Životné a pracovné podmienky v Litve

1 HĽADANIE PRÁCE

1.1 Ako si nájsť prácu

Občania členských štátov EÚ a ich rodinní príslušníci, ktorí chcú pracovať v Litve na pracovnú zmluvu, nepotrebujú pracovné povolenie. Tieto osoby si môžu hľadať a získať zamestnanie za rovnakých podmienok ako občania Litvi. Je však potrebné uviesť, že osoby, ktoré chcú pracovať v štátnej službe, v inštitúciách činných v trestnom konaní a v niektorých ďalších oblastiach musia byť občanmi Litovskej republiky.
Zamestnávatelia, ktorí hľadajú vhodných zamestnancov, nezamestnaní a zamestnaní, ktorí chcú zmeniť prácu, majú viacero možností. V prvom rade môžu využiť služby Úradov práce. Ďalšia možnosť sú súkromné pracovné agentúry, ktoré poskytujú služby pre uchádzačov o zamestnanie zdarma. Porušenie predpisov o poskytovaní týchto služieb sa trestá pokutou. Osoba, ktorej sa dotklo porušenie týchto predpisov, by sa mala obrátiť na políciu.

Inzeráty s voľnými pracovnými miestami môžete nájsť v publikáciách s inzerciou práce, v národnej a miestnej tlači. Uchádzači o zamestnanie môžu zverejniť svoje vlastné inzeráty v tlači, pričom by mali uviesť vzdelanie, pracovné skúsenosti a typ práce, ktorú hľadajú.
Uchádzači o zamestnanie môžu využiť aj profesionálne služby personálnych spoločností, ktoré hľadajú a vyberajú vhodných zamestnancov. Personálne oddelenia veľkých spoločností si vytvárajú databázy uchádzačov o zamestnanie a preto je možné zasielať životopisy priamo do týchto spoločností.

ODKAZY:
EURES Európsky portál pre pracovnú mobilitu
EURES Litva

Pracovné ponuky v tlači:
www.lrytas.lt
www.kauno.diena.lt
www.ve.lt

Pracovné portály:
www.cvonline.lt
www.cv.lt
www.cvmarket.lt
www.cvbankas.lt
www.darbo.lt
www.isidarbink.lt
www.personalogrupe.lt
www.dirbam.lt

Personálne spoločnosti:
www.personalosprendimai.com
www.mpsbaltic.lt
www.headex.eu
www.atranka360.lt
www.darbintera.lt
www.amston.lt
www.peoplelink.lt

Všeobecné informácie:
www.renkuosilietuva.lt

1.2 Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Ak sa uchádzate o zamestnanie v Litve, mali by ste predložiť životopis a motivačný list, zúčastniť sa výberového konania a pohovoru u zamestnávateľa. Tieto požiadavky neplatia pre osoby, ktoré hľadajú manuálnu prácu, v takom prípade stačí predložiť životopis a zúčastniť sa pohovoru alebo postačuje len pohovor.
Životopis je jedným z hlavných dokumentov, ktorým prezentujete seba potenciálnemu zamestnávateľovi. Nie sú striktne stanovené pravidlá pre písanie životopisu, ale mal by obsahovať osobné údaje, kontaktné údaje, pracovné skúsenosti, vzdelanie, zručnosti a schopnosti, voľnočasové aktivity a referencie. Mal by tiež obsahovať kontaktné údaje osôb, ktorých pozitívne referencie by Vám pomohli získať prácu. Populárny je európsky formát životopisu EUROPASS.

Motivačný list by mal obsahovať stručný úvod, vysvetlenie, prečo máte záujem o prácu a spoločnosť, prečo ste tá pravá osoba na pracovné miesto a návrh Vášho možného príspevku k úspechu firmy. Motivačný list by mal byť presvedčivý. Vymenujte všetky svoje kvality a zručnosti, ktoré Vás robia tým pravým na dané miesto a nezabudnite svoje tvrdenia podložiť faktami. Nepíšte opakovane len to, čo ste už uviedli v životopise, ale vysvetlite skutočnosti uvedené v životopise a poskytnite o sebe viac informácií, ktoré v CV nie sú uvedené.

Pohovor so zamestnávateľom je obojstranný dialóg. Na jednej strane zamestnávateľ overuje, či budete vhodný na danú pozíciu a na strane druhej, vy sa snažíte rozhodnúť či chcete rozvíjať svoju kariéru u tohto zamestnávateľa.

ODKAZY:
Príklady sprievodných listov
CV

2 PRESŤAHOVANIE SA DO INEJ KRAJINY

2.1 Pohyb tovarov a kapitálu

Voľný pohyb tovarov je jeden zo základných kameňov európskeho jednotného trhu. Európska Únia sa rozhodla regulovať na európskej úrovni sektory, ktoré by mohli znamenať vyššie riziko pre občanov Európy – napríklad farmaceutiká alebo stavebné výrobky.
Na väčšinu tovarov (považované za “nižšie riziko”) sa vzťahuje „princíp vzájomného uznávania“, čo znamená, že produkty legálne vyrobené alebo uvedené na trh v jednom z členských štátov sa môžu voľne predávať v rámci vnútorného trhu EÚ.

Obmedzenia voľného pohybu tovaru
Zmluva o EÚ poskytuje členským štátom právo stanoviť obmedzenia pre voľný pohyb tovarov, ak existuje osobitný spoločný záujem ako napríklad ochrana životného prostredia, zdravia ľudí alebo verejného poriadku. Toto znamená napríklad to, že ak dovoz výrobku považujú vnútroštátne orgány členského štátu za potenciálne ohrozenie verejného zdravia, morálky alebo poriadku, môžu odmietnuť alebo obmedziť prístup na svoj trh. Príkladmi takýchto výrobkov sú geneticky modifikované potraviny alebo určité energetické nápoje.
Aj keď vo všeobecnosti neexistujú obmedzenia pre nákup tovaru v inom členskom štáte, ak sú určené na osobné použitie, existujú obmedzenia pre konkrétne kategórie výrobkov ako sú napr. alkohol a tabak.

Voľný pohyb kapitálu
Európania môžu spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ.
Občania EÚ si môžu otvoriť bankový účet, nakupovať akcie, investovať alebo kupovať nehnuteľnosti v inom členskom štáte bez veľkých obmedzení. Podniky v EÚ môžu investovať do iných európskych podnikov, vlastniť ich a riadiť.
V členských štátoch platia pre voľný pohyb kapitálu určité výnimky. Väčšina výnimiek sa vzťahuje ku daniam, obozretnému dohľadu, otázkam verejného záujmu, praniu špinavých peňazí a finančným sankciám.

2.2 Hľadanie ubytovania

V Litve môžete pri hľadaní ubytovania využiť hotel, prenajať si izbu, prenajať si alebo kúpiť dom alebo byt. Pokiaľ kupujete alebo prenajímate dom, postarajte sa o všetky zákonom stanovené dokumenty. Môžete využiť služby realitných kancelárií, právnika alebo notára.
Súkromné kontakty, pomoc priateľov, kolegov, známych, príbuzných alebo obchodných partnerov je tiež jeden zo spôsobov ako hľadať ubytovanie.
Informácie o prenájme alebo kúpe nehnuteľnosti nájdete v špecializovaných reklamných novinách, v národných denníkoch alebo miestnej tlači. Tiež si môžete podať vlastný inzerát, v ktorom uvediete o aký druh ubytovania máte záujem.

ODKAZY:
Realitné agentúry:
www.lntaa.lt
www.ltntba.lt
www.aruodas.lt
www.ober-haus.lt
www.domoplius.lt
www.remax.lt
www.capital.lt
www.inreal.lt

2.3 Hľadanie školy

Pokiaľ chcete navštevovať vzdelávaciu inštitúciu musíte si podať žiadosť. Žiadosť za dieťa, ktoré je mladšie ako 14 rokov podávajú rodičia resp. opatrovník. Dieťa vo veku od 14-16 rokov môže podať žiadosť samé, pokiaľ má písomný súhlas jedného z rodičov (opatrovníka).
Osoba, ktorá sa chce začať vzdelávať na základnej alebo strednej škole musí k žiadosti priložiť potvrdenie o vzdelaní. Pokiaľ chce pokračovať v štúdiu je potrebné priložiť potvrdenie o študijných výsledkoch na predchádzajúcej škole. Ak žiadateľ nemôže priložiť uvedené potvrdenia o vzdelaní, môže byť prijatý na štúdium až po vedomostnom teste a následnom zaradení do príslušnej vzdelanostnej úrovne.
Osoba, ktorá ukončila základné alebo stredoškolské vzdelanie alebo časť vzdelávacieho programu v inej krajine, má právo si vybrať školu a byť prijatá na štúdium v súlade s bežným postupom.
Po prijatí žiadosti od žiaka, ktorý prišiel z inej krajiny a chce pokračovať  v štúdiu bude škola uznávať vzdelávací program žiaka na základe predloženej dokumentácie alebo ak dokumentácia nie je k dispozícii  tak na základe informácií získaných počas pohovoru so žiakom a jeho rodičmi. V prípade potreby vyrovnania rozdielov vo vzdelávacích programoch, škola stanoví spôsob, akým študent môže dosiahnuť požadovanú úroveň vedomostí, z ktorých bude preskúšaný. Pred začiatkom školskej dochádzky v školách, ktoré poskytujú všeobecné vzdelávanie môžete navštevovať vyrovnávacie triedy pokiaľ neovládate litovský jazyk a prišli ste z inej krajiny.

ODKAZY:
Ministerstvo školstva a vedy Litovskej republiky
www.migration.lt

2.4 Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

Európska komisia stanovila sériu nariadení upravujúcich vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia vozidla a možnosť registrácie vozidla v hostiteľskej krajine.

Váš vodičský preukaz v EÚ
Od roku 2013 majú vodičské preukazy vydané krajinami EÚ rovnaký vzhľad. Pre vodičský preukaz sú zavedené obdobia platnosti 10 až 15 rokov. Musíte požiadať o preukaz v krajine, v ktorej zvyčajne alebo pravidelne bývate. Podľa všeobecného pravidla ide o krajinu, v ktorej žijete najmenej 185 dní v kalendárnom roku z dôvodu osobných alebo pracovných väzieb. Ak sa presťahujete do inej krajiny EÚ z dôvodu štúdia na vysokej škole/univerzite, miesto Vášho obvyklého pobytu sa nezmení. V hostiteľskej krajine môžete požiadať o vodičský preukaz ak preukážete, že ste tam študovali aspoň 6 mesiacov.

Registrácia Vášho auta v hostiteľskej krajine
Ak sa natrvalo presťahujete do inej krajiny EÚ a vezmete si auto so sebou, mali by ste vo svojej novej krajine zaregistrovať svoje auto a platiť dane súvisiace s autom.
Neexistujú spoločné pravidlá EÚ týkajúce sa registrácie vozidiel a súvisiacich daní. Skontrolujte si pravidlá a lehoty u vnútroštátnych orgánov, viď Registrácia auta v inej krajine.

Poistenie vozidla
Občania EÚ môžu poistiť svoje auto v ktorejkoľvek krajine EÚ, pokiaľ má vybraná poisťovacia spoločnosť oprávnenie od príslušného vnútroštátneho orgánu na vydávanie poistenia. Spoločnosť so sídlom v inom členskom štáte môže predať poistku iba ak sú splnené určité podmienky. Poistenie je platné v celej Únii bez ohľadu na to, kde sa nehoda stane.

Zdanenie pri kúpe automobilu
DPH  z motorových vozidiel sa zvyčajne platí v krajine, v ktorej sa vozidlo kupuje, hoci za určitých podmienok sa DPH platí v krajine určenia. Viac informácií o pravidlách, keď je vozidlo nadobudnuté v jednom členskom štáte EÚ a má byť registrované v inom členskom štáte EÚ nájdete na webovej stránke Vaša Európa – vozidlá.

2.5 Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Cudzinec, ktorý chce získať trvalý alebo prechodný pobyt v Litve sa musí riadiť postupom stanoveným podľa právnych predpisov Litovskej republiky. Cudzinci môžu získať povolenie na trvalý pobyt alebo povolenie na prechodný pobyt.
Povolenie na prechodný pobyt sa vydáva pre cudzinca, ktorý nie je štátnym príslušníkom žiadneho členského štátu EÚ. Cudzinec si musí podať žiadosť o povolenie na prechodný pobyt a predložiť dokumenty konzulárnym orgánom Litovskej republiky v cudzej krajine. Cudzinec, ktorý sa zdržiava v Litovskej republike ich musí predložiť na Migračný úrad v oblasti, v ktorej má cudzinec v úmysle sa zdržiavať. Povolenie sa zvyčajne vydáva na obdobie 1 roka, ale môže byť vydané aj na kratšie časové obdobie.
Žiadosť o povolenie k trvalému pobytu a ďalšie dokumenty predložte na migračný úrad v oblasti, v ktorej sa ako cudzinec mienite prihlásiť k miestu svojho bydliska. Povolenie na trvalý pobyt sa vydáva na obdobie 5 rokov. Po uplynutí tohto obdobia je možné vydať nové povolenie. Žiadosti o prechodný a trvalý pobyt musia byť preskúmané do 6 mesiacov odo dňa podania žiadosti.

Cudzinec, ktorý je štátnym príslušníkom členského štátu EÚ môže ostať v Litve po dobu 3 mesiacov od prvého dňa príchodu do krajiny. Štátni príslušníci členských štátov EÚ a ich rodinní príslušníci, ktorí sa zdržiavajú v Litve dlhšie ako 3 mesiace v priebehu polroka musia získať povolenie na pobyt v Litovskej republike. Povolenie môže byť vydané až na obdobie 5 rokov. Štátni príslušníci členských štátov Európskeho združenia voľného obchodu a ich rodinní príslušníci, ktorí si uplatňujú právo na voľný pohyb osôb podliehajú rovnakým ustanoveniam ako štátni príslušníci  členských štátov EÚ a ich rodinní príslušníci.

ODKAZY:
Odbor migrácie Ministerstva vnútra Litovskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí
Migračné informačné cetrum

2.6 Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom

Pred príchodom do Litvy sa uistite že máte nasledujúce:

• platný cestovný pas alebo občiansky preukaz s platnosťou najmenej na ďalších 6 mesiacov
• životopis najlepšie v litovskom jazyku
• kópie diplomov, certifikátov preukazujúcich kvalifikáciu s prekladom do litovského jazyka
• referencie od bývalých zamestnávateľov s prekladom do litovského jazyka
• Európsky preukaz zdravotného poistenia
• kópiu sobášneho listu s prekladom do litovského jazyka
• kópie rodných listov detí s prekladom do litovského jazyka

Pred príchodom do Litvy odporúčame:

• mať aspoň základnú znalosť litovského jazyka /porozumenie a komunikácia/
• mať zabezpečené ubytovanie aspoň na prvé dni po príchode do krajiny
• informovať svojich blízkych o adrese miesta vášho pobytu v Litve
• pri používaní mobilného telefónu sa uistiť, či máte roaming

Po príchode do Litvy odporúčame:

• hľadať si bývanie na dlhšie obdobie
• ak si hľadáte prácu navštívte najbližší Úrad práce 
• prihlásiť sa na kurz litovského jazyka
• informovať svojich blízkych o príchode a neustále s nimi udržiavať kontakt

ODKAZY:
Colná správa Litovskej republiky
Sprievodca príchodom do Litvy

3 PRACOVNÉ PODMIENKY

3.1 Prehľad pracovných podmienok v Európe

Dobré pracovné podmienky sú dôležité pre spokojnosť pracovníkov. Kvalita pracovného prostredia výrazne ovplyvňuje celkovú prácu a spokojnosť so životom pracovníkov.
Z hospodárskeho hľadiska sú kvalitné pracovné podmienky hnacou silou hospodárskeho rastu a základom konkurencieschopnosti Európskej únie. Vysoká miera spokojnosti v práci je dôležitým faktorom pre dosahovanie vysokej produktivity hospodárstva EÚ.
Z tohto dôvodu je pre Európsku úniu mimoriadne dôležité, aby podporovala vytváranie a zachovávanie trvalo udržateľného a príjemného pracovného prostredia – takého prostredia, ktoré prispieva k ochrane zdravia a spokojnosti európskych zamestnancov a vytváraniu rovnováhy medzi časom stráveným v práci a mimo nej.
Zlepšovanie pracovných podmienok v Európe je významný cieľ pre Európsku úniu.
Európska únia pracuje spolu s národnými vládami na zabezpečení príjemného a bezpečného pracovného prostredia. Podpora členským štátom je poskytovaná prostredníctvom:
– výmeny skúseností medzi rôznymi krajinami a spoločnými aktivitami
– stanovenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktoré sa majú uplatňovať v celej Európskej únii.

Kritériá na kvalitu práce a zamestnania
Na účely vytvorenia trvalo udržateľných pracovných podmienok je dôležité určiť hlavné charakteristiky vhodného pracovného prostredia a teda aj kritérií na kvalitu pracovných podmienok.
Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v Dubline je agentúrou EÚ, ktorá poskytuje informácie, poradenstvo a odborné poznatky, ako už meno naznačuje, o životných a pracovných podmienkach.
Táto agentúra stanovila niekoľko kritérií na kvalitu práce a zamestnania, ktoré zahŕňajú:

• ochranu zdravia a spokojnosť na pracovisku – dobré pracovné podmienky umožňujú predchádzať zdravotným problémom na pracovisku, znížiť vystavenie rizikám a zlepšiť organizáciu práce;
• zosúladenie pracovného a mimopracovného života – občanom by sa mala poskytnúť príležitosť, aby si našli rovnováhu medzi časom stráveným v práci a voľným časom;
• rozvoj schopností – kvalitná práca je taká práca, ktorá poskytuje možnosti pre odborné vzdelávanie, zdokonaľovanie a príležitosti na kariérny postup.

Práca nadácie Eurofound prispieva k plánovaniu a vytváraniu lepších životných a pracovných podmienok v Európe.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
Európska komisia vykonáva celý rad aktivít na podporu zdravého pracovného prostredia v členských štátoch EÚ. Okrem iného vypracovala Stratégiu pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na obdobie rokov 2021 – 2027, ktorá bola vytvorená za pomoci vnútroštátnych orgánov, sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií. Rieši meniace sa potreby ochrany pracovníkov, ktoré prinášajú digitálne a ekologické prechody, nové formy práce a pandémia COVID – 19. Zároveň bude rámec naďalej riešiť tradičné riziká v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako sú riziká pracovných úrazov alebo vystavenie nebezpečným chemikáliám.
Politika Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa zameriava na dlhodobé zlepšovanie spokojnosti pracovníkov EÚ. Zohľadňuje fyzické, morálne a sociálne dimenzie pracovných podmienok, ako aj nové výzvy vyplývajúce z rozšírenia Európskej únie. Zavedenie noriem EÚ na ochranu zdravia a bezpečnosti na pracovisku významne prispelo k zlepšeniu situácie pracovníkov v týchto krajinách.

Zlepšovanie pracovných podmienok stanovením minimálnych spoločných požiadaviek pre všetky krajiny EÚ
Zlepšovanie životných a pracovných podmienok v členských štátoch EÚ závisí z veľkej časti od ustanovenia spoločných pracovných noriem. V pracovnoprávnych predpisoch a nariadeniach EÚ sa stanovili minimálne požiadavky na trvalo udržateľné pracovné prostredie a v súčasnosti sa uplatňujú v členských štátoch. Zlepšenie týchto noriem posilnilo práva pracovníkov a sú jedným z hlavných úspechov sociálnej politiky EÚ.

3.2 Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Význam vzájomného uznávania diplomov ako nevyhnutnej súčasti voľného pohybu pracovníkov
Možnosť uznania kvalifikácií a kompetencií môže zohrávať zásadnú úlohu pri rozhodovaní, či začať pracovať v inej krajine EÚ. Je preto potrebné, aby sa vypracoval európsky systém, ktorý zaručí vzájomné uznávanie odborných kompetencií v jednotlivých členských štátoch. Jedine takýto systém zabezpečí, aby sa nedostatočné uznávanie odborných kvalifikácií nestalo prekážkou mobility pracovníkov v rámci EÚ.

Hlavné zásady uznávania odborných kvalifikácií v EÚ
Základnou zásadou je, že každý občan EÚ by mal mať možnosť slobodne vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. Žiaľ praktickému uplatňovaniu tejto zásady často bránia vnútorné požiadavky hostiteľskej krajiny na prístup k určitým povolaniam.
Na prekonanie týchto rozdielov EÚ stanovila systém na uznávanie odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému je rozdiel medzi regulovanými povolaniami (povolania, pre ktoré sa podľa zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolania, ktoré nie sú v hostiteľskej krajine právne regulované.

Kroky smerom k dosiahnutiu transparentnosti kvalifikácií v Európe 
Európska únia podnikla dôležité kroky smerom k docieleniu transparentnosti kvalifikácií v Európe:

• zlepšenie spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy s cieľom spojiť všetky nástroje pre transparentnosť certifikátov a diplomov do jediného užívateľsky jednoduchého nástroja, patria k nim napríklad európsky životopis a odborná príprava v systéme Europass
• príprava konkrétnych aktivít v oblasti uznávania a kvality odborného vzdelávania a prípravy

Prekonávanie rozdielov v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy v rámci EÚ
Systémy vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch EÚ ešte stále vykazujú značné rozdiely. Túto rozmanitosť ešte viac prehĺbilo posledné rozšírenie EÚ s rôznymi tradíciami vo vzdelávaní. Preto je potrebné ustanoviť spoločné pravidlá garantujúce uznávanie kompetencií.
Na prekonanie tejto rozmanitosti národných kvalifikačných noriem, metód vzdelávania a štruktúr odbornej prípravy Európska komisia predložila rad nástrojov zameraných na zabezpečenie lepšej transparentnosti a uznávania kvalifikácií na akademické i profesionálne účely.

1. Európsky kvalifikačný rámec 
Európsky kvalifikačný rámec je hlavnou prioritou Európskej komisie v procese uznávania odborných kompetencií. Hlavným cieľom rámca je vytvoriť spojenie medzi rôznymi národnými kvalifikačnými systémami a zaručiť hladký prenos a uznávanie diplomov.

2. Národné informačné centrá pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC) 
Sieť národných informačných centier pre uznávanie dokladov o vzdelaní bola zriadená v roku 1984 z podnetu Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru, NARIC zohrávajú zásadnú úlohu v procese uznávania kvalifikácií v EÚ.

3. Európsky systém prenosu kreditov (ECTS) 
Európsky systém prenosu kreditov je zameraný na uľahčenie uznávania období štúdia v zahraničí. Bol zavedený v roku 1989, jeho funkcia spočíva v popisovaní programu vzdelávania a prideľovaní kreditov jeho komponentom. Je hlavnou súčasťou vysoko uznávaného programu mobility študentov – Erasmus.

4. Europass
Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti profesionálnych zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov:

1. životopis
2. jazykový pas
3. dodatky k osvedčeniu
4. dodatky k diplomu a
5. dokument Europass-Mobility

Systém Europass umožňuje jasnú a zrozumiteľnú prezentáciu zručností a kvalifikácií v rôznych častiach Európy. Národné strediská Europass boli zriadené v každej krajine Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru ako miesto prvého kontaktu pre osoby, ktoré sa chcú dozvedieť viac o systéme Europass.

3.3 Druhy zamestnania

Minimálny vek pracujúcich v Litve je 14 rokov. Deti od 14 do 16 rokov môžu vykonávať len ľahké práce, ktoré nemôžu ohroziť ich bezpečnosť, zdravie alebo vývoj, nebránia im navštevovať školu, vzdelávacie programy a odbornú prípravu. Deti vo veku od 14 do 16 rokov môžu vykonávať tieto ľahké práce: práca v zeleninových a ovocných záhradách; zber bylín; starostlivosť o malé domáce zvieratá a vtáky; výsadba, viazanie a zalievanie stromov a kríkov; nemechanizované valcovanie sena; hrabanie; umiestňovanie reklám, novín a plagátov na billboardoch; doručovacie, kuriérske a poštové práce; predaj novín a časopisov; umiestňovanie cenoviek, triedenie a balenie tovaru; ľahké pomocné práce; obliekanie hračiek; čistenie hračiek; triedenie a balenie bielizne; servírovanie stola, za predpokladu, že existuje písomný súhlas jedného z rodičov alebo iného zákonného zástupcu dieťaťa, lekárske osvedčenie detského lekára potvrdzujúce vhodnosť dieťaťa na takýto druh práce a písomný súhlas školy, ktorú dieťa navštevuje.
Osoby mladšie ako 18 rokov nemôžu vykonávať prácu:

1. ktorá je pre nich  príliš fyzicky a psychicky náročná
2. pri ktorej by boli vystavené toxickým, karcinogénnym, mutagénnym a iným zdraviu škodlivým látkam
3. pri ktorej by boli vystavené ionizujúcemu žiareniu alebo iným zdraviu škodlivým faktorom
4. pri ktorej je zvýšené riziko úrazov alebo chorôb z povolania; taktiež na vykonávanie ktorej nemajú dostatok pracovných skúseností a obozretnosti

Osoby mladšie ako 18 rokov nesmú vykonávať viac ako jedno zamestnanie súčasne, ak celkový pracovný čas prevyšuje pracovný čas ustanovený v zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Druhy pracovných zmlúv môžu byť:

1. Pracovná zmluva na dobu neurčitú
2. Pracovná zmluva na dobu určitú
3. Pracovná zmluva na základe projektu
4. Pracovná zmluva o spoločnom využívaní pracoviska
5. Pracovná zmluva s viacerými zamestnávateľmi
6. Zmluva o dočasnom pracovnom pomere
7. Pracovná zmluva o učňovskej príprave
8. Sezónna pracovná zmluva

Pracovná zmluva je zvyčajne uzatváraná na dobu neurčitú.

Pracovná zmluva na dobu určitú 
Pracovná zmluva na dobu určitú môže byť uzatvorená na určitý čas alebo na určité obdobie. Trvanie pracovnej zmluvy na dobu určitú alebo po sebe nasledujúcich pracovných zmlúv pre tú istú prácu je 2 roky (okrem prípadov, keď je zamestnanec prijatý na dočasnú prácu na miesto dočasne neprítomného zamestnanca) a 5 rokov na vykonávanie rôznych prác.

Pracovná zmluva na základe projektu
Projektová pracovná zmluva znamená pracovnú zmluvu na dobu určitú, počas ktorej sa zamestnanec zaväzuje, že bude pracovať na dosiahnutí výsledku projektu v stanovenom pracovnom čase na mieste výkonu práce alebo mimo neho a zamestnávateľ sa zaväzuje zaplatiť dohodnutú výšku náhrady za túto prácu.

Pracovná zmluva o spoločnom využívaní pracoviska
Dvaja zamestnanci sa môžu dohodnúť so zamestnávateľom na zdieľaní jedného pracovného miesta bez prekročenia maximálneho pracovného času štandardne stanoveného pre jedného zamestnanca. Pracovný čas zamestnancov je stanovený a menený dohodou samotných zamestnancov.

Pracovná zmluva s viacerými zamestnávateľmi
Pracovná zmluva, ktorá sa má uzavrieť so zamestnancom môže špecifikovať dvoch alebo viacerých zamestnávateľov namiesto jedného pre tú istú prácu. Ak pracovný čas zamestnanca nie je pridelený každému zamestnávateľovi osobitne, zamestnanec vykonáva úlohy viacerých zamestnávateľov súčasne.

Zmluva o dočasnom pracovnom pomere
Dočasná pracovná zmluva znamená dohodu medzi dočasným agentúrnym zamestnancom a agentúrou dočasného zamestnávania, podľa ktorej sa dočasný agentúrny zamestnanec zaväzuje pracovať určitý čas pre užívateľského zamestnávateľa. Agentúra dočasného zamestnávania sa zaväzuje  platiť za túto prácu. Maximálna doba trvania dočasnej pracovnej zmluvy je 3 roky.

Pracovná zmluva o učňovskej príprave
Učňovská pracovná zmluva sa uzatvára, keď je prijatá osoba, ktorá sa snaží získať kvalifikáciu alebo kompetencie nevyhnutné pre profesiu formou učňovskej prípravy. Učňovská pracovná zmluva je na dobu určitú a maximálna dĺžka trvania je 6 mesiacov, okrem prípadov keď formálna alebo neformálna zmluva o odbornej príprave definuje dlhšie trvanie odbornej prípravy.

Sezónna pracovná zmluva
Sezónna pracovná zmluva sa uzatvára na dobu, počas ktorej sa vykonávajú sezónne práce. Sú to práce, ktoré vzhľadom na prírodné a klimatické podmienky nemožno vykonávať celoročne a preto sú vykonávané len v určitých obdobiach (sezónach), nie dlhšie ako 8 mesiacov počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a sú uvedené v zozname sezónnych prác.

ODKAZY:
Zákonník práce
Inšpektorát práce

3.4 Pracovné zmluvy

Individuálne a tiež kolektívne pracovné vzťahy sú dôležité v systéme pracovných vzťahov. Hoci individuálne pracovné vzťahy sú v Litve populárnejšie, narastá záujem o kolektívne pracovné vzťahy.
Každá práca v podniku, inštitúcii alebo organizácii vykonávaná fyzickou osobou na základe zmluvy so zamestnávateľom alebo ním oprávnenou osobou musí byť založená na formálnej pracovnej zmluve. Toto sa nevzťahuje na práce, ktoré sú vykonávané na základe zmluvy o dielo chránené autorskými právami.

V každej pracovnej zmluve sa zmluvné strany musia dohodnúť na povinných podmienkach zmluvy ako sú: miesto výkonu práce a povinnosti zamestnanca, t.j. povolanie, špecializácia, kvalifikácia a špecifické úlohy. Pre určité typy pracovnej zmluvy, zákonník práce a kolektívna dohoda môže stanoviť iné povinné podmienky, na ktorých sa strany musia dohodnúť (trvanie zmluvy, povaha sezónnej práce).
Každá pracovná zmluva musí mať dohodnuté podmienky ohodnotenia práce zamestnanca ako sú systém odmeňovania, výška mzdy, platobné postupy a pod. Ak to pracovná legislatíva a kolektívna zmluva nezakazujú, strany sa môžu dohodnúť na ďalších pracovných podmienkach (skúšobná doba, súbeh zamestnaní).

Pracovná zmluva musí byť uzatvorená v písomnej forme podľa štandardného formátu v dvoch vyhotoveniach. Jedna podpísaná zmluva je určená pre zamestnávateľa, druhá pre zamestnanca. Za správne uzatvorenie zmluvy je zodpovedný zamestnávateľ. Po uplynutí doby platnosti pracovnej zmluvy je  zamestnávateľ alebo zamestnanec oprávnený odstúpiť od zmluvy. Ak ani jedna zo zmluvných strán nevypovie pracovnú zmluvu, začne sa považovať za zmluvu na dobu neurčitú.

Pri uzatváraní pracovnej zmluvy sa zmluvné strany môžu dohodnúť na skúšobnej lehote, ktorej podmienky musia byť stanovené v pracovnej zmluve. Skúšobná lehota nesmie byť dlhšia ako 3 mesiace. V prípadoch ustanovených zákonom je možná dlhšia skúšobná doba, ak je to nevyhnutné na posúdenie vhodnosti práce pre zamestnanca, hoci nemôže byť dlhšia ako 6 mesiacov.
Ak zamestnávateľ vidí, že výkonnosť zamestnanca počas skúšobnej doby nie je uspokojujúca, môže prepustiť zamestnanca pred uplynutím skúšobnej doby tri dni vopred písomným oznámením bez nároku na odstupné. Zamestnávateľ môže rozviazať pracovnú zmluvu so zamestnancom na základe dvojmesačnej výpovednej lehoty v písomnej forme.
Zamestnávateľ môže zmeniť podmienky odmeňovania bez písomného súhlasu zamestnanca len ak sa jedná o mzdy určitej kategórie zamestnancov, alebo mzdy v určitom priemyselnom odvetví alebo spoločnosti sú zmenené zákonom, uznesením vlády alebo kolektívnou zmluvou. Zmeny v odmeňovaní s cieľom zníženia mzdy nemôžu byť vykonané bez písomného súhlasu zamestnanca.

3.5 Špeciálne kategórie

Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím, mladých ľudí, osoby staršie ako 50 rokov (ktoré sú registrované v Službách zamestnanosti) môžu podliehať rôznym privilégiám ako vrátenie mzdy alebo časti mzdy alebo náhrada nákladov zamestnávateľa na vytvorenie pracovného miesta.

Pracovná zmluva so zamestnankyňou, ktorá je tehotná môže byť ukončená počas jej tehotenstva a do dovŕšenia 4 mesiacov veku dieťaťa dohodou strán, z iniciatívy zamestnankyne.
Pracovná zmluva nemôže byť ukončená z iniciatívy zamestnávateľa so zamestnancami starajúcimi sa o dieťa do 3 rokov veku, ak nie je pochybenie na strane zamestnanca.
Pracovné zmluvy so zamestnancami, ktorí sú na materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenke nemožno ukončiť podľa uváženia zamestnávateľa.

Z podnetu zamestnávateľa v prípade absencie zavinenia zo strany zamestnanca  je prepustenie zamestnanca povolaného na výkon povinnej vojenskej služby alebo alternatívnej národnej obrany zakázané.

Keď sa zamestnanci domnievajú, že ich práva boli porušené, môžu sa odvolať na Komisiu pre pracovné spory.

3.6 Samostatná zárobková činnosť

Tí, ktorí sa snažia založiť si vlastný podnik, môžu získať bezplatné poradenstvo od verejných orgánov. Napríklad daňový inšpektorát poskytuje poradenstvo v daňových otázkach, úrad práce môže poskytnúť informácie o podpore pri vytvorení prvého pracoviska. Mnohé litovské mestá majú podnikateľské informačné centrá, ktoré slúžia ako kontaktné miesta pre otázky financovania, náboru, založenia spoločnosti.
Všetky dôležité informácie poskytuje aj verejná inštitúcia Versli Lietuva [Enterprise Lithuania]. Je to agentúra zriadená ministerstvom hospodárstva na podporu podnikania, udržateľného a moderného rozvoja podnikania, začínajúcich podnikov a exportu v Litve. Webová stránka www.inovacijuagentura.lt poskytuje informácie od hľadania nápadov po nevyhnutné podmienky pre založenie firmy.

ODKAZY:
Informačné centrum
Litovské komora obchodu, priemyslu a remesiel
Technologický park Šiaures Miestelis
Vedecký a technologický park Klaipeda
Informačný technologický park Visoriai
Vedecký a technologický park Sunrise Valley
Vedecký a technologický park Fyzikálneho inštitútu
Litovské inovačné centrum

3.7 Platové podmienky

Odmena za prácu zahŕňa základnú mzdu a všetky ďalšie príjmy, ktoré zamestnávateľ vypláca priamo zamestnancovi za vykonanú prácu.
Vláda stanovuje minimálnu hodinovú mzdu a minimálnu mesačnú mzdu. Vláda môže stanoviť rozdielne minimálne hodinové mzdy a minimálne mesačné mzdy v jednotlivých odvetviach hospodárstva, regiónoch a kategóriách zamestnancov. Minimálna hodinová a minimálna mesačná mzda zamestnanca nesmie byť nižšia ako vládou stanovená minimálna mzda. V kolektívnych zmluvách môže byť stanovená vyššia minimálna mzda ako je stanovená vládou. Práca počas dní pracovného pokoja a štátnych sviatkov, pokiaľ nie je uvedená v riadnom pracovnom rozvrhu, je platená najmenej dvojnásobne alebo je kompenzovaná, podľa preferencií zamestnanca, poskytnutím pracovného voľna v príslušnom mesiaci alebo pridaním dňa dovolenky. Práca počas štátnych sviatkov, ktorá je súčasťou pravidelného rozvrhu, je odmeňovaná najmenej dvojitou sadzbou mzdy zamestnanca.
Súčasná verzia Zákonníka práce stanovuje, že mzdy sú v Litve vyplácané  dvakrát mesačne, t.j. preddavok a samotná mzda. Ak o to zamestnanec požiada písomne, zamestnávateľ môže vyplatiť mzdu raz mesačne. Najčastejšie sú mzdy vyplácané na bankový účet zamestnanca. Aspoň raz za mesiac musí zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi písomne alebo elektronicky informácie o vyplatenej sume a odpracovaných hodinách, pričom osobitne uvedie počet odpracovaných hodín nadčas.

ODKAZY:
Daňový inšpektorát pri litovskom ministerstve financií
Štátny fond sociálneho poistenia

3.8 Pracovná doba

Dĺžka pracovnej doby. Štandardný týždenný pracovný čas zamestnanca je 40 hodín týždenne, pokiaľ nie je podľa pracovného práva ustanovený skrátený pracovný čas, alebo ak sa strany nedohodli na skrátenom pracovnom úväzku. Maximálny pracovný čas, zahŕňajúc nadčasy, s výnimkou práce na základe dohody o ďalšej práci nesmie prekročiť 48 hodín počas každého 7 – dňového obdobia. Pracovný čas zahŕňajúci nadčasy a prácu na základe dohody o ďalšej práci nesmie presiahnuť 12 hodín, okrem obedňajšej prestávky, počas pracovného dňa (zmeny) a 60 hodín počas každého 7-dňového obdobia. Počet pracovných dní nesmie presiahnuť 6 počas 7 po sebe nasledujúcich dní.
Ak zamestnanci vykonávajú prácu v službe (aktívna služba), dĺžka pracovného dňa (smena) nesmie presiahnuť 24 hodín, ale nemôže presiahnuť  štandardný pracovný čas zamestnanca počas maximálne vykazovaného obdobia 3 mesiacov. Ak zamestnanec musí byť na mieste určenom zamestnávateľom a musí byť pripravený vykonávať svoju prácu, keď je to potrebné  (pracovná pohotovosť), môže pracovný čas (zmena) trvať najviac 24 hodín, ale nesmie prekročiť štandardný pracovný čas zamestnanca počas maximálne vykazovaného obdobia 2 mesiacov. Zamestnanec musí mať možnosť stravovania a odpočinku v aktívnej aj pohotovostnej službe.

Skrátený pracovný čas.
Vláda Litovskej republiky stanovuje skrátený pracovný čas a platobné postupy pre osoby, ktorých práca vyžaduje väčší psychický alebo emocionálny stres a uvádza tieto pracovné miesta, profesie a pozície a stanovuje skrátený pracovný čas pre zamestnancov pracujúcich v prostredí, kde pri hodnotení rizika sa zistilo, že úrovne faktorov škodlivých pre zdravie prekračujú povolené úrovne (množstvá) podľa právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nie je možné znížiť tieto množstvá technickými alebo inými opatreniami na úrovne, ktoré nie sú škodlivé pre zdravie.
„Nadčasy“ znamenajú čas, keď zamestnanec skutočne pracuje nad rámec celkovej dĺžky pracovného času pracovného dňa (smeny) alebo vykazovaného obdobia, ktoré sú pre neho stanovené podľa rozvrhu pracovného času. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas iba so súhlasom zamestnanca, s výnimkou výnimočných prípadov, ak:

1. sa vykonáva neočakávaná práca potrebná pre verejný záujem s cieľom zabrániť katastrofám, nebezpečenstvám, nehodám alebo potenciálnym katastrofám alebo odstrániť ich okamžité následky;
2. je potrebné dokončiť prácu alebo odstrániť poruchu spôsobujúcu prerušenie práce veľkého počtu zamestnancov alebo poškodenie materiálov, výrobkov alebo zariadení;
3. je to stanovené v kolektívnej zmluve

Maximálny počet nadčasových hodín je 180 za rok. V kolektívnej zmluve sa môže dohodnúť viac nadčasov.

3.9 Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka)

Ročná dovolenka. Zamestnancom sa poskytuje ročná dovolenka najmenej 20 pracovných dní (pre tých, ktorí pracujú 5 pracovných dní v týždni) alebo najmenej 24 pracovných dní (pre tých, ktorí pracujú 6 pracovných dní v týždni). Dovolenka sa počíta v pracovných dňoch. Štátne sviatky sa nezahŕňajú do dovolenky. Pracovné zmluvy, kolektívne zmluvy a pracovná legislatíva môžu stanoviť dlhšiu dovolenku.

Postup pri poskytovaní ročnej dovolenky. Ročná dovolenka sa poskytuje aspoň raz počas pracovného roka. Dĺžka aspoň jednej časti ročnej dovolenky nesmie byť kratšia ako 10 pracovných dní alebo kratšia ako 12 pracovných dní (pre tých, ktorí pracujú 6 pracovných dní týždenne).

Tehotenstvo a pôrod (materská dovolenka). Ženy majú nárok na materskú dovolenku 70 kalendárnych dní počas tehotenstva pred pôrodom a 56 kalendárnych dní po pôrode (70 kalendárnych dní v prípade komplikovaného pôrodu, pôrodu dvojčiat a viac detí). Materská dovolenka sa vypočíta na základe kumulovaných nárokov a poskytuje sa ako celok bez ohľadu na dni dovolenky čerpané pred pôrodom. Zamestnancom určeným ako opatrovníci novonarodených detí sa poskytuje dovolenka na obdobie odo dňa určenia opatrovníka do dosiahnutia veku dieťaťa 70 dní.

Otcovská dovolenka. Po narodení dieťaťa sa zamestnancom poskytuje nepretržitá otcovská dovolenka v trvaní tridsiatich kalendárnych dní. Táto dovolenka sa poskytuje kedykoľvek od dátumu narodenia dieťaťa do 3 mesiacov veku dieťaťa, v prípade komplikovaného pôrodu, pôrodu dvojčiat alebo viac detí od dátumu narodenia dieťaťa do 6 mesiacov veku dieťaťa.

Rodičovská dovolenka. Podľa výberu rodiny sa matke (adoptívnej matke), otcovi (adoptívnemu otcovi), starej matke, starému otcovi alebo inému príbuznému, ktorý skutočne vychováva dieťa alebo zamestnancovi určenému ako opatrovník dieťaťa priznáva rodičovská dovolenka do troch rokov veku dieťaťa. Dovolenka sa môže čerpať naraz alebo po častiach. Zamestnanci, ktorí majú nárok na túto dovolenku, ju môžu čerpať striedavo.

Štátne sviatky:
Firmy, úrady a organizácie sú zatvorené v Litve v nasledujúce sviatky:
1. január Nový rok
16. február Vznik Litovskej republiky
11. marec Obnovenie nezávislosti
Veľkonočná nedeľa a pondelok
1. máj Sviatok práce
Prvá májová nedeľa Deň matiek
Prvá júnová nedeľa Deň otcov
24. jún Svätý Ján
6. júl Výročie korunovácie kráľa Mindaugasa ( Deň štátnosti)
15. august Nanebovzatie Panny Márie
1. november Sviatok všetkých svätých
2. november Deň všetkých duší
24. december Štedrý deň
25.  a 26. december Vianoce

3.10 Ukončenie pracovného pomeru

Skončenie pracovného pomeru na základe vzájomnej dohody
Každá zo zmluvných strán môže navrhnúť druhej zmluvnej strane ukončenie pracovnej zmluvy. Návrh na ukončenie pracovnej zmluvy sa musí predložiť písomne. Stanovujú sa v ňom podmienky ukončenia pracovnej zmluvy (kedy pracovný pomer končí, odstupné, postup pri nevyčerpanej dovolenke, postup pri vyrovnaní atď.). Ak druhá strana pracovnej zmluvy s návrhom súhlasí, musí písomne ​​vyjadriť svoj súhlas. Ak zmluvná strana neodpovie na návrh do piatich pracovných dní, je to považované, že návrh na ukončenie pracovnej zmluvy bol zamietnutý.

Skončenie pracovného pomeru z podnetu zamestnanca bez opodstatneného dôvodu
Pracovnú zmluvu na dobu neurčitú a pracovnú zmluvu na dobu určitú uzatvorenú na dobu dlhšiu ako 1 mesiac možno ukončiť písomným vyhlásením zamestnanca na základe oznámenia zamestnávateľovi najmenej 20 kalendárnych dní vopred.

Skončenie pracovného pomeru z podnetu zamestnanca z opodstatnených dôvodov
Pracovnú zmluvu možno ukončiť písomným vyhlásením zamestnanca doručeným zamestnávateľovi najmenej 5 kalendárnych dní vopred v týchto prípadoch:

1. zamestnanec je nečinný bez vlastného zavinenia dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní alebo ak tento čas predstavuje viac ako 45 dní počas posledných 12 mesiacov;
2. zamestnancovi nebola vyplatená plná odmena za prácu (mesačná mzda) viac ako 2 mesiace za sebou alebo ak zamestnávateľ neplní viac ako 2 mesiace za sebou povinnosti stanovené v pracovnej legislatíve, ktorými sa riadi bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci;
3. zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo postihnutia alebo z dôvodu, že doma sa stará o rodinného príslušníka (dieťa (adoptované dieťa), otca (adoptívneho otca), matku (adoptívnu matku), manžela alebo manželku), pre ktorú sa v súlade s postupom ustanoveným v legislatíve ustanovuje osobitná potreba stálej starostlivosti alebo osobitná potreba stálej prítomnosti (asistencia);
4. zamestnanec s pracovnou zmluvou na dobu neurčitú dosiahol zákonný vek nároku na starobný dôchodok a pri práci pre tohto zamestnávateľa získal nárok na plný starobný dôchodok

Skončenie pracovného pomeru z podnetu zamestnávateľa bez zavinenia zo strany zamestnanca
Zamestnávateľ má právo ukončiť pracovnú zmluvu na dobu neurčitú alebo na dobu určitú skôr z týchto dôvodov:

1. práca vykonávaná zamestnancom sa stáva pre zamestnávateľa nadbytočnou z dôvodu zmien v organizácii práce alebo z iných dôvodov súvisiacich s činnosťou zamestnávateľa;
2. zamestnanec nedosahuje dohodnutý výkon;
3. zamestnanec odmieta pracovať podľa zmenených alebo doplnených podmienok pracovnej zmluvy, zmeneného pracovného času alebo miesta výkonu práce;
4. zamestnanec nesúhlasí s pokračovaním pracovného pomeru v prípade prevodu podniku alebo jeho časti;
5. súd alebo kompetentný orgán rozhodne o ukončení činnosti zamestnávateľa

Skončenie pracovného pomeru z podnetu zamestnávateľa z dôvodu zavinenia zamestnanca
Zamestnávateľ má právo ukončiť pracovnú zmluvu bez výpovednej lehoty a bez odstupného, ​​ak zamestnanec svojím zavinením alebo nečinnosťou poruší povinnosti stanovené pracovnoprávnymi predpismi alebo pracovnou zmluvou.
Oznámenie o ukončení pracovnej zmluvy sa podáva písomne. V oznámení o ukončení pracovnej zmluvy je uvedený dôvod ukončenia pracovnej zmluvy a právny predpis, ktorý špecifikuje dôvody ukončenia pracovnej zmluvy, ako aj deň skončenia pracovného pomeru. Zamestnávateľ má právo, so súhlasom zamestnanca, kedykoľvek pred uplynutím výpovednej lehoty rozhodnúť o ukončení pracovnej zmluvy, pričom deň skončenia pracovného pomeru odloží na posledný deň výpovednej doby a neumožní zamestnancovi odpracovať výpovednú dobu, ale zaplatí odmenu za prácu zamestnancovi za celú výpovednú dobu.

Obmedzenia týkajúce sa ukončenia pracovnej zmluvy
Pracovnú zmluvu s tehotnou zamestnankyňou možno ukončiť počas tehotenstva a dovtedy, kým dieťa nedosiahne vek 4 mesiace na základe dohody strán, z iniciatívy zamestnanca počas skúšobnej doby, bez vôle zmluvných strán a po uplynutí pracovnej zmluvy na dobu určitú na konci jej trvania.
Pracovnú zmluvu nemožno vypovedať so zamestnancami starajúcimi sa o dieťa (tiež osvojené dieťa) do troch rokov, ak nedôjde k zavineniu zo strany zamestnanca. Pracovné zmluvy so zamestnancami, ktorí sú tehotní a na materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenke sa nemôžu ukončiť podľa uváženia zamestnávateľa.

Podmienky nároku na starobný dôchodok
Starobný dôchodok sa priznáva, keď osoba dosiahla zákonný vek odchodu do dôchodku a platila príspevky na sociálne dôchodkové poistenie najmenej 15 rokov. Dôchodkový vek sa od roku 2012 zvyšuje každý rok a pre mužov aj ženy do roku 2026 to bude 65 rokov.

Predčasný starobný dôchodok môžu poberať osoby, ktoré nemajú viac ako 5 rokov pred dosiahnutím veku nároku na starobný dôchodok, majú odpracované roky potrebné na získanie nároku na starobný dôchodok, nedostávajú žiadne iné pravidelné príjmy, nie sú zamestnaní a nedostávajú žiadne iné zárobky súvisiace s prácou (na základe pracovnej zmluvy, z dôvodu členstva alebo služby, z nezávislých činností, z poľnohospodárskych činností, zo zahraničia).

3.11 Zastupovanie pracovníkov

Za zástupcov zamestnancov sa považujú odborová organizácia, zamestnanecká rada alebo splnomocnenec zamestnancov.

Odborové organizácie zastupujú svojich členov v prípadoch ustanovených zákonníkom práce a inými zákonmi. Kolektívne vyjednávanie, uzatváranie kolektívnych zmlúv a iniciácia kolektívnych pracovných sporov sú výhradným právom odborových zväzov.

Zamestnanecká rada a splnomocnenec zamestnancov sú nezávislé orgány zastupujúce zamestnancov, ktorí v súlade s postupom ustanoveným Zákonníkom práce zastupujú všetkých zamestnancov v dohodách so zamestnávateľom a sociálnymi partnermi a na úrovni pracoviska. Informujú, konzultujú a využívajú iné postupy účasti, v ktorých sú zamestnanci a ich zástupcovia zapojení do rozhodovacích procesov zamestnávateľa. Zamestnanecká rada musí byť vytvorená z iniciatívy zamestnávateľa, ak je priemerný počet zamestnancov zamestnávateľa dvadsať a viac, s výnimkou prípadu, keď má pracovisko aktívny odborový zväz, v ktorom viac ako 1/3 všetkých zamestnancov zamestnávateľa sú členovia. Ak je priemerný počet zamestnancov zamestnávateľa nižší ako dvadsať, práva na zastupovanie zamestnancov môže vykonávať zástupca zamestnancov zvolený na valnom zhromaždení zamestnancov na obdobie 3 rokov.

ODKAZY:
Odborové zväzy

3.12 Pracovné spory – štrajky

Individuálne pracovné spory skúmajú komisie pre pracovné spory alebo súdy. Komisie pre pracovné spory sú stále a pôsobia podľa územného členenia Štátneho inšpektorátu práce. Komisia pre pracovné spory sa skladá z troch členov: predseda komisie pre pracovné spory a zástupcovia odborových zväzov a organizácií zamestnávateľov, ktorí sú vymenovaní na základe rozhodnutia riadiacich orgánov odborových zväzov a organizácií zamestnávateľov pôsobiacich podľa územného členenia Štátneho inšpektorátu práce. Zamestnanec môže predložiť vec komisii pre pracovné spory do 3 mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel alebo sa mal dozvedieť o porušení svojich práv. Lehota na predloženie sa môže zmeniť rozhodnutím komisie pre pracovné spory.

Odvolanie proti rozhodnutiu Komisie pre pracovné spory
Ak strany sporu nesúhlasia s rozhodnutím Komisie pre pracovné spory, majú právo do jedného mesiaca od rozhodnutia Komisie podať žalobu v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku Litovskej republiky.

Spory týkajúce sa pracovnej zmluvy
Ak zamestnanec nesúhlasí s odvolaním z funkcie na základe iniciatívy zamestnávateľa alebo jeho prepustením, môže vec predložiť súdu v lehote jedného mesiaca od doručenia príslušného dokumentu. Ak je zamestnanec prepustený bez platného dôvodu alebo v rozpore s postupom ustanoveným v zákone, orgán, ktorý rozhoduje o pracovných sporoch, prijme rozhodnutie o uznaní prepustenia za nezákonné a vráti zamestnanca do predchádzajúceho zamestnania a prizná mu priemernú mzdu za obdobie nedobrovoľnej nečinnosti odo dňa prepustenia do dňa vykonania rozhodnutia, ale nie viac ako jeden rok, spolu s utrpenou majetkovou a nemajetkovou ujmou.

Štrajky
Právo prijať rozhodnutie o vyhlásení štrajku má odborová organizácia podľa postupu stanoveného v ich predpisoch. Na vyhlásenie štrajku na úrovni zamestnávateľa je potrebné získať súhlas aspoň jednej štvrtiny členov odborov v súlade s postupom stanoveným v stanovách. Na vyhlásenie štrajku (výroba, služby, odborníci) musí byť prijaté rozhodnutie zastupujúceho orgánu v súlade s postupom stanoveným v stanovách spoločnosti. Zamestnávateľ alebo organizácia zamestnávateľov a jej jednotliví členovia musia byť písomne ​​informovaní o začiatku budúceho výstražného štrajku najneskôr 3 pracovné dni vopred a pri skutočnom štrajku najneskôr 5 pracovných dní vopred zaslaním rozhodnutia odborovej organizácie vyhlásiť štrajk. V spoločnostiach alebo pobočkách, ktoré poskytujú núdzové (životne dôležité) služby pre verejnosť, musí byť zamestnávateľ alebo organizácia zamestnávateľov a jej jednotliví členovia  písomne ​​informovaní o začiatku budúceho výstražného alebo skutočného štrajku najneskôr 10 pracovných dní vopred zaslaním rozhodnutia odborového zväzu o vyhlásení štrajku.

ODKAZY:
Inšpektorát práce

3.13 Odborná príprava

Pojem odborné vzdelávanie a príprava označuje praktikum a kurzy súvisiace s konkrétnym povolaním alebo odbornosťou, ktorých cieľom je pripraviť účastníkov na ich budúcu kariéru. Odborná príprava je základným prostriedkom na dosiahnutie profesionálneho uznania a zlepšenie šancí získať prácu. Je preto nevyhnutné, aby systémy odborného vzdelávania v Európe reagovali na potreby občanov a trhu práce s cieľom uľahčiť prístup k zamestnaniu.

Rada Európskej únie prijala 24. novembra 2020 Odporúčanie o odbornom vzdelávaní a príprave pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť.

Odporúčanie definuje kľúčové princípy na zabezpečenie toho, aby odborné vzdelávanie a príprava boli agilné v tom, že sa rýchlo prispôsobia potrebám trhu práce a poskytujú kvalitné vzdelávacie príležitosti pre mladých ľudí aj dospelých.

Kladie veľký dôraz na zvýšenú flexibilitu odborného vzdelávania a prípravy, posilnené príležitosti na učenie sa prácou, učňovskú prípravu a lepšie zabezpečenie kvality.

Na podporu týchto reforiem Komisia podporuje centrá odbornej excelentnosti, ktoré spájajú miestnych partnerov s cieľom rozvíjať „ekosystémy zručností“.

Erasmus+
Erasmus+ je program EÚ na podporu vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu v Európe.

Program na roky 2021 – 2027 kladie veľký dôraz na sociálnu inklúziu, zelenú a digitálnu transformáciu a podporu účasti mladých ľudí na demokratickom živote.

Podporuje priority a aktivity stanovené v Európskom vzdelávacom priestore, Akčnom pláne digitálneho vzdelávania a Európskom programe zručností. Kto sa môže zúčastniť? Zistite to tu.

Vzdelávanie dospelých a celoživotné vzdelávanie v Európe
Celoživotné vzdelávanie je proces, ktorý zahŕňa všetky formy vzdelávania – formálne, neformálne – a trvá od predškolského obdobia až po odchod do dôchodku. Má ľuďom umožniť rozvíjať a udržiavať si kľúčové kompetencie počas ich života, ako aj umožniť občanom voľne sa pohybovať medzi pracovnými miestami, regiónmi a krajinami.  EÚ prijala niekoľko nástrojov na podporu vzdelávania dospelých v Európe.

Európsky priestor celoživotného vzdelávania
Aby sa celoživotné vzdelávanie v Európe stalo realitou, Európska komisia si stanovila za cieľ vytvoriť európsky priestor pre celoživotné vzdelávanie. V tejto súvislosti sa Komisia zameriava na identifikáciu potrieb učiacich sa a trhu práce s cieľom sprístupniť vzdelávanie a následne vytvárať partnerstvá medzi verejnou správou, dodávateľmi vzdelávacích služieb a občianskou spoločnosťou.

Táto iniciatíva EÚ je založená na cieli poskytovať základné zručnosti – posilnením poradenských a informačných služieb na európskej úrovni a uznaním všetkých foriem vzdelávania vrátane formálneho a neformálneho.

S cieľom uľahčiť spoluprácu a výmenu v oblasti odborného vzdelávania zriadila EÚ špecializované orgány, ktoré pôsobia v oblasti odborného vzdelávania.
Európske centrum pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP) bolo založené v roku 1975 ako špecializovaná EÚ agentúra pre podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v Európe. Sídli v gréckom Solúne a vykonáva výskum a analýzy týkajúce sa odbornej prípravy a šíri svoje odborné znalosti medzi európskych partnerov, ako sú univerzity, výskumné inštitúcie a vzdelávacie zariadenia.
Európska nadácia pre odborné vzdelávanie (ETF) bola založená v roku 1995 a úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jej poslaním je podporovať partnerské krajiny mimo EÚ v modernizácii a rozvoji ich systémov odborného vzdelávania.

4 ŽIVOTNÉ PODMIENKY

4.1 Prehľad životných podmienok v Európe

Kvalita života – na čele programu sociálnej politiky EÚ
Priaznivé životné podmienky závisia od celého radu faktorov, ako napríklad kvalita zdravotníckych služieb, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo kvalitné dopravné možnosti, uvádzané len ako ukážka niektorých aspektov, ktoré ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov. Cieľom EÚ je neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať nové výzvy súčasnej Európy, ako napríklad sociálne vylúčené osoby alebo starnutie obyvateľstva.

Zamestnanosť v Európe
Zlepšovanie pracovných príležitostí v Európe je pre EK hlavnou prioritou. S vyhliadkou na vyriešenie problému nezamestnanosti a zvýšenie mobility medzi zamestnaniami a regiónmi sa rozvíja a implementuje množstvo iniciatív na úrovni EÚ na podporu európskej stratégie zamestnanosti.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v EÚ
Zdravie má neoceniteľnú hodnotu, ovplyvňuje každodenný život ľudí a je preto dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Zdravé prostredie je nevyhnutné pre náš individuálny a profesionálny rozvoj a občania EÚ majú stále väčšie nároky, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a poskytovanie vysokokvalitných služieb zdravotnej starostlivosti. Pri cestovaní v rámci EÚ požadujú rýchly a jednoduchý prístup k lekárskemu ošetreniu. Zdravotné politiky EÚ sa zameriavajú na riešenie týchto potrieb.

Súčasný Program EU4Health (2021 – 2027), založený smernicou EÚ 2021/522, je ambicióznou reakciou EÚ na pandémiu COVID-19.

Vzdelávanie v EÚ
Vzdelávanie v Európe má hlboké korene a je veľmi rôznorodé. Už v roku 1976 sa ministri školstva rozhodli zriadiť informačnú sieť na lepšie pochopenie vzdelávacích politík a systémov vo vtedajšom Európskom spoločenstve deviatich krajín. To odrážalo zásadu, že špecifický charakter vzdelávacieho systému v ktoromkoľvek členskom štáte by sa mal plne rešpektovať, pričom by sa mala zlepšiť interakcia medzi systémami vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti. Eurydice, informačná sieť o vzdelávaní v Európe, oficiálne začala svoju činnosť v roku 1980. V roku 1986 sa spustením programu Erasmus pozornosť odklonila od informačných výmen a zamerala sa na študentské výmeny, ktoré sa pokladajú za jednu z najúspešnejších iniciatív v EÚ.

Doprava v EÚ
Doprava bola jednou z prvých spoločných politík vtedajšieho Európskeho spoločenstva. Od roku 1958, keď nadobudla platnosť Rímska zmluva, sa dopravná politika EÚ zameriavala na odstraňovanie cezhraničných prekážok medzi členskými štátmi a tak umožnila rýchlejší, efektívnejší a lacnejší pohyb osôb a tovaru. Táto zásada je úzko spojená s ústredným cieľom EÚ vytvoriť dynamickú ekonomiku a súdržnú spoločnosť.

Schengenský priestor
Schengenský dohovor nadobudol účinnosť v marci 1995, zrušil hraničné kontroly v priestore signatárskych štátov a vytvoril jednotné vonkajšie hranice, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel.

Letecká doprava
Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave prinieslo nižšie cestovné a širší výber prepravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ vytvorila aj súbor práv na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s leteckými cestujúcimi.
Práva leteckých cestujúcich
Ako letecký cestujúci máte určité práva, pokiaľ ide o informácie o letoch a rezervácie, poškodenie batožiny, meškania, zrušenia letov, odmietnutie nástupu do lietadla, odškodnenie v prípade nehody alebo problémy s organizovanými dovolenkami. Tieto práva sa uplatňujú na pravidelné a charterové lety, domáce aj medzinárodné, z letiska EÚ alebo na letisko EÚ z letiska mimo územia EÚ, keď sú prevádzkované leteckou spoločnosťou EÚ.

Železničná doprava

4.2 Politický, administratívny a právny systém

Litovská republika je parlamentná demokratická republika. Štát riadi parlament (Seimas), prezident, vláda a súdy. Právomoci vládnych orgánov sú obmedzené ústavou a vládne orgány musia slúžiť ľuďom.

Litovský parlament, známy ako Seimas, je legislatívna moc, ktorú tvorí 141 členov, ktorí sú volení priamo a tajne na štvorročné obdobie. Parlament sa považuje za zvolený ak je zvolených najmenej 3/5 členov. Prvé zasadnutie novozvoleného parlamentu zvoláva prezident najneskôr do 15 dní po voľbách. Členovia parlamentu sú volení na obdobie 4 rokov. Štruktúra a rokovací poriadok parlamentu sú stanovené v jeho stanovách. Parlament prejednáva, schvaľuje a vydáva zákony, schvaľuje alebo odvoláva predsedu vládu navrhnutého prezidentom, kontroluje činnosť vlády, schvaľuje štátny rozpočet a dohliada na jeho čerpanie, určuje  národné dane, vyhlasuje komunálne voľby, ratifikuje medzinárodné zmluvy uzatvorené Litovskou republikou. Na preskúmanie návrhov zákonov parlament zriaďuje výbory, menej závažné otázky sú preskúmané (stálymi a ad hoc) komisiami. Práva a povinnosti členov parlamentu sú definované v štatúte parlamentu.

Prezident Litovskej republiky je volený všeobecným hlasovaním na obdobie 5 rokov. Prezident navrhuje kandidáta na funkciu premiéra na schválenie parlamentu. Prezident nesmie byť zvolený na viac ako dve funkčné obdobia za sebou.

Ústava ustanovuje, že v Litve je spravodlivosť vykonávaná výlučne súdmi. Sudcovia a súdy konajú nezávisle. Sudcovia, ktorí rozhodujú o veci sú viazaní platnými právnymi predpismi. Súdy sú v Litovskej republike členené na všeobecné súdy (Najvyšší súd, Odvolací súd, Krajské a Okresné súdy) a špecializované správne súdy (Najvyšší správny súd a Regionálne správne súdy).
Polícia je administratívna inštitúcia zodpovedná za právo a poriadok v krajine. Polícia má dve odvetvia: administratívne, zodpovedné za verejný poriadok a právne, zodpovedné za dodržiavanie zákona.

ODKAZY:
Snem Litovskej republiky
Prezident Litovskej republiky 
Politické strany
Vláda Litovskej republiky
Najvyšší súd

4.3 Príjmy a dane

Litovská vláda stanovuje minimálnu hodinovú mzdu na 5,14 € a minimálnu mesačnú mzdu na 840 €. Hodinová mzda alebo mesačná mzda zamestnanca nesmie byť nižšia ako minimálna hodinová mzda alebo minimálna mesačná mzda stanovená vládou.
Minimálna mesačná mzda zamestnanca sa môže vyplácať iba za manuálnu prácu.
Priemerná hrubá mesačná mzda v 4. štvrťroku 2022 bola 1 887,80 €.
V Litve musia dane platiť iba osoby s trvalým pobytom; osoby, ktoré tu nemajú trvalý pobyt platia dane v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa Štátneho fondu sociálneho poistenia mali najvyššie priemerné príjmy v Litve vo februári 2023 riadiaci pracovníci letovej prevádzky s 5 557,30 EUR, za nimi nasledovali pracovníci na vedúcich pozíciách vo finančných a poisťovacích službách so 4 544,80 EUR, pracovníci na vedúcich pozíciách v IT a komunikačných službách so 4 008,50 EUR, sudcovia s 3 724,20 EUR a vývojári softvéru s 3 682,40 €.

Dane, ktoré tvoria litovský daňový systém, sú uvedené v článku 13 zákona o daňovej správe. Rozlišujú sa tieto základné dane: daň z príjmu fyzických osôb, daň z príjmu, daň z pridanej hodnoty, daň z nehnuteľností, daň z pozemkov, dedičská daň, daň z lotérie a hazardných hier a spotrebná daň.

Na dane zaplatené zamestnancami v roku 2023 sa uplatňujú tieto sadzby:

1. príspevky na štátne sociálne poistenie (SSI) 19,5%
2. daň z príjmu fyzických osôb (PIT) 20% (keď príjem nepresahuje 60 priemerných miezd, t.j.101 094 EUR ročne), 32% (ak príjem presahuje 60 priemerných miezd)
3. príspevky na povinné zdravotné poistenie 6,98%

Príspevky na štátne sociálne poistenie. Hlavným cieľom systému štátneho sociálneho poistenia je zabezpečiť poistencom príjem v prípade práceneschopnosti z dôvodu choroby, materskej dovolenky, vysokého veku, neschopnosti pracovať alebo iných prípadov. Tieto dane pokrýva zamestnávateľ aj zamestnanec. Príspevky platia aj samostatne zárobkovo činné osoby, osoby vykonávajúce činnosti založené na obchodných licenciách, licenčných dohodách a iné.

Daň z príjmu fyzických osôb (PIT). Vypočíta sa na základe prijatých príjmov a iných príjmov nesúvisiacich s prácou (predaj majetku, atď.). Osoby zamestnané na základe pracovných zmlúv podliehajú dani z príjmu fyzických osôb odpočítanej od ich miezd (daň platí zamestnávateľ), zatiaľ čo samostatne zárobkovo činné osoby musia platiť túto daň sami. Trvalí a prechodní obyvatelia Litvy, ktorí poberajú príjem, podliehajú PIT vypočítanému na základe príjmu získaného v Litve.

Príspevky na povinné zdravotné poistenie (CHI). Osoby, ktoré majú platené povinné zdravotné poistenie majú nárok na prístup ku službám zdravotného poistenia bezplatne (väčšina služieb). Ak osoba nie je poistená, musí pokryť náklady na liečbu sama. Osoby, ktoré automaticky podliehajú povinnému zdravotnému poisteniu sú osoby zamestnané na základe pracovných zmlúv, neplnoleté osoby, dôchodcovia, nezamestnaní a registrovaní v službách zamestnanosti, osoby na materskej dovolenke, študenti, znevýhodnené osoby a osoby poskytujúce starostlivosť.

DPH je daň uplatniteľná na tovar a služby. Sadzby DPH v Litve: štandardná sadzba DPH je 21%, znížená sadzba je 9%, 5% a 0%. Prípady, v ktorých sa uplatňujú znížené sadzby DPH sú na webovej stránke Pridėtinės vertės mokestis – VMI

Rezidenti Litvy musia každý rok do 2. mája vykázať príjem a zaplatené dane za predchádzajúci rok (napríklad do 2.mája 2023 musia vykázať príjem prijatý v roku 2022). Rezidenti musia vykázať domáci aj zahraničný príjem za predpokladu, že osoba sa považuje za trvalého rezidenta Litvy počas obdobia, za ktoré sa vykazuje príjem:

1. deklarované bydlisko osoby je v Litve, alebo
2. osobné, sociálne alebo hospodárske záujmy osoby sa nachádzajú v Litve a nie v inej krajine počas zdaňovacieho obdobia, alebo
3. osoba sa v Litve zdržiava počas zdaňovacieho obdobia celkovo 183 dní alebo viac, alebo
4. iné prípady ustanovené v článku 4 zákona o dani z príjmu fyzických osôb

Preplatok dane, ktorý vzniká litovským rezidentom pracujúcim v zahraničí, sa môže získať späť zo štátu, v ktorom boli dane zaplatené alebo odpočítané. Preplatok dane sa získa späť zo zahraničného štátu vyplnením vyhlásenia o osobnom príjme. Uvedené vyhlásenie (žiadosť) by sa malo predložiť daňovej inšpekcii, kde bola daň zaplatená. K preplatku dane môže dôjsť z rôznych dôvodov v jednotlivých krajinách: štát podporuje vzdelávanie,  zobratie si pôžičky, nákup automobilov, zohľadňuje sociálne postavenie, príjem oslobodený od dane, odpracovaný čas atď.

ODKAZY:
Štátny daňový inšpektorát
Fond sociálneho zabezpečenia
Ministerstvo financií Litovskej republiky

4.4 Životné náklady

Disponibilný príjem na domácnosť v roku 2021 bol v priemere 1 464 EUR za mesiac a tento príjem na člena domácnosti bol v priemere 697 EUR za mesiac. V roku 2021 vynaložili domácnosti takmer tretinu celkových výdavkov na spotrebu potravín a nealkoholických nápojov (okrem peňazí vynaložených v kaviarňach, reštauráciách, jedálňach). To predstavovalo v priemere 131 EUR na osobu za mesiac. Počas piatich rokov sa výdavky na jedlo v reštauráciách, kaviarňach, jedálňach zvýšili 2,2-krát a v roku 2021 dosiahli priemernú hodnotu 22 EUR na osobu za mesiac.

Výdavky na bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné druhy palív predstavovali 67 EUR na osobu mesačne: 71 EUR v mestských oblastiach a 58 EUR vo vidieckych oblastiach. Náklady na rekreáciu a kultúru v roku 2021 predstavovali 21 EUR na osobu mesačne: 24 EUR v mestských oblastiach a 17 EUR vo vidieckych oblastiach. Výdavky na dopravu predstavujú 12% celkových výdavkov na spotrebu.

ODKAZY:
Štatistický úrad

4.5 Ubytovanie

V Litve sa môžete ubytovať v hoteli, prenajať si dom, byt, alebo kúpiť byt alebo dom. Pri kúpe alebo prenájme domu majte všetky právne dokumenty v poriadku. O pomoc môžete požiadať realitnú kanceláriu, právnika alebo notára. Cesty hľadania ubytovania sú tiež osobné kontakty, pomoc priateľov, kolegov, známych, príbuzných alebo obchodných partnerov. Prípadne môžete zverejniť svoj vlastný osobný inzerát o tom, aký typ ubytovania hľadáte.
Ceny nájomného sú rôzne. Záleží od mesta, lokality, stavu opráv budovy ( či sa byt sa nachádza v starej budove, zrekonštruovanej budove alebo novej budove), stavu opráv bytu (či bol byt prerábaný), počtu izieb, dostupnosti parkovania.

Vo Vilniuse priemerný mesačný prenájom 1 – izbového bytu stojí  410 € a viac, 2 – izbového bytu 650 € a viac. V Kaunase priemerný mesačný prenájom 1 – izbového bytu začína na 320 € a 2 – izbového bytu  na 470 €.  V Klaipeda priemerný mesačný prenájom za 1 – izbový byt stojí 300 € a za 2 – izbový byt okolo 400 €. V Šiauliai sú ceny za prenájom bytov  podobné tým v Klaipeda, priemerný mesačný prenájom za 1 – izbový byt stojí okolo 300 – 350 €.

ODKAZY:
Banky
www.lb.lt
www.seb.lt
www.swedbank.lt
www.luminor.lt

4.6 Zdravotníctvo

Všetci litovskí rezidenti, ktorí platia príspevky na povinné zdravotné poistenie alebo sú za nich platené, majú nárok na liečebné služby, lekárske konzultácie a iné služby poskytované v zdravotníckych zariadeniach bezplatne za predpokladu, že tieto služby spĺňajú požiadavky schválené ministrom zdravotníctva a zdravotnícke zariadenia  uzavreli zmluvu s územným fondom zdravotného poistenia. Štátne zdravotnícke inštitúcie  poskytujú bezplatnú liečbu poisteným osobám s výnimkou prípadov, ktoré nie sú kryté z fondu povinného zdravotného poistenia. Zdravotnícke služby poskytované v súkromných zdravotníckych zariadeniach sú spoplatnené. Niektoré súkromné zdravotnícke zariadenia môžu  poskytovať služby bezplatne osobám s povinným zdravotným poistením.

Kde a ako dlho čakať na poskytovanie zdravotníckych služieb? 10. deň každý mesiac zariadenia  zdravotnej starostlivosti evidujú čakacie zoznamy pre služby, ktoré podliehajú monitorovaniu, informácie z týchto čakacích zoznamov sa potom zverejňujú na ich webovej stránke a predložia sa územnému fondu zdravotného poistenia.

Zdravotnícke služby v cudzom jazyku. Úradným jazykom v litovských zdravotníckych službách je litovčina. V závislosti od kvalifikácie odborníkov sa však konzultácie môžu poskytovať v angličtine, ruštine a poľštine. Spravidla  mladí špecialisti alebo zdravotnícky personál súkromných zdravotníckych zariadení hovorí anglicky.

Pohotovostné služby sú poskytované zariadeniami pohotovostnej zdravotnej starostlivosti s cieľom poskytnúť včasnú lekársku pomoc v mieste pobytu pacienta a v prípade potreby prepraviť chorú alebo zranenú osobu do zariadenia zdravotnej starostlivosti. Pohotovostné služby sú poskytované nepretržite a každému (poistenému aj nepoistenému). V prípade potreby pohotovostnej služby volajte telefónne číslo 112.

Bezplatné stomatologické služby. 
Stomatologické služby sú úplne alebo čiastočne hradené z fondu povinného zdravotného poistenia, ak sú pacienti poistení. V prípade potreby zubného ošetrenia by sa malo najprv vyhľadať zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba registrovaná. Ak zariadenie nemá zubného lekára, malo by poskytnúť informácie o zubných ordináciách, ktoré poskytujú bezplatné zubné služby osobám zaregistrovaným v tejto inštitúcii. Stomatologickí pacienti môžu platiť za plomby alebo iné zubné materiály, lieky a jednorazové pomôcky. Výnimka sa vzťahuje na deti, študentov do 24 rokov, ako aj na sociálne znevýhodnené osoby. Nemusia platiť za materiály a jednorazové pomôcky používané na zubnú starostlivosť.

Výnimky – zoznam platených služieb
Procedúry, ktoré priamo nesúvisia s liečbou chorôb alebo chorôb, ktoré nie sú hradené z fondu povinného zdravotného poistenia, poskytujú zdravotnícke zariadenia za úhradu. Zoznam služieb, za ktoré pacienti musia platiť schvaľuje minister zdravotníctva. Zoznam zahŕňa akupunktúru a manuálnu terapiu, zdravotné kontroly pri ceste do zahraničia, kúpe zbrane, získaní vodičského preukazu a rekreačnej leteckej licencie, doplnkové ošetrenia a starostlivosť o pacientov, potrat, operácie plastickej chirurgie a kozmetické procedúry, zubné implantácie a iné služby. Samotné zdravotnícke zariadenia musia prijať jasné postupy pre poskytovanie platených služieb a sprístupniť ich pacientom.

Ďalšie výnimky, kedy sa môže vyžadovať platba
Ak si pacienti, ktorí majú nárok na bezplatné zdravotné služby, vyberú z vlastných možností, bez doporučenia lekára, cenu týchto vyšetrení si hradia sami. V týchto prípadoch by mal byť výber pacienta odôvodnený a jasne špecifikovaný (dokumentáciou vybraných vyšetrení) a potvrdený podpismi pacienta a lekára v zdravotníckych záznamoch. Služba sa platí v zdravotníckom zariadení a pacientovi sa vydá potvrdenie o platbe. V takom prípade ak si pacient z vlastnej iniciatívy vyberie drahšie služby, zaplatí rozdiel medzi skutočnými a základnými cenami v zdravotníckom zariadení. V prípade nejasností sa doporučuje riešiť problém v zdravotníckom zariadení.
Tí, ktorí sa rozhodnú prísť na lekárske vyšetrenie do Litvy, by sa mali oboznámiť s postupom náhrady nákladov na zdravotnú starostlivosť v krajine, v ktorej sú poistení a zistiť si či sa vyžaduje predchádzajúce povolenie. Tieto informácie poskytuje národné kontaktné miesto pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť.

Obstarávanie liekov
Poistencom sa uhrádzajú náklady na lieky a zdravotnícke pomôcky, ktoré sú určené na ambulantnú starostlivosť.  Lieky na lekársky predpis sa predávajú v súlade s predpismi lekárov, zatiaľ čo lieky bez lekárskeho predpisu sa môžu kupovať voľne. Lieky sa predávajú v lekárňach.

ODKAZY:
Ministerstvo zdravotníctva Litovskej republiky
Národný fond zdravotného poistenia 
Systém predbežnej registrácie pacienta

4.7 Systém vzdelávania

Litovský vzdelávací systém tvoria tieto úrovne:

1. všeobecné vzdelávanie (zahŕňa predškolské, základné, nižšie stredné a vyššie stredné)
2. odborné vzdelávanie a príprava
3. vyššie vzdelávanie

Všeobecné vzdelávanie
Trvanie všeobecného vzdelávania je 12 rokov, pričom stupne vzdelávania sú štruktúrované 4 + (4 + 2) + 2, t. j. primárne + nižšie stredné + vyššie stredné. Základné vzdelávanie trvá 4 roky, nižšie stredné 6 rokov a vyššie stredné 2 roky. Vzdelávanie je povinné do veku 16 rokov.

Po ukončení nižšieho stredného vzdelávania môžu žiaci požiadať o vyššie stredné vzdelávanie alebo sa zapísať na odborné vzdelávanie a prípravu. Nižšie a vyššie stredoškolské vzdelávanie sa môže ukončiť aj prostredníctvom odborného vzdelávania a prípravy, ktoré primerane integrujú študijný program nižšieho alebo vyššieho stredoškolského vzdelávania.

Nižšie a vyššie stredoškolské vzdelanie je súčasťou litovského kvalifikačného rámca a spadá pod úrovne 3 a 4, ktoré sa rovnajú úrovniam 3 a 4 európskeho kvalifikačného rámca.

Po absolvovaní vyššieho stredoškolského vzdelávania a absolvovaní maturitných skúšok sa žiakom udelí maturita ako dôkaz vyššieho stredoškolského vzdelania. Maturita je jedinou kvalifikáciou, ktorá umožňuje prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu. Maturita oprávňuje študentov uchádzať sa o štúdium v inštitúciách vyššieho vzdelávania (univerzity a vysoké školy). Viac informácií o všeobecnom vzdelávaní a jeho úrovniach je k dispozícii na  stránke ministerstva školstva, vedy a športu.

Odborné vzdelávanie a príprava
Odborné vzdelávanie a príprava zahŕňa nižšie a vyššie odborné vzdelávanie a prípravu. Nižšie odborné vzdelávanie a príprava sú určené na získanie prvej kvalifikácie a môže byť len formálne. Jeho učebné osnovy sú určené pre osoby nad 14 rokov.

Žiaci, ktorí ukončili stredoškolské vzdelanie paralelné s učebnými osnovami odborného vzdelávania a prípravy, dostávajú osvedčenie o nižšom stredoškolskom vzdelaní. Žiaci, ktorí ukončili vyššie stredoškolské vzdelávanie a absolvovali maturitné skúšky, dostávajú maturitné vysvedčenie a tí, ktorí neukončili všeobecné vzdelávanie alebo neabsolvovali maturitné skúšky, získavajú potvrdenie o študijných výsledkoch.

Vyššie odborné vzdelávanie a príprava sú určené na zlepšenie už získanej kvalifikácie, získanie novej kvalifikácie alebo získanie spôsobilosti potrebnej na výkon určitej práce. Vyššie odborné vzdelávanie a príprava môže byť formálne aj neformálne.

Po ukončení vyššieho odborného vzdelávania a prípravy študenti získajú kvalifikáciu 1. až 4. stupňa litovského kvalifikačného rámca (1. až 4. stupeň európskeho kvalifikačného rámca). Od roku 2015 sa študentom po ukončení študijných programov odborného vzdelávania a prípravy udeľuje osvedčenie o odbornom vzdelaní.

Cieľom odborného vzdelávania a prípravy je profesionál, ktorý vykonáva odborné činnosti. Získaná kvalifikácia môže byť uznaná ako súčasť ďalšieho stupňa vzdelávania a odbornej prípravy. Táto kvalifikácia neumožňuje prístup k vyššiemu vzdelávaniu (na rozdiel od maturitného vysvedčenia).

Štúdium na litovských školách vyššieho vzdelávania sa môže uskutočňovať v rámci študijných programov, ktoré vedú alebo nevedú k získaniu titulu. Študijné programy udeľujúce tituly sa študujú na vysokých školách a na univerzitách. Existujú tri stupne štúdia:

• bakalárske 
• magisterské
• doktorské 

Vstupné body pri prijímacom procese sa vypočítajú na základe  ukončeného stredoškolského vzdelania, výsledkov skúšok a ďalších dodatočných údajov o osobe (športové výsledky, školské olympijské súťaže, medzinárodné súťaže, atď.). Toto hodnotenie slúži ako základ pre vytvorenie zoznamu uchádzačov. Úspešní uchádzači sú vybraní výberovým procesom a berie sa do úvahy počet dostupných miest pre konkrétnu profesiu.

Prijatie na súkromné a štátne vysoké školy sa líši. Súkromné univerzity a vysoké školy sa môžu rozhodnúť prijať uchádzačov bez výberového procesu.

Poplatky

V Litve je vzdelávanie, s výnimkou súkromných vzdelávacích inštitúcií, bezplatné. Rodičia platia za dodatočné služby ako je strava a starostlivosť o deti po vyučovaní.

Všetkým žiakom, či už chodia do súkromnej alebo verejnej vzdelávacej inštitúcie, je poskytnutý „školský kôš“. Ide o finančné prostriedky pridelené na vzdelávanie. Finančné prostriedky pre štátnu alebo obecnú školu prideľuje štát/obec. V prípade neštátnej školy finančné prostriedky poskytuje zakladateľ školy a poplatok platia rodičia. Školu môžu podporovať sponzori.

Jazyk je zvyčajne litovský. Existujú vzdelávacie inštitúcie, ktoré poskytujú vzdelávanie v iných jazykoch: anglický, ruský, poľský, francúzsky, nemecký, bieloruský, atď.

Osoby, ktoré majú vysokoškolský diplom a / alebo kvalifikáciu získanú v zahraničí a chcú študovať alebo pracovať v Litve, možno budú musieť požiadať zodpovedné orgány o posúdenie a uznanie zahraničného diplomu a kvalifikácie v Litve.  Odbornú kvalifikáciu možno uznať iba vtedy, ak je toto povolanie regulované v Litve. O akademické uznanie zahraničných diplomov musia držitelia požiadať Centrum pre posúdenie kvality vo vysokoškolskom vzdelávaní.
Informácie o možnostiach vzdelávania v Litve poskytuje systém informácií, konzultácií a poradenstva (AIKOS). AIKOS pomáha užívateľom (žiakom, študentom, zamestnancom a ostatným zainteresovaným stranám) plánovať štúdium alebo odbornú kariéru poskytovaním informácií o profesiách, kvalifikácii, študijných a vzdelávacích programoch, vzdelávacích inštitúciách, pravidlách prijímania, vzdelávacích licenciách, dodatkoch k Europass certifikátu, štatistikách o voľných pracovných miestach, atď.

ODKAZY:
Informácie pre rodičov pre predškolské vzdelávanie

4.8 Kultúrny a spoločenský život

Litva je krajinou rozsiahlych zelených plání s mnohými chránenými prírodnými oblasťami, lesmi, jazerami a riekami. Litva má jedinečné pobrežie, ktoré je plné krásnych pieskových pláží a tiež Kurskú kosu,  ktorá oddeľuje Kurskú lagúnu od Baltského mora.

Pokiaľ ide o voľnočasové aktivity v prírode, aktívne trávenie voľného času v Litve sa stáva čoraz obľúbenejším. Aktivity zahŕňajú túry pešo alebo na bicykloch, kanoistiku a kajakovanie, plachtenie na ľade alebo lyžovanie. Ľudia sa čoraz viac zaujímajú o golf, skákanie padákom alebo bungee jumping a lety balónom.

Litovské mestá sú známe svojím architektonickým dedičstvom, úzkymi uličkami a hipsterskými loftami, v ktorých sa nachádzajú koncertné sály, kiná a divadlá, ako aj veľkou rozmanitosťou nočných klubov a miest, ktoré nikdy nespia.

Viac informácií o tom, čo je možné vidieť a robiť v Litve, je k dispozícii na www.lithuania.travel

Divadlo je jedným z hlavných oblastí kultúry v Litve.  Litva sa môže pochváliť veľkým počtom vynikajúcich režisérov, hercov a profesionálnych i amatérskych divadelných skupín, ktoré sú známe v zahraničí, sú vysoko rešpektované a pritiahnu publikum.  Litovské divadlo si získalo medzinárodné uznanie, služby režisérov sú často vyhľadávané hlavnými divadlami vo svete.

V Litve sa počas celého roka konajú rôzne folklórne festivaly. Fašiangový utorok je deň rozlúčky so zimou a vítania jari. Čoskoro potom, Kaziukas trh začiatkom marca zaplní trhoviská, námestia a ulice množstvom ručne vyrobeného tovaru od miestnych remeselníkov, vrátane výrobkov z dreva, keramiky a ľanu. Na Kvetnú nedeľu sa  trávy a sušené kvety viažu do tradičných kytíc (” Verbos “). Noc sv. Jána pripadá na 24. júna, najkratšiu noc v roku. Hudobný festival sa koná každé štyri roky vo Vilniuse v polovici leta. Informácie o festivaloch sú k dispozícii na www.renginiai.kasvyksta.lt 

ODKAZY:
Litovské noviny:
www.lrytas.lt
www.delfi.lt
www.bns.lt
www.alfa.lt
www.diena.lt
www.15min.lt

Mobilní telefónni operátori:
www.telia.lt
www.bite.lt
www.tele2.lt
Pošta

4.9 Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtia)

Narodenie, úmrtie, manželstvo, rozvod, adopcia, uznanie a určenie rodičovstva, zmena mena, priezviska a štátnej príslušnosti a zmena pohlavia sú registrované na matričnom úrade. Konzulárne úrady Litovskej republiky sú oprávnené registrovať narodenie, sobáš a úmrtie štátnych príslušníkov Litovskej republiky.

Občania Litovskej republiky môžu podať žiadosti na matričné úrady cez online systém registračného centra.

Žiadosti sa môžu podávať cez online systém pre tieto služby: zaregistrovať narodenie; registrovať údaje dieťaťa narodeného v cudzej krajine; zaregistrovať uznanie rodičovstva; podať žiadosť o registráciu manželstva; zaregistrovať údaje o manželstve v cudzej krajine; zaregistrovať údaje o zrušení manželstva v cudzej krajine, zaregistrovať údaje o úmrtí v cudzej krajine; zrušiť záznam o občianskom statuse; získať späť záznam o občianskom statuse; zmeniť a doplniť záznam o občianskom statuse; zmeniť meno alebo priezvisko; vydať kópiu, prepis, výpis alebo osvedčenie záznamu o občianskom statuse; vydať osvedčenie potvrdzujúce, že neexistujú žiadne prekážky uzavretia manželstva.

Osoby, ktoré chcú uzavrieť manželstvo, musia podať písomnú žiadosť osobne. Podľa litovského práva je manželstvo povolené medzi dospelými osobami opačného pohlavia. K žiadosti o uzavretie manželstva musia byť priložené rodné listy, pasy alebo povolenia na trvalý pobyt žiadateľov v Litovskej republike. Rozvedená osoba musí predložiť aj osvedčenie o rozvode, zatiaľ čo vdova (vdovec) musí predložiť úmrtný list manžela. Pri podávaní žiadosti o registráciu manželstva musí cudzí štátny príslušník predložiť aj doklad vydaný príslušným orgánom dotknutej krajiny, ktorý potvrdzuje, že neexistujú žiadne prekážky uzavretia manželstva. Tento dokument musí byť preložený do litovčiny. Osoby, ktoré chcú uzavrieť manželstvo, musia predložiť písomnú žiadosť o registráciu a rodné listy, pasy a osvedčenia o uzavretí manželstva alebo úmrtí, ak nie sú zosobášené prvýkrát.

Zrušenie manželstva sa musí zaregistrovať na matrike v okrese, v ktorom sa nachádza súd, ktorý vydal rozhodnutie o rozvode; matrika zaznamená rozvod, vydá osvedčenie o rozvode a na tento účel vloží údaj do pasov rozvedených strán. Manželstvo úradne zaniká po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia a doručení cestovného pasu, výpisu z právoplatného súdneho rozhodnutia a dokladu o zaplatení štátneho poplatku.

Úmrtie sa zapisuje do matriky alebo do občianskej farnosti (inej ako občianske farnosti obecných centier) v mieste bydliska alebo úmrtia, alebo na konzuláte v Litovskej republike na základe lekárskeho úmrtného listu. Úmrtie sa zaregistruje zápisom a vystavením úmrtného listu. Po registrácii úmrtia osoby s trvalým pobytom v Litovskej republike sa vydá osvedčenie, ktoré umožňuje získanie príspevku na pohreb. Musí sa predložiť pas zosnulého a lekársky úmrtný list.

4.10 Doprava

Geografická poloha Litvy z nej robí tranzitnú krajinu medzi západnou Európou a krajinami Spoločenstva nezávislých štátov a severojužný dopravný koridor. Medzinárodné letisko vo Vilniuse je dobre vybavené na odbavovanie cestujúcich a lietadiel. Litva je tiež železničnou tranzitnou krajinou. Autá sú hlavným dopravným prostriedkom využívaným v cestovnom ruchu; existuje 50 diaľničných trás spájajúcich Litvu s ostatnými európskymi krajinami.

Geografická poloha Litvy tiež znamená, že ju pretínajú dva paneurópske dopravné koridory: koridor I Tallinn – Riga – Kaunas – Varšava prebiehajúci zo severu na juh a jeho prepojenie IA Šiauliai – Kaliningrad – Gdansk; a prepojenia IXB Kyjev – Minsk – Vilnius – Kaunas – Klaipėda a IXD Kaunas – Kaliningrad koridoru IX vedúceho z východu na západ.

Cestné dane

Účastníci cestnej premávky musia mať platnú elektronickú diaľničnú známku pred vjazdom na spoplatnené úseky ciest A1 – A18 autobusom (kategórie vozidiel M2 – M3), nákladnými vozidlami (kategórie vozidiel N1 – N3) a ich kombináciami a špeciálnymi vozidlami.

Elektronická diaľničná známka je elektronický záznam úhrady poplatku za používanie cesty v Národnom cestnom informačnom systéme, ktorý potvrdzuje úhradu poplatku za používanie ciest a udeľuje právo užívať spoplatnené úseky pozemných komunikácií v stanovenej lehote. Viac informácií nájdete na www.keliumokestis.lt

Hlavné mestské centrá Litvy majú dobre rozvinuté systémy verejnej autobusovej dopravy. Vilnius a Kaunas majú tiež trolejbusy. V mestských oblastiach premáva verejná doprava približne od 5.00 do 23.00 hod. Jednosmerné cestovné lístky (nie v každom meste) na určitú dobu sa bežne používajú v mestskej hromadnej doprave v Litve. Zľavnené lístky na mestskú hromadnú dopravu sú k dispozícii v celej krajine. Jednosmerné lístky na autobus/trolejbus stoja 1 €.

Cestovné poriadky a ceny medzimestských a medzinárodných autobusových liniek
Cestovné poriadky a ceny vlakov

Litovské vodné cesty zahŕňajú prístav Klaipeda a vnútrozemskú vodnú cestu pozdĺž rieky Nemunas až po Klaipedu a Kurskú lagúnu.

Litva má štyri medzinárodné letiská: civilné Vilnius, Kaunas, Palanga a Šiauliai vojenské letisko. Nasledujúce letecké spoločnosti majú  pravidelné lety do Litvy: Aeroflot, Belavia, Getjet, Finnair, Air Baltic, Lufthansa, LOT Polish Airlines, Austrian Airlines, SAS, Brussels Airlines, Wizzair, Lauda, Norwegian, UIA, Turkish Airlines a Ryanair.

ODKAZY:
Litovská správa ciest

5 SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE A POISTENIE

Vaše práva sociálneho zabezbečenia v Litve