Prejsť na obsah

Životné a pracovné podmienky v Bulharsku

3 PRACOVNÉ PODMIENKY

1 HĽADANIE PRÁCE

1.1 Ako si nájsť prácu

Ako záujemca o prácu v Bulharsku si môžete vyhľadať ponuky práce na Európskom portáli pre pracovnú mobilitu alebo na stránke bulharského úradu práce.
Na stránke bulharského úradu práce môžete nájsť informácie aj o nadchádzajúcich burzách práce.
Na stránke EURES Bulharsko sa môžete zaregistrovať ako uchádzač o zamestnanie a uchádzať sa o zverejnené pracovné miesta bulharských a zahraničných zamestnávateľov.

Príchodom do Bulharska sa občan EÚ/EHP alebo Švajčiarska môže zaregistrovať a hľadať si zamestnanie prostredníctvom  106 pracovných centier (úradov práce). K registrácii je potrebné predložiť doklad totožnosti a formulár žiadosti spolu s osvedčením o adrese v Bulharsku (vydané oddelením pre migráciu miestnej Polície). V prípade krátkodobého pobytu (menej ako 3 mesiace) sa na preukázanie adresy žiadateľa na účely hľadania zamestnania  a / alebo transferu dávky v nezamestnanosti, môže použiť písomné vyhlásenie osoby, na adrese ktorej žiadateľ žije alebo hotelová karta s adresou. Pri registrácii v pracovnom centre sú požadované ďalšie dokumenty ako osvedčenie o dosiahnutom vzdelaní, dokument preukazujúci predchádzajúce pracovné skúsenosti, licencia na výkon určitého povolania (ak sa vyžaduje). Dokumenty preukazujúce dosiahnutý stupeň vzdelania, získanej kvalifikácie a licencia na určitú profesiu musia byť legalizované v krajine vydania. Každému registrovanému uchádzačovi o zamestnanie sa poskytujú informačné, konzultačné a sprostredkovateľské služby. Ďalšie informácie je možné získať na telefónnom čísle +359 2 980 87 19 (Informačné a poradenské centrum úradu práce) alebo na webovej stránke úradu práce. Registrácia je možná  aj zaslaním požadovaných dokumentov prostredníctvom licencovaného poštového operátora. Webová stránka úradu práce poskytuje aj informácie o registrovaných súkromných pracovných agentúrach poskytujúcich sprostredkovanie zamestnania a dočasné zamestnanie, ktoré dávajú alternatívnu možnosť pri hľadaní práce (tieto informácie sú dostupné len v bulharčine).

Bulharskí EURES poradcovia poskytujú záujemcom o prácu informácie v angličtine, nemčine alebo francúzštine. Podľa zákona sú v Bulharsku služby pracovných agentúr poskytované uchádzačom o zamestnanie bezplatné.

Medzi portály ponúkajúce voľné pracovné miesta v Bulharsku patria stránky bulharského úradu práce, EURES Bulharsko a súkromné portály ako jobs.bg, karieri.bg, zaplata.bg, jobtiger.bg, rabota.bg. Ďalšia možnosť kde hľadať prácu sú webové stránky spoločností, hlavne tých v IT sektore.

1.2 Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Prvým krokom pri hľadaní práce je vytvoriť si dobrý životopis. Odporúčaný je formát životopisu EUROPASS. Väčšinou zamestnávatelia vyžadujú spolu so životopisom aj motivačný list, ktorý demonštruje záujem uchádzača o ponúkané pracovné miesto. Dodatočne môže zamestnávateľ vyžadovať aj iné dokumenty. Odporúča sa dopredu si pripraviť osvedčené a preložené dokumenty potvrdzujúce vaše vzdelanie, kvalifikáciu, pracovné skúsenosti súvisiace s hľadanou pozíciou a odporúčanie od bývalých zamestnávateľov.

2. PRESŤAHOVANIE SA DO INEJ KRAJINY

2.1 Pohyb tovarov a kapitálu

Voľný pohyb tovaru je jedným zo základných kameňov jednotného európskeho trhu. Odstránenie vnútroštátnych prekážok voľného pohybu tovaru v rámci EÚ je jednou zo zásad zakotvených v zmluvách EÚ. Z pôvodnej pozície tradičného protekcionizmu krajín EU postupne neustále odstraňovali obmedzenia, aby vytvorili „spoločný“ alebo jednotný trh. Tento záväzok vybudovať európsky priestor obchodovania bez hraníc viedol k vytvoreniu väčšieho bohatstva a viac pracovných miest a celosvetovo potvrdil postavenie EU ako svetového obchodného partnera spolu so Spojenými štátmi a Japonskom.
Napriek záväzku Európy odstrániť akékoľvek prekážky vnútorného obchodu, nedošlo k zladeniu v rámci všetkých hospodárskych odvetví. Európska únia sa rozhodla regulovať na európskej úrovni odvetvia, ktoré môžu predstavovať väčšie riziko pre európskych občanov – ako sú liečivá alebo stavebné výrobky. Na väčšinu výrobkov (považovaných za „menšie riziko“) sa uplatňuje tzv. zásada vzájomného uznávania, čo znamená, že v podstate s každým výrobkom, ktorý sa zákonne vyrába alebo predáva v jednom členskom štáte, je možné voľne sa pohybovať a obchodovať na vnútornom trhu EU.

Obmedzenia voľného pohybu tovaru
Zmluva o EU dáva členským štátom právo stanoviť obmedzenia voľného pohybu tovaru v prípade, že existuje zvláštny spoločný záujem, ako je napríklad ochrana životného prostredia, zdravie občanov alebo verejná politika. To napríklad znamená, že vnútroštátne orgány členského štátu môžu zamietnuť alebo obmedziť prístup určitého výrobku na svoj trh, pokiaľ jeho dovoz považujú za možné ohrozenie verejného zdravia, verejnej morálky alebo politiky. Príklady takých výrobkov sú geneticky upravené potraviny alebo niektoré energetické nápoje.
Aj keď všeobecne neexistujú žiadne obmedzenia na nákup tovarov v inom členskom štáte, ak sa jedná o tovar pre osobné použitie, existuje v rámci EU rada obmedzení pre určité kategórie výrobkov, ako je alkohol a tabak.

Voľný pohyb kapitálu
Ďalšou zásadnou podmienkou pre fungovanie vnútorného trhu je voľný pohyb kapitálu. Jedná sa o jednu zo štyroch základných slobôd zaručovaných právnymi predpismi EU, ktoré predstavujú základ pre integráciu európskych finančných trhov. Európania teraz môžu spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EU.
Liberalizácia kapitálových trhov je kľúčovým prvkom v procese hospodárskej a menovej integrácie v EU. Bola prvým krokom smerom ku vzniku Európskej hospodárskej a menovej únie (EMU) a k zavedeniu spoločnej meny – eura.
Výhody
Zásada slobodného pohybu kapitálu nielen zvyšuje efektivitu finančných trhov v rámci EU, ale rovnako prináša radu výhod občanom. Jednotlivci môžu robiť veľké množstvo finančných operácií v rámci EU bez väčších obmedzení. Môžu si napríklad len s nepodstatnými obmedzeniami

  1. otvoriť ľahko bankový účet,
  2. nakupovať akcie,
  3. investovať alebo
  4. nakupovať nehnuteľnosti v inom členskom štáte.

Podniky v EU môžu investovať do iných európskych podnikov, vlastniť ich a riadiť.

Výnimky
Niektoré výnimky z tejto zásady platia ako v členských štátoch, tak v tretích krajinách. Väčšinou sa týkajú daní, obozretného dohľadu, kritérií verejnej politiky, prania špinavých peňazí a finančných sankcií dohodnutých v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EU.
Európska komisia pokračuje v práci na zavŕšení voľného trhu finančných služieb tým, že prevádza nové stratégie finančnej integrácie, aby občanom a podnikom ešte viac uľahčila správu ich peňazí v rámci EU.

2.2 Hľadanie ubytovania

Ubytovanie v Bulharsku je voľne dostupné a je jednoduché si prenajať alebo kúpiť byt alebo dom. Nehnuteľnosti je možné  si prenajať plne alebo čiastočne zariadené alebo nezariadené. Je tiež možné si prenajať izbu v nehnuteľnosti, kde bude nájomník bývať spolu s majiteľmi nehnuteľností. Nehnuteľnosti na prenájom sú najdrahšie v Sofii a ďalších veľkých mestách, ako sú Varna, Plovdiv a Burgas, kde náklady na prenájom môžu byť až desaťkrát vyššie ako v menších mestách. Vyhľadávanie na stránkach realitných kancelárií ukazuje nasledovné ceny za prenájom dvojizbového bytu: Sofia – 354 EUR, Varna – 235 EUR, Plovdiv – 270 EUR, Burgas – 260 EUR. Väčšinou sa nájomné platí v určitý deň v mesiaci a účty za spotrebu energií (voda, elektrina a kúrenie)  sa zvyčajne nezahŕňajú do nájomného.
Pri nákupe / predaji bytu musí kupujúci aj predávajúci poskytnúť identifikačné doklady a predávajúci musí tiež predložiť doklady preukazujúce vlastníctvo nehnuteľnosti a overiť existenciu alebo absenciu bremien. Predajná transakcia prebieha pred notárom a je zapísaná do katastra nehnuteľností.
Ceny nehnuteľností sa pohybujú v zavislosti od mesta a lokality. Vyhľadávanie na stránkach realitných kancelárií ukazuje nasledovné priemerné ceny za dvojizbový byt za štvorcový meter: Sofia  – 1264 EUR, Varna – 815 EUR, Plovdiv – 768 EUR, Burgas – 875 EUR.
Ponuky ubytovania sú inzerované realitnými kanceláriami, v miestnych a regionálnych printových médiách a na rôznych webových stránkach a sociálnych sieťach. Ak využívate služby agentúry, obvyklý je poplatok. Na webovej stránke Národnej asociácie realitných agentúr nájdete agentúry, z ktorých si môžete vybrať.

2.3 Hľadanie školy

V Bulharsku sú v každom meste štátne základné, stredné a materské školy. Štátne školské vzdelávanie a knihy pre deti v prvých 7 ročníkoch je bezplatné. Vo väčších mestách môžu deti navštevovať aj súkromné školy a materské školy. Najznámejšie univerzitné mestá sú Sofia, Varna, Blagoevgrad, Plovdiv a Veliko Tarnovo.

Ministerstvo školstva vedie register predškolských zariadení a škôl v Bulharsku. Register obsahuje všeobecné  informácie o štátnych materských škôlkach a školách, súkromných škôlkach a školách, štátnych centrách poskytujúcich podporu deťom so špeciálnymi vzdelávacími potrebami a zariadeniach poskytujúcich špecializované služby. Viac informácií o bulharských Univerzitách je k dispozícii na stránke www.rsvu.mon.bg
Nástup do školy v systéme národného vzdelávania si vyžaduje formálne uznanie ukončených úrovní školskej dochádzky (vzdelanie a odborná kvalifikácia), uznanie získaného terciárneho vzdelania a ukončeného štúdia na zahraničných vysokoškolských inštitúciách v porovnaní so školami v bulharskom systéme vzdelávania.
Doklady povrdzujúce doby štúdia alebo ukončené ročníky (pre ročníky 7 až 12 vrátane) a ukončené stredoškolské vzdelanie, ako aj dokumenty týkajúce sa  uznávania stredoškolského vzdelania a/alebo odbornej kvalifikácie sa predkladajú Regionálnemu úradu pre správu vzdelávania. Predkladajú sa nasledovné dokumenty:
1. štandardný formulár žiadosti;
2. doklad potvrdzujúci vzdelanie a/alebo odbornú kvalifikáciu;
3. dokument potvrdzujúci právo na pokračovanie v štúdiu, ak to nie je výslovne uvedené v doklade uvedenom  v bode 2;
4. prepis zobrazujúci študované predmety, počet hodín a dosiahnuté ročníky, ak nie sú uvedené v dokumente  predloženom  podľa bodu 2;
5. preklad dokumentov do bulharského jazyka certifikovaným prekladateľom;
6. doklad potvrdzujúci poslednú triedu ukončenú na bulharskej škole;
7. doklad o zaplatení príslušného poplatku.
Ukončenie základného a stredného vzdelania a/alebo odbornej kvalifikácie uznáva odborná komisia pri Regionálnom odbore školstva. Ďalšie informácie o uznaní vzdelania na základe dokladov vydaných zahraničnými školami je k dispozícii na stránke www.ruo-sofia-grad.com
Doklady preukazujúce ukončenie 1. až 4. ročníka sa predkladajú na škole, na ktorej chce osoba pokračovať v štúdiu.

2.4 Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

Realizácia zásady voľného pohybu osôb je jedným zo základných kameňov európskej štruktúry, čo znamená zavedenie celého radu praktických pravidiel na zabezpečenie, aby občania mohli slobodne a jednoducho cestovať do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Cestovanie autom v rámci EÚ už nie je také komplikované. Európska komisia ustanovila rad spoločných nariadení, ktorými sa riadi vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia vozidla a možnosť zaregistrovať vaše vozidlo v hostiteľskej krajine.

Váš vodičský preukaz v EÚ
V súčasnosti nie je zavedený spoločný vodičský preukaz, ale členské štáty EÚ zaviedli vodičský preukaz podľa „modelu Spoločenstva“. Tento spoločný model zabezpečuje, aby sa vodičské preukazy vydané v rôznych krajinách EÚ dali ľahko rozpoznať v iných členských štátoch. Zásada vzájomného uznávania sa všeobecne uplatňuje. Vodičský preukaz je vydaný v súlade s vnútroštátnym právom, ale mal by zahŕňať ustanovenia týkajúce sa modelu Spoločenstva, ako napríklad základné podmienky na vydanie vodičského preukazu.
Staré vodičské preukazy vydané pred rokom 1996 sa nemusia zameniť za nový vodičský preukaz podľa modelu Spoločenstva a ostávajú platné, až kým neuplynie ich doba platnosti.
Ak sa občan EÚ usadí v inom členskom štáte, nie je potrebné meniť vodičský preukaz, aj keď to z praktických dôvodov mnohí robia. Navyše niektoré členské štáty vyžadujú, aby na základe určitých administratívnych požiadaviek boli vo vodičskom preukaze uvedené aj ďalšie údaje.
V prípade uplynutia platnosti, straty alebo odcudzenia vodičského preukazu nový vodičský preukaz môže byť vydaný v členskom štáte pobytu v súlade s vnútroštátnymi podmienkami. Občania by sa mali obrátiť na príslušné úrady.

Zaregistrovanie vášho vozidla v hostiteľskej krajine
Ak máte pobyt v inom členskom štáte a používate tam svoje vozidlo viac ako šesť mesiacov, budete musieť vozidlo zaregistrovať na miestnych úradoch a zaplatiť registračný poplatok hostiteľskej krajiny.

Poistenie vozidla
Občania EÚ si môžu dať poistiť svoje vozidlo v ktorejkoľvek krajine EÚ, pokiaľ zvolená poisťovňa je hostiteľským vnútroštátnym orgánom oprávnená vydávať príslušné poistné zmluvy. Poisťovňa zriadená v inom členskom štáte je oprávnená uzatvárať povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu iba v prípade, ak sú splnené určité podmienky. Poistenie bude platiť v celej Únii bez ohľadu na to, kde sa nehoda stane.

Zdaňovanie
Daň z pridanej hodnoty alebo DPH na motorové vozidlá sa obvykle platí v krajine, kde sa vozidlo kupuje, aj keď za určitých podmienok, sa DPH platí v krajine určenia. Viac informácií o pravidlách, ktoré platia pri nadobudnutí vozidla v jednom z členských štátov EÚ a ktoré je určené na registráciu v inom členskom štáte EÚ nájdete na stránkach Vaša Európa – vozidlá  alebo Národné kontaktné miesta pre vozidlá

2.5 Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Občania EÚ/EHP alebo Švajčiarska, spolu s rodinami, môžu vstúpiť na územie Bulharska a vycestovať z neho s platným občianskym preukazom alebo pasom, slobodne sa zdržiavať v krajine na obdobie najviac 3 mesiace.  Po príchode do Bulharska by si občania členských krajín EÚ mali zaregistrovať adresu na Obecnom Úrade v mieste bydliska. Tých, ktorí sú ubytovaní v hoteloch, zaregistruje hotel. Po počiatočnom trojmesačnom období majú občania EÚ/EHP a Švajčiarska povinnosť zaregistrovať sa na Generálnom direktoriáte pre migráciu (alebo na príslušnom regionálnom direktoriáte Ministerstva vnútra). Registračný proces vyžaduje preukázanie, že sú zamestnaní alebo samozamestnaní alebo boli prijatí na štúdium alebo majú dostatočné finančné prostriedky na pobyt bez zaťaženia bulharského systému sociálneho zabezpečenia. Žiadatelia o pobyt predkladajú nasledovné dokumenty: identifikačný doklad (ID), dokument preukazujúci niektorý z vyššie spomínaných dôvodov pre pobyt (napr. pracovná zmluva). Žiadateľom sú vydávané povolenia na pobyt na obdobie 5 rokov. Občania EÚ a ich rodinní príslušníci, ktorí sú občania EÚ, dostanú povolenie na trvalý pobyt ak bývajú legálne a nepretržite  v Bulharsku 5 rokov. Občania EÚ/EHP a Švajčiarska nepotrebujú v Bulharsku povolenie na zamestnanie.
Viac informácií nájdete na stránke Ministerstva vnútra.

2.6 Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom

Pre občanov EÚ/EHP sa odporúča, aby sa pred príchodom do Bulharska oboznámili so životnými a pracovnými podmienkami tejto krajiny. Nevyhnutné je zabezpečiť si ubytovanie ešte pred príchodom. Rovnako je dôležité zobrať do úvahy fakt, že Bulharsko ešte nie je členom Eurozóny a národnou menou je bulharský lev (1 BGN = 1.95583 EUR). Peniaze je možné zameniť si v bankách a zmenárňach.

V prípade, že chcete po príchode do Bulharska zapísať svoje dieťa do bulharskej školy, je nutné získať a následne predložiť všetky potrebné dokumenty (viac v časti 2.3. Hľadanie školy).

Ak chcete so sebou presťahovať do Bulharska aj svoje domáce zvieratko, musíte mu vybaviť zvierací pas, ktorý je vyrobený podľa európskeho štandardu a obsahuje identifikačné číslo (elektronický mikročip), charakteristické znaky zvieraťa, jeho meno, adresu majiteľa a záznamy všetkých očkovaní a odčervení.

V prípade, že máte záujem pracovať v Bulharsku, ale v čase príchodu do krajiny nemáte uzatvorenú pracovnú zmluvu, je možné sa zaregistrovať na úrade práce osobne, elektronicky alebo prostredníctvom licencovaného poštového operátora, v danej oblasti, kde ste prihlásený na pobyt.

Aby ste mohli využiť služby bulharských zdravotníckych zariadení bezplatne, musíte si pred odchodom do Bulharska vybaviť Európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP). Inak si budete musieť zdravotnú starostlivosť platiť sami a potom predložíte žiadosť o úhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť v krajine, kde ste zdravotne poistený.

Osoba, ktorá sa chce liečiť u praktického lekára musí predložiť formulár od Národného fondu zdravotného poistenia, ktorý umožňuje vybrať si a zaregistrovať sa u všeobecného lekára vo svojej oblasti. Na to, aby ste tak mohli urobiť potrebujete získať národný identifikačný preukaz cudzinca (LNCh) od Direktoriátu pre migráciu Ministerstva vnútra. Vyplnený formulár sa potom predkladá vybranému praktickému lekárovi.

Ak chcete v Bulharsku pracovať ako samostatne zárobkovo činná osoba (živnostník, remeselník, poľnohospodár, atď.), je potrebné sa predtým oboznámiť s podmienkami pre registráciu na  Finančnom úrade, registri BULSTAT a príslušnej Komore (sekcia samozamestnanie).

3. PRACOVNÉ PODMIENKY

3.1 Úvodný odsek so stručným opisom pracovných podmienok v Európe

Kvalita práce a zamestnania – zásadná otázka, ktorá významne ovplyvňuje hospodárstvo a ľudí

Dobré pracovné podmienky sú dôležité pre spokojnosť európskych pracovníkov. Prispievajú k fyzickej a psychickej pohode Európanov a k hospodárskej výkonnosti EÚ.

Zo spoločenského hľadiska kvalita pracovného prostredia výrazne ovplyvňuje celkovú prácu a spokojnosť so životom európskych pracovníkov.
Z hospodárskeho hľadiska sú kvalitné pracovné podmienky hnacou silou hospodárskeho rastu a základom konkurencieschopnosti Európskej únie. Vysoká miera spokojnosti v práci je dôležitým faktorom pre dosahovanie vysokej produktivity hospodárstva EÚ.
Z tohto dôvodu je pre Európsku úniu mimoriadne dôležité, aby podporovala vytváranie a zachovávanie trvalo udržateľného a príjemného pracovného prostredia – takého prostredia, ktoré prispieva k ochrane zdravia a spokojnosti európskych zamestnancov a vytváraniu rovnováhy medzi časom stráveným v práci a mimo nej.

Zlepšovanie pracovných podmienok v Európe: významný cieľ pre Európsku úniu.
Zabezpečenie vhodných pracovných podmienok pre európskych občanov je pre EÚ prioritou. Európska únia preto pracuje spolu s národnými vládami na zabezpečení príjemného a bezpečného pracovného prostredia. Podpora členským štátom je poskytovaná prostredníctvom:

  • výmeny skúseností medzi rôznymi krajinami a spoločnými aktivitami
  • stanovenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktoré sa majú uplatňovať v celej Európskej únii.

Kritériá na kvalitu práce a zamestnania
Na účely vytvorenia trvalo udržateľných pracovných podmienok je dôležité určiť hlavné charakteristiky vhodného pracovného prostredia a teda aj kritérií na kvalitu pracovných podmienok.
Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v Dubline je agentúrou EÚ, ktorá poskytuje informácie, poradenstvo a odborné poznatky, ako už meno naznačuje, o životných a pracovných podmienkach. Táto agentúra stanovila niekoľko kritérií na kvalitu práce a zamestnania, ktoré zahŕňajú:

  • ochranu zdravia a spokojnosť na pracovisku – sú to mimoriadne dôležité kritériá, pretože dobré pracovné podmienky umožňujú predchádzať zdravotným problémom na pracovisku, znížiť vystavenie rizikám a zlepšiť organizáciu práce;
  • zosúladenie pracovného a mimopracovného života – občanom by sa mala poskytnúť príležitosť, aby si našli rovnováhu medzi časom stráveným v práci a voľným časom;
  • rozvoj schopností – kvalitná práca je taká práca, ktorá poskytuje možnosti pre odborné vzdelávanie, zdokonaľovanie a príležitosti na kariérny postup.

Práca nadácie Eurofound prispieva k plánovaniu a vytváraniu lepších životných a pracovných podmienok v Európe.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
Európska komisia vykonáva celý rad aktivít na podporu zdravého pracovného prostredia v členských štátoch EÚ. Okrem iných stratégií vypracovala aj Stratégiu Spoločenstva pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na obdobie rokov 2002-2006. Táto stratégia bola vypracovaná s pomocou vnútroštátnych orgánov, sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií. Zameriava sa na podporu medzinárodnej spolupráce a potrebu silnej kultúry prevencie.

Politika Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa zameriava na dlhodobé zlepšovanie spokojnosti pracovníkov EÚ. Zohľadňuje fyzické, morálne a sociálne dimenzie pracovných podmienok, ako aj nové výzvy vyplývajúce z rozšírenia Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy. Zavedenie noriem EÚ na ochranu zdravia a bezpečnosti na pracovisku významne prispelo k zlepšeniu situácie pracovníkov v týchto krajinách. Viac informácií nájdete na stránke Európskej agentúry pre zdravie a bezpečnosť v práci.

Zlepšovanie pracovných podmienok stanovením minimálnych spoločných požiadaviek pre všetky krajiny EÚ
Zlepšovanie životných a pracovných podmienok v členských štátoch EÚ závisí z veľkej časti od ustanovenia spoločných pracovných noriem. V pracovnoprávnych predpisoch a nariadeniach EÚ sa stanovili minimálne požiadavky na trvalo udržateľné pracovné prostredie a v súčasnosti sa uplatňujú v členských štátoch. Zlepšenie týchto noriem posilnilo práva pracovníkov a sú jedným z hlavných úspechov sociálnej politiky EÚ.

3.2 Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Význam transparentnosti a vzájomného uznávania diplomov ako nevyhnutnej súčasti voľného pohybu pracovníkov
Možnosť uznania kvalifikácií a kompetencií môže zohrávať zásadnú úlohu pri rozhodovaní, či začať pracovať v inej krajine EÚ. Je preto potrebné, aby sa vypracoval európsky systém, ktorý zaručí vzájomné uznávanie odborných kompetencií v jednotlivých členských štátoch. Jedine takýto systém zabezpečí, aby sa nedostatočné uznávanie odborných kvalifikácií nestalo prekážkou mobility pracovníkov v rámci EÚ.

Hlavné zásady uznávania odborných kvalifikácií v EÚ
Základnou zásadou je, že každý občan EÚ by mal mať možnosť slobodne vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. Žiaľ praktickému uplatňovaniu tejto zásady často bránia vnútorné požiadavky hostiteľskej krajiny na prístup k určitým povolaniam.
Na prekonanie týchto rozdielov EÚ ustanovila systém na uznávanie odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému je rozdiel medzi podmienkami, ktoré platia pre regulované povolania (povolania, pre ktoré sa podľa zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolania, ktoré nie sú v hostiteľskej krajine právne regulované.

Kroky smerom k dosiahnutiu transparentnosti kvalifikácií v Európe
Európska únia podnikla dôležité kroky smerom k docieleniu transparentnosti kvalifikácií v Európe:

  • Zlepšenie spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy s cieľom spojiť všetky nástroje pre transparentnosť certifikátov a diplomov do jediného užívateľsky jednoduchého nástroja. Patria k nim napríklad európsky životopis a odborná príprava v systéme Europass.
  • Príprava konkrétnych aktivít v oblasti uznávania a kvality odborného vzdelávania a prípravy.

Prekonávanie rozdielov v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy v rámci EÚ
Systémy vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch EÚ ešte stále vykazujú značné rozdiely. Túto rozmanitosť ešte viac prehĺbilo posledné rozšírenie EÚ s rôznymi tradíciami vo vzdelávaní. Preto je potrebné ustanoviť spoločné pravidlá garantujúce uznávanie kompetencií.
Na prekonanie tejto rozmanitosti národných kvalifikačných noriem, metód vzdelávania a štruktúr odbornej prípravy Európska komisia predložila rad nástrojov zameraných na zabezpečenie lepšej transparentnosti a uznávania kvalifikácií na akademické i profesionálne účely.

1. Európsky kvalifikačný rámec
Európsky kvalifikačný rámec je hlavnou prioritou Európskej komisie v procese uznávania odborných kompetencií. Hlavným cieľom rámca je vytvoriť spojenie medzi rôznymi národnými kvalifikačnými systémami a zaručiť hladký prenos a uznávanie diplomov.

2. Národné informačné centrá pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC)
Sieť národných informačných centier pre uznávanie dokladov o vzdelaní bola zriadená v roku 1984 z podnetu Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru, NARIC zohrávajú zásadnú úlohu v procese uznávania kvalifikácií v EÚ.

3. Európsky systém prenosu kreditov (ECTS)
Európsky systém prenosu kreditov je zameraný na uľahčenie uznávania období štúdia v zahraničí. Bol zavedený v roku 1989, jeho funkcia spočíva v popisovaní programu vzdelávania a prideľovaní kreditov jeho komponentom. Je hlavnou súčasťou vysoko uznávaného programu mobility študentov – Erasmus.

4. Europass
Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti profesionálnych zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov:

  1. životopis,
  2. jazykový pas,
  3. dodatky k osvedčeniu,
  4. dodatky k diplomu a
  5. dokument Europass-Mobility.

Systém Europass umožňuje jasnú a zrozumiteľnú prezentáciu zručností a kvalifikácií v rôznych častiach Európy. Národné strediská Europass boli zriadené v každej krajine Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru ako miesto prvého kontaktu pre osoby, ktoré sa chcú dozvedieť viac o systéme Europass.

3.3 Druhy zamestnania

Ak chcete pracovať v Bulharsku, musíte mať najmenej 16 rokov. Výnimočne môžu byť osoby vo veku od 15 do 16 rokov zamestnané na vykonávanie prác, ktoré nie sú fyzicky náročné, ohrozujúce zdravie alebo ktoré by mohli narušiť riadny fyzický, duševný a morálny vývoj alebo zabrániť pravidelnému chodeniu do školy. Pri zamestnávaní osôb mladších ako 18 rokov sa vyžaduje predloženie lekárskeho osvedčenia potvrdzujúceho spôsobilosť dotknutej osoby vykonávať príslušné práce spolu s osvedčením vydaným úradom inšpekcie práce v každom prípade, keď osoba chce začať pracovať.

V Bulharsku sa pracovná zmluva uzatvára na dobu určitú alebo neurčitú, na plný alebo skrátený úväzok, so  skúšobnou dobou do 6 mesiacov. V pracovnej zmluve môže byť dohodnuté, že pracovné povinnosti týkajúce sa výroby výrobku a / alebo poskytovania služby môžu byť vykonávané z domu mimo pracoviska zamestnávateľa  za odmenu, za použitia vybavenia alebo materiálov a iných pomocných zariadení zamestnanca alebo zamestnávateľa. Pracovná doba plného úväzku trvá 8 hodín denne, 40 hodín týždenne a 5 pracovných dní za týždeň. Práca môže byť rozdelená do zmien, vrátane nočnej zmeny. Práca na plný úväzok je bežnejšia. Zamestnávatelia zvyčajne dávajú do pracovnej zmluvy klauzulu o skúšobnej dobe, ktorá nesmie prekročiť obdobie 6 mesiacov. Počas skúšobnej doby môže zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer so zamestnancom kedykoľvek, bez výpovednej lehoty. Pracovná zmluva musí byť vždy uzavretá v písomnej podobe, bez ohľadu na typ práce.

Od roku 2015 ustanovuje Zákonník práce možnosť uzavrieť pracovné zmluvy na krátkodobé sezónne poľnohospodárske práce trvajúce jeden deň.

Pred začatím práce musia zamestnávatelia predložiť pracovníkom alebo zamestnancom kópiu pracovnej zmluvy podpísanú oboma stranami a kópiu oznámenia podľa článku 62 § 3 Zákonníka práce potvrdenú územným riaditeľstvom Daňového úradu. Pracovník alebo zamestnanec môže tiež uzatvárať ďalšie zmluvy s inými zamestnávateľmi na prácu vykonávanú mimo bežného pracovného času stanoveného v hlavnej pracovnej zmluve.

Maximálny počet odpracovaných hodín podľa doplnkovej pracovnej zmluvy spolu s pracovným časom uvedeným v hlavnej pracovnej zmluve nesmie prekročiť 48 hodín týždenne a pri osobách mladších ako 18 rokov maximálne 40 hodín týždenne. Osoby vo veku 18 rokov a viac môžu pracovať dlhšie ako 48 hodín týždenne iba za podmienky, že s tým písomne súhlasia a predložia svoje vyhlásenie zamestnávateľovi, s ktorým uzavreli doplnkovú pracovnú zmluvu.

Pracovná zmluva môže byť uzavretá na výkon práce v určité dni v mesiaci. Ak celkový čas strávený prácou  pre zamestnávateľa nepresiahne päť pracovných dní alebo 40 hodín mesačne, zohľadní sa to aj na účely výpočtu celkovej dĺžky zamestnania.

3.4 Pracovné zmluvy

Pravidlá pracovného vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom sú stanovené v pracovnej zmluve, ktorá sa musí povinne uzatvoriť. Pracovné zmluvy sú uzatvorené písomne a obsahujú informácie o mieste výkonu práce, názov pracovnej pozície, dátum podpisu zmluvy a nadobudnutia účinnosti, doba trvania zamestnania, dovolenka, platové podmienky, dĺžka pracovnej doby (za deň alebo týždeň).

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi kópiu pracovnej zmluvy podpísanej obidvomi stranami a upovedomiť regionálne riaditeľstvo daňového úradu zaslaním kópie pracovnej zmluvy do 3 dní odo dňa podpísania zmluvy.

Pracovné zmluvy sa uzatvárajú na dobu určitú alebo neurčitú. Po uplynutí doby, na ktorú bola zmluva podpísaná, sa môže plynule prejsť z doby určitej na dobu neurčitú, ak zamestnanec pokračuje v práci po dobu 5 dní a viac po uplynutí doby určitej a zamestnávateľ nevyjadrí písomne svoju námietku. Väčšina pracovných zmlúv stanovuje aj dĺžku skúšobnej doby, ktorá nesmie presiahnuť 6 mesiacov.

Zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť všetky zmeny súvisiace s podmienkami pracovnej zmluvy zamestnancovi najneskôr 1 mesiac po uvedení zmien do platnosti.

Pracovné zmluvy uzatvorené na dobu neurčitú sa ukončujú výpovednou lehotou jedného mesiaca a pracovné zmluvy uzavreté na dobu určitú s trojmesačnou výpovednou lehotou. Pracovné zmluvy môžu byť ukončené bez predchádzajúceho oznámenia po vzájomnom súhlase zmluvných strán alebo po ich uplynutí; keď sa  zamestnanec, ktorého povinnosti plnil náhradník vráti; keď bola práca, na ktorú bola osoba prijatá, ukončená; atď.
Zamestnávatelia môžu prepustiť zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky na odchod do dôchodku na základe veku a dĺžky zamestnania s výpovednou lehotou jedného mesiaca. Zamestnanci môžu ukončiť svoj pracovný pomer so zamestnávateľom za rovnakých podmienok, ale bez oznámenia.

Nový typ pracovnej zmluvy bol zavedený v roku 2015 pre krátkodobé sezónne poľnohospodárske práce.
Pre sezónne práce platia všeobecné pravidlá stanovené v bulharskom zákonníku práce, ako aj minimálna mesačná mzda a minimálna hodinová mzda. Sezónnych pracovníkov možno zamestnať na základe zmluvy na dobu určitú podľa § 68 Zákonníka práce, ktorý určuje dobu zamestnania. Pre krátkodobé sezónne práce v poľnohospodárstve sa uzatvára osobitný typ zmluvy podľa § 114a Zákonníka práce. Takáto zmluva sa uzatvára so zamestnancom na dennej báze najviac na 90 dní v kalendárnom roku a musí obsahovať údaje o zmluvných stranách, miesto výkonu práce, druh vykonávanej činnosti, odmena, dátum vykonania práce, doba trvania, začiatok a koniec pracovného dňa. Dĺžka bežného pracovného dňa je 8 hodín, zmluvné strany sa však môžu dohodnúť na čiastočnom úväzku. Odmena sa vypláca zamestnancovi na konci pracovného dňa. Tento typ zmluvy podlieha osvedčeniu od Inšpekcie práce. Na uzatváranie takýchto pracovných zmlúv existuje povinný vzor. Tento vzor ako aj ďalšie informácie sú k dispozícii na webovej stránke Úradu inšpekcie práce.

3.5 Špeciálne kategórie

Podľa bulharského Zákonníka práce sú nasledujúce osoby pod osobitnou ochranou (vrátane ochrany pred výpoveďou): tehotné ženy a dojčiace matky, matky s deťmi do 3 rokov, ženy podstupujúce pokročilú liečbu IVF, zdravotne postihnuté osoby a mladiství vo veku menej ako 18 rokov.

Tehotné ženy, dojčiace matky, matky
Zamestnávateľ nemôže zaradiť tehotné ženy, dojčiace matky a zamestnankyne podstupujúce pokročilú IVF liečbu na prácu, ktorá ohrozuje ich bezpečnosť alebo zdravie. Zamestnávateľ nesmie poslať tehotnú ženu alebo matku dieťaťa vo veku do 3 rokov na služobnú cestu bez jej písomného súhlasu.

Osoby so zníženou pracovnou schopnosťou
Zamestnávateľ musí zamestnancovi, ktorý má byť pracovne rehabilitovaný zo zdravotných dôvodov, priradiť prácu zodpovedajúcu jeho zdravotnému stavu. Ak túto podmienku nesplní, musí zamestnancovi vyplatiť finančné odškodnenie. Zamestnanci s postihnutím  50% a viac majú nárok na dovolenku 26 pracovných dní počas kalendárneho roka.

Osoby so zdravotným postihnutím
V Bulharsku je zákonom zakázaná priama a nepriama diskriminácia osôb so zdravotným postihnutím. Podľa zákona o integrácii osôb so zdravotným postihnutím majú ľudia so zdravotným postihnutím niekoľko daňových a sociálnych výhod a majú nárok na finančnú podporu mesačne alebo na osobitný účel. Každé ministerstvo má niekoľko zodpovedností v závislosti od oblasti svojej pôsobnosti. Vládnu politiku integrácie osôb so zdravotným postihnutím realizuje špecializovaný orgán – Agentúra pre osoby so zdravotným postihnutím.

Mladiství
Mladí vo veku menej ako 18 rokov môžu pracovať jedine po absolvovaní kompletného zdravotného vyšetrenia a na základe vydaného povolenia Inšpektorátu práce. Zamestnanci mladší ako 18 rokov nesmú pracovať viac ako 7 hodín denne, 35 hodín týždenne (v priebehu 5 dní). Majú nárok na 26 dní dovolenky za kalendárny rok, čo sa vzťahuje aj na rok, kedy dovŕšia vek 18 rokov.

3.6 Samostatná zárobková činnosť

Aby ste sa v Bulharsku mohli zaregistrovať ako podnikateľ (fyzická alebo právnická osoba) musíte splniť požiadavky stanovené v zákone o spoločnostiach. Registráciu v súčasnosti zabezpečuje Národná agentúra pre registráciu spoločností.
Preferovanou formou pri začatí podnikania je spoločnosť s ručením obmedzeným (OOD) alebo spoločnosť s ručením obmedzeným s jedným vlastníkom (EOOD). Požiadavka na počiatočný kapitál v čase registrácie je 2 BGN. Kapitálová požiadavka pri založení akciovej spoločnosti (AD) je 50 000 BGN.

Vykonávanie remesla znamená vyrábanie výrobkov a / alebo poskytovanie služieb remeselným spôsobom. Regionálne komory remeselníkov vedú regionálne registre remeselníkov. Samostatne zárobkovo činné osoby – remeselníci sú povinní zapísať informácie do registra BULSTAT.

Nezávislí odborníci sú autorizovaní účtovníci, konzultanti, auditori, advokáti, notári, súkromní agenti, porotcovia, súdni znalci registrovaní na súdoch a prokuratúre, licencovaní odhadcovia, zástupcovia priemyselného vlastníctva, lekári, prekladatelia a tlmočníci, architekti, inžinieri, technický dozor, odborníci v oblasti kultúry, vzdelávania, vedy a umenia, poisťovací agenti a ďalšie fyzické osoby, ktoré súčasne spĺňajú nasledovné požiadavky: vykonávajú odbornú prácu na vlastný účet, nie sú registrovaní ako živnostníci, vzťahuje sa na nich definícia samostatne zárobkovo činnej osoby stanovená v zákone o sociálnom poistení. Samostatne zárobkovo činné osoby sa musia zaregistrovať v Národnej agentúre pre príjmy a v registri BULSTAT. Niektorí nezávislí odborníci (okrem iného architekti, inžinieri vykonávajúci investičné projektové práce a právnici) majú povinnosť registrovať sa v príslušnej komore, aby získali licenciu na výkon svojej profesie.

Farmári a pestovatelia tabaku tvoria osobitnú kategóriu. Sú povinní sa zaregistrovať v miestnych Službách pre poľnohospodárstvo. Ďalšie informácie nájdete na stránkach Štátneho fondu poľnohospodárstva.

ODKAZY:

Národný inštitút sociálneho zabezpečenia

3.7 Platové podmienky

Minimálna mesačná a hodinová mzda v Bulharsku je stanovená Radou ministrov na obdobie jedného roka. Od 1.1.2021 je to 650 BGN a 3,92 BGN. Minimálna úroveň sociálneho poistenia pre všetky hlavné ekonomické činnosti a pracovné odvetvia je tiež stanovená.
Napríklad, ak je hrubá mesačná mzda 2 000 BGN (približne 1 000 EUR), čistá mzda tejto osoby bude približne 1 550 BGN.
Mzda za prácu sa zvyčajne vypláca mesačne, s možnosťou výplaty týždenne. Časť odmien sa môže vyplatiť aj pred stanoveným termínom (ak o to požiada zamestnanec). Ženy a muži majú nárok na rovnakú odmenu za vykonávanie tej istej práce. Ak sa vykonáva nočná práca, uplatňujú sa vyššie sadzby dohodnuté stranami pracovnej zmluvy, ale nesmú byť nižšie ako sadzby stanovené Radou ministrov Bulharska. Ak sa vykonáva práca nadčas, uplatňujú sa vyššie sadzby dohodnuté medzi zamestnancom a zamestnávateľom ale nesmú byť  nižšie ako o 50% vyššia mzda ako za prácu počas bežnej pracovnej doby, o 75% vyššia mzda za prácu počas dní voľna a o 100% vyššia mzda za prácu počas dní národných sviatkov.

Príspevky na sociálne zabezpečenie a daň z príjmu sa zráža z mesačnej mzdy pracovníkov a je platená  zamestnávateľmi. Nezávislí odborníci sú zodpovední za to, že platia svoje príspevky na sociálne zabezpečenie a dane sami. Vydávanie výplatných pások nie je povinné, ale každý zamestnanec môže požiadať o výplatnú pásku. Na výplatnej páske je uvedená hrubá mzda, zrážky a čistá mzda.

3.8 Pracovná doba

V Bulharsku sa pracuje 5 dní v týždni, pričom bežný týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť 40 hodín. Bežná dĺžka pracovného dňa nesmie presiahnuť 8 hodín. Z prevádzkových dôvodov môžu zamestnávatelia predĺžiť pracovnú dobu zamestnancov avšak musia predložiť svoje rozhodnutie písomne a kompenzovať zamestnancom nadčas skrátením pracovnej doby v niektorý iný pracovný deň. Predĺžený denný pracovný čas nesmie presiahnuť 10 hodín. V takýchto prípadoch nesmie celkový pracovný týždeň prekročiť 48 hodín. Pracovná doba sa nemôže predĺžiť počas viac ako 20 po sebe nasledujúcich dní a/alebo o viac ako 60 dní za kalendárny rok.
Z dôvodu povahy práce v určitých zamestnaniach môže zamestnávateľ nariadiť prácu nadčas. V takomto prípade sa od pracovníkov vyžaduje, aby v prípade potreby vykonávali svoje povinnosti mimo riadneho pracovného času. Ak sa zavedie práca nadčas, celková dĺžka pracovného času musí umožňovať minimálny nepretržitý denný a týždenný odpočinok stanovený v zákonníku práce, ktorý je 12 a 48 hodín.
Práca v spoločnosti sa môže organizovať v dvoch alebo viacerých zmenách, ak si to vyžaduje povaha výroby.
V Bulharsku majú pracovníci a zamestnávatelia možnosť dohodnúť sa na práci, ktorá sa vykonáva počas určitej časti pracovného času ustanoveného zákonom (práca na čiastočný úväzok), ale nie je to bežná prax.

Ak je pracovný čas flexibilný, zamestnávateľ určuje základné hodiny, počas ktorých musia byť zamestnanci prítomní na pracovisku, zatiaľ čo ostatné hodiny môžu byť nahradené v ktorýkoľvek iný deň týždňa. Ak sa vykonáva nočná práca, dĺžka päťdňového pracovného týždňa nesmie prekročiť 35 hodín a denne 7 hodín.  Práca v noci je charakterizovaná ako práca medzi 22.00 hod. a 6.00 hod., v prípade mladých do 16 rokov medzi 20.00 hod. a 6.00 hod.

V rámci bežnej pracovnej doby majú zamestnanci nárok na jeden alebo niekoľko dôb odpočinku, ktoré sa nezarátavajú do pracovnej doby. Prestávka na obed by nemala byť kratšia ako 30 minút. Pracovníci a zamestnanci majú nárok na neprerušenú dobu odpočinku v trvaní najmenej 12 hodín medzi pracovnými dňami. V prípade 5 – dňového pracovného týždňa majú pracovníci a zamestnanci nárok na odpočinok v trvaní dvoch po sebe nasledujúcich dní, z ktorých jeden zvyčajne pripadne na nedeľu. Inými slovami, pracovníci a zamestnanci majú nárok na neprerušenú dobu odpočinku v trvaní najmenej 48 hodín týždenne.  Ak sa pracovná doba zvyšuje, celková doba neprerušeného týždenného odpočinku musí bať najmenej 36 hodín.

Kratší pracovný čas sa vzťahuje na tieto kategórie pracovníkov a zamestnancov:

– pracovníci a zamestnanci vykonávajúci prácu za osobitných podmienok, ktoré predstavujú riziko pre život a zdravie, ktoré sa nemôžu znížiť alebo zmierniť bez ohľadu na akékoľvek prijaté opatrenia a preto je zníženie počtu pracovných hodín jediným spôsobom ako obmedziť zdravotné riziká.

– pracovníci a zamestnanci mladší ako 18 rokov

Typy prác, ktoré sa majú vykonávať na základe dohody o kratšej pracovnej dobe, sú stanovené v Nariadení prijatom Radou ministrov. Vykonávanie práce  na základe dohody o kratšej pracovnej dobe nemá vplyv na odmenu a iné práva pracovníkov a zamestnancov.

Viac informácií o pracovnej dobe nájdete v Zákonníku práce dostupnom na stránke Ministerstva práce a sociálnych vecí v sekcii Dokumenty.

3.9 Dovolenka

Každý zamestnanec má nárok na dovolenku aspoň 20 dní počas kalendárneho roka, ale môže sa dohodnúť v kolektívnej zmluve alebo v individuálnych pracovných zmluvách aj viac dní dovolenky.  V závislosti od špecifickej povahy práce môžu mať určité kategórie zamestnancov  právo na dlhšiu dovolenku ako je stanovené zákonom. Minimálnu dĺžku dovolenky pre rôzne kategórie  zamestnancov určuje Rada ministrov. Zamestnanci si môžu vybrať dovolenku v jednom dlhšom bloku alebo vo viacerých kratších častiach. Niektoré dni dovolenky môžu byť prenesené do ďalšieho roka, v tomto prípade musí zamestnávateľ zabezpečiť, aby bola táto dovolenka vyčerpaná do polovice roka. Keď zamestnanec získa svoje prvé zamestnanie je oprávnený vybrať si dovolenku najskôr po odpracovaných 4 mesiacoch. Ak je pracovná zmluva ukončená skôr ako zamestnanec získal štvormesačnú prax, je oprávnený dostať náhradu za dni nevyčerpanej dovolenky. Zamestnanci mladší ako 18 rokov veku a matky detí mladších ako 7 rokov si môžu vziať dovolenku počas leta a ak to chcú, inokedy počas roka. Zamestnanci majú nárok na neplatenú dovolenku bez ohľadu na to, či vyčerpali svoju ročnú platenú dovolenku alebo dĺžku pracovnej praxe.

Sviatky v Bulharsku:

1. január – Nový rok

3.marec – Oslobodenie Bulharska (Bulharský štátny sviatok)

Veľkonočné sviatky (4 dni – Veľký piatok, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok)

1. máj – Sviatok práce

6. máj – Deň armády a chrabrosti

24. máj – Deň bulharskej abecedy, vzdelania, kultúry a slovanskej literatúry

6. september – Deň zjednotenia

22. september – Deň nezávislosti

1. november – Deň národných osvietencov

24.december – Štedrý deň

25.december, 26.december – Vianoce

Ak sviatky s výnimkou veľkonočných sviatkov pripadnú na sobotu a/alebo nedeľu, prvý pracovný deň alebo prvé dva pracovné dni po nich sú dni pracovného pokoja.

Zamestnanci majú nárok na dočasnú práceneschopnosť v prípade bežnej choroby alebo choroby z povolania, nehody v práci, liečby v nemocnici, urgentných zdravotných zákrokov, testov, karantény, prerušenia práce nariadeného úradmi zdravotníctva, potreby sprevádzať chorého člena rodiny na vyšetrenie a ošetrovať ho ako aj z dôvodu starostlivosti o dieťa, ktoré nie je v zariadení z dôvodu karantény uvalenej na zariadenie alebo na dieťa. Zamestnanci majú nárok na finančnú kompenzáciu v prípade dočasnej práceneschopnosti.

Pracujúce ženy majú nárok na materskú dovolenku 410 dní, pričom 45 dní sa musí vybrať pred narodením dieťaťa. Ak sú rodičia dieťaťa zosobášení alebo spolu žijú v jednej domácnosti, otec má nárok na 15 dní dovolenky, ktorá začína v deň, kedy je matka po pôrode prepustená z nemocnice. Keď dieťa dovŕši 6 mesiacov, otec je oprávnený vybrať si otcovskú dovolenku, so súhlasom matky, namiesto matky na zvyšok obdobia  zo 410 dní. Po skončení materskej dovolenky má matka nárok na dodatočnú rodičovskú dovolenku na výchovu jej prvého, druhého a tretieho dieťaťa až kým dieťa nedovŕši vek 2 roky. Na tento typ dovolenky má, so súhlasom matky, nárok aj otec dieťaťa, prípadne starí rodičia, ak sú v pracovnom pomere.

Viac informácií o rôznych druhoch dovolenky je v Zákonníku práce, ktorý nájdete na stránke Ministerstva práce a sociálnej politiky v sekcii Dokumenty.

3.10 Ukončenie pracovného pomeru

Zamestnanie môže byť ukončené zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa, bez alebo s predchádzajúcim oznámením. Pracovný pomer je ukončený bez predchádzajúceho oznámenia v týchto najčastejších prípadoch: písomnou dohodou oboch strán, po ukončení prác, na ktoré bola dohoda uzatvorená, po uplynutí lehoty stanovenej v zmluve, keď sa osoba, ktorá bola nahradená vráti do práce, keď je k dispozícii oprávnený uchádzač o zamestnanie na prevzatie zamestnania určeného pre tehotné ženy alebo osoby so zdravotným postihnutím, po nástupe do zamestnania, po smrti osoby a ďalšie prípady uvedené v Zákonníku práce. Pracovník alebo zamestnanec môže písomne vypovedať pracovný pomer bez predchádzajúceho upozornenia v týchto prípadoch: už nie je schopný vykonávať prácu, na ktorú bol prijatý v dôsledku choroby a zamestnávateľ nie je schopný ponúknuť mu inú pozíciu, ktorá zodpovedá odporúčaniu zdravotníckeho zariadenia, zamestnávateľ mešká s vyplácaním mzdy alebo odškodnenia podľa Zákonníka práce alebo zákona o sociálnom zabezpečení, zamestnávateľ zmenil miesto alebo povahu práce alebo dohodnutú odmenu a nemá na to oprávnenie, v prípade nedodržania  ustanovení uvedených v kolektívnej zmluve alebo v individuálnej pracovnej zmluve, keď pracovník prejde na volené miesto alebo vyhrá súťaž a dostane miesto vedca, pri začatí štúdia ako študent denného štúdia alebo doktorand, atď. Zákonník práce uvádza ďalšie špecifické prípady, kedy pracovník (zamestnanec) alebo zamestnávateľ môže ukončiť pracovný pomer bez predchádzajúceho oznámenia.

Pracovník (zamestnanec) a zamestnávateľ môžu ukončiť pracovný pomer tak, že vopred oznámia zmluvnému partnerovi plánované ukončenie pracovného pomeru. Pokiaľ ide o pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú, takéto oznámenie sa podá 30 dní vopred a v prípade pracovného pomeru uzatvoreného na dobu určitú 3 mesiace vopred, ale nie dlhšie ako zostávajúca lehota ustanovená v zmluve.

Zamestnávateľ môže pracovnú zmluvu vypovedať písomným oznámením zamestnancovi v týchto prípadoch: keď je podnik alebo časť podniku uzavretý alebo niektorý zamestnanec prepustený, v prípade poklesu objemu práce, keď podnik pozastaví svoju činnosť na viac ako 15 dní, keď pracovník alebo zamestnanec nie je schopný plniť úlohy v oblasti výkonu a kvality práce, ak pracovník alebo zamestnanec nie je dostatočne zručný alebo kvalifikovaný na prácu, keď sa pracovník odmietne presunúť  spolu so spoločnosťou alebo časťou spoločnosti do iného mesta alebo oblasti a ďalšie prípady uvedené v Zákonníku práce.

V roku 2020 majú ženy nárok na odchod do dôchodku po dosiahnutí veku 61 rokov a 6 mesiacov a majú odpracovaných najmenej 35 rokov a 10 mesiacov. Muži majú nárok na odchod do dôchodku vo veku 64 rokov a 3 mesiace a majú odpracovaných 38 rokov a 10 mesiacov. Osoby, ktoré nemajú nárok na dôchodok za vyššie uvedených podmienok, sa stávajú oprávnenými na odchod do dôchodku vo veku 66 rokov a 6 mesiacov, keď majú aspoň 15 rokov poistenia.

Okrem dôchodkov vyplácaných osobám, ktoré spĺňajú požiadavky týkajúce sa veku a počtu odpracovaných rokov, zákon o sociálnom poistení počíta s viacerými prípadmi, keď dôchodky sú splatné z rôznych dôvodov, napríklad dedičstvo, dôchodky za vojenskú službu a zdravotné postihnutie. Ďalšie informácie sú na stránke Národného inštitútu sociálneho zabezpečenia.


3.11 Zastupovanie pracovníkov

Zamestnanci majú právo slobodne sa združovať a vytvárať odbory podľa svojho výberu, majú právo kedykoľvek vstúpiť alebo vystúpiť z odborov.

Odborové zväzy reprezentujú a obhajujú záujmy svojich členov pred vládou a zamestnávateľmi v oblasti zamestnania, sociálneho zabezpečenia a životných štandardov. Zástupcovia odborov majú právo na informácie zo strany zamestnávateľa, právo žiadať o stretnutie so zamestnávateľom s cieľom informovať ho o problémoch pracovníkov, právo vstúpiť a pohybovať sa na pracovisku.

Odbory si môžu, v medziach zákona, spísať a zaviesť svoje vlastné predpisy a pravidlá, voliť členov do svojich orgánov a zástupcov, zavádzať akčné programy. Zástupcovia odborov na podnikovej úrovni majú právo zúčastňovať sa na navrhovaní vnútorných predpisov a pravidiel súvisiacich s oblasťou pracovno – právnych vzťahov, na ktoré ich musí prizvať zamestnávateľ. V každom podniku (spoločnosti) môžu zástupcovia odborov uzatvárať so zamestnávateľom kolektívnu pracovnú zmluvu.
Odbory, aby boli uznané na vnútroštátnej úrovni, musia spĺňať podmienky, ktoré sú uvedené  v Zákonníku práce. Odborové zväzy, ktoré spĺňajú uvedené podmienky, môžu požiadať Radu ministrov o takéto uznanie na obdobie 4 rokov.
V súčasnosti sú najpopulárnejšie národné odborové zväzy Konfederácia nezávislých odborových zväzov (KNSB) a Konfederácia práce (“Podkrepa”).

3.12 Pracovné spory – štrajky

Kolektívne pracovné spory súvisiace so zamestnaním, sociálnym zabezpečením a životnými štandardami, sa riešia podľa Zákona o riešení kolektívnych pracovných sporov. Pri kolektívnych pracovných sporoch sú zamestnanci zastupovaní členmi profesionálnej organizácie a zamestnávatelia svojimi zvolenými zástupcami. Kolektívne pracovné spory sa riešia priamym rokovaním medzi zamestnancami a zamestnávateľom (alebo ich zástupcami). Zamestnanci predložia svoje požiadavky písomne, rovnako ako mená svojich zástupcov. Ak sa nedosiahne dohoda medzi jednotlivými stranami alebo jedna strana odmietne rokovať, prípad môže byť vyriešený za pomoci mediačnej a /alebo dobrovoľnej arbitráže. V takomto prípade je možné obrátiť sa na odborové zväzy a asociácie zamestnávateľov a/alebo Národný inštitút pre zmier a arbitráž.

Ak sa požiadavky zamestnancov nesplnia, majú právo usporiadať štrajk, pričom si oblečú pásky, odznaky alebo iné podobné znamenia na znak protestu a umiestnia plagáty. Žiadna takáto akcia nemôže mať za následok výpoveď z práce.
Ak nedôjde k dohode v súvislosti s kolektívnym pracovným sporom alebo ak si zamestnávatelia neplnia svoje povinnosti, môžu pracovníci štrajkovať pozastavením vykonávania svojich povinností.
Zamestnanci alebo ich zástupcovia sú povinní informovať o prichádzajúcom štrajku zamestnávateľa alebo jeho zástupcov písomne, aspoň 7 dní vopred. Musia špecifikovať trvanie štrajku a subjekt, ktorý ho bude viesť. Zamestnanci majú právo na výstražný štrajk bez predošlého upovedomenia zamestnávateľa, nesmie však trvať viac ako jednu hodinu. Strany zapojené do štrajku sa usilujú o zmier prostredníctvom priameho vyjednávania, mediácie alebo inými vhodnými prostriedkami.

3.13 Odborná príprava

Odborné vzdelávanie v kontexte celoživotného vzdelávania

V Bulharsku je odborná príprava dostupná v rámci formálneho systému vzdelávania a odbornej prípravy a prostredníctvom rôznych foriem neformálneho vzdelávania.

Počiatočné a priebežné odborné vzdelávanie umožňuje získať vedomosti a zručnosti v určitej profesii, odborné kvalifikácie na rôznych úrovniach a nové kvalifikácie. Odborná príprava je dostupná na odborných školách a stredných odborných školách, špecializovaných stredných školách, špecializovaných akademických inštitúciách, licenčných centrách odborného vzdelávania, organizáciách zamestnávateľov a zamestnancov, mimovládnych organizáciách. Odborné vzdelávanie pre dospelých je k dispozícii na odborných a špecializovaných stredných školách, z ktorých väčšina prevádzkuje licencované nezávislé strediská odborného vzdelávania. Register schválených odborných tréningových centier je dostupný na webovej stránke Národnej agentúry pre odborné vzdelávanie.

Prebiehajúce odborné vzdelávanie na získanie špecifických, kľúčových alebo odborných kompetencií týkajúcich sa rôznych technologických procesov je dostupné prostredníctvom rôznych foriem neformálneho vzdelávania v podnikoch a firmách pôsobiacich v príslušných oblastiach.

Nový zákon o odbornom vzdelávaní a príprave zaviedol duálny systém odbornej prípravy, ktorý umožňuje získanie praktických zručností prostredníctvom pracovných skúseností. V rámci duálneho systému sú hodiny odbornej prípravy rozdelené medzi teoretickú prípravu poskytovanú na odbornej škole a prácu v spoločnosti.

Na začiatku každého roka vláda prijíma Národný akčný plán zamestnanosti, ktorý upravuje vykonávanie odbornej prípravy na získanie odbornej kvalifikácie na žiadosť zamestnávateľa za podmienok a v súlade s postupom ustanoveným v Implementačnom nariadení.

Vzdelávanie a odborná príprava boli financované aj z grantov získaných z programov Európskej únie.

4. ŽIVOTNÉ PODMIENKY

4.1 Prehľad životných podmienok v Európe

Kvalita života – na čele programu sociálnej politiky EÚ

Priaznivé životné podmienky závisia od celého radu faktorov, ako napríklad kvalita zdravotníckych služieb, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo kvalitné dopravné zariadenia, uvádzané len ako ukážka niektorých aspektov, ktoré ovlyvňujú každodenný život a prácu občanov. Cieľom EÚ je neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať nové výzvy súčasnej Európy, ako napríklad sociálne vylúčené osoby alebo starnúce obyvateľstvo.

Zamestnanosť v Európe

Zlepšovanie pracovných príležitostí v Európe je pre EK hlavnou prioritou. S vyhliadkou na vyriešenie problému nezamestnanosti a zvýšenie mobility medzi zamestnaniami a regiónmi sa pripravuje a realizuje množstvo iniciatív na úrovni EÚ na podporu európskej stratégie zamestnanosti.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v EÚ

Zdravie má neoceniteľnú hodnotu, ovlyvňuje každodenný život ľudí a je preto dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Zdravé prostredie je nevyhnutné pre náš individuálny a profesionálny rozvoj a občania EÚ majú stále väčšie nároky, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a poskytovanie vysokokvalitných služieb zdravotnej starostlivosti. Pri cestovaní v rámci EÚ požadujú rýchly a jednoduchý prístup k lekárskemu ošetreniu. Zdravotné politiky EÚ sa zameriavajú na riešenie týchto potrieb.

Vzdelávanie v EÚ

Vzdelávanie v Európe má hlboké korene a je veľmi rôznorodé. Už v roku 1976 sa ministri školstva rozhodli zriadiť informačnú sieť na lepšie porozumenie vzdelávacích politík a systémov v Európskom spoločenstve pozostávajúcom vtedy z 9 krajín. Toto odrážalo zásadu, že špecifický charakter systému vzdelávania v každom jednotlivom členskom štáte je potrebné plne rešpektovať, pričom je potrebné zlepšovať koordináciu vzájomného pôsobenia medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a systémami zamestnanosti. Eurydice, informačná sieť o vzdelávaní v Európe, oficiálne začala svoju činnosť v roku 1980. V roku 1986 sa spustením programu Erasmus pozornosť odklonila od informačných výmen a zamerala sa na študentské výmeny, ktoré sa pokladajú za jednu z najúspešnejších iniciatív v EÚ.

Doprava v EÚ

Doprava bola jednou z prvých spoločných politík vtedajšieho Európskeho spoločenstva. Od roku 1958, keď nadobudla platnosť Rímska zmluva, sa dopravná politika EÚ zameriavala na odstraňovanie cezhraničných prekážok medzi členskými štátmi a tak umožnila rýchlejší, účinnejši a lacnejší pohyb osôb a tovaru. Táto zásada je úzko spojená s ústredným cieľom EÚ vytvoriť dynamickú ekonomiku a súdržnú spoločnosť.

Schengenský priestor

Schengenský dohovor nadobudol účinnosť v marci 1995, zrušil hraničné kontroly v priestore signatárskych štátov a vytvoril jednotné vonkajšie hranice, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel.

Letecká doprava

Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave prinieslo nižšie cestovné a širší výber prepravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ vytvorila aj súbor práv na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s leteckými cestujúcimi.

Práva leteckých cestujúcich

Ako letecký cestujúci máte určité práva, pokiaľ ide o informácie o letoch a rezervácie, poškodenie batožiny, meškania, zrušenia letov, odmietnutie nástupu do lietadla, odškodnenie v prípade nehody alebo problémy s organizovanými dovolenkami. Tieto práva sa uplatňujú na pravidelné a charterové lety, domáce aj medzinárodné, z letiska EÚ alebo na letisko EÚ z letiska mimo územia EÚ, keď sú prevádzkované leteckou spoločnosťou EÚ.
Práva cestujúcich v leteckej doprave

Železničná doprava

Európsky železničný dopravný systém je charakteristický množstvom prekážok interoperability národných sietí. Rozdielne šírky rozchodov, rôzne systémy dodávok elektrického prúdu a veľké rozdiely v organizácii systémov riadenia železničnej dopravy spôsobujú meškanie na hraničných prechodoch a tým aj dodatočné náklady.
Práva cestujúcich v železničnej doprave

4.2 Politický, administratívny a právny systém

Bulharsko je parlamentnou republikou, v ktorej hlavou štátu je prezident. Bulharský politický systém je založený na princípe pluralizmu. Štátna moc je rozdelená na legislatívnu, výkonnú a súdnu.

Prezident je volený priamo, na obdobie piatich rokov. Po konzultácii s parlamentnými stranami, prezident poveruje kandidáta na predsedu vlády navrhnutého najväčšou parlamentonou stranou, aby vytvoril vládu. Predseda vlády riadi, koordinuje a je zodpovedný za politiku vlády. Premiér je na čele Rady ministrov, ktorí riadia štátnu i zahraničnú politiku krajiny v súlade s Ústavou a zákonmi.

Legislatívna moc je sústredená v rukách Národného zhromaždenia, ktoré je volené na 4 roky.
Súdnictvo je nezávislé a tvoria ho nasledovné typy súdov: Najvyšší kasačný súd, Najvyšší správny súd, odvolacie, okresné, správne, miestne a vojenské súdy. Najvyšší kasačný súd vykonáva súdny dohľad nad riadnym a jednotným uplatňovaním zákonov všetkými súdmi. Najvyšší správny súd vykonáva najvyššie súdne preskúmanie s cieľom zabezpečiť presné a jednotné uplatňovanie zákona v oblasti správneho súdnictva a pravidiel v sporoch o zákonnosť aktov vykonaných Radou ministrov alebo jednotlivými ministrami.
Advokátska komora je slobodný, nezávislý a samosprávny orgán, ktorý pomáha jednotlivcom a právnickým osobám pri ochrane ich práv a oprávnených záujmov.
Polícia je súčasťou výkonnej moci vlády (ministerstvo vnútra) a má regionálne úrady v celej krajine.
Agentúra práce, ktorá je podriadená ministrovi práce a sociálnej politiky, bola zriadená s cieľom vykonávať vládnu politiku podpory zamestnanosti, ochrany trhu práce a poskytovania služieb v oblasti profesijnej orientácie, vzdelávania dospelých a sprostredkovania zamestnania. V každom regióne vládnu politiku v oblasti vzdelávania dospelých vykonávajú okresné správy a miestne orgány spolu s regionálnymi úradmi Agentúry práce a rôznymi ministerstvami, organizáciami a sociálnymi partnermi.

4.3 Príjmy a dane

Podľa údajov za štvrtý štvrťrok 2020 uverejnených štatistickým úradom bol priemerný hrubý príjem na domácnosť 3734,97 BGN, priemerný mesačný plat bol 2106, 86 BGN na domácnosť a 976, 49 BGN na osobu. Celkové priemerné mesačné výdavky boli 3627,44 BGN na domácnosť a 1681,25 BGN na osobu. Náklady na potraviny a nealkoholické nápoje predstavujú najväčší podiel spotrebiteľských výdavkov, po ktorých nasledujú náklady na bývanie, vodu, elektrinu a palivo. Mzda je tradične vysoká v sektore IT, ako aj v outsourcingových a popredných spoločnostiach rôznych ďalších odvetví.
Pravidlá a požiadavky na odvádzanie dane z príjmu fyzických osôb sú uvedené v zákone o dani z príjmu fyzických osôb. Národná agentúra pre príjmy je príslušný orgán vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa zdaňovania príjmov.
Pravidlá zdaňovania sa vzťahujú na všetky miestne fyzické osoby (osoby, ktoré bývajú v Bulharsku trvalo alebo viac ako 183 dní v rámci 12-mesačného obdobia a ktorých centrum životných záujmov sa nachádza v Bulharsku) a cudzincov.

Miestne fyzické osoby sú povinné platiť daň z príjmov plynúcich zo zdrojov v Bulharsku a zahraničí, zatiaľ čo cudzinci sú povinní platiť daň z príjmov  plynúcich zo zdrojov v Bulharsku. Každý príjem za prácu vykonanú na území Bulharska alebo za služby poskytované v Bulharsku podlieha zdaneniu ako príjem získaný zo zdroja v Bulharsku.

V roku 2008 bola zavedená paušálna sadzba dane vo výške 10% z príjmov fyzických osôb spolu s určitými druhmi daňových úľav (napríklad z príjmov osôb, ktorých schopnosť pracovať je znížená o viac ako 50%, určité druhy darov). Nárok na daňové zvýhodnenie vzniká v čase podania ročného daňového priznania.

Všeobecná sadzba dane z príjmu (daň z príjmu prijatého zo zamestnania) je odpočítateľná z mesačnej mzdy a platí ju zamestnávateľ. Ak je daň splatná len z príjmov získaných zo zamestnania podľa podmienok pracovnej zmluvy, zamestnanci nie sú povinní predkladať Daňovému úradu žiadne doklady.
Ak získali príjem z iných zdrojov, musia podať ročné daňové priznanie Daňovému úradu. Neexistuje nezdaniteľné životné minimum, ale uplatňuje sa zákonná hranica uznaných výdavkov, ktorá sa odpočíta na účely výpočtu ročného základu dane.

Ročná sadzba dane z príjmu právnických osôb vo výške 15% sa vyberá z príjmu živnostníkov a základ dane sa vypočíta tak, že sa vezme do úvahy daň odpočítaná a / alebo zaplatená počas daňového obdobia v rámci príslušných daňových položiek.

V súlade so zákonom o dani z príjmu právnických osôb sa daň vyberá: zo zisku miestnych právnických osôb; zo zisku miestnych právnických osôb, ktoré nie sú registrované ako obchodníci, vrátane organizácií náboženských vyznaní; zo zisku z prenájmu nehnuteľného a hnuteľného majetku; zo zisku právnických osôb registrovaných mimo Bulharska, ktorý bol vytvorený v Bulharsku. Osoby, ktoré vykonávajú obchodnú činnosť ako obchodníci v zmysle zákona o spoločnostiach, vrátane živnostníkov, vykazujú akúkoľvek splatnú alebo zaplatenú daň z výdavkov podľa zákona o dani z príjmu právnických osôb v ročnom daňovom priznaní. K daňovému priznaniu je pripojená finančná správa overená auditorom.

Sadzba dane z príjmu právnických osôb je 10%.
Štandardná sadzba dane z pridanej hodnoty v Bulharsku je 20%.
Znížená daňová sadzba vo výške 9% sa uplatňuje na hotelové ubytovanie, ak je súčasťou organizovaného cestovania a nulová daňová sadzba sa uplatňuje iba pri dodávkach výslovne stanovených zákonom (napr. dodávka na spracovanie tovaru, dodávka súvisiaca s medzinárodnou výmenou tovaru, atď.).
Viac informácií nájdete na stránke Daňového úradu

4.4 Životné náklady

Niektoré potraviny, nápoje a cigarety sú v Bulharsku stále relatívne lacnejšie ako v ostatných krajinách EÚ/EHP, čo vytvára značnú výhodu a robí životné náklady prijateľnejšími.

Priemerné ceny niektorých produktov za rok 2021 sú:

– benzín A95 H – BGN 1,93/l, nafta 2,26 BGN/l, LPG -BGN 0,99

– elektrina – 0,20 BGN (počas dňa), 0,11 BGN  (počas noci) / kWh

Náklady na obuv a odevy sa líšia, v závislosti od výrobcu, kvality a ročného obdobia (sezónne výpredaje sú pomerne typické).

Cena chleba (dostupný je v rôznych druhoch a váhach) je približne 1,50 BGN / kg, biely syr sa pohybuje medzi 8,00 a 11,00 BGN / kg, žltý syr medzi 12,00 a 18,00 BGN / kg, mlieko medzi 1,50 a 2,50 BGN / l a jogurt stojí približne 2,50 BGN / l. Najbežnejšie potraviny sú v Bulharsku lacnejšie ako v ostatných častiach Európy. Obchody s potravinami sú otvorené denne  a v rôznych časoch  a aj 24 hodín.
Viac informácií nájdete na stránke Štatistického Úradu

4.5 Ubytovanie

Ubytovanie v Bulharsku je voľne dostupné a je jednoduché si prenajať alebo kúpiť byt alebo dom. Nehnuteľnosti je možné  si prenajať plne alebo čiastočne zariadené alebo nezariadené. Je tiež možné si prenajať izbu v nehnuteľnosti, kde bude nájomník bývať spolu s majiteľmi nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti na prenájom sú najdrahšie v Sofii a ďalších veľkých mestách, ako sú Varna a Plovdiv, kde náklady na prenájom môžu byť až desaťkrát vyššie ako v menších mestách. Vo väčšine prípadov sa nájomné vypláca v hotovosti alebo bankovým prevodom v určitý deň v mesiaci. Zvyčajne sa účty za spotrebu energií (voda, elektrina a kúrenie) nezahŕňajú do nájomného a sú platené nájomníkom pravidelne.
Pri kúpe / predaji bytu musí kupujúci aj predávajúci poskytnúť identifikačné doklady a predávajúci musí tiež predložiť doklady preukazujúce vlastníctvo nehnuteľnosti a overiť existenciu alebo absenciu bremien. Predajná transakcia prebieha pred notárom a je zapísaná do katastra nehnuteľností.

Ceny prenájmu a nehnuteľností sa pohybujú v závislosti od oblasti a podmienok ubytovania/nehnuteľnosti. Priemerná cena nehnuteľností vo väčších mestách sa pohybuje medzi  1200 BGN /m2 (Pleven) a 2200 BGN/m2 (Sofia). V menších mestách sú ceny nižšie. Ponuky ubytovania sú inzerované realitnými kanceláriami, v miestnych a regionálnych printových médiách a na rôznych webových stránkach, napr. www.imotibg.com, www.imoti.net


4.6 Zdravotníctvo

Systém zdravotníctva je v Bulharsku pod dohľadom Ministerstva zdravotníctva. Oblasť príspevkov do systému zdravotníctva riadi Národný fond zdravotného poistenia. Príspevky platia všetky osoby, ktoré sú zamestnané na základe pracovnej zmluvy alebo sú samostatne zárobkovo činné, pričom sa im zrážajú z mesačnej mzdy platenej zamestnávateľom  (pre osoby pracujúce na pracovnú zmluvu) spolu s príspevkami do systému sociálneho poistenia. Samostatne zárobkovo činné osoby si platia príspevky do systému zdravotného zabezpečenia sami.

Poistené osoby majú nárok na profesionálne služby zdravotníkov alebo v zdravotníckych zariadeniach, ktorí/ktoré majú uzavretú zmluvu s Národným fondom zdravotného poistenia.

Ambulantnú starostlivosť (mimo pohotovosti) poskytujú fyzické a právnické osoby na základe zmluvy s Národným fondom zdravotného poistenia. Každý poistenec si vyberá svojho praktického lekára. V prípade, že prídete za svojim praktickým lekárom so zdravotným problémom pre vyriešenie ktorého je potrebné vyšetrenie u špecialistu vypíše Vám odporúčanie pre návštevu špecialistu. Za každú návštevu praktického lekára alebo špecialistu odporúčaného praktickým lekárom musíte zaplatiť poplatok 2,90 BGN. Za deň hospitalizácie  sa platí poplatok 5,80 BGN, najviac za 10 dní v roku. Deti do 18 rokov, tehotné ženy, nepracujúci členovia rodiny, vojaci a niektoré iné skupiny osôb sú oslobodené od týchto poplatkov. Nepoistené osoby hradia poplatky za zdravotné služby a poskytnutú zdravotnú starostlivosť samy a v plnej miere.

V Bulharsku existuje množstvo špecializovaných súkromných ordinácií a kliník. V prípade konzultácií alebo ošetrení v takýchto ordináciách, pacienti platia za príslušné služby bez ohľadu na to, či majú zdravotné poistenie alebo nie. Viac informácií o zdravotnom poistení a podmienkach využívania zdravotníckych služieb v Bulharsku je k dispozícii na webových stránkach Ministerstva zdravotníctva a Národného fondu zdravotného poistenia.

Číslo tiesňovej linky záchranného systému je 112.

4.7 Systém vzdelávania

Systém vzdelávania v Bulharsku zahŕňa základné, stredné a vysokoškolské vzdelávanie. Vzdelávanie je povinné od veku 6 rokov do veku 16 rokov. Deti vo veku 5 rokov musia navštevovať materskú školu. Deti vo veku od 10 mesiacov do 3 rokov môžu navštevovať jasle a deti vo veku od 3 do 5 rokov môžu navštevovať materské škôlky (štátne, obecné alebo súkromné). Náklady na starostlivosť o deti, ktoré navštevujú štátne alebo obecné jasle a materské škôlky sú financované z rozpočtu ústrednej štátnej správy alebo miestnej samosprávy. Rodičia platia poplatky vo výške stanovenej príslušnou obcou. Dva roky predtým ako dieťa nastúpi na základnú školu, ale nie neskôr ako rok, v ktorom dosiahne vek 5 rokov, má povinnosť navštevovať prípravnú triedu zriadenú v rámci materskej školy alebo školy.

Vzdelávanie na školách sa skladá z 2 úrovní – základné a stredné a podľa obsahu štúdia môže byť všeobecné a odborné. Základné vzdelávanie je rozdelené do 2 úrovní – nižšie základné vzdelanie od 1. triedy až po 4. triedu a vyššie základné vzdelanie od 5. triedy po 8. triedu. Osvedčenie o ukončení základného vzdelania sa získava po absolvovaní 8. triedy a oprávňuje držiteľa osvedčenia pokračovať vo vzdelávaní. Stredoškolské vzdelanie je ukončené maturitnou skúškou v 12. ročníku, po ktorej sa žiakovi vystaví diplom, ktorý ho oprávňuje pokračovať v štúdiu. 6 – bodová stupnica sa používa na posúdenie vedomostí a zručností žiakov.

Absolventi stredných škôl sa môžu rozhodnúť pokračovať vo vysokoškolskom (terciárnom) vzdelávaní. Môžu si vybrať z verejných i súkromných vysokých škôl. Tvoria ich univerzity, odborné vysoké školy a nezávislé vysoké školy. Prijatie na vysokú školu vyžaduje absolvovanie prijímacej skúšky. Školné na vysokých školách je stanovené Radou ministrov a je platené v rovnakých splátkach.

Školské vzdelávanie v Bulharsku je bezplatné pre všetky deti v školskom veku, ak sú ich rodičia zárobkovo činní na území Bulharska a sú občanmi EÚ/EHP alebo Švajčiarska.

Viac informácií je k dispozícii na internetovej stránke Ministerstva školstva.

4.8 Kultúrny a spoločenský život

Podobne ako ostatné európske krajiny, aj Bulharsko ponúka bohatý rozmanitý kultúrny a spoločenský život. Bulhari si užívajú svoj voľný čas pri jedle a pití mimo svojich domovov. Mnoho bulharských jedál a potravín je medzinárodne známych. Bulharská kuchyňa bola ocenená mnohými uznávanými gastronomickými expertami. Najznámejšie je bulharské víno a jogurt. Väčšina tradičných bulharských pokrmov nesie historický odkaz (z mytológie, tradičných náboženstiev a obradov), ktorý im prideľuje nádych exotiky a jedinečnosti.

Ak žijete v Bulharsku môžete tráviť svoj voľný čas napríklad aj čítaním, tancovaním v kluboch, návštevou koncertov, kina, divadla, opery, baletných predstavení, športových podujatí, vlastným športovaním alebo cestovaním v rámci krajiny. V Bulharsku nájdete veľa historických múzeí, komunitných centier, kultúrnych centier a knižníc. Vo väčších mestách sú divadlá. V každom meste je štadión a môžete si vybrať z veľkého počtu športových zariadení, tenisových kurtov a fitness – centier. Je tu mnoho rádio staníc, 3 národné televízne stanice a viac ako 100 televíznych kanálov vysielaných cez káblovú televíziu alebo satelit.

Bulharsko má bohaté kultúrne dedičstvo. Veľa pamiatok patrí pod sieť kultúrneho dedičstva UNESCO. Spolu s rôznorodou a dychvyrážajúcou prírodnou scenériou, krajina ponúka kvalitné služby turistických a rekreačných zariadení situovaných v známych vysokohorských a prímorských rezortoch. Niektoré športy vrátane golfu, horolezectva, plachtenia, veslovania či jazdy na koni, sa stávajú čoraz viac populárne.

Fajčenie na verejných miestach je zakázané.

4.9 Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtie)

Narodenie

Každému novorodencovi sa vydáva rodný list s osobným identifikačným číslom, ktoré mu bolo pridelené. Rodný list vydáva miestna správa zodpovedná za miesto, kde sa dieťa narodilo, na základe identifikačných dokumentov oboch rodičov.

Manželstvo

V Bulharsku sú na právne účely uznané iba civilné sobáše. Civilné sobáše vyžadujú vzájomný súhlas nevesty a ženícha o vstupe do manželstva, ktorý musí byť predložený priradenému úradníkovi. Manželstvo môže uzavrieť akákoľvek osoba staršia ako 18 rokov a viac a výnimočne v prípadoch závažných dôvodov, môže manželstvo uzavrieť osoba vo veku 16 rokov, iba so zvláštnym povolením okresného súdu, sídliacom v meste, kde maloletý žiadateľ býva. Osoby, ktoré chcú uzavrieť manželstvo, sú povinné podať žiadosť na obci najneskôr 30 dní pred plánovaným dátumom sobáša. Potrebné dokumenty zahŕňajú: doklad totožnosti, vyhlásenie o tom, že neexistuje žiadna prekážka k manželstvu a lekárske potvrdenie. Svedkovia na svadbe sú dve osoby, ktorých úlohou je potvrdiť, že nevesta a ženích vstúpili do manželstva na základe vlastnej slobodnej vôle.

Smrť

Úmrtie je potvrdené písomne úmrtným listom, ktorý vydal príslušný lekár. Ak smrť nastane z neznámych príčin, musí sa kontaktovať polícia a urobiť pitva.

4.10 Doprava

Bulharsko má rozvinutú pozemnú, vnútrozemskú vodnú, námornú a leteckú dopravu. Námorná doprava je dostupná pozdĺž Čierneho mora (východné Bulharsko), kde sú najväčšími prístavnými mestami Varna a Burgas a tiež vnútrozemská doprava po rieke Dunaj (sever Bulharska). Najväčšie letisko sa nachádza v hlavnom meste Sofia. Ďalšie letiská sa nachádzajú v Plovdive, Varne a Burgase.

Vo väčších mestách sa môžete premiestniť z miesta na miesto vlastným autom, taxíkom, taxi linkou so stanovenou trasou alebo verejnou dopravou. Sofia je jediné mesto, v ktorom je možné cestovať električkou alebo metrom. Ak máte záujem cestovať verejnou dopravou a nie ste dieťa vo veku do 7 rokov, ste povinný preukázať sa platným cestovným lístkom, kartou alebo iným dopravným lístkom. V tomto prípade môžete mať so sebou batožinu s rozmermi 60x40x40 cm. Denné cestovné lístky alebo cestovné lístky na dlhšie obdobie si môžete zakúpiť v kanceláriách verejných dopravcov a na autobusových zastávkach. Jednorazové cestovné lístky je možné si zakúpiť priamo u vodiča. Cena lístka je v rozpätí od BGN 1,00 – 1,60 v závislosti od veľkosti mesta.

Autobusy a vlaky môžete využiť na cestovanie medzi mestami. Cestovný poriadok vlakov nájdete na internetovej stránke Bulharskej železničnej spoločnosti, v prípade autobusovej dopravy na web stránke Centrálnej autobusovej stanice.

Takmer v každom meste sú strážené parkoviská, ktoré ponúkajú stráženie áut za poplatok. Vo väčších mestách nájdete tiež požičovne áut. Prenájom áut je možné vybaviť aj v príletovej hale na letisku v Sofii. Možnosti prenájmu áut si môžete overiť na webových stránkach www.avis.bg alebo www.rentacarbulgaria.com

5. SOCIÁLNE POISTENIE A ZABEZPEČENIE

Vaše práva sociálneho zabezpečenia v Bulharsku