Životné a pracovné podmienky v Dánsku

1 HĽADANIE PRÁCE

1.1 Ako si nájsť prácu

Dánske služby zamestnanosti (Jobcenters)
Ak sa nachádzate v Dánsku a hľadáte si prácu, môžete bez registrácie a bezplatne získať pomoc a prehľad miestnych pracovných príležitostí na miestnom úrade práce (Jobcenter).

V celej krajine je 94 týchto Jobcentier. Sú teda zastúpené takmer vo všetkých 98 samosprávnych obciach krajiny (municipality). Niektoré samosprávne obce však spolupracujú s inými samosprávnymi obcami, a preto nemajú vlastné Jobcenter.

Jobcentrá poskytujú pomoc, ktorá uľahčuje vaše osobné vyhľadanie práce, čo znamená, že vám môžu poskytnúť rady a usmernenia, ako aj pomôcť vám využívať možnosti, ktoré sú k dispozícií pri hľadaní práce.

Webová stránka www.jobnet.dk je online služba, ktorú prevádzkujú dánske Jobcentrá pre uchádzačov o zamestnanie a zamestnávateľov v celej krajine. Tu si môžete zaregistrovať svoj životopis, priradiť si sprostredkovateľa práce a vyhľadať voľné pracovné miesta v rozsiahlej databáze pracovných miest.

Nájdite si svoje miestne Jobcenter na jobnet.dk alebo nájdite ďalšie informácie o hľadaní práce v Dánsku na workindenmark.dk.

Workindenmark
Workindenmark je verejná služba zamestnanosti pre dánske spoločnosti a medzinárodných zamestnancov, ktorá pozostáva z centra v Odense a portálu www.workindenmark.dk. Workindenmark je doplnkom k národnej náborovej službe, ktorú už poskytujú dánske úrady práce (Jobcentrá).

Workindenmark poskytuje cielené náborové služby pre odvetvia a spoločnosti, ktoré potrebujú vysokokvalifikovaných kandidátov.

Workindenmark ponúka náborové služby uchádzačom o zamestnanie a všetkým typom spoločností, ktoré sa uchádzajú o prácu v Dánsku alebo prijímajú medzinárodnú pracovnú silu.

Portál www.workindenmark.dk ponúka nasledujúce služby:

Databázu pracovných miest, ktorá vám umožňuje vyhľadávať vo veľkom počte voľných pracovných miest v anglickom jazyku v Dánsku, ako aj zriadiť si pracovného agenta, ktorý vás bude informovať o relevantných pracovných príležitostiach.

Informácie v angličtine týkajúce sa pracovných podmienok, daní, mzdy, zdravotného poistenia, registračných dokladov, povolení na pobyt a prácu, života v Dánsku atď.

1.2 Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Žiadať o prácu v Dánsku sa výrazne nelíši od žiadosti o prácu v iných krajinách. V podstate existujú štyri spôsoby, ako sa uchádzať o prácu v Dánsku:

Žiadate o prácu uvedenú v aktuálnom pracovnom inzeráte

Žiadate o zamestnanie v spoločnosti, pre ktorú máte záujem pracovať

Vložíte váš životopis do databázy

Žiadate o prácu cez vaše siete kontaktov

O žiadostiach o zamestnanie a pracovných pohovoroch:

Žiadosť o zamestnanie by nemala zaberať viac ako jednu jasne čitateľnú stranu formátu A4.

Vždy by ste mali priložiť životopis, v ktorom opíšete svoje predchádzajúce pracovné skúsenosti, vzdelanie, kurzy, odborné znalosti a záľuby.

Odporúča sa tiež priložiť všetky relevantné certifikáty o vzdelaní alebo školeniach a odporúčania od predchádzajúcich zamestnávateľov.

Žiadosť o zamestnanie slúži ako akési predjedlo. Mala by opísať vašu motiváciu pre podanie žiadosti o zamestnanie a poskytnúť predstavu o tom, prečo vás vaše predchádzajúce skúsenosti, odborná kvalifikácia a sociálne zručnosti robia najlepším kandidátom na danú prácu.

Zvyčajne dostanete od spoločnosti potvrdenie, že vašu žiadosť dostali. Definitívnu odpoveď však môžete očakávať až po uplynutí lehoty na podávanie žiadostí, po ktorej môžete byť pozvaní na pohovor.

V mnohých odborných oblastiach sa v procese náboru používajú rôzne typy testov, napr. osobnostné testy. Často sa uskutoční viac ako jeden pohovor.

Môžete tiež kedykoľvek kontaktovať Workindenmark pre radu a usmernenie.

2 PRESŤAHOVANIE SA DO INEJ KRAJINY

2.1 Pohyb tovaru a kapitálu

Voľný pohyb tovarov je jedným zo základných kameňov jednotného európskeho trhu. Odstránenie vnútroštátnych prekážok voľného pohybu tovaru v rámci EÚ je jednou zo zásad zakotvených v zmluvách EÚ. Z tradične protekcionistického hľadiska krajiny EÚ neustále zrušujú obmedzenia, aby vytvorili „spoločný“ alebo jednotný trh. Tento záväzok vytvoriť európsky obchodný priestor bez hraníc viedol k vytvoreniu väčšieho bohatstva a nových pracovných miest a globálne vytvoril EÚ ako svetový obchodný hráč spolu so Spojenými štátmi a Japonskom.

Napriek záväzku Európy odstrániť všetky prekážky vnútorného obchodu neboli harmonizované všetky odvetvia hospodárstva. Európska únia sa rozhodla regulovať na európskej úrovni odvetvia, ktoré by mohli predstavovať väčšie riziko pre európskych občanov – napríklad farmaceutiká alebo stavebné výrobky. Väčšina výrobkov (považovaných za „nižšie riziko“) podlieha uplatňovaniu tzv. Zásady vzájomného uznávania, čo znamená, že v zásade sa s každým výrobkom, ktorý sa legálne vyrába alebo uvádza na trh v jednom z členských štátov, môže voľne pohybovať a obchodovať v rámci vnútorného trhu EÚ.

Obmedzenia voľného pohybu tovaru

Zmluva o EÚ poskytuje členským štátom právo stanoviť obmedzenia voľného pohybu tovaru, ak existuje konkrétny spoločný záujem, ako je napríklad ochrana životného prostredia, zdravie občanov alebo verejná politika. To napríklad znamená, že ak vnútroštátne orgány členského štátu považujú dovoz výrobku za potenciálne ohrozenie verejného zdravia, verejnej morálky alebo verejného poriadku, môžu odmietnuť alebo obmedziť prístup na svoj trh. Príkladmi takýchto výrobkov sú geneticky modifikované potraviny alebo určité energetické nápoje.

Aj keď vo všeobecnosti nie sú žiadne obmedzenia na nákup tovaru v inom členskom štáte, pokiaľ sú určené na osobné použitie, pre určité kategórie výrobkov, ako sú alkohol a tabak, existuje rad európskych obmedzení.

Voľný pohyb kapitálu

Ďalšou podstatnou podmienkou fungovania vnútorného trhu je voľný pohyb kapitálu. Je jednou zo štyroch základných slobôd zaručených právnymi predpismi EÚ a predstavuje základ integrácie európskych finančných trhov. Európania teraz môžu spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ.Liberalizácia kapitálových trhov má zásadný význam v procese hospodárskej a menovej integrácie v EÚ. Bol to prvý krok k vytvoreniu Európskej hospodárskej a menovej únie (EMU) a spoločnej meny euro.

Výhoda

Zásada voľného pohybu kapitálu nielen zvyšuje efektívnosť finančných trhov v Únii, ale prináša aj množstvo výhod pre občanov EÚ. Jednotlivci môžu vykonávať veľké množstvo finančných operácií v rámci EÚ bez väčších obmedzení. Napríklad jednotlivci s obmedzenými obmedzeniami môžu ľahko si otvoriť bankový účet, kúpiť akcie, investovať alebo kúpiť nehnuteľnosti v inom členskom štáte. Spoločnosti EÚ môžu investovať, vlastniť a riadiť ďalšie európske podniky.

Výnimky

Určité výnimky z tejto zásady platia tak v členských štátoch, ako aj v tretích krajinách. Týka sa to najmä daní, obozretného dohľadu, aspektov verejnej politiky, prania špinavých peňazí a finančných sankcií dohodnutých v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ.Európska komisia naďalej pracuje na dokončení voľného trhu finančných služieb prostredníctvom zavádzania nových stratégií finančnej integrácie s cieľom uľahčiť občanom a spoločnostiam spravovať svoje peniaze v rámci EÚ.

2.2 Hľadanie ubytovania

Prevažná väčšina zamestnancov sa rozhodne pre prenájom bývania, najmä ak sa v Dánsku zdržiavajú kratšie. V závislosti od vašich financií a dĺžky pobytu si môžete zvoliť aj vlastníctvo bývania alebo jeho podielu. Viac informácií o sťahovaní si môžete prečítať na lifeindenmark.borger.dk.

Najmä vo veľkých mestách môže byť hľadanie vhodného bývania časovo náročné, a preto sa odporúča začať v dostatočnom predstihu, skôr ako budete očakávať, že ubytovanie budete potrebovať. Mali by ste si tiež uvedomiť, že ceny vo veľkých mestách (Kodaň, Odense, Aarhus a Aalborg) a ich okolí môžu byť podstatne vyššie ako vo zvyšku krajiny.

Hľadanie bývania:

Internet je zďaleka najužitočnejšou metódou hľadania bývania v Dánsku. Ponúka tiež výhodu, že môžete začať s hľadaním bývania ešte pred príchodom do Dánska.

Existuje množstvo bezplatných aj platených webových stránok a portálov, ktoré sprostredkúvajú bývanie. Webové stránky sú často štruktúrované tak, aby ste si mohli vyhľadávať bývanie na základe rôznych kritérií, napríklad podľa doby prenájmu, lokality, ceny a veľkosti. Na niektorých webových stránkach je tiež možné vytvoriť si vyhľadávací profil, aby ste mohli dostávať automatické aktualizácie e-mailom, keď sa nájde nové bývanie spĺňajúce vaše kritériá.

Najmä na bezplatných webových stránkach je často silná konkurencia o ponúkané bývanie a ak nájdete zaujímavú ponuku, oplatí sa okamžite kontaktovať poskytovateľa bývania.

Súkromné ​​nájomné združenia často poskytujú nájomné bývanie medzinárodným pracovníkom na kratšie alebo dlhšie obdobie. Bývanie, ktoré nájomné združenia môžu ponúknuť, vlastnia Dáni, ktorí svoje bývanie určitý čas nepotrebujú, napríklad počas vyslania do zahraničia.

Ak si chcete kúpiť bývanie, môžete sa obrátiť na realitného makléra. Realitní makléri sú zodpovední za predaj bývania a môžu vám poskytnúť informácie, ako aj ukázať vám bývanie.

V mnohých prípadoch vám môže pomôcť aj váš zamestnávateľ. Mnohé väčšie pracoviská majú tiež dohody s relokačnými spoločnosťami, ktoré pomáhajú medzinárodným pracovníkom nájsť strednodobé aj trvalé bývanie.

2.3 Hľadanie školy

Deti s trvalým pobytom v Dánsku absolvujú 10-ročnú povinnú školskú dochádzku (folkeskole). Povinná školská dochádzka (folkeskole) je bezplatná a neexistujú žiadne požiadavky na prijatie. Dánsky verejný školský a vzdelávací systém je financovaný z daní, a preto je pre jednotlivých študentov bezplatný.

Rodiny s deťmi vo veku od 6 do 16 rokov dostanú automaticky informácie o školách a vzdelávaní po ich zaregistrovaní v registri obyvateľov (folkeregistret). Môžete tiež kedykoľvek kontaktovať vedenie školy v samosprávnom meste, do ktorej sa chcete presťahovať, a požiadať o radu a usmernenie o možnostiach, ktoré máte k dispozícii. Tu nájdete aj informácie o individuálnych ponukách pre hovoriacich cudzími jazykmi.

Existuje aj niekoľko súkromných škôl, medzi týmito medzinárodnými školami, ktoré sú čiastočne financované rodičmi. Prehľad medzinárodných škôl nájdete na webovej stránke dánskeho ministerstva pre deti a školstvo: Medzinárodné základné školy v Dánsku (uvm.dk).

Ak máte deti staršie ako 16 rokov, ktoré ukončili základnú a strednú školu vo svojej domovskej krajine, môžu mať nárok na vyššie stredoškolské vzdelanie v Dánsku. Informácie o postupoch zápisu a prípadných požiadavkách získate priamo od príslušnej inštitúcie.

Existuje niekoľko medzinárodných stredných škôl, ktoré ponúkajú programy IB (International Baccalaureate) špeciálne zamerané na zahraničných študentov. Prehľad medzinárodných vyšších stredných škôl nájdete na webovej stránke dánskeho ministerstva pre deti a školstvo: Medzinárodné vyššie stredné školy (uvm.dk).

V Dánsku je bežné, že obaja rodičia sú zamestnaní. Z tohto dôvodu existuje široký výber verejných služieb starostlivosti pre malé aj staršie deti, ktoré potrebujú mimoškolskú starostlivosť.

Samosprávne obce ponúkajú starostlivosť všetkým deťom v Dánsku – vo forme jaslí, predškolských zariadení alebo obecných denných služieb. Informácie o miestnych centrách starostlivosti o deti a školách získate od svojej samosprávnej obce (municipality).

Viac informácií a odkazov na školy, vládne orgány a vzdelávacie inštitúcie nájdete na stránke workindenmark.dk.

2.4 Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

Implementácia zásady voľného pohybu osôb, ktorá je jedným zo základných kameňov našej európskej výstavby, znamenala zavedenie série praktických pravidiel, ktoré zabezpečia, aby občania mohli voľne a jednoducho cestovať do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Cestovanie po EÚ vlastným autom sa stalo oveľa menej problematickým. Európska komisia stanovila sériu spoločných nariadení upravujúcich vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia vozidla a možnosť registrácie vášho vozidla v hostiteľskej krajine.

Váš vodičský preukaz v EÚ

EÚ zaviedla harmonizovaný vzor vodičského preukazu a ďalšie minimálne požiadavky na jeho získanie. To by malo pomôcť udržať nebezpečných vodičov mimo európskych ciest – nech už absolvujú vodičský test kdekoľvek.

Od 19. januára 2013 majú všetky vodičské preukazy vydané krajinami EÚ rovnaký vzhľad a dojem. Preukazy sú vytlačené na kuse plastu, ktorý má veľkosť a tvar kreditnej karty.

Zaviedli sa harmonizované administratívne doby platnosti vodičského preukazu, ktoré sú pre motocykle a osobné automobily 10 až 15 rokov. Toto umožňuje úradom pravidelne aktualizovať vodičský preukaz novými bezpečnostnými prvkami, ktoré sťažia jeho falšovanie alebo manipuláciu – takže vodiči bez oprávnenia alebo vodiči so zákazom jazdy budú mať ťažšie oklamať úrady, či už vo vlastnej krajine alebo inde v EÚ.

Nový európsky vodičský preukaz tiež chráni zraniteľných účastníkov cestnej premávky zavedením postupného prístupu pre motocykle a iné motorové dvojkolesové vozidlá. Systém „postupného prístupu“ znamená, že vodiči budú potrebovať skúsenosti s menej výkonným motocyklom, kým prejdú na väčšie stroje. Mopedy budú tiež tvoriť samostatnú kategóriu s názvom AM.

O vodičský preukaz musíte požiadať v krajine, kde zvyčajne alebo pravidelne žijete. Vo všeobecnosti je to krajina, kde žijete aspoň 185 dní v každom kalendárnom roku z dôvodu osobných alebo pracovných väzieb.

Ak máte osobné/pracovné väzby v 2 alebo viacerých krajinách EÚ, vaším miestom obvyklého pobytu je miesto, kde máte osobné väzby, pokiaľ sa tam pravidelne vraciate. Túto poslednú podmienku nemusíte spĺňať, ak žijete v krajine EÚ na vykonávanie úlohy počas stanoveného obdobia.

Ak sa presťahujete do inej krajiny EÚ, aby ste študovali na vysokej škole alebo univerzite, vaše miesto obvyklého pobytu sa nemení. Môžete však požiadať o vodičský preukaz vo svojej hostiteľskej krajine, ak dokážete, že ste tam študovali aspoň 6 mesiacov.

Registrácia auta v hostiteľskej krajine

Ak sa natrvalo presťahujete do inej krajiny EÚ a vezmete si so sebou auto, mali by ste si ho zaregistrovať a zaplatiť dane súvisiace s autom vo svojej novej krajine.

Neexistujú žiadne spoločné pravidlá EÚ týkajúce sa registrácie vozidiel a súvisiacich daní. Niektoré krajiny majú pravidlá o oslobodení od dane pre registráciu vozidiel pri trvalom sťahovaní auta z jednej krajiny do druhej.

Ak chcete využiť oslobodenie od dane, musíte si overiť platné lehoty a podmienky v krajine, do ktorej sa chcete presťahovať.

Presné pravidlá a termíny si overte u vnútroštátnych orgánov: https://europa.eu/youreurope/citizens/vehicles/registration/registration-abroad/index_en.htm

Poistenie vozidla

Občania EÚ si môžu poistiť svoje vozidlo v ktorejkoľvek krajine EÚ, pokiaľ je vybraná poisťovňa licencovaná hostiteľským vnútroštátnym orgánom na vydávanie príslušných poistných zmlúv. Spoločnosť so sídlom v inom členskom štáte je oprávnená predávať poistku povinnej občianskoprávnej zodpovednosti, iba ak sú splnené určité podmienky. Poistenie bude platné v celej Únii bez ohľadu na to, kde k nehode došlo.

Zdaňovanie

Daň z pridanej hodnoty alebo DPH z motorových vozidiel sa zvyčajne platí v krajine, kde sa vozidlo kúpi, hoci za určitých podmienok sa DPH platí v krajine určenia.

Viac informácií o pravidlách, ktoré platia, keď sa vozidlo nadobudne v jednom členskom štáte EÚ a má sa registrovať v inom členskom štáte EÚ, nájdete na tomto odkaze https://europa.eu/youreurope/citizens/vehicles/registration/taxes-abroad/index_en.htm.

2.5 Postupy registrácie a povolenie na pobyt

O tom, či môžete cestovať do Dánska za prácou, alebo či pred príchodom potrebujete povolenie na pobyt a prácu, rozhoduje vaše občianstvo.

V tomto ohľade sa rozlišuje medzi občanmi severských krajín, občanmi EÚ/EHP a občanmi tretích krajín. Okrem toho platia osobitné pravidlá pre cezhraničných pracovníkov a pracovníkov vyslaných zahraničnými spoločnosťami.

Ak ste občanom krajiny EÚ/EHP alebo Švajčiarska, máte právo žiť a pracovať v Dánsku bez toho, aby ste museli žiadať o povolenie na pobyt.

Po príchode do Dánska však musíte riešiť niekoľko praktických otázok týkajúcich sa vášho pobytu v Dánsku, ak má trvať dlhšie ako 3 mesiace.

Okrem iného musíte získať doklad o pobyte EÚ, ak ste štátnym príslušníkom krajiny EÚ/EHP alebo štátnym príslušníkom Švajčiarska. Doklad o pobyte EÚ je dokumentácia preukazujúca vaše právo na pobyt v Dánsku. Okrem toho musíte zabezpečiť, aby boli dánske orgány riadne informované o mieste vášho bydliska a o vašej daňovej situácii.

Doklad o pobyte EÚ môžete získať vyplnením digitálnej žiadosti a osobnou účastou v Dánskej agentúre pre medzinárodný nábor a integráciu (SIRI). Popis procesu podávania žiadosti nájdete na stránke nyidanmark.dk. Vopred si musíte dohodnúť stretnutie s Dánskou agentúrou pre medzinárodný nábor a integráciu: odkaz na rezerváciu stretnutia na Ministerstve pre imigráciu a integráciu (cleverQ).

Prípadne môžete kontaktovať ICS: International Citizen Service v Kodani, Aalborgu, Aarhuse alebo Odense. SIRI a miestne úrady sú tu zhromaždené pod jednou strechou a môžu vám a vašej rodine pomôcť s papiermi a odpovedať na vaše otázky.

Viac informácií o doklade o pobyte EÚ získate na stránke New to Denmark (nyidanmark.dk).

2.6 Kontrolný zoznam pred vašim príchodom do novej krajiny a po ňom

Osobné doklady:

Keď idete do Dánska žiť a pracovať, je dobré si so sebou vziať nasledujúce dokumenty:

Cestovný pas platný na celé obdobie, počas ktorého plánujete v Dánsku zostať.

Vašu pracovnú zmluvu, ak ste si už našli prácu.

Povolenia na pobyt a prácu, ak sú potrebné.

Životopis v angličtine alebo dánčine (pozri tiež „Ako si nájsť prácu“).

Diplomy v dánčine, angličtine, nórčine alebo švédčine. (Ak chcete, aby vaše vzdelanie bolo hodnotené a uznané Ministerstvom školstva a vedy, potom diplomy a všetky relevantné osobné doklady by mali byť v dánčine, angličtine, francúzštine, nemčine, nórčine alebo španielčine.)

Akékoľvek odporúčania od predchádzajúcich zamestnávateľov atď. v angličtine alebo dánčine.

Fotografie do pasu. Niektorí zamestnávatelia požadujú fotografie na žiadosti alebo v dokumentoch k žiadosti.

Európsky preukaz zdravotného poistenia (modrý)

Originál rodného a sobášneho listu a rodného/krstného listu detí v dánčine, angličtine, nórčine, švédčine a nemčine.

Doklad o vašej adrese bydliska v Dánsku (napr. nájomná zmluva).

Je tiež dobré vziať si so sebou fotokópie vyššie uvedených dokumentov.

Kontrolný zoznam:

Poistenie v nezamestnanosti: V Dánsku je dobrovoľné byť členom fondu nezamestnanosti (A-kasse). Preto by ste sa mali uistiť, či ste zaregistrovaný vo fonde poistenia v nezamestnanosti, ak chcete byť poistení v nezamestnanosti a zachovať si akúkoľvek dávku a príspevok, ktoré ste si ušetrili z vašej domovskej krajiny. Musíte to urobiť najneskôr do 8 týždňov od zániku práva na poistenie vo vašej domovskej krajine. Existujú fondy poistenia v nezamestnanosti pre jednotlivé povolania, ako aj pre povolania, ktoré sú medziodborové. Na webovej stránke Dánskeho úradu pre trh práce a nábor nájdete prehľad všetkých fondov nezamestnanosti: https://star.dk/tilsyn-og-opfoelgning-paa-beskaeftigelsesomraadet/opfoelgning-paa-a-kassers-indsats/oversigt-over-a-kasser (iba v dánčine).

Autorizácia: Ak pracujete v regulovanom povolaní, pred začatím práce musíte mať povolenie alebo podobné schválenie zahraničnej kvalifikácie. Ak chcete v Dánsku poskytovať služby len dočasne alebo príležitostne, existuje rýchlejší postup, pri ktorom sa zvyčajne stačí zaregistrovať. Na webovej stránke Ministerstva školstva a vedy si môžete prečítať viac o autorizácií a o tom, ako ňu požiadať.

Autá: Ak si chcete so sebou do Dánska vziať auto, ktoré je registrované vo vašej domovskej krajine, musíte ho preregistrovať a musíte mať dánske evidenčné čísla. Okrem toho musíte zaplatiť registračný poplatok Dánskej colnej a daňovej správe (SKAT). Viac informácií k vozidlách mimo Dánska nájdete v Agentúre pre motorové vozidlá (Motorstyrelsen) alebo o preregistrácii na lifeindenmark.borger.dk.

Bývanie: Váš zamestnávateľ vám často môže pomôcť nájsť si bývanie – v niektorých prípadoch však len počas prvých niekoľkých týždňov vášho pobytu. Ak nie, je dobré nájsť si bývanie pred príchodom do Dánska.

Poistenie: Keď pracujete v Dánsku a dostanete zdravotnú kartu, budete mať zdravotné poistenie rovnaké ako dánsky občania. Ak si chcete zaobstarať cestovné poistenie, mali by ste si takúto poistku uzavrieť pred odchodom. Skontrolujte si, či vás vaše súčasné poistenie domácnosti a poistenie zodpovednosti za škodu a úrazové poistenie kryje počas vášho pobytu a práce v Dánsku. Viac informácií o poistení nájdete na lifeindenmark.borger.dk.

Registrácia: Ak ste občanom EÚ/EHP alebo Švajčiarska a očakávate, že v Dánsku zostanete dlhšie ako 3 mesiace, musíte sa zaregistrovať v Dánskom úrade pre medzinárodný nábor a integráciu. Doklad o pobyte EÚ je dokumentácia preukazujúca vaše právo na pobyt v Dánsku.

Sťahovanie: Nezabudnite o svojom sťahovaní informovať úrady vo vašej krajine pôvodu. Keď sa sťahujete do Dánska, nezabudnite o tom informovať Borgerservice (Občianske služby) vo vašej samosprávnej obci bydliska.

Pri registrácii svojho sťahovania zároveň dostanete číslo CPR a budete mať možnosť vybrať si lekára.

V International Citizen Service (ICS) v Kodani, Aalborgu, Aarhuse a Odense môžete podať žiadosť o vydanie dokladu o pobyte EÚ, čísla CPR a daňovej karty. Podmienkou na vydanie čísla CPR je, aby vaše najbližšie centrum ICS malo s vašou samosprávnou obcou bydliska dohodu o vydaní čísla CPR. Môžete si to overiť tu: ICS-International Citizen Service. V ICS môžete tiež získať osobnú pomoc pri hľadaní práce v Dánsku, ku kurzom dánčiny, pomoc s dánskym daňovým systémom a preregistráciou áut.

Pred sťahovaním / po príchode nájdete na stránke lifeindenmark.borger.dk ďalšie informácie o tom, ako sa pripraviť na život v Dánsku.

3 PRACOVNÉ PODMIENKY

3.1 Prehľad pracovných podmienok v Európe

Kvalita práce a zamestnania – zásadný problém so silným hospodárskym a humanitárnym vplyvom Dobré pracovné podmienky sú dôležité pre blaho európskych pracovníkov. Tie prispievajú k fyzickému a psychickému blahu Európanov a k hospodárskej výkonnosti EÚ.

Z humanitárneho hľadiska má kvalita pracovného prostredia silný vplyv na celkovú spokojnosť európskych pracovníkov s prácou a životom.

Z hospodárskeho hľadiska sú vysokokvalitné pracovné podmienky hnacou silou hospodárskeho rastu a základom pre konkurenčné postavenie Európskej únie. Vysoká spokojnosť s prácou je dôležitým faktorom na dosiahnutie vysokej produktivity hospodárstva EÚ.

Pre Európsku úniu je preto kľúčovou otázkou podpora vytvárania a udržiavania udržateľného a príjemného pracovného prostredia – také, ktoré podporuje zdravie a pohodu európskych zamestnancov a vytvára dobrú rovnováhu medzi pracovným a mimopracovným časom.

Zlepšovanie pracovných podmienok v Európe: dôležitý cieľ Európskej únie

Prioritou EÚ je zabezpečenie priaznivých pracovných podmienok pre európskych občanov. Európska únia preto spolupracuje s vládami jednotlivých štátov na zabezpečení príjemného a bezpečného prostredia na pracovisku. Podpora členským štátom sa poskytuje prostredníctvom:
– výmena skúseností medzi rôznymi krajinami a spoločné akcie
– stanovenie minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky a zdravie a bezpečnosť pri práci, ktoré sa majú uplatňovať v celej Európskej únii.

Kritériá kvality práce a zamestnania

Na dosiahnutie udržateľných pracovných podmienok je dôležité určiť hlavné charakteristiky priaznivého pracovného prostredia, a tým aj kritériá kvality pracovných podmienok.

Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v Dubline je agentúra EÚ, ktorá poskytuje informácie, rady a odborné znalosti o životných a pracovných podmienkach, ako to napovedá názov. Táto agentúra stanovila niekoľko kritérií kvality zamestnania a kvality zamestnania, medzi ktoré patria:
– zdravie a pohodu na pracovisku – to sú zásadné kritériá, pretože dobré pracovné podmienky predpokladajú prevenciu zdravotných problémov na pracovisku, zníženie vystavenia riziku a zlepšenie organizácie práce
– zosúladenie pracovného a nepracovného života – občania by mali mať možnosť nájsť rovnováhu medzi časom stráveným v práci a vo voľnom čase
– rozvoj zručností – kvalitné zamestnanie je miestom, ktoré poskytuje možnosti na odbornú prípravu, zlepšovanie a pracovné príležitosti

Práca nadácie Eurofound prispieva k plánovaniu a navrhovaniu lepších životných a pracovných podmienok v Európe.

Zdravie a bezpečnosť pri práci Európska komisia podnikla širokú škálu aktivít na podporu zdravého pracovného prostredia v členských štátoch EÚ. Okrem iného vypracovala Stratégiu Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na obdobie rokov 2002 – 2006. Táto stratégia bola vypracovaná s pomocou vnútroštátnych orgánov, sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií. Zameriava sa na podporu medzinárodnej spolupráce a nevyhnutnosť silnej kultúry prevencie. V súčasnosti prebieha nová stratégia na obdobie rokov 2007 – 2012.Cieľom politiky Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci je dlhodobé zlepšovanie životných podmienok pracovníkov EÚ. Zohľadňuje fyzický, morálny a sociálny rozmer pracovných podmienok, ako aj nové výzvy, ktoré so sebou prináša rozšírenie Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy. Zavedenie noriem EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci výrazne prispelo k zlepšeniu situácie pracovníkov v týchto krajinách.

Zlepšenie pracovných podmienok stanovením minimálnych požiadaviek spoločných pre všetky krajiny EÚ Zlepšenie životných a pracovných podmienok v členských štátoch EÚ do značnej miery závisí od stanovenia spoločných pracovných noriem. Pracovné zákony a nariadenia EÚ stanovili minimálne požiadavky na udržateľné pracovné prostredie a teraz sa uplatňujú vo všetkých členských štátoch. Zlepšenie týchto noriem posilnilo práva pracovníkov a je jedným z hlavných úspechov sociálnej politiky EÚ.

3.2 Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Dôležitosť transparentnosti a vzájomného uznávania diplomov ako zásadného doplnku voľného pohybu pracovníkov Možnosť dosiahnuť uznanie kvalifikácie a schopností môže zohrávať veľmi podstatnú úlohu pri rozhodovaní osôb zamestnať sa v inej krajine EÚ. Je preto potrebné vytvoriť európsky systém, ktorý bude zaručovať vzájomné uznávanie odborných schopností v rôznych členských štátoch. Len takýto systém zaručí, že nedostatok uznávania odborných kvalifikácií sa stane prekážkou mobility pracovníkov v rámci EÚ.

Hlavné zásady uznávania odborných kvalifikácií v EÚ Základnou zásadou je, že každý občan EÚ by mal mať možnosť slobodne vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. V praktickom uplatňovaní tejto zásady často bránia rozdielne národné požiadavky prístup k niektorým povolaniam v hostiteľskej krajine. Na prekonanie týchto rozdielov vypracovala EÚ systém uznávania odborných kvalifikácií. V zmysle tohto systému sa rozlišuje medzi regulovanými povolaniami (profesie, pri ktorých sú určité požiadavky legálne požadované) a povolania, ktoré nie sú právne regulované v hostiteľskom členskom štáte.

Kroky smerom k transparentnosti kvalifikácií v Európe

Európska Komisia vytvorila nástroje na zabezpečenie väčšej transparentnosti a uznávania kvalifikácií, pre akademické a profesijné účely:

Európska únia podnikla dôležité kroky smerom k cieľu dosiahnuť transparentnosť kvalifikácií v Európe:
– Posilnená spolupráca v oblasti odborného vzdelávania a prípravy s cieľom spojiť všetky nástroje na transparentnosť osvedčení a diplomov do jedného jediného užívateľsky prístupného nástroja. Patria sem napríklad európske životopisy alebo školenia Europass.
– Vývoj konkrétnych opatrení v oblasti uznávania a kvality odborného vzdelávania a prípravy.

Prekračovanie rozdielov vo vzdelávacích a školiacich systémoch v EÚ
Systémy vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch EÚ stále vykazujú značné rozdiely. Posledné rozšírenia EÚ s rôznymi vzdelávacími tradíciami túto rozmanitosť ešte viac prehĺbili. To si vyžaduje vytvorenie spoločných pravidiel, ktoré zaručia uznávanie spôsobilostí.S cieľom prekonať túto rôznorodosť národných kvalifikačných štandardov, metód vzdelávania a štruktúr odbornej prípravy Európska komisia predložila súbor nástrojov zameraných na zabezpečenie lepšej transparentnosti a uznávania kvalifikácií na akademické aj profesionálne účely.Zoznam regulovaných profesií v krajinách EÚ/EHP a Švajčiarska vrátane kontaktných bodov a informácií o kompetentných inštitúciách nájdete v databáze regulovaných povolaní, ktorý spravuje komisia.

Európsky kvalifikačný rámec Európsky kvalifikačný rámec je pre Európsku komisiu kľúčovou prioritou v procese uznávania odborných spôsobilostí. Hlavným cieľom rámca je vytvoriť prepojenia medzi rôznymi vnútroštátnymi kvalifikačnými systémami a zaručiť hladký prenos a uznávanie diplomov.Národné informačné centrá pre akademické uznávanie (NARIC)Sieť národných informačných centier akademického uznávania bola založená v roku 1984 z iniciatívy Európskej komisie. NARIC poskytujú rady o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. NARIC, ktoré sa nachádzajú vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru, zohrávajú zásadnú úlohu v procese uznávania kvalifikácií v EÚ.

Európsky systém prenosu kreditov (ECTS) Cieľom európskeho systému prenosu kreditov je uľahčenie uznávania období štúdia v zahraničí. Bola predstavená v roku 1989 a slúži na opis vzdelávacieho programu a pripisovanie kreditov jeho zložkám. Je kľúčovým doplnkom vysoko uznávaného programu mobility študentov Erasmus.EuropassEuropass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti odborných zručností. Skladá sa z piatich štandardizovaných dokumentov:

– životopis (Curriculum vitae),
– jazykový pas,
– doplnky certifikátov,
– dodatky k diplomu a 
– dokument Europass-mobilita.

Systém Europass umožňuje jasne a ľahko pochopiť zručnosti a kvalifikácie v rôznych častiach Európy. V každej krajine Európskej únie av Európskom hospodárskom priestore boli zriadené národné strediská Europass ako primárne kontaktné miesta pre ľudí, ktorí hľadajú informácie o systéme Europass.

3.3 Druhy zamestnania

V Dánsku musíte mať 18 rokov, aby ste uzavreli pracovnú zmluvu, ktorá je právne záväzná. Osobitné predpisy sa vzťahujú na pracovný čas, denné prestávky, týždenné voľno, úlohy, ktoré sa môžu vykonávať atď., v prípadoch, keď sa má zamestnávať osoba mladšia ako 18 rokov. Ak majú byť zamestnaní ľudia vo veku od 13 do 15 rokov, zamestnávateľ upovedomí rodičov alebo poručníkov maloletej osoby o zamestnaní vrátane dĺžky pracovného času a o tom, či existujú nejaké úrazy a zdravotné riziká, ktoré môžu byť spojené s pracovnými postupmi vrátane toho, či boli na zabránenie týmto rizikám prijaté správne opatrenia týkajúce sa bezpečnosti a zdravia.

Pracovná zmluva môže byť  uzavretá ústnou alebo písomnou formou, avšak pre zamestnanie, ktoré trvá dlhšie ako jeden mesiac s viac ako ôsmimi hodinami práce v týždni, je zamestnávateľ povinný predložiť písomné potvrdenie o zamestnaní najneskôr do jedného mesiaca po vstupe do zamestnania.

Najbežnejšou formou zamestnania je pracovný pomer na plný úväzok, ktorý vo väčšine prípadov zodpovedá 37 hodinovému pracovnému týždňu s päťtýždňovou dovolenkou. Môžete tiež pracovať na čiastočný úväzok, čo znamená, že máte kratší týždenný pracovný čas ako zamestnanec na plný úväzok na podobnom pracovnom mieste.

V Dánsku existuje veľa druhov pracovného pomeru na dobu určitú, ktoré zahrňujú dočasné zamestnávanie a zamestnanie cez projekt. Jediným rozdielom medzi uvedenými druhmi zamestnávania a klasickým pracovným pomerom je, že ste zamestnaný na určité obdobie.

Niektoré osoby pracujú ako pouliční zabávači alebo konzultanti. Zamestnávateľ si kupuje ich prácu podľa svojich potrieb a nemá žiadne povinnosti s ohľadom na dovolenku, chorobu, materstvo alebo rodičovstvo. Tieto osoby často používajú pri práci svoje vlastné pracovné náradia a priestory.

Je normálne, že študenti stredných škôl pracujú popri štúdiu. Študenti majú rovnaké práva ako zamestnanci na plný úväzok ale s nižším počtom hodín (od 10 do 20 hodín týždenne) a mzdou, ktorá je často založená na hodinovom základe.

Ako študent môžete v rámci štúdia nastúpiť na študentskú prax alebo na stáž do nejakej spoločnosti.

Môžete byť taktiež do Dánska vyslaný z inej krajiny, v takomto prípade ste pokrytý právami a povinnosťami, ktoré sú upravené v zákone o vysielaní pracovníkov. Pracovné podmienky sú regulované dánskym zákonom.  Ako vyslaná osoba sa okrem toho musíte ubezpečiť, že máte právny základ pre váš pobyt v Dánsku. Viac informácií o zahraničnom vysielaní nájdete na www.workplacedenmark.dk.

V Dánsku sú pracovné podmienky buď dohodnuté alebo negociované priamo medzi zamestnancom a zamestnávateľom, alebo sú dohodnuté na základe kolektívnej zmluvy medzi profesijnou a zamestnávateľskou asociáciou.

Kolektívne zmluvy obsahujú napríklad ustanovenia o platoch, pracovnom čase, školeniach, dôchodkoch a pravidlách pre platené nemocenské a výpovedné lehoty. Neexistuje žiadna tradícia uzákoňovania právnych predpisov týkajúcich sa týchto záležitostí, aj keď legislatíva v niektorých oblastiach stanovuje niektoré minimálne požiadavky. Tieto požiadavky môžete nájsť napríklad v zákonoch upravujúcich dovolenku, služby zamestnanosti, rovnaké zaobchádzanie,  nemocenské, príspevok pri narodení dieťaťa atď.

3.4 Pracovné zmluvy

Ako pracovník v Dánsku , ste oprávnený získať pracovnú zmluvu, ak pracujete viac ako osem hodín týždenne a vaše zamestnanie je po dobu dlhšiu ako jeden mesiac.

To sa vzťahuje bez ohľadu na to, či sú vaše pracovné podmienky zahrnuté pod kolektívnu zmluvu.

Na základe pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný informovať zamestnanca o pracovných podmienkach. To môže zahŕňať informácie o mieste výkonu práce, druhu práce, dohodnutej pracovnej dobe a konkrétnom pracovisku.

V niektorých prípadoch pracovná zmluva môže obsahovať protikonkurenčné klauzuly.

Ak sú podmienky primárne upravené v kolektívnej zmluve, pracovná zmluva  bude odkazovať na zmluvu.

Zahraniční pracovníci v Dánsku spadajú pod pravidlá a kolektívne zmluvy, ktoré platia na dánskom trhu práce. Pracovná zmluva musí obsahovať minimum určitých základných informácií. Bližšie informácie nájdete na www.workindenmark.dk.

Výpovedná lehota

Dĺžka výpovednej lehoty pre zamestnanca a zamestnávateľa alebo pravidlá, ktoré to určujú, musia byť stanovené v pracovnej zmluve.

V mnohých prípadoch, však, spĺňajú podmienky, ktoré sú buď stanovené v kolektívnej zmluve alebo v zákone o odmeňovaní zamestnancov.

Zamestnávateľ môže v zásade zmeniť vašu pracovnú zmluvu na základe riadiacich práv, pokiaľ to nezahŕňa žiadne významné zmeny v pracovných podmienkach. V prípade akýchkoľvek významných zmien, napr. s ohľadom na pracovné povinnosti a oblasť zodpovednosti, platu, pracovných hodín a pracoviska, musí vám zamestnávateľ dať rovnakú lehotu k vyjadreniu ako pri ukončení pracovného pomeru. Budete tak mať možnosť prijať zmenené podmienky alebo ich odmietnuť a odstúpiť z miesta.

3.5 Špeciálne kategórie

V Dánsku je diskriminácia podľa rasy, farby pleti, náboženstva či viery, politických názorov, sexuálnej orientácie, veku, zdravotného postihnutia, národnosti, sociálneho či etnického pôvodu na trhu práce protizákonná podľa zákona o zákaze diskriminácie.

Dánsky zákon o zákaze diskriminácie tiež zakazuje diskrimináciu na základe pohlavia a podporuje rodovú rovnosť. V Dánsku je relatívne veľký počet zamestnaných žien a stále sa kladie dôraz na rodovú rovnosť na pracovisku.

Osoby, ktoré boli predmetom diskriminácie na pracovnom trhu napr. z dôvodu postihnutia, môžu podať žiadosť na Úrad pre rovnaké zaobchádzanie alebo kontaktovať ich príslušné organizácie alebo súdy.

Existujú osobitné pravidlá vzťahujúce sa na mladých ľudí vo veku od 13 do 18 rokov.

V súvislosti so zamestnaním sa prihliada na vek, vývojovú úroveň a zdravie maloletej osoby, ako aj vplyv na jej štúdium a ďalšie vzdelávanie. V prípade maloletých vo veku od 13 do 14 rokov, na ktoré sa vzťahuje povinná školská dochádzka, nesmie pracovný čas prekročiť dve hodiny za školský deň a sedem hodín v iné dni. Týždenná pracovná doba nesmie prekročiť 12 hodín týždenne v týždňoch so školskými dňami a 35 hodín týždenne v týždňoch bez školy. 15 až 17-ročné deti, ktoré navštevujú školu, môžu pracovať osem hodín denne v dňoch, ktoré nie sú školskými dňami. Týždenná pracovná doba nesmie prekročiť 12 hodín týždenne v týždňoch so školskými dňami a 40 hodín týždenne v týždňoch bez školy. Pracovný čas pre 15 až 17-ročných, ktorí už nechodia do školy, nesmie prekročiť obvyklú pracovnú dobu pre dospelých pracujúcich v tom istom sektore. Pracovný čas nesmie prekročiť osem hodín denne a 40 hodín týždenne. Mladí ľudia, ktorí dovŕšili 15 rokov a už nie sú povinne vzdelávaní, nemusia vo všeobecnosti pracovať v časovom rámci medzi 8:00 a 18:00. Musia mať nepretržitú dobu odpočinku najmenej 12 hodín denne. V pekárňach, ale nie v obchodoch, môžu mladí ľudia pracovať od 4:00. V kanceláriách, obchodoch, čerpacích staniciach atď. môžu mladí ľudia pracovať do 22:00. V divadlách, kinách, cirkusoch, na koncertných scénach atď. a v zábavných zariadeniach môžu mladí ľudia pomáhať pri predstaveniach do 12:00.

3.6 Samostatná zárobková činnosť

Ako občan EÚ môžete v Dánsku začať podnikať a máte právo žiť v Dánsku za účelom riadenia vášho biznisu.

Nové spoločnosti založené v Dánsku musia byť digitálne zaregistrované v dánskom obchodnom registri Virk (iba v dánčine) do 2 týždňov po podpísaní zakladateľskej zmluvy. Počas registrácie je možné vykonávať aj daňové registrácie vrátane registrácie pre DPH.

V niektorých prípadoch sa musíte zaregistrovať u iných konkrétnych úradoch. Napríklad v potravinárskom sektore, v ktorom je tiež prípad, keď sa musíte zaregistrovať alebo požiadať o povolenie na dánsku veterinárnu a potravinovú správu.

Všetky podnikateľské subjekty musia mať číslo CVR. Číslo CVR je obchodné registračné / identifikačné číslo, ktoré sa používa, keď sa podnik identifikuje orgánom a súkromným osobám, napríklad pri vystavovaní faktúr atď. Vo všetkých dánskych regiónoch existujú tzv. Centrá pre rozvoj podnikania (erhvervshus), kde môžete získať bezplatnú pomoc so založením vlastného podnikania. Link: Inter-municipal Business Hubs (www.erhvervsfremmebestyrelsen.dk)

Navštívte stránku virksomhedsguiden.dk, kde nájdete odpovede (iba v dánčine) na mnohé typické otázky týkajúce sa založenia podniku v Dánsku. Ak má medzinárodná spoločnosť v úmysle vykonávať prácu v Dánsku, musí sa zaregistrovať ako medzinárodný poskytovateľ služieb v Registri zahraničných poskytovateľov služieb (register „RUT“). Viac informácií o RUT nájdete na workplacedenmark.dk a na virk.dk: Register zahraničných poskytovateľov služieb (RUT).

3.7 Platové podmienky

Minimálna mzda nie je zo zákona ustanovená. Ako všeobecné pravidlo platí, že mzdové a pracovné podmienky upravujú kolektívne zmluvy alebo individuálne zmluvy dohodnuté medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Individuálne zmluvy môžu špecifikovať minimálnu mzdu pre sektor. Profesijné organizácie vydávajú ročné štatistiky miezd, ktoré môžu byť použité ako podklady pre mzdové vyjednávania.

Najčastejšie formy odmeňovania v Dánsku sú mesačné mzdy, denné mzdy, hodinové mzdy a úkolové mzdy. Pri práci v predaji sa ráta aj s províziou, no v niektorých sektoroch sa vytvorila schéma, ktorá umožňuje, aby bola mzda doplnená mzdou odvodenou z výsledku alebo bonusom.

Je tiež často možne dojednať rôzne druhy doplnkov ako napr. dĺžku služieb alebo kvalifikačné doplnenia. Väčšina kolektívnych zmlúv obsahuje aj dôchodkové schémy.

Zmluvy väčšinou regulujú aj vyplácanie nadčasov a prácu v dňoch pracovného pokoja tak isto ako večernú a nočnú prácu v danom sektore.

Hodinová, denná a úkolová mzda sa vypláca raz alebo dvakrát do mesiaca a samozrejme mesačná mzda sa vypláca raz mesačne v plnej výške. Mzdy sú v zásade platené na účet zamestnancov (NemKonto), ak nie je dohodnuté inak.

Zamestnávateľ vypláca mzdu po zrazení dani z príjmu a príspevku na trhu práce. Zamestnávateľ vám platí aj dovolenku a v niektorých prípadoch platí časť zo mzdy do zamestnancovho dôchodkového poistenia.

Váš zamestnávateľ je zo zákona povinný pre vás vystaviť výplatnú pásku. Výplatná páska je vaše potvrdenie, že spoločnosť zrazila daň, príspevok na trhu práce, atď. Musí obsahovať minimálne nasledujúce štyri informácie:
Meno zamestnávateľa, adresa a číslo CVR.
Meno, adresa a číslo CPR zamestnanca a prípadne číslo zamestnanca
Platobné obdobie
Hrubá mzda (platba pred zdanením)
Zadržaná zrážková daň
Odvedený príspevok na trhu práce
Počet platených hodín
Dôchodkové príspevky – vrátane príspevkov do dánskeho doplnkového dôchodkového fondu pre trh práce  (ATP)
Čistá mzda (platba po zdanení)
Informácie o daňovej karte na odpočet dane a sadzbe zrážky
Dovolenkové peniaze
Akékoľvek ďalšie skutočnosti, napr. bezplatný telefón alebo platený obed
Dátum 
Daňová karta (odpočet a zrážková sadzba)
Pracovný príjem pre príspevok na trhu práce (aktuálne obdobie a rok)
Zachovaná platba PAYE (bežné obdobie a rok)

Väčšina príspevkov na sociálne a zdravotné poistenie sa financuje cez daňový systém.

Keď pracujete v Dánsku musíte platiť dánskym úradom  a samosprávnej inštitúcii dane z vášho príjmu. Z vašej dane sa podporuje dánsky sociálny systém ako napr. materské škôlky, vzdelávanie, starostlivosť o starších občanov a dostupnosť lekárskej a zdravotnej starostlivosti. Ošetrenie u zubných lekárov, fyzioterapeutov atď. je čiastočne pokryté zdravotným poistením.

Na rozdiel od väčšiny iných druhov sociálneho zabezpečenia, poistenie pre prípad nezamestnanosti v Dánsku je dobrovoľné. Nie ste automaticky poistený pre prípad nezamestnanosti, a musíte si uzavrieť svoje vlastné poistenie s fondom nezamestnanosti (a -kasse), ak je to niečo, čo budete chcieť. Prečítajte si viac o poistení pre prípad nezamestnanosti na www.workindenmark.dk.

3.8 Pracovná doba

Štandardný pracovný týždeň pre zamestnanca na plný úväzok je 37 hodín v týždni. Pracovný čas je zvyčajne od pondelka do piatku od 06:00 do 18:00. Prestávka na obed zvyčajne trvá 30 minút. Na niektorých pracoviskách sú prestávky na obed platené ako pracovný čas, ale na iných pracoviskách nie.

Pracovný čas v súkromnom sektore nie je regulovaný zo zákona, ale určuje ho kolektívna zmluva alebo jednotlivé pracovné zmluvy.

Smernica EÚ určuje ako sa má rozložiť pracovný čas. To okrem iného znamená, že v prípade jednotlivého zamestnávateľa nesmie zamestnanec pracovať priemerne viac ako 48 hodín týždenne počas štyroch mesiacov. Zákon o pracovnom prostredí (Arbejdsmiljølov) okrem toho stanovuje, že zamestnanec má mať počas 24 hodín denný odpočinok aspoň 11 nepretržitých hodín. Okrem toho, že zamestnanec má mať jeden deň voľna každý týždeň. Tieto pravidlá sa však nevzťahujú na všetky podniky. Napríklad, existujú iné nariadenia pre poľnohospodársky sektor a pracovníkov na zmeny atď.

Nadčasy sú v niektorých druhoch zamestnaní normálne. Nadčas sa môže rátať do náhradného voľna, čo umožňuje doplniť 5 týždňov dovolenky alebo sa vyplatí v mzde. V zmluve by malo byť jasne určené či sa nadčasy musia vybrať ako náhradné voľno alebo sa vyplácajú v mzde a ako sa to vyrovná.

V prípade maloletých vo veku od 13 do 14 rokov nesmie pracovný čas v týchto dňoch presiahnuť dve hodiny, keď neplnoletá osoba navštevuje školu, a sedem hodín v dňoch bez školy. Týždenná pracovná doba nesmie prekročiť 12 hodín týždenne v týždňoch so školskými dňami a 35 hodín týždenne v týždňoch bez školy.

Deti vo veku 15 až 17 rokov, ktoré navštevujú školu, môžu pracovať osem hodín denne v dňoch, ktoré nie sú školskými dňami. Týždenná pracovná doba nesmie prekročiť 12 hodín týždenne v týždňoch so školskými dňami a 40 hodín týždenne v týždňoch bez školy.Pracovný čas pre 15 až 17-ročných, ktorí už nechodia do školy, nesmie prekročiť obvyklú pracovnú dobu pre dospelých pracujúcich v tom istom sektore. Pracovný čas nesmie prekročiť osem hodín denne a 40 hodín týždenne.

V niektorých odvetviach sa môže vyskytnúť nočná práca. Bežný pracovný čas pre nočnú prácu nesmie spravidla prekročiť osem hodín za 24 hodín, počítaných za obdobie 14 dní.

Neexistuje žiadne špeciálne ustanovenie pre víkendovú prácu, takže v Dánsku je možné pracovať v nedeľu. Zákony stanovujú, že každé sedemdňové obdobie musí zahŕňať odpočinok v trvaní 24 hodín. Vo všeobecnosti je to nedeľa, ale nie nevyhnutne vždy nedeľa.

3.9 Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka, atď.)

Štátne sviatky v Dánsku sú tie, ktoré sú uznané dánskou cirkvou. A to Nový rok (1. január), Zelený štvrtok, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok, Deň spoločnej modlitby, (štvrtý piatok po Veľkej noci), Nanebovstúpenie Pána, Svätodušná nedeľa, Svätodušný pondelok, Vianočný sviatok (25. december) a Deň otvárania darčekov (26. december).

Väčšina dohôd a pracovných zmlúv dáva zamestnancovi v týchto dňoch právo na voľno, pokiaľ to bežné pracovné procedúry alebo konkrétny druh práce nezakazuje.Okrem týchto oficiálnych štátnych sviatkov majú ľudia voľno aj v iné dni ako: Deň ústavy 5. júna, Štedrý deň (24. decembra) a Nový rok (31. decembra). Kolektívna zmluva, pod ktorú ste zaradený, určuje, či tieto dni budete alebo nebudete mať voľno.

Dovolenka

Zamestnanec má právo na 5 týždňov platenej dovolenky v prípade, že pracoval celý kalendárny rok pred rokom, v ktorom si vyberá platenú dovolenku. Dovolenka je vyplatená formou mzdy s príplatkom alebo ako kompenzácia. Ak bol zamestnanec zamestnaný na kratšie obdobie ako celý kalendárny rok, zaráta sa mu 2.08 dní na odpracovaný mesiac. V prípade, že zamestnanec nemá ešte nárok na 5 týždňov platenej dovolenky, stále má právo na 5 týždňov dovolenky, ale zamestnávateľ mu to nezaplatí. Dovolenkový rok sa v Dánsku ráta na obdobie od 1. mája do 30. apríla.

Nový systém platenej dovolenky nadobúda účinnosť 1. septembra 2020. Podľa nového systému majú zamestnanci zarábať a čerpať dovolenku v rovnakom čase počas 12-mesačného obdobia (dovolenkový rok). To napríklad znamená, že dovolenka, ktorá sa získa vo februári, sa môže čerpať už v marci toho istého roku. Zamestnanec má však možnosť čerpať dovolenku v priebehu ďalších štyroch mesiacov, aby mohla byť vyčerpaná (obdobie dovolenky) v 16 mesiacov.Dovolenka sa poskytuje nepretržite od 1. septembra do 31. augusta nasledujúceho roka (12 mesiacov) a za každý mesiac zamestnania sa poskytuje 2,08 platená dovolenka. Individuálny zamestnanec získa päťtýždňovú platenú dovolenku za rok. Zamestnanec musí získať dovolenku predtým, ako ju môže čerpať, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak.Dovolenka sa môže čerpať v období od 1. septembra do 31. decembra nasledujúceho roku (16 mesiacov). Rovnako ako dnes má zamestnanec právo na trojtýždňovú nepretržitú dovolenku (hlavná dovolenka) v období od 1. mája do 30. septembra. Všetci zamestnanci majú nárok na päťtýždňovú dovolenku v dovolenkovom roku.

Materská a rodičovská dovolenka

Všetky ženy majú nárok na štyri týždne dovolenky pred narodením dieťaťa a 14 týždňov materskej dovolenky po pôrode . Muži majú nárok na dva týždne rodičovskej dovolenky , ktorú môže využiť počas prvých 14 týždňov po pôrode. Rodičia môžu dostať príspevok pri narodení dieťaťa za celkove obdobie 20 týždňov.

Po prvých 14 týždňov materskej dovolenky, má každý z rodičov nárok na rodičovskú dovolenku v dĺžke do 32 týždňov. Spoločne majú nárok na dávky na 32 týždňov. Otec však musí začať dovolenku v rámci 14 týždňov po narodení dieťaťa. Je možné si predĺžiť túto dovolenku o 8 týždňov.

Ak sa dovolenka predĺži, môžete sa obrátiť na lifeindenmark.dk a denný príspevok sa počas dovolenky zníži, pretože maximum sa môže vyplatiť ako suma zodpovedajúca 32 týždňom.

Je možné pokračovať v práci a odložiť rodičovskú dovolenku až o 32 týždňov a dovolenku odložiť až do deviatich rokov. Dovolenku nemôžete odložiť, ak ste sa rozhodli ju predĺžiť.

Na adoptívnych rodičov sa vo všeobecnosti vzťahujú rovnaké práva ako na biologických rodičov.

Existujú rôzne predpisy týkajúce sa dovolenky rodičov, ktorí pracujú, sú samostatne zárobkovo činní alebo študujú.

Ak máte pochybnosti alebo máte otázky týkajúce sa materských predpisov, môžete sa obrátiť na spoločnosť Udbetaling Danmark.

3.10 Ukončenie pracovného pomeru

Zamestnávateľ musí mať vždy skutočný a vecný dôvod pre ukončenie pracovného pomeru so zamestnancom, ako napríklad neschopnosť riešenia problémov alebo záležitostí týkajúcich sa spoločnosti, ktoré vyžadujú prepustenie napr. nedostatok práce, reštrukturalizácie alebo škrty.

Ak zamestnávateľ nie je spokojný s úsilím zamestnanca, je zaužívané zamestnanca jeden alebo viackrát upozorniť na nedostatky, takže máte príležitosť vylepšiť veci, s ktorými zamestnávateľ nie je spokojný.

Dĺžka výpovednej lehoty pre zamestnávateľa a zamestnanca, a pravidlá ktoré ju určujú, musia byť určené v pracovnej zmluve. Ak sa na zamestnanca vzťahuje kolektívna zmluva, tak sa bude lehota odvíjať od podmienok určených v tejto zmluve.

Ak ste zamestnaný podľa zákona o platených zamestnancoch, uplatňujú sa špeciálne pravidlá, ktoré sa týkajú ukončenia pracovného pomeru. Podľa dánskeho zákonu o platených zamestnancoch, musia dať platení zamestnanci mesiac dopredu vedieť, že ukončujú pracovný pomer.

Existujú ďalšie pravidlá, ktoré platia pre zamestnávateľa, a ktoré závisia od dĺžky zamestnania zamestnanca.

Dĺžka výpovednej lehoty podľa zákona je určená takto:
Pri zamestnaní do 6 mesiacov, je výpovedná lehota 1 mesiac. Pri zamestnaní po 6 mesiacoch do 3 rokov, je výpovedná lehota trojmesačná. Pri zamestnaní po 3 rokov do 6 rokov, je výpovedná lehota 4 mesačná. Pri zamestnaní po 6 rokov do 9 rokov, je výpovedná lehota 5 mesačná. Pri zamestnaní nad 9 rokov, je výpovedná lehota 6 mesačná. Pri dohodnutej skúšobnej dobe v trvaní max. 3 mesiace je výpovedná lehota 14dňová a pri dohodnutom dočasnom pridelení v trvaní max. 1 mesiac výpovedná lehota nie je.

Vaša výpovedná lehota ako zamestnanca je založená na jednomesačnej lehote. Ale žiadna výpoveď sa neuplatňuje ak ste zamestnaný počas dohodnutej skúšobnej doby s maximálnym trvaním 3 mesiace alebo ste mali dohodnuté dočasné zamestnanie v trvaní max. 1 mesiac.

Skončenie pracovného pomeru netreba urobiť písomne. Avšak sa odporúča, aby ste si pýtali písomnú výpoveď. Ak rezignujete zo svojej pozície, toto by sa tiež malo urobiť písomne.

Ak zamestnávateľ vyhlásil bankrot, môžete vyhľadať pomoc cez zamestnanecký garančný fond, ktorý spravuje doplnkový dôchodkový systém dánskeho pracovného trhu (ATP).

Garančný fond (Lønmodtagernes Garantifond) zaisťuje, aby ste ako zamestnanec dostali platenú mzdu, platenú dovolenku, dôchodok atď. v prípade bankrotu, úmrtia alebo zániku zamestnávateľa.

Prečítajte si viac o tom, čo robiť v prípade bankrotu na www.lifeindenmark.borger.dk: Platba v prípade bankrotu, ukončenia podnikania a reštrukturalizácie.

Zamestnávateľ vás nemôže prepustiť len preto, že ste členom konkrétnej profesijnej organizácie alebo nie ste jej členom, pretože je zaručená sloboda združovania sa v Dánsku. Zamestnávateľ tiež nemôže vyžadovať, aby ste sa stali členom určitej profesijnej organizácie.

Najbežnejší typ dôchodku v Dánsku je dôchodok súvisiaci s vekom a volá sa Štátny dôchodok (folkepension). Môžete získať tento dôchodok od veku medzi 65 a 68 rokov, v závislosti na tom, kedy ste sa narodili. Sú osobitné pravidlá pre príjem dôchodku, ak prichádzate z inej krajiny v rámci EÚ / EHP. Viac o týchto pravidlách si môžete prečítať na www.lifeindenmark.borger.dk.

Ak nie ste už schopný pracovať z dôvodu choroby alebo jej zhoršenia, môžete mať nárok na predčasný dôchodok, ale iba v prípade, že vaša schopnosť pracovať je trvalo narušená, a neexistujú žiadne ďalšie príležitosti pre vás k návratu na trh práce, napr. cez liečbu alebo rekvalifikácie.

3.11 Zastupovanie pracovníkov

Dánsky trh práce je vo veľkej miere priamo regulovaný samotnými účastníkmi pracovného trhu a nie legislatívou. Dánsky model znamená, že zamestnanci a zamestnávatelia dosiahnu dobrovoľné  dohody o mzdových a pracovných podmienkach.

Odborové organizácie zohrávajú dôležitú úlohu na dánskom trhu práce a sú veľmi dobre organizované, pretože sa v nich združuje väčšina pracovníkov. Približne 70% dánskych zamestnancov je členom odborovej organizácie hoci sa toto číslo v rámci povolaniach rôznia.

Zamestnanci a zamestnávatelia sa združujú podľa profesie/priemyslu do národných asociácií alebo organizácií. Ako zahraničný zamestnanec sa môžete stať členom dánskych organizácií.

Odborová organizácia vám poskytne pomoc v prípadoch týkajúcich sa mzdových alebo pracovných podmienok, napr. pri pracovných úrazoch, rehabilitácii atď.

Zmluvné strany sú zodpovedné za to, aby zabezpečili dodržiavanie podmienok uvedené v kolektívnej zmluve. Toto platí aj pre medzinárodné spoločnosti, ktoré podpísali kolektívnu zmluvu alebo sú zaviazaní aj členstvom v Dánskej asociácii zamestnávateľov. V kolektívnej zmluve je ukotvená klauzula, ktorá zakazuje štrajkovanie. Znamená to, že kým je kolektívna zmluva v platnosti nie sú povolené štrajky a pozastavenie činnosti prevádzky.

Niektoré odborové organizácie poskytujú svojim členom osobné poradenstvo a plánovanie kariéry alebo ponúkajú im ďalšie výhody vo forme zliav na benzín, zľavy v obchodných centrách a na poistnom. Každá odborová organizácia ponúka iné zľavy v rámci svojho sektoru.

Výber odborovej organizácie závisí od vášho vzdelania, pracovnej pozície rovnako ako aj od spoločnosti, v ktorej pracujete. Odborové organizácie sú prepojené na nezamestnanecké fondy, nemusíte byť členom obidvoch- aj odborovej organizácie aj nezamestnaneckého fondu (A-kasse), stačí ak budete členom jedného z nich.

Veľa pracovísk má svojich zástupcov odborovej organizácie, ktorí reprezentujú odborovú organizáciu a prezentujú záujmy zamestnanca voči manažmentu.

3.12 Pracovné spory – štrajky

Právo na štrajk je zakotvené v medzinárodných dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (ILO). Toto právo nebolo prijaté v dánskej legislatíve, ale je vytvorené prostredníctvom obyčajového práva a to podpísaním kolektívnej zmluvy so sprievodnou doložkou neštrajkovania. Môže však dôjsť ku štrajkom (a výlukám) porušením kolektívnej zmluvy po dobu platnosti zmluvy. Štrajky sú teda zákonné, pokiaľ nebolo možné obnoviť zmluvu, a v spoločnostiach, kde nie je žiadna kolektívna zmluva na pracovisku so zamestnancami.

Základným princípom v Dánsku je, že odbory majú právo na pokus o dosiahnutie kolektívnej zmluvy so zamestnávateľmi a združeniami zamestnávateľov.

Odborové organizácie môžu podporiť ich túžbu realizovať kolektívnu zmluvu pri začatí rôznych typov protestných akcií proti zamestnávateľovi. To platí aj vtedy, keď zahraničný zamestnávateľ vykonáva činnosť v Dánsku prostredníctvom vlastných zahraničných zamestnancov. Pravidlá týkajúce sa protestnej akcie nie sú stanovené v právnych predpisoch, ale sú založené na dlhodobej praxi dánskeho pracovného súdu. V Dánsku existuje rozsiahle právo začať protestné akcie a sekundárne protestné akcie (na podporu pokračujúceho sporu). Najdôležitejšou podmienkou ktorú musí spĺňať spor z legálneho hľadiska je, že sa odborová organizácia snaží vstúpiť do kolektívnej zmluvy v záležitostiach, ktoré patria pod odbornú oblasť odborovej organizácie. Podmienkou však nie je, aby boli zamestnanci spoločnosti členmi odborovej organizácie. Štrajky, blokády a sekundárne protestné akcie sú typy kolektívnych protestných konaní, ktoré môže iniciovať aj odborová organizácia.

Prípady týkajúce sa vyriešenia otázky, či je spor zákonný môžu byť prenesené na pracovný súd, kde rozhodnutie bude rýchlo vytvorené.

Tak profesijné organizácie ako aj zamestnávateľské organizácie majú tiež možnosť začať protestnú akciu rovnakým spôsobom ako odborové organizácie. Zamestnávatelia môžu zaviesť výluky a bojkot, ktoré zodpovedajú štrajkom a blokádam.

3.13 Odborná príprava

Pojem Odborné vzdelávanie a príprava sa týka praktických činností a kurzov zameraných na špecifické zamestnania a povolania, ktorého cieľom je pripraviť účastníkov na ich budúcu kariéru. Odborná príprava je základným prostriedkom na dosiahnutie uznania odbornej kvalifikácie a zvýšenie šancí pre získanie dobrého zamestnania.

Odborné vzdelávanie a príprava je neoddeliteľnou súčasťou politiky EÚ od samotného založenia Európskeho spoločenstva. Je tiež kľúčovým prvkom tzv. Lisabonskej stratégie EÚ, ktorej cieľom je transformovať Európu na najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu znalostnú spoločnosť na svete. V roku 2002 Európska rada opätovne potvrdila túto životne dôležitú úlohu a stanovila ďalší ambiciózny cieľ – dosiahnuť, aby sa európske vzdelávanie a odborná príprava do roku 2010 stali celosvetovo známe – presadzovaním viacerých iniciatív na svetovej úrovni, najmä posilnením spolupráce v oblasti odborného vzdelávania.

Iniciatívy EÚ na podporu spolupráce v oblasti odborného vzdelávania

Európska únia vo svojom úsilí o podporu prístupu založeného na spolupráci pri vývoji systémov odbornej prípravy v Európe využíva rôzne nástroje a implementuje širokú škálu programov a iniciatív.

Socrates

Sokrates obhajuje európsku spoluprácu vo všetkých oblastiach vzdelávania. Táto spolupráca má rôzne formy:
– mobilita (pohyb po Európe),
– organizovanie spoločných projektov,
– zriaďovanie európskych sietí (šírenie nápadov a osvedčených postupov) a –
– vykonávanie štúdií a porovnávacích analýz.V praxi Socrates ponúka ľuďom granty na štúdium, vyučovanie, stáž alebo absolvovanie školiaceho kurzu v inej krajine. Poskytuje podporu vzdelávacím zariadeniam pri organizovaní vzdelávacích projektov a výmene skúseností. Pomáha združeniam a mimovládnym organizáciám pri organizovaní aktivít týkajúcich sa vzdelávacích tém atď.

Leonardo da Vinci

Hlavným cieľom programu Leonardo da Vinci prijatého v roku 1994 je vykonávanie politiky EÚ v oblasti odbornej prípravy. Je to jeden z hlavných nástrojov na podporu nadnárodnej mobility v Európe a poskytuje financovanie verejným a súkromným organizáciám pôsobiacim v oblasti odbornej prípravy. Program Leonardo okrem iného podporuje aj stáže a výmenné projekty, študijné návštevy a nadnárodné siete.

Vzdelávanie dospelých a celoživotné vzdelávanie v Európe

Celoživotné vzdelávanie je proces, ktorý zahŕňa všetky formy vzdelávania – formálne, neformálne a neformálne – a ktorý trvá od predškolského obdobia až po odchod do dôchodku. Účelom je umožniť ľuďom rozvíjať a udržiavať si kľúčové zručnosti počas celého života, ako aj umožniť občanom voľný pohyb medzi pracovnými miestami, regiónmi a krajinami. Celoživotné vzdelávanie je tiež kľúčovým prvkom už spomínanej lisabonskej stratégie, pretože má zásadný význam pre sebarozvoj a zvyšovanie konkurencieschopnosti a zamestnateľnosti. EÚ prijala niekoľko nástrojov na podporu vzdelávania dospelých v Európe.

Európsky priestor celoživotného vzdelávania

Aby sa celoživotné vzdelávanie stalo skutočnosťou v Európe, Európska komisia si stanovila za cieľ vytvoriť európsky priestor celoživotného vzdelávania. V tejto súvislosti sa Komisia zameriava na identifikáciu potrieb študentov a trhu práce s cieľom sprístupniť vzdelávanie a následne vytvoriť partnerstvá medzi verejnou správou, poskytovateľmi vzdelávacích služieb a občianskou spoločnosťou.

Táto iniciatíva EÚ je založená na cieli poskytovať základné zručnosti – posilňovaním poradenských a informačných služieb na európskej úrovni a uznávaním všetkých foriem vzdelávania vrátane formálneho vzdelávania a informálneho a neformálneho vzdelávania.

Grundtvig

Grundtvig je jednou z akcií vzdelávacieho programu EÚ Sokrates a zameriava sa predovšetkým na zvyšovanie kvality odborného vzdelávania dospelých. Usiluje sa tiež podporovať výmeny a spoluprácu, ktoré občanom EÚ uľahčujú príležitosti a prístup k celoživotnému vzdelávaniu.

Organizácie EÚ propagujúce odborné vzdelávanie v Európe

S cieľom uľahčiť spoluprácu a výmenu v oblasti odborného vzdelávania zriadila EÚ špecializované orgány, ktoré pôsobia v oblasti odborného vzdelávania.

Európske stredisko pre odborné vzdelávanie (CEDEFOP) bolo založené v roku 1975 ako špecializovaná agentúra EÚ na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v Európe. So sídlom v Solúne v Grécku vykonáva výskum a analýzu odborného vzdelávania a rozširuje svoje odborné znalosti medzi rôznych európskych partnerov, ako sú súvisiace výskumné inštitúcie, univerzity alebo školiace zariadenia.

Európska nadácia pre odborné vzdelávanie bola založená v roku 1995 a úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jej poslaním je podporovať partnerské krajiny (z krajín mimo EÚ) pri modernizácii a rozvoji ich systémov odborného vzdelávania.

4 ŽIVOTNÉ PODMIENKY

4.1 Prehľad životných podmienok v Európe

Kvalita života – hlavná priorita agendy sociálnej politiky EÚ

Priaznivé životné podmienky závisia od viacerých faktorov ako je: kvalitná zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, možnosti ďalšieho vzdelávania, dobré dopravné podmienky, toto sú len niektoré z faktorov, ktoré ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov EU. Cieľom Európskej únie je zlepšiť kvalitu života vo všetkých členských štátoch, pričom berie do úvahy aj nové výzvy súčasnej Európy, sociálne znevýhodnené skupiny a starnúcu populáciu

Zamestnanosť v Európe

Zlepšenie pracovných príležitostí v Európe je pre Európsku komisiu kľúčovou prioritou. S cieľom riešiť problém nezamestnanosti a zvýšiť mobilitu medzi pracovnými miestami a regiónmi sa na úrovni EÚ vyvíja a realizuje široká škála iniciatív na podporu Európskej stratégie zamestnanosti. Patrí medzi ne Európska služba zamestnanosti (EURES) a budúci program PROGRESS (2007 – 2013). Ten nahradí všetky súčasné programy Spoločenstva a rozpočtové riadky v oblasti zamestnanosti, sociálnej inklúzie a ochrany, pracovných podmienok, rovnosť pohlaví a boj proti diskriminácii.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii

Zdravie je cennou hodnotou, ktorá ovplyvňuje každodenný život ľudí, a preto je dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Zdravé prostredie je rozhodujúce pre náš individuálny a profesionálny rozvoj a občania EÚ sú stále náročnejšími na zdravie a bezpečnosť pri práci a poskytovanie vysokokvalitných zdravotníckych služieb. Vyžadujú rýchly a ľahký prístup k lekárskemu ošetreniu pri cestách po Európskej únii. Cieľom politík EÚ v oblasti zdravia je reagovať na tieto potreby.Európska komisia vyvinula koordinovaný prístup k zdravotnej politike a zaviedla do praxe sériu iniciatív, ktoré dopĺňajú činnosť vnútroštátnych verejných orgánov. Spoločné akcie a ciele Únie sú súčasťou programov a stratégií EÚ v oblasti zdravia.

Cieľom súčasného programu EÚ v oblasti verejného zdravia je zlepšiť schopnosť EÚ reagovať na cezhraničné ohrozenia zdravia a zlepšiť informácie a poznatky o najnovšom vývoji v sektore verejného zdravia. V oblasti zdravia a ochrany spotrebiteľa bola navrhnutá nová stratégia, ktorá ďalej zdôrazňuje potrebu zlepšiť zdravotnú bezpečnosť občanov a šíriť poznatky o zdraví.

Vzdelávanie v EÚ

Vzdelávanie v Európe má hlboké korene a veľkú rozmanitosť. Už v roku 1976 sa ministri školstva rozhodli vytvoriť informačnú sieť na lepšie pochopenie vzdelávacích politík a systémov v tom čase v deväťčlennom Európskom spoločenstve. Odráža to zásadu, že osobitný charakter vzdelávacieho systému v ktoromkoľvek členskom štáte by sa mal plne rešpektovať, pričom by sa mala zlepšiť koordinovaná interakcia medzi systémami vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnania. Informačná sieť o vzdelávaní v Európe Eurydice bola oficiálne spustená v roku 1980.

V roku 1986 sa pozornosť venovala výmene informácií a výmene študentov pri začatí programu Erasmus, ktorý sa často uvádza ako jedna z najúspešnejších iniciatív EÚ.

Skúsenosti zozbierané po štvrťstoročie sa skonsolidovali a rozvinuli do programu Sokrates, ktorý pokrýva všetky oblasti vzdelávania všetkých vekových skupín a úrovní schopností.

S cieľom uľahčiť zavedenie európskych štúdií na univerzitách Komisia podporuje aj projekt Jean Monnet, ktorý ponúka počiatočné dotácie na zriadenie katedier Jean Monnet, stále kurzy, moduly európskeho práva, európskeho hospodárstva, politických štúdií o európskej výstavbe, a histórie európskej integrácie. Projekt tiež podporuje vytvorenie centier výnimočnosti Jean Monnet.

Doprava v EÚ

Doprava bola jednou z prvých spoločných politík vtedajšieho Európskeho spoločenstva. Od roku 1958, keď vstúpila do platnosti Rímska zmluva, sa dopravná politika EÚ zamerala na odstránenie hraničných prekážok medzi členskými štátmi, čím sa ľuďom, ako aj tovaru umožnil rýchly, efektívny a lacný pohyb.

Táto zásada úzko súvisí s ústredným cieľom EÚ, ktorým je dynamická ekonomika a súdržná spoločnosť. Odvetvie dopravy vytvára 10% bohatstva EÚ meraného hrubým domácim produktom (HDP), čo zodpovedá približne jednému biliónu eur ročne. Poskytuje tiež viac ako desať miliónov pracovných miest.

Schengenský priestor

Schengenský dohovor, ktorý nadobudol účinnosť od marca 1995, zrušil hraničné kontroly v oblasti signatárskych štátov a vytvoril jednotnú vonkajšiu hranicu, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel.V súčasnosti je k Schengenskej dohode v plnom rozsahu podpísaných trinásť členských štátov EÚ. Ide o Belgicko, Dánsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko a Švédsko. Dánsko podpísalo dohodu, môže sa však rozhodnúť, či bude uplatňovať nové rozhodnutie prijaté na základe dohody. Island, Nórsko a Švajčiarsko, ktoré nie sú členmi EÚ, tiež podpísali dohodu, Švajčiarsko však ešte neuplatňuje nariadenia.

Letecká preprava

Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave znamenalo nižšie cestovné a širší výber dopravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ tiež vytvorila súbor práv na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s cestujúcimi v leteckej doprave.

Práva cestujúcich v leteckej doprave

Ako cestujúci v leteckej doprave máte určité práva, pokiaľ ide o informácie o letoch a rezerváciách, poškodení batožiny, meškaniach a zrušení letu, odmietnutí nástupu do lietadla, odškodnení v prípade nehody alebo problémov s dovolenkou. Tieto práva sa vzťahujú na pravidelné a chartrové lety, vnútroštátne aj medzinárodné, z letiska EÚ alebo na letisko EÚ z letiska mimo EÚ, ak ich prevádzkuje letecká spoločnosť EÚ.

Železničná doprava

Európsky železničný dopravný systém sa vyznačuje mnohými prekážkami interoperability vnútroštátnych sietí. Rôzne šírky rozchodu, rôzne systémy na dodávku elektrického prúdu a veľké rozdiely v organizácii systémov riadenia železničnej dopravy spôsobujú značné oneskorenia na hraničných priechodoch, a preto zvyšujú náklady. Železničná doprava sa tak v posledných rokoch stala menej konkurencieschopnou ako napríklad cestná doprava.

S cieľom prekonať existujúce problémy prijalo Európske spoločenstvo v rámci svojej spoločnej dopravnej politiky právne predpisy, ktoré pripravia pôdu pre postupné vytvorenie integrovaného európskeho železničného priestoru, a to tak z právneho, ako aj technického hľadiska.

Obrovská finančná podpora sa týka transeurópskych projektov, ako sú železničné spojenia z Lyonu na poľské hranice s Ukrajinou, z Berlína do Palerma, z Paríža do Bratislavy a z Varšavy do Helsínk. Nové parížske vysokorýchlostné železničné spojenia sa rozvíjajú medzi Parížom, Bruselom, Kolínom a Amsterdamom a naprieč juhozápadnou Európou od Lisabonu po Bordeaux.

4.2 Politický, administratívny a právny systém

Ústava
Dánsky demokratický systém je založený na Ústave. Akýkoľvek dodatok k dánskej ústave si vyžaduje referendum. Ústava obsahuje základné pravidlá riadenia štátu a garantuje práva a slobody pre svojich občanov. Ústava chráni súkromné vlastníctvo, slobodu vierovyznania, právo na združovanie sa v organizáciách, právo na štrajkovanie, slobodu vyjadrovania sa, slobodu písania a ďalšie slobody. Sloboda prejavu v Dánsku znamená, že môžete publikovať svoje myšlienky a názory, hoci sa stále zodpovedáte súdom a legislatíve. Stíhať vás môžu v prípade, že by ste urážali česť druhých alebo ak by ste sa vyhrážali a ponižovali ľudí napr. na základe ich etnického pôvodu alebo viery.

Vláda
Dánsko je konštitučná monarchia. Zákonodarná moc je zverená spoločne kráľovnej a dánskemu parlamentu (Folketinget), zatiaľ čo výkonná moc je zverená panovníčke a súdna moc súdom. Výkonná moc kráľovnej je delegovaná na vládu, ktorá sa zodpovedá parlamentu. Legislatívu síce navrhuje a prijíma parlament, ale vždy sa vyžaduje podpis kráľovnej.

Grónsko a Faerské ostrovy sú autonómne oblasti a nie sú súčasťou EÚ. Grónsko získalo štatút autonómneho regiónu v roku 1979 a po voľbách v novembri roku 2008 mu bola udelená autonómiu 21 júna 2009. Faerské ostrovy získali autonómiu v roku 1948.

Dánsky parlament skúma a prijíma dánsku legislatívu. Parlament má 179 členov z rôznych politických strán, vrátane dvoch členov, ktorí zastupujú Faerské ostrovy a dvoch členov, ktorí zastupujú Grónsko. Poslanci sú volení na obdobie štyroch rokov. Premiér má však právo rozpustiť parlament a vyhlásiť predčasné voľby pred ukončením normálneho 4 ročného volebného obdobia.

V Dánsku je 98 municipalít. Okrem veľkých miest, má väčšina municipalitných samospráv 30 000 – 50 000 obyvateľov. Samosprávy majú nezávislé voľby a vyberanie daní, ktoré predstavujú polovicu verejných výdavkov. Samospráva zabezpečuje veľkú časť sociálneho zabezpečenia a služieb, rovnako ako primárnu zdravotnú starostlivosť. Ďalšie oblasti, za ktoré je samospráva zodpovedná sú: denná starostlivosť o deti, zariadenia pre postihnutých ľudí, služby a starostlivosť o starších, ošetrovanie v domácom prostredí, vyplácanie dôchodku a sociálna podpora.

Chod miestnych škôl tak základných ako aj väčšinu stredných škôl, spadá do kompetencie municipalít. Samosprávy sú zodpovedné za množstvo úloh v oblastiach životného prostredia, dopravy atď.

Krajina je rozdelená do 5 regiónov, ktoré sa zaoberajú zdravotnou starostlivosťou vrátane správy nemocníc, psychiatrických zariadení a zdravotného poistenia. Do správy sú zahrnutý aj všeobecní lekári a špecialisti. Regióny sú zodpovedné k množstvu úloh vzťahujúcich sa na životné prostredie a dopravu.

V právnej oblasti existujú v Dánsku 3 typy súdov: 24 okresných súdov (byret), dva vyššie súdy (landsret) a jeden najvyšší súd (højesteret). Všetkým právnikom je dovolené sa obracať na okresné súdy, ale na konanie pred vyššími inštanciami potrebujú špeciálne povolenie.

Je možné sa tiež odvolať na špeciálny trestný súd ak chcete mať otvorený kriminálny prípad. Dôvodom môže byť nová informácia k už uzatvorenému prípadu.

Parlamentný ombudsman (Folketingets Ombudsmand) má právomoc na kontrolovanie štátnych a samosprávnych orgánov a iných verejných úradov. Ombudsman rieši sťažnosti voči rozhodnutiam administratívnych úradov a preveruje konania. Ombudsman môže aj sám vstúpiť do prípadu a vyhlásiť všeobecnú vyšetrovanie spôsobu akým úrady riešia sťažnosti.

4.3 Príjmy a dane

Osoby, ktoré žijú v Dánsku, alebo osoby, ktoré tu pracovali dlhšie ako 6 mesiacov, musia platiť daň z príjmu štátu.

Dánsko má vysoké daňové zaťaženie rovnako ako ostatné škandinávske štáty, ktoré sa však na druhej strane prejavuje vo vysokej úrovni sociálneho zabezpečenia. Odvedené dane smerujú školám a škôlkam, opatrovateľským domom, na bezplatné vzdelanie, bezplatnú lekársku starostlivosť, pre nemocnice a podobné služby, ktoré sú v iných krajinách hradené prostredníctvom systémov sociálneho zabezpečenia.

Všetci daňovníci v Dánsku majú nárok na odpočítateľnú položku, ktorá predstavuje minimálnu sumu, z ktorej sa nezráža žiadna daň. Okrem toho, zamestnanci sú oprávnení na zamestnanecký odpočet, ktorý tiež nie je predmetom dane. V roku 2019 to bolo vo výške 10,10%.

Súčasné tarify a sadzby nájdete na www.skat.dk.

Dane sa môžu líšiť v závislosti od toho, koľko zarobíte a v ktorej obci žijete. Existuje však maximálna výška dane, ktorú musíte zaplatiť, ktorá bude v roku 2018 predstavovať 52,05% vášho osobného príjmu.Okrem toho platíte príspevok na trhu práce vo výške 8 percent pracovného príjmu vo forme miezd a ziskov zo samostatnej zárobkovej činnosti.Príspevky sociálneho zabezpečenia sú zahrnuté do vnútroštátnej dane z príjmu a nevyžadujú sa ako osobitná zražka.V Dánsku je 25% DPH (daň z pridanej hodnoty) na tovar a väčšinu služieb.Ak vlastníte svoj vlastný dom v Dánsku, budete musieť zaplatiť daň z nehnuteľnosti (daň z pôdy) a daň z ocenenia hehnuteľnosti. Daň z nehnuteľností je daň zo samotného pozemku a platí sa obci, v ktorej sa nachádza váš dom. Daň sa počíta na základe hodnoty nehnuteľnosti. Samosprávna obec určí skutočnú sadzbu a vyberie daň. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa dane z nehnuteľností, mali by ste sa obrátiť na Borgerservice (Citizen’s Services) v obci, v ktorej sa nachádza vaša nehnuteľnosť. Daň z ocenenia nehnuteľnosti je daň z hodnoty nehnuteľnosti určená ocenením majetku. Daň z ocenenia majetku sa rovná jednému percentu z hodnoty majetku do 3 040 000 DKK a 3% zostatku, ak hodnota prevyšuje túto hodnotu.

Pre výskumných pracovníkov a kľúčových zamestnancov prijatých zo zahraničia existuje osobitný daňový systém. Na základe viacerých podmienok majú tieto skupiny počas obdobia maximálne 84 mesiacov možnosť zaplatiť hrubú daň vo výške 32,84% ich mzdy (plat, ostatné prijaté platby v hotovosti, hodnota služobného automobilu, firemný telefón, zdravotné poistenie) bez akýchkoľvek odpočtov namiesto uplatňovania všeobecnej dane z príjmu. Týchto 84 mesiacov možno rozdeliť do niekoľkých období.Mzda v Dánsku závisí od toho, do ktorej kolektívnej zmluvy ste zahrnutý, alebo či máte individuálna zmluvu.V roku 2017 mal priemerný Dán ročný hrubý príjem 320 040 DKK. Po zaplatení dane, úrokových nákladov a vyživovacej povinnosti mal priemerný Dán disponibilný príjem 229 875 DKK. (Zdroj: Statistics Denmark).

Aby ste dostali mzdu v Dánsku, musíte sa ako daňovník zaregistrovať na úradoch a získať daňovú kartu. Viac informácií o daniach a poplatkoch a registrácií sa ako daňovníka si môžete prečítať na webe SKAT. Keď opustíte Dánsko, ubezpečíte sa, že ste informovali daňový úrad SKAT, aby ste sa mohli byť odhlásený ako daňovník a aby SKAT mohol vyrovnať všetky nevyrovnané pozdĺžnosti. Príslušné formuláre a pokyny nájdete na webovej stránke SKAT.

4.4 Životné náklady

Cenová hladina 43 % nad priemerom EÚ-27 znamená, že Dánsko má jedny z najvyšších spotrebiteľských cien v EÚ. Ešte vyššie ceny majú len Írsko a krajiny EZVO Island, Švajčiarsko a Nórsko. Najmä náklady na bývanie tvoria veľkú časť výdavkov rodiny. Najmä vo väčších mestách môže byť cena bývania poriadne vysoká.

Mzdy sú zároveň relatívne vysoké a dánsky systém sociálneho zabezpečenia vedie k tomu, že mnohé služby sú bezplatné; napríklad lekárska pomoc a vzdelávanie.

Typická dánska rodina (2 dospelí a deti) má výdavky, ktoré sa členia takto:

1. Bývanie, elektrika a kúrenie 38,8 % **
2. Potraviny, oblečenie atď. 17,1 % *
3. Doprava 15,7 %
4. Voľný čas, kultúra, reštaurácie a hotely 15,4%
5. Iná spotreba  13,0 %***

* Vrátane alkoholických nápojov
** Vrátane prenájmu, spotrebu vody , elektriny , kúrenie , plyn , nábytok , všeobecne zariadení pre domáce a údržbu
*** Vrátane výdavkov na vzdelanie, opatrovanie detí, na reštaurácie a hotely, ďalšie služby, poistenia

Zdroj: Danmarks Statistik, Forbrugsundersøgelsen 2021 (only in Danish)

4.5 Ubytovanie

Väčšina zahraničných pracovníkov si ubytovanie prenajíma, hlavne v prípade, že ostávajú v Dánsku len na kratšie obdobie. Podľa vašich financií a času, ktorý strávite v Dánsku, záleží, či sa vám oplatí kúpiť si nehnuteľnosť alebo prenajať časť nehnuteľnosti.

Ak si prenajímate nehnuteľnosť, prenajímateľ si zvykne požadovať depozit(zálohu) na 3 mesiace vopred. Depozit je prenajímateľova zábezpeka pre prípad nepredvídateľných nákladov. 

Odporúča sa, aby ste mali písomnú nájomnú zmluvu, keď súhlasíte s prenájmom. Písomná nájomná zmluva nie je vyžadovaná zákonom, ale slúži ako doklad o podmienkach, ktoré boli dohodnuté, pokiaľ existuje nesúlad medzi vami a vaším prenajímateľom. Ako minimum, nájomná zmluva by mala obsahovať informácie o depozite, nájomnom, platbách za kúrenie, vodu a elektrinu, pravidlách o držaní domácich zvierat, výpovednej lehote a o obmedzeniach počas doby nájmu.

Viac si môžete prečítať o prenájmoch nehnuteľností v rámci “Moving to another country” – “how to find somewhere to live”.

Ak si chcete kúpiť vlastnú alebo spoločne vlastniacu nehnuteľnosť v Dánsku, zvyčajne sa to vykonáva prostredníctvom realitných agentov. Spoločne vlastniaca nehnuteľnosť je špeciálny typ nehnuteľnosti, kde si môžete kúpiť podiel v združení spoločného bývania, a tým získať právo na nehnuteľnosť.

Realitní agenti zvyčajne majú komplexnú znalosť miestneho trhu s nehnuteľnosťami a navyše vám pomôžu nájsť vhodnú nehnuteľnosť, a môžu tiež ponúknuť radu o všetkých praktických opatreniach pri kúpe domu.

Taktiež sa odporúča kontaktovať právnika (conveyancer), ak uvažujete o kúpe domu. Postará sa o vaše záujmy ako kupujúceho a pomôže vám zabezpečiť, aby všetky právne detaily týkajúce sa kúpy boli na mieste. Nájdete ich na stránke dánskej asociácie www.danskeboligadvokater.dk.

Viac si môžete prečítať na www.workindenmark.dk, kde nájdete informácie o pobyte, hľadaní nehnuteľností atď.

4.6 Zdravotníctvo

Systém zdravotnej starostlivosti

Každý, kto prichádza žiť do Dánska, má bydlisko a je zapísaný v evidencii obyvateľov má nárok na dánske zdravotné poistenie.

Po zápise v evidencii obyvateľov v municipalite (obci), kde bývate, budete automaticky pokrytý systémom verejného zdravotného poistenia. Bude vám zaslané potvrdenie o zdravotnom poistení (žltá karta) a budete mať plný prístup k zdravotníckym službám, na ktoré sa vzťahuje toto poistenie.

Zdravotný preukaz poistenca musíte priniesť so sebou zakaždým, keď navštívite lekára, zubára, psychológa či terapeuta, alebo keď idete do lekárne, nemocnici alebo na iné podobné miesto.

Keď ste zapísaný v registri obyvateľov, očakáva sa, že si zvolite lekára. Váš praktický lekár je vaša prvá zastávka v dánskom systéme zdravotnej starostlivosti a bude pracovať na prevencii a liečbe zdravotných problémov, ktoré môžete mať, predpisovať lieky, a môže vás odkázať k špecialistovi alebo do nemocnice.

Ak ochoriete, mali by ste sa vždy snažiť kontaktovať svojho praktického lekára najprv kedykoľvek je to možné.

Ak ochoriete mimo ordinačných hodín lekára, môžete zavolať pohotovostnú lekársku službu. Prípadne vyhľadajte lekársku pomoc, ktorá nie je urgentná (iba v dánčine).

Ak ste zranený alebo ochoriete po ordinačných hodinách vášho lekára, môžete ísť na pohotovosť do miestnej nemocnice. Upozorňujeme, že v niektorých regiónoch je potrebné zatelefonovať dopredu, predtým ako prídete na pohotovosť. Viac informácií o tom, ako sa dostať do kontaktu pohotovostnej služby, nájdete na webovej stránke www.lifeindenmark.borger.dk.

Ak akútne potrebujete lekársku pomoc, napr. ak máte nehodu, musíte zavolať na tiesňovú linku 112, kde vám zdravotnícky personál pomôže, a ak je to nevyhnutné, pošle sanitku.

Ošetrenie vaším praktickým lekárom/pohotovostným lekárom, prijímacím alebo iným nemocničným oddelením je kryté systémom verejného zdravotného poistenia, takže nemusíte nič platiť za seba.

Platíte za svoje vlastné lieky na predpis, ale systém zdravotného poistenia ponúka náhradu v rôzných percentách z ceny, v závislosti na vašich ročných výdavkov na lieky.

Ošetrenie u zubného lekára, fyzioterapeuta alebo chiropraktika je čiastočne hradené zo zdravotného poistenia. Preto musíte zaplatiť proporcionálne za ošetrenia sami, a zdravotné poistenie ponúka náhrady, ktoré sa líšia v závislosti od druhu ošetrenia.

Je možné uzavrieť súkromné zdravotné poistenie, napríklad Sygeforsikring Danmark, ktoré ponúka ďalšie možnosti náhrad pre ošetrenie u zubného lekára, fyzioterapeuta, atď. Viac o Sygeforsikringen Danmark si prečítajte na www.sygeforsikring.dk.

4.7 Systém vzdelávania

Vzdelávacie systémy
Takmer všetky vzdelávania v Dánsku sú bezplatné a financované prostredníctvom daní.

Zahraniční pracovníci musia mať urobené ekvivalentné skúšky, ktoré im  poskytnú prístup k podobným štúdiám ako v ich domovských krajinách.

Všetky dánske vzdelania, od základnej školy na úroveň PhD, patria do spoločného európskeho kvalifikačného rámca (EQF). To umožňuje ľahko porovnávať úrovne vzdelania cez hranice EÚ.

Starostlivosť pre deti školského veku

Vzhľadom k tomu, že je normálne, že v Dánsku pracujú obaja rodičia, existuje ponuka širokej škály starostlivosti verejného sektora s veľmi nízkymi poplatkami pre užívateľov.

Starostlivosť verejného sektora je riadená samosprávnymi úradmi, a to zahŕňa veci, ako sú jasle, škôlky či obecné centrá dennej starostlivosti. Obráťte sa na samosprávny (obecný) úrad, ktorý zahŕňa miestne inštitúcie starostlivosti o deti.

Základné školy (EQF 1 + 2)

Deti, ktoré žijú v Dánsku, sú oprávnené získať desaťročné základné vzdelávanie.

K dispozícii je desať rokov povinnej školskej dochádzky pre všetky deti s bydliskom v Dánsku, počnúc od augusta v kalendárnom roku, keď dieťa dovŕši 6 rokov.

Približne 75% všetkých dánskych deti navštevujú základnú školu (folkeskole), ktorá ponúka bezplatné vzdelávanie. Základná škola poskytuje štátne základné vzdelávanie, a skladá sa z povinných tried 1-9 ročníka a dobrovoľného 10 ročníka. Folkeskole nie je v Dánsku povinná, a preto si môžete slobodne zvoliť, či vaše dieťa navštevuje folkeskole, súkromnú školu alebo absolvuje domácu školu.

Efterskole – Špecializované internátne školy (EQF 1 + 2)

Posledné roky základnej školy, 8, 9 alebo 10 ročník, môže byť ukončený na špecializovaných internátnych školách (efterskole), ktorá je rezidenčnou školou otvorenou všetkým mladým ľuďom vo veku od 14 do 18 rokov so zameraním na životnú filozofiu, verejné vzdelávanie a demokratické občianstvo. Deti si môžu vybrať, pretože existuje pestrý výber predmetov vrátane športu, hudby, umenia atď.

Stredoškolské vzdelanie (EQF 4)

Stredoškolské vzdelanie môžete okamžite začať po skončení 9 alebo 10 ročníka, a jeho cieľom je pripraviť mladých ľudí pre ďalšie vzdelávanie, napr. na univerzite.

Existujú štyri rôzne druhy stredoškolského vzdelania, ktoré poskytujú prístup k ďalšiemu vzdelávaniu: STX (všeobecná úroveň – tri roky), HF (vyššia prípravná úroveň – dva roky), HHX (obchodná úroveň – tri roky), HTX (technická úroveň – tri roky).

Vyučovacím jazykom v stredoškolskom vzdelávaní je všeobecne dánčina.

Stredoškolské vzdelanie je však tiež ponúkané v angličtine, nemčine a francúzštine, ako je medzinárodný program International Baccalaureate (IB).

Odborné vzdelanie (EQF 3 + 4 + 5)

Odborné vzdelanie môžete začať ihneď po skončení 9 alebo 10 ročníka. Je to praktická výučba a skladá sa tak zo školskej výučby na stredných odborných školách ako aj praxe vo firmách.

Odborné vzdelanie zahŕňa tradičné remeslá a veľké množstvo ďalších priemyselných odvetví, ako je obchod a služby, poľnohospodárstvo, a technológie.

Vyššie odborné vzdelanie (EQF 5)

Vyššie odborné vzdelanie je krátka forma vyššieho vzdelávania, ktorá má profesionálne zameranie a udeľuje príslušné zručností. Zvyčajne trvá približne dva roky.

Toto vzdelanie je zamerané na špecifické profesie a odbory v oblastiach techniky, zdravia, ekonómie, atď. a kombinuje praktickú výučbu s obdobím školského vyučovania.

Odborné bakalárske vzdelanie (EQF 6)

Odborné bakalárske vzdelávanie je odborne zamerané, kvalifikované a stredne dlhé vysokoškolské vzdelávanie. Toto vzdelávanie spája teóriu a prax a je najčastejšie zameraná na konkrétne povolanie alebo odbor, ako sú sociálni pracovníci pri starostlivosti o dieťa, učitelia, zdravotné sestry, atď.  Bakalársky kurz trvá tri alebo štyri roky, vrátane praxe.

Vysokoškolské vzdelanie (EQF 6 + 7)

Bakalárska a magisterská úroveň vzdelania je založená na výskume a  je ponúkaná na univerzitách, obchodných školách a podobných inštitúciách. Toto vzdelávanie je ponúkané v hlavných disciplínach prírodných vied, lekárskych vied, technických vied, humanitných vied, teológie a spoločenských vied. Bakalárska úroveň vzdelania trvá tri roky. Magisterská úroveň vzdelania je pokračovaním bakalárskej úrovne a zvyčajne trvá dva roky.

4.8 Kultúrny a spoločenský život

Voľno-časové aktivity Dánov zahŕňajú všetko od hudby, divadla, kina, umenia, múzeí a výstav k prednáškam, večerným kurzom, športovým a iným rôznym združeniam.

Združenia sú ústredným bodom tak pre sociálne ako aj kultúrne aktivity, a môžete si nájsť kluby pre rovnako zmýšľajúcich ľudí, bez ohľadu na vaše záujmy a koníčky.

Futbal je národný šport, kým hádzaná, plávanie, plachtenie, jazda na bicykli a orientačný beh sú tiež populárne. Športové združenia si môžete nájsť na www.dgi.dk (iba v dánčine).

Literatúra hrá veľmi dôležitú úlohu v dánskej kultúrnom živote. V posledných desaťročiach získali veľkú popularitu severské kriminálne detektívky. Vo väčšine miest sú knižnice, ktoré slúžia ako miestne kultúrne centrá. Požičať si knihu cez lokálnu knižnicu môžete na www.bibliotek.dk .

Dánska filmová a televízna produkcia získava medzinárodne uznanie a veľa dánov navštevuje kiná.

K dispozícii je rozsiahla sieť cyklotrás pokrývajúca celé Dánsko. Je bežné, že sa bicykluje najmä v mestách a počas dovoleniek na dánskom vidieku. Viac sa dozviete na www.cyklistforbundet.dk.

Dáni sú väčšinou neformálny a priateľský. Ľudia sa obracajú na seba pomocou krstných mien a používajú neosobné zámeno du (ty) ako formu oslovenia namiesto zdvorilej formy De (ktorá je do istej miery rovnocenná literárnemu ‘thou’ v angličtine a do značnej miery rovnocenná Sie v nemčine, vous in Francúzsky alebo španielsky).

Je prínosom ak viete po dánsky, aj keď mnohí Dáni hovoria a rozumejú viac ako jednému alebo viacerým cudzím jazykom.

Vo veľkých podnikoch, angličtina alebo iné dôležité jazyky sú samozrejme viac rozšírenejšie a všeobecne akceptované.

V dánskych spoločnostiach je všeobecná tendencia k relatívne nestabilným organizačným štruktúram. Na mnohých pracoviskách sa medzi kolegami často vyskytuje neformálny, nepriamy tón, a to často aj medzi zamestnancami a vedením. Ľudia používajú vzájomné krstné mená, ako aj neformálne zámená a formy oslovovania. Často si navzájom vymieňajú názory, perspektívy a pozitívne aj negatívne kritiky.

4.9 Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtia)

Tehotné ženy, ktoré majú trvalý pobyt v Dánsku, majú nárok na bezplatný pôrod v nemocnici, za pomoci lekárov a pôrodných asistentiek. Obyčajne pôrodná asistentka poskytuje oznámenia o narodení. Ak pôrodná asistentka nie je prítomná pri pôrode, rodičia podajú oznámenie o pôrode na farnosti, v ktorej má matka bydlisko. Existujú však osobitné pravidlá pre deti, ktoré sa narodili doma, ak matka žije v južnom Jutsku. Narodenie musí byť registrované v obci bez ohľadu na to, či bola pri pôrode pôrodná asistentka.

Po zaregistrovaní narodenia dieťa dostane osobné identifikačné číslo (číslo CPR). Dieťa musí mať krstné meno a priezvisko, ktoré musí byť oznámené do šiestich mesiacov od narodenia. Meno dieťaťa je možné elektronicky zaregistrovať na adrese www.borger.dk (iba v dánčine), bez ohľadu na to, či sa má meno uviesť pri krste, alebo či sa nemá krstiť. Ak je dieťa pokrstené v dánskej cirkvi alebo v ktorejkoľvek inej uznanej náboženskej skupine, kňaz spravidla ohlási meno, s výnimkou detí narodených v južnom Jutsku, kde je meno nahlásené obci, v ktorej je dieťa registrované po narodení. 

Krst je v Dánsku dobrovoľný. Dieťa automaticky získa dánsku štátnu príslušnosť pri narodení, ak je otec, matka alebo spolu-matka dánskej príslušnosti a dieťa sa narodí po 1. júli 2014 alebo neskôr. Ak sa dieťa narodí pred 1. júlom 2014, štátna príslušnosť závisí od platných právnych predpisov platných v čase, keď sa narodil. Okrem iného môže byť relevantné, ktorý rodič je dánskym štátnym príslušníkom, či boli rodičia manželia v čase narodenia dieťaťa a či sa dieťa narodilo v Dánsku alebo v zahraničí.

Manželstvo vyžaduje vyhlásenie manželstva, ktoré sa uskutoční digitálne na www.borger.dk (iba v dánčine). Upozorňujeme, že ak chcete vydať sobášny list, musíte splniť niekoľko podmienok. Zahraniční občania musia predložiť dodatočnú dokumentáciu pri podaní žiadosti o sobášny list. Viac informácií o pravidlách pre občanov EÚ nájdete na www.borger.dk. V Dánsku majú homosexuálne osoby právo uzavrieť manželstvo. Homosexuálne osoby majú rovnaké povinnosti a práva ako všetci ostatní občania v Dánsku.

4.10 Doprava

Vnútroštátna doprava

Verejná doprava je prevádzkovaná štátom, ktorý je zodpovedný za národnú železničnú sieť (DSB), a zo strany regiónov a municipalít, ktoré majú zodpovednosť za regionálnu a miestnu dopravu. V Kodani je miestna železničná sieť (S-tog) a metro. Nová trať bude pridaná do siete metra v roku 2019.

Existuje 71 000 kilometrov ciest v cestnej sieti, ktorá je predovšetkým v kompetencii municipalít.  Všetky cesty sú bez mýta. Od roku 1998 most (Storebæltsbroen) spájajúci ostrov Zéland a Fyn, hrá dominantnú úlohu v západo-východnom dopravnom koridore. Mýto musí byť zaplatené pred vstupom na  most. Z dôvodu dánskej geografie, s mnohými ostrovmi, existuje veľké množstvo trajektov spojujúcich menšie ostrovy.

Cyklistika je široko používaný spôsob dopravy v Dánsku ale je bežné, že sa bicykluje najmä vo veľkých mestách ako aj v menších mestách. K dispozícii je rozsiahla sieť cyklotrás pokrývajúca celé Dánsko.

Medzinárodná doprava

Dánsko má 5 medzinárodných letísk, z ktorých najväčšími sú letisko v blízkosti Kodane (Kastrup) a v Billunde v centrálnom Jutsku.

K dispozícii sú aj medzinárodné vlakové spoje medzi Dánskom a niektorými európskymi krajinami vrátane Švédska, Nemecka, Holandska, atď. Prečítajte si viac o medzinárodných železničných službách na portáli DSB.

5 SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE A POISTENIE

Vaše práva sociálneho zabezpečenia v Dánsku