Životné a pracovné podmienky v Luxembursku

1. HĽADANIE PRÁCE

1.1 Ako si nájsť prácu

Prečítajte si užitočnú publikáciu Práca v Luxembursku: informácie a rady.

Kde môžete nájsť uverejnené pracovné ponuky

Luxemburské verejné služby zamestnanosti ADEM (Agence pour le développement de l’emploi) ponúkajú online službu JobBoard registrovaným uchádzačom o zamestnanie a zamestnávateľom. Profily uchádzačov o zamestnanie sú tam automaticky a anonymne zverejnené a registrovaní zamestnávatelia si ich môžu pozrieť. Uchádzači môžu tiež zverejniť svoje životopisy online a mať prístup k anonymným ponukám pracovných miest, ktoré postúpili zamestnávatelia službám zamestnanosti ADEM. Pracovné ponuky však ešte nie sú k dispozícii na webovej stránke ADEM.
Pracovné ponuky nájdete v národnej tlači (Luxemburger Wort, La Voix – sobotné vydanie), na súkromných webových stránkach ponúkajúcich vyhľadávanie práce a zverejňovanie životopisu online, na webových stránkach veľkých spoločností a pracovných agentúr.

Registrácia u agentúry dočasného zamestnávania
Môžete sa zaregistrovať v agentúre dočasného zamestnávania osobne alebo môžete životopis poslať poštou. Adresy hlavných luxemburských agentúr dočasného zamestnávania sa nachádzajú na webovej stránke dočasného zamestnávania FEDIL.

Odoslanie náhodnej žiadosti
V Luxembursku je bežnou praxou najmä mladých absolventov odoslanie náhodnej žiadosti na kontaktovanie veľkých spoločností. Preto neváhajte poslať žiadosť o zamestnanie týmto spôsobom, keďže je to príležitosť dať o sebe vedieť a zaradiť sa do databázy potenciálnych kandidátov, ak personálne oddelenia firiem takú majú.

1.2 Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Žiadosti o zamestnanie by mali obsahovať samotnú žiadosť alebo motivačný list a životopis.

Žiadosť (alebo motivačný list)
Sprievodný list nie je žiadosťou o zamestnanie. Žiadosť by mala byť osobná, starostlivo napísaná, pútavá, relevantná a mala by sa vzťahovať na konkrétnu pozíciu. Kandidát by mal zdôrazniť, v akom rozsahu vyhovuje predmetnému pracovnému miestu a potrebám spoločnosti, uviesť svoje silné stránky a vlastnosti, vďaka ktorým sa hodí na dané pracovné miesto. Napokon by mal objasniť svoju motiváciu, konkrétne zdôvodniť prečo si vybral túto konkrétnu spoločnosť.

V akom jazyku písať žiadosť
Pokiaľ nie je uvedené inak, rukou písané listy by mali byť v jazyku použitom v inzeráte. Listy poslané ako náhodná žiadosť musia byť napísané vo francúzštine alebo angličtine, ak sa týkajú veľkých nadnárodných spoločností.

Životopis
K životopisu sa obvykle priloží profesionálna fotografia. Životopis sa zvyčajne skladá z jednej alebo dvoch strán s podrobnosťami o odbornej príprave žiadateľa a predchádzajúcich pracovných skúsenostiach, nadobudnutých jazykových, počítačových alebo kancelárskych zručnostiach a záujmoch. Uvedené zručnosti (najmä jazykové znalosti) musia byť pravdivé, pretože budú overené.

Jazykové požiadavky
Vzhľadom na postavenie Luxemburska v strede Európy a skutočnosť, že tu existujú tri úradné jazyky (luxemburčina, francúzština a nemčina), je ovládanie niekoľkých jazykov veľmi dôležité pri uchádzaní sa o väčšinu pracovných miest v Luxembursku. V závislosti od oblasti činnosti sú francúzština, angličtina, nemčina a luxemburčina buď nevyhnutné, alebo veľmi očakávané. Holandčina, taliančina, španielčina a portugalčina sú tiež veľkou výhodou. Aby ste mali dobrú šancu na získanie zamestnania, odporúča sa ovládať minimálne dva jazyky, z čoho by mal byť aspoň jeden úradným jazykom krajiny.

2. PRESŤAHOVANIE SA DO INEJ KRAJINY

2.1 Pohyb tovarov a kapitálu

Voľný pohyb tovaru je jedným zo základných pilierov jednotného európskeho trhu. Odstránenie vnútroštátnych prekážok voľného pohybu tovaru v rámci EÚ je jednou zo zásad zakotvených v zmluvách EÚ. Z tradične protekcionistického začiatku, členské krajiny EÚ neustále rušia obmedzenia, aby vytvorili „spoločný“ alebo jednotný trh. Tento záväzok vytvoriť európsky obchodný priestor bez hraníc viedol k vytvoreniu väčšieho bohatstva a nových pracovných miest a globálne stanovil EÚ za svetového obchodného hráča spolu so Spojenými štátmi a Japonskom.
Napriek záväzku Európy odstrániť všetky prekážky vnútorného obchodu neboli harmonizované všetky odvetvia hospodárstva. Európska únia sa rozhodla regulovať na európskej úrovni odvetvia, ktoré by mohli predstavovať väčšie riziko pre európskych občanov – napríklad farmaceutiká alebo stavebné výrobky. Väčšina výrobkov (považovaných za „nižšie riziko“) podlieha uplatňovaniu tzv. zásady vzájomného uznávania, čo znamená, že v zásade sa s každým výrobkom, ktorý sa legálne vyrába alebo uvádza na trh v jednom z členských štátov, môže voľne hýbať a obchodovať v rámci vnútorného trhu EÚ

Obmedzenia voľného pohybu tovaru
Zmluva o EÚ poskytuje členským štátom právo stanoviť obmedzenia voľného pohybu tovaru, ak existuje konkrétny spoločný záujem, ako je napríklad ochrana životného prostredia, zdravie občanov alebo verejná politika. To napríklad znamená, že ak vnútroštátne orgány členského štátu považujú dovoz výrobku za potenciálne ohrozenie verejného zdravia, verejnej morálky alebo verejného poriadku, môžu odmietnuť alebo obmedziť prístup na svoj trh. Príkladmi takýchto výrobkov sú geneticky modifikované potraviny alebo určité energetické nápoje. Aj keď vo všeobecnosti nie sú žiadne obmedzenia na nákup tovaru v inom členskom štáte pokiaľ sú určené na osobné použitie, pre určité kategórie výrobkov, ako sú alkohol a tabak, existuje rad európskych obmedzení.

Voľný pohyb kapitálu
Ďalšou podstatnou podmienkou fungovania vnútorného trhu je voľný pohyb kapitálu. Je jednou zo štyroch základných slobôd zaručených právnymi predpismi EÚ a predstavuje základ integrácie európskych finančných trhov. Európania teraz môžu spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ. Liberalizácia kapitálových trhov má zásadný význam v procese hospodárskej a menovej integrácie v EÚ. Bol to prvý krok k vytvoreniu Európskej hospodárskej a menovej únie a spoločnej meny Euro.

Výhoda
Zásada voľného pohybu kapitálu nielen zvyšuje efektívnosť finančných trhov v Únii, ale prináša aj množstvo výhod pre občanov EÚ. Jednotlivci môžu vykonávať veľké množstvo finančných operácií v rámci EÚ bez väčších obmedzení. Napríklad jednotlivci s malými  obmedzeniami môžu ľahko otvoriť bankový účet, kúpiť akcie, investovať alebo kúpiť nehnuteľnosti v inom členskom štáte. Európske firmy môžu investovať, vlastniť a riadiť ďalšie európske podniky.

Výnimky
Určité výnimky z tejto zásady platia tak v členských štátoch, ako aj v tretích krajinách. Týka sa to najmä daní, prudenčného dohľadu, aspektov verejnej politiky, prania špinavých peňazí a finančných sankcií dohodnutých v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. Európska komisia naďalej pracuje na dokončení voľného trhu finančných služieb prostredníctvom zavádzania nových stratégií finančnej integrácie s cieľom uľahčiť občanom a spoločnostiam spravovať svoje peniaze v rámci EÚ.

2.2 Hľadanie ubytovania

Ubytovanie môžete nájsť v tlači v sekcii nehnuteľností (Luxemburger Wort, Tageblatt, Le Quotidien, Lux-Bazar, atď.). Existujú aj webové stránky a odborná tlač s ponukou ubytovania. Odporúča sa kontaktovať realitnú agentúru.

Dostupnosť nehnuteľností: nájomné je v Luxembursku drahé, najmä v meste Luxemburg. Priemerná cena dvojizbového bytu je približne 1 595 EUR, štúdia 1 003 EUR a apartmánu s jednou spálňou 1 298 EUR. Ceny sú nižšie v mestách vzdialených od mesta Luxemburg, najmä na severe krajiny (za mestom Ettelbruck) a na juhu krajiny (Esch/Alzette atď.).
Bankové záruky/depozit: prenajímatelia zvyčajne požadujú zloženie zábezpeky maximálne do výšky trojmesačného nájmu.

Kde si prenajať: luxemburské cesty sú preplnené v dopravnej špičke kvôli veľkému počtu cezhraničných pracovníkov, ktorí každý deň dochádzajú za prácou autom. Verejná doprava vám môže ušetriť veľa starostí. Presvedčte sa, či systém verejnej dopravy dobre funguje v oblasti, v ktorej chcete bývať.
Kúpa vlastnej nehnuteľnosti: stavebné pozemky a nehnuteľnosti sú v celom Luxembursku veľmi drahé, a to natoľko, že dokonca aj pôvodní obyvatelia začínajú kupovať svoje nehnuteľnosti mimo krajiny. Ceny sa v jednotlivých regiónoch líšia, ale spravidla sa cena bytu pohybuje medzi 400 000 až 500 000 EUR a priemerný rodinný dom v rozmedzí 570 000 až 710 000 EUR (pozemok 300-400 m²).
Bývanie v pohraničných oblastiach: noví pracovníci prichádzajúci do Luxemburska môžu tiež hľadať ubytovanie v pohraničných oblastiach Nemecka, Francúzska alebo Belgicka, kde je ubytovanie lacnejšie. Získajú potom štatút „frontaliers“ (cezhraniční pracovníci).

2.3 Hľadanie školy

Školský systém v Luxemburgu je viacjazyčný. Po ukončení vzdelania sa udeľuje medzinárodne uznávaný certifikát o ukončení školy alebo diplom o odbornej spôsobilosti. Luxemburská ústava umožňuje štátu organizovať a regulovať vzdelávanie. To znamená, že väčšina škôl je riadená štátom a bezplatná. Okrem štátneho vzdelávacieho systému má Luxembursko niekoľko súkromných a medzinárodných škôl. Školská dochádzka je povinná od 4 rokov do 16 rokov. Ak chcete zapísať svoje dieťa do školy, ktorá spadá pod miestnu samosprávu (škôlka, základná / stredná škola), musíte navštíviť miestny úrad Administration Communale, a doložiť nasledujúce dokumenty: rodinnú knihu záznamov (livret de famille), rodný list dieťaťa a, ak je to možné, posledné vysvedčenie / certifikát dieťaťa. Rodičia zapisujú svoje deti do obce, v ktorej žijú (pre všetky okrem stredoškolského vzdelania). Niektoré neštátne súkromné ​​školy, ako napríklad Európska škola alebo Lycée Vauban, majú svoj vlastný systém hodnotenia a certifikácie.

2.4 Keď si zo sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

Implementácia zásady voľného pohybu osôb, ktorá je jedným zo základných pilierov našej európskej štruktúry, znamená zavedenie série praktických pravidiel, ktoré zabezpečujú, že občania môžu slobodne a jednoducho cestovať do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Cestovanie autom po EÚ sa stalo oveľa menej problematickým. Európska komisia zaviedla sériu spoločných nariadení upravujúcich vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia vozidla a možnosť registrácie vášho vozidla v hostiteľskej krajine.

Váš vodičský preukaz v EÚ
V súčasnosti neexistuje žiadny spoločný vodičský preukaz EÚ, ale členské štáty EÚ zaviedli vodičský preukaz „podľa vzoru Spoločenstva“. Tento spoločný model zabezpečuje, aby vodičské preukazy vydané rôznymi krajinami EÚ boli ľahko rozpoznateľné v iných členských štátoch. Všeobecne sa uplatňuje zásada vzájomného uznávania. Vodičský preukaz sa vydáva v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, mal by však obsahovať ustanovenia týkajúce sa vzoru Spoločenstva, napríklad základné podmienky, za ktorých sa má vodičský preukaz udeliť. Staré vodičské preukazy vydané pred rokom 1996 sa nemusia vymeniť za nový vodičský preukaz podľa vzoru Spoločenstva a zostávajú platné až do uplynutia ich platnosti. Ak sa občan EÚ presťahuje do iného členského štátu, nie je potrebné vymeniť si vodičský preukaz, hoci mnohí to často robia z praktických dôvodov. Niektoré členské štáty tiež požadujú, aby sa na vodičský preukaz uviedli ďalšie údaje, aby boli splnené určité administratívne požiadavky. V prípade uplynutia platnosti, straty alebo odcudzenia možno v štáte bydliska vydať nový vodičský preukaz v súlade s vnútroštátnymi podmienkami. Občania by sa mali obrátiť na príslušné orgány.

Registrácia vášho vozidla v hostiteľskej krajine
V prípade, že bývate v inom členskom štáte EÚ a jazdíte tam autom dlhšie ako šesť mesiacov, ste povinný vozidlo zaregistrovať na miestnych úradoch a zaplatiť registračnú daň hostiteľskej krajiny.

Poistenie vozidla
Občania EÚ môžu poistiť svoje auto v ktorejkoľvek krajine EÚ, pokiaľ má vybraná poisťovacia spoločnosť licenciu hostiteľského vnútroštátneho orgánu na vydávanie príslušných poistných zmlúv. Spoločnosť so sídlom v inom členskom štáte je oprávnená realizovať poistné zmluvy iba ak sú splnené určité podmienky. Poistenie bude platné v celej Únii bez ohľadu na to, kde k nehode došlo.

Zdanenie
Daň z pridanej hodnoty z motorových vozidiel sa bežne platí v krajine, kde bolo vozidlo zakúpené, ale za určitých podmienok sa DPH platí v cieľovej krajine.

2.5 Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Formality, ktoré je potrebné splniť, za účelom presťahovania sa do Luxemburska, sa líšia v závislosti od toho, či je osoba, ktorá sa chce presťahovať, štátnym príslušníkom členského štátu EÚ/EHP alebo krajiny mimo EÚ.

Štátni príslušníci členských krajín EÚ/EHP a ich rodinní príslušníci
Štátni príslušníci EÚ/EHP a ich rodinných príslušníci, ktorí sú tiež štátnymi príslušníkmi EÚ/EHP, ktorí chcú prísť do Luxemburska na menej ako 3 mesiace (dovolenka, rodinná návšteva, pracovná cesta, odborná činnosť atď.), nemusia vypĺňať akékoľvek administratívne formality. Potrebujú len platný preukaz totožnosti alebo pas.

Občania EÚ majú právo zostať v Luxemburgu dlhšie ako 3 mesiace, ak spĺňajú jednu z týchto podmienok:

• pracujú na pracovnú zmluvu alebo sú samostatne zárobkovo činné osoby;

• majú dostatočné finančné prostriedky pre seba a svojich rodinných príslušníkov, aby sa nestali záťažou pre systém sociálneho zabezpečenia, ako aj zdravotný systém;

• sú zapísaní na akreditovanú verejnú alebo súkromnú školu v Luxemburskom veľkovojvodstve za účelom ukončenia štúdia alebo odborného vzdelávania. V tomto prípade musia mať tiež dostatočné finančné zdroje pre seba a svojich rodinných príslušníkov, aby sa nestali záťažou pre systém sociálneho zabezpečenia, ako aj zdravotný systém.

Pridruženými krajinami k EÚ sú Island, Lichtenštajnsko a Nórsko ako štáty EHP a Švajčiarska konfederácia.

Občania EÚ a pridružených krajín a ich rodinní príslušníci (bez ohľadu na štátnu príslušnosť) musia nahlásiť svoj príchod na príslušnom úrade podľa miesta pobytu, ak plánujú  zotrvať v Luxembursku dlhšie ako tri mesiace.

Žiadatelia musia predložiť na miestne príslušnom úrade nasledovné dokumenty:

• platný občiansky preukaz alebo pas (ak sa to vyžaduje, aj víza alebo povolenie k pobytu vydané iným členským štátom EÚ);

• ak je to možné, rodinnú knihu záznamov alebo v opačnom prípade osvedčenie o manželstve alebo partnerstve; rodné listy detí.

Príslušný miestny úrad môže požadovať ďalšiu dokumentáciu. Preto je vhodné vopred sa obrátiť na miestne príslušný orgán, aby ste boli vopred informovaný. Ak dokumenty nie sú napísané v nemčine, francúzštine alebo angličtine, musí sa k nim priložiť úradný preklad. Po prihlásení sa na miestne príslušnom úrade môžete žiadať o povolenie k pobytu pre seba a svojich rodinných príslušníkov. Na základe tohto povolenia je možné zamestnancovi udeliť mimoriadnu dovolenku za účelom presťahovania sa.

Do 90 dní od príchodu do Luxemburska musia žiadatelia vyplniť na miestne príslušnom úrade:
• vyhlásenie o registrácii, ak sú štátnymi príslušníkmi EÚ/EHP;
• žiadosť o povolenie na pobyt pre rodinných príslušníkov občanov EÚ, ak sú rodinnými príslušníkmi občana EÚ, ale oni sami sú štátnymi príslušníkmi krajiny mimo EÚ.

Štátni príslušníci z krajín mimo EÚ

Štátni príslušníci krajín mimo EÚ, ktorí nie sú rodinnými príslušníkmi štátneho príslušníka členského štátu EÚ/EHP, musia ohlásiť svoj príchod miestne príslušnému orgánu do troch dní od príchodu do Luxemburska, bez ohľadu na plánovanú dĺžku pobytu. Ak je pobyt kratší ako tri mesiace, sú oslobodení od tejto povinnosti, ak vyplnili formulár o ubytovaní („fiche d´hébergement“) v ubytovacom zariadení (napr. hotel).
Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí zostanú v Luxemburgu menej ako tri mesiace, musia ohlásiť svoj príchod miestnemu orgánu a predložiť:

• platný cestovný doklad, v prípade potreby doplnený vízom;

• ak je to možné, knihu rodinných záznamov alebo osvedčenie o manželstve alebo partnerstve a rodné listy detí.

Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú pobyt v Luxembursku dlhší ako tri mesiace, sa musia prihlásiť na miestne príslušnom orgáne a predložiť:

• pôvodné povolenie na pobyt získané pred vstupom na územie Luxemburska;

• platný pas, v prípade potreby víza alebo platný doklad o pobyte vydaný iným členským štátom v rámci schengenského priestoru;

• ak je to možné, kniha rodinných záznamov alebo osvedčenie o manželstve alebo partnerstve a rodné listy detí.

Miestny úrad môže požadovať ďalšie dokumenty. Preto je vhodné vopred sa informovať na miestne príslušnom orgáne. Ak dokumenty nie sú uvedené v nemčine, francúzštine alebo angličtine, musí sa k nim priložiť úradný preklad.

Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú povolenie na prechodný pobyt a ktorí chcú zostať v Luxemburgu dlhšie ako 90 dní, musia do 90 dní od príchodu žiadať o doklad o pobyte zodpovedajúci ich statusu (zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, stážista atď.) z imigračného riaditeľstva ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.

2.6 Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom

• overte si, či vaša štátna príslušnosť vyžaduje vstupné vízum do Luxemburska;

• skontrolujte si dobu platnosti preukazu totožnosti alebo pasu a ubezpečte sa, že táto doba neuplynie počas vášho pobytu v Luxembursku;

• zaregistrujte sa na miestnych úradoch.

3. PRACOVNÉ PODMIENKY

3.1 Prehľad pracovných podmienok v Európe

Kvalita pracovného prostredia

Dobré pracovné podmienky sú dôležité pre celkové blaho európskych pracovníkov. Prispievajú k fyzickému a psychickému blahu Európanov a k hospodárskej výkonnosti EÚ. Z ľudského hľadiska má kvalita pracovného prostredia silný vplyv na celkovú pracovnú a životnú spokojnosť európskych pracovníkov. Z hospodárskeho hľadiska sú vysokokvalitné pracovné podmienky hnacou silou hospodárskeho rastu a základom pre konkurenčné postavenie Európskej únie. Vysoká spokojnosť s prácou je dôležitým faktorom na dosiahnutie vysokej produktivity hospodárstva EÚ. Pre Európsku úniu je preto kľúčovou otázkou podpora vytvárania a udržiavania príjemného pracovného prostredia, ktoré podporuje zdravie a pohodu európskych zamestnancov a vytvára dobrú rovnováhu medzi pracovným a mimopracovným časom.

Zlepšovanie pracovných podmienok v Európe: dôležitý cieľ Európskej únie
Prioritou EÚ je zabezpečenie priaznivých pracovných podmienok pre európskych občanov. Európska únia preto spolupracuje s vládami jednotlivých štátov na zabezpečení príjemného a bezpečného prostredia na pracovisku. Podpora členským štátom sa realizuje prostredníctvom:
– výmeny skúseností medzi rôznymi krajinami,
– stanovenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky a zdravie a bezpečnosť pri práci, ktoré sa majú uplatňovať v celej Európskej únii.

Kritériá kvality práce a zamestnania
Na dosiahnutie udržateľných pracovných podmienok je dôležité určiť hlavné charakteristiky priaznivého pracovného prostredia, a tým aj kritériá kvality pracovných podmienok.
Európska organizácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok Eurofound sídliaca v Dubline je agentúra EÚ, ktorá poskytuje informácie, rady a odborné znalosti o životných a pracovných podmienkach. Práca nadácie Eurofound prispieva k plánovaniu a vytvoreniu lepších životných a pracovných podmienok v Európe. Táto agentúra stanovila niekoľko kritérií kvality práce a zamestnania, medzi ktoré patria:

• zdravie a pohoda na pracovisku – to sú zásadné kritériá, pretože dobré pracovné podmienky predpokladajú prevenciu zdravotných problémov na pracovisku, zníženie vystavenia riziku a zlepšenie organizácie práce,

• zosúladenie pracovného a súkromného života – občania by mali mať možnosť nájsť rovnováhu medzi časom stráveným v práci a vo voľnom čase,

• rozvoj zručností – kvalitné zamestnanie je miestom, ktoré poskytuje možnosti na odbornú prípravu, zdokonaľovanie a kariérne možnosti.

Zdravie a bezpečnosť pri práci
Európska komisia podnikla širokú škálu aktivít na podporu zdravého pracovného prostredia v členských štátoch EÚ. Okrem iného vypracovala Stratégiu Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na obdobie rokov 2002-2006. Táto stratégia bola vypracovaná s pomocou vnútroštátnych orgánov, sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií. Zameriava sa na podporu medzinárodnej spolupráce a nevyhnutnosť silnej kultúry v oblasti  prevencie.  Cieľom politiky Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci je dlhodobé zlepšovanie životných podmienok pracovníkov EÚ. Zohľadňuje fyzický, morálny a sociálny rozmer pracovných podmienok, ako aj nové výzvy vyplývajúce z rozšírenia Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy. Zavedenie noriem EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci výrazne prispelo k zlepšeniu situácie pracovníkov v týchto krajinách. 

Zlepšovanie pracovných podmienok stanovením minimálnych požiadaviek spoločných pre všetky krajiny EÚ
Zlepšenie životných a pracovných podmienok v členských štátoch EÚ do značnej miery závisí od stanovenia spoločných pracovných noriem. Pracovné predpisy a nariadenia EÚ stanovili minimálne požiadavky na udržateľné pracovné prostredie a teraz sa uplatňujú vo všetkých členských štátoch. Zlepšenie týchto noriem posilnilo práva pracovníkov a je jedným z hlavných úspechov sociálnej politiky EÚ.

3.2 Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Dôležitosť transparentnosti a vzájomného uznávania diplomov ako zásadného doplnku voľného pohybu pracovníkov

Možnosť získať uznanie kvalifikácie a schopností môže zohrávať rozhodujúcu úlohu pri rozhodovaní sa hľadať si prácu v inej krajine EÚ. Je preto potrebné zabezpečiť európsky systém, ktorý zaručí vzájomné uznávanie odborných spôsobilostí v rôznych členských štátoch. Len taký systém zabezpečí, že nedostatok uznávania odbornej kvalifikácie spôsobí prekážku mobility pracovníkov v rámci EÚ.

Hlavné zásady uznávania odborných kvalifikácií v EÚ
V zásade by každý občan EÚ mal mať možnosť slobodne vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. Praktickému vykonávaniu tejto zásady bohužiaľ často bránia vnútroštátne požiadavky na prístup k určitým povolaniam v hostiteľskej krajine. Na účely prekonania týchto rozdielov vytvorila EÚ systém uznávania odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému sa rozlišuje medzi regulovanými povolaniami (povolaniami, pre ktoré sa vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolaniami, ktoré nie sú v hostiteľskom členskom štáte zákonom regulované.

Kroky smerom k transparentnosti kvalifikácií v Európe
Európska únia podnikla dôležité kroky smerom k cieľu dosiahnuť transparentnosť kvalifikácií v Európe. Posilnila spoluprácu v oblasti odborného vzdelávania a prípravy s dôrazom na kombináciu všetkých nástrojov na transparentnosť osvedčení a diplomov do jedného užívateľsky prístupného nástroja. Patria sem napríklad európske životopisy alebo školenia Europass. EÚ ďalej zabezpečila rozvoj konkrétnych opatrení v oblasti uznávania a kvality odborného vzdelávania a prípravy.

Prekonávanie rozdielov vo vzdelávacích a školiacich systémoch v EÚ
Systémy vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch EÚ stále vykazujú značné rozdiely. Posledné rozšírenia EÚ s rôznymi vzdelávacími systémami túto rozmanitosť ešte viac prehĺbili. To si vyžaduje potrebu vytvoriť spoločné pravidlá, ktoré zaručia uznávanie spôsobilostí. S cieľom prekonať túto rôznorodosť národných kvalifikačných štandardov, metód vzdelávania a štruktúr odbornej prípravy Európska komisia predložila súbor nástrojov zameraných na zabezpečenie lepšej transparentnosti a uznávania kvalifikácií na akademické aj profesionálne účely.

Európsky kvalifikačný rámec
Európsky kvalifikačný rámec je pre Európsku komisiu kľúčovou prioritou v procese uznávania odborných spôsobilostí. Hlavným cieľom rámca je vytvoriť prepojenia medzi rôznymi vnútroštátnymi kvalifikačnými systémami a zaručiť hladký prenos a uznávanie diplomov.
Národné informačné centrá pre uznávanie akademického vzdelania (NARIC)
Sieť národných informačných centier pre uznávanie akademického vzdelania bola založená v roku 1984 z iniciatívy Európskej komisie. NARIC poskytujú rady o uznávaní akademického vzdelania doby štúdia v zahraničí. NARIC, ktoré sa nachádzajú vo všetkých členských štátoch EÚ/EHP, zohrávajú zásadnú úlohu v procese uznávania kvalifikácií v EÚ.
Európsky systém prenosu kreditov (ECTS)
Cieľom európskeho systému prenosu kreditov je uľahčenie uznávania období štúdia v zahraničí. Bol predstavený v roku 1989 a slúži na opis vzdelávacieho programu a pripisovanie kreditov jeho zložkám. Je kľúčovým doplnkom vysoko uznávaného študijného mobilitného programu Erasmus.
Europass
Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti odborných zručností. Skladá sa z piatich štandardizovaných dokumentov: životopis, jazykový pas, certifikáty, diplomy, mobilita. Systém Europass umožňuje jasne a ľahko pochopiť zručnosti a kvalifikácie v rôznych častiach Európy. V každej krajine EÚ/EHP boli zriadené národné strediská Europass ako primárne kontaktné miesta pre ľudí, ktorí hľadajú informácie o systéme Europass.

3.3 Druhy zamestnania

V súkromnom sektore sa od 1. januára 2009 v pracovnom práve ani v zmysle sociálneho zabezpečenia nerozlišuje medzi postavením úradníka a robotníka. Jednoducho ide o zamestnanca bez ohľadu na druh vykonávanej práce.

Formy zamestnania:
Dočasná práca predstavuje určitý potenciálny odrazový mostík pre trvalé zamestnanie. Pracovníci majú s agentúrou dočasného zamestnávania „contrat de mission“ (zmluva o pridelení), na základe ktorej vykonávajú konkrétnu a dočasnú úlohu pre jedného alebo viacerých „užívateľov“.
Práca na diaľku: práca, ktorá by sa mohla vykonávať v priestoroch zamestnávateľa, ale ktorá sa obvykle vykonáva mimo pracoviska (napríklad v domácnosti pracovníka). Dohoda o právnych predpisoch uplatniteľných na prácu na diaľku, podpísaná 21. februára 2006 odborovými zväzmi (OGBL a LCGB) a Union des Entreprises Luxembourgeoises (Zväz luxemburských podnikov), bola vyhlásená za všeobecne záväznú nariadením veľkovojvodstva z 13. októbra 2006.
Práca na plný úväzok: zákonom stanovený týždenný pracovný čas v Luxembursku je 40 hodín týždenne.
Práca na kratší pracovný čas: zamestnanec na kratší pracovný čas je zamestnanec, ktorý sa dohodol so svojím zamestnávateľom na tom, že bude pracovať na takom počte pracovných hodín, ktorý je v tomto zamestnaní kratší, ako je obvyklé. Zákonné ustanovenia chránia zamestnancov na kratší pracovný čas pred diskrimináciou (obmedzenia nadčasov atď.).
Učňovská príprava je duálny systém odbornej prípravy koordinovaný ministerstvom školstva, detí a mládeže spolu s príslušnými profesijnými komorami. Učňovské zmluvy zvyčajne trvajú tri roky a vzťahujú sa na určité druhy živností.
Samostatná zárobková činnosť: samostatne zárobkovo činné osoby vykonávajú svoje povolanie (vo vlastnom mene), ktoré spadá pod Chambre des métiers (komora živnostníkov), Chambre de commerce (obchodná komora) alebo Chambre d’agriculture (poľnohospodárska komora) alebo vykonávajú profesionálnu činnosť, ktorá má skôr intelektuálnu ako obchodnú povahu. Sú pridružení k Centre Commun de la Sécurité Sociale (Centrum spoločného sociálneho zabezpečenia).
Príležitostní pracovníci v zábavnom priemysle: ide o umelcov a javiskových technikov, ktorí poskytujú svoje služby za poplatok na základe zmluvy na dobu určitú alebo zmluvy o poskytovaní služieb.
Sezónna práca: zmluva na dobu určitú na vykonanie prác, ktoré nemožno vykonávať počas celého roka.
Práca žiakov a študentov školy: dva mesiace v roku počas školských prázdnin (pre deti mladšie ako 27 rokov).
Dohoda o stáži: práca, ktorá je vykonávaná v rámci vzdelávacej stáže a je súčasťou školského vzdelávania.
Zmluva na dobu určitú (CDD): pracovná zmluva, v ktorej je uvedený dátum ukončenia pracovného pomeru (za určitých podmienok) – pozri časť 4.4.
Zmluva na dobu neurčitú (CDI): pozri časť 4.4.

3.4 Pracovné zmluvy

Pracovné zmluvy sa zvyčajne uzatvárajú na dobu neurčitú a sú známe ako „CDI“ („contrat à durée indéterminée“). Pracovné zmluvy sa musia uzavrieť písomne ​​najneskôr v prvý deň zamestnania. Musia byť vyhotovené v dvoch exemplároch, jedna kópia pre zamestnanca a druhá pre zamestnávateľa. Ak však neexistuje písomná zmluva, zamestnanec môže preukázať existenciu a plnenie pracovnej zmluvy akýmkoľvek spôsobom, ktorý by ju vo všeobecnosti klasifikoval ako zmluvu na dobu neurčitú. Pracovná zmluva musí obsahovať aspoň tieto informácie: totožnosť zúčastnených strán, dátum začiatku práce, miesto výkonu práce (v opačnom prípade môže byť miesto výkonu práce flexibilné), povaha zamestnania a prípadne opis príslušných povinností, normálny pracovný čas, základná odmena a prípadné príplatky (bonusy, príplatky atď.), prípadne dĺžka skúšobnej doby, trvanie platenej dovolenky a výpovednej doby a ďalšie podmienky a ustanovenia, ktoré treba dodržať (kolektívne zmluvy atď.).

Osobitné pravidlá, ktorými sa riadia zmluvy na dobu určitú (CDD): v určitých prípadoch, jasne definovaných zákonníkom práce, je možné stanoviť presnú dobu práce; v takýchto prípadoch je zmluva známa ako zmluva na dobu určitú (contrat à durée déterminée alebo CDD). Zmluvy na dobu určitú sa uzatvárajú na vykonávanie konkrétnych a dočasných úloh, napr. sezónne zamestnanie, dočasné zvýšenie činnosti podniku alebo nahradenie neprítomného zamestnanca na ad hoc úlohu, naliehavé práce, práce súvisiace s výskumom atď. Nemôžu sa dlhodobo použiť na obsadenie pracovných miest, ktoré sa týkajú bežnej činnosti spoločnosti. Trvanie zmluvy na dobu určitú nesmie presiahnuť obdobie 24 mesiacov vrátane obnovenia alebo desiatich mesiacov pre sezónne zamestnanie. Môže sa obnoviť najviac dvakrát a len vtedy, ak pôvodná zmluva obsahuje doložku o obnovení. Po skúšobnej dobe sa nemôže skončiť pred uplynutím jej platnosti, s výnimkou prípadov závažného pochybenia. Zmluva na dobu určitú by mala obsahovať okrem právnych ustanovení, ktoré musia byť súčasťou všetkých pracovných zmlúv, tieto informácie: dátum skončenia platnosti zmluvy alebo ak to nie je možné, minimálne trvanie zmluvy, meno zamestnanca, ktorý bol prípadne nahradený, dĺžku skúšobnej doby, ak existuje, prípadne doložka o obnovení platnosti.

3.5 Špeciálne kategórie

Zamestnávanie tínedžerov (mladí ľudia vo veku od 15 do 18 rokov, ktorí už absolvovali povinnú školskú dochádzku): Tínedžeri sa môžu zamestnať, pokiaľ práca, nepoškodí ich zdravie, bezpečnosť ani neohrozí ich vzdelanie. Zamestnávateľ musí prijať potrebné opatrenia na ochranu zdravia a bezpečnosti mladých ľudí. Mladí pracovníci sú chránení rôznymi ustanoveniami týkajúcimi sa pracovného času, času odpočinku, zákazu nočnej práce atď.

Zamestnávanie tehotných žien: zákon zakazuje ženám prideliť ťažkú ​​fyzickú prácu a prácu, pri ktorej je vystavená škodlivým látkam, žiareniu, prachu, plynu alebo výparom, nadmernému teplu, chladu, vlhkosti, nárazom alebo vibráciám. Tehotným alebo dojčiacim ženám sa poskytuje osobitná ochrana. Nemožno od nich požadovať prácu nadčas, nemôžu byť prepustené do 12. týždňa po pôrode a nemôžu pracovať medzi 22:00 a 18:00.

Zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím: Lekárska komisia odboru pracovníkov so zdravotným postihnutím (ADEM) rozhoduje o tom, či sa má zamestnanec alebo uchádzač o zamestnanie uznať za zamestnanca so zdravotným postihnutím, a teda má nárok na príslušné dávky. Stanovuje mieru zníženia ich pracovnej schopnosti (v porovnaní s prácou schopnej osoby rovnakého veku). Výbor pre odborné poradenstvo a reklasifikáciu potom rozhodne, či sa má uchádzač o zamestnanie so zdravotným postihnutím nasmerovať na riadny trh práce alebo do chráneného zamestnania.

3.6 Samostatná zárobková činnosť

Samostatne zárobkovo činná osoba je remeselník, obchodník, priemyselník alebo intelektuálny pracovník, ktorý vykonáva činnosť pod vlastným menom. Samostatne zárobkovo činné osoby sú teda odlišné od obchodných podnikov. V obidvoch prípadoch môže byť potrebné povolenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti v remeselníckom priemysle, priemysle alebo obchode, na poskytovanie komerčných služieb alebo na vykonávanie určitých slobodných povolaní (architekti, špecializovaní inžinieri, inšpektori, účtovníci a finanční poradcovia). Toto povolenie vydáva ministerstvo malých podnikov a obchodníkov (Ministère des Classes Moyennes) a nazýva sa „povolenie na povolenie“ (obchodné povolenie). Pred vydaním musí byť skontrolovaná odborná povesť žiadateľa a jeho skutočné podnikateľské schopnosti. Odborná povesť žiadateľa sa posudzuje na základe policajných záznamov a všetkých zistení administratívneho vyšetrovania. Požiadavka dobrej povesti sa netýka dobrej povesti žiadateľa ako celku, ale iba jeho dobrej povesti z hľadiska etických obchodných praktík. Preto budú penalizované iba nedostatky v tomto konkrétnom ohľade. Osoby v regulovaných povolaniach, ako sú lekári alebo právnici, tiež potrebujú povolenie vydané v tomto prípade príslušným ministerstvom. Každému, kto chce začať podnikať alebo plánovať samostatnú zárobkovú činnosť, sa odporúča, aby sa obrátil na príslušnú odbornú komoru (obchodnú komoru), obchodnú komoru (Chambre des métiers) alebo poľnohospodársku komoru (Chambre d’agriculture)) za všetky formality spojené so založením a založením podniku.

Štátna pomoc: finančnú pomoc môže poskytnúť ministerstvo hospodárstva podľa zákona z 30. júna 2004, ktorým sa vytvára všeobecný rámec pre schémy štátnej pomoci pre sektor malých podnikov a obchodníkov, a Société Nationale de Crédit et d’Investissement Luxembourg (SNCI) (Národná úverová a investičná banka Luxemburska). Ako ručiteľ môže pôsobiť aj Mutualité de Warningnement (MC). Keďže nejde o vyčerpávajúci zoznam, odporúčame vám vyhľadať informácie od príslušných orgánov.

Granty pre začínajúcich podnikateľov pre uchádzačov o zamestnanie: grant sa rovná výške dávky v nezamestnanosti, ktorú by uchádzač o zamestnanie mohol získať počas šiestich mesiacov od uskutočnenia činnosti. Je vyhradená pre určité kategórie nezamestnaných. Uchádzači o zamestnanie by mali poslať svoje žiadosti ministrovi práce, zamestnanosti a hospodárstva sociálnych vecí a solidarity najneskôr jeden mesiac pred začiatkom činnosti, v opačnom prípade stratia právo na to. Uchádzači o zamestnanie, ktorí poberajú dávky v nezamestnanosti z ADEM a ktorí spĺňajú určité kritériá, môžu navyše požiadať o grant na začatie podnikania. Grant sa rovná celkovým dávkam v nezamestnanosti, ktoré by uchádzač o zamestnanie mohol získať počas prvých šiestich mesiacov po vykonaní činnosti.

3.7 Platové podmienky

Salaire social minimum (SSM) (minimálna mzda): Pre všetkých pracovníkov prijatých  zamestnávateľom na základe pracovnej zmluvy je zákonom stanovená minimálna mzda. Sadzba SSM je založená na klasifikácii zamestnanca a jeho veku. Nekvalifikovaní pracovníci starší ako 18 rokov dostávajú 100% SSM, 15 a 16 roční pracovníci dostávajú 75% a 17-roční pracovníci 80%. Kvalifikovaní pracovníci nad 18 rokov dostávajú 120% SSM. K 1. januáru 2019 bola mesačná hrubá minimálna mzda 2071,10 EUR pre nekvalifikovaných pracovníkov starších ako 18 rokov. Mesačná minimálna mzda pre kvalifikovaných pracovníkov k 1. januáru 2019 bola 2485,32 EUR. Minimálna mzda pre kvalifikovaných pracovníkov je k dispozícii zamestnancom vykonávajúcim povolanie na základe odbornej kvalifikácie získanej vzdelaním alebo školiacim kurzom, na základe získania úradného osvedčenia o odbornej spôsobilosti (Diplôme d’aptitude professnelle), predtým známym ako Certificat d’Aptitude Technique et Professionnelle (osvedčenie o technickej a odbornej spôsobilosti). Každý zamestnanec, ktorý nemôže takéto osvedčenie predložiť, musí byť schopný preukázať odbornú prax v danej oblasti v trvaní najmenej 10 rokov.
Hrubá mzda je celková suma, ktorú zarobí zamestnanec. Zahŕňa: základný plat a ďalšie dávky a dodatočné príplatky, ako sú nadčasy, príspevky, prémie, vecné dávky atď. Vypočíta sa pred odpočítaním príspevkov na sociálne zabezpečenie a daní.
Čistá mzda je čiastka skutočne prijatá pracovníkom po odpočítaní príspevkov na sociálne zabezpečenie a dane, ktoré sa odpočítajú priamo z platu pracovníka. Príspevky na sociálne zabezpečenie a daň sa odpočítajú každý mesiac a vypočítavajú sa na základe daňovej karty zaslanej zamestnávateľovi vopred. Keďže dane a príspevky na sociálne zabezpečenie sú relatívne nízke, sú čisté príjmy atraktívne.
V Luxembursku sa všetky platy a dôchodky pravidelne zosúlaďujú s výkyvmi predajných cien spotrebného tovaru. Toto vysporiadanie sa označuje ako „automatický systém indexového prepojenia miezd a platov so životnými nákladmi“ alebo „mobilná mzda“ alebo „index“.
Príspevky na sociálne zabezpečenie v roku 2019: maximálna suma, ktorá sa má zaplatiť v príspevkoch, je päťkrát vyššia ako SSM, tj. 10 355,5 EUR na základe indexu 814,40.

Sadzba dane z príjmu fyzických osôb je jednou z najnižších v Európe. Sadzba dane z príjmu je stanovená na stupnici 18 progresívnych daňových pásiem v rozsahu od 0% do 42%, ku ktorým sa musí pripočítať prirážka vo výške 7 až 9% za príspevok do Fondu zamestnanosti.
Výkaz mzdy / platu: Zamestnávateľ musí na konci každého mesiaca zaslať zamestnancovi podrobný výpis, v ktorom uvedie, ako bola vypočítaná mzda. V tomto výkaze by sa mal uviesť odpracovaný čas, celkový počet hodín, za ktoré sa zamestnancovi mzda vypláca, výška odmeny za odpracované hodiny a akákoľvek iná platba v hotovosti alebo v naturáliách.

3.8 Pracovná doba

Definícia: pracovný čas je čas, počas ktorého sú zamestnanci k dispozícii svojim zamestnávateľom. Musia sa riadiť zamestnávateľmi a nemôžu sa slobodne venovať osobným záležitostiam. Nezahŕňa sa sem čas strávený cestovaním do práce alebo z práce. Zákonný pracovný čas ustanovený zákonom je 40 hodín týždenne a 8 hodín denne. Pracovný deň nesmie prekročiť 10 hodín práce. V niektorých výnimočných prípadoch (ak existuje vážna nehoda alebo sú potrebné neodkladné práce) môže byť pracovný čas neobmedzený alebo môže byť obmedzený na 12 hodín (nepretržitá práca na zmeny). Maximálny týždenný pracovný čas je 48 hodín. V prípade prekročenia zákonného denného pracovného času sa hranica 40 hodín týždenne nesmie prekročiť v rámci obdobia štyroch po sebe nasledujúcich týždňov alebo viac týždňov, ak tak umožňuje kolektívna zmluva. V kolektívnych zmluvách sa môžu ustanoviť aj kratšie pracovné dni, ako sú stanovené zákonom.

Dni odpočinku:
Pracovníci by mali mať nárok na najmenej 11 po sebe nasledujúcich hodín v každom 24 hodinovom období. Všetci pracovníci majú v priebehu týždňa nárok na minimálnu nepretržitú dobu odpočinku 44 hodín. Ak sa to nedodrží, musí im za určitých podmienok byť poskytnutá dodatočná šesťdňová dovolenka za rok.

Nedeľná práca:
Práca v nedeľu nie je povolená okrem práce v určitých odvetviach alebo ak je to povolené inšpekciou Inspection du Travail et des Mines (inšpektorát práce a baníctva), napr. manažérske pozície, obchodovanie v turistických oblastiach, naliehavé práce atď. Zamestnanci majú nárok na 70% príplatok za nedeľnú prácu. Zamestnanci môžu dostať ako kompenzáciu za každú hodinu odpracovanú v nedeľu dodatočný voľný čas.

Nočná práca:
Nočná práca znamená prácu vykonávanú medzi 22:00 a 18:00 hod. Ak zákonná sadzba neexistuje, príplatky za nočnú prácu musia byť stanovené kolektívnou zmluvou a nesmú byť nižšie ako 15%. Nočná práca je zakázaná pre mladistvých a tehotné ženy. Pre ostatné kategórie zamestnancov je takáto práca regulovaná, ale v zásade nie je zakázaná.

Práca počas sviatkov:
Ak určité okolnosti v spoločnosti vedú k tomu, že práca musí byť vykonaná v deň, ktorý je štátnym sviatkom, zamestnanec pracujúci v tento deň má nárok na 100% príplatok k svojej základnej hodinovej sadzbe za každú odpracovanú hodinu. Ak štátny sviatok pripadne na nedeľu, zamestnanec dostane dodatočný príplatok 70%. Platí to aj pre nadčasy podľa zásady agregácie príplatkov.

Nadčas:
Hodiny odpracované nad zákonný pracovný čas (8 hodín denne a 40 hodín týždenne), ak o to zamestnávateľ výslovne požiada alebo keď je o nich zamestnávateľ informovaný, sa považujú za nadčas. Používanie nadčasov v zásade podlieha predchádzajúcemu oznámeniu alebo schváleniu ministra práce. Príplatok za každú odpracovanú hodinu nadčas predstavuje 40% pre všetkých zamestnancov (s výnimkou členov vrcholového manažmentu), ale zásada odpočinku ako náhrady za nadčasy (jeden a pol hodiny kompenzačného odpočinku za hodinu odpracovaných nadčasov) má podľa zákona prednosť pred príplatkami. Príplatky za nadčasy sú oslobodené od daní a sociálnych príspevkov.

Výnimky z nariadení o pracovnej dobe sú stanovené pre určité odvetvia, ako napríklad práca v domácnosti, poľnohospodárstvo, hotely a stravovanie, zdravotná starostlivosť a preprava tovaru. Predpisy o pracovnom čase sa navyše nevzťahujú na podniky riečnej dopravy, na výstaviská a na rodinné podniky.

3.9 Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka, atď.)

Ročná dovolenka (sviatok):
Minimálna doba platenej dovolenky je 25 pracovných dní za rok. V platnej kolektívnej zmluve sa môže ustanoviť dlhšie obdobie. Pracovníci majú nárok na platenú dovolenku, ak boli nepretržite zamestnaní u toho istého zamestnávateľa tri mesiace. Dovolenka musí byť poskytnutá a čerpaná počas kalendárneho roka. Zamestnanec sa v zásade rozhodne, kedy si vezme dovolenku. Zamestnávateľ musí preto uviesť dôvody, ak mu nie je poskytnutá dovolenka. Ak zamestnanec nebol schopný čerpať všetku dovolenku, na ktorú má nárok do konca kalendárneho roka z dôvodu obchodných potrieb alebo čerpania dovolenky inými zamestnancami, môže nevyčerpanú dovolenku previesť a čerpať do konca marca.
Vojnovým invalidom, obetiam pracovných úrazov a zdravotne postihnutým pracovníkom sa poskytuje dodatočná dovolenka 6 dní. Baníci a technici v baníctve dostanú ďalšiu trojdňovú dovolenku.

Zákonné sviatky:
Existuje 10 zákonných sviatkov: Nový rok, Veľkonočný pondelok, 1. mája, Nanebovstúpenie Panny Márie, 23. júna (štátny sviatok na oslavu narodenín Veľkovojvodu), Nanebovzatie Panny Márie, 25. a 26. decembra.
Ak sviatok pripadne na deň pracovného voľna (napr. nedeľa), zamestnanci majú nárok na jednodňovú dovolenku v nasledujúcich troch mesiacoch.

Mimoriadna dovolenka:
Za určitých okolností majú zamestnanci nárok na mimoriadnu dovolenku, ktorá sa má čerpať v čase vzniku príslušnej okolnosti. Medzi tieto okolnosti patrí: manželstvo (tri dni), smrť manžela / manželky, pokrvného príbuzného alebo príbuzného cez manželstvo (tri dni), sťahovanie do domu (dva dni), narodenie dieťaťa (desať dní pre otca), manželstvo dieťaťa (jeden deň pre každého rodiča).

Materská dovolenka
Všetky tehotné ženy, ktoré vykonávajú odbornú činnosť (ako zamestnankyne alebo samostatne zárobkovo činné osoby), majú nárok na materskú dovolenku pozostávajúcu z predpôrodnej dovolenky (osem týždňov pred termínom pôrodu potvrdeným lekárskym potvrdením) a postnatálnej dovolenky (osem týždňov po dátume pôrodu).

Dovolenka pri adopcii:
Osem týždňov na osvojenie dieťaťa v prípade osvojenia jedného dieťaťa a 12 týždňov v prípade osvojenia viac ako jedného dieťaťa sa poskytuje zamestnancom, ktorí si osvojili jedno alebo viac detí, ktoré ešte nezačali základné vzdelávanie. Táto forma dovolenky umožňuje jednému z manželov starať sa o dieťa (deti), ktoré práve prišlo do domácnosti.

Dovolenka z rodinných dôvodov:
Doba dovolenky z rodinných dôvodov závisí od veku dieťaťa a je takáto:
• 12 dní dovolenky na dieťa, ak je dieťa mladšie ako 4 roky;
• 18 dní dovolenky na dieťa, ak je dieťa vo veku medzi 4 a 12 rokov;
• 5 dní dovolenky na dieťa, ak je dieťa vo veku od 13 do 17 rokov a ak je hospitalizované;

Rodičovská dovolenka:
Každý, kto je vo Veľkovojvodstve zamestnaný nepretržite najmenej jeden rok u toho istého zamestnávateľa, ktorý chce zostať doma a starať sa o svoje dieťa do šiestich rokov, má nárok na rodičovskú dovolenku.

Rodič môže požiadať o:
• prvú rodičovskú dovolenku, ktorá sa má čerpať po materskej dovolenke alebo dovolenke pri adopcii;
• druhú rodičovskú dovolenku, ktorá sa má čerpať pred 6. narodením dieťaťa (12. narodeniny v prípade adopcie).

Prvá a druhá rodičovská dovolenka sa môže čerpať ako plná alebo čiastočná dovolenka, alebo ju možno rozdeliť podľa počtu hodín stanovených v pracovnej zmluve rodiča a podľa jeho situácie:
• 40 hodín týždenne alebo ako samostatne zárobkovo činné osoby:
– 4 alebo 6 mesiacov dovolenky na plný úväzok;
– rozdelená dovolenka: 8 alebo 12 mesiacov dovolenky na polovičný úväzok pozostávajúcej z 50% normálnej pracovnej doby rodiča so súhlasom zamestnávateľa.
– rozdelená dovolenka: štyri obdobia jedného mesiaca počas maximálne 20 mesiacov so súhlasom zamestnávateľa.
– 1 deň alebo 2 krát pol deň v týždni po dobu najviac 20 mesiacov so súhlasom zamestnávateľa.
• 20 hodín týždenne alebo viac:
– 4 alebo 6 mesiacov plnej dovolenky;
– 8 alebo 12 mesiacov čiastočnej dovolenky so súhlasom zamestnávateľa.
• 10 hodín týždenne alebo viac plnej dovolenky;
• učňovská príprava: 4 alebo 6 mesiacov plnej dovolenky;
• ak má rodič niekoľko zamestnávateľov alebo je registrovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba: 4 alebo 6 mesiacov plnej dovolenky.

Mimoriadna dovolenka:
existuje mnoho druhov špeciálnej dovolenky: športová dovolenka, vzdelávacia dovolenka, kultúrna dovolenka, dovolenka na dobrovoľné hasenie požiaru, záchranné a záchranárske činnosti, dovolenka na rozvojovú spoluprácu, dovolenka na adopciu, dovolenka na individuálny tréning (80 dní počas celej profesionálnej kariéry), jazykové vzdelávanie dovolenky na výučbu luxemburského jazyka atď.

Dovolenka na paliatívnu starostlivosť: dovolenka na poskytovanie paliatívnej starostlivosti o nevyliečiteľne chorého člena rodiny (40 hodín ročne na nevyliečiteľne chorú osobu).

3.10 Ukončenie pracovného pomeru

Výpoveď
Zamestnávateľ môže ukončiť pracovný pomer, ak na to existuje skutočný a vážny dôvod, ktorý súvisí so schopnosťou alebo správaním pracovníka alebo z dôvodu prevádzkových potrieb spoločnosti. Ak má spoločnosť viac ako 150 zamestnancov, musí byť výpoveď so zamestnancom vopred prediskutovaná. Spoločnosť musí potom zaslať doporučene písomné oznámenie o prepustení a napokon musí uviesť dôvody prepustenia, ak o to zamestnanec požiada, najneskôr jeden mesiac po oznámení. Následne po oznámení je pracovný pomer ukončený na konci výpovednej doby medzi dvoma a šiestimi mesiacmi v závislosti od dĺžky služby zamestnanca (≤ päť rokov zamestnania: dva mesiace; päť až desať rokov zamestnania: štyri mesiace; ≥ desať rokov zamestnania: šesť mesiacov).
Zamestnanec môže byť prepustený okamžite zo závažných dôvodov, konkrétne „ každá udalosť alebo pochybenie, ktoré okamžite a definitívne znemožňuje udržanie pracovného vzťahu “. V takýchto prípadoch musí byť v oznámení o prepustení jasne uvedená príslušná udalosť.

Odstúpenie
Zamestnanec môže na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú ukončiť pracovný pomer. Na tento účel by mal doporučene poslať žiadosť o ukončenie zmluvy. Podpis zamestnávateľa na kópii listu o odstúpení bude tiež slúžiť ako potvrdenie prijatia oznámenia o odstúpení. Po oznámení je pracovný pomer ukončený na konci výpovednej doby medzi jedným a tromi mesiacmi v závislosti od dĺžky zamestnania zamestnanca (polovica doby výpovednej doby platnej v prípade prepustenia). Podobne ako zamestnávateľ môže aj zamestnanec ukončiť pracovný pomer bez oznámenia, ak na to existujú závažné dôvody (napr. nevyplatenie mzdy atď.).

Ukončenie počas skúšobnej doby
V pracovnej zmluve sa môže zahrnúť skúšobná doba medzi dvoma týždňami a šiestimi mesiacmi. Počas tohto obdobia môže každá zo strán (zamestnávateľ / zamestnanec) ukončiť pracovnú zmluvu bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov po uplynutí minimálnej lehoty dvoch týždňov (okrem prípadov, keď bola zmluva ukončená zo závažných dôvodov), pričom to oznámi druhej strane doporučeným listom. Požadovaná výpovedná lehota je jeden deň, ak je táto uvedená v týždňoch, alebo štyri dni v mesiaci, ak je poskytnutá v mesiacoch. Minimálna výpovedná lehota je 15 dní a maximálna 24 dní.

Ukončenie zmluvy na dobu určitú
Pracovný vzťah končí automaticky posledným dňom pracovnej zmluvy na dobu určitú. Zmluva na dobu určitú („CDD“) sa môže ukončiť pred uplynutím jej platnosti len zo závažných dôvodov.

Automatické ukončenie pracovnej zmluvy
Pracovná zmluva zamestnanca končí dňom, keď už nemá nárok na nemocenské, ktoré mu boli priznané v súlade so zákonom o sociálnom zabezpečení, t.j. po 52 týždňovej práceneschopnosti platenej z Caisse Nationale de Santé (Národný fond zdravotného poistenia), počas referenčného obdobia 104 týždňov.

Ochrana pred výpoveďou
Zákonník práce poskytuje ochranu pred prepustením práceneschopných zamestnancov, ktorí splnili svoje povinnosti informovať svojho zamestnávateľa počas nepretržitého obdobia 26 týždňov. Po uplynutí tejto doby ochrany môže zamestnávateľ prepustiť zamestnanca zo skutočných, reálnych a závažných dôvodov.

3.11 Zastupovanie pracovníkov

Odbory:
V článku 11 ústavy sa uvádza, že zákon „zaručuje odborové práva“. V súkromnom sektore existujú dve národné odborové organizácie, LCGB a OGB-L. Postupy členstva sú stanovené v stanovách spoločnosti, ktoré upravujú úhradu poplatku. Odborové zväzy pôsobia v rôznych oblastiach, najmä v súvislosti s ochranou záujmov zamestnancov pri rokovaniach so svojimi zamestnávateľmi (kolektívne zmluvy), verejnými orgánmi a sociálnymi inštitúciami, ako aj poskytovaním bezplatnej právnej pomoci v oblasti sociálnych práv, pracovných práv a nájomcov. “ práva. Okrem toho zastupujú zamestnancov v mnohých organizáciách riadených alebo organizovaných spoločne (sociálne zabezpečenie, pracovné lekárstvo, pracovné súdy atď.). Luxembursko je pozoruhodné svojou sociálnou stabilitou a tripartitným sociálnym dialógom (vláda a sociálni partneri).

Profesionálne komory:
Zvolené profesijné komory zohrávajú poradnú úlohu pri prijímaní právnych predpisov a ich vykonávacích opatrení. Konzultácie s týmito orgánmi sú dôležitou formalitou, ktorá určuje platnosť regulačného aktu prijatého podľa zákona. Na rozdiel od odborových zväzov a federácií zamestnávateľov musia byť spoločnosti a ich zamestnanci pridružení k príslušnej komore alebo združeniu.

Zamestnávatelia majú tri profesionálne komory:
• obchodná komora
• Komora kvalifikovaných remesiel
• poľnohospodárska komora

Komory zamestnancov:
• luxemburské združenie zamestnancov v súkromnom sektore (Chambre des Salariés Luxembourg)
• komora štátnych zamestnancov a verejných zamestnancov (Chambre des fonctionnaires et zaměstnés publics).

3.12 Pracovné spory – štrajky

Štrajky a pracovné spory neupravuje zákon ani ústava. Ústava len v článku 11 ods. 5 uvádza: „ zákon… zaručuje slobodu združovania “. Preto skôr, ako sa zorganizuje akýkoľvek štrajk, musí navrhovateľ predložiť tento spor na Národný zmierovací úrad (ONC). Strany sa okrem toho musia zdržať akýchkoľvek krokov, ktoré by mohli ohroziť spravodlivé plnenie dohody, kým ONC nerozhodne o zmierovacom konaní. Štrajky a spory sú preto povolené až potom, čo ONC vydá „vyhlásenie o nezmierovacom konaní“ (procès-verbal de non-conciliation).

3.13 Odborná príprava

Pojem odborné vzdelávanie a príprava sa vzťahuje na praktické činnosti a kurzy súvisiace s konkrétnym povolaním alebo povolaním zamerané na prípravu účastníkov na ich budúce povolanie. Odborné vzdelávanie je nevyhnutným prostriedkom na dosiahnutie profesionálneho uznania a na zlepšenie šancí získať zamestnanie. Preto je nevyhnutné, aby systémy odborného vzdelávania v Európe zodpovedali potrebám občanov a trhu práce s cieľom uľahčiť prístup k zamestnaniu.
Odborné vzdelávanie a príprava je neoddeliteľnou súčasťou politiky EÚ od samotného založenia Európskeho spoločenstva. Je tiež kľúčovým prvkom tzv. Lisabonskej stratégie EÚ, ktorej cieľom je transformovať Európu na najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu znalostnú spoločnosť na svete. V roku 2002 Európska rada opätovne potvrdila túto životne dôležitú úlohu a stanovila ďalší ambiciózny cieľ – dosiahnuť, aby sa európske vzdelávanie a odborná príprava do roku 2010 stali celosvetovo známe – presadzovaním viacerých iniciatív na svetovej úrovni, najmä posilnením spolupráce v oblasti odborného vzdelávania.

Iniciatívy EÚ na podporu spolupráce v oblasti odborného vzdelávania
Európska únia vo svojom úsilí o podporu prístupu založeného na spolupráci pri vývoji systémov odbornej prípravy v Európe využíva rôzne nástroje a realizuje širokú škálu programov a iniciatív.

1. Socrates
Sokrates obhajuje európsku spoluprácu vo všetkých oblastiach vzdelávania.

Táto spolupráca má rôzne formy:

– mobilita (pohybujúca sa po Európe),
– organizovanie spoločných projektov,
– zriaďovanie európskych sietí (šírenie nápadov a osvedčených postupov)
– vykonávanie štúdií a porovnávacích analýz.

V praxi Socrates ponúka ľuďom granty na štúdium, vyučovanie, stáž alebo absolvovanie školiaceho kurzu v inej krajine. Poskytuje podporu vzdelávacím zariadeniam pri organizovaní vzdelávacích projektov a výmene skúseností. Pomáha združeniam a mimovládnym organizáciám pri organizovaní aktivít týkajúcich sa vzdelávacích tém atď.

2. Leonardo da Vinci
Hlavným cieľom programu Leonardo da Vinci prijatého v roku 1994 je vykonávanie politiky EÚ v oblasti odbornej prípravy. Je to jeden z hlavných nástrojov na podporu nadnárodnej mobility v Európe a poskytuje financovanie verejným a súkromným organizáciám pôsobiacim v oblasti odbornej prípravy. Program Leonardo okrem iného podporuje aj stáže a výmenné projekty, študijné návštevy a nadnárodné siete.

Vzdelávanie dospelých a celoživotné vzdelávanie v Európe
Celoživotné vzdelávanie je proces, ktorý zahŕňa všetky formy vzdelávania – formálne, neformálne a neformálne – a ktorý trvá od predškolského obdobia až po odchod do dôchodku. Účelom je umožniť ľuďom rozvíjať a udržiavať si kľúčové zručnosti počas celého života, ako aj umožniť občanom voľný pohyb medzi pracovnými miestami, regiónmi a krajinami. Celoživotné vzdelávanie je tiež kľúčovým prvkom už spomínanej lisabonskej stratégie, pretože má zásadný význam pre sebarozvoj a zvyšovanie konkurencieschopnosti a zamestnateľnosti. EÚ prijala niekoľko nástrojov na podporu vzdelávania dospelých v Európe.

Európsky priestor celoživotného vzdelávania
Aby sa celoživotné vzdelávanie stalo skutočnosťou v Európe, Európska komisia si stanovila za cieľ vytvoriť európsky priestor celoživotného vzdelávania. V tejto súvislosti sa Komisia zameriava na identifikáciu potrieb študentov a trhu práce s cieľom sprístupniť vzdelávanie a následne vytvoriť partnerstvá medzi verejnou správou, poskytovateľmi vzdelávacích služieb a občianskou spoločnosťou.
Táto iniciatíva EÚ je založená na cieli poskytovať základné zručnosti – posilňovaním poradenských a informačných služieb na európskej úrovni a uznávaním všetkých foriem vzdelávania vrátane formálneho vzdelávania a informálneho a neformálneho vzdelávania.

Grundtvig
Grundtvig je jednou z akcií vzdelávacieho programu EÚ Sokrates a zameriava sa predovšetkým na zvyšovanie kvality odborného vzdelávania dospelých. Usiluje sa tiež podporovať výmeny a spoluprácu, ktoré občanom EÚ uľahčujú príležitosti a prístup k celoživotnému vzdelávaniu.

Organizácie EÚ propagujúce odborné vzdelávanie v Európe
S cieľom uľahčiť spoluprácu a výmenu v oblasti odborného vzdelávania zriadila EÚ špecializované orgány, ktoré pôsobia v oblasti odborného vzdelávania.
Európske stredisko pre odborné vzdelávanie (CEDEFOP) bolo zriadené v roku 1975 ako špecializovaná agentúra EÚ na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v Európe. So sídlom v Solúne v Grécku vykonáva výskum a analýzu odborného vzdelávania a rozširuje svoje odborné znalosti medzi rôznych európskych partnerov, ako sú súvisiace výskumné inštitúcie, univerzity alebo školiace zariadenia.
Európska nadácia pre odborné vzdelávanie bola založená v roku 1995 a úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jej poslaním je podporovať partnerské krajiny (z krajín mimo EÚ) pri modernizácii a rozvoji ich systémov odborného vzdelávania.

4. ŽIVOTNÉ PODMIENKY

4.1 Prehľad životných podmienok v Európe

Kvalita života – ťažisko agendy sociálnej politiky EÚ
Priaznivé životné podmienky závisia od mnohých faktorov, ako sú napr. kvalitná zdravotná starostlivosť, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo kvalitná dopravná infraštruktúra, ktoré ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov. Európska únia si stanovila za cieľ neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých svojich členských štátoch a brať do úvahy nové výzvy súčasnej Európy, ako sú sociálne vylúčenie alebo starnutie obyvateľstva.

Zamestnanosť v Európe
Zlepšenie pracovných príležitostí v Európe je pre Európsku komisiu kľúčovou prioritou. S cieľom riešiť problém nezamestnanosti a zvýšiť mobilitu pracovníkov medzi regiónmi sa na úrovni EÚ vyvíja a realizuje široká škála iniciatív na podporu Európskej stratégie zamestnanosti. Patrí medzi ne sieť Európskych služieb zamestnanosti EURES.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v EÚ
Zdravie je cennou hodnotou, ktorá ovplyvňuje každodenný život ľudí, a preto je dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Zdravé prostredie je rozhodujúce pre náš individuálny a profesionálny rozvoj a občania EÚ sú stále náročnejší na zdravie a bezpečnosť pri práci a poskytovanie vysokokvalitných zdravotných služieb. Vyžadujú rýchly a ľahký prístup k lekárskemu ošetreniu pri cestách po Európskej únii. Cieľom politík EÚ v oblasti zdravia je reagovať na tieto potreby. Európska komisia vyvinula koordinovaný prístup k zdravotnej politike a zaviedla do praxe sériu iniciatív, ktoré dopĺňajú činnosť vnútroštátnych verejných orgánov. Spoločné akcie a ciele Únie sú súčasťou programov a stratégií EÚ v oblasti zdravia. Cieľom súčasného programu EÚ v oblasti verejného zdravia je zlepšiť schopnosť EÚ reagovať na cezhraničné ohrozenia zdravia a zlepšiť informácie a poznatky o najnovšom vývoji v oblasti verejného zdravia. V oblasti zdravia a ochrany spotrebiteľa bola navrhnutá nová stratégia, ktorá ďalej zdôrazňuje potrebu zlepšiť zdravotnú bezpečnosť občanov a šíriť poznatky o zdraví.

Vzdelávanie v EÚ
Vzdelávanie v Európe má hlboké korene a veľkú rozmanitosť. Už v roku 1976 sa ministri školstva rozhodli vytvoriť informačnú sieť na lepšie pochopenie vzdelávacích politík a systémov v tom čase v deväťčlennom Európskom spoločenstve. Odráža to zásadu, že osobitný charakter vzdelávacieho systému v ktoromkoľvek členskom štáte by sa mal plne rešpektovať, pričom by sa mala zlepšiť koordinovaná interakcia medzi systémami vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnania. Informačná sieť o vzdelávaní v Európe Eurydice bola oficiálne spustená v roku 1980. V roku 1986 sa pozornosť venovala výmene informácií a výmene študentov po spustení programu Erasmus, ktorý sa často uvádza ako jedna z najúspešnejších iniciatív EÚ. Skúsenosti zozbierané po štvrťstoročie sa skonsolidovali a rozvinuli do programu Sokrates, ktorý pokrýva všetky oblasti vzdelávania všetkých vekových skupín a úrovní schopností. S cieľom uľahčiť zavedenie európskych štúdií na univerzitách Komisia podporuje aj projekt Jean Monnet, ktorý ponúka počiatočné dotácie na zriadenie katedier Jean Monnet, stále kurzy, moduly v oblasti európskeho práva, európskeho hospodárstva, politických štúdií o európskej únii a histórii európskej integrácie. Projekt tiež podporuje vytvorenie centier Jeana Monneta.

Doprava v EÚ
Doprava bola jednou z prvých spoločných politík vtedajšieho Európskeho spoločenstva. Od roku 1958, keď vstúpila do platnosti Rímska zmluva, sa dopravná politika EÚ zamerala na odstránenie hraničných prekážok medzi členskými štátmi, čím sa umožnil rýchly a efektívny pohyb občanov a tovaru. Táto zásada úzko súvisí s ústredným cieľom EÚ, ktorým je dynamická ekonomika a súdržná spoločnosť. Odvetvie dopravy vytvára 10% bohatstva EÚ meraného hrubým domácim produktom, čo zodpovedá približne jednému biliónu eur ročne. Poskytuje tiež viac ako desať miliónov pracovných miest.

Schengenský priestor
Schengenský dohovor, ktorý nadobudol účinnosť v marci 1995, zrušil hraničné kontroly pre  signatárske štáty a vytvoril jednotnú vonkajšiu hranicu, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel. V súčasnosti je v Schengenskej dohode zahrnutých trinásť členských štátov EÚ. Ide o Belgicko, Dánsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko a Švédsko. Dánsko podpísalo dohodu, môže sa však rozhodnúť, či bude uplatňovať nové rozhodnutie prijaté na základe dohody. Island, Nórsko a Švajčiarsko, ktoré nie sú členmi EÚ, tiež podpísali dohodu, Švajčiarsko však ešte neuplatňuje nariadenia.

Letecká doprava
Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave viedlo k nižším cenám cestovného a širšiemu výberu dopravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ tiež vytvorila súbor práv na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s cestujúcimi v leteckej doprave. Ako cestujúci v leteckej doprave máte určité práva, pokiaľ ide o informácie o letoch a rezerváciách, poškodení batožiny, meškaniach a zrušení letu, odmietnutí nástupu do lietadla, odškodnení v prípade nehody alebo problémov s letom na dovolenku. Tieto práva sa vzťahujú na pravidelné a charterové lety, vnútroštátne aj medzinárodné, z letiska EÚ alebo na letisko EÚ z letiska mimo EÚ, ak ich prevádzkuje letecká spoločnosť EÚ.

Železničná doprava
Európsky železničný dopravný systém sa vyznačuje mnohými prekážkami v rámci  vnútroštátnych sietí. Rôzne šírky koľají, rôzne systémy na dodávku elektrického prúdu a veľké rozdiely v organizácii systémov riadenia železničnej dopravy spôsobujú značné oneskorenia na hraničných priechodoch, a preto zvyšujú náklady. Železničná doprava sa tak v posledných rokoch stala menej konkurencieschopnou ako napríklad cestná doprava. S cieľom prekonať existujúce problémy prijalo Európske spoločenstvo v rámci svojej spoločnej dopravnej politiky právne predpisy, ktoré pripravia pôdu pre postupné vytvorenie integrovaného európskeho železničného priestoru, a to tak z právneho, ako aj technického hľadiska. Obrovská finančná podpora sa týka transeurópskych projektov, ako sú železničné spojenia z Lyonu na poľské hranice s Ukrajinou, z Berlína do Palerma, z Paríža do Bratislavy a z Varšavy do Helsínk. Nové parížske vysokorýchlostné železničné spojenia sa rozvíjajú medzi Parížom, Bruselom, Kolínom a Amsterdamom a naprieč juhozápadnou Európou od Lisabonu po Bordeaux.

4.2 Politický, administratívny a právny systém

Luxembursko je reprezentatívnou demokraciou vo forme ústavnej monarchie. Rovnako ako v mnohých štátoch je oddelenie právomocí flexibilné. Tak ako v každej parlamentnej demokracii existuje veľa väzieb medzi zákonodarnou a výkonnou právomocou, pričom samotné súdnictvo zostáva úplne nezávislé.
Zákonodarná moc: zákonodarná moc je zverená Poslaneckej snemovni, vláde a Rade štátu spoločne.
Hlavnou funkciou Poslaneckej snemovne, ktorá pozostáva zo 60 poslancov zvolených na päť rokov jednoduchým všeobecným hlasovaním a pomerným zastúpením, je hlasovanie o zákonoch. Jeho členovia majú tiež právo na „parlamentnú iniciatívu“, ktorá sa vykonáva predložením „návrhov zákonov“ (návrhov zákonov); toto právo sa však vo veľkej miere neuplatňuje.
Výkonná moc: veľkovojvoda je hlavou štátu. Z tohto dôvodu požíva imunitu, a preto ho nemožno obviniť alebo súdne stíhať na súde. Veľkovojvoda nie je zodpovedný za politické záležitosti, a preto túto zodpovednosť nesú ministri. Akékoľvek opatrenie prijaté veľkovojvodom pri výkone jeho politických právomocí musí spolupodpísať člen vlády, ktorý zaň nesie plnú zodpovednosť. Vláda musí okrem toho najskôr prerokovať akýkoľvek dokument podpísaný veľkovojvodom.
Súdna moc: Podľa ústavy sú súdy (súdy a Tribunaux) zodpovedné za výkon súdnej moci. Pri výkone svojich funkcií sú nezávislí. V Luxembursku existujú dva typy súdov: všeobecné súdy a správne súdy. Existuje aj ústavný súd.

4.3 Príjmy a dane

Príjmy sú vďaka minimálnej mzde a relatívne nízkym daniam atraktívne. Príspevky na sociálne zabezpečenie sú nižšie ako v susedných krajinách.

Rôzne sadzby DPH sú nasledovné:
Super znížená sadzba: 3% (napr. potraviny, liečivá, reštaurácie)
Znížená sadzba: 8%
Mierna sadzba: 14% (napr. oblečenie pre dospelých, víno)
Štandardná sadzba: 17% (napr. alkohol, pivo, obuv pre dospelých).

Daň z majetku rezidentov a nerezidentov bola zrušená 1. januára 2006.

Zrážky zo mzdy:
Dane a príspevky na sociálne zabezpečenie sa odpočítavajú z mesačného platu a zamestnávateľom ich vypláca príslušný orgán. Zamestnanci podávajú daňové priznania každý rok, aby skontrolovali, či zaplatili viac alebo menej podľa platnej stupnice. Osoby podliehajúce dani z príjmu spadajú do jednej z troch rôznych daňových tried v závislosti od ich rodinnej situácie a zdroja ich príjmu z domácnosti (zahraničné alebo luxemburské). Druhý príjem domácnosti sa zdaňuje v súlade s doplnkovou daňovou kartou a je v rozsahu od 15% do 33%.

Príspevky na sociálne zabezpečenie, ktoré platí zamestnávateľ: najmenej 11,96% + príspevky do Mutualité des Employeurs (zamestnávateľská vzájomná poisťovacia spoločnosť) podľa kategórie rizika;
Príspevky na sociálne zabezpečenie platené zamestnancom: 12,45%

4.4 Životné náklady

Podľa údajov Eurostatu sú ceny spotrebného tovaru a služieb v Luxembursku relatívne vysoké. V roku 2017 predstavovali 127% priemeru cien v 28 členských štátoch EÚ. Tu je niekoľko príkladov cien: sendvič: 4 €, noviny: 1,70 €, vstupenka do kina: 9,10 €, Coca-Cola: 2,50 €, káva v bare: 3 €, biely chlieb (500 g): 2,60 €. Stravovanie z jedálneho lístka v miestnej reštaurácii stojí 11 eur.

4.5 Ubytovanie

Priemerná obstarávacia cena nehnuteľností v Luxembursku je 475 000 Eur. V roku 2013 bola priemerná predajná cena za meter štvorcový v prípade bytov medzi 4 000 a 5 000 Eur. Luxemburg je jedným z najdrahších hlavných miest v Európe. Priamym dôsledkom toho je, že priemerná doba hypotéky z banky sa zvýšila z 20 rokov na 25 – 30 rokov a nakupované nehnuteľnosti sa zmenšujú. Po podpísaní nájomnej zmluvy v prípade prenájmu musí nový nájomca zaplatiť poplatok vo výške mesačného nájomného plus 15% DPH. Prenajímatelia vo všeobecnosti požadujú zálohu vo výške dvojmesačného alebo trojmesačného nájomného.

4.6 Zdravotníctvo

Luxembursko má niekoľko veľkých nemocníc, zdravotných stredísk, detských kliník a pôrodníc. Jeho dobrý zdravotný systém priťahuje mnoho zahraničných lekárov. Poloha krajiny znamená, že špecializované centrá v iných krajinách sú relatívne blízko (Thionville, Nancy, Heidelberg, atď.). Letecká záchranná služba sa špecializuje na letecké zásahy a evakuácie. Každý, kto vykonáva odbornú činnosť (a jeho rodinní príslušníci), je automaticky poistený v Caisse Nationale de Santé (Národný fond zdravotného poistenia alebo CNS). CNS uhrádza pacientom 80 až 100% nákladov na zdravotnú starostlivosť. Všetci lekári pracujú na základe zmluvy s CNS, a preto sú povinní uplatňovať dohodnuté sadzby. Náklady na lieky sa uhrádzajú v rôznych sadzbách v závislosti od terapeutickej účinnosti lieku a sú kryté platobným systémom tretej strany (pacient hradí iba nevratnú časť v lekárni).

4.7 Systém vzdelávania

Včasné vzdelávanie, ktoré je dobrovoľné, je pre deti vo veku troch rokov. Umožňuje deťom zo zahraničia zoznámiť sa s luxemburským jazykom a kultúrou. Tento kontakt s luxemburským jazykom je dôležitý, pretože deťom v Luxembursku uľahčuje učiť sa čítať a písať v nemčine. Včasné vzdelávanie nenahrádza jasle alebo zariadenie starostlivosti o deti a pracujúci rodičia musia zabezpečiť starostlivosť o svoje deti po skončení vyučovania. Väčšina obcí má „maison relais“ (centrum starostlivosti o deti), ktoré sa starajú o deti v školskom veku mimo vyučovacích hodín, a ceny sú rozumné, na rozdiel od jaslí, ktoré bývajú veľmi drahé.

Povinná školská dochádzka v Luxembursku trvá 11 rokov a je rozdelené na:

1. Predškolské vzdelávanie („Spillschoul“ alebo materská škola) je povinné pre deti, ktoré už 1. septembra dosiahli vek 4 roky a trvá dva roky.

1. Základné vzdelávanie (trvá šesť rokov) je určené pre deti vo veku od 6 do 12 rokov. Deti sa učia čítať a písať v nemčine. Začnú sa učiť francúzštinu v druhom ročníku základnej školy a potom sa učia luxemburskú gramatiku. Deti sú povinné chodiť do školy deväť po sebe nasledujúcich rokov od začiatku základného vzdelávania.

Zákony upravujú organizáciu základného vzdelávania, učiteľov v základnom vzdelávaní a povinnú školskú dochádzku. Všetky predškolské a základné školy, známe ako écoles fondamentales, sú usporiadané do štyroch vzdelávacích cyklov. Cyklus 1 zahŕňa predškolské vzdelávanie (nepovinné) a stredoškolské vzdelávanie. Cykly 2, 3 a 4 zodpovedajú základnej škole a každý trvá dva roky.

1. Vyššie alebo stredoškolské vzdelávanie (zvyčajne trvajúce 7 rokov) sa týka žiakov vo veku 12 až 17 alebo 18 rokov. Poskytované vzdelanie má všeobecný alebo technický charakter a vedie k maturitnej skúške.

1. Stredná škola ponúka všeobecné vzdelávanie, ktoré slúži ako príprava na vysokoškolské vzdelávanie. Trvá sedem rokov a je rozdelené na nižšiu a vyššiu úroveň (špecializačný cyklus).

1. Technické vzdelávanie je rozdelené do troch cyklov. Keď dieťa dokončí prvý cyklus (9. rok), ukončí povinnú školskú dochádzku a môže sa zamerať na nejaký odbor. Stredný cyklus vedie k získaniu odborného diplomu (DAP) v 12. roku života.  Posledný cyklus zahŕňa okrem iného technický systém, ktorý pripravuje študentov na vysokoškolské štúdium.

Charakteristické črty luxemburského vzdelávacieho systému: výučba cudzích jazykov je hlavnou výhodou získania vzdelania v Luxembursku. Kurzy sa vyučujú v nemčine, francúzštine a luxemburčine. Žiaci sa tiež učia angličtinu počas stredoškolského vzdelávania a môžu absolvovať ďalšie hodiny cudzieho jazyka (taliančina, španielčina, ruština atď.). V Luxemburgu sú dve európske školy, francúzska stredná škola (Lycée Vauban) a niekoľko medzinárodných stredných škôl. Systém e-Bac ponúka dospelým možnosť študovať a absolvovať väčšinu kurzov online. Škola Ecole de la deuxième (škola druhej šance alebo E2C) ja zameraná na vzdelávanie dospelých a mladých ľudí, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku a pomáha im získať kvalifikáciu, ktorá im umožní znovu sa začleniť do spoločnosti.

Vysokoškolské vzdelanie / univerzita:
Luxemburská univerzita bola založená v roku 2003 a v súčasnosti má tri fakulty: Fakulta prírodných vied, technológie a komunikácie, Fakulta práva, ekonómie a financií a Fakulta jazykov a literatúry, humanitných vied, umenia a vzdelávania. Množstvo informácií nájdete na webovej stránke Centra kompetencií luxemburskej univerzity.
Institut universitire International (Medzinárodný univerzitný inštitút) je  kontinuálny vzdelávací inštitút, ktorý ponúka kurzy a štúdie kontinuálneho vzdelávania a nástroje spojené s rozvojom zručností v širšom zmysle. Spolupracuje s akademickými a obchodnými partnermi v Luxembursku a v zahraničí, ako je napríklad Univerzita Sacred Heart, ktorá ponúka programy MBA.
Lycée Technique des Arts et Métiers (Technická škola pre umenie a remeslá) ponúka BTS (osvedčenie o vyššej odbornej príprave) v odbore kinematografia a audiovizuálne médiá, animácie, automatizačné inžinierstvo, technické inžinierstvo, informačné technológie a grafický dizajn.
Škola obchodu a manažmentu Ecole de Commerce et de Gestion ponúka kurz BTS pre výkonných asistentov, komerčných a marketingových manažérov, účtovníkov a daňových manažérov.

4.8 Kultúrny a spoločenský život

Tradičné obľúbené sviatky:

Dräikinneksdag (Zjavenie) 6. januára je deň, kedy Luxemburčania jedia tradičnú tortu Twelfth Night alebo „galette des rois“. Každý, kto nájde niečo skryté vo vnútri torty, je v tento deň vyhlásený „kráľom“ alebo „kráľovnou“. Liichtmëssdag (Deň svetiel) 2. februára kedy vo večerných hodinách chodia deti s lucernami Liichtebengelchen okolo svojich susedov a spievajú tradičnú pieseň. Na oplátku dostanú sladkosti. Luxemburský karneval, známy ako Fuesend, sa tradične začína na deň svetiel a končí na popolcovú stredu Aschermëttwoch.
Okolo marca (prvá nedeľa v pôstnom období) dedinčania slávia Buergbrennen spálením veľkej drevenej figúry, ktorá symbolizuje koniec zimy a začiatok jari. Na zelený štvrtok Maundy chodia deti po uliciach a hrkotajú, robia hluk „klibberen“. Emaischenský tradičný hrnčiarsky a folklórny festival sa koná každý rok na Veľkonočný pondelok v Luxemburgu a Nospelte a je známy najmä svojimi keramickými píšťalkami a flautami nazývané péckvillercher. Posledný apríl a prvý májový týždeň sa v Octave a Mäertchen koná každoročná púť a trh. Štátny sviatok je dňa 23. júna kedy majú obyvatelia Luxemburska voľno, aby oslávili narodeniny veľkovojvodu. Mnoho miest a dedín pozdĺž Mosely organizuje od júla do septembra vínne festivaly. Schueberfouer: každý rok sa v predvečer sv. Bartolomeja (23. augusta) na veľtrhu Glacis v Limpertsbergu koná veľký veľtrh. Nikloosdaag: sviatok svätého Mikuláša sa slávi 6. decembra, keď deti dostanú darčeky od svätého Mikuláša, ktorého sprevádza „Père Fouettard“, v čiernom oblečení s ozdobnými paličkami, ktorými potrestajú deti, ktoré sa počas roka nesprávali dobre. Hämmelsmarsch: po celý rok hrajú luxemburské dychové kapely v tradičných kostýmoch sprevádzané živými ovcami v tých dedinách, kde sa koná veľtrh.

Tradičnou hrou v Luxembursku sú kolky. Tradičné jedlá: Bouneschlupp (zelená fazuľová polievka), Judd mat Gaardebouden (údená krkovička s fazuľami), Kniddelen (knedle z múky), Fritür (vyprážané ryby), Traïpen (jaternica), Kuddelfleck (predvarené  vyprážané držky), Kachkéis (mäkký syr), Quetschentaart (slivkový koláč).
Alkoholický nápoj: luxemburské pivo, miestny Quetsch slivkový likér („Drëpp“). Vína: Rizling rýnsky, Rulandské šedé, Rulandské biele, Rulandské modré, Gewürztraminer, Rivaner a Elbling.

4.9 Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtie)

Narodenie: Narodenie dieťaťa musí byť hlásené na miestnej príslušnej matrike obce, kde sa dieťa narodilo do piatich dní, pričom sa nezapočítava skutočný deň narodenia. Ak sa miesto, kde sa dieťa narodilo, nezhoduje s miestom jeho bydliska, musí sa narodenie dieťaťa nahlásiť aj v mieste bydliska. Narodenie dieťaťa musí oznámiť otec alebo, v prípade neprítomnosti otca, zdravotnícky personál alebo iné osoby prítomné pri narodení po predložení avis de naissance (záznam o narodení). Rodný list sa vyhotovuje okamžite.
Manželstvo: Ak chcete v Luxembursku uzavrieť manželstvo, je potrebné urobiť niekoľko krokov, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od štátnej príslušnosti nevesty a ženícha. Obrad v kostole sa môže uskutočniť až po občianskom obrade. Administratívne prípravy sa začínajú dva až tri mesiace pred samotnou svadbou (zostavenie zoznamu požadovaných dokumentov, povinné predmanželské vyšetrenie atď.). Svadba sa môže konať iba v obci, v ktorej má zákonný pobyt jeden z budúcich manželov.
Partnerstvo: Vzťahuje sa na manželský život medzi dvoma osobami rôzneho alebo rovnakého pohlavia, ktoré urobili spoločné vyhlásenie na matrike v mieste svojho bydliska. Toto vyhlásenie potvrdzuje existenciu ich partnerstva a dohody týkajúcej sa majetkových aspektov.
Úmrtie: Pohreb sa nemôže uskutočniť, kým matrika nevystaví povolenie. Matrika môže toto povolenie vydať iba na základe predloženia úmrtného listu vystaveného ošetrujúcim lekárom alebo v jeho neprítomnosti iným lekárom určeným na tento účel rodinou zosnulého alebo verejnými orgánmi.

4.10 Doprava

Železnice: Železničné trate spájajú veľké mestá a obce so železničným systémom susediacich krajín. Cezhraničné vlaky poskytujú hodinovú jazdu z hlavného mesta do Bruselu (cez Arlon a Namur) a do Trier, dvojhodinovú jazdu do Liège a menej pravidelné linky do Metz a Nancy. Taktiež sú tu aj niektoré medzinárodné trasy, ktoré spájajú Luxembursko s Parížom a severným Nemeckom, zatiaľ čo iné prechádzajú Luxemburskom na trati Brusel- Štrasburg- Švajčiarsko/Taliansko. TGV-E rýchlostný vlak bol uvedený do prevádzky v roku 2007 a cesta z Luxemburgu do Paríža trvá dve hodiny a desať minút.

Letecká doprava: Dvaja hlavný dopravcovia sídlia na Luxemburskom letisku: LUXAIR a CARGOLUX. Luxair  zabezpečuje letecké spojenia s európskymi ekonomickými centrami. Okrem pravidelných leteckých liniek Luxair ponúka aj dovolenkové lety  a pozemné služby. Cargolux má na starosti nákladnú dopravu.

Autobusová doprava: Autobusový verejný dopravný systém je riadený Régime général des transports routiers (RGTR), ktorý spadá pod Ministerstvo dopravy.

5. SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE A POISTENIE

Vaše práva sociálneho zabezpečenia v Luxembursku