Životné a pracovné podmienky v Rumunsku

1 HĽADANIE PRÁCE

3 PRACOVNÉ PODMIENKY

5 SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE A POISTENIE

Realizácia zásady voľného pohybu osôb je jedným zo základných kameňov európskej štruktúry, čo znamená zavedenie celého radu praktických pravidiel na zabezpečenie, aby občania mohli slobodne a jednoducho cestovať do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Cestovanie autom v rámci EÚ už nie je také komplikované. Európska komisia ustanovila rad spoločných nariadení, ktorými sa riadi vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia vozidla a možnosť zaregistrovať vaše vozidlo v hostiteľskej krajine.

Váš vodičský preukaz v EÚ
V súčasnosti nie je zavedený spoločný vodičský preukaz, ale členské štáty EÚ zaviedli vodičský preukaz podľa „modelu Spoločenstva“. Tento spoločný model zabezpečuje, aby sa vodičské preukazy vydané v rôznych krajinách EÚ dali ľahko rozpoznať v iných členských štátoch. Zásada vzájomného uznávania sa všeobecne uplatňuje. Vodičský preukaz je vydaný v súlade s vnútroštátnym právom, ale mal by zahŕňať ustanovenia týkajúce sa modelu Spoločenstva, ako napríklad základné podmienky na vydanie vodičského preukazu.

Ak sa občan EÚ usadí v inom členskom štáte, nie je potrebné meniť vodičský preukaz, pokiaľ je platný (avšak držitelia vodičského preukazu by si mali vopred skontrolovať, či nie je potrebné niečo viac v novej krajine pôsobenia, napríklad kratšie doby platnosti alebo lekárske prehliadky). V prípade uplynutia platnosti, straty alebo odcudzenia vodičského preukazu, je potrebné vybaviť si nový vodičský preukaz v krajine bydliska.

Zaregistrovanie vášho vozidla v hostiteľskej krajine
Ak máte pobyt v inom členskom štáte a používate tam svoje vozidlo viac ako šesť mesiacov, budete musieť vozidlo zaregistrovať na miestnych úradoch a zaplatiť registračný poplatok hostiteľskej krajiny.

Pri registrácii musí vlastník predložiť nasledovné dokumenty: certifikát zhody, poistku, doklad o vlastníctve, doklad o zaplatení dane, osvedčenie o technickom stave vozidla, doklad o evidencii a platby za cestnú daň.

V niektorých krajinách si môžu majitelia áut uplatniť výnimky pri registrácii áut, keď sa presťahujú z inej krajiny EU/EHP. Pred príchodom do cieľovej krajiny sa treba informovať na príslušných úradoch.

Poistenie vozidla
Občania EÚ si môžu dať poistiť svoje vozidlo v ktorejkoľvek krajine EÚ/EHP prostredníctvom poisťovne, ktorá má sídlo v danej krajine alebo ktorá má licenciu na poistenia v danej krajine.

Zdaňovanie
Ak si chce občan kúpiť auto v jednej krajine EÚ/EHP, ale zamýšľa ho registrovať v inej, mal by platiť len DPH v cieľovej krajine. Viac je možné sa dozvedieť na webe daňového úradu a colnej správy.

2.5. Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Občania EÚ/EHP/Švajčiarska a a ich rodinní príslušníci môžu vstúpiť na územie Rumunska po predložení národného dokladu totožnosti (občianskeho preukazu) alebo platného cestovného pasu. Rodinní príslušníci občania EÚ/EHP a Švajčiarska, ktorí nie sú občanmi EÚ môžu vstúpiť na územie Rumunska s platným cestovným pasom so vstupným vízom udeleným rumunským veľvyslanectvom alebo konzulátom na požiadanie v zrýchlenom konaní (48 hodín) s predchádzajúcim súhlasom Národného vízového centra Ministerstva zahraničných vecí. Vízum je potrebné, ak ktorýkoľvek rodinný príslušník občana EÚ/EHP/Švajčiarska pochádza zo štátu, na ktorý sa vzťahujú tieto podmienky na vstup do Rumunska.

Každý rodinný príslušník, ktorý nie je občanom EÚ, je oslobodený od povinnosti získať vízum, ak spĺňa dve podmienky kumulatívne: ak sprevádza občana EÚ/EHP a Švajčiarska, ktorý si uplatňuje právo na pobyt na území Rumunska, alebo sa k nemu pripojí a ak sú držiteľmi platného dokladu  preukazujúceho  ich pobyt v inej členskej krajine ako rodinný príslušník občana  EÚ/EHP, ktorého sprevádzajú alebo sa k nemu pripájajú v Rumunsku.

3.9. Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka, atď.)

Ročná dovolenka

Podľa Zákonníka práce má každý zamestnanec nárok na ročnú dovolenku s náhradou mzdy v trvaní najmenej 20 dní v roku, ktorá je stanovená v individuálnej pracovnej zmluve v súlade s platnými predpismi a s príslušnou kolektívnou zmluvou. Zamestnanci pracujúci v drsných, nebezpečných alebo škodlivých podmienkach, osoby so zdravotným postihnutím, nevidiace osoby a mladí ľudia do 18 rokov majú nárok na dodatočnú ročnú dovolenku v trvaní najmenej 3 dní.

Štátne sviatky ustanovené zákonom a kolektívnou zmluvou sa nezahŕňajú do doby platenej dovolenky.

Počas dovolenky dostáva zamestnanec príspevok, ktorý predstavuje denný priemer mzdových nárokov stanovených v individuálnej pracovnej zmluve za posledné 3 mesiace pred dovolenkou, vynásobený počtom dní dovolenky. Príspevok na dovolenku za kalendárny rok musí byť vyplatený najneskôr do lehoty 5 pracovných dní pred nástupom na dovolenku.

V zmysle Zákonníka práce má zamestnanec okrem platenej dovolenky nárok na dni plateného voľna v prípade výnimočných rodinných a iných udalostí, ktoré sú ustanovené zákonom, kolektívnou zmluvou alebo internými predpismi zamestnávateľa. Zamestnanci majú nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v prípade výnimočných rodinných udalostí alebo iných situácií: uzavretie manželstva zamestnanca – 5 dní; uzavretie manželstva dieťaťa zamestnanca – 2 dni; narodenie dieťaťa – 5 dní (10 dní, ak sa zamestnanec zúčastnil kurzov starostlivosti o dieťa); smrť manžela, dieťaťa, rodičov, svokrov – 3 dni; smrť starých rodičov, bratov, sestier – 1 deň; darcovia krvi – podľa platných zákonných ustanovení; pri zmene zamestnania v rámci tej istej spoločnosti, pri presťahovaní do iného mesta – 5 dní.

Štátne sviatky (dni pracovného pokoja):

• 1. a 2. január – Nový rok
• 24. január
• dni veľkonočných sviatkov (Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok)
• 1. máj – Deň práce
• Svätodušná nedeľa a Svätodušný pondelok
• 15. august – sv. Mária
• 30. november
• 1. december – štátny sviatok Rumunska
• 25. a 26. decembra – Vianočné sviatky
• 2 dni pre každý z 3 každoročných náboženských sviatkov vyhlásených oprávnenými náboženskými inštitúciami inými ako kresťanskými pre zamestnancov, ktorí sú členmi týchto inštitúcií.

Dovolenka na odbornú prípravu.
Zamestnanci majú na základe požiadania nárok na dovolenku na odbornú prípravu. Takáto dovolenka môže byť platená alebo neplatená.

Nemocenské a dávky sociálneho zdravotného poistenia, na ktoré majú zamestnanci nárok, sú: nemocenské a príspevky pri dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu bežných chorôb alebo úrazov, ku ktorým došlo mimo pracovného pomeru; zdravotná dovolenka a príspevky na prevenciu chorôb a obnovu schopnosti pracovať len v prípade pracovných úrazov alebo chorôb z povolania; materská dovolenka a príspevky, dovolenka a príspevky na starostlivosť o choré dieťa, práceneschopnosť a príspevky súvisiace s rizikovým tehotenstvom.

Zamestnanci majú nárok na neplatené voľno z osobných dôvodov.

3.10. Ukončenie pracovného pomeru

Pracovný pomer môže byť ukončený zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa.

Pracovný pomer zaniká:

• dňom vydania rozhodnutia o odchode do dôchodku podľa platných právnych predpisov;
• dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o treste odňatia slobody;
• dňom odobratia povolenia alebo osvedčenia nevyhnutného na výkon práce;
• dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o zákaze výkonu činnosti, alebo zastávania pozície;
• dňom skončenia platnosti pracovnej zmluvy na dobu určitú;
• dňom odvolania súhlasu s prácou rodičmi alebo zákonnými zástupcami u zamestnancov vo veku od 15 do 16 rokov;
• dňom úmrtia zamestnanca alebo zamestnávateľa, ak bol zamestnávateľ fyzickou osobou, ak je zamestnávateľom fyzická osoba, alebo pri likvidácii zamestnávateľa, ak je zamestnávateľom právnická osoba.

Výpoveď je skončenie pracovnej zmluvy zo strany zamestnávateľa. Dôvody výpovede sa môžu a nemusia týkať dotknutého zamestnanca.

Výpoveď z dôvodov na strane zamestnanca: závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil zamestnanec; preventívne zadržanie pracovníka na viac ako 30 dní; fyzické a / alebo duševné postihnutie zamestnanca, ktoré mu bráni v plnení jeho povinností; ak zamestnanec nie je odborne spôsobilý na prácu.

Prepustenie z dôvodov na strane zamestnávateľa môže byť individuálne alebo hromadné. Hromadné prepúšťanie znamená prepustenie určitého počtu zamestnancov z celkového počtu zamestnancov v priebehu 30 kalendárnych dni podľa zákonom stanovených pravidiel.

Rozhodnutie o prepustení sa musí dotknutému zamestnancovi oznámiť písomne a musí obsahovať: dôvody prepustenia; výpovednú lehotu (20 pracovných dní); kritériá pre stanovenie priorít (v rámci kolektívneho prepustenia); zoznam všetkých pracovných miest dotknutých hromadným prepúšťaním. Dotknutý zamestnanec musí byť informovaný o prepustení najmenej 20 pracovných dní vopred.

Odstúpenie od pracovnej zmluvy je jednostranný dobrovoľný akt zamestnanca, ktorým písomne oznámi zamestnávateľovi ukončenie pracovného pomeru k určitému dátumu po uplynutí  výpovednej lehoty.

Výpovedné lehoty pri ukončení pracovného pomeru sú ustanovené v zmluve alebo v kolektívnej zmluve a nemôžu presiahnuť 20 kalendárnych dní pre zamestnancov v prevádzke a 45 kalendárnych dní pre zamestnancov na riadiacich pozíciách. Výpovedná lehota začína plynúť do 2 dní od podania výpovede. Počas výpovednej doby si pracovník naďalej plní všetky svoje úlohy a povinnosti.

3.11. Zastupovanie pracovníkov

Odborové zväzy pôsobia ako sociálni partneri a sú nezávislými právnickými subjektmi zriadenými za účelom ochrany a presadzovania práv, ktoré sú zakotvené v pracovnom práve, kolektívnych a individuálnych pracovných zmluvách, pracovných zmluvách a služobnom poriadku, ako aj profesionálnych, ekonomických, sociálnych, kultúrnych a športových záujmov svojich členov. Odbory môžu slobodne vytvárať odborové federácie a konfederácie.

V záujme ochrany zamestnancov/členov odborová organizácia:

• informuje kontrolné orgány a je oprávnená predkladať príslušným inštitúciám návrhy zákonov, ktoré môžu mať vplyv na oblasť pracovnoprávnych vzťahov;
• môže požadovať a zúčastňovať sa na priateľských postupoch riešenia sporov a môže zastupovať individuálne a kolektívne záujmy svojich členov na súdoch;
• rokuje so zamestnávateľom ohľadom vnútorných predpisov, situácie v spoločnosti, organizácie práce, poistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a sociálneho zabezpečenia;
• musí vopred prerokovať hromadné prepúšťanie a môže navrhnúť opatrenia na zamedzenie alebo obmedzenie jeho následkov.

Reprezentatívne odbory uzatvárajú kolektívne pracovné zmluvy/alebo dohody a môžu vyvolať kolektívne pracovné konflikty a štrajky. Odbory, ktoré sú reprezentatívne na národnej úrovni, sa zúčastňujú na procese rozhodovania v tripartitných inštitucionálnych konzultáciách (Národná tripartitná rada, Hospodárska a sociálna rada).

Zamestnávatelia na žiadosť odborovej organizácie a na základe súhlasu jej členov mesačne strhávajú a odvádzajú členské poplatky za členstvo v odboroch odborovým zväzom.

3.12. Pracovné spory – štrajky

Všetky spory medzi zamestnancami a inštitúciami, ktoré ich zamestnávajú, týkajúce sa profesijných, sociálnych alebo ekonomických záujmov alebo práv vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov sa nazývajú pracovné spory.

Pracovné spory týkajúce sa vytvárania pracovných podmienok počas vyjednávania podmienok kolektívnej zmluvy sú konflikty záujmov.
Pracovné spory súvisiace s uplatňovaním práv alebo plnením povinností stanovených legislatívou, ako aj pracovnými zmluvami, sú konfliktom nárokov.

Ak sa kolektívny pracovný spor nepodarí vyriešiť konsenzom ministerstva práce a sociálnych vecí alebo jeho regionálneho inšpektorátu, strany sa môžu dohodnúť na začatí mediačného konania. Mediácia alebo arbitráž v kolektívnom pracovnom spore je povinná, ak sa strany tak rozhodli pred začatím štrajku alebo počas štrajku.

Zamestnanci majú právo na štrajk na ochranu svojich profesionálnych, ekonomických a sociálnych záujmov. Štrajk sa môže začať až potom, ak všetky pokusy o vyriešenie konfliktu zlyhali, a za predpokladu, že sa najskôr uskutoční výstražný štrajk a že vedenie jednotky bude na to upozornené 48 hodín pred začiatkom štrajku.
Štrajky možno klasifikovať ako varovné, solidárne a štandardné.

Pred začiatkom štrajku je mediácia a arbitráž konfliktu záujmov povinná iba vtedy, ak obe strany súhlasia s vykonaním týchto krokov.

Zamestnanci sa môžu slobodne rozhodnúť o svojej účasti na štrajku. Žiadny zamestnanec nesmie byť nútený zúčastniť sa štrajku alebo sa ho nezúčastniť. Obmedzenia alebo obmedzenia práva na štrajk sú možné iba v tých prípadoch a pre tie kategórie zamestnancov, ktoré sú výslovne uvedené v platných právnych predpisoch.

Účasť na štrajku a organizácia štrajku podľa zákona sa nepovažujú za porušenie pracovných povinností a nesmú viesť k disciplinárnym sankciám voči zamestnancom v štrajku alebo proti organizátorom štrajku.

3.13. Odborná príprava

Dospelé osoby majú právo na rovnaký prístup k odbornému vzdelávaniu bez akejkoľvek formy diskriminácie na základe veku, pohlavia, rasy, etnického pôvodu, alebo politickej či náboženskej príslušnosti.
Podniky, národné a verejné spoločnosti alebo iné subjekty zriadené centrálnymi a miestnymi verejnými úradmi, orgánmi a inštitúciami financované z verejných či neverejných zdrojov (zamestnávatelia) musia zabezpečiť svojim zamestnancom prístup k odbornému vzdelávaniu.

Uchádzači o zamestnanie sa môžu za podmienok stanovených platnými právnymi predpismi zúčastňovať kurzov odborného vzdelávania organizovaných Národnou agentúrou práce alebo inými oprávnenými poskytovateľmi. Odborné vzdelávanie dospelých zahŕňa primárne odborné vzdelávanie a celoživotné odborné vzdelávanie organizované inými prostriedkami, ako sú prostriedky zahrnuté v národnom vzdelávacom systéme. Celoživotné odborné vzdelávanie pomáha dospelým buď v ďalšom rozvoji profesionálnych zručností, ktoré už majú, alebo v získavaní nových zručností. Odborné vzdelávanie sa môže vykonávať prostredníctvom učňovského vzdelávania na pracovisku.

Odborné vzdelávanie pre dospelých sa môže realizovať pomocou autorizovaných dodávateľov, ktorými môžu byť fyzické alebo právnické osoby s bydliskom v Rumunsku/EÚ/EHP, bez ohľadu na ich právnu formu. Autorizačnému procesu podliehajú iba tí  dodávatelia odborného vzdelávania, ktorí chcú vydávať osvedčenia o kvalifikácii alebo absolvovaní uznávané na národnej úrovni. Autorizáciu dodávateľov vykonávajú autorizačné komisie, ktoré vykonávajú svoju činnosť v rámci miestnych pobočiek Národnej platobnej agentúry a sociálnej inšpekcie.

Uchádzači o zamestnanie zaregistrovaní v ANOFM môžu voľne využívať programy odborného vzdelávania za týchto podmienok:

– nemajú zamestnanie, negenerujú príjmy alebo ich oprávnené činnosti generujú príjmy nižšie ako hodnota referenčného sociálneho ukazovateľa (RSI = 500 RON);

– po absolvovaní štúdia vo vzdelávacej inštitúcii si nevedeli nájsť prácu;

– bol im priznaný štatút utečenca alebo inú formu medzinárodnej právnej ochrany;

– sú cudzími štátnymi príslušníkmi alebo občania bez štátnej príslušnosti, ktorí boli zamestnaní alebo získali príjem v Rumunsku alebo ktorí majú právo pracovať v Rumunsku;

– neboli schopní nájsť si prácu po repatriácii alebo po prepustení z väzby;

– vykonávajú činnosti vo vidieckom prostredí a nedosahujú mesačné príjmy alebo dosahujú mesačné príjmy, ktoré sú nižšie ako RSI a nie sú registrované na okresnom úrade práce.

Akreditovaní poskytovatelia odbornej prípravy môžu organizovať programy odbornej prípravy ukončené udelením osvedčenia o kvalifikácii alebo absolventskými osvedčeniami uznávanými na celoštátnej úrovni.
Zamestnávatelia, ktorí na základe ročného plánu odbornej prípravy organizujú programy odbornej prípravy pre svojich zamestnancov realizované akreditovanými poskytovateľmi odbornej prípravy, dostávajú z rozpočtu na poistenie v nezamestnanosti sumu, ktorá predstavuje 50% nákladov na odborné školenia organizované najviac pre 20% ich zamestnancov. Zamestnávatelia môžu dostať príslušnú sumu iba raz za kalendárny rok a sú povinní udržiavať pracovný pomer tých, ktorí sa zúčastňujú vzdelávacieho programu, najmenej 1 rok odo dňa prijatia uvedenej sumy.

4. ŽIVOTNÉ PODMIENKY

4.1. Prehľad životných podmienok v Európe

Kvalita života – hlavná priorita agendy sociálnej politiky EÚ
Priaznivé životné podmienky závisia od viacerých faktorov ako je: kvalitná zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, možnosti ďalšieho vzdelávania, dobré dopravné podmienky, toto sú len niektoré z faktorov, ktoré ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov EU. Cieľom Európskej únie je zlepšiť kvalitu života vo všetkých členských štátoch, pričom berie do úvahy aj nové výzvy súčasnej Európy, sociálne znevýhodnené skupiny a starnúcu populáciu.

Zamestnanosť v Európe
Zlepšenie pracovných príležitostí v Európe je pre Európsku komisiu kľúčovou prioritou. S cieľom riešiť problém nezamestnanosti a zvýšiť mobilitu medzi pracovnými miestami a regiónmi sa na úrovni EÚ vyvíja a realizuje široká škála iniciatív na podporu Európskej stratégie zamestnanosti. Patrí medzi ne Európska služba zamestnanosti (EURES) a budúci program PROGRESS (2007 – 2013). Ten nahradí všetky súčasné programy Spoločenstva a rozpočtové riadky v oblasti zamestnanosti, sociálnej inklúzie a ochrany, pracovných podmienok, rovnosť pohlaví a boj proti diskriminácii.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii
Zdravie je cennou hodnotou, ktorá ovplyvňuje každodenný život ľudí, a preto je dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Zdravé prostredie je rozhodujúce pre náš individuálny a profesionálny rozvoj a občania EÚ sú stále náročnejšími na zdravie a bezpečnosť pri práci a poskytovanie vysokokvalitných zdravotníckych služieb. Vyžadujú rýchly a ľahký prístup k lekárskemu ošetreniu pri cestách po Európskej únii. Cieľom politík EÚ v oblasti zdravia je reagovať na tieto potreby.
Európska komisia vyvinula koordinovaný prístup k zdravotnej politike a zaviedla do praxe sériu iniciatív, ktoré dopĺňajú činnosť vnútroštátnych verejných orgánov. Spoločné akcie a ciele Únie sú súčasťou programov a stratégií EÚ v oblasti zdravia.
Cieľom súčasného programu EÚ v oblasti verejného zdravia je zlepšiť schopnosť EÚ reagovať na cezhraničné ohrozenia zdravia a zlepšiť informácie a poznatky o najnovšom vývoji v sektore verejného zdravia. V oblasti zdravia a ochrany spotrebiteľa bola navrhnutá nová stratégia, ktorá ďalej zdôrazňuje potrebu zlepšiť zdravotnú bezpečnosť občanov a šíriť poznatky o zdraví.

Vzdelávanie v EÚ
Vzdelávanie v Európe má hlboké korene a veľkú rozmanitosť. Už v roku 1976 sa ministri školstva rozhodli vytvoriť informačnú sieť na lepšie pochopenie vzdelávacích politík a systémov v tom čase v deväťčlennom Európskom spoločenstve. Odráža to zásadu, že osobitný charakter vzdelávacieho systému v ktoromkoľvek členskom štáte by sa mal plne rešpektovať, pričom by sa mala zlepšiť koordinovaná interakcia medzi systémami vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnania. Informačná sieť o vzdelávaní v Európe Eurydice bola oficiálne spustená v roku 1980.

V roku 1986 sa pozornosť venovala výmene informácií a výmene študentov pri začatí programu Erasmus, ktorý sa často uvádza ako jedna z najúspešnejších iniciatív EÚ.

Skúsenosti zozbierané po štvrťstoročie sa skonsolidovali a rozvinuli do programu Sokrates, ktorý pokrýva všetky oblasti vzdelávania všetkých vekových skupín a úrovní schopností.

S cieľom uľahčiť zavedenie európskych štúdií na univerzitách Komisia podporuje aj projekt Jean Monnet, ktorý ponúka počiatočné dotácie na zriadenie katedier Jean Monnet, stále kurzy, moduly európskeho práva, európskeho hospodárstva, politických štúdií o európskej výstavbe, a histórie európskej integrácie. Projekt tiež podporuje vytvorenie centier výnimočnosti Jean Monnet.

Doprava v EÚ
Doprava bola jednou z prvých spoločných politík vtedajšieho Európskeho spoločenstva. Od roku 1958, keď vstúpila do platnosti Rímska zmluva, sa dopravná politika EÚ zamerala na odstránenie hraničných prekážok medzi členskými štátmi, čím sa ľuďom, ako aj tovaru umožnil rýchly, efektívny a lacný pohyb.
Táto zásada úzko súvisí s ústredným cieľom EÚ, ktorým je dynamická ekonomika a súdržná spoločnosť. Odvetvie dopravy vytvára 10% bohatstva EÚ meraného hrubým domácim produktom (HDP), čo zodpovedá približne jednému biliónu eur ročne. Poskytuje tiež viac ako desať miliónov pracovných miest.

Schengenský priestor
Schengenský dohovor, ktorý nadobudol účinnosť od marca 1995, zrušil hraničné kontroly v oblasti signatárskych štátov a vytvoril jednotnú vonkajšiu hranicu, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel.
V súčasnosti je pod Schengenskou dohodou v plnom rozsahu podpísaných trinásť členských štátov EÚ. Ide o Belgicko, Dánsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko a Švédsko. Dánsko podpísalo dohodu, môže sa však rozhodnúť, či bude uplatňovať nové rozhodnutie prijaté na základe dohody. Island, Nórsko a Švajčiarsko, ktoré nie sú členmi EÚ, tiež podpísali dohodu, Švajčiarsko však ešte neuplatňuje nariadenia.

Letecká preprava
Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave znamenalo nižšie cestovné a širší výber dopravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ tiež vytvorila súbor práv na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s cestujúcimi v leteckej doprave.

Práva cestujúcich v leteckej doprave
Ako cestujúci v leteckej doprave máte určité práva, pokiaľ ide o informácie o letoch a rezerváciách, poškodení batožiny, meškaniach a zrušení letu, odmietnutí nástupu do lietadla, odškodnení v prípade nehody alebo problémov s dovolenkou. Tieto práva sa vzťahujú na pravidelné a charterové lety, vnútroštátne aj medzinárodné, z letiska EÚ alebo na letisko EÚ z letiska mimo EÚ, ak ich prevádzkuje letecká spoločnosť EÚ.

Železničná doprava
Európsky železničný dopravný systém sa vyznačuje mnohými prekážkami interoperability vnútroštátnych sietí. Rôzne šírky rozchodu, rôzne systémy na dodávku elektrického prúdu a veľké rozdiely v organizácii systémov riadenia železničnej dopravy spôsobujú značné oneskorenia na hraničných priechodoch, a preto zvyšujú náklady. Železničná doprava sa tak v posledných rokoch stala menej konkurencieschopnou ako napríklad cestná doprava.
S cieľom prekonať existujúce problémy prijalo Európske spoločenstvo v rámci svojej spoločnej dopravnej politiky právne predpisy, ktoré pripravia pôdu pre postupné vytvorenie integrovaného európskeho železničného priestoru, a to tak z právneho, ako aj technického hľadiska.
Obrovská finančná podpora sa týka transeurópskych projektov, ako sú železničné spojenia z Lyonu na poľské hranice s Ukrajinou, z Berlína do Palerma, z Paríža do Bratislavy a z Varšavy do Helsínk. Nové parížske vysokorýchlostné železničné spojenia sa rozvíjajú medzi Parížom, Bruselom, Kolínom a Amsterdamom a naprieč juhozápadnou Európou od Lisabonu po Bordeaux.

4.2. Politický, administratívny a právny systém

Ústava proklamuje Rumunsko ako parlamentnú republiku a ustanovuje deľbu štátnej moci na zákonodarnú (legislatívnu), výkonnú (exekutívnu) a súdnu.

Parlament zložený z Poslaneckej snemovne  a Senátu je najvyšším zastupiteľským orgánom rumunského národa a jediný zákonodarný orgán krajiny. Parlament je volený na obdobie 4 rokov. Zákony sú po prerokovaní a schválení v parlamente postúpené prezidentovi na vyhlásenie.

Prezident volený na funkčné obdobie 5 rokov reprezentuje Rumunsko a dohliada na dodržiavanie Ústavy a bezproblémové fungovanie organov štátnej moci. Nominuje kandidáta na predsedu vlády a menuje vládu potom, keď jej parlament vysloví dôveru.

Vláda implementuje domácu a zahraničnú politiku a je zodpovedná za riadenie verejnej správy.

Miestna samospráva funguje na princípe miestnej  autonómie a decentralizácie verejných služieb. Miestne zastupiteľstvá a starostovia volení priamym hlasovaním pôsobia ako autonómne  orgány a riešia verejné záležitosti v mestách a obciach. Vláda menuje prefektov pre každú župu a pre mesto Bukurešť.

Súdnictvo tvoria  súdy, verejná prokuratúra (“Ministerul Public”), Najvyšší kasačný a odvolací súd.  Spravodlivosť je uplatňovaná prostredníctvom Najvyššieho súdneho dvora, župných  súdov, súdnych orgánov a vojenských súdov. Sudcovia sú nezávislí v rámci výkonu svojej funkcie. Prokuratúra zastupuje všeobecné záujmy spoločnosti, chráni základy právneho štátu ako aj práva a slobody občanov. Polícia je štátny orgán zodpovedný za ochranu verejného poriadku a za boj proti trestnej činnosti.

Hlavnými subjektmi na trhu práce sú Ministerstvo práce a sociálnej ochrany, Národná agentúra práce, Inšpektorát práce, Národná agentúra pre platby a sociálnu inšpekciu, Generálny inšpektorát pre imigráciu, Národná agentúra pre verejné dôchodky. Všetky z nich majú miestne pobočky v každom kraji.

Národná agentúra práce je verejná inštitúcia zodpovedná za organizovanie a koordináciu aktivít týkajúcich sa zamestnanosti a sociálnej ochrany nezamestnaných. Realizuje politiky a stratégie zamestnanosti vypracované Ministerstvom práce a sociálnej ochrany. Od roku 2007 vykonáva aj úlohy, ktorých cieľom je uľahčenie voľného pracovníkov v krajinách EÚ / EHP alebo vo Švajčiarsku, ako aj v mimoeurópskych krajinách (prostredníctvom bilatelárnych dohôd).

Generálny inšpektorát pre imigráciu je zodpovedný za implementáciu politík v oblasti migrácie, azylu a integrácie cudzincov, ako aj iných právnych predpisov relevantných pre tieto oblasti.

Národná agentúra pre verejné dôchodky (CNPP) je verejný orgán zodpovedný za správu verejného dôchodkového systému a systému poistenia v prípade pracovných úrazov a chorôb z povolania, ako aj za vyplácanie dôchodkov a iných dávok sociálneho poistenia. Je tiež zodpovedná za stanovenie dôchodkových práv migrujúcich pracovníkov, ktorí si platili poistenie v Rumunsku a v iných krajinách EÚ / EHP alebo vo Švajčiarsku. Zodpovedá za uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa platnej legislatívy v súlade s predpismi EÚ o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva.

4.3. Príjmy a dane

V marci 2023 bola priemerná hrubá mzda v Rumunsku  7 290 RON (cca 1 460 EUR) a priemerný čistý zárobok bol  4 554 RON (približne 910 EUR).

Príjmy sú spravidla vyššie v ekonomicky rozvinutejších regiónoch (Bukurešť-Ilfov, severozápad, západ). Podľa prognóz Národnej komisie pre stratégiu a prognózu je priemerná čistá mesačná mzda za rok 2023 najvyššia v regióne Bukurešť-Ilfov (50644 RON), po ktorom nasleduje mzda v západnom regióne (4 118 RON) a  na severozápade (3 999 RON), najnižšia sa odhaduje v juhovýchodnom regióne (3 567 RON).

Existujú iba tri povinné sociálne príspevky, pričom prvé dva sa zrážajú zo mzdy pracovníka a tretí platí zamestnávateľ takto:

• Príspevok na sociálne poistenie (dôchodok) – sadzby príspevkov na sociálne zabezpečenie sú:

.  25% z hrubého mesačného príjmu za bežných pracovných podmienok, ktoré odvádza zamestnanec, z toho 3,75% je určených do súkromného dôchodkového fondu;
.  4% z hrubého mesačného príjmu za neobvyklé pracovné podmienky, ktoré platí zamestnávateľ navyše k sadzbe 25%;
.  8% z hrubého mesačného príjmu za osobitných podmienok zamestnania, splatných zamestnávateľom okrem sadzby 25%;

• zdravotné odvody – 10% z hrubého mesačného príjmu zamestnanca, ktoré odvádza zamestnanec;

• príspevky na poistenie zamestnania – 2,25% z hrubého mesačného príjmu, ktoré platí zamestnávateľ a ktoré zahŕňajú príspevky na poistenie v nezamestnanosti, príspevky na práceneschopnosť, pracovné úrazy a mzdové nároky.

Príspevok do štátneho rozpočtu sa uhrádza prostredníctvom dane z príjmu. Daň z príjmu pri akejkoľvek hrubej mzde vyššej ako garantovaná minimálna mzda je 10%. Sociálne poistenie a daň z príjmu sú vypočítané, zrazené a zaplatené zamestnávateľom.

Okrem dane z príjmu sa zdaňujú aj dôchodky presahujúce určitú hranicu.
Daň sa platí aj za nehnuteľný majetok, motorové vozidlá, pôdu, jej výšku určujú obce atď.

Vláda každoročne stanovuje garantovaný minimálny hrubý základný plat na vnútroštátnej úrovni (3 000 RON k 1. januáru 2023). Samostatne je stanovená aj minimálna hrubá mesačná mzda pre stavebníctvo (4 000 RON, cca 800 EUR), poľnohospodárstvo a potravinárstvo vo výške (3 000 RON, cca 600 EUR). Podľa Národného štatistického úradu boli v marci 2023 najvyššie priemerné čisté platy zaznamenané v sektore výroby tabaku (10 989 RON, približne 2 200 EUR) a IT a počítačových služieb (10 901 RON, približne 2 200 EUR).  Najnižšie platy boli zistené v sektore hotelov a reštaurácií (2 430 RON, cca 490 eur) a odevnej výrobe (2 678 RON, cca 540 eur).

Štandardná sadzba DPH je 19%. Existujú aj nižšie sadzby DPH (napr. 9% pre humánne a veterinárne lieky, za dodávku vody a kanalizáciu; ubytovanie v hoteloch a dodávky potravín a 5% za reštauračné a stravovacie služby; knihy, učebnice, časopisy a vstupné na školské a športové podujatia; vstupné do múzeí, pamätných domov; vstupné na veľtrhy, výstavy; na horské, ekologické a tradičné výrobky schválené ministerstvom poľnohospodárstva), ako aj výnimky v súlade s fiškálnym kódexom.

4.4. Životné náklady

Životné náklady sa líšia od regiónu k regiónu a  v závislosti od prostredia, v ktorom občania žijú (mestské alebo vidiecke).

Podľa tlačovej správy INS (Národný štatistický ústav) o príjmoch a výdavkoch domácností vo 4. štvrťroku 2021 zo štruktúry celkových spotrebných výdavkov vyplýva, že najviac výdavkov (34,8%) predstavuje nákup agropotravinárskych výrobkov a nealkoholických nápojov. Náklady na bývanie, vodu, elektrinu a zemný plyn predstavovali 16,3% spotreby domácností. Ostatné výdavky domácnosti boli na voľný čas a kultúru (1,8%), dopravu (7,2%), zdravotnú starostlivosť (5,4%), komunikačné technológie (4,8), odevy a obuv (8,1%), nábytok, bytové zariadenie a údržbu (5,7%), atď.

Orientačné ceny niektorých základných produktov sú takéto: 2,50 EUR za 250 gramové balenie masla, 1,70 EUR  za liter mlieka, 2,20 EUR za 1 kg ryže, 0,8 EUR za 1 kg zemiakov, 1,0 EUR za 1,60 za 0,50 kg bochníka bieleho chleba, 2,40 EUR za 1 liter kuchynského oleja, 1,00 EUR za 0,5 l fľašu piva, 1,50 EUR za šálku espressa, 1,30 EUR za 1 liter benzínu s oktanovým číslom 95.

4.5. Ubytovanie

Bývanie je možné získať prenájmom alebo kúpou nehnuteľnosti. Prenajaté domy môžu, ale nemusia byť zariadené nábytkom. Nájomné je vyššie v Bukurešti a väčších mestách (napr. v Temešvári, Iasi, Kluži). Nájomné zmluvy sú vyhotovené písomne, podpísané prenajímateľom a nájomcom a overené notárom. Vo väčšine prípadoch sa nájomné platí v hotovosti v stanovený deň každý mesiac. Účty za energie, akými sú poplatky za vodu, elektrinu a teplo nie sú spravidla súčasťou nájomného, ale pravidelne ich platí nájomca.

Pri kúpe nehnuteľnosti sa uzatvára sa písomná kúpno-predajná zmluva, ktorej súčasťou sú aj ďalšie formálne dokumenty potvrdzujúce, že nehnuteľnosť je prázdna a nie je zaťažená dlhmi majiteľa. Zmluva sa uzatvára v prítomnosti notára.

Hodnota nájmu alebo cena kúpeného domu sa líši v závislosti od lokality (mestská alebo vidiecka, v centre mesta alebo na predmestí, dôležitosti mesta alebo turistickej oblasti), prístupových komunikácií, stavu nehnuteľnosti,  povrchovej ploche, veľkosti pozemku, atď.

Podľa indexu Immobiliare.ro z apríla 2023 sa priemerné náklady za prenájom garsónky vo veľkých mestách pohybovali medzi 220 EUR a 300 EUR, zatiaľ čo v prípade jednoizbových bytov bol priemerný nájom od 350 EUR (v Temešvári) do 450 EUR (v Bukurešti a Cluj-Napoca). Najvyššie ceny za kúpu nových bytov boli zaznamenané v Cluj-Napoca (2 540 EUR za 1 m2, Brašov (1 857 EUR za 1 m2), Temešvár (1 544 EUR za 1 m2), Bukurešť (1 452 EUR za 1 m2) a Iași (1 358 EUR za 1 m2).

Aby ste pri výbere bývania mohli urobiť kvalifikované rozhodnutie, odporúčame vám kontaktovať realitné kancelárie, navštíviť príslušné webové stránky a prečítať si špecializované noviny či časopisy.

4.6. Zdravotníctvo

Systém zdravotnej starostlivosti

Zdravotné poistenie predstavuje hlavný systém financovania, ktorý zabezpečuje ochranu zdravia obyvateľstva a poskytuje poistencom prístup k balíku základných služieb. Každý poistenec má nárok na zdravotnú pomoc od rumunských poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Služby sú kryté poistením na základe príspevkov stanovenej hodnoty. Tieto osoby sú poistené bez povinnosti platiť poistné:

• deti do 18 rokov alebo mladí ľudia do 26 rokov za predpokladu, že študujú na vysokej škole;

• osoby politicky utláčané v minulosti, veteráni, invalidi a vojnové vdovy;

• ľudia so zdravotným postihnutím bez príjmu;

• tehotné ženy a ženy krátko po pôrode, bez príjmu alebo ak  je ich príjem nižší ako národná hrubá minimálna mzda.

Občania EÚ majú právo na poskytnutie nevyhnutnej lekárskej starostlivosti na základe Európskeho preukazu zdravotného poistenia, ktorý pokrýva základné zdravotné úkony, ktoré sú neodkladné. Svoju účasť v systéme sociálneho poistenia môžu občania EÚ preukázať aj formulárom S (predtým formulár E).

Všetky osoby, na ktoré sa vzťahuje verejné zdravotné poistenie musia byť registrované u rodinného lekára, aby mohli využívať lekárske služby, akými sú: pohotovostná služba, lekárske vyšetrenia, recepty a pobyty v nemocnici. Niektoré kategórie osôb (napr. dôchodcovia, osoby trpiace rakovinou) majú nárok na dotované alebo bezplatné recepty alebo znížené ceny za konzultácie.

Primárnu zdravotnú starostlivosť poskytujú praktickí lekári poistencom registrovaným vo svojej ambulancii a za úhradu nepoisteným pacientom. Všeobecní lekári môžu poskytovať základnú lekársku starostlivosť (napr. nevyhnutné zásahy v prípade lekárskej i chirurgickej pohotovosti, pomoc v akútnych prípadoch, monitoring chronických chorôb, preventívnu zdravotnú starostlivosť), rozšírenú lekársku starostlivosť (napr. plánované rodičovstvo, určité menšie chirurgické zákroky) a doplnkovú lekársku starostlivosť (napr. postupy a techniky lekárov vyžadujúcich špeciálne vybavenie).

Lieky, ktoré si nevyžadujú lekársky predpis, je možné kúpiť v ktorejkoľvek lekárni.

Súkromný systém zdravotnej starostlivosti ponúka široký prístup k lekárom – špecialistom a vysokokvalitnému zdravotníckemu vybaveniu. Vo všeobecnosti súkromné ​​kliniky ponúkajú predplatné a súkromné ​​zdravotné poistenie ako možnosti platby.

4.7. Systém vzdelávania

Národný preduniverzitný systém je štrukturovaný v štyroch úrovniach:

1. predškolská príprava, ktorá zahŕňa prvý, druhý a tretí rok v rámci prípravy na školskú dochádzku;
2. základná škola, ktorá zahŕňa prípravný ročník a 1. až 4. ročník;
3. stredná škola, ktorá zahrňa

a) nižšiu strednú školu (5. až 8. ročník) a nižšie ročníky strednej školy alebo umeleckej a remeselnej školy (9. a 10. ročník);
b) vyššia stredná škola, ktorá zahŕňa vyššie ročníky strednej školy (10. až 12./13. ročník);
4. nadstavbové štúdium

Nadstavbové štúdium na získanie odbornej kvalifikácie v súlade s Národným registrom kvalifikácií je  organizované Ministerstvom národného školstva a je určené absolventom stredných škôl s maturitou alebo bez maturity, pričom prijímanie sa realizuje v súlade so všeobecnými kritériami stanovenými Ministerstvom národného školstva. Nadstavbové vzdelávanie sa poskytuje na stredných a odborných školách. Obidva typy škôl ponúkajú  špecializované štúdium, ktoré trvá 1-3 roky v závislosti od kvalifikačnej náročnosti.

1. bakalárske;
2. magisterské;
3. doktorandské štúdium.

Povinné všeobecné vzdelávanie pozostáva z 11 ročníkov a zahŕňa základnú školu, nižšiu strednú školu a  prvé dva ročníky vyššej strednej školy. Štátne školstvo je bezplatné. Za niektoré činnosti sa však účtujú poplatky v súlade so zákonom. Rumunský jazyk sa používa na všetkých úrovniach vzdelávania. Vzdelávanie môže prebiehať aj v menšinových alebo medzinárodných jazykoch. Štátne vzdelávacie inštitúcie prevažujú nad súkromnými.

Vzdelávací systém je organizovaný ako prezenčný a externý. Školská dochádzka je povinná. Domáce vzdelávanie je určené deťom so špeciálnymi potrebami alebo s obmedzeným pohybom.

4.8. Kultúrny a spoločenský život

Spoločenský a kultúrny život v Rumunsku je bohatý a rôznorodý. Prírodné, historické a umelecké bohatstvo robí krajinu jedinečnou a jej spoznávanie  je ideálnou príležitosťou dostať sa do kontaktu so špecifickou kultúrou a spoločnosťou.

Počas návštevy historických centier miest sa môžete zúčastniť rôznych kultúrnych podujatí, ako je  napr.  uvedenie nových knižných titulov na trh, výstavy výtvarného umenia alebo veľtrhy ručne vyrábaných výrobkov, koncerty. Súčasne sa tu konajú významné podujatia, ako sú operné festivaly (napr. George Enescu Festival), stredoveké umelecké prehliadky, festivaly založené na tradíciách a folklóre (napr. stredoveký festival Sighișoara), jazzové festivaly a mestské dni. Vo veľkých mestách môžete ísť do opery alebo do divadla, navštíviť múzeá a botanické záhrady alebo môžete sledovať športové súťaže.

Ak pôjdete von mimo mesta, môžete sa vydať na výlet alebo si zalyžovať do Karpát, opaľovať sa v rekreačných strediskách Čierneho mora alebo navštíviť stredoveké hrady a pevnosti v Transylvánii a kostoly v severnom Moldavsku, ktoré sú na zozname svetového dedičstva UNESCO. Ideálnou destináciou pre pobyt uprostred fauny a flóry je delta Dunaja, ktorá je európskym unikátome, alebo môžete zažiť vidiecky turizmus.

Tradičná rumunská kuchyňa a vína sú známe po celom svete. Tradičné jedlá súvisia s históriou a geografiou balkánskych hôr. Nezabudnite navštíviť hrad Bran, miesto, kde sa zrodila Draculova legenda, jaskyne, ktoré sú pravými speleologickými klenotmi, a “Veselý cintorín” v meste Săpânța.

Ak potrebujete odborné rady o tom, ako stráviť voľný čas a dovolenku v Rumunsku, môžete sa obrátiť na miestne cestovné kancelárie.

4.9. Súkromný život (narodenie, život, úmrtie)

Narodenie
Rodné listy vydáva miestna verejná matrikav  kancelárii starostu na základe dokladov totožnosti rodičov, lekárskeho osvedčenia o narodení (vydáva nemocnica, v ktorej sa pôrod uskutočnil, alebo miestne zdravotnícke stredisko, ak sa pôrod konal doma) a sobášny list rodičov. Rodný list obsahuje rodné číslo pridelené dieťaťu. Dieťa sa stane rumunským občanom, ak má aspoň jeden z rodičov rumunské občianstvo.

Sobáš
Na právne účely sa uznávajú iba civilné sobáše. Manželstvo sa môže uzavrieť ak budúci manželia dovŕšili 18 rokov veku. Výnimočne môže osoba uzavrieť manželstvo vo veku 16 rokov v odôvodnenom prípade na základe lekárskeho potvrdenia, so súhlasom rodičov alebo opatrovníka tejto osoby a so súhlasom rodinného súdu s jurisdikciou, v ktorej má maloletý pobyt. Osoby, ktoré sa chcú zosobášiť si musia podať žiadosť na úrad starostu najneskôr desať dní pred plánovaným dátumom sobáša. Požadované dokumenty zahrňajú doklady totožnosti, lekárske osvedčenia, rodné listy, vyhlásenie budúcich manželov, že neexistuje žiadna právna prekážka, ktorá by im bránila uzavrieť manželstvo a potvrdenie o zaplatení poplatku. Manželstvo sa uzatvára na miestnom úrade verejnej správy v mieste bydliska jedného z manželov. Sobášneho aktu sa musia zúčastniť dvaja svedkovia. Matrikár vydá okamžite sobášny list.

V prípade manželstva medzi cudzími štátnymi príslušníkmi alebo medzi cudzincom a rumunským občanom, ak jeden z manželov alebo obaja nehovoria po rumunsky, alebo ak je jeden z manželov alebo obaja hluchí a/alebo nemí, musí byť prítomný autorizovaný tlmočník a vypracovaná správa.

Úmrtie
Úmrtie je potrebné nahlásiť do 3 dni. Úmrtné listy vydáva miestna verejná matrika s jurisdikciou v oblasti, kde k úmrtiu došlo, na základe ústneho vyhlásenia jedného z rodinných príslušníkov zosnulého, susedov alebo podľa okolnosti lekára. Ďalšie požadované doklady: lekárske potvrdenie osvedčujúce úmrtie, doklad totožnosti osoby, ktorá podáva vyhlásenie, doklad totožnosti zosnulého a rodný list zosnulého. Blízki príbuzní zosnulého môžu získať finančnú podporu na pokrytie výdavkov spojených s pohrebom.

4.10. Doprava

Rumunsko má širokú sieť železníc, medzinárodných, národných a miestnych cestných komunikácií a letísk. Z celkového počtu štátnych ciest je 1 000 kilometrov diaľnic. Najdôležitejšie sú: Bukurešť – Pitešť, Sibiu – Deva, Bukurešť – Ploješť, Bukurešť – Constanta, Arad – Temešvár – Lugoj – Deva, Oradea – Sibiu, Sebes – Turda. V súčasnosti sa stavajú ďalšie diaľnice. Na diaľniciach sa neplatí žiadne mýto.

Za jazdu po štátnych cestách alebo diaľniciach musia majitelia automobilov platiť cestnú daň nazývanú „rovignette“. Môžete ju zaplatiť na obdobie 7 dní, 30 dní, 90 dní alebo 12 mesiacov. Výška poplatku pre osobné auto na dobu 7 dní je 3 EUR, na 30 dní 13 EUR a na 12 mesiacov je 28 EUR.

Zákon o cestnej premávke stanovuje rýchlostný limit 130 km/h na diaľniciach, 100 km na rýchlostných cestách alebo európskych štátnych cestách (mimo zastavaných území), 90 km/h na štátnych cestách mimo miest a obcí, 50 km/h v mestách a obciach.

Pre cestujúcich vlakom, mestskou a medzimestskou autobusovou dopravou existuje množstvo zvýhodnených taríf,  napr.  v Bukurešti cestovné neplatia:  deti vo veku do 7 rokov, vojnoví veteráni, osoby so zdravotným postihnutím, všetky kategórie dôchodcov, ako aj žiaci mladší ako 18 rokov navštevujúci základné a stredné školy. Rumunskí a zahraniční študenti denného štúdia na vysokých školách a univerzitách majú 50% zľavu z mesačného cestovného. V prípade železničnej dopravy vlakmi SNCFR môžu žiaci základnej školy, študenti strednej školy, študenti denného štúdia štátnych vysokých škôl a akreditovaných vysokých škôl využiť 50% zľavu na cestovnom vo vozňoch 2. triedy “regio”. Dôchodcovia môžu využiť 6 jednosmerných jázd ročne s 50% zľavou v regionálnych alebo medziregionálných vlakoch v 2. triede. Aj súkromné železničné spoločnosti ponúkajú 50% zľavy pre žiakov, študentov a dôchodcov.

Doprava po Dunaji a Čiernom mori využíva prístavy  Konstanca, Agigea, Braila, Tulcea Galati, atď.

Okrem toho má Rumunsko niekoľko medzinárodných a národných letísk (Bukurešť, Temešvár, Sibiu, Oradea, Kluž, Iasi, Konstanca, Suceava, Baia Mare, Arad, Satu-Mare, Bacau, Craiova, Tulcea, Targu Mures).

Autobusy sú najobľúbenejším dopravným prostriedkom hromadnej verejnej dopravy, zatiaľ čo vo veľkých mestách prevládajú električky a trolejbusy. Cena lístka na MHD je prijateľná a v jednotlivých mestách sa líši (v Bukurešti stojí lístok na jednu cestu 3 RON). Systém metra v Bukurešti má päť hlavných liniek a 63 staníc spájajúcich šesť sektorov mesta (jednorazový cestovný lístok stojí 3 RON, spiatočný lístok stojí 6 RON, denný lístok stojí 8 RON a cena mesačného predplatného s neobmedzeným počtom ciest je 80 RON).

V Bukurešti sú dostupné aj lístky na integrovanú dopravu (pozemná doprava a metro). 120 minútový lístok na cestu cestu metropolou a metrom stojí 5 RON;  lístok na 2 cesty metropolou a metrom v trvaní 120 minút stojí 10 RON; 24-hodinový lístok do metropoly a metra stojí 14 RON.

5. SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE A POISTENIE

Vaše práva sociálneho zabezpečenia v Rumunsku