Životné a pracovné podmienky v Dánsku

Dánske služby zamestnanosti (Jobcenters)
Ak sa nachádzate v Dánsku a hľadáte si prácu, môžete bez registrácie a bezplatne získať pomoc a prehľad miestnych pracovných príležitostí na miestnom úrade práce (Jobcenter).

V celej krajine je 94 týchto Jobcentier. Sú teda zastúpené takmer vo všetkých 98 samosprávnych obciach krajiny (municipality). Niektoré samosprávne obce však spolupracujú s inými samosprávnymi obcami, a preto nemajú vlastné Jobcenter.

Jobcentrá poskytujú pomoc, ktorá uľahčuje vaše osobné vyhľadanie práce, čo znamená, že vám môžu poskytnúť rady a usmernenia, ako aj pomôcť vám využívať možnosti, ktoré sú k dispozícií pri hľadaní práce.

Webová stránka www.jobnet.dk je online služba, ktorú prevádzkujú dánske Jobcentrá pre uchádzačov o zamestnanie a zamestnávateľov v celej krajine. Tu si môžete zaregistrovať svoj životopis, priradiť si sprostredkovateľa práce a vyhľadať voľné pracovné miesta v rozsiahlej databáze pracovných miest.

Nájdite si svoje miestne Jobcenter na jobnet.dk alebo nájdite ďalšie informácie o hľadaní práce v Dánsku na workindenmark.dk.

Workindenmark
Workindenmark je verejná služba zamestnanosti pre dánske spoločnosti a medzinárodných zamestnancov, ktorá pozostáva z centra v Odense a portálu www.workindenmark.dk. Workindenmark je doplnkom k národnej náborovej službe, ktorú už poskytujú dánske úrady práce (Jobcentrá).

Workindenmark poskytuje cielené náborové služby pre odvetvia a spoločnosti, ktoré potrebujú vysokokvalifikovaných kandidátov.

Workindenmark ponúka náborové služby uchádzačom o zamestnanie a všetkým typom spoločností, ktoré sa uchádzajú o prácu v Dánsku alebo prijímajú medzinárodnú pracovnú silu.

Portál www.workindenmark.dk ponúka nasledujúce služby:

Databázu pracovných miest, ktorá vám umožňuje vyhľadávať vo veľkom počte voľných pracovných miest v anglickom jazyku v Dánsku, ako aj zriadiť si pracovného agenta, ktorý vás bude informovať o relevantných pracovných príležitostiach.

Informácie v angličtine týkajúce sa pracovných podmienok, daní, mzdy, zdravotného poistenia, registračných dokladov, povolení na pobyt a prácu, života v Dánsku atď.

1.2 Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Žiadať o prácu v Dánsku sa výrazne nelíši od žiadosti o prácu v iných krajinách. V podstate existujú štyri spôsoby, ako sa uchádzať o prácu v Dánsku:

Žiadate o prácu uvedenú v aktuálnom pracovnom inzeráte

Žiadate o zamestnanie v spoločnosti, pre ktorú máte záujem pracovať

Vložíte váš životopis do databázy

Žiadate o prácu cez vaše siete kontaktov

O žiadostiach o zamestnanie a pracovných pohovoroch:

Žiadosť o zamestnanie by nemala zaberať viac ako jednu jasne čitateľnú stranu formátu A4.

Vždy by ste mali priložiť životopis, v ktorom opíšete svoje predchádzajúce pracovné skúsenosti, vzdelanie, kurzy, odborné znalosti a záľuby.

Odporúča sa tiež priložiť všetky relevantné certifikáty o vzdelaní alebo školeniach a odporúčania od predchádzajúcich zamestnávateľov.

Žiadosť o zamestnanie slúži ako akési predjedlo. Mala by opísať vašu motiváciu pre podanie žiadosti o zamestnanie a poskytnúť predstavu o tom, prečo vás vaše predchádzajúce skúsenosti, odborná kvalifikácia a sociálne zručnosti robia najlepším kandidátom na danú prácu.

Zvyčajne dostanete od spoločnosti potvrdenie, že vašu žiadosť dostali. Definitívnu odpoveď však môžete očakávať až po uplynutí lehoty na podávanie žiadostí, po ktorej môžete byť pozvaní na pohovor.

V mnohých odborných oblastiach sa v procese náboru používajú rôzne typy testov, napr. osobnostné testy. Často sa uskutoční viac ako jeden pohovor.

Môžete tiež kedykoľvek kontaktovať Workindenmark pre radu a usmernenie.

2 PRESŤAHOVANIE SA DO INEJ KRAJINY

2.1 Pohyb tovaru a kapitálu

Voľný pohyb tovarov je jedným zo základných kameňov jednotného európskeho trhu. Odstránenie vnútroštátnych prekážok voľného pohybu tovaru v rámci EÚ je jednou zo zásad zakotvených v zmluvách EÚ. Z tradične protekcionistického hľadiska krajiny EÚ neustále zrušujú obmedzenia, aby vytvorili „spoločný“ alebo jednotný trh. Tento záväzok vytvoriť európsky obchodný priestor bez hraníc viedol k vytvoreniu väčšieho bohatstva a nových pracovných miest a globálne vytvoril EÚ ako svetový obchodný hráč spolu so Spojenými štátmi a Japonskom.

Napriek záväzku Európy odstrániť všetky prekážky vnútorného obchodu neboli harmonizované všetky odvetvia hospodárstva. Európska únia sa rozhodla regulovať na európskej úrovni odvetvia, ktoré by mohli predstavovať väčšie riziko pre európskych občanov – napríklad farmaceutiká alebo stavebné výrobky. Väčšina výrobkov (považovaných za „nižšie riziko“) podlieha uplatňovaniu tzv. Zásady vzájomného uznávania, čo znamená, že v zásade sa s každým výrobkom, ktorý sa legálne vyrába alebo uvádza na trh v jednom z členských štátov, môže voľne pohybovať a obchodovať v rámci vnútorného trhu EÚ.

Obmedzenia voľného pohybu tovaru

Zmluva o EÚ poskytuje členským štátom právo stanoviť obmedzenia voľného pohybu tovaru, ak existuje konkrétny spoločný záujem, ako je napríklad ochrana životného prostredia, zdravie občanov alebo verejná politika. To napríklad znamená, že ak vnútroštátne orgány členského štátu považujú dovoz výrobku za potenciálne ohrozenie verejného zdravia, verejnej morálky alebo verejného poriadku, môžu odmietnuť alebo obmedziť prístup na svoj trh. Príkladmi takýchto výrobkov sú geneticky modifikované potraviny alebo určité energetické nápoje.

Aj keď vo všeobecnosti nie sú žiadne obmedzenia na nákup tovaru v inom členskom štáte, pokiaľ sú určené na osobné použitie, pre určité kategórie výrobkov, ako sú alkohol a tabak, existuje rad európskych obmedzení.

Voľný pohyb kapitálu

Ďalšou podstatnou podmienkou fungovania vnútorného trhu je voľný pohyb kapitálu. Je jednou zo štyroch základných slobôd zaručených právnymi predpismi EÚ a predstavuje základ integrácie európskych finančných trhov. Európania teraz môžu spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ.Liberalizácia kapitálových trhov má zásadný význam v procese hospodárskej a menovej integrácie v EÚ. Bol to prvý krok k vytvoreniu Európskej hospodárskej a menovej únie (EMU) a spoločnej meny euro.

Výhoda

Zásada voľného pohybu kapitálu nielen zvyšuje efektívnosť finančných trhov v Únii, ale prináša aj množstvo výhod pre občanov EÚ. Jednotlivci môžu vykonávať veľké množstvo finančných operácií v rámci EÚ bez väčších obmedzení. Napríklad jednotlivci s obmedzenými obmedzeniami môžu ľahko si otvoriť bankový účet, kúpiť akcie, investovať alebo kúpiť nehnuteľnosti v inom členskom štáte. Spoločnosti EÚ môžu investovať, vlastniť a riadiť ďalšie európske podniky.

Výnimky

Určité výnimky z tejto zásady platia tak v členských štátoch, ako aj v tretích krajinách. Týka sa to najmä daní, obozretného dohľadu, aspektov verejnej politiky, prania špinavých peňazí a finančných sankcií dohodnutých v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ.Európska komisia naďalej pracuje na dokončení voľného trhu finančných služieb prostredníctvom zavádzania nových stratégií finančnej integrácie s cieľom uľahčiť občanom a spoločnostiam spravovať svoje peniaze v rámci EÚ.

2.2 Hľadanie ubytovania

Prevažná väčšina zamestnancov sa rozhodne pre prenájom bývania, najmä ak sa v Dánsku zdržiavajú kratšie. V závislosti od vašich financií a dĺžky pobytu si môžete zvoliť aj vlastníctvo bývania alebo jeho podielu. Viac informácií o sťahovaní si môžete prečítať na lifeindenmark.borger.dk.

Najmä vo veľkých mestách môže byť hľadanie vhodného bývania časovo náročné, a preto sa odporúča začať v dostatočnom predstihu, skôr ako budete očakávať, že ubytovanie budete potrebovať. Mali by ste si tiež uvedomiť, že ceny vo veľkých mestách (Kodaň, Odense, Aarhus a Aalborg) a ich okolí môžu byť podstatne vyššie ako vo zvyšku krajiny.

Hľadanie bývania:

Internet je zďaleka najužitočnejšou metódou hľadania bývania v Dánsku. Ponúka tiež výhodu, že môžete začať s hľadaním bývania ešte pred príchodom do Dánska.

Existuje množstvo bezplatných aj platených webových stránok a portálov, ktoré sprostredkúvajú bývanie. Webové stránky sú často štruktúrované tak, aby ste si mohli vyhľadávať bývanie na základe rôznych kritérií, napríklad podľa doby prenájmu, lokality, ceny a veľkosti. Na niektorých webových stránkach je tiež možné vytvoriť si vyhľadávací profil, aby ste mohli dostávať automatické aktualizácie e-mailom, keď sa nájde nové bývanie spĺňajúce vaše kritériá.

Najmä na bezplatných webových stránkach je často silná konkurencia o ponúkané bývanie a ak nájdete zaujímavú ponuku, oplatí sa okamžite kontaktovať poskytovateľa bývania.

Súkromné nájomné združenia často poskytujú nájomné bývanie medzinárodným pracovníkom na kratšie alebo dlhšie obdobie. Bývanie, ktoré nájomné združenia môžu ponúknuť, vlastnia Dáni, ktorí svoje bývanie určitý čas nepotrebujú, napríklad počas vyslania do zahraničia.

Ak si chcete kúpiť bývanie, môžete sa obrátiť na realitného makléra. Realitní makléri sú zodpovední za predaj bývania a môžu vám poskytnúť informácie, ako aj ukázať vám bývanie.

V mnohých prípadoch vám môže pomôcť aj váš zamestnávateľ. Mnohé väčšie pracoviská majú tiež dohody s relokačnými spoločnosťami, ktoré pomáhajú medzinárodným pracovníkom nájsť strednodobé aj trvalé bývanie.

2.3 Hľadanie školy

Deti s trvalým pobytom v Dánsku absolvujú 10-ročnú povinnú školskú dochádzku (folkeskole). Povinná školská dochádzka (folkeskole) je bezplatná a neexistujú žiadne požiadavky na prijatie. Dánsky verejný školský a vzdelávací systém je financovaný z daní, a preto je pre jednotlivých študentov bezplatný.

Rodiny s deťmi vo veku od 6 do 16 rokov dostanú automaticky informácie o školách a vzdelávaní po ich zaregistrovaní v registri obyvateľov (folkeregistret). Môžete tiež kedykoľvek kontaktovať vedenie školy v samosprávnom meste, do ktorej sa chcete presťahovať, a požiadať o radu a usmernenie o možnostiach, ktoré máte k dispozícii. Tu nájdete aj informácie o individuálnych ponukách pre hovoriacich cudzími jazykmi.

Existuje aj niekoľko súkromných škôl, medzi týmito medzinárodnými školami, ktoré sú čiastočne financované rodičmi. Prehľad medzinárodných škôl nájdete na webovej stránke dánskeho ministerstva pre deti a školstvo: Medzinárodné základné školy v Dánsku (uvm.dk).

Ak máte deti staršie ako 16 rokov, ktoré ukončili základnú a strednú školu vo svojej domovskej krajine, môžu mať nárok na vyššie stredoškolské vzdelanie v Dánsku. Informácie o postupoch zápisu a prípadných požiadavkách získate priamo od príslušnej inštitúcie.

Existuje niekoľko medzinárodných stredných škôl, ktoré ponúkajú programy IB (International Baccalaureate) špeciálne zamerané na zahraničných študentov. Prehľad medzinárodných vyšších stredných škôl nájdete na webovej stránke dánskeho ministerstva pre deti a školstvo: Medzinárodné vyššie stredné školy (uvm.dk).

V Dánsku je bežné, že obaja rodičia sú zamestnaní. Z tohto dôvodu existuje široký výber verejných služieb starostlivosti pre malé aj staršie deti, ktoré potrebujú mimoškolskú starostlivosť.

Samosprávne obce ponúkajú starostlivosť všetkým deťom v Dánsku – vo forme jaslí, predškolských zariadení alebo obecných denných služieb. Informácie o miestnych centrách starostlivosti o deti a školách získate od svojej samosprávnej obce (municipality).

Viac informácií a odkazov na školy, vládne orgány a vzdelávacie inštitúcie nájdete na stránke workindenmark.dk.

2.4 Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

Implementácia zásady voľného pohybu osôb, ktorá je jedným zo základných kameňov našej európskej výstavby, znamenala zavedenie série praktických pravidiel, ktoré zabezpečia, aby občania mohli voľne a jednoducho cestovať do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Cestovanie po EÚ vlastným autom sa stalo oveľa menej problematickým. Európska komisia stanovila sériu spoločných nariadení upravujúcich vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia vozidla a možnosť registrácie vášho vozidla v hostiteľskej krajine.

Váš vodičský preukaz v EÚ

EÚ zaviedla harmonizovaný vzor vodičského preukazu a ďalšie minimálne požiadavky na jeho získanie. To by malo pomôcť udržať nebezpečných vodičov mimo európskych ciest – nech už absolvujú vodičský test kdekoľvek.

Od 19. januára 2013 majú všetky vodičské preukazy vydané krajinami EÚ rovnaký vzhľad a dojem. Preukazy sú vytlačené na kuse plastu, ktorý má veľkosť a tvar kreditnej karty.

Zaviedli sa harmonizované administratívne doby platnosti vodičského preukazu, ktoré sú pre motocykle a osobné automobily 10 až 15 rokov. Toto umožňuje úradom pravidelne aktualizovať vodičský preukaz novými bezpečnostnými prvkami, ktoré sťažia jeho falšovanie alebo manipuláciu – takže vodiči bez oprávnenia alebo vodiči so zákazom jazdy budú mať ťažšie oklamať úrady, či už vo vlastnej krajine alebo inde v EÚ.

Nový európsky vodičský preukaz tiež chráni zraniteľných účastníkov cestnej premávky zavedením postupného prístupu pre motocykle a iné motorové dvojkolesové vozidlá. Systém „postupného prístupu“ znamená, že vodiči budú potrebovať skúsenosti s menej výkonným motocyklom, kým prejdú na väčšie stroje. Mopedy budú tiež tvoriť samostatnú kategóriu s názvom AM.

O vodičský preukaz musíte požiadať v krajine, kde zvyčajne alebo pravidelne žijete. Vo všeobecnosti je to krajina, kde žijete aspoň 185 dní v každom kalendárnom roku z dôvodu osobných alebo pracovných väzieb.

Ak máte osobné/pracovné väzby v 2 alebo viacerých krajinách EÚ, vaším miestom obvyklého pobytu je miesto, kde máte osobné väzby, pokiaľ sa tam pravidelne vraciate. Túto poslednú podmienku nemusíte spĺňať, ak žijete v krajine EÚ na vykonávanie úlohy počas stanoveného obdobia.

Ak sa presťahujete do inej krajiny EÚ, aby ste študovali na vysokej škole alebo univerzite, vaše miesto obvyklého pobytu sa nemení. Môžete však požiadať o vodičský preukaz vo svojej hostiteľskej krajine, ak dokážete, že ste tam študovali aspoň 6 mesiacov.

Registrácia auta v hostiteľskej krajine

Ak sa natrvalo presťahujete do inej krajiny EÚ a vezmete si so sebou auto, mali by ste si ho zaregistrovať a zaplatiť dane súvisiace s autom vo svojej novej krajine.

Neexistujú žiadne spoločné pravidlá EÚ týkajúce sa registrácie vozidiel a súvisiacich daní. Niektoré krajiny majú pravidlá o oslobodení od dane pre registráciu vozidiel pri trvalom sťahovaní auta z jednej krajiny do druhej.

Ak chcete využiť oslobodenie od dane, musíte si overiť platné lehoty a podmienky v krajine, do ktorej sa chcete presťahovať.

Presné pravidlá a termíny si overte u vnútroštátnych orgánov: https://europa.eu/youreurope/citizens/vehicles/registration/registration-abroad/index_en.htm

Poistenie vozidla

Občania EÚ si môžu poistiť svoje vozidlo v ktorejkoľvek krajine EÚ, pokiaľ je vybraná poisťovňa licencovaná hostiteľským vnútroštátnym orgánom na vydávanie príslušných poistných zmlúv. Spoločnosť so sídlom v inom členskom štáte je oprávnená predávať poistku povinnej občianskoprávnej zodpovednosti, iba ak sú splnené určité podmienky. Poistenie bude platné v celej Únii bez ohľadu na to, kde k nehode došlo.

Zdaňovanie

Daň z pridanej hodnoty alebo DPH z motorových vozidiel sa zvyčajne platí v krajine, kde sa vozidlo kúpi, hoci za určitých podmienok sa DPH platí v krajine určenia.

Viac informácií o pravidlách, ktoré platia, keď sa vozidlo nadobudne v jednom členskom štáte EÚ a má sa registrovať v inom členskom štáte EÚ, nájdete na tomto odkaze https://europa.eu/youreurope/citizens/vehicles/registration/taxes-abroad/index_en.htm.

2.5 Postupy registrácie a povolenie na pobyt

O tom, či môžete cestovať do Dánska za prácou, alebo či pred príchodom potrebujete povolenie na pobyt a prácu, rozhoduje vaše občianstvo.

V tomto ohľade sa rozlišuje medzi občanmi severských krajín, občanmi EÚ/EHP a občanmi tretích krajín. Okrem toho platia osobitné pravidlá pre cezhraničných pracovníkov a pracovníkov vyslaných zahraničnými spoločnosťami.

Ak ste občanom krajiny EÚ/EHP alebo Švajčiarska, máte právo žiť a pracovať v Dánsku bez toho, aby ste museli žiadať o povolenie na pobyt.

Po príchode do Dánska však musíte riešiť niekoľko praktických otázok týkajúcich sa vášho pobytu v Dánsku, ak má trvať dlhšie ako 3 mesiace.

Okrem iného musíte získať doklad o pobyte EÚ, ak ste štátnym príslušníkom krajiny EÚ/EHP alebo štátnym príslušníkom Švajčiarska. Doklad o pobyte EÚ je dokumentácia preukazujúca vaše právo na pobyt v Dánsku. Okrem toho musíte zabezpečiť, aby boli dánske orgány riadne informované o mieste vášho bydliska a o vašej daňovej situácii.

Doklad o pobyte EÚ môžete získať vyplnením digitálnej žiadosti a osobnou účastou v Dánskej agentúre pre medzinárodný nábor a integráciu (SIRI). Popis procesu podávania žiadosti nájdete na stránke nyidanmark.dk. Vopred si musíte dohodnúť stretnutie s Dánskou agentúrou pre medzinárodný nábor a integráciu: odkaz na rezerváciu stretnutia na Ministerstve pre imigráciu a integráciu (cleverQ).

Prípadne môžete kontaktovať ICS: International Citizen Service v Kodani, Aalborgu, Aarhuse alebo Odense. SIRI a miestne úrady sú tu zhromaždené pod jednou strechou a môžu vám a vašej rodine pomôcť s papiermi a odpovedať na vaše otázky.

Viac informácií o doklade o pobyte EÚ získate na stránke New to Denmark (nyidanmark.dk).

2.6 Kontrolný zoznam pred vašim príchodom do novej krajiny a po ňom

Osobné doklady:

Keď idete do Dánska žiť a pracovať, je dobré si so sebou vziať nasledujúce dokumenty:

Cestovný pas platný na celé obdobie, počas ktorého plánujete v Dánsku zostať.

Vašu pracovnú zmluvu, ak ste si už našli prácu.

Povolenia na pobyt a prácu, ak sú potrebné.

Životopis v angličtine alebo dánčine (pozri tiež „Ako si nájsť prácu“).

Diplomy v dánčine, angličtine, nórčine alebo švédčine. (Ak chcete, aby vaše vzdelanie bolo hodnotené a uznané Ministerstvom školstva a vedy, potom diplomy a všetky relevantné osobné doklady by mali byť v dánčine, angličtine, francúzštine, nemčine, nórčine alebo španielčine.)

Akékoľvek odporúčania od predchádzajúcich zamestnávateľov atď. v angličtine alebo dánčine.

Fotografie do pasu. Niektorí zamestnávatelia požadujú fotografie na žiadosti alebo v dokumentoch k žiadosti.

Európsky preukaz zdravotného poistenia (modrý)

Originál rodného a sobášneho listu a rodného/krstného listu detí v dánčine, angličtine, nórčine, švédčine a nemčine.

Doklad o vašej adrese bydliska v Dánsku (napr. nájomná zmluva).

Je tiež dobré vziať si so sebou fotokópie vyššie uvedených dokumentov.

Kontrolný zoznam:

Poistenie v nezamestnanosti: V Dánsku je dobrovoľné byť členom fondu nezamestnanosti (A-kasse). Preto by ste sa mali uistiť, či ste zaregistrovaný vo fonde poistenia v nezamestnanosti, ak chcete byť poistení v nezamestnanosti a zachovať si akúkoľvek dávku a príspevok, ktoré ste si ušetrili z vašej domovskej krajiny. Musíte to urobiť najneskôr do 8 týždňov od zániku práva na poistenie vo vašej domovskej krajine. Existujú fondy poistenia v nezamestnanosti pre jednotlivé povolania, ako aj pre povolania, ktoré sú medziodborové. Na webovej stránke Dánskeho úradu pre trh práce a nábor nájdete prehľad všetkých fondov nezamestnanosti: https://star.dk/tilsyn-og-opfoelgning-paa-beskaeftigelsesomraadet/opfoelgning-paa-a-kassers-indsats/oversigt-over-a-kasser (iba v dánčine).

Autorizácia: Ak pracujete v regulovanom povolaní, pred začatím práce musíte mať povolenie alebo podobné schválenie zahraničnej kvalifikácie. Ak chcete v Dánsku poskytovať služby len dočasne alebo príležitostne, existuje rýchlejší postup, pri ktorom sa zvyčajne stačí zaregistrovať. Na webovej stránke Ministerstva školstva a vedy si môžete prečítať viac o autorizácií a o tom, ako ňu požiadať.

Autá: Ak si chcete so sebou do Dánska vziať auto, ktoré je registrované vo vašej domovskej krajine, musíte ho preregistrovať a musíte mať dánske evidenčné čísla. Okrem toho musíte zaplatiť registračný poplatok Dánskej colnej a daňovej správe (SKAT). Viac informácií k vozidlách mimo Dánska nájdete v Agentúre pre motorové vozidlá (Motorstyrelsen) alebo o preregistrácii na lifeindenmark.borger.dk.

Bývanie: Váš zamestnávateľ vám často môže pomôcť nájsť si bývanie – v niektorých prípadoch však len počas prvých niekoľkých týždňov vášho pobytu. Ak nie, je dobré nájsť si bývanie pred príchodom do Dánska.

Poistenie: Keď pracujete v Dánsku a dostanete zdravotnú kartu, budete mať zdravotné poistenie rovnaké ako dánsky občania. Ak si chcete zaobstarať cestovné poistenie, mali by ste si takúto poistku uzavrieť pred odchodom. Skontrolujte si, či vás vaše súčasné poistenie domácnosti a poistenie zodpovednosti za škodu a úrazové poistenie kryje počas vášho pobytu a práce v Dánsku. Viac informácií o poistení nájdete na lifeindenmark.borger.dk.

Registrácia: Ak ste občanom EÚ/EHP alebo Švajčiarska a očakávate, že v Dánsku zostanete dlhšie ako 3 mesiace, musíte sa zaregistrovať v Dánskom úrade pre medzinárodný nábor a integráciu. Doklad o pobyte EÚ je dokumentácia preukazujúca vaše právo na pobyt v Dánsku.

Sťahovanie: Nezabudnite o svojom sťahovaní informovať úrady vo vašej krajine pôvodu. Keď sa sťahujete do Dánska, nezabudnite o tom informovať Borgerservice (Občianske služby) vo vašej samosprávnej obci bydliska.

Pri registrácii svojho sťahovania zároveň dostanete číslo CPR a budete mať možnosť vybrať si lekára.

V International Citizen Service (ICS) v Kodani, Aalborgu, Aarhuse a Odense môžete podať žiadosť o vydanie dokladu o pobyte EÚ, čísla CPR a daňovej karty. Podmienkou na vydanie čísla CPR je, aby vaše najbližšie centrum ICS malo s vašou samosprávnou obcou bydliska dohodu o vydaní čísla CPR. Môžete si to overiť tu: ICS-International Citizen Service. V ICS môžete tiež získať osobnú pomoc pri hľadaní práce v Dánsku, ku kurzom dánčiny, pomoc s dánskym daňovým systémom a preregistráciou áut.

Pred sťahovaním / po príchode nájdete na stránke lifeindenmark.borger.dk ďalšie informácie o tom, ako sa pripraviť na život v Dánsku.

3 PRACOVNÉ PODMIENKY

3.1 Prehľad pracovných podmienok v Európe

Kvalita práce a zamestnanosti – zásadná otázka so silným ekonomickým a humanitárnym vplyvom

Dobré pracovné podmienky sú dôležité pre blahobyt európskych pracovníkov. Prispievajú k fyzickému a psychickému blahobytu Európanov a k hospodárskej výkonnosti EÚ.

Z humanitárneho hľadiska má kvalita pracovného prostredia silný vplyv na celkovú spokojnosť európskych pracovníkov s prácou a životom.

Z ekonomického hľadiska sú kvalitné pracovné podmienky hnacou silou hospodárskeho rastu a základom konkurencieschopnosti Európskej únie. Vysoká úroveň spokojnosti s prácou je dôležitým faktorom pre dosiahnutie vysokej produktivity hospodárstva EÚ.

Preto je pre Európsku úniu kľúčovou otázkou podporovať vytváranie a udržiavanie udržateľného a príjemného pracovného prostredia – takého, ktoré podporuje zdravie a blahobyt európskych zamestnancov a vytvára dobrú rovnováhu medzi pracovným a mimopracovným časom.

Zlepšenie pracovných podmienok v Európe: dôležitý cieľ pre Európsku úniu.

Zabezpečenie priaznivých pracovných podmienok pre európskych občanov je prioritou EÚ. Európska únia preto spolupracuje s národnými vládami na zabezpečení príjemného a bezpečného pracovného prostredia. Podpora členským štátom sa poskytuje prostredníctvom:

-výmeny skúseností medzi rôznymi krajinami a spoločných opatrení,

-stanovenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktoré sa majú uplatňovať v celej Európskej únii.

Kritérií pre kvalitu práce a zamestnanosti

Na dosiahnutie udržateľných pracovných podmienok je dôležité určiť hlavné charakteristiky priaznivého pracovného prostredia, a teda kritériá pre kvalitu pracovných podmienok.

Európska nadácia pre zlepšenie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v Dubline je agentúra EÚ, ktorá poskytuje informácie, poradenstvo a odborné znalosti o, ako už názov napovedá, životných a pracovných podmienkach. Táto agentúra stanovila niekoľko kritérií pre kvalitu pracovných miest a zamestnania, medzi ktoré patria:

-zdravie a pohoda na pracovisku – ide o kľúčové kritérium, pretože dobré pracovné podmienky predpokladajú prevenciu zdravotných problémov na pracovisku, zníženie vystavenia rizikám a zlepšenie organizácie práce,

-zosúladenie pracovného a mimopracovného života – občania by mali mať možnosť nájsť rovnováhu medzi časom stráveným v práci a vo voľnom čase

-rozvoj zručností – kvalitné zamestnanie je také, ktoré poskytuje možnosti odbornej prípravy, zdokonaľovania a kariérnych príležitostí

Práca Eurofoundu prispieva k plánovaniu a navrhovaniu lepších životných a pracovných podmienok v Európe.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Európska komisia podnikla širokú škálu aktivít na podporu zdravého pracovného prostredia v členských štátoch EÚ. Okrem iného vypracovala Stratégiu Spoločenstva pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na obdobie rokov 2021 – 2027. Táto stratégia bola vytvorená s pomocou vnútroštátnych orgánov, sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií. Rieši meniace sa potreby v oblasti ochrany pracovníkov, ktoré priniesla digitálna a zelená transformácia, nové formy práce a pandémia COVID-19. Zároveň sa rámec bude naďalej zaoberať tradičnými rizikami v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako sú riziká pracovných úrazov alebo vystavenie nebezpečným chemikáliám.

Politika Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa zameriava na dlhodobé zlepšenie blahobytu pracovníkov EÚ. Zohľadňuje fyzické, morálne a sociálne rozmery pracovných podmienok, ako aj nové výzvy, ktoré prinieslo rozšírenie Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy. Zavedenie noriem EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci výrazne prispelo k zlepšeniu situácie pracovníkov v týchto krajinách.

Zlepšenie pracovných podmienok stanovením minimálnych požiadaviek spoločných pre všetky krajiny EÚ

Zlepšenie životných a pracovných podmienok v členských štátoch EÚ závisí vo veľkej miere od zavedenia spoločných pracovných noriem. Pracovné zákony a nariadenia EÚ stanovili minimálne požiadavky na udržateľné pracovné prostredie a v súčasnosti sa uplatňujú vo všetkých členských štátoch. Zlepšenie týchto noriem posilnilo práva pracovníkov a je jedným z hlavných úspechov sociálnej politiky EÚ.

3.2 Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Dôležitosť transparentnosti a vzájomného uznávania diplomov ako prirodzeného doplnku voľného pohybu pracovníkov

Uznávanie kvalifikácií a zručností môže zohrávať kľúčovú úlohu pri rozhodovaní o nástupe do práce v inej krajine EÚ. Preto je nevyhnutný európsky systém, ktorý zaručí vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií v rôznych členských štátoch. Len takýto systém zabezpečí, že nedostatočné uznávanie odborných kvalifikácií sa nestane prekážkou voľného pohybu pracovnej sily v rámci EÚ.

Hlavné zásady uznávania odborných kvalifikácií v EÚ

Základnou zásadou je, že každý občan EÚ by mal mať možnosť vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. Praktické uplatňovanie tejto zásady je, žiaľ, často brzdené vnútroštátnymi požiadavkami na prístup k určitým povolaniam v hostiteľskej krajine.

Na prekonanie týchto rozdielov EÚ zaviedla systém uznávania odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému sa rozlišuje medzi regulovanými povolaniami (povolaniami, pre ktoré sú zo zákona vyžadované určité kvalifikácie) a povolaniami, ktoré nie sú v hostiteľskom členskom štáte právne regulované.

Kroky smerom k transparentnosti kvalifikácií v Európe

Európska únia podnikla dôležité kroky smerom k cieľu dosiahnutia transparentnosti kvalifikácií v Európe:

-zvýšená spolupráca v oblasti odborného vzdelávania a prípravy s cieľom spojiť všetky nástroje na zabezpečenie transparentnosti certifikátov a diplomov do jedného, užívateľsky prívetivého nástroja. Patria sem napríklad European CV alebo Europass Trainings.

-rozvoj konkrétnych opatrení v oblasti uznávania a kvality v odbornom vzdelávaní a príprave.

Prekonávanie rozdielov v systémoch vzdelávania a prípravy v celej EÚ

Systémy vzdelávania a prípravy v členských štátoch EÚ stále vykazujú značné rozdiely. Posledné rozšírenia EÚ s rôznymi vzdelávacími tradíciami túto rozmanitosť ešte zvýšili. Sú potrebné spoločné pravidlá na zaručenie uznávania kompetencií.

Na prekonanie tejto rozmanitosti národných kvalifikačných štandardov, vzdelávacích metód a štruktúr odbornej prípravy Európska komisia predložila sériu nástrojov zameraných na zabezpečenie lepšej transparentnosti a uznávania kvalifikácií na akademické aj profesionálne účely.

Európsky kvalifikačný rámec

Európsky kvalifikačný rámec je kľúčovou prioritou Európskej komisie v procese uznávania odborných kompetencií. Hlavným cieľom rámca je vytvoriť prepojenia medzi rôznymi národnými kvalifikačnými systémami a zaručiť hladký prenos a uznávanie diplomov.

Národné informačné centrá pre akademické uznávanie (NARIC)

Sieť národných informačných centier pre akademické uznávanie (NARIC) bola založená v roku 1984 z iniciatívy Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo v oblasti akademického uznávania období štúdia v zahraničí. Centrá NARIC, ktoré sa nachádzajú vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru, zohrávajú kľúčovú úlohu v procese uznávania kvalifikácií v EÚ.

Európsky systém prenosu kreditov (ECTS)

Cieľom Európskeho systému prenosu kreditov je uľahčiť uznávanie období štúdia v zahraničí. Zavedený bol v roku 1989 a funguje tak, že opisuje vzdelávací program a priraďuje kredity k jeho zložkám. Je kľúčovým doplnkom vysoko uznávaného programu mobility študentov Erasmus.

Europass

Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti odborných zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov:

-životopis (Curriculum Vitae),

-editor motivačného listu,

-dodatky k certifikátu,

-dodatky k diplomu a

-dokument Europass-Mobility.

Systém Europass umožňuje jasne a ľahko pochopiť zručnosti a kvalifikácie v rôznych častiach Európy. V každej krajine Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru boli zriadené národné centrá Europass ako hlavné kontaktné miesta pre ľudí hľadajúcich informácie o systéme Europass.

3.3 Druhy zamestnania

V Dánsku musíte mať 18 rokov, aby ste mohli uzavrieť pracovnú zmluvu, ktorá je právne záväzná. V prípadoch, keď má byť zamestnaná osoba mladšia ako 18 rokov, platia osobitné predpisy týkajúce sa pracovného času, denných prestávok, dní voľna v týždni, úloh, ktoré je možné vykonávať atď. Ak majú byť zamestnané osoby vo veku od 13 do 15 rokov, zamestnávateľ musí informovať rodičov alebo opatrovníkov maloletej osoby o zamestnaní vrátane dĺžky pracovného času a toho, či existujú nejaké úrazové a zdravotné riziká, ktoré môžu byť spojené s pracovnými postupmi, vrátane toho, či boli prijaté správne opatrenia týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia na potlačenie týchto rizík.

V prípade zamestnania trvajúceho dlhšie ako 1 mesiac s týždenným pracovným časom viac ako 8 hodín musí zamestnávateľ poskytnúť písomný dôkaz o zamestnaní najneskôr do 1 mesiaca od začiatku zamestnania. Aj keď vaše zamestnanie nespĺňa požiadavky na získanie pracovnej zmluvy, je vhodné požiadať zamestnávateľa o vypracovanie stručnej písomnej pracovnej zmluvy, aby sa predišlo akýmkoľvek pochybnostiam v neskoršej fáze.

Najbežnejšou formou zamestnania je zamestnanie na plný úväzok, čo vo väčšine prípadov zodpovedá pracovnému týždňu v trvaní 37 hodín a 5 týždňom dovolenky. Môžete byť zamestnaní aj na čiastočný úväzok, čo znamená, že máte kratší maximálny týždenný pracovný čas ako zamestnanec na plný úväzok na podobnej pozícii.

V Dánsku existujú aj rôzne typy foriem dočasného zamestnania, okrem iného: dočasná práca a projektová práca. Rozdiel oproti bežnému zamestnaniu spočíva jednoducho v tom, že ste zamestnaní na obmedzené obdobie, ktoré je vopred stanovené a zahrnuté vo vašej zmluve.

Niektorí nezávislí pracovníci pracujú na voľnej nohe alebo na konzultačnom základe, v takom prípade zamestnávateľ kupuje služby osoby od úlohy k úlohe. V takýchto prípadoch zamestnávateľ nepreberá žiadne záväzky týkajúce sa dovolenky, dní práceneschopnosti, materskej dovolenky alebo podobne. Často si nezávislý pracovník musí zabezpečiť pracovné vybavenie a kancelárie sám.

Je bežné, že študenti terciárneho aj vyššieho stredoškolského vzdelávania majú popri štúdiu vedľajšie zamestnania. Ako študent máte rovnaké práva ako zamestnanec na plný úväzok, ale máte menej plánovaných hodín (približne 10 – 20 hodín týždenne) a zvyčajne dostávate mzdu na hodinovom základe. Súčasťou vzdelávania je aj študentské miesto alebo stáž v spoločnosti.

Je tiež možné pracovať ako osoba vyslaná zahraničnou spoločnosťou do Dánska. Ako osoba vyslaná zahraničnou spoločnosťou do Dánska sa na vás vzťahuje množstvo práv a povinností upravených zákonom o vysielaní pracovníkov (Udstationeringsloven). Okrem toho si ako vyslaný pracovník musíte zabezpečiť, aby ste mali legálny dôvod na svoj pobyt v Dánsku. Viac informácií o vysielaní pracovníkov nájdete na workplacedenmark.dk

V Dánsku sa pracovné podmienky môžu dohodnúť alebo vyjednať medzi zamestnancom a zamestnávateľom, alebo sa môžu vyjednať prostredníctvom kolektívnej zmluvy medzi odbormi a združeniami zamestnávateľov. Kolektívne zmluvy obsahujú ustanovenia týkajúce sa napríklad platu, pracovného času, vzdelávania/odbornej prípravy, dôchodku a pravidiel pre plat v prípade choroby alebo ukončenia zmluvy. Nie je zvykom ich upravovať legislatívou. Legislatíva však obsahuje minimálne požiadavky na určité aspekty. Vidieť to napríklad v zákone o dovolenke (ferieloven), zákone o preukázaní zamestnania (ansættelsesbevisloven), zákone o rovnakom zaobchádzaní (ligebehandlingsloven), zákone o zárobkoch v prípade choroby alebo materskej dovolenky (lov om dagpenge ved sygdom eller fødsel) atď.

Hľadanie práce v Dánsku

Workindenmark, ktorý je členom siete EURES a súčasťou ministerstva práce, má webovú stránku, kde sú inzerované aktuálne pracovné miesta v anglickom jazyku v Dánsku vrátane sezónnej práce. Workindenmark pre uchádzačov o zamestnanie je k dispozícii aj na Facebooku a LinkedIn (v angličtine).

3.4 Pracovné zmluvy

Zo zákona ste vy ako zamestnanec v Dánsku povinný získať pracovnú zmluvu, ak pracujete viac ako 8 hodín týždenne a zamestnanie trvá dlhšie ako mesiac.

Toto platí bez ohľadu na to, či sú vaše pracovné podmienky upravené kolektívnou zmluvou alebo nie.

Podľa pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný informovať zamestnanca o podmienkach pracovného pomeru. Tieto môžu okrem iného zahŕňať informácie o pracovnej oblasti, forme zamestnania, dohodnutom pracovnom čase a konkrétnom mieste výkonu práce.

Zmluva môže v určitých prípadoch obsahovať aj záväzky týkajúce sa nekonkurovania a záväzky voči klientom.

Ak sú záväzky upravené kolektívnou zmluvou, pracovná zmluva sa bude na túto zmluvu odvolávať.

Na začiatku sa na medzinárodných zamestnancov pracujúcich v Dánsku vzťahujú aj predpisy a dohody platné na dánskom trhu práce.

Pracovná zmluva musí obsahovať niekoľko základných údajov. Presné údaje nájdete na stránke o pracovných zmluvách na lifeindenmark.borger.dk.

Výpovedná lehota:

Dĺžka výpovednej lehoty zamestnanca a zamestnávateľa alebo pravidlá týkajúce sa nej, musia byť tiež uvedené v pracovnej zmluve. V mnohých prípadoch sa však riadia podmienkami, ktoré sú stanovené buď kolektívnou zmluvou, alebo zákonom o odmeňovaní zamestnancov (funktionærloven).

Zamestnávateľ môže vo všeobecnosti vykonať zmeny vo vašej pracovnej zmluve na základe riadiacich práv za podmienky, že v pracovných podmienkach nedôjde k žiadnym podstatným zmenám. V prípade akýchkoľvek podstatných zmien napr. pokiaľ ide o pracovné úlohy a oblasť zodpovednosti, plat, pracovný čas a miesto výkonu práce, zamestnávateľ vám poskytne výpovednú lehotu rovnajúcu sa vašej výpovednej lehote. Týmto spôsobom máte možnosť buď prijať revidované podmienky, alebo ich odmietnuť a ukončiť pracovný pomer.

3.5 Špeciálne kategórie

V Dánsku zákon o ochrane pred diskrimináciou (forskelsbehandlingloven) stanovuje, že nie je dovolené diskriminovať ľudí na trhu práce z dôvodu rasy, farby pleti, náboženstva alebo viery, politických názorov, sexuálnej orientácie, veku, zdravotného postihnutia, sociálneho alebo etnického pôvodu.

Okrem toho zákon o rovnakých príležitostiach (ligestillingsloven) zakazuje diskriminačné zaobchádzanie na základe pohlavia a jeho cieľom je podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami. V Dánsku je relatívne vysoká frekvencia účasti žien na trhu práce a všeobecný dôraz sa kladie na rodovú rovnosť na pracovisku.

Dánsky inštitút pre ľudské práva ponúka poradenstvo a pomoc v oblasti diskriminácie na základe pohlavia, rasy a etnického pôvodu. Môže to zahŕňať napríklad diskrimináciu pri hľadaní práce, materskej dovolenke, vyjednávaní o platoch, prepúšťaní atď.

Ľudia, ktorí boli vystavení diskriminačnému zaobchádzaniu v práci napr. z dôvodu zdravotného postihnutia, môžu podať sťažnosť Rade pre rovnaké zaobchádzanie Ligebehandlingsnævnet (ast.dk) (iba v dánčine) alebo sa obrátiť na svoj odborový zväz alebo súdny systém.

Pracovníci EÚ a ich rodinní príslušníci, ktorí boli diskriminovaní a ktorým bolo znemožnené uplatňovať si právo na voľný pohyb z dôvodu štátnej príslušnosti, sa môžu obrátiť na dánsky kontaktný bod pre smernicu 2014/54/EÚ na adrese ContactPointDenmark@star.dk. Kontaktný bod poskytuje Dánsky úrad pre trh práce a nábor.

Pre maloletých vo veku 13 až 18 rokov platia na trhu práce osobitné predpisy. V súvislosti so zamestnaním sa zohľadňuje vek, vývojová úroveň a zdravotný stav maloletého, ako aj vplyv na jeho štúdium a iné vzdelávanie. Pre maloletých vo veku 13 až 14 rokov, ktorí sú zahrnutí do povinnej školskej dochádzky, nesmie pracovný čas presiahnuť dve hodiny za školský deň a 7 hodín v ostatné dni. Týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť 12 hodín týždenne v týždňoch so školskými dňami a 35 hodín týždenne v týždňoch bez školskej dochádzky. Deti vo veku 15 až 17 rokov, ktoré navštevujú školu, môžu v dňoch, ktoré nie sú školskými dňami, pracovať 8 hodín denne. Týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť 12 hodín týždenne v týždňoch so školskými dňami a 40 hodín týždenne v týždňoch bez školského vyučovania. Pracovný čas pre 15- až 17-ročných, ktorí už nepodliehajú povinnej školskej dochádzke, nesmie presiahnuť bežný pracovný čas pre dospelých vykonávajúcich rovnakú prácu a nesmie presiahnuť 8 hodín denne a 40 hodín týždenne. Ak denný pracovný čas trvá 8 hodín, nesmie sa deliť. Mladý človek má však povolenú prestávku v práci v trvaní najmenej 30 minút, ak denný pracovný čas presiahne 4,5 hodiny. Maloletí, ktorí dovŕšili 15 rokov a už nepodliehajú povinnej školskej dochádzke, nesmú pracovať v období medzi 20:00 a 6:00. Musia mať nepretržitý odpočinok v trvaní najmenej 12 hodín denne. V pekárňach, ale nie v obchodoch, môžu mladí ľudia pracovať od 4:00. V kanceláriách, obchodoch, čerpacích staniciach atď. môžu mladí ľudia pracovať do 22:00. V divadlách, kinách, cirkusoch, koncertných sálach a podobných zábavných zariadeniach môžu mladí ľudia pomáhať pri predstaveniach do 24:00 (polnoci).

3.6 Samostatná zárobková činnosť

Ako občan EÚ si môžete v Dánsku založiť nezávislý podnik a máte právo zostať v Dánsku, aby ste ho mohli prevádzkovať.

Nové spoločnosti založené v Dánsku musia byť digitálne zaregistrované v dánskom obchodnom registri Virk (iba v dánčine) do 2 týždňov od podpísania zakladacej zmluvy. Počas registrácie je možné vykonať aj daňové registrácie vrátane registrácie DPH.

V určitých prípadoch sa musíte zaregistrovať aj u iných špecifických úradoch. Napríklad v potravinárskom sektore, v ktorom musí registráciu alebo povolenie vykonať aj Dánska veterinárna a potravinová správa.

Všetky podniky musia mať číslo CVR. Číslo CVR je registračné/identifikačné číslo podniku, ktoré sa používa pri identifikácii podniku pred úradmi a súkromnými stranami, napríklad pri vystavovaní faktúr atď.

Vo všetkých regiónoch Dánska existujú tzv. podnikateľské centrá, kde môžete získať bezplatnú pomoc so založením vlastného podniku. Zoznam podnikateľských centier je k dispozícii na webovej stránke Dánskej rady pre rozvoj podnikania: Samosprávne podnikateľské centrá, Dánska rada pre rozvoj podnikania (erhvervsfremmebestyrelsen.dk).

Odpovede na mnohé typické otázky o založení podniku v Dánsku nájdete na stránke virksomhedsguiden.dk (len v dánčine).

Ak má medzinárodný podnik v úmysle vykonávať prácu v Dánsku, musí sa zaregistrovať ako medzinárodný poskytovateľ služieb v Registri zahraničných poskytovateľov služieb (register „RUT“). Viac informácií o RUT nájdete na workplacedenmark.dk a na virk.dk: Register zahraničných poskytovateľov služieb (RUT).

3.7 Platové podmienky

Dánsko nemá zákonom stanovenú minimálnu mzdu.

Mzdové a pracovné podmienky sú spravidla upravené kolektívnymi zmluvami alebo sú individuálne dojednávané medzi zamestnávateľmi a zamestnancami.

Individuálna zmluva môže stanoviť minimálnu mzdu pre daný sektor a odbory zverejňujú ročné štatistiky miezd, ktoré možno použiť ako východiskový bod pre rokovania o platoch.

Najbežnejšie formy systémov odmeňovania v Dánsku sú založené na mesačných mzdách, denných mzdách, hodinových mzdách a úkolových mzdách.

Pre prácu v predaji však môžu existovať provízne mzdy a v niektorých sektoroch boli zavedené špecifické systémy, ktoré poskytujú možnosť získať základnú mzdu prostredníctvom mzdy založenej na výkone alebo bonusu.

Často je možné dojednať rôzne druhy príplatkov k mzde, napríklad príplatky za dĺžku praxe alebo príplatky za kvalifikáciu.

Väčšina kolektívnych zmlúv zahŕňa aj doplnkové dôchodkové systémy.

Okrem toho zmluva zvyčajne upravuje mzdy za nadčasy a prácu v nedeľu, ako aj večerné a nočné príplatky pre príslušný sektor.

Hodinová mzda, denná mzda a úkolová mzda sa spravidla vyplácajú raz alebo dvakrát mesačne a mesačná mzda sa prirodzene vypláca mesačne, spätne. Mzda sa vo všeobecnosti vypláca na účet zamestnanca NemKonto (Easy Account), pokiaľ nie je dohodnuté inak.

Zamestnávateľ vypláca mzdu po zrážke dane z príjmu a príspevkov na trh práce; zamestnávateľ tiež platí príspevky na dovolenku a platí akúkoľvek časť mzdy, ktorá má ísť na dôchodkové sporenie zamestnanca.

Zo zákona je váš zamestnávateľ povinný vám vygenerovať výplatnú pásku. Výplatná páska je váš doklad potvrdzujúci, že spoločnosť zrazila daň, príspevok na trh práce atď. Výplatná páska by mala obsahovať napríklad:

– Názov zamestnávateľa, adresu a číslo CVR,

– Meno, adresa a číslo CPR zamestnanca a prípadne aj číslo zamestnanca,

– Dátum vyhotovenia výplatného výpisu,

– Výplatné obdobie,

– Hrubá mzda (mzda pred zdanením),

– Sadzba príspevku zamestnanca do dánskeho doplnkového fondu pre trh práce(ATP),

– Daň z príjmu odvedená podľa zárobku (PAYE),

– Odvedený príspevok na trh práce,

– Výplata zamestnancovi (čistá mzda)

– Ktorú daňovú kartu ste použili (primárnu, sekundárnu daňovú kartu alebo kartu oslobodenia od dane), ako aj zrážka a percento zrážky uvedené na daňovej karte zamestnanca,

– Dátum, kedy sú peniaze vyplatené zamestnancovi,

– Príjem A zamestnanca za výplatné obdobie a celkový príjem A za doterajší rok,

– Zrážaná daň zamestnanca za výplatné obdobie a celková daň zaplatená za doterajší rok.

Väčšina príspevkov na sociálne a zdravotné poistenie sa platí prostredníctvom daní.

Keď pracujete v Dánsku, musíte zo svojej mzdy platiť daň štátu a samosprávnej obci. Prostredníctvom daní platíte do dánskeho systému sociálneho zabezpečenia, ktorý okrem iného zahŕňa starostlivosť o deti, školy/vzdelávanie, starostlivosť o seniorov, prístup k lekárskej starostlivosti a nemocniciam. Liečba u zubárov, fyzioterapeutov a chiropraktikov atď. je čiastočne hradená z univerzálneho zdravotného poistenia.

Na rozdiel od väčšiny ostatných foriem sociálneho poistenia je poistenie v nezamestnanosti v Dánsku dobrovoľné. Nie ste teda automaticky poistení pre prípad nezamestnanosti, ale ak chcete, môžete sa prihlásiť do poistenia prostredníctvom fondov nezamestnanosti (A-kasse). Viac informácií o poistení v nezamestnanosti nájdete na stránke workindenmark.dk.

3.8 Pracovná doba

Pracovný čas v Dánsku je spravidla stanovený v kolektívnej zmluve a pre prevažnú väčšinu pracovných oblastí je bežný pracovný čas dohodnutý na 37 hodín týždenne. Pracovný čas je prevažne od pondelka do piatku v časovom rámci medzi 6:00 a 18:00. Obedňajšia prestávka trvá zvyčajne 30 minút. Na niektorých pracoviskách je obedňajšia prestávka platená ako súčasť bežného pracovného času, zatiaľ čo na iných si ju hradia samotní zamestnanci.

Pre zamestnancov starších ako 18 rokov smernica EÚ o pracovnom čase stanovuje aj nasledujúci rámec pre pracovný čas:

Denný odpočinok v trvaní najmenej 11 po sebe nasledujúcich hodín.

Prestávka počas pracovného dňa, ktorý presahuje 6 hodín. Dĺžka prestávky závisí od účelu prestávky, napr. či ide o prestávku určenú na jedlo.

Jedno 24-hodinové voľno týždenne, ktoré musí nasledovať bezprostredne po dennom odpočinku. Týždenný pracovný čas v priemere maximálne 48 hodín vrátane nadčasov.

Zamestnanec v nočnej zmene nesmie odpracovať v priemere viac ako 8 hodín za 24 hodín.

V niektorých prípadoch sa od týchto pravidiel môže odchýliť v kolektívnych zmluvách. Napríklad iné pravidlá upravujú denné doby odpočinku, napríklad pri práci na farmách a práci na zmeny.

Nadčasy sú v určitých zamestnaniach bežné a môžu viesť buď k náhradnému voľnu ako doplnku k 5-týždňovej dovolenke, alebo môžu byť vyplatené ako súčasť platu. Je dôležité, aby zmluvy obsahovali jasné pravidlá týkajúce sa toho, či sa má práca nadčas kompenzovať alebo vyplatiť ako mzda a ako sa majú nadčasy vysporiadať.

Pre maloletých vo veku 13 až 14 rokov nesmie pracovný čas presiahnuť 2 hodiny v dňoch, keď maloletý navštevuje školu, a 7 hodín v dňoch školského voľna. Týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť 12 hodín týždenne v týždňoch so školskými dňami a 35 hodín týždenne v týždňoch školského voľna.

Pätnásť až sedemnásťroční, ktorí podliehajú povinnej školskej dochádzke, môžu v dňoch mimo školských dní pracovať 8 hodín denne. Týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť 12 hodín týždenne v týždňoch so školskými dňami a 40 hodín týždenne v týždňoch školského voľna.

Pracovný čas pre pätnásť až sedemnásťročných, ktorí už nepodliehajú povinnej školskej dochádzke, nesmie presiahnuť bežný pracovný čas pre dospelých pracujúcich v tom istom sektore. Pracovný čas nesmie presiahnuť 8 hodín denne a 40 hodín týždenne.

3.9 Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka, atď.)

Oficiálne štátne sviatky v Dánsku sú tie, ktoré uznáva Dánska cirkev. Sú to Nový rok (1. január), Zelený štvrtok, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok, Nanebovstúpenie Pána, Turíce, Deň po Turícach, Prvý sviatok vianočný (25. december) a Druhý deň vianočného sviatku (26. december).

Väčšina kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv dáva zamestnancovi právo na voľno z práce v tieto dni, pokiaľ to bežný pracovný postup alebo konkrétny druh práce umožňuje.

Okrem nich existuje v Dánsku niekoľko neoficiálnych sviatkov, počas ktorých veľa ľudí nepracuje. Sú to okrem iného Deň ústavy (5. jún), Štedrý deň (24. december) a Silvester (31. december). O tom, či máte v tieto dni voľno, rozhoduje vaše pracovisko a akákoľvek platná kolektívna zmluva.

Dovolenka

Ako zamestnanec máte od svojho zamestnávateľa každý rok právo na 5 týždňov platenej dovolenky. Platená dovolenka sa vypláca buď vo forme mzdy počas dovolenky a príplatku za dovolenku, alebo ako dovolenkový príspevok. Ak ste si nezískali nárok na 5 týždňov platenej dovolenky, stále si zachovávate nárok na 5 týždňov dovolenky, avšak bez nároku na mzdu od zamestnávateľa.

Zamestnanec má nárok na 2,08 dňa dovolenky za mesiac zamestnania, ktorú si môže čerpať nepretržite počas 12 mesiacov (dovolenkový rok). To znamená napríklad, že dovolenku za odpracovaný mesiac február, si môžete už vyčerpať v marci toho istého roka. Zamestnanec má však možnosť čerpať ďalšie 4 mesiace dovolenky, takže na čerpanie dovolenky zostáva 16 mesiacov (dovolenkové obdobie).

Dovolenka sa nárokuje v období od 1. septembra do 31. augusta nasledujúceho roka (12 mesiacov). Dovolenka sa môže čerpať v období od 1. septembra do 31. decembra nasledujúceho roka (16 mesiacov). Zamestnanec má právo čerpať 3 týždne nepretržitej dovolenky (hlavná dovolenka) v období od 1. mája do 30. septembra. Všetci zamestnanci majú nárok na 5 týždňov dovolenky v dovolenkovom roku.

Materská dovolenka a rodičovská dovolenka

Všetky ženy majú právo na 4 týždne dovolenky pred pôrodom a potom 10 týždňov materskej dovolenky. Otcovia majú právo na 2 týždne otcovskej dovolenky, ktorú musia čerpať počas prvých 10 týždňov po narodení dieťaťa. Podľa nových predpisov o rodičovskej dovolenke si každý rodič v zásade môže vziať 24 týždňov rodičovskej dovolenky. Každý rodič má celkovo 11 týždňov vyhradenej rodičovskej dovolenky, z ktorých dva týždne si zvyčajne čerpá bezprostredne po narodení a zvyšných deväť týždňov musí čerpať pred dovŕšením jedného roka veku dieťaťa. Okrem toho existuje 26 týždňov rodičovskej dovolenky, ktoré si rodičia môžu medzi seba rozdeliť. Rodičia môžu poberať materské dávky počas týchto 48 týždňov rodičovskej dovolenky plus 4 týždne tehotenskej dovolenky, ak spĺňajú podmienky.

Po prvých 10 týždňoch materskej dovolenky má každý z rodičov právo na rodičovskú dovolenku až do 32 týždňov. Rodičia si môžu dovolenku čerpať súčasne alebo postupne. Každý rodič má právo predĺžiť si rodičovskú dovolenku o 8 týždňov a pracujúci rodičia si môžu predĺžiť dovolenku až o 14 týždňov. Je možné rozložiť materské dávky na dlhšie obdobie alebo pracovať so skráteným pracovným časom po dohode so zamestnávateľom. O predĺženie rodičovskej dovolenky môžete požiadať pri predĺžení dovolenky na borger.dk (iba v dánčine). Denný príspevok sa počas obdobia dovolenky zníži, pretože maximálna suma, ktorú možno vyplatiť, je ekvivalentom 32 týždňov denného príspevku.

Nárok na voľno z práce v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom

Matka má nárok na 4 týždne dovolenky pred pôrodom a 10 týždňov po pôrode. Otec má nárok na 2 týždne voľna z práce po pôrode.

Matka má nárok na 32 týždňov dovolenky po 10 týždňoch dovolenky pri pôrode a otec má nárok na 32 týždňov dovolenky po 2 týždňoch dovolenky pri pôrode.

Nárok na materské dávky počas voľna z práce v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom.

Ako východiskový bod môže každý rodič poberať materské dávky počas 24 týždňov po narodení dieťaťa za predpokladu, že rodičia žijú spolu a že rodičia ukončili kvalifikačné obdobie na začiatku pracovného voľna. Matka má navyše nárok na denné dávky počas svojho pracovného voľna 4 týždne pred očakávaným pôrodom.

Matka má 4 týždne dovolenky pred pôrodom a 24 týždňov po pôrode (10 týždňov po pôrode a ďalších 14 týždňov pred dovŕšením 1 roka veku dieťaťa).

Otec/druhá matka má 2 týždne dovolenky pred pôrodom a ďalších 22 týždňov dovolenky s materskými dávkami pred dovŕšením 1 roka veku dieťaťa.

Rodičia sa môžu rozhodnúť, že si časť dovolenky navzájom prenesú na druhého.

Každý rodič má možnosť vrátiť sa do práce na plný úväzok počas obdobia, kedy by inak mal nárok na materské dávky, a odložiť dovolenku až o 5 týždňov. Odložená dovolenka sa musí čerpať pred dovŕšením 9 rokov veku dieťaťa.

Pre rodičov, ktorí pracujú, sú nezamestnaní, sú samostatne zárobkovo činní alebo študujú/nedávno ukončili štúdium, platia rôzne predpisy týkajúce sa dovolenky.

Pre adoptívnych rodičov platia vo všeobecnosti rovnaké práva ako pre biologických rodičov.

Ak si nie ste istí alebo máte otázky týkajúce sa predpisov týkajúcich sa materstva, môžete sa obrátiť na Udbetaling Danmark.

3.10 Ukončenie pracovného pomeru

Zamestnávateľ musí mať vždy závažný dôvod na prepustenie zamestnanca, napríklad zdravotná nespôsobilosť, problémy so spoluprácou alebo situáciu v spoločnosti, ktorá si vyžaduje prepustenie (napríklad prebytok pracovných síl, reštrukturalizácia alebo úspory nákladov).

Ak zamestnávateľ nie je spokojný s vaším úsilím ako zamestnanca, je bežné, že vám dá jedno alebo viacero upozornení, aby ste mali možnosť napraviť situáciu, s ktorou nie je spokojný.

Výpovedná lehota platná pre vás aj vášho zamestnávateľa musí byť uvedená vo vašej pracovnej zmluve. Ak je vaše zamestnanie upravené kolektívnou zmluvou, potom výpoveď pre obe strany zvyčajne sledujú ustanovenia v nej.

Ak ste zamestnaný podľa zákona o odmeňovaní zamestnancov (funktionærloven), platia pre ukončenie pracovného pomeru osobitné predpisy. Podľa zákona o odmeňovaní zamestnancov sa výpoveď podáva jeden mesiac pred vašou rezignáciou. Pre zamestnávateľov platia iné predpisy v závislosti od toho, ako dlho ste boli zamestnaný.

Výpovedná lehota zamestnávateľa je stanovená podľa zákona o odmeňovaní zamestnancov podľa nasledujúcej schémy:

Od 0 do 6 mesiacov je výpovedná lehota 1 mesiac. Od 6 mesiacoch do 3 rokov je výpovedná lehota trojmesačná. Od 3 rokov do 6 rokov je výpovedná lehota štvormesačná. Od 6 do 9 rokov je lehota päťmesačná a od 9 rokov šesťmesačná. Pri dohodnutej skúšobnej dobe v trvaní 3 mesiacov je lehota 14dňová a pri dohodnutom dočasnom pridelení v trvaní max. 1 mesiac výpovedná lehota nie je.

Vaša výpovedná lehota ako zamestnanca s platom je založená na 1-mesačnej lehote. Výpovedná lehota sa však nevyžaduje, ak ste zamestnaný počas dohodnutej skúšobnej doby max. 3 mesiace alebo ste mali dohodnuté dočasné zamestnanie max. 1 mesiac.

Na to, aby bolo ukončenie pracovného pomeru právne záväzné, nie je potrebné, aby bolo písomné. Odporúča sa však, aby ste požiadali o písomné ukončenie kvôli dôkazom. Ak sami ukončíte pracovný pomer, malo by sa tak stať tiež písomne.

Ak spoločnosť, ktorá vás zamestnáva, zbankrotuje, môžete získať pomoc od LG (Lønmodtagernes Garantifond), ktorý spravuje štátny dôchodkový fond ATP (Arbejdsmarkedets Tillægspension).

LG zaručuje, že ako zamestnanec dostanete vyplatenú mzdu, dovolenku, dôchodok atď. v prípade, že váš zamestnávateľ vyhlási bankrot, zomrie alebo prestane existovať.

Viac o tom, čo robiť a na čo sa môžete poistiť, si prečítajte na: lifeindenmark.borger.dk.

Zamestnávateľ vás nesmie prepustiť len preto, že ste členom konkrétnej odborovej organizácie – alebo nie ste členom organizácie – pretože Dánsko zaručuje právo na slobodu združovania. Zamestnávateľ navyše nesmie vyžadovať členstvo v konkrétnej odborovej organizácii.

Dôchodok založený na veku, ktorý sa nazýva štátny starobný dôchodok (folkepension), môžete poberať od 65 do 68 rokov, v závislosti od dátumu vášho narodenia. Na získanie nároku na štátny starobný dôchodok platia špecifické pravidlá, ak pochádzate z krajiny mimo EÚ/EHP. Viac o týchto pravidlách si môžete prečítať na: Štátny dôchodok (borger.dk).

Ak sa z dôvodu choroby alebo fyzického postihnutia už nemôžete sami živiť, môžete mať nárok na predčasný starobný dôchodok. Nárok na predčasný starobný dôchodok však máte iba v prípade, že sa vaša pracovná schopnosť znížila a neexistujú žiadne iné možnosti návratu na trh práce, napríklad prostredníctvom liečby alebo rekvalifikácie.

3.11 Zastupovanie pracovníkov

Dánsky trh práce je do značnej miery regulovaný samotnými stranami trhu práce a nie zákonom. Dánsky model znamená, že zamestnávatelia a zamestnanci sa zúčastňujú na dobrovoľných kolektívnych zmluvách týkajúcich sa platu a pracovných podmienok.

Odborové organizácie zohrávajú ústrednú úlohu na dánskom trhu práce a organizovaná pracovná sila v Dánsku zahŕňa rozsiahlu časť dánskeho trhu práce. Približne 65 % dánskych zamestnancov je členmi odborov, pričom sa to líši v závislosti od odvetvia.

Zamestnanci a zamestnávatelia sú organizovaní podľa odvetvia/sektora v celoštátnych konfederáciách a organizáciách. Ako medzinárodný zamestnanec sa môžete stať aj členom týchto dánskych organizácií.

Odborové organizácie vám pomôže s otázkami, ako sú plat a pracovné podmienky, pracovné úrazy, rehabilitácia atď.

Za dodržiavanie uzavretých dohôd sú zodpovedné strany tvoriace trh práce, a nie verejné orgány, napríklad polícia. To platí aj pre medzinárodné spoločnosti, ktoré uzavreli kolektívnu zmluvu alebo ktoré nesú záväzky vyplývajúce z členstva v dánskej organizácii zamestnávateľov. Po uzavretí kolektívnej zmluvy sa uplatňuje všeobecná klauzula o zákaze štrajku. To znamená, že štrajky a výluky zvyčajne nie sú povolené počas trvania zmluvy.

Niektoré odbory môžu tiež ponúkať osobné poradenstvo a plánovanie kariéry alebo ponúkať bonusové odmeny vo forme zľavových kariet na benzín, nákupné centrá, poistenie atď. Ponuky jednotlivých odborov sa líšia v závislosti od odvetvia.

Výber odborovej organizácie závisí od vzdelania/pozície, ako aj od spoločnosti. Odbory sú prepojené s fondmi nezamestnanosti, ale nemusíte byť členom odborov aj fondov nezamestnanosti (A-kasse). Ak chcete, môžete byť jednoducho členom buď odborov, alebo príslušného odborového fondu nezamestnanosti.

Mnohé pracoviská majú zástupcov odborov, ktorí zastupujú odborovú organizáciu v spoločnosti a slúžia ako zástupcovia záujmov zamestnancov vo vzťahu k záujmom vedenia.

3.12 Pracovné spory – štrajky

Právo na štrajk je zahrnuté v medzinárodných dohovoroch medzinárodnej organizácie práce (ILO). Toto právo nie je zakotvené v dánskom práve, ale je stanovené právnou praxou, podľa ktorej uzavretie kolektívnej zmluvy s akoukoľvek uplatniteľnou doložkou o zákaze štrajku môže spôsobiť, že štrajky (a výluky) budú počas trvania zmluvy nevhodné.

Štrajky sú teda legálne, keď kolektívnu zmluvu nemožno obnoviť, ako aj v prípade štrajkov v spoločnostiach, ktoré nemajú so svojimi zamestnancami uzavreté zmluvy.

Základnou zásadou v Dánsku je, že odbory majú právo usilovať sa o dosiahnutie kolektívnych zmlúv so zamestnávateľmi a organizáciami zamestnávateľov.

Odborové organizácie môžu podporiť svoje želanie dosiahnuť kolektívnu zmluvu pri prijímaní rôznych odborovo-právnych opatrení voči zamestnávateľovi. To platí aj pre medzinárodných zamestnávateľov, ktorí so svojimi vlastnými medzinárodnými zamestnancami vykonávajú prácu v Dánsku. Pravidlá týkajúce sa odborových konfliktov nie sú stanovené zákonom, ale vychádzajú z dlhoročnej praxe v pracovnom práve. V Dánsku existuje rozsiahle právo iniciovať konflikty a sekundárne protestné akcie (na podporu iniciovania konfliktu). Najdôležitejšou podmienkou pre zákonnosť konfliktu je, aby práca, o ktorej sa odborový zväz snaží získať súhlas, zvyčajne patrila do pôsobnosti odborov. Nie je však povinné, aby odborový zväz mal na danej prevádzke zamestnaných vlastných členov. Štrajky, blokády a sekundárne protestné akcie sú formy kolektívnych akcií, ktoré môžu odbory iniciovať.

Výroky týkajúce sa zákonnosti odborového konfliktu možno predložiť pracovnému súdu, ktorý rýchlo rozhodne.

Zamestnávateľské organizácie majú opatrenia zodpovedajúce opatreniam odborových organizácií, teda možnosť iniciovať akcie súvisiace s odbormi. Zamestnávatelia môžu zaviesť výluky a bojkoty, ktoré zodpovedajú štrajkom a blokádam.

3.13 Odborná príprava

Pojem odborné vzdelávanie a príprava sa vzťahuje na praktické činnosti a kurzy súvisiace s konkrétnym povolaním alebo profesiou, zamerané na prípravu účastníkov na ich budúcu kariéru. Odborné vzdelávanie je základným prostriedkom na dosiahnutie profesionálneho uznania a zlepšenie šancí na získanie zamestnania. Preto je nevyhnutné, aby systémy odborného vzdelávania v Európe reagovali na potreby občanov a trhu práce s cieľom uľahčiť prístup k zamestnaniu.

Odborné vzdelávanie a príprava je neoddeliteľnou súčasťou politiky EÚ už od samého vzniku Európskeho spoločenstva. Je tiež kľúčovým prvkom tzv. Lisabonskej stratégie EÚ, ktorej cieľom je transformovať Európu na najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu znalostnú spoločnosť na svete. V roku 2002 Európska rada potvrdila túto dôležitú úlohu a stanovila ďalší ambiciózny cieľ – dosiahnuť, aby sa európske vzdelávanie a príprava do roku 2010 stalo celosvetovo známym – presadzovaním viacerých iniciatív svetovej úrovne, a najmä posilňovaním spolupráce v oblasti odborného vzdelávania.

Dňa 24. novembra 2020 Rada Európskej únie prijala odporúčanie o odbornom vzdelávaní a príprave pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť.

Odporúčanie definuje kľúčové zásady pre zabezpečenie toho, aby odborné vzdelávanie a príprava boli flexibilné v tom, že sa rýchlo prispôsobujú potrebám trhu práce a poskytujú kvalitné vzdelávacie príležitosti pre mladých ľudí aj dospelých.

Kladie silný dôraz na zvýšenú flexibilitu odborného vzdelávania a prípravy, posilnené príležitosti pre učenie sa na pracovisku, učňovskú prípravu a lepšie zabezpečenie kvality.

Odporúčanie tiež nahrádza odporúčanie EQAVET – Európske zabezpečenie kvality v odbornom vzdelávaní a príprave (European Quality Assurance in Vocational Education and Training)– a obsahuje aktualizovaný rámec EQAVET s ukazovateľmi a deskriptormi kvality. Ruší sa ním predchádzajúce odporúčanie ECVET.

Na podporu týchto reforiem Komisia podporuje Centrá odbornej excelentnosti (CoVEs), ktoré spájajú miestnych partnerov s cieľom rozvíjať „ekosystémy zručností“. Ekosystémy zručností prispejú k regionálnemu, hospodárskemu a sociálnemu rozvoju, inováciám a stratégiám inteligentnej špecializácie.

Erasmus+

Erasmus+ je program EÚ na podporu vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu v Európe.

Má odhadovaný rozpočet 26,2 miliardy eur. To je takmer dvojnásobok financovania v porovnaní s jeho predchádzajúcim programom (2014 – 2020).

Program na roky 2021 – 2027 kladie silný dôraz na sociálne začlenenie, zelenú a digitálnu transformáciu a podporu účasti mladých ľudí na demokratickom živote.

Podporuje priority a aktivity stanovené v Európskom vzdelávacom priestore, Akčnom pláne digitálneho vzdelávania a Európskom programe v oblasti zručností. Program tiež podporuje Európsky pilier sociálnych práv, implementuje stratégiu EÚ pre mládež na roky 2019 – 2027 a rozvíja európsky rozmer v športe.

Kto sa môže zúčastniť? Zistite to tu.

Vzdelávanie dospelých a celoživotné vzdelávanie v Európe

Celoživotné vzdelávanie je proces, ktorý zahŕňa všetky formy vzdelávania – formálne, informálne aj neformálne – a trvá od predškolského obdobia až do dôchodku. Jeho cieľom je umožniť ľuďom rozvíjať a udržiavať si kľúčové kompetencie počas celého života, ako aj posilniť postavenie občanov pri voľnom pohybe medzi zamestnaniami, regiónmi a krajinami. Celoživotné vzdelávanie je tiež kľúčovým prvkom už spomínanej Lisabonskej stratégie, pretože je kľúčové pre sebarozvoj a zvyšovanie konkurencieschopnosti a zamestnateľnosti. EÚ prijala niekoľko nástrojov na podporu vzdelávania dospelých v Európe.

Európsky priestor celoživotného vzdelávania

Aby sa celoživotné vzdelávanie stalo v Európe realitou, Európska komisia si stanovila cieľ vytvoriť Európsky priestor celoživotného vzdelávania. V tejto súvislosti sa Komisia zameriava na identifikáciu potrieb študentov aj trhu práce s cieľom sprístupniť vzdelávanie a následne vytvoriť partnerstvá medzi verejnou správou, poskytovateľmi vzdelávacích služieb a občianskou spoločnosťou.

Táto iniciatíva EÚ je založená na cieli poskytovať základné zručnosti – posilnením poradenských a informačných služieb na európskej úrovni a uznávaním všetkých foriem vzdelávania vrátane formálneho vzdelávania a informálneho a neformálneho vzdelávania.

Organizácie EÚ podporujúce odborné vzdelávanie v Európe

S cieľom uľahčiť spoluprácu a výmenu v oblasti odborného vzdelávania zriadila EÚ špecializované orgány pôsobiace v oblasti ODBORNÉHO VZDELÁVANIA.

Európske centrum pre odborné vzdelávanie (The European Centre for Vocational Training – CEDEFOP / Centre Européen pour le Développement de la Formation Professionnelle) bolo založené v roku 1975 ako špecializovaná agentúra EÚ na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v Európe. So sídlom v Solúne v Grécku vykonáva výskum a analýzy v oblasti odborného vzdelávania a šíri svoje odborné znalosti rôznym európskym partnerom, ako sú súvisiace výskumné inštitúcie, univerzity alebo školiace zariadenia.

Európska nadácia pre odborné vzdelávanie (The European Training Foundation) bola založená v roku 1995 a úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jej poslaním je podporovať partnerské krajiny (mimo EÚ) pri modernizácii a rozvoji ich systémov odborného vzdelávania.

4 ŽIVOTNÉ PODMIENKY

4.1 Prehľad životných podmienok v Európe

Kvalita života – na vrchole agendy sociálnej politiky EÚ

Priaznivé životné podmienky závisia od širokej škály faktorov, ako sú kvalitné zdravotnícke služby, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo dobré dopravné vybavenie, aby sme vymenovali len niekoľko aspektov ovplyvňujúcich každodenný život a prácu občanov. Európska únia si stanovila za cieľ neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých svojich členských štátoch a zohľadniť nové výzvy súčasnej Európy, ako sú sociálne vylúčení ľudia alebo starnúca populácia.

Zamestnanosť v Európe

Zlepšovanie pracovných príležitostí v Európe je kľúčovou prioritou Európskej komisie. S výhľadom na riešenie problému nezamestnanosti a zvýšenie mobility medzi pracovnými miestami a regiónmi sa na úrovni EÚ vyvíja a implementuje široká škála iniciatív na podporu Európskej stratégie zamestnanosti. Patria sem Európska sieť služieb zamestnanosti (EURES) a Panoráma zručností EÚ.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii

Zdravie je cenená hodnota, ktorá ovplyvňuje každodenný život ľudí, a preto je dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Zdravé životné prostredie je kľúčové pre náš individuálny a profesionálny rozvoj a občania EÚ sú čoraz náročnejší na zdravie a bezpečnosť pri práci a poskytovanie vysokokvalitných zdravotníckych služieb. Pri cestovaní po Európskej únii potrebujú rýchly a jednoduchý prístup k lekárskej starostlivosti. Politiky EÚ v oblasti zdravia sú zamerané na reakciu na tieto potreby.

Európska komisia vypracovala koordinovaný prístup k politike v oblasti zdravia a zaviedla do praxe sériu iniciatív, ktoré dopĺňajú opatrenia vnútroštátnych verejných orgánov. Spoločné akcie a ciele Únie sú zahrnuté v programoch a stratégiách EÚ v oblasti zdravia.

Súčasný program EU4Health (2021 – 2027) je ambicióznou reakciou EÚ na COVID-19. Pandémia má zásadný vplyv na pacientov, lekárov a zdravotníckych pracovníkov a systémy zdravotnej starostlivosti v Európe. Nový program EU4Health pôjde nad rámec reakcie na krízu a bude sa zaoberať odolnosťou systémov zdravotnej starostlivosti.

Program EU4Health, zriadený nariadením (EÚ) 2021/522, poskytne financovanie oprávneným subjektom, zdravotníckym organizáciám a mimovládnym organizáciám z krajín EÚ alebo krajín mimo EÚ pridružených k programu.

V rámci iniciatívy EU4Health investuje EÚ 5,3 miliardy EUR v bežných cenách do opatrení s pridanou hodnotou pre EÚ, ktoré dopĺňajú politiky krajín EÚ a sledujú jeden alebo viacero cieľov iniciatívy EU4Health:

– zlepšiť a podporovať zdravie v Únii,

– prevencia chorôb a podpora zdravia,

– medzinárodné iniciatívy a spolupráca v oblasti zdravia,

– riešiť cezhraničné zdravotné hrozby,

– prevencia, pripravenosť a reakcia na cezhraničné zdravotné hrozby,

– doplnenie národných zásob základných produktov relevantných pre krízu,

– vytvorenie rezervy zdravotníckeho, zdravotníckeho a podporného personálu,

– zlepšiť lieky, zdravotnícke pomôcky a produkty relevantné pre krízu,

– sprístupnenie a cenovú dostupnosť liekov, zdravotníckych pomôcok a produktov relevantných pre krízu,

– posilniť systémy zdravotnej starostlivosti, ich odolnosť a efektívnosť využívania zdrojov,

– posilnenie zdravotných údajov, digitálnych nástrojov a služieb, digitálna transformácia zdravotnej starostlivosti,

– zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti,

– vypracovanie a implementácia právnych predpisov EÚ v oblasti zdravia a rozhodovanie založené na dôkazoch,

– integrovaná práca medzi národnými systémami zdravotnej starostlivosti.

Vzdelávanie v EÚ

Vzdelávanie v Európe má hlboké korene a veľkú rozmanitosť. Už v roku 1976 sa ministri školstva rozhodli zriadiť informačnú sieť s cieľom lepšie pochopiť vzdelávacie politiky a systémy v vtedy deväťčlennom Európskom spoločenstve. To odrážalo zásadu, že špecifický charakter vzdelávacieho systému v ktoromkoľvek členskom štáte by sa mal plne rešpektovať a zároveň by sa mala zlepšiť koordinovaná interakcia medzi systémami vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti. Eurydice, informačná sieť o vzdelávaní v Európe, bola formálne spustená v roku 1980.

V roku 1986 sa pozornosť presunula z výmeny informácií na výmenu študentov so spustením programu Erasmus, ktorý sa dnes rozrástol na program Erasmus+ a často sa uvádza ako jedna z najúspešnejších iniciatív EÚ.

Doprava v EÚ

Doprava bola jednou z prvých spoločných politík vtedajšieho Európskeho spoločenstva. Od roku 1958, keď nadobudla platnosť Rímska zmluva, sa dopravná politika EÚ zameriava na odstraňovanie hraničných prekážok medzi členskými štátmi, čím sa umožňuje rýchly, efektívny a lacný pohyb ľudí a tovaru.

Táto zásada je úzko spojená s ústredným cieľom EÚ, ktorým je dynamické hospodárstvo a súdržná spoločnosť. Dopravný sektor vytvára 10 % bohatstva EÚ meraného hrubým domácim produktom (HDP), čo zodpovedá približne jednému biliónu eur ročne. Zabezpečuje tiež viac ako desať miliónov pracovných miest.

Schengenský priestor

Letecká doprava

Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave znamenalo nižšie ceny leteniek a širší výber dopravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ tiež vytvorila súbor práv, aby sa zabezpečilo spravodlivé zaobchádzanie s cestujúcimi v leteckej doprave.

Práva cestujúcich v leteckej doprave

Ako cestujúci v leteckej doprave máte určité práva, pokiaľ ide o informácie o letoch a rezerváciách, poškodení batožiny, meškaniach a zrušeniach, odmietnutí nástupu do lietadla, odškodnení v prípade nehody alebo problémov s balíkovými dovolenkami. Tieto práva sa vzťahujú na pravidelné aj charterové lety, vnútroštátne aj medzinárodné, z letiska v EÚ alebo na letisko v EÚ z letiska mimo EÚ, ak ich prevádzkuje letecká spoločnosť EÚ.

Železničná doprava

Za posledných 25 rokov Komisia veľmi aktívne navrhovala reštrukturalizáciu európskeho trhu železničnej dopravy a posilnila postavenie železníc voči iným druhom dopravy. Úsilie Komisie sa sústredilo na tri hlavné oblasti, ktoré sú všetky kľúčové pre rozvoj silného a konkurencieschopného odvetvia železničnej dopravy:

1.otvorenie trhu železničnej dopravy hospodárskej súťaži,

2.zlepšenie interoperability a bezpečnosti národných sietí a

3.rozvoj infraštruktúry železničnej dopravy.

4.2 Politický, administratívny a právny systém

Ústava:

Základný zákon dánskej demokracie sa nachádza v dánskej ústave. Každý dodatok k dánskej ústave prechádza referendom.

Ústava obsahuje základné pravidlá riadenia štátu a zabezpečuje ľuďom množstvo práv a slobôd. Ústava chráni právo na súkromný majetok, slobodu náboženského vyznania, právo na slobodu združovania a právo na demonštrácie, ako aj slobodu vyjadrovať sa písomne, ústne a inými spôsobmi.

Sloboda prejavu znamená, že v Dánsku môžete publikovať svoje myšlienky a názory. To je však viazané na povinnosti vyplývajúce zo súdov a iných zákonov. Môžete byť napríklad potrestaní, ak niekoho ohovárate, vyhrážate sa mu alebo ho ponižujete napríklad kvôli jeho etnickému pôvodu alebo viere.

Vláda:

Dánsko je konštitučná monarchia. Zákonodarnú moc vykonáva spoločne panovník a parlament (Folketing), ale výkonnú moc vykonáva panovník a súdnu moc vykonáva súdny systém. Výkonná moc panovníka je však zverená vláde, ktorá je zodpovedná parlamentu. Všetky právne predpisy nezávisle navrhuje a schvaľuje parlament (Folketing), ale na ich platnosť je potrebný kráľovský podpis.

Grónsko a Faerské ostrovy sú samosprávne regióny a nie sú súčasťou EÚ. Grónsko sa stalo samosprávnym regiónom v roku 1979 a po voľbách v novembri 2008 mu bola od 21. júna 2009 udelená samospráva. Faerské ostrovy získali samosprávu v roku 1948.

Parlament sa zaoberá legislatívou platnou v Dánsku a schvaľuje ju. Parlament má 179 členov z mnohých rôznych politických strán, medzi nimi dvoch členov z Faerských ostrovov a dvoch z Grónska. Členovia parlamentu sú volení na štvorročné funkčné obdobie. Premiér však môže parlament rozpustiť a vyhlásiť voľby pred koncom štvorročného obdobia.

V Dánsku je 98 samosprávnych obcí. Okrem veľkých miest má väčšina z nich 20 000 až 90 000 obyvateľov. Samosprávne obce organizujú nezávislé voľby a majú vlastné daňové systémy, ktoré tvoria približne polovicu verejných výdavkov.

Samospráve obce (municipality) sú zodpovedné za veľmi veľkú časť systému sociálneho zabezpečenia a sociálnych služieb, ako aj za časť prevádzky primárnych zdravotníckych služieb.

V súlade s tým sú zodpovedné za dennú starostlivosť o deti, zariadenia pre osoby so zdravotným postihnutím, služby a starostlivosť o seniorov, domácu starostlivosť, zamestnanosť atď. a tiež nesú zodpovednosť za vyplácanie peňažnej pomoci atď.

Prevádzkovanie miestneho školského systému, teda základných škôl aj väčšiny stredných škôl, tiež patrí do oblasti zodpovednosti samosprávnych obcí. Okrem toho sú samosprávne obce zodpovedné za veľké množstvo povinností týkajúcich sa životného prostredia a dopravnej infraštruktúry, okrem iného.

Krajina je ďalej rozdelená do piatich väčších regiónov, ktoré zabezpečujú prevádzku systému zdravotnej starostlivosti vrátane nemocníc, psychiatrickej starostlivosti, ako aj zdravotného poistenia, ktoré zahŕňa aj súkromných lekárov a špecializovaných lekárov. Regióny sú tiež zodpovedné za množstvo prierezových povinností v oblasti životného prostredia a dopravy.

Súdna moc je rozdelená do troch častí: 24 samosprávnych súdov, dva krajské súdy a najvyšší súd. Všetci právni poradcovia a advokáti majú povolenie viesť prípady na samosprávnych súdoch, zatiaľ čo na získanie práva na vypočutie na vyšších regionálnych súdoch a najvyššom súde je potrebné osobitné povolenie.

Ak chcete v prípade pokračovať, je možné podať sťažnosť na Špeciálny súd pre obžalobu a revíziu. Môže to tak byť aj v prípade, keď sa objavili nové informácie týkajúce sa uzavretého prípadu.

Ombudsman parlamentu je poverený riešením sťažností adresovaných verejným orgánom. Okrem toho môže ombudsman preberať prípady z vlastnej iniciatívy a tiež iniciovať všeobecné preskúmanie postupu vládnych orgánov v prípadoch.

4.3 Príjmy a dane

Ľudia, ktorí pracujú v Dánsku, musia platiť dane v Dánsku od prvého dňa. To platí aj pre dočasných zamestnancov, ako sú sezónni pracovníci a remeselníci. V závislosti od osobnej a finančnej príslušnosti osoby môžu existovať rôzne druhy daňovej povinnosti.

Podobne ako ostatné škandinávske krajiny, aj Dánsko má vysoké daňové zaťaženie, ale to vyplýva okrem iného z mimoriadne rozsiahleho systému sociálneho zabezpečenia v Dánsku.

Dane, ktoré platíte, prispievajú na financovanie škôl, denných zariadení, domovov dôchodcov, bezplatného vzdelávania, bezplatnej lekárskej pomoci, nemocníc a podobných vecí, ktoré sa v iných krajinách platia prostredníctvom poistných fondov.

Dane sa líšia v závislosti od toho, koľko zarábate a v ktorej samosprávnej obci bývate. Existuje však strop pre maximálnu výšku dane, ktorú musíte zaplatiť, ktorý v roku 2023 predstavoval 52,07 % vášho osobného príjmu.

Okrem toho sa platí príspevok na trh práce vo výške 8 % z príjmu z práce vo forme mzdy a zisku zo samostatnej zárobkovej činnosti.

Vo všeobecnosti má každý, kto poberá mzdu, nárok na odpočítateľnú položku, čo je minimálna suma, ktorá sa nezdaňuje. Okrem toho vám bude priznaná úľava Beskæftigelsesfradrag a úľava Jobfradrag, ktoré tiež nie sú zdaňované, ak vaša mzda podlieha zrážke odvodu zamestnávateľa alebo ak vaša spoločnosť vypláca zisk. Daňová úľava Beskæftigelsesfradrag v roku 2026 predstavuje 12,75 % a nesmie presiahnuť sumu 63 300 DKK, zatiaľ čo úľava Jobfradrag v roku 2026 je 4,5 % z príjmu presahujúceho 224 500 DKK a nesmie presiahnuť sumu 2 900 DKK (r.2025). Odpočty a úľavy nájdete na Skat.dk

Sociálne príspevky sú zahrnuté v národnej dani z príjmu a nevyžadujú oddelenú zrážku.

V Dánsku sa uplatňuje 25 % DPH (daň z pridanej hodnoty) na tovary a väčšinu služieb.

Ak vlastníte v Dánsku vlastnú nehnuteľnosť, budete musieť platiť dane z vlastníctva pozemkov a budov (Grundskyld) a daň z hodnoty nehnuteľností (Ejendomsværdiskat). Daň z vlastníctva pozemkov je daň splatná samosprávnej obci z hodnoty vášho pozemku. Hodnota pozemku je hodnota vášho pozemku bez budov na ňom. Poplatok určuje miestna samosprávna obec a vyberá sa dvakrát ročne. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa daní z vlastníctva pozemkov, mali by ste sa obrátiť na Borgerservice (Občianske služby) v obci, kde máte bydlisko. Daň z hodnoty nehnuteľností je daň platená štátu z verejne ocenenej hodnoty vašej nehnuteľnosti. Hodnota nehnuteľnosti je hodnota nehnuteľnosti vrátane pozemkov a budov. Daň z hodnoty nehnuteľnosti sa rovná 0,92 % z ocenenej hodnoty nehnuteľnosti do výšky 3 040 000 DKK a 3 % zo zvyšku, ak je hodnota vyššia.

Existuje špeciálny daňový systém pre výskumníkov a osoby s vysokými príjmami prijatých zo zahraničia. Na základe viacerých podmienok majú tieto skupiny možnosť počas maximálne 84 mesiacov platiť hrubú daň vo výške 32,84 % zo svojej mzdy (mzda, dovolenkový príplatok, poplatky, bonusy, provízie atď. plus hodnota prístupu k služobnému autu a telefónu platenému spoločnosťou vrátane platenej dátovej komunikácie, zdravotnej starostlivosti hradenej zamestnávateľom atď.) bez akýchkoľvek zrážok namiesto uplatňovania všeobecnej dane z príjmu. Týchto 84 mesiacov možno rozdeliť do niekoľkých období.

Mzda v Dánsku závisí od toho, v ktorej kolektívnej zmluve je daný občan zahrnutý, alebo od toho, či má individuálnu zmluvu.

Priemerný ročný hrubý príjem za 14-ročné obdobie v Dánsku bol v roku 2021 vo výške 370 851 DKK. Po zaplatení dane, úrokov a záväzkov mal priemerný Dán disponibilný príjem vo výške 267 357 DKK. (Zdroj: Štatistický úrad Dánska).

Aby ste ako daňovník v Dánsku mohli poberať mzdu, musíte sa zaregistrovať na úradoch a získať daňovú kartu. Oveľa viac o daniach a poplatkoch a registrácii ako daňovník si môžete prečítať na skat.dk. Pri odchode z Dánska musíte informovať SKAT, aby ste mohli byť odhlásení z registrácie ako daňovník a aby SKAT mohol vyrovnať všetky nevyrovnané zostatky. Príslušné formuláre a pokyny týkajúce sa odchodu z Dánska sú k dispozícii na Leaving Denmark Skat.dk.

4.4 Životné náklady

Cenová hladina o 43 % vyššia ako priemer EÚ-27 znamená, že Dánsko má jedny z najvyšších spotrebiteľských cien v EÚ. Ešte vyššie ceny majú iba Írsko a krajiny EZVO Island, Švajčiarsko a Nórsko. Najmä náklady na bývanie tvoria veľkú časť výdavkov rodiny. Najmä vo väčších mestách môže byť cena bývania pomerne vysoká.

Zároveň sú mzdy tiež relatívne vysoké a dánsky systém sociálneho zabezpečenia má za následok, že mnohé služby sú bezplatné; napríklad lekárska pomoc a vzdelávanie.

Typická dánska rodina (2 dospelí a deti) má výdavky, ktoré sa rozdeľujú takto:

Potraviny, oblečenie atď.* 17,1%

Bývanie, elektrina a kúrenie** 38,8%

Doprava a komunikácie 15,7%

Voľný čas, kultúra, reštaurácie a hotely 15,4%

Ostatná spotreba*** 13%

* Vrátane alkoholických nápojov

** Vrátane nájomného, spotreby vody, elektriny, kúrenia a plynu, nábytku, všeobecného vybavenia domácnosti a opráv.

*** Vrátane výdavkov na vzdelávanie, starostlivosť o deti, poskytovanie rôznych služieb, poistenie atď.

Zdroj: Danmarks Statistik, Forbrugsundersøgelsen 2021 (iba v dánčine)

4.5 Ubytovanie

Väčšina zahraničných zamestnancov sa rozhodne pre prenájom bývania, najmä ak v Dánsku zostávajú kratšie obdobie. V závislosti od vašich financií a dĺžky pobytu si môžete zvoliť aj kúpu bývania alebo jeho časti.

Ak si prenajímate bývanie, je bežné, že prenajímateľ požaduje zálohu a nájomné do výšky troch mesiacov vopred. Záloha často zodpovedá 3 mesačnému nájmu a je zárukou prenajímateľa, že výdavky budú uhradené po uvoľnení priestorov.

Dôrazne sa odporúča, aby ste si pri uzatváraní nájomnej zmluvy zaobstarali písomnú nájomnú zmluvu. Písomná nájomná zmluva nie je právne záväzná, ale slúži ako dôkaz o dohodnutých podmienkach za predpokladu, že medzi vami a prenajímateľom vzniknú nejaké rozdiely. Nájomná zmluva by mala obsahovať informácie o zaplatenej zálohe a nájomnom zaplatenom vopred; mesačnú cenu nájmu, kúrenia, vody a elektriny; pravidlá týkajúce sa domácich zvierat; výpovednú lehotu; akékoľvek časové obmedzenia doby nájmu.

Štandardnú zmluvu si môžete stiahnuť na webovej stránke dánskeho ministerstva vnútra a zdravotníctva (iba v dánčine): LEJEKONTRAKT pre beboelse (im.dk).

Viac o prenájmoch si môžete prečítať v časti „Sťahovanie do inej krajiny“ – „Ako si nájsť bývanie“.

Ak bývate v prenajatom byte, môžete mať nárok na príspevok na bývanie od Udbetaling Danmark v závislosti od viacerých okolností. Záleží to napríklad na tom, koľko platíte na nájme, koľko detí a dospelých tam býva, ako aj na celkovom príjme každého člena domácnosti. Viac o príspevku na bývanie si môžete prečítať na lifeindenmark.borger.dk.

Ak si chcete v Dánsku kúpiť vlastné bývanie alebo spoločne vlastniace bývanie, zvyčajne tak urobíte prostredníctvom realitného makléra. Spoločné vlastniace bývanie je osobitný typ bývania, pri ktorom si kupujete podiel v združení spoločného bývania a tým získavate právo užívať nehnuteľnosť.

Realitný maklér má spravidla komplexné znalosti o jednej alebo viacerých miestnych nehnuteľnostiach a okrem toho, že vám pomôže nájsť vhodné bývanie, vám môže poskytnúť aj poradenstvo o všetkých praktických detailoch spojených s kúpou bývania.

Ak uvažujete o kúpe bývania, odporúča sa tiež kontaktovať právnika špecializujúceho sa na nehnuteľnosti. Takýto právnik zastupuje vaše záujmy ako kupujúceho a môže vám pomôcť so všetkými právnymi detailmi týkajúcimi sa kúpy bývania na mieste.

Viac si môžete prečítať na www.workindenmark.dk, kde nájdete informácie o krátkodobých pobytoch, hľadaní bývania atď.

4.6 Zdravotníctvo

Každý, kto príde do Dánska a získa obvyklé bydlisko, je zapísaný v registri obyvateľov (folkeregistret) a má nárok na dánske zdravotné poistenie.

Po registrácii v registri obyvateľov v samosprávnej obci bydliska budete automaticky zaradení do verejného zdravotného poistenia. Dostanete zdravotnú kartu poistenca – žltú kartu – a získate plný prístup k systému zdravotnej starostlivosti v rozsahu, v akom to vaše poistenie kryje.

Zdravotnú kartu poistenca si musíte priniesť pri návšteve lekára, špecialistu, zubára, dentálnej hygieničky, fyzioterapeuta, pedikúru, chiropraktika, psychológa, farmaceuta, nemocnice a samosprávnej obce.

Pri registrácii v registri obyvateľov by ste si mali okamžite vybrať praktického lekára (všeobecného lekára). Všeobecný lekár je vaším primárnym vstupným bodom do systému zdravotnej starostlivosti v Dánsku, ktorý poskytuje prevenciu, liečbu a predpis liekov, ako aj akékoľvek vyšetrenia u špecializovaných lekárov alebo v nemocniciach.

V prípade choroby by ste sa mali pokúsiť najskôr kontaktovať svojho všeobecného lekára, kedykoľvek je to možné.

Ak ochoriete mimo ordinačných hodín lekára, môžete zavolať na pohotovostnú lekársku službu. Prejdite na webovú stránku pohotovostnej lekárskej služby a nájdite svoju miestnu službu: Kontaktujte pohotovostnú lekársku službu.

Ak ste svedkom nehody, pri ktorej sa jedna alebo viac osôb vážne zranilo, alebo ak sa osobe náhle zhorší zdravotný stav alebo je v bezvedomí, zavolajte sanitku telefonicky na číslo 1-1-2.

Núdzový príjem je alternatívou k pohotovostnej jednotke v prípade ľahkých zranení, ktoré si sami nedokážete ošetriť.

Upozorňujeme, že v niektorých regiónoch by ste mali telefonicky zavolať a dohodnúť si stretnutie na pohotovostnej jednotke/pohotovostnom príjme. Viac informácií o tom, ako sa spojiť s pohotovostným oddelením, si môžete prečítať na lifeindenmark.borger.dk.

Ošetrenie u vášho všeobecného lekára, pohotovostnej lekárskej služby, pohotovosti a nemocníc je hradené z verejného zdravotného poistenia, a preto by ste nemali nič platiť sami.

Za lieky na predpis si platíte sami, ale zdravotné poistenie môže pokryť rôzne percentá z ceny v závislosti od vašich ročných výdavkov na lieky.

Ošetrenie u zubárov, fyzioterapeutov a chiropraktikov je čiastočne hradené z univerzálneho zdravotného poistenia. To znamená, že musíte zaplatiť za časť ošetrenia a univerzálna zdravotná starostlivosť pokryje zvyšnú časť náhrady ošetrenia, ktorá sa líši v závislosti od typu príslušného ošetrenia. Je možné získať súkromné zdravotné poistenie, napr. Sygeforsikring Danmark, ktoré poskytuje ďalšie možnosti dotácií na ošetrenie u zubára, fyzioterapeuta a podobných zdravotníckych pracovníkov. Viac informácií o Sygeforsikringen Danmark nájdete tu.

4.7 Systém vzdelávania

Vzdelávanie v Dánsku je prevažne bezplatné a platené z daní.

Od zahraničných pracovníkov sa očakáva, že majú ukončené ekvivalentné stupne, ktoré im umožňujú prístup k rovnocenným študijným odborom v ich domovských krajinách a spĺňajú jazykové požiadavky.

Všetko dánske vzdelávanie, od základnej školy až po doktorandské štúdium, spadá pod Európsky kvalifikačný rámec (EQF). To znamená, že je ľahké porovnávať úrovne vzdelania v rámci EÚ. Viac o EQF si môžete prečítať tu.

Starostlivosť o deti a deti školského veku

Keďže je v Dánsku bežné, že obaja rodičia pracujú, existuje veľký výber verejných možností starostlivosti o deti za nízke ceny. Možnosti verejnej starostlivosti prevádzkujú samosprávne obce a zahŕňajú okrem iného jasle, centrá dennej starostlivosti alebo samosprávne obecné služby dennej starostlivosti. Ohľadom príslušných miestnych služieb pre deti sa obráťte na svoju samosprávnu obec.

Základná škola (EQF 1+2)

Deti žijúce v Dánsku majú právo na vzdelanie v 10-ročnom základnom školskom systéme.

Pre všetky deti žijúce v Dánsku platí 10-ročná základná povinná školská dochádzka, ktorá platí od konca augusta v kalendárnom roku, v ktorom dieťa dovŕši 6 rokov.

Takmer 80 % všetkých dánskych detí navštevuje dánsku základnú školu (folkeskole), ktorá ponúka bezplatné vzdelávanie. Folkeskole je verejná základná škola, ktorá pozostáva z povinnej materskej školy a 1. až 9. ročníka, ako aj z dobrovoľného 10. ročníka. Folkeskole nie je v Dánsku povinná, a preto si môžete slobodne vybrať, či bude vaše dieťa navštevovať folkeskole, súkromnú školu alebo bude vyučované doma.

Efterskole (nezávislé internátne školy) (EQF 1+2)

Maturitné ročníky Folkeskole, konkrétne 8., 9. alebo 10. ročník, je možné absolvovať aj na Efterskole, čo je internátna škola otvorená pre všetkých mladých ľudí vo veku od 14 do 18 rokov so zameraním na osvetu života, občiansku výchovu a demokratické občianstvo. Deti si môžu vybrať, pretože je k dispozícii pestrý výber predmetov vrátane športu, hudby, umenia atď.

Stredoškolské vzdelanie (EQF 4)

Stredoškolské vzdelanie môže začať ihneď po 9. alebo 10. ročníku a jeho cieľom je pripraviť dieťa na ďalšie vzdelávanie, napr. na univerzite.

Existujú štyri rôzne typy vzdelávania, ktoré umožňujú prístup k ďalšiemu vzdelávaniu: STX (všeobecná študentská úroveň) (3 roky), HF (prípravná úroveň na vyššie vzdelávanie) (2 roky), HHX (obchodná študentská úroveň) (3 roky), HTX (technická úroveň) (3 roky).

Vyučovacím jazykom na stredoškolskom vzdelávaní je spravidla dánčina.

Existuje však aj stredoškolské vzdelávanie v angličtine, francúzštine a nemčine, napríklad program IB (International Baccalaureate).

Odborná príprava (EQF 3+4+5)

Odborná príprava môže začať ihneď po 9. alebo 10. ročníku a je to prakticky zamerané vzdelávanie pozostávajúce zo školských období vo vzdelávacej inštitúcii a stáže vo vhodnom pracovnom prostredí.

Odborná príprava zahŕňa tradičnú oblasť remesiel, ako aj množstvo ďalších sektorov vrátane napr. obchodu, služieb, poľnohospodárstva a technológií.

Profesionálne akademické vzdelanie (EQF 5)

Profesionálne akademické vzdelanie je krátke vyššie vzdelanie (zvyčajne 2 roky) s profesionálnym zameraním na poskytovanie kvalifikácie.

Vzdelávanie je zamerané na špecifické oblasti a spoločnosti, v ktorých sa nachádzajú technológie, zdravotníctvo, ekonomika atď. a kombinuje stáže so vzdelávacím programom.

Bakalárske vzdelanie (EQF 6)

Profesionálne bakalárske vzdelanie je profesionálne orientované, kvalifikačné, stredne dlhé vysokoškolské vzdelanie. Vzdelávanie kombinuje teóriu a prax a často je zamerané na konkrétnu oblasť alebo povolanie, napríklad pedagógovia, učitelia, zdravotnícki pracovníci a podobne. Získanie profesionálneho bakalárskeho titulu trvá 3 a pol roka vrátane 6 mesiacov praktickej praxe.

Vysokoškolské vzdelanie (EQF 6+7)

Bakalárska úroveň a magisterská úroveň sú vysokoškolské vzdelania založené na výskume, ktoré ponúkajú univerzity, obchodné školy a podobné inštitúcie. Toto vzdelávanie sa ponúka v hlavných oblastiach odbornosti prírodných vied, lekárskych vied, technických vied, humanitných vied, teológie a spoločenských vied.

Bakalárske štúdium trvá tri roky. Magisterské štúdium je nadstavbou a zvyčajne trvá dva roky.

4.8 Kultúrny a spoločenský život

Dánske voľnočasové aktivity zahŕňajú všetko od baletu, kina, výstav, múzeí, hudby a divadla až po kurzy, prednášky, šport a mnoho rôznych združení.

Združenia sú centrom spoločenských aj kultúrnych aktivít a nájdete tu združenie pre rovnako zmýšľajúcich ľudí bez ohľadu na to, v ktorej oblasti sa vaše záľuby nachádzajú.

Futbal je národný šport, ale obľúbená je aj hádzaná, plávanie, plachtenie a cyklistika. Združenie vo vašej oblasti nájdete napríklad na webovej stránke DGI.

Literatúra zohráva veľmi dôležitú úlohu v dánskom kultúrnom živote. Najmä severská kriminálna literatúra si v posledných rokoch získala veľkú popularitu. Knižnice sa nachádzajú vo väčšine miest a slúžia aj ako miestne kultúrne centrá. Svoju miestnu knižnicu nájdete na Bibliotek.dk | Požičovňa zo všetkých dánskych knižníc.

Okrem toho si dánska filmová a televízna produkcia získala medzinárodné uznanie a mnoho Dánov rado chodí do kina.

Celé Dánsko je pokryté rozsiahlou sieťou cyklistických chodníkov a je bežné cestovať na bicykli, najmä vo veľkých mestách a počas cyklistických dovoleniek. Viac o cyklistike si prečítajte na webovej stránke Dánskej cyklistickej federácie: Dánska cyklistická federácia (cyklistforbundet.dk).

Dáni sú väčšinou neformálni a ľahko sa s nimi nadväzuje spoločenský kontakt. Ľudia sa oslovujú krstnými menami a namiesto zdvorilého oslovenia De (ktoré je do značnej miery ekvivalentom Sie v nemčine, vous vo francúzštine alebo usted v španielčine) používajú neosobné zámeno du (thou).

Znalosť dánčiny je výhodou. Dáni však často hovoria a rozumejú jednému alebo viacerým cudzím jazykom, predovšetkým angličtine.

Vo väčších spoločnostiach je angličtina a ďalšie primárne jazyky pomerne bežnou pracovnou rečou.

V dánskych spoločnostiach je všeobecná tendencia smerovať k relatívne fluktujúcim organizačným štruktúram. Na mnohých pracoviskách často panuje neformálny, priamy tón medzi kolegami a často to platí aj medzi zamestnancami a vedením. Ľudia medzi sebou používajú krstné mená, ako aj neformálne zámená a oslovenia. Často si navzájom vymieňajú názory, perspektívy a pozitívnu aj negatívnu kritiku.

4.9 Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtia)

Tehotné ženy s obvyklým bydliskom v Dánsku majú právo na bezplatný pôrod v nemocniciach s asistenciou lekárov a pôrodných asistentiek. Pôrodná asistentka zvyčajne oznámi pôrod úradom. Ak pôrodná asistentka nie je pri pôrode prítomná, rodičia musia podať oznámenie o narodení na farnosť, kde má matka bydlisko. Pre deti narodené doma však platia osobitné pravidlá, ak matka žije v Južnom Jutsku. Pôrod musí byť zaregistrovaný na samosprávnej obci bez ohľadu na to, či bola pri pôrode prítomná pôrodná asistentka.

Po zaregistrovaní pôrodu dostane dieťa osobné identifikačné číslo (číslo CPR).

Novorodenci musia dostať krstné meno a priezvisko pred dovŕšením 6 mesiacov veku dieťaťa. Meno dieťaťa je možné elektronicky zaregistrovať na stránke borger.dk (iba v dánčine), ak sa meno má dať pred krstom alebo ak dieťa nemá byť pokrstené. Ak je dieťa pokrstené v dánskej cirkvi alebo v akejkoľvek inej uznanej náboženskej skupine, kňaz zvyčajne oznámi meno, s výnimkou detí narodených v južnom Jutsku, kde sa meno hlási samosprávnej obci, kde je dieťa zapísané pri narodení.

Krst detí je v Dánsku dobrovoľný.

Dieťa automaticky získa dánske občianstvo pri narodení, ak je otec, matka alebo druhá matka občanom Dánska a dieťa sa narodí 1. júla 2014 alebo neskôr. Ak sa dieťa narodí pred 1. júlom 2014, štátna príslušnosť závisí od legislatívy, ktorá bola v platnosti v čase jeho narodenia. Okrem iného môže byť dôležité, ktorý rodič je dánskym občanom, či boli rodičia zosobášení v čase narodenia dieťaťa a či sa dieťa narodilo v Dánsku alebo v zahraničí.

V Dánsku si môžete vybrať medzi registrovaným zväzkom, napr. na radnici, alebo sobášom v kostole alebo inej uznanej náboženskej inštitúcii.

Manželstvo vyžaduje vyhlásenie o manželstve, ktoré musí byť vykonané digitálne na stránke borger.dk (iba v dánčine). Upozorňujeme, že na vydanie sobášneho listu je potrebné splniť niekoľko podmienok. Cudzí štátni príslušníci musia pri žiadosti o sobášny list predložiť ďalšie dokumenty. Viac informácií o pravidlách týkajúcich sa manželstva pre občanov EÚ nájdete okrem iného tu.

V Dánsku majú homosexuálne páry právo uzavrieť manželstvo. Homosexuáli majú rovnaké povinnosti a práva ako všetci ostatní občania Dánska.

4.10 Doprava

Vnútroštátna doprava

Vnútroštátna doprava:

Verejnú dopravu zabezpečuje štát, ktorý je zodpovedný za celoštátny železničný systém (DSB), a regióny a samosprávne obce, ktoré sú zodpovedné za regionálnu a miestnu dopravu.

V oblasti Veľkej Kodane to zahŕňa miestny železničný systém (S-tog) a systém metra.

V cestnej sieti je 71 000 kilometrov ciest, za ktoré nesú primárnu zodpovednosť samosprávne obce. Jazda na všetkých cestách je bezplatná. Od roku 1998 zohráva dominantnú úlohu v dopravných vzorcoch východ-západ pevná železničná trať Great Belt Fixed Link (Storebæltsbroen), ktorá spája ostrovy Zealand a Fyn. Za prejazd mosta sa platí poplatok. Vzhľadom na geografiu Dánska, ktorá zahŕňa mnoho ostrovov, existuje rozsiahly systém trajektov, ktorý obsluhuje menšie ostrovy.

Bicykle sa v Dánsku hojne používajú ako dopravný prostriedok a cyklistika je bežná, najmä vo veľkých mestách. Existuje dobre rozvinutá sieť cyklotrás, ktorá pokrýva celé Dánsko.

Medzinárodná doprava:

V Dánsku sú štyri medzinárodné letiská. Najväčšie letiská sú Kastrup v Kodani a Billund v regióne Stredného Dánska (Midtjylland).

Okrem toho existuje medzinárodná vlaková doprava medzi Dánskom a niekoľkými európskymi krajinami vrátane Švédska, Nemecka, Holandska atď. Viac informácií o medzinárodnej vlakovej doprave nájdete na DSB.

5 SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE A POISTENIE

Vaše práva sociálneho zabezpečenia v Dánsku

1 HĽADANIE PRÁCE

1.1 Ako si nájsť prácu

1.2 Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

2 PRESŤAHOVANIE SA DO INEJ KRAJINY

2.1 Pohyb tovarov a kapitálu

2.2 Hľadanie ubytovania

2.3 Hľadanie školy

2.4 Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

2.5 Postupy registrácie a povolenie na pobyt

2.6 Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom

3 PRACOVNÉ PODMIENKY

3.1 Prehľad pracovných podmienok v Európe

3.2 Uznávanie diplomov a kvalifikácií

3.3 Druhy zamestnania

3.4 Pracovné zmluvy

3.5 Špeciálne kategórie

3.6 Samostatná zárobková činnosť

3.7 Platové podmienky

3.8 Pracovná doba

3.9 Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka, atď.)

3.10 Ukončenie pracovného pomeru

3.11 Zastupovanie pracovníkov

3.12 Pracovné spory – štrajky

3.13 Odborná príprava

4 ŽIVOTNÉ PODMIENKY

4.1 Prehľad životných podmienok v Európe

4.2 Politický, administratívny a právny systém

4.3 Príjmy a dane

4.4 Životné náklady

4.5 Ubytovanie

4.6 Zdravotníctvo

4.7 Systém vzdelávania

4.8 Kultúrny a spoločenský život

4.9 Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtia)

4.10 Doprava

5 SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE A POISTENIE

1 HĽADANIE PRÁCE

1.1 Ako si nájsť prácu

1.2 Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

2 PRESŤAHOVANIE SA DO INEJ KRAJINY

2.1 Pohyb tovaru a kapitálu

2.2 Hľadanie ubytovania

2.3 Hľadanie školy

2.4 Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

2.5 Postupy registrácie a povolenie na pobyt

2.6 Kontrolný zoznam pred vašim príchodom do novej krajiny a po ňom

3 PRACOVNÉ PODMIENKY

3.1 Prehľad pracovných podmienok v Európe

3.2 Uznávanie diplomov a kvalifikácií

3.3 Druhy zamestnania

3.4 Pracovné zmluvy

3.5 Špeciálne kategórie

3.6 Samostatná zárobková činnosť

3.7 Platové podmienky

3.8 Pracovná doba

3.9 Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka, atď.)

3.10 Ukončenie pracovného pomeru

3.11 Zastupovanie pracovníkov

3.12 Pracovné spory – štrajky

3.13 Odborná príprava

4 ŽIVOTNÉ PODMIENKY

4.1 Prehľad životných podmienok v Európe

4.2 Politický, administratívny a právny systém

4.3 Príjmy a dane

4.4 Životné náklady

4.5 Ubytovanie

4.6 Zdravotníctvo

4.7 Systém vzdelávania

4.8 Kultúrny a spoločenský život

4.9 Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtia)

4.10 Doprava

5 SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE A POISTENIE

Nenašiel si čo si hľadal?