Životné a pracovné podmienky v Chorvátsku
1 HĽADANIE PRÁCE
1.1 Ako si nájsť prácu
1.2 Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania
2 PRESŤAHOVANIE SA DO INEJ KRAJINY
2.1 Pohyb tovarov a kapitálu
2.2 Hľadanie ubytovania
2.3 Hľadanie školy
2.4 Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)
2.5 Postupy registrácie a povolenie na pobyt
2.6 Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom
3 PRACOVNÉ PODMIENKY
3.1 Prehľad pracovných podmienok v Európe
3.2 Uznávanie diplomov a kvalifikácií
3.3 Druhy zamestnania
3.4 Pracovné zmluvy
3.5 Špeciálne kategórie
3.6 Samostatná zárobková činnosť
3.7 Platové podmienky
3.8 Pracovná doba
3.9 Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka, atď.)
3.10 Ukončenie pracovného pomeru
3.11 Zastupovanie pracovníkov
3.12 Pracovné spory – štrajky
3.13 Odborná príprava
4 ŽIVOTNÉ PODMIENKY
4.1 Prehľad životných podmienok v Európe
4.2 Politický, administratívny a právny systém
4.3 Príjmy a dane
4.4 Životné náklady
4.5 Ubytovanie
4.6 Zdravotníctvo
4.7 Systém vzdelávania
4.8 Kultúrny a spoločenský život
4.9 Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtia)
4.10 Doprava
5 SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE A POISTENIE
1 HĽADANIE PRÁCE
1.1 Ako si nájsť prácu
Dobrým zdrojom informácií o voľných pracovných miestach sú úrady práce v Chorvátsku. Na stránke EURES – európsky portál pracovnej mobility nájdete ponuku pracovných miest a zároveň aj informácie o životných a pracovných podmienkach v Chorvátsku a informácie o situácii na trhu práce. Táto stránka umožňuje vložiť si životopis na portál “on-line”. Životopis bude potom prístupný pre registrovaných zamestnávateľov, ktorí hľadajú vhodného kandidáta pre svoju firmu prostredníctvom tohto portálu.
Zamestnávatelia zverejňujú voľné pracovné miesta na internetových stránkach chorvátskych služieb zamestnanosti a na súkromných portáloch pre hľadanie zamestnania, ako aj na svojich firemných internetových stránkach. Nahlásené voľné pracovné miesta možno nájsť tiež v dennej tlači a v rôznych reklamných publikáciách, odborných časopisoch a novinách, ako aj na internetových stránkach profesijných organizácií (komory, združenia). Pracovné miesta vo verejnom sektore uverejňuje povinne Úradný vestník. V menších obciach ich zverejňujú tiež rozhlasové stanice.
Mnohí veľkí zamestnávatelia využívajú on-line prihlášky na svojich internetových stránkach. Takým spôsobom tvoria databázu potenciálnych kandidátov pre budúce pracovné miesta. Zamestnávatelia využívajú okrem uverejňovania inzerátov aj súkromné osobné odporúčania, aby získali tých najlepších kandidátov.
Agentúry pre príležitostné a dočasné zamestnanie poskytujú príležitosť zapísať sa do svojej databázy uchádzačov. Pracovníci uzatvoria pracovnú zmluvu s agentúrou, ktorá priraďuje pracovníkov na plnenie úloh pre zamestnávateľa hľadajúceho dočasných zamestnancov.
1.2 Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania
Podanie žiadosti
Spôsoby podania žiadosti popisujú bližšie jednotlivé inzeráty. CV zostavte chronologicky a uveďte v ňom osobné údaje, vzdelanie, ďalšie zručnosti a pracovné skúsenosti, ako aj záujmy a koníčky. Napíšte ho na počítači v chorvátskom jazyku (a priložte fotografiu). Referencie od bývalých zamestnávateľov sú zvyčajne vítanou formou.
V prípade záujmu o prácu vo verejnom sektore k žiadosti priložte životopis, doklad o kvalifikácii a zručnosti (certifikáty, diplomy), výpis z registra trestov, doklad o štátnom občianstve a trvalom pobyte, a ďalšie dokumenty podľa potreby.
Zamestnávatelia zvyčajne vyžadujú žiadosť prostredníctvom e-mailu. Tá obsahuje životopis, a niekedy aj dokumenty ako sú diplomy, osvedčenia o odbornom vzdelaní a ďalšie. Niekedy vyžadujú vyplniť žiadosť on-line prostredníctvom internetových stránok zamestnávateľa, pričom iné formy žiadosti neakceptujú. Niektorí iní zamestnávatelia, zvyčajne malí, uznávajú aj komunikáciu prostredníctvom telefonického rozhovoru.
Neadresné žiadosti o prácu (ktoré nie sú odpoveďou na podaný inzerát) zamestnávateľmi všeobecne tiež dobre prijmú. Ak neviete, aká forma žiadosti je najprijateľnejšia pre zamestnávateľa, pošlite okrem životopisu a sprievodného listu tiež doklad o vzdelaní a nadobudnutých zručnostiach. Môžete pridať odkazy alebo kontaktné údaje osôb, poskytujúcich referencie na vás.
Žiadosť prispôsobte zamestnávateľovi, ktorému ju adresujete. V životopise upozornite na zručnosti a skúsenosti, ktoré súvisia s miestom o ktoré žiadate. Neodporúčame vám kontaktovať zamestnávateľa spôsobom odlišným od požadovaného v inzeráte (telefonicky namiesto e-mailu, e-mail namiesto poštou a pod.).
Pred pohovorom so zamestnávateľom
Zistite si podrobnejšie informácie o firme (o budúcom zamestnávateľovi) – jej činnosť, štruktúru zamestnanosti, obliekanie a ďalšie aspekty, ktoré môžu napomôcť pri lepšom dojme počas výberového pohovoru. Ľahostajnosť, neskorý príchod a neusporiadaný vzhľad vedú neraz k vylúčeniu z ďalšieho výberového konania.
Počas výberu kandidátov na pozíciu (rozhovor, testy, dotazníky, atď.) až po uzatvorenie pracovnej zmluvy nemôže zamestnávateľ požadovať od budúceho zamestnanca informácie, ktoré priamo nesúvisia so zamestnaním (rodinný stav, náboženské vyznanie alebo národnosť, …).
2 PRESŤAHOVANIE SA DO INEJ KRAJINY
2.1 Pohyb tovaru a kapitálu
Voľný pohyb tovaru je jedným z pilierov Európskeho jednotného trhu
Odstránenie národných bariér v oblasti voľného pohybu tovaru v rámci EÚ je jedným z princípov zakotvených v Európskych zmluvách. Vzhľadom na tradičný protekcionizmus krajiny EÚ nepretržite odbúravajú obmedzenia, aby vytvorili „spoločný“ alebo „jednotný“ trh. Tento záväzok vytvorenia bezhraničnej Európskej zóny obchodu viedol k vytvoreniu väčšieho blahobytu a nových pracovných miest a umožnil EÚ etablovať sa popri Spojeným štátom a Japonsku ako svetová obchodná veľmoc.
Napriek snahe EÚ odstrániť všetky obchodné bariéry v rámci EÚ, sa ešte neharmonizovali všetky hospodárske sektory. Európska únia sa rozhodla na európskej úrovni regulovať sektory, ktoré by mohli predstavovať väčšie riziko pre európskych občanov, ako napríklad lieky a stavebné produkty. Na väčšinu produktov (považovaných za menej rizikové) sa vzťahuje tzv. princíp vzájomného uznania. Podľa tohto princípu s produktmi legálne vyrobenými alebo danými do obehu v jednej z členských krajín možno pohybovať a obchodovať v rámci Európskeho vnútorného trhu.
Obmedzenia voľného pohybu tovaru
Zakladajúca zmluva EÚ oprávňuje členské krajiny k tomu, aby zavádzali obmedzenia v oblasti voľného pohybu tovaru, ak ide o záujmy spoločného dobra, ako napríklad ochrana životného prostredia, verejné zdravie, verejná bezpečnosť a poriadok. To znamená, že ak by napríklad úrady členskej krajiny považovali import produktu za potenciálnu hrozbu pre verejné zdravie, morálku, bezpečnosť alebo poriadok, môžu import takéhoto produktu obmedziť alebo zakázať. Ako príklad možno uviesť geneticky modifikované potraviny alebo niektoré energetické nápoje.
I keď sa vo všeobecnosti na nákup tovaru v druhej členskej krajine a pre osobnú potrebu nevzťahujú žiadne obmedzenia, pre určité kategórie produktov, ako napríklad alkohol a tabak, platia európske obmedzenia.
Voľný pohyb kapitálu
Ďalšou nevyhnutnou podmienkou pre fungovanie vnútorného trhu je voľný pohyb kapitálu. Tvorí jednu zo štyroch slobôd stanovených legislatívou EÚ a predstavuje základ pre integráciu európskych finančných trhov. Európski občania teraz môžu spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ. Liberalizácia kapitálových trhov zohráva podstatnú úlohu v procese hospodárskej a menovej integrácie v EÚ. Bola prvým krokom k vzniku Európskej hospodárskej a menovej únie a jednotnej meny, eura.
Výhody
Princíp voľného pohybu kapitálu nielen zvyšuje efektívnosť finančných trhov v rámci EÚ, ale prináša občanom EÚ aj niekoľko výhod. Súkromné osoby môžu v rámci EÚ vykonávať niekoľko finančných operácií bez väčších obmedzení. Súkromné osoby môžu v inom členskom štáte s niekoľkými menšími obmedzeniami napríklad:
- bez problémov si otvoriť bankový účet
- kupovať akcie
- investovať
- kupovať nehnuteľnosti
Spoločnosti môžu investovať, vlastniť alebo spravovať iné európske spoločnosti.
Výnimky
Pre členské štáty EÚ a tretie krajiny platia určité výnimky tohto pravidla. Vzťahujú sa najmä na daňový systém, finančné kontroly, verejnú bezpečnosť a poriadok, pranie špinavých peňazí a finančné sankcie stanovené v rámci Spoločnej a zahraničnej politiky EÚ.
Európska komisia sa i naďalej snaží o dokončenie voľného trhu finančných služieb, a to zavádzaním nových stratégií finančnej integrácie, čo uľahčí občanom a spoločnostiam spravovať svoje peniaze v rámci EÚ.
2.2 Hľadanie ubytovania
Najbežnejší spôsob, ako hľadať možnosť prenájmu alebo kúpi, je prostredníctvom verejných médií (webové portály, noviny), pričom značný počet špecializovaných agentúr taktiež sprostredkováva prenájom či kúpu bytov. Provízia je zvyčajne vo výške jedného mesačného nájmu, pri kúpe bytu 3% z ceny nehnuteľnosti. Väčšina prenajímateľov požaduje zálohu vo výške jedného mesačného nájmu.
Prenájom bytu
Mesačné nájomné, ako aj nákupné ceny bytov v rôznych častiach Chorvátska, sa líšia. Ceny sú najvyššie v Dubrovníku, Splite a ďalších turistických centrách pozdĺž pobrežia Jadranského mora, ako aj v hlavnom meste Záhrebu, zatiaľ čo v menších kontinentálnych mestách nájdete aj oveľa lacnejšie ubytovanie. Ceny sa tiež líšia v mestách v závislosti od veku bytu, jeho úrovne vybavenia, jeho umiestnenia a občianskej vybavenosti v okolí. Priemerne sa cena za prenájom bytu s rozlohou 50 m2 v Záhrebe pohybuje približne medzi 500 – 600 EUR mesačne. Nájdete tiež byt pri nižšom i výrazne vyššom nájme. Cena nájmu nezahŕňa poplatky, ktoré sa tiež líšia, v priemere približne 1 000 HRK mesačne (približne 130 EUR mesačne). Účty za energie sú v lete nižšie a v zime vyššie.
Kúpa bytu
Priemerne cena za meter štvorcový bytu predstavuje 1 630 EUR. V jednotlivých regiónoch sa však výrazne líši. Na východe Chorvátska, najmä vo vidieckych oblastiach, je cena bytu nižšia ako 1 000 EUR za m2 alebo dokonca 700 EUR za m2 (cena je dokonca nižšia za dom). Cena pozdĺž pobrežia často dosahuje 3 000 EUR alebo 4 000 EUR za m2. Priemerne cena bytu v Záhrebe sa pohybuje okolo 2 000 EUR za m2.
2.3 Hľadanie školy
Rodičia podávajú žiadosti o zápis do škôlky po zverejnení oznámenia. Zvyčajne na začiatku mája. Dosiahnutím veku 1 rok v danom roku sa stávajú deti oprávnené na prijatie (hoci materské školy len občas prijímajú takéto malé deti). Výsledky zverejňujú v júni a rok MŠ začína na jeseň.
Žiadosti na základnú školu treba predložiť na základe vyhlásenia miestnej samosprávy (mesto, štvrť, atď.), spravidla v mesiaci máji. K prijímacím pohovorom pozývajú tie deti, ktoré dosiahnu vek 6 rokov v danom roku. Deti, ktoré budú mať šesť rokov až po 31.auguste v danom roku, môžu podať žiadosť, avšak sa uplatňujú osobitné požiadavky. Všetky deti prechádzajú (fyzickou a psychologickou) zdravotnou prehliadkou.
Prihlásenie na stredné školy podlieha testovaniu prijímacím pohovorom. Žiadosti môžete podať aj on-line na webových stránkach Upisi.hr.
Prijímacie pohovory univerzity zverejňujú zvyčajne šesť mesiacov pred začiatkom štúdia. Poskytujú informácie o podmienkach pre prijatie na štúdium, o počte voľných miest, požiadavkách, dokumentoch, ktoré treba predložiť, a lehotách na predloženie žiadostí o prijatie a zápise. Od okamihu vstupu Chorvátskej republiky do Európskej únie študenti, ktorí sú občanmi krajín EÚ, majú rovnaké práva a môžu sa uchádzať o štúdium za rovnakých podmienok ako občania Chorvátska. Prijatie na školu býva v určitých prípadoch podmienené. Ide o vojenské alebo policajné vzdelávanie (v špecifických prípadoch), alebo iné štúdium v záujme národnej bezpečnosti.
2.4 Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)
Realizácia zásady voľného pohybu osôb je jedným zo základných kameňov európskej štruktúry. Znamená zavedenie celého radu praktických pravidiel na zabezpečenie, aby občania mohli slobodne a jednoducho cestovať do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Európska komisia ustanovila rad spoločných nariadení, ktorými sa riadi vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia vozidla a možnosť zaregistrovať vaše vozidlo v hostiteľskej krajine.
Váš vodičský preukaz v EÚ
Členské štáty EÚ zaviedli vodičský preukaz podľa „modelu Spoločenstva“. Spoločný model zabezpečuje, že vodičské preukazy vydané v rôznych krajinách EÚ sú ľahko rozpoznateľné v iných členských štátoch. Zásada vzájomného uznávania sa všeobecne uplatňuje. Vodičský preukaz vám vydajú v súlade s vnútroštátnym právom, ale mal by zahŕňať ustanovenia týkajúce sa modelu Spoločenstva, ako napríklad základné podmienky na vydanie vodičského preukazu.
Staré vodičské preukazy vydané pred rokom 1996 sa nemusia zameniť za nový vodičský preukaz podľa modelu Spoločenstva a ostávajú platné, až kým neuplynie ich doba platnosti.
Občan EÚ s bydliskom v inom členskom štáte nemusí meniť vodičský preukaz, aj keď to z praktických dôvodov mnohí robia. Niektoré členské štáty vyžadujú, aby na základe určitých administratívnych požiadaviek boli vo vodičskom preukaze uvedené aj ďalšie údaje.
V prípade uplynutia platnosti, straty alebo odcudzenia vodičského preukazu nový vodičský preukaz môže byť vydaný v členskom štáte pobytu v súlade s vnútroštátnymi podmienkami. Občania by sa mali obrátiť na príslušné úrady.
Zaregistrovanie vášho vozidla v hostiteľskej krajine
Ak máte pobyt v inom členskom štáte a používate tam svoje vozidlo viac ako šesť mesiacov, budete musieť vozidlo zaregistrovať na miestnych úradoch a zaplatiť registračný poplatok hostiteľskej krajiny.
Poistenie vozidla
Občania EÚ si môžu poistiť svoje vozidlo v ktorejkoľvek krajine EÚ. Zvolená poisťovňa musí byť oprávnená hostiteľským vnútroštátnym orgánom vydávať príslušné poistné zmluvy. Poisťovňa zriadená v inom členskom štáte je oprávnená uzatvárať povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu iba v prípade, ak sú splnené určité podmienky. Poistenie platí v celej Únii bez ohľadu na to, kde sa stane nehoda.
Zdaňovanie
Daň z pridanej hodnoty alebo DPH na motorové vozidlá sa zvyčajne platí v krajine, kde sa vozidlo kupuje, aj keď za určitých podmienok sa DPH platí v krajine určenia.
Viac informácií o pravidlách, ktoré platia ak je vozidlo získané v jednom členskom štáte EÚ a je určené na registráciu v inom členskom štáte EÚ, je k dispozícii na odkaze ´daň motorových vozidiel´.
2.5 Postupy registrácie a povolenie na pobyt
Štátni príslušníci členských štátov EHP alebo Švajčiarska
Máte právo zdržiavať sa v Chorvátskej republike po dobu troch mesiacov, ak sú držiteľmi platného pasu alebo občianskeho preukazu. Pri pobytoch dlhších ako tri mesiace sa musia prihlásiť na prechodný pobyt na policajnom útvare alebo stanici v mieste pobytu, ktoré na základe žiadosti vydajú povolenie o prechodnom pobyte. Osoby žiadajúce o pobyt zároveň získajú identifikačné číslo (ID číslo). Požiadať o vystavenie ID čísla možno ešte pred žiadosťou o pobyt. V takýchto prípadoch, dotknutá osoba by mala osloviť so žiadosťou o ID číslo kompetentný úrad – daňový úrad.
O trvalý pobyt možno požiadať po 5. rokoch pobytu v Chorvátsku.
Občania tretích krajín
Prechodný pobyt sa poskytne občanom tretích krajín, ktorí chcú zostať alebo bývajú v Chorvátskej republike za účelom:
- zlúčenia rodiny,
- stredoškolského vzdelania a štúdia,
- vedeckého výskumu,
- humanitárnych dôvodov
- práce a,
- výkonu práce ako vyslaných pracovníkov
Žiadosť o povolenie na prechodný pobyt sa podáva na chorvátskej diplomatickej misii v zahraničí, alebo na útvare/stanici cudzineckej polície v mieste bydliska alebo v mieste výkonu práce, alebo v mieste, kde sa nachádza sídlo zamestnávateľa.
Vysoko kvalifikovaní pracovníci z tretích krajín predkladajú svoje žiadosti o pobyt a pracovné povolenie na chorvátskej diplomatickej misii v zahraničí, alebo policajnému útvare/ stanici v mieste bydliska/ výkonu práce. Povolenie na pobyt a pracovné povolenie (´Modrá karta EÚ´) sa vydáva na obdobie 2 rokov.
2.6 Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom
Pred príchodom do Chorvátska
Vyžaduje sa aspoň základná znalosť chorvátskeho jazyka, snaha ďalej sa vzdelávať. Pomerne značný počet občanov Chorvátska ovláda cudzí jazyk (väčšinou anglický, v niektorých oblastiach je to zase skôr nemčina a taliančina). Treba si zabezpečiť dočasné ubytovanie po príchode do Chorvátska.
Vezmite si dôležité dokumenty. Nimi sú osobné doklady, pas, vodičský preukaz ak ho máte, iné úradné dokumenty – rodný list, sobášny list, diplomy, osvedčenia. Majte dokumenty viacjazyčné. V opačnom prípade si ich preložte vo svojej domovskej krajine alebo súdnym tlmočníkom pri príchode.
Vezmite si so sebou Európsky preukaz zdravotného poistenia (vydajú vám ho vo vašej krajine). Ak trpíte ochorením alebo užívate predpísané lieky, prineste si so sebou aj lekárske záznamy.
Ak si chcete uplatniť niektoré z práv pre koordináciu sociálneho zabezpečenia (napríklad dávky v nezamestnanosti), uistite sa, či máte so sebou požadované dokumenty.
Chorvátsko sa od 1.1.2023 stalo ďalšou krajinou Európskej únie používajúcoiu menu euro a zároveň sa pripojilo k štátom patriacim do schengenského priestoru.
Pri pobyte v Chorvátsku
Ak plánujete zostať dlhšie ako tri mesiace, mali by ste si zaregistrovať prechodný pobyt na policajnej správe/ stanici v mieste bydliska, a to najneskôr do 8 dní od uplynutia trojmesačnej lehoty. Polícia bezodkladne vydá osvedčenie o prihlásení na prechodný pobyt. Pri registrácii pobytu dostanete osobné identifikačné číslo (OIB), ak ste ho nedostali už predtým. OIB je nevyhnutné na komunikáciu s inštitúciami, uskutočňovanie platieb, registráciu aktivít, získanie práce, vykonávanie rôznych práv atď. Budete ho potrebovať aj na otvorenie bankového účtu a na registráciu telekomunikačných služieb.
Predtým, ako začnete pracovať, musíte požiadať o preukaz platcu dane na daňovom úrade v mieste bydliska. Preukaz platcu dane musíte predložiť zamestnávateľovi pri nástupe do práce.
3 PRACOVNÉ PODMIENKY
3.1 Prehľad pracovných podmienok v Európe
Kvalita práce a zamestnania – zásadná otázka so silným hospodárskym a humanitárnym vplyvom
Dobré pracovné podmienky sú dôležité pre spokojnosť európskych pracovníkov. Prispievajú:
• k fyzickej a psychickej pohode Európanov, a
• k hospodárskej výkonnosti EÚ.
Z humanitárneho hľadiska má kvalita pracovného prostredia silný vplyv na celkovú spokojnosť európskych pracovníkov s prácou a životom.
Z hospodárskeho hľadiska vysokokvalitné pracovné podmienky zosobňujú hnaciu silu hospodárskeho rastu a základ pre konkurenčné postavenie Európskej únie. Vysoká miera spokojnosti s prácou je dôležitým faktorom pre dosahovanie vysokej produktivity hospodárstva EÚ.
Pre Európsku úniu je preto kľúčovou otázkou podpora vytvárania a udržiavania trvalo udržateľného a príjemného pracovného prostredia – takého prostredia, ktoré prispieva k ochrane zdravia a pohody európskych zamestnancov a vytvára dobrú rovnováhu medzi pracovným a mimopracovným časom.
Zlepšovanie pracovných podmienok v Európe: dôležitý cieľ Európskej únie
Prioritou EÚ je zabezpečenie priaznivých pracovných podmienok pre európskych občanov. Európska únia preto spolupracuje s vládami jednotlivých štátov na zabezpečení príjemného a bezpečného pracovného prostredia. Na podporu členských štátov slúžia:
• výmeny skúseností medzi rôznymi krajinami a spoločné aktivity,
• stanovenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktoré sa majú uplatňovať v celej Európskej únii.
Kritériá na kvalitu práce a zamestnania
Na účely vytvorenia trvalo udržateľných pracovných podmienok je dôležité určiť hlavné charakteristiky priaznivého pracovného prostredia, a tým aj kritérií kvality pracovných podmienok.
Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v Dubline je agentúrou EÚ. Poskytuje informácie, poradenstvo a odborné poznatky o životných a pracovných podmienkach, ako to napovedá názov. Táto agentúra stanovila niekoľko kritérií kvality práce a zamestnania. Je to zdravie a pohoda na pracovisku. Dobré pracovné podmienky umožňujú predchádzať zdravotným problémom na pracovisku, znížiť vystavenie rizikám a zlepšiť organizáciu práce. Zosúladenie pracovného a mimopracovného života vedie k tomu, aby občania mali možnosť nájsť rovnováhu medzi časom stráveným v práci a vo voľnom čase. Rozvoj zručností vytvára predpoklad, že kvalitné zamestnanie poskytuje možnosti pre odborné vzdelávanie, zdokonaľovanie a príležitosti na kariérny postup.
Práca nadácie Eurofound prispieva k plánovaniu a vytváraniu lepších životných a pracovných podmienok v Európe.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
Európska komisia podnikla širokú škálu aktivít na podporu zdravého pracovného prostredia v členských štátoch EÚ. Okrem iného vypracovala Stratégiu Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na obdobie rokov 2021 – 2027. Táto stratégia bola vytvorená s pomocou vnútroštátnych orgánov, sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií. Zaoberá sa meniacimi sa potrebami v oblasti ochrany pracovníkov, ktoré prináša digitálny a zelený prechod, nové formy práce a pandémia COVID-19. Rámec bude zároveň pokračovať v riešení tradičných rizík bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako sú riziká pracovných úrazov alebo vystavenie nebezpečným chemikáliám.
Cieľom politiky Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci je dlhodobé zlepšovanie životných podmienok pracovníkov EÚ. Zohľadňuje fyzický, morálny a sociálny rozmer pracovných podmienok, ako aj nové výzvy, ktoré so sebou prináša rozšírenie Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy. Zavedenie noriem EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci výrazne prispelo k zlepšeniu situácie pracovníkov v týchto krajinách.
Zlepšenie pracovných podmienok stanovením minimálnych požiadaviek spoločných pre všetky krajiny EÚ
Zlepšenie životných a pracovných podmienok v členských štátoch EÚ do značnej miery závisí od stanovenia spoločných pracovných noriem. Pracovné zákony a nariadenia EÚ stanovili minimálne požiadavky na udržateľné pracovné prostredie a teraz sa uplatňujú vo všetkých členských štátoch. Zlepšenie týchto noriem posilnilo práva pracovníkov a je jedným z hlavných úspechov sociálnej politiky EÚ.
3.2 Uznávanie diplomov a kvalifikácií
Význam transparentnosti a vzájomného uznávania diplomov ako kľúčová súčasť voľného pohybu pracovníkov
Možnosť uznania kvalifikácií a schopností môže zohrávať zásadnú úlohu pri rozhodovaní o tom, či začať pracovať v inej krajine EÚ. Je preto potrebné vytvoriť európsky systém, ktorý zaručí vzájomné uznávanie odborných kompetencií v rôznych členských štátoch. Len takýto systém zabezpečí, aby sa nedostatočné uznávanie odborných kvalifikácií nestalo prekážkou mobility pracovníkov v rámci EÚ.
Hlavné zásady uznávania odborných kvalifikácií v EÚ
Základnou zásadou je, že každý občan EÚ by mal mať možnosť slobodne vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. Žiaľ, praktickému uplatňovaniu tejto zásady často bránia vnútroštátne požiadavky na prístup k určitým profesiám v hostiteľskej krajine.
Na prekonanie týchto rozdielov vytvorila EÚ systém uznávania odborných kvalifikácií. Rozlišujeme regulované povolania (povolania, pre ktoré sa podľa zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolania, ktoré nie sú v hostiteľskom členskom štáte právne regulované.
Kroky k transparentnosti kvalifikácií v Európe
Európska únia podnikla dôležité kroky smerom k dosiahnutiu transparentnosti kvalifikácií v Európe:
• Zvýšená spolupráca v oblasti odborného vzdelávania a prípravy s cieľom spojiť všetky nástroje pre transparentnosť certifikátov a diplomov do jedného, užívateľsky jednoduchého nástroja. Patrí sem napríklad Európsky životopis alebo odborná príprava v systéme Europass (Europass Trainings).
• Rozvoj konkrétnych aktivít v oblasti uznávania a kvality odborného vzdelávania a prípravy.
Prekonávanie rozdielov v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy v rámci EÚ
Systémy vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch EÚ stále vykazujú značné rozdiely. Posledné rozšírenia EÚ s rôznymi vzdelávacími tradíciami túto rozmanitosť ešte zvýšili. To si vyžaduje vytvorenie spoločných pravidiel na zaručenie uznávania schopností.
S cieľom prekonať túto rôznorodosť národných kvalifikačných štandardov, metód vzdelávania a štruktúr odbornej prípravy Európska komisia predložila rad nástrojov zameraných na zabezpečenie lepšej transparentnosti a uznávania kvalifikácií na akademické i profesionálne účely.
- Európsky kvalifikačný rámec (EQF) – Európsky kvalifikačný rámec je pre Európsku komisiu kľúčovou prioritou v procese uznávania odborných spôsobilostí. Hlavným cieľom rámca je vytvoriť prepojenia medzi rôznymi vnútroštátnymi kvalifikačnými systémami a zaručiť hladký prenos a uznávanie diplomov.
- Národné informačné strediská pre uznávanie dokladov o vzdelaní (ENIC- NARIC) – Sieť národných informačných centier akademického uznávania bola založená v roku 1984 z iniciatívy Európskej komisie. NARIC poskytujú rady o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. NARIC, ktoré sa nachádzajú vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru, zohrávajú zásadnú úlohu v procese uznávania kvalifikácií v EÚ.
- Európsky systém prenosu kreditov (ECTS) – Cieľom európskeho systému prenosu kreditov je uľahčenie uznávania období štúdia v zahraničí. Bola predstavená v roku 1989. Slúži na opis vzdelávacieho programu a pripisovanie kreditov jeho zložkám. Je kľúčovým doplnkom vysoko uznávaného programu mobility študentov Erasmus.
- Europass – Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti odborných zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov: životopis (Curriculum vitae), jazykový pas, doplnky certifikátov, dodatky k diplomu, dokument Europass – mobilita. Systém Europass umožňuje jasne a ľahko pochopiť zručnosti a kvalifikácie v rôznych častiach Európy. V každej krajine EÚ a EHP boli zriadené národné strediská Europass. Sú to primárne kontaktné miesta pre ľudí, ktorí hľadajú informácie o systéme Europass.
3.3 Druhy zamestnania
Mladiství
Osoby staršie ako 15 rokov a mladšie ako 18 rokov môžu byť zamestnané, ak navštevujú povinnú školskú dochádzku. Nesmú byť zamestnávaní na pracovných miestach, ktoré by mohli ohroziť ich bezpečnosť, zdravie, mravnosť alebo vývoj.
Zamestnanec a druhy zamestnania
Zamestnanie sa zvyčajne uzatvára na plný úväzok na dobu neurčitú. Pracovné zmluvy na dobu určitú možno uzatvoriť z dôvodu špecifického časového rozsahu prác, nahradenia a doplnenia špecifických úloh, alebo počas trvania určitých podujatí. Skúšobná doba je definovaná v zmluve, ale nemôže trvať dlhšie ako šesť mesiacov.
Zamestnanec môže uzavrieť pracovnú zmluvu u jedného alebo i viacerých zamestnávateľov tak, že všetky doby prác nepresiahnu plný úväzok (40 hodín týždenne). Navyše, v prípade písomného súhlasu zamestnávateľa (-ľov), môže uzavrieť pracovnú zmluvu s ďalším zamestnávateľom, max. na osem hodín týždenne, alebo 180 hodín za rok.
Ten, kto prvýkrát nastúpil do zamestnania, v ktorom má príslušné vzdelanie, môže byť prijatý na skúšobnú dobu. Absolvuje prípadne odborné preškolenie, ktoré je jedným z opatrení aktívnej politiky zamestnanosti.
Samostatná zárobková činnosť zahŕňa obchodnú a remeselnú činnosť, slobodné povolania (lekári, veterinári, advokáti, notári, audítori, inžinieri, architekti, daňoví poradcovia, správca konkurznej podstaty, tlmočníci, prekladatelia, pracovníci v turizme, vedci, spisovatelia, vynálezcovia, novinári, umelci, športovci a pod), a poľnohospodárstvo a lesníctvo.
Činnosť pestúnky alebo opatrovateľky možno vykonávať, ak máte obchodné alebo obytné priestory a zariadenia s oprávnením na výkon tejto činnosti. Výnimkou sú prípady, ak opatrovateľka vykonáva svoju činnosť v rezidencii rodičov.
V prípade dočasného zamestnávania prostredníctvom agentúr práce, zamestnanci podpisujú s agentúrou pracovnú zmluvu na dobu určitú alebo neurčitú. Agentúra uzatvára dohodu s koncovým zamestnávateľom o pridelení pracovníkov na dobu maximálne troch rokov, alebo ojedinele aj na dobu dlhšiu. Ak agentúra uzavrela s pracovníkom zmluvu na dobu neurčitú, je povinná v období, kedy je pracovník bez práce, platiť mu mzdu vo výške priemernej mzdy, ktorú poberal v predchádzajúcich troch mesiacoch.
Definícia sezónnej práce
Pracovné právo nedefinuje pojem sezónna práca. Pod týmto pojmom treba chápať prácu súvisiacu s konkrétnou časťou roka a z roka na rok sa opakujúcu tak, že v určitých obdobiach ide vysoký objem práce, zatiaľ čo v iných obdobiach je potrebné vykonávať prácu minimálne alebo dokonca vôbec (tzn. výrazne odlišná intenzita činností). Zamestnávateľ je povinný počas 24 hodín zabezpečiť zamestnancovi denný odpočinok v trvaní najmenej 12 hodín nepretržite. Výnimkou sú zamestnanci, ktorí počas pracovného dňa vykonávajú sezónne práce v dvoch zmenách. Ich denný odpočinok nesmie byť kratší ako osem hodín. V prípade potreby musí byť týmto zamestnancom povolený deň voľna.
Pokiaľ ide o práva a povinnosti, dane alebo sociálne odvody, nie je rozdiel medzi sezónnym a iným dočasným zamestnaním.
Dočasné a príležitostné zamestnanie na sezónne práce v poľnohospodárstve
Práca v poľnohospodárstve závisí od poveternostných podmienok. Platenie celého mesiaca v situáciách, keď pracovníci nemôžu pracovať dlhšie ako pár dní, bolo pre zamestnávateľov nákladné. Dočasné a príležitostné zamestnanie na sezónnych prácach v poľnohospodárstve bráni čiernemu trhu práce. Zamestnávatelia majú možnosť legálne prijímať pracovníkov v súlade s požiadavkami a poveternostnými podmienkami bez administratívnej záťaže.
V poľnohospodárstve podľa tohto režimu môžu byť sezónnymi pracovníkmi:
• nezamestnaní uchádzači o zamestnanie (nie sú registrovaní na úrade práce) ako aj tí, ktorí sú evidovaní na úrade práce
• dôchodcovia
Naopak, ako sezónny pracovník nemôžu byť osoby zamestnané alebo samostatne zárobkovo činné, ktoré sú v pracovnom alebo sociálnom stave, ktorí sú povinne poistené podľa osobitných predpisov. Ďalej sú to pracujúci na základe pracovnej zmluvy na trvalé sezónne práce a ľudia s diagnostikovanou všeobecnou pracovnou neschopnosťou, osoby doplnkovo poistené podľa osobitného predpisu (napr. námorníci). Ani maloletí (do 15 rokov) a osoby využívajúce materské alebo rodičovské práva podľa osobitných predpisov nemôžu pracovať v poľnohospodárstve v sezónnom zamestnaní.
Tento typ práce nemôže trvať dlhšie ako 90 dní. Sezónna pracovná zmluva sa uzatvára zaznamenaním denného poukazu/ hodnotového kupónu na začiatku pracovného dňa do vyplnenej Dohody o sezónnych prácach v poľnohospodárstve/ brožúry (formulár USP-1). V zmluve je vymedzené trvanie pracovného dňa zamestnanca (nie dlhšie ako 12 hodín), prestávky (30 minút v pracovnom čase najmenej 6 hodín denne) a denný (12 hodín nepretržite) a týždenný odpočinok (24 hodín nepretržite). Registrovaní zamestnávatelia nakupujú denné poukážky a nevyužité kupóny možno vrátiť.
Pracovník zamestnaný v sezónnych prácach v poľnohospodárstve je povinný predložiť údaje o sezónnych prácach v poľnohospodárstve v uvedenom roku chorvátskemu inštitútu dôchodkového poistenia a to najneskôr na konci roka, aby určili dĺžku realizovaného poistenia.
Minimálna denná čistá kompenzácia sa stanovuje každoročne rozhodnutím ministra práce. Pre rok 2020 to bolo 93,25 HRK. Horná hranica neexistuje.
Trvalé sezónne zamestnanie
Ak zamestnávateľ pracuje prevažne sezónne, na výkon stálej sezónnej práce možno uzatvoriť pracovnú zmluvu na dobu určitú. V prípade uzavretia takejto zmluvy zamestnávateľ zodpovedá za výpočet a platenie príspevkov na predĺžené dôchodkové poistenie.
Takáto zmluva obsahuje ďalšie údaje o:
• podmienkach a čase, za ktoré zamestnávateľ zaplatí príspevok na predĺžené dôchodkové poistenie (alebo môže zmluva odkazovať na príslušnú kolektívnu zmluvu alebo vyhlášku upravujúcu tieto otázky)
• lehote, v ktorej je zamestnávateľ povinný ponúknuť zamestnancovi uzatvorenie pracovnej zmluvy na výkon práce v budúcej sezóne a v ktorej je zamestnanec povinný prihlásiť sa k ponuke (nesmie byť kratšia ako 8 dní).
Ak zamestnanec ponuku na uzavretie pracovnej zmluvy neoprávnene odmietne, má zamestnávateľ právo požadovať od zamestnanca vrátenie zaplatených príspevkov.
3.4 Pracovné zmluvy
Pracovný pomer sa uzatvára na základe písomnej pracovnej zmluvy. Ak zamestnávateľ neuzavrie so zamestnancom písomnú pracovnú zmluvu pred začatím práce alebo aspoň písomné potvrdenie o uzavretí zmluvy, zmluva uzatvorená s pracovníkom sa považuje za zmluvu na dobu neurčitú. Zamestnávateľ povinne poskytuje pracovníkovi kópiu potvrdenia o povinnom dôchodkovom a zdravotnom poistení do 8 dní odo dňa vzniku jej právoplatnosti. Potvrdenie o povinnom dôchodkovom a zdravotnom poistení nesmie byť nahlásené príslušnej inštitúcii skôr ako osem dní pred začatím prác. Najneskôr však bezprostredne pred začatím prác.
Pracovná zmluva musí obsahovať všetky základné podmienky, minimálne však uvedené informácie:
- zmluvné strany a ich bydlisko alebo sídlo,
- miesto výkonu práce,
- názov práce alebo stručný zoznam a opis povinností,
- dátum začatia prác,
- očakávanú dobu trvania zmluvy v prípade zamestnania na dobu určitú,
- dĺžka dovolenky za kalendárny rok alebo spôsob stanovenia dĺžky dovolenky za kalendárny rok,
- výpovedná lehota alebo spôsob určenia výpovednej lehoty,
- základný plat, platové dodatky a lehoty výplaty,
- trvanie pracovného dňa alebo týždňa
Pracovné zmluvy na sezónne práce na trvalý pracovný úväzok (dobu neurčitú), na prácu v samostatnom pracovisku a na vyslanie do zahraničia musia obsahovať aj iné špecifické prvky.
Stážový pobyt možno uzatvoriť na dobu určitú. Po ukončení stáže musí zamestnanec v prípade potreby zložiť skúšku odbornej spôsobilosti.
Ak na výkon určitého povolania treba odbornú skúšku alebo predpísané pracovné skúsenosti, zamestnávateľ môže prijať do práce osobu, ktorá ukončila školenie pre toto povolanie. Na osobu, ktorá absolvovala profesionálne vyškolenie pre danú prácu, sa vzťahujú ustanovenia týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov s výnimkou tých, ktoré sa týkajú uzavretia pracovnej zmluvy, miezd a výhod platieb a ukončenia zamestnania.
3.5 Špeciálne kategórie
Ľudia so zdravotným postihnutím na trhu práce (s alebo bez finančnej a technickej podpory), za zvláštnych podmienok v integrovanej alebo chránenej dielni, alebo ako osoby samostatne zárobkovo činné. Zamestnávatelia zamestnávajúci aspoň 20 pracovníkov sú povinní zamestnávať 3% ľudí so zdravotným postihnutím. Ak chcú zamestnávatelia vo verejnom sektore prijať zamestnanca, musia dať prednosť ľuďom so zdravotným postihnutím. V prípade porušenia práv v rozsahu právnych predpisov vzťahujúcich sa na osoby so zdravotným postihnutím, môžu sa ľudia so zdravotným postihnutím obrátiť na ombudsmana pre osoby so zdravotným postihnutím.
Tehotenstvo nesmie byť dôvodom pre odmietnutie pri nástupe do zamestnania alebo pre prepustenie zo zamestnania, alebo akékoľvek zmeny pracovnej zmluvy, nevýhodné pre tehotnú zamestnankyňu. Tehotné ženy a dojčiace pracovníčky alebo s deťmi mladšími ako 12 mesiacov, nemajú povinnosť pracovať v noci.
Nočná práca je pre maloletých zakázaná. Výnimkou sú prípady za jasne stanovených podmienok a pod dohľadom dospelej osoby.
Žiadatelia o azyl môžu pracovať v Chorvátsku bez pracovného povolenia, a zamestnávatelia môžu čerpať finančnú podporu pre ich zamestnanie.
3.6 Samostatná zárobková činnosť
Samostatne zárobkovo činná osoba si môže zaregistrovať nezávislú činnosť (obchod, voľné povolanie, poľnohospodársku a lesnícku činnosť), alebo spoločnosť.
Živnosť môže byť voľná, licencovaná alebo privilegovaná. Ak si chcete založiť licencovanú živnosť, musíte mať zodpovedajúcu kvalifikáciu alebo magisterské vzdelanie, alebo zamestnávať osoby, ktoré majú potrebnú kvalifikáciu. Slobodné povolania zahŕňajú zdravotníckych pracovníkov, veterinárov, právnikov, notárov, audítorov, inžinierov, architektov, daňových poradcov, správcov konkurznej podstaty, tlmočníkov, prekladateľov, turistických sprievodcov, vedcov, spisovateľov, vynálezcov, novinárov, umelcov, športovcov, a pod).
Nezávislé činnosti podliehajú zdaneniu príjmov.
V prípade, ak nemáte kvalifikáciu alebo špeciálne skúšky, je nevyhnutné zriadiť obchodnú spoločnosť. Všetky spoločnosti podliehajú zdaneniu príjmu zo zisku vo výške 12% alebo 18%.
Domáce i zahraničné spoločnosti môžu obchodovať za rovnakých podmienok, a zahraničný investor môže zriadiť spoločnosť alebo podieľať sa na založení spoločnosti a získať práva a/alebo povinnosti za rovnakých podmienok ako domáci investor.
3.7 Platové podmienky
Minimálna mzda
Najnižšia mesačná hrubá mzda, na ktorú má nárok zamestnanec zamestnaný na plný úväzok je garantovaná ako právo, ktoré prináleží všetkým pracovníkom zamestnaným v Chorvátskej republike. Táto hranica sa stanovuje každoročne a Ústredný štatistický úrad ju zverejňuje v úradnom vestníku.
Minimálna mzda pre rok 2024 je 840 EUR brutto.
Spôsob stanovenia miezd môžu upravovať kolektívne zmluvy, pracovné predpisy a jednotlivé pracovné zmluvy. Pracovná zmluva môže ponúkať lepšie pracovné podmienky, nemôžu byť však menej výhodné ako tie, ktoré stanovujú kolektívne zmluvy alebo pracovné predpisy. V každom prípade je zamestnávateľ povinný uhradiť zamestnancovi primeranú mzdu za rovnakých podmienok bez rozdielu pohlavia.
Plat sa vypláca mesačne po vykonaní práce, a to najneskôr do pätnásteho dňa nasledujúceho mesiaca, zvyčajne na číslo bankového účtu pracovníka. V prípade náročných pracovných podmienok, nadčasov a nočnej práce a práce v nedeľu, počas sviatkov a ďalších dní, ktoré zákon stanovuje pre odpočinok, má pracovník nárok na príplatok. V praxi je bežné získať za každý rok práce 0,5 % nárast mzdy (zvyčajne je to stanovené v kolektívnej zmluve), niektorí zamestnávatelia poskytujú ku mzde aj príspevok na dopravu (nezdaniteľný), a niektorí zamestnávatelia tiež poskytujú príspevok na stravovanie/ teplú stravu. Minimálna mzda pracovníkov je od 1.1.2023 vyššia ako výška základného nezdaniteľného odpočtu. Základný nezdaniteľný odpočet je 4 000 HRK alebo 530,89 EUR, preto ak pracovníkovi s minimálnou mzdou nedôjde k zvýšeniu odpočtu dane z príjmov fyzických osôb, zaplatí daň z príjmu (a surtax, ktorý sa vypočíta na území jeho mesta alebo obce bydliska).
Daň z príjmu
Platí sa vo výške 24% a 36% z hrubej mzdy, príspevky do dôchodkového systému až do výšky 20%, zdravotné poistenie 16,5% a miestna daň od 0 do 18 % (v závislosti od bydliska). Príspevok do dôchodkového fondu sa odrátava zo mzdy a k platu môžu byť prirátané ešte aj iné príspevky. Zamestnanci majú povinné poistenie pre prípad nezamestnanosti a pracovného úrazu, platené zo štátneho rozpočtu.
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi výpočet mzdy s ukazovateľmi, ako sú tieto sumy stanovené, a to do pätnástich dní odo dňa vyplatenia mzdy, príspevku alebo odstupného. Príspevky zo mzdy a na mzdy vypočítava zamestnávateľ a zamestnancovi je vyplatená čistá mzda po všetkých zrážkach.
3.8 Pracovná doba
Pracovný čas v prípade zamestnania na plný úväzok je osem hodín denne alebo 40 hodín týždenne.
Zamestnanec, ktorý pracuje najmenej šesť hodín denne má nárok na prestávkou trvajúcu najmenej 30 minút, pričom táto prestávka je platená a zahrnutá do pracovného času.
Čas vyhradený na odpočinok predstavuje denne najmenej dvanásť hodín nepretržite. Výnimkou sú zamestnanci, ktorí počas pracovného dňa vykonávajú sezónne práce v dvoch zmenách; ich denný odpočinok nesmie byť kratší ako osem hodín. V prípade potreby musí byť týmto zamestnancom povolený deň voľna.
Zamestnanci majú týždenne nárok na 24 hodinový nepretržitý odpočinok. Zvyčajne sa k tomuto odpočinku využíva nedeľa, a deň, ktorý jej predchádza, alebo deň, ktorý po nej nasleduje.
V prípade nevyhnutnej potreby môže zamestnanec pracovať nadčas na žiadosť zamestnávateľa, ale nie viac ako 50 hodín týždenne. Nadčasy nesmú presiahnuť 180 hodín za rok, s výnimkou povolení na základe kolektívnej zmluvy (až na maximálne 250 hodín za rok). Práca nadčas je zakázaná pre takých zamestnancov ako sú tehotné ženy, rodič s dieťaťom do troch rokov veku, osamelý rodič s dieťaťom do šesť rokov veku, a zamestnanec, ktorý pracuje na čiastočný úväzok. Prácu nadčas môžu vykonávať iba v prípade ich písomného súhlasu.
Práca nadčas, práca v sťažených pracovných podmienkach, nočná práca a práca v nedeľu, vo sviatok alebo v iné dni, ktoré zákon ustanovuje ako dni pracovného pokoja, sú vyplácané príplatkami ku mzde.
3.9 Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka, atď.)
Ak ste zamestnanec, máte nárok na platenú dovolenku za každý kalendárny rok v trvaní najmenej štyroch týždňov (pre maloleté osoby a ľudí, ktorí pracujú v nebezpečných podmienkach aspoň päť týždňov). Toto právo môžete uplatniť po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa nástupu do zamestnania. K tomuto základnému počtu dní vám prirátajú prípadne i ďalšie dni, a to napr. za sťažené pracovné podmienky, vek, rodinný stav alebo pracovný výkon, pričom u väčšiny zamestnávateľov maximálny počet dní dovolenky za kalendárny rok nesmie presiahnuť 30 pracovných dní. Štátne sviatky a dni pracovného voľna stanovuje zákon a nie sú zahrnuté do doby dovolenky za kalendárny rok. Obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti dokladované podpisom lekára nie je zahrnutá do doby dovolenky za kalendárny rok. Ako zamestnancovi vám nesmú odoprieť právo na dovolenku za kalendárny rok, ani nahradiť nárok na dovolenku peniazmi.
Počas kalendárneho roka má zamestnanec nárok na platenú dovolenku za účelom dôležitých osobných potrieb (manželstvo, pôrod manželky, ťažká choroba alebo smrť blízkeho rodinného príslušníka) a to v počte siedmich pracovných dní. V kolektívnej zmluve možno stanoviť aj dlhšiu dobu platenej dovolenky, podobne ju môžu upravovať aj pracovné predpisy. Zamestnávateľ môže poskytovať pracovníkovi neplatené voľno, počas ktorého mu odníme práva a povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru.
Sviatky v Chorvátskej republike
• 1. január (Nový rok)
• 6. január (Deň Zjavenia Pána alebo Traja králi)
• Veľkonočné sviatky (Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok)
• 1. máj (Deň práce)
• 30. máj (Deň Chorvátskeho parlamentu)
• 22. jún (Deň boja proti fašizmu)
• 25. jún (Deň štátnosti)
• 5. august (Deň víťazstva a vďakyvzdania vlasti a Deň veteránov vlasti)
• 15. august (Nanebovzatie Panny Márie)
• 1. november (Sviatok všetkých Svätých)
• 25. december (Vianoce)
• 26. december (prvý deň po Vianociach, v deň svätého Štefana)
3.10 Ukončenie pracovného pomeru
Pracovná zmluva na dobu určitú končí uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená, za určitých podmienok môže byť zrušená aj pred týmto termínom. Zmluvu môže vypovedať zamestnanec alebo zamestnávateľ alebo na základe vzájomnej dohody.
Dohoda o ukončení pracovnej zmluvy musí byť uzatvorená v písomnej forme; to platí aj pre iné formy odstúpenia od pracovnej zmluvy.
Riadne ukončenie pracovného pomeru
Zamestnávateľ môže ukončiť pracovnú zmluvu výpovednou lehotou (dva týždne až štyri mesiace, v závislosti od počtu odpracovaných rokov), ak má závažné dôvody (v dôsledku organizačných dôvodov, a osobne podmienečné prepustenie alebo prepustenie v dôsledku zamestnancovho pochybenia). Zamestnanec môže ukončiť pracovný pomer v predpísanej lehote alebo výpovednou lehotou bez udania dôvodu. Výpovednú lehotu definuje zákon o zamestnanosti, aj keď v praxi sa najčastejšie uplatňuje výpovedná lehota jeden mesiac.
Mimoriadne ukončenie pracovného pomeru
Zamestnávateľ a zamestnanec môžu ukončiť pracovný pomer bez výpovednej lehoty (tzv. mimoriadne ukončenie pracovného pomeru) iba v prípade závažného porušenia pracovných povinností alebo iných veľmi dôležitých skutočností. Ak jedna zmluvná strana predčasne ukončí pracovnú zmluvu, je umožnené, aby druhá zmluvná strana žiadala o náhradu škody za neplnenie záväzkov v rámci pracovnej zmluvy.
Zamestnávateľ v takom prípade povinne vráti zamestnancovi všetky jeho doklady do pätnástich dní odo dňa skončenia pracovného pomeru, vrátane kópie o skončení hradenia povinného dôchodkového a zdravotného poistenia. Na žiadosť zamestnanca je zamestnávateľ povinný poskytnúť mu tiež potvrdenie o tom aký druhu práce vykonával počas zamestnania. Toto potvrdenie nesmie uvádzať nič, čo by sťažilo či ublížilo zamestnancovi pri jeho uzatváraní novej pracovnej zmluvy.
Dôchodky
Môže byť starobný (predčasný a riadny starobný dôchodok) alebo invalidný (z dôvodu profesionálnej alebo úplnej pracovnej neschopnosti) dôchodok. Právo na starobný dôchodok má zamestnanec vo veku 65 rokov. Je potrebné, aby bol povinne vedený najmenej 15 rokov v dôchodkovom systéme. Právo na predčasný starobný dôchodok vzniká v prípade, ak poistenec dosiahne vek 60 rokov, a zároveň má splnenú podmienku minimálne 35 rokov započítaných do dôchodku.
V prechodnom období rokov 2020 – 2030 ženy nadobúdajú nárok na starobný dôchodok za výhodnejších podmienok v nižšom veku. Od 1. januára 2030 budú podmienky pre mužov a ženy rovnaké. Aby si osoba mohla uplatniť právo na invalidný dôchodok, musí splniť požiadavku na pracovnú neschopnosť. Najmenej jedna tretina pracovnej služby musí byť pokrytá rokmi zamestnania v dôchodku, ako ju definuje zákon. Ak je invalidita spôsobená pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, vzniká nárok na invalidný dôchodok bez ohľadu na odpracované roky. Rodinní príslušníci zosnulého poistenca môžu získať pozostalostný dôchodok, ak spĺňajú zákonom stanovené podmienky.
3.11 Zastupovanie pracovníkov
Pracovníci majú právo zakladať odborové organizácie (členstvo najmenej 10 ľudí), a vstupovať do nich. Odbory prerokúvajú kolektívnu zmluvu, môžu zastupovať členov v pracovnoprávnych sporoch a poskytujú bezplatné právne poradenstvo pre svojich členov. K dispozícii je možnosť získania pôžičky alebo finančnej pomoci členom v núdzi, a poskytovanie primeraných darov v období sviatkov.
Najnižšia úroveň organizácie sú odborové pobočky na úrovni spoločnosti, ďalšie sú odbory, ktoré zastupujú všetkých členov v jednotlivých odvetviach hospodárstva, a ktoré následne vytvárajú federácie s cieľom posilniť ich vyjednávaciu pozíciu.
Približne 30% zamestnancov je organizovaných v odboroch, a to najmä vo verejnom sektore a u veľkých zamestnávateľov, kým ich počet medzi zamestnancami malých zamestnávateľov je zanedbateľný. Prihláška za člena odborov je k dispozícii u zástupcu odborov, ak taký existuje v spoločnosti, alebo on-line na internetových stránkach väčšiny odborových zväzov. Členské príspevky sa platia percentom z hrubej mzdy.
Pracovníci môžu zriadiť zamestnaneckú radu za účelom chrániť a presadzovať záujmy pracovníkov zamestnaných u daného zamestnávateľa, informovať o ich pracovných činnostiach, prijímať návrhy a spolupracovať s odbormi.
3.12 Pracovné spory – štrajky
Odbory majú právo vyhlásiť a realizovať štrajk za účelom ochrany záujmov svojich členov. Štrajk treba oznámiť zamestnávateľovi a upovedomiť ho o dôvode štrajku, mieste a čase jeho začiatku. Štrajk nemôže začať pred koncom zmierovacieho procesu. Zmierovací proces môže skončiť dohodou alebo môže prejsť do arbitráže (posúdenia sporu).
Zamestnávatelia sa môžu zapojiť do výluky iba ako reakcia na prebiehajúci štrajk. Pracovná výluka nemôže začať skôr, ako po uplynutí ôsmich dní od začiatku štrajku. Odbory a zamestnávateľ spoločne pripravujú a prijímajú pravidlá o nevyhnutných pracovných miestach. Činnosť takých miest nesmie byť prerušená ani počas štrajku alebo pracovnej výluky. Zamestnanec nesmie byť znevýhodnený kvôli svojej účasti na štrajku. Nesmie byť nútený k účasti na štrajku. Zamestnanec zúčastňujúci sa štrajku môže mať svoj plat a príspevky, s výnimkou prídavku na dieťa, znížené v pomere k dobe jeho účasti na štrajku.
Zamestnanci v Chorvátsku všeobecne môžu vstúpiť do štrajku po dlhotrvajúcom a závažnom porušovaní pracovnoprávnych vzťahov, napr. ak nie sú niekoľko mesiacov vyplatené mzdy.
3.13 Odborná príprava
Odborné vzdelávanie a príprava – zlepšujú vaše vyhliadky na získanie práce
Pojem odborné vzdelávanie a príprava sa vzťahuje na praktické aktivity a kurzy týkajúce sa konkrétneho povolania alebo zamestnania, ktorých cieľom je pripraviť účastníkov na ich budúcu kariéru. Odborné vzdelávanie predstavuje základný prostriedok na dosiahnutie profesionálneho uznania a na zlepšenie vyhliadok na získanie práce. Systémy odbornej prípravy v Európe v čo najväčšej miere majú zodpovedať potrebám občanov a trhu práce a uľahčovať prístup k zamestnaniu.
Odborné vzdelávanie a príprava vystupujú ako základná súčasť politiky EÚ od samého počiatku existencie Európskeho spoločenstva. Sú základným prvkom aj tzv. Lisabonskej stratégie EÚ, ktorá sa zameriava na premenu Európy na najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu vedomostne orientovanú spoločnosť sveta.
Iniciatívy EÚ na podporu spolupráce v oblasti odbornej prípravy
Vo svojom úsilí na podporu atmosféry spolupráce pri rozvoji systémov odborného vzdelávania v Európe, Európska únia využíva množstvo nástrojov a realizuje celý rad programov a iniciatív.
Socrates
Podporuje európsku spoluprácu vo všetkých oblastiach vzdelávania. Táto spolupráca má niekoľko foriem:
- mobilita (pohyb v rámci Európy),
- organizovanie spoločných projektov,
- vytváranie európskych sietí (rozširovanie myšlienok a dobrej praxe) a
- vykonávanie štúdií a porovnávacích analýz.
Program Socrates v praxi ponúka záujemcom granty na štúdium, výučbu, stáž alebo účasť na kurze odbornej prípravy v inej krajine. Poskytuje podporu vzdelávacím inštitúciám pri organizovaní vzdelávacích projektov a výmene poznatkov. Pomáha združeniam a MVO pri organizácií aktivít týkajúcich sa tém, ktoré súvisia so vzdelávaním a pod.
Leonardo da Vinci
Hlavným cieľom programu Leonardo da Vinci, prijatého v roku 1994, je realizácia politiky EÚ v oblasti odborného vzdelávania. Ako jeden z hlavných nástrojov na podporu nadnárodnej mobility v Európe poskytuje finančné prostriedky verejným a súkromným organizáciám aktívnym v oblasti odborného vzdelávania. Program Leonardo poskytuje podporu okrem iného aj na stáže a výmenné projekty, študijné návštevy a nadnárodné siete.
Vzdelávanie dospelých a celoživotné vzdelávanie v Európe
Celoživotné vzdelávanie predstavuje proces zahŕňajúci všetky formy vzdelávania – formálne, neformálne a mimoformálne. Trvá od predškolského obdobia až do dôchodku. Ľuďom poskytuje rozvíjanie a udržiavanie ich hlavných spôsobilostí počas celého života, ako aj to, aby sa umožnilo občanom voľne sa pohybovať medzi zamestnaniami, regiónmi a krajinami. Celoživotné vzdelávanie predstavuje základný prvok už uvedenej Lisabonskej stratégie. Je nevyhnutné pre rozvoj a zvyšovanie konkurencieschopnosti a zamestnateľnosti. EÚ prijala niekoľko nástrojov na podporu vzdelávania dospelých v Európe.
Európsky priestor celoživotného vzdelávania
Na realizáciu celoživotného vzdelávania v Európe si Európska komisia stanovila za cieľ vytvoriť Európsky priestor celoživotného vzdelávania. V tejto súvislosti sa Komisia zameriava na identifikáciu potrieb študujúcich i trhu práce, aby sa vzdelávanie stalo dostupnejšie a následne, aby sa vytvárali partnerstvá medzi verejnou správou, poskytovateľmi služieb v oblasti vzdelávania a občianskou spoločnosťou.
Táto iniciatíva EÚ poskytuje základné zručnosti – posilňuje poradenstvo a informačné služby na európskej úrovni a uznáva všetky formy vzdelávania, vrátane formálneho vzdelávania, neformálneho a mimoformálneho odborného vzdelávania.
Grundtvig
Ide o jednu z aktivít vzdelávacieho programu EÚ Socrates, ktorá sa zameriava predovšetkým na skvalitnenie odborného vzdelávania dospelých. Jeho cieľom je aj podporovať výmeny a spoluprácu, ktorá napomáha vytvárať príležitosti a zlepšuje prístup k celoživotnému vzdelávaniu pre občanov EÚ.
Organizácie EÚ podporujúce odborné vzdelávanie v Európe
S cieľom umožniť spoluprácu a výmenu v oblasti odbornej prípravy EÚ zriadila špecializované orgány, ktoré pracujú v oblasti odbornej prípravy.
Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP / Centre Européen pour le Développement de la Formation Professionnelle) bolo založené v roku 1975. Predstavuje špecializovanú agentúru EÚ na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v Európe. Nachádza sa v Solúne, Grécko, vykonáva výskum a analýzy odborného vzdelávania a poskytuje svoje odborné poznatky rôznym európskym partnerom, ako napríklad príslušným výskumným inštitúciám, univerzitám alebo školiacim zariadeniam.
Európska nadácia pre odborné vzdelávanie bola zriadená v roku 1995. Úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jej úlohou je podporovať partnerské krajiny (z iných krajín ako EÚ) pri modernizácii a rozvoji ich systémov odbornej prípravy.
4 ŽIVOTNÉ PODMIENKY
4.1 Prehľad životných podmienok v Európe
Kvalita života – na čele programu sociálnej politiky EÚ
Priaznivé životné podmienky závisia od celého radu faktorov, ako napríklad kvalita zdravotníckych služieb, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo kvalitné dopravné zariadenia, uvádzané len ako ukážka niektorých aspektov, ktoré ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov. Cieľom Európskej únie je neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch. Zohľadňuje tiež nové výzvy súčasnej Európy, ako napríklad sociálne vylúčené osoby alebo starnúce obyvateľstvo.
Zamestnanosť v Európe
Zlepšovanie pracovných príležitostí v Európe je pre Európsku komisiu hlavnou prioritou. S vyhliadkou na vyriešenie problému nezamestnanosti a zvýšenie mobility medzi zamestnaniami a regiónmi sa pripravuje a realizuje množstvo iniciatív na úrovni EÚ na podporu európskej stratégie zamestnanosti. Patria k nim Európske služby zamestnanosti (EURES) a budúci program PROGRESS (2007-2013). Tento program nahradí všetky súčasné programy Spoločenstva a rozpočtové riadky v oblastiach zamestnanosti, sociálneho začlenenia a ochrany, pracovných podmienok, rodovej rovnosti a antidiskriminácie.
Zdravotná starostlivosť v Európskej únii
Zdravie má neoceniteľnú hodnotu, ovplyvňuje každodenný život ľudí a je preto dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Zdravé prostredie potrebujeme pre náš individuálny a profesionálny rozvoj. Občania EÚ majú stále väčšie nároky, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a poskytovanie vysoko kvalitných služieb zdravotnej starostlivosti. Pri cestovaní v rámci Európskej únie požadujú rýchly a jednoduchý prístup k lekárskemu ošetreniu. Zdravotné politiky EÚ sa zameriavajú na riešenie týchto potrieb.
Európska komisia vypracovala koordinovaný prístup k zdravotnej politike, zaviedla do praxe rad iniciatív, ktoré dopĺňajú aktivity národných verejných orgánov. Zdravotné programy a stratégie EÚ zahŕňajú spoločné ciele Únie.
Súčasný program verejného zdravia EÚ pracuje na zlepšovaní schopnosti EÚ reagovať na cezhraničné ohrozenia zdravia a na skvalitňovaní informácií a poznatkov o najnovších trendoch v sektore verejného zdravia. V oblasti ochrany zdravia a ochrany spotrebiteľa navrhla EÚ novú stratégiu. Zdôrazňuje potreby na zlepšovanie zdravotnej bezpečnosti občanov a šírenie zdravotníckych informácií.
Vzdelávanie v EÚ
Už v roku 1976 sa ministri školstva rozhodli zriadiť informačnú sieť na lepšie porozumenie vzdelávacích politík a systémov v Európskom spoločenstve pozostávajúcom vtedy z deviatich krajín. Toto odrážalo zásadu, v zmysle ktorej treba plne rešpektovať špecifický charakter systému vzdelávania v každom jednotlivom členskom štáte. Zároveň treba zlepšiť koordináciu vzájomného pôsobenia medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a systémami zamestnanosti. Eurydice, informačná sieť o vzdelávaní v Európe, oficiálne začala svoju činnosť v roku 1980.
V roku 1986 sa spustením programu Erasmus pozornosť odklonila od informačných výmen a zamerala na študentské výmeny, ktoré sa pokladajú za jednu z najúspešnejších iniciatív EÚ.
Skúsenosti zhromaždené za štvrťstoročie sa skonsolidovali a rozvinuli do programu Socrates, ktorý pokrýva všetky oblasti vzdelávania pre všetky vekové kategórie a kvalifikácie.
Aby sa umožnilo zavádzanie európskych štúdií na univerzity, Komisia podporuje aj projekt Jeana Monneta, ktorý ponúka dotácie na zriadenie katedier Jeana Monneta, stálych kurzov, modulov v oblasti európskeho práva, európskeho hospodárstva, politických štúdií európskej konštrukcie a histórie európskej integrácie. Projekt podporuje aj vytváranie centier výnimočnej kvality Jeana Monneta.
Doprava v EÚ
Doprava bola jednou z prvých spoločných politík vtedajšieho Európskeho spoločenstva. Od roku 1958, keď nadobudla platnosť Rímska zmluva, sa dopravná politika EÚ zameriavala na odstraňovanie cezhraničných prekážok medzi členskými štátmi a tak umožnila rýchlejší, účinnejší a lacnejší pohyb osôb a tovaru.
Táto zásada sa úzko spája s ústredným cieľom EÚ. Ním je vytvorenie dynamickej ekonomiky a súdržnej spoločnosti. Dopravný sektor vytvára 10 % bohatstva EÚ. Vyjadrené ako hrubý domáci produkt (HDP) sa rovná okolo jednému trilióna eúr za rok. Poskytuje aj viac ako desať miliónov pracovných miest.
Schengenský priestor
Schengenský dohovor nadobudol účinnosť v marci 1995. Zrušil hraničné kontroly v priestore signatárskych štátov a vytvoril jednotné vonkajšie hranice. Kontroly sa musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel.
V súčasnosti podpísalo Schengenskú dohodu v plnom rozsahu trinásť členských štátov EÚ: Belgicko, Dánsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko a Švédsko. Dánsko podpísalo dohodu, ale môže si vybrať, či bude alebo nebude uplatňovať akékoľvek nové rozhodnutie prijaté na základe dohody. Island, Nórsko a Švajčiarsko, ktoré nie sú členmi EÚ, tiež podpísali dohodu, ale Švajčiarsko ešte tieto predpisy neuplatňuje. Chorvátsko sa 1. januára 2023 pripojilo k štátom patriacim do schengenského priestoru.
Letecká doprava
Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave prinieslo nižšie cestovné a širší výber prepravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ vytvorila aj súbor práv na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s leteckými cestujúcimi.
Práva leteckých cestujúcich
Ako letecký cestujúci máte určité práva. Ide o informácie o letoch a rezervácie, poškodenie batožiny, meškania a zrušenia letov. Patria sem zároveň odmietnutie nástupu do lietadla, odškodnenie v prípade nehody alebo problémy s organizovanými dovolenkami. V prípade potreby môžete takto riešiť svoje sťažnosti týkajúce sa leteckej spoločnosti EÚ. Ide napr. o pravidelné aj charterové lety, domáce aj medzinárodné lety, z letiska EÚ alebo na letisko EÚ z letiska mimo územia EÚ.
Železničná doprava
Európsky železničný dopravný systém charakterizuje množstvo prekážok pri prepojení národných sietí. Rozdielne šírky rozchodov, rôzne systémy dodávok elektrického prúdu a veľké rozdiely v organizácii systémov riadenia železničnej dopravy spôsobujú výrazné meškanie na hraničných prechodoch a tým aj dodatočné náklady. Železničná doprava sa tak v posledných rokoch stala menej konkurencieschopnou ako napríklad cestná doprava.
Na vyriešenie existujúcich problémov Európske spoločenstvo v rámci svojej spoločnej dopravnej politiky prijalo právne predpisy na prípravu, po právnej aj technickej stránke, cesty pre postupné vytváranie integrovaného železničného priestoru.
Obrovská finančná pomoc smeruje do transeurópskych projektov (železničné spojenie z Lyonu na poľské hranice s Ukrajinou, z Berlína do Palerma, z Paríža do Bratislavy a z Varšavy do Helsiniek). Nové medzinárodné vysoko rýchlostné železničné spojenia sa pripravujú na trati Paríž-Brusel-Kolín-Amsterdam a cez juhozápadnú Európu z Lisabonu do Bordeaux.
4.2 Politický, administratívny a právny systém
Politický systém
Chorvátska republika je parlamentnou demokraciou s rozdelením politickej moci na legislatívnu, správnu a súdnu. Prezidenta Chorvátskej republiky volia v priamych voľbách na päťročné funkčné obdobie. Chorvátsky parlament, zákonom ustanovené zastupiteľstvo ľudí majúce legislatívnu právomoc, má minimálne 100 a maximálne 160 členov, členov parlamentu volia občania tajným hlasovaním priamo na obdobie štyroch rokov.
Správny systém
Vláda Chorvátskej republiky, najvyšší orgán výkonnej moci v krajine, sa skladá z predsedu vlády a ministrov. Zodpovedá za uplatňovanie právnych predpisov, tvorbu legislatívy a návrhov štátneho rozpočtu. Jej úlohou je tiež vedenie vnútorných a vonkajších záležitostí. Kraje (20) sú miestne samosprávne celky. Majú na starosti záležitosti regionálneho významu. Mestá (127) a obce (428) zodpovedajú za záujmy občanov na miestnej úrovni.
Právny systém
Polícia predstavuje verejnú službu zodpovednú najmä za bezpečnosť obyvateľov a ochranu ich práv a slobôd. V Chorvátsku existuje 20 policajných okresov, v rámci ktorých pôsobia policajné stanice.
Súdy všeobecnej jurisdikcie sa rozlišujú na obecné a krajské súdy, a Najvyšší súd Chorvátskej republiky. Súdy osobitnej príslušnosti sa členia na správny súd, vrchný obchodný súd, obchodné súdy, vrchný mestský súd a mestské súdy. V Záhrebe je tiež Mestský pracovný súd ako prvý svojho druhu v Chorvátsku.
Ústavný súd Chorvátskej republiky netvorí súčasť súdnictva. Rozhoduje o veciach ústavnosti zákona a súlade iných právnych predpisov s ústavou a zákonmi. Tiež rozhoduje o pravidlách týkajúcich sa ústavných sťažností a ďalších záležitostiach ustanovených ústavou. Je považovaný za štvrtý druh moci chorvátskeho štátu.
Inštitúcia ombudsmana vystupuje ako nezávislý orgán. Chráni ústavné a legislatívne práva občanov v konaní pred orgánmi štátnej správy a orgánmi verejnej správy. Špeciálny ombudsman zatupuje len určité skupiny občanov. Rozlišuje sa špeciálny ombudsman pre rodovú rovnosť, pre deti a pre osoby so zdravotným postihnutím.
Služby zamestnanosti v Chorvátsku predstavujú kľúčovú inštitúciu na trhu práce. Podriadené sú ministerstvu práce a dôchodkovému systému. Skladajú sa z ústredia práce, 4 regionálnych pobočiek, 18 oblastných pobočiek a 99 miestnych pobočiek.
Inšpektorát práce dohliada na vykonávanie zákonov a predpisov, ktoré upravujú vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami.
4.3 Príjmy a dane
Súčasný daňový systém Chorvátskej republiky stanovuje daň z príjmu, daň z pridanej hodnoty, špeciálne a spotrebné dane. Špeciálna daň je z motorových vozidiel, daň z kávy a nealkoholických nápojov, poistné na poistenie zodpovednosti za motorové vozidlá a poistné za bezchybné vozidlo. Systém spotrebnej dane zahŕňa daň z alkoholu, alkoholických nápojov, tabakových výrobkov, energie a elektriny. Existujú tiež rôzne druhy daní v rámci kraja, mesta, obce či spoločné daní (z príjmu), ako aj dane z hazardných hier.
Štandardná sadzba DPH v Chorvátsku je 25%. Pri niektorých produktoch a službách platí diskontná sadzba vo výške 13% a 5%.
Daň z príjmu sa platí vo výške 24% alebo 36% z daňového základu v závislosti od výšky príjmu. Ďalej existujú príspevky na dôchodkové poistenie (20%), zdravotné poistenie (16,5%) a miestna daň vo výške 0-18% (v závislosti od miesta bydliska). Pracovníci majú povinné poistenie pre prípad nezamestnanosti a úrazu pri práci hradené zo štátneho rozpočtu. Príklad výpočtu.
Priemerná hrubá mesačná mzda v Chorvátsku za október 2022 predstavovala 1 396 € brutto/ 1 028 € netto. Nadpriemerné platy majú zamestnanci v sektoroch: letecká doprava, počítačové programovanie, konzultácie a súvisiace postupy. Nasleduje ťažba ropy a zemného plynu, základné farmaceutické výrobky a prípravky, výroba rafinovaných ropných produktov a finančné služby. Najnižšie mzdy vyplácajú v odevnej výrobe, v správe a údržbe budov, v oblasti terénnych úprav a ochrany prírody, ochranných a prieskumných činností. Napokon sú to mzdy v iných činnostiach osobnej obsluhy a vo výrobe kože a kožených výrobkov.
4.4 Životné náklady
V štruktúre výdavkov chorvátskych domácností rezonujú najmä výdavky na potraviny a nápoje (alkoholické nápoje sú vyňaté). Predstavujú jednu tretinu celkových výdavkov. Spolu s nákladmi na bývanie (15,7%) predstavuje táto položka viac ako polovicu celkových životných nákladov. Ďalšími v poradí sú náklady na dopravu (15,5%) a náklady na odev a obuv (6%).
Ceny potravín sa líšia v závislosti od sezónnej ponuky, miesta nákupu (trh, supermarket alebo menšie obchody) a špeciálneho predaja. Na odevy sa môžu vzťahovať sezónne zľavy od 20% do 70%. Cez e-shopy sa produkty a služby dajú kúpiť až o 90% lacnejšie. Nákupné centrá fungujú sedem dní v týždni, zvyčajne od 9.00 – 21.00 hod. Ostatné obchody sú otvorené od pondelka do soboty, menej často aj v nedeľu (zvyčajne kratšie hodiny).
4.5 Ubytovanie
Podiel súkromného majetku v Chorvátsku patrí medzi najvyššie v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru. Prenájom bytu je vo väčšine prípadov dočasným riešením. Byty na prenájom sa stavajú len zriedka. Prenajímatelia sú väčšinou fyzické osoby, ktoré majú prebytok nehnuteľností, ktoré uvedú na trh a generujú tak príjem.
Po niekoľkých rokoch stabilného poklesu cien sa trh s nehnuteľnosťami výrazne zotavil.. Split je najdrahšie regionálne centrum (v priemere približne 2 700 EUR za m2). Za ním nasledujú Záhreb, Rijeka a Osijek s priemernými cenami za m2: 2 150 EUR, 1 700 EUR a 1 100 EUR. Je ťažké diskutovať o cenách nehnuteľností. Existujú významné rozdiely dokonca aj v rámci toho istého mesta, najmä na štátnej úrovni. Vo vidieckych a východných častiach Chorvátska sú ceny veľmi nízke. Ponuka nehnuteľností je tam ale široká. Napríklad v Dubrovníku môžu ceny prekročiť 4 000 EUR za m2, kvôli malému množstvu dostupných nehnuteľností.
V prípade prenájmu bytu upravuje nájomná zmluva práva a povinnosti zmluvných strán. Zároveň stanovuje obdobie, na ktoré sa zmluva uzatvára. Zmluvu treba notársky overiť a daň platí prenajímateľ. Náklady za energie zvyčajne zahŕňa cena nájmu.
Pri kúpe bytu platí kupujúci daň z prevodu a prechodu nehnuteľností vo výške 3%. Pred kúpou nehnuteľnosti skontrolujte, či sú všetky dokumenty týkajúce sa nehnuteľnosti v náležitej forme. Nehnuteľnosť zapíšte v katastri nehnuteľností atď. Takéto služby ponúkajú realitné kancelárie a advokáti.
4.6 Zdravotníctvo
Chorvátsky zdravotný systém rešpektuje dodržiavanie práv pacientov.
Zdravotná starostlivosť poskytovaná prostredníctvom povinného verejného zdravotného poistenia (tri úrovne):
Primárna úroveň: lekár primárnej zdravotnej starostlivosti, rodinný (všeobecný) lekár, gynekológ, zubný lekár alebo pediater.
Sekundárna úroveň: špecialista/konzultačná zdravotná starostlivosť a nemocničná zdravotná starostlivosť.
Terciárna úroveň: najzložitejšie formy zdravotnej starostlivosti – odborné konzultácie/a nemocničné služby.
Zdravotné ošetrenie poskytujú pacientom v Chorvátsku prioritne vždy v najbližšom nemocničnom zariadení. Prihliadajú pri tom na miesto bydliska, na základe zmluvne zvoleného lekára pre poskytovanie primárnej starostlivosti alebo lekára zdravotníckej záchrannej služby. V prípade lekárskeho zásahu prvej pomoci túto poskytujú aj bez odporúčania. Telefónne číslo záchrannej zdravotníckej služby je 112.
V rámci povinného zdravotného poistenia vzniká nárok užívať lieky zo základného zoznamu HZZO (chorvátsky fond zdravotného poistenia), ktoré zároveň z tohto fondu aj hradia. Niektoré lieky hradia v plnej výške. Na niektorých sa poistenci čiastočne podieľajú hradením určitej sumy. Lieky predpísané lekárom (lieky na predpis), rovnako ako voľno predajné lieky, zakúpite v lekárňach.
Ak cestujete do Chorvátska, alebo sa z iného dôvodu dočasne zdržiavate v Chorvátsku a ste verejne zdravotne poistení v jednom z členských štátov EÚ, máte právo používať nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť. K tomu vám slúži európsky preukaz zdravotného poistenia.
4.7 Systém vzdelávania
Predškolské vzdelávanie
Starostlivosť o deti a predškolské vzdelávanie tvoria súčasť vzdelávacieho systému Chorvátskej republiky. Je určený pre deti vo veku od šiestich mesiacov do veku nástupu do základnej školy.
Základné vzdelanie
Základné vzdelávanie trvá osem rokov. Začína zápisom do prvého ročníka základnej školy. Povinné je pre všetky deti, spravidla vo veku od šiestich do pätnástich rokov. Uvedené platí pre všetky deti, ktoré majú bydlisko v Chorvátskej republike, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť.
Sekundárne vzdelávanie
Sekundárne vzdelávanie umožňuje všetkým, za rovnakých podmienok a podľa svojich schopností, získať vedomosti a zručnosti potrebné pre prácu a ďalšie vzdelávanie. Programy zamerané na získavanie diplomov stredných škôl a získanie odborných stupňov počnúc základnými školami až strednými odbornými učilišťami poskytujú vedomosti a zručnosti potrebné pre prácu a ďalšie vzdelávanie. Vzdelávacie a rozvojové programy dopĺňajú získané schopnosti a zručnosti pre prácu v profesii. Stredoškolské vzdelanie zahŕňa vekové rozpätie od ukončenia základnej školy až do dospelosti (medzi 13-15 a 17-19 rokom veku).
V závislosti od charakteru učebných osnov sa rozlišujú stredné školy. Gymnáziá sa rozlišujú všeobecné alebo odborné. Odborné školy sa členia na technické, priemyselné, obchodné a iné (dané ich typom školských osnov). Umelecké školy sa zameriavajú na hudbu, tanec, výtvarné umenie a ďalšie (stanovené podľa ich typu školských osnov). Sekundárne vzdelávanie dospelých zahŕňa špeciálne programy pre získanie stredoškolských diplomov a profesionálnych titulov, nižších profesionálnych titulov, rekvalifikácie, školení a rozvojových programov.
Vysokoškolské vzdelávanie
Inštitúcie vyššieho vzdelávania, vysoké školy s fakultami a akadémiami umení, polytechnikami a vysokými školami poskytujú vysokoškolské vzdelávanie.
Univerzitné štúdium umožňuje študentom pracovať v oblasti vedy a vysokoškolského vzdelávania, obchodu, vo verejnom sektore či pre spoločnosť ako celok. Vysokoškolské štúdium zahŕňa tri úrovne: bakalárske, magisterské a postgraduálne štúdium.
Polytechniky a fakulty poskytujú vyššie vzdelanie. Organizujú a realizujú odborné štúdiá a vykonávajú profesijnú, vedeckú a umeleckú činnosť v súlade so zákonom pre vedu a vyššie vzdelanie.
Odborné štúdium poskytuje študentom primeranú úroveň vedomostí a zručností potrebných pre prácu v aplikovaných profesiách. Pripravuje ich pre priamu integráciu do pracovného procesu. Odborné štúdium má dve úrovne: odborné štúdium a špecializované postgraduálne odborné štúdium.
4.8 Kultúrny a spoločenský život
Mnohí Chorváti trávia svoj voľný čas napr. v združeniach a kluboch, ale aj neformálne. Víkendy venujú návštevám príbuzných a priateľov, alebo výletom. Obyvatelia pobrežných miest trávia voľný čas na plážach (vzdialených cca jeden a pol hodiny od mesta). Tí, ktorí žijú ďalej od prímoria, navštevujú neďaleké horské lokality. Večery trávia vonku neskoro do noci najmä mladí ľudia (v kluboch a baroch, domáce party alebo spontánne oslavy vonku), a to najmä v letných mesiacoch.
Vo väčších mestách je k dispozícii široká škála kultúrnych podujatí, spoločne so športovými udalosťami. Letné festivaly sa stali medzinárodne uznávanými najmä v posledných rokoch. V menších mestách je dostupnosť organizovaných spoločenských aktivít výrazne nižšia. Aj tie najmenšie mestá a dediny majú aktívny spevácky zbor, súbory tamburo, festivaly, hody, združenia dobrovoľných hasičov, atď.
Chorvátska regionálna rôznorodosť sa odráža v trávení voľného času obyvateľov. Spoločenský život vo vidieckych oblastiach prispieva k zachovaniu bohatého dedičstva chorvátskych ľudí. Prejavuje sa v tradícii kostýmov, hudby, zvykov a súťaží tradičných športov. Jadranské pobrežie a ostrovy sú charakteristické aj rozvojom vodných športov a tradičných hier ako je bowling. Na pobreží aj vo vnútrozemí ľudia venujú svoj voľný čas lovu a rybolovu. Ľudia majú v obľube horské a zimné športy.
Gastronómia
Dôležitou súčasťou chorvátskej kultúry a identity je gastronómia. Klimatická rozmanitosť, čisté životné prostredie a historické vplyvy viedli k vytvoreniu a zachovaniu bohatej ponuky gastronomických špecialít. Pozdĺž pobrežia Chorvátska máte k dispozícii pestrú ponuku rybích pokrmov, v panónskej časti korenisté špeciality. Pre horské oblasti sú typické jednoduché, zároveň chutné pokrmy, sú to rôzne dezerty, vína a domáce brandy. Kultúra pitia kávy je jedným z typických rysov. Typickým prvkom Chorvátska je posedenie v tavernách. V nich sa uzatvárajú obchodné a pracovné transakcie pri káve. Utužujú sa tam tiež vzájomné vzťahy alebo sa len ticho čítajú noviny. Popíjanie kávy v mestských kaviarničkách v sobotňajšie ráno je typickým znakom Chorvátska.
4.9 Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtia)
Narodenie
Všetky údaje o ľuďoch, ktorí sa narodili v Chorvátskej republike, ako aj o natalite chorvátskych občanov v zahraničí, uvádza Register narodení. Narodenie dieťaťa v zdravotníckom zariadení sa nahlasuje automaticky. Mimo zdravotníckeho zariadenia býva ohlásené otcom dieťaťa, alebo osobou, v ktorej bydlisku sa dieťa narodí. Narodenie ohlasuje matka vtedy, ak je schopná o tom informovať. Tiež to môže pôrodná asistentka alebo lekár podieľajúci sa na poskytovaní starostlivosti pri pôrode. Ohlásiť narodenie môže tiež osoba, ktorá sa to dozvedela. Narodenie dieťaťa sa hlási do 15 dní od narodenia.
Sobáš
Manželstvo sa uzatvára na základe konsenzuálneho vyhlásenia ženy a muža. Akceptuje sa forma občianskeho zväzku (pred matrikárom), alebo náboženského zväzku (pred duchovným, predstaviteľom náboženskej komunity). Manželstvo môže uzavrieť osoba, ktorá dosiahla vek 18 rokov (dospelý a právne schopný človek). Osoba, ktorá dosiahla šestnásť rokov, môže výnimočne vstúpiť do manželstva s predchádzajúcim povolením súdu. Cudzinci musia spĺňať rovnaké podmienky pre manželstvo ako chorvátski občania. Práva a povinnosti partnerov rovnakého pohlavia upravuje samostatný zákon.
Úmrtie
Matrikárovi sa nahlasuje úmrtie podľa miesta, kde k úmrtiu došlo (miestne príslušná matrika), alebo kde bol zosnulý nájdený. Hlásiť treba do troch dní odo dňa úmrtia alebo v deň, keď bol zosnulý nájdený. K verejným záznamom sa dostanete pomocou e-Građani (e-Občan) systému.
4.10 Doprava
Územné členenie Chorvátskej republiky a jej samotný tvar počnúc severnými nížinami na jednej strane a pobrežím Jadranského mora na strane druhej jasne poukazuje na zásadný význam dopravnej infraštruktúry pre jej rozvoj. Pozemné a námorné spojenie medzi krajinami juhovýchodnej Európy a strednej Európy zohráva zásadnú úlohu. Tri paneurópske spojenia, koridory (V, VII a X) prechádzajú územím Chorvátska.
Dopravnú sieť, infraštruktúru Chorvátska tvoria:
Cesty: 26 958,5 km (vrátane diaľníc a motorových ciest : 1 416,5 km);
Železnice: s celkovou dĺžkou 2 722 km tratí;
Námorné prístavy: Prevažne nákladné prístavy – Rijeka, Ploče, Šibenik. V prevažnej miere osobné prístavy: Zadar, Split a Dubrovník;
Splavné vodné cesty: Celková dĺžka 804,1 km. Rieky Dunaj, Sava, Drava, Kupa a Una. S týmito prístavmi: Osijek, Sisak, Slavonski Brod a Vukovar;
Letiská v Chorvátsku: Záhreb, Dubrovník, Split, Zadar, Pula, Rijeka a Osijek, a dve pristávacie plochy: Mali Lošinj a Brač.
Sadzby mýta
Záhreb MHD
Split MHD
Osijek MHD
Rijeka – verejná doprava
5 SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE A POISTENIE
E-formuláre
Ak hľadáte zamestnanie v inom členskom štáte, občania EÚ/EHP a Švajčiarska majú právo transferu určitých svojich práv z materskej krajiny. Ide predovšetkým o právo na poistenie v nezamestnanosti a právo na zdravotnú starostlivosť. Spôsob prevodu práv upravujú prenosné dokumenty (PD) vydané príslušnými orgánmi členských štátov.
Chorvátske služby zamestnanosti sú zodpovedajú za koordináciu práv na podporu v nezamestnanosti. Na tento účel sa používajú PDU formuláre. Spomenieme tie najdôležitejšie:
PDU1: obsahuje informácie v prospech navrhovateľa o dobe zamestnania. Slúži ako základ pre určenie nároku na dávku, úroveň kompenzácie a trvanie tohto práva.
PDU2: slúži na prenos práva na podporu v nezamestnanosti. Súvisí s tým, že v jednom členskom štáte človek žije a sťahuje sa do iného členského štátu s cieľom hľadať si zamestnanie.
Chorvátsky inštitút pre zdravotné poistenie predstavuje dôležitú inštitúciu, ako si pomocou formulára PDS uplatniť právo na zdravotnú starostlivosť. Pre migrujúcich pracovníkov je najdôležitejším formulárom PDS1. Umožňuje registrovať sa a realizovať svoj nárok na zdravotnú starostlivosť v krajine, kde žijú, aj keď majú zdravotné poistenie v inej krajine.
Vaše práva sociálneho zabezpečenia v Chorvátsku (angl.)