Životné a pracovné podmienky v Litve
Litva
1. Hľadanie práce
1.1. Ako si nájsť prácu
1.2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania
2. Presťahovanie sa do inej krajiny
2.1. Pohyb tovarov a kapitálu
2.2. Hľadanie ubytovania
2.3. Hľadanie školy
2.4. Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)
2.5. Postupy registrácie a povolenie na pobyt
2.6. Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom
3. Pracovné podmienky
3.1. Úvodný odsek so stručným opisom pracovných podmienok v Európe
3.2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií
3.3 Druhy zamestnania
3.4. Pracovné zmluvy
3.5. Špeciálne kategórie
3.6. Samostatná zárobková činnosť
3.7. Platové podmienky
3.8. Pracovná doba
3.9. Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka, atď.)
3.10. Ukončenie pracovného pomeru
3.11. Zastupovanie pracovníkov
3.12. Pracovné spory – štrajky
3.13. Odborná príprava
4. Životné podmienky
4.1. Prehľad životných podmienok v Európe
4.2. Politický, administratívny a právny systém
4.3. Príjmy a dane
4.4. Životné náklady
4.5. Ubytovanie
4.6. Zdravotníctvo
4.7. Systém vzdelávania
4.8. Kultúrny a spoločenský život
4.9. Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtia)
4.10. Doprava
5. Sociálne zabezpečenie a poistenie
5.1. Sociálne zabezpečenie v Európe
5.2. Systém sociálneho zabezpečenia v tejto krajine
5.3. Poistenie v nezamestnanosti
5.4. Nemocenské poistenie
5.5. Rodina a materstvo
5.6. Dôchodky
5.7. Elektronické formuláre
5.8. Preukaz zdravotného poistenia
Je však potrebné uviesť, že osoby ktoré si hľadajú zamestnanie v štátnych službách a v oblasti výkonu práva, alebo iných podobných oblastiach musia byť občanmi Litovskej republiky.
Možnosti hľadania zamestnania prostredníctvom :
1. služieb národných úradov práce „Lietuvos Darbo Birza“, ktorých služby sú poskytované zdarma
2. súkromných pracovných agentúr podľa schváleného dohovoru, ktorý nadobudol účinnosť 16. marca 2004 sú služby súkromných agentúr pre uchádzačov o zamestnanie zdarma. Uchádzači o zamestnanie musia vyplniť formulár , predložiť životopis a urobiť test v cudzom jazyku s cieľom overiť úroveň jazykových vedomostí.
3. médií – voľné pracovné miesta sú zverejnené inzerátmi, v národnej a miestnej tlači. Uchádzači o zamestnanie môžu zverejniť svoje vlastné inzeráty v tlači na základe ich vzdelania, pracovných skúseností a charakteru práce.
4. internetových stránok, ktoré sa stávajú stále viac populárnejšie. Používané sú aj profesionálne služby personálnych spoločností, ktoré hľadajú, vyberajú a zisťujú potenciál zamestnancov. Personálne oddelenia veľkých spoločností majú vytvorené databázy potenciálnych zamestnancov a preto je vhodné zasielať životopisy priamo do spoločnosti.
5. vzdelávacích inštitúcií, ktoré organizujú veľtrhy pracovných príležitostí, kde zamestnávatelia môžu nájsť vhodných zamestnancov.
6. osobných kontaktov a známostí
Občania krajín EU/EEA a ich rodinní príslušníci nemusia žiadať o pracovné povolenie. Prácu si môžete hľadať za rovnakých podmienok ako občania litovskej republiky. Avšak, pokiaľ by si chceli pracovať v štátnej správe, inštitúciách pre výkon práva a v iných príbuzných pozíciách musíte byť občanom litovskej republiky.
1.2.Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania
Ak sa uchádzate zamestnanie musíte predložiť životopis a motivačný list, aby ste sa mohli zúčastniť výberového konania a pohovoru u zamestnávateľa. Tieto požiadavky neplatia pre osoby, ktoré hľadajú nekvalifikované pracovné miesta, v takom prípade stačí preložiť životopis a zúčastniť sa pohovoru, zvyčajne však postačuje len pohovor.
V Litve nie sú stanovené žiadne pravidlá pre písanie životopisu. Životopis by však mal obsahovať: osobné údaje, kontaktné údaje, pracovné skúsenosti, vzdelanie, zručnosti a schopnosti, voľno časové aktivity a referencie. Mal by tiež obsahovať kontaktné údaje osôb, ktorých pozitívne referencie by Vám pomohli získať prácu.
Zvyšuje sa dôraz na európsky štýl životopisu – EUROPASS CV, ktorý je v súlade s európskym formátom životopisu.
Sprievodný list by mal obsahovať stručný úvod, v ktorom predstavíte seba, nasleduje krátke vysvetlenie prečo máte záujem o prácu v spoločnosti. Sprievodný list by mal byť presvedčivý. Vymenujte všetky svoje dobré vlastnosti a schopnosti, ktoré sú vhodné pre miesto, o ktoré sa uchádzate. Nezabudnite Vaše schopnosti a kvalifikácie preukázať napr. vo forme diplomov, certifikátov, atď. Nepíšte opakovane to, čo ste už uviedli v životopise, ale poskytnite o sebe viac informácií, ktoré v CV nie sú uvedené . Motivačný list by nemal byť dlhší ako na jeden list papiera A4.
Používajú sa dva druhy výberových testov: test spôsobilosti a osobnostný test. Cieľom testu spôsobilosti je preukázať ako ste schopný pracovať v strese. Najpopulárnejšie sú matematické testy, testy na logické myslenie a priestorovú vizualizáciu. Cieľom testu osobnosti je posúdiť osobnostný typ a posúdiť, či Váš osobnostný typ je vhodný pre danú pozíciu.
Pohovor so zamestnávateľom je obojstranný dialóg. Na jednej strane zamestnávateľ overuje, či potenciálny zamestnanec bude vhodný na danú pozíciu a na strane druhej, potenciálny zamestnanec sa snaží rozhodnúť či chce pracovať a rozvíjať svoju kariéru u konkrétneho zamestnávateľa.
2. Presťahovanie sa do inej krajiny
Voľný pohyb tovar je jedným zo základných kameňov jednotného európskeho trhu. Odstránenie vnútroštátnych prekážok voľného pohybu tovaru v rámci EU je jednou zo zásad zakotvených v zmluvách EU. Z pôvodnej pozície tradičného protekcionizmu krajín EU postupne neustále odstraňovali obmedzenia, aby vytvorili „spoločný“ alebo jednotný trh. Tento záväzok vybudovať európsky priestor obchodovania bez hraníc viedol k vytvoreniu väčšieho bohatstva a viac pracovných miest a celosvetovo potvrdil postavenie EU ako svetového obchodného partnera spolu so Spojenými štátmi a Japonskom.
Napriek záväzku Európy odstrániť akékoľvek prekážky vnútorného obchodu, nedošlo k zladeniu v rámci všetkých hospodárskych odvetví. Európska únia sa rozhodla regulovať na európskej úrovni odvetvia, ktoré môžu predstavovať väčšie riziko pre európskych občanov – ako sú liečivá alebo stavebné výrobky. Na väčšinu výrobkov (považovaných za „menšie riziko“) sa uplatňuje takzvaná zásada vzájomného uznávania, čo znamená, že v podstate s každým výrobkom, ktorý sa zákonne vyrába alebo predáva v jednom členskom štáte, je možné voľne pohybovať a obchodovať na vnútornom trhu EU.
Obmedzenia voľného pohybu tovaru
Zmluva o EU dáva členským štátom právo stanoviť obmedzenia voľného pohybu tovaru v prípade, že existuje zvláštny spoločný záujem, ako je napríklad ochrana životného prostredia, zdravie občanov alebo verejná politika. To napríklad znamená, že vnútroštátne orgány členského štátu môžu zamietnuť alebo obmedziť prístup určitého výrobku na svoj trh, pokiaľ jeho dovoz považujú za možné ohrozenie verejného zdravia, verejnej morálky alebo politiky. Príklady takých výrobkov sú geneticky upravené potraviny alebo niektoré energetické nápoje.
Aj keď všeobecne neexistujú žiadne obmedzenia na nákup tovarov v inom členskom štáte, ak sa jedná o tovar pre osobné použitie, existuje v rámci EU rada obmedzení pre určité kategórie výrobkov, ako je alkohol a tabak.
Voľný pohyb kapitálu
Ďalšou zásadnou podmienkou pre fungovanie vnútorného trhu je voľný pohyb kapitálu. Jedná sa o jednu zo štyroch základných slobôd zaručovaných právnymi predpismi EU, ktoré predstavujú základ pre integráciu európskych finančných trhov. Európania teraz môžu spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EU.
Liberalizácia kapitálových trhov je kľúčovým prvkom v procese hospodárskej a menovej integrácie v EU. Bola prvým krokom smerom ku vzniku Európskej hospodárskej a menovej únie (EMU) a k zavedeniu spoločnej meny eura.
Výhody
Zásada slobodného pohybu kapitálu nielen zvyšuje efektivitu finančných trhov v rámci EU, ale rovnako prináša radu výhod občanom. Jednotlivci môžu robiť veľké množstvo finančných operácií v rámci EU bez väčších obmedzení. Môžu si napríklad len s nepodstatnými obmedzeniami ako sú:
- otvoriť ľahko bankový účet,
- nakupovať akcie,
- investovať alebo nakupovať nehnuteľnosti v inom členskom štáte.
Podniky v EU môžu investovať do iných európskych podnikov, vlastniť ich a riadiť.
Výnimky
Niektoré výnimky z tejto zásady platia ako v členských štátoch, tak v tretích krajinách. Väčšinou sa týkajú daní, obozretného dohľadu, kritérií verejnej politiky, prania špinavých peňazí a finančných sankcií dohodnutých v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EU.
Európska komisia pokračuje v práci na zavŕšení voľného trhu finančných služieb tým, že prevádza nové stratégie finančnej integrácie, aby občanom a podnikom ešte viac uľahčila správu ich peňazí v rámci EU.
V Litve sa môžete ubytovať v hoteli, prenajať si dom, apartmán, chatu alebo izbu, alebo si kúpiť chatu, apartmán alebo dom. Pokiaľ kupujete, alebo prenajímate dom je dôležité náležite sa postarať o všetky zákonom stanovené dokumenty.
Najľahším spôsobom ako si nájsť ubytovanie je využiť služby realitných kancelárií, alebo právnika (notárskú spoločnosť). Súkromné kontakty pomoc priateľov, známych, príbuzných alebo obchodných partnerov je tiež jeden zo spôsobov ako hľadať ubytovanie.
Informácie o prenájme alebo kúpe obytného majetku nájdete v špecializovaných reklamných novinách, v národných denníkoch alebo miestnej tlači. Tiež si môžete podať vlastný inzerát, v ktorom uvediete o aký druh ubytovania máte záujem. Najjednoduchší spôsob ako prenajať alebo kúpiť nehnuteľnosť je prostredníctvom realitných kancelárií, ktorých služby sú spoplatnené. Informácie o realitných kanceláriách nájdete v Zlatých stránkach a reklamnej časti novín. Väčšina realitných kancelárií má svoje internetové stránky, kde nájdete fotografie a detailné popisy nehnuteľností na predaj.
Cestovné konceláie poskytuje informácie a rady ohľadom hľadania ubytovania.
Pokiaľ chcete navštevovať vzdelávaciu inštitúciu ( školu) musíte si podať žiadosť . Žiadosť za dieťa, ktoré je mladšie ako 14 rokov podávajú rodičia resp. opatrovník. Dieťa vo veku od 14-16 rokov môže podať žiadosť samé, pokiaľ má písomný súhlas jedného z rodičov (opatrovníka).
Osoba, ktorá sa chce začať vzdelávať na základnej , alebo strednej škole musí k žiadosti priložiť potvrdenie o vzdelaní, pokiaľ chce pokračovať v štúdiu je potrebné priložiť potvrdenie o štúdijných výsledkoch na predchádzajúcej škole. Ak žiadateľ nemôže priložiť uvedené potvrdenia o vzdelaní môže byť prijatý na štúdium až po vedomostnom teste a následnom zaradení do príslušnej vzdelanostnej úrovne.
Osoba, ktorá ukončila základné alebo stredoškolské vzdelanie príp. časť vzdelávacieho programu v inom členskom štáte EÚ je prijatá na štúdium v súlade s bežným postupom. Škola musí zhodnotiť základný alebo stredoškolský vzdelanostný program študenta z iného členského štátu. Ak je potrebné na vyrovnanie rozdielov v rovnakých vzdelávacích programoch aby škola stanovila spôsob, akým študent môže dosiahnuť požadovanú úroveň vedomostí, z ktorých bude preskúšaný. Pred začatím školskej dochádzky vo všeobecných vzdelávacích školách môžete navštevovať vyrovnávacie triedy, alebo vyrovnávacie mobilné skupiny pokiaľ neovládate litovský jazyk a ste sa vrátili z nej krajiny .
2.4. Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)
Realizácia zásady voľného pohybu osôb je jedným zo základných kameňov európskej štruktúry, čo znamená zavedenie celého radu praktických pravidiel na zabezpečenie, aby občania mohli slobodne a jednoducho cestovať do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Cestovanie autom v rámci EÚ už nie je také komplikované. Európska komisia ustanovila rad spoločných nariadení, ktorými sa riadi vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia vozidla a možnosť zaregistrovať vaše vozidlo v hostiteľskej krajine.
Váš vodičský preukaz v EÚ
V súčasnosti nie je zavedený spoločný vodičský preukaz, ale členské štáty EÚ zaviedli vodičský preukaz podľa „modelu Spoločenstva“. Tento spoločný model zabezpečuje, aby sa vodičské preukazy vydané v rôznych krajinách EÚ dali ľahko rozpoznať v iných členských štátoch. Zásada vzájomného uznávania sa všeobecne uplatňuje. Vodičský preukaz je vydaný v súlade s vnútroštátnym právom, ale mal by zahŕňať ustanovenia týkajúce sa modelu Spoločenstva, ako napríklad základné podmienky na vydanie vodičského preukazu.
Staré vodičské preukazy vydané pred rokom 1996 sa nemusia zameniť za nový vodičský preukaz podľa modelu Spoločenstva a ostávajú platné, až kým neuplynie ich doba platnosti.
Ak sa občan EÚ usadí v inom členskom štáte, nie je potrebné meniť vodičský preukaz, aj keď to z praktických dôvodov mnohí robia. Navyše niektoré členské štáty vyžadujú, aby na základe určitých administratívnych požiadaviek boli vo vodičskom preukaze uvedené aj ďalšie údaje.
V prípade uplynutia platnosti, straty alebo odcudzenia vodičského preukazu nový vodičský preukaz môže byť vydaný v členskom štáte pobytu v súlade s vnútroštátnymi podmienkami. Občania by sa mali obrátiť na príslušné úrady.
Zaregistrovanie vášho vozidla v hostiteľskej krajine
Ak máte pobyt v inom členskom štáte a používate tam svoje vozidlo viac ako šesť mesiacov, budete musieť vozidlo zaregistrovať na miestnych úradoch a zaplatiť registračný poplatok hostiteľskej krajiny.
Poistenie vozidla
Občania EÚ si môžu dať poistiť svoje vozidlo v ktorejkoľvek krajine EÚ, pokiaľ zvolená poisťovňa je hostiteľským vnútroštátnym orgánom oprávnená vydávať príslušné poistné zmluvy. Poisťovňa zriadená v inom členskom štáte je oprávnená uzatvárať povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu iba v prípade, ak sú splnené určité podmienky. Poistenie bude platiť v celej Únii bez ohľadu na to, kde sa nehoda stane.
Zdaňovanie
Daň z pridanej hodnoty alebo DPH na motorové vozidlá sa obvykle platí v krajine, kde sa vozidlo kupuje, aj keď za určitých podmienok, sa DPH platí v krajine určenia. Viac informácií o pravidlách, ktoré platia pri nadobudnutí vozidla v jednom z členských štátov EÚ a ktoré je určené na registráciu v inom členskom štáte EÚ, sa nachádzajú v odkaze „Daň z motorových vozidiel“.
2.5. Postupy registrácie a povolenie na pobyt
Cudzinec, ktorý chce získať trvalý , alebo prechodný pobyt v Litve sa musí riadiť postupom stanoveným podľa právnych predpisov Litovskej republiky. Cudzinci môžu získať jedno z dvoch druhov povolení na pobyt : povolenie na trvalý, alebo povolenie na prechodný pobyt.
Povolenie na prechodný pobyt sa vydáva pre cudzinca, kotrý nie je štátnym príslušníkom žiadneho členského štátu EÚ. Cudzinec si musí podať žiadosť o povolenie na prechodný pobyt a predložiť dokumenty k diplomatickému účelu, alebo konzulárnym orgánom Litovskej republiky v cudzej krajine. Zatiaľ čo cudzinec, ktorý má legálny pobyt v Litovskej republike ich musí predložiť na Migračný úrad v oblasti, v ktorej má cudzinec v úmysle sa zdržiavať. Povolenie sa zvyčajne vydáva na obdobie 1 roka , ale môže byť vydané aj na kratšie časové obdobie.
Žiadosť o povolenie k trvalému pobytu a ďalšie dokumenty musia byť preložené na migračný úrad v oblasti, v ktorej sa cudzinec mieni prihlásiť k miestu svojho bydliska. Povolenie na trvalý pobyt sa vydáva na obdobie 5 rokov. Po uplynutí tohto obdobia je možné vydať nové povolenie.
Žiadosti o prechodný a trvalý pobyt musia byť preskúmané do 6 mesiacov odo dňa podania žiadosti.
Cudzinec, ktorý je štátnym príslušníkom členského štátu EÚ sa môže legálne zdržiavať v Litve až po dobu 3 mesiacov od prvého dňa príchodu do krajiny. Štátni príslušníci členských štátov EÚ a ich rodinní príslušníci , ktorí sa zdržiavajú v Litve dlhšie ako 3 mesiace v priebehu polroka musia získať povolenie na pobyt v litovskej republike. Povolenie môže byť vydané až na odbobie 5 rokov.
2.6. Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom
Pri vstupe do Litvy sa uistite či máte so sebou:
- platný cestovný pas, alebo občiansky preukaz
- životopis najlepšie v litovskom jazyku
- kópie diplomov, osvedčení s prekladom do litovského jazyka
- referencie od bývalých zamestnávateľov s prekladom do litovského jazyka
- kópiu sobášneho listu s prekladom do litovského jazyka
- kópie rodných listov detí s prekladom do litovského jazyka
- Európsky preukaz zdravotného poistenia
Pred príchodom do krajiny sa odporúča:
- mať dostatočné množstvo peňazí na živobytie najmenej na dobu jedného mesiaca
- ak máte v úmysle opustiť svoju krajinu na dobu dlhšiu ako 6 mesiacov, mali by ste nahlásiť svoj odchod na migračnom úrade vo vašej krajine
- mať aspoň základnú znalosť litovského jazyka / porozumie a komunikácia/
- mať zabezpečené ubytovanie aspoň na prvé dni po príchode do krajiny /odporúča sa využiť služby hotelov/
- informovať svojich blízkych o adrese miesta vášho pobytu v Litve
- pri používaní mobilného telefónu sa uistiť, či ste si objednali službu medzinárodných hovorov / roaming/
Po príchode do Litvy by ste mali:
- hľadať si bývanie na dlhšie obdobie
- ak si hľadáte prácu navštívte najbližší úrad práce, alebo EURES
- prihlásiť sa do vzdelávacích kurzov
- informovať svojich blízkych o príchode a neustále s nimi udržiavajte komunikáciu
3.1. Prehľad pracovných podmienok v Európe
Kvalita práce a zamestnania - zásadná otázka, ktorá významne ovplyvňuje hospodárstvo a ľudí
Dobré pracovné podmienky sú dôležité pre spokojnosť európskych pracovníkov. Prispievajú
- k fyzickej a psychickej pohode Európanov a
- k hospodárskej výkonnosti EÚ.
Z humanitárneho hľadiska kvalita pracovného prostredia výrazne ovplyvňuje celkovú prácu a spokojnosť so životom európskych pracovníkov.
Z hospodárskeho hľadiska sú kvalitné pracovné podmienky hnacou silou hospodárskeho rastu a základom konkurencieschopnosti Európskej únie. Vysoká miera spokojnosti v práci je dôležitým faktorom pre dosahovanie vysokej produktivity hospodárstva EÚ.
Z tohto dôvodu je pre Európsku úniu mimoriadne dôležité, aby podporovala vytváranie a zachovávanie trvalo udržateľného a príjemného pracovného prostredia - takého prostredia, ktoré prispieva k ochrane zdravia a spokojnosti európskych zamestnancov a vytváraniu rovnováhy medzi časom stráveným v práci a mimo nej.
Zlepšovanie pracovných podmienok v Európe: významný cieľ pre Európsku úniu.
Zabezpečenie vhodných pracovných podmienok pre európskych občanov je pre EÚ prioritou. Európska únia preto pracuje spolu s národnými vládami na zabezpečení príjemného a bezpečného pracovného prostredia. Podpora členským štátom je poskytovaná prostredníctvom:
- výmeny skúseností medzi rôznymi krajinami a spoločnými aktivitami
- stanovenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktoré sa majú uplatňovať v celej Európskej únii.
Kritériá na kvalitu práce a zamestnania
Na účely vytvorenia trvalo udržateľných pracovných podmienok je dôležité určiť hlavné charakteristiky vhodného pracovného prostredia a teda aj kritérií na kvalitu pracovných podmienok.
Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v Dubline je agentúrou EÚ, ktorá poskytuje informácie, poradenstvo a odborné poznatky, ako už meno naznačuje, o životných a pracovných podmienkach. Táto agentúra stanovila niekoľko kritérií na kvalitu práce a zamestnania, ktoré zahŕňajú:
- ochranu zdravia a spokojnosť na pracovisku - sú to mimoriadne dôležité kritériá, pretože dobré pracovné podmienky umožňujú predchádzať zdravotným problémom na pracovisku, znížiť vystavenie rizikám a zlepšiť organizáciu práce;
- zosúladenie pracovného a mimopracovného života - občanom by sa mala poskytnúť príležitosť, aby si našli rovnováhu medzi časom stráveným v práci a voľným časom;
- rozvoj schopností - kvalitná práca je taká práca, ktorá poskytuje možnosti pre odborné vzdelávanie, zdokonaľovanie a príležitosti na kariérny postup.
Práca nadácie Eurofound prispieva k plánovaniu a vytváraniu lepších životných a pracovných podmienok v Európe.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
Európska komisia vykonáva celý rad aktivít na podporu zdravého pracovného prostredia v členských štátoch EÚ. Okrem iných stratégií vypracovala aj Stratégiu Spoločenstva pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na obdobie rokov 2002-2006. Táto stratégia bola vypracovaná na pomoc vnútroštátnym orgánom, sociálnym partnerom a MVO. Zameriava sa na podporu medzinárodnej spolupráce a potrebu silnej kultúry prevencie. Nová stratégia na obdobie rokov 2007-2012 sa pripravuje.
Politika Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa zameriava na dlhodobé zlepšovanie spokojnosti pracovníkov EÚ. Zohľadňuje fyzické, morálne a sociálne dimenzie pracovných podmienok, ako aj nové výzvy vyplývajúce z rozšírenia Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy. Zavedenie noriem EÚ na ochranu zdravia a bezpečnosti na pracovisku významne prispelo k zlepšeniu situácie pracovníkov v týchto krajinách.
Zlepšovanie pracovných podmienok stanovením minimálnych spoločných požiadaviek pre všetky krajiny EÚ
Zlepšovanie životných a pracovných podmienok v členských štátoch EÚ závisí z veľkej časti od ustanovenia spoločných pracovných noriem. V pracovnoprávnych predpisoch a nariadeniach EÚ sa stanovili minimálne požiadavky na trvalo udržateľné pracovné prostredie a v súčasnosti sa uplatňujú v členských štátoch. Zlepšenie týchto noriem posilnilo práva pracovníkov a sú jedným z hlavných úspechov sociálnej politiky EÚ.
3.2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií
Význam transparentnosti a vzájomného uznávania diplomov ako nevyhnutnej súčasti voľného pohybu pracovníkov
Možnosť uznania kvalifikácií a kompetencií môže zohrávať zásadnú úlohu pri rozhodovaní, či začať pracovať v inej krajine EÚ. Je preto potrebné, aby sa vypracoval európsky systém, ktorý zaručí vzájomné uznávanie odborných kompetencií v jednotlivých členských štátoch. Jedine takýto systém zabezpečí, aby sa nedostatočné uznávanie odborných kvalifikácií nestalo prekážkou mobility pracovníkov v rámci EÚ.
Hlavné zásady uznávania odborných kvalifikácií v EÚ
Základnou zásadou je, že každý občan EÚ by mal mať možnosť slobodne vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. Žiaľ praktickému uplatňovaniu tejto zásady často bránia vnútorné požiadavky hostiteľskej krajiny na prístup k určitým povolaniam.
Na prekonanie týchto rozdielov EÚ ustanovila systém na uznávanie odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému je rozdiel medzi podmienkami, ktoré platia pre regulované povolania (povolania, pre ktoré sa podľa zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolania, ktoré nie sú v hostiteľskej krajine právne upravené.
Kroky smerom k dosiahnutiu transparentnosti kvalifikácií v Európe
Európska únia podnikla dôležité kroky smerom k docieleniu transparentnosti kvalifikácií v Európe:
- Zlepšenie spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy s cieľom spojiť všetky nástroje pre transparentnosť certifikátov a diplomov do jediného užívateľsky jednoduchého nástroja. Patria k nim napríklad európsky životopis a odborná príprava v systéme Europass.
- Príprava konkrétnych aktivít v oblasti uznávania a kvality odborného vzdelávania a prípravy.
Prekonávanie rozdielov v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy v rámci EÚ
Systémy vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch EÚ ešte stále vykazujú značné rozdiely. Túto rozmanitosť ešte viac prehĺbilo posledné rozšírenie EÚ s rôznymi tradíciami vo vzdelávaní. Preto je potrebné ustanoviť spoločné pravidlá garantujúce uznávanie kompetencií.
Na prekonanie tejto rozmanitosti národných kvalifikačných noriem, metód vzdelávania a štruktúr odbornej prípravy Európska komisia predložila rad nástrojov zameraných na zabezpečenie lepšej transparentnosti a uznávania kvalifikácií na akademické i profesionálne účely.
1. Európsky kvalifikačný rámec
Európsky kvalifikačný rámec je hlavnou prioritou Európskej komisie v procese uznávania odborných kompetencií. Hlavným cieľom rámca je vytvoriť spojenie medzi rôznymi národnými kvalifikačnými systémami a zaručiť hladký prenos a uznávanie diplomov.
2. Národné informačné centrá pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC)
Sieť národných informačných centier pre uznávanie dokladov o vzdelaní bola zriadená v roku 1984 z podnetu Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru, NARIC zohrávajú zásadnú úlohu v procese uznávania kvalifikácií v EÚ.
3. Európsky systém prenosu kreditov (ECTS)
Európsky systém prenosu kreditov je zameraný na uľahčenie uznávania období štúdia v zahraničí. Bol zavedený v roku 1989, jeho funkcia spočíva v popisovaní programu vzdelávania a prideľovaní kreditov jeho komponentom. Je hlavnou súčasťou vysoko uznávaného programu mobility študentov - Erasmus.
4. Europass
Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti profesionálnych zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov:
- životopis
- jazykový pas
- dodatky k osvedčeniu
- dodatky k diplomu a
- dokument Europass-Mobility.
Systém Europass umožňuje jasnú a zrozumiteľnú prezentáciu zručností a kvalifikácií v rôznych častiach Európy. Národné strediská Europass boli zriadené v každej krajine Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru ako miesto prvého kontaktu pre osoby, ktoré sa chcú dozvedieť viac o systéme Europass.
Minimálny vek pracujúcich v Litve je 14 rokov. Pri uzatváraní pracovného pomeru s mladistvým vo veku od 14 – 16 rokov je zamestnávateľ povinný predložiť popis pracovných podmienok pracovnej zmluvy mladistvého jednému z rodičov mladistvého, škole a jeho lekárovi . Zamestnávateľ potrebuje písomný súhlas od školy, aj od jedného z rodičov mladistvého, alebo jeho zákonného zástupcu , potvrdenie o zdravotnom stave od lekára o tom, že mladistvý je vhodný pre daný typ práce uvedený v popise podmienok pracovnej zmluvy.
Osoby mladšie ako 18 rokov nemôžu vykonávať prácu :
- ktorá je pre nich fyzicky a psychicky náročná
- pri ktorej by boli vystavené toxickým , karcinogénnym, mutagónym a iným negatívnym vplyvom ovplyvňujúcim zdravie zamestnanca
- pri ktorej by boli vystavené ionizujúcemu žiareniu
- pri ktorej je riziko úrazov, alebo chorôb z povolania
- na vykonávanie ktorej nemajú dostatok pracovných skúseností a obozretnosti
Osoby mladšie ako 18 rokov nemôžu vykonávať dve zamestnania ak pracovný čas presahuje pracovnú dobu stanovenú v zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Druhy pracovných zmlúv:
- na dobu neurčitú
- na dobu určitú , dočasné a sezónne zmluvy
- na dodatočné práce, druhé zamestnanie
- s domácim pracovníkom
- pre domáce služby
- iné
Pracovné zmluvy sa zvyčajne uzatvárajú na dobu neurčitú.
Pracovné zmluvy na dobu určitú
Môže byť uzatvorená na určité obdobie, alebo na určitú prácu nie však na obdobie dlhšie ako 5 rokov. Pracovnú zmluvu na dobu určitú nie je možné uzavrieť pokiaľ sa jedná o prácu trvalého charakteru s výnimkou prípadov, ktoré sú stanovené zákonom, alebo kolektívnou zmluvou.
Sezónne pracovné zmluvy
Uzatvárajú sa na dobu, počas ktorej sa vykonávajú sezónne práce. Sú to práce, ktoré v dôsledku klimatických a prírodných podmienok nemožno vykonávať po celý rok a preto sú vykonávané len v určitých obdobiach (sezónach), nie na obdobie dlhšie ako 8 mesiacov (za obdobie 12 mesiacov) a sú uvedené v zozname sezónnych práce.
Dočasné pracovné zmluvy
Tento typ zmluvy nesmie byť uzatvorený na dobu dlhšiu ako 2 mesiace.
Dodatočné práce, druhé zamestnanie
Zákon dovoľuje zamestnancovi vykonávať robiť prácu navyše (mimo pracovnej zmluvy) na tom istom pracovisku. Zamestnanec môže mať aj druhé zamestnanie, alebo výkon práce u iného zamestnávateľa.
Pracovné zmluvy domácich pracovníkov
Pracovná zmluva môže určiť, že funkcie dohodnuté v zmluve bude vykonávať pracovník z jeho vlastného domu.
Zmluva pre domáce služby
V tejto zmluve sa zamestnanec zaväzuje poskytnúť osobné domáce služby zamestnávateľovi.
Zamestnávateľ, ktorý chce zamestnať cudzinca sa musí obrátiť na miestny úrad práce ( v oblasti, kde je zapísaná jeho firma) a nahlásiť voľné pracovné miesto. Žiadosť zamestnávateľa o vydanie pracovného povolenia pre cudzinca bude posudzovaná v prípade, že zamestnávateľ zaregistroval voľné pracovné miesto prostredníctvom úradu práce minimálne mesiac pred podaním žiadosti o vydanie povolenia.
Viac informácií o požiadavkách a podmienkach zamestnávania cudzincov v Litve môžete nájsť na internetovej stránke litovského úradu práce www.ldb.lt.
Podľa zákonníka práce litovskej republiky všetky pracovné miesta musia byť uzatvorené na základe pracovnej zmluvy.
V každej pracovnej zmluve sa zmluvné strany dohodnú na základných podmienkach zmluvy ako sú : miesto výkonu práce, pracovná funkcia, ( ovládanie práce určitého povolania, špecializácia, kvalifikácia alebo konkrétne úlohy.)
Každá pracovná zmluva musí mať dohodnuté podmienky ohodnotenia práce zamestnanca ako sú systém odmeňovania, výška mzdy, platobné postupy a pod. So súhlasom obidvoch zmluvných strán môžu byť dohodnuté aj ostatné podmienky podľa štandardných právnych predpisov, alebo kolektívnej zmluvy napr. pri zlúčení profesií, dohode o hmotnej zodpovednosti a atď.
Pracovná zmluva musí byť uzatvorená v písomnej forme podľa štandardného formátu v dvoch vyhotoveniach. Jedná podpísaná zmluva je určená pre zamestnávateľa druhá pre zamestnanca. Za správne uzatvorenia zmluvy je zodpovedný zamestnávateľ.
Po skončení zmluvy na určitý čas môže byť uzatvorená nová pracovná zmluva po dohode zamestnanca a zamestnávateľa.
Pri uzatváraní pracovnej zmluvy sa zmluvné strany môžu dohodnúť na skúšobnej lehote, ktorej podmienky musia byť stanovené v pracovnej zmluve. Skúšobná lehota nesmie byť dlhšia ako 3 mesiace, avšak v prípadoch ustanovených zákonom je možná dlhšia skúšobná doba, nie však viac ako 6 mesiacov.
Zamestnávateľ môže prepustiť zamestnanca pred uplynutím skúšobnej doby tri dni vopred písomným oznámením bez nároku na odstupné. Zamestnávateľ môže rozviazať pracovnú zmluvu so zamestnancom na základe dvojmesačnej výpovednej lehoty v písomnej forme.
Podmienky pracovnej zmluvy môžu byť zmenené s predchádzajúcim súhlasom zamestnanca, s výnimkou dočasnej zmeny pracovných podmienok v osobitných prípadoch. Platobné podmienky môžu byť zmenené, alebo znížené bez písomného súhlasu zamestnanca.
Zamestnávanie mladých ľudí do 18 rokov sa riadi rozhodnutím č. 138 vlády litovskej republiky z 29. januára 2003. Rozhodnutie obsahuje zoznam zakázaných prác, pracovné podmienky atď.
Zákon o rovnakých príležitostiach pre mužov a ženy zabezpečuje rovnosť pohlaví. Zákonník práce stanovuje pre tehotné ženy, ženy po pôrode a dojčiace matky nárok na skrátený pracovný deň, alebo kratší pracovný týždeň. Na základe dohody je možné znížiť počet pracovných dní v týždni, alebo skrátiť pracovný deň, alebo kombinácia obidvoch možností.
Tehotné ženy, ženy po pôrode a dojčiace matky nemôžu byť nútené pracovať v podmienkach, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na zdravie matky, ale dieťaťa.
Obete sexuálneho obťažovania sú chránené podľa litovského práva. Úrad ombudsmana pre rovnaké príležitosti ponúka poradenstvo ako reagovať a ako zataviť útoky sexuálneho obťažovania.
Uznesením vlády litovskej republiky č. 907 zo dňa 19. septembra 2006 bol schválený „ Národný antidiskriminačný program na roky 2006-2008, ktorého cieľom je zabezpečiť vykonávania právnych aktov, ktoré stanovujú zásadu antidiskriminácie a rovnosti príležitostí ako aj budovania verejnej tolerancie, verejného povedomia o práve na rovnosť zaobchádzania a zákazu diskriminácie, nápravné opatrenia pre rovnaké práva a možné prejavy diskriminácie v Litve.
Vláda litovskej republiky podporuje zamestnanosť a integráciu zdravotne postihnutých osôb. Litva prijala zákon o sociálnej integrácii zdravotne postihnutých osôb.
Práva zamestnancov chráni Národný inšpektorát litovskej republiky.
3.6. Samostatná zárobková činnosť
V závislosti od typu podnikania, počtu zamestnancov a stupňa podnikateľského rizika, existujú rôzne typy aktivít: samostatné činnosti na základe živnostenského listu alebo bez neho, sociálne podnikanie, verejná spoločnosť s ručením obmedzeným (‘AB’) súkromná spoločnosť s ručením obmedzeným (‘UAB’), individuálne podnikanie (‘I?’), partnerstvo (?B) alebo družstvo (‘KB’). Podnikateľské aktivity môžu vykonávať osoby staršie ako 18 rokov.
Na založenie podnikania potrebujete:
- zakladateľské listiny so zábezpekou;
- kumulatívny účet a podnikateľský účet v banke;
- osvedčenie vzťahujúce sa k priestorom, kde chcete vykonávať ekonomické a komerčné aktivity;
- potvrdenie notára o pravosti dokumentov;
- zaplatiť poplatok za registráciu spoločnosti v štátnom obchodnom registri alebo v banke;
- pečiatku spoločnosti;
- registráciu spoločnosti u štátneho správcu dane
- certifikát bezpečnosti práce.
Na vykonávanie aktivít so živnostenským listom je potrebné si podať žiadosť na oblastný daňový úrad a priložiť nasledovné dokumenty: žiadosť o vydanie živnostenského listu, občiansky preukaz, fotka a ostatné dokumenty, ktoré môžu byť potrebné v jednotlivých prípadoch. Na vykonávanie aktivít bez živnostenského listu je potrebné si dať žiadosť na oblastný daňový úrad, vyplniť formulár a priložiť identifikačné dokumenty.
Kvôli ďalším informáciám a podpore, kontaktujte prosím podnikateľské inkubátory alebo podnikateľské informačné centrá na miestnych úradoch.
Odmena za prácu zahŕňa základnú mzdu a všetky ďalšie príjmy , ktoré zamestnávateľ vypláca priamo zamestnancovi za vykonanú prácu. Muži a ženy dostávajú rovnaký plat za rovnakú prácu, alebo prácu rovnakej hodnoty.
Na základe návrhu rady tripartity vláda stanovuje minimálnu hodinovú mzdu a minimálnu mesačnú mzdu. Na návrh rady tripartity môže vláda stanoviť rozdielne minimálne hodinové mzdy a minimálne mesačné mzdy v jednotlivých odvetviach hospodárstva, regiónoch a kategóriách zamestnancov. Minimálna hodinová a minimálna mesačná mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda stanovená vládou. V kolektívnych zmluvách môže byť stanovená vyššia minimálna mzda ako je stanovená vládou. Práca počas dní pracovného pokoja a štátnych sviatkov, pokiaľ nie je uvedená v pracovnom poriadku je platená najmenej ako dvojnásobok času, alebo je kompenzovaná zamestnancovi dňom voľna v príslušnom mesiaci , alebo pridaním dňa dovolenky za kalendárny rok. Práca počas štátnych sviatkov, ktorá je súčasťou pracovného poriadku je odmeňovaná najmenej dvojitou sadzbou mzdy zamestnanca (dvojitou hodinovou sadzbou, alebo dvojitou dennou sadzbou).
V 3. štvrťroku 2009 priemerná čistá mzda v Litve bola 2142,2 LTL, vo verejnom sektore 2 272,4 LTL a v súkromnom sektore 2051,6 LTL.
V Litve určité druhy príjmov ako prenájom nehnuteľností, dividendy, podiely na zisku, platby za športové aktivity sú predmetom dane z príjmu vo výške 15%. Iné druhy dane z príjmov podliehajú dani z príjmu vo výške 24%. Príjmy z iných krajín nepodliehajú dani z príjmu ak sú klasifikované ako daňovo odpočítateľné príjmy.
Týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť 40 hodín týždenne. Denný pracovný čas nesmie presiahnuť 8 hodín. Maximálny pracovný čas vrátane nadčasov nesmie prekročiť 48 hodín za 7 pracovných dní.
Dĺžka pracovného času pre určité kategórie zamestnancov ( lekárska a opatrovateľská starostlivosť, zamestnanci pracujúci v zariadeniach starostlivosti o deti, zamestnanci profesionálnej služby pre energetiku, telekomunikácií, v záchrannej službe a ďalších službách) môžu pracovať až dvadsaťštyri hodín denne. Priemerný týždenný pracovný čas týchto zamestnancov v období 7 pracovných dní nesmie presiahnuť 48 hodín a voľno medzi pracovnými dňami nesmie byť kratšie ako 24 hodín. Osoby pracujúce na viac ako jednom pracovisku , alebo pracujúce na dvoch alebo viacerých pracovných miestach na rovnakom pracovisku nesmú cez pracovný deň pracovať viac ako 12 hodín.
Skrátený pracovný čas je stanovený pre osoby mladšie ako 18 rokov, osoby pracujúce v zdraviu škodlivom pracovnom prostredí, kde hodnoty škodlivých faktorov sú prekročené a existujú možnosti na zníženie týchto faktorov prostredníctvom technických a iných faktorov, s výnimkou povolenej hodnoty. Pracovný čas s ohľadom na pracovné prostredie je stanovený na maximálne 36 hodín týždenne, to sa vzťahuje aj na osoby ktoré pracujú v noci a ich práca je si vyžaduje zvýšené duševné a emocionálne úsilie.
Čiastočný (znížený) pracovný čas je určený pre :
- osoby, ktoré si oň požiadali na vlastnú žiadosť z dôvodu ich zdravotného stavu, alebo z dôvodu ich zdravotného stavu čo je potvrdené aj v lekárskej dokumentácii
- tehotné ženy na základe ich žiadosti
- ženy krátko po pôrode, dojčiace matky na základe ich žiadosti
- zamestnancov s dieťaťom do troch rokov veku
- osamelých zamestnaných rodičov s jedným dieťaťom do 14 rokov, alebo postihnutým dieťaťom do 18 rokov veku
- osoby so zdravotným postihnutím na ich vlastnú žiadosť s dokladom o zdravotnom postihnutí a pracovnej neschopnosti vydaným úradom pre stanovenie zdravotného postihnutia na základe rozhodnutia Ministerstva sociálneho zabezpečenia a práce
- zamestnancov opatrujúcich chorého člena rodiny na ich žiadosť s dokladom od zdravotnej inštitúcie
Práca nadčas je obvykle zakázaná. Zamestnávateľ môže vyžadovať prácu nadčas od zamestnancov len vo výnimočných prípadoch. Prácu nadčas nesmú vykonávať osoby mladšie ako 18 rokov , osoby zaradené do kurzov na školách všeobecného vzdelávania, alebo osoby v sústave odborného vzdelávania, osoby pracuje v pracovnom prostredí v ktorom faktory pracovného prostredia prekročia najvyššie prípustné hodnoty a v ďalších prípadoch stanovených právnymi predpismi a kolektívnou zmluvou. Nadčasy sa môžu požadovať od tehotných žien, žien krátko po pôrode, dojčiacich žien a zamestnancov s dieťaťom do troch rokov veku, od osamelých zamestnaných rokov s jedným dieťaťom do 14 rokov, alebo postihnutým dieťaťom do 18 rokov veku a osoby so zdravotným postihnutím len s ich súhlasom. Okrem toho môžu osoby so zdravotným postihnutím pracovať nadčas len v prípadoch, ktoré nie sú zakázané listinou vydanou úradom pre stanovenie zdravotného postihnutia na základe rozhodnutia Ministerstva sociálneho zabezpečenia a práce.
Práca nadčas nesmie presiahnuť 4 hodiny počas dvoch po sebe nasledujúcich dňoch, alebo stodvadsať hodín ročne. Kolektívna zmluva môže určiť inú pracovnú dobu nadčasov, ale nie viac ako 180 hodín ročne.
3.9. Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka, atď.)
Dovolenka za kalendárny rok je obdobie stanovené počtom kalendárnych dní, počas ktorého je zamestnancovi poskytnutá dovolenka na odpočinok a zotavenie, počas ktorého zamestnanec nestráca svoju prácu a a vypláca sa mu jeho priemerná mzda. 3.9. Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská
Dovolenka za kalendárny rok môže byť minimálna, rozšírená, alebo dodatočná. Minimálna ročná dovolenka je 28 dní.
Rozšírené ročné voľno môže byť až 58 kalendárnych dní a poskytuje sa určitým kategóriám zamestnancov, ktorých práca je spojená s nervozitou, emocionálnym a duševným stresom, bezpečnosťou pri práci, alebo sa jedná prácu za osobitných pracovných podmienok. Vláda schválila zoznam kategórii zamestnancov, ktorí majú nárok na predĺženú dovolenku v tomto zozname je definovaná dĺžka predĺženej dovolenky pre všetky kategórie zamestnancov.
Dodatočná ročná dovolenka môže byť poskytnutá zamestnancovi za prácu v podmienkach, ktoré nie sú v súlade s normálnymi pracovnými podmienkami, pre dlhotrvajúce zamestnanie s nepretržitou prevádzkou a pre určité druhy práce.
Ročná dovolenka za prvý odpracovaný rok sa zvyčajne poskytuje po šiestich mesiacoch neprerušenej práce v podniku, alebo na pracovisku. V druhom a ďalších rokoch môže byť nárok na dovolenku kedykoľvek počas pracovného roka v súlade s plánom dovoleniek. Pravidlá pre organizovanie dovoleniek za kalendárny rok sú stanovené v kolektívnej zmluve, v prípade že táto neexistuje musí byť termín dovolenky dohodnutými medzi obidvomi stranami.
Ak zamestnanec odpracoval bez prerušenia najmenej 6 mesiacov, poskytuje sa mu na jeho žiadosť dovolenku na zotavenie v týchto prípadoch:
ženám pred, alebo po materskej dovolenke
v iných prípadoch ustanovených zákonom a kolektívnou zmluvou
Tieto osoby sú oprávnené sa rozhodnúť, kedy si vezmú dovolenku na zotavenie po šiestich mesiacoch nepretržitej práce v podniku:
zamestnanci mladší ako 18 rokov
tehotné ženy a zamestnanci, ktorí sú osamelými rodičmi starajúci sa o dieťa mladšie ako 14 rokov, alebo o dieťa so zdravotným postihnutím vo veku do 18 rokov
Neplatené voľno sa poskytne na žiadosť zamestnanca v týchto prípadoch:
osamelému rodičovi starajúcemu sa o dieťa do 14 rokov až do 14 kalendárnych dní
zamestnancovi starajúcemu sa o dieťa zo zdravotným postihnutím do 30 kalendárnych dní
zdravotne postihnutým osobám, vrátane zamestnancov starajúcich sa o osobu so zdravotným postihnutím do 30 kalendárnych dní za rok
svadby, alebo pohrebu člena rodiny najmenej 3 kalendárne dni
počas materskej a rodičovskej dovolenky pred dosiahnutím veku 3 rokov dieťaťa na žiadosť rodičov, súhrnná doba nesmie presiahnuť 3 mesiace
Podniky, úrady a organizácie nepracujú cez tieto sviatky:
1. január Nový rok
16. február Vznik Litovskej republiky
11. marec Obnovenie nezávislosti
Veľkonočná nedeľa a pondelok
1. máj Sviatok práce
Prvá májová nedeľa Deň matiek
24. jún Svätý Ján
6. júl Výročie korunovácie kráľa Mindaugasa
( Deň štátnosti)
15. august Nanebovzatie Panny Márie
1. november Všetkých svätých
25. decembra Vianoce
26. decembra Vianoce
3.10. Ukončenie pracovného pomeru
Skončenie pracovného pomeru na základe vzájomnej dohody
Jedna zo zmluvných strán zamestnaneckého pomeru môže dať písomný návrh druhej strane o ukončení pracovného pomeru na základe vzájomnej dohody obidvoch strán. Ak druhá strana súhlasí, musí o tom informovať navrhujúcu stranu 7 dní pred ukončením zamestnania. Na základe vzájomnej dohody strany uzavrú písomnú dohodu o skončení pracovného pomeru. Dohoda by mala určiť dátum, ktorým je pracovný pomer ukončený a ďalšie podmienky zmluvy (vyrovnanie, nevyužitá dovolenka, atď.)
Skončenie pracovného pomeru uplynutím doby trvania zmluvy
Po uplynutí doby trvania pracovnej zmluvy zamestnávateľ, alebo zamestnanec má nárok na ukončenie pracovného pomeru. Ak ani jeden z účastníkov neukončí zamestnanie zmluva sa stáva zmluvou na dobu neurčitú.
Skončenie pracovného pomeru na žiadosť zamestnanca
Zamestnanec má nárok na ukončenie pracovného pomeru na dobu neurčitú ako aj na dobu určitú písomným oznámením 14 dní pred ukončením zamestnania. Kolektívna zmluva môže určiť iný termín oznámenia, ale nesmie byť dlhší ako 1 mesiac. Na konci výpovednej lehoty je zamestnanec oprávnený prestať pracovať. Zamestnávateľ musí formálne ukončiť pracovný pomer a vyplatiť zamestnanca.
Zamestnanec má nárok na ukončenie pracovného pomeru na dobu neurčitú, ako aj na dobu určitú písomne oznámením 3 dní pred ukončením zamestnania v dôsledku choroby alebo invalidity, ktoré mu neumožňujú vykonávať prácu, alebo pre inú príčinu definovanú v kolektívnej zmluve, alebo porušením zákona alebo kolektívnej zmluvy. Zamestnanec má tiež nárok na ukončenie pracovnej zmluvy oznámením 3 dni pred ukončením zamestnania, ak má nárok na dôchodok, alebo poberá dôchodok.
Výpoveď zo strany zamestnávateľa
Zamestnávateľ môže ukončiť pracovný pomer výpoveďou s dvojmesačnou výpovednou lehotou . Zamestnanci, ktorí majú nárok na starobný dôchodok o päť, alebo menej ako päť rokov , zamestnanci mladší ako 18 rokov veku, osoby so zdravotným postihnutím a zamestnanci starajúci sa o dieťa mladšie ako 14 rokov majú nárok na 4 mesačnú výpovednú lehotu.
Záruky pre tehotné ženy a zamestnancov starajúcich sa o dieťa
Pracovný pomer nemôže byť ukončený s tehotnou ženou odo dňa kedy bolo zamestnávateľovi doručené lekárske potvrdenie o tehotenstve až do jedného mesiaca po ukončení materskej dovolenky. Pracovný pomer nemôže byť ukončený so zamestnancami starajúcimi a o deti do troch roko,v ak nedošlo k pochybeniu zo strany zamestnanca.
Podmienky pre požiadanie o starobný dôchodok
Starobný dôchodok je vyplácaný osobám, ktoré majú trvalý pobyt na území Litovskej republiky, dosiahli dôchodkový vek a ktoré platili sociálne dôchodkové poistenie najmenej 15 rokov.
V Litve je dôchodkový vek rozdielny pre ženy (60 rokov) a pre mužov (62 a pol roka).
Predčasný starobný dôchodok môže byť vyplácaný osobám, ktoré majú trvalý pobyt na území Litovskej republiky, a ktoré v deň podania žiadosti spĺňajú nasledujúce požiadavky: do dôchodkového veku im chýba menej ako 5 rokov a platili príspevky na sociálne dôchodkové poistenie najmenej 30 rokov.
3.11. Zastupovanie pracovníkov
Práva zamestnancov sú chránené súdmi, komisiami pre pracovné spory, zástupcami zamestnancov (odbory a rady zamestnancov), Štátnym inšpektorátom práce ( viac informácií www.vdi.lt). Ďalšie informácie o činnosti odborov môžete nájsť na internetových adresách: www.lprofsajungos.lt, www.solidarumas.lt, www.ldf.lt, www.lpsk.lt.
Zástupcovia zamestnancov
V pracovných vzťahoch práva a záujmy zamestnancov môžu byť reprezentované a chránené odborovými zväzmi. Ak v podniku nefunguje odborový zväz a funkcia reprezentanta zamestnancov nie je prenesená do odborov príslušného sektoru, zamestnanci sú reprezentovaní závodnou radou. Závodná rada je volená tajným hlasovaním valného zhromaždenia zamestnancov. Ten istý zástupca nesmie obhajovať a zastupovať záujmy zamestnancov aj zamestnávateľa.
Odborové zväzy sú voľne založené a fungujú nezávisle. Ochraňujú profesionálne, ekonomické a sociálne práva zamestnancov.
Odbory podporujúce pracovné, ekonomické a sociálne práva a záujmy zamestnancov sa musia riadiť zákonmi, ktoré upravujú činnosť odborov, zákonníkom práce a ich vlastnými stanovami.
Závodná rada má všetky práva kolektívneho zástupcu, ak podnik alebo organizácia nemá fungujúce odbory a ak na valné zhromaždenie nebola postúpená funkcia zastupovania zamestnancov .
Práva zástupcov zamestnancov
Zástupcovia zamestnancov majú nasledujúce práva na kolektívne vyjednávanie:
- právo uzatvárať kolektívne zmluvy a sledovať ich plnenie
- právo predložiť zamestnávateľovi návrhy na organizáciu práce v podniku
- právo organizovať štrajk, viesť ho ako aj iné protestné akcie
- právo predkladať návrhy
- vykonávať neštátne monitorovanie a kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov zamestnávateľa
- chrániť práva a záujmy zamestnancov pri prepustení skupiny zamestnancov, pri reštrukturalizácii firmy, alebo organizácie ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré môžu mať vplyv na právne postavenie zamestnancov
- získavanie informácií a zúčastňovanie sa konzultácií so zamestnávateľmi ohľadom činnosti spoločností, hospodárskej situácie a pracovných vzťahov s cieľom získavať informácie, pred rozhodnutím, ktoré by mohlo mať vplyv na organizáciu práce v podniku a právne postavenie zamestnancov spoločnosti
3.12. Pracovné spory – štrajky
Spory medzi jednotlivými zamestnancami a zamestnávateľom, ktoré sa nedajú alebo sú zle implementované v kolektívnej zmluve podniku, sú zakotvené podľa zákona o riešení individuálnych pracovných sporov. Individuálne pracovné spory sú zakotvené Komisiou pracovných sporov alebo súdmi.
Spory, ktoré vzniknú ako dôsledok kolektívnych zmlúv, vrátane zmien v podmienkach ustanovených v kolektívnych zmluvách sú zakotvené v súlade s poriadkom kolektívnych pracovných sporov. Kolektívne pracovné spory sú vypočuté Zmierovacou komisiou, Pracovným arbitrážnym konaním, alebo súdom tretieho stupňa. Zmierovacia komisia musí vypočuť kolektívny spor do 7 dní od jej zvolania. Rozhodnutia Zmierovacej komisie sú prijaté v zmluve medzi oboma stranami a podpísané v zázname. Ak Zmierovacia komisia nedosiahne súhlas, spor môže byť postúpený na Pracovné arbitrážne konanie alebo súd tretieho stupňa, kde musí byť spor vyriešený do 14 dní.
V prípade zlyhania vyriešenia kolektívneho sporu, alebo v prípade nemožnosti implementovať rozhodnutie úradu, ktorý spor riešil, odborový zväz má právo zvolať štrajk. Štrajk sa zvolá v prípade ak je schválený 2/3 zamestnancov v spoločnosti a v prípade štrajku zvolaného pobočkou spoločnosti, 2/3 zamestnancov danej pobočky a minimálne polovicou všetkých zamestnancov spoločnosti. Štrajk vedie reprezentačný zástupca odborov alebo štrajková komisia. Zamestnávateľovi sa štrajk oznámi najmenej 7 kalendárnych dní pred jeho plánovaným začiatkom.
Štrajky sú zakázané v nasledovných oblastiach: vnútorné veci, národná obrana a národná bezpečnosť, rovnako aj elektrina, kúrenárske a plynové podniky, personál zdravotnej pohotovosti. Štrajky sú zakázané v zónach prírodných katastrof ako i v oblastiach, kde bola deklarovaná štátna pohotovosť.
Zamestnanci nesmú byť nútení zúčastniť sa štrajku alebo odmietnuť sa ho zúčastniť. Pre štrajkujúcich zamestnancov je výkon práce pozastavený počas štrajku, ich sociálne zabezpečenie v štátnej sociálnej schéme je zachované a plat pozastavený. Neštrajkujúci zamestnanci, ktorí nemôžu vykonávať svoju prácu v dôsledku štrajku, sú platení za nedobrovoľný prestoj.
Odborné vzdelávanie a príprava - zlepšujú vaše vyhliadky na získanie práce
Pojem odborné vzdelávanie a príprava sa vzťahuje na praktické aktivity a kurzy týkajúce sa konkrétneho povolania alebo zamestnania, ktorých cieľom je pripraviť účastníkov na ich budúcu kariéru. Odborné vzdelávanie je základným prostriedkom na dosiahnutie profesionálneho uznania a na zlepšenie vyhliadok na získanie práce. Preto je mimoriadne dôležité, aby systémy odbornej prípravy v Európe zodpovedali potrebám občanov a trhu práce a uľahčovali prístup k zamestnaniu.
Odborné vzdelávanie a príprava sú základnou súčasťou politiky EÚ od samého počiatku existencie Európskeho spoločenstva. Sú základným prvkom aj tzv. Lisabonskej stratégie EÚ, ktorá sa zameriava na premenu Európy na najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu vedomostne orientovanú spoločnosť sveta“. V roku 2002 Európska rada túto základnú úlohu opätovne potvrdila a stanovila aj ďalšiu ambicióznu úlohu - docieliť do roku 2010, aby európske vzdelávanie a odborná príprava boli celosvetovo uznávané - podporovaním prvotriednych iniciatív, a najmä posilňovaním spolupráce v oblasti odbornej prípravy.
Iniciatívy EÚ na podporu spolupráce v oblasti odbornej prípravy
Vo svojom úsilí na podporu atmosféry spolupráce pri rozvoji systémov odborného vzdelávania v Európe Európska únia využíva množstvo nástrojov a realizuje celý rad programov a iniciatív.
Socrates
Socrates podporuje európsku spoluprácu vo všetkých oblastiach vzdelávania. Táto spolupráca má niekoľko foriem:
mobilita (pohyb v rámci Európy),
organizovanie spoločných projektov,
vytváranie európskych sietí (rozširovanie myšlienok a dobrej praxe) a
vykonávanie štúdií a porovnávacích analýz.
Program Socrates v praxi ponúka záujemcom granty na štúdium, výučbu, stáž alebo účasť na kurze odbornej prípravy v inej krajine. Poskytuje podporu vzdelávacím inštitúciám pri organizovaní vzdelávacích projektov a výmene poznatkov. Pomáha združeniam a MVO pri organizácií aktivít týkajúcich sa tém, ktoré súvisia so vzdelávaním a pod.
Leonardo da Vinci
Hlavným cieľom programu Leonardo da Vinci, ktorý bol prijatý v roku 1994, je realizácia politiky EÚ v oblasti odborného vzdelávania. Je jedným z hlavných nástrojov na podporu nadnárodnej mobility v Európe a poskytuje finančné prostriedky verejným a súkromným organizáciám aktívnym v oblasti odborného vzdelávania. Program Leonardo poskytuje podporu okrem iného aj na stáže a výmenné projekty, študijné návštevy a nadnárodné siete.
Vzdelávanie dospelých a celoživotné vzdelávanie v Európe
Celoživotné vzdelávanie je proces, ktorý zahŕňa všetky formy vzdelávania - formálne, neformálne a mimoformálne - a trvá od predškolského obdobia až do dôchodku. Je určené na to, aby sa ľuďom poskytla možnosť rozvíjať a udržiavať ich hlavné spôsobilosti počas celého života, ako aj na to, aby sa umožnilo občanom voľne sa pohybovať medzi zamestnaniami, regiónmi a krajinami. Celoživotné vzdelávanie je aj základným prvkom už uvedenej Lisabonskej stratégie, pretože je nevyhnutné pre rozvoj a zvyšovanie konkurencieschopnosti a zamestnateľnosti. EÚ prijala niekoľko nástrojov na podporu vzdelávania dospelých v Európe.
Európsky priestor celoživotného vzdelávania
Na realizáciu celoživotného vzdelávania v Európe si Európska komisia stanovila za cieľ vytvoriť Európsky priestor celoživotného vzdelávania. V tejto súvislosti sa Komisia zameriava na identifikáciu potrieb študujúcich i trhu práce, aby sa vzdelávanie stalo dostupnejšie a následne, aby sa vytvárali partnerstvá medzi verejnou správou, poskytovateľmi služieb v oblasti vzdelávania a občianskou spoločnosťou.
Základom tejto iniciatívy EÚ je zámer poskytnúť základné zručnosti - posilnením poradenstva a informačných služieb na európskej úrovni a uznaním všetkých foriem vzdelávania, vrátane formálneho vzdelávania, neformálneho a mimoformálneho odborného vzdelávania.
Grundtvig
Grundtvig je jednou z aktivít vzdelávacieho programu EÚ Socrates a zameriava sa predovšetkým na skvalitnenie odborného vzdelávania dospelých. Jeho cieľom je aj podporovať výmeny a spoluprácu, ktorá napomáha vytvárať príležitosti a zlepšuje prístup k celoživotnému vzdelávaniu pre občanov EÚ.
Organizácie EÚ podporujúce odborné vzdelávanie v Európe
S cieľom umožniť spoluprácu a výmenu v oblasti odbornej prípravy EÚ zriadila špecializované orgány, ktoré pracujú v oblasti ODBORNEJ PRÍPRAVY.
Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP / Centre Européen pour le Développement de la Formation Professionnelle) bolo založené v roku 1975 ako špecializovaná agentúra EÚ na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v Európe. Nachádza sa v Solúne, Grécko, vykonáva výskum a analýzy odborného vzdelávania a poskytuje svoje odborné poznatky rôznym európskym partnerom, ako napríklad príslušným výskumným inštitúciám, univerzitám alebo školiacim zariadeniam.
Európska nadácia pre odborné vzdelávanie bola zriadená v roku 1995 a úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jej úlohou je podporovať partnerské krajiny (z iných krajín ako EÚ) pri modernizácii a rozvoji ich systémov odbornej prípravy.
4.1. Prehľad životných podmienok v Európe
Kvalita života - na čele programu sociálnej politiky EÚ
Priaznivé životné podmienky závisia od celého radu faktorov, ako napríklad kvalita zdravotníckych služieb, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo kvalitné dopravné zariadenia, uvádzané len ako ukážka niektorých aspektov, ktoré ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov. Cieľom Európskej únie je neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať nové výzvy súčasnej Európy, ako napríklad sociálne vylúčené osoby alebo starnúce obyvateľstvo.
Zamestnanosť v Európe
Zlepšovanie pracovných príležitostí v Európe je pre Európsku komisiu hlavnou prioritou. S vyhliadkou na vyriešenie problému nezamestnanosti a zvýšenie mobility medzi zamestnaniami a regiónmi sa pripravuje a realizuje množstvo iniciatív na úrovni EÚ na podporu európskej stratégie zamestnanosti. Patria k nim Európske služby zamestnanosti (EURES) a budúci program PROGRESS (2007-2013). Tento program nahradí všetky súčasné programy Spoločenstva a rozpočtové riadky v oblastiach zamestnanosti, sociálneho začlenenia a ochrany, pracovných podmienok, rodovej rovnosti a antidiskriminácie.
Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii
Zdravie má neoceniteľnú hodnotu, ovplyvňuje každodenný život ľudí a je preto dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Zdravé prostredie je nevyhnutné pre náš individuálny a profesionálny rozvoj a občania EÚ majú stále väčšie nároky, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a poskytovanie vysoko kvalitných služieb zdravotnej starostlivosti. Pri cestovaní v rámci Európskej únie požadujú rýchly a jednoduchý prístup k lekárskemu ošetreniu. Zdravotné politiky EÚ sa zameriavajú na riešenie týchto potrieb.
Európska komisia vypracovala koordinovaný prístup k zdravotnej politike, zaviedla do praxe rad iniciatív, ktoré dopĺňajú aktivity národných verejných orgánov. Spoločné akcie a ciele Únie sú zahrnuté do zdravotných programov a stratégií EÚ.
Súčasný program verejného zdravia EÚ pracuje na zlepšovaní schopnosti EÚ reagovať na cezhraničné ohrozenia zdravia a na skvalitňovaní informácií a poznatkov o najnovších trendoch v sektore verejného zdravia. Bola navrhnutá nová stratégia v oblasti ochrany zdravia a ochrany spotrebiteľa, ktorá ďalej zdôrazňuje potreby na zlepšovanie zdravotnej bezpečnosti občanov a šírenie zdravotníckych informácií.
Vzdelávanie v EÚ
Vzdelávanie Európe má hlboké korene a je veľmi rôznorodé. Už v roku 1976 sa ministri školstva rozhodli zriadiť informačnú sieť na lepšie porozumenie vzdelávacích politík a systémov v Európskom spoločenstve pozostávajúcom vtedy z deviatich krajín. Toto odrážalo zásadu, že špecifický charakter systému vzdelávania v každom jednotlivom členskom štáte je potrebné plne rešpektovať, pričom je potrebné zlepšovať koordináciu vzájomného pôsobenia medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a systémami zamestnanosti. Eurydice, informačná sieť o vzdelávaní v Európe, oficiálne začala svoju činnosť v roku 1980.
V roku 1986 sa spustením programu Erasmus pozornosť odklonila od informačných výmen a zamerala na študentské výmeny, ktoré sa pokladajú za jednu z najúspešnejších iniciatív EÚ.
Skúsenosti zhromaždené za štvrťstoročie sa skonsolidovali a rozvinuli do programu Socrates, ktorý pokrýva všetky oblasti vzdelávania pre všetky vekové kategórie a kvalifikácie.
Aby sa umožnilo zavádzanie európskych štúdií na univerzity, Komisia podporuje aj projekt Jeana Monneta, ktorý ponúka dotácie na zriadenie katedier Jeana Monneta, stálych kurzov, modulov v oblasti európskeho práva, európskeho hospodárstva, politických štúdií európskej konštrukcie a histórie európskej integrácie. Projekt podporuje aj vytváranie centier výnimočnej kvality Jeana Monneta.
Doprava v EÚ
Doprava bola jednou z prvých spoločných politík vtedajšieho Európskeho spoločenstva. Od roku 1958, keď nadobudla platnosť Rímska zmluva, sa dopravná politika EÚ zameriavala na odstraňovanie cezhraničných prekážok medzi členskými štátmi a tak umožnila rýchlejší, účinnejší a lacnejší pohyb osôb a tovaru.
Táto zásada je úzko spojená s ústredným cieľom EÚ vytvoriť dynamickú ekonomiku a súdržnú spoločnosť. Dopravný sektor vytvára 10 % bohatstva EÚ, vyjadrené ako hrubý domáci produkt (HDP), čo sa rovná okolo jednému biliónu eúr za rok. Poskytuje aj viac ako desať miliónov pracovných miest.
Schengenský priestor
Schengenský dohovor nadobudol účinnosť v marci 1995, zrušil hraničné kontroly v priestore signatárskych štátov a vytvoril jednotné vonkajšie hranice, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel.
V súčasnosti podpísalo Schengenskú dohodu v plnom rozsahu trinásť členských štátov EÚ: Belgicko, Dánsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko a Švédsko. Dánsko podpísalo dohodu, ale môže si vybrať, či bude alebo nebude uplatňovať akékoľvek nové rozhodnutie prijaté na základe dohody. Island, Nórsko a Švajčiarsko, ktoré nie sú členmi EÚ, tiež podpísali dohodu, ale Švajčiarsko ešte tieto predpisy neuplatňuje.
Letecká doprava
Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave prinieslo nižšie cestovné a širší výber prepravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ vytvorila aj súbor práv na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s leteckými cestujúcimi.
Práva leteckých cestujúcich
Ako letecký cestujúci máte určité práva, pokiaľ ide o informácie o letoch a rezervácie, poškodenie batožiny, meškania a zrušenia letov, odmietnutie nástupu do lietadla, odškodnenie v prípade nehody alebo problémy s organizovanými dovolenkami. Tieto práva sa uplatňujú na pravidelné a charterové lety, domáce aj medzinárodné, z letiska EÚ alebo na letisko EÚ z letiska mimo územia EÚ, keď sú prevádzkované leteckou spoločnosťou EÚ.
Železničná doprava
Európsky železničný dopravný systém je charakteristický množstvom prekážok interoperability národných sietí. Rozdielne šírky rozchodov, rôzne systémy dodávok elektrického prúdu a veľké rozdiely v organizácii systémov riadenia železničnej dopravy spôsobujú výrazné meškanie na hraničných prechodoch a tým aj dodatočné náklady. Železničná doprava sa tak v posledných rokoch stala menej konkurencieschopnou ako napríklad cestná doprava.
Na vyriešenie existujúcich problémov Európske spoločenstvo v rámci svojej spoločnej dopravnej politiky prijalo právne predpisy na prípravu, po právnej aj technickej stránke, cesty pre postupné vytváranie integrovaného železničného priestoru.
Obrovská finančná pomoc smeruje do transeurópskych projektov, ako napríklad železničné spojenie z Lyonu na poľské hranice s Ukrajinou, z Berlína do Palerma, z Paríža do Bratislavy a z Varšavy do Helsiniek. Nové medzinárodné vysoko rýchlostn é železničné spojenia sa pripravujú na trati Paríž-Brusel-Kolín-Amsterdam a cez juhozápadnú Európu z Lisabonu do Bordeaux.
4.2. Politický, administratívny a právny systém
Litovský štát je nezávislá demokratická republika. Štát riadi parlament (snem) Litovskej republiky , predseda vlády Litovskej republiky, vláda a súdy. Štátna moc je ohraničená ústavou a jej nariadenia slúžia ľudu.
Od 01. januára 2010 je spolu zaregistrovaných 42 politických strán na Ministerstve spravodlivosti Litovskej republiky.
Jednokomorový parlament, Snem (Seimas) tvorí 141 poslancov, ktorí sú volení priamo a tajne na štvorročné obdobie. Parlament sa považuje za uznášania schopný ak hlasuje viac ako 3/5 poslancov. Štatút parlamentu určuje štruktúru komory a pracovný poriadok. Prezident je volený na päťročné obdobie. Prvé zasadnutie novozvoleného parlamentu sa nesmie uskutočniť neskôr ako 15 dní po voľbách. Parlament určuje štruktúru a pravidlá rokovacieho poriadku. Parlament prejednáva, rokuje a vymenúva, venuje sa právnym otázkam, schvaľuje alebo zamieta vládne návrhy, schvaľuje rozpočet a sleduje jeho realizáciu , určuje dane a poplatky, vyhlasuje komunálne voľby, ratifikuje medzinárodné zmluvy. Na prerokovanie návrhov zákonov parlament zriaďuje komisie na riešenie menej závažných problémov. Práva a povinnosti členov parlamentu sa riadia štatútom parlamentu.
Od januára 2007 Ministerstvo spravodlivosti Litovskej republiky zaregistrovalo 37 politických strán, ale od volieb vo februári 2007 sa na riadení štátu podieľa iba 18 politických strán. Prezident litovskej republiky je volený všeobecným hlasovaním na obdobie 5 rokov. Prezident navrhuje kandidáta na funkciu premiéra na schválenie parlamentu. Prezident nesmie byť zvolený na viac ako dve funkčné obdobia za sebou.
Ústava ustanovuje, že v Litve je súdna moc vykonávaná výlučne súdmi. Sudcovia a súdy konajú nezávsisle. Súdne prípady sú skúmané na základe právnych predpisov. Sudcovia sa nesmú odvolávať na zákon, ktorý je v rozpore s ústavou. Súdy sú v Litovskej republike členené na: súdy so všeobecnými kompetenciami ( najvyšší súd, odvolací súd, krajské a okresné súdy a špecializované správne súdy (najvyšší správny súd a regionálne správne súdy).
Polícia je správny orgán zodpovený za právo a poriadok v krajine. Polícia má dve odvetvia: administratívne, zodpovedné za verejný poriadok právne, zodpovedné za dodržiavanie zákona.
Na základe ustanovenia vlády litovskej republiky je stanovená národná minimálna hodinová mzda a minimálna mesačná mzda v súlade s platnými mzdovými predpismi. Hodinová a mesačná mzda zamestnanca nesmie byť nižšia ako minimálna mzda stanovená vládou. Mzdový postup stanovuje aj ostatné podmienky odmeňovania. Tento zákon upravuje aj ďalšie podmienky odmeňovania za prácu. Od januára 2008 je stanovená minimálna mesačná mzda vo výške 800 LTL /231 EUR/.
V 2. štvrťroku 2009 bola priemerná hrubá mesačná mzda v národnom hospodárstve (okrem samostatných podnikateľov) 2172,6 LTL v porovnaní s 2. štvrťrokom 2008 sa znížila o 2,9%. Vo verejnom sektore bola priemerná mesačná mzda 2009 pred zdanením 2316,8 LTL v porovnaní s 1. štvrťrokom 2009 sa znížila o 0,1 %. Zatiaľ čo v súkromnom sektore priemerná hrubá mzda bola 2073,8 LTL a v porovnaní s 1. štvrťrokom 2009 bola nižšia o 1,8%. Pokles miezd v 2. štvrťroku 2009 v porovnaní s mzdami v 1. štvrťroku bol určený znížením rozsahu práce, znížením nepravidelných platieb a ďalšími faktormi.
Osoby, ktoré sú zamestnané sú povinné platiť daň z príjmu. Od 01. januára 2009 podliehajú jednotnej sadzbe dane z príjmu vo výške 15% všetky príjmy s výnimkou príjmov z kapitálových ziskov . Príspevky povinného zdravotného poistenia sú vo výške 6 %, alebo 9% sú platené samostatne v súlade so zákonom o zdravotnom poistení. Zodpovednosť za neodvedenie zdravotného poistenia z príjmu z pracovno-právnych vzťahov, alebo odmien za jednotlivé činnosti je stanovená zákonom osobe, ktorá zrážky neodviedla.
Podľa novely zákona o dani z príjmu , daň z príjmu z distribuovaných ziskov podlieha dani vo výške 20%. Distribuované zisky zahŕňajú dividendy (vrátane zisku na jednotku a prostriedky, ktoré získali akcionári znížením kapitálu , alebo znížením základného imania. Výnosy, kde akcionári ručia neobmedzene nie si klasifikované ako príjem z distribuovaného zisku. Príjem zo zdanených ziskov dosiahnutých akcionármi s ručením neobmedzeným , ktoré presahujú 4000 LTL sú zdaňované sadzbou 15%.
Príjmy z činností, ktoré sú vykonávané v rámci dane z príjmu sa vyberajú vo výške stanovenej miestnymi úradmi.
Obdobie určené pre daň z príjmov je kalendárny rok. V prípade príjmov občanov, ktorí trvalo nežijú v Litve a majú stálu prevádzkareň v Litve, sa za prvé platobné daňové obdobie považuje kalendárny rok, v ktorom bol prevádzkareň /spoločnosť/ zapísaná.
Každý, kto má trvalý pobyt v Litve je oprávnený znížiť svoje zdaniteľné príjmy za kalendárny rok o sumu podľa príslušných daňových zákonov. Tiež máte možnosť získať späť časť nákladov spojených napríklad so životným poistením, dôchodkovým poistením, študijnými poplatkami, zaplatením úrokov z úveru na obstaranie bývania, kúpou počítača v rokoch 2007-2009, ktorého suma neprekračuje 4000 LTL.
V roku 2008 bol priemerný disponibilný príjem domácnosti ( peňažne aj naturálne) 986,8 LTL na osobu za mesiac. V porovnaní s rokom 2007 sa disponibilný príjem zvýšil o 14,9 %. Po odrátaní rastu spotrebiteľských cien reálne vzrástli príjmy o 3,5%.
V roku 2008 priemerné disponibilné príjmy domácnosti predstavovali 1074 LTL na osobu a mesiac v mestských častiach a 811 LTL vo vidieckych oblastiach .
V roku 2008 spotrebné výdavky na jedného člena domácnosti predstavovali 794 LTL mesačne. Finančné výdavky predstavovali 734 LTL, alebo 92% celkových výdavkov na konečnú spotrebu. V porovnaní s rokom 2007 sa spotrebné výdavky zvýšii o 6% čo predstavuje 45 LTL za mesiac. Vyššie výdavky za potraviny a nealkoholické nápoje predstavovali takmer dve tretiny z tejto sumy pričom náklady na ubytovanie, palíva a energie tvorili štvrtinu uvedenej sumy.
V roku 2008 výdavky domácnosti na potraviny (okrem verejného stravovania) prestavovali 35% celkových výdavkov na konečnú spotrebu. To je priemerne 276 LTL na jedného člena domácnosti mesačne. Na základe postupného medziročného poklesu, výdavky na potraviny v konečnej spotrebe vzrástli o 1,7 % v roku 2008 v porovnaní s rokom 2007.
Výdavky za ubytovanie, palíva a energie sú 100 LTL na člena domácnosti mesačne: v mestských oblatiach 115 LTL a 71 LTL vo vidieckych oblastiach (14 a 10% výdavkov na spotrebu domácností v uvedenom poradí). Výdavky domácností na odevy a obuv predstavujú 74 LTL na člena domácnosti za mesiac a 55 LTL vo vidieckych oblastiach (9 a 8%), 81 a71 LTL na dopravu (10% každá), 43 a 31 LTL na zdravotnú starostlivosť (5%) každé.
Ak si chcete prenajať alebo kúpiť dom, servis Vám poskytnú realitné kancelárie, ktoré berú províziu. Informácie o realitných kanceláriách môžete nájsť na ‘Geltonieji puslapiai’ (Žlté stránky) a v reklamných stránkach novín. Väčšina realitných agentúr má web stránky s detailným popisom a fotkami nehnuteľností na predaj. Pomoc pri hľadaní ubytovania môžu poskytnúť aj v cestovnej kancelárii.
Turistická ubytovacia sieť je zložená z 247 hotelov, 22 motelov, 3 kempingov, 11 hostelov, 32 sanatórií, 215 rekreačných domov a 6 prázdninových rezortov.
Najviac investícií ide do stavby malých hotelov. Prázdninové domy sa renovujú, zvyčajne sa transformujú na hotely. Je tu niekoľko kempov, tie najhlavnejšie sú umiestnené na krásnych miestach ako napríklad Palanga, Trakai a blízko väčších miest. Stany sa môžu rozložiť pri väčšine jazier a riek v Litve a za malý poplatok i v národných parkoch. Spoločnosti v ubytovacej sieti majú problémy, nakoľko zdedili infraštruktúru plánovanú, navrhnutú a vybudovanú podľa Sovietskych štandardov, nie prispôsobenú na podmienky trhu. Od získania nezávislosti sa vybudovali hotely westernového štýlu a motely boli vybudované za pomoci zahraničných spoločností. Modernizácia a renovácia sa koncentruje hlavne vo Vilniuse. Cestovné agentúry a turistické informačné centrá poskytujú informácie o prenájme izieb v súkromných ubytovniach a domoch. Ďalšie detaily získate na web stránkach Štátneho oddelenia turizmu Litvy, Litovskej asociácie hotelov a reštaurácií a litovskom turistickom adresári.
Podľa zákona o zdravotnom poistení výška príspevku na povinné zdravotné poistenie je 6% lebo 9 %. Väčšina zdravotníckych zariadení sú štátne, alebo verejné neziskové inštitúcie. Ich zriaďovateľmi sú obce, kraje, alebo ministerstvo zdravotníctva. Zdravotnícke zariadenia sú prevažne financované z fondu zákonného zdravotného poistenia. Existujú dva druhy zákonného povinného poistenia: povinné a dobrovoľné.
Zodpovednosť za povinné zdravotné poistenie zákonom stanovuje Rada pre povinné zdravotné poistenie, Štátny fond pre pacientov v rámci Ministerstva zdravotníctva a regionálne fondy pre pacientov.
Povinného zmluvné zdravotné poistenie majú občania Litovskej republiky, občania iných štátov a osoby bez štátnej príslušnosti s trvalým pobytom na území Litvy, rovnako ako občania iných krajín, ktorí sa prechodne zdržiavajú v Litve a osoby bez štátnej príslušnosti ak majú povolenie na prácu v Litovskej republike rovnako ako ich rodinní príslušníci.
Povinné zdravotné poistenie je hradené z rozpočtu Fondu povinného zdravotného poistenia a pokrýva nasledujúce zdravotné služby: preventívne zdravotnícke služby, zdravotnícke služby, zdravotnú rehabilitáciu, ošetrovateľstvo, sociálne a osobné služby a odborné lekárske vyšetrenia.
Číslo pre tiesňové volania v Litve je 112, pre záchranné zdravotné služby 03.
Neexistujú absolútne bezpečné lieky bez vedľajších účinkov. Niektoré lieky majú nežiaduce účinky, iné môžu spôsobiť ďalšie závažné vedľajšie účinky. Pre sú lieky uvádzané na dvoch zoznamoch: zoznam liekov na predpis a zoznam liekov, ktoré je možné zakúpiť bez lekárskeho predpisu. V Litve je možné lieky zakúpiť v lekárňach.
Viac informácií o zdravotnom systéme v Litve môžete získať na stránke Ministerstva zdravotníctva a Štátneho fondu rady sociálneho zabezpečenia /Sodra/.
Vzdelávanie v Litve je rozdelené nasledovne:
Predškolská výchova (cieľom je pomôcť dieťaťu uspokojiť jeho vlastné kultúrne (vrátane etnických), sociálne a kognitívne potreby. Poskytuje sa deťom od 3 do 6 rokov.
Primárne vzdelanie (cieľom je pomôcť dieťaťu rozvíjať základy morálky, kultúrnej a sociálnej dospelosti, osvojiť si základy gramotnosti, rovnako ako aj pomáhať v príprave na učenie). Vzťahuje sa na deti od 6/7 do 10/11 rokov. Dĺžka 4 roky.
Základné vzdelanie (cieľom je poskytnúť jednotlivcovi informácie o morálke, sociokultúrnej a občianskej zrelosti, všeobecná gramotnosť a základy technologickej gramotnosti, podpora národného povedomia, podpora ochoty a schopností robiť rozhodnutia a voľby a pokračovanie štúdia). Poskytuje sa žiakom s ukončeným primárnych vzdelaním. Základné vzdelanie trvá 6 rokov a je rozdelené do dvoch stupňov: 5-8 a 9-10.
Stredoškolské vzdelanie (cieľom je nadobudnutie sekundárneho vzdelania a pomoc pripraviť sa na vyšší stupeň štúdia alebo dosiahnuť odbornú kvalifikáciu). Poskytuje sa žiakom s ukončeným základným vzdelaním. Trvanie 2 roky. Žiaci majú slobodnú voľbu jedného z nasledujúcich profilov: humanitný, vedecký, technologický (poskytovaný odbornými školami a technologickými gymnáziami, Národnými školami umenia, konzervatóriami). Na úspešné ukončenie je potrebné zvládnuť maturitu.
Po-stredoškolské vzdelanie nie ako vyššie vzdelanie, trvá 1 – 3 roky a je pre tých, ktorí ukončili strednú školu. Výsledkom je dosiahnutie odborného vzdelania.
Po-stredoškolské štúdium nadväzuje na predchádzajúce s cieľom dosiahnuť určitú kvalifikáciu a pripraviť sa na vstup na trh práce.
Vyššie vzdelanie zamerané na poskytnutie teoretických základov určitej profesie a na rozvoj profesionálnych zručností potrebných k nezávislej práci. Absolventom univerzitného štúdia je udelený titul bakalára a absolventi neuniverzitného štúdia dostanú profesionálnu kvalifikáciu. Magisterský program je určený na prípravu študentov na nezávislý výskum alebo umelecké aktivity, alebo aktivity s hlbšou potrebou znalostí. Nadväzujú na štúdium bakalára, dĺžka štúdia je 1,5 – 2 roky. Absolventi magisterského štúdia dostanú titul Magister.
Doktorské štúdium je určené vedcom. Jednotlivci, ktorí majú titul Magister, môžu nastúpiť na doktorské štúdium. Štúdium je organizované podľa individuálneho študijného programu, zavŕšené je prezentáciou téz, teda dizertačnou prácou.
Postgraduálne štúdium je určené umelcom, pričom záverečná téza zahŕňa prípravu a prezentáciu umeleckého projektu.
Typy škôl: Litovské školy sú klasifikované na základe učebných plánov a charakteru. 1) všeobecné vzdelávacie školy; 2) odborné vzdelanie a školenie; 3) po-stredoškolské školy 4) inštitúcie vyššieho vzdelania; 5) inštitúcie ďalšieho vzdelávania.
Kategória všeobecného vzdelania je zložená z nasledujúcich typov škôl: materská škôlka, primárne školy, základné školy, mládežnícke školy, špeciálne detské a opatrovateľské zariadenia, nemocničné školy, sanatóriá, stredné školy, gymnáziá – stredné školy vyhovujúce akreditačným kritériám stanoveným vládou alebo autorizovanými inštitúciami, školy pre dospelých, vzdelávacie centrá, špeciálne vzdelávacie školy, špeciálne vzdelávacie centrá, umelecké a/alebo športové školy.
Kategória odborného vzdelania je zložená z nasledujúcich typov škôl: odborné školy poskytujúce teoretické a praktické odborné vzdelanie ako i všeobecné vzdelanie, odborné školiace centrá a kurzy organizujúce teoretické a praktické školenia, špecializované odborné a školiace inštitúcie pre osoby so špeciálnymi potrebami (postihnutí, väzni, apod.)
Postredoškolské školy nie sú klasifikované do typov. Vyššie vzdelanie má dva typy škôl: univerzity a vysoké školy. Vyššie vzdelanie môže byť buď štátne, alebo súkromné.
4.8. Kultúrny a spoločenský život
Populácia Litvy je 3 378 600. Etnické skupiny: 83,4 % litovci, 6,7 % poliaci, 6,3 % rusi. Náboženstvo: 79 % rímskokatolícke, 4,1 % ortodoxné, 14,9 % neveriacich. Mestská populácia tvorí 68,5 %. Priemerný vek obyvateľstva je 37,4 rokov (ženy – 40,1; muži – 34,8 rokov). Proporcia gramotných obyvateľov dosiahla 99,6 %. Oficiálny jazyk: litovský. Na základe historického vývoja etnických regiónov je Litva rozdelená do 5 regiónov. Aukštaitija (spisovne „Vysočina“), hlavné mesto - Panev?žys; Dz?kija (juhovýchodný región), hlavné mesto – Alytus; Suvalkija (južný a juhozápadný región), hlavné mesto – Marijampol?; Žemaitija (alebo Samogitia, spisovne „Nížina“), hlavné mesto – Telšiai; Mažoji Lietuva (Malá Litva), hlavné mesto – Šilut?. Regióny sú rozdielne v ich kultúrnych a etnických črtách.
Divadlo je jednou z hlavných oblastí litovskej kultúry. Prvá dráma produkovaná v Litve sa hrala v roku 1570 v Royal Palace divadle. Litva má v súčasnosti 13 národných divadiel (8 dramatických, 2 bábkové, 3 hudobné divadlá) a 10 nezávislých divadiel a umeleckých javiskových formácií. Súčasní litovskí umeleckí riaditelia sú svetoznámi. Eimuntas Nekrošius bol titulovaný za najlepšieho európskeho umeleckého riaditeľa niekoľko rokov. Ďalším nemenej známym je Oskaras Koršunovas, tvorca avantgardného divadla. Ďalší veľký umelec javiska je Rimas Tuminas, umelecký riaditeľ Malého divadla vo Vilniuse, ktorého predstavenia obdivovali publiká mnohých krajín. Divákov zaujali aj Jonas Vaitkus a Gytis Padegimas. Existuje tu živá a pestrá amatérska dramatická tradícia s 1 500 amatérskymi divadelnými spoločnosťami. Litva má 53 múzeí a niekoľko orchestrov. Litovský komorný orchester, vedený profesorom Sondeckisom je známy vo svete. Divadlá, koncertné sály a výstavy sú otvorené po celý rok. Festivaly sa konajú v lete, kde je možné obdivovať cenné predstavenia.
Kino bolo v Litve predstavené v neskorom 19 storočí s prvou produkciou objavujúcou sa začiatkom 20 storočia. Zahraničné komerčné filmy dominovali nad súčasným trhom v Litve. Avšak nekomerčné kino naberá na popularite. Festivaly ako ‘Kino pavasaris' a ‘Tinklai' pritiahli veľa divákova. Je to práve ‘Trispalvis kinas’ (‘Trojfarebné kino’) festival, ktorý si za posledné roky získal veľký kredit pre litovské kino.
V Litve sa koná veľa etnografických festivalov. Užgav?n?s (Pôstny utorok) oslavuje koniec zimy a návrat jari. Počas slávnosti Kaziukas remeselníci predávajú drevené výrobky, keramiku a plátno na trhoch, námestiach či uliciach. Na Kvetnú nedeľu ľudia trhajú vetvičky z kríkov a robia kytice. Jonin?s (Deň sv. Jána alebo letný slnovrat), najkratší deň, slávi sa 24 júna.
Národné sviatky: 1. január – Nový rok, 16. február – Vznik Litovskej republiky; 11. marec Deň obnovenia nezávislosti Litvy; Veľká noc; 1. máj – Medzinárodný deň práce, Prvá májová nedeľa – Deň matiek; 24. jún - Deň sv. Jána alebo letný slnovrat; 6. júl – Deň štátnosti (korunovácia kráľa Mindaugasa); 15. august – Nanebovzatie Panny Márie; 1. november – Deň všetkých svätých; 25. a 26. december – Vianoce a Prvý sviatok vianočný.
4.9. Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtia)
Obecné úrady registrujú narodenie, úmrtie, sobáše, rozvody, adopcie detí, priznanie a zistenie otcovstva a materstva, zmenu mena, zmenu národnostnej príslušnosti a zmenu pohlavia. Konzulárne úrady republiky Litva sú oprávnené registrovať narodenie, manželstvá a úmrtie litovských obyvateľov. V mestách, ktoré nemajú miestny úrad, majú predstavení právo registrácie úmrtí.
Narodenie dieťaťa musí byť v priebehu troch mesiacov od dátumu narodenia dieťaťa nahlásené. Pri mŕtvych narodených deťoch musí nahlásenie prebehnúť do troch dní od narodenia dieťaťa. V prípade nájdeného novorodenca musí byť dieťa nahlásené do troch dní od jeho nájdenia. Pri mŕtvo narodenom dieťati je potrebné správu o dieťati s lekárskym nálezom nahlásiť na matričnom úrade. K prihláseniu narodeného dieťaťa musí byť predložená lekárska správa o novorodencovi, sobášny list, identifikačné doklady rodičov ( v prípade, že ide o slobodnú matku – identifikačný doklad matky). V deň prihlásenia novorodenca bude vystavený aj rodný list.
Snúbenci osobne vypisujú písomnú žiadosť pre uzavretím manželstva. V Litve sa môžu sobášiť plnoleté osoby rôzneho pohlavia. K žiadosti, ktorú vyplňujú snúbenci pred uzavretím manželstva sa prikladajú ďalšie dokumenty ako rodný list, identifikačné údaje, prípadne povolenie na pobyt v Litve na neurčitú dobu. Cudzinci musia pri podávaní žiadosti predložiť písomnosti z príslušných úradov vo svojej vlasti, z ktorých vyplýva, že nie sú žiadne prekážky v uzavretí manželstva. Tieto písomnosti musia byť preložené do litovčiny. Snúbenci dokladajú k žiadosti na uzavretie manželstva rodné listy, identifikačné doklady, sobášny alebo úmrtný list v prípade, že sa jedná o prvé manželstvo.
Rozvody sú registrované na matričných úradoch v miestach sídla súdu, kde bol vydaný rozsudok o rozvode. Tu sa vydá aj rozsudok o rozvode a nová skutočnosť sa zaznamená do identifikačných údajov dotknutých osôb.
Úmrtie sa registruje na matričnom úrade bydliska zosnulého alebo samospráve, vybraných okresných správach, alebo na litovskom konzuláte, na základe potvrdenia o smrti od lekára. Po registrácii smrti obyvateľa Litvy , ktorý má svoje trvalé bydlisko v Litve, sa vystavuje tiež potvrdenie, ktoré sa stáva súčasťou žiadosti o vyplatenie „ pohrebného“. Súčasťou tejto žiadosti je úmrtný list .
Vďaka svojej geografickej polohe je Litva tranzitnou krajinou , ako aj tranzitným koridorom s dobrými perspektívami smerovanie zo severu na juh. Je atraktívnou tranzitnou krajinou v železničnej doprave. Najvyužívanejšími dopravnými prostriedkami v turizme sú automobily – existuje takmer 50 trás do Európy.
V najväčších mestách Litvy je dobre vybavená verejná sieť autobusovej dopravy. Vo Vilniuse a Kaenase sú aj trolejbusové linky. Verejné dopravné prostriedky premávajú v čase približne od 5 hodiny rannej do 23 hodiny nočnej. Cestovné lístky si je možné zakúpiť v novinových stánkoch alebo priamo u vodičoch v autobusoch. Tiež existujú aj mesačníky pre autobusy a trolejbusy.
K litovským vodným kanálom na prepravu patria pobrežie Klaipeda a rieka Nemunas z Kaunas po Klaipedu a v zátoke Kurisch. Medzinárodné dopravné spojenia môžete vyhľadať na internete.
Litva má štyri medzinárodné letiská: Vilnius, Kaunas, Palanga a Šiauliai. Nasledujúce letecké spoločnosti pôsobia v Litve: AY-Finnair, BT- Air Baltic, DLH – Lufthansa, LO – LOT Polish Airlines, OS – Austrian Airlines, OV- Estonian Air, SK – SAS, SU – Aeroflot, TE – Lithuan Airines, TT- Air Lithuania.
5. Sociálne zabezpečenie a poistenie
5.1. Sociálne zabezpečenie v Európe
Podmienky sociálneho zabezpečenia - zásadná otázka pre osoby uplatňujúce svoje právo slobodného pohybu
Rešpektovanie zásady slobodného pohybu pracovníkov vyžaduje od všetkých členských štátov EÚ jednoznačný záväzok, aby migrujúci pracovníci, ktorí vykonávajú svoje povolanie v inom členskom štáte, mali právo na rovnaké dávky sociálneho zabezpečenia ako miestni zamestnanci. Poskytovanie sociálnej ochrany občanom EÚ pracujúcim mimo krajiny, kde majú trvalý pobyt, je pre Európsku úniu zásadná otázka.
Ustanovenia EÚ o sociálnom zabezpečení sa vzťahujú tak na členské štáty, ako aj na Európsku úniu a Európsky hospodársky priestor (Nórsko, Island a Lichtenštajnsko).
Ustanovenia Spoločenstva o sociálnom zabezpečení
Systémy sociálneho zabezpečenia v krajinách EÚ stále vykazujú významné rozdiely a je potrebné uskutočniť koordináciu predpisov o sociálnom zabezpečení. Spoločné pravidlá, ktoré zabezpečujú prístup k sociálnym dávkam, sú dôležité, aby sa zabránilo znevýhodňovaniu európskych pracovníkov, ktorí uplatňujú svoje právo slobodného pohybu. Sú navrhnuté tak, aby chránili občanov EÚ pred rizikom, že budú poistení dvakrát, alebo prídu o dávky sociálneho zabezpečenia, keď sa presťahujú do inej krajiny.
Aj keď neexistuje žiadny jednotný európsky systém sociálneho zabezpečenia, EÚ stanovila v oblasti sociálnej ochrany spoločné ustanovenia. Zahŕňa to koordináciu národných systémov sociálneho zabezpečenia bez snahy o zosúladenie národných predpisov. Právne predpisy EÚ ustanovujú spoločné pravidlá a zásady, ktoré musia národné miestne orgány a sociálne poisťovne dodržiavať a ktoré nenahrádzajú, ale dopĺňajú predpisy členských štátov o sociálnom zabezpečení.
Cieľom spoločných ustanovení týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia je:
- podnietiť slobodný pohyb pracovníkov zaručením rovnakého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi EÚ v zmysle rôznych vnútroštátnych právnych predpisov;
- zaručiť sociálnu ochranu zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám (a ich rodinám) bez ohľadu na to, v ktorej krajine EÚ vykonávajú činnosť;
- zabezpečiť zohľadnenie všetkých potrebných dôb zamestnania, pričom je potrebné zabrániť, aby sa systémy sociálneho zabezpečenia prekrývali.
Uplatňovanie spoločných ustanovení
Spoločné predpisy sa nevzťahujú na všetky národné právne predpisy o sociálnom zabezpečení. Týkajú sa týchto dávok:
- nemocenské a materské dávky
- rodinné príspevky
- pracovné úrazy
- starobné a invalidné dôchodky
- vdovské a sirotské dávky
- dávky v nezamestnanosti.
Kto môže využívať sociálnu ochranu v rámci EÚ?
Dávky sociálneho zabezpečenia dostupné v iných členských štátoch sú stanovené spoločnými ustanoveniami EÚ a týkajú sa nasledujúcich kategórií osôb:
- pracovníci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu EÚ a ktorí sú alebo boli poistení podľa právnych predpisov tohto členského štátu, ako aj ich rodinní príslušníci;
- dôchodcovia, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu EÚ;
- štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú poistení podľa právnych predpisov členského štátu;
- osoby bez štátnej príslušnosti a utečenci a ich rodiny, ak pracujú v EÚ a sú poistení podľa právnych predpisov jedného z členských štátov EÚ.
Registrácia migrujúcich pracovníkov do národných systémoch sociálneho zabezpečenia
Ak občan EÚ pracuje v inom členskom štáte, je dôležité určiť, ktorému národnému systému sociálneho zabezpečenia podlieha - či tomu, v ktorom je poistený alebo tomu, kde vykonáva svoje povolanie. Potreba zabrániť sa tomu, aby pracovník bol poistený dvakrát, alebo vôbec nemal sociálne zabezpečenie, vyžaduje určité pravidlá stanovujúce základné zásady registrácie do jedného a/alebo druhého systému.
Poberanie dôchodku v inom členskom štáte
Štátni príslušníci EÚ majú právo tráviť dôchodok v inom členskom štáte. Krajiny, kde pracovník prispieval na dôchodkové poistenie, sa na vyplácaní dôchodku podieľajú proporcionálne, na základe doby zamestnania.
5.2. Systém sociálneho zabezpečenia v tejto krajine
Štátny sociálny systém je založený na princípe solidarity. Zamestnanci platia mesačné príspevky na sociálne zabezpečenie a pri odchode do dôchodku, chorobe, strate pracovnej schopnosti, narodení dieťaťa, ale odvodení dostávajú príslušné dávky z úradu štátneho fondu sociálneho poistenia SODRA. Ľudia, ktorí neplatia príspevky na sociálne zabezpečenie nemajú nárok na dávky. To znamená, že rozpočet Štátneho fondu sociálneho zabezpečenia je závislý od príspevkov, zatiaľ čo príspevky podľa poradia sú závislé od národnej hospodárskej situácie, počtu zárobkovo činných osôb, úrovne príjmov a v neposlednom rade od čestnosti platiteľov príspevkov.
V Litve rovnako ako aj v ostatných krajinách existujú tieto druhy sociálneho zabezpečenia: dôchodkové, nemocenské a materské dávky, zdravotné poistenie, dávky v nezamestnanosti, dávky v prípade pracovného úrazu, alebo choroby z povolania.
Od januára 2009 je sadzba zdravotného poistenia pre poistené osoby vo výške 6% a pre poisťovateľa 3%. Osoby zárobkovo činné ako športovci, alebo umelci, alebo osoby činné na základe zmluvy o dielo chránenej autorskými právami sú tiež predmetom povinného sociálneho poistenia. Povinné sociálne poistenie je tiež potrebné pre poľnohospodárov a ich partnerov v prípadoch ustanovených zákonom.
Samostatne zárobkovo činné osoby s výnimkou osôb, ktoré majú živnostenské oprávnenie advokátov, ich asistentov, notárov a súdnych exekútorov sú poistené v rámci povinného sociálneho poistenia pre základný starobný a doplnkové dôchodky, nemocenské dávky, alebo materské/rodičovské dávky. Títo ľudia platia príspevky sociálneho poistenia vo výške 28,5 % z ich zdaniteľného príjmu (po odrátaní dane z príjmu), alebo zdaniteľných príjmov ( po odpočítaní sumy, ktorú zaplatí daň zo zisku).
Starobný dôchodok je príspevok založený na tom, že si musíte platiť minimálne 15 rokov dôchodkové poistenie. Osoby, ktoré nedosiahli potrebnú dobu dôchodkového poistenia nemajú nárok na základný starobný dôchodok. Rovnaký počet rokov platenia príspevkov je potrebný pre nemocenské dávky, alebo dávky v materstve alebo otcovstve. Pri začatí zamestnania musíte získať osvedčenie z úradu "Štátneho fondu rady sociálneho zabezpečenia" - Sodra. Viac informácií o sociálnom poistení môžete získať na všetkých regionálnych oddeleniach Sodry, alebo na jeho internetových stránkach. Tu nájdete aj informácie o podpore pre niektoré sociálne skupiny.
5.3. Poistenie v nezamestnanosti
Dávka v nezamestnanosti sa vypláca osobám, ktoré sú registrované na úradoch práce, a ktorým nebola ponúknutá práca na základe ich odborných schopností a zdravotného stavu, alebo im nebolo ponúknuté niektoré z aktívnych opatrení trhu práce miestnym úradom práce majú nárok na dávky v nezamestnanosti v prípade ak:
- za posledných 36 mesiacov pred registráciou na úrade práce mali najmenej 18 mesiacov odvádzané poistenie v nezamestnanosti
- boli prepustení, bez akéhokoľvek zavinenia zo strany zamestnanca, z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa
- z dôvodu nadbytočnosti vo vojenskej službe, alebo náhradnej vojenskej službe, boli prepustení z týchto služieb a absolvovali aspoň polovicu stanoveného času služby
Dávka v nezamestnanosti sa vypláca od ôsmeho dňa nasledujúceho po registrácii na úrade práce s výnimkou prípadov keď:
- žiadateľ bol prepustený na základe svojho vlastného pochybenia v práci, dávka v nezamestnanosti sa vypláca po uplynutí 3 kalendárnych mesiacov od dňa registrácie na úrade práce
- žiadateľ bol prepustený a bolo mu vyplatené odstupné , alebo vyrovnanie po vzájomnej dohode zmluvných strán, v takomto prípade sa mu dávka v nezamestnanosti vyplatí po uplynutí takého počtu kalendárnych mesiacov nasledujúcich po skončení pracovného pomeru, ktoré sú upravené o odstupné, alebo vyrovnanie a vypočítajú sa podľa priemernej mzdy
- žiadateľ bol poberateľom nemocenských, alebo materských dávok pred registráciou na úrade práce (dávka v nezamestnanosti môže byť vyplácaná až po ukončení vyplácania predchádzajúcich dávok)
Doba vyplácania dávky v nezamestnanosti závisí od počtu rokov platenia príspevkov poistenia v nezamestnanosti pred registráciou na úrade práce.
Ak máte uhrádzané poistenie v nezamestnanosti kratšie ako 25 rokov dávky sú vám vyplácané po dobu 6 mesiacov. Ak máte toto poistenie uhrádzané 25 až 30 rokov obdobie vyplácania je 7 mesiacov, 30 až 35 rokov vypláca sa 8 mesiacov, viac ako 35 rokov obdobie vyplácania je 9 mesiacov.
Pokiaľ je žiadateľ o dávku v nezamestnanosti vo veku, keď má do dosiahnutia dôchodkového veku menej ako 5 rokov, môže sa vyplácanie dávky predĺžiť o 2 mesiace ( za predpokladu, že nepožiada o predčasný starobný dôchodok).
Dávka v nezamestnanosti sa nevyplatí, ak žiadateľ:
- odmietne prijať pracovnú ponuku, ktorá je v súlade s jeho odbornou a profesionálnou kvalifikáciou a zohľadňuje jeho zdravotný stav
- odmietne spolupravovať na opatreniach jeho individuálneho pracovného plánu
- neoznámil úradu práce či prijal pracovnú ponuku, alebo nezúčatnil aktivít v individuálnom pracovnom pláne
- sa odmietol podrobiť vyšetreniu jeho zdravotného stavu pre posúdenie jeho pracovnej schopnosti
Poistenie v nezamestnanosti sa počíta ako súčet pevnej a pohyblivej zložky.
Pevná časť príspevku na poistenie v nezamestnanosti - výška príjmu nároku na štátnu sociálnu pomoc za príslušný mesiac ( v súčasnosti 350 LTL)
Pohyblivá zložka poistenia v nezamestnanosti sa vypočíta :
1. ako prvá sa urobí kalkulácia z mesačného poisteného príjmu nezamestnanej osoby za predchádzajúcich 36 mesiacov pred koncom posledného kalendárneho štvrťroka pred registráciou na úrade práce
2. následne sa určí priemerný ukazovateľ týchto poistených príjmov k poistenému príjmu v príslušnom mesiaci toho roku
3. tento priemerný ukazovateľ je vynásobený poisteným príjmom v aktuálnom mesiaci , za ktorý má byť zaplatené poistenie v nezamestnanosti
4. variabilná časť tohto príspevku je 40% zo sumy v bode 3
Prvé tri mesiace nezamestnaná osoba dostáva celú výšku dávky v nezamestnanosti po zvyšný čas pevnú časť podpory + 50% z variabilnej časti. Výška dávky v žiadnom z období nesmie prekročiť 650 LTL.
Nemocenské dávky sú vyplácané osobám, ktoré sú práceneschopné z dôvodu choroby a pokiaľ majú hradené sociálne poistenie pre prípad choroby a materstva. Poistená strana má povinnosť prispievať na nemocenské poistenie najmenej po dobu 3 mesiacov za prechádzajúcich 12 mesiacov, alebo 6 mesiacov za predchádzajúcich 24 mesiacov pred dňom kedy bola začatá pracovná neschopnosť ( existujú určité výnimky pre osoby starajúce sa o dieťa, v prípade dovolenky za účelom štúdia, alebo zamestnaní v iných krajinách).
Nemocenské dávky za prvé dva kalendárne dni pracovnej neschopnosti sa zhodujú so zamestnancovým pracovným harmonogramom ( s výnimkou príspevku pre opatrovateľa) a sú vyplácané zamestnávateľom. Náhradu príjmu platí zamestnávateľ v Litve prvé dva dni. Nemocenské dávky platené zamestnávateľom nesmú byť menej ako 80% a vyššie ako 100% priemerného príjmu zamestnanca. Ich výška je stanovená nariadením vlády. Od tretieho do siedmeho kalendárneho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti sú nemocenské dávky vyplácané zo štátneho fondu sociálneho poistenia vo výške 40%, od ôsmeho dňa pracovnej neschopnosti vo výške 80% priemerného príjmu.
Nemocenské dávky počas ošetrovania člena rodiny, alebo dieťaťa sú vyplácané zo štátneho fondu sociálneho zabezpečenia od prvého dňa vo výške 85 % priemerného príjmu zamestnanca.
Viac informácií o vyplácaní nemocenských dávok nájdete na internetovej stránke Úradu štátneho fondu sociálneho poistenia „SoDra“.
Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje po dobu tehotenstva a narodenia dieťaťa.
Na základe systému štátneho sociálneho zabezpečenia má žena nárok na peňažnú pomoc v materstve za podmienok:
- ak má uhrádzané nemocenské a materské sociálne poistenie
- ak jej bola na základe zákona priznaná tehotenská a materská dovolenka
- ak platila nemocenského a materské príspevky po dobu najmenej 12 mesiacov za posledných 24 mesiacov do nástupu na materskú dovolenku
Pre poberanie dávky v materstve je potrebné podať žiadosť na miestnom oddelení Štátneho fondu sociálneho zabezpečenia , potvrdenie o materskej dovolenke a doklady na preukázanie doby platenia príspevkov sociálneho poistenia na nemocenský a materský príspevok.
Peňažná pomoc v materstve je 100% zo mzdy. V prípade viacnásobného pôrodu sa peňažná pomoc v materstve násobí počtom narodených detí (dvonásobok pri narodení deti, trojnásobok pri narodení trojčiat, atď).
Rodičovská dávka - vypláca sa kým dieťa nedosiahne vek dvoch rokov (vrátane narodenín dieťaťa), ale nie pred koncom materskej dovolenky.
Od ukončenia materskej dovolenky až kým dieťa nedosiahne jeden rok sa vypláca rodičovský príspevok vo výške 100% z hodnoty platu poberateľa (90% od 1. júla 2010). V druhom roku až do dosiahnutia dvoch rokov dieťaťa je príspevok vo výške 85% (75% od 1. júla 2010). V prípade dvojčiat sa príspevok zdvojnásobí, pri trojčatách sa vypláca trojnásobok.
Jeden z rodičov, adoptívni rodičia alebo opatrovník má nárok na rodičovský príspevok ak:
- mal/a uhrádzané nemocenské a materské sociálne poistenie
- ak jej/ jemu bola na základe zákona priznaná materská dovolenka
- ak platil/a nemocenského a materské príspevky po dobu najmenej 12 mesiacov za posledných 24 mesiacov do nástupu na materskú dovolenku
Prídavky na deti
Jednorázový príspevok pri narodení dieťaťa -sa vypláca vo výške 11 základnych sociálnych dávok ( LTL 1430) za každý pôrod. Príspevok sa vyplatí vo výške 11 základnych sociálnych dávok (LTL 1430) aj pri adoptovaní dieťaťa bez ohľadu na to, či bol už príspevok vyplatený pri narodení dieťaťa.
Prídavky na deti - prídavky na deti vo výške LTL 97,5 sú vyplácané na deti do dvoch rokov veku, ak ich rodičia alebo opatrovníci nemajú nárok na rodičovský príspevok, alebo ak je tento príspevok nižší ako LTL 525. Prídavok na dieťa vo výške LTL 52 sa vypláca na deti vo veku od 2 do 7 rokov ak príjem na člena rodiny nepresahuje LTL 525. Prídavky pre deti od 7 do 18 rokov sa vyplácajú, a ak príjem rodiny nepresiahne LTL 525 rodina podporuje a živí tri , alebo viac detí.
Na získanie týchto príspevkov je potrebné si podať žiadosť na miestny mestský úrad, alebo na Úrad sociálneho zabezpečenia miestnej samosprávy.
Starobný dôchodok sa vypláca osobe, ktorá:
- má trvalý pobyt na území Litovskej republiky
- dosiahla dôchodkový vek
- prispievala na sociálne dôchodkové poistenie najmenej 15 rokov
Poznámka: štátni príslušníci Litovskej republiky s bydliskom v inej krajine majú nárok na starobný dôchodok v Litve, ak je to uvádzané v medzinárodných zmluvách, alebo postupoch stanovených vládou Litovskej republiky. Štátni príslušníci z iných štátov a osoby bez štátnej príslušnosti s bydliskom v iných štátoch, ktorí majú zaplatené príspevky na sociálne dôchodkové poistenie v Litve majú nárok na starobný dôchodok, ak je to stanovené v medzinárodných dohodách uzatvorených Litovskou republikou, alebo v rámci medzinárodných dohovorov.
Dôchodkový vek pre mužov a ženy je rôzny. Dôchodkový vek pre mužov je 62 rokov a 6 mesiacov, u žien je dôchodkový vek 60 rokov.
Od 1. januára samostatne zárobkovo činné osoby s výnimkou osôb zárobkovo činných na základe živnostenského oprávnenia, advokátov, právnikov, právnych asistentov, notárov a exekútorov sú poisťovaní v rámci povinného sociálneho poistenia pre základné a doplnkové dôchodky, nemocenské dávky v materstve, alebo pre materské, otcovské a rodičovské dávky. Tieto osoby budú platiť príspevky sociálneho poistenia vo výške 28,5% svojich zdaniteľných príjmov (čisté, po odrátaní dane z príjmov), alebo ich zdaniteľného zisku (po odrátaní dane zo zisku, ktorú platia).
Osoby, ktoré platia príspevky na štátne sociálne dôchodkové poistenie môžu previesť časť svojich príspevkov do penzijných fondov pred dosiahnutím dôchodkového veku.
Pre vybavenie poberania starobného dôchodku je potrebné sa obrátiť na Radu štátneho fondu sociálneho zabezpečenia – SODRA v mieste bydliska.
Osoby s bydliskom v Litve môžu požiadať o dôchodok z iných krajín súčasne s ich žiadosťou o dôchodok v Litve. Formulár žiadosti obsahuje špeciálnu časť predkladanie informácií ak osoba býva v inej krajine. Prihlášky je potrebné zasielať na Služby zahraničných dávok - Radu štátneho fondu sociálneho zabezpečenia – SODRA.
Invalidný dôchodok sa môže týkať osoby, ktorá:
- má trvalý pobyt na území Litovskej republiky
- je uznaná úradom pre stanovenie zdravotného postihnutia ako neschopná pracovať, alebo čiastočne schopná pracovať
- spĺňa minimálnu dobu trvania sociálneho dôchodkového poistenia požadovanú pre nárok na invalidný dôchodok
Za zdravotne postihnutú osobu sa považuje osoba, ktorej úrad pre stanovenie zdravotného postihnutia uzná stratu schopnosti pracovať 75 až 100% ( schopnosť pracovať je 0 -25 %).
Za čiastočne zdravotne postihnutú osobu sa považuje osoba, ktorej úrad pre stanovenie zdravotného postihnutia uzná stratu schopnosti pracovať 45 až 70% (schopnosť pracovať je 30 – 55%).
Ak úrad stanoví stratu schopnosti pracovať 0 až 40% ( schopnosť pracovať je 60 – 100%), v takomto prípade nárok na invalidný dôchodok nevzniká.
Vdovský dôchodok
Nárok na vdovský dôchodok majú osoby:
1. vdovy, alebo vdovci dôchodkového veku bez ohľadu na vek ich zomrelého manžela/manželky
2. vdovy, alebo vdovci ktorí sú uznaní za neschopných pracovať, alebo čiastočne schopný pracovať a spĺňajú jednu z nasledujúcich podmienok :
- boli uznaní ako neschopní pracovať, alebo čiastočne schopní pracovať pred smrťou manžela/manželky, alebo boli uznaní ako neschopní pracovať, alebo čiastočne schopní pracovať do 5 rokov po smrti manžela/manželky
- boli uznaní ako neschopní pracovať, alebo čiastočne schopní pracovať v čase ošetrovania doma zomrelej osoby detí/adoptovaných detí uznaných 75-100% neschopných práce, za predpokladu že tieto deti boli uznané za zdravotne postihnuté pred 18 rokom veku
Vdova, alebo vdovec ktorý nemá deti so zosnulým manželom/manželkou môže požiadať o vdovský dôchodok, len ak uplynul najmenej 1 rok od medzi uzatvorením manželstva a dňom smrti manžela/manželky.
Vdovec, alebo vdova už nebude spĺňať podmienky na vdovský dôchodok ak sa znovu ožení/vydá.
E - formuláre boli zavedené s cieľom zabezpečiť prenos práv v rámci krajín EÚ/EHP. Tieto formuláre sú potrebné pri požiadaní o sociálne garancie. Formuláre musia byť vystavené vo všetkých úradných jazykoch Európskeho spoločenstva. Musia ich zabezpečiť príslušné úrady v každom členskom štáte EÚ.
Typy elektronických formulárov:
- séria E 100 – nárok na dávky v chorobe a materstve
- séria E 200 – kalkulácia a platba dôchodku
- séria E 300 – nárok na dávku v nezamestnanosti
- séria E 400 – nárok na rodinné príspevky
Ak ste registrovaní na úrade práce a dostávate dávku v nezamestnanosti, ale radi by ste si našli prácu v inej krajine EÚ, informujte sa o možnosti prenesenia nároku na tieto dávky do iných krajín EÚ, s využitím formulára E 303. Ak nemáte nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu nedostatku odpracovanej doby a pracovali ste v zahraničí, informujte sa o možnosti spočítania odpracovanej doby v tuzemsku a v zahraničí, s využitím formulára E 301. Všetky formuláre obdržíte na úrade práce vo vašej krajine.
Osoby, ktoré majú v pláne sa presťahovať do inej krajiny EÚ, si musia vyžiadať nasledovné formuláre týkajúce sa zdravotného zabezpečenia:
? E104 – doklad, ktorý sčítava obdobia poistenia, zamestnanosti alebo pobytu pre prípad dávok v chorobe, materstve, invalidity a pri pohrebných príspevkoch
? E106 – nárok občanov EÚ, ktorí pracujú v Litve, na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti v krajine prechodného pobytu.
Pred vyslaním pracovníka do inej krajiny EÚ, zamestnávateľ obdržať formulár E 101, ktorý poskytuje informácie ohľadom platby príspevkov do sociálneho systému v tomto špecifickom prípade. Formulár 301 je dôležitý pre zamestnancov pracujúcich v rôznych štátoch.
5. 8. Preukaz zdravotného poistenia
Európsky preukaz zdravotného poistenia
Európsky preukaz/karta zdravotného poistenia (EPZP alebo EKZP) je nevyhnutný krok k zjednodušeniu prístupu k rôznym zdravotným systémom od roku 2004. Karta podstatne uľahčuje prístup k zdravotnej starostlivosti pre občanov členských štátov cestujúcich v rámci EÚ. Navyše, garantuje rýchlu a jednoduchú náhradu výdavkov krátko po návrate do miesta bydliska. Od 1. januára 2006 bola EKZP vydaná a uznaná všetkými krajinami a nahrádza E-formulár E 111.
Kto má nárok na EKZP?
EKZP je vydaná pre:
- občanom EÚ
- občanom Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP)
- občanom Švajčiarska
- rodinným príslušníkom vyššie menovaných, bez ohľadu na ich štátne občianstvo
- štátnym príslušníkom iných krajín, ktorí sú zaradení do systému sociálneho zabezpečenia v jednom z členských štátov EÚ, EHP alebo Švajčiarska
EKZP by mala byť vydaná v príslušnej krajine pôvodu. Všetci občania EÚ by mali so sebou nosiť túto kartu pri cestovaní do zahraničia.
Výhody
Aj keď je hlavným účelom EPZP zabezpečenie jednoduchého prístupu k službám zdravotnej starostlivosti počas dočasného pobytu v inej krajine, poskytuje tiež veľa ďalších benefitov
nielen pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale aj pacientov a poisťovne. Hlavné výhody EPZP možno zhrnúť nasledovne :
- zjednodušený prístup k zdravotnej starostlivosti v zahraničí
- rýchla a jednoduchá refundácia nákladov
- bezpečnosť údajov
- väčšia spoľahlivosť
- menej administratívy
- jednoduchosť - jednoduchší a rýchlejší postup pre prístup k zdravotnej starostlivosti
Táto 'inteligentná karta' vo všeobecnosti obsahuje iba základné informácie o jej držiteľovi, ako je meno a priezvisko, a dátum narodenia, ale žiadne detaily týkajúce sa jeho zdravotného stavu. Je jednoducho použiteľná a ľahko rozpoznateľná. Informácie ktoré sú na nej uvedené jednotným spôsobom sú čitateľné v ktorom ktokoľvek členskom štáte bez ohľadu na jazyk, aký sa v ňom používa.
Čo je to 'inteligentná karta'?
"Inteligentná karta" je malá plastová karta, ktorá vyzerá rovnako ako bežné bankové alebo kreditné karty, na prednej strane má malý zlatý čip. Pri vložení do špeciálneho čítacieho zariadenia sa čip spojí s elektrickými konektormi, ktoré z neho načítajú informácie a odpíšu ich.
Aké informácie sú uložené na mojom zdravotnom preukaze?
Jedinými osobnými údajmi na EPZP sú meno, priezvisko, osobné identifikačné číslo a dátum narodenia jej držiteľa. EPZP neobsahuje žiadne zdravotné údaje.
Kde budú môj zdravotný preukaz akceptovať?
EPZP sa používa vždy, keď potrebujete akýkoľvek druh zdravotnej starostlivosti, či už
u všeobecného lekára, v nemocnici alebo v lekárni. Členské štáty EÚ sú zodpovedné nielen
za zavádzanie a rozširovanie preukazov, ale aj za vybavenie všetkých príslušných zdravotníckych zariadení čítačkami preukazov.
Používanie Európskeho preukazu zdravotného poistenia v zahraničí
Je dôležité poznamenať, že preukaz zdravotného poistenia nezahŕňa prípady, kedy sa pacient zámerne rozhodne absolvovať lekárske ošetrenie v zahraničí. Jeho účelom je skôr zabezpečenie poistenia osôb cestujúcich do iných krajín na časovo obmedzené obdobie, a tým umožňuje lekársku starostlivosť, ktorá sa môže stať počas pobytu na území iného členského štátu nevyhnutnou. Keď takáto situácia nastane, ošetrenie bude poskytnuté podľa zákonov príslušnej krajiny (ak je napríklad v danom členskom štáte zdravotná starostlivosť zadarmo, bude mať na ňu pri predložení jeho/jej EPZP nárok aj zahraničný pacient).
Provizórne náhradné potvrdenie
V prípade ak osoba, ktorá potrebuje lekárske ošetrenie, nemá svoj EPZP, môže tiež predložiť provizórne náhradné osvedčenie, ktoré mu môže príslušná národná inštitúcia zdravotného poistenia jednoducho zaslať faxom alebo e-mailom. Toto potvrdenie je rovnocenné s EPZP a oprávňuje pacienta na ekvivalentné ošetrenie a refundáciu príspevkov.
Dizajn európskeho preukazu zdravotného poistenia?
Dizajn EPZP je rovnaký vo všetkých členských štátoch a obsahuje európsky symbol. Existujú dva varianty :
• Spoločný vzor EÚ umiestnený na prednej strane preukazu - pričom obsah zadnej strany preukazu si môže príslušný členský štát zvoliť sám.
• Spoločný vzor EÚ umiestnený na zadnej strane preukazu - v tomto prípade členský štát umiestni vyobrazenie EPZP na zadnú stranu existujúceho národného alebo regionálneho zdravotného preukazu.
Každý členský štát si pre vydanie zdravotného preukazu môže vybrať jeden z možných vzorov.
Posledná úprava: 10/2010
Návrat na začiatok stránky
