Životné a pracovné podmienky v Litve
2.3 Hľadanie školy
2.4 Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)
2.5 Postupy registrácie a povolenie na pobyt
2.6 Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom
3.3 Druhy zamestnania
3.4 Pracovné zmluvy
3.5 Špeciálne kategórie
3.6 Samostatná zárobková činnosť
3.7 Platové podmienky
3.8 Pracovná doba
3.9 Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka, atď.)
3.10 Ukončenie pracovného pomeru
3.11 Zastupovanie pracovníkov
3.12 Pracovné spory – štrajky
3.13 Odborná príprava
4.3 Príjmy a dane
4.4 Životné náklady
4.5 Ubytovanie
4.6 Zdravotníctvo
4.7 Systém vzdelávania
4.8 Kultúrny a spoločenský život
4.9 Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtia)
4.10 Doprava
1 HĽADANIE PRÁCE
1.1 Ako si nájsť prácu
Občania členských štátov EÚ a ich rodinní príslušníci, ktorí chcú pracovať v Litve na pracovnú zmluvu, nepotrebujú pracovné povolenie. Tieto osoby sa môžu zúčastňovať výberových pohovorov a získať zamestnanie za rovnakých podmienok ako občania Litvi. Je však potrebné uviesť, že osoby, ktoré chcú pracovať v štátnej službe, v inštitúciách činných v trestnom konaní a v niektorých ďalších oblastiach musia byť občanmi Litovskej republiky.
Zamestnávatelia, ktorí hľadajú vhodných zamestnancov, nezamestnaní a zamestnaní, ktorí chcú zmeniť prácu, majú viacero možností. V prvom rade môžu využiť služby Úradov práce. Ďalšia možnosť sú súkromné pracovné agentúry, ktorých služby sú pre uchádzačov o zamestnanie poskytované zdarma. Porušenie predpisov o poskytovaní týchto služieb sa trestá pokutou. Osoba, ktorej sa dotklo porušenie týchto predpisov, by sa mala obrátiť na políciu.
Inzeráty s voľnými pracovnými miestami môžete nájsť v publikáciách s inzerciou práce, v národnej a miestnej tlači. Uchádzači o zamestnanie môžu zverejniť svoje vlastné inzeráty v tlači, pričom by mali uviesť vzdelanie, pracovné skúsenosti a typ práce, ktorú hľadajú.
Využívané sú aj profesionálne služby personálnych spoločností, ktoré hľadajú a vyberajú vhodných zamestnancov. Personálne oddelenia veľkých spoločností majú vytvorené databázy uchádzačov o zamestnanie a preto je možné zasielať životopisy priamo do týchto spoločností.
ODKAZY:
EURES Európsky portál pre pracovnú mobilitu
EURES Litva
Pracovné ponuky v tlači:
www.lrytas.lt
www.kauno.diena.lt
www.ve.lt
Pracovné portály:
www.cvonline.lt
www.cv.lt
www.cvmarket.lt
www.cvbankas.lt
www.darbo.lt
www.isidarbink.lt
www.personalogrupe.lt
www.dirbam.lt
www.cvme.lt
Personálne spoločnosti:
www.itc.lt
www.personalosprendimai.com
www.mpsbaltic.lt
www.headex.eu
www.atranka360.lt
www.darbintera.lt
www.amston.lt
www.peoplelink.lt
Všeobecné informácie:
1.2 Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania
Ak sa uchádzate o zamestnanie v Litve, mali by ste predložiť životopis a sprievodný list, zúčastniť sa výberového konania a pohovoru u zamestnávateľa. Tieto požiadavky neplatia pre osoby, ktoré hľadajú manuálnu prácu, v takom prípade stačí predložiť životopis a zúčastniť sa pohovoru alebo postačuje len pohovor.
Životopis je jeden z hlavných dokumentov, ktorým prezentujete seba potenciálnemu zamestnávateľovi. Nie sú striktne stanovené pravidlá pre písanie životopisu, ale mal by obsahovať osobné údaje, kontaktné údaje, pracovné skúsenosti, vzdelanie, zručnosti a schopnosti, voľno časové aktivity a referencie. Mal by tiež obsahovať kontaktné údaje osôb, ktorých pozitívne referencie by Vám pomohli získať prácu. Populárny je európsky formát životopisu EUROPASS.
Sprievodný list by mal obsahovať stručný úvod, vysvetlenie, prečo máte záujem o prácu a spoločnosť, prečo ste tá pravá osoba na pracovné miesto a návrh Vášho možného príspevku k úspechu firmy. Sprievodný list by mal byť presvedčivý. Vymenujte všetky svoje kvality a zručnosti, ktoré Vás robia tým pravým na dané miesto a nezabudnite svoje tvrdenia podložiť faktami. Nepíšte opakovane len to, čo ste už uviedli v životopise, ale vysvetlite skutočnosti uvedené v životopise a poskytnite o sebe viac informácií, ktoré v CV nie sú uvedené.
Pohovor so zamestnávateľom je obojstranný dialóg. Na jednej strane zamestnávateľ overuje, či budete vhodný na danú pozíciu a na strane druhej, vy sa snažíte rozhodnúť či chcete rozvíjať svoju kariéru u tohto zamestnávateľa.
ODKAZY:
Príklady sprievodných listov
CV
2 PRESŤAHOVANIE SA DO INEJ KRAJINY
2.1 Pohyb tovarov a kapitálu
Voľný pohyb tovarov je jeden zo základných kameňov európskeho jednotného trhu. Európska Únia sa rozhodla regulovať na európskej úrovni sektory, ktoré by mohli znamenať vyššie riziko pre občanov Európy – napríklad farmaceutiká alebo stavebné výrobky.
Na väčšinu tovarov (považované za “nižšie riziko”) sa vzťahuje „princíp vzájomného uznávania“, čo znamená, že produkty legálne vyrobené alebo uvedené na trh v jednom z členských štátov sa môžu voľne predávať v rámci vnútorného trhu EÚ.
Obmedzenia voľného pohybu tovaru
Zmluva o EÚ poskytuje členským štátom právo stanoviť obmedzenia pre voľný pohyb tovarov, ak existuje osobitný spoločný záujem ako napríklad ochrana životného prostredia, zdravia ľudí alebo verejného poriadku. Toto znamená napríklad to, že ak dovoz výrobku považujú vnútroštátne orgány členského štátu za potenciálne ohrozenie verejného zdravia, verejnej morálky alebo verejného poriadku, môžu odmietnuť alebo obmedziť prístup na svoj trh. Príkladmi takýchto výrobkov sú geneticky modifikované potraviny alebo určité energetické nápoje.
Aj keď vo všeobecnosti neexistujú obmedzenia pre nákup tovaru v inom členskom štáte, ak sú určené na osobné použitie, existujú obmedzenia pre konkrétne kategórie výrobkov ako sú napr. alkohol a tabak.
Voľný pohyb kapitálu
Európania môžu spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ.
Občania EÚ si môžu otvoriť bankový účet, nakupovať akcie, investovať alebo kupovať nehnuteľnosti v inom členskom štáte bez veľkých obmedzení. Podniky v EÚ môžu investovať do iných európskych podnikov, vlastniť ich a riadiť.
V členských štátoch platia pre voľný pohyb kapitálu určité výnimky. Väčšina výnimiek sa vzťahuje ku daniam, obozretnému dohľadu, otázkam verejného záujmu, praniu špinavých peňazí a finančným sankciám.
2.2 Hľadanie ubytovania
V Litve môžete pri hľadaní ubytovania využiť hotel, prenajať si izbu, prenajať si alebo kúpiť dom alebo byt. Pokiaľ kupujete alebo prenajímate dom, je dôležité postarať sa o všetky zákonom stanovené dokumenty. Môžete využiť služby realitných kancelárií, právnika alebo notára.
Súkromné kontakty, pomoc priateľov, kolegov, známych, príbuzných alebo obchodných partnerov je tiež jeden zo spôsobov ako hľadať ubytovanie.
Informácie o prenájme alebo kúpe nehnuteľnosti nájdete v špecializovaných reklamných novinách, v národných denníkoch alebo miestnej tlači. Tiež si môžete podať vlastný inzerát, v ktorom uvediete o aký druh ubytovania máte záujem.
ODKAZY:
Realitné agentúry:
www.lntaa.lt
www.ltntba.lt
www.aruodas.lt
www.ober-haus.lt
www.domo.plius.lt
www.remax.lt
www.oppa.lt
www.capital.lt
www.inreal.lt
2.3 Hľadanie školy
Pokiaľ chcete navštevovať vzdelávaciu inštitúciu musíte si podať žiadosť. Žiadosť za dieťa, ktoré je mladšie ako 14 rokov podávajú rodičia resp. opatrovník. Dieťa vo veku od 14-16 rokov môže podať žiadosť samé, pokiaľ má písomný súhlas jedného z rodičov (opatrovníka).
Osoba, ktorá sa chce začať vzdelávať na základnej alebo strednej škole musí k žiadosti priložiť potvrdenie o vzdelaní. Pokiaľ chce pokračovať v štúdiu je potrebné priložiť potvrdenie o študijných výsledkoch na predchádzajúcej škole. Ak žiadateľ nemôže priložiť uvedené potvrdenia o vzdelaní, môže byť prijatý na štúdium až po vedomostnom teste a následnom zaradení do príslušnej vzdelanostnej úrovne.
Osoba, ktorá ukončila základné alebo stredoškolské vzdelanie alebo časť vzdelávacieho programu v inej krajine, má právo si vybrať školu a byť prijatá na štúdium v súlade s bežným postupom.
Po prijatí žiadosti od žiaka, ktorý prišiel z inej krajiny a chce pokračovať v štúdiu bude škola uznávať vzdelávací program žiaka na základe predloženej dokumentácie alebo ak dokumentácia nie je k dispozícii tak na základe informácií získaných počas pohovoru so žiakom a jeho rodičmi. Ak je potrebné vyrovnanie rozdielov vo vzdelávacích programoch, škola stanoví spôsob, akým študent môže dosiahnuť požadovanú úroveň vedomostí, z ktorých bude preskúšaný. Pred začiatkom školskej dochádzky v školách poskytujúcich všeobecné vzdelávanie môžete navštevovať vyrovnávacie triedy pokiaľ neovládate litovský jazyk a prišli ste z inej krajiny.
ODKAZY:
Ministerstvo školstva a vedy Litovskej republiky
www.migration.lt
2.4 Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)
Implementácia princípu voľného pohybu osôb je jedným zo základných kameňov Európy. Znamenalo to zavedenie série praktických pravidiel na zabezpečenie toho, aby občania mohli cestovať slobodne a ľahko do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Cestovanie autom po celej EÚ sa stalo oveľa menej problematické. Európska komisia stanovila sériu spoločných nariadení upravujúcich vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia vozidla a možnosť registrácie vozidla v hostiteľskej krajine.
Váš vodičský preukaz v EÚ
Od roku 2013 majú vodičské preukazy vydané krajinami EÚ rovnaký vzhľad. Pre vodičský preukaz boli zavedené obdobia platnosti 10 až 15 rokov. Musíte požiadať o preukaz v krajine, v ktorej zvyčajne alebo pravidelne bývate. Podľa všeobecného pravidla ide o krajinu, v ktorej žijete najmenej 185 dní v kalendárnom roku z dôvodu osobných alebo pracovných väzieb. Ak sa presťahujete do inej krajiny EÚ z dôvodu štúdia na vysokej škole/univerzite, miesto Vášho obvyklého pobytu sa nezmení. V hostiteľskej krajine môžete požiadať o vodičský preukaz ak preukážete, že ste tam študovali aspoň 6 mesiacov.
Registrácia Vášho auta v hostiteľskej krajine
Ak sa natrvalo presťahujete do inej krajiny EÚ a vezmete si auto so sebou, mali by ste vo svojej novej krajine zaregistrovať svoje auto a platiť dane súvisiace s autom.
Neexistujú spoločné pravidlá EÚ týkajúce sa registrácie vozidiel a súvisiacich daní. Skontrolujte si pravidlá a lehoty u vnútroštátnych orgánov, viď Registrácia auta v inej krajine.
Poistenie vozidla
Občania EÚ môžu poistiť svoje auto v ktorejkoľvek krajine EÚ, pokiaľ má vybraná poisťovacia spoločnosť oprávnenie od príslušného vnútroštátneho orgánu na vydávanie poistenia. Spoločnosť so sídlom v inom členskom štáte je oprávnená predať poistku iba ak sú splnené určité podmienky. Poistenie bude platné v celej Únii bez ohľadu na to, kde sa nehoda stane.
Zdanenie pri kúpe automobilu
DPH z motorových vozidiel sa zvyčajne platí v krajine, v ktorej sa vozidlo kupuje, hoci za určitých podmienok sa DPH platí v krajine určenia. Viac informácií o pravidlách, ktoré sa uplatňujú, keď je vozidlo nadobudnuté v jednom členskom štáte EÚ a má byť registrované v inom členskom štáte EÚ nájdete na webovej stránke Vaša Európa – vozidlá.
2.5 Postupy registrácie a povolenie na pobyt
Cudzinec, ktorý chce získať trvalý alebo prechodný pobyt v Litve sa musí riadiť postupom stanoveným podľa právnych predpisov Litovskej republiky. Cudzinci môžu získať povolenie na trvalý pobyt alebo povolenie na prechodný pobyt.
Povolenie na prechodný pobyt sa vydáva pre cudzinca, ktorý nie je štátnym príslušníkom žiadneho členského štátu EÚ. Cudzinec si musí podať žiadosť o povolenie na prechodný pobyt a predložiť dokumenty konzulárnym orgánom Litovskej republiky v cudzej krajine. Cudzinec, ktorý sa zdržiava v Litovskej republike ich musí predložiť na Migračný úrad v oblasti, v ktorej má cudzinec v úmysle sa zdržiavať. Povolenie sa zvyčajne vydáva na obdobie 1 roka, ale môže byť vydané aj na kratšie časové obdobie.
Žiadosť o povolenie k trvalému pobytu a ďalšie dokumenty musia byť predložené na migračný úrad v oblasti, v ktorej sa cudzinec mieni prihlásiť k miestu svojho bydliska. Povolenie na trvalý pobyt sa vydáva na obdobie 5 rokov. Po uplynutí tohto obdobia je možné vydať nové povolenie.
Žiadosti o prechodný a trvalý pobyt musia byť preskúmané do 6 mesiacov odo dňa podania žiadosti.
Cudzinec, ktorý je štátnym príslušníkom členského štátu EÚ môže ostať v Litve po dobu 3 mesiacov od prvého dňa príchodu do krajiny. Štátni príslušníci členských štátov EÚ a ich rodinní príslušníci, ktorí sa zdržiavajú v Litve dlhšie ako 3 mesiace v priebehu polroka musia získať povolenie na pobyt v Litovskej republike. Povolenie môže byť vydané až na obdobie 5 rokov. Štátni príslušníci členských štátov Európskeho združenia voľného obchodu a ich rodinní príslušníci, ktorí si uplatňujú právo na voľný pohyb osôb podliehajú rovnakým ustanoveniam ako štátni príslušníci členských štátov EÚ a ich rodinní príslušníci.
ODKAZY:
Odbor migrácie Ministerstva vnútra Litovskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Litovskej republiky
Migračné informačné cetrum
2.6 Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom
Pred príchodom do Litvy sa uistite že máte nasledujúce:
- platný cestovný pas alebo občiansky preukaz s platnosťou najmenej na ďalších 6 mesiacov
- životopis najlepšie v litovskom jazyku
- kópie diplomov, certifikátov preukazujúcich kvalifikáciu s prekladom do litovského jazyka
- referencie od bývalých zamestnávateľov s prekladom do litovského jazyka
- Európsky preukaz zdravotného poistenia
- kópiu sobášneho listu s prekladom do litovského jazyka
- kópie rodných listov detí s prekladom do litovského jazyka
Pred príchodom do Litvy sa odporúča:
- mať aspoň základnú znalosť litovského jazyka /porozumenie a komunikácia/
- mať zabezpečené ubytovanie aspoň na prvé dni po príchode do krajiny
- informovať svojich blízkych o adrese miesta vášho pobytu v Litve
- pri používaní mobilného telefónu sa uistiť, či máte roaming
Po príchode do Litvy sa odporúča:
- hľadať si bývanie na dlhšie obdobie
- ak si hľadáte prácu navštívte najbližší Úrad práce
- prihlásiť sa na kurz litovského jazyka
- informovať svojich blízkych o príchode a neustále s nimi udržiavať kontakt
ODKAZY:
Colná správa Litovskej republiky
Sprievodca príchodom do Litvy
3 PRACOVNÉ PODMIENKY
3.1 Prehľad pracovných podmienok v Európe
Kvalita práce a zamestnania – zásadná otázka, ktorá významne ovplyvňuje hospodárstvo a ľudí. Dobré pracovné podmienky sú dôležité pre spokojnosť pracovníkov. Prispievajú k fyzickej a psychickej pohode Európanov a k hospodárskej výkonnosti EÚ.
Kvalita pracovného prostredia výrazne ovplyvňuje celkovú prácu a spokojnosť so životom pracovníkov.
Z hospodárskeho hľadiska sú kvalitné pracovné podmienky hnacou silou hospodárskeho rastu a základom konkurencieschopnosti Európskej únie. Vysoká miera spokojnosti v práci je dôležitým faktorom pre dosahovanie vysokej produktivity hospodárstva EÚ.
Z tohto dôvodu je pre Európsku úniu mimoriadne dôležité, aby podporovala vytváranie a zachovávanie trvalo udržateľného a príjemného pracovného prostredia – takého prostredia, ktoré prispieva k ochrane zdravia a spokojnosti európskych zamestnancov a vytváraniu rovnováhy medzi časom stráveným v práci a mimo nej.
Zlepšovanie pracovných podmienok v Európe je významný cieľ pre Európsku úniu.
Zabezpečenie vhodných pracovných podmienok pre európskych občanov je pre EÚ prioritou. Európska únia preto pracuje spolu s národnými vládami na zabezpečení príjemného a bezpečného pracovného prostredia. Podpora členským štátom je poskytovaná prostredníctvom:
– výmeny skúseností medzi rôznymi krajinami a spoločnými aktivitami
– stanovenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktoré sa majú uplatňovať v celej Európskej únii.
Kritériá na kvalitu práce a zamestnania
Na účely vytvorenia trvalo udržateľných pracovných podmienok je dôležité určiť hlavné charakteristiky vhodného pracovného prostredia a teda aj kritérií na kvalitu pracovných podmienok.
Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v Dubline je agentúrou EÚ, ktorá poskytuje informácie, poradenstvo a odborné poznatky, ako už meno naznačuje, o životných a pracovných podmienkach.
Táto agentúra stanovila niekoľko kritérií na kvalitu práce a zamestnania, ktoré zahŕňajú:
- ochranu zdravia a spokojnosť na pracovisku – sú to mimoriadne dôležité kritériá, pretože dobré pracovné podmienky umožňujú predchádzať zdravotným problémom na pracovisku, znížiť vystavenie rizikám a zlepšiť organizáciu práce;
- zosúladenie pracovného a mimopracovného života – občanom by sa mala poskytnúť príležitosť, aby si našli rovnováhu medzi časom stráveným v práci a voľným časom;
- rozvoj schopností – kvalitná práca je taká práca, ktorá poskytuje možnosti pre odborné vzdelávanie, zdokonaľovanie a príležitosti na kariérny postup.
Práca nadácie Eurofound prispieva k plánovaniu a vytváraniu lepších životných a pracovných podmienok v Európe.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
Európska komisia vykonáva celý rad aktivít na podporu zdravého pracovného prostredia v členských štátoch EÚ. Okrem iného vypracovala Stratégiu pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na obdobie rokov 2021 – 2027, ktorá bola vytvorená za pomoci vnútroštátnych orgánov, sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií. Rieši meniace sa potreby ochrany pracovníkov, ktoré prinášajú digitálne a ekologické prechody, nové formy práce a pandémia COVID – 19. Zároveň bude rámec naďalej riešiť tradičné riziká v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako sú riziká pracovných úrazov alebo vystavenie nebezpečným chemikáliám.
Politika Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa zameriava na dlhodobé zlepšovanie spokojnosti pracovníkov EÚ. Zohľadňuje fyzické, morálne a sociálne dimenzie pracovných podmienok, ako aj nové výzvy vyplývajúce z rozšírenia Európskej únie. Zavedenie noriem EÚ na ochranu zdravia a bezpečnosti na pracovisku významne prispelo k zlepšeniu situácie pracovníkov v týchto krajinách.
Zlepšovanie pracovných podmienok stanovením minimálnych spoločných požiadaviek pre všetky krajiny EÚ
Zlepšovanie životných a pracovných podmienok v členských štátoch EÚ závisí z veľkej časti od ustanovenia spoločných pracovných noriem. V pracovnoprávnych predpisoch a nariadeniach EÚ sa stanovili minimálne požiadavky na trvalo udržateľné pracovné prostredie a v súčasnosti sa uplatňujú v členských štátoch. Zlepšenie týchto noriem posilnilo práva pracovníkov a sú jedným z hlavných úspechov sociálnej politiky EÚ.
3.2 Uznávanie diplomov a kvalifikácií
Význam vzájomného uznávania diplomov ako nevyhnutnej súčasti voľného pohybu pracovníkov
Možnosť uznania kvalifikácií a kompetencií môže zohrávať zásadnú úlohu pri rozhodovaní, či začať pracovať v inej krajine EÚ. Je preto potrebné, aby sa vypracoval európsky systém, ktorý zaručí vzájomné uznávanie odborných kompetencií v jednotlivých členských štátoch. Jedine takýto systém zabezpečí, aby sa nedostatočné uznávanie odborných kvalifikácií nestalo prekážkou mobility pracovníkov v rámci EÚ.
Hlavné zásady uznávania odborných kvalifikácií v EÚ
Základnou zásadou je, že každý občan EÚ by mal mať možnosť slobodne vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. Žiaľ praktickému uplatňovaniu tejto zásady často bránia vnútorné požiadavky hostiteľskej krajiny na prístup k určitým povolaniam.
Na prekonanie týchto rozdielov EÚ stanovila systém na uznávanie odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému je rozdiel medzi regulovanými povolaniami (povolania, pre ktoré sa podľa zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolania, ktoré nie sú v hostiteľskej krajine právne regulované.
Kroky smerom k dosiahnutiu transparentnosti kvalifikácií v Európe
Európska únia podnikla dôležité kroky smerom k docieleniu transparentnosti kvalifikácií v Európe:
- Zlepšenie spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy s cieľom spojiť všetky nástroje pre transparentnosť certifikátov a diplomov do jediného užívateľsky jednoduchého nástroja. Patria k nim napríklad európsky životopis a odborná príprava v systéme Europass.
- Príprava konkrétnych aktivít v oblasti uznávania a kvality odborného vzdelávania a prípravy.
Prekonávanie rozdielov v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy v rámci EÚ
Systémy vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch EÚ ešte stále vykazujú značné rozdiely. Túto rozmanitosť ešte viac prehĺbilo posledné rozšírenie EÚ s rôznymi tradíciami vo vzdelávaní. Preto je potrebné ustanoviť spoločné pravidlá garantujúce uznávanie kompetencií.
Na prekonanie tejto rozmanitosti národných kvalifikačných noriem, metód vzdelávania a štruktúr odbornej prípravy Európska komisia predložila rad nástrojov zameraných na zabezpečenie lepšej transparentnosti a uznávania kvalifikácií na akademické i profesionálne účely.
1. Európsky kvalifikačný rámec
Európsky kvalifikačný rámec je hlavnou prioritou Európskej komisie v procese uznávania odborných kompetencií. Hlavným cieľom rámca je vytvoriť spojenie medzi rôznymi národnými kvalifikačnými systémami a zaručiť hladký prenos a uznávanie diplomov.
2. Národné informačné centrá pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC)
Sieť národných informačných centier pre uznávanie dokladov o vzdelaní bola zriadená v roku 1984 z podnetu Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru, NARIC zohrávajú zásadnú úlohu v procese uznávania kvalifikácií v EÚ.
3. Európsky systém prenosu kreditov (ECTS)
Európsky systém prenosu kreditov je zameraný na uľahčenie uznávania období štúdia v zahraničí. Bol zavedený v roku 1989, jeho funkcia spočíva v popisovaní programu vzdelávania a prideľovaní kreditov jeho komponentom. Je hlavnou súčasťou vysoko uznávaného programu mobility študentov – Erasmus.
4. Europass
Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti profesionálnych zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov:
- životopis,
- jazykový pas,
- dodatky k osvedčeniu,
- dodatky k diplomu a
- dokument Europass-Mobility.
Systém Europass umožňuje jasnú a zrozumiteľnú prezentáciu zručností a kvalifikácií v rôznych častiach Európy. Národné strediská Europass boli zriadené v každej krajine Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru ako miesto prvého kontaktu pre osoby, ktoré sa chcú dozvedieť viac o systéme Europass.
3.3 Druhy zamestnania
Minimálny vek pracujúcich v Litve je 14 rokov. Deti od 14 do 16 rokov môžu vykonávať len ľahké práce, ktoré nemôžu ohroziť ich bezpečnosť, zdravie alebo vývoj, nebránia im navštevovať školu, vzdelávacie programy a odbornú prípravu. Deti vo veku od 14 do 16 rokov môžu vykonávať tieto ľahké práce: práca v zeleninových a ovocných záhradách; zber bylín; starostlivosť o malé domáce zvieratá a vtáky; výsadba, viazanie a zalievanie stromov a kríkov; nemechanizované valcovanie sena; hrabanie; umiestňovanie reklám, novín a plagátov na billboardoch; doručovacie, kuriérske a poštové práce; predaj novín a časopisov; umiestňovanie cenoviek, triedenie a balenie tovaru; ľahké pomocné práce; obliekanie hračiek; čistenie hračiek; triedenie a balenie bielizne; servírovanie stola, za predpokladu, že existuje písomný súhlas jedného z rodičov alebo iného zákonného zástupcu dieťaťa, lekárske osvedčenie detského lekára potvrdzujúce vhodnosť dieťaťa na takýto druh práce a písomný súhlas školy, ktorú dieťa navštevuje.
Osoby mladšie ako 18 rokov nemôžu vykonávať prácu:
1. ktorá je pre nich príliš fyzicky a psychicky náročná
2. pri ktorej by boli vystavené toxickým, karcinogénnym, mutagénnym a iným zdraviu škodlivým látkam
3. pri ktorej by boli vystavené ionizujúcemu žiareniu alebo iným zdraviu škodlivým faktorom
4. pri ktorej je zvýšené riziko úrazov alebo chorôb z povolania; taktiež na vykonávanie ktorej nemajú dostatok pracovných skúseností a obozretnosti
Osoby mladšie ako 18 rokov nesmú vykonávať viac ako jedno zamestnanie súčasne, ak celkový pracovný čas prevyšuje pracovný čas ustanovený v zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Druhy pracovných zmlúv môžu byť:
1. Pracovná zmluva na dobu neurčitú
2. Pracovná zmluva na dobu určitú
3. Pracovná zmluva na základe projektu
4. Pracovná zmluva o spoločnom využívaní pracoviska
5. Pracovná zmluva s viacerými zamestnávateľmi
6. Zmluva o dočasnom pracovnom pomere
7. Pracovná zmluva o učňovskej príprave
8. Sezónna pracovná zmluva
Pracovná zmluva je zvyčajne uzatváraná na dobu neurčitú.
Pracovná zmluva na dobu určitú
Pracovná zmluva na dobu určitú môže byť uzatvorená na určitý čas alebo na určité obdobie. Trvanie pracovnej zmluvy na dobu určitú alebo po sebe nasledujúcich pracovných zmlúv pre tú istú prácu je 2 roky (okrem prípadov, keď je zamestnanec prijatý na dočasnú prácu na miesto dočasne neprítomného zamestnanca) a 5 rokov na vykonávanie rôznych prác.
Pracovná zmluva na základe projektu
Projektová pracovná zmluva znamená pracovnú zmluvu na dobu určitú, počas ktorej sa zamestnanec zaväzuje, že bude pracovať na dosiahnutí výsledku projektu v stanovenom pracovnom čase na mieste výkonu práce alebo mimo neho a zamestnávateľ sa zaväzuje zaplatiť dohodnutú výšku náhrady za túto prácu.
Pracovná zmluva o spoločnom využívaní pracoviska
Dvaja zamestnanci sa môžu dohodnúť so zamestnávateľom na zdieľaní jedného pracovného miesta bez prekročenia maximálneho pracovného času štandardne stanoveného pre jedného zamestnanca. Pracovný čas zamestnancov je stanovený a menený dohodou samotných zamestnancov.
Pracovná zmluva s viacerými zamestnávateľmi
Pracovná zmluva, ktorá sa má uzavrieť so zamestnancom môže špecifikovať dvoch alebo viacerých zamestnávateľov namiesto jedného pre tú istú prácu. Ak pracovný čas zamestnanca nie je pridelený každému zamestnávateľovi osobitne, zamestnanec vykonáva úlohy viacerých zamestnávateľov súčasne.
Zmluva o dočasnom pracovnom pomere
Dočasná pracovná zmluva znamená dohodu medzi dočasným agentúrnym zamestnancom a agentúrou dočasného zamestnávania, podľa ktorej sa dočasný agentúrny zamestnanec zaväzuje pracovať určitý čas pre užívateľského zamestnávateľa. Agentúra dočasného zamestnávania sa zaväzuje platiť za túto prácu. Maximálna doba trvania dočasnej pracovnej zmluvy je 3 roky.
Pracovná zmluva o učňovskej príprave
Učňovská pracovná zmluva sa uzatvára, keď je prijatá osoba, ktorá sa snaží získať kvalifikáciu alebo kompetencie nevyhnutné pre profesiu formou učňovskej prípravy. Učňovská pracovná zmluva je na dobu určitú a maximálna dĺžka trvania je 6 mesiacov, okrem prípadov keď formálna alebo neformálna zmluva o odbornej príprave definuje dlhšie trvanie odbornej prípravy.
Sezónna pracovná zmluva
Sezónna pracovná zmluva sa uzatvára na dobu, počas ktorej sa vykonávajú sezónne práce. Sú to práce, ktoré vzhľadom na prírodné a klimatické podmienky nemožno vykonávať celoročne a preto sú vykonávané len v určitých obdobiach (sezónach), nie dlhšie ako 8 mesiacov počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a sú uvedené v zozname sezónnych prác.
ODKAZY:
3.4 Pracovné zmluvy
Individuálne a tiež kolektívne pracovné vzťahy sú dôležité v systéme pracovných vzťahov. Hoci individuálne pracovné vzťahy sú v Litve populárnejšie, narastá záujem o kolektívne pracovné vzťahy.
Každá práca v podniku, inštitúcii alebo organizácii vykonávaná fyzickou osobou na základe zmluvy so zamestnávateľom alebo ním oprávnenou osobou musí byť založená na formálnej pracovnej zmluve. Toto sa nevzťahuje na práce, ktoré sú vykonávané na základe zmluvy o dielo chránené autorskými právami.
V každej pracovnej zmluve sa zmluvné strany musia dohodnúť na povinných podmienkach zmluvy ako sú: miesto výkonu práce a povinnosti zamestnanca, t.j. povolanie, špecializácia, kvalifikácia a špecifické úlohy. Pre určité typy pracovnej zmluvy, zákonník práce a kolektívna dohoda môže stanoviť iné povinné podmienky, na ktorých sa strany musia dohodnúť (trvanie zmluvy, povaha sezónnej práce).
Každá pracovná zmluva musí mať dohodnuté podmienky ohodnotenia práce zamestnanca ako sú systém odmeňovania, výška mzdy, platobné postupy a pod. Ak to pracovná legislatíva a kolektívna zmluva nezakazujú, strany sa môžu dohodnúť na ďalších pracovných podmienkach (skúšobná doba, súbeh zamestnaní).
Pracovná zmluva musí byť uzatvorená v písomnej forme podľa štandardného formátu v dvoch vyhotoveniach. Jedna podpísaná zmluva je určená pre zamestnávateľa, druhá pre zamestnanca. Za správne uzatvorenie zmluvy je zodpovedný zamestnávateľ. Po uplynutí doby platnosti pracovnej zmluvy je zamestnávateľ alebo zamestnanec oprávnený odstúpiť od zmluvy. Ak ani jedna zo zmluvných strán nevypovie pracovnú zmluvu, začne sa považovať za zmluvu na dobu neurčitú.
Pri uzatváraní pracovnej zmluvy sa zmluvné strany môžu dohodnúť na skúšobnej lehote, ktorej podmienky musia byť stanovené v pracovnej zmluve. Skúšobná lehota nesmie byť dlhšia ako 3 mesiace. V prípadoch ustanovených zákonom je možná dlhšia skúšobná doba, ak je to nevyhnutné na posúdenie vhodnosti práce pre zamestnanca, hoci nemôže byť dlhšia ako 6 mesiacov.
Ak zamestnávateľ vidí, že výkonnosť zamestnanca počas skúšobnej doby nie je uspokojujúca, môže prepustiť zamestnanca pred uplynutím skúšobnej doby tri dni vopred písomným oznámením bez nároku na odstupné. Zamestnávateľ môže rozviazať pracovnú zmluvu so zamestnancom na základe dvojmesačnej výpovednej lehoty v písomnej forme.
Zamestnávateľ môže zmeniť podmienky odmeňovania bez písomného súhlasu zamestnanca len ak sa jedná o mzdy určitej kategórie zamestnancov, alebo mzdy v určitom priemyselnom odvetví alebo spoločnosti sú zmenené zákonom, uznesením vlády alebo kolektívnou zmluvou. Zmeny v odmeňovaní s cieľom zníženia mzdy nemôžu byť vykonané bez písomného súhlasu zamestnanca.
3.5 Špeciálne kategórie
Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím, mladých ľudí, osoby staršie ako 50 rokov (ktoré sú registrované v Službách zamestnanosti) môžu podliehať rôznym privilégiám ako vrátenie mzdy alebo časti mzdy alebo náhrada nákladov zamestnávateľa na vytvorenie pracovného miesta.
Pracovná zmluva so zamestnankyňou, ktorá je tehotná môže byť ukončená počas jej tehotenstva a do dovŕšenia 4 mesiacov veku dieťaťa dohodou strán, z iniciatívy zamestnankyne.
Pracovná zmluva nemôže byť ukončená z iniciatívy zamestnávateľa so zamestnancami starajúcimi sa o dieťa do 3 rokov veku, ak nie je pochybenie na strane zamestnanca.
Pracovné zmluvy so zamestnancami, ktorí sú na materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenke nemožno ukončiť podľa uváženia zamestnávateľa.
Z podnetu zamestnávateľa v prípade absencie zavinenia zo strany zamestnanca je prepustenie zamestnanca povolaného na výkon povinnej vojenskej služby alebo alternatívnej národnej obrany zakázané.
Keď sa zamestnanci domnievajú, že ich práva boli porušené, môžu sa odvolať na Komisiu pre pracovné spory.
3.6 Samostatná zárobková činnosť
Tí, ktorí sa snažia založiť si vlastný podnik, môžu získať bezplatné poradenstvo od verejných orgánov. Napríklad daňový inšpektorát poskytuje poradenstvo v daňových otázkach, úrad práce môže poskytnúť informácie o podpore pri vytvorení prvého pracoviska. Mnohé litovské mestá majú podnikateľské informačné centrá, ktoré slúžia ako kontaktné miesta pre otázky financovania, náboru, založenia spoločnosti.
Všetky dôležité informácie poskytuje aj verejná inštitúcia Versli Lietuva [Enterprise Lithuania]. Je to agentúra zriadená ministerstvom hospodárstva na podporu podnikania, udržateľného a moderného rozvoja podnikania, začínajúcich podnikov a exportu v Litve. Webová stránka www.verslilietuva.lt poskytuje informácie od hľadania nápadov po nevyhnutné podmienky pre založenie firmy.
ODKAZY:
Informačné centrum
Litovské komora obchodu, priemyslu a remesiel
Technologický park Šiaures Miestelis
Vedecký a technologický park Klaipeda
Informačný technologický park Visoriai
Vedecký a technologický park Sunrise Valley
Vedecký a technologický park Fyzikálneho inštitútu
3.7 Platové podmienky
Odmena za prácu zahŕňa základnú mzdu a všetky ďalšie príjmy, ktoré zamestnávateľ vypláca priamo zamestnancovi za vykonanú prácu.
Vláda stanovuje minimálnu hodinovú mzdu a minimálnu mesačnú mzdu. Vláda môže stanoviť rozdielne minimálne hodinové mzdy a minimálne mesačné mzdy v jednotlivých odvetviach hospodárstva, regiónoch a kategóriách zamestnancov. Minimálna hodinová a minimálna mesačná mzda zamestnanca nesmie byť nižšia ako vládou stanovená minimálna mzda. V kolektívnych zmluvách môže byť stanovená vyššia minimálna mzda ako je stanovená vládou. Práca počas dní pracovného pokoja a štátnych sviatkov, pokiaľ nie je uvedená v riadnom pracovnom rozvrhu, je platená najmenej dvojnásobne alebo je kompenzovaná, podľa preferencií zamestnanca, poskytnutím pracovného voľna v príslušnom mesiaci alebo pridaním dňa dovolenky. Práca počas štátnych sviatkov, ktorá je súčasťou pravidelného rozvrhu, je odmeňovaná najmenej dvojitou sadzbou mzdy zamestnanca.
Súčasná verzia Zákonníka práce stanovuje, že mzdy sú v Litve vyplácané dvakrát mesačne, t.j. preddavok a samotná mzda. Ak o to zamestnanec požiada písomne, zamestnávateľ môže vyplatiť mzdu raz mesačne. Najčastejšie sú mzdy vyplácané na bankový účet zamestnanca. Aspoň raz za mesiac musí zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi písomne alebo elektronicky informácie o vyplatenej sume a odpracovaných hodinách, pričom osobitne uvedie počet odpracovaných hodín nadčas.
ODKAZY:
Daňový inšpektorát pri litovskom ministerstve financií
Štátny fond sociálneho poistenia
3.8 Pracovná doba
Dĺžka pracovnej doby. Štandardný týždenný pracovný čas zamestnanca je 40 hodín týždenne, pokiaľ nie je podľa pracovného práva ustanovený skrátený pracovný čas, alebo ak sa strany nedohodli na skrátenom pracovnom úväzku. Maximálny pracovný čas, zahŕňajúc nadčasy, s výnimkou práce na základe dohody o ďalšej práci nesmie prekročiť 48 hodín počas každého 7 – dňového obdobia. Pracovný čas zahŕňajúci nadčasy a prácu na základe dohody o ďalšej práci nesmie presiahnuť 12 hodín, okrem obedňajšej prestávky, počas pracovného dňa (zmeny) a 60 hodín počas každého 7-dňového obdobia. Počet pracovných dní nesmie presiahnuť 6 počas 7 po sebe nasledujúcich dní.
Ak zamestnanci vykonávajú prácu v službe (aktívna služba), dĺžka pracovného dňa (smena) nesmie presiahnuť 24 hodín, ale nemôže presiahnuť štandardný pracovný čas zamestnanca počas maximálne vykazovaného obdobia 3 mesiacov. Ak zamestnanec musí byť na mieste určenom zamestnávateľom a musí byť pripravený vykonávať svoju prácu, keď je to potrebné (pracovná pohotovosť), môže pracovný čas (zmena) trvať najviac 24 hodín, ale nesmie prekročiť štandardný pracovný čas zamestnanca počas maximálne vykazovaného obdobia 2 mesiacov. Zamestnanec musí mať možnosť stravovania a odpočinku v aktívnej aj pohotovostnej službe.
Skrátený pracovný čas.Vláda Litovskej republiky stanovuje skrátený pracovný čas a platobné postupy pre osoby, ktorých práca vyžaduje väčší psychický alebo emocionálny stres a uvádza tieto pracovné miesta, profesie a pozície a stanovuje skrátený pracovný čas pre zamestnancov pracujúcich v prostredí, kde pri hodnotení rizika sa zistilo, že úrovne faktorov škodlivých pre zdravie prekračujú povolené úrovne (množstvá) podľa právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nie je možné znížiť tieto množstvá technickými alebo inými opatreniami na úrovne, ktoré nie sú škodlivé pre zdravie.
„Nadčasy“ znamenajú čas, keď zamestnanec skutočne pracuje nad rámec celkovej dĺžky pracovného času pracovného dňa (smeny) alebo vykazovaného obdobia, ktoré sú pre neho stanovené podľa rozvrhu pracovného času. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas iba so súhlasom zamestnanca, s výnimkou výnimočných prípadov, ak:
1. sa vykonáva neočakávaná práca potrebná pre verejný záujem s cieľom zabrániť katastrofám, nebezpečenstvám, nehodám alebo potenciálnym katastrofám alebo odstrániť ich okamžité následky;
2. je potrebné dokončiť prácu alebo odstrániť poruchu spôsobujúcu prerušenie práce veľkého počtu zamestnancov alebo poškodenie materiálov, výrobkov alebo zariadení;
3. je to stanovené v kolektívnej zmluve
Maximálny počet nadčasových hodín je 180 za rok. V kolektívnej zmluve sa môže dohodnúť viac nadčasov.
3.9 Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka)
Ročná dovolenka. Zamestnancom sa poskytuje ročná dovolenka najmenej 20 pracovných dní (pre tých, ktorí pracujú 5 pracovných dní v týždni) alebo najmenej 24 pracovných dní (pre tých, ktorí pracujú 6 pracovných dní v týždni). Dovolenka sa počíta v pracovných dňoch. Štátne sviatky sa nezahŕňajú do dovolenky. Pracovné zmluvy, kolektívne zmluvy a pracovná legislatíva môžu stanoviť dlhšiu dovolenku.
Postup pri poskytovaní ročnej dovolenky. Ročná dovolenka sa poskytuje aspoň raz počas pracovného roka. Dĺžka aspoň jednej časti ročnej dovolenky nesmie byť kratšia ako 10 pracovných dní alebo kratšia ako 12 pracovných dní (pre tých, ktorí pracujú 6 pracovných dní týždenne).
Tehotenstvo a pôrod (materská dovolenka). Ženy majú nárok na materskú dovolenku 70 kalendárnych dní počas tehotenstva pred pôrodom a 56 kalendárnych dní po pôrode (70 kalendárnych dní v prípade komplikovaného pôrodu, pôrodu dvojčiat a viac detí). Materská dovolenka sa vypočíta na základe kumulovaných nárokov a poskytuje sa ako celok bez ohľadu na dni dovolenky čerpané pred pôrodom. Zamestnancom určeným ako opatrovníci novonarodených detí sa poskytuje dovolenka na obdobie odo dňa určenia opatrovníka do dosiahnutia veku dieťaťa 70 dní.
Otcovská dovolenka. Po narodení dieťaťa sa zamestnancom poskytuje nepretržitá otcovská dovolenka v trvaní tridsiatich kalendárnych dní. Táto dovolenka sa poskytuje kedykoľvek od dátumu narodenia dieťaťa do 3 mesiacov veku dieťaťa, v prípade komplikovaného pôrodu, pôrodu dvojčiat alebo viac detí od dátumu narodenia dieťaťa do 6 mesiacov veku dieťaťa.
Rodičovská dovolenka. Podľa výberu rodiny sa matke (adoptívnej matke), otcovi (adoptívnemu otcovi), starej matke, starému otcovi alebo inému príbuznému, ktorý skutočne vychováva dieťa alebo zamestnancovi určenému ako opatrovník dieťaťa priznáva rodičovská dovolenka do troch rokov veku dieťaťa. Dovolenka sa môže čerpať naraz alebo po častiach. Zamestnanci, ktorí majú nárok na túto dovolenku, ju môžu čerpať striedavo.
Štátne sviatky:
Firmy, úrady a organizácie sú zatvorené v Litve v nasledujúce sviatky:
1. január Nový rok
16. február Vznik Litovskej republiky
11. marec Obnovenie nezávislosti
Veľkonočná nedeľa a pondelok
1. máj Sviatok práce
Prvá májová nedeľa Deň matiek
Prvá júnová nedeľa Deň otcov
24. jún Svätý Ján
6. júl Výročie korunovácie kráľa Mindaugasa ( Deň štátnosti)
15. august Nanebovzatie Panny Márie
1. november Sviatok všetkých svätých
2. november Deň všetkých duší
24. december Štedrý deň
25. a 26. december Vianoce
3.10 Ukončenie pracovného pomeru
Skončenie pracovného pomeru na základe vzájomnej dohody
Každá zo zmluvných strán môže navrhnúť druhej zmluvnej strane ukončenie pracovnej zmluvy. Návrh na ukončenie pracovnej zmluvy sa musí predložiť písomne. Stanovujú sa v ňom podmienky ukončenia pracovnej zmluvy (kedy pracovný pomer končí, odstupné, postup pri nevyčerpanej dovolenke, postup pri vyrovnaní atď.). Ak druhá strana pracovnej zmluvy s návrhom súhlasí, musí písomne vyjadriť svoj súhlas. Ak zmluvná strana neodpovie na návrh do piatich pracovných dní, je to považované, že návrh na ukončenie pracovnej zmluvy bol zamietnutý.
Skončenie pracovného pomeru z podnetu zamestnanca bez opodstatneného dôvodu. Pracovnú zmluvu na dobu neurčitú a pracovnú zmluvu na dobu určitú uzatvorenú na dobu dlhšiu ako 1 mesiac možno ukončiť písomným vyhlásením zamestnanca na základe oznámenia zamestnávateľovi najmenej 20 kalendárnych dní vopred.
Skončenie pracovného pomeru z podnetu zamestnanca z opodstatnených dôvodov. Pracovnú zmluvu možno ukončiť písomným vyhlásením zamestnanca doručeným zamestnávateľovi najmenej 5 kalendárnych dní vopred v týchto prípadoch:
- zamestnanec je nečinný bez vlastného zavinenia dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní alebo ak tento čas predstavuje viac ako 45 dní počas posledných 12 mesiacov;
- zamestnancovi nebola vyplatená plná odmena za prácu (mesačná mzda) viac ako 2 mesiace za sebou alebo ak zamestnávateľ neplní viac ako 2 mesiace za sebou povinnosti stanovené v pracovnej legislatíve, ktorými sa riadi bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci;
- zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo postihnutia alebo z dôvodu, že doma sa stará o rodinného príslušníka (dieťa (adoptované dieťa), otca (adoptívneho otca), matku (adoptívnu matku), manžela alebo manželku), pre ktorú sa v súlade s postupom ustanoveným v legislatíve ustanovuje osobitná potreba stálej starostlivosti alebo osobitná potreba stálej prítomnosti (asistencia);
- zamestnanec s pracovnou zmluvou na dobu neurčitú dosiahol zákonný vek nároku na starobný dôchodok a pri práci pre tohto zamestnávateľa získal nárok na plný starobný dôchodok
Skončenie pracovného pomeru z podnetu zamestnávateľa bez zavinenia zo strany zamestnanca
Zamestnávateľ má právo ukončiť pracovnú zmluvu na dobu neurčitú alebo na dobu určitú skôr z týchto dôvodov:
1. práca vykonávaná zamestnancom sa stáva pre zamestnávateľa nadbytočnou z dôvodu zmien v organizácii práce alebo z iných dôvodov súvisiacich s činnosťou zamestnávateľa;
2. zamestnanec nedosahuje dohodnutý výkon;
3. zamestnanec odmieta pracovať podľa zmenených alebo doplnených podmienok pracovnej zmluvy, zmeneného pracovného času alebo miesta výkonu práce;
4. zamestnanec nesúhlasí s pokračovaním pracovného pomeru v prípade prevodu podniku alebo jeho časti;
5. súd alebo kompetentný orgán rozhodne o ukončení činnosti zamestnávateľa
Skončenie pracovného pomeru z podnetu zamestnávateľa z dôvodu zavinenia zamestnanca. Zamestnávateľ má právo ukončiť pracovnú zmluvu bez výpovednej lehoty a bez odstupného, ak zamestnanec svojím zavinením alebo nečinnosťou poruší povinnosti stanovené pracovnoprávnymi predpismi alebo pracovnou zmluvou.
Oznámenie o ukončení pracovnej zmluvy sa podáva písomne. V oznámení o ukončení pracovnej zmluvy je uvedený dôvod ukončenia pracovnej zmluvy a právny predpis, ktorý špecifikuje dôvody ukončenia pracovnej zmluvy, ako aj deň skončenia pracovného pomeru. Zamestnávateľ má právo, so súhlasom zamestnanca, kedykoľvek pred uplynutím výpovednej lehoty rozhodnúť o ukončení pracovnej zmluvy, pričom deň skončenia pracovného pomeru odloží na posledný deň výpovednej doby a neumožní zamestnancovi odpracovať výpovednú dobu, ale zaplatí odmenu za prácu zamestnancovi za celú výpovednú dobu.
Obmedzenia týkajúce sa ukončenia pracovnej zmluvy. Pracovnú zmluvu s tehotnou zamestnankyňou možno ukončiť počas tehotenstva a dovtedy, kým dieťa nedosiahne vek 4 mesiace na základe dohody strán, z iniciatívy zamestnanca počas skúšobnej doby, bez vôle zmluvných strán a po uplynutí pracovnej zmluvy na dobu určitú na konci jej trvania.
Pracovnú zmluvu nemožno vypovedať so zamestnancami starajúcimi sa o dieťa (tiež osvojené dieťa) do troch rokov, ak nedôjde k zavineniu zo strany zamestnanca. Pracovné zmluvy so zamestnancami, ktorí sú tehotní a na materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenke sa nemôžu ukončiť podľa uváženia zamestnávateľa.
Podmienky nároku na starobný dôchodok. Starobný dôchodok sa priznáva, keď osoba dosiahla zákonný vek odchodu do dôchodku a platila príspevky na sociálne dôchodkové poistenie najmenej 15 rokov. Dôchodkový vek sa od roku 2012 zvyšuje každý rok a pre mužov aj ženy do roku 2026 to bude 65 rokov.
Predčasný starobný dôchodok môžu poberať osoby, ktoré nemajú viac ako 5 rokov pred dosiahnutím veku nároku na starobný dôchodok, majú odpracované roky potrebné na získanie nároku na starobný dôchodok, nedostávajú žiadne iné pravidelné príjmy, nie sú zamestnaní a nedostávajú žiadne iné zárobky súvisiace s prácou (na základe pracovnej zmluvy, z dôvodu členstva alebo služby, z nezávislých činností, z poľnohospodárskych činností, zo zahraničia).
3.11 Zastupovanie pracovníkov
Za zástupcov zamestnancov sa považujú odborová organizácia, zamestnanecká rada alebo splnomocnenec zamestnancov.
Odborové organizácie zastupujú svojich členov v prípadoch ustanovených zákonníkom práce a inými zákonmi. Kolektívne vyjednávanie, uzatváranie kolektívnych zmlúv a iniciácia kolektívnych pracovných sporov sú výhradným právom odborových zväzov.
Zamestnanecká rada a splnomocnenec zamestnancov sú nezávislé orgány zastupujúce zamestnancov, ktorí v súlade s postupom ustanoveným Zákonníkom práce zastupujú všetkých zamestnancov v dohodách so zamestnávateľom a sociálnymi partnermi a na úrovni pracoviska. Informujú, konzultujú a využívajú iné postupy účasti, v ktorých sú zamestnanci a ich zástupcovia zapojení do rozhodovacích procesov zamestnávateľa. Zamestnanecká rada musí byť vytvorená z iniciatívy zamestnávateľa, ak je priemerný počet zamestnancov zamestnávateľa dvadsať a viac, s výnimkou prípadu, keď má pracovisko aktívny odborový zväz, v ktorom viac ako 1/3 všetkých zamestnancov zamestnávateľa sú členovia. Ak je priemerný počet zamestnancov zamestnávateľa nižší ako dvadsať, práva na zastupovanie zamestnancov môže vykonávať zástupca zamestnancov zvolený na valnom zhromaždení zamestnancov na obdobie 3 rokov.
ODKAZY:
3.12 Pracovné spory – štrajky
Individuálne pracovné spory skúmajú komisie pre pracovné spory alebo súdy. Komisie pre pracovné spory sú stále a pôsobia podľa územného členenia Štátneho inšpektorátu práce. Komisia pre pracovné spory sa skladá z troch členov: predseda komisie pre pracovné spory a zástupcovia odborových zväzov a organizácií zamestnávateľov, ktorí sú vymenovaní na základe rozhodnutia riadiacich orgánov odborových zväzov a organizácií zamestnávateľov pôsobiacich podľa územného členenia Štátneho inšpektorátu práce. Zamestnanec môže predložiť vec komisii pre pracovné spory do 3 mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel alebo sa mal dozvedieť o porušení svojich práv. Lehota na predloženie sa môže zmeniť rozhodnutím komisie pre pracovné spory.
Odvolanie proti rozhodnutiu Komisie pre pracovné spory. Ak strany sporu nesúhlasia s rozhodnutím Komisie pre pracovné spory, majú právo do jedného mesiaca od rozhodnutia Komisie podať žalobu v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku Litovskej republiky.
Spory týkajúce sa pracovnej zmluvy. Ak zamestnanec nesúhlasí s odvolaním z funkcie na základe iniciatívy zamestnávateľa alebo jeho prepustením, môže vec predložiť súdu v lehote jedného mesiaca od doručenia príslušného dokumentu. Ak je zamestnanec prepustený bez platného dôvodu alebo v rozpore s postupom ustanoveným v zákone, orgán, ktorý rozhoduje o pracovných sporoch, prijme rozhodnutie o uznaní prepustenia za nezákonné a vráti zamestnanca do predchádzajúceho zamestnania a prizná mu priemernú mzdu za obdobie nedobrovoľnej nečinnosti odo dňa prepustenia do dňa vykonania rozhodnutia, ale nie viac ako jeden rok, spolu s utrpenou majetkovou a nemajetkovou ujmou.
Štrajky. Právo prijať rozhodnutie o vyhlásení štrajku má odborová organizácia podľa postupu stanoveného v ich predpisoch. Na vyhlásenie štrajku na úrovni zamestnávateľa je potrebné získať súhlas aspoň jednej štvrtiny členov odborov v súlade s postupom stanoveným v stanovách. Na vyhlásenie štrajku (výroba, služby, odborníci) musí byť prijaté rozhodnutie zastupujúceho orgánu v súlade s postupom stanoveným v stanovách spoločnosti. Zamestnávateľ alebo organizácia zamestnávateľov a jej jednotliví členovia musia byť písomne informovaní o začiatku budúceho výstražného štrajku najneskôr 3 pracovné dni vopred a pri skutočnom štrajku najneskôr 5 pracovných dní vopred zaslaním rozhodnutia odborovej organizácie vyhlásiť štrajk. V spoločnostiach alebo pobočkách, ktoré poskytujú núdzové (životne dôležité) služby pre verejnosť, musí byť zamestnávateľ alebo organizácia zamestnávateľov a jej jednotliví členovia písomne informovaní o začiatku budúceho výstražného alebo skutočného štrajku najneskôr 10 pracovných dní vopred zaslaním rozhodnutia odborového zväzu o vyhlásení štrajku.
ODKAZY:
3.13 Odborná príprava
Pojem odborné vzdelávanie a príprava označuje praktikum a kurzy súvisiace s konkrétnym povolaním alebo odbornosťou, ktorých cieľom je pripraviť účastníkov na ich budúcu kariéru. Odborná príprava je základným prostriedkom na dosiahnutie profesionálneho uznania a zlepšenie šancí získať prácu. Je preto nevyhnutné, aby systémy odborného vzdelávania v Európe reagovali na potreby občanov a trhu práce s cieľom uľahčiť prístup k zamestnaniu.
Rada Európskej únie prijala 24. novembra 2020 Odporúčanie o odbornom vzdelávaní a príprave pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť.
Odporúčanie definuje kľúčové princípy na zabezpečenie toho, aby odborné vzdelávanie a príprava boli agilné v tom, že sa rýchlo prispôsobia potrebám trhu práce a poskytujú kvalitné vzdelávacie príležitosti pre mladých ľudí aj dospelých.
Kladie veľký dôraz na zvýšenú flexibilitu odborného vzdelávania a prípravy, posilnené príležitosti na učenie sa prácou, učňovskú prípravu a lepšie zabezpečenie kvality.
Na podporu týchto reforiem Komisia podporuje centrá odbornej excelentnosti, ktoré spájajú miestnych partnerov s cieľom rozvíjať „ekosystémy zručností“.
Erasmus+ je program EÚ na podporu vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu v Európe.
Program na roky 2021 – 2027 kladie veľký dôraz na sociálnu inklúziu, zelenú a digitálnu transformáciu a podporu účasti mladých ľudí na demokratickom živote.
Podporuje priority a aktivity stanovené v Európskom vzdelávacom priestore, Akčnom pláne digitálneho vzdelávania a Európskom programe zručností. Program tiež:
- podporuje Európsky pilier sociálnych práv
- implementuje Stratégiu EÚ pre mládež na roky 2019-2027
- rozvíja európsky rozmer v športe
Kto sa môže zúčastniť? Zistite to tu.
Vzdelávanie dospelých a celoživotné vzdelávanie v Európe
Celoživotné vzdelávanie je proces, ktorý zahŕňa všetky formy vzdelávania – formálne, neformálne – a trvá od predškolského obdobia až po odchod do dôchodku. Má ľuďom umožniť rozvíjať a udržiavať si kľúčové kompetencie počas ich života, ako aj umožniť občanom voľne sa pohybovať medzi pracovnými miestami, regiónmi a krajinami. EÚ prijala niekoľko nástrojov na podporu vzdelávania dospelých v Európe.
Európsky priestor celoživotného vzdelávania
Aby sa celoživotné vzdelávanie v Európe stalo realitou, Európska komisia si stanovila za cieľ vytvoriť európsky priestor pre celoživotné vzdelávanie. V tejto súvislosti sa Komisia zameriava na identifikáciu potrieb učiacich sa a trhu práce s cieľom sprístupniť vzdelávanie a následne vytvárať partnerstvá medzi verejnou správou, dodávateľmi vzdelávacích služieb a občianskou spoločnosťou.
Táto iniciatíva EÚ je založená na cieli poskytovať základné zručnosti – posilnením poradenských a informačných služieb na európskej úrovni a uznaním všetkých foriem vzdelávania vrátane formálneho a neformálneho.
S cieľom uľahčiť spoluprácu a výmenu v oblasti odborného vzdelávania zriadila EÚ špecializované orgány, ktoré pôsobia v oblasti odborného vzdelávania.
Európske centrum pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP) bolo založené v roku 1975 ako špecializovaná EÚ agentúra pre podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v Európe. Sídli v gréckom Solúne a vykonáva výskum a analýzy týkajúce sa odbornej prípravy a šíri svoje odborné znalosti medzi európskych partnerov, ako sú univerzity, výskumné inštitúcie a vzdelávacie zariadenia.
Európska nadácia pre odborné vzdelávanie (ETF) bola založená v roku 1995 a úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jej poslaním je podporovať partnerské krajiny mimo EÚ v modernizácii a rozvoji ich systémov odborného vzdelávania.
4 ŽIVOTNÉ PODMIENKY
4.1 Prehľad životných podmienok v Európe
Kvalita života – na čele programu sociálnej politiky EÚ
Priaznivé životné podmienky závisia od celého radu faktorov, ako napríklad kvalita zdravotníckych služieb, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo kvalitné dopravné možnosti, uvádzané len ako ukážka niektorých aspektov, ktoré ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov. Cieľom EÚ je neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať nové výzvy súčasnej Európy, ako napríklad sociálne vylúčené osoby alebo starnutie obyvateľstva.
Zamestnanosť v Európe
Zlepšovanie pracovných príležitostí v Európe je pre EK hlavnou prioritou. S vyhliadkou na vyriešenie problému nezamestnanosti a zvýšenie mobility medzi zamestnaniami a regiónmi sa rozvíja a implementuje množstvo iniciatív na úrovni EÚ na podporu európskej stratégie zamestnanosti.
Zdravie a zdravotná starostlivosť v EÚ
Zdravie má neoceniteľnú hodnotu, ovplyvňuje každodenný život ľudí a je preto dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Zdravé prostredie je nevyhnutné pre náš individuálny a profesionálny rozvoj a občania EÚ majú stále väčšie nároky, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a poskytovanie vysokokvalitných služieb zdravotnej starostlivosti. Pri cestovaní v rámci EÚ požadujú rýchly a jednoduchý prístup k lekárskemu ošetreniu. Zdravotné politiky EÚ sa zameriavajú na riešenie týchto potrieb.
Súčasný Program EU4Health (2021 – 2027), založený smernicou EÚ 2021/522, je ambicióznou reakciou EÚ na pandémiu COVID-19.
Vzdelávanie v EÚ
Vzdelávanie v Európe má hlboké korene a je veľmi rôznorodé. Už v roku 1976 sa ministri školstva rozhodli zriadiť informačnú sieť na lepšie pochopenie vzdelávacích politík a systémov vo vtedajšom Európskom spoločenstve deviatich krajín. To odrážalo zásadu, že špecifický charakter vzdelávacieho systému v ktoromkoľvek členskom štáte by sa mal plne rešpektovať, pričom by sa mala zlepšiť interakcia medzi systémami vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti. Eurydice, informačná sieť o vzdelávaní v Európe, oficiálne začala svoju činnosť v roku 1980. V roku 1986 sa spustením programu Erasmus pozornosť odklonila od informačných výmen a zamerala sa na študentské výmeny, ktoré sa pokladajú za jednu z najúspešnejších iniciatív v EÚ.
Doprava v EÚ
Doprava bola jednou z prvých spoločných politík vtedajšieho Európskeho spoločenstva. Od roku 1958, keď nadobudla platnosť Rímska zmluva, sa dopravná politika EÚ zameriavala na odstraňovanie cezhraničných prekážok medzi členskými štátmi a tak umožnila rýchlejší, efektívnejší a lacnejší pohyb osôb a tovaru. Táto zásada je úzko spojená s ústredným cieľom EÚ vytvoriť dynamickú ekonomiku a súdržnú spoločnosť.
Schengenský priestor
Schengenský dohovor nadobudol účinnosť v marci 1995, zrušil hraničné kontroly v priestore signatárskych štátov a vytvoril jednotné vonkajšie hranice, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel.
Letecká doprava
Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave prinieslo nižšie cestovné a širší výber prepravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ vytvorila aj súbor práv na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s leteckými cestujúcimi.
Práva leteckých cestujúcich
Ako letecký cestujúci máte určité práva, pokiaľ ide o informácie o letoch a rezervácie, poškodenie batožiny, meškania, zrušenia letov, odmietnutie nástupu do lietadla, odškodnenie v prípade nehody alebo problémy s organizovanými dovolenkami. Tieto práva sa uplatňujú na pravidelné a charterové lety, domáce aj medzinárodné, z letiska EÚ alebo na letisko EÚ z letiska mimo územia EÚ, keď sú prevádzkované leteckou spoločnosťou EÚ.
Železničná doprava
Za posledných 25 rokov bola EK veľmi aktívna pri navrhovaní reštrukturalizácie európskej železničnej dopravy. Úsilie Komisie sa sústredilo na tri hlavné oblasti, ktoré sú všetky kľúčové pre rozvoj železničnej dopravy:
- otváranie železničnej dopravy konkurencii
- zlepšenie interoperability a bezpečnosti vnútroštátnych sietí a
- rozvoj infraštruktúry železničnej dopravy
4.2 Politický, administratívny a právny systém
Litovská republika je parlamentná demokratická republika. Štát riadi parlament (Seimas), prezident, vláda a súdy. Právomoci vládnych orgánov sú obmedzené ústavou a vládne orgány musia slúžiť ľuďom.
Litovský parlament, známy ako Seimas, je legislatívna moc, ktorú tvorí 141 členov, ktorí sú volení priamo a tajne na štvorročné obdobie. Parlament sa považuje za zvolený ak je zvolených najmenej 3/5 členov. Prvé zasadnutie novozvoleného parlamentu zvoláva prezident najneskôr do 15 dní po voľbách. Členovia parlamentu sú volení na obdobie 4 rokov. Štruktúra a rokovací poriadok parlamentu sú stanovené v jeho stanovách. Parlament prejednáva, schvaľuje a vydáva zákony, schvaľuje alebo odvoláva predsedu vládu navrhnutého prezidentom, kontroluje činnosť vlády, schvaľuje štátny rozpočet a dohliada na jeho čerpanie, určuje národné dane, vyhlasuje komunálne voľby, ratifikuje medzinárodné zmluvy uzatvorené Litovskou republikou. Na preskúmanie návrhov zákonov parlament zriaďuje výbory, menej závažné otázky sú preskúmané (stálymi a ad hoc) komisiami. Práva a povinnosti členov parlamentu sú definované v štatúte parlamentu.
Prezident Litovskej republiky je volený všeobecným hlasovaním na obdobie 5 rokov. Prezident navrhuje kandidáta na funkciu premiéra na schválenie parlamentu. Prezident nesmie byť zvolený na viac ako dve funkčné obdobia za sebou.
Ústava ustanovuje, že v Litve je spravodlivosť vykonávaná výlučne súdmi. Sudcovia a súdy konajú nezávisle. Sudcovia, ktorí rozhodujú o veci sú viazaní platnými právnymi predpismi. Súdy sú v Litovskej republike členené na všeobecné súdy (Najvyšší súd, Odvolací súd, Krajské a Okresné súdy) a špecializované správne súdy (Najvyšší správny súd a Regionálne správne súdy).
Polícia je administratívna inštitúcia zodpovedná za právo a poriadok v krajine. Polícia má dve odvetvia: administratívne, zodpovedné za verejný poriadok a právne, zodpovedné za dodržiavanie zákona.
ODKAZY:
Snem Litovskej republiky
Prezident Litovskej republiky
Politické strany
Vláda Litovskej republiky
Najvyšší súd
4.3 Príjmy a dane
Litovská vláda stanovuje minimálnu hodinovú mzdu na 3,72 € a minimálnu mesačnú mzdu na 607 €. Hodinová mzda alebo mesačná mzda zamestnanca nesmie byť nižšia ako minimálna hodinová mzda alebo minimálna mesačná mzda stanovená vládou.
Minimálna mesačná mzda zamestnanca sa môže vyplácať iba za manuálnu prácu.
Priemerná mesačná mzda pred zdanením v 3. štvrťroku 2019 bola 1317,60 EUR.
V Litve musia dane platiť iba osoby s trvalým pobytom; osoby, ktoré tu nemajú trvalý pobyt platia dane v prípadoch ustanovených zákonom.
Od roku 2019 sa odpočítavajú z dohodnutej mzdy tieto ” dane zamestnancov”:
o 20% alebo 32% daň z príjmu fyzických osôb (uplatňuje sa iba ak príjem presahuje 84 priemerných miezd);
o 19,50% sadzby sociálneho poistenia;
o 2,1% – 3% príspevky na dôchodkové sporenie (ak si ich vyberie zamestnanec);
• k dohodnutej mzde sa pripočítajú tieto dane „zamestnávateľa“:
o 1,45% sadzby sociálneho poistenia;
o 0,32% garančný fond a príspevky na dlhodobú nezamestnanosť.
Príjmy od zamestnávateľov, v pracovnom alebo obdobnom pracovnom vzťahu, podliehajú 20% dani z príjmu. Daň z príjmu zo mzdy je počítaná a platená do rozpočtu zamestnávateľmi.
ODKAZY:
Daňový úrad
Fond sociálneho zabezpečenia
4.4 Životné náklady
Hoci základné výdavky na jedlo, bývanie a dopravu v Litve sú najnižšie z pobaltských štátov, tvoria takmer polovicu priemerného príjmu domácnosti. Priemerný čistý príjem domácnosti je 1 063 € mesačne a priemerný čistý príjem na člena domácnosti je 487 € mesačne. Za optimálny potravinový košík (zostavený výživovými odborníkmi), dopravu a bývanie 4 – členná rodina vo Vilniuse minie priemerne 600 € za mesiac. Okolo 46% čistého príjmu občanov Litvy (čo je v prípade 4 – člennej rodiny okolo 1 300 €) ide na základné výdavky. Výdavky na jedlo predstavujú v priemere jednu pätinu celkového príjmu rodiny. Informácie z Eurostatu ukazujú, že väčšina obyvateľov pobaltských štátov žije v bytoch/domoch, ktoré im patria. Percento týchto ľudí je v Litve 85%. 4 – členná rodina žijúca v staršom byte (70 m2) minie priemerne 201,20 € na ubytovanie za mesiac vo Vilniuse. V súčasnosti je kúpa nehnuteľnosti s hypotékou lacnejšia možnosť ako prenájom bytu. Avšak prekážkou pre väčšinu ľudí je počiatočná akontácia, ktorá v prípade starej budovy môže byť viac ako 25% z celkových nákladov.
ODKAZY:
Štatistický úrad
4.5 Ubytovanie
V Litve sa môžete ubytovať v hoteli, prenajať si dom, byt, alebo kúpiť byt alebo dom. Pri kúpe alebo prenájme domu je dôležité mať všetky právne dokumenty v poriadku. O pomoc môžete požiadať realitnú kanceláriu, právnika alebo notára. Cesty hľadania ubytovania sú tiež osobné kontakty, pomoc priateľov, kolegov, známych, príbuzných alebo obchodných partnerov. Prípadne môžete zverejniť svoj vlastný osobný inzerát o tom, aký typ ubytovania hľadáte.
Ceny nájomného sú rôzne. Záleží od mesta, lokality, stavu opráv budovy ( či sa byt sa nachádza v starej budove, zrekonštruovanej budove alebo novej budove), stavu opráv bytu (či bol byt prerábaný), počtu izieb, dostupnosti parkovania.
Vo Vilniuse prenájom 1 – izbového bytu stojí 280 € za mesiac, 2 – izbového bytu 400 € za mesiac a 3 – izbového bytu okolo 550 – 620 € za mesiac. V Kaunase prenájom 1 – izbového bytu stojí 220 € za mesiac, 2 – izbového bytu 300 € za mesiac a 3 – izbového bytu 400 € za mesiac. Zodpovedajúce priemerné ceny pre Klaipedu sú 160 €, 315 € a 400 €. Toto sú priemerné ceny za prenájom bytov ako boli zverejnené na Aruodas (portál) a môžu kolísať v závislosti od lokality, vybavenia, veku stavby a ďalších parametrov.
ODKAZY:
Banky
www.lb.lt
www.seb.lt
www.swedbank.lt
www.luminor.lt
www.nordea.com
4.6 Zdravotníctvo
Zdravotný systém je v zásade financovaný Národným fondom zdravotného poistenia, ktorý pokrýva všetkých obyvateľov s trvalým pobytom s povinným zdravotným poistením.
Všetci obyvatelia Litvy, ktorí platia povinné zdravotné poistenie alebo za ktorých sú príspevky platené, neplatia poplatky za lekárske vyšetrenia, poradenstvo a inú službu v zdravotníckych zariadeniach. Všetky tieto služby sú platené z fondu povinného zdravotného poistenia. Jednotlivci platia príspevky raz mesačne a nemusia platiť ďalšie platby. Všetci občania Litvy a cudzí štátni príslušníci s trvalým pobytom ako aj cudzí štátni príslušníci, ktorí legálne pracujú a majú dočasný pobyt v Litve, musia platiť zdravotné poistenie. V prípade potreby majú nárok na zdravotné služby kryté Fondom povinného zdravotného poistenia.
Ak ste krytý povinným zdravotným poistením, platbu za vaše ošetrenie inštitúcii, ktorá uzavrela dohodu s regionálnym fondom zdravotného poistenia uskutoční fond zdravotného poistenia.
Ak sa od osoby, na ktorú sa vzťahuje povinné zdravotné poistenie vyžaduje dodatočná úhrada za lekárske ošetrenie v zdravotníckom zariadení, nákup liekov alebo zdravotníckych pomôcok, musí sa najprv opýtať prečo je tomu tak a vyžiada si doklady odôvodňujúce zákonnosť dodatočných platieb.
Ak pri komunikácii medzi pacientom a lekárom nie je možné objasniť dôvod dodatočných platieb, je potrebné kontaktovať administratívu zdravotníckeho zariadenia.
Praktický lekár
Ak ochoriete, v prvom rade kontaktujte praktického lekára v zdravotníckom zariadení, v ktorom ste zaregistrovaný. Všetky osoby kryté povinným zdravotným poistením si môžu zvoliť zdravotnícke centrum alebo polikliniku vrátane centra umiestneného najbližšie k miestu bydliska a zvoliť si praktického lekára.
Je tiež možné si vybrať a zaregistrovať sa v centre duševného zdravia. Vybrané inštitúcie by mali mať licenciu na poskytovanie týchto služieb a dohodu s regionálnym fondom zdravotného poistenia.
Stomatologické služby
Zubné ošetrenie by ste mali najprv vyhľadať v zdravotníckom zariadení, v ktorom ste registrovaný. Ak toto zdravotnícke zariadenie nemá zubára, mali by vám poskytnúť informácie o zubných ambulanciách, ktoré poskytujú zadarmo stomatologické služby osobám registrovaným v tomto zariadení. Liečba si môže vyžadovať
platby za výplne a iné dentálne materiály, lieky. Výnimka sa vzťahuje na deti, študentov denného štúdia všeobecných a odborných škôl pokiaľ dosiahnu vek 24 rokov ako aj na sociálne znevýhodnených ľudí (musia predložiť osvedčenie vydané sociánym oddelením úradu v mieste bydliska). Tieto osoby nie sú povinné platiť za materiál a jednorazové potreby použité na zubné ošetrenie.
Špecialista
Pacienti, ktorí majú povinné zdravotné poistenie a pošle ich praktický lekár k špecialistovi na vyšetrenie alebo konzultáciu môžu požiadať o bezplatné služby. Platí to pre verejné aj súkromné zdravotnícke zariadenia, ktoré uzavreli dohodu s regionálnym fondom zdravotného poistenia. Nie je potrebné odporúčanie praktického lekára k dermatovenerológovi ako aj v prípade ak sa jedná o toho istého špecialistu s tým istým problémom opakovane alebo pacient trpí chronickým ochorením, ktoré si vyžaduje dlhodobé sledovanie. Ak si pacient želá konzultáciu so špecialistom bez odporúčania praktického lekára, bude musieť za ňu zaplatiť. Platba je vyžadovaná aj v prípade ak pacient je odporučený k špecialistovi praktickým lekárom, ktorý pracuje v zdravotníckom zariadení, ktoré nemá uzavretú dohodu s regionálnym fondom zdravotného poistenia.
Výnimky – zoznam platených služieb
Procedúry, ktoré priamo nesúvisia s liečbou chorôb alebo chorôb, ktoré nie sú hradené z rozpočtu fondu povinného zdravotného poistenia, poskytujú zdravotnícke zariadenia za úhradu. Zoznam služieb, za ktoré pacienti musia platiť schvaľuje minister zdravotníctva. Zoznam zahŕňa akupunktúru a manuálnu terapiu, zdravotné kontroly pri ceste do zahraničia, kúpe zbrane, získaní vodičského preukazu a rekreačnej leteckej licencie, doplnkové ošetrenia a starostlivosť o pacientov, potrat, operácie plastickej chirurgie a kozmetické procedúry, zubné implantácie a iné služby. Samotné zdravotnícke zariadenia musia prijať jasné postupy pre poskytovanie platených služieb a sprístupniť ich pacientom.
Ďalšie výnimky, kedy sa môže vyžadovať platba
Ak si pacienti, ktorí majú nárok na bezplatné zdravotné služby, vyberú z vlastných možností, bez doporučenia lekára, cenu týchto vyšetrení si hradia sami. V týchto prípadoch by mal byť výber pacienta odôvodnený a jasne špecifikovaný (dokumentáciou vybraných vyšetrení) a potvrdený podpismi pacienta a lekára v zdravotníckych záznamoch. Služba sa platí v zdravotníckom zariadení a pacientovi sa vydá potvrdenie o platbe. V takom prípade ak si pacient z vlastnej iniciatívy vyberie drahšie služby, zaplatí rozdiel medzi skutočnými a základnými cenami v zdravotníckom zariadení. V prípade nejasností sa doporučuje riešiť problém v zdravotníckom zariadení.
Tí, ktorí sa rozhodnú prísť na lekárske vyšetrenie do Litvy, by sa mali oboznámiť s postupom náhrady nákladov na zdravotnú starostlivosť v krajine, v ktorej sú poistení a zistiť si či sa vyžaduje predchádzajúce povolenie. Tieto informácie poskytuje národné kontaktné miesto pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť
Poistencom sa preplácajú náklady na lieky a zdravotnícke pomôcky určené na ambulantnú starostlivosť. Náklady na získanie liekov za úhradu za ambulantnú starostlivosť vypočíta Ministerstvo zdravotníctva podľa postupu stanoveného vládou alebo inou vládou schválenou inštitúciou (náklady sa uhrádzajú v maloobchodných cenách).
Lieky sa zaraďujú do dvoch zoznamov – lieky na lekársky predpis a lieky bez lekárskeho predpisu. Lieky sa predávajú v lekárni.
Číslo pre tiesňové volania v Litve je 112.
ODKAZY:
Národný fond zdravotného poistenia
Lekárne
4.7 Systém vzdelávania
Predškolské vzdelávanie sa poskytuje deťom vo veku od ich narodenia do šesť rokov veku. Inštitucionálne predškolské vzdelávanie nie je povinné a poskytuje sa, ak si to rodičia želajú. V individuálnych prípadoch to môže byť povinné (pre deti z “rodín so sociánym rizikom”, atď.). Predškolské vzdelávanie poskytujú štátne a neštátne jasle, materské školy.
Predprimárne vzdelávanie trvá jeden rok. Poskytuje sa šesťročným deťom (vo výnimočných prípadoch päťročným deťom) a je určené na ich lepšiu prípravu na školu. Je bezplatné, verejné, ale nie povinné. Rodičia si vyhradzujú právo rozhodnúť, či poskytnú vzdelanie svojmu šesťročnému dieťaťu v rámci predprimárneho vzdelávania.
Skupiny predprimárneho vzdelávania sú zriadené v materských školách alebo na školách. V odľahlých obciach môžu obce zriadiť takéto skupiny v multifunkčných komunitných centrách alebo poskytnúť bezplatné školské autobusy k najbližšej škole, ktorá má takúto skupinu. Obciam sa ponúkajú flexibilné modely predprimárnych skupín: niekoľko dní v týždni, víkend, počas školských prázdnin, táborov, atď.
V predprimárnych skupinách sa deti učia nové zručnosti, ktoré im budú užitočné v škole: komunikovať s rovesníkmi a cudzími ľuďmi, prispôsobiť sa novému prostrediu. Sociálne zručnosti, ochrana zdravia, vedomosti o svete a umelecké schopnosti detí sa rozvíjajú väčšinou hrou. Ak dieťa dostáva vzdelávanie doma, jeho rodičia sú informovaní o novom vývoji v predškolskom vzdelávaní a sú informovaní o dôležitých otázkach týkajúcich sa vzdelávania dieťaťa. Ak si to rodičia želajú, ich dieťaťu sa poskytuje bezplatná špeciálna pedagogická a psychologická pomoc.
Základné vzdelávanie je povinné pre všetky deti, ktoré v danom kalandárnom roku dosiahli vek 7 rokov.
6-ročné dieťa môže byť prijaté do 1. triedy, ak počas predchádzajúceho roka získalo vzdelanie v rámci predprimárneho vzdelávania. Závery odborníkov pedagogicko – psychologických služieb týkajúce sa pripravenosti dieťaťa nie sú povinné.
Základné vzdelanie zahŕňa stupne 1 až 4 (zvyčajne vo veku 7 – 11 rokov). Základné triedy sa môžu zriadiť v materských školách, ako aj na základných školách, vo všeobecných vzdelávacích inštitúciách pre nižšie ročníky, a gymnáziách (všeobecné vzdelávacie inštitúcie pre vyššie ročníky).
Prijatie do školy
Za účelom registrácie dieťaťa na základnej škole by ste sa mali obrátiť na administratívu vybranej školy. Škola zvyčajne prijíma deti žijúce v spádovej oblasti (podľa deklarovaného bydliska). Ak sú však v triede voľné miesta, škola môže prijať aj deti z iných oblastí. Prijatie sa môže uskutočniť počas celého školského roka. Pre účely zistenia zoznamu žiadaných dokumentov, dátumu prijatia, potreby registrácie miesta bydliska by ste mali kontaktovať vybranú školu.
Poplatky
Základné vzdelávanie, s výnimkou súkromných vzdelávacích inštitúcií, je bezplatné. Rodičia platia za doplnkové služby ako sú stravovanie a starostlivosť o deti po vyučovaní. Poplatky v súkromných školách sa výrazne líšia a môžu sa pohybovať od 58 do 14 999 EUR ročne.
Jazyk je zvyčajne litovčina. Existujú inštitúcie, ktoré poskytujú vzdelávanie v iných jazykoch: angličtina, ruština, poľština, francúzština, nemčina, bieloruština, atď.
Nižšie stredné vzdelávanie je povinné a zahŕňa stupne 5 až 10. Zvyčajne sú tieto stupne navštevované vo veku 11 až 16 rokov. Dostávajú vzdelanie na školách, vo všeobecných vzdelávacích inštitúciách pre nižšie ročníky a gymnáziách. Nižšie stredné vzdelanie v stupňoch 9 až 10 zodpovedá gymnáziu v stupňoch I – II.
V Litve je vzdelávanie povinné do veku 16 rokov. Účelom tohto vzdelávacieho programu je poskytnúť základné morálne, socio – kultúrne a občianske vzdelanie, všeobecnú gramotnosť, základy technologickej gramotnosti ako aj rozvíjať národné povedomie, podporovať schopnosť hľadať a robiť rozhodnutia a pokračovať v učení.
Obsah a postup výučby sú definované na národnej úrovni v dokumentoch schválených ministrom školstva a vedy. Programy nižšieho stredného a stredoškolského vzdelávania vo všeobecných plánoch vzdelávania definujú usmernenia pre nižšie stredné vzdelávanie, všeobecný rámec študijných predmetov, cieľové vzdelávacie výsledky, odporúčania pre organizáciu vzdelávacieho procesu, atď. Všeobecné programy základného a nižšieho stredného vzdelávania definujú ciele, štruktúra a očakávané vzdelávacie výsledky. Pokiaľ ide o všeobecné plány a všeobecné programy, vedenie školy a učitelia vypracúvajú učebné plány na úrovni školy a triedy, ako aj plány prispôsobené jednotlivým žiakom, t.j. individuálne plány.
Obsah nižšieho stredného vzdelávania v rámci všeobecných programov pokrýva tieto oblasti predmetov:
– morálna výchova (etika a rôzne náboženstvá alebo kognitívne programy)
– jazyk (materinský jazyk, národný jazyk a cudzie jazyky)
– matematika
– prírodné vedy
– sociálne vzdelávanie (história, geografia, občianske vzdelávanie, ekonómia a podnikanie, psychológia)
– umelecké vzdelávanie (umenie, tanec, hudba, divadlo a súčasné umenie)
– informačné technológie
– technika
– telesná výchova
– rozvoj všeobecných spôsobilostí a životných zručností
Prijatie do školy
Škola zvyčajne prijíma deti žijúce v spádovej oblasti (podľa deklarovaného bydliska). Ak sú v triede voľné miesta, škola môže prijať aj deti z iných oblastí. Prijatie sa môže uskutočniť počas celého školského roka. Pre zoznam predložených dokumentov, dátum prijatia, potrebu registrácie bydliska a ďalšie otázky by ste mali kontaktovať vybranú školu.
Poplatky
Vzdelávanie, s výnimkou súkromných všeobecných škôl, je bezplatné. Rodičia platia iba za doplnkové služby.
Jazyk
Zvyčajne je to litovčina. Existujú inštitúcie, ktoré poskytujú vzdelávanie v iných jazykoch: angličtina, francúzština, ruština, poľština, atď.
Nižšie stredoškolské vzdelanie sa dosahuje po ukončení 10. ročníka (alebo II. ročníka na gymnáziu) a po absolvovaní povinného testu.
Vyššie stredoškolské vzdelanie nie je povinné a trvá 2 roky (III. a IV. ročník gymnázia alebo 11. a 12. ročník strednej školy). Študenti sa učia podľa individuálnych vzdelávacích plánov. Program môže obsahovať moduly programu odborného vzdelávania. Program vyššieho stredného vzdelávania je k dispozícii na stredných školách, gymnáziách a stredných odborných školách. Študenti si tiež môžu zvoliť vzdelanie, ktoré lepšie zodpovedá ich hodnotám, svetonázoru, náboženskému presvedčeniu a filozofickým názorom. Takéto vzdelávanie sa poskytuje v netradičných školách. Netradičné školy môžu fungovať podľa programov vypracovaných samostatne avšak celkový počet študijných predmetov a hodín pridelených jednotlivým študijným predmetom v ročníkoch 1 – 12 sa nemôžu líšiť o viac ako 25% od tých, ktoré sú stanovené v štátnych všeobecných plánoch vzdelávania.
Programy odbornej prípravy sú určené osobám rôzneho veku a stupňa vzdelania, ktorí sa snažia získať kvalifikáciu alebo zručnosti potrebné na vykonávanie regulovaného povolania alebo profesie. Programy počiatočného odborného vzdelávania vedú k udeleniu základnej kvalifikácie, zatiaľ čo programy ďalšieho odborného vzdelávania dopĺňajú existujúce kvalifikácie alebo pomáhajú pri získavaní dodatočných kvalifikácií. Školy odbornej prípravy umožňujú jednotlivcom okrem kvalifikácie získať aj nižšie alebo vyššie stredné vzdelanie. Počiatočné odborné vzdelávanie je financované zo štátneho rozpočtu a je k dispozícii osobám vo veku najmenej 14 rokov. Najlepším absolventom stredných odborných škôl alebo absolventom s pracovnou skúsenosťou v súlade s ich odbornou kvalifikáciou sa udeľujú ďalšie body.
Štúdium na litovských vysokých školách sa môže uskutočňovať v rámci študijných programov, ktoré vedú k získaniu titulu alebo v rámci programov, ktoré nevedú k získaniu titulu. Študijné programy udeľujúce tituly spadajú do dvoch kategórií: programy, ktoré sa študujú na vysokých školách a programy, ktoré sa študujú na univerzitách. Existujú tri stupne štúdia: prvý vedie k získaniu odborného bakalárskeho titulu alebo bakalárskeho stupňa, druhý vedie k magisterskému tiulu a tretí vedie k doktorátu. Odborné bakalárske študijné programy sa študujú na vysokých školách a bakalárske študijné programy na univerzitách. Programy, ktoré vedú k získaniu druhého stupňa môžu organizovať iba univerzity, zatiaľ čo študijné programy tretieho stupňa môžu poskytovať univerzity alebo univerzity spolu s výskumnými ústavmi. Študenti litovských vysokých škôl buď platia školné sami alebo dostávajú financie od štátu. Štátne štipendiá študenti v programoch prvého stupňa získavajú podľa výkonov v záverečných skúškach, iných výsledkov, špeciálnych schopností.
Vzdelávanie pre dospelých je dostupné každému, kto má 18 a viac rokov a vyberie si tento typ vzdelávania. Ak osoba nedokončila nižšie alebo vyššie stredné vzdelanie, môže študovať na vyšších stredných školách pre dospelých, vo vzdelávacích centrách alebo na školách všeobecného zamerania s triedami pre dospelých.
Osoby, ktoré majú vysokoškolský diplom a / alebo kvalifikáciu získanú v zahraničí a ktorí chcú študovať alebo pracovať v Litve, možno budú musieť požiadať zodpovedné orgány o posúdenie a uznanie zahraničných diplomov a kvalifikácií v Litve. Osoby, ktoré ukončili odborné vzdelanie na inštitúcii v zahraničí a požadujú, aby odborná kvalifikácia, ktorú získali, bola uznaná v Litve, by sa mali obrátiť na orgán pre posúdenie a uznávanie kvalifikácií v Litve. Odbornú kvalifikáciu možno uznať iba vtedy, ak je toto povolanie regulované v Litve. O akademické uznanie zahraničných diplomov musia držitelia požiadať Centrum pre posúdenie kvality vo vysokoškolskom vzdelávaní.
Informácie o možnostiach vzdelávania v Litve poskytuje systém informácií, konzultácií a poradenstva (AIKOS). AIKOS pomáha užívateľom (žiakom, študentom, zamestnancom a ostatným zainteresovaným stranám) plánovať štúdium alebo odbornú kariéru poskytovaním informácií o profesiách, kvalifikáciách, študijných a vzdelávacích programoch, vzdelávacích inštitúciách, pravidlách prijímania, vzdelávacích licenciách, dodatkoch k Europass certifikátu, štatistikách o voľných pracovných miestach, atď.
ODKAZY:
Ministerstvo školstva a vedy
Centrum rozvoja vzdelávania
Vzdelávanie dospelých
Predškolské vzdelávanie
4.8 Kultúrny a spoločenský život
Litva je rovinatá zelená krajina, ktorá si zachovala veľkú časť svojej prírodnej krásy – lesy, jazerá a rieky. Má tiež jedinečné morské pobrežie, ktoré tvoria nielen piesočnaté pláže ale aj Kurská kosa, ktorá oddeľuje Kurskú lagúnu od Baltského mora.
Divadlo je jedným z prioritných umení v Litve. Počiatky litovského divadla siahajú späť do starých čias. Divadelné predstavenia zvykli byť v stodolách, hospodárskych usadlostiach a dokonca aj v kostoloch. Záľuba v symbolizme a divadle zostala nažive dodnes. Litva sa môže pochváliť veľkým radom vynikajúcich režisérov, hercov a profesionálnych i amatérskych divadelných skupín, ktoré stále pritiahnu veľké publikum nielen v Litve, ale aj v iných krajinách. Litovské divadlo si získalo medzinárodné uznanie, služby talentovaných režisérov sú často vyhľadávané hlavnými divadlami vo svete.
Litva má rôzne národné slávnosti po celý rok. Fašiangový utorok je deň, kedy sa hovorí zbohom zime a víta sa návrat jari. Čoskoro potom, Kaziukas veľtrh v rannom marci vyplní otvorené trhovisko, námestie a ulice ponúkajú nekonečnú škálu ručne vyrobeného tovaru od miestnych remeselníkov, vrátane výrobkov z dreva, keramiky a ľanu. Kvetná nedeľa sa pozná podľa tradičných kytíc (tzv. ” Verbos “), vyrobené z farebných sušených kvetov a bylín. Noc sv. Jána pripadá na 24. júna najkratšiu noc v roku. Hudobný festival sa koná každé štyri roky vo Vilniuse v polovici leta. V Litve sa konajú rôzne festivaly. Podrobné informácie sú dostupné na www.renginiai.kasvyksta.lt
ODKAZY:
Litovské noviny
www.delfi.lt
www.tv3.lt
www.alfa.lt
Pošta
Mobilný telefónny operátor
4.9 Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtia)
Miestne úrady evidujú narodenie, úmrtie, sobáše, rozvody, adopcie detí, priznanie a zistenie otcovstva a materstva, zmenu mena, priezviska, zmenu národnostnej príslušnosti a zmenu pohlavia. Konzulárne úrady republiky Litva sú oprávnené registrovať narodenie, manželstvá a úmrtie litovských obyvateľov. V mestách, ktoré nemajú miestny úrad, majú predstavení právo registrácie úmrtí.
Narodenie dieťaťa musí byť v priebehu troch mesiacov od dátumu narodenia dieťaťa nahlásené. Pri mŕtvych narodených deťoch musí nahlásenie prebehnúť do troch dní od narodenia dieťaťa. V prípade nájdeného novorodenca musí byť dieťa nahlásené do troch dní od jeho nájdenia. Narodenie sa zaregistruje a osvedčenie sa vydá v deň podania žiadosti.
Snúbenci osobne vypisujú písomnú žiadosť pred uzavretím manželstva. V Litve sa môžu sobášiť plnoleté osoby rôzneho pohlavia. K žiadosti, ktorú vypĺňajú snúbenci pred uzavretím manželstva sa prikladajú ďalšie dokumenty. Rozvedená osoba musí tiež predložiť osvedčenie o rozvode, zatiaľ čo vdova (vdovec) musí predložiť úmrtný list manžela / manželky. Cudzinci musia pri podávaní žiadosti predložiť písomnosti z príslušných úradov vo svojej vlasti, z ktorých vyplýva, že nie sú žiadne prekážky v uzavretí manželstva. Tieto písomnosti musia byť preložené do litovčiny. Snúbenci dokladajú k žiadosti na uzavretie manželstva rodné listy, identifikačné doklady, sobášny alebo úmrtný list v prípade, že sa nejedná o prvé manželstvo.
Zrušenie manželstva musí byť zaregistrované v registri okresu, v ktorom sa nachádza súd, ktorý vydal rozsudok o rozvode. Občiansky register zaznamenáva rozvod do svojich kníh, vydáva osvedčenie o rozvode a za týmto účelom zapisuje do pasov rozvedených osôb značku.
Úmrtie sa registruje v občianskom registri alebo v občianskej farnosti v mieste bydliska alebo v mieste úmrtia alebo na konzulárnom úrade v Litve na základe lekárskej správy o smrti. Úmrtie sa zaregistruje tak, že sa za týmto účelom zaregistruje záznam a vydá sa úmrtný list. Po zaregistrovaní úmrtia osoby s trvalým pobytom v Litve sa vydá osvedčenie, ktoré umožňuje poberanie príspevku na pohreb. Musí sa predložiť pas zosnulého a osvedčenie o úmrtí.
ODKAZY:
Litovská samospráva
4.10 Doprava
Vďaka svojej geografickej polohe je Litva tranzitnou krajinou, ako aj tranzitným koridorom zo severu na juh. Medzinárodné letisko Vilnius je dobre vybavené lietadlami a pre odbavovania pasažierov.Litva je tiež tranzitnou krajinou v železničnej doprave. Najpoužívanejšími dopravnými prostriedkami v turizme sú automobily – existuje 50 dialničných trás, ktoré spájajú Litvu s ostatnými európskymi krajinami.
Geografická poloha Litvy tiež znamená, že pretína 2 paneurópske dopravné koridory: Koridor I Tallin – Riga – Kaunas – Waršava bežiaci zo severu na juh a jeho trasa I A Šiauliai – Kaliningrad – Gdansk a trasa IXB Kyjev – Minsk -Vilnius – Kaunas – Klaipeda a IX D Kaunas – Kaliningrad Koridor – u IX bežiaceho z východu na západ. V najväčších mestách Litvy je dobre rozvinutá verejná sieť autobusovej dopravy. Vo Vilniuse a Kaunase sú aj trolejbusové linky. Verejné dopravné prostriedky premávajú v čase približne od piatej hodiny rannej do dvadsiatej tretej hodiny nočnej.
Litovské vodné cesty zahŕňajú prístav Klaipeda a vnútrozemskú vodnú cestu pozdĺž rieky Nemunas až po Klaipedu a lagúnu Curonian. Medzinárodné cestovné poriadky trajektov je možné nájsť na internete.
Litva má štyri medzinárodné letiská: Vilnius, Kaunas, Palanga a Šiauliai vojenské letisko. Nasledujúce letecké spoločnosti majú lety do Litvy: Aeroflot, Belavia, Getjet, Finnair, Air Baltic, Lufthansa, LOT Polish Airlines, Austrian Airlines, SAS, Brussels Airlines, Wizzair, Lauda, Norwegian, UIA, Turkish Airlines a Ryanair.
ODKAZY:
letisko Vilnius
letisko Kaunas
letisko Palanga
Litovské železnice
Prístav Klaipeda
5 SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE A POISTENIE
Vaše práva sociálneho zabezbečenia v Litve