Existuje niekoľko spôsobov, ako si hľadať prácu v Poľsku. Žiadosť (životopis a motivačný list) zaslaná priamo zamestnávateľovi zvyšuje šancu zamestnať sa. Ďalšou možnosťou je vyhľadávanie pracovných ponúk prostredníctvom verejných služieb zamestnanosti a neštátnych agentúr zamestnanosti, novinových inzerátov a internetu alebo prostredníctvom úradov práce – uchádzači vo veku 15 – 25 rokov. Uchádzači v Poľsku môžu využiť služby zamestnanosti okresných a krajských úradov práce. Pracovné príležitosti prostredníctvom úradov práce je možné nájsť v centrálnej databáze pracovných ponúk. Ktokoľvek hľadajúci prácu v krajinách EA/EEA alebo Švajčiarska môže využiť možnosť ponúkaných pracovných miest publikovaných na Eures portály alebo na Eures web stránke Poľska. Neštátne agentúry zamestnanosti hľadajú a vyberajú vhodných kandidátov pre zamestnávateľov. Táto metóda náboru je veľmi obľúbená, hlavne vo veľkomestách ako je Varšava, Poznaň, Krakov a iné. Tieto agentúry horlivo propagujú svoje služby na internete. Musia byť uvedené v registri agentúr sprostredkovania práce. Na základe právnych predpisov v Poľsku sprostredkovateľská agentúra musí mať certifikát, ktorý potvrdzuje, že je kompetentná na sprostredkovanie pre oblasť v ktorej bola založená. Zoznam registrovaných agentúr je dostupný na web stránke Registra národných sprostredkovateľských agentúr. Je protizákonné poberať poplatky za sprostredkovanie zamestnania od záujemcov o prácu. Náklady na cestovné, zdravotné ošetrenie v krajiny, náklady na vybavenie víza alebo preklady dokumentov sú hradené uchádzačom. Najpopulárnejšími poľskými národnými denníkmi s ponukami práce sú: Gazeta Wyborcza (v pondelkovej prílohe „Práca“), a Życie Warszawy (v stredajšej prílohe „Práca a štúdium“). Ponuky práce sú však publikované i v iných lokálnych denníkoch. Internet je bohatým zdrojom informácií o pracovných ponukách v Poľsku. Ponúka možnosť nájsť si voľné pracovné miesta, poradenské služby, burzy práce a informácie o spoločnostiach ponúkajúcich prácu.

1. 2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Uchádzači o zamestnanie v Poľsku najprv zamestnávateľovi zasielajú životopis a sprievodný list, na základe čoho môžu byť následne pozvaní na pohovor. Zamestnávateľ, zverejňujúci voľné pracovné miesto v tlači, zvyčajne požaduje životopis obsahujúci nasledovné informácie: osobné informácie (meno, priezvisko, adresa, kontaktné telefónne číslo), informácie o pracovných skúsenostiach (práca akéhokoľvek druhu; prostredníctvom ktorej uchádzač získal skúsenosti relevantné pre nové pracovné miesto), informácie o vzdelaní, odbornej kvalifikácií a dodatočných schopnostiach a zručnostiach. Životopis by mal byť vecný, prehľadný, krátky a písaný v jednoduchom jazyku, bez emocionálnych a hovorových výrazov. V životopise možno uviesť osobné záujmy, hlavne vtedy, ak u zamestnávateľa zvýšia hodnotu uchádzača (napr. sociálne kompetencie) alebo sa vyznačujú osobitosťou (napr. extrémne športy).

2. PRESŤAHOVANIE SA DO INEJ KRAJINY

2. 1. Pohyb tovarov a kapitálu

Väčšina tovarov podlieha zásade resp. princípu vzájomného uznávania čo znamená, že výrobky legálne vyrobené v jednom členskom štáte môžu byť voľne nakupované a predávané vo všetkých ostatných krajinách EÚ. Niektoré obmedzenia v obchodovaní tovarov zostanú v niektorých citlivých odvetviach, ako je stavebníctvo a liečivá.

Okrem toho môžu členské štáty obmedziť voľný pohyb tovaru na svojich domácich trhoch za určitých okolností najmä ako je ochrana životného prostredia alebo verejného zdravia. Občania EÚ sú vo všeobecnosti zatiaľ nakupovať tovar v iných členských štátoch pre svoju osobnú potrebu. Vo väčšine prípadov nie je tam žiadny limit na to , čo človek môže kúpiť a vziať so sebou pri ceste do rôznych krajín EÚ. Žiadna ďalšia daň sa neplatí pri prechode medzi členskými štátmi, pretože daň (DPH ) a pridaná hodnota sú zahrnuté v kúpnej cene, čo znamená, že ostatné krajiny nemôžu nechať žiadne ďalšie povinnosti. Avšak, existujú určité obmedzenia pre špecifické produkty, ako je alkohol a tabak .

2. 2. Hľadanie ubytovania

Pri kúpe alebo prenájme bytu v Poľsku možno využiť ponuky, ktoré možno nájsť v tlači, na internete a prostredníctvom súkromných realitných agentúr.

Výška za zaplatenie prenájmu závisí od veľkosti dotknutného mestského centra a štandardu a tiež aj od rozlohy bývania. Najdrahšie ubytovanie je vo Waršawe a v iných veľkých mestách. Najmenšie obydlia sú relatívne najdrahšie. Poplatky za plyn, elektrinu, kúrenie a vodu nie sú zvyčajne zahrnuté do ceny za prenájom.

V prípade nových domov, cena závisí od lokality, od štandardov výstavby, od veľkosti obydlia.

2. 3. Hľadanie školy

Zoznamy verejných a neverejných škôl a školských zariadení sú zverejnené na webových stránkach Ministerstva školstva
Informácie o školách a školských zariadeniach je možné získať tiež od miestnych orgánov školskej správy, ktoré majú zoznamy verejných aj neverejných škôl a školských zariadení, nad ktorým vykonávajú pedagogický dozor, ako aj od miestnych orgánov štátnej správy, ktoré sú zodpovedné za prevádzku verejných škôl a vedenie evidencie neverejných škôl. Základné a nižšie stredné školy sú rozdelené do spádových oblastí a deti majú zaručené miesto v škole v oblasti, v ktorej žijú. Školský rok zahŕňa cca. 185 dní (od 1. septembra do posledný piatok v júni) a je rozdelený do termínov a vzdelávanie dospelých zriadené do dvoch semestrov. V školách je výučba rozdelená na päť dní v týždni, zatiaľ čo u dospelých školských inštitúcií výučba je na plný úväzok (tri alebo štyri dni v týždni), alebo na čiastočný úväzok (dva dní každé dva týždne). Osoby, ktoré nie sú štátnymi poľskými príslušníkmi majú právo na vzdelanie a starostlivosť vo verejných škôlkach, a tie, ktoré sú zahrnuté do skupiny povinnej školskej dochádzky majú právo na vzdelanie a starostlivosť vo verejných základných školách, nižšej strednej školy a verejné umelecké školy, ako aj ďalšie vzdelávacie inštitúcie, vrátane umenia zariadenia za rovnakých podmienok ako poľskí občania. Osoby, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi poľskej a podliehajú povinnej školskej dochádzke majú právo na vzdelávanie a starostlivosť vo verejných stredných školách za tých istých podmienok ako poľskí štátni príslušníci až do veku 18 rokov alebo ukončení stredoškolského vzdelania. Tieto osoby majú nárok na ďalšie vzdelávanie bezplatne, na výučbu poľského jazyka a doučovanie vo vyučovacích predmetoch a pomoci poskytovanej osobám, ktorá môže byť zo strany študentov, ktorí poľský jazyk je materinský jazyk alebo, ktorí sú zamestnaní škole ako pedagogickí asistenti. Škola môže tiež zabezpečiť výučbu jazyka a kultúry žiakom z ich krajiny pôvodu.

2. 4. Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

Cestovanie autom v rámci EÚ už nie je také komplikované. Európska komisia ustanovila rad spoločných nariadení, ktorými sa riadi vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia vozidla a možnosť zaregistrovať vaše vozidlo v hostiteľskej krajine.

Vodičské preukazy

V súčasnosti nie je zavedený spoločný vodičský preukaz, ale členské štáty EÚ zaviedli vodičský preukaz podľa „modelu Spoločenstva“. Tento spoločný model zabezpečuje, aby sa vodičské preukazy vydané v rôznych krajinách EÚ dali ľahko rozpoznať v iných členských štátoch. Zásada vzájomného uznávania sa všeobecne uplatňuje. Vodičský preukaz je vydaný v súlade s vnútroštátnym právom, ale mal by zahŕňať ustanovenia týkajúce sa modelu EÚ krajín, plus Islandu, Lichtenštajnska, ako napríklad základné podmienky na vydanie vodičského preukazu.

Ak sa občan EÚ usadí v inom členskom štáte, nie je potrebné meniť vodičský preukaz, aj keď to z praktických dôvodov mnohí robia. Navyše niektoré členské štáty vyžadujú, aby na základe určitých administratívnych požiadaviek boli vo vodičskom preukaze uvedené aj ďalšie údaje.

V prípade uplynutia platnosti, straty alebo odcudzenia vodičského preukazu nový vodičský preukaz môže byť vydaný v členskom štáte pobytu v súlade s vnútroštátnymi podmienkami. Občania by sa mali obrátiť na príslušné úrady.

Zaregistrovanie vozidla

Ak máte pobyt v inom členskom štáte a používate tam svoje vozidlo viac ako šesť mesiacov, budete musieť vozidlo zaregistrovať na miestnych úradoch a zaplatiť registračný poplatok hostiteľskej krajiny.

Občania EÚ si môžu dať poistiť svoje vozidlo v ktorejkoľvek krajine EÚ, pokiaľ zvolená poisťovňa je hostiteľským vnútroštátnym orgánom oprávnená vydávať príslušné poistné zmluvy. Poisťovňa zriadená v inom členskom štáte je oprávnená uzatvárať povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu iba v prípade, ak sú splnené určité podmienky. Poistenie bude platiť v celej Únii bez ohľadu na to, kde sa nehoda stane.

Zdaňovanie

Daň z pridanej hodnoty alebo DPH na motorové vozidlá sa obvykle platí v krajine, kde sa vozidlo kupuje, aj keď za určitých podmienok, sa DPH platí v krajine určenia.

Poistenie auta pri v EÚ/EEA

Občania EÚ a EHP môžu poistiť svoje vozidlo v inom členskom štáte EÚ / EHP prostredníctvom poisťovne , ktorá buď má základňu v hostiteľskej krajine alebo má licenciu na predaj poistenia .Je dôležité skontrolovať s poisťovateľom, či súčasná zmluva bude platná v krajine, v ktorej je vozidlo pohybujúce sa . Tí ľudia, ktorí majú dostať nové poistenie v inej krajine EÚ / EHP, by si mali uvedomiť, že poisťovne nie sú povinné zohľadniť akejkoľvek predchádzajúce “žiadne nároky” záznamy.

2. 5. Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Občania členských štátov Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarska potrebujú na vstup do Poľska platný cestovný doklad alebo iný platný identifikačný doklad potvrdzujúci ich občianstvo. Rodinní príslušníci občanov EÚ, EHP alebo Švajčiarska, ktorí nie sú občanmi hore uvedených štátov, môžu pricestovať do Poľska prostredníctvom platného cestovného dokladu a (v prípade potreby) víza.

Po vstupe do Poľska sú občania EÚ, EHP a Švajčiarska, ako aj ich rodinní príslušníci, ktorí nie sú ubytovaní v hoteli alebo zariadení súvisiacom s ich prácou, vzdelávaním, zdravotníckou starostlivosťou alebo zotavovaním, povinní hlásiť prechodný pobyt na príslušnom obecnom (mestskom) úrade do 4 dní od prekročenia poľskej hranice.

Ak sa občan EÚ, EHP alebo Švajčiarska zdržiava v Poľsku dlhšie ako 3 mesiace, je povinný svoj pobyt registrovať a všetci rodinní príslušníci, ktorí nie sú občanmi hore uvedených krajín, potrebujú povolenie k pobytu rodinných príslušníkov občanov EÚ, ktoré sa udeľuje na 5 rokov. Žiadosť o povolenie k pobytu je potrebné predložiť osobne na príslušnom úrade vojvodstva najneskôr deň po vypršaní 3 mesiacov odo dňa príchodu do krajiny. Občanom EÚ, EHP a Švajčiarska príslušný úrad vojvodstva vystaví doklad o registrácii pobytu.

Ak sa občan EÚ, EHP a Švajčiarska nepretržite 5 rokov zdržiaval v Poľsku, získava právo na trvalý pobyt. Jeho rodinní príslušníci obdržia právo na trvalý pobyt po uplynutí doby 5 rokov, počas ktorých sa spolu s občanom EÚ, EHP a Švajčiarska s povolením na trvalý pobyt nepretržite zdržiavali v Poľsku. Občanovi EÚ, EHP alebo Švajčiarska s povolením na trvalý pobyt vystaví príslušný úrad vojvodstva v mieste pobytu občana na základe osobnej žiadosti dokument potvrdzujúci právo na trvalý pobyt. Rodinní príslušníci občana EÚ, EHP alebo Švajčiarska sú povinní na hore uvedenom úrade osobne požiadať o povolenie k pobytu rodinných príslušníkov občanov EÚ, a to pred vypršaním platnosti predtým vystaveného povolenia na pobyt.

2. 6. Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom

Pred príchodom do Poľska sa odporúča:

- Využiť služby EURES poradcu vo vlastnej krajine alebo kontaktovať poľských EURES poradcov pracujúcich prednostne v oblasti, kde sa chcete zamestnať. Takto získate informácie o trhu práce, ponukách práce a o životných a pracovných podmienkach v Poľsku. Kontakt na EURES poradcov môžete nájsť na stránke európskeho portálu pracovnej mobility a na poľskej stránke EURES-u.

- Informovať sa o miere uznania vašej kvalifikácie v Poľsku. Mali by ste preto kontaktovať Úrad pre akademické uznávanie a medzinárodnú výmenu.

- Nájsť si zamestnanie (alebo ho aspoň začať hľadať) a informácie o zamestnávateľoch, s ktorými sa chcete po vašom príchode do Poľska skontaktovať. Ak ste si prácu už našli, podrobne sa informujte o ponúkaných podmienkach a uistite sa, že spĺňajú vaše požiadavky.

- Zadovážiť si Európsku kartu zdravotného poistenia, pretože vám zaručuje poskytovanie zdravotníckych služieb v prípade havárie, choroby a uzatvoriť si komerčné úrazové alebo nemocenské poistenie (možnosť výberu).

- Pripraviť si dokumenty: platný občiansky preukaz, rodný list, všetky dohody a korešpondencie so zamestnávateľom, podklady týkajúce sa predošlého zamestnania, vzdelania, kurzov a dodatočných kvalifikácií, ako aj referencie preložené do poľského jazyka.

- Nájsť si ubytovanie.

- Zabezpečiť si dostatok financií na obdobie do prvej výplaty.

Po príchode do Poľska sa odporúča:

- Stretnúť sa so zamestnávateľom a uistiť sa, že pracovné podmienky, na ktorých sa dohodlo na pohovore, ešte stále platia.

- Otvoriť si bankový účet (oprávnení sú zahraniční občania v Poľsku, ktorí sú právne spôsobilí, sú zamestnaní v Poľsku alebo dostávajú starobný dôchodok, iný dôchodok alebo štipendium). V prípade žiadosti o otvorenie účtu je okrem občianskeho preukazu často potrebné aj potvrdenie zamestnávateľa o zamestnaní v krajine alebo dokument potvrdzujúci poberanie starobného dôchodku, iného dôchodku alebo štipendia.

- Občania EÚ/EHP nepotrebujú pracovné povolenie, ale ak ich pobyt presahuje dobu 3 mesiacov, musia sa v Poľsku dať zaevidovať. Za týmto účelom sa musia obrátiť na úrad vojvodstva.

- Požiadať o pridelenie daňového identifikačného čísla (NIP; Numer Identyfikacji Podatkowej) na daňovom úrade v mieste vášho pobytu v Poľsku.

- Ak váš pobyt v Poľsku presahuje 2 mesiace, môžete si podať žiadosť o pridelenie osobného identifikačného čísla PESEL na Úrade národnej registrácie. Osobné a daňové identifikačné číslo nahradí sériu a číslo cestovného pasu.

- Zaevidujte sa v zvolenej lekárskej ambulancii a vyberte si domáceho lekára.

3. PRACOVNÉ PODMIENKY

3. 1. Prehľad pracovných podmienok v Európe

Kvalita práce a zamestnania – zásadná otázka, ktorá významne ovplyvňuje hospodárstvo a ľudí.

Dobré pracovné podmienky sú dôležité pre spokojnosť európskych pracovníkov. Prispievajú

– k fyzickej a psychickej pohode Európanov a

– k hospodárskej výkonnosti EÚ.

Zabezpečenie vhodných pracovných podmienok pre európskych občanov je pre EÚ prioritou. Európska únia preto pracuje spolu s národnými vládami na zabezpečení príjemného a bezpečného pracovného prostredia. Podpora členským štátom je poskytovaná prostredníctvom:

– výmeny skúseností medzi rôznymi krajinami a spoločnými aktivitami

– stanovenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktoré sa majú uplatňovať v celej Európskej únii.

– zosúladenie pracovného a mimopracovného života – občanom by sa mala poskytnúť príležitosť, aby si našli rovnováhu medzi časom stráveným v práci a voľným časom;

– rozvoj schopností – kvalitná práca je taká práca, ktorá poskytuje možnosti pre odborné vzdelávanie, zdokonaľovanie a príležitosti na kariérny postup. Práca nadácie Eurofound prispieva k plánovaniu a vytváraniu lepších životných a pracovných podmienok v Európe.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Európska komisia vykonáva celý rad aktivít na podporu zdravého pracovného prostredia v členských štátoch EÚ. Okrem iných stratégií vypracovala aj Stratégiu Spoločenstva pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Táto stratégia bola vypracovaná na pomoc vnútroštátnym orgánom, sociálnym partnerom a MVO. Zameriava sa na podporu medzinárodnej spolupráce a potrebu silnej kultúry prevencie.

3. 2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Význam transparentnosti a vzájomného uznávania diplomov ako nevyhnutnej súčasti voľného pohybu pracovníkov

Možnosť uznania kvalifikácií a kompetencií môže zohrávať zásadnú úlohu pri rozhodovaní, či začať pracovať v inej krajine EÚ. Je preto potrebné, aby sa vypracoval európsky systém, ktorý zaručí vzájomné uznávanie odborných kompetencií v jednotlivých členských štátoch. Jedine takýto systém zabezpečí, aby sa nedostatočné uznávanie odborných kvalifikácií nestalo prekážkou mobility pracovníkov v rámci EÚ.

Hlavné zásady uznávania odborných kvalifikácií v EÚ

Základnou zásadou je, že každý občan EÚ by mal mať možnosť slobodne vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. Žiaľ praktickému uplatňovaniu tejto zásady často bránia vnútorné požiadavky hostiteľskej krajiny na prístup k určitým povolaniam.

Na prekonanie týchto rozdielov EÚ ustanovila systém na uznávanie odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému je rozdiel medzi podmienkami, ktoré platia pre regulované povolania (povolania, pre ktoré sa podľa zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolania, ktoré nie sú v hostiteľskej krajine právne upravené.

Európska únia podnikla dôležité kroky smerom k docieleniu transparentnosti kvalifikácií v Európe:

– Zlepšenie spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy s cieľom spojiť všetky nástroje pre transparentnosť certifikátov a diplomov do jediného užívateľsky jednoduchého nástroja. Patria k nim napríklad európsky životopis a odborná príprava v systéme Europass.

– Príprava konkrétnych aktivít v oblasti uznávania a kvality odborného vzdelávania a prípravy.

Prekonávanie rozdielov v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy v rámci EÚ

Systémy vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch EÚ ešte stále vykazujú značné rozdiely. Túto rozmanitosť ešte viac prehĺbilo posledné rozšírenie EÚ s rôznymi tradíciami vo vzdelávaní. Preto je potrebné ustanoviť spoločné pravidlá garantujúce uznávanie kompetencií.

- Európsky kvalifikačný rámec

Európsky kvalifikačný rámec je hlavnou prioritou Európskej komisie v procese uznávania odborných kompetencií. Hlavným cieľom rámca je vytvoriť spojenie medzi rôznymi národnými kvalifikačnými systémami a zaručiť hladký prenos a uznávanie diplomov.

- Národné informačné centrá pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC)

Sieť národných informačných centier pre uznávanie dokladov o vzdelaní bola zriadená z podnetu Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru, NARIC zohrávajú zásadnú úlohu v procese uznávania kvalifikácií v EÚ.

- Európsky systém prenosu kreditov (ECTS)

Európsky systém prenosu kreditov je zameraný na uľahčenie uznávania období štúdia v zahraničí. Jeho funkcia spočíva v popisovaní programu vzdelávania a prideľovaní kreditov jeho komponentom. Je hlavnou súčasťou vysoko uznávaného programu mobility študentov – Erasmus.

- Europass
  
  Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti profesionálnych zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov:

- životopis

- jazykový pas

- dodatky k osvedčeniu

- dodatky k diplomu a

- dokument Europass-Mobility

Systém Europass umožňuje jasnú a zrozumiteľnú prezentáciu zručností a kvalifikácií v rôznych častiach Európy. Národné strediská Europass boli zriadené v každej krajine Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru ako miesto prvého kontaktu pre osoby, ktoré sa chcú dozvedieť viac o systéme Europass.

3. 3. Druhy zamestnania

Pracovná zmluva môže byť podpísaná s osobou, ktorá dovŕšila 18 rokov. Zamestnané môžu byť aj osoby vo veku 16 -18 rokov (neplnoletí).

Základom zamestnania je pracovná zmluva, ktorá môže byť uzavretá na dobu neurčitú, určitú a dobu vykonania predpísanej práce. Každej z vyššie uvedených zmlúv môže predchádzať pracovná zmluva na skúšobnú dobu nepresahujúca dobu 3 mesiacov. Najčastejšie používanou formou zamestnania v Poľsku je pracovná zmluva na plný úväzok, na dobu neurčitú. Avšak v poslednom čase sa uzatvára čoraz viac pracovných zmlúv na dobu určitú. 2 subjekty môžu uzavrieť len 2 zmluvy, ak doba od ukončenia predchádzajúcej zmluvy a začiatku ďalšej zmluvy nie je dlhšia ako mesiac. Uzavretie ďalšej zmluvy (v poradí tretej) medzi týmito stranami je z právneho hľadiska možné iba pri uzavretí zmluvy na dobu neurčitú.

Tieto obmedzenia sa netýkajú zmlúv na dobu určitú pri sezónnych prácach alebo premiestnení z dôvodu neprítomnosti zamestnanca.

Iné neštandardné formy zamestnania sú:

- práca na polovičný úväzok, ktorá nesmie zahŕňať pracovné a platové podmienky menej výhodné ako ten istý alebo podobný typ práce na plný úväzok

- tzv. „outsorcing“ – pri ktorom sa určitý druh práce pre jednu spoločnosť vykoná druhou spoločnosťou, zmluvne zaviazanou jej vykonaním, na zákazku, alebo prostredníctvom zmluvy o dielo

- dočasná práca – prostredníctvom pracovnej zmluvy uzavretej medzi dočasným zamestnancom a agentúrou dočasného zamestnania, na základe ktorej vykonávajú prácu pre iného zamestnávateľa – nazývaného užívateľský zamestnávateľ. Môže ísť o prácu sezónnu, príležitostnú alebo krátkodobú, alebo o prácu, ktorú pridelení zamestnanci nie sú schopní vykonať.

- teleworking – práca, ktorá môže byť pravidelne vykonávaná mimo sídlo firmy, s využitím prostriedkov elektronickej komunikácie v zmysle predpisov o poskytovaní služieb elektronickou cestou. Práca môže mať charakter telepráce od začiatku zamestnania pracovníka alebo sa môže zaviesť až v jeho priebehu. Obidve tieto formy sa vyznačujú dobrovoľnosťou nástupu do telepráce. Predpisy týkajúce sa telepráce zahrňajú ručenia pre telepracovníka spojené s rovnakým zaobchádzaním v zamestnaní a zákazom diskriminácie z dôvodu nástupu do práce na diaľku v podobe telepráce či odmietnutia nástupu do takejto práce.

3. 4. Pracovné zmluvy

Pracovná zmluva je jedným zo základov pre vznik zamestnania. Inými podkladmi pre vznik zamestnania sú: vymenovanie a výber na základe kolektívnej pracovnej zmluvy. Podklady pre pracovné podmienky, odkláňajúce sa od pracovnej zmluvy, sú možné len v zákonom stanovených prípadoch. Pracovné zmluvy sa uzatvárajú v písomnej forme. Pokiaľ pracovná zmluva nemá písomnú podobu, zamestnávateľ musí potvrdiť typ zmluvy a pracovné podmienky zamestnanca v písomnej podobe najneskôr v deň začiatku zamestnania.

Pracovná zmluva vymedzuje strany dohody, typ dohody, dátum jej uzavretia, pracovné a platové podmienky, a určuje najmä: typ práce, miesto výkonu práce, odmenu za vykonanú prácu, jednotlivé položky platu a právny základ jej vzniku, tiež či ide o pracovnú zmluvu na polovičný alebo plný pracovný úväzok a dátum nástupu do zamestnania.

Zmeny podmienok pracovnej zmluvy musia byť urobené písomne a na základe vzájomnej dohody strán alebo oznámením o zmene zo strany zamestnávateľa.

Vzájomná dohoda, ktorá vedie k zmene pracovnej zmluvy, môže spôsobiť v obsahu pracovnej zmluvy podstatné zmeny týkajúce sa druhu práce, miesta výkonu, odmeňovania a pracovného času.

Zamestnávateľ realizuje oznámenie o zmene, ak ponúka zamestnancovi nové pracovné podmienky v písomnej forme. V prípade, že zamestnanec nesúhlasí s podmienkami ponúkanými v oznámení o zmene, pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby.

Pracovnú zmluvu môžu ukončiť obidve strany vo výpovednej dobe, bez výpovednej doby alebo na základe vzájomnej dohody.

3. 5. Špeciálne kategórie

Zamestnávanie osôb vo veku 16-18 rokov (neplnoleté osoby) prebieha na základe osobitných pracovných zmlúv za účelom prípravy na povolanie alebo za iným účelom. Neplnoletých možno zamestnať len vtedy, ak ide o ľahké práce. Zamestnávanie osôb vo veku menej ako 16 rokov je zakázané. Výnimky tohto pravidla sú obsiahnuté v príslušných predpisoch.

Zamestnávanie neplnoletých podlieha určitým obmedzeniam v pracovnom čase (napr. pracovať v noci alebo robiť nadčasy je zakázané). Zamestnávanie neplnoletých za účelom vykonávania zakázaných prác špecifikovaných v príslušných predpisoch je zakázané.

V súvislosti s materstvom podliehajú ženy ochrane na pracovisku.

- Počas tehotenstva alebo materskej dovolenky zamestnanej ženy nesmie zamestnávateľ vypovedať pracovný pomer.

- Pracovné zmluvy na dobu určitú, ktorých platnosť sa končí po treťom mesiaci tehotenstva, musia byť predĺžené až po deň narodenia dieťaťa.

- Pracovný čas nesmie presahovať 8 hodín denne; nadčasy a práca v noci je zakázaná.

Ženy nesmú vykonávať prácu, ktorá zaťažuje alebo škodí ich zdraviu a ktorá je špecifikovaná v príslušnom predpise.

Existujú špeciálne zákony o zamestnávaní osôb s postihnutím.

Pravidlá pre zamestnávanie osôb s postihnutím sú obsiahnuté v nariadeniach Zákona o pracovnej a sociálnej rehabilitácii a zamestnávaní osôb s postihnutím. Osoba s postihnutím nesmie pracovať dlhšie ako 8 hodín denne a 40 hodín týždenne. Osoby so stredne ťažkým a ťažkým postihnutím nesmú pracovať viac ako 7 hodín denne a 35 hodín týždenne. Osoby s postihnutím nesmú pracovať v noci ani vykonávať nadčasy.

Hore uvedené pravidlá sa nevzťahujú na osoby pracujúce pod dozorom alebo osoby, ktorým udelil súhlas lekár poverený preventívnou prehliadkou zamestnancov alebo (v prípade absencie) ošetrujúci lekár na základe žiadosti dotyčnej osoby.

Osoba s postihnutím má nárok na pracovnú prestávku za účelom rehabilitácie, cvičenia alebo oddychu. Pracovná prestávka trvá 15 minút a pripočítava sa k pracovnému času.

Uplatňovanie normy o pracovnom čase osôb s postihnutím nesmie viesť k zníženiu pevnej mesačnej mzdy.

Osoba so stredne ťažkým alebo ťažkým postihnutím má nárok na dodatočnú dovolenku v rozsahu 10 dní za kalendárny rok. Osoba s postihnutím získava prvotný nárok na dodatočnú dovolenku po tom, čo si odpracovala 1 rok odo dňa stanovenia príslušného stupňa postihnutia.

Osoba s postihnutím nemá právo na dodatočnú dovolenku vtedy, ak jej bola schválená dovolenka v rozsahu 26 dní a viac alebo dodatočná dovolenka na základe osobitných predpisov.

Ak dodatočná dovolenka na základe osobitných predpisov má menej ako 10 pracovných dní, potom má zamestnanec s postihnutím namiesto tejto dovolenky nárok na desaťdňovú dodatočnú dovolenku na základe Zákona o pracovnej a sociálnej rehabilitácii a zamestnávaní osôb s postihnutím.

Zamestnávateľ by mal pracovisko prispôsobiť potrebám zamestnanca so stredne ťažkým alebo ťažkým postihnutím. V tomto prípade si zamestnávateľ musí vyžiadať pozitívny posudok Národného inšpektorátu práce.

Osoby s postihnutím by sa za účelom získania informácií o uplatňovaní svojich práv v oblasti zamestnania a pracovných podmienok mali obrátiť na Národný inšpektorát práce – inštitúciu, ktorá dohliada na to, aby sa dodržiavalo pracovné právo.

3. 6. Samostatná zárobková činnosť

Samostatná zárobková činnosť podľa poľského práva poskytuje širokú škálu právnych foriem, ktoré ponúkajú možnosť voľby medzi individuálnou formou – obchodnú činnosť , vlastné partnerstvo , partnerstvo, bez právnej subjektivity a akciovú spoločnosť .

Poľský právny systém ponúka samostatne zárobkovo činným osobám množstvo právnych foriem, na základe ktorých sa môžu rozhodnúť medzi individuálnou hospodárskou činnosťou, spoločnosťou občianskeho práva, osobnou obchodnou spoločnosťou bez právnickej osoby alebo akciovou spoločnosťou. Pre právnu formu sú rozhodujúce faktory ako napríklad: požiadavky v súvislosti s počiatočným kapitálom, rozsah ručenia spoločníkov a formality v súvislosti so vznikom spoločnosti. Občania EÚ môžu v Poľsku vykonávať hospodársku činnosť podľa rovnakých pravidiel ako poľskí občania.

Hospodárska činnosť na základe zápisu v Obchodnom registri je obľúbenou formou samostatnej zárobkovej činnosti. Na vykonávanie takejto samostatnej zárobkovej činnosti musia občania EÚ postupovať nasledovne:

Podať žiadosť o zápis do Obchodného registra na príslušnom mestskom alebo obecnom úrade v mieste pobytu alebo plánovanej obchodnej činnosti,
Požiadať o štatistické identifikačné číslo REGON na oddelení štatistického úradu vojvodstva v mieste sídla firmy, a to do 14 dní od zápisu do Obchodného registra. Žiadosť o identifikačné číslo musí obsahovať aj kópiu zápisu do Obchodného registra.
Dať si vyhotoviť firemnú pečiatku za účelom realizovania finančných a bankových operácií. Mala by obsahovať aspoň nasledovné informácie: úplný názov firmy, sídlo firmy a štatistické číslo REGON.
Otvoriť si firemný účet – podnikatelia v Poľsku nie sú povinní mať bankový účet. Napriek tomu je bankový účet za účelom realizácie väčších finančných transakcií a bezproblémového vybavovania formalít na úradoch potrebný.
Požiadať o pridelenie daňového identifikačného čísla NIP (Numer Identyfikacji Podatkowej) na daňovom úrade v mieste sídla firmy. Žiadosť musí obsahovať zápis do Obchodného registra a potvrdenie o pridelení čísla REGON. Na daňovom úrade je potrebné zadať (odovzdať prehlásenie), akou formou sa bude platiť daň z príjmu.
Zaevidovať sa na Úrade sociálneho poistenia – po ukončení registrácie spoločnosti je potrebné sa zaevidovať na príslušnom Úrade sociálneho poistenia v mieste sídla spoločnosti.
Nahlásiť obchodný priestor vykonávania obchodnej činnosti na mestskom alebo obecnom úrade za účelom platenia pozemkovej dane.

3. 7. Platové podmienky

Výška minimálnej mzdy sa každoročne stanovuje prostredníctvom rokovaní cez Tripartitnú komisiu sociálnych a hospodárskych vecí. Výška minimálnej mzdy na nasledujúci rok sa každoročne stanoví pred 15. septembrom.

Minimálna mzda sa vzťahuje na všetky mzdové komponenty s výnimkou odmien za nadčasy, jubilejných odmien a odstupného v prípade odchodu do starobného alebo iného druhu dôchodku. Ak mesačná mzda zamestnanca vzhľadom na termíny vyplácania určitých mzdových komponent alebo rozdelenie pracovnej doby je nižšia ako minimálna mzda, zamestnanec má nárok na kompenzáciu, ktorá sa vyplatí spolu so mzdou. Zamestnávateľ je oprávnený platiť zamestnancovi mzdu nižšiu ako minimálna mzda len v prvom roku zamestnanosti zamestnanca.

Zamestnávateľ je povinný zaviesť a viesť kartu o každom zamestnancovi obsahujúcu záznamy vyplatených pracovných miezd a iných odmien vzťahujúcich sa na prácu zamestnanca. Zamestnávateľ je na žiadosť zamestnanca povinný poskytnúť mu prístup k dokumentom, na základe ktorých sa mu vypočítali pracovné odmeny.

Vyplácanie pracovných odmien sa uskutočňuje v hotovosti. Čiastočná platba vo forme inej ako peňažnej je prípustná len vtedy, ak je stanovená v zákonníku práce alebo kolektívnej zmluve.

Odmena za prácu sa vypláca najmenej raz mesačne v pravidelných a vopred stanovených termínoch, a to najneskôr do prvých 10 dní nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Pracovné odmeny sa zamestnancovi môžu vyplácať aj nepriamo, napríklad prevodom na bankový účet, ak dal na to zamestnanec predtým svoj písomný súhlas, alebo ak je takáto forma platby obsiahnutá v kolektívnej zmluve.

Zamestnávateľ je povinný vydať a uchovávať personálne záznamy ( zoznamy ), kde uvedené odmeny za prácu a iné benefity súvisiace s prácou pre každého zamestnanca zvlášť. Na žiadosť zamestnanca je zamestnávateľ povinný dať k dispozícii na nahliadnutie dokumenty, na ktorých je výpočet ich odmeňovanie je založený.

Výplata odmien je vydávaná v peňažnej forme . Čiastočné odmeny v nepeňažnej forme je povolené len v prípade, kde ustanovenia v tomto zmysle sa vykonávajú v pracovnom práve, nariadenia alebo dohody o kolektívnej práce . Odmena alebo výplata za prácu musí byť zaplatená najmenej raz za mesiac, fixne, na vopred stanovenej báze, najneskôr do 10. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca .

Odmenu (výplatu) môžu mať zamestnanci osobným spôsobom, napr. môže byť vyplatená na bankový účet kedy zamestnanec dáva / jej predchádzajúci písomný súhlas , alebo ak zmluva o kolektívnej práci inak neurčuje.

Zamestnanec, ktorý má príjmy zo zamestnania je povinný zaplatiť sociálne poistenie . Zamestnávateľ musí odpočítať tieto príspevky na sociálne poistenie z odmien zamestnancov a odovzdať ich inštitúcii Sociálnej poisťovni Zakład Ubezpieczeń Społecznych ) .

Ročná základná odmena pre výpočet príspevkov na starobné dôchodky a invalidné dôchodky nesmie prekročiť sumu zodpovedajúcu tridsaťnásobok prognózy priemernej mesačnej odmeny . Ľudia , ktorí pracujú na nich sa tiež vzťahuje povinné zdravotné poistenie .

3. 8. Pracovná doba

V Poľsku nesmie pracovná doba presahovať 8 hodín denne a priemerne 40 hodín v päťdňovom pracovnom týždni. To platí pre prijaté zúčtovacie obdobie, ktoré nepresahuje 4 mesiace.

V niektorých pracovných systémoch možno dennú pracovnú dobu predĺžiť. Týždenná pracovná doba, vrátane nadčasových hodín, nesmie v priemere presahovať 48 hodín v prijatom zúčtovacom období.

Každý zamestnanec má nárok na neprerušovaný denný odpočinok vo výmere 11 hodín a na týždenný odpočinok vo výmere 35 hodín.

Práca v nedele a cez štátne sviatky je dovolená len v prípadoch bližšie špecifikovaných v zákonníku práce (Kodeks pracy), ako napríklad práca na zmeny, práca v oblasti dopravy a spojov, verejnoprospešné práce a práce pokrývajúce denné potreby obyvateľstva.

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi pracujúcemu v nedele a cez sviatky poskytnúť dodatočný deň voľna. Takýto zamestnanec by mal mať voľnú nedeľu aspoň raz za 4 týždne.

Pod nočnou prácou sa rozumie osemhodinová pracovná doba medzi 21:00 a 7:00. Zamestnanec vykonávajúci nočnú prácu má nárok na dodatočnú pracovnú odmenu za každú pracovnú hodinu.

Práca nadčas je práca prekračujúca dĺžku povinnej pracovnej doby zamestnanca, ako aj práca presahujúca predĺženú pracovnú dobu zamestnanca, napríklad v prípade nevyhnutných záchranárskych akcií za účelom ochrany ľudského života, verejného zdravia, majetku alebo životného prostredia, resp. za účelom opravy porúch alebo pokrytia špecifických požiadaviek zamestnávateľa.

Počet hodín nadčasov odpracovaných jedným zamestnancom v súvislosti so špecifickými požiadavkami zamestnávateľa nesmie presahovať 150 hodín za kalendárny rok.

Práca nadčas sa kompenzuje formou dodatočnej odmeny alebo náhradného voľna.

3. 9. Dovolenka (ročná, rodičovská, atď.)

Rozlišuje sa niekoľko typov dovoleniek: dovolenka v roku, materská a rodičovská dovolenka a vzdelávanie zamestnancov.

Dovolenka v roku

Zamestnanec má nárok na prvú dovolenku v roku po ukončení prvého mesiaca v zamestnaní. Nárok na ďalšiu dovolenku zamestnanec získava v každom nasledujúcom kalendárnom roku. Zamestnanec má nárok na 20 dní dovolenky ročne, ak pracovný pomer s ním trvá kratšie ako 10 rokov, a na 26 dní dovolenky ročne v prípade, že pracovný pomer trvá dlhšie ako 10 rokov. Doba zamestnania, od ktorej závisí aj dĺžka dovolenky v roku, zahŕňa i dobu štúdia zamestnancov na gymnáziu a iných stredných školách.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku na zotavenie v tom kalendárnom roku, v ktorom na ňu nadobudol nárok. Nevyčerpanú dovolenku musí zamestnanec vyčerpať do konca prvého kvartálu nasledujúceho kalendárneho roka. Ak sa dovolenka na zotavenie nevyčerpá do ukončenia pracovného pomeru, zamestnanec má nárok na jej preplatenie.

Dovolenka pre mladých zamestnancov

Mladí zamestnanci majú právo na dovolenku v dĺžke 20 pracovných dní v tom kalendárnom roku, v ktorom dosiahli 18 rokov, a to v prípade, že pred dovŕšením plnoletosti mali na ňu nárok. Mladým zamestnancom, ktorí navštevujú školu, je zamestnávateľ povinný poskytnúť počas školských prázdnin dovolenku. Mladistvým, ktorí nárok na dovolenku nemajú, môže zamestnávateľ na základe ich žiadosti poskytnúť počas školských prázdnin dovolenku vopred.

Materská dovolenka

Zamestnankyne majú pri príležitosti narodenia prvého dieťaťa nárok na 18 týždňov dovolenky, na 20 týždňov dovolenky pri každom ďalšom narodení dieťaťa a na 28 týždňov pracovnej dovolenky v prípade viacnásobného narodenia. Po vyčerpaní 14 týždňov materskej dovolenky môže zamestnankyňa odstúpiť právo na zvyšnú materskú dovolenku pracujúcemu otcovi, ktorý sa o dieťa bude starať.

Dodatočná materská dovolenka

Obe zamestnankyne a pracujúci otcovia starajúci sa o dieťa, majú nárok na dodatočnú materskú dovolenku . Táto dovolenka je voliteľná v protiklade k povinnej materskej dovolenke. Dĺžka dodatočnej materskej dovolenky :

- až šesť týždňov – na narodenie jedného dieťaťa naraz

- až osem týždňov – pri narodení dvoch alebo viac detí naraz

Rodičovská dovolenka

Dĺžka rodičovskej dovolenky je maximálne 3 roky, a len po dobu dovŕšenia štvrtého roku veku dieťaťa. Zamestnanec môže požiadať o rodičovskú dovolenku len vtedy, ak bol predtým zamestnaný minimálne 6 mesiacov.

Otcovská dovolenka otca starajúceho sa o dieťa má právo na rodičovskú dovolenku. Otec dieťaťa má nárok na takúto dovolenku, ale len kým dieťa dosiahne vek 12 mesiacov . Avšak, v prípade zamestnancov, ktorým sa prijíma dieťa , táto 12 – mesačná lehota sa počíta od dátumu , kedy prijatie nadobudne platnosť , ale nie po tom , čo dieťa dosiahne sedem rokov, a v prípade dieťaťa, pokiaľ ide u ktorého bolo prijaté rozhodnutie , oddialenie povinnej školskej dochádzky, a to potom čo dieťa dosiahne vek 10 rokov .

Otcovská dovolenka je 2 týždne.

Starostlivosť o deti počas rodičovskej dovolenky

Rodičovská dovolenka môže byť po dobu až 36 mesiacov , ale len kým dieťa nedosiahne piate narodeniny . Ak chcete využiť rodičovskú dovolenku, musí zamestnanec byť zamestnaný po dobu najmenej šiestich mesiacov .

Vzdelávanie zamestnancov

Zamestnanec, ktorý sa na žiadosť zamestnávateľa profesijne ďalej vzdeláva, má podľa príslušných nariadení nárok na dovolenku za účelom vzdelávania.

Voľné dni sú nedele a nasledujúce sviatky: 1. január, 6. január, veľkonočná nedeľa, veľkonočný pondelok, 1.máj, 3. máj, deň Turíc pondelok, Božie telo, 15.august, 1.november, 11.november, 25. a 26. december.

Špeciálna dovolenka

Existuje mnoho okolností, za ktorých možno zamestnancovi udeliť pracovnú dovolenku. Medzi najčastejšie patria: práceneschopnosť z dôvodu ochorenia, účasť na lekárskych prehliadkach, nevyhnutná opatera dieťaťa, vybavenie osobných alebo rodinných záležitostí, napr. uzavretie manželstva alebo pohreb.

3. 10. Ukončenie pracovného pomeru

K ukončeniu pracovného pomeru dochádza v dôsledku predčasného ukončenia pracovnej zmluvy alebo vypršania jej platnosti. Pracovnú zmluvu možno ukončiť na základe vzájomnej dohody, výpoveďou, pričom sa výpovedná doba dodrží alebo nedodrží. Pracovné zmluvy na dobu určitú sa končia dňom vypršania ich platnosti alebo dňom ukončenia práce, za účelom ktorej bola pracovná zmluva uzatvorená.

Výpoveď alebo ukončenie pracovnej zmluvy bez dodržania výpovednej lehoty musí prebiehať písomnou formou.

V prípade vypovedania pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú zo strany zamestnávateľa, zamestnávateľ musí písomne informovať odborovú organizáciu zastupujúcu zamestnanca o zámeroch vypovedania pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú a udať dôvody ukončenia zmluvy, zamestnanca písomne informovať o vypovedaní pracovnej zmluvy, oboznámiť ho s dôvodmi výpovede a poučiť ho o jeho práve odvolať sa na pracovnom súde. Výpoveďou možno ukončiť pracovné zmluvy uzatvorené na dobu neurčitú, pracovný pomer v skúšobnej dobe alebo pracovné zmluvy uzatvorené na dobu určitú (vo výnimočných prípadoch, ak sú splnené podmienky obsiahnuté v zákonníku práce -Kodeks pracy).

Výpovedná lehota v prípade pracovnej zmluvy na dobu neurčitú závisí od dĺžky zamestnania u daného zamestnávateľa, a je dvojtýždňová, mesačná alebo trojmesačná. Výpovedná lehota pracovnej zmluvy uzatvorenej v skúšobnom období trvá 3 pracovné dni, 1 týždeň alebo 2 týždne. Výpovedná lehota pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu určitú trvá 2 týždne, ak pri skončení zmluvy s trvaním viac ako 6 mesiacov sa zmluvné strany dohodli na predčasnom ukončení zmluvy jej vypovedaním. Výpovedná lehota v prípade pracovnej zmluvy na dobu určitú za účelom náhrady zamestnanca počas doby jeho ospravedlnenej absencie trvá 3 pracovné dni.

Zamestnávateľ je povinný vo svojom prehlásení o ukončení pracovnej zmluvy bez výpovednej doby uviesť dôvody ukončenia zmluvy a poučiť zamestnanca o jeho práve odvolať sa na Pracovnom súde. K ukončeniu pracovnej zmluvy bez výpovednej procedúry môže dôjsť v dôsledku previnenia zamestnanca, najmä spáchaním vážneho porušenia pracovných povinností. Zamestnávateľ môže ukončiť pracovnú zmluvu bez výpovednej doby v prípade dlhodobej práceneschopnosti zamestnanca v dôsledku ochorenia.

Zamestnanec môže pracovnú zmluvu ukončiť takýmto spôsobom vtedy, ak sa preukáže, že ním vykonávaná práca má škodlivý vplyv na jeho zdravie a zamestnávateľ mu nie je schopný ponúknuť iné vhodné pracovné miesto, alebo ak zamestnávateľ voči zamestnancovi hrubo poruší svoje povinnosti. vypršaniu pracovnej zmluvy dochádza automaticky, zo zákona, v prípadoch stanovených v Zákonníku práce a špecifických nariadeniach (napr. v prípade úmrtia zamestnanca alebo zamestnávateľa).

3. 11. Zastupovanie pracovníkov

V Poľsku zamestnancov zastupujú odbory a zamestnanecké rady. V individuálnych prípadoch súvisiacich s pracovným pomerom môže zamestnanca zastupovať odbor, ak je jeho členom alebo ak zamestnancom zvolená odborová organizácia súhlasí s obhajobou jeho práv (odbory napríklad hodnotia, s akým zámerom zamestnávateľ vypovedal zmluvu).

Zamestnanecké rady sú oprávnené obdržať informácie o činnosti a hospodárskej situácii zamestnávateľa, ako aj plniť poradenskú funkciu v oblasti stavu, štruktúry a plánovaných zmien v zamestnanosti a pri činnostiach, ktoré vedú k zmene pracovnej organizácie alebo podkladov o zamestnaní.

3. 12. Pracovné spory – štrajky

Kolektívne spory sa môžu týkať pracovných a platových podmienok, sociálnych prídavkov alebo aj odborových práv a slobôd. Kolektívne spory sa nesmú týkať požiadaviek jednotlivých zamestnancov, o ktorých môže rozhodnúť súd. Kolektívne spory sú spory medzi odbormi a jedným alebo viacerými zamestnávateľmi.

Mediátorom v kolektívnom spore je osoba menovaná oboma stranami alebo osoba, ktorá je zapísaná v zozname mediátorov na Ministerstve práce.

Poslednou etapou riešenia sporov je štrajk. Pri rozhodovaní o vyhlásení štrajku je potrebné zobrať do úvahy aj potenciálne straty. Vyhláseniu štrajku musí predchádzať odsúhlasenie štrajku zamestnancami podniku. Zamestnanci zúčastnení štrajku nemajú za dobu trvania štrajku nárok na pracovnú odmenu.

3. 13. Odborná príprava

Odborné vzdelávanie a príprava – zlepšujú vaše vyhliadky na získanie práce.

Pojem odborné vzdelávanie a príprava sa vzťahuje na praktické aktivity a kurzy týkajúce sa konkrétneho povolania alebo zamestnania, ktorých cieľom je pripraviť účastníkov na ich budúcu kariéru. Odborné vzdelávanie je základným prostriedkom na dosiahnutie profesionálneho uznania a na zlepšenie vyhliadok na získanie práce. Preto je mimoriadne dôležité, aby systémy odbornej prípravy v Európe zodpovedali potrebám občanov a trhu práce a uľahčovali prístup k zamestnaniu.

Odborné vzdelávanie a príprava sú základnou súčasťou politiky EÚ od samého počiatku existencie Európskeho spoločenstva. Sú základným prvkom aj tzv. Lisabonskej stratégie EÚ, ktorá sa zameriava na premenu Európy na najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu vedomostne orientovanú spoločnosť sveta“.

Iniciatívy EÚ na podporu spolupráce v oblasti odbornej prípravy

Vo svojom úsilí na podporu atmosféry spolupráce pri rozvoji systémov odborného vzdelávania v Európe Európska únia využíva množstvo nástrojov a realizuje celý rad programov a iniciatív.

Erasmus

Program Erasmus je možno považovať za EÚ s vlajkovú loď vzdelávania a odbornej prípravy, program Erasmus umožňuje o 200 000 študentom študovať a pracovať v zahraničí každý rok. Taktiež je založená na spolupráci fondov medzi Európskou inštitúciou vysokoškolského vzdelávania.

Leonardo da Vinci

Hlavným cieľom programu Leonardo da Vinci je realizácia politiky EÚ v oblasti odborného vzdelávania. Je jedným z hlavných nástrojov na podporu nadnárodnej mobility v Európe a poskytuje finančné prostriedky verejným a súkromným organizáciám aktívnym v oblasti odborného vzdelávania. Program Leonardo poskytuje podporu okrem iného aj na stáže a výmenné projekty, študijné návštevy a nadnárodné siete.

Vzdelávanie dospelých a celoživotné vzdelávanie v Európe

Celoživotné vzdelávanie je proces, ktorý zahŕňa všetky formy vzdelávania – formálne, neformálne a mimoformálne – a trvá od predškolského obdobia až do dôchodku. Je určené na to, aby sa ľuďom poskytla možnosť rozvíjať a udržiavať ich hlavné spôsobilosti počas celého života, ako aj na to, aby sa umožnilo občanom voľne sa pohybovať medzi zamestnaniami, regiónmi a krajinami. Celoživotné vzdelávanie je aj základným prvkom už uvedenej Lisabonskej stratégie, pretože je nevyhnutné pre rozvoj a zvyšovanie konkurencieschopnosti a zamestnateľnosti. EÚ prijala niekoľko nástrojov na podporu vzdelávania dospelých v Európe.

Európsky priestor celoživotného vzdelávania

Na realizáciu celoživotného vzdelávania v Európe si Európska komisia stanovila za cieľ vytvoriť Európsky priestor celoživotného vzdelávania. V tejto súvislosti sa Komisia zameriava na identifikáciu potrieb študujúcich i trhu práce, aby sa vzdelávanie stalo dostupnejšie a následne, aby sa vytvárali partnerstvá medzi verejnou správou, poskytovateľmi služieb v oblasti vzdelávania a občianskou spoločnosťou.

Základom tejto iniciatívy EÚ je zámer poskytnúť základné zručnosti – posilnením poradenstva a informačných služieb na európskej úrovni a uznaním všetkých foriem vzdelávania, vrátane formálneho vzdelávania, neformálneho a mimoformálneho odborného vzdelávania.

Grundtvig

Grundtvig je jednou z aktivít vzdelávacieho programu EÚ Socrates a zameriava sa predovšetkým na skvalitnenie odborného vzdelávania dospelých. Jeho cieľom je aj podporovať výmeny a spoluprácu, ktorá napomáha vytvárať príležitosti a zlepšuje prístup k celoživotnému vzdelávaniu pre občanov EÚ.

Organizácie EÚ podporujúce odborné vzdelávanie v Európe

S cieľom umožniť spoluprácu a výmenu v oblasti odbornej prípravy EÚ zriadila špecializované orgány, ktoré pracujú v oblasti ODBORNEJ PRÍPRAVY.

Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP / Centre Européen pour le Développement de la Formation Professionnelle) bolo založené ako špecializovaná agentúra EÚ na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v Európe. Nachádza sa v Solúne, Grécko, vykonáva výskum a analýzy odborného vzdelávania a poskytuje svoje odborné poznatky rôznym európskym partnerom, ako napríklad príslušným výskumným inštitúciám, univerzitám alebo školiacim zariadeniam.

Európska nadácia pre odborné vzdelávanie úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jej úlohou je podporovať partnerské krajiny (z iných krajín ako EÚ) pri modernizácii a rozvoji ich systémov odbornej prípravy.

4. ŽIVOTNÉ PODMIENKY

4. 1. Prehľad životných podmienok v Európe

Kvalita života – na čele programu sociálnej politiky EÚ

Priaznivé životné podmienky závisia od celého radu faktorov, ako napríklad kvalita zdravotníckych služieb, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo kvalitné dopravné zariadenia, uvádzané len ako ukážka niektorých aspektov, ktoré ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov. Cieľom Európskej únie je neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať nové výzvy súčasnej Európy, ako napríklad sociálne vylúčené osoby alebo starnúce obyvateľstvo.

Zamestnanosť v Európe

Zlepšovania pracovných príležitostí v Európe je kľúčovou prioritou pre EÚ . Európska stratégia zamestnanosti bola vyvinutá pre EÚ a jej členské štáty, aby vytvárali viac a kvalitnejších pracovných miest, riešenie nezamestnanosti a zvýšenie mobility . Stratégia poskytuje rámec, v ktorom môžu európske krajiny koordinovať svoje politiky zamestnanosti a zdieľať informácie.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii

Zdravie má neoceniteľnú hodnotu, ovplyvňuje každodenný život ľudí a je preto dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Zdravé prostredie je nevyhnutné pre náš individuálny a profesionálny rozvoj a občania EÚ majú stále väčšie nároky, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a poskytovanie vysoko kvalitných služieb zdravotnej starostlivosti. Pri cestovaní v rámci Európskej únie požadujú rýchly a jednoduchý prístup k lekárskemu ošetreniu. Zdravotné politiky EÚ sa zameriavajú na riešenie týchto potrieb.

Európska komisia vypracovala koordinovaný prístup k zdravotnej politike, zaviedla do praxe rad iniciatív, ktoré dopĺňajú aktivity národných verejných orgánov. Spoločné akcie a ciele Únie sú zahrnuté do zdravotných programov a stratégií EÚ.

Súčasný program verejného zdravia EÚ pracuje na zlepšovaní schopnosti EÚ reagovať na cezhraničné ohrozenia zdravia a na skvalitňovaní informácií a poznatkov o najnovších trendoch v sektore verejného zdravia. Bola navrhnutá nová stratégia v oblasti ochrany zdravia a ochrany spotrebiteľa, ktorá ďalej zdôrazňuje potreby na zlepšovanie zdravotnej bezpečnosti občanov a šírenie zdravotníckych informácií.

Doprava v EÚ

Doprava bola jednou z prvých spoločných politík vtedajšieho Európskeho spoločenstva.

Táto zásada je úzko spojená s ústredným cieľom EÚ vytvoriť dynamickú ekonomiku a súdržnú spoločnosť. Dopravný sektor vytvára 10 % bohatstva EÚ, vyjadrené ako hrubý domáci produkt (HDP), čo sa rovná okolo jednému biliónu eúr za rok. Poskytuje aj viac ako desať miliónov pracovných miest.

Schengenský priestor

V súčasnosti podpísalo Schengenskú dohodu v plnom rozsahu trinásť členských štátov EÚ: Belgicko, Dánsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko a Švédsko. Dánsko podpísalo dohodu, ale môže si vybrať, či bude alebo nebude uplatňovať akékoľvek nové rozhodnutie prijaté na základe dohody. Island, Nórsko a Švajčiarsko, ktoré nie sú členmi EÚ, tiež podpísali dohodu, ale Švajčiarsko ešte tieto predpisy neuplatňuje.

Letecká doprava

Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave prinieslo nižšie cestovné a širší výber prepravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ vytvorila aj súbor práv na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s leteckými cestujúcimi.

Práva leteckých cestujúcich

Ako letecký cestujúci máte určité práva, pokiaľ ide o informácie o letoch a rezervácie, poškodenie batožiny, meškania a zrušenia letov, odmietnutie nástupu do lietadla, odškodnenie v prípade nehody alebo problémy s organizovanými dovolenkami. Tieto práva sa uplatňujú na pravidelné a charterové lety, domáce aj medzinárodné, z letiska EÚ alebo na letisko EÚ z letiska mimo územia EÚ, keď sú prevádzkované leteckou spoločnosťou EÚ.

Železničná doprava

Európsky železničný dopravný systém je charakteristický množstvom prekážok interoperability národných sietí. Rozdielne šírky rozchodov, rôzne systémy dodávok elektrického prúdu a veľké rozdiely v organizácii systémov riadenia železničnej dopravy spôsobujú výrazné meškanie na hraničných prechodoch a tým aj dodatočné náklady. Železničná doprava sa tak v posledných rokoch stala menej konkurencieschopnou ako napríklad cestná doprava.

Na vyriešenie existujúcich problémov Európske spoločenstvo v rámci svojej spoločnej dopravnej politiky prijalo právne predpisy na prípravu, po právnej aj technickej stránke, cesty pre postupné vytváranie integrovaného železničného priestoru.

Obrovská finančná pomoc smeruje do transeurópskych projektov, ako napríklad železničné spojenie z Lyonu na poľské hranice s Ukrajinou, z Berlína do Palerma, z Paríža do Bratislavy a z Varšavy do Helsiniek. Nové medzinárodné vysoko rýchlostné železničné spojenia sa pripravujú na trati Paríž-Brusel-Kolín-Amsterdam a cez juhozápadnú Európu z Lisabonu do Bordeaux.

4. 2. Politický, administratívny a právny systém

Poľsko je republika s parlamentnou demokraciou a systémom parlamentného kabinetu. Princípy riadenia štátu sú špecifikované v ústave, ktorá je najvyšším legislatívnym zákonom. Poľsko využíva systém štatutárneho práva a základnou formou legislatívy je zákon.

Politický systém v Poľsku je založený na trojstrannom delení moci medzi zákonodarné, výkonné a súdne orgány.

Výkonná moc leží v rukách Rady ministrov a prezidenta. Domáca a zahraničná politika je vedená vládou – Radou ministrov, práca ktorej je vedená predsedom Rady ministrov.

Súdna moc je vykonávaná nezávislými súdmi a tribunálmi, zastrešovanými najvyšším súdom, nezávislým štátnym tribunálom a tiež ústavným súdom. Najvyšší súd dohliada na činnosť všeobecných a vojenských súdov a je najvyššou inštanciou na odvolanie proti verdiktu súdov s nižšou inštanciou. Fungovanie verejnej správy je kontrolované najvyšším administratívnym súdom a ostatnými administratívnymi súdmi. .

V Poľsku platí nové trojstupňové teritoriálne členenie, ktoré zahŕňa: 2478 obcí, 314 okresov a 16 regiónov (vojvodstiev). Obce a mestá sú v reťazci s miestnymi správami. Obec je najmenšou jednotkou administratívneho členenia Poľska, zatiaľ čo regióny sú vládne, samosprávne územia. Guvernér reprezentuje vládu v jeho/jej regióne. Maršal, na druhej strane, je najdôležitejším predstaviteľom regionálnej správy. Výbory sú miestne správne orgány, ktoré majú výkonnú moc a sú zodpovedné za dozor. Ich hlavnými úlohami sú: príprava miestnej legislatívy, schvaľovanie rozpočtu, zavádzanie miestnej dane a poplatkov. Voľby do obecných výborov, okresných výborov a regionálnych výborov sú všeobecné, rovné a priame, vykonávané tajným hlasovaním.

Verejné služby zamestnanosti v Poľsku zahrňujú zamestnávateľské orgány a Okresné úrady práce (338 úradov a ich filiálky, Regionálne úrady práce (16 úradov), úrad ministra zodpovedného za otázky zamestnanosti rovnako ako Regionálne úrady. Zamestnávateľské orgány tvoria vládny samosprávny systém, ktorý je charakterizovaný nezávislosťou každej organizačnej jednotky. Formálny a organizačný rozdiel medzi samosprávnymi orgánmi a vládnymi orgánmi majú za následok decentralizovaný systém. Všeobecná politika trhu práce je podmienená na národnej úrovni, ale úrady práce, tak na okresnej ako aj na krajskej úrovni, majú k dispozícii široký výber možností ako ju doplniť, aby boli zabezpečené lokálne potreby. Verejné služby zamestnanosti zohrávajú dôležitú úlohu v raste možností nezamestnaných a záujemcov o zamestnanie. Poskytujú kariérne poradenstvo a školenia.

4. 3. Príjmy a dane

Každá osoba, ktorá má určitú formu príjmu, platí daň z príjmu fyzických osôb. Ak má platič dane v danom zdaňovacom roku príjem z viac ako jedného zdroja, predmetom zdaňovania je suma príjmov získaná zo všetkých zdrojov príjmu doma aj zo zahraničia. Zákon o dani z príjmu pripúšťa výnimku zo zdaňovania určitých príjmov zo zahraničia, ak má Poľská republika uzatvorenú náležitú medzinárodnú zmluvu. Zdaňovaniu podliehajú príjmy, ktoré sa skladajú z príjmov platiča dane, znížené o sumu nákladov na získanie príjmu a príspevkov na sociálne zabezpečenie.

Osoby, ktoré nepodnikajú v poľnohospodárstve a pôsobia ako samostatní obchodníci, si môžu vybrať svoje daňové základy. Platca dane sa môže rozhodnúť, či chce byť zdaňovaný postupným zdaňovacím meradlom a využiť výhodu spoločného výpočtu príjmov spolu s manželom/manželkou a využiť daňovú úľavu.

4. 4. Životné náklady

Štruktúra výdajov poľských domácností je počas celého obdobia transformácie predmetom podstatných zmien, čím sa Poľsko líši od krajín EÚ – 15.

Rastúce príjmy dovoľujú Poliakom nakupovať viac tovaru, hoci štruktúra výdajov domácností poukazuje na ešte stále veľkú priepasť medzi Poľskom a rozvinutými západnými krajinami.

V porovnaní s priemerom EÚ, Poliaci míňajú viac na zdravotnú starostlivosť a menej na exkluzívnejšie služby a tovar ako domáce potreby, rekreácia, kultúra, hotelové ubytovanie a reštaurácie.

Úroveň cien a s tým spojené výdavky sú rôzne a závisia od miesta bydliska, a hlavne či ide o mesto alebo vidiek. Varšava je najdrahšie mesto v Poľsku. Z pohľadu životných nákladov a majetku obyvateľov dosahuje rovnakú úroveň ako krajiny EÚ -15.

4. 5. Ubytovanie

Občania členských štátov EEA si môžu v Poľsku kúpiť nehnuteľnosť bez povolenia Ministerstva vnútornej správy a administratívy, s výnimkou nehnuteľností v poľnohospodárstve a lesného vlastníctva ( povolenie na ich kúpu sa vyžaduje na obdobie 12 rokov od vstupu Poľska do EÚ), a takzvané „druhé domovy“ (povolenie na ich kúpu sa vyžaduje na obdobie 5 rokov od vstupu Poľska do EÚ). Tzv. druhé domovy sú pozemkovým vlastníctvom (zastavané alebo nezastavané), určeným na bytovú výstavbu alebo rekreačné a voľno-časové účely, ktoré nebudú trvalým pobytom pre cudzinca.

Informácie o bytoch a domoch na predaj alebo prenájom je možné získať osobne od realitných kancelárií, alebo ich môžete nájsť na ich web stránkach.

Ministerstvo výstavby zabezpečuje centrálny register znalcov a odhadcov nehnuteľností, agentov s nehnuteľnosťami a manažérov s nehnuteľnosťami, kde si môžete skontrolovať, či má daný agent licenciu na výkon činnosti a právo viesť obchody.

Pri kúpe bytu môžete využiť služby agenta alebo uzavrieť zmluvu so stavebným developerom alebo družstvom. Mnoho stavebných developerov (bytových predajcov) žiada prvú platbu 3 až 7 dní od dátumu uzatvorenia zmluvy. Agent musí byť držiteľom licencie a platného poistenia. Zmluva o sprostredkovaní je tzv. „ zmluva o aktívnom vyhľadávaní“ a nie „o výsledku“. Agent sa teda zaväzuje nie že nájde, ale že bude aktívne hľadať vhodný byt. Existujú tu dva typy zmlúv. Najpopulárnejšia je otvorená zmluva uzatváraná s viacerými agentúrami. Táto sa uzatvára na dobu neurčitú (až kým sa nenájde byt). Táto môže byť zrušená s mesačnou alebo dvojmesačnou výpovednou lehotou. Druhý typ je exkluzívna zmluva, ktorá sa uzatvára na dobu určitú. V tomto prípade nesmiete využiť služby iného agenta.

Nájomná zmluva môže byť uzatvorená na dobu určitú alebo neurčitú. Zmluva na dobu určitú nesmie byť zrušená výpoveďou pred skončením dohodnutej doby. Takáto zmluva lepšie chráni nájomníka – majiteľ nemôže nájomníka vyhodiť z bytu pred skončením dohodnutej doby, pokiaľ tam nie sú iné dôvody ako: poškodzovanie bytu, rušenie pokoja alebo neplatenie nájmu.

4. 6. Zdravotníctvo

V súčasnosti v Poľsku existuje rozvinutý systém verejnej a súkromnej sociálnej starostlivosti a doplnkovej súkromnej zdravotnej starostlivosti.

Využívať zdravotnú starostlivosť financovanú z verejných zdrojov podľa princípov popísaných v príslušnom zákone môžu osoby:

1. Osoby kryté všeobecným (povinným ako aj dobrovoľným) zdravotným poistením.

Nasledujúce osoby môžu byť poistené cez Národný fond zdravia:

- občania členských štátov EÚ a EEA, ktorí majú pobyt na území členských štátov EÚ a EEA,

- občania, ktorí nemajú občianstvo krajín EÚ a EEA, pobývajúci na území Poľska na základe pobytových víz za účelom práce, povolenia na pobyt na určitú dobu, povolenia na usídlenie sa, povolenia na tolerovaný pobyt, statusu utečenca poskytnutého na území Poľska alebo na základe poskytnutej dočasnej ochrany na tomto území,

- osoby, ktoré nemajú občianstvo krajín EÚ a EEA, a legálne pobývajú na území členských štátov EÚ a EEA,

- ak sú poistené v povinnom zdravotnom poistení alebo sa poistili sami dobrovoľne.

Nasledujúce osoby sú povinné platiť príspevky na zdravotné poistenie: zamestnanci, osoby zamestnané na základe zmluvy s agentúrou alebo komisionárskej zmluvy alebo akejkoľvek zmluvy o poskytovaní služieb, samostatne zárobkovo činné osoby, osoby poberajúce starobný alebo invalidný dôchodok, všetci študenti, nezamestnané osoby, osoby ktoré sú poberateľmi dávok sociálnej pomoci alebo rodinných dávok.

Osoba, ktorá má pobyt v Poľsku, môže mať dobrovoľné zdravotné poistenie. Členovia rodiny vyššie zmienených osôb, ktoré bývajú na území Poľska alebo iného členského štátu EÚ a EEA, sú tiež poistení, ak nie sú povinne zdravotne poistení v Poľsku a nie sú oprávnení využívať zdravotnú starostlivosť na základe princípov koordinácie medzi jednotlivými sociálnymi ochrannými systémami.

V súlade s platnými právnymi nariadeniami musí každý cudzinec, ktorý chce mať v Poľsku pokrytú zdravotnú starostlivosť, získať osobné ID číslo (PESEL), ktoré má každý poľský občan.

2. Osoby ináč ako poistené, ktoré majú poľské občianstvo, bývajú na území Poľskej republiky a spĺňajú špecifické príjmové kritériá uvedené v legislatíve sociálnej pomoci, tiež deti, ktoré majú poľské občianstvo a bývajú v Poľsku do dosiahnutia veku 18 rokov, ako aj ženy počas tehotenstva, pôrodu a šestonedelia.

Poistené osoby nie sú oprávnené na využívanie zdravotnej starostlivosti vymenovanej v dodatku zákona. Poistené osoby využívajú služby zdravotnej starostlivosti poskytované poskytovateľmi služieb, ktorí majú podpísanú zmluvu o poskytovaní takýchto služieb s Národným fondom zdravia. Väčšina takýchto zdravotníckych zariadení má takéto zmluvy. Ak bola naliehavá zdravotná starostlivosť poskytnutá poskytovateľom služby, ktorý nemá takúto zmluvu s Fondom, poistená osoba má nárok na služby, ktoré sú pri ošetrení nevyhnutné.

Poistená osoba si tiež vyberá svojho lekára, zdravotnú sestru alebo pôrodnú sestru v základnom systéme zdravotnej starostlivosti podaním písomného vyhlásenia.

Poistená osoba bez odporúčania lekára základnej zdravotnej starostlivosti môže využiť zdravotné služby poskytované nasledovnými špecialistami: gynekológovia a pôrodné sestry, zubári, sexuológovia, onkológovia, oční lekári, psychiatri, a zdravotné služby pre osoby trpiace tuberkulózou a osoby nakazené HIV, vojnových invalidov, ľudí závislých na alkohole, drogách, psychoaktívnych látkach, v rozsahu lekárskych detoxikačných služieb.

V núdzových situáciách sú zdravotné služby poskytované bez požadovaného odporúčania. V prípade, že predpisy nevyžadujú účasť poistenej osoby na výdavkoch, je zdravotná starostlivosť poskytovaná bezplatne. Platby sa dotýkajú tých služieb, ktoré zákon definuje ako nenárokové v rámci zdravotného poistenia. Tieto služby zahŕňajú: zdravotná starostlivosť v kúpeľných zariadeniach a sanatóriach, ktorá nie je priamo spojená s dôvodom, pre ktorý bola poistená osoba odoslaná na kúpeľnú liečbu, pobyt v kúpeľnom zariadení – poistená osoba znáša cestovné náklady do sanatória, časť ubytovacích a pobytových nákladov v sanatóriu, zubnú starostlivosť, ktorá nie je definovaná v zákone, preventívne očkovanie iné ako uvedené v predpisoch o infekčných chorobách a nákazach.

Zaobstaranie ortopedických pomôcok a pomocných prostriedkov ako sú protézy, okuliare, atď., je limitované množstvom a časťou nákladov, ktoré musia byť zaplatené.

Lieky sú bezplatné pre poistenú osobu, ktorá je v nemocnici alebo inom zdravotníckom zariadení, určenom pre osoby vyžadujúce 24-hodinovú alebo dennú zdravotnícku starostlivosť, alebo pri poskytovaní lekárskych, ošetrovateľských, diagnostických a rehabilitačných výkonoch na základe zdravotného poistenia, alebo aj pri poskytnutí prvej pomoci. Pre zakúpenie liekov so zľavou je potrebný recept vydaný lekárom alebo praktickým lekárom zdravotného poistenia alebo iným lekárom, ktorý má právo na výkon povolania a má uzavretú zmluvu s Národným fondom zdravia, ktorá ho oprávňuje na predpisovanie takýchto receptov. Recepty vydané lekármi, ktorí nie sú schválení Národným fondom zdravia, musia byť zaplatené v plnej výške.

Poistená osoba, má na základe odporúčania ošetrujúceho lekára nárok na bezplatný prevoz sanitkou, vrátane leteckej prepravy, do najbližšieho zdravotníckeho zariadenia, ktoré poskytuje služby v najbližšom okolí, aj na spiatočný prevoz, ak je nevyhnutná bezodkladná liečba alebo sa vyžaduje pokračovanie v liečbe.

Na základe odporúčania ošetrujúceho lekára, má poistená osoba nárok na bezplatný prevoz sanitkou, v prípade dysfunkcie pohybového systému vedúcemu k neschopnosti využívať verejnú dopravu, aby sa podrobila liečbe v najbližšom zdravotníckom zariadení, ktoré poskytuje služby v požadovanom rozsahu, a tiež na spiatočnú prepravu.

V iných prípadoch, na základe odporúčania lekára schváleného zdravotným poistením, môže byť doprava využitá s čiastočnou alebou plnou úhradou.

Všetky poistené osoby platia rovnakú výšku príspevkov povinného alebo dobrovoľného poistenia.

Príspevky na zdravotné poistenie sú platené zamestnávateľom, inštitúciami sociálneho poistenia, dôchodkovými inštitúciami a centrami sociálnej pomoci, školami a univerzitami, atď. (platcovia príspevkov).

Základným dokumentom potrvdzujúcim zdravotné poistenie je karta zdravotného poistenia. V súčasnosti ešte nie je určený vzor a spôsob vydávanie a zrušenia platnosti tejto karty.

Kým sa rozhodne o vydaní karty zdravotného poistenia, môžu poistené osoby preukázať svoju identitu iným dokladom, ktorý potvrdzuje ich právo na čerpanie zdravotnej starostlivosti, akými sú karta poistenia, mesačná správa poistenej osoby (RMUA) vydávaná Sociálnou poisťovňou (ZUS) alebo potvrdenie/ústrižok o dôchodku alebo starobnom dôchodku, karta dôchodcu.

- 24 – hodinové lekárske informácie (napr. o najbližšom zariadení zdravotnej starostlivosti)

- Národná záchranná linka

4. 7. Systém vzdelávania

Školské vzdelávanie je povinné až do veku 18 rokov a zahŕňa dva typy škôl: 6 rokov základnej školy (vek 7 – 13 rokov), 3 roky gymnázia – nižšej strednej školy (vek 13-16 rokov). Deti vo veku 6 rokov musia mať ukončený jeden rok predškolskej prípravy v materskej škole alebo v predškolskom zariadení základnej školy. Deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami navštevujú špeciálne školy alebo špeciálne triedy v štátnych školách. Na konci základnej školy absolvujú žiaci povinný test. Na konci štúdia na gymnáziu (nižšej strednej škole), vykonávajú žiaci povinné záverečné skúšky. Výsledky týchto testov a skúšok sú uvedené na certifikátoch, ktoré žiaci dostávajú .

Vzdelávanie po ukončení nižšej strednej školy zahŕňa: trojročné lýceum (vek 16-19), trojročné špeciálne lýceum (vek 16-19), štvorročnú technickú strednú školu (vek 16-20) a dvoj- alebo trojročnú základnú odbornú školu (vek 16-18/19). Podmienkou pre prijatie na tieto školy je záverečný certifikát z gymnázia (nižšej strednej školy). Absolventi (s výnimkou základných odborných škôl) sú oprávnení na vykonanie maturitnej skúšky. Žiaci, ktorí uspejú na maturitnej skúške, dostanú maturitné vysvedčenie, ktoré sa prikladá k žiadosti o prijatie na vysokú školu.

Absolventi dvoj- a trojročných základných odborných škôl získavajú osvedčenie o ukončení školy, ktoré im dáva prístup na trh práce. Môžu však tiež pokračovať na dvojročných doplnkových všeobecnovzdelávacích lýceách (vek 18/19-20/21) alebo trojročných doplnkových technických stredných školách (vek 18/19-21/22).

Absolventi lýceí môžu pokračovať v štúdiu na po-lyceálnych školách s dĺžkou štúdia, ktorá nepresahuje 2,5 roka (vek 19-21). Absolvent technických stredných škôl, základných odborných škôl a po-lyceálnych škôl smú vykonať externú odbornú skúšku. Po jej úspešnom zložení dostanú študenti diplom potvrdzujúci ich odbornú kvalifikáciu.

V Poľsku sa rozlišuje štúdium prvého stupňa (bakalár a inžiniersky stupeň), postgraduálne štúdium (doplňujúce magisterské štúdium) a štúdium druhého stupňa (ukončenie magisterského stupňa). Osoba môže byť prijatá na vysokoškolské štúdium, ak získala záverečný certifikát (v prípade podania žiadosti na prvý alebo druhý stupeň vysokoškolského štúdia), alebo je držiteľom magisterského, bakalárskeho, alebo inžinierskeho titulu, alebo ekvivalentu a splnila prijímacie kritériá stanovené vysokou školou (v prípade podania žiadosti na prijatie na postgraduálne štúdium).

Výsledky záverečných skúšok na stredných školách sú základom pre prijatie na prvý alebo druhý stupeň vysokoškolského vzdelávania. Inštitúcia vysokoškolského vzdelávania zostavuje podmienky a stanovuje proces prijímania, ako aj to, aké výsledky záverečných skúšok zo stredných škôl budú tvoriť základ pre prijatie na štúdiá. Inštitúcia vysokoškolského vzdelávania môže po schválení ministra zodpovedného za otázky vysokoškolského štúdia, vykonať dodatočné prijímacie skúšky iba ak je nevyhnutné otestovať znalosti alebo zručnosti, ktoré neboli testované záverečnými skúškami na strednej škole, alebo ak má kandidát certifikát o ukončení strednej školy v zahraničí.

Štúdium môže mať formu denného a externého štúdia.

Absolventi univerzít v Poľsku môžu získať nasledovné tituly :

- Bakalár – po ukončení prvého stupňa vysokoškolského štúdia, ktoré trvá od 6 do 8 semestrov,

- Bakalár so špecializáciou na ošetrovateľstvo a pôrodníctvo,

- Inžinier – získava študent po ukončení prvého stupňa vysokoškolského štúdia s technickou, poľnohospodárskou alebo ekonomickou špecializáciou, ktoré trvá 7 až 8 semestrov,

- Magister a rovnocenné tituly (Magister výtvarných umení, Magister techniky, Magister stavebníctva a architektúry, Magister v ošetrovateľstve, Magister pôrodníctva, lekár, zubár alebo veterinár ) – titul možno získať po ukončení štúdia, v závislosti od špecializácie: postgraduálne štúdium trvá 3 alebo 4 semestre, druhostupňové vysokoškolské štúdium trvá 9 až 12 semestrov. Osoby s magisterským titulom sa môžu uchádzať o postgraduálne štúdium (vysokoškolské štúdium tretieho stupňa).

4. 8 Kultúrny a spoločenský život

Kultúrny život

Kultúrny život v Poľsku sa sústreďuje prevažne v centrách väčších miest, kde sa nachádza mnoho múzeí, kín, divadiel, koncertných siení a iných zábavných zariadení. V menších mestách sa kultúrny život sústreďuje prevažne na miestne podujatia. Kultúrny informátor, ktorý by mapoval udalosti v celej krajine, sa bohužiaľ v Poľsku nevydáva. Vydávajú sa iba informátori na lokálnej úrovni. Informácie o kultúrnych podujatiach je možné získať z tlače, hlavne piatkového vydania, ako aj z internetu.

Múzeá ponúkajú zaujímavé zbierky starého aj moderného umenia. Niektoré z nich vlastnia majstrovské diela, ako napríklad maľbu Leonarda da Vinciho „Dáma s hranostajom“ a Rembrandtovho „Milosrdného samaritána“ v Národnom múzeu v Krakowe, alebo „Posledný súd“ od Hansa Memlinga v Národnom múzeu v Gdansku. Múzeá sú obyčajne otvorené od utorka do nedele do 16:00h. Vstupné poplatky nie sú vysoké a vo vybrané dni sa vstupné neplatí.

Divadlá sa nachádzajú vo všetkých väčších mestách. V lete sú zatvorené kvôli dovolenkovej sezóne. Najznámejšími sú Súčasné divadlo, Spoločné divadlo a Národné divadlo vo Varšave, ako aj Staré divadlo a Slovácke divadlo v Krakowe. Medzi najznámejšie hudobné divadlá v Poľsku patrí Hudobné divadlo v Gdansku, operetné divadlá v Krakowe a Gliwiciach, a Hudobné divadlo „Roma“ vo Varšave.

Ak si chcete pozrieť operu alebo balet, navštívte Veľké divadlo vo Varšave alebo Varšavskú opernú sieň. Koncertné siene možno nájsť vo väčších mestách. Najznámejšia je Národná filharmónia vo Varšave. Medzi najznámejšie hudobné festivaly patria „Dni Muzyki Kameralnej” v Łańcucie, Chopinov festival v Dusznikach Zdroj a Moniuszkow festival v Kudowie Zdroj. Iné známe festivaly sú súčasný hudobný festival „Warszawska Jesień” (Warszawa) a festival „Wratislavia Cantans”(Wrocław). Koncerty pod holým nebom sa konajú medzi inými v „Łazienki” parku a v Żelazowej Woli – v mieste narodenia slávneho skladateľa Frederika Chopina.

V Poľsku je mnoho malých aj veľkých kín. Vo väčších kinách, ktoré ponúkajú väčší výber zaujímavých filmov ako menšie kiná, si možno pozrieť najnovšie filmy. Existujú však tiež kiná, ktoré sa zameriavajú na určitú kategóriu filmov (napr. filmovú klasiku). Zahraničné filmy premietané v poľských kinách väčšinou nie sú dabované.

Treba tiež zdôrazniť, že Poľsko je krajinou atraktívnou pre turizmus. V Poľsku existuje mnoho zaujímavých miest, ktoré sú zapísané v zozname UNESCO, ako napríklad: historické centrum Krakowa, Varšavy, historická soľná baňa vo Wieliczke, staré mesto v Zamości, Les Białowieska, stredoveké mesto Toruń, križiacky zámok v Malborku, Zebrzydowska kalvária – architektonický a krajový komplex, ako aj pútnicke miesto či drevené kostoly v južnom Małopolskom regióne.

Spoločenský život

Národným jazykom Poľska je poľština. Cudzie jazyky bežne používané Poliakmi sú angličtina, menej nemčina, francúzština a ruština.

Poľské národné sviatky, počas ktorých je v práci voľno, sú: Nový Rok – 1.1., Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok – v marci alebo apríli, Národný sviatok – 1.5., Národný sviatok 3. máj – 3.5., prvý deň Zoslania Ducha Svätého – máj, Božie telo – máj alebo jún (prvý štvrtok v deviaty týždeň po Veľkej noci), Nanebovstúpenie Panny Márie – 15.8., Sviatok Všetkých svätých – 1.11., Deň nezávislosti – 11.11., Vianoce – 25. – 26.12.

4. 9. Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtie)

Doklady o občianskom stave

Udalosti ako narodenie, svadba a úmrtie sú predmetom registrácie v matričnej knihe, ktorú spravuje Matričný úrad v mieste, kde k udalosti došlo. Kompetentným úradom pre otázky registrácie občianskeho stavu je vedúci matričného úradu. Doklad o občianskom stave vložený do matričnej knihy, je v Poľskej republike jediným dokladom potvrdzujúcim tento stav. Kópie týchto dokladov sú vydávané na rôzne účely v právnom alebo administratívnom procese. Poľská legislatíva tiež umožňuje vystaviť doklad o poľskom občianstve na základe zahraničného dokumentu.

Narodenie

Narodenie dieťaťa v Poľskej republike musí byť oznámené do 14 dní na príslušnom matričnom úrade v mieste narodenia. Narodenie dieťaťa by malo byť nahlásené otcom alebo matkou dieťaťa (ak to jej zdravotný stav dovoľuje) alebo inou osobou , ktorá bola prítomná pri narodení, rovnako lekárom alebo pôrodnou sestrou. Ak sa dieťa narodilo v zdravotníckom zariadení, táto inštitúcia je povinná oznámiť narodenie.

Sobáš

Poľské zákony definujú sobáš ako spojenie slobodného muža a slobodnej ženy, ktorí za svojej prítomnosti pred oprávnenou osobou zložia prehlásenie, že vstupujú do manželstva. Prehlásenie sa musí uskutočniť v prítomnosti dvoch plnoletých svedkov. V Poľsku nie je povolený zväzok dvoch ľudí rovnakého pohlavia. V Poľsku existujú dve formy sobáša:

- Pred vybraným predstaveným matričného úradu.

- Pred kňazom. Aby bol tento sobáš platný po občianskej a právnej stránke, musia byť splnené určité podmienky. Pred vstupom do stavu manželského musia snúbenci získať potvrdenie vedúceho matriky, ktoré sa týka miesta bydliska jednej z osôb a potvrdzuje, že neexistujú okolnosti, ktoré bránia vstupu do stavu manželského. Snúbenci takisto musia pred týmto úradníkom urobiť vyhlásenie o používaní priezviska snúbencov a ich detí. Po vstupe do manželstva v kostole musí kňaz zaslať vyššie spomínané dokumenty spolu s vyhlásením, ktoré potvrdzuje, že sobáš bol uzavretý v prítomnosti duchovného, do 5 dní vedúcemu matričného úradu v mieste, kde bol sobáš vykonaný. Vyššie spomínané dokumenty sú základom pre vystavenie sobášneho listu.

Úmrtie

Úmrtie osoby musí byť zaregistrované na príslušnom matričnom úrade, príslušného v mieste udalosti. Úmrtie musí byť oznámené najneskôr do 3 dní od udalosti. Nahlásiť úmrtie sú povinné osoby v zostupnom rade dôležitosti: manžel/ka alebo deti zosnulého, najbližší príbuzní, osoby, ktoré bývajú v spoločnej domácnosti, v ktorej došlo k úmrtiu; osoby, ktoré boli prítomné v čase úmrtia a môžu ho môžu osobne dosvedčiť, alebo správca domu, v ktorom došlo k úmrtiu. Ak smrť nastala v nemocnici alebo inej inštitúcii, tieto sú povinné úmrtie oznámiť.

4. 10. Doprava

Verejná doprava v Poľsku je dobre rozvinutá. Autobusy (mestské a prímestské – PKS) premávajú v celej krajine, električky vo väčších mestách a vo Varšave premáva metro. Nočné autobusy premávajú vo väčších mestách. Univerzálne lístky platia pre autobusy (mestské), električky a metro. Možno ich zakúpiť v kioskoch (napr. „Ruch“,“„Kolportér“), v niektorých obchodoch a na staniciach metra. K dispozícii sú jednosmerné, 24-hodinové, týždenné a mesačné lístky. V závislosti od mesta sú v obehu dva typy lístkov: jednosmerné a časové. Jednosmerný lístok je platný na jednu cestu, bez ohľadu na jej trvanie. V prípade prestupov si musíte označiť nový lístok, pokiaľ nemáte 24-hodinový, trojdňový, víkendový alebo mesačný lístok (lístky tohto typu sa používajú napríklad vo Varšave). Časový lístok je platný počas celej doby (napr.10 alebo 30 minút), počas ktorej je možné meniť dopravný prostriedok (lístky tohto typu sa používajú napr. v Łodźi).V rôznych mestách sa používajú rôzne typy lístkov. Môžu sa líšiť v cene. V medzimestských autobusoch (PKS) si môžete lístky zakúpiť u šoféra alebo v kanceláriách na autobusových staniciach.

V Poľsku tiež môžete cestovať vlakom. Sieť Poľských štátnych železníc (PKP) je hustá. Môžete tu nájsť štyri druhy vlakov. Najrýchlejšie a najpohodlnejšie sú Express a Intercity – tieto zastavujú iba vo veľkých mestách a obyčajne mávajú iba dve či tri zastávky, kým prídu do cieľovej stanice. Rýchliky sú lacnejšie a majú viac zastávok, ale tiež iba vo väčších mestách. Osobné vlaky stoja na všetkých staniciach a sú najlacnejšie. Cestovné lístky na vlak si môžete kúpiť v kanceláriách na železničných staniciach alebo v cestovných kanceláriách.

Pokiaľ ide o leteckú dopravu, v Poľsku medzinárodné letiská možno nájsť vo Varšave, Gdansku, Krakowe, Wrocławe, Katoviciach, Szczeicine a Łodźi. Vnútroštátne lety ponúkajú LOT Poľské aerolínie a pokrývajú už spomínané mestá, a tiež Bydgoszcz, Zielona Góra a Rzeszów.

Životné a pracovné podmienky v Poľsku

1. HĽADANIE PRÁCE

1. 1. Ako si nájsť prácu