Životné a pracovné podmienky na Islande

1 HĽADANIE PRÁCE

1.1 Ako si nájsť prácu

Je veľmi dôležité, aby ste sa dobre pripravili predtým, než sa presťahujete na Island, napríklad tým, že si naštudujete hlavné webové stránky s pracovnými ponukami, ako aj webové stránky podnikov pôsobiacich v sektore, v ktorom máte záujem hľadať prácu. Majte pripravený životopis (CV) a všetky potrebné dokumenty. Uchádzači o zamestnanie by mali byť pripravení na to, že väčšina islandských zamestnávateľov zverejňuje pracovné ponuky v islandskom jazyku, pokiaľ nejde o pracovné miesta uvedené cez EURES, kde je anglická verzia inzerátu podmienkou.

Portál EURES zverejňuje pracovné ponuky z Úradu práce (vinnumálastofnun.is) a špeciálne označené pracovné miesta EURES, kde zamestnávatelia hľadajú pracovníkov v rámci EÚ/EHP. Portál EURES tiež poskytuje informácie o životných a pracovných podmienkach na Islande a o podmienkach na islandskom trhu práce.

Môžete tiež kontaktovať poradcu EURES zaslaním e-mailu na adresu: eures@vmst.is

Agentúry zamestnanosti [ráðningarþjónustur]:

Bezplatne sa môžete zaregistrovať v rôznych agentúrach zamestnanosti na Islande. Zoznam hlavných agentúr a webových stránok, kde nájdete pracovné ponuky, je dostupný na webovej stránke Úradu práce: Employment agencies | Directorate of Labour.

Pracovné inzeráty v novinách:

Stále môžete nájsť pracovné inzeráty v denníku Morgunblaðið (www.mbl.is), ktorý vychádza na Islande. Pracovné ponuky sa dajú nájsť aj v menších regionálnych novinách.

Sociálne siete:

Na sociálnych sieťach, napríklad na Facebooku a LinkedIn, môžete nájsť rôzne skupiny/komunity. Pri vyhľadávaní internetových skupín môžete použiť rôzne kľúčové slová, napríklad job, jobs, work, employment, vacancies.

Žiadosti o zamestnanie:

Keď si naštudujete trh práce a podniky v sektore, v ktorom chcete pracovať, môžete kontaktovať príslušné podniky a zaslať im žiadosť spolu so životopisom. Väčšina spoločností na Islande zverejňuje pracovné ponuky na svojich webových stránkach a na sociálnych sieťach.

Kontaktné siete:

Informujte všetkých, ktorých poznáte, že hľadáte prácu, a dajte im o tom vedieť. Môže to priniesť výsledky.

Na webovej stránke Úradu práce nájdete informácie o hlavných portáloch s pracovnými ponukami a webových stránkach súvisiacich s hľadaním práce, kde si môžete pozrieť inzeráty a hľadať zamestnanie. Web Úradu práce vám ponúka aj praktické rady k hľadaniu práce.

1. 2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Životopis alebo Resumé

Pri hľadaní zamestnania by ste si mali stanoviť reálne ciele. Stručný a informatívny životopis s motivačným listom je najdôležitejší a odporúčame, aby ste si našli čas na dôkladnú prípravu dokumentácie predtým, ako sa začnete uchádzať o prácu. Na Islande je bežnou praxou priložiť životopis/CV k žiadosti o zamestnanie.

Europass ponúka množstvo bezplatných nástrojov a informácií o hľadaní zamestnania. S Europassom si môžete pripraviť životopis a motivačný list a využiť možnosti, ktoré poskytuje na efektívnejšie prezentovanie vašich zručností, napr. prostredníctvom štandardizovaných opisov pracovných skúseností a kvalifikácií.

Podniky čoraz častejšie poskytujú na svojich webových stránkach elektronické formuláre žiadostí, ktoré uľahčujú záujemcom uchádzať sa o zamestnanie. Zvyčajne môžu uchádzači priložiť životopis a motivačný list k žiadosti pred jej odoslaním.

Dbajte na to, aby ste dodržali pokyny týkajúce sa spôsobu podania žiadosti o zamestnanie a dokumentov, ktoré musia byť súčasťou žiadosti.

2.    PRESŤAHOVANIE SA DO INEJ KRAJINY

2. 1. Pohyb tovarov a kapitálu

Voľný pohyb tovaru v rámci EÚ je jedným zo základných kameňov európskeho jednotného trhu. Odstránenie vnútroštátnych prekážok voľného pohybu tovaru v rámci EÚ je jednou zo zásad zakotvených v zmluvách EÚ. Z tradične protekcionistického hľadiska krajiny EÚ neustále rušia obmedzenia, aby vytvorili „spoločný“ alebo jednotný trh. Tento záväzok vytvoriť európsky obchodný priestor bez hraníc viedol k vytvoreniu väčšieho bohatstva a nových pracovných miest a globálne vytvoril EÚ ako svetového obchodného hráča spolu so Spojenými štátmi americkými a Japonskom.

Napriek záväzku Európy odstrániť všetky prekážky vnútorného obchodu, neboli harmonizované všetky odvetvia hospodárstva. Európska únia sa rozhodla regulovať na európskej úrovni odvetvia, ktoré by mohli predstavovať väčšie riziko pre európskych občanov – napríklad farmaceutiká alebo stavebné výrobky. Väčšina výrobkov (považovaných za „menšie riziko“) podlieha uplatňovaniu tzv. zásady vzájomného uznávania, čo znamená, že v zásade sa s každým výrobkom, ktorý sa legálne vyrába alebo uvádza na trh v jednom z členských štátov, môže voľne pohybovať a obchodovať v rámci európskeho jednotného trhu.

Obmedzenia voľného pohybu tovaru
Zmluva o EÚ poskytuje členským štátom právo stanoviť obmedzenia voľného pohybu tovaru, ak existuje konkrétny spoločný záujem, ako je napr. ochrana životného prostredia, zdravia občanov alebo verejná politika. To napríklad znamená, že ak vnútroštátne orgány členského štátu považuje dovoz výrobku za potenciálne ohrozenie verejného zdravia, verejnej morálky alebo verejného poriadku, môžu odmietnuť alebo obmedziť prístup na svoj trh. Príkladmi takýchto výrobkov sú geneticky modifikované potraviny alebo určité energetické nápoje. Aj keď vo všeobecnosti nie sú žiadne obmedzenia na nákup tovaru v inom členskom štáte, pokiaľ sú určené na osobné použitie, pre určité kategórie výrobkov ako sú napr. alkohol a tabak existuje súbor európskych obmedzení.

Voľný pohyb kapitálu
Ďalšou podstatnou podmienkou fungovania jednotného trhu je voľný pohyb kapitálu. Je jednou zo štyroch základných slobôd zaručených právnymi predpismi EÚ a prestavuje základ integrácie európskych finančných trhov. Európania teraz môžu spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ. Liberalizácia kapitálových trhov má zásadný význam v procese hospodárskej a menovej integrácie v EÚ. Bol to prvý krok k vytvoreniu Európskej hospodárskej a menovej únie (EMU) a spoločnej meny euro.

Výhody
Zásada voľného pohybu kapitálu nielen zvyšuje efektívnosť finančných trhov v únii, ale prináša aj množstvo výhod pre občanov EÚ. Jednotlivci môžu vykonávať veľké množstvo finančných operácií v rámci EÚ bez väčších obmedzení. Napríklad môžu si ľahko otvoriť bankový účet, kúpiť akcie, investovať alebo kúpiť nehnuteľnosť v inom členskom štáte. Spoločnosti môžu investovať, vlastniť a riadiť ďalšie európske podniky.

Výnimky
Určité výnimky z tejto zásady platia tak v členských štátoch ako aj v tretích krajinách. Týka sa to najmä daní, aspektov verejnej politiky, prania špinavých peňazí a finančných sankcií dohodnutých v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. Európska komisia naďalej pracuje na dokončení voľného trhu finančných služieb prostredníctvom zavádzania nových stratégií finančnej integrácie s cieľom uľahčiť občanom a spoločnostiam spravovať svoje peniaze v rámci EÚ.

2. 2. Hľadanie ubytovania

Pred presťahovaním na Island sa odporúča zabezpečiť si bývanie, aj keď realita je taká, že nie vždy sa to dá. Na začiatok si môžete rezervovať si ubytovanie v penzióne, hosteli alebo na Airbnb. Trh s prenájmom je na Islande zložitý, dopyt je oveľa vyšší ako ponuka a ceny prenájmu sú preto vysoké. Ceny prenájmu sú najvyššie v centre Reykjavíku a okolí, nižšie sú mimo oblasti hlavného mesta. Bývanie je možné prenajať si od fyzickej osoby, firiem, realitných kancelárií a obcí. Stáva sa čoraz bežnejším, že sa nájomné nehnuteľnosti inzerujú na sociálnych sieťach, napríklad v skupinách. Ak použijete kľúčové slová ako rent alebo housing, môžete nájsť skupiny a požiadať o členstvo.

Služby realitných agentúr sú takisto dostupné aj jednotlivcom, ktorí hľadajú bývanie.

Formulár nájomnej zmluvy: www.stjornarradid.is/library/06-Eydublod/Husaleigusamningur_29012019_FORM.pdf

Morgunblaðið: Leigueignir – mbl.is

Hostels in Iceland Hostelling International Iceland | Reservation for HI Hostels in Iceland.

Félagsstofnun stúdenta: Student Housing Reykjavik Iceland | Félagsstofnun stúdenta (studentagardar.is)

Félagsstofnun stúdenta, Akureyri: English | Félagsstofnun Stúdenta Akureyri (festaha.is)

Háskólinn í Reykjavík: Student housing | Reykjavik University (ru.is)

Búseti: Main information (buseti.is)

Húsnæðis- og mannvirkjastofnun: Leiga íbúðarhúsnæðis | Ísland.is

Leigulistinn: Leigulistinn

Alma leigufélag: Finndu þitt heimili hjá okkur | Íbúðir til leigu | Alma íbúðafélag

My igloo: Igloo Leiguvefur

Multicultural Information Centre: https://mcc.is/living-in-iceland/housing/renting

2. 3. Hľadanie školy

Materská škola

Prvý stupeň vzdelávania pre deti od 1, 2 do 6 rokov sa začína v materských školách, ktoré prevádzkujú buď obce alebo súkromné subjekty. O miesto v škôlke pre dieťa môžete požiadať ihneď po narodení alebo hneď, ako dieťa dostane číslo sociálneho poistenia. Náklady na miesto v škôlke sa delia medzi rodičov a obec a zľava sa zvyčajne poskytuje, ak majú rodičia v tej istej škôlke viac detí. Informácie o materských školách a prihlášky nájdete na webovej stránke príslušnej obce.

Základná škola

Na Islande platí 10-ročná povinná školská dochádzka vo veku od 6 do 16 rokov. Väčšinu základných škôl prevádzkujú miestne samosprávy, ale existujú aj súkromné školy. Informácie o povinnej školskej dochádzke a prihlášky nájdete na webovej stránke miestneho mestského/obecného úradu. Ministerstvo školstva zverejňuje hlavné učebné osnovy základných škôl v súlade s nariadeniami vlády.

Vyššie stredné školy

Stredné školy prevádzkuje štát. Informácie o školách, prihlášky a ďalšie informácie nájdete na webovej stránke Direktorátu pre vzdelávanie.

2. 4. Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

Uplatňovanie zásady voľného pohybu osôb, ktoré je jedným zo základných kameňov našej európskej spoločnosti, znamenalo zavedenie série praktických pravidiel, ktoré zabezpečia, aby občania mohli slobodne a jednoducho cestovať do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Cestovanie po EÚ autom sa stalo oveľa menej problematické. Európska komisia stanovila sériu spoločných nariadení upravujúcich vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia auta a možnosť registrácie auta v hostiteľskej krajine.

Váš vodičský preukaz v EÚ

EÚ zaviedla harmonizovaný model preukazu a ďalšie minimálne požiadavky na získanie preukazu. To by malo pomôcť udržať nebezpečných vodičov mimo európskych ciest – kdekoľvek absolvujú vodičské skúšky. Od 19. januára 2013 majú všetky vodičské preukazy vydané krajinami EÚ rovnaký vzhľad. Licencie sú plastové a majú veľkosť a tvar kreditnej karty. Zaviedli sa harmonizované administratívne doby platnosti dokladu o vodičskom preukaze, ktoré sa pohybujú od 10 do 15 rokov pre motocykle a osobné automobily. Úradom to umožňuje pravidelne aktualizovať doklad o vodičskom preukaze o nové bezpečnostné prvky, ktoré sťažia jeho falšovanie alebo manipuláciu – takže pre vodičov bez vodičského preukazu alebo so zákazom šoférovania bude ťažšie oklamať úrady vo svojej vlastnej krajine alebo inde v EÚ.

Nový európsky vodičský preukaz tiež chráni zraniteľných účastníkov cestnej premávky zavedením progresívneho prístupu pre motocykle a iné dvojkolesové vozidlá. Systém „progresívneho prístupu“ znamená, že jazdci budú potrebovať skúsenosti s menej výkonným bicyklom, kým prejdú na väčšie stroje. Mopedy budú tiež tvoriť samostatnú kategóriu s názvom AM.

O licenciu musíte požiadať v krajine, kde zvyčajne alebo pravidelne bývate. Vo všeobecnosti je to krajina, v ktorej žijete aspoň 185 dní v každom kalendárnom roku z dôvodu osobných alebo pracovných väzieb. Pokiaľ máte osobné/pracovné väzby v 2 alebo viacerých krajinách EÚ, miesto vášho obvyklého pobytu je miesto, kde máte osobné väzby, pokiaľ sa tam pravidelne vraciate. Túto poslednú podmienku nemusíte spĺňať, ak žijete v krajine EÚ, aby ste mohli vykonávať určitú úlohu počas určitého obdobia. Ak sa presťahujete do inej krajiny EÚ, aby ste študovali na vysokej alebo univerzite, miesto vášho obvyklého pobytu sa nemení. Môžete však požiadať o vodičský preukaz vo svojej hostiteľskej krajine, ak preukážete, že ste tam študovali aspoň 6 mesiacov.

Registrácia auta v hostiteľskej krajine

Ak sa natrvalo presťahujete do inej krajiny EÚ a vezmete si so sebou auto, mali by ste svoje auto zaregistrovať a platiť dane súvisiace s automobilom v novej krajine. Neexistujú žiadne spoločné pravidlá EÚ týkajúce sa registrácie vozidiel a súvisiacich daní. Niektoré krajiny majú pravidlá oslobodenia od dane pre registráciu vozidla pri trvalom presune auta z jednej krajiny do druhej. Ak chcete využiť oslobodenie od dane, musíte skontrolovať príslušné termíny a podmienky v krajine, do ktorej sa chcete presťahovať. Presné pravidlá a termíny si overte u vnútroštátnych orgánov: Registrácia auta v inej krajine EÚ – Your Europe (europa.eu)

Poistenie auta

Občania EÚ si môžu poistiť svoje auto v ktorejkoľvek krajine EÚ, pokiaľ má vybraná poisťovňa licenciu od hostiteľského vnútroštátneho orgánu na vydávanie príslušných poistných zmlúv. Spoločnosť so sídlom v inom členskom štáte je oprávnená predať poistku na povinnú občianskoprávnu zodpovednosť, len ak sú splnené určité podmienky. Poistenie bude platné v celej únii bez ohľadu na to, kde sa nehoda stane.

Zdaňovanie

Daň z pridanej hodnoty alebo DPH z motorových vozidiel sa zvyčajne platí v krajine, kde sa auto kúpi, hoci za určitých podmienok sa DPH platí v krajine určenia. Viac informácií o pravidlách nájdete na tomto odkaze Dane z vozidiel v inej krajine EÚ – Your Europe (europa.eu)

2. 5. Postupy registrácie a povolenie na pobyt

V islandskom registri Heim | Þjóðskrá (skra.is) nájdete informácie o registrácii osôb sťahujúcich sa na Island. Jednotlivcom sa odporúča, aby starostlivo dodržiavali pokyny, ktoré platia v danom čase. Povolenie na pobyt sa vyžaduje pre osoby prichádzajúce do krajiny z krajín mimo EÚ/EHP. Na stránke Riaditeľstva pre prisťahovalectvo môžete získať informácie a formuláre. Pobyt dlhší ako 3, resp. 6 mesiacov bez registrácie v Národnom registri je nezákonný a má vplyv na práva ľudí. Právo na verejné služby a pomoc má zvyčajne len osoba, ktorá má registrované bydlisko, preto sa odporúča najskôr zaregistrovať bydlisko, ak ľudia plánujú bývať na Islande.

2. 6. Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom

Čo by ste si mali vziať so sebou?
Platný pas, resp. občiansky preukaz, ktorého platnosť skončí najmenej 3 mesiace po skončení vášho pobytu na Islande.
Diplomy a osvedčenia na overenie vášho formálneho vzdelania a/alebo odbornej prípravy. Pred príchodom na Island je dobré nechať si tieto dokumenty preložiť do angličtiny a/alebo islandčiny.

Kontaktujte miestny daňový úrad a úrad sociálneho zabezpečenia a zistite si, ako zamestnanie na Islande ovplyvní vaše daňové povinnosti a sociálne dávky. Nezabudnite sa oboznámiť s príslušnými formulármi a potvrdeniami.

Informujte sa o formulári E-104 z krajiny posledného pobytu, ktoré potvrdzuje obdobie poistenia v systéme všeobecného zdravotného poistenia v domovskej krajine. Na Islande ste automaticky zdravotne poistený 6 mesiacov po registrácii legálneho pobytu, avšak ihneď, ak spolu s registráciou legálneho pobytu predložíte aj potvrdenie E-104.

Európsky preukaz zdravotného poistenia.

Dostatok prostriedkov na živobytie do prvej výplaty mzdy, napr. za prenájom, kauciu z titulu prenájmu, stravu, platbu za vybavovanie dokladov a za let domov, ak si to rozmyslíte.

Formulár U1 vydaný vo vašej domovskej krajine, ak sa stanete nezamestnaným po skončení zamestnania na Islande.

Čo by som mal urobiť ako prvé po príchode na Island?

Ak chcete získať informácie o hľadaní práce na Islande, môžete sa obrátiť na sieť EURES na Islande. E-mail môžete poslať na e-mailovú adresu: eures@vmst.is .

V prípade, že po príchode na Island máte prácu a/alebo ubytovanie, je dôležité, aby ste ihneď kontaktovali Národný register a požiadali o číslo sociálneho poistenia a registráciu legálneho pobytu, resp. len číslo sociálneho poistenia.

3. PRACOVNÉ PODMIENKY

3. 1. Prehľad pracovných podmienok v Európe

Kvalita práce a zamestnania – zásadná otázka so silným hospodárskym a ľudským vplyvom.

Dobré pracovné podmienky sú dôležité pre blaho európskych pracovníkov a

– prispievajú k fyzickému a psychickému blahu Európanov;

– prispievajú k hospodárskej výkonnosti EÚ.

Z ľudského hľadiska má kvalita pracovného prostredia silný vplyv na celkovú spokojnosť európskych pracovníkov s prácou a životom. Z hospodárskeho hľadiska sú vysokokvalitné pracovné podmienky hnacou silou hospodárskeho rastu a základom pre konkurenčné postavenie Európskej únie. Vysoká spokojnosť s prácou je dôležitým faktorom na dosiahnutie vysokej produktivity hospodárstva EÚ.  Pre Európsku úniu je preto kľúčovou otázkou podpora vytvárania a udržiavania udržateľného a príjemného pracovného prostredia – také, ktoré podporuje zdravie a pohodu európskych zamestnancov a vytvára dobrú rovnováhu medzi pracovným a mimopracovným časom.

Zlepšovanie pracovných podmienok v Európe: dôležitý cieľ Európskej únie.
Prioritou EÚ je zabezpečenie priaznivých pracovných podmienok pre európskych občanov. Európska únia preto spolupracuje s vládami jednotlivých štátov na zabezpečení príjemného a bezpečného prostredia na pracovisku. Podpora členským štátom sa poskytuje prostredníctvom:

– výmeny skúseností medzi rôznymi krajinami a spoločnými akciami,

– stanovením minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky a zdravie a bezpečnosť pri práci, ktoré sa majú uplatňovať v celej Európskej únii.

Kritériá kvality práce a zamestnania
Na dosiahnutie udržateľných pracovných podmienok je dôležité určiť hlavné charakteristiky priaznivého pracovného prostredia, a tým aj kritériá kvality pracovných podmienok. Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v Dubline je agentúra EÚ, ktorá poskytuje informácie, rady a odborné znalosti o životných a pracovných podmienkach, ako to napovedá názov. Táto agentúra stanovila niekoľko kritérií kvality zamestnania a kvality zamestnania, medzi ktoré patria:

– zdravie a pohoda na pracovisku – to sú zásadné kritériá, pretože dobré pracovné podmienky predpokladajú prevenciu zdravotných problémov na pracovisku, zníženie vystavenia riziku a zlepšenie organizácie práce,

– zosúladenie pracovného a nepracovného života – občania by mali mať možnosť nájsť rovnováhu medzi časom stráveným v práci a vo voľnom čase,

– rozvoj zručností – kvalitné zamestnanie je miestom, ktoré poskytuje možnosti na odbornú prípravu, zlepšenie a kariérne možnosti.

Práca nadácie Eurofound prispieva k plánovaniu a navrhovaniu lepších životných a pracovných podmienok v Európe.

Zdravie a bezpečnosť pri práci
Európska komisia podnikla širokú škálu aktivít na podporu zdravého pracovného prostredia v členských štátoch EÚ. Okrem iného vypracovala Stratégiu Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na obdobie rokov 2002 – 2006. Táto stratégia bola vypracovaná s pomocou vnútroštátnych orgánov, sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií. Zameriava sa na podporu medzinárodnej spolupráce a nevyhnutnosť silnej kultúry prevencie. V súčasnosti prebieha nová stratégia na obdobie rokov 2007 – 2012.

Cieľom politiky Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci je dlhodobé zlepšovanie životných podmienok pracovníkov EÚ. Zohľadňuje fyzický, morálny a sociálny rozmer pracovných podmienok, ako aj nové výzvy, ktoré so sebou prináša rozšírenie Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy. Zavedenie noriem EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci výrazne prispelo k zlepšeniu situácie pracovníkov v týchto krajinách.

Zlepšenie pracovných podmienok stanovením minimálnych požiadaviek spoločných pre všetky krajiny EÚ
Zlepšenie životných a pracovných podmienok v členských štátoch EÚ do značnej miery závisí od stanovenia spoločných pracovných noriem. Pracovné zákony a nariadenia EÚ stanovili minimálne požiadavky na udržateľné pracovné prostredie a teraz sa uplatňujú vo všetkých členských štátoch. Zlepšenie týchto noriem posilnilo práva pracovníkov a je jedným z hlavných úspechov sociálnej politiky EÚ.

3.2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Dôležitosť transparentnosti a vzájomného uznávania diplomov ako zásadného článku voľného pohybu pracovníkov

Možnosť uznania vašej kvalifikácie a kompetencií môže vo vašom rozhodovaní sa, či sa zamestnať v inom štáte EÚ, zohrať rozhodujúcu úlohu. Nanešťastie, odlišné vzdelanie v každej krajine spôsobuje zamestnávateľom ťažkosti pri správnom posudzovaní kvalifikácie uchádzačov z iných krajín.

Základné princípy uznávania odbornej kvalifikácie v EÚ
Jedným zo základných princípov EÚ je, že každý jej občan má mať možnosť voľne vykonávať svoju profesiu v akomkoľvek členskom štáte. Tento princíp sa žiaľ nedá uplatniť všade, pretože niektoré profesie môžu byť obmedzované národnými reštrikciami hostiteľských štátov.
Na prekonanie týchto prekážok EÚ vytvorila systém uznávania odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému sa profesie rozdeľujú na regulované (na ktorých výkon je zo zákona potrebná istá odbornosť) a zákonom hostiteľského členského štátu neregulované profesie.

Rada Európy predstavila sériu nástrojov, ktoré majú zabezpečiť zlepšenie v rámci transparentnosti a uznávania kvalifikácií či už v rámci vzdelania alebo práce.

1. Systém Európskych kvalifikácií (EQF) – Jeho zásadným cieľom je vytvorenie prepojení medzi rozdielnymi národnými kvalifikačnými systémami a zabezpečenie hladkého prenosu a uznania diplomov. Jednotlivci aj zamestnávatelia budú ľahšie chápať a porovnávať kvalifikácie získané v inej krajine. Krajiny budú môcť spájať svoje kvalifikačné systémy a od roku 2012 všetky nové kvalifikácie môžu zverejňovať údaje v systéme.

2. Národné informačné centrá pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC) – V roku 1984 bola na podnet Európskej komisie vytvorená sieť Národných informačných centier pre uznávanie dokladov o vzdelaní. NARIC poskytujú informácie ohľadom uznávania štúdií, ktoré prebehli v zahraničí. Tieto informačné centrá sa nachádzajú v každom členskom štáte Európskej únie, tak isto aj v štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru a v procese uznávania kvalifikácii v rámci Európy zohrávajú rozhodujúcu úlohu.

3. Európsky systém prenosu kreditov (ECTS) – Snahou Európskeho systému prenosu kreditov je uľahčiť uznávanie štúdia medzi členskými krajinami. Poskytuje prenos štúdia z jednej vzdelávacej inštitúcie na druhú a ponúka mnoho spôsobov, ako získať diplom.

4. Europass – je nástroj na zabezpečenie prehľadnosti odborných zručností. Skladá sa z 5 štandardizovaných dokumentov:

1.   CV (Europass životopis),
2.   jazykový pas Europass,
3.   Europass doplnok k osvedčeniu
4.   Europass doplnok k diplomu a
5.   Europass mobilita

Systém Europass umožňuje jasné a jednoduché pochopenie zručností a kvalifikácií kdekoľvek v Európe. Centrá Europass, ktoré fungujú v každom štáte Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru, boli zriadené ako hlavné miesta, kde môžu obyvatelia o systéme Europass nájsť potrebné informácie. Databáza Európskej komisie pre regulované profesie zahŕňa vyhľadávač profesií v štátoch EÚ EHP a Švajčiarsku, kontaktné body a informácie o kompetentných úradoch.

3. 3. Druhy zamestnania

V islandskej legislatíve o ochrane práce existujú osobitné ustanovenia týkajúce sa práce detí a mladistvých mladších ako 18 rokov. Podľa týchto ustanovení je potrebné osobitné povolenie od Inšpektorátu práce na zamestnanie detí mladších ako 13 rokov a deti mladšie ako 15 rokov môžu byť zamestnané iba na ľahšie práce. Pracovný čas mladistvých vo veku 15 – 18 rokov je obmedzený na 40 hodín týždenne a vo všeobecnosti je zakázané, aby mladiství pracovali v čase od 22.00 do 06.00.

Pracovné zmluvy môžu byť na začiatku pracovného pomeru buď ústne alebo písomné. Podľa ustanovení kolektívnych pracovných zmlúv však musí byť písomná pracovná zmluva uzatvorená do 2 mesiacov od začiatku zamestnania, ak je osoba zamestnaná na viac ako 1 mesiac a pracuje viac ako 8 hodín týždenne. Pracovné zmluvy môžu byť uzatvorené na dobu neurčitú alebo určitú. Bežné je, že ľudia pracujú na plný úväzok, avšak značný počet ľudí pracuje aj na čiastočný úväzok.

Samostatne zárobkovo činné osoby nesú zodpovednosť za platenie daní a výdavkov zo svojho príjmu do štátnej pokladnice.

V islandskej legislatíve neexistuje osobitná právna definícia „sezónneho zamestnanca“. Mzdy a ďalšie podmienky zamestnania, ktoré sú stanovené v kolektívnych zmluvách účastníkov trhu práce, predstavujú zákonom stanovené minimálne požiadavky a vzťahujú sa na všetkých zamestnancov. Kolektívne zmluvy sú automaticky záväzné pre všetkých zamestnancov a zamestnávateľov, ktorí pracujú v príslušnom sektore a na príslušnom území podľa zákona č. 55/1980.

3.4. Pracovné zmluvy

Podpísaná pracovná zmluva potvrdzuje pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom a ustanovenia pracovnej zmluvy. Pokiaľ je osoba prijatá do pracovného pomeru na viac ako 1 mesiac a bežne pracuje viac ako 8 hodín týždenne, musí byť spísaná písomná pracovná zmluva a potvrdená podpisom najneskôr do 2 mesiacov od nástupu osoby do zamestnania. Obsah pracovnej zmluvy musí byť v súlade s ustanoveniami platných kolektívnych zmlúv, pokiaľ ide o mzdu, mzdové tarify, pracovný čas, dovolenku a platenú dovolenku, nemocenské a pod. Pracovná zmluva musí obsahovať:

• Meno a číslo sociálneho zabezpečenia zamestnanca a spoločnosti.
• Adresu miesta výkonu práce.
• Názov, pozíciu, povahu alebo druh práce, v ktorej je zamestnanec zamestnaný alebo stručný popis práce.
• Dátum začatia pracovného pomeru.
• Trvanie pracovného pomeru, ak je na dobu určitú.
• Právo na rodičovskú dovolenku.
• Výpovedná lehota zo strany zamestnanca aj zamestnávateľa.
• Mesačná alebo týždenná mzda, napr. s odvolaním sa na platové tarify, mesačná mzda z ktorej sa vypočítala mzda za prácu nadčas, ostatné príplatky a výplatné termíny.
• Dĺžka pracovného dňa alebo týždňa.
• Dôchodkový fond.
• Odkaz na platnú kolektívnu zmluvu a príslušný odborový zväz.

Pracovná zmluva, ktorá nespĺňa ustanovenia kolektívnej zmluvy, je neplatná.

3.5. Špeciálne kategórie

Úrad práce poskytuje služby pre osoby so zdravotným postihnutím a ďalších uchádzačov o zamestnanie so zníženou pracovnou schopnosťou. Služba pozostáva z dvoch prvkov a závisí od potrieb každého jednotlivca. Na jednej strane úrad ponúka špecializované poradenstvo a podporu pri hľadaní práce a na druhej strane existuje program AMS (Atvinna með stuðningi) – „Podporované zamestnanie“, ktorý zahŕňa pomoc pri hľadaní práce, podporu a následnú starostlivosť na pracovisku.

Úrad zároveň spravuje pracovné zmluvy pre osoby so zdravotným postihnutím. Dohoda zaručuje, že zamestnávateľ, ktorý zamestná osobu so zdravotným postihnutím, dostane pevne stanovenú mzdu a náhradu mzdových nákladov za danú osobu. Od 1. septembra 2025 bude Úrad práce spravovať aj Príspevok na aktivitu, ktorý je dostupný uchádzačom o zamestnanie s čiastočným zdravotným postihnutím.

Organizácia zdravotne postihnutých na Islande (Öryrkjabandalag Íslands) je organizácia zastupujúca záujmy v oblasti ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím. Organizácia poskytuje poradenstvo prostredníctvom sociálnych pracovníkov a právnikov.

3.6. Samostatná zárobková činnosť

Na Islande existujú štyri rôzne typy súkromných spoločností:

• Individuálne spoločnosti: sú prevádzkované pod menom zakladateľa.
• Spoločnosti s ručením obmedzeným (private limited companies): môžu byť vo vlastníctve jednej alebo viacerých osôb a musia mať základné imanie minimálne 500 000 ISK.
• Akciové spoločnosti (limited company): sú vhodnejšie pre väčšie podniky a preto majú prísnejšie formálne požiadavky než iné typy spoločností.
• Partnerské spoločnosti (partnership companies): sú vlastnené dvoma alebo viacerými jednotlivcami alebo spoločnosťami.

Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá má trvalý pobyt v členskom štáte EÚ/EHP a chce poskytovať služby na Islande, môže prísť do krajiny bez osobitného povolenia a zostať až 3 mesiace. Ak služba trvá dlhšie ako 3 mesiace, samostatne zárobkovo činná osoba sa musí zaregistrovať v Národnom registri. Ak má SZČO zamestnancov, môže ich presunúť na Island, aby poskytovali príslušnú službu. Ak sú zamestnanci občanmi štátov EÚ/EHP, môžu tu zostať až 3 mesiace bez povolenia na pobyt. Ak plánujú zostať dlhšie ako 3 mesiace, musia sa taktiež zaregistrovať v Národnom registri.

Každý občan EÚ/EHP si môže založiť vlastný podnik na Islande. Existuje množstvo úradov, na ktoré by ste sa mali obrátiť pri budovaní svojho podnikania. Prvým je daňový úrad, kde si zaregistrujete podnik a získate poradenstvo v daňových záležitostiach.

Spoločnosť alebo jednotlivec, ktorý plánuje vyslať zamestnanca (zamestnancov) na Island na krátke obdobie, to musí nahlásiť Správe pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Viac informácií o evidencii vyslaných zamestnancov nájdete na https://posting.is/en.

3.7. Platové podmienky

Mzdy a ďalšie podmienky zamestnávania sú dohodnuté v kolektívnych zmluvách. Mzda a podmienky zamestnávania nemôžu byť iné ako tie stanovené v kolektívnej zmluve. Minimálna mzda je vyjednávaná pre každý sektor trhu práce sociálnymi partnermi a môže sa líšiť medzi jednotlivými sektormi zamestnaní. Zamestnávatelia musia dodržiavať minimálne tarify v kolektívnych zmluvách pri vyjednávaní pracovných podmienok s budúcimi zamestnancami.

Kolektívne zmluvy zvyčajne určujú minimálne mzdy pre ľudí starších ako 14 rokov. Pre informácie o mzdových tarifách a pracovnom čase kontaktujte odborovú organizáciu alebo zväz, do ktorého organizácia patrí.

Kolektívna zmluva vyžaduje, aby bolo vyplácanie mzdy doložené formou písomného výplatného dokladu (výplatnej pásky). Pracovníci si môžu zistiť u zástupcov odborov, či ich mzdy a odvody, ktoré vypláca ich zamestnávateľ, sú správne vypočítané.

Písomný výplatný doklad musí obsahovať minimálne tieto informácie:

• Názov a adresa firmy, meno a priezvisko zamestnanca.
• Pracovná doba, alebo práca, za ktorú je zamestnanec platený.
• Hrubá mzda rozdelená na dennú prácu, nadčasy atď.
• Tarifná skupina pracovníka, na ktorú má nárok a počet odpracovaných hodín.
• Zrážky a ich dôvody, napr. daň z príjmu zamestnanca, odvody do penzijného fondu a príspevky do odborového zväzu.
• Dovolenka. Odmeny, prídavky a ďalšie platby, na ktoré má pracovník nárok.
• Čistá mzda vyplatená zamestnancovi.

Na Islande sa mzdy zvyčajne vyplácajú priamo na bankový účet zamestnanca, ale môžu byť tiež vyplácané šekom alebo v hotovosti. Kolektívne zmluvy zvyčajne uvádzajú, že mzdy majú byť vyplácané mesačne, v prvý pracovný deň po uplynulom pracovnom mesiaci, za ktorý je mzda vyplácaná. V niektorých sektoroch sú mzdy vyplácané v týždňových alebo dvojtýždňových intervaloch.

3. 8. Pracovná doba

V súlade s kolektívnou zmluvou nesmie priemerný maximálny týždenný pracovný čas za 4-mesačné referenčné obdobie presiahnuť 48 hodín za 7-dňové obdobie vrátane nadčasov. Pracovný čas je v tomto kontexte definovaný ako aktívny pracovný čas. Pracovný čas za každý deň (24 hodín) musí byť organizovaný tak, aby poskytoval najmenej 11 hodín nepretržitého odpočinku pre pracovníka. Ak je to možné, denný čas odpočinku by mal byť medzi 23:00 a 6:00 hodinou ráno. Pracovníci majú nárok aj na prestávku minimálne 15 minút v priebehu každého pracovného dňa, ktorý trvá viac ako 6 hodín. Čas na kávu a jedlo sú považované za prestávky. Pri každej 7-dňovej perióde by mal mať zamestnanec 1 deň voľna, ktorý priamo nadväzuje na denný odpočinok.

Za nočných pracovníkov sa považujú tí, ktorí pracujú viac ako 3 hodiny medzi 23:00 a 6:00 hodinou a je to bežná súčasť ich práce. Zamestnávatelia sú povinní zabezpečiť, aby „normálny“ pracovný čas ich nočných zamestnancov neprekročil 8 hodín v priebehu 24 hodín.

Doba trvania obedňajšej prestávky v rámci sektorov je rôzna, od 30 minút do 1 hodiny, a to medzi 11:30 a 13:30 a nie je započítavaná do plateného pracovného času. Pracovníci majú zvyčajne nárok na 2 prestávky na kávu v priebehu denného pracovného času a tie môžu mať predpoludním a popoludní. Dĺžka každej prestávky sa pohybuje od 15 do 35 minút, záleží na kolektívnej zmluve.

Denný pracovný čas je podľa kolektívnych zmlúv obyčajne definovaný ako 40 hodín týždenne, rozdelených do piatich 8-hodinových pracovných dní od pondelka do piatka. Kolektívne zmluvy definujú plný pracovný úväzok ako 173,33 hodín za mesiac (40 hodín týždenne). Práca presahujúca tento limit je platená ako percentuálny podiel denného pracovného času a je vyplácaná ako nadčas. Príplatok za prácu nadčas patrí zamestnancovi vtedy, ak denný pracovný čas presiahne 8 hodín alebo ak sa práca vykonáva nad rámec denného pracovného času stanoveného v kolektívnej zmluve.  

Mzda za nadčasy je definovaná ako hodinová mzda vo výške 1,0385% mesačnej mzdy za dennú prácu. Takto vypočítané nadčasy predstavujú minimálnu mzdu za prácu vykonanú počas nadčasov.

Tí, ktorí vykonávajú prácu na zmeny dostávajú špeciálny príplatok za prácu vykonávanú mimo bežných pracovných hodín. Všeobecne je príplatok 33% za čas medzi 17:00 a 24:00 hodinou od pondelka do piatka a 45% za čas medzi 24:00 a 8:00 každý deň vrátane víkendov.

3. 9. Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka, štátne sviatky)

Všetci zamestnanci majú nárok na platenú dovolenku v trvaní minimálne  2 pracovné dni za každý odpracovaný mesiac počas predchádzajúceho dovolenkového roka (1.máj – 30.apríl.). Minimálny nárok na dovolenku na každý rok je 24 dní.

Je zákonom stanovené, že príspevok na dovolenku má byť vždy, keď je vyplácaná mzda, minimálne 10,17% z celkovej mzdy. Zaručuje to minimálnu ročnú platenú dovolenku v trvaní 24 pracovných dní. Dovolenka sa poskytuje každý rok v období od 2. mája do 15. septembra a pracovníci majú počas letných prázdnin právo čerpať najmenej 14 dní dovolenky. Zamestnávateľ rozhoduje po konzultácii so svojimi zamestnancami o čerpaní dovolenky počas letných prázdnin.

Štátne sviatky sú: Nový rok (1.január), Zelený štvrtok, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, Prvý letný deň (prvý štvrtok po 18.apríli), Medzinárodný deň pracujúcich (1.máj), Deň vzostupu, Whitsun, Biely pondelok, islandský národný deň (17.júna), Deň remeselníkov (1.pondelok v auguste), Štedrý deň (od 12:00 hod. 24.decembra), Vianoce (25. a 26.decembra), Silvester (od 12:00 hod. 31.decembra).

Práca počas dní voľna je platená ako nadčas, počas štátnych sviatkov je vyplácaný špeciálny príspevok.

Nárok na nemocenskú dovolenku a jej trvanie sa líši v závislosti od kolektívnej zmluvy. Napríklad zamestnanci vo verejnej službe majú vo všeobecnosti nárok na dlhšiu nemocenskú dovolenku ako zamestnanci v iných sektoroch. Čím dlhšie pracujete u toho istého zamestnávateľa, tým máte väčší počet dní nemocenskej dovolenky. Minimálny nárok sú 2 dni za každý odpracovaný mesiac.

Rodič má nárok raz za 12 mesiacov na 12 dní voľna s chorými deťmi vo veku do 13 rokov.

Všetci rodičia majú zo zákona nárok na materskú/otcovskú dovolenku. Obaja rodičia majú nezávisle na sebe nárok na materskú/otcovskú dovolenku v trvaní maximálne 3 mesiacov od narodenia dieťaťa a navyše majú 3 mesiace, ktoré si môžu medzi sebou rozdeliť. Celkový nárok na materskú/otcovskú dovolenku po narodení alebo po adopcii dieťaťa je 9 mesiacov. Nárok na príspevok počas materskej/otcovskej dovolenky závisí od statusu rodiča, to znamená či je zamestnaný, nezamestnaný, alebo študuje.

Rodičia majú nárok na rodičovskú dovolenku v trvaní do 4 mesiacov. Nárok zaniká, keď dieťa dovŕši 8 rokov. Zamestnanci na rodičovskej dovolenke nemajú nárok na podporu z fondu materskej/otcovskej dovolenky či iných verejných zdrojov.

Platené študijné voľno nie je v súkromnom sektore bežné. Zamestnanci vo verejnom sektore s vysokoškolským vzdelaním majú nárok na platené študijné voľno po odpracovaní 4 rokov v tej istej inštitúcii v súlade s kolektívnou zmluvou. Dĺžka voľna a vznik nároku sa líši v závislosti od druhu zamestnania.

3.10. Ukončenie pracovného pomeru

Všeobecnou zásadou v súkromnom sektore trhu práce je, že akákoľvek pracovná zmluva uzatvorená na dobu neurčitú môže byť ukončená z akéhokoľvek dôvodu, a to zo strany zamestnávateľa aj zamestnanca, pri dodržaní výpovedných lehôt stanovených príslušnou kolektívnou zmluvou. Existujú však určité obmedzenia, ktoré chránia napríklad tehotné ženy, zamestnancov na materskej/otcovskej dovolenke a zástupcov odborov na pracovisku.

Výpoveď musí byť písomná a výpovedná lehota začína plynúť od konca mesiaca (alebo týždňa, ak je to relevantné). Ak pracovník nedostane formálnu výpoveď aspoň v posledný pracovný deň mesiaca, výpovedná lehota sa automaticky posúva na koniec nasledujúceho mesiaca. Dĺžka výpovedných lehôt sa pohybuje od 1 týždňa do 6 mesiacov (bežné sú 3 mesiace), v závislosti od dĺžky zamestnania a odpracovaného času v príslušnej organizácii.

Pracovná zmluva zostáva v platnosti až do konca výpovednej lehoty, čo znamená, že práva a povinnosti oboch strán zostávajú počas tohto obdobia nezmenené. Strany sa však môžu dohodnúť na okamžitom ukončení pracovného pomeru.

Ak pracovník odíde bez dodržania požadovanej výpovednej lehoty, zamestnávateľ môže mať za určitých okolností právo požadovať náhradu škody. Existujú aj výnimky, keď výpoveď nie je potrebná – napríklad v prípade hrubého porušenia povinností ktoroukoľvek stranou alebo pri nebezpečných či nevhodných pracovných podmienkach.

V zákone ani v kolektívnych zmluvách v súkromnom sektore sa neuvádza žiadny špeciálny dôchodkový vek, avšak verejní zamestnanci musia odísť do dôchodku vo veku 70 rokov. Dôchodkový vek je teda možné považovať za viazaný na pravidlá týkajúce sa nároku na starobný dôchodok. Pre väčšinu pracovníkov je nárok na starobný dôchodok stanovený na 67 rokov. Môžu sa rozhodnúť začať poberať dôchodok z dôchodkového fondu už vo veku 65 rokov alebo ho odložiť až do 70 rokov. Námorníci majú nárok na starobný dôchodok po dovŕšení 60 rokov.

Všetci zamestnanci sú povinní odvádzať časť svojho platu do dôchodkového fondu. Výška platieb z dôchodkového fondu odráža príspevky zamestnanca počas rokov, teda ako dlho a koľko do fondu platil, a preto sa môže výrazne líšiť. To isté platí pre invalidné dôchodky, pričom na tieto dávky vzniká nárok v prípade, že pracovná schopnosť je znížená v dôsledku úrazu alebo choroby a výsledné postihnutie predstavuje najmenej 50 % trvalej invalidity.

Podľa legislatívy sociálneho zabezpečenia majú osoby, ktoré dosiahli vek 67 rokov a žili na Islande aspoň 3 roky medzi 16. a 67. rokom života, nárok na dôchodok. Nárok sa vypočítava v pomere k počtu rokov, ktoré osoba prežila na Islande medzi 16. a 67. rokom. Na získanie plného nároku musí osoba žiť na Islande 40 rokov. Platby starobného dôchodku zo sociálneho zabezpečenia sa znižujú v závislosti od príjmu, napríklad zo mzdy alebo dôchodkových dávok z dôchodkového fondu. Tí, ktorí majú nárok na platby z dôchodkového fondu, dostávajú nízke alebo žiadne platby zo systému sociálneho zabezpečenia.

3.11. Zastupovanie pracovníkov

Do odborového zväzu môžu vstúpiť všetci zamestnanci v príslušnom odvetví v súlade so stanovami zväzu. Žiadateľom nemôže byť zakázané členstvo v odboroch na základe ich pohlavia, národnosti alebo iných podobných dôvodov. V porovnaní s inými štátmi je členstvo v odborových zväzoch na Islande na veľmi vysokej úrovni (okolo 85%). Cieľom odborových zväzov na Islandskom trhu práce je zlepšenie platových a iných pracovných podmienok pre svojich členov, najmä ich zastupovaním pri kolektívnom vyjednávaní so zamestnávateľmi a podporovaním práv zamestnancov prostredníctvom pracovnej legislatívy. Odborové zväzy podporujú svojich členov aj inými spôsobmi, napríklad finančne v prípade choroby alebo iných ťažkých životných situáciách. Členovia môžu tiež získať rôzne granty. Napríklad pre zahraničných pracovníkov je bežné získať grant na absolvovanie kurzu islandského jazyka.

Všetci zamestnanci sú chránení platnou kolektívnou zmluvou, bez ohľadu na ich členstvo v odboroch. Kolektívne zmluvy sa uzatvárajú medzi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi v každom odvetví a regióne. Akákoľvek časť dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorá je v rozpore s minimálnymi právami ukotvenými v kolektívnej zmluve sa považuje za neplatnú.

Odborové zväzy sú oprávnené vybrať si svojich zástupcov na každom pracovisku. Úlohou zástupcov odborov je prešetriť sťažnosti súvisiace s nevyhovujúcimi podmienkami zamestnania či pracovnými podmienkami. Ak prídu k záveru, že sťažnosti sú oprávnené, postupujú túto sťažnosť alebo podnet zamestnávateľovi, alebo jeho zástupcovi, napr. majstrovi či vedúcemu.

3.12. Pracovné spory – štrajky

Štrajky a zastavenie práce nikdy neboli bežným vyjednávacím nástrojom na Islande, ale v poslednej dobe sú štrajky dosť časté. Viac sú bežné vo verejnom ako v súkromnom sektore. Odborové zväzy a zamestnávateľské asociácie sú oprávnené vyhlásiť štrajky a pracovné stávky (zastavenie práce) v prípade, že je treba chrániť práva zamestnancov alebo treba zlepšiť ich pracovné podmienky. Výraz zastavenie práce vyjadruje pracovné stávky vyhlásené zamestnávateľom a štrajky, pri ktorých zamestnanci prerušia svoju bežnú prácu do určitej miery alebo naplno, aby tak dosiahli svoj cieľ.

Keď je kolektívna zmluva podpísaná, odborový zväz či zväzy sa vzdávajú svojho práva na štrajk, pokiaľ sú plne rešpektované podmienky stanovené v kolektívnej zmluve. Za normálnych okolností sú preto štrajky využívané len ako nástroj vyjednávania zo strany odborovej organizácie pri rokovaní o novej kolektívnej zmluve. Za daných okolností sú štrajky zo zákona povolené, avšak len vtedy, ak sa o vyhlásení štrajku rozhodlo v tajnom hlasovaní a to 20% oprávnených voličských hlasov a návrh získa podporu väčšiny odovzdaných hlasov.

Návrh na štrajk musí obsahovať jasný cieľ, ktorý sa má štrajkom dosiahnuť a čas kedy by sa mal uskutočniť. Vyjednávací výbor či kompetentný zástupca zúčastnených strán môže zastavenie práce kedykoľvek odvolať. Prebiehajúci štrajk či zastavenie práce môže byť ukončené kedykoľvek dohodou oboch strán.

3. 13. Odborná príprava

Islandské Centrum služieb pre vzdelávanie a odbornú prípravu je fórum určené pre spoluprácu medzi sociálnymi partnermi, samosprávami a Ministerstvom financií v oblasti odborného vzdelávania a vzdelávania dospelých v spolupráci i inými vzdelávacími inštitúciami.

Na Islande je niekoľko centier celoživotného vzdelávania (napr. www.simey.is , www.mimir.is ), ktoré poskytujú rôzne príležitosti na vzdelávanie dospelých. Odlišujú sa v štruktúre. Sú pod správou samospráv, vysokých škôl, odborov alebo firiem.

Niektoré školy vyššieho stredného vzdelania ponúkajú dva typy vzdelávania dospelých. Je to buď večerné alebo dištančné štúdium s absolvovaním maturitnej skúšky za účelom pokračovania v štúdiu na vysokej škole. Takéto štúdium dospelých sa líši od bežného vzdelávania v školách v tom, že potrebujete absolvovať menej hodín výuky, učenie je prispôsobené potrebám dospelých a študenti zaplatia oveľa viac ako pri bežnom štúdiu. Niektoré školy ponúkajú vzdelávacie kurzy v spolupráci s odbornými organizáciami, odbormi, zamestnávateľmi alebo inými subjektmi.

Odborové zväzy ponúkajú svojim členom rôzne možnosti na vzdelávanie. Ponúkajú širokú škálu kurzov v spolupráci so vzdelávacími inštitúciami. Množstvo povolaní má v súčasnosti prístup k fondu na vzdelávanie. Zamestnávatelia prispievajú do tohto fondu čiastkou, ktorá proporčne korešponduje s výplatou zamestnanca. Zamestnanci sa môžu uchádzať o grant na vzdelávanie a zamestnávatelia či odborové organizácie môžu získať grant na realizáciu vzdelávania.

4. ŽIVOTNÉ PODMIENKY

4. 1. Prehľad životných podmienok v Európe

Kvalita života – vrchol Európskej sociálnej agendy
Priaznivé životné podmienky závisia od celého radu faktorov, ako napríklad kvalita zdravotníckych služieb, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo kvalitných dopravných štruktúr, uvádzané len ako ukážka niektorých aspektov, ktoré ovplyvňujú každodenný život. Európska únia si dala za cieľ neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať nové výzvy súčasnej Európy, ako napríklad sociálne znevýhodnené osoby alebo starnutie jej populácie.

Zamestnanie v Európe
Zlepšovanie pracovných príležitostí je pre Európsku komisiu hlavnou kľúčovou prioritou. S vyhliadkou riešiť problémy nezamestnanosti a zvyšovať mobilitu medzi zamestnaniami a regiónmi sa na európskej úrovni vytvára množstvo iniciatív na podporu Európskej stratégie zamestnanosti. Tá zahŕňa Európske služby zamestnanosti (EURES).
A samozrejme, zlepšovanie vyhliadok na zamestnanie každého Európana je ťažiskom Európskej desaťročnej stratégie pre ekonomický rast (Európa, 2020). Kľúčová úloha je zaistiť, že 75% Európanov vo veku od 20-64 rokov bude pracovať do konca dekády.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii
Zdravie a dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti sú dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Pri cestovaní v rámci Európskej únie požadujú rýchly a jednoduchý prístup k lekárskemu ošetreniu. Európska zdravotná politika sa zameriava na riešenie týchto potrieb.
Európska komisia vypracovala koordinovaný prístup k zdravotnej politike, čím zaviedla do praxe rad iniciatív, ktoré dopĺňajú aktivity národných štátnych orgánov. Spoločné akcie a ciele Únie sú zahrnuté do zdravotných programov a stratégií EÚ.
Súčasný Program verejného zdravia (na roky 2008 -2013) má tri hlavné ciele:

• Zlepšovanie občianskej zdravotnej bezpečnosti
• Podpora zdravia a redukcia škodlivých činiteľov na zdravie
• Vytvorenie a rozšírenie informácií a poznatkov o zdraví

Vzdelanie a odborná príprava v EÚ 
Členské štáty majú pod dohľadom vlastný systém vzdelania a odbornej prípravy. EÚ spája hodnoty, koordinuje tie aktivity, ktoré môžu mať dopad na kvalitu vzdelania, aby sa dosiahli spoločné ciele a poskytuje svojím občanom rôzne príležitosti na štúdium a odbornú prípravu počas celého ich života.
Aby sa toto mohlo uskutočniť, je potrebné spolupracovať s rôznymi medzinárodnými inštitúciami a spoluúčastníkmi organizácií v oblasti vzdelania, aby sa zlepšila politika a vymieňali skúsenosti. EÚ rozbieha početné množstvo nadačných programov v oblasti vzdelávania v rozsahu svojej pôsobnosti.

Schengenský priestor
Nadobudnutím platnosti v marci 1995 Schengenský dohovor zrušil pohraničné kontroly v priestore signatárskych štátov a vytvoril jednotné vonkajšie hranice, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel členských štátov.
Dodnes Schengenskú dohodu podpísalo v plnom rozsahu 25 štátov EÚ: Z toho 22 štátov je členom EÚ (Rakúsko, Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Malta, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Slovenská republika, Slovinsko, Španielsko a Švédsko), 3 krajiny EHP (Lichtenštajsko, Nórsko a Island) a Švajčiarsko. Veľká Británia a Írsko dohovor nepodpísali.

Doprava v EÚ
Európska dopravná politika je zameraná na odstraňovanie prekážok medzi členskými štátmi, vďaka čomu umožňuje rýchlejší a lacnejší presun tovaru a osôb cez hranice. Cieľom je poskytnúť bezpečné, čistejšie a efektívne cestovanie po Európe, tým aj posilňovanie domáceho trhu pre voľný pohyb osôb a tovaru, vytvoriť dynamickú ekonomiku a súdržnú spoločnosť EÚ je taktiež expertom v oblasti práv pasažierov.

Letecká doprava a práva pasažierov
Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave prinieslo v dôsledku nižšie ceny leteniek a väčší výber prepravcov a služieb pre cestujúcich. EU rovnako vytvorila súbor práv s cieľom zaistiť spravodlivé zaobchádzanie s cestujúcimi v leteckej doprave. Ak sa niečo stane , čo sa týka letov z členskej krajiny EU, alebo do členskej krajiny EU u dopravcu registrovaného v EU (alebo v Islande, Nórsku, či Švajčiarsku), cestujúci majú právo na náhradu alebo kompenzáciu. V prípade, že Vám zamietnu nalodenie, let má príliš dlhé meškanie (viac ako 5 hodín), alebo bol Váš let zrušený či preložený, máte právo vybrať si, či chcete Vašu cestu do konečnej destinácie presmerovať, alebo žiadať náhradu letenky. Ak sa dožadujete náhrady, stratíte nárok na cestovanie s touto letenkou, na pomoc či presmerovanie z leteckej spoločnosti.
Vaša letecká spoločnosť by Vás mala vždy informovať o Vašich právach a akomkoľvek dôvode zamietnutého nalodenia, zrušenia alebo dlhého omeškania (viac než dve hodiny). Takisto máte nárok na občerstvenie, jedlá, komunikačné spojenie (napríklad telefonický hovor zadarmo) a prenocovanie. Všetko závisí od vzdialenosti letu a doby omeškania. Dodatočne, ak Vám zamietnu nalodenie, Váš let zrušili, prípadne priletíte do cieľového miesta s omeškaním dlhším ako sú tri hodiny, máte nárok na finančnú kompenzáciu od 250 do 600 eur v závislosti od letovej vzdialenosti.

Železničná doprava 
Práva cestujúcich železničnou dopravou
Ak váš vlak mešká alebo je zrušený, máte právo na kompenzáciu škody. Taktiež máte právo na adekvátne informácie o meškaní.
Ak meškanie vlaku presahuje 1 hodinu (podľa rozpisu zaznačenom na cestovnom lístku), môžete vykonať nasledujúce kroky:

• Zrušiť celú plánovanú trasu a žiadať o okamžité nahradenie škody v plnej cene lístka alebo časť trasy. Môžete si nárokovať i na časť trasy a jej odškodnenie a zvyšok pokračovať v ceste, alebo cestu, ktorú ste už prekonali, ale meškanie vám bráni v užívaní už zaplatenej destinácie alebo výletu.
• Spýtať sa vášho dopravcu, či nie je možné presmerovať spojenie do vašej konečnej destinácie na skorší čas, alebo čo možno najskôr alebo aj neskorší dátum podľa vašej voľby.
• Pokračovať v ceste aj napriek meškaniu po svojej trase.

Ak sa rozhodnete pokračovať vo svojej ceste, máte právo na kompenzáciu. Keď sa vlak omešká 1- 2 hodiny máte nárok na zľavu 25 % z cestovného lístka. Ak meškanie trvá viac ako 2 hodiny, máte nárok na zľavu 50% z ceny lístka. Kompenzácia vám bude vyplatená mesiac po podaní žiadosti o kompenzáciu škody.

4. 2. Politický, administratívny a právny systém

Island sa stal demokratickým štátom 17. júna 1944, platí tu ústava a parlamentný systém vládnutia.

Prezident je volený priamou voľbou občanov každé 4 roky. Prezidentský post je zväčša formálny, avšak na zákony schválené v parlamente môže uplatniť svoje veto.

Parlament (Althingi) je zákonodarný orgán pozostávajúci zo 63 členov reprezentujúcich 6 volebných obvodov volených občanmi na obdobie 4 rokov. V parlamente je zastúpených 8 politických strán. V súčasnej vláde sú tri politické strany: Aliancia sociálnej demokracie (Samfylking), Strana reformy (Viðreisn) a Strana ľudu (Flokkur Fólksins) a ujala sa moci 21.12.2024.

Výkonná moc je v rukách vlády, premiéra a jeho ministrov.

Úrady výkonnej moci, ako ministerstvá, ústredia a rôzne iné vládne organizácie sú zodpovedné za implementáciu zákonov. Okresní komisári (Sýslumenn) sú zodpovední za výkon administratívy v regióne, každý vo svojom okrese tak ako je to stanovené zákonom, inými právnymi predpismi alebo inými vládnymi nariadeniami. Krajina je rozdelená do 9 správnych okresov.

Odvolací súd bol zriadený 1.januára 2018, čím sa vytvoril trojstupňový súdny systém. Súdne konanie sa najprv vedie na jednom z ôsmich okresných súdov a potom na Odvolacom súde, ak sa jeden z účastníkov konania odvolá. Po obdržaní rozhodnutia môže byť prípad posunutý na Ústavný súd, avšak vo väčšine prípadov rozhodnutie Odvolacieho súdu je považované za konečné.

Centrálna správa policajného zboru je v rukách národného komisára islandskej polície. Krajina je rozdelená do 9 policajných okresov.

Ombudsman parlamentu dohliada na administratívnu organizáciu vlády a miestnych orgánov a umožňuje občanom vyhľadať pomoc pokiaľ si myslia, že boli porušené ich práva.

Islandské Centrum ľudských práv zamestnáva právnikov, ktorí zdarma poskytujú poradenstvo imigrantom.

Ústredie práce funguje pod správou Ministerstva sociálnych vecí a rovnosti príležitostí a je okrem iného zodpovedný za Fond poistenia v nezamestnanosti, fond materskej/otcovskej dovolenky, garančný fond a veľa ďalších projektov v oblasti zamestnanosti. Úrady sú umiestnené v každom z 9 okresov.

4. 3. Príjmy a dane

Podrobné informácie nájdete na stránke Daňového úradu.

4. 4. Životné náklady

Informácie nájdete na stránke Eurostatu a Ministerstva sociálnych vecí.

4.5. Ubytovanie

Na Islande je bežné, že ľudia bývajú vo vlastných domoch, a preto sa trh s nájomným bývaním nikdy výrazne nerozvinul. V posledných rokoch však počet ľudí na nájomnom trhu pomerne vzrástol.

Trh s nájomným bývaním na Islande je náročný – dopyt po nájomných bytoch je vyšší než ponuka a ceny sú vysoké, najmä v hlavnom meste. Krátkodobé prenájmy sú taktiež bežné a môže byť ťažké nájsť bezpečné nájomné bývanie na dlhšie obdobie. Nájomné byty sú väčšinou vo vlastníctve jednotlivcov, ale aj špecializovaných nájomných spoločností. Byty na prenájom sa inzerujú v novinách, online a na sociálnych sieťach. Je možné požiadať o príspevok na bývanie; to, či bude príspevok priznaný a v akej výške, závisí od výšky nájomného, príjmu a veľkosti rodiny dotknutej osoby.

Zahraniční občania s trvalým pobytom na Islande si môžu kúpiť nehnuteľnosť na bývanie. Banky, dôchodkové fondy a Štátny fond pre financovanie bývania (Íbúðalánasjóður) poskytujú úvery na kúpu bývania. Ako sprostredkovatelia realitných transakcií môžu vystupovať iba licencované realitné kancelárie a právnici.

4.6. Zdravotníctvo

Zdravotnícke centrá nájdete po celej krajine. V oblasti hlavného mesta sa tieto strediská nachádzajú v obytných štvrtiach a obyvatelia sa musia registrovať v príslušnom stredisku. Strediská zdravotnej starostlivosti poskytujú všetky všeobecné lekárske služby a ľudia tam obvykle kvôli chorobe alebo zdravotným problémom zájdu najskôr. Strediská tiež poskytujú starostlivosť počas tehotenstva, starostlivosť o dieťa, školskú zdravotnú starostlivosť a domácu starostlivosť. Platí sa poplatok, ale pre tých, ktorí sú zdravotne poistení, je nízky. Starší občania a občania so zdravotným postihnutím platia nižšie poplatky a služba je vo všeobecnosti bezplatná pre deti do 18 rokov.

Mimo otváracích hodín zdravotníckeho strediska majú lekári službu v zdravotných strediskách v obciach mimo oblasti hlavného mesta, zatiaľ čo túto službu v hlavnom meste prevádzkuje pohotovostná služba (Læknavaktin) so sídlom v Smáratorgu v Kópavogúre. Zdravotnícke služby mimo bežných otváracích hodín, v noci a cez víkendy sú drahšie.

Vo väčšine zdravotníckych zariadení a nemocníc sa nachádzajú pohotovostné a pohotovostné strediská alebo pohotovostné oddelenia. Služba sa poskytuje po celý rok. Núdzové telefónne číslo je 112, vykonáva všetky tiesňové služby a odpovedá na všetky tiesňové volania a žiadosti o pomoc.

Ľudia môžu ísť priamo k lekárskym odborníkom, ktorí prevádzkujú svoje vlastné ambulancie. Táto služba je oveľa nákladnejšia ako v zdravotníckych strediskách, aj keď zdravotné poistenie časť týchto nákladov pokryje. Na tieto platby však existuje ročný limit. Staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím a deti platia nižšie poplatky.

Lieky, či už na predpis alebo voľný predaj, je možné kúpiť iba v lekárňach. Zdravotné poistenie dotuje lieky na predpis prostredníctvom osobitného, ​​priebežného platobného systému (tzv. krok za krokom), pričom každá osoba platí proporčne menej v závislosti od toho, ako im narastajú náklady na lieky za obdobie 12 mesiacov.

4. 7. Systém vzdelávania

Vzdelávací systém je rozdelený do štyroch stupňov: predškolský, povinná školská dochádzka, vyšší stredný a vysokoškolský.

Navštevovanie predškolského zariadenia nie je povinné. Väčšina predškolských zariadení je riadená miestnymi úradmi, ale existujú aj súkromné ​​predškolské zariadenia. Rodičia žiadajú o predškolský pobyt pre svoje dieťa v ich obci alebo v príslušnom predškolskom zariadení. Vek, kedy deti môžu nastúpiť do predškolského zariadenia sa líši v závislosti od geografickej oblasti, no väčšinou je to medzi prvým a druhým rokom veku dieťaťa.

Všetky deti vo veku 6 – 16 rokov sú na Islande povinné absolvovať povinnú školskú dochádzku. Rodičia alebo opatrovníci sú zodpovední za registráciu detí v škole a väčšinu základných škôl spravujú miestne orgány.

Vyššie stredné vzdelanie nasleduje po povinnej školskej dochádzke, ale jeho absolvovanie nie je povinné. Trvanie stredoškolského vzdelávania sa líši v závislosti od toho, či ide o akademický program alebo odborné vzdelanie a maturitný stupeň zvyčajne trvá 3 roky. Vyššie stredné školy sa označujú ako všeobecné stredné školy (fjölbrautarskólar), kolégiá (menntaskólar), obchodné školy (iðnskólar) alebo odborné školy (verkmenntaskólar). Študenti ukončujú štúdium buď maturitou v akademických predmetoch, odborným diplomom z obchodnej školy alebo špeciálnym študijným programom. Niektoré vyššie stredné školy ponúkajú večerné kurzy a dištančné vzdelávanie pre staršiu skupinu študentov.

Tí, ktorí ukončili štúdium maturitou alebo rovnocenným titulom, môžu navštevovať univerzitu. Niektoré odbory vyžadujú absolvovať špeciálnu prijímaciu skúšku. Niektoré univerzity ponúkajú špeciálny program pre absolventov, ktorí neukončili stredoškolské štúdium maturitou, a aj dištančné vzdelávanie v niektorých odboroch. Vysokoškolské vzdelanie je ukončené príslušným stupňom podľa stupňa a dĺžky štúdia, t. j. diplom, bakalársky, magisterský alebo doktorandský titul.

4. 8. Kultúrny a spoločenský život

Jednou z hlavných charakteristík kultúry na Islande je jazyk, islandčina, s veľmi malou rečovou komunitou. Každý rok sa vydáva veľké množstvo islandských kníh a beletria má dlhú tradíciu, ktorá sa dá vysledovať až k islandským ságam 13. a 14. storočia. Island sa už dlho považuje za literárny národ, hoci v posledných rokoch sa čítaniu kníh venuje menej ľudí.

Islandská hudba v posledných rokoch pritiahla celosvetovú pozornosť a je možné povedať, že hudobná scéna v krajine prekvitá. Koncertov sa zúčastňuje mnoho ľudí a každý rok sa tu konajú populárne hudobné festivaly, ktoré priťahujú návštevníkov z celého sveta.

Asi 90% všetkých budov na Islande je vykurovaných teplou vodou a náklady na ústredné kúrenie sú tu omnoho nižšie ako v susedných krajinách. To prispieva ku skvelej kultúre plávania na Islande a veľa ľudí začína alebo končí deň plávaním. Len v samotnom Reykjavíku je sedem verejných bazénov, ktoré sú otvorené po celý rok, od skorého rána do večera. Väčšina bazénov je vonku a zvyčajne majú teplé vírivky. Na základných školách na Islande je plávanie povinné.

4.9. Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtie)

Dojčenská úmrtnosť na Islande patrí k najnižším na svete, na úrovni 0,7 na 1 000 detí narodených v roku 2016. Toto je čiastočne vďaka účinnej ochrane matiek a dojčiat a všeobecnou účasťou na očkovacích programoch. Zdravotná starostlivosť pre matky a dojčatá je zdarma. Väčšina detí sa rodí v Národnej nemocnici.

Dvaja ľudia, bez ohľadu na pohlavie, sa môžu zosobášiť po dovŕšení 18 rokov. Sobáše môžu vykonávať občianske alebo cirkevné orgány. Okresní komisári a ich zákonní zástupcovia vykonávajú občianske sobáše vo svojom okrese. Ministri Islandskej národnej cirkvi sú zodpovední za cirkevné sobáše, ako aj za kňazov a vedúcich iných registrovaných náboženských združení na Islande, ktorým Ministerstvo spravodlivosti udelilo zákonný súhlas.

Dve osoby, ktoré majú rovnaké bydlisko a nie sú zosobášené alebo nežijú v oficiálnom manželskom zväzku  sa môžu zaregistrovať ako partneri v spoločnej domácnosti (nie však cudzí štátni príslušníci). Registrácia registrovaného partnerstva sa musí vykonať v Národnom registri Islandu.

Osoby v registrovanom partnerstve majú čiastočne rovnaké práva ako manželia. Platí to najmä pre sociálne práva, ako sú sociálne zabezpečenie, daňové záležitosti a sociálne služby samospráv. Registrované partnerstvo  však nezaručuje vzájomné dedičstvo zo zákona, robí tak iba zákonné manželstvo.

4.10. Doprava

Mnohé letecké spoločnosti lietajú na a z Islandu; počet letov sa v posledných rokoch zvýšil z dôvodu zvýšeného počtu turistov. Existujú dve islandské letecké spoločnosti, Icelandair a Play. Letisko Keflavík je jedným z hlavných medzinárodných letísk v krajine a nachádza sa 40 minút jazdy od Reykjavíku. Ďalšie letiská sa nachádzajú v Akureyri a Egilsstaðir. So zvýšenou konkurenciou sa lety stali lacnejšími a je možné nájsť celkom lacné letenky.

V rámci krajiny ľudia používajú na prepravu buď lietadlo alebo auto. V krajine neexistuje železničné doprava. Cestná infraštruktúra na Islande je menej rozvinutá ako vo väčšine ostatných európskych krajín,  s jednopruhovými mostami na diaľnici a nespevnenými cestami. Spoplatnené cesty sa v krajine vo všeobecnosti nevyskytujú, s výnimkou tunela Vaðlaheiðargöng v blízkosti Akureyi.

Z niektorých miest v krajine lietajú pravidelné linky, avšak vnútroštátne lety sú drahé. Po celej krajine premávajú pravidelné autobusové linky. V oblasti hlavného mesta a v Akureyri funguje mestská hromadná doprava.

5. SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE A POISTENIE

Vaše práva sociálneho zabezpečenia na Islande