Verzia pre tlač

Rakúsko

 

1.     Hľadanie práce
1.1. Ako si nájsť prácu
1.2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

2.     Presťahovanie sa do inej krajiny
2.1. Pohyb tovaru a kapitálu
2.2. Hľadanie ubytovania
2.3. Hľadanie školy
2.4. Keď si so sebou vezmete auto
2.5. Postupy registrácie a povolenie na pohyb
2.6. Kontrolný zoznam pred vašim príchodom do novej krajiny a po ňom

3. Pracovné podmienky
3.1. Prehľad pracovných podmienok v Európe
3.2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií
3.3. Druhy zamestnania
3.4. Pracovné zmluvy
3.5. Špeciálne kategórie
3.6. Samostatná zárobková činnosť
3.7. Platové podmienky
3.8. Pracovná doba
3.9. Dovolenka ( ročná dovolenka, materská dovolenka)
3.10. Ukončenie pracovného pomeru
3.11. Zastupovanie pracovníkov
3.12. Pracovné spory – štrajky
3.13. Odborná príprava

4. Životné podmienky
4.1. Prehľad životných podmienok v Európe
4.2. Politický, administratívny a právny systém
4.3. Príjmy a dane
4.4. Životné náklady
4.5. Ubytovanie
4.6. Zdravotníctvo
4.7. Systém vzdelávania
4.8. Kultúrny a spoločenský život
4.9. Súkromný život ( narodenie, život, úmrtia)
4.10. Doprava

5. Sociálne poistenie a zabezpečenie
5.1. Sociálne zabezpečenie v Európe
5.2. Systém sociálneho zabezpečenie v tejto krajine
5.3. Poistenie v nezamestnanosti
5.4. Nemocenské poistenie
5.5. Rodina a materstvo
5.6. Dôchodky
5.7. Elektronické formuláre
5.8. Preukaz zdravotného poistenia

 

1. Hľadanie práce

 

1.1. Ako si nájsť prácu

Informácie o zamestnávateľoch, kvalifikáciách a o možnostiach zamestnania môžete nájsť v novinách, súkromných poradensko-sprostredkovateľských agentúrach, v rakúskych službách zamestnanosti (úrady práce - AMS) a na príslušných stránkach na internete. Ak si hľadáte zamestnanie, pýtajte sa priateľov, príbuzných a susedov. Úrad práce vo vašej domovskej krajine vám bude schopný poskytnúť informácie o životných a pracovných možnostiach v Rakúsku cez sieť EURES (systém spolupráce medzi úradmi práce členských štátov EÚ). V EURES-e pracuje viac ako 700 špeciálne vyškolených EURES poradcov na úradoch služieb zamestnanosti vo všetkých krajinách EÚ/EHP. Ich hlavnou pracovnou náplňou je pomáhať pri hľadaní zamestnania v inej krajine EÚ/EHP.

V riadiacej oblasti sa stáva čoraz viac a viac bežnejším, že zamestnanci sa priamo získavajú od iných zamestnávateľov alebo náborových agentúr. Vo väčšine prípadov sa však aj naďalej musíte uchádzať o zamestnanie priamo, u príslušného zamestnávateľa.

Predtým, než pošlete svoju žiadosť, je vhodné zamestnávateľa kontaktovať telefonicky alebo mailom a informovať sa, či je pracovné miesto stále voľné. Takisto môžete zaslať svoju žiadosť o prijatie do zamestnania, aj keď ste nenašli žiadny zverejnený inzerát na pracovnú pozíciu, ktorú by ste chceli obsadiť.

V prípade, že ste sa s potenciálnym zamestnávateľom dohodli (telefonicky, mailom alebo osobne) na pohovore, nezabudnite si so sebou zobrať aj svoj životopis, referencie a potvrdenie o predchádzajúcom zamestnaní, ak sa to vyžaduje. 
 

Voľné miesta nájdete na:
http://www.ams.at/
http://www.jobroom.at/
www.ams.or.at/tirol
http://www.austropersonal.com/
http://www.jobboerse.at/
http://www.jobpilot.net/
http://www.gastrojobs.com/ – gastronómia
http://www.oscars.at/ - gastronómia
http://www.tourismusbetriebe.at/ - turizmus

Sezónne práce
http://www.ams.at/
http://www.jobroom.at/

Užitočné odkazy na stránkach rakúskych novín:
Der Kurier                                           http://www.kurier.at/
Oberösterreichische Nachrichten http://www.oon.at/
Der Standard                                     http://derstandard.at/karriere
Salzburger Nachrichten                   www.Salzburg.com/anzeige/anzeigensuche.html
Kleine Zeitung                                   http://www.kleine.co.at/
Vorarlberger Nachrichten               www.medienhaus.at/anzeigen
Kronen Zeitung                                 http://www.krone.at/
Tiroler Tageszeitung                        http://www.tirol.com/

1.2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Žiadosť, motivačný list a životopis by mali byť v každom prípade napísané v nemeckom jazyku, pokiaľ inzerát o voľnom pracovnom mieste neurčil iný jazyk, a mali by ste ich zaslať poštou, pokiaľ sa nevyžaduje iný spôsob. Veľa zamestnávateľov je teraz zvyknutých prijímať žiadosti elektronickou poštou. Rovnako môžete zaslať svoju žiadosť, motivačný list a životopis aj keď ste nenašli žiadny zverejnený inzerát na pracovnú pozíciu, ktorú by ste chceli obsadiť.

Kompletný balík žiadostí zahŕňa:
• žiadosť o prijatie do zamestnania;
• životopis (Curriculum vitae);
• referencie a osvedčenia (potvrdenia o dosiahnutom vzdelaní, potvrdenia o predchádzajúcich zamestnaniach, osvedčenia o absolvovaní dôležitých kurzov súvisiacich s pracovným miestom);
• fotografiu s rozmermi ako v cestovnom pase.

Žiadosť o prijatie do zamestnania
• zistite si meno a priezvisko kontaktnej osoby v spoločnosti (napríklad vedúceho osobného oddelenia) a pokiaľ možno adresujte žiadosť s použitím správneho titulu (napríklad: Milý Dr. Muller);
• odvolajte sa vo vašom liste na inzerát v novinách alebo telefonický rozhovor;
• upozornite na dve alebo tri vaše silné stránky (odborná skúsenosť, profesionálne a osobné kvalifikácie, motivácia, angažovanosť), ktoré poukazujú, prečo ste ideálny kandidát na danú pozíciu;
• požiadajte o osobný pohovor.

Životopis
Váš životopis by mal byť krátky, stručný a jasne štruktúrovaný, uvádzajúci podstatné fakty. Mal by pozostávať z nie viac ako dvoch strán, lepšie ak pozostáva z jednej strany (formát - A4).
Mali by ste postupovať chronologicky, začínajúc s vašim prvým zamestnaním a končiac s vašim posledným zamestnaním. Toto pravidlo sa taktiež aplikuje na vzdelanie a odbornú prípravu a školenia. Rovnako môžte použiť Europass, európsky formát životopisu.

Predtlačené formuláre
Týkajú sa osobných údajov. Ak sú v ňom otázky na problematické témy (napríklad trestné rozsudky), nezapĺňajte tieto miesta svojou odpoveďou. Na mieste označenom „Požadovaná mzda“ (Gehaltswunsch) napíšte „Dohodou”. Do príloh potom môžete nahrať svoj životopis.

Európska únia odsúhlasila štandardizovaný formát životopisu.
Bližšie informácie môžete nájsť na nasledujúcej internetovej stránke: http://www.cedefop.eu.int/transparency/cv.asp
 

2. Presťahovanie sa do inej krajiny

2.1. Pohyb tovaru a kapitálu

Voľný pohyb tovaru je jedným zo základných kameňov jednotného európskeho trhu.

Odstránenie vnútroštátnych prekážok voľného pohybu tovaru v rámci EU je jednou zo zásad zakotvených v zmluvách EU. Z pôvodnej pozície tradičného protekcionizmu krajín EU postupne neustále odstraňovali obmedzenia, aby vytvorili „spoločný“ alebo jednotný trh. Tento záväzok vybudovať európsky priestor obchodovania bez hraníc viedol k vytvoreniu väčšieho bohatstva a viac pracovných miest a celosvetovo potvrdil postavenie EU ako svetového obchodného partnera spolu so Spojenými štátmi a Japonskom. Napriek záväzku Európy odstrániť akékoľvek prekážky vnútorného obchodu, nedošlo k zladeniu v rámci všetkých hospodárskych odvetví. Európska únia sa rozhodla regulovať na európskej úrovni odvetvia, ktoré môžu predstavovať väčšie riziko pre európskych občanov – ako sú liečivá alebo stavebné výrobky. Na väčšinu výrobkov (považovaných za „menšie riziko“) sa uplatňuje tzv. zásada vzájomného uznávania, čo znamená, že v podstate s každým výrobkom, ktorý sa zákonne vyrába alebo predáva v jednom členskom štáte, je možné voľne sa pohybovať a obchodovať na vnútornom trhu EU.

Obmedzenia voľného pohybu tovaru
Zmluva o EU dáva členským štátom právo stanoviť obmedzenia voľného pohybu tovaru v prípade, že existuje zvláštny spoločný záujem, ako je napríklad ochrana životného prostredia, zdravie občanov alebo verejná politika. To napríklad znamená, že vnútroštátne orgány členského štátu môžu zamietnuť alebo obmedziť prístup určitého výrobku na svoj trh, pokiaľ jeho dovoz považujú za možné ohrozenie verejného zdravia, verejnej morálky alebo politiky. Príklady takých výrobkov sú geneticky upravené potraviny alebo niektoré energetické nápoje.
Aj keď všeobecne neexistujú žiadne obmedzenia na nákup tovarov v inom členskom štáte, ak sa jedná o tovar pre osobné použitie, existuje v rámci EU rada obmedzení pre určité kategórie výrobkov, ako je alkohol a tabak.

Voľný pohyb kapitálu
Ďalšou zásadnou podmienkou pre fungovanie vnútorného trhu je voľný pohyb kapitálu. Jedná sa o jednu zo štyroch základných slobôd zaručovaných právnymi predpismi EU, ktoré predstavujú základ pre integráciu európskych finančných trhov. Európania teraz môžu spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EU.
Liberalizácia kapitálových trhov je kľúčovým prvkom v procese hospodárskej a menovej integrácie v EU. Bola prvým krokom smerom ku vzniku Európskej hospodárskej a menovej únie (EMU) a k zavedeniu spoločnej meny – eura.

Výhody
Zásada slobodného pohybu kapitálu nielen zvyšuje efektivitu finančných trhov v rámci EU, ale rovnako prináša radu výhod občanom. Jednotlivci môžu robiť veľké množstvo finančných operácií v rámci EU bez väčších obmedzení. Môžu si napríklad len s nepodstatnými obmedzeniami
1. otvoriť ľahko bankový účet,
2. nakupovať akcie,
3. investovať alebo
4. nakupovať nehnuteľnosti
v inom členskom štáte. Podniky v EU môžu investovať do iných európskych podnikov, vlastniť ich a riadiť. 

Výnimky
Niektoré výnimky z tejto zásady platia ako v členských štátoch, tak v tretích krajinách. Väčšinou sa týkajú daní, obozretného dohľadu, kritérií verejnej politiky, prania špinavých peňazí a finančných sankcií dohodnutých v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EU.
Európska komisia pokračuje v práci na zavŕšení voľného trhu finančných služieb tým, že prevádza nové stratégie finančnej integrácie, aby občanom a podnikom ešte viac uľahčila správu ich peňazí v rámci EU.
 

2.2. Hľadanie ubytovania

Informácie o ponuke bytov a iných nehnuteľností môžete nájsť v novinách (napr. Kurier – špeciálne víkendové vydanie), realitných agentúrach a na rôznych internetových stránkach. Miestne úrady tiež ponúkajú informácie ohľadom dostupného ubytovania.

Priemerné náklady na ubytovanie (nájomné, splatenie/renta v prípade vlastníctva bytu a operačné náklady) sú najnižšie v Burgenlande (v roku 2010: 4,28 EUR/m2), a najvyššie v Salzburgu (v roku 2010: 6,21 EUR/m2).

Nájomné za m2 závisí od mnohých faktorov, ako dostupnosť komunikácií a dopravy, infraštruktúra, vybavenosť a či sa byt nachádza v obytnej zóne. Ubytovanie v centre miest a na predmestí s dobrou infraštruktúrou a dobrými dopravnými možnosťami, patrí medzi najdrahšie. Menšie byty bývajú zvyčajne drahšie na m2 ako tie väčšie. Operačné náklady (cca. 25% z čistého nájomného) a náklady na teplo, plyn, elektrinu by ste mali pred výberom bytu tiež brať do úvahy.

Nájomné u väčšiny prenajatých bytov, bytov miestnych samospráv a družstevných bytov je regulované na celom území Rakúska zákonom, ktorý upravuje vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom (Mietrechtsgesetz) a ktorý, okrem iného, kategorizuje prenajímané byty (staršie budovy) podľa zariadenia (kúrenie, WC v hale alebo v apartmáne, dodávka teplej vody, atď.), a taktiež stanovuje maximálne hranice nájomného a štandardné nájomné sadzby, lehoty pre výpoveď nájmu, atď. Ako všeobecné pravidlo, rodinné domy nepodliehajú pod účinnosť uvedeného zákona, okrem lehôt pre uplatnenie výpovede nájmu.
Predtým ako uzavriete nájomnú alebo kúpnu zmluvu, je vhodné vyhľadať realitnú kanceláriu (napr. Asociácia nájomcov: http://www.mietervereinigung.at, Asociácia na ochranu nájomcov: http://www.mieterschutzverband.at/msv, Asociáciu spotrebiteľov: http://www.konsument.at, Pracovná komora - Arbeiterkammer), za účelom právneho posúdenia vašej nájomnej zmluvy. Viac rád o živote vo Viedni môžete nájsť na http://www.magVienna.gv.at.

Informácie o voľných apartmánoch a nehnuteľnostiach môžete nájsť:
1. v dennej tlači:
http://www.kurier.at
http://www.krone.at
http://derstandard.at
http://www.diepresse.com

2. v časopisoch o nehnuteľnostiach:
http://www.bazar.at/?ren=i_bz
http://web1.immobilien.net/Default.aspx
http://www.immodirekt.at

3. v realitných kanceláriách:
http://www.ovi.at/de/verband/index.php
http://www.wohnnet.at
 

2.3. Hľadanie školy

O deti vo veku od 6 mesiacov do 6 rokov sa starajú opatrovateľky alebo navštevujú materské škôlky (Kinderkrippen). Mnohé väčšie mestá majú zriadené škôlky pre deti vo veku od 3 – 6 rokov a základné školy (Volksschule alebo Grundschule). V takmer každej vidieckej oblasti možno nájsť nižšiu strednú školu a v blízkych mestách zas stredné zdužené školy (nižšieho stupňa) (Kooperative Mittelschule). Stredné školy vyššieho stupňa (allgemeinbildende höhere Schule (AHS)) sú napríklad gymnáziá (nižší a vyšší stupeň), alebo odborné školy, napríklad obchodné školy (Handelschule) (vyšší stupeň). Ak žijete vo vidieckej oblasti, vaše deti môžu do školy precestovať značnú vzdialenosť. Naproti tomu, v mestách je vybudovaná veľká sieť školských zariadení, a vo veľkomestách a vo Viedni sídlia mnohé vysoké školy a univerzity.

Informácie o miestnych materských školách a jasliach môžete získať od príslušnej obecnej rady alebo na mestskom úrade. Rovnako môžete obdržať informácie o miestnych školách, nielen od príslušnej obecnej rady alebo na mestskom úrade, ale aj od miestnych školských rád, školských poradenských centier a školských psychologických zariadení. Mnoho škôl má svoju vlastnú webovú stránku, kde môžete nájsť informácie o cieľoch školy, jej filozofii vzdelávania, osnovách a možnosti zápisu.

Otázky týkajúce sa voľných miest na školách, uznávania dosiahnutého vzdelania, a zatriedenia je najlepšie adresovať priamo školskej inštitúcii (riaditeľovi), ktorú si vyberiete.
 

2.4. Keď si so sebou vezmete auto

Realizácia zásady voľného pohybu osôb je jedným zo základných kameňov európskej štruktúry, čo znamená zavedenie celého radu praktických pravidiel na zabezpečenie, aby občania mohli slobodne a jednoducho cestovať do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Cestovanie autom v rámci EÚ už nie je také komplikované. Európska komisia ustanovila rad spoločných nariadení, ktorými sa riadi vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia vozidla a možnosť zaregistrovať vaše vozidlo v hostiteľskej krajine.

Váš vodičský preukaz v EÚ
V súčasnosti nie je zavedený spoločný vodičský preukaz, ale členské štáty EÚ zaviedli vodičský preukaz podľa „modelu Spoločenstva“. Tento spoločný model zabezpečuje, aby sa vodičské preukazy vydané v rôznych krajinách EÚ dali ľahko rozpoznať v iných členských štátoch. Zásada vzájomného uznávania sa všeobecne uplatňuje. Vodičský preukaz je vydaný v súlade s vnútroštátnym právom, ale mal by zahŕňať ustanovenia týkajúce sa modelu Spoločenstva, ako napríklad základné podmienky na vydanie vodičského preukazu. Staré vodičské preukazy vydané pred rokom 1996 sa nemusia zameniť za nový vodičský preukaz podľa modelu Spoločenstva a ostávajú platné, až kým neuplynie ich doba platnosti. Ak sa občan EÚ usadí v inom členskom štáte, nie je potrebné meniť vodičský preukaz, aj keď to z praktických dôvodov mnohí robia. Navyše niektoré členské štáty vyžadujú, aby na základe určitých administratívnych požiadaviek boli vo vodičskom preukaze uvedené aj ďalšie údaje.
V prípade uplynutia platnosti, straty alebo odcudzenia vodičského preukazu nový vodičský preukaz môže byť vydaný v členskom štáte pobytu v súlade s vnútroštátnymi podmienkami. Občania by sa mali obrátiť na príslušné úrady.

Zaregistrovanie vášho vozidla v hostiteľskej krajine
Ak máte pobyt v inom členskom štáte a používate tam svoje vozidlo viac ako šesť mesiacov, budete musieť vozidlo zaregistrovať na miestnych úradoch a zaplatiť registračný poplatok hostiteľskej krajiny.

Poistenie vozidla
Občania EÚ si môžu dať poistiť svoje vozidlo v ktorejkoľvek krajine EÚ, pokiaľ zvolená poisťovňa je hostiteľským vnútroštátnym orgánom oprávnená vydávať príslušné poistné zmluvy. Poisťovňa zriadená v inom členskom štáte je oprávnená uzatvárať povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu iba v prípade, ak sú splnené určité podmienky. Poistenie bude platiť v celej Únii bez ohľadu na to, kde sa nehoda stane.

Zdaňovanie
Daň z pridanej hodnoty alebo DPH na motorové vozidlá sa obvykle platí v krajine, kde sa vozidlo kupuje, aj keď za určitých podmienok, sa DPH platí v krajine určenia. Viac informácií o pravidlách, ktoré platia pri nadobudnutí vozidla v jednom z členských štátov EÚ a ktoré je určené na registráciu v inom členskom štáte EÚ, sa nachádzajú v odkaze „Daň z motorových vozidiel“.
 

 2.5. Postupy registrácie a povolenie na pohyb

Do troch dní od usadenia sa v Rakúsku sa musíte zaregistrovať na príslušnom úrade. Príslušné úrady sú: 
- v mestách a veľkomestách, v ktorých sa vyskytuje federálna polícia je to oddelenie evidencie osôb (Meldeamt) na úradoch federálnej polície (Bundespolizeidirektion) 
- vo Viedni: oddelenie služieb evidencie občanov (Meldeservice) na príslušných mestských úradoch (Magistratisches Bezirksamt) 
- miestne obecné úrady (Gemeindeamt)

Musíte si so sebou priniesť:
- Správne vyplnený formulár registrácie pobytu (Meldezettel), ktorý je k dispozícii na príslušných registračných úradoch a na niektorých osobitných registračných úradoch (napríklad vo Viedni) alebo si ho môžete stiahnuť z internetu.
- Pas.
- Rodný list.
- Formuláre registrácie pobytov zo všetkých predchádzajúcich miest pobytu.

Občania krajín EÚ/EHP a ich rodiny (s občianstvom EÚ/EHP) nepotrebujú pri vstupe na územie Rakúska a na usadenie sa povolenie na pobyt; sú vyňatí z vízového režimu a môžu sa usadiť, kde sa im páči. To znamená, že môžu ostať v Rakúsku po dobu 3 mesiacov (6 mesiacov, ak preukážu, že si hľadajú zamestnanie) bez akýchkoľvek formalít (stačí, ak majú pri sebe platný doklad totožnosti). Ak chcete ostať na území Rakúska dlhšiu dobu, musíte mať uzavreté zdravotné poistenie a dostatočné finančné prostriedky na živobytie pre seba a svojich príbuzných, alebo preukázať, že ste zamestnaný, SZČO alebo sa odborne vzdelávate (školíte) na území Rakúska. Kompetentný úrad vám vydá povolenie na pobyt v Rakúsku (Anmeldebescheinigung). Občania krajín EÚ/EHP môžu tiež požiadať o vydanie oficiálneho dokladu totožnosti s fotografiou pre občanov EHP (Lichtbildausweis für EWR-Bürger).

Osobitný režim platí pre privilegovaných občanov tretích krajín, ktorí sú závislí na občanoch EÚ/EHP/Švajčiarska a ktorí sami nevlastnia EÚ/EHP/švajčiarske občianstvo. 
 

2.6. Kontrolný zoznam pred vašim príchodom do novej krajiny a po ňom

Pred príchodom do Rakúska

Získajte informácie o pracovnom trhu a možnostiach zamestnania sa – http://www.ams.at alebo na stránke EURES - http://ec.europa.eu/eures/.
Pripravte si nasledujúce dokumenty:
1. Cestovný pas alebo občiansky preukaz: maloleté deti si dajte zapísať do pasu, zoberte si ostatné osobné dokumenty – napr. rodný list, sobášny list
2. Príslušné E-formuláre pre vás a vašich rodinných príslušníkov
3. Formuláre E 303 a E 301: tieto formuláre vám vydá úrad práce vo vašej krajine pôvodu a preukazuje dobu zamestnania pre prípad nároku na dávky v nezamestnanosti
4. Európsku kartu zdravotného poistenia alebo porovnateľný formulár (E 111)
5. Doklady od vozidla, vodičský preukaz, registráciu
6. Originály vysvedčení, diplomov, osvedčení, referencií od zamestnávateľov a ich preklady do nemeckého jazyka
7. Životopis a žiadosť v nemeckom jazyku
8. Vysvedčenia vašich detí preložené do nemčiny, pre ich rýchle zaradenie do príslušného ročníka

Ďalej:
1. Zabezpečiť si ubytovanie (byt, prenájom, dom alebo hotel)
2. Mať dostatočné finančné prostriedky na pokrytie výdavkov za prvý mesiac (nájomné, životné náklady...)
3. Zabezpečiť nemocenské a úrazové poistenie v Rakúsku
4. Oboznámiť úrady v rodnej krajine o presťahovaní sa
5. Vybaviť cestovný pas pre domáce zvieratá

Po príchode do Rakúska

1. Ak máte pracovné miesto: ihneď sa nahláste u zamestnávateľa. Pri nástupe žiadajte potvrdenie o registrácii v systéme sociálneho poistenia.
2. Keď hľadáte prácu: do 7 dní sa hláste na úrade práce (rakúske služby zamestnanosti), ak ste si dali exportovať dávku v nezamestnanosti.
3. Prihláste sa v priebehu 3 dní od získania ubytovania na príslušnom úrade (Meldebehörde).
4. Prihláste sa na príslušnom úrade sociálneho poistenia (platí hlavne pre rodinných príslušníkov, nových podnikateľov): získate číslo sociálneho poistenia a Európsku kartu zdravotného poistenia.
5. Otvorte si bankový účet.
6. Prihláste si motorové vozidlo.
7. Prihláste sa na príslušnom daňovom úrade.
8. Nahláste si plyn, elektriku, telefón, televíziu a rádio.
9. Prihláste deti do príslušnej školy.
10. Podajte prihlasovací formulár na správnom úrade (Bezirkshauptmannschaft, Magistratisches Bezirksamt), ak chcete zostať dlhšie ako 3 mesiace.
 

3. Pracovné podmienky

 

3.1. Prehľad pracovných podmienok v Európe

Kvalita práce a zamestnania - zásadná otázka, ktorá významne ovplyvňuje hospodárstvo a ľudí

Dobré pracovné podmienky sú dôležité pre spokojnosť európskych pracovníkov. Prispievajú
- k fyzickej a psychickej pohode Európanov a
- k hospodárskej efektivite EÚ.
Z humanitárneho hľadiska kvalita pracovného prostredia výrazne ovplyvňuje celkovú prácu a spokojnosť so životom európskych pracovníkov.
Z hospodárskeho hľadiska sú kvalitné pracovné podmienky hnacou silou hospodárskeho rastu a základom konkurencieschopnosti Európskej únie. Vysoká miera spokojnosti v práci je dôležitým faktorom pre dosahovanie vysokej produktivity hospodárstva EÚ.
Z tohto dôvodu je pre Európsku úniu mimoriadne dôležité, aby podporovala vytváranie a zachovávanie trvalo udržateľného a príjemného pracovného prostredia - takého prostredia, ktoré prispieva k ochrane zdravia a spokojnosti európskych zamestnancov a vytváraniu rovnováhy medzi časom stráveným v práci a mimo nej.

Zlepšovanie pracovných podmienok v Európe: významný cieľ pre Európsku úniu.

Zabezpečenie vhodných pracovných podmienok pre európskych občanov je pre EÚ prioritou. Európska únia preto pracuje spolu s národnými vládami na zabezpečení príjemného a bezpečného pracovného prostredia. Podpora členským štátom je poskytovaná prostredníctvom:
- výmeny skúseností medzi rôznymi krajinami a spoločnými aktivitami
- stanovenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktoré sa majú uplatňovať v celej Európskej únii.

Kritériá na kvalitu práce a zamestnania

Na účely vytvorenia trvalo udržateľných pracovných podmienok je dôležité určiť hlavné charakteristiky vhodného pracovného prostredia a teda aj kritérií na kvalitu pracovných podmienok.
Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v Dubline je agentúrou EÚ, ktorá poskytuje informácie, poradenstvo a odborné poznatky, ako už meno naznačuje, o životných a pracovných podmienkach. Táto agentúra stanovila niekoľko kritérií na kvalitu práce a zamestnania, ktoré zahŕňajú:
- ochranu zdravia a spokojnosť na pracovisku - sú to mimoriadne dôležité kritériá, pretože dobré pracovné podmienky umožňujú predchádzať zdravotným problémom na pracovisku, znížiť vystavenie rizikám a zlepšiť organizáciu práce;
- zosúladenie pracovného a mimopracovného života - občanom by sa mala poskytnúť príležitosť, aby si našli rovnováhu medzi časom stráveným v práci a voľným časom;
- rozvoj schopností - kvalitná práca je taká práca, ktorá poskytuje možnosti pre odborné vzdelávanie, zdokonaľovanie a príležitosti na kariérny postup.
Práca nadácie Eurofound prispieva k plánovaniu a vytváraniu lepších životných a pracovných podmienok v Európe.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Európska komisia vykonáva celý rad aktivít na podporu zdravého pracovného prostredia v členských štátoch EÚ. Okrem iných stratégií vypracovala aj Stratégiu Spoločenstva pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na obdobie rokov 2002-2006. Táto stratégia bola vypracovaná na pomoc vnútroštátnym orgánom, sociálnym partnerom a MVO. Zameriava sa na podporu medzinárodnej spolupráce a potrebu silnej kultúry prevencie. Nová stratégia na obdobie rokov 2007-2012 sa pripravuje.
Politika Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa zameriava na dlhodobé zlepšovanie spokojnosti pracovníkov EÚ. Zohľadňuje fyzické, morálne a sociálne dimenzie pracovných podmienok, ako aj nové výzvy vyplývajúce z rozšírenia Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy. Zavedenie noriem EÚ na ochranu zdravia a bezpečnosti na pracovisku významne prispelo k zlepšeniu situácie pracovníkov v týchto krajinách.

Zlepšovanie pracovných podmienok stanovením minimálnych spoločných požiadaviek pre všetky krajiny EÚ

Zlepšovanie životných a pracovných podmienok v členských štátoch EÚ závisí z veľkej časti od ustanovenia spoločných pracovných noriem. V pracovnoprávnych predpisoch a nariadeniach EÚ sa stanovili minimálne požiadavky na trvalo udržateľné pracovné prostredie a v súčasnosti sa uplatňujú v členských štátoch. Zlepšenie týchto noriem posilnilo práva pracovníkov a sú jedným z hlavných úspechov sociálnej politiky EÚ.
 

3.2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Význam transparentnosti a vzájomného uznávania diplomov ako nevyhnutnej súčasti voľného pohybu pracovníkov

Možnosť uznania kvalifikácií a kompetencií môže zohrávať zásadnú úlohu pri rozhodovaní, či začať pracovať v inej krajine EÚ. Je preto potrebné, aby sa vypracoval európsky systém, ktorý zaručí vzájomné uznávanie odborných kompetencií v jednotlivých členských štátoch. Jedine takýto systém zabezpečí, aby sa nedostatočné uznávanie odborných kvalifikácií nestalo prekážkou mobility pracovníkov v rámci EÚ.

Hlavné zásady uznávania odborných kvalifikácií v EÚ

Základnou zásadou je, že každý občan EÚ by mal mať možnosť slobodne vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. Žiaľ praktickému uplatňovaniu tejto zásady často bránia vnútorné požiadavky hostiteľskej krajiny na prístup k určitým povolaniam.
Na prekonanie týchto rozdielov EÚ ustanovila systém na uznávanie odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému je rozdiel medzi podmienkami, ktoré platia pre regulované povolania (povolania, pre ktoré sa podľa zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolania, ktoré nie sú v hostiteľskej krajine právne upravené.

Kroky smerom k dosiahnutiu transparentnosti kvalifikácií v Európe

Európska únia podnikla dôležité kroky smerom k docieleniu transparentnosti kvalifikácií v Európe:
- Zlepšenie spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy s cieľom spojiť všetky nástroje pre transparentnosť certifikátov a diplomov do jediného užívateľsky jednoduchého nástroja. Patria k nim napríklad európsky životopis a odborná príprava v systéme Europass.
- Príprava konkrétnych aktivít v oblasti uznávania a kvality odborného vzdelávania a prípravy.

Prekonávanie rozdielov v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy v rámci EÚ

Systémy vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch EÚ ešte stále vykazujú značné rozdiely. Túto rozmanitosť ešte viac prehĺbilo posledné rozšírenie EÚ s rôznymi tradíciami vo vzdelávaní. Preto je potrebné ustanoviť spoločné pravidlá garantujúce uznávanie kompetencií.
Na prekonanie tejto rozmanitosti národných kvalifikačných noriem, metód vzdelávania a štruktúr odbornej prípravy Európska komisia predložila rad nástrojov zameraných na zabezpečenie lepšej transparentnosti a uznávania kvalifikácií na akademické i profesionálne účely.

1. Európsky kvalifikačný rámec
Európsky kvalifikačný rámec je hlavnou prioritou Európskej komisie v procese uznávania odborných kompetencií. Hlavným cieľom rámca je vytvoriť spojenie medzi rôznymi národnými kvalifikačnými systémami a zaručiť hladký prenos a uznávanie diplomov.

2. Národné informačné centrá pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC)
Sieť národných informačných centier pre uznávanie dokladov o vzdelaní bola zriadená v roku 1984 z podnetu Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru, NARIC zohrávajú zásadnú úlohu v procese uznávania kvalifikácií v EÚ.

3. Európsky systém prenosu kreditov (ECTS)
Európsky systém prenosu kreditov je zameraný na uľahčenie uznávania období štúdia v zahraničí. Bol zavedený v roku 1989, jeho funkcia spočíva v popisovaní programu vzdelávania a prideľovaní kreditov jeho komponentom. Je hlavnou súčasťou vysoko uznávaného programu mobility študentov - Erasmus.

4. Europass
Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti profesionálnych zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov:
1. životopis,
2. jazykový pas,
3. dodatky k osvedčeniu,
4. dodatky k diplomu a
5. dokument Europass-Mobility.
Systém Europass umožňuje jasnú a zrozumiteľnú prezentáciu zručností a kvalifikácií v rôznych častiach Európy. Národné strediská Europass boli zriadené v každej krajine Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru ako miesto prvého kontaktu pre osoby, ktoré sa chcú dozvedieť viac o systéme Europass.
 

3.3. Druhy zamestnania

V Rakúsku môžete riadne pracovať od veku 15 rokov, dovtedy musia mladiství navštevovať povinnú školskú dochádzku. Zamestnávanie mladých ľudí vo veku do 18 rokov je upravené v legislatíve o ochrane mladistvých.

Rozšírená je práca na čiastočný pracovný úväzok. Sezónna práca je obyčajne v oblasti turizmu, hotelierstva, gastronómie vo veľkých mestách a v regiónoch so zahraničným cestovným ruchom. V stavebníctve sa niekedy uzatvárajú pracovné zmluvy na dobu určitú. Avšak bežná pracovná zmluva sa podpisuje na trvalý pracovný pomer so všetkými jej náležitosťami (nárok na dovolenku, ochrana proti prepusteniu, sociálne poistenie, atď.).

Práca na voľnej nohe (napr. jazykoví lektori)má obmedzenú ochranu zo strany legislatívy, ale na druhej strane (okrem jedného alebo dvoch malých detailov) plnú ochranu zo systému sociálneho poistenia. Od 1.1.2008 si osoby na voľnej nohe musia hradiť poistenie v nezamestnanosti. Odvádzajú poplatky Komore práce (povinné členstvo) a sú krytí odstupným (Abfertigung neu) zo Zamestnaneckého zaopatrovacieho fondu (MitarbeiterInnenvorsorge). V prípade, že sa medzi osobou na voľnej nohe a jej klientom neuzavrie písomná zmluva, táto osoba nemá nárok na základné benefity, ako je výpovedná doba, platená dovolenka, atď.

Zamestnanci, ktorí pracujú na skrátený úväzok (ich mesačný zárobok v roku 2011 nesmel presiahnuť 374,02 EUR) musia mať uzavreté úrazové poistenie. Zamestnávateľ musí takýchto zamestnancov nahlásiť zdravotnej poisťovni. Pracovníci na skrátený úväzok si môžu dobrovoľne platiť zdravotné a dôchodkové poistenie. Podľa zákona sa s týmito pracovníkmi jedná rovnako ako s tými na plný úväzok. Výnimka: ak pracovná doba neprekročí 1/5 bežnej pracovnej doby (teda 8 hodín týždenne v prípade 40 hodinovej bežnej týždennej pracovnej doby) a pracovná zmluva neustanovuje inak, výpovedná lehota je len 14 dní. Tento druh pracovných zmlúv je rozšírený v určitých odvetviach, napr. v distribúcii.

Názov „nové samostatne zárobkovo činné osoby“ zahŕňa tie osoby a ich aktivity, pre ktoré nie je potrebné živnostenské oprávnenie (napr.: spisovatelia, konzultanti, prekladatelia, lektori, psychoterapeuti). Nové SZČO musia nahlasovať svoje aktivity Inštitúcii sociálneho poistenia pre obchod a priemysel. Platia si nemocenské, dôchodkové a úrazové poistenie. Od 1. januára 2009 majú SZČO možnosť poistiť sa pre prípad nezamestnanosti.

Zamestnaní na skrátený pracovný úväzok majú rovnakú poistnú ochranu (zdravotné, úrazové, nezamestnanecké, dôchodkové poistenie) a podliehajú rovnakým pracovnoprávnym predpisom ako robotníci a úradníci v trvalom pracovnom pomere.

To platí aj pre pracovné zmluvy na dobu určitú, avšak nie je tu výpovedná doba, teda pracovný pomer končí dňom určeným v pracovnej zmluve na dobu určitú.

Učni vo všetkých odboroch musia uzatvárať pracovné zmluvy písomne, využívajú plnú poistnú ochranu (zdravotné, úrazové, nezamestnanecké, dôchodkové poistenie) a sú špeciálne chránení pred výpoveďou.

Pracovný čas pri sezónnom zamestnaní v hoteloch a stravovacích zariadeniach podlieha príslušným predpisom. Títo zamestnanci sú plne krytí zo systému sociálneho poistenia, ale za určitých podmienok nemajú nárok na podporu v nezamestnanosti.

Zastupujúci zamestnanci sú pod plnou poistnou ochranou, ale podliehajú z časti vlastným pracovnoprávnym predpisom (napr. majú kratšiu ochrannú výpovednú lehotu).

Dobrovoľníci majú status študenta. Nemajú žiadnu povinnosť vykonávať prácu a nemajú ani nárok na mzdu.

Občania EÚ/EHP/Švajčiarska majú rovnaké práva ako Rakúšania, pokiaľ osobitné právne predpisy neustanovujú inak. 
 

3.4. Pracovné zmluvy

Pracovné zmluvy musia byť uzatvorené písomne, ústne alebo implicitne (napr.: začatie činnosti s následným doplatením). Zmluvy s učňami musia byť uzavreté výlučne písomne.
Pracovné právo rozlišuje medzi:
1. pracovnou zmluvou (Arbeitsvertrag): je uzatvorená medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
2. nepomenovanou zmluvou (freier Dienst- bzw. Arbeitsvertrag):
je uzatvorená medzi klientom a cudzou osobou vykonávajúcou službu.
3. pracovným pomerom podobajúcim sa tomu medzi zamestnávateľom a zamestnancom (arbeitnehmerahnlichem Beschaftigungsverhaltnis):
zahŕňa samostatne zárobkovo činné osoby a podnikových dodávateľov alebo dodávateľov služieb so živnostenským listom.

Aj keď sa neuzavrie písomná pracovná zmluva, zamestnávateľ musí dať zamestnancovi písomné vysvetlenie základných práv a povinností vznikajúcich z pracovného pomeru. Toto sa volá pracovná karta (Dienstzettel) a musí byť vydaná zamestnancovi okamžite po uzatvorení pracovného pomeru. Dienstzettel (pracovná karta) je bezplatná a slúži ako doklad o zamestnaní. Pracovná karta musí obsahovať nasledujúce informácie:
- obchodné meno a sídlo zamestnávateľa;
- meno, priezvisko a adresu zamestnanca;
- deň uzavretia pracovného pomeru;
- ak pracovný pomer je uzatvorený na určitú dobu: deň skončenia pracovného pomeru.
- výpovednú lehotu, obdobie, v ktorom musí byť výpoveď daná;
- miesto výkonu práce;
- všetky podkategórie vo všeobecnom systéme;
- určenie funkcie;
- počiatočnú mzdu;
- základný plat alebo mzdu;
- všetky dodatočné príjmy (napríklad prémie);
- výplatný termín;
- každoročný nárok na dovolenku;
- normálny denný a týždenný pracovný čas určený v zmluve;
- označenie druhu pracovnej zmluvy (napríklad kolektívna/vnútropodniková zmluva).

Zmeny v pracovnej zmluve, nesmú byť pre zamestnancov menej výhodnejšie ako ustanovenia existujúcich právnych predpisov, kolektívnych zmlúv alebo podnikových dohôd. Nelegálne alebo nepriaznivé zmeny by mali byť oznámené podnikovej rade, Komore práce alebo odborom.
 

3.5. Špeciálne kategórie

Invalidi
Federálny Zákon o zamestnávaní invalidných osôb (Behinderteneinstellungsgesetz) v znení neskorších predpisov zakazuje diskrimináciu invalidov v pracovno-právnych vzťahoch a vo verejnej správe. Ochrana voči diskriminácii sa týka telesne, mentálne a psychicky, a zmyslovo postihnutých osôb a ich rodinných príslušníkov. Právne nároky sú posudzované súdom (vo verejnej správe príslušným orgánom). V prípadoch, v ktorých rozhoduje Federálna agentúra sociálnej starostlivosti, mediačné služby sú poskytované zdarma. Mediácia predchádza súdnemu konaniu. Ombudsman pre invalidné osoby (Behindertenanwalt) je zodpovedný za podporovanie a pomoc postihnutým osobám, ktoré sa stali objektom diskriminácie. Viac informácií získate od Federálnej agentúry sociálnej starostlivosti(Bundessozialamt).

Deti a mladiství
Zákon o zamestnávaní detí a mladistvých (Kinder- und Jugendlichen-Beschäftigungsgesetz) ochraňuje deti - maloletých vo veku do 15 rokov (po ukončenie povinnej školskej dochádzky) a mladistvých vo veku do 18 rokov. Uplatňuje sa tu všeobecné pravidlo zákazu zamestnávania detí, okrem: práce v rodinnom podniku a pomocných prácach pri školských udalostiach.

Ženy
Rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami na pracovisku a ochranu žien voči sexuálnemu obťažovaniu upravuje Ústava a Zákon o rovnakom zaobchádzaní (Gleichbehandlungsgesetz). Sexuálne obťažovanie je definované ako kriminálny zločin. Ďalšie opatrenia pre ochranu žien na pracovisku: zákaz práce v noci (veľa výnimiek), ochrana tehotných žien. Viac informácií vám poskytne Komora práce, rakúska Federácia odborových zväzov a Ombudsman pre rovnosť príležitostí. 
 

3.6. Samostatná zárobková činnosť

Ak začínate podnikať, preberáte existujúci podnik alebo zakladáte pobočku, mali by ste predtým kontaktovať Obchodnú komoru vo vašom okolí, ktorá poskytne užitočné informácie pre úspešné podnikanie. Sprievodca pri štarte podnikania – http://www.gruenderservice.net/gsportal.aspx

Nezávisle od toho by ste si mali pred začiatkom stanoviť ciele, šance na trhu, formu podnikania, miesto podnikania, náklady a financovanie. Keď chcete začať vykonávať živnosť, musíte požiadať na živnostenskom úrade o živnostenské oprávnenie a o povolenie podnikať. Potom musíte žiadať na príslušnom finančnom úrade o daňové číslo pre podnikateľskú činnosť a nahlásiť sa na sociálnej poisťovni – nechať sa zdravotne, úrazovo, dôchodkovo, a pre prípad nezamestnanosti poistiť. Každý zamestnanec musí byť nahlásený v príslušnej oblastnej zdravotnej poisťovni.

Ak by ste chceli prebrať už existujúci podnik ako nový majiteľ, obráťte sa na burzu nástupcov pre mladých podnikateľov: http://www.nachfolgeboerse.at/
Prehľad o možnostiach získate na: http://www.help.gv.at/Content.Node/90/Seite.900000.html
Ďalšie poradenstvo o zakladaní podnikov nájdete na:
- pre akademikov: http://www.help.gv.at/Content.Node/120/Seite.1209000.html 
- pre ženy: http:///www.help.gv.at/Content.Node/120/Seite.1207000.html
 

3.7. Platové podmienky

Každý zamestnanec dostáva za výkon práce odmenu špecifikovanú v jeho pracovnej zmluve. Za odmenu je považovaný akýkoľvek príjem, ktorý poskytne zamestnávateľ zamestnancovi za vykonanú prácu. Zahŕňa to: mzdu (manuálny robotníci), plat (úradníci), príspevky pre učňov. Výška odmeny sa riadi zákonom, kolektívnymi zmluvami a vnútropodnikovými zmluvami a na druhej strane výška odmeny závisí od individuálnych faktorov ako napríklad od veku, kvalifikácie, pracovného času, pracovnej pozície atď. Minimálna mzda je stanovená v zákone, kolektívnych zmluvách a pracovných dohodách pre určité odvetvie. Kolektívne zmluvy sú písomnými zmluvami so silou zákona, ktoré obsahujú ustanovenia o pracovnom čase, pracovných podmienkach, odmeňovaní atď., a ktoré boli vyjednané medzi zástupcami zamestnancov (odborové organizácie) a zástupcami zamestnávateľov (Obchodná komora). Pracovné dohody sú písomné dohody uzatvorené medzi zamestnancami a radou práce, aby sa mohli stanoviť právne normy, ale aj nastaviť odmeňovanie pre dané pracovné odvetvie.
Vo väčšine prípadov sa odmena za prácu vypláca na konci mesiaca alebo v prvý deň nasledujúceho pracovného mesiaca. V niektorých prípadoch zamestnanci dostávajú svoje mzdy týždenne buď šekom alebo v hotovosti. Väčšinou sa odmena vypláca 14 krát do roka a pozostáva z 12 mesačných mzdových platieb a dvoch špeciálnych platieb (vianočná prémia a dovolenková prémia, každá sa rovná jednej mesačnej mzde).

Dane, odvody do sociálneho poistenia a ostatné odvody (napr. členský poplatok odborovému zväzu) sú odvádzané z hrubej mzdy zamestnávateľom, ktorý tieto výdavky prevedie na účty relevantných inštitúcií (finančný úrad, sociálna poisťovňa, atď.).

Spolu s výplatou dostávajú zamestnanci každý mesiac aj výplatnú pásku, na ktorej je podrobne rozpísaná kalkulácia mzdy a odvodov (dane, sociálne poistenie, povinné a dobrovoľné príspevky atď.). Ak sa zamestnanec rozhodne odísť z podniku, od zamestnávateľa dostane výplatnú pásku s konečným vyúčtovaním, ktorá zahŕňa napr. aj výšku odstupného.

Osoby na voľnej nohe sú platené za obdobie výkonu svojich pracovných úloh. V prípade absencie akejkoľvek špecifickej dohody, nemajú nárok na vyplácanie mzdy stanovenej v kolektívnej zmluve alebo osobitných platieb. Na druhej strane, ak nebola uzavretá písomná pracovná zmluva, tieto osoby majú nárok na písomné vysvetlenie základných práv a povinností vznikajúcich z pracovného pomeru - pracovnú kartu (Dienstzettel). Ak ich dohoda platí dlhšie časové obdobie, plat je im zvyčajne vyplácaný mesačne. Osoby na voľnej nohe si odvádzajú dane samostatne, rovnako ako odvody na sociálne poistenie (tie uhrádza aj zamestnávateľ). V tomto prípade nie je stanovená žiadna minimálna mzda. Čo sa týka dohôd o vyplácaní „nového odstupného“, osoby na voľnej nohe sú v rovnakej pozícii ako bežní zamestnanci; sú členmi Komory práce a odvádzajú jej poplatky.

V protiklade k pracovným zmluvám s nezávislými podnikateľmi, výsledkom zmluvy o vykonaní práce alebo poskytnutí služby je príslušná práca/služba. Zmluvná strana dlhuje prácu (špeciálnu službu) alebo dohodnutý výsledok. Odmena sa bežne vypláca až po splnení predmetu zmluvy. Pre tento druh zmluvy nie je nárok na vyplácanie mzdy stanovenej v kolektívnych zmluvách alebo osobitných platieb. Osoby, ktoré uzavreli zmluvu o vykonaní práce alebo poskytnutí služby si platia dane a odvody samostatne.

Viac informácií vám poskytne Komora práce, odborové zväzy, alebo Obchodná komora (zodpovedná, napr., za podnikateľov).
 

3.8. Pracovná doba

Zákon o pracovnej dobe (Arbeitszeitgesetz) upravuje vek pracujúcich osôb v súkromnom sektore na minimálne 18 rokov. Štandardný pracovný čas podľa zákona je:
- 8 hodinový denný pracovný čas (v priebehu 24 hodín)
- 40 hodinový týždenný pracovný čas (od pondelka do nedele)

Kolektívne zmluvy vo viacerých oblastiach ustanovili kratší týždenný pracovný čas, napríklad 38 hodín. Výnimky: kolektívne zmluvy môžu v osobitných prípadoch predĺžiť normálny denný pracovný čas na 10 hodín. V prípade, že pracujete viac dní za sebou viac ako 8 hodín (napr. dlhý týždeň), bežný denný pracovný čas môže byť predĺžený maximálne o hodinu, na 9 hodín denne. V určitých prípadoch je možný 4-dňový pracovný týždeň s 10-hodinovou dennou pracovnou dobou (4 x 10 hodín).
Mnoho kolektívnych zmlúv stanovuje, že bežný pracovný týždeň, musí byť dodržaný v priemere za určité obdobie (za jeden rok, alebo dlhšie v osobitných prípadoch), ale v niektorých týždňoch môže byť dlhší alebo kratší (napr. cestovný ruch, ubytovacie a stravovacie služby, distribúcia).

Prestávky
Ak je denná pracovná doba medzi 6 – 9 hodín, zamestnancom musí byť poskytnutá prestávka v práci najmenej v trvaní 30 minút. Ak pracovná doba prekročí 9 hodín za deň, prestávka musí trvať minimálne 45 minút. Prestávka sa neprepláca a nezapočítava do celkového pracovného času.
Na konci pracovného dňa majú zamestnanci nárok na nerušené voľno minimálne 11 hodín. Dobu pracovného voľna upravuje zákon (Arbeitsruhegesetz). Zamestnanci majú vo všeobecnosti nárok na oddych 36 hodín, ktorý začína o 13:00 v sobotu a platí aj v nedeľu (víkendové voľno). Existuje však veľa výnimiek tohto pravidla.

Práca na skrátený úväzok
Pracovníci na skrátený úväzok nesmú byť diskriminovaní voči zamestnancom na plný úväzok. V zásade sa vypláca príplatok 25%, ak sa vykonáva práca nad rámec stanovenej pracovnej doby.

Práca na smeny
Práca na smeny je vykonávaná niekoľkými zamestnancami v priebehu stanovenej doby. Jedna smena sa môže vykonávať maximálne 12 hodín.

Pohyblivý pracovný čas
Tam, kde je to možné a pracovná zmluva to povoľuje, zamestnanec sa môže rozhodnúť, kedy sa jeho pracovná doba začne a skončí. Tomuto sa hovorí flexibilná pracovná doba. Pracovník musí byť v práci v rámci stanoveného (dohodnutého) bloku pracovných hodín. Flexibilná pracovná doba musí byť stanovená v pracovnej zmluve alebo dohode o flexibilnej pracovnej dobe.

Práca v noci
Od roku 2002 majú muži aj ženy rovnaké právo pracovať počas noci. Jedine tehotné a kojace ženy a mladiství do veku 18 rokov nie sú oprávnení pracovať v noci.

Práca nadčas
Práca nadčas vzniká, ak zamestnanec odpracuje viac hodín, než má stanovené v pracovnej zmluve ako bežnú pracovnú dobu. Podľa zákona (Arbeitszeitgesetz) musí byť práca nadčas odmenená finančným alebo časovým bonusom.
 

3.9. Dovolenka (ročná dovolenka, materská dovolenka)

Zamestnanci majú nárok na minimálne 5 týždňov (30 pracovných dní) platenej dovolenky za rok. Po 25 rokoch pracovného pomeru sa nárok na dovolenku zvyšuje na 6 týždňov (36 pracovných dní). Pracovný rok začína dňom, kedy zamestnanec nastúpil do práce. Pracovníci na skrátený úväzok majú rovnaké nároky ako tí na plný úväzok. K bežnému platu sa navyše zvykne vyplácať aj dovolenkový bonus (13. plat) vo výške bežnej mesačnej mzdy, ale zdanený nižšou sadzbou.

Počas prvých 6 mesiacov pracovného pomeru je dovolenka kalkulovaná proporčne v závislosti od odpracovanej doby. Od začiatku 7. mesiaca v práci máte nárok na úplnú dovolenku a začiatkom druhého roka v zamestnaní sa nárok na dovolenku za pracovný rok berie od začiatku kalendárneho roka.

Ak si chcete vybrať dovolenku, musíte získať súhlas vášho zamestnávateľa.

Ak ochoriete na viac ako 3 dni počas čerpania dovolenky, tieto dni sa vám nebudú zarátavať ako dovolenka, avšak musíte to ohlásiť zamestnávateľovi hneď po troch dňoch absencie z tohto dôvodu a preukázať sa lekárskym potvrdením.

Invalidné osoby a mladiství nemajú nárok na viac dní dovolenky, pokiaľ kolektívna alebo pracovná zmluva neustanoví inak.

Štátne sviatky:
- 1. január – Nový rok,
- 6. január - Traja králi,
- Veľkonočný pondelok,
- 1. máj – Sviatok práce, 
- 15. august - Prevzatie moci,
- 26. október – národný sviatok,
- 1. november – Sviatok všetkých svätých,
- 8. december – Nepoškvrnené počatie, 
- 25 December – 1. sviatok vianočný
- 26 December – 2. sviatok vianočný 
- Pre evanjelikov, katolíkov a metodistov má veľký význam aj veľkonočný Veľký piatok. 

Choroba
V prípade choroby, pracovného úrazu, choroby z povolania a v prípade potreby odpočinku a rekonvalescencie, máte nárok na pravidelné vyplácanie dávok. To, ako dlho vám budú dávky vyplácané, závisí od veku, odlišné podmienky môžu byť zavedené pri úradníkoch či pri manuálnych robotníkoch. Dávky vám vypláca inštitúcia zdravotného poistenia. Ich výška závisí od vášho zárobku v poslednom mesiaci pred ochorením. Ako zamestnanec ste povinný informovať svojho zamestnávateľa o práceneschopnosti.

Materstvo
Ochranné obdobie (Mutterschutz) pre tehotné ženy začína 8 týždňov pred očakávaným narodením dieťaťa a končí 8 týždňov po ňom. Počas tohto obdobia nesmie žena vykonávať svoju prácu, avšak pracovný pomer pokračuje a namiesto platu sa vypláca dávka v materstve, v závislosti od predchádzajúceho zamestnania alebo jednoducho na základe pravidelných odvodov do systému zdravotného poistenia. Od 1.1.2008 majú nárok na materskú aj nezávislé podnikateľky (ženy na voľnej nohe).

Rodičovská dovolenka
Rodičia majú nárok na rodičovskú dovolenku pokým dieťa nedovŕši 2 roky, ak preukážu, že žijú v rovnakej domácnosti ako dieťa. Minimálne obdobie rodičovskej dovolenky je 2 mesiace. Počas tejto doby a po splnení podmienok sa môžu čerpať príspevky na starostlivosť o dieťa (Kinderbetreuungsgeld). Od 1. januára 2010 si rodičia, ktorých deti sa narodili po 30. septembri 2009, môžu vybrať z 5 druhov príspevkov. Jeden z modelov je založený na výške príjmu. Po ukončení rodičovskej dovolenky ste chránení pred prepustením z práce počas 4 nasledujúcich týždňov.

Študijná dovolenka
Ak si študijnú dovolenku vyberiete medzi 1.8.2009 a 31.12.2011, platí tu pravidlo, že musíte mať odrobených 6 mesiacov a nie 12, ako tomu bolo predtým. Minimálne obdobie tejto dovolenky je stanovené na 2 mesiace.
Ak sa vzdelávanie alebo študijná dovolenka vyberá po častiach, každá časť môže trvať maximálne 2 mesiace. Rovnako ako predtým, je možné, aby bolo študijné voľno v jednotlivých obdobiach rozložené do 4 rokov. V tomto prípade môže byť maximálne 12 mesiacov plateného študijného voľna. Mzda alebo plat nie je vyplácaná počas tohto obdobia, zamestnanec dostáva na ďalšie vzdelávanie príspevok od služieb zamestnanosti (AMS), ktorý je na úrovni dávky v nezamestnanosti, na ktorú majú nárok. Zamestnanec sa pritom musí zúčastniť na ďalšom vzdelávaní najmenej 20 hodín týždenne.

Starostlivosť o člena rodiny
Tento druh dovolenky tvorí minimálne 1 týždeň ročne, pri starostlivosti o deti, ktoré ešte nedosiahli vek 12 rokov, sa predlžuje na 2 týždne ročne.

Zamestnanci majú nárok na dovolenku aj vtedy, ak sa starajú o choré dieťa alebo o zomierajúceho člena rodiny. V tomto prípade majú nárok aj na skrátenú alebo flexibilnú  

3.10. Ukončenie pracovného pomeru

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe
V skúšobnej dobe môže tak zamestnávateľ ako aj zamestnanec skončiť pracovný pomer kedykoľvek bez uvedenia dôvodu. Skúšobná doba je dohodnutá prevažne na jeden mesiac (pri zaúčaní sa sú to 3 mesiace).

Skončenie pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu
Pracovný pomer sa skončí automaticky uplynutím tejto doby.

Skončenie pracovného pomeru dohodou
Základnou podmienkou pre skončenie pracovného pomeru dohodou je vzájomný súhlas (písomný – odporúča sa, alebo ústny) so skončením pracovného pomeru medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Pri skončení pracovného pomeru dohodou nie je žiadna výpovedná doba.

Jednostranné vypovedanie pracovného pomeru
Môže sa podať písomne, ústne alebo implicitne. Nemusí sa udať žiadny dôvod tohto rozhodnutia. 

Výpoveď daná zamestnávateľom:
- U zamestnancov odmeňovaných platom (úradníkov):
          výpovedná doba je najmenej 6 týždňov (na konci každého kvartálu, pokiaľ nie je inak špecifikovaná v pracovnej alebo kolektívnej zmluve).
- U zamestnancov odmeňovaných mzdou (manuálnych pracovníkov):
          2 týždne v súlade s Občianskym zákonníkom (Allgemeines Burgerliches Gesetzbuch (ABGB)); dlhšie výpovedné doby sú väčšinou dohodnuté prostredníctvom kolektívnych alebo vnútropodnikových zmlúv.

Výpoveď daná zamestnancom:
- U zamestnancov odmeňovaných platom:
          výpovedná doba je jeden mesiac (v posledný deň mesiaca). 
- U zamestnancov odmeňovaných mzdou:
         2 týždne (ABGB), pokiaľ sa nedohodne inak.

Skončenie pracovného pomeru prepustením
Prepustenie ukončí pracovný pomer okamžite. Osoba môže byť prepustená len za určitých okolností. Musí existovať relevantný dôvod na prepustenie. Prepustenie sa môže vykonať písomne, ústne alebo implicitne. Dokonca aj neodôvodnené prepustenie ukončí pracovný pomer s okamžitým účinkom, ale môžete sa obrátiť a dožadovať sa práv na súde.

Rezignácia
Vzdaním sa funkcie taktiež ukončíte pracovný pomer s okamžitým účinkom. Väčšina odstúpení sú výsledkom hrubého porušenia povinností zo strany zamestnávateľa. Ak odstúpenie je oprávnené, zamestnancom sa zachovávajú všetky vzniknuté nároky ako pri skončení pracovného pomeru výpoveďou.

Pri skončení pracovného pomeru sú zamestnávatelia povinní poskytnúť prehľadné vyúčtovanie (v podobe pracovných dokumentov) a vyplatiť niektoré nepoukázané mzdové nároky zamestnanca. Pracovnými dokumentmi sú:
- vyhlásenie o mzde
- pracovné osvedčenie
- odhláška z fondu zdravotného poistenia
- potvrdenie o zamestnaní a odmeňovaní
- výplatnú pásku (L16)
- pracovný posudok

Práca na skrátený úväzok pre staršie osoby
Toto umožňuje starším ľudom skrátiť si svoj pracovný čas o maximálne 60% bez toho, aby stratili nárok na dôchodok. Služby zamestnanosti (ATM) poskytujú až 80% predchádzajúcich príjmov zamestnanca. Minimálny vek v tomto prípade (platný v roku 2010) je u mužov 58 rokov a u žien 53 rokov.

Dôchodok
Osoby narodené pred 1. januárom 1955:
Nárok na odchod do dôchodku vniká mužom, ktorý dovŕšili 65 rokov a ženám, ktoré dovŕšili vek 60 rokov. A musia byť 180 mesiacov poistení v rámci posledných 360 kalendárnych mesiacov alebo mať vyplatené odvody do systému sociálneho poistenia 180 mesiacov alebo mať 300 mesiacov poistenia bez odkladu.

Osoby narodené po 1. januári 1955 (vrátane):
Nárok na odchod do dôchodku vniká mužom, ktorý dovŕšili 65 rokov a ženám, ktoré dovŕšili vek 60 rokov (platí do roku 2024, od roku 2033 sa plánuje posunúť vek na hranicu 65 rokov). Ak si tieto osoby platili odvody do systému sociálneho poistenia minimálne 180 mesiacov v období od 1.1.2005, z ktorých aspoň 84 mesiacov musia byť zamestnaní.

Výpoveď daná zamestnancom s postihnutím
Uplatňujú sa iné pravidlá pri úradníkoch, manuálnych pracovníkoch a SZČO, v závislosti od veku a okolností. Termíny pomenujúce zamestnancov s postihnutím sa líšia podľa kategórie zamestnania: úradníci (Berufsunfähigkeit), manuálni pracovníci (Invalidität) a SZČO (Erwerbsunfähigkeit). 
 

3.11. Zastupovanie pracovníkov

Odborové organizácie
V Rakúsku majú odborové organizácie dlhoročnú tradíciu a výrazný politický vplyv. 13 odborových organizácií je zoskupených vo Zväze rakúskych odborových organizácií (Österreichischer Gewerkschaftsbund – ÖGB). Avšak existujú aj odbory na regionálnej úrovni. V Rakúsku zastupujú odbory asi 1,4 milióna zamestnancov. Členom odborovej organizácie sa stanete na základe žiadosti (prihlášky). Členské poplatky sú odvádzané priamo zo mzdy. Záujem o členstvo v odboroch vzrastá v závislosti od druhu pracovnej činnosti a od faktu, že pracujete v priemyselnom odvetví. Odbory reprezentujú sociálne, ekonomické a politické záujmy zamestnancov voči zamestnávateľom, vláde a politickým stranám. Medzi hlavné úlohy ÖGB patrí vyjednávanie kolektívnych zmlúv, vnútropodnikové usmerňovanie v rámci ekonomického a sociálneho partnerstva, implementácia zdokonalení v sociálnej oblasti, zabezpečenie sociálnych štandardov, zabezpečenie reálnych miezd, konzultácie s členmi, atď.

Rada práce
Pracovná rada reprezentuje asi 3 milióny zamestnancov po celom Rakúsku. Členstvo je dobrovoľné. Členské poplatky sú odvádzané priamo z hrubej mzdy vo výške 0,5%. Pracovná rada, rovnako ako ÖGB, reprezentuje sociálne, ekonomické a politické záujmy zamestnancov voči zamestnávateľom, vláde a politickým stranám. Zamestnancom taktiež poskytuje poradenské služby z oblasti pracovného práva, právne zastupovanie na súde (spolupráca s ÖGB), ochranu zamestnancov, ochranu učňov a mladistvých, poradenstvo v oblasti systému sociálneho zabezpečenia a kalkulácie miezd a zdaňovania, veľké množstvo možností na ďalšie vzdelávanie. Rada práce koná prostredníctvom provinčných organizácií, ktoré sú zoskupené do federálnej komory. Pracovná rada má v Rakúsku značný vplyv a tvorí dôležitý pilier pre ekonomické a sociálne partnerstvo

Zamestnanecká rada
V práci sú zamestnanci zastupovaní zamestnaneckými radami. Hlavnou povinnosťou zamestnaneckých rád je zastupovať zamestnancov pred zamestnávateľom. Zamestnanecká rada je volená zamestnancami príslušného podniku. Ak zamestnávateľ zamestnáva menej ako 5 zamestnancov, zamestnaneckú radu nie je možné založiť. Zamestnanecké rady konajú najmä, keď sa prijímajú nový zamestnanci, alebo ak sa zamestnancom dáva výpoveď alebo pri skončení pracovného pomeru pre nadbytočnosť, alebo pri poskytovaní informácií o zmenách v pracovnom práve.
 

3.12. Pracovné spory – štrajky

Pracovné spory (štrajky, výluky a bojkoty) sú upravené v Zákonníku práce (Arbeitsverfassungsgesetz), pričom aj štrajk, aj výluka napĺňajú skutkovú podstatu, ktorá môže byť trestným činom. Niektoré takéto konania v zásade napĺňajú skutkovú podstatu donútenia (§105 Trestného zákonníka (Strafgesetzbuch)). Taktiež môžu niekedy napĺňať skutkovú podstatu trestného činu ohrozenia (§107 Trestného zákonníka).

Napriek tomu, prevažuje právny názor, že tieto ustanovenia paragrafov Trestného zákonníka sa neuplatňujú na pracovné spory. Vo väčšine prípadov štrajky a výluky vyjadrujú nedodržanie pracovnej zmluvy.

Oblasť práva tykajúca sa štrajkov a výluk je zložitá, a tak ak sa zúčastníte na štrajku alebo ste v pôsobení výluky, potom by ste mali hľadať poradenstvo u zástupcov pracovných komôr alebo odborových organizácií.

Pre iné formy pracovných sporov (napr. šikanovanie) by ste sa mali nakontaktovať na dôveryhodnú osoba na vašom pracovisku (napr. zástupcu zamestnaneckej rady) alebo sa ísť poradiť na pracovnú komoru, ktorá má na to odborných poradcov.

V Rakúsku majú štrajky a výluky svoju tradíciu. Väčšina pracovných sporov býva riešená za stolom so zástupcami jednotlivých sporných strán (Rada práce, odborová organizácia, Obchodná rada atď.).
 

3.13. Odborná príprava

Pojem odborné vzdelávanie a príprava sa vzťahuje na praktické aktivity a kurzy týkajúce sa konkrétneho povolania alebo zamestnania, ktorých cieľom je pripraviť účastníkov na ich budúcu kariéru. Odborné vzdelávanie je základným prostriedkom na dosiahnutie profesionálneho uznania a na zlepšenie vyhliadok na získanie práce. Preto je mimoriadne dôležité, aby systémy odbornej prípravy v Európe zodpovedali potrebám občanov a trhu práce a uľahčovali prístup k zamestnaniu.
Odborné vzdelávanie a príprava sú základnou súčasťou politiky EÚ od samého počiatku existencie Európskeho spoločenstva. Sú základným prvkom aj tzv. Lisabonskej stratégie EÚ, ktorá sa zameriava na premenu Európy na najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu vedomostne orientovanú spoločnosť sveta. V roku 2002 Európska rada túto základnú úlohu opätovne potvrdila a stanovila aj ďalšiu ambicióznu úlohu - docieliť do roku 2010, aby európske vzdelávanie a odborná príprava boli celosvetovo uznávané - podporovaním prvotriednych iniciatív, a najmä posilňovaním spolupráce v oblasti odbornej prípravy.

Iniciatívy EÚ na podporu spolupráce v oblasti odbornej prípravy

Vo svojom úsilí na podporu atmosféry spolupráce pri rozvoji systémov odborného vzdelávania v Európe Európska únia využíva množstvo nástrojov a realizuje celý rad programov a iniciatív.

Socrates
Socrates podporuje európsku spoluprácu vo všetkých oblastiach vzdelávania. Táto spolupráca má niekoľko foriem:
- mobilita (pohyb v rámci Európy),
- organizovanie spoločných projektov,
- vytváranie európskych sietí (rozširovanie myšlienok a dobrej praxe) a
- vykonávanie štúdií a porovnávacích analýz.
Program Socrates v praxi ponúka záujemcom granty na štúdium, výučbu, stáž alebo účasť na kurze odbornej prípravy v inej krajine. Poskytuje podporu vzdelávacím inštitúciám pri organizovaní vzdelávacích projektov a výmene poznatkov. Pomáha združeniam a MVO pri organizácií aktivít týkajúcich sa tém, ktoré súvisia so vzdelávaním a pod.

Leonardo da Vinci
Hlavným cieľom programu Leonardo da Vinci, ktorý bol prijatý v roku 1994, je realizácia politiky EÚ v oblasti odborného vzdelávania. Je jedným z hlavných nástrojov na podporu nadnárodnej mobility v Európe a poskytuje finančné prostriedky verejným a súkromným organizáciám aktívnym v oblasti odborného vzdelávania. Program Leonardo poskytuje podporu okrem iného aj na stáže a výmenné projekty, študijné návštevy a nadnárodné siete.

Vzdelávanie dospelých a celoživotné vzdelávanie v Európe

Celoživotné vzdelávanie je proces, ktorý zahŕňa všetky formy vzdelávania - formálne, neformálne - a trvá od predškolského obdobia až do dôchodku. Je určené na to, aby sa ľuďom poskytla možnosť rozvíjať a udržiavať ich hlavné spôsobilosti počas celého života, ako aj na to, aby sa umožnilo občanom voľne sa pohybovať medzi zamestnaniami, regiónmi a krajinami. Celoživotné vzdelávanie je aj základným prvkom už uvedenej Lisabonskej stratégie, pretože je nevyhnutné pre rozvoj a zvyšovanie konkurencieschopnosti a zamestnateľnosti. EÚ prijala niekoľko nástrojov na podporu vzdelávania dospelých v Európe.

Európsky priestor celoživotného vzdelávania
Na realizáciu celoživotného vzdelávania v Európe si Európska komisia stanovila za cieľ vytvoriť Európsky priestor celoživotného vzdelávania. V tejto súvislosti sa Komisia zameriava na identifikáciu potrieb študujúcich i trhu práce, aby sa vzdelávanie stalo dostupnejšie a následne, aby sa vytvárali partnerstvá medzi verejnou správou, poskytovateľmi služieb v oblasti vzdelávania a občianskou spoločnosťou.
Základom tejto iniciatívy EÚ je zámer poskytnúť základné zručnosti - posilnením poradenstva a informačných služieb na európskej úrovni a uznaním všetkých foriem vzdelávania, vrátane formálneho vzdelávania a neformálneho odborného vzdelávania.

Grundtvig
Grundtvig je jednou z aktivít vzdelávacieho programu EÚ Socrates a zameriava sa predovšetkým na skvalitnenie odborného vzdelávania dospelých. Jeho cieľom je aj podporovať výmeny a spoluprácu, ktorá napomáha vytvárať príležitosti a zlepšuje prístup k celoživotnému vzdelávaniu pre občanov EÚ.

Organizácie EÚ podporujúce odborné vzdelávanie v Európe

S cieľom umožniť spoluprácu a výmenu v oblasti odbornej prípravy EÚ zriadila špecializované orgány, ktoré pracujú v oblasti ODBORNEJ PRÍPRAVY.

Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP / Centre Européen pour le Développement de la Formation Professionnelle) bolo založené v roku 1975 ako špecializovaná agentúra EÚ na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v Európe. Nachádza sa v Solúne, Grécko, vykonáva výskum a analýzy odborného vzdelávania a poskytuje svoje odborné poznatky rôznym európskym partnerom, ako napríklad príslušným výskumným inštitúciám, univerzitám alebo školiacim zariadeniam.

Európska nadácia pre odborné vzdelávanie bola zriadená v roku 1995 a úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jej úlohou je podporovať partnerské krajiny (z iných krajín ako EÚ) pri modernizácii a rozvoji ich systémov odbornej prípravy.
 

4. Životné podmienky

 

4.1. Prehľad životných podmienok v Európe

Kvalita života - na čele programu sociálnej politiky EÚ
Priaznivé životné podmienky závisia od celého radu faktorov, ako napríklad kvalita zdravotníckych služieb, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo kvalitné dopravné zariadenia, uvádzané len ako ukážka niektorých aspektov, ktoré ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov. Cieľom Európskej únie je neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať nové výzvy súčasnej Európy, ako napríklad sociálne vylúčené osoby alebo starnúce obyvateľstvo.

Zamestnanosť v Európe
Zlepšovanie pracovných príležitostí v Európe je pre Európsku komisiu hlavnou prioritou. S vyhliadkou na vyriešenie problému nezamestnanosti a zvýšenie mobility medzi zamestnaniami a regiónmi sa pripravuje a realizuje množstvo iniciatív na úrovni EÚ na podporu európskej stratégie zamestnanosti. Patria k nim Európske služby zamestnanosti (EURES) a budúci program PROGRESS (2007-2013). Tento program nahradí všetky súčasné programy Spoločenstva a rozpočtové riadky v oblastiach zamestnanosti, sociálneho začlenenia a ochrany, pracovných podmienok, rodovej rovnosti a antidiskriminácie.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii
Zdravie má neoceniteľnú hodnotu, ovplyvňuje každodenný život ľudí a je preto dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Zdravé prostredie je nevyhnutné pre náš individuálny a profesionálny rozvoj a občania EÚ majú stále väčšie nároky, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a poskytovanie vysoko kvalitných služieb zdravotnej starostlivosti. Pri cestovaní v rámci Európskej únie požadujú rýchly a jednoduchý prístup k lekárskemu ošetreniu. Zdravotné politiky EÚ sa zameriavajú na riešenie týchto potrieb. Európska komisia vypracovala koordinovaný prístup k zdravotnej politike, zaviedla do praxe rad iniciatív, ktoré dopĺňajú aktivity národných verejných orgánov. Spoločné akcie a ciele Únie sú zahrnuté do zdravotných programov a stratégií EÚ. Súčasný Program verejného zdravia EÚ pracuje na zlepšovaní schopnosti EÚ reagovať na cezhraničné ohrozenia zdravia a na skvalitňovaní informácií a poznatkov o najnovších trendoch v sektore verejného zdravia. Bola navrhnutá nová stratégia v oblasti ochrany zdravia a ochrany spotrebiteľa, ktorá ďalej zdôrazňuje potreby na zlepšovanie zdravotnej bezpečnosti občanov a šírenie zdravotníckych informácií.

Vzdelávanie v EÚ
Vzdelávanie v Európe má hlboké korene a je veľmi rôznorodé. Už v roku 1976 sa ministri školstva rozhodli zriadiť informačnú sieť na lepšie porozumenie vzdelávacích politík a systémov v Európskom spoločenstve pozostávajúcom vtedy z deviatich krajín. Toto odrážalo zásadu, že špecifický charakter systému vzdelávania v každom jednotlivom členskom štáte je potrebné plne rešpektovať, pričom je potrebné zlepšovať koordináciu vzájomného pôsobenia medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a systémami zamestnanosti. Eurydice, informačná sieť o vzdelávaní v Európe, oficiálne začala svoju činnosť v roku 1980. V roku 1986 sa spustením programu Erasmus pozornosť odklonila od informačných výmen a zamerala na študentské výmeny, ktoré sa pokladajú za jednu z najúspešnejších iniciatív EÚ.
Skúsenosti zhromaždené za štvrťstoročie sa skonsolidovali a rozvinuli do programu Socrates, ktorý pokrýva všetky oblasti vzdelávania pre všetky vekové kategórie a kvalifikácie. Aby sa umožnilo zavádzanie európskych štúdií na univerzity, Komisia podporuje aj projekt Jeana Monneta, ktorý ponúka dotácie na zriadenie katedier Jeana Monneta, stálych kurzov, modulov v oblasti európskeho práva, európskeho hospodárstva, politických štúdií európskej konštrukcie a histórie európskej integrácie. Projekt podporuje aj vytváranie centier dokonalosti Jeana Monneta.

Doprava v EÚ

Doprava bola jednou z prvých spoločných politík vtedajšieho Európskeho spoločenstva. Od roku 1958, keď nadobudla platnosť Rímska zmluva, sa dopravná politika EÚ zameriavala na odstraňovanie cezhraničných prekážok medzi členskými štátmi a tak umožnila rýchlejší, účinnejší a lacnejší pohyb osôb a tovaru.
Táto zásada je úzko spojená s ústredným cieľom EÚ vytvoriť dynamickú ekonomiku a súdržnú spoločnosť. Dopravný sektor vytvára 10 % bohatstva EÚ, vyjadrené ako hrubý domáci produkt (HDP), čo sa rovná okolo jednému biliónu eur za rok. Poskytuje aj viac ako desať miliónov pracovných miest.

Schengenský priestor
Schengenský dohovor nadobudol účinnosť v marci 1995, zrušil hraničné kontroly v priestore signatárskych štátov a vytvoril jednotné vonkajšie hranice, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel.
V súčasnosti podpísalo Schengenskú dohodu v plnom rozsahu trinásť členských štátov EÚ: Belgicko, Dánsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko a Švédsko. Dánsko podpísalo dohodu, ale môže si vybrať, či bude alebo nebude uplatňovať akékoľvek nové rozhodnutie prijaté na základe dohody. Island, Nórsko a Švajčiarsko, ktoré nie sú členmi EÚ, tiež podpísali dohodu, ale Švajčiarsko ešte tieto predpisy neuplatňuje.

Letecká doprava
Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave prinieslo nižšie cestovné a širší výber prepravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ vytvorila aj súbor práv na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s leteckými cestujúcimi.

Práva leteckých cestujúcich
Ako letecký cestujúci máte určité práva, pokiaľ ide o informácie o letoch a rezervácie, poškodenie batožiny, meškania a zrušenia letov, odmietnutie nástupu do lietadla, odškodnenie v prípade nehody alebo problémy s organizovanými dovolenkami. Tieto práva sa uplatňujú na pravidelné a charterové lety, domáce aj medzinárodné, z letiska EÚ alebo na letisko EÚ z letiska mimo územia EÚ, keď sú prevádzkované leteckou spoločnosťou EÚ.

Železničná doprava
Európsky železničný dopravný systém je charakteristický množstvom prekážok interoperability národných sietí. Rozdielne šírky rozchodov, rôzne systémy dodávok elektrického prúdu a veľké rozdiely v organizácii systémov riadenia železničnej dopravy spôsobujú výrazné meškanie na hraničných prechodoch a tým aj dodatočné náklady. Železničná doprava sa tak v posledných rokoch stala menej konkurencieschopnou ako napríklad cestná doprava.
Na vyriešenie existujúcich problémov Európske spoločenstvo v rámci svojej spoločnej dopravnej politiky prijalo právne predpisy na prípravu, po právnej aj technickej stránke, cesty pre postupné vytváranie integrovaného železničného priestoru.
Obrovská finančná pomoc smeruje do transeurópskych projektov, ako napríklad železničné spojenie z Lyonu na poľské hranice s Ukrajinou, z Berlína do Palerma, z Paríža do Bratislavy a z Varšavy do Helsiniek. Nové medzinárodné vysoko rýchlostné železničné spojenia sa pripravujú na trati Paríž-Brusel-Kolín-Amsterdam a cez juhozápadnú Európu z Lisabonu do Bordeaux. 
 

4.2. Politický, administratívny a právny systém

Rakúsko je demokratická republika. Územie federálnej republiky sa skladá z 9 federálnych štátov alebo krajín (Land, plurál: Länder), ktoré vytvárajú jednotnú finančnú, ekonomickú a colnú podstatu. Hlavným mestom a sídlom najvyšších federálnych úradov je Viedeň.
V súčasnosti má v rakúskom parlamente svoje zastúpenie 5 politických strán: Ľudová strana (ÖVP), Sociálno-demokratická strana (SPÖ), Strana slobody (FPÖ), Aliancia budúcnosti Rakúska (BZÖ), a Strana zelených (Die Grünen).

Všetky politické strany založené v súlade s Ústavou majú možnosť uplatniť svoju moc priamo alebo nepriamo na základe výsledkov volieb s tajným, osobným a rovným hlasovaním. Voliči (občania Rakúskej federálnej republiky) si pomocou volieb určia členov Národného zhromaždenia (Nationalrat) a parlamentov jednotlivých krajín (Landtag), miestnych parlamentov (v komunálnych voľbách môžu voliť aj občania iných krajín EÚ prebývajúci na území Rakúska; špeciálnu pozíciu má Viedeň), rakúskych členov Európskeho parlamentu, a rakúskeho (federálneho) prezidenta. Ďalším nástrojom demokracie je referendum alebo plebiscit (Volksbefragung, Volksabstimmung, Volksbegehren).

Národné zhromaždenie (Nationalrat) je volené každých 5 rokov. Uplatňuje sa trojstupňový proporcionálny volebný systém, v ktorom je možné hlasovať za určitú politickú stranu, a okrem toho ešte aj za jednotlivých kandidátov danej strany.
Federálny prezident je volený každých 6 rokov. Ak kandidát získa viac ako 50% hlasov, stáva sa víťazom prezidentských volieb.
Parlamenty jednotlivých krajín (Landtag) sú volené každých 5 – 6 rokov, rovnako ako miestne parlamenty (Gemeinderat).
Rakúšania (a niektorý občania iných krajín EÚ), ktorí dosiahli v deň volieb vek 16 rokov, majú právo voľby.

Národné zhromaždenie je najvyšším zákonodarným orgánom. Príprava a implementácia legislatívy je zabezpečovaná federálnou vládou a vládami jednotlivých krajín. Zákonodarnú moc vykonáva spolu s Národným zhromaždením aj druhá komora federálneho parlamentu – Federálne zhromaždenie (Bundesrat). Federálne zhromaždenie zastupuje v parlamente záujmy jednotlivých krajín vo federácii. Parlamenty jednotlivých štátov zas zastupujú záujmy občanov jednotlivých štátov. Každý štát je v správe vlády daného štátu, na ktorej čele je guvernér (Landeshauptmann) zvolený Národným zhromaždením.

Jednou z úloh federálnej vlády je schvaľovať navrhované zákonodarstvo, ktoré sa potom predkladá do parlamentu vo forme vládnych návrhov. Na čele federálnej vlády je federálny kancelár, ktorý spolu s vicekancelárom, federálnymi ministrami a štátnymi tajomníkmi, riadi štátne záležitosti.

Celé rakúske súdnictvo vychádza z podstaty federálnej republiky. Rozsudky a uznesenia sú vyhlasované a uverejňované v mene republiky. Sudcovia sú nezávislí vo výkone svojej práce a nemôžu byť ani prepustení ani premiestnení. Súdne konania v občianskych a trestných veciach sú ústne a verejné. Zákon sám definuje výnimky.

Poslednou odvolacou inštanciou pre civilné a trestné súdne konania je Najvyšší súd. Súdnictvo je oddelené od výkonnej moci na všetkých úrovniach jurisdikcie. Ako v iných krajinách, aj v Rakúsku sú štyri úrovne súdnej moci: miestne súdy (Bezirksgericht); regionálne súdy (Landesgericht): prvá odvolacia inštancia, niekedy tiež druhá inštancia; vyššie regionálne súdy (Oberlandesgericht): druhá inštancia; Najvyšší súd (Oberster Gerichtshof): tretia inštancia. Správny súd (Verwaltungsgericht) sa zaoberá spormi vznikajúcimi pri rozhodnutiach vydaných správnymi orgánmi. Ústavný súd (Verfassungsgericht) sa zaoberá žalobami proti federálnym, štátnym, regionálnym alebo mestským úradom. Počas súdnych dní (napr. jeden deň v týždni na okresných súdoch) môžu záujemcovia získať informácie o ich právach a povinnostiach, pričom prvá právna konzultácia na súde je zadarmo.

Základné práva boli prevzaté z federálnej ústavy z roku 1920. Článok 7 ods. 1 Ústavy stanovuje: „Všetci občania sú rovní pred zákonom. Nikto nesmie byť diskriminovaný bez ohľadu rod, pohlavie, národný pôvod, príslušnosť k národnosti alebo vieru a náboženstvo“. V roku 1958 Rakúsko ratifikovalo Dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Rakúske služby zamestnanosti, ktoré majú v každej krajine svoje zastúpenie v podobe štátnych centier alebo regionálnych úradov, zabezpečujú poradenské služby, dohľad a podporu ľudí hľadajúcich zamestnanie a nezamestnaných. Priamy dohľad vykonávajú regionálne úrady služieb zamestnanosti. 
 

4.3. Príjmy a dane

Priemerný hrubý ročný zárobok v Rakúsku v roku 2008 bol 28 590 EUR. Priemerné príjmy sú najnižšie v Tirolsku a najvyššie v Dolnom Rakúsku.

Daň z príjmu
Zákon o dani z príjmu (Einkommensteuergesetz) rozlišuje niekoľko druhov príjmov: príjmy z poľnohospodárstva a lesníctva, zo samostatnej zárobkovej činnosti, z obchodných a remeselných činností, zo zamestnania, z kapitálového majetku, z prenájmu a lízingu, atď. V Rakúsku sa uplatňuje progresívna sadzba dane z príjmu (0 – 50%). Úroveň dane z príjmu závisí od toho, koľko zdaniteľného príjmu zarobíte počas kalendárneho roka. Kalendárny rok sa zhoduje s podnikateľským rokom a tvorí ho obdobie 12 mesiacov. Daň z príjmov zo zamestnania je odvádzaná zamestnávateľom priamo zo mzdy spolu s odvodmi do systému sociálneho zabezpečenia. Mesačné daňové zrážky tvoria preddavky povinnej ročnej dane a sú potrebné pre ročné zúčtovanie dane (Arbeitnehmerveranlagung, predtým Lohnsteuerausgleich) korešpondujúce s daňovým priznaním.
Rôzne výdavky môžu byť započítané dane z príjmov, v závislosti od okolností, napr. príspevok pre jediného živiteľa rodiny, príspevok pre osamelého rodiča, príspevky a mimoriadne výdavky, ako je príspevok na deti, paušálne príspevky pre dochádzajúcich, profesionálne výdavky napr. na internet, a mimoriadne náklady (napr. nemocničné poplatky, výdavky na lieky). Od roku 2009 sú náklady na starostlivosť o deti, ako sú náklady na škôlku a popoludňajšiu starostlivosť (Nachmittagsbetreuung) vyňaté zo zdaňovania. Daňové priznanie musí byť predložené, môže sa predtým vykonať aj ročné zúčtovanie dane. V mnohých prípadoch, ako výsledok ročného zúčtovania dane, vám je vrátená určitá suma z celkovej dane, ktorú ste odviedli za rok.

Poplatky do systému sociálneho poistenia sa uhrádzajú ako zamestnávateľom, tak aj zamestnancami (výnimka: úrazové poistenie uhrádza len zamestnávateľ). V roku 2010 musia zamestnanci a zamestnávatelia odvádzať tieto sadzby z hrubých miezd:
- nemocenské poistenie: manuálny robotníci, administratívny pracovníci, osoby na voľnej nohe a SZČO (Zákon o sociálnom poistení pre podnikateľov – Gewerbliches Sozialversicherungsgesetz (GSVG)) – 7,65%
- úrazové poistenie: manuálny robotníci, administratívny pracovníci, osoby na voľnej nohe – 1,4%
- poistenie v nezamestnanosti: manuálny robotníci, administratívny pracovníci, osoby na voľnej nohe – 6%
- dôchodkové poistenie: manuálny robotníci, administratívny pracovníci, osoby na voľnej nohe – 22,8%; SZČO (GSVG) – 16,25%

Ďalej manuálny robotníci, administratívny pracovníci a osoby na voľnej nohe platia 0,5% z hrubých miezd členský poplatok Rade práce a ďalších 0,5% poplatok na podporu bytovej výstavby (osoby na voľnej nohe tento poplatok platiť nemusia). Ak ste členom odborov, platíte členské príspevky, a v prípade, že ste členom určitej cirkevnej komunity, priamo z hrubej mzdy sa vám odvádza príspevok (daň) za členstvo vo výške 1,25%. Toto platí iba pre zamestnancov.

Ostatné dane (za rok 2009)
Pozemková daň, daň z motorových vozidiel (výška dane závisí od veľkosti motora), daň z pridanej hodnoty (DPH – nepriama daň pri nákupe produktov alebo služieb, súčasná výška sadzby je 10 - 20%), daň z príjmu právnických osôb (podniky, spoločnosti – 25%), miestna daň (podnikatelia platia v obci, kde majú sídlo – 3% z vymeriavajúceho základu), daň z obratu (podnikatelia, ktorých ročný zisk prekročil 30 000 EUR, sú povinní odviesť z neho daň vo výške 20%), daň z kapitálových výnosov, daň z minerálnych olejov, atď. Viac informácií získate od finančného úradu alebo od federálneho Ministerstva financií.

Rakúsko má uzavreté zmluvy o zamedzení dvojitého zdaňovania so všetkými krajinami EÚ a mnohými inými štátmi.
Poznámka: Ročný výpis dane a podanie daňového priznania a sú viazané k určitému termínu, ktorý musí byť dodržaný.
 

4.4. Životné náklady

V roku 2005 Rakúšania minuli na dospelú osobu za domácnosť: 0,8% ich príjmov na vzdelanie; 2,6% na komunikáciu; 2,8% na alkoholické a tabakové výrobku; 3,1% na zdravie; 5,5% za reštauračné a hotelové služby; 5,6% za oblečenie a obuv; 6,2% na rekonštrukciu domácnosti; 12,6% na voľný čas a šport; 13% za stavu a nápoje; 16,1% na dopravu; a 22,3% na domácnosť a energie.

Najvyššie mesačné náklady sú v Salzburgu, Tirolsku a nižšie – v Korutánsku.

Ceny niektorých spotrebných tovarov (len orientačne):
- 1 liter mlieka: 0,69 – 1 EUR, 
- 500 g pšeničného alebo ražného chleba: 1,95 EUR 
- 500 g celozrnného chleba: 2,20 EUR 
- 1 kg cukru: 0,.99 EUR 
- 1 kg múky: 1,15 EUR
- 1 kg jabĺk: 2,49 EUR 
- 1 liter minerálnej vody: od 0,43 EUR 
- 1 liter pomarančového džúsu: od 0,99 EUR 
- 1 liter Coca-Cola: 1,19 EUR
- 250 g masla: 1,49 EUR
- 0.5 litra piva: od 0,80 EUR
- 500 g kávy: od 3 EUR
- 1 liter vína: od 2,30 EUR podľa kvality 
- 1 lístok do kina: 5 - 9 EUR
- hamburger: 1 EUR
- noviny: 0,50 - 1,20 EUR
- verejná doprava (jednorazový lístok) 1,40-2 EUR
- 1 liter benzínu: 1,07 EUR
- 1 liter diesel: 0,96 EUR
- návšteva reštaurácie s polievkou, hlavným jedlom a dezertom: od 25 EUR 
- 1 tričko: od 5-10 EUR podľa kvality
- 1 rifle: 50-70 EUR podľa kvality 
- 1 kw/h plynu: 0,038 EUR
- 1 kw/h elektriny: 0,099 EUR

Náklady na energie (plyn a elektrina), na domácnosť, na benzín, diesel a vykurovací olej rástli za posledné obdobie; výdavky na voľný čas, koníčky, šport, domácnosť a energie sú relatívne vyššie než je priemer krajín EÚ.

Viac informácií:
Rozdiel v cenových hladinách (Vergleichende Preisniveaus): http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/product_details/dataset?p_product_code=TSIER010
Spotrebiteľský prieskum 2004/2005: http://www.statistik.at/web_de/statistiken/soziales/verbrauchsausgaben/konsumerhebung_2004_2005/index.html
 

4.5. Ubytovanie

Predaj a nákup nehnuteľností

Ak si kúpite dom alebo byt, získate k tomu aj pozemok alebo časť pozemku, ktorá k domu/bytu patrí. Kúpna zmluva môže byť uzavretá písomne alebo ústne. Pred uzavretím zmluvy, po jednej alebo viacerých obchádzkach nehnuteľnosti, od vás predajca alebo agentúra požaduje váš písomný súhlas, že máte záujem o kúpu v stanovenej cene. Po maximálne 2 týždňoch vás predajca oboznámi so svojím rozhodnutím. Ak vás predajca s niečím slovne uistí, musí to podložiť aj písomne. Pred uzavretím zmluvy by ste si mali zistiť, či predávajúci je súčasne aj vlastníkom nehnuteľnosti. Pri tom vám pomôžu informácie z katastra nehnuteľností. Kataster nehnuteľností môžete nájsť okresnom súde, ale niektoré jeho kľúčové časti môžu overované. Cena za nákup nehnuteľností závisí od mnohých faktorov, ako: umiestnenie, dopravná dostupnosť, infraštruktúra, atď. Nákupná cena by nemala zahŕňať vyššiu ziskovú prirážku ako 5%. Ak si chcete overiť nákupnú ceny, informujte sa na okresnom súde alebo v sprostredkovateľskej agentúre (ak existuje) k nákupnej cene sa prirátavajú aj výdavky na realitnú agentúru (3% z nákupnej ceny plus 20% DPH), daň z predaja nehnuteľnosti (3,5% z nákupnej ceny), registračný poplatok (1% z nákupnej ceny), výdavky na notára, atď. V roku 2009 bola priemerná nákupná cena 3,41 EUR/m2.

Poznámka: Keďže je nadobúdanie nehnuteľností v Rakúsku veľmi komplikovaný proces, mali by ste sa predtým poradiť s odborníkmi v tento oblasti alebo s právnikmi či notármi. Vhodných notárov môžete nájsť na stránke: http://www.notar.at 

Prenájom

Nájomné väčšiny súkromných bytov, obecných (Gemeindewohnungen) a družstevných (Genossenschaftswohnungen) bytov je stanovené v zákone, ktorý upravuje vzťah prenajímateľa a nájomcu (Mietrechtsgesetz). Tento zákon kategorizuje staršie prenajímané byty podľa zariadenia (kúrenie, WC v hale alebo v apartmáne, dodávka teplej vody, atď.), a taktiež stanovuje maximálne hranice nájomného a štandardné nájomné sadzby, lehoty pre výpoveď nájmu, atď. Rodinné domy a bytové priestory pre vykonávanie podnikateľskej činnosti tento zákon neupravuje. Preddavky za nájomné sú vo väčšine prípadov žiadané pri prenájme bytových priestorov v starších budovách. Výška nájmu závisí od mnohých faktorov, ako je dopravná dostupnosť, infraštruktúra, poloha či príslušenstvo. V roku 2009 bol priemerný nájom za súkromný byt (prenájom a operačné náklady) 146 EUR mesačne (6,09 EUR/m2). V roku 2009 bol najvyšší nájom vo Vorarlbergu, v priemere 524 EUR, potom v Salzburgu (501 EUR) a Tirolsku (482 EUR). V krajinách Dolného Rakúska (385 EUR), Korutánsku (369) a Burgenlande (373 EUR) bol nájom najnižší. Výdavky za elektrinu, plyn a teplo sa pripočítavajú k nájomnému.

Poznámka: Pred podpísaním nájomnej alebo kúpnej zmluvy by ste sa mali obrátiť na kompetentné úrady, ako napr.: Asociácia nájomcov (Mietervereinigung), Asociácia na ochranu nájomcov (Mieterschutzverband), Asociácia spotrebiteľov (Verein für Konsumenteninformation), Komora práce (Arbeiterkammer).
 

4.6. Zdravotníctvo

Každá rakúska provincia (krajina) má svoju vlastnú zdravotnú administratívu a každý okres má zdravotný úrad. Každý väčší verejný úrad musí zamestnávať lekára (všeobecného lekára), ktorého môžete navštíviť počas ordinačných hodín.

V princípe každý je oprávnený využívať zariadenia rakúskej zdravotnej služby (preventívne lieky, služby pre matky, röntgen atď.). Náklady sú hradené rakúskym systémom sociálneho poistenia alebo prostredníctvom systému platného vo vašej domovskej krajine.
Nemocenské poistenie uhrádza náklady za návštevy u lekárov, náklady za lieky (v roku 2010: 5 EUR za liek) a náklady za hospitalizáciu, ako aj za nemocenskú dávku po skončení vyplácania náhrady platu zamestnávateľom.

Praktického lekára môžete nájsť v mieste vášho bydliska alebo okolí. Praktický lekár vykonáva bežné vyšetrenia, prehliadky, ale aj vyšetrenie krvi, srdca (EKG). Ak je to potrebné, praktický lekár vám vystaví odporúčanie na návštevu špecialistu alebo ambulancie v nemocnici. Špecialistu vo vašom okolí však môžete navštíviť aj priamo, bez odporúčania. Vo väčších mestách sídlia zubári. Pred návštevou špecialistu alebo zubára sa vždy objednajte.

Ak potrebujete lekárske ošetrenie, musíte predložiť preukaz poistenca (Európsky zdravotný preukaz), a to pri každej návšteve lekára. Pri preukázaní sa týmto preukazom je vyšetrenie väčšinou zadarmo (u tých doktorov, ktorí majú podpísanú zmluvu so zdravotnou poisťovňou). Niektoré fondy (poisťovne) požadujú zaplatenie časti nákladov na liečbu alebo vrátenie časti poplatku, ak už bol uhradený. Návštevníci a uchádzači o zamestnanie sú zvyčajne ošetrení zdarma na lekárskej pohotovosti. V každom prípade by ste mali priniesť príslušný E-formulár so sebou. U súkromných lekárov sa za vyšetrenie zvyčajne platí, pomerne malá časť nákladov je vrátená po predložení faktúry vášmu fondu zdravotného poistenia. Počet súkromných nemocníc a kliník je relatívne malý, pretože v Rakúsku je pomerne veľké a kvalitné zastúpenie poskytovateľov verejných zdravotných služieb. Avšak, môžete byť súkromne ošetrený vo verejných nemocniciach. Pre tento prípad sa uzatvára doplnkové poistenie s vašou zdravotnou poisťovňou alebo u súkromných poisťovní.

Adresy lekárov vo vašom okolí môžete objaviť v telefónnom zozname, v obchodnom adresári a na internete, na webových stránkach Komory lekárov.

Informácie o tom, ktorý z lekárov a zubárov je v službe počas víkendov a sviatkov môžete získať na mestskom úrade, v novinách (napr. Krone, Kurier) a na internetových stránkach Červeného kríža. Pohotovostná lekárska služba je k dispozícii pondelok – piatok od 19:00 – 7:00, a počas víkendu a sviatkov po celý deň, v prípade potreby použite linku 141 (toto telefónne číslo platí v celom Rakúsku).
 

4.7. Systém vzdelávania

Deti v predškolskom veku navštevujú predškolské zariadenia – jasle (pre veľmi malé deti), škôlky (od 3 – 6 rokov) a predškolské triedy (od veku 5 rokov). Veľmi malé deti, väčšinou od veku 2 rokov, bývajú niekedy pod dozorom opatrovateľky (Tagesmütter). Funguje to najmä v malých mestách a vo vidieckych oblastiach.

Povinná školská dochádzka trvá deväť rokov (od veku 6 – 15 rokov, od 1. – 9. triedy). Prvé štyri roky povinnej školskej dochádzky sa odohrávajú na základnej škole (Volksschule alebo Grundschule). Od 10. roku, dieťa navštevuje nižšiu strednú školu alebo strednú školu (Hauptschule, alebo Kooperative Mittelschule), alebo v niektorých oblastiach, ako Viedeň, tzv. novú strednú školu (Neue Mittelschule) alebo všeobecné gymnázium (allgemeinbildende höhere Schule (AHS)). Všetky tieto typy škôl zahŕňajú 4 vzdelávacie stupne (roky).

Existujú taktiež špeciálne školy pre postihnuté deti alebo deti so špeciálnymi potrebami. V takomto prípade prvých 8 – 9 rokov navštevujú školy pre deti so špeciálnymi potrebami (Sonderschule) alebo pedagogické centrá (Sonderpädagogisches Zentrum). V mnohých prípadoch sú tieto deti umiestnené v bežných školách, do tzv. integračných tried.
Deviatu triedu (vo veku 14 – 15 rokov) môžu žiaci ukončiť aj na polytechnických školách (Polytechnische Schule), ktoré sú odborne zamerané a pripravujú na ďalšie vzdelávanie, alebo aj v iných typoch škôl stredoškolského vzdelávania, ako sú napr.: stredné odborné školy (od veku 14 rokov – 9. – 11. alebo12. trieda), ukončené všeobecnou a odbornou skúškou – maturitou.

Učňovská príprava sa začína vo veku 15 rokov a trvá od 3. – 4. rokov. Povolaniu sa žiaci vyučia súčasne pri práci a na odborných školách. Pri ukončení učňovskej prípravy, žiaci skladajú záverečné skúšky a teda vyučení remeslu.

Maturita tvorí základný predpoklad pre vyššie vzdelávanie na univerzitách, vysokých školách či technických vysokých školách. Absolventi stredných škôl sa môžu pripraviť na vysokú školu formou odbornej kvalifikačnej skúšky (Berufsreifeprüfung alebo Berufsmatura). Absolventi nižších stredných škôl (Hauptschule) alebo žiaci, ktorí prepadli, sa môžu na vysokú školu dostať prostredníctvom prijímacích skúšok. V Rakúsku môžete študovať mnoho odborov a špecializácií, ako napr.: technický, humanitný, umelecký a iný študijný program. Technické vysokých školy ponúkajú praktický výcvik, a tým uľahčenie priameho prístupu k povolaniu. Vysoké školy (Vysoké školy pedagogické) ponúkajú prax pre učiteľov na základných školách, stredných školách, špeciálnych školách a polytechnických školách. Väčšina programov trvá štyri roky. Vysokoškolské kurzy poskytujú štúdium aj pre pracujúcich, a prebiehajú vo večerných hodinách.

Súkromné školy tvoria asi 8% z celkového počtu škôl. Väčšinu verejne autorizovaných súkromných škôl tvoria cirkevné školy. Súkromné školy sú spoplatnené zariadenia. Štátne školy spoplatnené nie sú. Kvalita rakúskych štátnych škôl je veľmi vysoká v porovnaní s inými vzdelávacími systémami v Európe.
 

4.8. Kultúrny a spoločenský život

Mnoho Rakúšanov míňa značnú časť svojich príjmov na voľný čas v kluboch a spoločnostiach. Víkendy trávia návštevou priateľov či príbuzných, exkurziami alebo aktivitami v kluboch, združeniach alebo spoločenstvách. Rakúšania zvyknú večerné chvíle tráviť v kine, divadle alebo opere, podľa toho, čo je dostupné. Na vidieku zvyknú ľudia tráviť večery v miestnych hostincoch. Šport má v živote Rakúšanov významnú úlohu. Beh a chôdza, bicyklovanie a plávanie patria k najobľúbenejším. Samozrejme je tu mnoho futbalových klubov v takmer všetkých mestách či obciach. Väčšinou v západných krajinách je veľmi populárne najmä medzi mladými ľuďmi. Rieky a veľké vodné plochy sa využívajú na plachtenie a veslovanie.

Dokonca aj na dedinách a v menších mestách môžete objaviť množstvo klubov a spoločností (futbalové kluby, dobrovoľní hasiči, zbory, folklórne skupiny, skautské oddiely, športové kluby atď.). Vo väčších mestách a veľkomestách nájdete širokú škálu kultúrnych atrakcií (divadlá, kiná, výstavy umenia) a športových zariadení (tenis, volejbal, fitnes centrá).

Vo väčšine oblastí cirkev sponzoruje rôzne charitatívne aktivity,ktoré môžu byť zamerané napr. na rodinu, ženy alebo deti (Jungschar). Dosť často sa cirkev zapája do miestnych, regionálnych alebo medziregionálnych sociálnych projektov (napr. Koledníci - Sternsinger).
 

4.9. Súkromný život (narodenie, život, úmrtia)

Narodenie dieťaťa
Ak zistíte, že ste tehotná, mali by ste okamžite oznámiť túto skutočnosť vášmu zamestnávateľovi. Následne ste chránená proti prepusteniu alebo proti výpovedi počas 4 mesiacov od pôrodu. Budúca matka má nárok na vykonanie bezplatnej prehliadky (Mutter-Kind-Pass). Aj keď nemáte uzavreté nemocenské poistenie, ste oprávnená na bezplatné vyšetrenie. Mutter-Kind-Pass žiadajte od vášho ženského lekára alebo praktického lekára, od miestneho štátneho zdravotného strediská, z mobilných zariadení regionálneho systému nemocenského poistenia. Mali by ste sa zaregistrovať v nemocnici alebo pôrodnici alebo osloviť pôrodnú asistentku, a informovať sa o veciach ohľadom pôrodu. Mali by ste požiadať o materský príspevok (Wochengeld) z príslušného fondu zdravotného poistenia.

Po narodení dieťaťa
Žiadať o vydanie rodného listu na matrike by sa malo čo najskôr, nie však neskôr ako jeden mesiac po narodení dieťaťa, zároveň sa dieťa prirodzene (bez poplatkov) stáva súčasťou systému zdravotného poistenia u vášho zamestnávateľa alebo povinného zdravotného poistenia a je mu pridelená aj karta poistenca. Môžete požiadať o príspevok na starostlivosť o dieťa (Kinderbetreuungsgeld) z fondu zdravotného poistenia a taktiež o rodinné dávky (Familienbeihilfe) od príslušného finančného úradu. Okrem toho by ste mali zaregistrovať svoje dieťa na príslušnom registračnom úrade a požiadať o vydanie pasu pre dieťa (kontaktujte veľvyslanectvo). Od roku 2008 sú všetky administratívne služby spojené s narodením (registrácia, vydanie rodného listu, atď.) poskytované zdarma.

Svadba
V Rakúsku je svadba platná, ak je vykonaná matrikárom. Náboženský svadobný obrad nie je platný v očiach zákona. Svadba príslušníkov rovnakého pohlavia nie je povolená, ale od 1.1.2010 môžu uzavrieť registrované partnerstvo. Viac informácií získate od matričného úradu (Standesamt) alebo od zamestnancov mestského úradu.

Smrť
Ak niekto zomrie doma prirodzeným spôsobom, oznámte to lekárovi, ktorý prehliadne telo (vo Viedni môžete taktiež oznámiť smrť úradu, ktorý ma na starosti obhliadku mŕtvol - Anmeldestellen zur Totenbeschau). Zároveň by ste mali upovedomiť pohrebné služby (Bestattung). Za poplatok sa pohrebný ústav bežne zaoberá všetkými potrebnými formalitami. Ak niekto zomrie v nemocnici alebo v sanatóriu, ústav zariadi obhliadku tela. 
 

4.10. Doprava

Rakúsko má jednu z najrozvinutejších dopravných sietí zo všetkých krajín EÚ. Krajina je pokrytá rozsiahlymi železničnými a autobusovými cestami. Viedeň má jednu z najhustejších verejných dopravných sietí v Európe.

Diaľnice
Používanie rakúskych diaľnic podlieha vyberaniu poplatkov.
Predtým ako použijete diaľnicu, mali by ste si zakúpiť diaľničnú známku (Autobahnvignette). Táto môže byť získaná na hraničných prechodoch. Taktiež ich môžete kúpiť na niektorých poštách v Rakúsku alebo v trafikách.

Verejná doprava
Vo veľkých mestách sa značne rôznia ceny za cestovanie vo verejnej doprave. Jedna cesta (jedna jazda cez mesto) stojí priemerne 1,70 – 2,20 EUR. Veľa miest a veľkomiest však ponúka denné, týždenné, mesačné a celoročné cestovné lístky. Existujú taktiež mimoriadne ponuky pre turistov. Vo veľkých mestách a veľkomestách si môžete kúpiť cestovné lístky na jednu cestu alebo viac ciest na zastávkach alebo priamo vo verejných dopravných prostriedkoch (u vodiča). Nezabudnite označiť lístok v zariadeniach na to určených. Sú často umiestnené mimo vozidiel verejnej dopravy. Cestovné lístky pre jednu alebo viac ciest sa taktiež predávajú v trafikách (napr. vo Viedni). Vo vidieckych oblastiach cestovné lístky (napr. mesačné sezónne cestovné lístky) musia byť zakúpené priamo u vodiča.
Autobusy a vlaky sa používajú hlavne pri cestách mimo miest. Cesta do 15 km stojí priemerne 1,80 EUR. Určité skupiny si môžu pri cestovaní uplatniť zľavu (napr. deti, dôchodcovia, študenti).

Rakúske železnice (ÖBB)
Cestovné lístky si môžete kúpiť na všetkých železničných staniciach, v cestovných agentúrach s právom predávať železničné cestovné lístky, v automatoch na predaj lístkov (pre regionálnu dopravu) a od vlakových sprievodcov.

Letecká doprava
Informácie o letenkách môžete získať na každom letisku vo vašej krajine alebo v Rakúsku.
 

5. Sociálne poistenie a zabezpečenie

 

5.1. Sociálne zabezpečenie v Európe

Nové pravidlá ohľadom sociálneho zabezpečenia v rámci EÚ nadobudli platnosť od 1. mája
2010. Aktualizácie taktiež zahŕňajú nové pravidlá týkajúce sa E-formulárov. Pre viac informácií si môžete preštudovať nasledujúce linky:
Towards an improved coordination of social security systems http://europa.eu/legislation_summaries/employment_and_social_policy/social_protection/c10521_en.htm
Gateway to the European Union http://europa.eu/index_en.htm

Podmienky sociálneho zabezpečenia - zásadná otázka pre osoby uplatňujúce svoje právo slobodného pohybu
Rešpektovanie zásady slobodného pohybu pracovníkov vyžaduje od všetkých členských štátov EÚ jednoznačný záväzok, aby migrujúci pracovníci, ktorí vykonávajú svoje povolanie v inom členskom štáte, mali právo na rovnaké dávky sociálneho zabezpečenia ako miestni zamestnanci. Poskytovanie sociálnej ochrany občanom EÚ pracujúcim mimo krajiny, kde majú trvalý pobyt, je pre Európsku úniu zásadná otázka.
Ustanovenia EÚ o sociálnom zabezpečení sa vzťahujú tak na členské štáty, ako aj na Európsku úniu a Európsky hospodársky priestor (Nórsko, Island a Lichtenštajnsko).

Ustanovenia Spoločenstva o sociálnom zabezpečení
Systémy sociálneho zabezpečenia v krajinách EÚ stále vykazujú významné rozdiely a je potrebné uskutočniť koordináciu predpisov o sociálnom zabezpečení. Spoločné pravidlá, ktoré zabezpečujú prístup k sociálnym dávkam, sú dôležité, aby sa zabránilo znevýhodňovaniu európskych pracovníkov, ktorí uplatňujú svoje právo slobodného pohybu. Sú navrhnuté tak, aby chránili občanov EÚ pred rizikom, že budú poistení dvakrát, alebo prídu o dávky sociálneho zabezpečenia, keď sa presťahujú do inej krajiny.
Aj keď neexistuje žiadny jednotný európsky systém sociálneho zabezpečenia, EÚ stanovila v oblasti sociálnej ochrany spoločné ustanovenia. Zahŕňa to koordináciu národných systémov sociálneho zabezpečenia bez snahy o zosúladenie národných predpisov. Právne predpisy EÚ ustanovujú spoločné pravidlá a zásady, ktoré musia národné miestne orgány a sociálne poisťovne dodržiavať a ktoré nenahrádzajú, ale dopĺňajú predpisy členských štátov o sociálnom zabezpečení.
Cieľom spoločných ustanovení týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia je:
- podnietiť slobodný pohyb pracovníkov zaručením rovnakého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi EÚ v zmysle rôznych vnútroštátnych právnych predpisov;
- zaručiť sociálnu ochranu zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám (a ich rodinám) bez ohľadu na to, v ktorej krajine EÚ vykonávajú činnosť;
- zabezpečiť zohľadnenie všetkých potrebných dôb zamestnania, pričom je potrebné zabrániť, aby sa systémy sociálneho zabezpečenia prekrývali.

Uplatňovanie spoločných ustanovení
Spoločné predpisy sa nevzťahujú na všetky národné právne predpisy o sociálnom zabezpečení. Týkajú sa týchto dávok:
- nemocenské a materské dávky
- rodinné príspevky
- pracovné úrazy
- starobné a invalidné dôchodky
- vdovské a sirotské dávky
- dávky v nezamestnanosti.

Kto môže využívať sociálnu ochranu v rámci EÚ?
Dávky sociálneho zabezpečenia dostupné v iných členských štátoch sú stanovené spoločnými ustanoveniami EÚ a týkajú sa nasledujúcich kategórií osôb:
- pracovníci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu EÚ a ktorí sú alebo boli poistení podľa právnych predpisov tohto členského štátu, ako aj ich rodinní príslušníci;
- dôchodcovia, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu EÚ;
- štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú poistení podľa právnych predpisov členského štátu;
- osoby bez štátnej príslušnosti a utečenci a ich rodiny, ak pracujú v EÚ a sú poistení podľa právnych predpisov jedného z členských štátov EÚ.

Registrácia migrujúcich pracovníkov do národných systémoch sociálneho zabezpečenia
Ak občan EÚ pracuje v inom členskom štáte, je dôležité určiť, ktorému národnému systému sociálneho zabezpečenia podlieha - či tomu, v ktorom je poistený alebo tomu, kde vykonáva svoje povolanie. Je nutné zabrániť tomu, aby pracovník bol poistený dvakrát, alebo vôbec nemal sociálne zabezpečenie. Vyžadujú sa pritom určité pravidlá stanovujúce základné zásady registrácie do jedného a/alebo druhého systému.

Poberanie dôchodku v inom členskom štáte
Štátni príslušníci EÚ majú právo tráviť dôchodok v inom členskom štáte. Krajiny, kde pracovník prispieval na dôchodkové poistenie, sa na vyplácaní dôchodku podieľajú proporcionálne, na základe doby zamestnania. 
 

5.2. Systém sociálneho zabezpečenie v tejto krajine

V systéme sociálneho zabezpečenia sú zahrnuté všetky zákonné opatrenia, ktoré zaručujú životné potreby a poskytovanie zdravotnej starostlivosti v prípade: choroby, práceneschopnosti, invalidity, materstva, nezamestnanosti, staroby, smrti, pozostalostných dôchodkov, ošetrovateľskej starostlivosti a chudoby.

Charakteristické znaky systému sociálneho poistenia sú:
- poistenie je povinné pre zamestnané osoby alebo SZČO a ich rodinných príslušníkov, 
- poistenci majú nárok na niektoré príspevky (pokiaľ splnia podmienky),
- príspevky pochádzajú hlavne z príjmov z uhrádzania poistného a zo štátneho rozpočtu.
Princíp solidarity sa uplatňuje pri: tých s vyššími príjmami (ktorí platia vyššie príspevky na sociálne poistenie), čo umožňuje financovať príspevky pre tých, ktorí sa nachádzajú v menej priaznivej situácii (tí s nižšími príjmami). Niektoré skupiny (napr. pracovníci s minimálnou mzdou) podliehajú systému povinného poistenia len v obmedzených oblastiach, napr. úrazové poistenie (pozri časť o druhoch zamestnania).

Nemocenské poistenie (choroba, materstvo, ošetrovateľská starostlivosť) spravujú fondy nemocenského poistenia; úrazové poistenie spravuje Všeobecná inštitúcia úrazového poistenia (Allgemeine Unfallversicherungsanstalt); poistenie v nezamestnanosti spravujú služby zamestnanosti (Arbeitsmarkt Service - ATM); a dôchodkové poistenie zas Dôchodková poisťovňa (Pensionsversicherungsanstalt). Fondy nemocenského poistenia sú organizované regionálne, podľa provincií (Bundesländer). SZČO, poľnohospodári, zamestnanci železníc, baníci a úradníci majú svoje vlastné inštitúcie sociálneho poistenia, ktoré nezávisia od miesta ich pracoviska. Všetky poisťovacie subjekty majú svoje provinčné a okresné kancelárie, a sú centrálne zoskupené v hlavnom Zväze rakúskych sociálnych poisťovní (Hauptverband der Österreichischen Sozialversicherungsträger).

Ako zamestnanec s pracovnou zmluvou a pracovnou kartou (Dienstzettel) ste automaticky krytý v systéme sociálneho poistenia. Váš zamestnávateľ zabezpečí vašu registráciu u poisťovacích inštitúcií. Poistné platené zamestnancami je každý mesiac odpočítané zamestnávateľom z ich hrubej mzdy. Dobrovoľne poistené osoby, napr. SZČO, si svoje poistné príspevky hradia sami a rovnako sa sami musia zaregistrovať u poisťovacích subjektov.

Okrem sociálneho poistenia, existuje aj systém sociálnej pomoci: sociálna pomoc v Rakúsku má úlohu vyplniť medzery v sociálnom poistení. Občania EÚ/EHP môžu požiadať o sociálnu pomoc na mestskom úrade (Gemeindeamt) v mieste svojho pobytu, alebo na inom samosprávnom úrade (Magistratisches Bezirksamt) (Odbor sociálnych služieb). Od 9.1.2010, sa systém sociálnej pomoci nahrádza systémom testovania minimálnych príjmov.
 

5.3. Poistenie v nezamestnanosti                                                            

Základné výhody vyplývajúce zo systému poistenia v nezamestnanosti je dávka v nezamestnanosti a pomoc pri mimoriadnych udalostiach. Tieto a ďalšie výhody súvisiace s nezamestnanosťou a pomocou pri návrate do pracovného života sú poskytované rakúskymi službami zamestnanosti (Arbeitsmarktservice Österreich).

 Ste oprávnený na dávku v nezamestnanosti, ak:
• ste boli zamestnaný v priebehu posledných 12 mesiacov najmenej 26 týždňov (vzťahuje sa to na osoby mladšie ako 26 rokov) alebo,
• ste boli zamestnaný v priebehu posledných 24 mesiacov najmenej 52 týždňov (vzťahuje sa to na osoby staršie ako 25 rokov pri prvom nároku na priznanie dávky) alebo,
• ste boli zamestnaný v priebehu posledných 12 mesiacov najmenej 28 týždňov (vzťahuje sa to na nový nárok na priznanie dávky).

Ak ste občanom EÚ/EHP/Švajčiarska alebo občan tretej krajiny a pracovali ste v krajine EHP alebo Švajčiarku, bude sa vám doba poistenia v inej krajine započítavať do požadovanej doby pre vyplácanie dávky, ak preukážete, že ste boli subjektom povinného sociálneho poistenia v Rakúsku aspoň jeden deň pred podaním žiadosti (špecifické ustanovenia sa vzťahujú na pracovníkov na hraničných prechodoch). Na území Rakúska sa môžte zdržať 3 mesiace, ak preukážete, že si aktívne hľadáte prácu. Musíte sa zaregistrovať v regionálnej kancelárii služieb zamestnanosti do 7 dní od príchodu do Rakúska, pričom so sebou donesiete formuláre E 301 – 303 skompletizované službami zamestnanosti krajiny, v ktorej poberáte podporu v nezamestnanosti.

Výška podpory v nezamestnanosti: základná suma je 55% z čistého denného príjmu. Vypočíta sa na základe ročného vymeriavacieho základu pre príspevky na sociálne zabezpečenie plus zodpovedajúce extrapolačné faktory pre jeden kalendárny rok. Ak je žiadosť podaná do 30. júna, berie sa do úvahy predchádzajúci kalendárny rok. Ak je podaná po tomto dátume, použije sa súčasný kalendárny rok. Žiadosť o dávky v nezamestnanosti musí byť podaná osobne na regionálnu kanceláriu služieb zamestnanosti pre vašu oblasť. Rodinné prídavky a doplnkové príspevky môžu navýšiť základnú sumu.

Ak ste sa stali nezamestnanými, nahláste to čo najskôr na regionálny úrad služieb zamestnanosti, pretože podpora v nezamestnanosti sa nevypláca spätne. Na prihláške možno vidieť, ktoré sprievodné dokumenty sú potrebné. Ďalšie informácie možno získať z vášho regionálneho úradu.

O formulár E 301 možno požiadať elektronicky na:  https://www.e-ams.at/eamse301.html

alebo písomne na nižšie uvedenej adrese:

Arbeitsmarktservice Österreich
Finanzen/EWR Verbindungs- und Verrechnungsstelle
Treustrasse 35-43
A-1200 Wien
http://www.ams.at/
tel: 00431 33 178 542
fax: 00431 33 1 78 123
ams.ewrverbindungsstelle@ams.at

Pomoc pri mimoriadnych udalostiach: Pokiaľ ste vyčerpali svoj nárok na dávky v nezamestnanosti alebo príspevok na starostlivosť o dieťa (Kinderbetreuungsgeld), a ste stále nezamestnaní, môžete požiadať o pomoc pri mimoriadnych udalostiach, ak budete aj naďalej k dispozícii službám zamestnanosti, a najmä ste schopní a ochotní pracovať a naliehavo potrebujete pomoc. Táto výhoda je tiež k dispozícii pre občanov EÚ/EHP a Švajčiarska. Pomoc pri mimoriadnych udalostiach tvorí 92 - 95% dávok v nezamestnanosti.

Je to dávka, ktorá nie je počítaná výlučne na princípoch sociálneho poistenia. V tomto prípade sa berú do úvahy ustanovenia o príjmoch manželov (partnerov), ako aj príjmy žiadateľa.

Ak sa vám nepodarí oboznámiť miestny úrad služieb zamestnanosti v prípade akejkoľvek zmeny vo vašom prípade, môže vám úrad zrušiť platbu dávky v nezamestnanosti alebo zrušiť pomoc pri mimoriadnych udalostiach.

Od 1.1.2009 môže SZČO uzatvoriť dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti za určitých podmienok. Tým jej vznikajú nároky, ktoré sa vypočítajú v závislosti od odpracovaného obdobia.

Ďalšie finančné príspevky od rakúskych služieb zamestnanosti (Arbeitsmarktservice Österreich) možno nájsť na: http://www.ams.at 
 

5.4. Nemocenské poistenie

V Rakúsku je povinné poistenie do fondu nemocenského poistenia pre všetkých zamestnaných jedincov, pre väčšinu samostatne zárobkovo činných osôb, jedincov poberajúcich dávky v nezamestnanosti, dôchodcov, a pre všetky osoby závislé od vyššie spomínaných jedincov. Dobrovoľne sa nemocensky alebo dôchodkovo môže poistiť ktokoľvek. Za určité služby sa v Rakúsku platí, ako napr. za vyšetrenie u lekárov alebo v nemocniciach nespadajúcich pod systém sociálneho poistenia (súkromný lekári, súkromné nemocnice, ortodontické liečenie, atď.). Avšak v tomto prípade časť nákladov býva preplatená fondom nemocenského poistenia (Krankenkasse). V prípade hospitalizácie je časť nákladov na každý deň strávený v nemocnici hradená pacientom.

V Rakúsku majú poistené osoby a závislí členovia ich rodín (manžel/-ka, dieťa do veku 18 alebo 21 rokov – v prípade nezamestnaného dieťaťa, alebo do veku 26 rokov – v prípade študenta) nárok na príspevky. Deti a manžel/-ka môžu byť zahrnutí do systému poistenia zdarma. Poznámka: bezdetní manželia bez príjmu nie sú zahrnutí bezplatne aj v nemocenskom poistení: 3,4% zo základu poistného príspevku poisteného partnera sa musí uhradiť, aby boli obaja manželia krytí nemocenským poistením.

Poistené osoby a závislí členovia ich rodín majú nárok na zdravotnú starostlivosť u všeobecného lekára, špecialistu, alebo zubára zazmluvneného s ich fondom nemocenského poistenia. Zoznam týchto lekárov vám poskytne váš fond nemocenského poistenia. Lieky sú predpisované lekármi a vydávané lekárňami. Za lekársky predpis musíte však zaplatiť poplatok vo výške 5 EUR (v roku 2010). Výnimku majú len osoby, ktoré preukážu, že ich príjem nepresiahol určitú minimálnu úroveň. Za kartu sociálneho poistenia – E-kartu, sa ročne platí poplatok v hodnote 10 EUR (výnimky sú možné).

Ak nie ste schopní pracovať v dôsledku choroby, ktorá nie je výsledkom vašej vlastnej nedbanlivosti, váš zamestnávateľ by vám aj naďalej mal odvádzať mzdu, po dobu až 12 týždňov. Potom vám nemocenské dávky vypláca fond nemocenského poistenia. Nemocenské dávku nezodpovedajú výške mzdy. Osoby vyžadujúce dlhodobý starostlivosť v dôsledku choroby alebo zdravotného postihnutia majú nárok na príspevok na starostlivosť. Žiadosti o tento príspevok sa podávajú fondu nemocenského poistenia. V závislosti od potreby starostlivosti sa rozlišuje 7 rôznych úrovní starostlivosti.
 

5.5. Rodina a materstvo

Väčšina rodinných príspevkov sa vypláca ako vecné dávky, ale zvyčajne sú vo forme peňažných dávok. V hotovosti sa vyplácajú: rodinné prídavky alebo prídavky na deti (Familienbeihilfe, Kindergeld alebo Kinderabsetzbetrag), materský príspevok (Wochengeld), príspevok na starostlivosť o dieťa (Kinderbetreuungsgeld), zálohy na príspevok na starostlivosť o dieťa, prídavky na výživné (štát zaplatí zálohu za výživné, napríklad po rozvode, osoba zodpovedná za vyplatenie zálohy potom musí túto čiastku preplatiť štátu) atď. Vecné dávky tvoria: bezplatná prehliadka (Mutter-Kind-Pass), doprava pre žiakov a učňov (len malý objem finančných prostriedkov vynaloží príjemca), nemocenské poistenie, školské učebnice (Schulbuchaktion - len malý objem finančných prostriedkov vynaloží príjemca).

Rodinné prídavky
Rovnaké podmienky pre všetkých občanov EÚ/EHP a Švajčiarska, ako pre občanov Rakúska. Rodinné prídavky možno poberať na deti vo veku do 18 rokov alebo v prípade študujúcich detí – do veku 26 rokov. Podmienkou je mať hlavné bydlisko v Rakúsku. Výška tohto príspevku závisí od veku dieťaťa. Rodičovský príspevok sa poskytuje len na základe písomnej žiadosti v náležitej forme, predloženej na príslušný finančný úrad (Finanzamt).

Materský príspevok (Wochengeld)
Za predpokladu, že matka je buď zamestnaná (na plný alebo skrátený úväzok), plne poistená ako osoba na voľnej nohe alebo SZČO, má právo na peňažnú pomoc v materstve od 8. týždňa pred pôrodom a počas 8. týždňov po ňom (Mutterschutz). Výška materského príspevku sa počíta odlišne pre cieľové skupiny uvedené vyššie. Inštitúcia zodpovedná za vyplácanie dávky je fond nemocenského poistenia (Krankenkasse). Matky, ktoré sú SZČO, dostávajú obchodnú pomoc (Betriebshilfe) od príslušného Inštitútu sociálneho poistenia pre oblasť priemyslu a obchodu (Gewerbliche Sozialversicherungsanstalt).

Príspevok na starostlivosť o dieťa (Kinderbetreuungsgeld)
Keď sa skončí obdobie ochrany materstva (prvých 8 týždňov po pôrode), majú rodičia (matka alebo otec) nárok na príspevok na starostlivosť o dieťa. Je vyplácaný tým ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní alebo ktorí nie sú krytí systémom povinného sociálneho poistenia (napr. ženy v domácnosti, študenti, externí zamestnanci). Dodatočné príjmy až do výšky 60% z posledného príjmu alebo 16 200 EUR (brutto) za rok sú povolené. Žiadosti o príspevok na starostlivosť o dieťa sa podávajú na príslušný fond nemocenského poistenia (Krankenkasse). Výška príspevku závisí od doby jeho vyplácania: od roku 2010 existuje 5 rôznych modelov, jeden z nich je založený na výške príjmu. Základné pravidlo znie: čím je kratšie obdobie vyplácania príspevky, tým vyššia je vyplácaná suma.
 

5.6. Dôchodky

V Rakúsku sa na označenie dôchodku používa slovo „pension“, zatiaľ čo v Nemecku sa skôr používa slovo „rente“.

Osoby narodené pred 1. januárom 1955:
Nárok na odchod do dôchodku vniká mužom, ktorý dovŕšili 65 rokov a ženám, ktoré dovŕšili vek 60 rokov. A musia byť 180 mesiacov poistení v rámci posledných 360 kalendárnych mesiacov alebo mať vyplatené odvody do systému sociálneho poistenia 180 mesiacov alebo mať 300 mesiacov poistenia bez odkladu.

Osoby narodené po 1. januári 1955 (vrátane):
Nárok na odchod do dôchodku vniká mužom, ktorý dovŕšili 65 rokov a ženám, ktoré dovŕšili vek 60 rokov (platí do roku 2024, od roku 2033 sa plánuje posunúť vek na hranicu 65 rokov). Ak si tieto osoby platili odvody do systému sociálneho poistenia minimálne 180 mesiacov v období od 1.1.2005, z ktorých aspoň 84 mesiacov musia byť zamestnaní.

Dôchodok sa poskytuje na základe žiadosti inštitúcii dôchodkového poistenia. Výška dôchodku závisí od sumy vyplatených poistných príspevkov a od veku žiadateľa.

Práca na skrátený úväzok v starobe: Ponúka starším pracovníkom možnosť zníženia ich pracovného času až o 60% bez straty nároku na vyplácanie dôchodku. Služby zamestnanosti poskytujú dôchodok až do výšky 80% z predchádzajúcich príjmov. Minimálny vek, v ktorom vzniká tento nárok starším zamestnancom (v roku 2010) je 53 rokov u žien a 58 rokov u mužov.

Invalidný dôchodok: Rôzne podmienky a požiadavky sa uplatňujú pri postihnutých administratívnych zamestnancoch (Berufsunfähigkeit), manuálnych pracovníkoch (Invalidität) a SZČO (Erwerbsunfähigkeit).

Administratívny pracovníci: Práceschopnosť poistenej osoby je znížená na úroveň, ktorú predstavuje menej ako polovica úrovne zdravého poistenca s porovnateľnou odbornou prípravou a príslušnými vedomosťami a zručnosťami.

Manuálni robotníci: Rozlišuje sa medzi kvalifikovanými a nekvalifikovanými profesiami.
Pre kvalifikované profesie musí schopnosť práce klesnúť aspoň na polovicu schopnosti telesne či duševne zdravého jedinca s podobnými školeniami, znalosťami a schopnosťami v akomkoľvek povolaní, ktoré sa berie ako dôkaz (odborná ochrana). Pre nekvalifikované profesie, človek už viac nie je schopný si zarobiť, vypláca sa polovica zárobku, ktorý fyzicky a psychicky zdravý jedinec očakáva za rovnakú prácu.

SZČO: Osoby vo veku do 50 rokov nie sú schopné vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť z dôvodu ich zdravotného stavu. Výška dôchodku závisí od výšky zaplatených poistných príspevkov a od veku žiadateľa. Kompetentnými organizáciami sú: inštitúcia dôchodkového poistenia (pre SZČO) a inštitúcia sociálneho poistenia pre oblasť priemyslu a obchodu (Sozialversicherungsanstalt der Gewerblichen Wirtschaft). Samostatná definícia sa vzťahuje na SZČO vo veku nad 50 rokov.

Pozostalostný dôchodok: Vyplácaný osobám závislým na zosnulej osobe. V dôchodkovom poistení je stanovená minimálna doba krytia, v závislosti od veku.

Vdovský/vdovecký dôchodok: Výška tohto dôchodku sa pohybuje medzi 0 – 60 % z dôchodku zosnulého.

Sirotský dôchodok: Výška sirotského dôchodku je 40% vdovského/vdoveckého dôchodku na jednu sirotu, alebo 60% vdovského/vdoveckého dôchodku na dve siroty. Nárok vdovy/ vdovca alebo siroty na dôchodok sa uplatňuje v inštitúcii, v ktorej bola osoba poistená v rámci posledných 15 rokov.

V prípade pracovných úrazov a chorôb z povolania, invalidný dôchodok, ako aj vdovský/ vdovecký dôchodky a sirotské dôchodky, je možné si uplatniť v rámci úrazového poistenia z inštitúcie úrazového poistenia (Unfallversicherungsanstalt).
 

5.7. Elektronické formuláre

Z dôvodu platnosti nárokov na vyplácanie dávok zo sociálneho poistenia v iných členských štátoch boli vyvinuté E-formuláre, ktoré vám vydá inštitúcia, v ktorej ste poistení. Ak chcete odísť do inej krajiny EÚ, mali by ste tieto formuláre predložiť obdobnej inštitúcii v hostiteľskej krajine, aby ste čo najskôr mohli poberať presunuté sociálne dávky.

Základné druhy E-formulárov a vydávajúce inštitúcie:
E 101 – váš pobyt v zahraničí nesmie prekročiť 12 mesiacov: potrebujete mať uzavreté zdravotné a sociálne poistenie vo vaše krajine pôvodu. Vydáva zdravotná a sociálna poisťovňa.
E 102 – váš pobyt sa nečakane predĺži: môžete požiadať o predĺženie vášho poistenia o ďalších 12 mesiacov. Vydáva sociálna poisťovňa .
E 106 – vy a vaši rodinní príslušníci žijúci v Rakúsku s vami máte povolenie uplatniť si v Rakúsku nárok na nemocenské/materské dávky. Vydáva sociálna poisťovňa.
E 109 – vydávané, aby rodinní príslušníci, ktorí nežijú s vami v Rakúsku mohli žiadať o dávky v chorobe/materstve poskytované podľa právnych predpisov svojej domovskej krajiny, v mieste ich bydliska, na účet príslušnej poisťovni. Vydáva sociálna poisťovňa.
E 111 – ak nemáte k dispozícii Európsky preukaz zdravotného poistenia. Garantuje ošetrenie zdarma, v prípade choroby alebo úrazu. Vydáva zdravotná poisťovňa.
E 119 – oprávňuje nezamestnané osoby a ich rodinných príslušníkov na zdravotnú starostlivosť a vyplácanie sociálnych dávok v zahraničí, v období, pokiaľ si nezamestnaná osoba hľadá zamestnanie. Vydáva úrad práce alebo sociálna poisťovňa, ktorá vypláca dávku v nezamestnanosti.
E 200: táto séria sa týka vyplácania dôchodkov. Vydáva sociálna poisťovňa.
E 301 – potvrdenie obdobia, v ktorom bol dotyčný zamestnaný v krajine jeho pôvodu. Je nevyhnutné pre kalkuláciu dávky v nezamestnanosti. Vydáva úrad práce alebo sociálna poisťovňa, ktorá vypláca dávku v nezamestnanosti.
E 303 – tento formulár umožňuje presun dávok v nezamestnanosti z krajiny pôvodu do iných krajín EÚ/EHP alebo Švajčiarska, na obdobie 3 mesiacov. Vydáva úrad práce alebo sociálna poisťovňa, ktorá vypláca dávku v nezamestnanosti.
E 401 – potvrdenie o rodinnom stave pre nárok na vyplácanie rodinných dávok: potrebné pre vyplácanie rodinného príspevku na území Rakúska. Vydáva úrad práce. 
 

 5.8. Preukaz zdravotného poistenia

Európsky preukaz zdravotného poistenia
Európsky preukaz/karta zdravotného poistenia (EPZP alebo EKZP) je nevyhnutný krok k zjednodušeniu prístupu k rôznym zdravotným systémom od roku 2004. Karta podstatne uľahčuje prístup k zdravotnej starostlivosti pre občanov členských štátov cestujúcich v rámci EÚ. Navyše, garantuje rýchlu a jednoduchú náhradu výdavkov krátko po návrate do miesta bydliska. Od 1. januára 2006 bola EKZP vydaná a uznaná všetkými krajinami a nahrádza E-formulár E 111.

Kto má nárok na EKZP?
EKZP je vydaná pre:
- občanom EÚ
- občanom Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP)
- občanom Švajčiarska
- rodinným príslušníkom vyššie menovaných, bez ohľadu na ich štátne občianstvo
- štátnym príslušníkom iných krajín, ktorí sú zaradení do systému sociálneho zabezpečenia v jednom z členských štátov EÚ, EHP alebo Švajčiarska
EKZP by mala byť vydaná v príslušnej krajine pôvodu. Všetci občania EÚ by mali so sebou nosiť túto kartu pri cestovaní do zahraničia.

Výhody
Aj keď je hlavným účelom EPZP zabezpečenie jednoduchého prístupu k službám zdravotnej starostlivosti počas dočasného pobytu v inej krajine, poskytuje tiež veľa ďalších benefitov
nielen pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale aj pacientov a poisťovne. Hlavné výhody EPZP možno zhrnúť nasledovne :
- zjednodušený prístup k zdravotnej starostlivosti v zahraničí
- rýchla a jednoduchá refundácia nákladov
- bezpečnosť údajov
- väčšia spoľahlivosť
- menej administratívy
- jednoduchosť - jednoduchší a rýchlejší postup pre prístup k zdravotnej starostlivosti
Táto 'inteligentná karta' vo všeobecnosti obsahuje iba základné informácie o jej držiteľovi, ako je meno a priezvisko, a dátum narodenia, ale žiadne detaily týkajúce sa jeho zdravotného stavu. Je jednoducho použiteľná a ľahko rozpoznateľná. Informácie ktoré sú na nej uvedené jednotným spôsobom sú čitateľné v ktorom ktokoľvek členskom štáte bez ohľadu na jazyk, aký sa v ňom používa.

Čo je to "inteligentná karta"?
"Inteligentná karta" je malá plastová karta, ktorá vyzerá rovnako ako bežné bankové alebo kreditné karty, na prednej strane má malý zlatý čip. Pri vložení do špeciálneho čítacieho zariadenia sa čip spojí s elektrickými konektormi, ktoré z neho načítajú informácie a odpíšu ich.

Aké informácie sú uložené na mojom zdravotnom preukaze?
Jedinými osobnými údajmi na EPZP sú meno, priezvisko, osobné identifikačné číslo a dátum narodenia jej držiteľa. EPZP neobsahuje žiadne zdravotné údaje.

Kde budú môj zdravotný preukaz akceptovať?
EPZP sa používa vždy, keď potrebujete akýkoľvek druh zdravotnej starostlivosti, či už
u všeobecného lekára, v nemocnici alebo v lekárni. Členské štáty EÚ sú zodpovedné nielen
za zavádzanie a rozširovanie preukazov, ale aj za vybavenie všetkých príslušných zdravotníckych zariadení čítačkami preukazov.

Používanie Európskeho preukazu zdravotného poistenia v zahraničí
Je dôležité poznamenať, že preukaz zdravotného poistenia nezahŕňa prípady, kedy sa pacient zámerne rozhodne absolvovať lekárske ošetrenie v zahraničí. Jeho účelom je skôr zabezpečenie poistenia osôb cestujúcich do iných krajín na časovo obmedzené obdobie, a tým umožňuje lekársku starostlivosť, ktorá sa môže stať počas pobytu na území iného členského štátu nevyhnutnou. Keď takáto situácia nastane, ošetrenie bude poskytnuté podľa zákonov príslušnej krajiny (ak je napríklad v danom členskom štáte zdravotná starostlivosť zadarmo, bude mať na ňu pri predložení jeho/jej EPZP nárok aj zahraničný pacient).

Provizórne náhradné potvrdenie
V prípade ak osoba, ktorá potrebuje lekárske ošetrenie, nemá svoj EPZP, môže tiež predložiť provizórne náhradné osvedčenie, ktoré mu môže príslušná národná inštitúcia zdravotného poistenia jednoducho zaslať faxom alebo e-mailom. Toto potvrdenie je rovnocenné s EPZP a oprávňuje pacienta na ekvivalentné ošetrenie a refundáciu príspevkov.

Dizajn európskeho preukazu zdravotného poistenia?
Dizajn EPZP je rovnaký vo všetkých členských štátoch a obsahuje európsky symbol. Existujú dva varianty :
• Spoločný vzor EÚ umiestnený na prednej strane preukazu - pričom obsah zadnej strany preukazu si môže príslušný členský štát zvoliť sám.
• Spoločný vzor EÚ umiestnený na zadnej strane preukazu - v tomto prípade členský štát umiestni vyobrazenie EPZP na zadnú stranu existujúceho národného alebo regionálneho zdravotného preukazu.
Každý členský štát si pre vydanie zdravotného preukazu môže vybrať jeden z možných vzorov.

Posledná úprava: 11/2010
 

Návrat na začiatok stránky