Rakúsko – rodinné prídavky

Familienbeihilfe

Podmienky na priznanie nároku na rodinné prídavky v Rakúsku upravuje zákon o rodinných vyrovnávajúcich príspevkoch – Familienlastenausgleichgesetz 1967. Ak však ide o deti, ktorých pobyt a stredisko životných záujmov je na Slovensku, ale ktorých rodičia sa zdržiavajú v Rakúsku za účelom zamestnania, alebo ktorý vykonávajú iný druh zárobkovej činnosti, napr. na základe živnosti prihlásenej v Rakúsku , nárok na priznanie rodinných dávok sa posudzuje podľa NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (zmenené a doplnené o NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 988/2009) a NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (ES) č. 883/2004. Toto nariadenie vstúpilo do platnosti 1.5.2010 a nahradilo staré Nariadenie Rady (ES) č. 1408/71 a jeho vykonávacie nariadenie 574/1972. Prípady posúdené ešte podľa starého nariadenia ostávajú v platnosti(max. však po dobu 10 rokov), pričom, ak dôjde k prehodnocovaniu uplatnenia si nároku poberania dávok v rámci týchto nariadení, bude sa brať do úvahy nové nariadenie. Platnosť starého nariadenia sa končí v roku 2020. Keďže nárok na priznanie rodinných dávok sa spravidla prehodnocuje každý rok, všetky prípady sa už posudzujú podľa nového nariadenia.

Nárok na rodinné dávky

Osoba má nárok na rodinné dávky v príslušnom členskom štáte v súlade s jeho právnymi predpismi , vrátane jej rodinných príslušníkov s bydliskom v inom členskom štáte, ako keby mali bydliská v príslušnom členskom štáte. Výnimka: Dôchodca má nárok na rodinné dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu príslušného pre jeho dôchodok. Nové NARIADENIE RADY (ES) č. 883/2004 určuje právne predpisy ktorého štátu sa na osobu vzťahujú a na základe príslušnosti k právnym predpisom, ktorý štát prizná nárok na rodinné dávky.

Určenie prednosti

1. V prípade vzniku nároku na rodinné dávky v dvoch a viacerých členských štátoch sa určí poradie prednosti, to zn. v akom rozsahu bude ten ktorý štát rodinné dávky vyplácať.

Poradie prednosti sa určuje podľa:

• nároku na základe buď živnostenskej alebo závislej činnosti
• nároku vznikajúcom na základe poberania dôchodku
• nároku vznikajúcom na základe bydliska

1. v prípade vzniku nároku na rodinné dávky na základe buď živnostenskej alebo závislej činnosti je smerodajné bydlisko dieťaťa a to za predpokladu, ak je niektorá z činnosti vykonávaná v štáte bydliska dieťaťa. V prípade, že sa nedá na základe bydliska dieťaťa určiť poradie prednosti (dieťa nemá bydlisko v ani jednom z príslušných štátov), každý dotknutý členský štát vypočíta výšku dávok s prihliadnutím na deti, ktoré nemajú bydlisko na jeho území. V tomto prípade príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy ustanovujú najvyššie dávky, vyplatí tieto dávky v ich plnej výške a príslušná inštitúcia druhého členského štátu jej nahradí polovicu tejto sumy, maximálne však do hornej hranice sumy stanovenej právnymi predpismi tohto druhého členského štátu.
2. v prípade vzniku nároku, ktorý existuje na základe poberania dôchodkov, je smerodajné miesto bydliska detí. Ak nie je bydlisko dieťaťa v ani jednom z členských štátov, kde vznikol nárok na dôchodok, určuje sa poradie prednosti podľa dĺžky poistnej doby poberateľa dôchodku.
3. v prípade vzniku nároku na rodinné dávky na základe bydliska, je smerodajné bydlisko dieťaťa.

Nárok na rodinné dávky v dvoch členských štátoch

2. V prípade súbehu nárokov na rodinné dávky v dvoch členských štátoch sa určí podľa odseku 1. prednostné právo štátu, ktorý bude rodinné dávky vyplácať a to až do výšky, podľa zákonov platných v danom členskom štáte. Druhý členský štát poskytne v prípade potreby rozdielový doplatok v sume, ktorá prevyšuje sumu vyplácanú v prvom členskom štáte. Rozdielový doplatok sa nemusí poskytovať na deti s bydliskom v inom členskom štáte, ak nárok na rodinné dávky je založený iba na bydlisku.

3. Ak sa žiadosť predloží členskému štátu, ktorého právne predpisy sa uplatňujú, ale nie na základe prednostného práva, táto inštitúcia podstúpi žiadosť inštitúcií v členskom štáte s prednostným právom a informuje osobu o tejto skutočnosti. Inštitúcia, ktorej sa uplatňujú právne predpisy, ale nie na základe prednosti, poskytne v prípade potreby rozdielový doplatok.

• v prípade určenia predností poberania rodinných dávok podľa ods. 1 písm. a. a b., pozastaví členský štát, v ktorom boli predtým poberané rodinné dávky, ich vyplácanie a to ku koncu mesiaca, počas ktorého vznikol nárok na dávky v inom členskom štáte. Druhý členský štát vypláca dávky v plnej výške podľa vnútroštátnych zákonov
• po priznaní nároku na rodinné dávky v niektorom z členských štátov, sa zohľadní situácia celej rodiny, ako keby sa na všetky zúčastnené osoby vzťahovali právne predpisy daného členského štátu a ako keby všetky mali bydlisko v tomto členskom štáte.

Všeobecné informácie o prídavkoch na deti v Rakúsku

Príspevok na dieťa sa poskytuje deťom od 18 rokov veku a viac, iba ak ukončia odborné vzdelávanie, ako je učňovská škola, stredná škola alebo univerzita. Prídavok na dieťa sa vypláca až do dosiahnutia 24. roku veku.

Rodinné prídavky v Rakúsku od 01.01.2023

Nariadenie o prispôsobení rodinných prídavkov a daňových bonusov – Anpassungsverordnung

Od januára 2024 sa výška pomoci zvýši o 9,7 percenta (valorizácia).

Bonusy pre samoživiteľov detí a rodín – Alleinverdienerabsetzbetrag a Alleinerzieherabsetzbetrag:

Daňový bonus pre osamelého rodiča/osamelého rodiča je všeobecne dostupný, ak nárok na daňový bonus na dieťa podľa § 33 ods. 3 EStG 1988 trvá dlhšie ako šesť mesiacov.

Od druhého dieťaťa sú zrážky postupne. Zvýšenie počtu detí v prípade osamelých zárobkovo činných osôb/samoživiteľov, daňových úľav 1 dieťa 520 EUR (do roku 2022: 494 EUR)

2. dieťa: 184 EUR 2 deti 704 EUR (do roku 2022: 669 EUR)

3. dieťa: 232 €* 3 deti 936 € (do roku 2022: 889 €) *Suma 232 eur (do roku 2022: 220 eur) platí aj na každé ďalšie dieťa.

Ak máte nízky príjem a máte nárok na daňový bonus pre osamelého alebo osamelého rodiča, tieto sumy môžete vyplatiť.

Či je tento zákon v súlade s európskymi právnymi predpismi, určí až Európska komisia. Až potom sa uvidí, či Rakúšania budú dávky spätne doplácať, alebo sa budú meniť a prispôsobovať európske právne predpisy, ktorých zmeny musia samozrejme odsúhlasiť aj krajiny, ktorých občanov pracujúcich v Rakúsku tento zákon najviac postihol.

Zdroj: Finanzamt

Aktualizované: 10.11.2023