pobyte vydáva Generálny inšpektorát pre imigráciu na základe žiadosti podanej do 3 mesiacov od dátumu príchodu do Rumunska.

2.6. Kontrolný zoznam pred príchodom do krajiny a po ňom

Informácie o vstupe do Rumunska, registrácii pobytu a povolení na pobyt nájdete na webovej stránke Generálneho inšpektorátu pre imigráciu aj na portáli pohraničnej polície. Na získanie ďalších informácií o podmienkach vstupu sa tiež odporúča kontaktovať diplomatickú misiu Rumunska vo vašej krajine.

Všeobecné informácie o pracovných a životných podmienkach v Rumunsku môžete získať od rumunského EURES poradcu. Pred odchodom do Rumunska sa uistite, že ste dostali pracovnú zmluvu. Jej kópiu si vezmite so sebou. Po nástupe do zamestnania zamestnávateľ zadá pracovnú zmluvu do všeobecného registra zamestnancov, čo je aplikácia inšpektorátu práce.

Skontrolujte si, či máte pri sebe doklady totožnosti, životopis a certifikáty a referenčné listy potvrdzujúce vaše vzdelanie a odbornú prax (najlepšie preložené do rumunčiny), doklady potvrdzujúce váš rodinný stav, sobášny list, rodný list. Skontrolujte, či je váš vodičský preukaz platný. Nezabudnite si vziať so sebou platný doklad o zdravotnom poistení, najlepšie Európsky preukaz zdravotného poistenia (pre vás aj pre vašu rodinu).

Poberáte dávky v nezamestnanosti v krajine svojho pôvodu a chcete si zachovať nárok na ich výplatu v Rumunsku? Požiadajte príslušnú inštitúciu, ktorá vám ich vypláca o vydanie európskeho prenosného formulára U2. Do siedmich dni od dátumu schválenia exportu dávok v nezamestnanosti sa musíte zaregistrovať v miestne príslušnej agentúre pre zamestnanosť v mieste vášho bydliska v Rumunsku.

Ak si zaregistrujete pobyt v regionálnych štruktúrach Generálneho inšpektorátu pre imigráciu, získate doklad preukazujúci váš pobyt v Rumunsku (potvrdenie o registrácii pre vás, pobytový preukaz pre vašich rodinných príslušníkov). Získate aj osobné identifikačné číslo, ktoré je dôležité vo vzťahu s bankami (zriadenie účtu), s inými inštitúciami, na účely platenia daní, prístupu k lekárskym službám atď.

Ubytovanie/Bývanie

Pokúste sa nájsť ubytovanie pokiaľ možno ešte pred príchodom do krajiny a preskúmajte ceny prenájmu/bytu. Viac informácií o ubytovaní nájdete v bode 2.2.

Rodina

Ako mobilný pracovník máte vy a vaša rodina rovnaké práva ako domáci pracovníci. Členovia vašej rodiny vás môžu sprevádzať a majú nárok pracovať a študovať v ​​Rumunsku. Miesta pre deti v materských školách alebo školách si hľadajte v predstihu. Nezabudnite si priniesť so sebou všetky relevantné dokumenty.

Národnou menou je leu (RON). Cudzie meny si môžete zameniť na letisku, v bankách alebo v súkromných zmenárňach. Súkromné zmenárne si účtujú rôzne transakčné poplatky.

3. PRACOVNÉ PODMIENKY

3.1. Prehľad pracovných podmienok v Európe

3. 2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií

3.3. Druhy zamestnania

Podľa Zákonníka práce sa človek stáva práceschopným dovŕšením veku 16 rokov. So súhlasom rodičov alebo zákonných zástupcov však môže fyzická osoba podpísať pracovnú zmluvu ako zamestnanec vo veku 15 rokov na výkon činností, ktoré sú primerané úrovni jej  fyzického rozvoja, zručnostiam a vedomostiam, ak to neohrozí jej zdravie, bezpečnosť, ďalší vývoj alebo odbornú prípravu. Náročné, škodlivé alebo nebezpečné práce môžu vykonávať iba osoby staršie ako 18 rokov. Tieto pracovné miesta sú vymedzené vládnym rozhodnutím.

Pracovná zmluva môže byť uzatvorená na dobu určitú alebo na dobu určitú, s pracovným časom na plný alebo čiastočný úväzok. Pre zamestnancov na plný úväzok je pracovný čas 8 pracovných hodín denne (40 hodín/5 dní v týždni). Pracovný čas je spravidla rovnomerne rozvrhnutý a zahŕňa 2 dni odpočinku. V závislosti od profilu spoločnosti sa možno rozhodnúť pre nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času za predpokladu, že bude dodržaná bežná pracovná doba 40 hodín týždenne. Maximálny zákonný pracovný čas nesmie prekročiť 48 hodín týždenne vrátane nadčasov. Existujú výnimky umožňujúce predĺženie maximálnej lehoty, podliehajú však prísnym právnym predpisom.

Zákonník práce obsahuje aj ustanovenia o dočasnej agentúrnej práci. Túto prácu vykonáva dočasný zamestnanec, ktorý má uzavretú zmluvu s agentúrou dočasného zamestnávania a je sprístupnený  užívateľovi na výkon dočasnej práce pod vedením a dohľadom tohto užívateľa. Dočasné pracovné pridelenie nemôže trvať dlhšie ako 24 mesiacov. Za určitých podmienok môže byť táto dočasná práca predĺžená o ďalšie po sebe nasledujúce obdobia, ktoré spolu s počiatočnou dĺžkou trvania kontraktu nemôže presiahnuť obdobie 36 mesiacov.

Skúšobná doba je bežnou možnosťou v pracovnoprávnych vzťahoch medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, medzi agentúrami dočasného zamestnávania a brigádnikmi. Pri pracovných zmluvách na na dobu neurčitú je skúšobná doba najviac 90 kalendárnych dní pre prevádzkové pozície, najviac 120 kalendárnych dní pre vedúce pozície a najviac 30 dní pre zdravotne postihnuté osoby. Pre absolventov vysokých škôl sa za prax považuje prvých 6 mesiacov po nástupe do zamestnania. To neplatí pre povolania, pri ktorých sa doba praxe riadi osobitnými zákonmi. Každá skúšobná doba za započítava do odpracovaných rokov. V skúšobnej dobe sa individuálna pracovná zmluva končí jednoduchou výpoveďou a zamestnanec nie je povinný zotrvať počas výpovednej lehoty.

Občania EÚ môžu zastávať akúkoľvek pozíciu, okrem funkcie štátneho zamestnanca, ktorá si vyžaduje rumunské štátne občianstvo.

Ak chce osoba poskytovať príležitostné služby (samostatná zárobková činnosť), môže sa rozhodnúť uzavrieť so zamestnávateľom zmluvu o spolupráci. Tento typ zmluvy sa riadi Občianskym zákonníkom. Najbežnejšími formami zmluvy o spolupráci sú zmluva o poskytnutí služby a zmluva o autorskom práve.

Zákonník práce upravuje aj zamestnávanie sezónnych pracovníkov. Pracovník uzatvorí so zamestnávateľom individuálnu pracovnú zmluvu na plný úväzok na dobu určitú na zabezpečenie činností, ktoré sa vykonávajú v závislosti od striedania ročných období. Zahraniční pracovníci z krajín mimo EÚ (s hlavným bydliskom v tzv. tretej krajine) môžu v Rumunsku pracovať na základe individuálnej pracovnej zmluvy na dobu určitú uzatvorenú so zamestnávateľom, ale aj na základe oznámenia o zamestnaní vydaného Generálnym inšpektorátom pre imigráciu.

3.4. Pracovné zmluvy

Pracovné zmluvy sú nariadené zákonom. Povinnosťou zamestnávateľa je vyhotoviť pracovnú zmluvu, ktorá musí mať písomnú podobu.

Pracovná zmluva musí obsahovať:

• identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca;
• sídlo a registrovanú adresu zamestnávateľa;
• druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jej stručnú charakteristiku;
• riziká špecifické pre tento druh práce;
• miesto výkonu práce;
• deň nástupu do práce;
• mzdové podmienky (vrátane odmien);
• pracovnú dobu (hodiny/denne a dni/týždenne);
• nárok na dovolenku,
• pracovné podmienky (uvedené v kolektívnej zmluve) a akékoľvek ďalšie uplatniteľné ustanovenia.

Osoba môže byť zamestnaná iba na základe lekárskeho potvrdenia osvedčujúceho, že dotknutá osoba je spôsobilá vykonávať predmetnú prácu.

Pracovná zmluva v rumunskom jazyku sa uzatvára pred nástupom do práce, a to výhradne písomne na základe súhlasu zúčastnených strán. Povinnosť písomne uzavrieť pracovnú zmluvu sa vzťahuje na zamestnávateľa. Pracovné zmluvy zadáva zamestnávateľ do všeobecného registra zamestnancov. Zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť zamestnancovi kópiu pracovnej zmluvy podpísanú oboma zúčastnenými stranami predtým, ako začne pracovať. Pracovná zmluva na dobu určitú sa uzatvára na maximálne na obdobie 36 mesiacov. Ak bol pracovný pomer uzavretý z dôvodu zastupovania zamestnanca, ktorého pracovný pomer bol pozastavený, pracovný pomer na dobu určitú zaniká, len čo pominú dôvody, ktoré viedli k prerušeniu jeho individuálnej pracovnej zmluvy.

Akákoľvek zmena a doplnenie podmienok stanovených v pracovnej zmluve by sa mala vykonať prostredníctvom dodatku k zmluve pred vykonaním zmeny, s výnimkou prípadov, keď je takáto zmena výslovne stanovená v zákone alebo v platnej kolektívnej pracovnej zmluve.

Individuálna pracovná zmluva na kratší pracovný čas sa uzatvára, ak zamestnávateľ zamestnáva osoby na kratší pracovný čas (menej ako počet hodín zodpovedajúci plnému pracovnému úväzku) na základe individuálnych pracovných zmlúv na dobu určitú/neurčitú. Priznané práva na odmenu sú úmerné skutočnému pracovnému času. Je tiež možné pracovať na diaľku (telework). Jednotlivé zmluvy o práci na diaľku musia byť uzatvorené písomne ​​a musia obsahovať zmienku o tom, že zamestnanec vykonáva prácu na diaľku, pracovný režim, ktorým môže zamestnávateľ kontrolovať prácu zamestnanca, spôsob vykonávania týchto kontrol a pod.

Zákonník práce navyše obsahuje aj ustanovenia o práci vykonávanej prostredníctvom dočasného zamestnanca. Túto prácu vykonáva dočasný zamestnanec, ktorý má uzavretú pracovnú zmluvu na dobu určitú; zamestnanec je užívateľskému zamestnávateľovi k dispozícii na dočasnú prácu pod vedením a dohľadom tohto užívateľa. Dočasná pracovná misia nemôže trvať dlhšie ako 24 mesiacov. Dá sa predĺžiť len za určitých podmienok až na 36 mesiacov.

Ďalšou formou práce je práca z domu (telework) v oblastiach činnosti, kde to umožňuje charakter práce. Telepráca závisí od dohody strán a je jasne stanovená v pracovnej zmluve pre nových zamestnancov alebo prostredníctvom dodatku k existujúcej pracovnej zmluve. Pracovníkovi sa priznávajú všetky práva ustanovené zákonom, vnútornými predpismi a kolektívnymi pracovnými zmluvami, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov, ktorí majú svoje pracovisko v sídle svojho zamestnávateľa alebo doma. Ak pracovník odmietne pracovať z domu, spoločnosť nie je oprávnená jednostranne zmeniť pracovnú zmluvu a nemôže ani pracovníka sankcionovať.

Vnútroštátna legislatíva upravuje aj prácu nádenníkov (fyzických osôb, rumunských alebo zahraničných občanov, ktorí príležitostne vykonávajú nekvalifikované činnosti pre príjemcu za odmenu). Trvanie takejto príležitostnej práce je najmenej jeden deň, čo zodpovedá 8 hodinám práce. Príjemcami môžu byť správne a územné jednotky, právnické osoby, oprávnené fyzické osoby, jednotlivé podniky, rodinné podniky. Pracovný pomer medzi nádenníkom a poberateľom dávky vzniká vzájomnou dohodou strán bez uzatvorenia písomnej individuálnej pracovnej zmluvy.

Viac informácií ohľadom pracovných vzťahov, bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je možné získať na webovej stránke Inšpektorátu práce alebo Ministerstva práce a sociálnej spravodlivosti.

3.5. Špeciálne kategórie

Pracovná doba pre mladých ľudí do veku 18 a menej rokov je obmedzená na 6 hodín denne a 30 hodín týždenne. Mladí ľudia do 18 rokov nemôžu vykonávať nočnú prácu alebo prácu nadčas. Okrem toho sa nočná práca nesmie ukladať tehotným ženám, ženám krátko po pôrode alebo dojčiacim matkám.

Mladí ľudia do 18 rokov majú nárok na obednú prestávku v trvaní najmenej 30 minút, ak ich denná pracovná doba presiahne 4,5 hodiny.

Podľa Zákonníka práce majú zamestnanci nárok na dovolenku v dĺžke minimálne 20 pracovných dní.  Skutočný rozsah dovolenky za kalendárny rok sa určí v pracovnej zmluve úmerne k činnosti vykonávanej v priebehu roka. Mladí ľudia do 18 rokov, zamestnanci vykonávajúci práce v sťažených, zdraviu nebezpečných a škodlivých pracovných podmienkach, nevidiace osoby a iné osoby so zdravotným postihnutím majú nárok na dodatočnú dovolenku v trvaní najmenej 3 pracovných dní ročne.

Osoby so zdravotným postihnutím môžu byť zamestnané na špeciálne zriadených, chránených pracoviskách vybavených vhodným zariadením a upravených tak, aby sa odstránili prípadné prekážky.
Osoby so zdravotným postihnutím môžu tiež vykonávať prácu na diaľku (telework). V takom prípade musí zamestnávateľ zabezpečiť dopravu  všetkých surovín a koncových výrobkov vyrobených zamestnancom do a z domu zamestnanca. Osoby s ťažkým, pokročilým alebo priemerným zdravotným postihnutím, ktoré majú uzatvorenú pracovnú zmluvu, požívajú osobitné práva ochrany.
Inštitúciou zodpovednou za ochranu osôb so zdravotným postihnutím je Národný úrad pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý je v pôsobnosti Ministerstva práce a sociálnej spravodlivosti.

Utečenci, osoby, ktoré požívajú iný druh sociálnej ochrany alebo osoby, ktoré požiadali o azyl a a ktoré podľa zákona majú prístup na trh práce, cudzí štátni príslušníci alebo občania bez štátnej príslušnosti, ktorí boli zamestnaní alebo získali príjmy v Rumunsku alebo ktorí majú právo pracovať v Rumunsku sú príjemcami na účely zákona o zabezpečení v nezamestnanosti a podpore zamestnanosti.

Cudzincom prichádzajúcim z krajín mimo EÚ je umožnený prístup na rumunský trh práce, pokiaľ sa neobsadené pracovné miesta nemôžu obsadiť prijatím rumunských občanov alebo občanov EÚ/EHP a Švajčiarska . Ak sa chcú zamestnať, potrebujú povolenie na zamestnanie, ktoré vydáva Generálny inšpektorát pre imigráciu na žiadosť zamestnávateľa.

3.6. Samostatná zárobková činnosť

Fyzické osoby, ktoré sú občanmi EÚ/EHP môžu vykonávať podnikateľskú činnosť v Rumunsku nasledovne: ako  živnostníci, individuálne a ako samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO); ako podnikatelia vlastniaci  samostatný podnik; ako členovia rodinného podniku v súlade s nariadením vlády č. 44/2008 o vykonávaní podnikateľskej činnosti živnostníkmi, fyzickými osobami a rodinnými podnikmi.

Živnostníci, fyzické osoby alebo rodinné podniky môžu získať oprávnenie na vykonávanie nezávislej podnikateľskej činnosti v akejkoľvek oblasti, živnosti alebo profesii, s výnimkou tých, ktoré sa riadia osobitnými zákonmi, za predpokladu, že majú bydlisko v Rumunsku. Registrácia v Národnom obchodnom registri a povolenie na prevádzkovanie/výkon činnosti sú povinné. Živnostník je podnikateľ bez právnej subjektivity, organizovaný fyzickou osobou, ktorá využíva predovšetkým vlastnú pracovnú silu. Fyzická osoba vykonávajúca svoje podnikateľské činnosti ako živnostník (PFA) je poistená vo verejnom systéme dôchodkového a sociálneho zabezpečenia. Má nárok na poistenie v systéme zdravotného poistenia a poistenia v nezamestnanosti v súlade s relevantnými právnymi predpismi.

Živnostník môže vykonávať činnosti, na ktoré bol oprávnený, sám alebo maximálne s tromi osobami najatými živnostníkom ako zamestnávateľom na základe individuálnej pracovnej zmluvy uzatvorenej a registrovanej v zmysle ustanovení zákona. Majitelia jednotlivých podnikov môžu zamestnávať ďalšie osoby na základe individuálnej pracovnej zmluvy, môžu spolupracovať s inými živnostníkmi, s inými vlastníkmi jednotlivých podnikov, so zástupcami rodinného podniku alebo s inými právnickými osobami. Rodinné podniky majú dvoch alebo viacerých členov tej istej rodiny. Členovia rodinného podniku sú poistení v systéme štátneho sociálneho poistenia (dôchodky, nezamestnanosť, zdravie).

3.7. Platové podmienky

Pokiaľ ide o výšku a vyplácanie mzdy, je zakázaná akákoľvek diskriminácia na základe veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, národnosti, rasy, farby pleti, etnického pôvodu, náboženstva, politickej orientácie, sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, rodinného stavu alebo zodpovednosti, členstva alebo činnosti v odboroch.

Platy zahŕňajú základný plat, pohyblivé zložky a ďalšie príplatky (napr.: za nočnú prácu, za prácu nadčas a pod.). Výplata mzdy má prednosť pred akýmikoľvek inými finančnými záväzkami zamestnávateľa.

Zamestnávateľ je povinný vyplácať mesačnú hrubú mzdu minimálne vo výške zákonom stanovenej minimálnej hrubej mzdy v národnom hospodárstve.

V roku 2024 je garantovaná národná hrubá minimálna mzda  vo výške   3 300 RON  mesačne (cca 660 EUR), pričom čistý nominálny príjem je 2 079  RON mesačne (660 EUR). Garantovanú minimálnu hrubú mzdu možno zamestnancovi vyplácať najviac 2 roky od uzatvorenia individuálnej pracovnej zmluvy. Po týchto dvoch rokoch mu bude vyplácaná vyššia základná mzda ako je garantovaná vnútroštátna minimálna hrubá mzda bez ohľadu na to, či získal kvalifikáciu. Vláda tiež stanovila národný základný hrubý minimálny plat pre stavebných robotníkov (4 582 RON) a pracovníkov v poľnohospodárstve a potravinárstve (3 436 RON). Od platenia 10 % dane z príjmu sú oslobodení zamestnanci v stavebníctve, poľnohospodárstve a potravinárstve, ako aj v IT oblasti, ktorí pracujú vo vývoji softvéru a dosahujú hrubý mesačný príjem do 10 000 RON.

Systém odmeňovania zamestnancov verejných a štátnych inštitúcií, ktoré sú financované úplne alebo z väčšej časti zo štátneho rozpočtu, rozpočtu verejného sociálneho poistenia, miestneho rozpočtu a rozpočtov osobitných fondov, sa zostavuje v súlade s platnými právnymi predpismi po rokovaniach  s reprezentatívnymi odborovými zväzmi.

V marci 2024 bola nominálna  priemerná hrubá mzda 8 502 RON (cca 1 700 EUR), pričom priemerný čistý nominálny príjem bol 5 185 RON mesačne (cca 1 040 EUR).

Zamestnávateľ je povinný vystavovať svojim zamestnancom mesačnú výplatnú pásku. Výplatná páska obsahuje predovšetkým: základný plat zamestnanca, všetky príplatky k platu, odvody do dôchodkového a zdravotníckeho fondu, daň z príjmu. Zamestnávateľ je zodpovedný za platenie odvodov do fondov zdravotného poistenia, poistenia v nezamestnanosti a odvodov do systému sociálneho poistenia  – 4.3. (Príjmy a dane).

3.8. Pracovná doba

Pracovný čas na plný úväzok je 8 hodín denne a 40 hodín týždenne pričom nesmie prekročiť 48 hodín týždenne vrátane nadčasov. Mladí ľudia do 18  môžu pracovať maximálne 6 hodín denne a 30 hodín týždenne.

Pri práci na zmeny môže pracovný čas presiahnuť 8 hodín denne a 48 hodín týždenne, ak celkový počet pracovných hodín počítaný na obdobie maximálne 3 týždňov nepresiahne 8 hodín denne a 48 hodín týždenne. Pracovný čas vrátane nadčasov môže výnimočne presiahnuť 48 hodín týždenne ak priemerný počet pracovných hodín prepočítaný za referenčné obdobie 3 kalendárnych mesiacov nepresiahne 48 hodín týždenne.

Pre určité oblasti činnosti, subjekty alebo profesie je možné stanoviť denný pracovný čas kratší alebo dlhší ako 8 hodín na základe kolektívneho alebo individuálneho vyjednávania alebo prostredníctvom osobitných regulačných aktov. Po dennom pracovnom čase 12 hodín musí nasledovať 24-hodinový odpočinok.

Nadčasy sa kompenzujú plateným voľnom do 60 kalendárnych dní od ich vykonania alebo poskytnutím príplatku. Ak v tejto lehote nie je možná náhrada mzdy za náhradné voľno, za vykonanú prácu je potrebné pripočítať primeraný príplatok. Doplatok sa stanovuje na základe vyjednávania podľa ustanovení kolektívnej zmluvy alebo individuálnej pracovnej zmluvy a nesmie byť nižší ako 75% základného platu.

Práca vykonávaná medzi 22. – 6. hodinou je klasifikovaná ako nočná práca. Nočný zamestnanec vykonáva nočnú prácu v priebehu denného pracovného času najmenej tri hodiny alebo vykonáva nočnú prácu najmenej 30% mesačného pracovného času.  Bežný pracovný čas zamestnancov, ktorí vykonávajú nočnú prácu, nesmie presiahnuť v priemere 8 hodín denne v prepočte na referenčné obdobie najviac 3 kalendárnych mesiacov pri dodržaní zákonných ustanovení o týždennom odpočinku.

Zamestnanci, ktorí vykonávajú nočnú prácu majú nárok na:

• skrátenie bežného denného pracovného času o 1 hodinu za dni, v ktorých vykonávajú aspoň 3 hodiny nočnej práce, bez akéhokoľvek zníženia ich základného platu; alebo
• príplatok vo výške najmenej 25% základného platu, ak vykonávajú nočnú prácu najmenej tri hodiny v rámci bežného pracovného času.

Podľa Zákonníka práce sa zamestnancom poskytujú nasledujúce doby odpočinku: obedná prestávka, denný odpočinok, týždenný odpočinok a sviatky.

Ak denný pracovný čas presiahne 6 hodín, zamestnanec má nárok na prestávku na obed a iné prestávky v súlade s podmienkami príslušnej kolektívnej zmluvy o práci alebo s vnútornými predpismi zamestnávateľa. Mladí ľudia do 18 rokov majú nárok na prestávku na obed v trvaní najmenej 30 minút, ak ich denný pracovný čas presiahne 4,5 hodiny. Prestávky nie sú zahrnuté v bežnom dennom pracovnom čase, ak nie je ustanovené inak v príslušnej kolektívnej zmluve alebo interných predpisoch zamestnávateľa. Týždenný odpočinok pozostáva z 2 po sebe nasledujúcich dní, spravidla soboty a nedele.

3.9. Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka, atď.)

Ročná dovolenka

Podľa Zákonníka práce má každý zamestnanec nárok na ročnú dovolenku s náhradou mzdy v trvaní najmenej 20 dní v roku, ktorá je stanovená v individuálnej pracovnej zmluve v súlade s platnými predpismi a s príslušnou kolektívnou zmluvou. Zamestnanci pracujúci v sťažených, nebezpečných alebo škodlivých podmienkach, osoby so zdravotným postihnutím, nevidiace osoby a mladí ľudia do 18 rokov majú nárok na dodatočnú ročnú dovolenku v trvaní najmenej 3 dní.

Štátne sviatky ustanovené zákonom a kolektívnou zmluvou sa nezahŕňajú do doby platenej dovolenky.

Počas dovolenky dostáva zamestnanec príspevok, ktorý predstavuje denný priemer mzdových nárokov stanovených v individuálnej pracovnej zmluve za posledné 3 mesiace pred dovolenkou, vynásobený počtom dní dovolenky. Príspevok na dovolenku za kalendárny rok musí byť vyplatený najneskôr do lehoty 5 pracovných dní pred nástupom na dovolenku.

V zmysle Zákonníka práce má zamestnanec okrem platenej dovolenky nárok na dni plateného voľna v prípade výnimočných rodinných a iných udalostí, ktoré sú ustanovené zákonom, kolektívnou zmluvou alebo internými predpismi zamestnávateľa. Zamestnanci majú nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v prípade výnimočných rodinných udalostí alebo iných situácií: uzavretie manželstva zamestnanca – 5 dní; uzavretie manželstva dieťaťa zamestnanca – 2 dni; narodenie dieťaťa – 5 dní (10 dní, ak sa zamestnanec zúčastnil kurzov starostlivosti o dieťa); smrť manžela, dieťaťa, rodičov, svokrov – 3 dni; smrť starých rodičov, bratov, sestier – 1 deň; darcovia krvi – podľa platných zákonných ustanovení; pri zmene zamestnania v rámci tej istej spoločnosti, pri presťahovaní do iného mesta – 5 dní.

Štátne sviatky (dni pracovného pokoja):

• 1. a 2. január – Nový rok
• 24. január
• dni veľkonočných sviatkov (Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok)
• 1. máj – Deň práce
• Svätodušná nedeľa a Svätodušný pondelok
• 15. august – sv. Mária
• 30. november
• 1. december – štátny sviatok Rumunska
• 25. a 26. decembra – Vianočné sviatky
• 2 dni pre každý z 3 každoročných náboženských sviatkov vyhlásených oprávnenými náboženskými inštitúciami inými ako kresťanskými pre zamestnancov, ktorí sú členmi týchto inštitúcií.

Dovolenka na odbornú prípravu.
Zamestnanci majú na základe požiadania nárok na dovolenku na odbornú prípravu. Takáto dovolenka môže byť platená alebo neplatená.

Nemocenské a dávky sociálneho zdravotného poistenia, na ktoré majú zamestnanci nárok, sú: nemocenské a príspevky pri dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu bežných chorôb alebo úrazov, ku ktorým došlo mimo pracovného pomeru; zdravotná dovolenka a príspevky na prevenciu chorôb a obnovu schopnosti pracovať len v prípade pracovných úrazov alebo chorôb z povolania; materská dovolenka a príspevky, dovolenka a príspevky na starostlivosť o choré dieťa, práceneschopnosť a príspevky súvisiace s rizikovým tehotenstvom.

Zamestnanci majú nárok na neplatené voľno z osobných dôvodov.

3.10. Ukončenie pracovného pomeru

Pracovný pomer môže byť ukončený zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa.

Pracovný pomer zaniká:

• dňom vydania rozhodnutia o odchode do dôchodku podľa platných právnych predpisov;
• dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o treste odňatia slobody;
• dňom odobratia povolenia alebo osvedčenia nevyhnutného na výkon práce;
• dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o zákaze výkonu činnosti, alebo zastávania pozície;
• dňom skončenia platnosti pracovnej zmluvy na dobu určitú;
• dňom odvolania súhlasu s prácou rodičmi alebo zákonnými zástupcami u zamestnancov vo veku od 15 do 16 rokov;
• dňom úmrtia zamestnanca alebo zamestnávateľa, ak bol zamestnávateľ fyzickou osobou, ak je zamestnávateľom fyzická osoba, alebo pri likvidácii zamestnávateľa, ak je zamestnávateľom právnická osoba.

Výpoveď je skončenie pracovnej zmluvy zo strany zamestnávateľa. Dôvody výpovede sa môžu a nemusia týkať dotknutého zamestnanca.

Výpoveď z dôvodov na strane zamestnanca: závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil zamestnanec; preventívne zadržanie pracovníka vo vyšetrovacej väzbe na viac ako 30 dní; fyzické a/alebo duševné postihnutie zamestnanca, ktoré mu bráni v plnení jeho povinností; ak zamestnanec nie je odborne spôsobilý na danú prácu.

Prepustenie z dôvodov na strane zamestnávateľa môže byť individuálne alebo hromadné. Hromadné prepúšťanie znamená prepustenie určitého počtu zamestnancov z celkového počtu zamestnancov v priebehu 30 kalendárnych dni podľa zákonom stanovených pravidiel.

Rozhodnutie o prepustení sa musí dotknutému zamestnancovi oznámiť písomne a musí obsahovať: dôvody prepustenia; výpovednú lehotu (20 pracovných dní); kritériá pre stanovenie priorít (v rámci kolektívneho prepustenia); zoznam všetkých pracovných miest dotknutých hromadným prepúšťaním. Dotknutý zamestnanec musí byť informovaný o prepustení najmenej 20 pracovných dní vopred.

Odstúpenie od pracovnej zmluvy je jednostranný dobrovoľný akt zamestnanca, ktorým písomne oznámi zamestnávateľovi ukončenie pracovného pomeru k určitému dátumu po uplynutí  výpovednej lehoty.

Výpovedné lehoty pri ukončení pracovného pomeru sú ustanovené v zmluve alebo v kolektívnej zmluve a nemôžu presiahnuť 20 kalendárnych dní pre zamestnancov v prevádzke a 45 kalendárnych dní pre zamestnancov na riadiacich pozíciách. Výpovedná lehota začína plynúť do 2 dní od podania výpovede. Počas výpovednej doby si pracovník naďalej plní všetky svoje úlohy a povinnosti.

Dôchodky

Vo verejnom systéme existujú štyri kategórie dôchodkov:

– starobné dôchodky (podmienky odchodu do dôchodku: minimálna doba prispievania 15 rokov; štandardný vek odchodu do dôchodku je 65 rokov pre mužov a ženy; štandardný vek odchodu do dôchodku pre ženy sa postupne zvyšuje na 65 rokov do roku 2035; plný dôchodok si vyžaduje 35 rokov platenia príspevkov bez ohľadu na pohlavie osoby);

– predčasný starobný dôchodok (priznáva sa poistencom do 5 rokov pred dovŕšením štandardného dôchodkového veku, ak dovŕšili celé obdobie platenia príspevkov, ako aj tým, ktorí prekročili celé obdobie prispievania až o 5 rokov);

– invalidný dôchodok (priznávaný osobám, ktoré nedosiahli štandardný dôchodkový vek, ukončili obdobia platenia príspevkov vo verejnom dôchodkovom systéme a majú zníženú schopnosť pracovať v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania, ako aj iných chorôb a úrazov, ktoré nesúvisia s prácou);

– pozostalostný dôchodok (priznáva sa za určitých podmienok pozostalým deťom a manželom, ak zosnulá osoba, ktorá ich vyživovala, bola dôchodcom alebo spĺňala podmienky na poberanie dôchodku).

Súkromné ​​dôchodkové fondy existujú popri verejnom dôchodkovom systéme. Zamestnanci môžu do nich prispievať, aby mohli využívať súkromne spravovaný povinný dôchodok, súkromne spravovaný dobrovoľný dôchodok alebo zamestnanecký dôchodok.

3.11. Zastupovanie pracovníkov

Odborové zväzy pôsobia ako sociálni partneri a sú nezávislými právnickými subjektmi zriadenými za účelom ochrany a presadzovania práv, ktoré sú zakotvené v pracovnom práve, kolektívnych a individuálnych pracovných zmluvách, pracovných zmluvách a služobnom poriadku, ako aj profesionálnych, ekonomických, sociálnych, kultúrnych a športových záujmov svojich členov. Odbory môžu slobodne vytvárať odborové federácie a konfederácie.

V záujme ochrany zamestnancov/členov odborová organizácia:

• informuje kontrolné orgány a je oprávnená predkladať príslušným inštitúciám návrhy zákonov, ktoré môžu mať vplyv na oblasť pracovnoprávnych vzťahov;
• môže požadovať a zúčastňovať sa na priateľských postupoch riešenia sporov a môže zastupovať individuálne a kolektívne záujmy svojich členov na súdoch;
• rokuje so zamestnávateľom ohľadom vnútorných predpisov, situácie v spoločnosti, organizácie práce, poistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a sociálneho zabezpečenia;
• musí vopred prerokovať hromadné prepúšťanie a môže navrhnúť opatrenia na zamedzenie alebo obmedzenie jeho následkov.

Reprezentatívne odbory uzatvárajú kolektívne pracovné zmluvy/alebo dohody a môžu vyvolať kolektívne pracovné konflikty a štrajky. Odbory, ktoré sú reprezentatívne na národnej úrovni, sa zúčastňujú na procese rozhodovania v tripartitných inštitucionálnych konzultáciách (Národná tripartitná rada, Hospodárska a sociálna rada).

Zamestnávatelia na žiadosť odborovej organizácie a na základe súhlasu jej členov mesačne strhávajú a odvádzajú členské poplatky za členstvo v odboroch odborovým zväzom.

3.12. Pracovné spory – štrajky

Všetky spory medzi zamestnancami a inštitúciami, ktoré ich zamestnávajú, týkajúce sa profesijných, sociálnych alebo ekonomických záujmov alebo práv vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov sa nazývajú pracovné spory.

Pracovné spory týkajúce sa vytvárania pracovných podmienok počas vyjednávania podmienok kolektívnej zmluvy sú konflikty záujmov.
Pracovné spory súvisiace s uplatňovaním práv alebo plnením povinností stanovených legislatívou, ako aj pracovnými zmluvami, sú konfliktom nárokov.

Ak sa kolektívny pracovný spor nepodarí vyriešiť konsenzom ministerstva práce a sociálnych vecí alebo jeho regionálneho inšpektorátu, strany sa môžu dohodnúť na začatí mediačného konania. Mediácia alebo arbitráž v kolektívnom pracovnom spore je povinná, ak sa strany tak rozhodli pred začatím štrajku alebo počas štrajku.

Zamestnanci majú právo na štrajk na ochranu svojich profesionálnych, ekonomických a sociálnych záujmov. Štrajk sa môže začať až potom, ak všetky pokusy o vyriešenie konfliktu zlyhali, a za predpokladu, že sa najskôr uskutoční výstražný štrajk a že vedenie jednotky bude na to upozornené 48 hodín pred začiatkom štrajku.
Štrajky možno klasifikovať ako varovné, solidárne a štandardné.

Pred začiatkom štrajku je mediácia a arbitráž konfliktu záujmov povinná iba vtedy, ak obe strany súhlasia s vykonaním týchto krokov.

Zamestnanci sa môžu slobodne rozhodnúť o svojej účasti na štrajku. Žiadny zamestnanec nesmie byť nútený zúčastniť sa štrajku alebo sa ho nezúčastniť. Obmedzenia alebo obmedzenia práva na štrajk sú možné iba v tých prípadoch a pre tie kategórie zamestnancov, ktoré sú výslovne uvedené v platných právnych predpisoch.

Účasť na štrajku a organizácia štrajku podľa zákona sa nepovažujú za porušenie pracovných povinností a nesmú viesť k disciplinárnym sankciám voči zamestnancom v štrajku alebo proti organizátorom štrajku.

3.13. Odborná príprava

Dospelé osoby majú právo na rovnaký prístup k odbornému vzdelávaniu bez akejkoľvek formy diskriminácie na základe veku, pohlavia, rasy, etnického pôvodu, alebo politickej či náboženskej príslušnosti.

Pre dospelých existujú rôzne formy odbornej prípravy: kurzy organizované poskytovateľmi odbornej prípravy; kurzy organizované zamestnávateľmi v rámci ich vlastných zariadení; stáže a špecializácia v zariadeniach v tuzemsku alebo v zahraničí; iné formy odbornej prípravy (napríklad prostredníctvom hodnotiacich centier odborných zručností získaných inými ako formálnymi prostriedkami)

Uchádzači o zamestnanie sa môžu za podmienok stanovených platnými právnymi predpismi zúčastňovať kurzov odborného vzdelávania organizovaných Národnou agentúrou práce alebo inými oprávnenými poskytovateľmi. Odborné vzdelávanie dospelých zahŕňa primárne odborné vzdelávanie a celoživotné odborné vzdelávanie organizované inými prostriedkami, ako sú prostriedky zahrnuté v národnom vzdelávacom systéme. Celoživotné odborné vzdelávanie pomáha dospelým buď v ďalšom rozvoji profesionálnych zručností, ktoré už majú, alebo v získavaní nových zručností. Odborné vzdelávanie sa môže vykonávať prostredníctvom učňovského vzdelávania na pracovisku.

Odborné vzdelávanie pre dospelých sa môže realizovať pomocou autorizovaných dodávateľov, ktorými môžu byť fyzické alebo právnické osoby s bydliskom v Rumunsku/EÚ/EHP, bez ohľadu na ich právnu formu. Autorizačnému procesu podliehajú iba tí  dodávatelia odborného vzdelávania, ktorí chcú vydávať osvedčenia o kvalifikácii alebo absolvovaní uznávané na národnej úrovni. Autorizáciu dodávateľov vykonávajú autorizačné komisie, ktoré vykonávajú svoju činnosť v rámci miestnych pobočiek Národnej platobnej agentúry a sociálnej inšpekcie.

Uchádzači o zamestnanie zaregistrovaní v ANOFM môžu voľne využívať programy odborného vzdelávania za týchto podmienok:

– nemajú zamestnanie, negenerujú príjmy alebo ich oprávnené činnosti generujú príjmy nižšie ako hodnota referenčného sociálneho ukazovateľa (RSI = 598 RON);

– po absolvovaní štúdia vo vzdelávacej inštitúcii si nevedeli nájsť prácu;

– bol im priznaný štatút utečenca alebo inú formu medzinárodnej právnej ochrany;

– sú cudzími štátnymi príslušníkmi alebo občania bez štátnej príslušnosti, ktorí boli zamestnaní alebo získali príjem v Rumunsku alebo ktorí majú právo pracovať v Rumunsku;

– neboli schopní nájsť si prácu po repatriácii alebo po prepustení z väzby;

– vykonávajú činnosti vo vidieckom prostredí a nedosahujú mesačné príjmy alebo dosahujú mesačné príjmy, ktoré sú nižšie ako RSI a nie sú registrované na okresnom úrade práce.

Akreditovaní poskytovatelia odbornej prípravy môžu organizovať programy odbornej prípravy ukončené udelením osvedčenia o kvalifikácii alebo absolventskými osvedčeniami uznávanými na celoštátnej úrovni.
Zamestnávatelia, ktorí na základe ročného plánu odbornej prípravy organizujú programy odbornej prípravy pre svojich zamestnancov realizované akreditovanými poskytovateľmi odbornej prípravy, dostávajú z rozpočtu na poistenie v nezamestnanosti sumu, ktorá predstavuje 50% nákladov na odborné školenia organizované najviac pre 20% ich zamestnancov. Zamestnávatelia môžu dostať príslušnú sumu iba raz za kalendárny rok a sú povinní udržiavať pracovný pomer tých, ktorí sa zúčastňujú vzdelávacieho programu, najmenej 1 rok odo dňa prijatia uvedenej sumy.

4. ŽIVOTNÉ PODMIENKY

4.1. Prehľad životných podmienok v Európe

4.2. Politický, administratívny a právny systém

Ústava proklamuje Rumunsko ako parlamentnú republiku a ustanovuje deľbu štátnej moci na zákonodarnú (legislatívnu), výkonnú (exekutívnu) a súdnu.

Parlament, ktorý pozostáva z Poslaneckej snemovne  a Senátu, je najvyšším zastupiteľským orgánom rumunského národa a jediný zákonodarný orgán krajiny. Funkčné obdobie parlamentu trvá 4 roky. Zákony sú po prerokovaní a schválení v parlamente postúpené prezidentovi na vyhlásenie.

Prezident, volený na funkčné obdobie 5 rokov, reprezentuje Rumunsko a dohliada na dodržiavanie Ústavy a bezproblémové fungovanie organov štátnej moci. Nominuje kandidáta na predsedu vlády a menuje vládu potom, keď jej parlament vysloví dôveru.

Vláda implementuje domácu a zahraničnú politiku a je zodpovedná za riadenie verejnej správy.

Miestna samospráva funguje na princípe miestnej  autonómie a decentralizácie verejných služieb. Miestne zastupiteľstvá a starostovia volení priamym hlasovaním pôsobia ako autonómne  orgány a riešia verejné záležitosti v mestách a obciach. Vláda menuje prefektov pre každú župu a pre mesto Bukurešť.

Súdnictvo tvoria  súdy, verejná prokuratúra (“Ministerul Public”), Najvyššiu súdnu radu.  Spravodlivosť sa vykonáva prostredníctvom Najvyššieho súdneho dvora, župných  súdov, súdnych orgánov a vojenských súdov. Sudcovia sú nezávislí v rámci výkonu svojej funkcie. Prokuratúra zastupuje všeobecné záujmy spoločnosti, chráni základy právneho štátu ako aj práva a slobody občanov. Polícia je štátny orgán zodpovedný za ochranu verejného poriadku a za boj proti trestnej činnosti.

Hlavnými subjektmi na trhu práce sú Ministerstvo práce a sociálnej solidarity, Národná agentúra páce, Inšpektorát práce, Národná agentúra pre platby a sociálnu inšpekciu, Generálny inšpektorát pre imigráciu, Národná agentúra pre verejné dôchodky. Všetky z nich majú miestne pobočky v každom kraji.

Národná agentúra práce je verejná inštitúcia zodpovedná za organizovanie a koordináciu aktivít týkajúcich sa zamestnanosti a sociálnej ochrany nezamestnaných. Realizuje politiky a stratégie zamestnanosti vypracované Ministerstvom práce a sociálnej ochrany. Od roku 2007 vykonáva aj úlohy, ktorých cieľom je uľahčenie voľného pracovníkov v krajinách EÚ / EHP alebo vo Švajčiarsku, ako aj v mimoeurópskych krajinách (prostredníctvom bilatelárnych dohôd).

Generálny inšpektorát pre imigráciu je zodpovedný za implementáciu politík v oblasti migrácie, azylu a integrácie cudzincov, ako aj iných právnych predpisov relevantných pre tieto oblasti.

Národná agentúra pre verejné dôchodky (CNPP) je verejný orgán zodpovedný za správu verejného dôchodkového systému a systému poistenia v prípade pracovných úrazov a chorôb z povolania, ako aj za vyplácanie dôchodkov a iných dávok sociálneho poistenia. Je tiež zodpovedná za stanovenie dôchodkových práv migrujúcich pracovníkov, ktorí si platili poistenie v Rumunsku a v iných krajinách EÚ / EHP alebo vo Švajčiarsku. Zodpovedá za uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa platnej legislatívy v súlade s predpismi EÚ o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva.

4.3. Príjmy a dane

V marci 2024 bola priemerná hrubá mzda v Rumunsku  8 502 RON (cca 1 700 EUR) a priemerný čistý zárobok bol  5 185 RON (približne 1 040 EUR).

Príjmy sú vo všeobecnosti vyššie v ekonomicky rozvinutejších regiónoch (Bukurešť-Ilfov, severozápad, západ).

Existujú iba tri povinné sociálne príspevky, pričom prvé dva sa zrážajú zo mzdy pracovníka a tretí platí zamestnávateľ takto:

• Príspevok na sociálne poistenie (dôchodok) – sadzby príspevkov na sociálne zabezpečenie sú:

.  25 % z hrubého mesačného príjmu za bežných pracovných podmienok, ktoré odvádza zamestnanec, z toho 3,75 % je určených do súkromného dôchodkového fondu;
.  4 % z hrubého mesačného príjmu za neobvyklé pracovné podmienky, ktoré platí zamestnávateľ navyše k sadzbe 25 %;
.  8 % z hrubého mesačného príjmu za osobitné podmienky zamestnania, ktoré platí zamestnávateľ popri sadzbe 25 %;

• zdravotné odvody – 10 % z hrubého mesačného príjmu zamestnanca, ktoré odvádza zamestnanec;
• príspevky na poistenie zamestnania – 2,25 % z hrubého mesačného príjmu, ktoré platí zamestnávateľ a ktoré zahŕňajú príspevky na poistenie v nezamestnanosti, príspevky na práceneschopnosť, pracovné úrazy a mzdové nároky.

Sociálne odvody a daň z príjmu vypočíta, zrazí a odvedie zamestnávateľ. Od platenia dane z príjmu sú oslobodení zamestnanci v stavebníctve, poľnohospodárstve a potravinárstve, ako aj v IT oblasti, ktorí pracujú vo vývoji softvéru a dosahujú hrubý mesačný príjem do 10 000 RON. Toto oslobodenie sa vzťahuje na celé obdobie, v ktorom zamestnanec túto prácu vykonáva. Sadzba dane z príjmu je 10 %.

Okrem dane z príjmu sa zdaňujú aj dôchodky presahujúce určitú hranicu.
Daň sa platí aj za nehnuteľný majetok, motorové vozidlá, pozemky, jej výšku určujú obce atď.

Vláda každoročne stanovuje garantovaný minimálny hrubý základný plat na vnútroštátnej úrovni (3 300 RON k 1. januáru 2024). Samostatne je stanovená aj minimálna hrubá mesačná mzda pre stavebníctvo (4 582 RON, cca 920 EUR), poľnohospodárstvo a potravinárstvo vo výške (3 436 RON, cca 690 EUR). Podľa Národného štatistického úradu boli v marci 2024 najvyššie priemerné čisté platy zaznamenané v sektore výroby tabaku (13 250 RON, približne 2 650 EUR) a IT a počítačových služieb (12 653 RON, približne 2 530 EUR).  Najnižšie platy boli zistené v sektore hotelov a reštaurácií (2 987 RON, cca 600 eur) a odevnej výrobe (2 779 RON, cca 555 eur).

Sadzba DPH pre väčšinu tovarov a služieb dodávaných rumunskými spoločnosťami je 19 %. Sú však určité tovary a služby, na ktoré sa vzťahuje sadzba DPH vo výške 9 % (napríklad na lieky na humánne a veterinárne použitie, protézy a príslušenstvo a dodávku pitnej vody, školské učebnice, časopisy, publikácie všeobecne, poskytovanie bývania, za účasť na športových podujatiach, kultúrnych podujatiach a pod.).

4.4. Životné náklady

Životné náklady sa líšia od regiónu k regiónu a  v závislosti od toho, či ide o mestské alebo vidiecke prostredie.

Podľa tlačovej správy INS (Národný štatistický ústav) o príjmoch a výdavkoch domácností za 4. štvrťrok 2023 zo štruktúry celkových spotrebných výdavkov vyplýva, že najviac výdavkov (34,2 %) predstavuje nákup agropotravinárskych výrobkov a nealkoholických nápojov. Náklady na bývanie, vodu, elektrinu a zemný plyn predstavovali 15,2 % spotreby domácností. Ostatné výdavky domácnosti boli na voľný čas a kultúru (2,4 %), dopravu (7,2 %), zdravotnú starostlivosť (6,1 %), komunikačné technológie (4,4 % ), odevy a obuv (8,2 %), nábytok, bytové zariadenie a údržbu (5,7 %), atď.

Orientačné ceny niektorých základných produktov sú takéto: 2,00 EUR za 250 gramové balenie masla, 1,70 EUR  za liter mlieka, 1,90 EUR za 1 kg ryže, 0,80 EUR za 1 kg zemiakov, 1,60 EUR za 0,50 kg bochníka bieleho chleba, 1,60 EUR za 1 liter kuchynského oleja, 1,20 EUR za 0,5 l fľašu piva, 2,00 EUR za šálku espressa, 1,50 EUR za 1 liter benzínu s oktanovým číslom 95.

4.5. Ubytovanie

Bývanie je možné získať prenájmom alebo kúpou nehnuteľnosti. Prenajaté domy môžu, ale nemusia byť zariadené nábytkom. Nájomné je vyššie v Bukurešti a väčších mestách (napr. v Temešvári, Iasi, Kluži). Nájomné zmluvy sa vyhotovujú písomne, sú podpísané prenajímateľom a nájomcom a overené notárom. Vo väčšine prípadoch sa nájomné platí v hotovosti, každý mesiac k určitému dátumu. Účty za energie, akými sú poplatky za vodu, elektrinu a teplo nie sú spravidla súčasťou nájomného, ale pravidelne ich platí nájomca.

Pri kúpe nehnuteľnosti sa uzatvára sa písomná kúpno-predajná zmluva, ktorej súčasťou sú aj ďalšie formálne dokumenty potvrdzujúce, že nehnuteľnosť je prázdna a nie je zaťažená dlhmi vlastníka. Zmluva sa uzatvára v prítomnosti notára.

Hodnota nájmu alebo cena kúpeného domu sa líši v závislosti od lokality (mestská alebo vidiecka, v centre mesta alebo na predmestí, dôležitosti mesta alebo turistickej oblasti), prístupových komunikácií, stavu nehnuteľnosti,  povrchovej ploche, veľkosti pozemku, atď.

Podľa indexu Immobiliare.ro z apríla 2024 sa priemerné náklady za prenájom garsónky vo veľkých mestách pohybovali pohybovali od 320 EUR (v Iasi) do 350 – 400 EUR (v Bukurešti a Kluži), pričom priemerné nájomné za jednoizbové byty sa pohybovalo okolo 400 EUR (v Temešvári) a 550 EUR (v Kluži-Napoca). Najvyššie ceny za kúpu nových bytov boli zaznamenané v Cluži-Napoca (2 874 EUR za meter štvorcový), Brašove (2 211 EUR za meter štvorcový), Temešvári (1 885 EUR za meter štvorcový), Bukurešti (1 850 EUR za meter štvorcový ) a Iași (1 629 EUR za meter štvorcový).

Aby ste pri výbere bývania mohli urobiť kvalifikované rozhodnutie, odporúčame vám kontaktovať realitné kancelárie, navštíviť príslušné webové stránky a prečítať si špecializované noviny či časopisy.

4.6. Zdravotníctvo

Systém zdravotnej starostlivosti

Zdravotné poistenie predstavuje hlavný systém financovania, ktorý zabezpečuje ochranu zdravia obyvateľstva a poskytuje poistencom prístup k balíku základných služieb. Každý poistenec má nárok na zdravotnú pomoc od rumunských poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Služby sú kryté poistením na základe príspevkov stanovenej hodnoty. Nasledujúce osoby sú poistené bez povinnosti platiť poistné:

• deti do 18 rokov alebo mladí ľudia do 26 rokov za predpokladu, že študujú na vysokej škole;

• osoby politicky utláčané v minulosti, veteráni, invalidi a vojnové vdovy;

• ľudia so zdravotným postihnutím bez príjmu;

• tehotné ženy a ženy krátko po pôrode, bez príjmu alebo ak je ich príjem nižší ako národná hrubá minimálna mzda.

Občania EÚ majú právo na poskytnutie nevyhnutnej lekárskej starostlivosti na základe Európskeho preukazu zdravotného poistenia, ktorý pokrýva základné zdravotné úkony, ktoré sú neodkladné. Svoju účasť v systéme sociálneho poistenia môžu občania EÚ preukázať aj formulárom S (predtým formulár E).

Všetky osoby, na ktoré sa vzťahuje verejné zdravotné poistenie musia byť registrované u rodinného lekára. Len tak môžu využívať lekárske služby, akými sú: pohotovostná služba, lekárske vyšetrenia, recepty a pobyty v nemocnici. Niektoré kategórie osôb (napr. dôchodcovia, osoby trpiace rakovinou) majú nárok na dotované alebo bezplatné recepty alebo znížené ceny za konzultácie.

Primárnu zdravotnú starostlivosť poskytujú praktickí lekári poistencom registrovaným vo svojej ambulancii a za úhradu nepoisteným pacientom. Všeobecní lekári môžu poskytovať základnú lekársku starostlivosť (napr. nevyhnutné zásahy v prípade lekárskej i chirurgickej pohotovosti, pomoc v akútnych prípadoch, monitoring chronických chorôb, preventívnu zdravotnú starostlivosť), rozšírenú lekársku starostlivosť (napr. plánované rodičovstvo, určité menšie chirurgické zákroky) a doplnkovú lekársku starostlivosť (napr. postupy a techniky lekárov vyžadujúcich špeciálne vybavenie).

Lieky, ktoré si nevyžadujú lekársky predpis, si môžete kúpiť v ktorejkoľvek lekárni.

Súkromný systém zdravotnej starostlivosti ponúka široký prístup k lekárom – špecialistom a vysokokvalitnému zdravotníckemu vybaveniu. Vo všeobecnosti súkromné ​​kliniky ponúkajú predplatné a súkromné ​​zdravotné poistenie ako možnosti platby.

4.7. Systém vzdelávania

Národný preduniverzitný systém je štrukturovaný v štyroch úrovniach:

1. predškolská príprava, ktorá zahŕňa prvý, druhý a tretí ročník prípravy na školskú dochádzku;
2. základná škola, ktorá zahŕňa prípravný ročník a 1. až 4. ročník;
3. stredná škola, ktorá zahŕňa

a) nižšiu strednú školu (5. až 8. ročník) a nižšie ročníky strednej školy alebo umeleckej a remeselnej školy (9. a 10. ročník);
b) vyššia stredná škola, ktorá zahŕňa vyššie ročníky strednej školy (10. až 12./13. ročník);
4. nadstavbové štúdium

Nadstavbové štúdium na získanie odbornej kvalifikácie v súlade s Národným registrom kvalifikácií je organizované Ministerstvom národného školstva. Absolventi stredných škôl, s maturitou alebo bez nej, sa môžu zapísať na post-stredoškolské vzdelávanie, pričom prijímanie sa bude riešiť v súlade so všeobecnými kritériami stanovenými Ministerstvom národného školstva. Pomaturitné vzdelávanie sa poskytuje na vyšších odborných školách a odborných školách. Obidva typy škôl predstavujú špecializované vzdelávacie dráhy s trvaním 1-3 roky v závislosti od zložitosti kvalifikácie.

Po ukončení strednej školy je najvyšším stupňom kvalifikácie maturitná skúška. Maturitná skúška je predpokladom prístupu k vysokoškolskému vzdelaniu.

Vysokoškolské vzdelávanie má 3 úrovne:

1. bakalárske;
2. magisterské;
3. doktorandské štúdium.

Povinné všeobecné vzdelávanie pozostáva z 11 ročníkov a zahŕňa základnú školu, nižšiu strednú školu a  prvé dva ročníky vyššej strednej školy. Štátne školstvo je bezplatné. Za niektoré činnosti sa však účtujú poplatky v súlade so zákonom. Rumunský jazyk sa používa na všetkých úrovniach vzdelávania. Vzdelávanie môže prebiehať aj v menšinových alebo medzinárodných jazykoch. Štátne vzdelávacie inštitúcie prevažujú nad súkromnými.

Vzdelávací systém je organizovaný ako prezenčný a externý. Školská dochádzka je povinná. Domáce vzdelávanie je určené deťom so špeciálnymi potrebami alebo s obmedzeným pohybom.

4.8. Kultúrny a spoločenský život

Spoločenský a kultúrny život v Rumunsku je bohatý a rôznorodý. Prírodné, historické a umelecké bohatstvo robí krajinu jedinečnou a jej spoznávanie  je ideálnou príležitosťou dostať sa do kontaktu so špecifickou kultúrou a spoločnosťou.

Počas návštevy historických centier miest sa môžete zúčastniť rôznych kultúrnych podujatí, akými sú krsty kníh, výstavy výtvarného umenia alebo veľtrhy ručne vyrábaných výrobkov, koncerty. Súčasne sa tu konajú významné podujatia, ako sú operné festivaly (napr. George Enescu Festival), stredoveké umelecké prehliadky, festivaly založené na tradíciách a folklóre (napr. stredoveký festival Sighișoara), jazzové festivaly a mestské dni. Vo veľkých mestách môžete zájsť do opery alebo do divadla, navštíviť múzeá a botanické záhrady alebo môžete sledovať športové súťaže.

Ak pôjdete mimo mesta, môžete sa vydať na výlet alebo lyžovať do Karpát, opaľovať sa v letoviskách pri Čiernom mori alebo navštíviť stredoveké hrady a pevnosti v Transylvánii a kostoly v severnom Moldavsku, ktoré sú zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO. Ideálnou destináciou pre pobyt uprostred fauny a flóry je delta Dunaja, ktorá je európskym unikátom, alebo môžete zažiť vidiecky turizmus.

Tradičná rumunská kuchyňa a vína sú známe po celom svete. Tradičné jedlá súvisia s históriou a geografiou balkánskych hôr. Nezabudnite navštíviť hrad Bran, miesto, kde sa zrodila Draculova legenda, jaskyne, ktoré sú pravými speleologickými klenotmi, a “Veselý cintorín” v meste Săpânța.

Ak potrebujete odborné rady o tom, ako stráviť voľný čas a dovolenku v Rumunsku, môžete sa obrátiť na miestne cestovné kancelárie.

4.9. Súkromný život (narodenie, život, úmrtie)

Narodenie
Rodné listy vydáva miestna verejná matrika v  kancelárii starostu na základe dokladov totožnosti rodičov, lekárskeho osvedčenia o narodení (vydáva nemocnica, v ktorej sa pôrod uskutočnil, alebo miestne zdravotnícke stredisko, ak sa pôrod konal doma) a sobášny list rodičov. V rodnom liste je uvedené rodné číslo dieťaťa. Dieťa sa stáva rumunským občanom, ak má aspoň jeden z rodičov rumunské občianstvo.

Sobáš
Na právne účely sa uznávajú iba civilné sobáše. Manželstvo sa môže uzavrieť, ak budúci manželia dovŕšili 18 rokov veku. Výnimočne môže osoba uzavrieť manželstvo vo veku 16 rokov v odôvodnenom prípade na základe lekárskeho potvrdenia, so súhlasom rodičov alebo opatrovníka tejto osoby a so súhlasom rodinného súdu s jurisdikciou, v ktorej má maloletý pobyt. Osoby, ktoré sa chcú zosobášiť, musia podať žiadosť na úrad starostu najneskôr desať dní pred plánovaným dátumom sobáša. Požadované dokumenty zahŕňajú doklady totožnosti, lekárske osvedčenia, rodné listy, vyhlásenie budúcich manželov, že neexistuje žiadna právna prekážka, ktorá by im bránila uzavrieť manželstvo a potvrdenie o zaplatení poplatku. Manželstvo sa uzatvára na miestnom úrade verejnej správy v mieste bydliska jedného z manželov. Sobášneho aktu sa musia zúčastniť dvaja svedkovia. Matrikár vydá okamžite sobášny list.

V prípade manželstva medzi cudzími štátnymi príslušníkmi alebo medzi cudzincom a rumunským občanom, ak jeden z manželov alebo obaja nehovoria po rumunsky, alebo ak je jeden z manželov alebo obaja hluchí a/alebo nemí, musí byť prítomný autorizovaný tlmočník a vypracovaná správa.

Úmrtie
Úmrtie je potrebné nahlásiť do 3 dni. Úmrtné listy vydáva miestna verejná matrika s jurisdikciou v oblasti, kde k úmrtiu došlo, na základe ústneho vyhlásenia jedného z rodinných príslušníkov zosnulého, susedov alebo podľa okolnosti lekára. Ďalšie požadované doklady: lekárske potvrdenie osvedčujúce úmrtie, doklad totožnosti osoby, ktorá podáva vyhlásenie, doklad totožnosti zosnulého a rodný list zosnulého. Blízki príbuzní zosnulého môžu získať finančnú pomoc na úhradu výdavkov spojených s pohrebom.

4.10. Doprava

Rumunsko má širokú sieť železníc, medzinárodných, národných a miestnych cestných komunikácií a letísk. Z celkového počtu štátnych ciest je 1 016 kilometrov diaľnic. Najdôležitejšie sú: Bukurešť – Pitešť, Sibiu – Deva, Bukurešť – Ploješť, Bukurešť – Constanta, Arad – Temešvár – Lugoj – Deva, Oradea – Sibiu, Sebes – Turda. V súčasnosti sa stavajú ďalšie diaľnice. Na diaľniciach sa neplatí žiadne mýto.

Za jazdu po štátnych cestách alebo diaľniciach musia majitelia automobilov platiť cestnú daň nazývanú „rovignette“. V prípade osobného auta sú náklady na rovignetu na jeden deň 12,43 RON (2,50 EUR), na 10 dní 16,40 RON (3,30 EUR), na 30 dní 26,34 RON (5,30 EUR), na 60 dní je to RON. 41,75 (8,40 eura) a na rok je to 139,16 RON (28 EUR).

Zákon o cestnej premávke stanovuje rýchlostný limit 130 km/h na diaľniciach, 100 km na rýchlostných cestách alebo európskych štátnych cestách (mimo zastavaných území), 90 km/h na štátnych cestách mimo miest a obcí, 50 km/h v mestách a obciach.

Pre cestujúcich vlakom, mestskou a medzimestskou autobusovou dopravou existuje množstvo zvýhodnených taríf,  napr.  v Bukurešti cestovné neplatia:  deti vo veku do 7 rokov, vojnoví veteráni, osoby so zdravotným postihnutím, všetky kategórie dôchodcov, ako aj žiaci mladší ako 18 rokov navštevujúci základné a stredné školy. Rumunskí a zahraniční študenti denného štúdia na vysokých školách a univerzitách majú 90% zľavu z mesačného cestovného. Študenti zapísaní na akreditovaných vysokých školách v dennej forme vzdelávania do 26 rokov majú 90 % zľavu na miestnu verejnú dopravu, vnútroštátnu automobilovú dopravu, dopravu metrom, ako aj vnútroštátnu železničnú dopravu pre všetky kategórie vlakov, v druhej triede, počas celého kalendárneho roka až do veku 30 rokov. Dôchodcovia môžu využiť 6 jednosmerných jázd ročne s 50% zľavou v regionálnych alebo medziregionálných vlakoch v 2. triede. Aj súkromné železničné spoločnosti ponúkajú 50% zľavy pre žiakov, študentov a dôchodcov.

Doprava po Dunaji a Čiernom mori využíva prístavy Konstanca, Agigea, Braila, Tulcea, Galati, atď.

Okrem toho má Rumunsko niekoľko medzinárodných a národných letísk (Bukurešť, Temešvár, Sibiu, Oradea, Kluž, Iasi, Konstanca, Suceava, Baia Mare, Arad, Satu-Mare, Bacau, Craiova, Tulcea, Targu Mures).

Autobusy sú najobľúbenejším dopravným prostriedkom hromadnej verejnej dopravy, zatiaľ čo vo veľkých mestách prevládajú električky a trolejbusy. Cena lístka na MHD je prijateľná a v jednotlivých mestách sa líši (v Bukurešti stojí lístok na jednu cestu 3 RON). Systém metra v Bukurešti má päť hlavných liniek a 63 staníc spájajúcich šesť sektorov mesta (jednorazový cestovný lístok stojí 3 RON, spiatočný lístok stojí 6 RON, denný lístok stojí 8 RON a cena mesačného predplatného s neobmedzeným počtom ciest je 80 RON).

V Bukurešti sú dostupné aj lístky na integrovanú dopravu (pozemná doprava a metro). 120 minútový lístok na cestu cestu metropolou metrom stojí 5 RON;  lístok na 2 cesty metropolou metrom v trvaní 120 minút stojí 10 RON; 24-hodinový lístok do metropoly a metra stojí 14 RON.

5. SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE A POISTENIE

Vaše práva sociálneho zabezpečenia v Rumunsku