Životné a pracovné podmienky vo Švajčiarsku
1. Hľadanie práce
1.1. Ako si nájsť prácu
1.2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania
2. Presťahovanie sa do inej krajiny
2.1. Pohyb tovarov a kapitálu
2.2. Hľadanie ubytovania
2.3. Hľadanie školy
2.4. Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)
2.5. Postupy registrácie a povolenie na pobyt
2.6. Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom
3.1. Prehľad pracovných podmienok v Európe
3.2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií
3.3. Druhy zamestnania
3.4. Pracovné zmluvy
3.5. Špeciálne kategórie
3.6. Samostatná zárobková činnosť
3.7. Platové podmienky
3.8. Pracovná doba
3.9. Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka, atď.)
3.10. Ukončenie pracovného pomeru
3.11. Zastupovanie pracovníkov
3.12. Pracovné spory – štrajky
3.13. Odborná príprava
4.1. Prehľad životných podmienok v Európe
4.2. Politický, administratívny a právny systém
4.3. Príjmy a dane
4.4. Životné náklady
4.5. Ubytovanie
4.6. Zdravotníctvo
4.7. Systém vzdelávania
4.8. Kultúrny a spoločenský život
4.9. Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtia)
4.10. Doprava
5. Sociálne zabezpečenie a poistenie
5.1. Sociálne zabezpečenie v Európe
5.2. Systém sociálneho zabezpečenia v tejto krajine
5.3. Poistenie v nezamestnanosti
5.4. Nemocenské poistenie
5.5. Rodinné a materské dávky
5.6. Dôchodky
5.7. E- formuláre
5.8. Preukaz zdravotného poistenia
6. Pravidlá voľného pohybu zamestnancov
Životné a pracovné podmienky vo Švajčiarsku
1. Hľadanie práce
1. 1. Ako si nájsť prácu
Ak si hľadáte prácu vo Švajčiarsku, predovšetkým by ste mali ešte pred odchodom navštíviť EURES poradcu vo vašej krajine. Ak už vo Švajčiarsku ste, môžete sa bezplatne zaregistrovať v miestnom regionálnom centre sprostredkovania zamestnania (RAV).
Voľné pracovné miesta sú často inzerované v špeciálnych prílohách hlavných švajčiarskych denníkov. Najznámejšie sú: „Emploi&Formation“ (Le Temps, Ženeva), „Dossier Emploi“ (24Heures, Lausanne), „Stellefant“ (Basler Zeitung), „Stellenmarkt“ (Bund a Berner Zeitung), „Stellen – Anzeiger“, „NZZ Executive“ (Neue Zürcher Zeitung) a „Alpha” (Tages – Anzeiger a Sonntags Zeitung, Zürich) a Corriere del Ticino (Ticino).
Väčšina týchto pracovných ponúk a mnohé iné sú inzerované na internete. Mnohé stránky napomáhajú pri hľadaní ponúk v určitom odvetví (napríklad zásobovanie, zdravotníctvo, informačné technológie, atď.). Takisto sa môžete zaregistrovať v mnohých súkromných sprostredkovateľských agentúrach. Hoci sú ich služby spoplatnené, tieto agentúry majú vynikajúce kontakty s podnikmi, ktoré ich často oslovujú v prípade náboru nových zamestnancov.
Súkromní sprostredkovatelia práce
Noviny on-line
Regionálne centrá sprostredkovania zamestnania
1. 2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania
Žiadosť o prijatie do pracovného pomeru vo Švajčiarsku zvyčajne obsahuje motivačný list, životopis (,ktorý môže obsahovať aj fotografiu) a kópie vašich diplomov a pracovných referencií. Váš motivačný list by mal vzbudiť záujem personalistu o detailnejšie preštudovanie žiadosti, ktorá by mala byť napísaná na počítači a rozsahom nie dlhšia ako jedna strana A4. Vždy uveďte dôvody, prečo sa zaujímate o prácu práve v tejto spoločnosti, ako aj zručnosti a skúsenosti, ktorými oplývate. Na záver navrhnite osobný pohovor.
Životopis by mal byť štruktúrovaný a nemal by presiahnuť dve na počítači napísané A4. Mal by obsahovať vaše celé meno, adresu, telefónne číslo, váš vek, národnosť, pracovné skúsenosti a detaily služobných školení. Takisto uveďte vaše všeobecné vzdelanie (školy, vysokoškolské vzdelanie, odborné školenia), znalosti jazykov, počítačové zručnosti, špecifické schopnosti a osobné záujmy (aktivity vo voľnom čase, spolky, atď.). Švajčiarski zamestnávatelia dávajú referenciám, diplomom a osvedčeniam veľkú váhu, preto by ste mali dôkladne opísať vývoj vašej kariéry (podľa možnosti bez prerušení) a uviesť, ktorý švajčiarsky titul alebo kvalifikácie zodpovedajú tým vašim. Viac o uznávaní vašich dokumentov zistíte kliknutím na tento odkaz.
Ďalší spôsob hľadania práce je kontaktovať zamestnávateľa s podrobnou žiadosťou o zamestnanie bez vedomia o voľnom pracovnom mieste. V tomto prípade vypracujte váš motivačný list špecificky pre tohto zamestnávateľa. Bežné alebo opakujúce sa listy sú často ignorované. Podrobné žiadosti by mali byť doložené len životopisom. Pracovné referencie a diplomy doložte len v prípade vyžiadania alebo si ich pripravte na pracovný pohovor.
2. Presťahovanie sa do inej krajiny
2. 1. Pohyb tovaru a kapitálu
Voľný pohyb tovaru a kapitálu na Európskom trhu je jedným z hlavných pilierov práva EÚ.
Ako funguje jednotný európsky trh?
Väčšina tovarov podlieha takzvanej zásade vzájomného uznania, to znamená, že produkty legálne vyprodukované v niektorom z členských štátov môžu byť voľne prevážané a predávané na území členských štátov EÚ.
Niektoré obchodné obmedzenia zotrvávajú v určitých citlivých oblastiach, ako sú stavebníctvo a farmaceutický priemysel. Ďalej, členské štáty môžu voľný pohyb tovaru vo svojom vnútornom trhu limitovať za určitých podmienok, vzťahujúcich sa na oblasti ako je zabezpečenie ochrany životného prostredia a zdravie obyvateľstva.
Občania EÚ si môžu slobodne kupovať tovar v ostatných členských štátoch pre svoju osobnú potrebu. Vo väčšine prípadov neexistujú obmedzenia, čo si daná osoba smie alebo nesmie kúpiť a vziať so sebou keď vycestuje do inej krajiny. Pri prekročení hraníc členských štátov nie sú zavedené žiadne dane na tovar, pretože hodnota po pridaní dane a spotrebnej dane je zahrnutá už v kúpnej cene. To znamená, že ostatné krajiny nemôžu vymáhať ďalšie zvláštne povinnosti.
Prirodzene, existujú niektoré obmedzenia pre špecifický tovar, ako sú tabak a alkohol. Webová stránka Komisie pre dane a colnú úniu poskytuje praktické informácie o pravidlách používania týchto výrobkov v členských štátoch EÚ. Špeciálne pravidlá sa uplatňujú taktiež pri kúpe motorového vozidla na osobné účely v niektorom z členských štátov, a jeho preprave do rodného alebo iného štátu EÚ.
Voľný pohyb kapitálu
Vďaka legislatíve EÚ, ľudia môžu slobodne riadiť a investovať svoje finančné prostriedky v ktoromkoľvek členskom štáte.
Nielen finančné trhy profitujú z voľného investovania a pohybu peňazí, ale každý občan EÚ má nejaký výnos.
S pár obmedzeniami, každý jednotlivec si môže otvoriť bankový účet, nakupovať akcie, vykonávať platby, investovať v ostatných krajinách EÚ. Navyše, európske spoločnosti môžu investovať, vlastniť, kupovať a riadiť investície a iné európske podniky.
Niektoré výnimky pre voľný pohyb kapitálu sa uplatňujú bez súhlasu členského štátu , najmä súvisiace s daňami, finančnou inšpekciou, verejným posudzovaním polície, praním špinavých peňazí a finančnými pokutami.
2. 2. Hľadanie ubytovania
Nájsť ubytovanie vo Švajčiarsku je najpravdepodobnejšie cez nasledujúce spôsoby: inzercia v miestnej alebo regionálnej tlači, na Internete ponúkajúca bývanie. Alebo kontaktovanie realitného makléra v regióne, v ktorom chcete žiť.
Tri hlavné spôsoby hľadania ubytovania vo Švajčiarsku sú cez inzeráty v miestnej a regionálnej tlači, na špecializovaných web stránkach ponúkajúcich ubytovanie a cez realitných agentov v regióne, v ktorom chcete žiť (agentúra Immostreet , agentúra Immoclick, agentúra Homegate, Register agentúr).
Vzhľadom na nedostatok ubytovania je vo Švajčiarsku niekedy zložité nejaké si nájsť, predovšetkým v mestách. Začnite preto s hľadaním čo najskôr. Takisto si treba uvedomiť, že nájmy vo Švajčiarsku sú v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami relatívne vysoké. Pre porovnanie, priemerná výška nájmu za trojizbový apartmán v roku 2012 bola 1162 švajčiarskych frankov (CHF), alebo približne 967 EUR. Výška nájmu na vidieku ja porovnateľne nižšia ako v mestách.
Keďže je dlhodobý prenájom finančne náročný, občania EÚ žijúci vo Švajčiarsku sa môžu rozhodnúť pre kúpu apartmánu alebo domu. Na získanie pôžičky je potrebné zložiť najmenej 20% z ceny z vlastných zdrojov. Obytné nehnuteľnosti na predaj je možné hľadať rovnakým spôsobom ako prenájom ubytovania (denná tlač, web stránky alebo realitní agenti).
Mali by ste si taktiež prečítať sekciu o ubytovaní, ktorá obsahuje praktické informácie o zmluvných podmienkach prenájmu a kúpy, nájomných dohodách, preddavkoch, atď.
Reality on-line - http://site.immostreet.ch/asp/base.asp?LAN_CODE=GER&SKIN=is , http://www.immoclick.ch/de/index//
Realitné kancelárie
2. 3. Hľadanie školy
Aby ste našli miesto pre vaše dieťa v škole, či je to materská škola, základná škola 1. alebo 2. stupňa, naše základné odporúčanie je kontaktovať miestne úrady, alebo požiadať priamo vedenie školy. V neposlednom rade by ste mali so sebou vziať, pokiaľ je to možné, povolenie k pobytu a zdravotné poistenie vášho dieťaťa. Ak dieťa nerozpráva jazykom príslušného kantónu, je vhodné ho zapísať do integračnej školy, aby si zlepšilo svoje jazykové schopnosti a mohlo nastúpiť do štandardnej triedy. (bližšie informácie nájdete na Švajčiarskej informačnej vzdelávacej platforme EDUCA).
Užitočné informácie o vzdelávaní vyššieho stupňa (vysoké školy a univerzity) sú dostupné na internetovom portáli Kongresu rektorov švajčiarskych univerzít (CRUS). Kritériá prijatia na štúdium vyššieho stupňa vo Švajčiarsku sú veľmi prísne a štúdium na univerzitách je vo všeobecnosti finančne veľmi nákladné. V niektorých prípadoch môžete požiadať o grant. Príslušné informácie možno získať od Federálnej komisie pre zahraničné štipendiá (+41 (0) 31 323 26 76).
Deti sa môžu taktiež zapísať do medzinárodnej alebo súkromnej školy. Pre informácie ohľadom medzinárodných škôl kontaktujte Veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Švajčiarsku. Informácie ohľadom súkromných škôl nájdete na internetovej stránke Federácie švajčiarskych súkromných škôl.
Kongres rektorov švajčiarskych univerzít
Zahraničné zastupiteľstvá vo Švajčiarsku
Švajčiarska federácia súkromných škôl
Švajčiarsky vzdelávací systém
2. 4. Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)
Funkčnosť myšlienky voľného pohybu ľudí je jedným zo základných pilierov Európskej únie. Predstavuje sériu praktických opatrení, ktoré občanom Európskej únie zabezpečujú slobodné a jednoduché cestovanie do akéhokoľvek členského štátu EÚ.
Prianím európskej únie je zjednodušiť presun svojich obyvateľov medzi členskými štátmi.
Cestovanie po Európe vlastným autom je teraz oveľa jednoduchšie. Európska komisia vytvorila spoločné smernice, ktoré riadia obojstranné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia auta a možnosť zaregistrovať svoje auto v hostiteľskej krajine.
Spolupráca v tejto sfére zahŕňa aj krajiny európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) – Nórsko, Island a Lichtenštajsko.
Vodičský preukaz v EU
V súčasnosti neexistuje oficiálny európsky vodičský preukaz, ale členské štáty EU predstavili vodičský preukaz podľa „Modelu spoločenstva“. Tento model spoločenstva zabezpečuje aby bol vodičský preukaz, vydaný iným štátom EÚ, uznaný aj v ostatných členských štátoch a štátoch EHP:
Je tu uplatnený princíp obojstranného uznávania. Vodičský preukaz je vydaný v súlade so zákonmi štátu, ale mal by obsahovať aj údaje, vyžadované Modelom spoločenstva ako napr. základné podmienky na jeho získanie.
Existujú aj dočasné osvedčenia na vedenie vozidla alebo licencie vydané v domovskom štáte, ale tieto nie sú platné v iných krajinách EÚ a EHP.
V prípade, že sa občan EÚ presťahuje do iného členského štátu, nevyžaduje sa od neho, aby si svoj vodičský preukaz zamenil až do trvania jeho platnosti. (Držiteľ vodičského oprávnenia je povinný skontrolovať si, či sa stretol so všetkými požiadavkami daného štátu na vedenie vozidiel) Niektoré členské štáty vyžadujú doplniť niektoré údaje do vodičského preukazu aby sa splnili určité administratívne požiadavky.
V prípade vypršania platnosti, straty, alebo krádeže vášho vodičského preukazu, vám ho môže členský štát v mieste vášho pobytu vydať na základe podmienok, aké v danom štáte platia. Občanom sa odporúča kontaktovať kompetentné úrady a požiadať o nový vodičský preukaz.
Zaregistrovanie vášho auta v hosťovskej krajine
Ak žijete v inom členskom štáte a na vašom aute tam jazdíte viac ako 6 mesiacov, ste povinný vaše auto zaregistrovať na miestnom úrade a hostiteľskej krajine zaplatiť registračnú daň. Ak sa zdržiavate v krajine so svojím autom menej ako 6 mesiacov, nie je potrebné auto registrovať a platiť žiadne poplatky. Vozidlo teda zostáva registrované v pôvodnej krajine predošlého pobytu.
Po pobyte dlhšom ako 6 mesiacov je potrebné vozidlo registrovať na úradoch a zaplatiť registračný poplatok hosťovskej krajine. Pri registrácii, vlastník vozidla bude musieť predložiť nasledujúce dokumenty: osvedčenie o zhode vozidla, papiere od poistenia, doklady o zaplatení DPH, list vlastníctva, doklad o schopnosti prevádzky vozidla a doklad o zaplatení dane z motorového vozidla.
V niektorých krajinách môžu byť vlastníci oslobodení od platenia dane pri registrácii vozidla, keď sa presťahujú z inej krajiny EÚ/EHP, ktorá požaduje rovnaké podmienky a termíny na registrovanie. Ešte pred presťahovaním je vhodné kontaktovať príslušné úrady.
Poistenie vozidla keď sa sťahujete do krajiny EÚ/EHP
Občania EÚ môžu svoje auto poistiť v ktoromkoľvek členskom štáte, pokiaľ má nimi vybraná poisťovacia spoločnosť od úradov hostiteľskej krajiny licenciu, potrebnú na dané poistné úkony. Spoločnosť, sídliaca v inom členskom štáte, môže ponúkať povinnú poistku občianskoprávnej zodpovednosti len v prípade, že spĺňa isté kritériá. Poistenie platí v celej Únii, nehľadiac na to, kde sa nehoda stane.
Je potrebné uistiť sa, či daná poisťovňa predáva poistenie platné aj v krajine do ktorej chcete vycestovať. Pri ukončení nového poistenia v inej krajine EU/EHP treba poznamenať, že poisťovacia spoločnosť nie je oprávnená , predchádzajúce škodové udalosti zvážiť.
Zdaňovanie pri kúpe auta
Daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) na motorové vozidlá sa platí v krajine, kde bolo auto zakúpené, hoci za určitých podmienok sa DPH platí v krajine určenia.
Komisia pre dane a colnú úniu poskytuje viac informácii na svojej webovej stránke.
2. 5. Postupy registrácie a povolenie na pobyt
Vy a vaša rodina môže vstúpiť na územie Švajčiarska a opustiť ho na základe preukázania platného preukazu totožnosti alebo pasu. Ak členovia vašej rodiny nie sú občania EÚ ani Švajčiarska a pre krajinu ich pôvodu sú zavedené víza, môžu byť od vás pri prekročení hraníc vyžadované zodpovedajúce vstupné dokumenty, v niektorých prípadoch dokonca váš výpis z registra trestov. V každom prípade je potrebné zaregistrovať sa do 14 dní od príchodu na miestnom úrade.
Vo Švajčiarsku máte právo ostať 3 mesiacov za účelom hľadania si práce. Ak hľadanie práce trvá dlhšie, komunálne alebo kantonálne orgány vám môžu vydať krátkodobé povolenie na pobyt (L EU / EFTA povolenie) na ďalšie tri mesiace. Po podpísaní pracovnej zmluvy môžete zostať v krajine a vykonávať zárobkovú činnosť. V súlade so všeobecnými princípmi voľného pohybu, právo na vstup a pobyt získavate na základe platnej pracovnej zmluvy, platných identifikačných dokladov a písomného prísľubu zamestnávateľa na prácu alebo na základe dokladu o samostatnej zárobkovej činnosti.
Na začatie výkonu zárobkovej činnosti je potrebné kantonálnemu zamestnaneckému úradu predložiť dokument pre vstup na územie Švajčiarska (pas alebo preukaz totožnosti) a písomné potvrdenie o pracovnom prísľube zamestnávateľa alebo doklad o zamestnaní. Ak je vaša pracovná zmluva uzavretá na dobu kratšiu ako jeden rok, bude vám vydané povolenie na pobyt typu L EU/EFTA, platné počas trvania pracovnej zmluvy. V ostatných prípadoch sa vydáva povolenie na pobyt typu B EU/EFTA, ktoré má platnosť 5 rokov. Povolenia na pobyt sú platné na celom území hostiteľského štátu (t.j. umožňujú geografickú mobilitu)
Informácie o voľnom pohybe osôb vo Švajčiarsku -www.bfm.admin.ch/bfm/de/home.html
IInformácie o povoleniach na pobyt
Informácie o pracovných povoleniach
2. 6. Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom
Opustiť domovskú krajinu a začať žiť a pracovať v cudzine nie je jednoduché rozhodnutie. Ak chcete emigrovať, nemôžete nič nechať na náhodu. Tu je niekoľko praktických rád, ktoré pomôžu v rozhodovaní a naplánovaní potrebných krokov.
Z nášho pohľadu sú pri sťahovaní sa do inej krajiny dvoma najdôležitejšími momentmi hľadanie práce a ubytovania. Vzhľadom na problémy, ktoré by mohli nastať s príchodom do cudzej krajiny bez práce či ubytovania, by ste si mali oboje zabezpečiť pred tým, než sa naozaj presťahujete do Švajčiarska. Z tohto dôvodu môže byť užitočné navštíviť krajinu vopred a zariadiť sa. Pozrite si osobitné sekcie o práci a ubytovaní, v ktorých nájdete praktické informácie užitočné pri vašom hľadaní.
Akonáhle si vo Švajčiarsku nájdete prácu a ubytovanie, musíte počítať s rôznymi formalitami, ako sťahovanie, colničná kontrola, oznámenie odchodu z krajiny alebo prevod finančných zdrojov. Pri samotnom sťahovaní by ste mali uprednostniť špecializované medzinárodné sťahovacie spoločnosti. Hoci vás vyjdú dosť draho (urobte si prieskum viacerých firiem), ušetria vám množstvo starostí. Niektoré z týchto spoločností za vás takisto vybavia colné formality. Ak sa rozhodnete presťahovať samostatne, ušetrite drahocenný čas tým, že vopred kontaktujete colnice, ktorými budete prechádzať.
Bližšie informácie o preprave dopravných prostriedkov, domácich zvierat a rastlín nájdete v osobitných sekciách. O sťahovaní by ste mali taktiež informovať vašu banku (tá vám poradí pri prevode finančných zdrojov). Takisto musíte kontaktovať aj rôzne úrady vo vašej krajine (dane, poistenie, evidencia obyvateľstva, atď.).
Po príchode do Švajčiarska je potrebné zaregistrovať sa do 14 dní po príchode (ale vždy skôr ako začnete pracovať) na miestnom úrade evidencie obyvateľstva. Tiež by ste sa mali po príchode kontaktovať s dodávateľmi vody, elektriny, plynu a pod. Na záver, máte jeden rok na výmenu vášho vodičského preukazu za švajčiarske vodičské oprávnenie. Urobiť tak môžete na Úrade cestnej premávky vo vašom kantóne (bližšie informácie v dole uvedených odkazoch).
Život a práca vo Švajčiarsku
Zoznam švajčiarskych komún
3. Pracovné podmienky
3. 1. Prehľad pracovných podmienok v Európe
Kvalita práce a zamestnania – dôležitá európska téma, so silným hospodárskym a humanitárnym dopadom
Dobré pracovné podmienky sú pre blahobyt európskych pracujúcich významným činiteľom. Prispievajú k dobrej fyzickej a psychickej rovnováhe každého Európana, a tým pádom aj k ekonomickému rozvoju Európskej únie.
Z ľudského hľadiska vysoká kvalita pracovného prostredia zlepšuje pracovnú a životnú spokojnosť každého pracujúceho Európana.
Z ekonomického hľadiska je kvalitné pracovné prostredie hybnou silou ekonomického rastu a základom konkurencieschopnosti Európskej únie. Vysoký stupeň spokojnosti s prácou je dôležitým faktorom na dosahovanie vysokej produktivity európskej ekonomiky.
Cieľom EÚ je zabezpečiť udržanie dlhodobo fungujúceho a príjemného pracovného prostredia. Prostredia, ktoré podporuje zdravie a prosperitu európskych pracujúcich a zároveň vytvára rovnováhu medzi prácou a voľným časom.
Zlepšovanie pracovných podmienok v Európe: dôležitý cieľ Európskej únie
Prioritou EÚ je zabezpečenie priaznivých pracovných podmienok pre občanov. Preto s národnými vládami spolupracuje na zabezpečení príjemného a bezpečného pracovného prostredia.
Členské štáty sú podporované prostredníctvom:
- výmeny skúseností a spoločnými krokmi
- zriadenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky, zabezpečenie a bezpečnosť na pracovisku v rámci celej Európskej únie
Kritériá kvality práce a zamestnanie
Keď hovoríme o udržaní priaznivých pracovných podmienkach, musíme si predovšetkým zadefinovať hlavné charakteristiky dobrého pracovného prostredia a tým pádom určiť kritériá pre kvalitu takýchto pracovných podmienok.
Európsky fond na zlepšenie životných a pracovných podmienok (Eurofund) v Dubline je agentúra EÚ, ktorá poskytuje informácie, rady a odbornosť ohľadom, ako už názov naznačuje, životných a pracovných podmienok.
Táto agentúra zriadila niekoľko zásadných kritérií pre kvalitu práce a zamestnania, akými sú:
- zdravie a duševná pohoda na pracovisku – veľmi podstatné kritérium, keďže dobrými pracovnými podmienkami sa dá predchádzať zdravotným problémom z pracoviska, znižuje sa riziko úrazu a zlepšuje organizácia práce
- vyváženie pracovného života a voľného času - občania by mali mať šancu nájsť medzi týmito dvoma oblasťami rovnováhu
- rozvíjanie zručností – kvalitná práca je taká, ktorá poskytuje priestor na tréning, zlepšovanie sa a kariérny rast
Práca agentúry Eurofund prispieva k plánovaniu a vytváraniu lepších životných a pracovných podmienok v Európe.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
Európska komisia v členských štátoch EÚ vytvorila široké spektrum aktivít, ktoré propagujú blahobytné pracovné prostredie.
Politika spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci sa zameriava na dlhodobé zlepšovanie duševnej pohody zamestnancov v rámci Európskej únie. Táto politika zahŕňa fyzické, morálne a sociálne dimenzie pracovných podmienok. Takisto berie do úvahy aj nové výzvy, ktoré prináša rozširovanie Únie o štáty zo Strednej a Východnej Európy . Predstavenie politiky štandardov zdravia a bezpečnosti na pracovisku v týchto krajinách veľmi prospelo k zlepšeniu situácie pracujúcich.
Zlepšovanie pracovných podmienok určením spoločných minimálnych požiadaviek pre všetky štáty EÚ
Zlepšovanie životných a pracovných sa v členských štátoch EÚ výrazne odvíja od stanovených spoločných pracovných noriem. Pracovné práva a regulácie EÚ určujú zoznam minimálnych požiadaviek pre udržateľné pracovné prostredie, ktoré sa aplikujú na všetky členské štáty. Zlepšenie týchto štandardov posilnilo práva pracujúcich a je jedným z hlavných úspechov európskej sociálnej politiky.
.
3. 2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií
Transparentnosť a vzájomné uznávanie diplomov ako kľúčový prvok voľného pohybu pracovníkov
Možnosť uznania vašej kvalifikácie a kompetencií môže vo vašom rozhodovaní sa, či sa zamestnať v inom štáte EÚ, zohrať rozhodujúcu úlohu. V EÚ preto musí existovať systém, ktorý bude zaručovať obojstranné uznanie odborných kompetencií v rôznych členských štátoch. Jedine takýto systém zabráni prekážkam v mobilite zamestnancov v rámci EÚ, spojeným s neuznaním odbornej kvalifikácie.
Základné princípy uznávania odbornej kvalifikácie v EÚ
Jedným zo základných princípov EÚ je, že každý jej občan má mať možnosť voľne vykonávať svoju profesiu v akomkoľvek členskom štáte. Tento princíp sa žiaľ nedá uplatniť všade, pretože niektoré profesie môžu byť obmedzované národnými reštrikciami hostiteľských štátov.
Na prekonanie týchto prekážok EÚ vytvorila systém uznávania odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému sa profesie rozdeľujú na regulované (na ktorých výkon je zo zákona potrebná istá odbornosť) a zákonom hostiteľského členského štátu neregulované profesie.
Kroky k dosiahnutiu transparentnosti kvalifikácií v Európe
Európska únia podnikla dôležité kroky smerujúce k dosiahnutiu transparentnosti kvalifikácií v Európe:
- Zvýšená spolupráca v rámci pracovných školení a kurzov, so zámerom skombinovať všetky nástroje na transparentnosť certifikátov a diplomov do jedného jednoduchého nástroja. Sem patria napríklad Európsky životopis alebo kurzy Europass
- Rozvoj konkrétnych opatrení v oblasti uznávania a kvality pracovných školení a kurzov.
Prekonávanie rozdielov v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy v krajinách EÚ
Systémy vzdelávania a školení sa medzi členskými štátmi EÚ stále výrazne líšia. Posledné rozšírenie EÚ o ďalšie krajiny s rozdielnymi systémami túto diverzitu ešte zvýraznilo. Z tohto dôvodu je dôležité, aby sa určili spoločné pravidlá pre garanciu uznania kompetencií.
Rada Európy na prekonanie rozdielov medzi národnými kvalifikačnými štandardami, vo výučbových metódach, či štruktúrach školení predstavila sériu nástrojov, ktoré majú zabezpečiť zlepšenie v rámci transparentnosti a uznávania kvalifikácií či už v rámci vzdelania alebo práce.
1. Systém Európskych kvalifikácií (EQF) - Systém Európskych kvalifikácií je v procese uznávania odborných kompetencií hlavnou prioritou Rady Európy . Jeho zásadným cieľom je vytvorenie prepojení medzi rozdielnymi národnými kvalifikačnými systémami a zabezpečenie hladkého prenosu a uznania diplomov. Krajiny budú môcť spájať svoje kvalifikačné systémy a od roku 2012 všetky nové kvalifikácie môžu zverejňovať údaje v systéme.
2. Národné informačné centrá pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARICs) - V roku 1984 bola na podnet Európskej komisie vytvorená sieť Národných informačných centier pre uznávanie dokladov o vzdelaní. NARICs poskytujú informácie ohľadom uznávania štúdií, ktoré prebehli v zahraničí. Tieto informačné centrá sa nachádzajú v každom členskom štáte Európskej únie, tak isto aj v štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru a v procese uznávania kvalifikácii v rámci Európy zohrávajú rozhodujúcu úlohu.
3. Európsky systém prenosu kreditov (ECTS) - Snahou Európskeho systému prenosu kreditov je uľahčiť uznávanie štúdia medzi členskými krajinami. Od jeho vzniku, v roku 1989, skúma a opisuje študijné plány a zadeľuje k nim kredity. Je kľúčovým doplnkom k vychvaľovanému programu akademickej mobility ERASMUS.
4. Europass - Europass je nástroj na zabezpečenie prehľadnosti odborných zručností. Skladá sa z 5 štandardizovaných dokumentov:
- CV (Europass životopis),
- jazykový pas Europass,
- Europass doplnok k osvedčeniu
- Europass doplnok k diplomu a
- Europass mobilita
Systém Europass umožňuje jasné a jednoduché pochopenie zručností a kvalifikácií kdekoľvek v Európe. Centrá Europass, fungujúce v každom štáte Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru, boli zriadené ako hlavné miesta, kde môžu obyvatelia o systéme Europass nájsť potrebné informácie
Databáza Európskej komisie pre regulované profesie zahŕňa vyhľadávač profesií v štátoch EÚ a EHP, kontaktné body a informácie o kompetentných úradoch.
Vzdelávanie a odborná príprava
Uznanie odbornej kvalifikácie
Europass
Federálny úrad odborného vzdelávania a technológie vo Švajčiarsku
3. 3. Druhy zamestnania
Zákonom stanovený minimálny vek na prácu je vo Švajčiarsku 15 rokov. V niektorých výnimočných prípadoch (kuriérske služby, ľahká práca, kultúrne, umelecké a športové akcie alebo reklama) môžu byť mladí ľudia zamestnaní vo veku od 13 rokov.
Vo Švajčiarsku existujú rôzne typy pracovných zmlúv. Prvými sú individuálne pracovné zmluvy, v ktorých sa zamestnanec zaviaže pracovať pre zamestnávateľa za mzdu. Tieto zahŕňajú určité práva a povinnosti: zamestnanec musí vykonávať príslušnú prácu, kým zamestnávateľ musí zamestnancovi platiť plat a príspevky na sociálne zabezpečenie, poskytnúť mu platenú dovolenku, atď.
Ďalšou bežnou formou pracovnej zmluvy je kolektívna zamestnanecká dohoda. Založená je na rokovaní medzi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi, zahŕňa opatrenia pri uzavretí a ukončení a obsah individuálnych pracovných zmlúv, práva a povinnosti zmluvných strán a ako môže byť samotná dohoda aplikovaná a dodržiavaná. Navyše, splnomocnené strany môžu pre isté typy zamestnania spísať štandardnú zamestnaneckú zmluvu. Práca na čiastočný úväzok a práca na doma (teleworking) môžu byť vykonávané na všetky tri typy zmlúv.
Bližšie informácie o samostatnej zárobkovej činnosti a práci au-pair nájdete v príslušných sekciách.
3. 4. Pracovné zmluvy
Švajčiarske právo nestanovuje špecifickú formu pracovných zmlúv. Vo všeobecnosti je možná dokonca aj ústna dohoda, ale odporúča sa písomná pracovná zmluva. Kolektívna zamestnanecká dohoda môže stanovovať potrebu písomnej zmluvy. Pre určité typy zmlúv (napr. učňovské zmluvy alebo agentúrou dohodnuté dočasné pracovné zmluvy) je písomná dohoda zákonom stanovená podmienka.
V prípade uzavretia pracovnej zmluvy na dobu neurčitú, alebo na viac ako jeden mesiac, je zamestnávateľ povinný v priebehu jedného mesiaca od začiatku pracovného vzťahu zamestnanca v písomnej podobe informovať o hlavných zmluvných podmienkach (mená zmluvných strán, dátum začiatku pracovného pomeru, pozícia zamestnanca, plat a ostatné bonusy, týždenný pracovný čas). Táto povinnosť je obzvlášť dôležitá, ak pracovná zmluva neexistuje v písomnej podobe.
Pracovná zmluva musí presne uvádzať aspoň mená zamestnávateľa a zamestnanca, dátum začiatku zmluvy, vykonávanú funkciu a platové ohodnotenie za jej výkon.
Ďalšie dôležité zmluvné ustanovenia sú skúšobná doba, ktorá nesmie presiahnuť obdobie troch mesiacov a výpovedná lehota (bližšie informácie v sekcii o ukončení pracovného vzťahu). Navyše, pracovná zmluva nesmie stanovovať nemorálne alebo nelegálne úlohy.
Ako pri každej zmluve, základné podmienky obsiahnuté v pracovnej zmluve môžu byť pozmenená jedine so súhlasom oboch strán. Ak sa zamestnávateľ rozhodne zmeniť základnú časť pracovnej zmluvy (napr. chce zamestnancovi znížiť plat), zamestnancovi musí byť predložený pozmeňovací návrh, a daná dostatočná doba na zváženie. Ak sa zamestnanec v stanovenom období neohradí, považuje sa to za jeho súhlas so zmenou v pracovnej zmluve.
Zamestnávateľské organizácie
Odborové organizácie
Možnosti zmluvných vzťahov
Informácie k pracovným zmluvám
3. 5. Špeciálne kategórie
Ako je uvedené v sekcii o druhoch zamestnania, zákonom stanovený minimálny vek pre prácu je 15 rokov. Pracovný čas mladých ľudí musí byť prispôsobený ich veku, nedostatku skúseností a školským povinnostiam. Preto teda nemajú zvyčajne povolené pracovať v noci alebo v nedeľu.
Osoby so zdravotným postihnutím sú na pracovnom trhu naďalej často diskriminované. Na riešenie tejto problematiky Švajčiarsko prijalo zákon o právach handicapovaných osôb, ktoré na rôznych úrovniach napomáha ich integrácii na trh práce (úprava pracovísk, finančná pomoc pri integrácii, a pod.). Základný typ poistenia, braný do úvahy pri integrácií zdravotne postihnutých na trh práce, je schéma invalidného poistenia. Nastolené opatrenia napomáhajú zamestnancom (odborná pomoc, pracovná rehabilitácia, denné príspevky, cestovné náklady, a pod.) a aj zamestnávateľom (pomoc s nákladmi pri vytváraní prístupných pracovísk, stavebných prác, a pod.). Takisto sa môžu týkať aj systému úrazového poistenia. Navyše, vo Švajčiarsku fungujú súkromné organizácie, ktoré sa špecificky venujú pracovnej rehabilitácii zdravotne postihnutých (bližšie informácie v dole uvedených odkazoch).
Informácie o ochrane v tehotenstve môžete nájsť v dole uvedených odkazoch:
Dôležité kontaktné body pre hendikepovaných
Materstvo - ochrana žien pri práci
3. 6. Samostatná zárobková činnosť
Ak chcete vo Švajčiarsku fungovať ako samostatná zárobkovo činná osoba, máte na začatie podnikania rovnaký nárok ako zamestnaný občan. Samozrejme, podnikáte tak na vlastnú zodpovednosť a riziko. Takýmto osobám sa udeľuje povolenie na pobyt na 5 rokov (povolenie B EC/EFTA) bez obmedzenia geografickej a pracovnej mobility.
Po príchode do Švajčiarska musíte počas prvých šiestich mesiacov preukázať, že sa v tejto krajine zamýšľate za účelom práce usadiť. Do konca tejto lehoty musíte predložiť dôkaz o samostatnej zárobkovej činnosti. Pre tento účel je potrebné predložiť nasledovné dokumenty: dôkaz o členstve v dôchodkovej alebo pozostalostnej poistnej schéme (AHV/AVS) alebo Suva (národný systém úrazového poistenia), dôkaz o mieste podnikania Vo Švajčiarsku (napr. nájomná zmluva či faktúra za nájom za obchodné priestory), dôkaz o založení podnikania (napr. vstup do obchodného registra), preukázanie dostatočného a pravidelného príjmu, ako aj súvahu. Ak je dokumentácia kompletná, nemali by ste mať problém dostať povolenie na pobyt na päť rokov.
Pri prekročení ročného obratu 100 000 švajčiarskych frankov máte povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty, ktorá predstavuje 8%. Ako samostatná zárobkovo činná osoba ste takisto zodpovedný za zabezpečenie svojho sociálneho poistenia (starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie pri strate príjmov a zdravotné poistenie). Pomoc pri zakladaní podnikania ako samostatná zárobkovo činná osoba vo Švajčiarsku vám môže poskytnúť niekoľko organizácií. Viac informácií nájdete v dole uvedených odkazoch.
nformácie o jednotlivých typoch poistenia
Poradca pre sociálne zabezpečenie
Informácie o podnikaní, založení spoločnosti
3. 7. Platové podmienky
V súčasnosti vo Švajčiarsku neexistuje zákonom stanovená minimálna mzda. Záväzné platové podmienky a výhody sú zahrnuté jedine v niektorých kolektívnych zamestnaneckých dohodách. Celková úroveň platov vo Švajčiarsku je zato v priemere vyššia ako v ktorejkoľvek inej európskej krajine. Napríklad, priemerný hrubý plat na národnej úrovni bol v roku 2012 vo výške 6 000 CHF za mesiac. Priemery sa však výrazne odlišujú v závislosti od odvetvia. Pre účely určenia úrovne platov podľa veku a kvalifikácie v siedmych hlavných regiónoch krajiny a vo viac ako 40 odvetviach hospodárstva môžete použiť mzdovú kalkulačku Švajčiarskej federácie odborových zväzov (SGB/USS).
Mzdy a platy vo Švajčiarsku sú v súčasnej dobe stále stanovené na základe odpracovaných rokov. Avšak, zamestnávatelia vo verejnom aj súkromnom sektore sa čím ďalej, tým viac prispôsobujú systému platov odvodených od výkonu. Platy žien sú vo všeobecnosti nižšie ako platy mužov bez ohľadu na kvalifikáciu. Na eliminovaní týchto rozdielov politici a sociálni partneri vytrvalo pracujú.
Príspevky na sociálne zabezpečenie, automaticky zrážané a platené zamestnávateľmi, sú vo Švajčiarsku vo všeobecnosti nižšie ako vo väčšine európskych krajín. Čistý plat (po odpočítaní príspevkov do systému sociálneho zabezpečenia z hrubého platu, strhnutých pre zamestnanecké dôchodkové poistenie, príspevok v nezamestnanosti, poistenie, atď.) je teda vo Švajčiarsku vyšší ako v ktoromkoľvek inom európskom štáte, i keď celkové náklady na život v tejto krajine sú v porovnaní s ostatnou Európou takisto vyššie. Zrážky na sociálne zabezpečenie z platu predstavujú zhruba 15% hrubej mzdy. Daň z príjmu sa vypočítava na základe čistého platu, sa tiež pohybuje okolo 15%.
Švajčiarski štátni príslušníci platia dane na konci roka, zatiaľ čo zahraničným zamestnancom, ktorí nie sú držiteľmi C povolenia, sa dane odpočítajú každý mesiac zo svojho zárobku (platíš, koľko zarobíš). Ich zamestnávatelia platia odpočítane sumy daňovému úradu. Daňové sadzby medzi kantónmi kolíšu.
Mzdová kalkulačka
Ceny a zárobky v roku 2006
3. 8. Pracovná doba
Švajčiarske právo pracovníkom v priemysle, zamestnancom v kanceláriách, technickým a iným zamestnancom, medzi ktorých patria aj predajcovia vo väčšine maloobchodov, stanovuje maximálny týždenný pracovný čas na 45 hodín. Limit pre všetkých ostatných pracovníkov je 50 hodín za týždeň. V roku 2011 bol priemerný týždenný pracovný čas vo švajčiarskych podnikoch 41,7 hodín (zdroj: Federálny štatistický úrad).
Organizácia pracovného času je spravidla povinnosťou zamestnávateľa, ktorý však musí dodržiavať príslušné zákonné podmienky (čas na oddych, prestávky, štátne sviatky, voľno cez víkendy, zákaz pracovať v noci a v nedeľu, a pod.), pričom musí pracovný poriadok konzultovať so zamestnancami a prispôsobiť ho čo najviac ich individuálnym potrebám. Pre viac informácií je najlepšie konzultovať to s vaším zamestnávateľom alebo priamo s príslušným orgánom.
Nadčasy, ktoré prevyšujú dohodnutý pracovný čas, ale nepresiahnu zákonom daný maximálny pracovný čas, musia byť vo všeobecnosti vyplatené s 25%-ným bonusom, alebo ak zamestnanec súhlasí, kompenzované náhradným voľnom. Zmluvné strany sa však v písomnej pracovnej zmluve môžu dohodnúť na vlastných podmienkach. Nadčasy, prekračujúce maximálny týždenný pracovný čas 45 alebo 50 hodín, sú riadené ustanoveniami Zákonníka práce. Musia byť zaplatené s
25%-ným bonusom, alebo ak zamestnanec súhlasí, kompenzované dovolenkou.
Pri dočasnej práci vykonávanej v noci, v nedeľu alebo počas štátneho sviatku je nárok vzniká zamestnancovi nárok na špeciálne ohodnotenie. Za pravidelnú prácu v noci Zákonník práce zaisťuje 10%-né vynahradenie voľného času pre všetkých zamestnancov. Pokiaľ osoba zamestnanie neukončí, náhrada nemôže byť finančného charakteru.
3. 9. Dovolenka (ročná, materská, atď.)
Minimálna dovolenka pre zamestnancov a absolventov do 20 rokov je zo zákona štyri týždne a pre zamestnancov a absolventov nad 20 rokov päť týždňov. Toto minimum môže byť zvýšené zmluvnou dohodou. Kolektívne zamestnanecké dohody často ukotvujú nárok na dlhšiu dovolenku, hlavne pre zamestnancov s určitým počtom odpracovaných rokov alebo istého veku.
Výška voľna môže byť redukovaná, ak zamestnanec z dôvodu dlhodobej pracovnej neschopnosti, predĺženého neplateného voľna a pod. dlhodobo nepracuje. Dovolenka je vo všeobecnosti určená pre aktuálny kalendárny rok , v ktorom musí byť vyčerpaná minimálne na dva nepretržité týždne. Počas dovolenky zamestnanec poberá plat v jeho plnej výške. Ak pracovný vzťah stále trvá, dovolenka nemôže byť nahradzovaná finančnou kompenzáciou alebo inak preplácaná.
Jediným federálnym sviatkom je Národný deň Švajčiarska (1. august). Všetky kantóny však za štátne sviatky uznali aj: Nový rok (1. január), Deň Nanebovstúpenia Pána a Štedrý deň (25. december). Ostatné sviatky (Veľká noc, Svätodušná nedeľa, Slávnosť tela a krvi Pána, a pod.) sú kantonálne, teda každý kantón o ich uznaní rozhoduje samostatne. Prehľad sviatkov v jednotlivých kantónoch Švajčiarska podľa kantónov nájdete kliknutím na tento odkaz.
Práceneschopnosť z dôvodu choroby: väčšina zamestnávateľov vyžaduje pri absencii z dôvodu choroby, dlhšej ako tri súvislé dni, lekársky doklad. Zákon zamestnávateľom prikazuje do určitého obdobia pokračovať vo vyplácaní mzdy zamestnancovi, neschopného práce z dôvodu choroby. Navyše, všetky zárobkovo činné matky majú právo na materskú dovolenku na obdobie 98 dní od narodenia dieťaťa. Počas ich absencie poberajú 80% z platu v podobe denných dávok, avšak maximálne 196 CHF za deň (2013). V prípade, že kantonálne nariadenia, zamestnanecké regule či kolektívne zamestnanecké dohody garantujú priaznivejšie príspevky, vždy sa uplatňujú práve tie. Viac informácií nájdete na tomto odkaze.
Vo Švajčiarsku existujú mnohé typy dovoleniek, ukotvené v zákonoch či kolektívnych zamestnaneckých dohodách. Jedná sa aj o dovolenku pre mladých, ktorá za rok poskytuje päť dní dovolenky navyše pre zamestnancov a absolventov do 30 rokov, ktorí vykonávajú dobrovoľnícku prácu s mladými ľuďmi. Zamestnávatelia musia zamestnancom takisto umožniť všetky štandardné druhy absencií, ako napríklad pri svadbe, narodení dieťaťa, smrti blízkeho príbuzného alebo sťahovaní.
3. 10. Ukončenie pracovného pomeru
Pracovné zmluvy na dobu určitú, uzavreté na dobu dohodnutú oboma stranami (zamestnávateľ a zamestnanec) sa končia v posledný deň dohodnutého obdobia bez potreby podania výpovede. Ak je zmluva po skončení dohodnutej doby obnovená tichým súhlasom, stane sa z nej časovo neohraničená zmluva. Pracovné zmluvy na dobu neurčitú tohto druhu môžu byť ukončené ktoroukoľvek stranou za predpokladu, že sa dodrží stanovená výpovedná doba. Ak to vyžaduje druhá strana, musí strana, ktorá zmluvu vypovedá, uviesť dôvod tohto rozhodnutia písomne. Navyše, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú, môžu pracovnú zmluvu kedykoľvek rozviazať. V tomto prípade sa pracovná zmluva považuje za ukončenú po vzájomnej dohode (rušiacou zmluvou).
Počas skúšobnej doby môže zmluvný vzťah po sedem dňovej výpovednej dobe ukončiť ktorákoľvek strana. Výnimky sú možné ak sú dohodnuté v písomnej dohode, štandardnej zmluve alebo kolektívnej zamestnaneckej dohode, ale skúšobná doba nesmie presiahnuť obdobie troch mesiacov. Po skúšobnej dobe môže byť pracovná zmluva ukončená s účinnosťou ku koncu ktoréhokoľvek mesiaca, podmienkou je jednomesačná výpovedná lehota v prvom roku služby, dvojmesačná výpovedná lehota v druhom až deviatom roku služby a trojmesačná výpovedná lehota pre viac ako 9 rokov služby. Tieto lehoty môžu byť špecificky upravené písomnou dohodou, štandardnou zmluvou alebo kolektívnou zamestnaneckou dohodou.
Špeciálne opatrenia sa uplatňujú ak pracovná zmluva končí z dôvodu odchodu do dôchodku. Obvyklý dôchodkový vek pre mužov je 65 rokov a pre ženy 64 rokov. Osoby, ktoré dosiahnu tento vek majú právo na dôchodok (AHV/AVS). Flexibilný dôchodkový systém povoľuje ľuďom ísť do dôchodku jeden alebo dva roky skôr alebo pokračovať v práci ďalších jeden až päť rokov. Predčasný odchod do dôchodku vytvára penále vo forme redukcie dôchodku počas trvania penzie, zatiaľ čo v prípade odloženého odchodu do dôchodku sa k dôchodku vypláca príplatok. Na získanie nároku na dôchodok v plnej výške musia mať muži odpracovaných 44 rokov a ženy 43 rokov.
Ako dodatok k pilieru starobného dôchodku (1. pilier) musí pilier zamestnaneckých príspevkov (2.) poistencom garantovať príjem vo výške 60% z ich konečnej vzťahujúcej sa mzdy. Spojený dobrovoľný 3. pilier (individuálnych príspevkov) je možné si zaobstarať uzatvorením životnej poistnej zmluvy, doplnkovej poistnej zmluvy alebo cez sporenie.
Informácie o výpovediach a ochrana pred výpoveďou
3. 11. Zastupovanie pracovníkov
Približne každý štvrtý zamestnaný vo Švajčiarsku je členom odborovej organizácie alebo podobnej asociácie. Na západoeurópskej pomery je to pomerne malá časť obyvateľstva. Väčšina odborových a profesionálnych organizácií patrí pod jednu z dvoch zastrešujúcich organizácií, Švajčiarsku federáciu odborových zväzov (SGB/USS) a Travail.Suisse. Výška odborových príspevkov sa výrazne líši od konkrétneho zamestnania a príjmu členov. Členský príspevok sa zvyčajne pohybuje medzi 300 až 600 CHF za rok.
Odborové organizácie chránia záujmy pracujúcich, špeciálne v oblasti pracovných podmienok. S výhľadom na ich vylepšenie sa odbory zúčastňujú na organizovaní každodenných firemných aktivít, vytvárajú kolektívne zamestnanecké dohody a v nevyhnutných prípadoch konajú priamo na pracovisku. Odborové organizácie vykonávajú tiež politickú a sociálnu funkciu. Ruka v ruke s rovnako zmýšľajúcimi jednotlivcami a organizáciami presadzujú sociálnu spravodlivosť a lepšie pracovné podmienky.
Na federálnej, kantonálnej a komunálnej úrovni fungujú takisto rôzne iné organizácie na ochranu pracovníkov, napríklad kantonálne inšpektoráty práce. Vo firmách s viac ako 50 zamestnancami si môžu zvoliť jedného alebo viacerých zástupcov, ktorých úlohou je aktívne uplatňovať účastnícke práva zamestnancov
Súčinnosť medzi zamestnávateľom a zamestnancom
Odborové organizácie
3. 12. Pracovné spory – štrajky
Súdnu právomoc v sporoch vyplývajúcich z individuálnych pracovných zmlúv majú kantonálne občianske súdy (spravidla pracovné súdy). Kolektívne zamestnanecké spory sa v každom kantóne riešia odlišne. Všetky kantóny majú zmierovacie úrady, ktoré takéto spory riešia. Federálny zmierovací úrad preberá právomoc v sporoch, ktoré presahujú územie jedného kantónu, ale koná len na výslovnú žiadosť zúčastnených strán (zamestnávatelia alebo zamestnávateľské asociácie a odborové organizácie) a jedine v prípade, keď pokusy dosiahnuť dohodu priamym rokovaním zlyhali.
Zákonnosť štrajkov a výluk je opatrená Federálnou Ústavou ako prejav voľného združovania sa, hoci Ústava môže určitým kategóriám ľudí štrajk zakázať. Štrajky a výluky sú v súlade so zákonom len ak sa týkajú pracovných zmlúv, nezabraňujú potrebe udržiavať nenásilné pracovné vzťahy alebo dohodnúť zmier a primerane konajú. Účasť na legálnom štrajku a následná výluka práce sa nepovažujú za nedodržanie zmluvnej povinnosti pracovať. Zamestnávatelia však nie sú povinní štrajkujúcim počas výluky vyplácať mzdu.
Úradné linky v prípade pracovných sporov
Odborové organizácie
3. 13. Odborná príprava
Odborné vzdelávanie a príprava - zlepšujú vaše vyhliadky na získanie práce
Pojem odborné vzdelávanie a príprava sa vzťahuje na praktické aktivity a kurzy týkajúce sa konkrétneho povolania alebo zamestnania, ktorých cieľom je pripraviť účastníkov na ich budúcu kariéru. Odborné vzdelávanie je nevyhnutným základom pre dosiahnutie profesionálneho uznania a na zlepšenie vyhliadok na získanie práce. Preto je mimoriadne dôležité, aby systémy odbornej prípravy v Európe zodpovedali potrebám občanov a trhu práce a uľahčovali prístup k zamestnaniu.
EÚ podporuje odbornú prípravu na zamestnanie
Podpora vzdelávania a rozvíjania kvalifikácie v Európe je zabezpečovaná iniciatívou EÚ pod názvom Celoživotný vzdelávací program.
Proces celoživotného vzdelávania zahŕňa formálne, neformálne i všedné formy a trvá od predškolského obdobia až do dôchodku. Poskytuje ľudom možnosť rozvíjať a udržiavať ich hlavné zručnosti počas celého života, a takisto občanom umožňuje voľne sa pohybovať medzi zamestnaniami, regiónmi a krajinami. Financovanie je možné v širokom spektre aktivít, zahŕňajúc výmenný pobyt, štúdium, získavanie informácií...
Odborné vzdelávanie a príprava sú základnou súčasťou politiky EÚ od samého počiatku existencie Európskeho spoločenstva. Sú základným prvkom aj tzv. Lisabonskej stratégie EÚ, ktorá sa zameriava na premenu Európy na najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu vedomostne orientovanú spoločnosť sveta.
Iniciatívy EÚ na podporu spolupráce v oblasti odbornej prípravy
V úsilí podporiť atmosféru európskej spolupráce v rámci rozvoja systémov odborného vzdelávania, Európska únia využíva množstvo nástrojov a realizuje celý rad programov a podnetov.
1. ERASMUS
Považovaný za európsku vlajkovú loď vzdelávacieho programu, Erasmus umožňuje okolo 200 000 študentom študovať a pracovať v zahraničí každý rok. Financované je to vyššími vzdelávacími inštitúciami, ktoré medzi sebou spolupracujú.
2. LEONARDO DA VINCI
Hlavným cieľom programu Leonardo da Vinci, vytvoreného v roku 1994, je realizácia politiky EÚ v oblasti odborného vzdelávania. Je jedným z hlavných nástrojov na podporu európskej medzištátnej mobility a poskytuje finančné prostriedky verejným a súkromným organizáciám, aktívnym v oblasti odborného vzdelávania. Tento program, okrem toho, podporuje aj stáže a výmenné projekty, študijné návštevy a medzištátne siete.
3. GRUNDTVIG
Grundtvig je jednou z aktivít vzdelávacieho programu Socrates a zameriava sa na skvalitnenie odborného vzdelávania dospelých. Cieľom je aj podporovať výmeny a spoluprácu, ktoré napomáhajú vytvárať príležitosti a zlepšujú prístup k celoživotnému vzdelávaniu pre občanov EÚ.
EÚ organizácie, ktoré podporujú pracovné vzdelávanie a školenie
Európska únia disponuje zopár agentúrami na zlepšovanie kooperácie a výmennými pobytmi v praxi:
- Európske centrum pre školenie zamestnancov (CEDEFOP/ Centre Européen pour le Développement de la Formation Professionnelle)
Bola vytvorená v roku 1975 na podporu a rozvoj vzdelávania zamestnancov v Európe. Založené v Thessaloniki (Grécko), uskutočňuje výskum a analýzy školenia zamestnancov a odborného vzdelávania a svoje poznatky rozširuje rôznym európskym partnerom, ako napríklad príslušným výskumným inštitúciám, univerzitám alebo školiacim zariadeniam.
- Európska nadácia pre odborné vzdelávanie
Európska nadácia pre odborné vzdelávanie bola zriadená v roku 1995 a úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jej úlohou je podporovať partnerské krajiny (mimo EÚ) v modernizácii a rozvoji ich systémov odbornej prípravy.
Celoživotné vzdelávanie - http://ec.europa.eu/education/index_en.htm
Program Leonardo da Vinci
Európska vzdelávacia nadácia
Európske centrum pre rozvoj odborného vzdelávania
4. Životné podmienky
4. 1. Prehľad životných podmienok v Európe
Kvalita života – vrchol Európskej sociálnej agendy
Priaznivé životné podmienky závisia od celého radu faktorov, ako napríklad kvalita zdravotníckych služieb, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo kvalitných dopravných štruktúr, uvádzané len ako ukážka niektorých aspektov, ktoré ovplyvňujú každodenný život. Európska únia si dala za cieľ neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať nové výzvy súčasnej Európy, ako napríklad sociálne znevýhodnené osoby alebo starnutie jej populácie.
Zamestnanie v Európe
Zlepšovanie pracovných príležitostí je pre Európsku komisiu hlavnou kľúčovou prioritou. S vyhliadkou riešiť problémy nezamestnanosti a zvyšovať mobilitu medzi zamestnaniami a regiónmi sa na európskej úrovni vytvára množstvo iniciatív na podporu Európskej stratégie zamestnanosti. Tá zahŕňa Európske služby zamestnanosti (EURES).
A samozrejme, zlepšovanie výhliadok na zamestnanie každého Európana je ťažiskom Európskej desaťročnej stratégie pre ekonomický rast (Európa, 2020). Kľúčová úloha je zaistiť, že 75% Európanov vo veku od 20-64 rokov bude pracovať, do konca dekády.
Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii
Zdravie má neoceniteľnú hodnotu, ovplyvňuje každodenný život a je preto dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Zdravé prostredie je nevyhnutné pre náš individuálny a profesionálny rozvoj a nároky občanov EÚ na bezpečnosť a prostredie pri práci a kvalitu služieb zdravotnej starostlivosti sú vyššie ako kedykoľvek predtým. Pri cestovaní v rámci Európskej únie požadujú rýchly a jednoduchý prístup k lekárskemu ošetreniu. Európska zdravotná politika sa zameriava na riešenie týchto potrieb.
Európska komisia vypracovala koordinovaný prístup k zdravotnej politike, čím zaviedla do praxe rad iniciatív, ktoré dopĺňajú aktivity národných štátnych orgánov. Spoločné akcie a ciele Únie sú zahrnuté do zdravotných programov a stratégií EÚ.
Súčasný Program verejného zdravia EÚ pracuje na zlepšovaní schopnosti EÚ reagovať na cezhraničné ohrozenia zdravia a na zlepšovaní informovanosti o najnovších trendoch v sektore verejného zdravia. V oblasti ochrany zdravia a spotrebiteľa bola navrhnutá nová stratégia, ktorá ďalej zdôrazňuje potreby zlepšovania zdravotnej bezpečnosti občanov a šírenie zdravotníckych informovanosti.
Súčasný program verejného zdravia (na roky 2008 -2013) má tri hlavné ciele:
- - Zlepšovanie občianskej zdravotnej bezpečnosti
- - Podpora zdravia a redukcia škodlivých činiteľov na zdravie
- - Vytvorenie a rozšírenie informácií a poznatkov o zdraví
Vzdelanie a odborná príprava v EÚ
Vzdelanie má v Európe hlboké korene a oplýva veľkou rôznorodosťou. Už v roku 1976 sa ministri školstva rozhodli zriadiť informačnú sieť na lepšie porozumenie rôznych vzdelávacích politík a systémov v Spoločenstve, pozostávajúcom vtedy z deviatich krajín. Táto sieť odrážala zásadu, že akýkoľvek špecifický charakter systému vzdelávania ktoréhokoľvek členského štátu je potrebné plne rešpektovať a že je potrebné zlepšovať koordináciu vzájomného pôsobenia medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a systémami zamestnanosti.
Členské štáty majú pod dohľadom vlastný systém vzdelania a odbornej prípravy. EÚ spája hodnoty, koordinuje tie aktivity, ktoré môžu mať dopad na kvalitu vzdelania, aby sa dosiahli spoločné ciele a poskytuje svojím občanom rôzne príležitosti na štúdium a odbornú prípravu počas celého ich života.
Aby sa toto mohlo uskutočniť, je potrebné spolupracovať s rôznymi medzinárodnými inštitúciami a spoluúčastníkmi organizácií v oblasti vzdelania, aby sa zlepšila politika a vymieňali skúsenosti. EÚ rozbieha početné množstvo nadačných programov v oblasti vzdelávania v rozsahu svojej pôsobnosti.
Schengenský priestor
Nadobudnutím platnosti v marci 1995 Schengenský dohovor zrušil pohraničné kontroly v priestore signatárskych štátov a vytvoril jednotné vonkajšie hranice, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel členských štátov.
Dodnes Schengenskú dohodu podpísalo v plnom rozsahu 25 štátov EÚ: Z toho 22 štátov je členom EÚ (Rakúsko, Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Malta, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Slovenská republika, Slovinsko, Španielsko a Švédsko), 3 krajiny EHP (Lichtenštajsko, Nórsko a Island) a Švajčiarsko. Veľká Británia a Írsko dohovor nepodpísali. http://www.euroinfo.gov.sk/169/schengenska-dohoda/
Doprava v EÚ
Európska dopravná politika je zameraná na odstraňovanie prekážok medzi členskými štátmi, vďaka čomu umožňuje rýchlejší a lacnejší presun tovaru a osôb cez hranice. Cieľom je poskytnúť bezpečné, čistejšie a efektívne cestovanie po Európe, tým aj posilňovanie domáceho trhu pre voľný pohyb osôb a tovaru, vytvoriť dynamickú ekonomiku a súdržnú spoločnosť EÚ je taktiež expertom v oblasti práv pasažierov.
Letecká doprava
Vytvorenie jednotného európskeho trhu leteckej dopravy prinieslo nižšie cestovné a širší výber prepravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ takisto vytvorila aj súbor práv na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s cestujúcimi v leteckej doprave.
Ak sa niečo nevyvíja správne a odchody a príchody letov v EÚ a EHP nie sú dodržiavané, dopravca registrovaný v EÚ/EHP je povinný svojich pasažierov odškodniť a poskytnúť kompenzáciu.
Ak bol zrušený boarding (nastupovanie do lietadla), čelíte obrovskému meškaniu (viac ako 5 hodín) alebo bol váš let zrušený alebo prerezervovaný, máte právo si vybrať medzi presmerovaním do finálnej destinácie alebo náhradou škody. Ak žiadate odškodnenie, vzdávate sa práva na ďalšie pokračujúce cestovanie, podporu, pomoc a presmerovanie letu danej leteckej spoločnosti.
Vaša letecká spoločnosť by vás mala informovať o vašich právach a o príčinách akéhokoľvek zrušenia boardingu, dlhého meškania (viac ako 2 hodiny), a mali by ste dostať občerstvenie, jedlo, telefónne prepojenie (telefónna búdka zadarmo), prípadné prenocovanie, v závislosti od problému s letom, alebo dĺžky meškania.
Ak je váš let zrušený alebo mešká viac ako 3 hodiny, ste oprávnený dostať odškodné vo výške od 250 – 600 € v závislosti od povahy komplikácií.
Železničná doprava
Európsky železničný dopravný systém je charakteristický množstvom prekážok s prepojeniami národných sietí. Rozdielne šírky koľajníc, rôzne systémy dodávok elektrického prúdu a veľké rozdiely v systémoch riadenia železničnej dopravy spôsobujú výrazné meškania na hraničných prechodoch a tým aj dodatočné náklady. Železničná doprava je preto v porovnaní napr. s cestnou dopravou v posledných rokoch menej konkurencieschopná.
Na vyriešenie týchto problémov Európske spoločenstvo v rámci svojej spoločnej dopravnej politiky vytvorilo právne predpisy, ktoré Integrovanej európskej železničnej oblasti umožňujú postupné ustálenie po právnej aj technickej stránke.
Práva cestujúcich železničnou dopravou
Ak váš vlak mešká alebo je zrušený, máte právo na kompenzáciu škody. Taktiež máte právo na adekvátne informácie o meškaní.
Ak meškanie vlaku presahuje 1 hodinu (podľa rozpisu zaznačenom na cestovnom lístku), môžete vykonať nasledujúce kroky:
- Zrušiť celú plánovanú trasu a žiadať o okamžité nahradenie škody v plnej cene lístka alebo časť trasy. Môžete si nárokovať i na časť trasy a jej odškodnenie a zvyšok pokračovať v ceste, alebo cestu ktorú ste už prekonali, ale meškanie vám bráni v užívaní už zaplatenej destinácie alebo výletu.
- spýtať sa vášho dopravcu, či nie je možné presmerovať spojenie do vašej konečnej destinácie na skorší čas, alebo čo možno najskôr alebo aj neskorší dátum podľa vašej voľby.
- Pokračovať v ceste aj napriek meškaniu po svojej trase.
Ak sa rozhodnete pokračovať vo svojej ceste, máte právo na kompenzáciu. Ak sa vlak omešká 1- 2 hodiny máte nárok na zľavu 25 % z cestovného lístka. Ak meškanie trvá viac ako 2 hodiny, máte nárok na zľavu 50% z ceny lístka. Kompenzácia vám bude vyplatená mesiac po podaní žiadosti o kompenzáciu škody.
4. 2. Politický, administratívny a právny systém
Švajčiarsko je federálny a demokratický štát s tromi inštitucionálnymi úrovňami: konfederácia, kantóny a obce. Konfederácia má tri zložky: výkonná moc (Federálna rada, zložená zo siedmich členov, volených na štvorročné obdobie), legislatívna moc (Federálne zhromaždenie, tvorené dvomi komorami, ktoré majú rovnaké práva: Rada štátov so 46 zástupcami reprezentujúcimi kantóny, a Národná rada skladajúca sa z 200 reprezentantov na štyri roky volených zástupcov občanov) a súdna moc (Federálny najvyšší súd). Kantóny, ktorých je 26, majú status federálnych štátov. Obce tvoria najnižšiu a základnú úroveň politického usporiadania vo Švajčiarsku.
Federálna Ústava zvrchovanosť – najvyššiu politickú moc – priznáva ľudu, ktorý volí parlament. Ľudom zvolený parlament následne volí vládu (Federálnu radu), ktorá menuje členov Federálneho najvyššieho súdu. Štyri hlavné politické strany (všetky zastúpené vo vláde) sú: Švajčiarska ľudová strana alebo Demokratická únia stredu (SVP/UDC), Ľudová kresťanskodemokratická strana (CVP/PDC), Radikálna slobodná demokratická strana (FDP/PRD), Socialistická strana (SP/PS). V roku 2008 sa SVP preorientovala v oblasti záujmu. Niektorí členovia stranu opustili a združili sa v Konzervatívnu demokratickú stranu (BDP). Od tejto doby majú v parlamente stále zastúpenie.
Súdna moc je vo Švajčiarsku vykonávaná predovšetkým na dvoch úrovniach, federálnej (Federálny najvyšší súd) a kantonálnej (kantonálne súdy). V dôsledku federatívnej štruktúry Švajčiarska, sú súdne orgány v každom kantóne organizované odlišne a postupy v jednotlivých zákonných oblastiach sú v rámci kantónov takisto odlišné.
Viac informácií v nižšie uvedených odkazoch:
Register administratívnych orgánov
Stručný sprievodca Švajčiarskou konfederáciou
Zoznam švajčiarskych súdov
Register administratívnych orgánov
Stručný sprievodca Švajčiarskou konfederáciou
Zoznam švajčiarskych súdov
4. 3. Príjmy a dane
Tabuľka priemerných príjmov a zrážok (2010)
|
Sektor |
Priemerný hrubý príjem (CHF) |
Zrážky (CHF) |
||
|
Odvody na sociálne zabezpečenie (cca 15 %) |
Daň z príjmu (cca 15 %) |
Priemerný čistý príjem po zdanení |
||
| Stavebníctvo | 5848 | 877 | 877 | 4094 |
| Hotely a reštaurácie | 4106 | 616 | 616 | 2874 |
| Vzdelanie | 7168 | 1075 | 1075 | 5018 |
| Maloobchod | 4605 | 691 | 691 | 3223 |
| Zdravotníctvo - sestry | 6046 | 907 | 907 | 4232 |
| Zdravotníctvo - doktori | 6658 | 999 | 999 | 4660 |
| Informačné technológie | 8451 | 1268 | 1268 | 5915 |
| Doprava | 5366 | 805 | 805 | 3756 |
| Textilný priemysel | 4877 | 732 | 732 | 3413 |
Uvedené údaje, prevzaté z prieskumu štruktúry platov Federálneho štatistického úradu, sú štandardizované a majú len ilustratívny charakter. Zrážky sociálneho zabezpečenia zahŕňajú príspevky na starobné a pozostalostné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, poistenie straty príjmu, schémy zamestnaneckého dôchodkového poistenia, atď.; nezahŕňajú príspevky na povinné zdravotné poistenie, ktoré sa nevzťahujú na príjem, ale sú rozdielne podľa poisťovne, miesta bydliska a zvoleného pokrytia.
Vo švajčiarsku je daň z príjmu odvádzaná Konfederácii (priama federálna daň) a taktiež kantónom a obciam (kantonálna a obecná daň). Každý z 26 kantónov vo Švajčiarsku má svoju vlastnú daňovú legislatívu, preto sú dane v každom kantóne iné. Platitelia dane majú povinnosť raz za rok vyplniť daňové priznanie. Relevantné daňové faktory (príjem a majetok) a výška splatnej dane sú stanovené na základe tohto priznania.
Okrem dane z príjmu, ktorá môže byť nepriamo platená aj občanmi EÚ, je ďalšou dôležitou daňou je daň z pridanej hodnoty (DPH) pre väčšinu tovarov a služieb, ktorej výška je momentálne 8%. Medzi ostatné dane odvádzané vo Švajčiarsku patria daň z majetku, daň z motorového vozidla a poplatok za ročnú diaľničnú nálepku.
Prehľad švajčiarskeho daňového systému
Mzdová kalkulačka
Informačné dokumenty o daniach
4. 4. Životné náklady
Švajčiarsko je jednou z najdrahších krajín v Európe, už len Nórsko, Dánsko a Fínsko je drahšie.
Podľa Štatistického federálneho úradu, priemerný príjem na jednu domácnosť vo Švajčiarsku bol 6825 za mesiac v roku 2010. Hlavnými položkami vo výdavkoch bežného občana sú poistenie (hlavne zdravotné poistenie 5%, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a príspevky do zamestnaneckých dôchodkových schém poistenia 10% a ostatné poistenie 3,4% v roku 2010), ďalej ubytovanie a energie (15,6%), dane (12%), strava a reštaurácie (13%).
Ďalšie bežné mesačné výdavky zahŕňajú dopravu a pohonné látky (10%), stravovanie v reštauráciách (6%), zdravotná starostlivosť (5,4%) a zábava, rekreácia a kultúra (6,6%). V roku 2010 disponibilný príjem – príjem po odpočítaní povinných zrážok a (príspevky na sociálne zabezpečenie, dane, základné zdravotné poistenie, atď.) a výdavkov domácnosti sa pohybuje v priemere 1170 CHF alebo 12,2% na ušetrenie.
4. 5. Ubytovanie
Keďže je ubytovanie vo Švajčiarsku dosť nákladné, málo ľudí si môže dovoliť ich domov kúpiť, čo teda spôsobuje, že si mnohí svoje ubytovanie prenajíma. Priemerné výšky nájmov (zväčša platené na začiatku mesiaca) so všetkými modernými výdobytkami ako kuchyňa, kúpeľňa, väčšinou bez nábytku, mimo nákladov na kúrenie, teplú vodu a pod. sú:
|
Veľkosť |
Mesačný prenájom v roku 2011 (CHF) |
| 1 izba | 730 |
| 2 izby | 960 |
| 3 izby | 1 164 |
| 4 izby | 1 409 |
| 5 izieb | 1 753 |
* Zdroj: Federálny štatistický úrad
Nájomné zmluvy musia obsahovať: mená vlastníka a nájomcu; identifikáciu nehnuteľnosti a jej funkciu; dobu trvania prenájmu (zvyčajne na neurčito); nájomné a ostatné poplatky. Depozit sa môže platiť len ak je špecifikovaný v zmluve, spolu s jeho výškou (ktorý nemôže presiahnuť sumu 3-mesačného nájomného v prípade nehnuteľnosti určenej na bývanie). Depozit musí byť zaplatený na účet vedený pod nájomcovým menom. Predtým ako vlastník, alebo v niektorých prípadoch predchádzajúci nájomca, odovzdá nájomcovi kľúče, vlastník obvykle nehnuteľnosť skontroluje.
Ak máte záujem kúpiť vo Švajčiarsku nehnuteľnosť, odporúča sa pozrieť si príručku Federálneho úradu spravodlivosti (dole uvedený odkaz) alebo kontaktovať Vašu banku.
Arbitrážne inštitúcie
Leták o ubytovaní
4. 6. Zdravotníctvo
Ambulantná zdravotná starostlivosť je poskytovaná väčšinou lekármi so súkromnou praxou a ambulanciami verejných nemocníc alebo súkromných kliník. Pacienti majú v zásade pri výbere lekára slobodnú voľbu a neobmedzený ľahký prístup k špecialistom. Kantóny a obce poskytujú školskú zdravotnú službu, ktorá zabezpečuje pravidelné prehliadky v štátnych školách, kontroluje stav imunity žiakov, zabezpečuje vakcináciu, atď.
Zubná starostlivosť je poskytovaná prevažne súkromnými zubármi a verejnými zubnými klinikami. Povinné poistenie pokrýva len určité zákroky (zväčša urgentné). Školská zdravotná služba monitoruje dentálne zdravie všetkých žiakov v rôznych obdobiach počas povinnej školskej dochádzky a navrhuje potrebnú liečbu, náklady spravidla účtuje priamo pacientovi.
Za posledné roky vo Švajčiarsku výrazne stúpla dôležitosť domácej zdravotnej starostlivosti (Spitex). Základné poistenie domácu starostlivosť a výpomoc v domácnosti kryje len čiastočne. Poskytovanie týchto služieb je v zodpovednosti obcí, ktoré túto funkciu často delegujú na súkromné subjekty.
Približne jedna tretina liekov autorizovaných na predaj je zahrnutá do zoznamu špeciálnych liekov, ktoré sa vydávajú len na lekársky recept; približne 90% nákladov na tieto lieky prepláca schéma základného povinného poistenia. Lieky, ktoré do zoznamu zahrnuté nie sú, sú hradené pacientom alebo kryté doplnkovým pripoistením; sú dostupné v ktorejkoľvek lekárni v krajine.
Švajčiarsky zdravotný systém je veľmi nákladný. Napriek tomu, že kvalita starostlivosti je na vyššej úrovni ako v iných krajinách, náklady na zdravotnú starostlivosť vo Švajčiarsku sú podľa štúdie OECD druhé najvyššie na svete, po USA.
http://www.letemps.ch/dossiers/2005primes/
http://www.oecd.org/dataoecd/30/32/36959618.pdf
4. 7. Systém vzdelávania
Švajčiarsky vzdelávací systém je význačný svojou rozmanitosťou, každý z 26 kantónov je vo svojom teritóriu zodpovedný za všetky aspekty vzdelávania. Prehľad štruktúry Švajčiarskeho vzdelávacieho systému je k dispozícii na tomto odkaze.
Predškolskú dochádzku navštevovalo v roku 2010/2011 148 573 detí vo veku 4-6 rokov, čo predstavuje 98,5% detí tejto vekovej skupiny. Takmer 9% z tohto počtu bolo zapísaných v nedotovaných súkromných školách. Vo všetkých kantónoch povinná školská dochádzka trvá deväť rokov a rozdeľuje sa na primárny a sekundárny cyklus (stredná úroveň I. stupeň). Dochádzka je povinná a bezplatná pre všetky deti, rovnako pre Švajčiarov alebo cudzincov. Obce majú povinnosť všetkým deťom zabezpečiť možnosť navštevovať verejnú školu v ich okolí alebo nablízku. Školské riaditeľstvo každej samosprávnej oblasti (alebo administratíva samosprávnej oblasti, v prípade nezriadenia školského riaditeľstva) poskytuje informácie o všeobecných školských záležitostiach ( napr. poplatky, predpisy alebo doprava). V roku 2009/10 povinnú školskú dochádzku navštevovalo celkovo 756 738 žiakov, z toho 5% na súkromných školách.
Po povinnej školskej dochádzke nasleduje stredoškolská dochádzka – stredná úroveň II. stupňa, kde existujú dve možnosti: (1) všeobecné študijné zameranie, napríklad školy s maturitou alebo špecializované školy, alebo (2) odborné vzdelávanie. Asi dve tretiny detí sa po ukončení základnej školskej dochádzky hlási na školy s odborným vzdelávaním (učňovské štúdium), zatiaľ čo jedna tretina sa hlási na školu so všeobecným študijným zameraním.
Tretí stupeň vzdelania zahŕňa rozšírené odborné vzdelávanie, univerzity a odborné školy so štatútom univerzity. V školskom roku 2010/2011 bolo v treťom stupni vzdelávania zapojených 258 246 študentov.
Schéma vzdelávacieho systému vo Švajčiarsku
Vzdelávanie a výskum
4. 8. Kultúrny a spoločenský život
Kultúrny život vo Švajčiarsku je charakteristický geografickou rozmanitosťou, mnohojazyčnosťou, náboženským pluralizmom a miestnymi zvykmi. Tie sa prejavujú na úžasnom rozsahu a rozmanitosti literatúry, výtvarného umenia, architektúry a hudby. Tradícia sa vo Švajčiarsku uchováva a v každom regióne ,dokonca dedine, je iná. Cirkevné slávnosti, tradičné vidiecke slávnosti a spomienkové výročia historických udalostí, to všetko sú príležitosti na oslavu. Čo sa týka voľného času, bohaté možnosti kultúrneho a rekreačného vyžitia vo Švajčiarsku sú načrtnuté v nižšie vypísaných odkazoch na kultúrne podujatia, historickú turistiku a zoznam športových aktivít.
Kultúrne a športové udalosti vo Švajčiarsku - http://www.events.ch/Švajčiarsky turistický portál - www.swissinfo.ch
Zoznam švajčiarskych múzeí - www.history-switzerland.geschichte-schweiz.ch
Kalendár najbližších športových udalostí - www.myswitzerland.com
Výskumný ústav švajčiarskeho umenia - www.sikart.ch
Kam do mesta - www.citylinks.ch
4. 9. Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtia)
Švajčiarske právo vyžaduje nahlásenie každého narodenia na matrike v mieste narodenia. Prehlásenie o narodení dieťaťa musí osobne vykonať matka, pravý otec dieťaťa (biologický otec, manžel matky alebo muž, ktorý dieťa uznal za svoje vlastné, alebo to zamýšľa), kompetentný praktický lekár alebo pôrodník.
Osoby, ktoré sa chcú zosobášiť, musia kontaktovať príslušný matričný úrad a doložiť požadované dokumenty (pre zahraničných občanov je to osvedčenie o pobyte a dokumenty z krajiny z ktorej pochádza, kde sú uvedené údaje o narodení, pohlavie, meno, vzťah rodič – dieťa, občiansky stav a národnosť). Kompetentným matričným úradom je buď ten v mieste bydliska alebo aj úrad v mieste, kde sa bude sobáš konať. Občianske svadby sú verejné a konajú sa na registračnom úrade za účasti dvoch svedkov, ktorí dosiahli vek dospelosti. Po obrade príslušný úrad páru vydá príručku rodinnej histórie a, ak si to pár želá, aj sobášny certifikát potrebný na náboženský obrat. Homosexuálne páry majú vo Švajčiarsku právny status, uznávaný v celej krajine. Registrované civilné partnerstvo im garantuje rovnakú ochranu a povinnosti ako zosobášeným, s výnimkou práva adopcie a práv asistovanej reprodukcie.
Všetky úmrtia musia byť nahlásené matrike v mieste, kde k ním došlo. Ak osoba zomrie vo svojom vlastnom dome, ihneď musí byť privolaný doktor, aby úmrtie potvrdil. Pre nahlásenie úmrtia na matrike sú potrebné nasledovné dokumenty: potvrdenie o úmrtí vystavené lekárom, doklad totožnosti zosnulého, jeho doklad o rodinnej histórii a potvrdenie o občianskom alebo rodinnom stave. Pohreb alebo kremácia je dovolená až potom ako bolo úmrtie zaznamenané na matrike. Informácie o formálnych záležitostiach a štandardných pohrebných postupoch sú dostupné na príslušnom miestnom úrade.
Administratívne postupy v prípade narodenia
Administratívne postupy v prípade úmrtia
4. 10. Doprava
Švajčiarsky železničný systém je plne elektrifikovaný; s celkovou dĺžkou tratí presahujúcou 5 035 km je najhustejší na celom svete. Železničnú dopravu prevádzkujú hlavne Švajčiarske federálne železnice (SBB/CFF) a z malej časti tiež súkromné spoločnosti. Trať je plne elektrifikovaná. Švajčiarske federálne železnice a ostatné transportné spoločnosti ponúkajú širokú škálu možností cestovných lístkov: obyčajné cestovné lístky, cestovné lístky pre viacnásobnú cestu a sezónne cestovné lístky. Informácie sú dostupné na internete alebo v dopravných kanceláriách na staniciach. Verejná doprava je vo všeobecnosti drahšia ako v krajinách Európskej únie, avšak sezónne cestovné lístky (napr. všeobecný sezónny cestovný lístok a polovičný sezónny cestovný lístok) umožňujú značné zľavy.
Vo Švajčiarsku je bezmála 71 000 km ciest. Najvyššia povolená rýchlosť na diaľniciach je 120 km/h, na rýchlostných cestách je to 100 km/h, na hlavných cestách mimo obce 80 km/h a 50 km/h v obci. Za používanie diaľnice v o Švajčiarsku sa platí poplatok. Diaľničná nálepka je povinná pre všetky motorové vozidlá a jej cena je 40 CHF na rok. Zakúpiť ju je možné na colných úradoch, poštách, čerpacích staniciach, automobilových organizáciách a železničných staniciach. Je platná od 1.decembra pred daným rokom do 31. januára nasledujúceho roka (t.j. 14 mesiacov).
Švajčiarsko má vysokú úroveň letovej prevádzky a letiská v krajine patria medzi hlavné medzinárodné križovatky leteckých spoločností. Medzinárodné letiská sú v Zürichu, Ženeve, Bazileji, Lugane a Berne.
Prehľad dopravy vo Švajčiarsku -www.myswitzerland.com
Cestovanie vlakom - www.ch.ch
Stručný prehľad – diaľnice - www.ezv.admin.ch
Švajčiarke federálne železnice - http://www.sbb.ch/home.html
5. Sociálne zabezpečenie
5. 1. Sociálne zabezpečenie v Európe
Nové pravidlá ohľadom sociálneho zabezpečenia v rámci EÚ nadobudli platnosť 1. mája 2010. Aktualizácie zahŕňajú aj nové pravidlá E - formulárov. Pre viac informácií si prosím, preštudujte tento odkaz v angličtine.
Podmienky sociálneho zabezpečenia - zásadná otázka pre jednotlivcov uplatňujúcich si právo slobodného pohybu
Rešpektovanie myšlienky slobodného pohybu pracovníkov vyžaduje jednoznačný záväzok od všetkých členských štátov EÚ. Tie musia migrujúcim pracovníkom, ktorí vykonávajú svoje povolanie v inom členskom štáte, zaistiť právo na rovnaké výhody sociálneho zabezpečenia ako miestni zamestnanci. Poskytovanie sociálnej ochrany občanom EÚ pracujúcim mimo svojej krajiny, je kľúčová súčasť Európskej únie.
Ustanovenia EÚ o sociálnom zabezpečení sa vzťahujú tak na členské štáty, ako aj na Európsky hospodársky priestor (Nórsko, Island, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko).
Ustanovenia Spoločenstva o sociálnom zabezpečení
Systémy sociálneho zabezpečenia v krajinách EÚ sa od seba naďalej významné líšia a preto je potrebné uskutočniť koordináciu predpisov o sociálnom zabezpečení v nasledujúcich oblastiach:
- - Dávky pri práceneschopnosti, materské a otcovské dávky
- - Dávky pre nezamestnaných
- - Dávky pozostalých
- - Rodinné prídavky
- - Dávky súvisiace s pracovným úrazom, alebo chorobou z povolania
Spoločné pravidlá, ktoré zabezpečujú prístup k sociálnym dávkam, sú dôležité, aby sa zabránilo znevýhodňovaniu európskych pracovníkov, ktorí uplatňujú svoje právo slobodného pohybu. Sú navrhnuté tak, aby zabránili občanom EÚ byť poistení dvakrát alebo prísť o dávky sociálneho zabezpečenia, keď sa presťahujú do inej krajiny.
Aj keď neexistuje žiadny jednotný európsky systém sociálneho zabezpečenia, EÚ v oblasti sociálnej ochrany navrhla spoločné ustanovenia. Zahŕňa to koordináciu národných systémov sociálneho zabezpečenia bez snahy o narušenie národných smerníc. Právne predpisy EÚ ustanovujú spoločné pravidlá a zásady, ktoré musia národné miestne orgány a sociálne poisťovne sledovať a ktoré nenahrádzajú, ale dopĺňajú predpisy členských štátov o sociálnom zabezpečení.
Cieľom spoločných ustanovení sociálneho zabezpečenia je:
- - zaručením rovnakého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi vo všetkých členských legislatívach EÚ podnietiť slobodný pohyb pracovníkov;
- - zaručiť sociálnu ochranu zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám (a ich rodinám) bez ohľadu na to, v ktorej krajine EÚ vykonávajú činnosť;
- - zabezpečiť zohľadnenie všetkých potrebných dôb zamestnania, a pritom zabrániť dvojitému prepoisteniu, aby sa systémy sociálneho zabezpečenia neprekrývali.
Kto môže využívať sociálnu ochranu v rámci EÚ?
Dávky sociálneho zabezpečenia dostupné v iných členských štátoch sú stanovené spoločnými ustanoveniami EÚ a týkajú sa nasledujúcich kategórií osôb:
- - pracovníci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu EÚ a ktorí sú alebo boli poistení podľa právnych predpisov tohto členského štátu, ako aj ich rodinní príslušníci;
- - dôchodcovia, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu EÚ;
- - štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú poistení podľa právnych predpisov členského štátu;
- - osoby bez štátnej príslušnosti a utečenci a ich rodiny, ak pracujú v EÚ a sú poistení podľa právnych predpisov jedného z členských štátov EÚ.
Pričlenenie migrujúcich pracovníkov do národných systémoch sociálneho zabezpečenia
Ak občan EÚ pracuje v inom členskom štáte, je dôležité určiť, ktorému národnému systému sociálneho zabezpečenia podlieha - či tomu, v ktorom je poistený alebo tomu, kde vykonáva svoje povolanie. Je nutné zabrániť tomu, aby pracovník bol poistený dvakrát, alebo vôbec nemal sociálne zabezpečenie. To vyžaduje určenie pravidiel, stanovujúcich základné postupy začlenenia do jedného a/alebo druhého systému.
Poberanie dôchodku v inom členskom štáte
Štátni príslušníci EÚ majú právo odísť do dôchodku v inom členskom štáte. Krajiny, kde pracovník prispieval na dôchodkové poistenie, sa na vyplácaní dôchodku podieľajú proporcionálne, zohľadňujúc doby zamestnania a platenie do sociálneho dôchodkového systému.
Invalidné dávky
Invalidné dôchodky sú vypočítavané v každej krajine EÚ odlišne. Rozličné metódy kalkulácie ovplyvňujú ako sú ľudia platení podľa toho ako si platili poistenie v niekoľkých krajinách EÚ ešte pred tým časom ako sa stali invalidmi.
Práceneschopnosť, Materské a otcovské prídavky
Ak žijete v krajine EÚ, občania majú právo dostať dávky v chorobe – tak ako zdravotná starostlivosť a lieky – v mieste bydliska, napriek tomu kde ste poistení. Postup v legislatíve je rovnaký ako je zvykom v hosťujúcej krajine. Občania, ktorí sú poistení v odlišnej krajine, v jednej v ktorej žijú by sa mali registrovať.
Krajina, kde je osoba poistená je zodpovedná za platenie dávok v chorobe, materské alebo otcovské dávky. Tieto dávky sú vyplácané v súlade s pravidlami, tam kde je osoba poistená. Nedbajúc na to, že kde osoba býva alebo sa zdržiava.
Dávka v nezamestanosti
Obyvatelia EÚ sa môžu dožadovať dávok v nezamestnanosti len v tej krajine, kde naposledy pracovali, pokiaľ nemajú bydlisko v inej krajine.
Ak osoba sídli v inej krajine, a denne alebo raz do týždňa z nej cestuje, má povinnosť sa evidovať na miestnych službách zamestnanosti a žiadať o dávky tu. Tieto pravidlá konkrétne pomáhajú obyvateľom, ktorí pravidelne prekračujú hranice.
Ľudia, pracujúci v inej krajine, ktorí sa vracajú do krajiny raz alebo častejšie za týždeň, si môžu sami zvoliť na ktorom miestnom úrade sa prihlásia a kde sa budú dožadovať dávok v nezamestnanosti buď v krajine kde pracujú alebo v krajine kde žijú. Tieto pravidlá by mali byť vo všeobecnosti nápomocné sezónnym pracovníkom.
Ak chcete hľadať prácu v inej konkrétnej krajine musíte si zajednať aby ste tam dostávali dávky v nezamestnanosti od počiatočnej doby 3 mesiace (môže byť predĺžená na dobu 6 mesiacov).
Dávky pozostalým
Zásady na žiadanie invalidných dávok a starobného dôchodku pozostávajú zo žiadania o dôchodok pre vdovy a vdovcov alebo siroty. Dávky pozostalým sa vyplatia kdekoľvek v krajinách EÚ, Vo Švajčiarsku, Islande, Lichtenštajsku a Nórsku.
Rodinné prídavky
Ak členovia rodiny žijú v rozdielnych krajinách a platia si tam poistenie, sú oprávnení poberať dávky vo viac ako v jednej krajine. Ale nemôže byť udelená jedna dávka dvakrát – krajina je zodpovedná za vyplatenie dávky, jej rozhodnutie spočíva v súbore prioritných opatrení. Aplikácia týchto pravidiel závisí na osobitnom prešetrovaní každého prípadu.
Pracovný úraz alebo choroba z povolania
Osoba, ktorá mala úraz v práci alebo u nej bolo zistené ochorenie z povolania, musí oznámiť túto skutočnosť svojmu poisťovateľovi. Krajina v ktorej osoba žije, je zodpovedná za poskytnutie dávok v rozsahu potrebnej zdravotnej starostlivosti a liečby.
Ak osoba nie je poistená v mieste kde žije, musí žiadať o dokument zvaný DA1 od svojho poisťovateľa a podať mu podrobné informácie o svojej nehode alebo ochorení. Následne sa tento dokument podá na relevantnú inštitúciu v mieste svojho pôsobenia a kde bude dostávať dávky. Krajina, v ktorej je osoba poistená je stále zodpovedná za platenie tohto druhu dávok.
5. 2. Systém sociálneho zabezpečenia v tejto krajine
Švajčiarsky systém sociálneho zabezpečenia sa kvôli federálnemu systému krajiny (zákonodarná moc je prerozdelená kantónom) a silnej lokálnej priamej demokracii (ľudové podnety a referendá) v jednotlivých kantónoch častokrát rozlišuje.
Švajčiarske sociálne zabezpečenie poskytuje pokrytie staroby, smrti a invalidity (základná a zamestnanecké penzijné schémy poistenia), choroby, úrazu, choroby z povolania a nezamestnanosti, ako aj rodinné prídavky. Pokiaľ ide o materstvo, dávky v naturáliách pokrýva schéma zdravotného poistenia a peňažné dávky schéma poistenia proti strate príjmu (IPG/APG).
Každý obyvateľ Švajčiarska je povinný mať do 3 mesiacov od narodenia alebo príchodu do krajiny zdravotné poistenie. Poistenie funguje osobnou formou. To znamená, že kontaktovať zvolený fond zdravotného poistenia je povinnosťou jednotlivca. Výška poistenia je rozdielna v závislosti od poisťovateľa, miesta pobytu a a formy poistenia. Denný príspevok na zdravotné poistenie je dobrovoľný, pokiaľ samostatná pracovnú zmluvu alebo kolektívna pracovná zmluva nezahŕňajú povinné poistenie.
Osoby, bývajúce alebo pracujúce vo Švajčiarsku, sú povinné prihlásiť sa do schémy federálneho starobného a pozostalostného poistenia (AHV/AVS) a na invalidné poistenia (IV/AI). Avšak len zamestnanci, ktorých plat presiahne stanovený limit (20 880 CHF ročne) majú povinnosť vstúpiť do zamestnaneckej schémy výhod. Peňažné dávky v materstve sa vyplácajú ženám, ktoré boli/sú zárobkovo činné (či už samostatne alebo ako zamestnankyne). Úrazové poistenie a poistenie v nezamestnanosti pokrývajú len zamestnaných pracovníkov. Občania nevykonávajúci zárobkovú činnosť si svoje úrazové poistenie musia zadovážiť u svojho poskytovateľa zdravotného poistenia. Federálna schéma rodinných prídavkov pokrýva všetkých pracovníkov v oblasti poľnohospodárstva a samostatne hospodáriacich roľníkov, ktorých príjem je pod stanovenou hranicou. Kantonálne schémy pokrývajú zamestnaných pracovníkov; niektoré kantóny poisťujú tiež živnostníkov a osoby, ktoré nie sú zárobkovo činné.
Schémy sociálneho poistenia sú vo Švajčiarsku vo všeobecnosti financované z príspevkov poistených osôb; príspevkami stanovenými podľa príjmu alebo majetku. Zamestnávatelia prispievajú na financovanie všetkých typov poistenia okrem zdravotného. Verejné inštitúcie do fondov sociálneho poistenia takisto prispievajú, avšak s výnimkou úrazového poistenia a schémy zamestnaneckého penzijného poistenia. Zdravotné poistenie je financované poistnými príplatkami individuálnych poistencov na osobnej báze a nie podľa príjmu. Verejné inštitúcie dotujú chudobnejších.
Nároky by mali byť predložené príslušnému poisťovateľovi: programu zdravotného poistenia, schéme úrazového poistenia, fondu starobného a pozostalostného poistenia, úradu invalidného poistenia alebo poskytovateľovi zamestnaneckého penzijného poistenia.
Sociálne poistenia vo Švajčiarsku - www.bsv.admin.ch
5. 3. Poistenie v nezamestnanosti
Všetky zárobkovo činné osoby vo Švajčiarsku, ktoré ešte nedosiahli dôchodkový vek, musia byť poistené proti nezamestnanosti. Polovica príspevkov na poistenie v nezamestnanosti je platená zamestnancom a druhá polovica zamestnávateľom. Nárok na dávku v nezamestnanosti poistencovi vzniká ak v dvoch rokoch pred nadobudnutím statusu nezamestnaného aspoň 12 mesiacov dostával plat, z ktorého prispieval do schémy poistenia v nezamestnanosti a ak je Úradu práce počas nezamestnanosti k dispozícii, zároveň si prácu aktívne hľadá a je svojvoľne schopný zamestnanie prijať.
Ak ste svoju predchádzajúcu prácu opustili bez udania prijateľného dôvodu, môžu vám byť na istú dobu dávky v nezamestnanosti odoprené. To isté platí pre osoby, ktoré si nehľadajú prácu aktívne alebo odmietnu zamestnanie, ktoré im bolo úradom práce ponúknuté.
Výška dávky v nezamestnanosti predstavuje 70% priemerného platu, z ktorého boli za posledných šesť mesiacov odvádzané príspevky. Poistenci s deťmi alebo osoby, ktorých dávka v nezamestnanosti je pod určenou minimálnou hranicou dostanú 80% z ich posledného platu podliehajúcemu zrážkam. Dávka v nezamestnanosti sa vypláca ako denný príspevok päť dní v týždni. Nárok vznikne po päťdňovej dobe statusu nezamestnaného a pokračuje počas dvoch rokov od nadobudnutia nezamestnaného stavu a evidencie na úrade práce. Počas tohto obdobia máte nárok na 400 dní dávok ak máte vek menej ako 55 rokov alebo 520 dní dávok ak ste starší ako 55 rokov a aspoň 18 mesiacov ste príspevky platili. Nezamestnané osoby patriace do skupín, ktoré sú úradom práce uznané ako ťažko umiestniteľné na trhu práce, sa popri poberaní dennej dávky môžu so súhlasom úradu práce zúčastniť na odborných kurzoch a školeniach, plne hradených z fondov systému poistenia proti nezamestnanosti.
Vyplácanie dávok v nezamestnanosti závisí predovšetkým od veku poberateľa, od predošlého prispievania a od iných podmienok.
Ak je vaša schopnosť zamestnať sa narušená kvôli podmienkam na trhu práce, môžete sa zúčastniť so súhlasom inštitúcie zamestnávania na výcvikovom kurze alebo rekvalifikačnom kurze a naďalej pokračovať v poberaní denných dávok.
Dodatočné informácie nájdete na stránke Štátneho sekretariátu pre hospodárske záležitosti (SECO) www.treffpunkt-arbeit.ch > Arbeitslos – was tun?
Ak chcete požiadať o nárok na dávku v nezamestnanosti, mali by ste sa hlásiť miestnemu úradu práce hneď prvý deň nadobudnutia statusu nezamestnaného. Následne musíte za účelom poradenstva a rozhovoru o hľadaní práce raz za mesiac navštíviť príslušný Regionálny umiestňovací úrad (URC). Dávka v nezamestnanosti je vyplácaná z fondu nezamestnanosti zvoleného pri registrácii na úrade práce. Podrobné informácie dostanete pri zaregistrovaní sa. Pre viac informácií si prezrite nasledujúce odkazy.
Nezamestnanosť – administratívne postupy
Strata zamestnania a nezamestnanosť
5. 4. Nemocenské poistenie
Zdravotné poistenie je povinné pre všetkých rezidentov Švajčiarska. Dospelí a deti sú poistení individuálne. Každý poistenec si hradí samostatné poistné, ktoré nie je závislé na príjme ale odlišuje sa podľa typu poistenia, miesta pobytu a zvoleného pokrytia. Dávky sú vyplácané v prípade choroby, úrazu (ak dávky nie sú pokryté úrazovým poistením) a materstva. Poistenie pokrýva náklady na nemocenskú ambulantnú zdravotnú starostlivosť a lieky predpísané lekárom. Zubné ošetrenie kryté zvyčajne nie je. Poistenci si poskytovateľa služieb môžu vybrať dobrovoľne. Musia platiť pevne stanovené ročné maximum príspevku na zdravotné výdavky.
Denná dávka nemocenského poistenia je voliteľná. Avšak, pri individuálnej pracovnej zmluve alebo kolektívnej pracovnej dohode (môže tak vzniknúť kolektívna zmluva) sa povinné poistenie môže vyžadovať. Podľa zákonu o pracovných zmluvách, ak zamestnanec ochorie, zamestnávateľ je počas limitovanej doby povinný platiť mu mzdu a plat aj naďalej: tri týždne v prvom roku zamestnania a inak dlhšiu dobu, ktorá sa líši podľa kantónu, kde sa práca vykonáva. Kantonálne súdy vytvorili tabuľky (alebo „váhy“) s príslušnými dobami. Kolektívne pracovné dohody často poskytujú priaznivejšie podmienky.
Zdravotné poistenie - www.bag.admin.ch
5. 5. Rodinné a materské dávky
Účel rodinných prídavkov
Rodinné dávky sú poskytované s cieľom pokryť výdaje rodičov pre svoje deti. Zahŕňajú detské prídavky a školské dávky.
Nasledujúce minimum prídavku na jedno dieťa je vyplácané mesačne v každom z kantónov:
Dávka na dieťa vo veku 0-16 rokov je 200CHF, a dávka na dieťa vo veku 16-25 rokov je 250 CHF mesačne.
Rodinné prídavky sú v poľnohospodárskom sektore zabezpečované na federálnej úrovni, zatiaľ čo pre dávky pre ostatné sektory spracováva príslušná kantonálna legislatíva. Rodinné prídavky zvyčajne prepláca spolu so mzdou alebo platom zamestnávateľ.
Materstvo
Pokiaľ ide o materstvo, systém povinného zdravotného poistenia ponúka okrem základných zdravotných dávok aj špecifické dávky v naturáliách: prehliadky počas a po tehotenstve, pôrodná asistencia, poradenstvo o výžive, opatrovateľské a nemocničné služby pre zdravého novorodenca počas jeho hospitalizácie s matkou. Matky na náklady týchto služieb prispievať nemusia.
Schéma poistenia straty príjmu zaručuje, že všetky zárobkovo činné ženy (zamestnané aj samostatne zárobkovo činné) dostávajú materský príspevok vo výške 80% ich posledného príjmu, s hornou hranicou 196 CHF na deň, počas prvých 14 týždňov po pôrode. Aby vám vznikol na tento príspevok nárok, musíte byť poistená minimálne deväť mesiacov pred pôrodom a musíte byť zárobkovo činná minimálne päť mesiacov počas tohto obdobia.
5. 6. Dôchodky
Systém starobného, pozostalostného a invalidného poistenia je založený na troch pilieroch:
1. Základné starobné, pozostalostné a invalidné poistenie (AHV-AVS/IV-AI)
Mužov právo na starobný dôchodok vzniká po dosiahnutí veku 65 rokov a ženám 64 rokov. Predčasne odísť do dôchodku je možné jeden alebo dva roky pred zákonom stanovenou hranicou. V takom prípade je dôchodok znížený o 6,8% za každý rok platený predčasne. V prípade oddialenia odchodu do dôchodku o jeden až päť rokov po zákonnej hranici je dôchodok navýšený o 5,2% až 31,5% v závislosti od počtu mesiacov navyše. Dôchodcovia sú v niektorých prípadoch oprávnení poberať dôchodok za deti a/alebo doplnkový dôchodok za manželského partnera.
Vdovy/vdovci, ktorí majú v čase smrti partnera jedno alebo viac detí, majú nárok na vdovský alebo vdovecký dôchodok. Taktiež bezdetná vdova/vdovec, ktorí v čase smrti partnera už presiahli vek 45 rokov a boli s ním zosobášení päť a viac rokov, majú nárok na vdovský dôchodok. Oprávnenie skončí ďalším sobášom, úmrtím alebo, v prípade vdovca, keď jeho najmladšie dieťa dosiahne vek 18 rokov. Deti zosnulých majú nárok na sirotský dôchodok. Nárok končí dňom, keď dieťa dosiahne vek 18 rokov alebo 25 rokov v prípade vzdelávania alebo výcviku, alebo smrťou siroty.
Invalidi, ktorí sú invalidní minimálne na 40% majú od 18 roku nárok na invalidný dôchodok, ktorého výška sa líši podľa stupňa invalidity. Tí, ktorí poberajú invalidný dôchodok, majú nárok na dôchodok za každé dieťa, ktoré by bolo v prípade ich smrti kvalifikované na sirotský dôchodok.
2. Schéma zamestnaneckého penzijného poistenia
Mužov právo na starobný dôchodok vzniká po dosiahnutí veku 65 rokov a ženám 64 rokov. Tí, ktorí poberajú starobný dôchodok, majú nárok na dôchodok za každé dieťa, ktoré by bolo v prípade ich úmrtia kvalifikované na sirotský dôchodok. Pozostalé manželky (manželia), ktoré majú po manželovom (manželkinom) úmrtí aspoň jedno dieťa alebo dosiahli vek 45 rokov a uzavreli manželstvo pred viac ako piatimi rokmi pred úmrtím, majú nárok na príspevok. Oprávnenie skončí ďalším sobášom alebo úmrtím. Deti zosnulých majú nárok na sirotský dôchodok. Nárok končí dňom, keď dieťa dosiahne vek 18 rokov alebo 25 rokov v prípade vzdelávania alebo výcviku, alebo ak je invalidné minimálne na 70%, alebo smrťou siroty.
3. Individuálna schéma poistenia
Individuálny starobný dôchodok môže byť dohodnutý na základe zmluvy o prepojenej poistnej schéme s poisťovňou, bankovou inštitúciou, alebo výberom životného poistenia. V prípade prepojenej poistnej schémy je garantovaná daňová úľava. Zmluvné podmienky, výška príspevku a ďalšie podrobnosti závisia od zvoleného produktu.
Neprehliadnite: Na účely zákona o sociálnom poistení, registrované civilné partnerstvá homosexuálnych párov sú počas ich trvania považované za rovnocenné manželstvu; pozostalý registrovaný partner je považovaný za vdovca a zrušenie registrovaného partnerstva súdom je považované za rovnocenné rozvodu.
Registrované partnerstvá
Na účely sociálneho zákona, registrované partnerstvá rovnakého pohlavia sú považované ako ekvivalent manželstva na taký čas kým pretrvávajú v partnerstve. Partner čo prežil smrť svojho druha sa považuje za vdovca a právne prerušenie partnerstva sa považuje za ekvivalent rozvodu.
Plán zamestnaneckého poistenia - www.bsv.admin.ch
Starobné poistenie - www.bsv.admin.ch
Invalidné poistenie - www.bsv.admin.ch
5. 7. E – formuláre
Nové európske zákony č. 883/2004 a č. 987/2009 sú v platnosti vo Švajčiarsku a ostatných členských štátoch od 1. Apríla 2012. Nariadenia č. 1408/71 a 574/72 zostávajú v platnosti medzi Švajčiarskom a štátmi EZVO (Island, Lichtenštajnsko a Nórsko).
Švajčiarsko používa E – formuláre, ktoré sú dostupné sú u príslušných poisťovateľov alebo je možné ich stiahnuť na tomto odkaze. Zoznam a popis E –formulárov nájdete kliknutím sem.
5. 8. Preukaz zdravotného poistenia
Akékoľvek plánovanie a dočasná návšteva zahraničia, dovolenka alebo služobná cesta, vyžaduje aby ste si vzali so sebou Európsky preukaz poistenia (EHIC). Tento preukaz umožňuje občanom EÚ a EHP prístup k zdravotnej starostlivosti pri návšteve jednej z týchto krajín.
Držitelia tohto preukazu sú oprávnení k prístupu do štátneho systému zdravotnej starostlivosti rovnako ako osoby národnosti, ktorej krajinu ste navštívili. Preukaz pokrýva krátkodobú starostlivosť, zahŕňajúc materskú starostlivosť a pôrod pre budúce mamičky.
Ktokoľvek potrebuje zdravotnú starostlivosť, mal by ukázať zdravotný preukaz príslušnému zdravotníkovi – a to doktorovi, farmaceutovi, pracovníkovi zdravotného centra. Ich zámerom je poskytnúť vám starostlivosť v takom rozsahu liečby akú vyžaduje váš stav, aby ste mohli pokračovať ďalej vo vašej zahraničnej ceste alebo výlete.
Platby a náhrady
V závislosti od toho akú krajinu ste navštívili, zdravotná starostlivosť bude zadarmo, alebo s poplatkom, ktorý vám bude kompenzovaný. Ak bol poplatok vyžiadaný dopredu, karta vám garantuje, že držiteľ dostane peniaze späť, buď ihneď alebo po vrátení sa domov.
Dôležité je, že karta neplatí tým ľuďom, ktorí vycestovali do zahraničia za účelom plánovanej liečby v zahraničí a nekryje náklady spojené s využitím súkromných kliník.
Navyše, karta nepokrýva platby, na prevod majetkových hodnôt zo zahraničia do tuzemska, takisto ani odvoz domov sanitkou. To je dôvod, prečo EHC môže byť ako doplnok k cestovnému poisteniu, nie ale náhrada.
Európsky preukaz zdravotného poistenia
Európsky preukaz/karta zdravotného poistenia (EPZP alebo EKZP) je zásadný krok k zjednodušeniu prístupu k rôznym zdravotným systémom v Európskej únii. Od jej vzniku v júni 2004 karta podstatne uľahčuje prístup k zdravotnej starostlivosti pre občanov členských štátov, cestujúcich do iného štátu EÚ. Navyše, garantuje rýchlu a jednoduchú náhradu výdavkov na mieste alebo krátko po návrate do miesta bydliska. Od 1. januára 2006 je EKZP vydávaná a uznávaná všetkými krajinami, ktorých sa týka, a nahrádza predtým používané papierové formy, ako napr. známy formulár E 111.
Kto má nárok na EKZP?
EKZP je vydávaná:
- - občanom EÚ
- - občanom Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP)
- - občanom Švajčiarska
- - rodinným príslušníkom vyššie menovaných, bez ohľadu na ich štátne občianstvo
- - štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú zaradení do systému sociálneho zabezpečenia v jednom z členských štátov EÚ, EHP alebo Švajčiarska.
O EKZP by ste mali požiadať v príslušnej národnej zdravotnej poisťovni ešte pred odchodom do inej krajiny EÚ. Občanom EÚ sa, v prípade že cestujú do inej krajiny, odporúča mať Európsku kartu zdravotného poistenia vždy pri sebe.
Výhody
Popri tom, že EKZP počas dočasného pobytu v inej krajine zabezpečuje jednoduchý prístup k službám zdravotnej starostlivosti, poskytuje tiež veľa ďalších výhod nielen pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale aj pacientov a poisťovne. Hlavné výhody EKZP možno zhrnúť nasledovne:
- - zjednodušený prístup k zdravotnej starostlivosti v zahraničí
- - rýchla a jednoduchá refundácia nákladov
- - bezpečnosť údajov
- - väčšia spoľahlivosť
- - menej administratívy
- - jednoduchosť - jednoduchší a rýchlejší postup pre prístup k zdravotnej starostlivosti
Celkovo táto 'čipová karta' obsahuje iba základné informácie o jej držiteľovi, ako je meno a priezvisko a dátum narodenia, avšak žiadne detaily o jeho zdravotnom stave. Je jednoducho použiteľná a ľahko rozpoznateľná. Informácie sú na nej uvedené štandardizovaným spôsobom, čiže sú čitateľné v ktoromkoľvek jazyku.
Kde je moja zdravotná karta akceptovaná?
EKZP môžete použiť kedykoľvek potrebujete akýkoľvek druh zdravotnej starostlivosti, či už
u všeobecného lekára, v nemocnici alebo v lekárni. Členské štáty EÚ sú zodpovedné nielen
za zavádzanie a šírenie preukazov, ale aj za vybavenie všetkých príslušných zdravotníckych zariadení čítačkami kariet.
Používanie Európskej karty zdravotného poistenia v zahraničí
Je dôležité poznamenať, že EKZP nezahŕňa prípady, kedy sa pacient zámerne rozhodne absolvovať lekárske ošetrenie v zahraničí. Jeho účelom je zdravotne zabezpečiť osoby cestujúce do iných krajín na časovo obmedzené obdobie, a tým pokrýva lekársku starostlivosť, ktorá je potrebná až na území iného členského štátu. Keď takáto situácia nastane, ošetrenie bude poskytnuté podľa zákonov príslušnej krajiny (ak je napríklad v danom členskom štáte zdravotná starostlivosť zadarmo, bude mať na ňu po predložení jeho/jej EKZP nárok aj hosťujúci pacient).
Provizórne náhradné osvedčenie
V prípade ak osoba, ktorá potrebuje lekárske ošetrenie, nemá svoj EKZP pri sebe, môže predložiť provizórne náhradné osvedčenie, ktoré mu môže jeho národná zdravotná poisťovňa jednoducho zaslať faxom alebo e-mailom. Toto potvrdenie je rovnocenné s EKZP a oprávňuje pacienta využiť rovnaké ošetrenie a refundáciu príspevkov ako s EKZP.
Dizajn európskej karty zdravotného poistenia
Dizajn EPZP je rovnaký vo všetkých členských štátoch a nesie európsky symbol. Existujú dve varianty:
- • Štandardný európsky dizajn na prednej strane karty a prázdnou zadnou stranou, ktorej obsah si môže príslušný členský štát sám zvoliť.
- • Štandardný európsky dizajn na zadnej strane karty - v tomto prípade členský štát umiestňuje EKZP na zadnú stranu už existujúcej národnej alebo regionálnej zdravotnej karty.
Každý členský štát si pri vydávaní zdravotnej karty môže zvoliť jednu z týchto variant.
Viac informácií nájdete na portáli Európskej karty zdravotného poistenia. http://www.ehic.ie/
6. Pravidla voľného pohybu pracovníkov
„Každý občan Európskej Únie má právo pracovať a žiť v inej členskej krajine“
Jedným z najviac ctených princípov, zakotvených v Európskej zmluve, je voľný pohyb pracovnej sily.
Každý občas EÚ má právo voľne:
- • žiť
- • hľadať si prácu
- • pracovať
- • a odísť do dôchodku
v akomkoľvek členskom štáte EÚ.
Tieto pravidlá sa vzťahujú aj na štáty EHP: Island, Lichtenštajsko a Nórsko.
Možnosť pracovať kdekoľvek v EÚ predstavuje slobodu a príležitosť na zlepšenie svojich pracovných a životných podmienok.
6.1. Princíp rovnosti
"Možnosť pracovať v inom členskom štáte EÚ je základným prvkom vašich práv ako občana EÚ."
Žiadna členská krajina nemá právo brániť v prístupe na svoj pracovný trh na základe národnosti či občianstva. Pri hľadaní práce má každý nárok na spravodlivé a rovnocenné zaobchádzanie. S cezhraničnými zamestnancami sa musí zaobchádzať rovnako ako so zamestnancami, ktorí sú občanmi krajiny, kde sa práca vykonáva.
Práva rodinných príslušníkov
Rodinní príslušníci osoby pracujúcej v inej členskej krajine majú rovnaké práva na vzdelanie a sociálne zabezpečenie ako občania danej krajiny.
Ďalšie výhody
Občania EÚ pracujúci v inej členskej krajine majú rovnaké právo vstúpiť do odborových zväzov ako občania danej krajiny.
Ak ste nezamestnaný a hľadáte si prácu, máte právo žiť v ktorejkoľvek členskej krajiny určité obdobie, ak si hľadáte prácu v inej členskej krajine.
Uznávanie diplomov a koordinácia systému sociálneho zabezpečenia
Krajiny EÚ pracujú na spoločných zmluvách, ktoré by zabezpečovali uznávanie diplomov a koordinovali systém sociálneho zabezpečenia. Tieto zmluvy sú dôležitým prvkom slobodného pohybu občanov. Avšak stále existujú podstatné rozdiely v tomto smere. Občan EÚ, ktorý chce pracovať v inom členskom štáte, musí mať na pamäti dve podstatné veci:
1. Bude moje vzdelanie a kvalifikácia oficiálne uznané v danej členskej krajine?
2. Nezáleží, v ktorom členskom štáte práve pracujete, ako občan EÚ máte právo na sociálne zabezpečenie. Ale bude rovnako kvalitné či dokonca lepšie alebo môže byť vaše sociálne zabezpečenie nejako ohrozené?
Práca vo verejnom sektore
V zásade je verejný sektor otvorený pre občanov členských štátov, avšak väčšinou sa vyžaduje sa špeciálne vzdelanie/kvalifikácia. Občania EÚ sa môžu uchádzať o väčšinu pracovných pozícii v oblasti verejnej bezpečnosti, vzdelania a verejného zdravotníctva.
Prechodné opatrenia pre nové členské štáty EÚ
Pre občanov členských krajín, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, alebo pre budúce členské krajiny môžu platiť určité obmedzenia. Potrebné informácie nájdete na portáli EURES-u, v sekcii Voľný pohyb.
Európsky preukaz zdravotného poistenia
Posledná úprava textu: máj 2013
Návrat na začiatok stránky
