Verzia pre tlač

DÁNSKE KRÁĽOVSTVO

1. Hľadanie práce
1. 1. Ako si nájsť prácu
1. 2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

2. Presťahovanie sa do inej krajiny
2. 1. Pohyb tovaru a kapitálu
2. 2. Hľadanie ubytovania
2. 3. Hľadanie školy
2. 4. Keď si so sebou vezmete auto
2. 5. Postupy registrácie a povolenie na pohyb
2. 6. Kontrolný zoznam pred vašim príchodom do novej krajiny a po ňom

3. Pracovné podmienky
3. 1. Prehľad pracovných podmienok v Európe
3. 2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií
3. 3. Druhy zamestnania
3. 4. Pracovné zmluvy
3. 5. Špeciálne kategórie
3. 6. Samostatná zárobková činnosť
3. 7. Platové podmienky
3. 8. Pracovná doba
3. 9. Dovolenka ( ročná dovolenka, materská dovolenka)
3. 10. Ukončenie pracovného pomeru; dôchodkový systém
3. 11. Zastupovanie pracovníkov
3. 12. Pracovné spory – štrajky
3. 13. Odborná príprava

4. Životné podmienky
4. 1. Prehľad životných podmienok v Európe
4. 2. Politický, administratívny a právny systém
4. 3. Príjmy a dane
4. 4. Životné náklady
4. 5. Ubytovanie
4. 6. Zdravotníctvo
4. 7. Systém vzdelávania
4. 8. Kultúrny a spoločenský život
4. 9. Súkromný život ( narodenie, život, úmrtia)
4. 10. Doprava

5. Sociálne poistenie a zabezpečenie
5. 1. Sociálne zabezpečenie v Európe
5. 2. Sociálne zabezpečenie v tejto krajine
5. 3. Poistenie v nezamestnanosti
5. 4. Nemocenské poistenie
5. 5. Rodina a materstvo
5. 6. Dôchodky
5. 7. Elektronické formuláre
5. 8. Preukaz zdravotného poistenia

 

1. Hľadanie práce

1. 1. Ako si nájsť prácu

Uchádzači o zamestnanie v Dánsku by mali navštíviť najbližší úrad práce, aby sa dozvedeli viac o pracovných príležitostiach v ich lokálnej oblasti. V Dánsku je 91 úradov práce. Každé samosprávne mesto má jeden úrad práce, výnimkou je len sedem menších samospráv, ktoré nemajú vlastný úrad, ale úzko spolupracujú so susednými samosprávami.

Uchádzači sa môžu uchádzať bezplatne a bez  registrácie o pracovné pozície ponúkané na miestnom úrade práce. Národná databáza pracovných miest Jobnet (je len v dánskom jazyku) obsahuje okrem bežných zamestnaní aj prehľad služieb dánskeho úradu práce pre nezamestnaných a pre zamestnávateľov.  Ďalšie informácie môžete získať na internetovej stránke www.workindenmark.dk .

Ak chcete podať žiadosť na dávky v nezamestnanosti, budete potrebovať formulár U2 a budete sa musieť zaregistrovať na úrade práce. Ďalšie informácie o E formulároch nájdete na ‘Socialsikring og forsikring E-blanketter’ (‘Sociálne zabezpečenie a poistenie, E formuláre’).

Práca v Dánsku
O práci sa môžete informovať v EURESE/ Pracovnom centre pre Dánsko v Kodani, Odense alebo Aarhuse.
V týchto troch mestách sú centrá, ktoré sa špecializujú na sprostredkovanie zahraničných pracovníkov dánskym firmám, doplňujú tak náborovú iniciatívu dánskych úradov práce.
Oficiálna internetová stránka pre zahraničných uchádzačov o prácu je www.workindenmark.dk .
Stránka www.workindenmark.dk  poskytuje nasledovné služby:

1. Medzinárodnú databázu pracovných miest a databázu životopisov kde môžete vložiť svoj profil  a hľadať prácu z pracovných ponúk v tejto databáze.
2. Informácie v dánskom, anglickom a nemeckom jazyku o pracovných a životných podmienkach, daniach, platoch, zdravotnom poistení, registračných certifikátoch/povoleniach na pobyt/pracovných povoleniach a bytovej situácii v Dánsku, atď.
3. Stručné informácie a vysvetlenie webovej stránky môžete nájsť aj v poľskom jazyku spolu s telefónnym číslom na informačnú linku v poľštine.
   

 

 

1. 2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Hľadanie práce v Dánsku sa ničím nelíši od hľadania práce v inej krajine. Sú štyri základné spôsoby ako to môžete urobiť :

1. vložte svoj životopis do internetovej databázy buď na portáli www.workindenmark.dk alebo u inej náborovej agentúry
2. hľadajte inzeráty ponúkajúce prácu
3. napíšte si žiadosť o prijatie do zamestnania
4. využite svoje kontakty

Žiadosť o zamestnanie a pracovný pohovor:

 Žiadost o zamestnanie  by mala byť napísaná na formáte A4. Mali by byť k nej priložené kópie diplomov, referencie a odporúčania od predošlích zamestnávateľov a životopis (CV).

Vaša žiadosť musí byť reakciou na ponúkané pracovné miesto, a jasne uvádzať vašu motiváciu pre zamestnanie a dôvod, prečo z vás vaša predchádzajúca skúsenosť robí najlepšieho kandidáta.

CV je chronologický popis vášho vzdelania, pracovných skúseností, profesionálnych a individuálnych schopností a hobby.

Spoločnosť sa vám pravdepodobne ozve až po ukončení prijímania žiadostí, po tomto termíne vás môžu pozvať na pohovor. V niektorých oblastiach sa využívajú aj testy osobnosti a iná forma testovania.

V niektorých prípadoch vás môžu pozvať aj na viac  pohovorov.

Na internetovej stránke www.workindenmark.dk môžete nájsť informácie o veľtrhoch práce a akciách, ktoré sa konajú v krajinách EU/EHO, môžete tu nájsť návody ako si vytvoriť žiadosť o zamestnanie, alebo nájsť prácu cez vaše kontakty. Okrem toho sa môžete aj priamo obrátiť na centrá Work in Denmark kde vám ochotne poskytnú ďalšie informácie.

 

 

2. Presťahovanie sa do inej krajiny

2.1. Pohyb tovaru a kapitálu

Voľný pohyb tovarov je jedným zo základných kameňov Jednotného európskeho trhu.
Odstránenie národných bariér v slobodnom pohybe tovarov v rámci EÚ je jedným z princípov zakotvených v Zmluvách EÚ. Od tradične protekcionistického východiska krajiny EÚ neustále rušili obmedzenia s cieľom vytvoriť „spoločný“ alebo jednotný trh. Tento záväzok vytvorenia Európskej obchodnej zóny bez hraníc viedol k vytvoreniu väčšieho bohatstva a nových pracovných miest, a z EÚ v globálnom meradle ustanovil svetového obchodného hráča spoločne s USA a Japonskom.
Napriek európskemu záväzku zrušiť všetky vnútorné obchodné bariéry neboli všetky sektory ekonomiky harmonizované. EÚ sa rozhodla regulovať na európskej úrovni sektory, ktoré môžu občanom Európy spôsobiť vyššie riziko – ako liečivá alebo stavebné výrobky. Väčšina produktov (považovaných za „menšie riziko“) je predmetom aplikácie tzv. princípu vzájomného uznávania, ktorý znamená, že v podstate každý produkt legálne vyrábaný alebo predávaný v jednom z členských štátov, môže byť voľne obchodovaný v rámci vnútorného trhu EÚ.

Obmedzenia voľného pohybu tovarov
Zmluva EÚ oprávňuje členské štáty určiť obmedzenia pre slobodný pohyb tovarov v prípade špecifického spoločného záujmu, ako je napr. ochrana životného prostredia, zdravia občanov, či verejná politika. To znamená, že ak je napríklad dovoz produktu pokladaný štátnymi úradmi členskej krajiny za potenciálnu hrozbu pre verejné zdravie, verejnú morálku alebo verejnú politiku, môže táto krajina odoprieť alebo obmedziť jeho prístup na trh. Príkladmi takých výrobkov sú geneticky modifikované potraviny alebo niektoré energy drinky.
Hoci vo všeobecnosti niet obmedzení pre kúpu tovarov v inom členskom štáte pokiaľ sú pre súkromnú spotrebu, existuje skupina európskych obmedzení na konkrétne druhy produktov, ako je alkohol a tabak.

Voľný pohyb kapitálu
Je ďalšou podmienkou fungovania vnútorného trhu, jednou zo štyroch základných slobôd garantovaných legislatívou EÚ a predstavuje základ integrácie európskych finančných trhov. Európania môžu teraz spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ. Liberalizácia kapitálových trhov bola kľúčovým bodom v procese hospodárskej a menovej integrácie EÚ a prvým krokom k vytvoreniu našej európskej Hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a spoločnej meny Euro.     

Výhody
Princíp voľného pohybu kapitálu nielen zvyšuje efektívnosť finančných trhov v rámci Únie, ale tiež prináša rad výhod pre občanov EÚ. Jednotlivci môžu uskutočňovať veľké množstvo finančných operácií v rámci EÚ bez väčších obmedzení, napríklad len s nepodstatnými obmedzeniami si

    1. ľahko otvoriť bankový účet,
2. nakupovať akcie
3. investovať, alebo
4. kupovať nehnuteľnosti

v inom členskom štáte. Podniky v EÚ môžu investovať, vlastniť a riadiť iné európske podniky.

 
Výnimky
Určité výnimky z tejto zásady platia ako v členských štátoch tak s tretími krajinami. Väčšinou sa týkajú daní, obozretného dohľadu, verejnej politiky, prania špinavých peňazí a finančných sankcií dohodnutých v rámci Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ.
Európska komisia pokračuje v práci na dokončení voľného trhu finančných služieb, zavádzaním nových stratégií pre finančnú integráciu, ktoré by občanom a podnikom ešte viac uľahčili spravovanie ich peňazí v rámci EÚ. 

 

 

2.2. Hľadanie ubytovania

Ak hľadáte ubytovanie v Dánsku, môžete využiť viaceré možnosti.

Internet

Na internete si môžete nájsť ubytovanie ešte pred príchodom do krajiny. Existuje veľa internetových stránok, ktoré inzerujú nehnuteľnosti. Takéto internetové stránky majú nastavené vyhľadávanie podľa rôznych kritérií, napr.: nehnuteľnosti na prenájom, na predaj, podľa polohy, podľa veľkosti a ceny. Na niektorých stránkach máte možnosť vytvoriť si vlastný profil vyhľadávania podľa ktorého budete automaticky upozornený emailom, ak sa na trhu vyskytne nehnuteľnosť, ktorá spĺňa vaše kritériá.

Noviny

Ubytovanie môžete nájsť aj v novinách. Národné noviny (Berlingske Tidende, Jyllands-Posten, Politiken and Børsen)  uverejňujú v piatky, soboty a nedele  rozsiahlu prílohu s inzerátmi na nehnuteľnosti. V týchto inzerátoch nájdete nehnuteľnosti na predaj aj na prenájom. Miestna tlač má taktiež prílohu s inzerátmi na nehnuteľnosti v okolí.

Prenajímacie spoločnosti

Prenajímacie spoločnosti sú spoločnosti, ktoré poskytujú nehnuteľnosti na krátke alebo dlhšie obdobie. Domy ktoré poskytujú prenajímacie spoločnosti sú vlastníctvom Dánov, ktorí dlhšiu dobu nevyužívajú svoju nehnuteľnosť napr. z dôvodu práce v zahraničí.

Realitní agenti

Ak si chcete kúpiť dom skontaktujte sa s realitným agentom. Realitní agenti predávajú nehnuteľnosti, môžu vám poskytnúť ďalšie informácie a ukázať vám jednotlivé nehnuteľnosti osobne.

Na oficiálnej internetovej stránke Ministerstva pre utečencov, prisťahovalectvo a integráciu  http://www.nyidanmark.dk  nájdete články a informácie o tom ako si nájsť ubytovanie a vzory nájomných zmlúv, všetky tieto informácie sú preložené do viacerých jazykov.

 

 

2.3. Hľadanie školy

Samosprávy zabezpečujú starostlivosť o deti pre všetky deti v Dánsku vo forme jasieľ, materských škôl alebo miestnej služby dennej starostlivosti o deti.

Obráťte sa na miestny úrad, ktorý vám poskytne informácie o lokálnych centrách starostlivosti o deti a školách.

Rodiny s deťmi vo veku medzi 6 a 16 rokom budú automaticky informované o školách a vzdelávaní, keď sa zaregistrujú v Národnom registračnom systéme (Folkeregisteret). V prípade, že máte nejaké otázky alebo potrebujete s niečím pomôcť obráťte sa na úrad zodpovedný za vzdelávanie v samospráve do ktorej sa chcete presťahovať. Niektoré informácie môžete dostať aj od ľudí, ktorých rodným jazykom nie je švédština.

Deti žijúce v Dánsku majú nárok navštevovať deväťročnú základnú školu, spravidla na najbližšej Folkeskole (miestna základná a nižšia stredná škola),  vzdelávanie a knihy sú tu zadarmo, ale sú tu aj súkromné školy, na ktorých sa platí školné.

Folkeskole je verejný systém vzdelávania pre všetky deti vo veku 6-16 rokov. Dánsko má 10 ročnú povinnú dochádzku a školský rok začína  v auguste. 87% dánskych detí navštevuje Folkeskole, ktorá je dotovaná štátom.

Folkeskolen, ktoré patria pod samosprávy sú rozšírené o špeciálne školy pre deti s mentálnym a fyzickým postihnutím. Funguje však systém čo najväčšej integrácie detí s postihnutím medzi zdravé deti.

V Dánsku existuje množstvo medzinárodných škôl, ktoré poskytujú vzdelávanie v jazykoch iných než dánčina, najčastejšie v angličtine. Väčšinou sa nachádzajú v oblasti tzv. Veľkej Kodane a vo veľkých provinčných mestách.

Ďalšie informácie o starostlivosti o deti, školách a vzdelávaní nájdete na stránke www.workindenmark.dk pod názvom ‘Levevilkår’ – ‘Uddanelsesystemet’ (Životné podmienky a Systém vzdelávania), sú tu uvedené linky na školy, miestne úrady a vzdelávacie zariadenia.

 

 

2.4. Keď si so sebou vezmete auto

Realizácia princípu voľného pohybu ľudí je jedným zo základných pilierov Európskej únie. Predstavuje sériu praktických opatrení na zabezpečenie toho, aby občania Európskej únie mohli voľne a ľahko cestovať do akéhokoľvek členského štátu EU. Cestovanie s vlastným autom po EU sa stalo jednoduchším. Európska  komisia určila spoločné smernice, ktoré riadia obojstranné uznanie vodičských preukazov, platnosť poistenia auta a možnosť zaregistrovať svoje auto v hostiteľskej krajine.

Vodičský preukaz v EÚ
V súčasnosti neexistuje oficiálny európsky vodičský preukaz, ale členské štáty EU predstavili  vodičský preukaz podľa „Modelu spoločenstva“. Tento model spoločenstva zabezpečuje aby  bol  vodičský preukaz vydaný iným štátom EU uznaný aj v ostatných členských štátoch. Je tu uplatnený princíp obojstranného uznania. Vodičský preukaz je vydaný podľa národného práva ale mal by spĺňať aj podmienky Modelu spoločenstva ako napr. základné podmienky na získanie vodičského preukazu.

Vodičské preukazy, ktoré boli vydané pred rokom 1996 ,sa nemusia meniť za nové preukazy  podľa Modelu spoločenstva  a zostávajú platné až do vypršania platnosti.

Keď sa stanete rezidentom iného členského štátu nemusíte si meniť poznávaciu značku, no mnoho ľudí si ju zmení z praktických dôvodov. Niektoré členské štáty vyžadujú aby ste doplnili údaje do vodičského preukazu ,aby sa splnili určité administratívne požiadavky daného štátu.

V prípade, že vám vyprší platnosť vodičského preukazu, stratíte ho alebo vám ho ukradnú, môže vám ho členský štát vášho pobytu vydať na základe podmienok, aké platia vo vašom štáte. Občania by sa mali obrátiť na príslušné úrady.

Zaregistrovanie vášho auta v hosťovskej krajine
Ak bývate v inom členskom štáte a jazdíte na vašom aute viac ako 6 mesiacov, budete musieť zaregistrovať vaše auto na miestnom úrade a zaplatiť hostiteľskej krajine registračnú daň.

Poistenie vozidla
Občania EU môžu poistiť svoje auto v ktoromkoľvek členskom štáte, ale musia si vybrať poisťovaciu spoločnosť, ktorá má od úradov hostiteľskej krajiny licenciu na predaj a vydávanie poistných zmlúv. Spoločnosť, ktorá sídli v inom členskom štáte má právo na predaj poistenia povinnej občianskoprávnej zodpovednosti len pri splnení istých podmienok.  Poistenie bude platné v celej Únii, nezáleží na tom kde sa stane nehoda.

Zdanenie
Daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH)  na motorové vozidlá sa platí v krajine kde sa auto zakúpilo, hoci podľa určitých podmienok sa DPH platí aj v cieľovej krajine. Ďalšie informácie o pravidlách, ktoré sa týkajú situácie, keď si zakúpite motorové vozidlo v jednom členskom štáte EU a zaregistrovať ho chcete v inom členskom štáte EU  môžete nájsť na odkaze „ Daň z motorového vozidla“.

 

 

2.5. Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Cudzinci môžu v Dánsku bez problémov žiť a pracovať.  Niektorí  však potrebujú povolenie na pobyt a pracovné povolenie. Možnosť pracovať v Dánsku záleží na tom akej ste národnosti a akú máte kvalifikáciu. Existuje rozdiel medzi prístupom k Škandinávskym občanom, občanom EU/EEA a občanom z  tzv. tretích štátov. Pre migrujúcich robotníkov platia špecifické pravidlá.
Základným pravidlom je, že na prácu a pobyt v Dánsku potrebujete povolenie. Tieto pravidlá sa odvíjajú od toho, z ktorej krajiny pochádzate.
Povolenie pre občana EU/EEA vydajú ak spĺňa nasledovné požiadavky:

1. Máte platenú prácu v Dánsku.
2. Ste samostatne zárobkovo činný v Dánsku.
3. Poskytujete alebo dostávate nejaké služby v Dánsku.
4. Ste študentom a navštevujete kurz v rámci SU (štátny vzdelávací grant) v Dánsku a dokážete, že máte dostatok financií aby ste mohli pokryť náklady pri vašom pobyte v Dánsku.
5. Máte príjem a dostatok financií aby ste sa dokázali o seba postarať.

Občania štátov EEA- Švajčiarska a Lichtenštajnska si musia podať žiadosť na povolenie na pobyt.
Na stránke www.workindenmark.dk nájdete informácie o pravidlách na pobyt a prácu.

Ak ste občanom EU môžete začať pracovať v Dánsku kedykoľvek. Ak budete v Dánsku žiť a pracovať viac ako 3 mesiace musíte mať registračný certifikát.

Žiadosť o registračný certifikát si podajte na Regionálnej štátnej správe  www.statsforvaltning.dk.

 

 

2.6. Kontrolný zoznam pred vašim príchodom do novej krajiny a po ňom

Osobné doklady

Keď sa chystáte presťahovať do Dánska mali by ste si so sebou zobrať nasledovné doklady:

• Cestovný pas, ktorý je platný na celé obdobie, ktoré strávite v Dánsku.
• Ak je to potrebné tak si zoberte so sebou aj vízum.

• Životopis v dánčine (pozrite tiež bod  ‘Hvordan man finder et job’ (‘Ako si hľadať prácu ’)
• Diplom a referencie preložené do dánčiny.
• Fotokópie dokumentov.
• Fotky pasového formátu. Väčšina zamestnávateľov vyžaduje na žiadosti o prijatie do zamestnania aj vašu fotografiu.
• Kópiu vášho rodného listu, prípadne sobášny list a rodný(é) list(y) dieťaťa(detí)

Sociálne poistenie
Prineste si so sebou váš Európsky  preukaz zdravotného poistenia a E-formuláre. Na úradoch  vašej krajiny sa ďalej informujte čo budete ešte potrebovať.

Pracovná zmluva
Pred podpísaním zmluvy by ste si ju mali dôkladne skontrolovať a pozrieť si podmienky, ktoré vám ponúkajú. Opýtajte sa na veci, ktoré by ste chceli vedieť a nenašli ste ich v zmluve alebo veci ktorým nerozumiete.

Ubytovanie
Zamestnávatelia vám v niektorých prípadoch pomôžu nájsť  ubytovanie, ale len na prvých pár týždňov. Ak vám takúto možnosť neponúknu, mali by ste si nájsť ubytovanie ešte pred príchodom do Dánska.

Poistenie
Keď pracujete v Dánsku ste poistení rovnakým nemocenským poistením ako dánsky občania. Ak sa chcete poistiť aj pre prípad repatriácie, mali by ste tak urobiť pred cestou do Dánska. Skontrolujte si u vašej poisťovne či vaše poistenie kryje: poistenie zákonnej zodpovednosti, osobné úrazové poistenie a poistenie vášho majetku počas obdobia keď budete žiť a pracovať v Dánsku.

Uznanie vzdelania
Požiadajte si o autorizáciu/potvrdenie vašej kvalifikácie ak to vaša profesia vyžaduje.

Presťahovanie
Nezabudnite nahlásiť vaše sťahovanie do inej krajiny úradom vo vašej krajine. Keď sa prisťahujete do Dánska ohláste vašu zmenu adresy na Národnom registračnom úrade (Folkeregisteret) v samospráve oblasti kde ste sa presťahovali. Po tom ako si nájdete zamestnanie požiadajte si o povolenie na pobyt u Regionálnej štátnej správy (Statsforvaltning).

Úrad práce:
Môžete sa  prihlásiť na miestnom úrade práce a zaregistrovať sa ako uchádzač o zamestnanie v databáze jobnet.dk, ktorá je najväčšou dánskou databázou zamestnaní a životopisov.

Poistenie v nezamestnanosti
Keď si v Dánsku nájdete zamestnanie, musíte sa zaregistrovať do dánskeho systému poistenia v nezamestnanosti. V Dánsku je poistenie v nezamestnanosti dobrovoľné, ale je dôležité platiť do Fondu nezamestnanosti (dánsky tzv. a-kassa), aby ste mali nárok na podporu v nezamestnanosti. Takéto fondy sú všeobecné, alebo zamerané na jednotlivé profesie. Vyžiadajte si viac informácií od miestnych pracovných centier.

Daňová karta
Keď chcete pracovať v Dánsku pre dánskeho zamestnávateľa budete potrebovať daňovú kartu.

Nezabudnite si so sebou zobrať:

• Pas alebo platný občiansky preukaz
• Pracovné povolenie a povolenie na pobyt
• Daňové informácie z ostatnej krajiny vášho pobytu
• Bankové informácie ( napr. zahraničné účty, príjem z úrokov)
• Informácie o platových podmienkach (napr. pracovnú zmluvu)

Daňovú kartu musíte dať svojmu zamestnávateľovi, ktorí ju použije na vypočítanie dane, ktorá sa odpočíta z vášho platu pred tým ako vám ho vyplatí. Na výplatnej páske si môžete skontrolovať akú daň vám z platu odviedli. Na internetovej stránke www.workindenmark.dk  a na oficiálnej internetovej stránke Ministerstva pre utečencov, prisťahovalectvo a integráciu www.nyidanmark.dk  nájdete články a informácie o životných podmienkach v Dánsku, o pracovnom povolení a povolení na pobyt, tieto informácie sú preložené do viacerých jazykov. Ďalšie informácie nájdete v kolónke ‘Socialsikring og forsikringer – E-blanketter’ (‘Sociálne zabezpečenie a poistenie , E-formuláre)

 

 

3. Pracovné podmienky

3.1. Prehľad pracovných podmienok v Európe

Kvalita práce a zamestnania - podstatná otázka so silným ekonomickým a humanitným dopadom

Dobré pracovné podmienky sú dôležité pre pohodu európskych pracovníkov tým, že
- prispievajú k fyzickému a psychickému zdraviu Európanov a
- prispievajú tiež k hospodárskej výkonnosti EÚ.
Z ľudského hľadiska kvalita pracovného prostredia silno ovplyvňuje celkovú spokojnosť európskych pracovníkov v životnej a pracovnej oblasti.

Z ekonomického hľadiska sú vysokokvalitné pracovné podmienky hnacou silou hospodárskeho rastu a základom konkurencieschopného postavenia Európskej únie. Vysoký stupeň pracovnej spokojnosti je významným faktorom na dosiahnutie vysokej produktivity ekonomiky EÚ.

Pre EÚ je preto kľúčovou záležitosťou podpora vytvárania a udržania dlhodobo fungujúceho a príjemného pracovného prostredia, ktoré podporuje zdravie a duševnú pohodu európskych zamestnancov a vytvára správnu rovnováhu medzi pracovným a mimopracovným časom.

Zlepšenie pracovných podmienok v Európe : dôležitý cieľ pre Európsku úniu.

Pre EÚ je zabezpečenie priaznivých pracovných podmienok pre európskych občanov prioritou. EÚ preto spolupracuje s národnými vládami na zaisťovaní priateľského a bezpečného prostredia na pracovisku. Členským štátom sa poskytuje podpora prostredníctvom :
- výmeny skúseností medzi rôznymi krajinami a spoločných akcií
- stanovenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky a zdravie a bezpečnosť pri práci, ktoré sa majú uplatňovať v celej Európskej únii

Kritériá pre kvalitu práce a zamestnania

Na dosiahnutie dlhodobo fungujúcich pracovných podmienok je dôležité určiť hlavné charakteristiky priaznivého pracovného prostredia, a tým kritériá pre kvalitu pracovných podmienok.

Európska nadácia pre zlepšenie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v Dubline je agentúrou EÚ, ktorá poskytuje informácie, poradenstvo a odborné znalosti týkajúce sa životných a pracovných podmienok. Táto agentúra stanovila niekoľko kritérií kvality práce a zamestnania, medzi ktoré patria :
- zdravie a pocit pohody na pracovisku, čo je kľúčové kritérium, pretože dobré pracovné podmienky pôsobia preventívne voči zdravotným problémom na pracovisku, znižujú vystavovanie sa rizikám a zlepšujú organizáciu práce
- zladenie pracovného a mimopracovného života - občania by mali mať možnosť nájsť rovnováhu medzi časom stráveným v práci a voľným časom
- Rozvoj schopností - kvalitné zamestnanie je také, ktoré umožňuje ďalšie školenie, zlepšovanie a kariérne príležitosti

Práca Eurofoundu prispieva k projektovaniu a formovaniu lepších životných a pracovných podmienok v Európe.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Európska komisia uskutočnila širokú škálu aktivít na podporu zdravého pracovného prostredia v členských štátoch EÚ. Medzi iným vypracovala Stratégiu Spoločenstva pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na obdobie rokov 2002-2006. Táto stratégia bola pripravená s pomocou národných orgánov, sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií a sústreďuje sa na podporu medzinárodnej spolupráce a potrebu dôrazného rozvíjania prevencie. V súčasnosti je platná nová stratégia na roky 2007-2012.

Politika Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci sa zameriava na dlhodobé zlepšenie pocitu pohody pracovníkov EÚ. Zohľadňuje fyzické, morálne a sociálne rozmery pracovných podmienok, rovnako ako aj nové výzvy, ktoré prinieslo rozšírenie Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy. Zavedenie štandardov EÚ pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci výrazne prispelo k zlepšeniu situácie pracovníkov v týchto krajinách.

 
Zlepšenie pracovných podmienok stanovením minimálnych požiadaviek spoločných pre všetky krajiny EÚ

Zlepšovanie životných a pracovných podmienok v členských štátoch EÚ sa vo veľkej miery odvíja od stanovenia spoločných pracovných štandardov. Pracovné zákony a nariadenia EÚ stanovujú minimálne požiadavky pre dlhodobo fungujúce pracovné prostredie a sú teraz uplatňované vo všetkých členských štátoch. Zlepšenie týchto štandardov posilnilo práva pracovníkov a je jedným z hlavných úspechov sociálnej politiky EÚ.

 

 

3. 2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Význam transparentnosti a vzájomného uznávania diplomov ako rozhodujúci doplnok voľného pohybu pracovníkov

Možnosť dosiahnuť uznanie vlastnej kvalifikácie a schopností môže zohrávať veľmi podstatnú úlohu pri rozhodovaní zamestnať sa v inej krajine EÚ. Je preto potrebné vytvoriť európsky systém, ktorý bude zaručovať vzájomné uznávanie odborných schopností v rôznych členských štátoch. Len takýto systém zaručí, že nedostatok uznávania odborných kvalifikácií sa stane prekážkou mobility pracovníkov v rámci EÚ.

Hlavné princípy pre uznávanie odborných kvalifikácií v EÚ
Základnou zásadou je, že každý občan EÚ by mal mať možnosť slobodne vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. Bohužiaľ v praktickom uplatňovaní tejto zásady často bránia národné požiadavky pre prístup k niektorým povolaniam v hostiteľskej krajine.

Na prekonanie týchto rozdielov vypracovala EÚ systém uznávania odborných kvalifikácií. V zmysle tohto systému sa rozlišuje medzi regulovanými povolaniami (profesie, pri ktorých sú
určité kvalifikácie legálne požadované) a povolania, ktoré nie sú právne regulované v hostiteľskom členskom štáte.

Kroky smerom k transparentnosti kvalifikácií v Európe
Európska únia podnikla dôležité kroky s cieľom dosiahnuť transparentnosť kvalifikácií v Európe :
- zvýšenie spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy s cieľom spojiť všetky nástroje pre transparentnosť osvedčení a diplomov do jedného, priateľského pre užívateľov. Sem patrí napríklad Európsky životopis alebo doklady o vzdelaní Europass.
- Rozvíjanie konkrétnych akcií v oblasti uznávania a kvality odborného vzdelávania a prípravy.

 
Prekonávanie rozdielov v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy v rámci celej EÚ
Tieto systémy sú v členských štátoch EÚ ešte stále dosť rozdielne. Posledné rozširovania EÚ o ďalšie krajiny s rôznymi vzdelávacími tradíciami ešte zvýšili túto rozmanitosť, čo vyžaduje potrebu vytvoriť spoločné pravidlá zaručujúce uznávanie odborných schopností.
S cieľom prekonať túto rozdielnosť vo vnútroštátnych kvalifikačných normách, vzdelávacích metódach a štruktúrach odbornej prípravy, Európska komisia navrhla skupinu nástrojov, ktorých cieľom je zabezpečiť lepšiu transparentnosť a uznávanie kvalifikácií pre akademické aj profesijné účely.

Európsky kvalifikačný rámec

je pre Európsku Komisiu kľúčovou prioritou v procese uznávania odborných schopností. Hlavným cieľom rámca je vzájomné prepojenie spomínaných rôznorodých národných kvalifikačných systémov a zaručenie hladkého transferu a uznávania diplomov.

Národné informačné centrá pre akademické uznávanie (NARIC)

majú rozhodujúcu úlohu v procese uznávania kvalifikácií v EÚ, ich sieť bola vytvorená v roku 1984 z iniciatívy Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, rovnako ako aj v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru.

Európsky systém transferu kreditov (ECTS)

bol zavedený v roku 1989 a má za cieľ uľahčiť uznávanie období štúdia v zahraničí. Funguje na základe charakteristiky vzdelávacieho programu a následného priraďovania kreditov k jeho častiam. Je kľúčovým komponentom vysoko uznávaného programu študentskej mobility Erasmus.

Europass

je nástroj na zabezpečenie transparentnosti odborných zručností. Skladá sa z piatich štandardizovaných dokumentov

1. životopis,
2. jazykový pas,
3. dodatok k osvedčeniu,
4. dodatok k diplomu a
5. dokument Europass-mobilita.

Systém Europass umožňuje zrozumiteľné a jednoduché pochopenie zručností a kvalifikácií v rôznych častiach Európy. V každej krajine EÚ/EHP bolo zriadené národné Europass centrum ako prvotný kontaktný bod pre ľudí hľadajúcich informácie o tomto systéme.

 

 

3. 3. Druhy zamestnania

Pri uzavretí právne záväznej pracovnej zmluvy musíte  mať najmenej 18 rokov. Mladiství vo veku od 13 do 18 rokov môžu pracovať vo svojom voľnom čase ak im to rodičia alebo poručník dovolia. Pracovná zmluva môže byť uzatvorená zároveň ústne i písomne, ale ak ste zamestnaný na viac ako jeden mesiac a viac ako osem hodín denne, je zamestnávateľ povinný spísať s vami pracovnú zmluvu alebo vám poskytnúť písomné potvrdenie o zamestnaní.

Najbežnejšou formou pracovného pomeru je zamestnanie  s pracovným týždňom 37 hodín a piatimi týždňami dovolenky za rok. Môžete sa zamestnať na plný úväzok alebo na čiastočný úväzok.

V Dánsku existuje mnoho malých a stredných podnikov  (SME) riadených samostatne zárobkovo činnými obchodníkmi alebo ako malé, nezávislé podniky.

Niektorí samozamestnávatelia „pracujú na voľnej nohe“.  Môžete sa zamestnať aj ako dočasne zamestnaný pracovník na obmedzené časové obdobie. Ako prechodne zamestnaný pracovník pracujete za rovnakých podmienok ako pracovníci na plný úväzok, ale zamestnajú vás len  v určitej dočasnej pozícii.

Ako študent  môžete v rámci štúdia nastúpiť na študentskú prax alebo na stáž do nejakej spoločnosti. Môžete pracovať aj  ako au pair v dánskej rodine alebo ako sezónny robotník na farme.

Do Dánska vás môžu poslať aj ako vysunutého pracovníka z inej krajiny, v takomto prípade ste pokrytý inými právami a povinnosťami. Pracovné podmienky sú regulované Dánskym zákonom o Vyslaných pracovníkoch.

 

 

3.4 Pracovné zmluvy

V právnom systéme je ukotvené, že nezáleží na tom či sa zmluvné strany dohodli, ale zamestnanci musia dostať pracovnú zmluvu v ktorej je zamestnávateľ zaviazaný oboznámiť zamestnanca s podmienkami zamestnania.  Ak sú podmienky regulované kolektívnou zmluvou, odkaz na túto zmluvu bude uvedený aj v pracovnej zmluve.

Zahraniční pracovníci v Dánsku  spadajú pod pravidlá a dohody, ktoré platia na dánskom trhu práce. Zmluva obsahuje proti konkurenčné opatrenia.

Pracovná zmluva musí obsahovať minimum určitých základných informácií. Ďalšie informácie nájdete na internetovej stránke www.workindenmark.dk.

Oznamovacia doba
Dĺžka oznamovacieho obdobia pre zamestnanca a zamestnávateľa alebo pravidlá ktoré to určujú musia byť stanovené v pracovnej zmluve. Ak je zamestnanec krytý kolektívnou zmluvou tak bude oznamovacie obdobie prebiehať podľa bodov, ktoré sú zakotvené v tejto zmluve.

V Dánsku sa na platových a pracovných podmienkach väčšinou dohodne zamestnanec so zamestnávateľom. Tieto dohody vytvárajú kolektívne zmluvy ktoré podpisujú odborové organizácie a asociácie zamestnávateľov. Kolektívne zmluvy obsahujú opatrenia ktoré sa týkajú platu, pracovného času, dôchodku, pravidiel vyplácania nemocenskej a oznamovacie obdobia. Neexistuje spôsob odvolania sa voči týmto podmienkam. Preto hovoríme o Dánskom modeli pracovného trhu.

Ak ste zamestnaný v podniku kde je určená kolektívna zmluva, podmienky  tejto zmluvy nesmú byť nižšie postavené ako tie ktoré sú ukotvené v kolektívnej zmluve pre daný sektor.

 

 

3. 5. Špeciálne kategórie

V Dánsku je  diskriminácia podľa rasy, farby pleti, náboženstva či viery, politických názorov, sexuálnej orientácie, veku, zdravotného postihnutia, národnosti, sociálneho či etnického pôvodu protizákonná.

Dánsky zákon o Zákaze diskriminácie na pracovnom trhu sa zameriava taktiež na snahu o odstránenie  nerovnosti a naopak o podporovanie rodovej rovnosti. V Dánsku je veľký počet zamestnaných žien a stále sa kladie dôraz na rodovú rovnosť na pracovisku.

Úrad práce v meste Vejle otvoril 1. januára 2007 špeciálne národné oddelenie pre postihnutých ľudí, jeho úlohou je integrácia postihnutých ľudí na pracovisku.  Toto špeciálne oddelenie sa zameriava na úrady práce v celej krajine a ďalšie úrady a organizácie, ktoré sa zaoberajú službami zamestnanosti.

Dánsko vypracovalo stratégiu zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím, ktorá sa zameriava na zlepšenie konkurencieschopnosti  zdravotne postihnutých ľudí na trhu práce napr. poskytujú podnikom dotácie na nákup nástrojov, ktoré sú prispôsobené pre potreby postihnutých ľudí a pre osobných asistentov pre postihnutých ľudí ktorí sú zamestnaní.

 

 

3.6 Samostatná zárobková činnosť

Ako občan EÚ  môžete v Dánsku  začať podnikať a máte právo žiť v Dánsku za účelom riadenia vašej spoločnosti.

Registrácia:  Keď založíte firmu v Dánsku musíte ju zaregistrovať v Dánskej agentúre obchodu a firiem (DCCA) do 8 dní pred začiatkom vašej zdaniteľnej činnosti.

V niektorých prípadoch sa musíte zaregistrovať aj na iných úradoch napr. ak pracujete v potravinárskom priemysle budete potrebovať oprávnenie od miestneho potravinárskeho úradu.

Dánska agentúra obchodu a firiem podá vaše informácie ďalej Dánskemu daňovému úradu (SKAT)  kde vám zaregistrujú DPH.

CVR číslo: všetky spoločnosti musia mať CVR číslo. CVR číslo je identifikačným číslom spoločnosti, ktorým sa preukáže pri jednaní s úradmi  a súkromnými osobami- napr. pri fakturácii.

Pri registrácii dánske úrady preveria či je vaša firma legálny nezávislý podnik alebo či ste naopak v zamestnaneckom vzťahu k nejakému dánskemu zamestnávateľovi.

Pomoc pri založení  vlastnej firmy:  Každý región v Dánsku má úrady, ktoré  vám bezplatne  pomôžu so založením si firmy.  Informácie a odpovede na vaše otázky, ktoré máte pri zakladaní firmy môžete nájsť aj na internetovej stránke www.100svar.dk.

 

 

3.7 Platové podmienky

Minimálna mzda nie je zo zákona ustanovená. Kolektívna zmluva vo všeobecnosti reguluje mzdu a pracovné podmienky. Neexistuje garantovaná minimálna mzda, ktorá pokrýva pracovný trh ako celok, ale kolektívna zmluva môže určovať minimálnu mzdu pre určitý sektor.

Mzdový systém v Dánsku pozostáva z mesačnej mzdy, dennej a hodinovej mzdy a úkolovej mzdy. Pri práci v predaji sa ráta aj s províziou, no v niektorých sektoroch sa vytvorila schéma, ktorá umožňuje aby bola mzda doplnená platom odvodeným z výkonu.  

Väčšina kolektívnych zmlúv obsahuje aj dôchodkové schémy.

Zmluva väčšinou reguluje aj vyplácanie nadčasov  a prácu v nedeľu tak isto ako večernú a nočnú prácu v danom sektore.

Hodinová, denná a úkolová mzda sa vypláca raz alebo dvakrát do mesiaca a samozrejme mesačná mzda sa vypláca raz mesačne v plnej výške.

Zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat po odvode dani z príjmu a príspevkoch do trhu práce. Zamestnávateľ vám platí aj dovolenku a v niektorých prípadoch platí časť z vášho platu do dôchodkovej schémy.

Väčšina príspevkov na sociálne a zdravotné poistenie sa financuje daňami.

Keď  pracujete v Dánsku musíte platiť dánskym úradom dane z vášho príjmu. Z vašej dane sa podporuje dánsky sociálny systém ako napr. materské škôlky, vzdelávanie, starostlivosť o starších občanov a dostupnosť lekárskej a zdravotnej starostlivosti. Z týchto sociálnych služieb budete mať samozrejme  aj vy výhody. Princípom dánskeho sociálneho systému je, že všetci občania majú právo na sociálne služby bez rozdielu sociálneho pôvodu a krajiny  z ktorej pochádzajú.

 

 

3. 8. Pracovná doba

Štandardný  pracovný týždeň je 37 hodín rozdelených do 5 pracovných dní. Pracovný čas je od pondelka do piatku od 06:00 do 18:00. Obedová prestávka zvyčajne trvá 30 minút. Vo verejnom sektore sú obedové prestávky platené ako pracovný čas, ale väčšina súkromných zamestnancov si platí za obedovú prestávku sama. Je to samozrejme na všetkých pracoviskách rôzne.

Pracovný čas  v súkromnom sektore nie je regulovaný zo zákona, ale určuje ho kolektívna zmluva a jednotlivé zmluvy.

Smernica EU určuje ako sa má rozložiť pracovný čas, vrátane podmienok, že  zamestnávateľ nesmie požadovať od zamestnanca viac ako priemerných 48 hodín týždenne.  Okrem toho stanovuje Dánsky zákon o pracovnom prostredí, že zamestnanec musí mať najmenej 11 hodín  v rámci  24 hodín.

Zamestnanci musia mať každý týždeň deň voľna.

Nadčasy sú v niektorých druhoch zamestnaní normálne. Nadčas sa môže rátať do voľna  čo umožňuje  doplniť 5 týždňov dovolenky alebo sa vyplatí v plate. V zmluve by malo byť jasne určené či sa nadčasy musia vybrať ako dovolenka alebo sa vyplácajú v plate a ako sa to vyrovná.

Pracovný týždeň tvorí päť pracovných dní. Zamestnanec má právo na 11 neprerušených hodín voľna v rámci každej 24-hodinovej pracovnej fázy. Po každom období sedemdňovej pracovnej činnosti musí mať zamestnanec 24-hodinové voľno nasledujúce po jednodňovom odpočinku. Tieto dve pravidlá sa ale netýkajú všetkých odvetví - napríklad poľnohospodárstva a práce na zmeny.

Deti vo veku 13 a 15 rokov nesmú pracovať viac ako dve hodiny počas školských dní a 8 hodím v deň mimo školskej dochádzky. Celková dĺžka týždenného pracovného času nesmie presiahnuť dvanásť hodín.
Nočná zmena je u niektorých odvetví normálna. Plat a pracovné podmienky sa zvyčajne určia už v kolektívnej zmluve. Nočná zmena musí dodržiavať pravidlo 11 hodinového pokoja a u detí pod 18 rokov musí spĺňať podmienky ustanovené Dánskym zákonom o pracovnom prostredí.
Práca v nedeľu nie je zakázaná. Jediným pravidlom je, že zamestnancovi musí byť umožnený jednodňový odpočinok každých sedem dní. Zákony stanovujú, že každé sedemdňové obdobie musí zahŕňať týždenný odpočinok v trvaní 24 hodín, ktorým je vo všeobecnosti, ale nie nevyhnutne práve nedeľa.

 

 

3. 9. Dovolenka (ročná dovolenka, materská dovolenka)

Neexistuje žiadny právny predpis o štátnych sviatkoch. Situáciu či majú zamestnanci počas týchto dní pracovať alebo nie, upravujú buď kolektívne zmluvy, alebo individuálna dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Podľa väčšiny kolektívnych zmlúv majú zamestnanci nárok na náboženské sviatky uznávané dánskou štátnou cirkvou (Folkekirken) (zoznam sviatkov pozrite nižšie), pokiaľ to nezabráni v normálnej prevádzke podniku alebo špecifickému druhu práce.
Štátne sviatky (9,5 dňa):
* 1. január
* Zelený štvrtok
* Veľký piatok
* Veľkonočný pondelok
* Deň spoločnej modlitby (štvrtý piatok po Veľkej noci)
* Nanebovstúpenie Pána
* 5. jún (od poludnia) (Deň ústavy)
* Svätodušný pondelok
* Štedrý deň - 25. december
* 26. december.

Okrem týchto oficiálnych štátnych sviatkov majú ľudia voľno aj v iné dni ako : Sviatok práce 1.mája, Deň ústavy 5. júna a na Štedrý  deň 24. Decembra. Podľa kolektívnej zmluvy ktorú ste podpísali sa určí či tieto dni budete alebo nebudete mať voľno.

 

Dovolenka

Zamestnanec má právo na 5 týždňov platenej dovolenky v prípade, že  zamestnanec pracoval celý kalendárny rok pred rokom v ktorom si vyberá platenú dovolenku a dovolenkový príplatok alebo kompenzáciu.  Ak bol zamestnanec zamestnaný na kratšie obdobie,  zaráta sa mu 2.08 dní mesačne. V prípade, že zamestnanec nemá ešte nárok na 5 týždňov platenej dovolenky, stále má nárok na 5 týždňov dovolenky ale zamestnávateľ mu to nezaplatí.

Dovolenkový rok sa v Dánsku ráta na obdobie od 1. mája do 30. apríla.

Materská a rodičovská dovolenka

Flexibilná materská dvolenka je  výhodná pre rodičov, ktorí si ju chcú rozdeliť aj na obdobie keď je dieťa staršie a pre tých ktorí si chcú rozdeliť rodičovskú dovolenku medzi sebou alebo znížiť počet pracovných hodín. Vo väčšine prípadov sa takáto flexibilná dovolenka dopredu dohodne so zamestnávateľom. Existujú rôzne pravidlá ktoré sa týkajú rodičovskej dovolenky  pre pracujúcich rodičov, samozamestnaných alebo študujúcich.
Materská dovolenka je flexibilná pre rodičov, ktorí sa po 6 alebo 8 mesiacoch dovolenky chcú vrátiť do práce a zvyšok dovolenky si odložia na neskôr, keď bude dieťa staršie. Je aj možnosť podeliť sa o dovolenku alebo znížiť si počet pracovných hodín a tak si predĺžiť dovolenku.

Všetky ženy majú nárok na 4 týždne dovolenky pred narodením dieťaťa a 14 týždňov materskej dovolenky po narodení dieťaťa. Muži majú nárok na 2 týždne rodičovskej dovolenky , ktorú si musia vybrať počas prvích 14 týždňov po narodení. Počas 20 týždňov rodičovskej dovolenky dostávajú rodičia materský príspevok.

Po prvých 14 týždňoch materskej dovolenky, má každý z rodičov právo na rodičovskú dovolenku do 32 týždňov. Obaja majú aj nárok na príspevok za týchto 32 týždňov. Otec však musí začať pracovať po 14 dňoch po narodení dieťaťa. Existuje však možnosť ako si predĺžiť túto dovolenku až o 8 týždňov, pričom obaja rodičia majú nárok na toto predĺženie. Rodičia ktorí pracujú môžu rodičovskú dovolenku predĺžiť až o 14 týždňov. Rodičovská dovolenka sa nedá predĺžiť iným spôsobom ako o tých 8 alebo 14 týždňov.

Ak by sa stalo, že si predĺžite rodičovskú dovolenku, môžete si na miestny úrad podať žiadosť o zníženie prídavku, pretože maximum tejto sumy sa vypláca len za obdobie ktoré korešponduje s obdobím 32 týždňov.
Rovnaké pravidlá platia aj pri adopcii.

 

 

3. 10. Ukončenie pracovného pomeru

Na dánskom pracovnom trhu je všeobecne platným pravidlom, že  zamestnanie a platové podmienky  sú regulované kolektívnou zmluvou, ktorú podpisuje odborová organizácia a asociácie zamestnávateľov.

Pracovné podmienky pre zamestnancov však do veľkej miery reguluje dohoda medzi stranami pracovného trhu. Zahrňuje to pracovný čas, minimálnu mzdu a pravidlá ktoré určujú oznamovaciu lehotu. V Dánsku nie je zákonom určená minimálna mzda.

Zmluvné strany pracovného trhu sú sami zodpovedné za dodržiavanie zmluvy.

Systém práce je podporovaný na 80% dánskou pracovnou silou , ktorá je členom odborovej organizácie. Zahraniční zamestnanci a spoločnosti  sa rovnako môžu stať členom odborovej organizácie.

Zamestnávateľ musí mať vždy pádny dôvod na prepustenie zamestnanca, ako napr. nekompetentnosť, problémy pri spolupráci alebo v rámci spoločnosti,  ktoré sa dajú vyriešiť len prepustením alebo nedostatok práce, reštrukturalizácia a iné obmedzenia.

Keď zamestnávateľ nie je spokojný so zamestnancovým výkonom, upozorní ho  nato.

Oznamovacia doba:
Dĺžka oznamovacieho obdobia pre zamestnávateľa a zamestnanca a pravidlá ktoré ho určujú musia byť určené v zmluve. Ak zamestnanec podpísal kolektívnu zmluvu, tak sa bude oznamovacie obdobie odvíjať od podmienok určených v tejto zmluve.

Pre osoby poberajúce plat platia špeciálne pravidlá, ktoré sa týkajú ukončenia pracovného pomeru. Podľa dánskeho Zákonu o platených zamestnancoch, musia  dať platení  zamestnanci mesiac dopredu vedieť, že ukončujú pracovný pomer.
Tieto  pravidlá platia pre zamestnávateľa:

1. Pri zamestnaní do 6 mesiacov, musí byť oznamovacia doba jeden mesiac.
2. Pri zamestnaní po 6 mesiacoch do 3 rokov, musí byť oznamovacia doba tri mesiace.
3. Pri zamestnaní po 3 rokoch, musí byť oznamovacia doba štyri mesiace. Táto lehota sa dá predĺžiť o ďalší mesiac za každé trojročné obdobie zamestnania, ale maximálne oznamovacie obdobie je 6 mesiacov.

Zamestnanci, ktorích  postihol bankrot ich zamestnávateľa majú právo na pokrytie mzdy zo Zamestnaneckého garančného fondu (Lønmodtagernes Garantifond), ktorý spravuje Doplnkový dôchodkový systém dánskeho pracovného trhu ATP (Arbejdsmarkedets Tillægspension).

V súlade so smernicami EU, ktoré sú aplikované v Dánsku je protizákonné prepustiť alebo akýmkoľvek spôsobom diskriminovať zamestnanca na základe jeho rasy, farby kože, náboženstva či viery, politických názorov, sexuálnej orientácie, veku, postihnutia, národného, sociálneho a etnického pôvodu. Ďalej je zakázané prepustiť zamestnanca/zamestnankyňu z dôvodu, že je tehotná, je na materskej, adoptovala dieťa alebo si vyžaduje rovnaké platové podmienky.

Zamestnanec nemôže byť prepustený z dôvodu, že je členom odborovej organizácie alebo inej organizácie, pretože v Dánsku je sloboda združovania sa. Zamestnanec si taktiež nemôže vyžadovať členstvo v určitej odborovej organizácii.

Dánsko je známe svojím systémom „flexicurity“ je to slovo zložené zo slov flexibilita  a bezpečnosť. V Dánsku je vysoký stupeň flexibility čo sa týka prijímania  a prepúšťania zamestnancov v kombinácii s veľmi dobre vyvinutým systémom sociálneho zabezpečenia.

Pracovný život a dôchodok
Dánska spoločnosť vyžaduje príspevok aj od starších občanov ak na to majú prostriedky. Niektorí pracujú až do 70 rokov. Väčšina však odchádza do dôchodku vo veku 65 rokov a má nárok na starobný dôchodok. Niektorí  odchádzajú do dôchodku skôr a dostávajú dobrovoľný predčasný dôchodok alebo invalidný dôchodok.

Ďalšie informácie o dôchodku a odchode do dôchodku nájdete pod názvom ‘Socialsikring og forsikringer ’ (‘Sociálne zabezpečenie a poistenie – Dôchodok’).

 

 

3.11 Zastupovanie pracovníkov

Dánsky pracovný trh je vo veľkej miere priamo  regulovaný samotnými  účastníkmi pracovného trhu a nie legislatívou. Dánsky model znamená, že zamestnanci a zamestnávatelia vstupujú do dobrovoľnej dohody o plate a pracovných podmienkach.

Odborové organizácie zohrávajú dôležitú úlohu na dánskom pracovnom trhu a sú veľmi dobre zorganizované, pretože sa v nich združuje väčšina robotníkov. Približne 80% dánskych zamestnancov je členom odborovej organizácie hoci sa toto číslo v rámci profesií rôzni.

Zamestnávatelia  a zamestnanci sa združujú do národných odborových organizácií a organizácií pre zahraničných zamestnávateľov a spoločnosti, ktoré sú členom dánskych organizácií.

Odborová organizácia vám môže pomôcť vyriešiť situácie pri problémoch s vyplácaním platu, pracovnými podmienkami, pri pracovných úrazoch, rehabilitácii atď.  Zmluvné strany sú zodpovedné za to, aby zabezpečili dodržiavanie podmienok uvedených v kolektívnej zmluve. Toto platí aj pre medzinárodné spoločnosti, ktoré podpísali kolektívnu zmluvu a sú zaviazaní aj členstvom v Dánskej asociácii zamestnávateľov. V kolektívnej zmluve je ukotvená klauzula, ktorá zakazuje štrajkovanie. Znamená to, že kým je kolektívna zmluva v platnosti nie sú povolené štrajky a pozastavenie činnosti prevádzky.

Niektoré odborové organizácie poskytujú svojim členom osobné poradenstvo a plánovanie kariéry a ponúkajú im ďalšie výhody vo forme zliav na benzín, zľavy v obchodných centrách  a na poistnom. Každá odborová organizácia ponúka iné zľavy v rámci svojho sektoru.

Výber odborovej organizácie závisí od vášho vzdelania a pracovnej pozície rovnako ako od spoločnosti v ktorej pracujete.

Odborové organizácie sú prepojené na nezamestnanecké fondy, nemusíte byť členom obidvoch- aj odborovej organizácie aj nezamestnaneckého fondu, stačí ak budete členom jedného z nich.

Zástupcovia odborovej organizácie
Pracovné miesta majú svojich zástupcov odborovej organizácie, ktorí reprezentujú odborovú organizáciu a firmu kde prezentujú záujmy zamestnanca.

 

 

3. 12. Pracovné spory – štrajky

Základným princípom v Dánsku je, že odborové organizácie majú právo na to aby vytvárali kolektívne zmluvy so zamestnávateľmi a zamestnávateľskými organizáciami.

Odborové organizácie podporujú svoje požiadavky ktoré sa týkajú kolektívnej zmluvy spustením rôznych typov protestných akcií voči zamestnávateľovi. Platí to pre zahraničného zamestnávateľa rovnako ako pre zahraničného zamestnanca pracujúceho v Dánsku.
Nie je vytvorená konkrétna legislatíva, ktorá by sa týkala protestných akcií, skôr je to založené na  dlhodobej praxi Dánskeho pracovného súdu.

V Dánsku existuje právo na zahájenie štrajku a podporu pretrvávajúceho štrajku.

Najdôležitejšou podmienkou ktorú musí spĺňať  spor z legálneho hľadiska je, že sa odborová organizácia snaží vstúpiť do kolektívnej zmluvy v záležitostiach ktoré patria pod odbornú oblasť odborovej organizácie. Podmienkou však nie je aby boli zamestnanci spoločnosti členmi odborovej organizácie. Štrajky, blokády a protesty sú typy kolektívnej protestnej akcie ktorú odborová organizácia môže vyvolať:

1. V štrajkovej pohotovosti určuje odborová organizácia svojím členom aby zastavili prevádzku  v spoločnosti kde prebieha právny spor.
2. V prípade blokády určuje odborová organizácia svojim členom aby zablokovali prístup na pracovisko a zabránili tak preprave tovaru alebo službám.
3. Protestnými akciami určuje odborová organizácia alebo iné organizácie v rámci tej istej organizácie, podporu v spore so zamestnávateľom tým, že prikáže členom štrajkovať alebo nepracovať.

Pracovný súd sa zaoberá  posúdením oprávnenia na takéto akcie.
Asociácie zamestnávateľov sú tiež oprávnené na spustenie kolektívnej protestnej akcie rovnako ako odborové organizácie. Zamestnávatelia môžu pozastaviť prevádzku a začať bojkotovať čo predstavuje kroky podobné štrajkom a blokádam.
Ďalšie informácie o zastúpení zamestnancov a pracovno-právnych sporoch nájdete na www.workindenmark.dk.

 

 

3. 13. Odborná príprava

Pojem Odborné vzdelávanie a príprava sa týka praktických činností a kurzov zameraných na špecifické zamestnania a povolania, ktorého cieľom je pripraviť účastníkov na ich budúcu kariéru. Odborné vzdelávanie je základným prostriedkom na dosiahnutie uznania odbornej kvalifikácie a zvýšenie šancí pre získanie zamestnania. Je preto nevyhnutné, aby systémy odborného vzdelávania v Európe reagovali na potreby občanov a trhu práce za účelom uľahčenia prístupu k zamestnaniu.

Odborné vzdelávanie a príprava je podstatnou časťou politiky EÚ od samotného založenia Európskeho spoločenstva, a zároveň kľúčovým prvkom tzv. Lisabonskej stratégie EÚ, ktorej cieľom bola transformácia Európy na svetovo najkonkurencieschopnejšiu, najdynamickejšiu a znalostnú spoločnosť. V roku 2002 Európska rada túto kľúčovú úlohu opätovne potvrdila, a stanovila ešte ďalší ambiciózny cieľ – zabezpečiť európskemu vzdelávaniu a odbornej príprave do roku 2010 uznanie na celosvetovej úrovni - presadzovaním množstva prvotriednych iniciatív, a najmä posilnením spolupráce v oblasti odbornej prípravy.

Iniciatívy EÚ na podporu spolupráce v odbornej príprave

V snahách podporiť spoločný prístup za účelom rozvoja systémov odbornej príravy v Európe, využíva EÚ rôzne nástroje a implementuje celú sériu programov a iniciatív.

Socrates

Socrates podporuje európsku spoluprácu vo všetkých oblastiach vzdelávania. Táto spolupráca má rôzne formy :

1. mobilita (pohyb v rámci Európy),
2. organizovanie spoločných projektov,
3. vytváranie európskych sietí (rozširovanie myšlienok a osvedčených postupov), a
4. realizácia štúdií a porovnávacích analýz.

Program Socrates v praxi ponúka záujemcom granty na štúdium, výučbu, stáž alebo účasť na kurze odbornej prípravy v inej krajine. Poskytuje podporu vzdelávacím inštitúciám pri organizovaní vzdelávacích projektov a výmene poznatkov. Združeniam a MVO pomáha
pri organizovaní aktivít v oblasti vzdelávania, atď.

 
Leonardo da Vinci

Hlavným cieľom programu Leonardo da Vinci, prijatého v roku 1994, je realizácia politiky EÚ v oblasti odbornej prípravy. Je jedným zo základných nástrojov podporujúcich transnárodnú mobilitu v Európe a poskytuje finančné prostriedky verejným a súkromným organizáciám pôsobiacim v oblasti odbornej prípravy. Leonardo tiež okrem iného podporuje stáže a výmenné projekty, študijné pobyty a transnárodné siete.

 

Vzdelávanie dospelých a celoživotné vzdelávanie v Európe

Celoživotné vzdelávanie je proces, ktorý zahŕňa všetky formy vzdelávania - formálne, neformálne i mimoformálne - a trvá od obdobia predškolskej prípravy až po odchod do dôchodku. Jeho zmyslom je umožniť ľuďom rozvíjať a udržať ich kľúčové schopnosti po celý život, rovnako ako aj voľne sa pohybovať na trhu práce v rôznych regiónoch a krajinách. Celoživotné vzdelávanie je tiež kľúčovým prvkom vyššie uvedenej Lisabonskej stratégie, keďže je rozhodujúce pre osobnostný rozvoj a zvyšovanie konkurencieschopnosti a zamestnateľnosti. EÚ prijala niekoľko nástrojov na podporu vzdelávania dospelých v Európe.

 

Európsky priestor celoživotného vzdelávania

Jeho vytvorenie si ako cieľ stanovila Európska Komisia v snahe, aby sa celoživotné vzdelávanie stalo v Európe realitou. V tejto súvislosti sa Komisia zameriava na identifikáciu potrieb vzdelávajúcich sa, ako aj trhu práce, aby sa vzdelávanie stalo dostupnejším, a následné vytvorenie partnerstiev medzi verejnou správou, poskytovateľmi služieb v oblasti vzdelávania a občianskou spoločnosťou.

Základným cieľom tejto iniciatívy EÚ je poskytnúť základné zručnosti - posilnením poradenských a informačných služieb na európskej úrovni, a uznaním všetkých foriem vzdelávania, vrátane formálneho, ale aj neformálnej a mimoformálnej odbornej prípravy.

 

Grundtvig

Grundtvig patrí medzi aktivity vzdelávacieho programu EÚ Socrates, a jeho prvotným cieľom je zlepšenie kvality odborného vzdelávania dospelých. Usiluje sa tiež o podporu výmen a spolupráce, ktoré napomáhajú príležitostiam a prístupu k celoživotnému vzdelávaniu pre občanov EÚ.

 

Organizácie EÚ na podporu odborného vzdelávania v Európe

S cieľom napomáhať spolupráci a výmenám v oblasti odborného vzdelávania, zriadila EÚ špecializované orgány pôsobiace v spomenutej oblasti.

Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP / Centre Européen pour le Dévelopement de la Formation Professionnelle) bolo založené v roku 1975 ako špecializovaná agentúra EÚ na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v Európe. Sídli v gréckom Solúne, vykonáva výskum a analýzy týkajúce sa odbornej prípravy, a rozširuje svoje odborné vedomosti k rôznym európskym partnerov, ako sú príbuzné výskumné inštitúcie, univerzity alebo vzdelávacie zariadenia.

Európska nadácia pre odborné vzdelávanie, založená v roku 1995, pracuje v úzkej spolupráci s CEDEFOP. Jej poslaním je podporovať partnerské krajiny (za hranicami EÚ)
v modernizácii a rozvoji ich systémov odborného vzdelávania.

 

 

4. Životné podmienky v Európe

4. 1. Životné podmienky v Európe

Kvalita života – hlavná priorita  agendy sociálnej politiky EÚ
Priaznivé životné podmienky závisia od viacerých faktorov ako je: kvalitná zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, možnosti ďalšieho vzdelávania, dobré dopravné podmienky, toto sú len niektoré z faktorov, ktoré ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov EU. Cieľom Európskej únie je zlepšiť kvalitu života vo všetkých členských štátoch, pričom berie do úvahy aj nové výzvy  súčasnej Európy, sociálne znevýhodnené skupiny a starnúcu populáciu

Zamestnanosť v Európe
Kľúčovou prioritou Európskej komisie je zlepšenie pracovných príležitostí v EU. Na podporu Európskej stratégie zamestnania sa využíva široké spektrum iniciatív, ktoré sa zaoberajú problémom s nezamestnanosťou, zvýšenou mobilitou medzi zamestnaniami a regiónmi. Touto oblasťou sa zaoberajú Európske služby zamestnanosti (EURES) a program PROGRESS ktorý začne platiť od roku (2007-2013). PROGRESS nahradí všetky existujúce Programy spoločenstva a rozpočtové línie v oblasti zamestnanosti, sociálnej inklúzie a ochrany, pracovných podmienok, rodovej rovnosti a antidiskriminácii.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii
Zdravie je hodnota, ktorá ovplyvňuje každodenný život  ľudí, a preto je aj dôležitou prioritou pre  všetkých Európanov. Zdravé životné prostredie je dôležité pre náš individuálny a profesionálny rozvoj. Občania EU sa stávajú náročnejšími čo sa týka zdravia, bezpečnosti v práci a poskytovaní zdravotnej starostlivosti na vysokej úrovni. Vyžadujú si rýchly a jednoduchý prístup k zdravotnému ošetreniu pri cestovaní cez Európsku úniu. Politika Európskeho zdravotného systému sa  zameriava práve na tieto potreby.

Európska Komisia vyvinula koordinovaný prístup k politike zdravotného systému a uviedla do praxe rad iniciatív, ktoré dopĺňajú aktivity národných orgánov členských štátov. Postupy EU sú zakotvené v zdravotných programoch a stratégiách EU.
Súčasný Európsky program verejného zdravia pracuje  na zlepšení  schopností EU reagovať na cezhraničné zdravotné ohrozenie a zlepšenie informovanosti a vedomostí o najnovšom vývoji v sektore verejného zdravia. Vznikla nová stratégia v oblasti  zdravia a ochrany spotrebiteľov, ktorá  zdôrazňuje  potreby občanov na zlepšenie zdravotného zabezpečenia a rozšírenie poznatkov o zdraví.

Vzdelávanie v EU
Vzdelávanie v rámci EU ma hlboké korene a zároveň je aj veľmi rôznorodé. Už v roku 1976 sa ministri vzdelávania rozhodli, že vytvoria systém, ktorý bude mapovať vzdelávaciu politiku a systém vo vtedajších deviatich štátoch Európskeho spoločenstva. Z toho vyplývalo, že konkrétny charakter vzdelávacieho systému v akomkoľvek členskom štáte musí byť úplne rešpektovaný, pričom tu musí existovať vzájomná výmena informácií medzi vzdelávaním a systémom zamestnávania. V roku 1980 bola formálne spustená do prevádzky Eurydice informačná sieť  o vzdelávaní.

V roku 1986 sa upriamila pozornosť z výmeny informácií na výmenu študentov s programom ERASMUS. Tento program sa často uvádza ako jedna z najúspešnejších iniciatív EU. Skúsenosti ktoré sa zozbierali za štvrť storočia sa použili na vytvorenie programu SOKRATES .Tento program zastrešuje všetky oblasti vzdelávania, všetkých vekových skupín a stupňov schopností. Jean Monnet project je projekt, ktorý podporuje Európska komisia na podporu a predstavenie Európskych štúdií na univerzitách. Tento projekt  ponúka začiatočnú finančnú podporu na založenie katedier Jean Monneta , nepretržité kurzy, moduly o Európskom práve, Európsku ekonómiu, politické štúdiá o zložení EU, a históriu Európskej integrácie. Tento projekt podporuje vytváranie Centier Jeho Excelencie Jeana Monneta.

Doprava v EU
Doprava bola jednou z prvých spoločných politík Európskeho spoločenstva.  Už od roku 1958 keď Rímska zmluva vstúpila do platnosti, sa politika EU sústredila na  odstránenie hraníc medzi členskými štátmi, tým by ľuďom a tovaru zabezpečili rýchlejší, účinnejší a lacnejší pohyb.

Tento princíp je úzko spätý s hlavným cieľom EU- dynamickej  ekonomiky  a kohezívnej spoločnosti.  Sektor dopravy prinesie 10% z bohatstva EU pri HDP, ktorý sa rovná biliónu euro ročne. Zároveň táto oblasť poskytuje viac ako 10 miliónov  pracovných miest.

Schengenský priestor
Schengenská dohoda je platná od roku 1995, je to dohoda ktorá ruší hraničné kontroly v rámci oblasti signatárskych štátov a zároveň vytvára jednu vonkajšiu hranicu, ktorá sa kontroluje podľa spoločných pravidiel.
V súčasnosti je 22 krajín EU, ktoré podpísali Schengenskú dohodu. Sú to Belgicko, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Taliansko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Grécko, Slovensko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko- hoci nie je členom EU. Dánsko podpísalo dohodu ,ale môže si vybrať či bude alebo nebude aplikovať nové rozhodnutia, ktoré vyplývajú z dohody. Island, Nórsko , ktoré nie sú členmi EU, taktiež podpísali túto dohodu. 

Letecká doprava
Vytvorenie jednotného Európskeho trhu v leteckej doprave znížilo cestovné poplatky a poskytlo väčší výber  prepravcov a služieb pre pasažierov. EU zabezpečuje taktiež aby sa s pasažiermi spravodlivo zaobchádzalo.

Práva pasažierov
Ako pasažier máte práva: na informácie o letoch a rezerváciách, pri poškodení batožiny, oneskoreniach a stornovaniach, v prípade, že by vám odopreli nástup do lietadla, kompenzácie v prípade nehody, ťažkosti so zájazdmi s cestovnou kanceláriou. Tieto práva platia vo všetkých nasledujúcich prípadoch: pri pravidelných a nepravidelných letoch, v prípade vnútroštátneho a medzinárodného letu, z letiska v EU na letisko v EU , z letiska mimo EU , let prevádzkovaný  leteckou spoločnosťou z EU.

Železničná doprava 
Európsky železničný systém je pri spájaní národných sietí obmedzený viacerými prekážkami. Existujú rôzne šírky koľajníc, rôzny systém napájania elektrickým prúdom, a hlavné rozdiely sú v organizácii riadenia železničnej dopravy, čo spôsobuje podstatné meškania na hraničných priechodoch, a preto aj dodatočné náklady .

Železničná doprava sa v ostatných rokoch stala menej konkurencieschopná v porovnaní s cestnou dopravou. Európske spoločenstvo vytvorilo stratégiu ako časť zo  Spoločnej dopravnej politiky, aby prekonali existujúce problémy. Prijali legislatívu, aby pripravili aj právnu aj technickú cestu na postupný rozvoj integrovanej Európskej železničnej siete.   Veľké investície sa vložili do cezhraničných Európskych projektov: železničné spojenie z Lyonu k Poľským hraniciam s Ukrajinou, z Berlína do Palerma, z Paríža do Bratislavy a z Varšavy  do Helsínk. Vyvíjajú sa nové medzinárodné vysoko rýchlostné železničné spojenia Paríž- Brusel- Kolín- Amsterdam a cez juhozápad Európy z Lisabonu do Bordeaux.

 

 

4. 2. Politický, správny a právny systém

Ústava :
Dánsky demokratický systém je založený na Ústave. Akýkoľvek dodatok k  dánskej ústave si vyžaduje referendum.
Ústava obsahuje základné pravidlá riadenia štátu a garantuje práva a slobody pre svojich občanov. Ústava chráni súkromné vlastníctvo, slobodu náboženstva, právo na združovanie sa  v organizáciách, právo na štrajkovanie,  slobodu vyjadrovania sa, slobodu písania a ďalšie slobody. Sloboda prejavu v Dánsku znamená, že môžete publikovať svoje myšlienky a názory, hoci sa stále zodpovedáte súdom a legislatíve. Stíhať vás môžu v prípade, že by ste urážali česť druhých alebo ak  by ste sa vyhrážali a ponižovali ľudí na základe ich etnického pôvodu alebo náboženstva.

Vláda
Dánsko je konštitučná monarchia. Zákonodarná moc je zverená spoločne kráľovnej a dánskemu parlamentu (Folketinget), zatiaľ čo výkonná moc je zverená  panovníčke,  súdna moc spočíva v právnom systéme. Všetky zákony sa prerokúvajú a schvaľujú v parlamente, ale potrebujú súhlas panovníka. Výkonná moc kráľovnej je delegovaná na vládu, ktorá sa zodpovedá parlamentu zasadajúcemu v paláci Christiansborg v Kodani. Legislatívu  síce navrhuje a prijíma  parlament, ale vždy si vyžaduje podpis kráľovnej.

Grónsko a Faerské ostrovy sú autonómne oblasti a nie sú súčasťou EÚ. Grónsko získalo štatút autonómneho regiónu v roku 1979 a po voľbách v novembri roku 2008 mu udelili autonómiu   21 júna 2009. Faerské ostrovy získali autonómiu  už v roku 1948.

Dánsky parlament skúma a prijíma dánsku legislatívu. Parlament má 179 členov z rôznych politických strán, vrátane dvoch členov, ktorí zastupujú Faerské ostrovy a dvoch členov, ktorí zastupujú Grónsko. Poslanci sú volení na obdobie štyroch rokov. Premiér má však právo rozpustiť parlament a vyhlásiť predčasné voľby pred ukončením normálneho 4 ročného volebného obdobia.

V Dánsku je 98 samosprávnych krajov. Okrem miest, má väčšina samospráv 30-50 000 obyvateľov. Samospráva zabezpečuje veľkú časť sociálneho zabezpečenia a služieb, rovnako ako primárnu zdravotnú starostlivosť. Ďalšie oblasti za ktoré je samospráva zodpovedná sú: denná starostlivosť o deti, zariadenia pre postihnutých ľudí, služby a starostlivosť o starších, ošetrovanie v domácom prostredí, vyplácanie dôchodku a sociálna podpora,  dánsky školský systém, väčšina stredných škôl, environmentálne a dopravné opatrenia. Samosprávy majú nezávislé voľby a vyberanie daní, ktoré predstavujú polovicu verejných výdavkov.

Od 1 augusta 2009 spadajú pod samosprávu aj všetky opatrenia ktoré sa týkajú zamestnanosti.

Táto činnosť je monitorovaná 4 administratívnymi regiónmi, ktoré patria pod Ministerstvo zamestnanosti.

Zdravotný sektor spravuje 5 regiónov, ktoré sú zodpovedné za opatrenia pri priečnom environmentálnom systéme a doprave.  

V právnej oblasti existujú v Dánsku 3 typy súdov: 24 okresných súdov (byret), dva vyššie súdy (landsret) a jeden najvyšší súd (højesteret).

Všetci právnici majú právo na vystúpenie pred okresným súdom, ale na vystúpenie pred najvyšším súdom potrebujú špeciálne povolenie. Ak chcete dať znovu prejednať kriminálny prípad musíte podať žiadosť na Špeciálny súd posledného odvolania.

Môžete tak urobiť ak sa objavia nové dôkazy k uzatvorenému prípadu.

Parlamentný ombudsman (Folketingets Ombudsmand) má právomoc na kontrolovanie štátnych a samosprávnych orgánov a iných  verejných úradov.

Ombudsman rieši sťažnosti voči rozhodnutiam administratívnych úradov a ich šetreniu civilných sporov. Ombudsman môže aj sám vstúpiť do prípadu a vyhlásiť všeobecnú inšpekciu spôsobu akým úrady riešia sťažnosti.

 

 

4. 3. Príjmy a dane

Osoby s trvalým pobytom v Dánsku, alebo osoby, ktoré tu pracovali dlhšie ako 6 mesiacov, musia platiť daň z príjmu  štátu a zvyčajne aj dva druhy komunálnych daní z príjmov - daň z príjmu pre samosprávnu oblasť a daň z príjmu pre okres.

Dánsko má vysoké daňové zaťaženie rovnako ako ostatné škandinávske štáty, ktoré sa však na druhej strane prejavuje vo vysokej úrovni sociálneho zabezpečenia.
Odvedené dane smerujú školám a škôlkam, opatrovateľským domom, na bezplatné vzdelanie, bezplatnú lekársku starostlivosť, pre nemocnice a podobné služby, ktoré sú v iných krajinách hradené prostredníctvom systémov sociálneho zabezpečenia.

V Dánsku je 25% DPH na tovar a služby.

Osobný príjem väčšinou tvorí : pracovný príjem ap. (príjem zdanený pri zdroji (A-indkomst)), a príjem z vlastnej činnosti (príjem nie je zdaňovaný pri zdroji (B-indkomst)).

Do kapitálového príjmu sa zahŕňa príjem z nehnuteľného majetku a obchodovania s cennými papiermi, dividend, úrokov, a určitý kapitálový príjem zdanený ako bežný príjem. V Dánsku je 30 daňových úradov, ktoré môžete kontaktovať v prípade, že máte nejaké otázky, alebo potrebujete poradiť.

Pre osoby, ktoré prišli do Dánska  pracovať zo zahraničia platia špeciálne  daňové podmienky. Podľa určitých podmienok si zamestnanci môžu vybrať, ako budú platiť  dane napr. budú platiť 25% za 36 mesiacov. Zamestnanci ktorí vstúpili do systému v roku 2008 alebo neskôr a zamestnanci ktorí boli zdanení 25%  19 júna 2008 si môžu vybrať aj 33% daň na obdobie 60 mesiacov.

Príspevky na sociálne zabezpečenie sú zahrnuté v národnej dani z príjmu čiže sa nezdaňujú osobitne. Všetci zamestnanci a samozamestnávatelia musia platiť príspevok v hodnote 8% na pracovný trh, ktorý je súčasťou vyberania daní.

V prípade, že rozumiete trochu po Dánsky navštívte internetovú stránku www.jobindeks.dk  časť ‘Tjek din løn’ kde nájdete typickú priemernú mzdu pre rôzne profesijné skupiny.

Príklady na príjem, dane a ďalšie informácie  atď. nájdete na stránke www.workindenmark.dk.

Modelová situácia
Klaus Häussler má 28 rokov, je stolár, a pôvodom je z Nemecka. Pracoval v Dánsku menej ako rok, čo znamená, že trvalý pobyt má stále v Nemecku. Keďže je rezidentom Nemecka, dostáva príspevok na ubytovanie a na stravu. On následne platí za ubytovanie a stravu svojmu dánskemu zamestnávateľovi v Dánsku.
Príklad jeho výplatnej pásky za apríl 2008.
Základný plat (196 hodín)                             29 625 DKK
Dôchodok       (7.6%)                                    2 252 DKK
Spolu                                                             31 877 DKK

Daňový odvod za trvalý pobyt v Nemecku	12 580 DKK
Príspevok na trh práce (8% z celkového platu)	2 370 DKK
‘A’daň (PAYE) (38% základného platu)	6 477 DKK
Strava a ubytovanie (platby zamestnávateľovi)	4 961 DKK
Splatná suma	18 069DKK

Klaus Häussler  zarába 12.5%  zo základného platu v mzde za dovolenku.

 

 

4. 4. Životné náklady

Vaše súkromné financie sú vo vašom kapitále, príjme a výdavkoch. Váš príjem môže tvoriť plat, alebo plat zo samostatnej zárobkovej činnosti, alebo finančná podpora zo štátu. Výdavky môžu predstavovať:  nájom, vykurovanie, účet za elektrinu, potraviny, oblečenie alebo čokoľvek iné čo potrebujete. Musíte platiť daň z príjmu a zo zisku z vašej podnikateľskej činnosti.

V Dánsku sú ceny za ubytovanie, stravovanie, dopravu a zábavu v porovnaní s ostatnými krajinami relatívne vysoké. Súčasne sú pomerne vysoké aj platy, a v dánskom sociálnom systéme sú mnohé služby poskytované bezplatne - napríklad lekárska starostlivosť a vzdelanie.

Výdavky typickej dánskej rodiny vyzerajú približne nasledovne :
1. Ubytovanie 22%
2. Potraviny, nápoje a tabak 17%
3. Doprava a komunikácie 17%
4. Ostatné tovary a služby – napr. starostlivosť o dieťa 13%
5. Vybavenie na aktivity vo voľnom čase, zábavu 11%
6. Kúrenie a elektrina 7%
7. Nábytok 6%
8. Oblečenie a obuv 5%
9. Lieky a zdravotné výdavky 2%

 

 

4. 5. Ubytovanie

Väčšina zahraničných robotníkov si ubytovanie prenajíma, hlavne v prípade, že ostávajú v Dánsku len na kratšie obdobie.  Podľa vašich financií a času ktorý strávite v Dánsku záleží či sa vám oplatí kúpiť si nehnuteľnosť alebo len časť nehnuteľnosti.

Inzeráty na ubytovanie a na prenájom môžete nájsť v hlavných dánskych národných novinách, ako je Jyllands-Posten, Berlingske Tidende a Politiken, alebo v hlavných regionálnych novinách, ako je JydskeVestkysten. Hľadajte pod názvom 'Bolig' (ubytovanie).

Za prenájom sa platí záloha a trojmesačná platba dopredu. Ak si prenajímate len izbu, potrebujete písomnú zmluvu, ktorá špecifikuje podmienky ako vykurovanie, vodu a elektriku. V prípade, že by ste našli nejakú závadu, ktoré potrebujú opraviť musíte s tým hneď oboznámiť majiteľa.

Výpovedná lehota nájomnej zmluvy je jeden mesiac. Samozrejme si to najprv musíte skontrolovať podľa podmienok, ktoré sú určené v zmluve. Ďalšie  informácie  nájdete na v časti „Sťahovanie sa do inej krajiny- Ako si nájsť ubytovanie“.

Ak hľadáte v Kodanskej oblasti len dočasné ubytovanie, navštívte www.visitcopenhagen.dk. Na tejto stránke môžete nájsť  krátkodobé ubytovanie ako hotely pre mladých, hostely, a ubytovania s raňajkami.

Prehľad hostelov v Dánsku je na stránke „Danhostel“ . Všetky potrebné informácie o pobyte v Dánsku, ubytovaní a spôsoboch ako si hľadať ubytovanie www.workindenmark.dk

 

 

4. 6. Zdravotníctvo

Ak potrebujete urgentnú pomoc, volajte linku 112! Číslo 112 je pohotovostným číslom aj pre políciu a požiarnikov.

Každý, kto sa zdržiava v Dánsku, má nárok na nemocničnú starostlivosť napríklad v prípade nehody.

Systém zdravotnej starostlivosti sa skladá z nemocničných služieb a primárneho zdravotného sektoru a zahŕňa preventívne zdravotné programy. Lekárska starostlivosť a hospitalizácie sú bezplatné, pretože sú financované z daní.  Ministerstvo zdravotníctva má poradnú a kontrolnú úlohu,  prevádzka samotných inštitúcií je už manažovaná piatimi novými nemocničnými regiónmi.

Aj keď je väčšia časť starostlivosti zadarmo, v niektorých oblastiach sú doplatky, napríklad pri životne dôležitých liekoch sa refunduje 75% a 50% pri iných predpísaných liekoch. Stomatologické ošetrenie je hradené len čiastočne.

Občania EÚ pracujúci v Dánsku majú plný nárok na lekársku starostlivosť na rovnakej úrovni ako dánski štátni príslušníci. V naliehavých prípadoch sú bezplatne ošetrovaní aj návštevníci a uchádzači o zamestnanie. Ak hľadáte prácu, mali by ste si so sebou priniesť príslušný E-formulár.  V prípade, že pracujete v Dánsku ale žijete v inej krajine EU/EEA, môžete  získať kartu na špeciálne zdravotné poistenie, ktoré vám garantuje  ošetrenie v Dánsku za rovnakých podmienok aké majú občania Dánska.

Existujú však pravidlá, ktoré určujú koľko môžete pracovať aby ste mohli využiť tieto služby.
Lekárske ošetrenie  môžete získať bezplatne od lekárov pracujúcich v službách verejného zdravotníctva. Oddelenie sociálnych a zdravotných služieb miestnej samosprávnej oblasti (Social- og Sundhedsforvaltning) vám poradí, na ktorých lekárov sa obrátiť. Každý, kto má 15 a viac rokov, si môže vybrať svojho praktického lekára. Ak je to potrebné, môže praktický lekár poslať pacienta k špecialistovi alebo do nemocnice.

Hospitalizácia je bezplatná a zvyčajne sa na ňu vyžaduje odporučenie lekára - s výnimkou mimoriadnych prípadov, kedy je prvá pomoc zadarmo (aj ako občania EÚ budete potrebovať E-formuláre).

Po registrácii na Úrade pre evidenciu obyvateľstva (Folkeregisteret) v samosprávnej oblasti vášho bydliska vás  automaticky zaradia do štátneho systému všeobecného zdravotného poistenia. Následne dostanete  preukaz zdravotného poistenia (Sygesikringsbevis - žltá karta) ktorý  umožňuje prístup ku všetkým službám verejného zdravotníctva v rozsahu stanovenom poistením.
Preukaz poistenca si so sebou musíte priniesť pri každej návšteve lekára, stomatológa, terapeuta, psychológa, lekárne, nemocnice, atď.

Stomatologické, fyzioterapeutické a chiropraktické ošetrenia pokrýva štátny systém všeobecného zdravotného poistenia len čiastočne. Balík zdravotných výhod (E 111) pre občanov EÚ ktorí dočasne bývajú v Dánsku (menej ako jeden rok) obsahuje akékoľvek neodkladne potrebné lekárske ošetrenia poskytnuté v rámci služieb verejného zdravotníctva. Pri stomatologickom ošetrení však pacient musí platiť v hotovosti, náklady sú mu následne. čiastočne  refundované. V určitých prípadoch môže byť refundácia zohľadnená už v pôvodnom účte. Ošetrenie na pohotovosti je bezplatné.

V posledných rokoch ľudia čoraz viac vyhľadávajú súkromné nemocnice. Niektorí zamestnávatelia poisťujú svojich zamestnancov, tak aby mohli byť ošetrovaní v súkromných nemocniciach. Na rozdiel od služieb štátnych nemocníc, v súkromných nemocniciach nie je ošetrovanie zadarmo.

Ďalšie informácie o E- formulároch nájdete v časti ‘Socialsikring og forsikringer’ ( Sociálne zabezpečenie a poistenie).

 

 

4. 7. Systém vzdelávania

Starostlivosť o dieťa :
Verejné inštitúcie zabezpečujú starostlivosť o dieťa, ako napr. jasle, dennú starostlivosť/ opatrovateľské služby a materské školy.

Jasle (vuggestuer) sú určené pre deti od 0 do 3 rokov a materské školy (børnehaver) pre 3-7 ročné. Priemerný mesačný poplatok za takúto starostlivosť  je  2 000-3 000 DKK.

Všetky tieto inštitúcie sú dotované štátom, ale rodičia hradia časť nákladov.

Folkeskole ( je základná a nižšia stredná škola ktorá patrí pod samosprávny celok) :Všetky deti, ktoré bývajú v Dánsku  majú právo na vzdelávanie , 9 ročnú školskú dochádzku (prvý a druhý stupeň).

Predškolská dochádzka (børnehaveklasse) je pre deti od 5 do 7 – rokov, ktoré sa tu vzdelávajú rok pred tým ako nastúpia na povinnú školskú dochádzku vo Folkeskole ( základné a nižšie stredné vzdelanie pre deti vo veku od 7 do 16 rokov.  Vzdelanie poskytujú aj súkromné školy alebo domáci učitelia. Bezplatnú Folkeskole navštevuje približne 90% všetkých dánskych detí. Súkromné školy vyberajú poplatky, ale dostávajú aj štátne dotácie. Ďalšie informácie nájdete v sekcii ‘Flytning til et andet land’ and ‘hvordan man finder en skole’.

Funguje tu systém aktivít po škole (SFO) ktoré sú určené pre deti  vo veku od 6 do 10 rokov. Tento systém v ktorom  vytvárajú pre deti kreatívne a spoločenské mimoškolské aktivity zostavujú školy v spolupráci so samosprávami.

Posledný ročník na Folkeskole :
Dánsky vzdelávací systém nerozlišuje medzi základným a nižším stredným vzdelávaním (t. j. až do 16. roku veku). Absolvovaním 9. ročníka na Folkeskole vzniká niekoľko možností. Desiaty ročník môžete absolvovať aj na Folkeskole.

Deviaty a desiaty ročník môžete navštevovať buď tým, že budete pokračovať  (efterskole)– type súkromnej internátnej školy – ktorú si veľa mladých ľudí vyberá z dôvodu väčšej rozmanitosti predmetov  rámci športu, hudby, umení, ap.

Vyššie stredné vzdelanie :
Vyššie stredoškolské vzdelávanie patrí do programu vzdelávania mladých a môžete naň nastúpiť priamo po ukončení deviateho ročníka Folkskole. Vyššie stredoškolské vzdelanie sa skladá zo 4 typov programov, na ktoré sa študenti môžu kvalifikovať, keď chcú pokračovať vo vyššom vzdelávaní: STX ( Maturita-3 roky) HF( Vyššia prípravná skúška-2 roky) HHX ( Vyššia Obchodná skúška-3 roky) , HTX ( Vyššia technická skúška- 3 roky).

V škole je vyučovacím jazykom dánčina. Niektoré programy však môžete absolvovať aj v angličtine, nemčine, a francúzštine.

Napríklad existuje  dvojročný IB ( Medzinárodný maturitný program) ktorý ponúkajú  vyššie stredné školy a trojročný IBB (Medzinárodná obchodná maturita)  ktorý ponúkajú školy s obchodným/ odborným zameraním.

Študenti si môžu vybrať aj odborné vzdelávanie a kurzy v rámci tradičného systému alebo v rôznych kurzoch. 

Vzdelávanie po strednej škole (videregående uddannelser)  v Dánsku zahrňuje: odborné vzdelávanie , krátkodobé  programy vyššieho vzdelávania, stredne dlhé vzdelávacie programy vyššieho vzdelávania a dlhodobé vzdelávacie programy vyššieho vzdelávania (po ktorých nasleduje PhD.)

Študenti môžu dostať štipendium zo Štátneho vzdelávacieho fondu alebo z Pôžičkovej schémy v Dánsku Statens Uddannelsesstøtte – SU) ak spĺňajú určité podmienky.  SU je finančná podpora počas štúdia v prípade, že študent je vo finančnej núdzi.  
Študenti z iných členských štátov EU by sa mali obrátiť na inštitúciu, ktorá udeľuje štipendiá (Stipendiekontoret) v inštitúcii pre vyššie vzdelávanie, do ktorej sa chcú prihlásiť. Vzdelanie v Dánsku je bezplatné pretože je financované z daní.

Cudzinci musia mať absolvované ekvivalentné skúšky ako vo svojej domovskej krajine na to aby sa kvalifikovali na vysokoškolské štúdium. V Dánsku existujú aj medzinárodné študijné programy, ktoré sa vyučujú a skúšajú v angličtine. Máte možnosť absolvovať  jednotlivé predmety alebo celé študijné programy v angličtine Väčšina zahraničných študentov sa po skončení štúdia v Dánsku v Dánsku usadí a zostane tu pracovať.

 

 

4. 8. Kultúrny a spoločenský život

Dánsko je rovinatá krajina, ktorá má pásy pobrežia z ktorích sa Dáni tešia a trávia svoj voľný čas na pláži alebo praktizujú vodné športy, či starožitné člny. V celom Dánsku je vybudovaná sieť cyklistických chodníčkov. Dáni radi jazdia na bicykloch hlavne v mestách a počas dovolenky na dánskom vidieku.


Dáni a turisti zo zahraničia bývajú počas svojej dovolenky v Dánsku v hoteloch, prenajímajú si chaty, kempujú alebo navštívia konkrétne mestá.
Dáni sú neformálny a priateľskí ľudia. Ľudí zvyčajne oslovujú menom a používajú tykanie namiesto vykania.
Hierarchické štruktúry v spoločnostiach  a organizáciách sú väčšinou ploché.  Dáni sú ústretoví a priateľskí hoci sa na  prvý dojem môže zdať, že sa s nimi ľahko nevychádza.
Sociálne vzťahy medzi Dánmi vystihuje dánske  slovo  „hygge“- je to zmysel pre dôvernosť, ktorý zahrňuje aj ľahké doberanie si druhého a pokojné prostredie.

Dáni sú väčšinou priateľskí a tolerantní, navzájom sa oslovujú krstným menom a používajú formu oslovenia 'du' (ty) namiesto viac formálneho 'De' (Vy).
Rovnako tiež hierarchické štruktúry podnikov a organizácií bývajú väčšinou ploché.
Na druhej strane sa ľudia prichádzajúci do Dánska najmä v začiatkoch často stretávajú s určitým stupňom rezervovanosti alebo súkromia, čo je závislé aj od toho, kde sa cudzinec usadí.
Spoločenská atmosféra medzi Dánmi je často označovaná dánskym výrazom hygge – pocit pohodlia, ku ktorému patrí mierne vtipkovanie a uvoľnená atmosféra. Veľkým prínosom je aspoň základná znalosť dánčiny, i keď Dáni ovládajú jeden alebo viac cudzích jazykov. Pokiaľ si chcete získať dôveru miestnych obyvateľov, musíte to s dánčinou naozaj skúsiť.
Nedostatky v dánčine možno nahradiť používaním angličtiny, ktorá je spolu s ďalšími hlavnými jazykmi prirodzene rozšírenejšia a všeobecne akceptovateľná vo veľkých podnikoch.
Jednou z charakteristík Dánov je ich jemný zmysel pre iróniu. Aby ste pochopili túto rovinu konverzácie, musíte počúvať a učiť sa. Hoci Dáni sú veľmi flexibilní a tolerantní, ich presnosť pri pracovných povinnostiach už patrí až k morálnemu kódexu.
Známi sú ale aj veľkou aktivitou vo svojom voľnom čase, kedy sa venujú pestrým možnostiam jeho využitia – na kurzoch, športových podujatiach, kultúrnych príležitostiach,
v knižniciach, atď.
Národným športom je futbal, ale veľmi populárne je aj plávanie, plachtenie, bicyklovanie a orientačný beh. V dánskej kultúre má veľmi významné postavenie literatúra, a v mestách možno nájsť veľa kultúrnych centier. V posledných desaťročiach si medzinárodné uznanie získala aj dánska kinematografia.

Dánska kráľovská rodina existuje 1000 rokov a je jednou z najstarších na svete. Dáni sa zaujímajú o svoju kráľovskú rodinu a sledujú aj ich súkromný život.

V Dánsku môže každý praktizovať akákoľvek vyznanie a náboženstvo pokiaľ rešpektujete legislatívu Každý má rovnako právo zmeniť svoje náboženstvo- napríklad keď prestúpite od jednej náboženskej komunity do inej.

 

 

4. 9. Súkromný život (narodenie, život, úmrtia)

Tehotné ženy majú právo na bezplatný pôrod v nemocnici s pomocou lekárov a pôrodných sestier. Všetky novonarodené deti musia byť do 48 hodín zaevidované na matrike (Folkeregisteret), čo má na starosti nemocnica alebo pôrodná asistentka. Dieťa následne dostane osobné identifikačné číslo (CPR). Dieťa musí mať krstné meno a priezvisko, ktoré musí byť do šiestich mesiacov odo dňa narodenia oznámené miestnemu farárovi.
Krst je dobrovoľný. Ak má dieťa pokrstiť dánska štátna cirkev (Folkekirken), aspoň jeden
z rodičov musí byť jej členom. Dieťa získa dánske občianstvo, ak sa narodí v manželstve, v ktorom je aspoň jeden z rodičov Dán, alebo sa narodilo mimo manželstva dánskej matke.

Manželstvo alebo registrované partnerstvo si vyžaduje vyhlásenie o manželstve/partnerstve, a možno ho získať od samosprávy (spravidla na radnici). Následne je vydaný dokument, potvrdzujúci, že môžete uzavrieť manželstvo/partnerstvo. V prípade cirkevného sobáša sa treba obrátiť na miestneho farára. Civilný sobáš vykonáva úradník z matriky, starosta/primátor, alebo splnomocnený pracovník.
V Dánsku môžu osoby rovnakého pohlavia vstúpiť do registrovaného partnerstva, ktoré je rovnako právne záväzné ako manželstvo. Homosexuáli majú rovnaké práva a povinnosti ako všetci  ostatní občania.

Smrť musíte oznámiť  miestnemu cirkevnému úradu alebo jeho farárovi do 48 hodín
v nasledovnom poradí : vdovec/vdova, dieťa vo veku 18 rokov a viac, alebo rodič. Miestny cirkevný úrad vám vydá špeciálny formulár, ktorý sa po vyplnení postúpi súdu pre pozostalostné záležitosti; matrika a iné úrady sú následne automaticky informované o úmrtí. Finančnú pomoc na pokrytie pohrebných nákladov možno získať od samosprávnej oblasti vášho bydliska v závislosti od finančnej situácie zosnulého.
 Ďalšie informácie o sociálnom zabezpečení nájdete v časti ‘Socialsikring og forsikringer’ ( Sociálne zabezpečenie a poistenie).

 

 

4. 10. Doprava

V Dánsku sú vzdialenosti v podstate zanedbateľné, pretože sú tu veľmi dobré dopravné služby. Dokonca aj dochádzanie za prácou tu trvá kratšie ako v iných krajinách.

Zabezpečenie služieb v doprave je rozdelené medzi štát, ktorý sa stará o národnú železničnú sieť (DSB) pričom okresy a samosprávy zabezpečujú regionálnu a miestnu autobusovú prepravu. Funguje tu aj niekoľko súkromných vlakov, ktoré prevádzkujú súkromné spoločnosti , pričom dostávajú podporu od štátu, krajov a samospráv.  Od roku 2003  je veľká časť železničnej siete Jutska sa sprivatizovala a prevádzkuje ju súkromná spoločnosť Arriva.

Metro tvorí sieť ktorá prechádza cez Kodaň a spája centrum Kodane rovnako ako sa pripája na letisko. Sieť metra sa pravidelne rozširuje.

Cestná sieť patrí pod správu kraja a samospráv, cestnú sieť v Dánsku tvorí 71 000 km ciest.  Väčšina ľudí vlastní súkromné auto. Cesty sa využívajú bezplatne.

Funguje tu aj niekoľko trajektov, ktoré prevážajú pasažierov a tovar medzi východnou a západnou časťou Dánska. Od roku 1998 zohráva v doprave dôležitú úlohu práve most spájajúci Zealand a Funen (Storebæltsbroen).

V Dánsku je veľká sieť cyklistických chodníkov, ktoré prechádzajú celou krajinou. Bicyklovanie je obľúbeným športom v mestách, či ako športová aktivita cez dovolenku na Dánskom vidieku.

Medzinárodná doprava:
Dánsko má medzinárodné letisko blízko Kodane a jedno pri meste Billund v strednom Jutsku, ale okrem nich má aj niekoľko menších letísk.

 

 

5. Sociálne poistenie a zabezpečenie

5. 1. Sociálne zabezpečenie v Európe

EU predstavila nové pravidlá o sociálnom zabezpečení, ktoré platia od  1. mája 2010. Tieto úpravy sa týkajú E- formulárov. Ďalšie informácie nájdete v sekciách:
Smerom k zlepšenej koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
Brána do Európskej únie

Princíp voľného pohybu pracovníkov zaväzuje všetky členské štáty k tomu, aby dodržiavali rovnaké právo na dávky a sociálne zabezpečenie aj pre pracovníkov z iných členských štátov EU. Poskytovanie sociálneho zabezpečenia občanom EU , ktorí pracujú mimo svojej krajiny pobytu je kľúčovou témou  Európskej únie
Ustanovenia EÚ o sociálnom zabezpečení sa vzťahujú na členské štáty Európskej únie a Európskej hospodárskej oblasti (Nórsko, Island a Lichtenštajnsko).

Predpisy spoločenstva o sociálnom zabezpečení.
Sociálny systém v EU ešte stále nie je úplne jednotný, a preto si vyžaduje nevyhnutné skoordinovanie noriem o sociálnom zabezpečení. Spoločné normy zabezpečia európskym pracovníkom rovnaký prístup k sociálnym príspevkom a tomu, aby sa vyhli znevýhodneniu čo sa týka ich práva na voľný pohyb. Sú vytvorené tak, aby sa občania EU vyhli situácii, kde by ich dva krát poistili, alebo by nedostali príspevok sociálneho zabezpečenia po tom ako sa presťahovali do inej krajiny.

Hoci neexistuje jednotný Európsky sociálny systém, existujú spoločné opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia. Patrí sem spolupráca na úrovni programu národného sociálneho zabezpečenia, pričom sa nesnaží zasahovať do oblasti národných smerníc. Európske právo ustanovilo spoločné pravidlá a princípy, na ktoré majú dohliadať vnútroštátne orgány a inštitúcie, ktoré sa zaoberajú sociálnym zabezpečením, tieto pravidlá  však len dopĺňajú opatrenia členského štátu.

Spoločné opatrenia sociálneho zabezpečenia majú za cieľ:

1. stimulovať voľný pohyb pracovníkov, zaručujú občanom EU rovnaké zaobchádzanie pod rôznymi legislatívami
2. zaručovať sociálne zabezpečenie zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám (a ich rodinám) v ktorejkoľvek krajine EU kde vykonávajú svoju činnosť
3. zabezpečiť, že sa zarátajú všetky  zamestnania, pričom sa zabráni prekrývaniu sa systému sociálneho zabezpečenia

Využitie spoločných opatrení
Spoločné regulácie neplatia na všetky oblasti legislatívy sociálneho zabezpečenia. Pokryté sú nasledovné príspevky:

1. materská a nemocenská
2. rodinné prídavky
3. pracovné úrazy
4. starobné a invalidné dôchodky
5. vdovský dôchodok
6. dávky v nezamestnanosti

Kto má nárok na  sociálne zabezpečenie v rámci EU? 
Príspevky sociálneho zabezpečenia sú dostupné v každom členskom štáte a sú rozdeľované podľa spoločných EU princípov, poskytujú sa týmto kategóriám ľudí:

1. robotníkom, ktorí sú občanmi  členského štátu a majú poistenie podľa zákona tohto členského štátu a ich rodinný príslušníci
2. dôchodcom, krotí sú občanmi členského
3. občanom tretích krajín, ktorí sú poistení podľa legislatívy členského štátu
4. osobám  bez štátnej príslušnosti – a ich rodinný príslušníci, ak pracujú v EU a sú poistení podľa zákonov členských štátov EU

Začlenenie  migrujúcich pracovníkov do  národných  systémov sociálneho zabezpečenia
V prípade, že občan EU pracuje v inom členskom štáte, je dôležité určiť, pod ktorý národný systém sociálneho zabezpečenia patrí- buď do toho v ktorom je poistený, alebo do toho v ktorom vykonáva svoju prácu.
Z tohto dôvodu sa museli určiť základné pravidlá spojenia s jedným či druhým systémom. Tieto pravidlá zabraňujú tomu aby sa predišlo dvojitému poberaniu poistného u pracovníkov alebo žiadnemu sociálnemu zabezpečeniu.

Poberanie dôchodku v inom členskom štáte
Občania EU majú nárok na dôchodok aj v inom členskom štáte. Krajiny, v ktorých pracovník prispieval na dôchodkové poistenie, si proporcionálne rozdelia zodpovednosť za platenie dôchodku, priamo úmerne k obdobiu ktoré si občan odpracoval.

 

 

5. 2. Sociálne zabezpečenie v tejto krajine

Dánsko má vysokú úroveň sociálneho zabezpečenia a kvalitné služby v systéme zdravotnej starostlivosti. Tento systém je hlavne financovaný prostredníctvom daní.

Účasť vo väčšine jednotiek dánskeho systému sociálneho zabezpečenia je povinná.

Princípom systému zdravotnej starostlivosti je, že každý občan spadá pod systém sociálneho zabezpečenia rovnako, nezáleží na jeho príjme či práci. Každý má právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a podporu v nezamestnanosti a dôchodok.

Nemusíte si podávať žiadne formálne žiadosti, môžete tak urobiť len v prípade poistenia v nezamestnanosti, ktoré je dobrovoľné. Keď si nájdete v Dánsku prácu je potrebné aby ste sa hneď prihlásili aj do fondu nezamestnanosti-  dánsky A-Kasse.

Samosprávy zabezpečujú preventívne zdravotné prehliadky pre deti a mladistvých, domácu starostlivosť, zdravotnú starostlivosť, detského zubára a školské zdravotné služby.

Okrem toho samosprávy vydávajú zdravotné preukazy, sú zodpovedné výber lekárov a zdravotné poisťovne.  Za vedenie nemocníc a psychiatrických zariadení  sú zodpovedné regióny.

Zdravotný preukaz potvrdzuje, že máte právo na služby, ktoré poskytuje verejné zdravotníctvo a zároveň je aj prístupovou kartou do Dánskeho zdravotného systému. Na preukaze je vaše meno, osobné identifikačné číslo (CPR number) a kontakt na vášho lekára.

Zdravotný preukaz si so sebou musíte zobrať keď idete k lekárovi, do nemocnice alebo na samosprávny úrad či na iné úrady. V niektorých prípadoch ju môžete použiť ako identifikačný doklad.

Po registrácii v Centrále občianskej registrácie na oddelení Služieb občanom na miestnej samospráve vám túto kartu zašlú.

Sociálne zabezpečenie a dávky v Dánsku platia pre zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby, pričom zahrňujú nasledovné:
-zdravotné poistenie, lekársku pomoc,  bezplatnú hospitalizáciu, nemocenskú, rehabilitáciu, materskú a rodičovskú dovolenku,  rehabilitačný príspevok, starobný dôchodok, dobrovoľný predčasný dôchodok, vdovský príspevok, rodinné prídavky, poistenie proti pracovnému úrazu, poistenie v nezamestnanosti a peňažné dávky.

V každej z týchto oblastí existujú určité podmienky, ktoré musíte spĺňať aby ste sa kvalifikovali na výhody zo systému sociálneho zabezpečenia.

 

 

5. 3. Poistenie v nezamestnanosti

Na rozdiel od iných foriem sociálneho zabezpečenia je poistenie v nezamestnanosti v Dánsku dobrovoľné a musí sa do neho prispievať stanovená suma. No neznamená to, že ste automaticky poistený v nezamestnanosti.

Poistenie v nezamestnanosti si môžete vybrať aj cez fond poistenia v nezamestnanosti pod názvom „A-Kasse“. Existujú aj súkromné spoločnosti , ktoré sú prepojené s odborovými organizáciami a inými organizáciami.

Väčšina fondov poistenia v nezamestnanosti je prepojená so špecifickými odborovými organizáciami, hoci existuje aj určitý počet fondov poistenia v nezamestnanosti, ktoré sa zaoberajú viacerými priemyselnými odvetviami. Do fondu poistenia v nezamestnanosti môžete vstúpiť bez toho aby ste boli členom odborovej organizácie.

Národné riaditeľstvo práce vám poradí do ktorého fondu poistenia by ste sa mali zapojiť , pričom vás poinformuje o súčasnej výške príspevkov do takéhoto fondu.

V prípade, že ste boli členom systému poistenia v nezamestnanosti v inom členskom štáte, môžete sa po tom čo sa zamestnáte v Dánsku, pridať do fondu poistenia v nezamestnanosti určeného pre vašu profesiu.

Do fondu poistenia v nezamestnanosti (Arbejdsløshedskasse  alebo v skratke  A-Kasse) sa môžu prihlásiť:

1. Všetci zamestnanci  vo veku od 18 do 65 rokov.
2. Patria sem aj mladiství , ktorí ukončili odborné vzdelávanie, ktoré trvalo najmenej 18 mesiacov. V prípade, že si hľadajú prácu a sú členmi fondu poistenia v nezamestnanosti , kde sa prihlásili v období do dvoch týždňov od ukončenia tohto odborného vzdelávania.

Podmienky:
Členom fondu poistenia v nezamestnanosti sa môžete stať ak ste vo veku od 18 do 63 a žijete v Dánsku (alebo v inej EU/EEA krajine ale pracujete v Dánsku). Musíte byť úplne alebo čiastočne poistení.
Okrem toho musíte:

1. platiť príspevky v rámci zamestnaneckej oblasti vo fonde, ako zamestnanec sa sem môžete pridať od dňa keď ste začali pracovať.
2. ste samostatne zárobková osoba alebo vediete  samostatne zárobkovú činnosť vášho manžela/manželky.
3. ukončili ste odborné vzdelávanie ktoré trvalo 18 mesiacov a požiadali ste si o vstup do fondu v rámci 2 týždňov od ukončenia vzdelávania.

Ďalšie informácie o tejto téme nájdete v brožúre Národného riaditeľstva práce ‘Om at være arbejdsløshedsforsikret i EU’ (‘Poistenie v nezamestnanosti v EU’) na stránke www.workindenmark.dk. Užitočné informácie nájdete aj v sekcii Arbejdsvilkår – Ansættelsens ophør’ (‘Pracovné podmienky– Ukončenie pracovného vzťahu’).

 

 

5. 4. Nemocenské poistenie

Všeobecný postup:

Každá osoba, ktorá žije v Dánsku dostane preukaz zdravotného poistenia.

Kartu poistenca dostanete automaticky po tom čo sa zaregistrujete v Národnom registri (Folkeregisteret).

Aby ste mali nárok na nemocenskú musíte v Dánsku bývať a platiť tu dane. Okrem toho musíte byť v zamestnaní a z dôvodu vašej choroby musíte byť práceneschopný, spĺňate určité požiadavky v rámci  pracovnej pozície.

Ak ste na zdravotnej dovolenke viac ako 8 týždňov skontaktuje sa s vami samospráva a dohodnú sa s vami na pláne, kedy sa vrátite do zamestnania na skrátený úväzok alebo na plný úväzok. Ak ste práceneschopný  máte nárok na nemocenskú v takej istej miere ako je poistenie v nezamestnanosti, ak spĺňate určité podmienky.

Ďalšie informácie nájdete v sekcii ‘Socialsikring og forsikringer – Socialsikringssystemet her i landet’ (‘Sociálne zabezpečenie a poistenie–Sociálne zabezpečenie v Dánsku’).


Na stránke www.nyidanmark.dk  nájdete informácie o sociálnom zabezpečení a zdravotnom poistení v Dánsku, ktoré sú preložené do viacerých jazykov , nájdete tu aj informácie na ktoré si musíte dať pozor keď sa chcete presťahovať do Dánska.

 

 

5. 5. Rodina a materstvo

Dánsko je krajina ktorá sa sústreďuje na rodinu a rodinný život, štátne školy, starostlivosť o deti, bezpečnosť,  zdravie a rodinné prídavky.

V Dánsku fungujú viaceré formy rodinných prídavkov, ktoré sa zameriavajú na znevýhodnené rodiny.

Osoby ktoré majú na tieto príspevky nárok:

1. Dávka k príjmu rodiny (Børnechecken) v prípade, že majú deti menej ako 18 rokov, vypláca sa  na všetky deti  a rodinám, bez ohľadu na ich príjem.

2. Prídavok na dieťa ( pridáva sa k rodinnému príjmu)

a.  Základný prídavok na dieťa (ordinært børnetilskud) sa poskytuje na deti slobodných rodičov a na deti , ktorých obaja rodičia poberajú starobný dôchodok  (folkepension) alebo predčasný dôchodok(førtidspension). Veková hranica je v tomto prípade opäť 18 rokov.

b. Mimoriadny prídavok na dieťa (ordinært børnetilskud) je poskytovaný slobodným rodičom detí, ktoré dostávajú základný prídavok na dieťa. Vypláca sa iba jeden mimoriadny prídavok na dieťa, bez ohľadu na počet detí.

c.  Osobitný prídavok na dieťa (særligt børnetilskud) sa poskytuje iba v prípadoch, kde chýba jeden alebo obaja živitelia rodiny, alebo ak jeden alebo obaja rodičia poberajú starobný alebo predčasný dôchodok. Osobitný prídavok na dieťa sa môže kombinovať so základným i mimoriadnym prídavkom na dieťa. Vekový limit pre vyplácanie tohto príspevku je 18 rokov.

3.  Príspevok pri viacnásobnom pôrode (flerb?rnsbidrag) sa poskytuje osobe, ktorá porodila - alebo si adoptovala - dve deti (alebo viac) narodené v rovnaký deň.

4. Príspevok na adopciu dostanú rodičia, ktorí si adoptovali dieťa zo zahraničia. Žiadosť o rodinné dávky adresujte samospráve. Osobitný prídavok na dieťa a príspevok
pri viacnásobnom pôrode však dostanete automaticky.
Ďalšie informácie nájdete v sekcii ‘Arbejdsvilkår – Orlov og ferie’ (‘Pracovné podmienky– dovolenka’).

 

 

5. 6. Dôchodky

Poberatelia
Dánsko vyžaduje od starších občanov aby prispievali do systému pokiaľ si to môžu dovoliť.  Niektorí ľudia pracujú až do 70 roku.  Niektorí odchádzajú do dôchodku v 65 a vzniká im nárok na národný starobný dôchodok. Ďalšia forma je ak osoba odíde z pracovného trhu skôr, vzniká jej nárok na predčasný alebo invalidný dôchodok. Väčšinou ľudia odchádzajú do dôchodku vo veku 62 rokov.

Národný starobný dôchodok
Väčšina ľudí má nárok na národný starobný dôchodok keď dovŕšia 65 rokov. V princípe to funguje tak, že si zarobíte na dôchodok keď ste občanom Dánska. Ak ste žili v Dánsku 40 rokov od vášho 15 roku až po dôchodkový vek máte právo na plný starobný dôchodok. Ak ste v Dánsku žili kratšie máte nárok na menší dôchodok. Na úrade samosprávy vám vypočítajú dôchodok a povedia vám koľko dostanete.

Dôchodkové sporenie/ dôchodok z pracovného trhu

Väčšina ľudí si doplňuje národný dôchodok doplnkovými typmi dôchodku. Zamestnanci majú priamo v zamestnaní zamestnanecký penzijný systém. V praxi to znamená, že každý mesiac zamestnávateľ a zamestnanec prispievaj určitou sumou do penzijného fondu spoločnosti.

Ak si platíte aj do súkromného penzijného účtu môžete vám do určitej miery znížiť dane.


Dobrovoľný predčasný dôchodok
Systém dobrovoľného  predčasného dôchodku umožňuje aby ste úplne alebo čiastočne odišli do dôchodku z pracovného trhu a môžete zároveň aj pracovať ako zamestnanec  v prípade, že vám určitú čiastku zo sumy predčasného dôchodku sťahujú.
Do predčasného dôchodku môžete ísť až keď dosiahnete 60 rokov. Musíte byť krytý poistením v nezamestnanosti 30 rokov a platili ste si príspevok na predčasný dôchodok. Predčasný dôchodok vám prestanú vyplácať keď dovŕšite 65 rokov.

Invalidný dôchodok
Niektorí ľudia majú také zdravotné a psychické problémy, že sú práceneschopní a dostávajú invalidný dôchodok. Existuje niekoľko podmienok ktoré musíte spĺňať aby ste sa kvalifikovali na invalidný dôchodok, napr. ako dlho ste rezidentom v Dánsku. Ďalšie informácie vám poskytne vaša samospráva.

 

5. 7. Elektronické formuláre

Elektronické formuláre slúžia na uľahčenie procesu žiadania o dávky sociálneho zabezpečenia v prípade odchodu do zahraničia. Sú štandardizované v rámci celej EÚ a môžete ich získať
v inštitúciách sociálneho zabezpečenia v krajine, v ktorej máte nárok na sociálne zabezpečenie.
Pri kontaktovaní dánskych úradov si nezabudnite, prosím, vziať so sebou aj svoje osobné doklady.

Formulár A1 /predtým E 101/ :
Pre zamestnancov : Sociálne zabezpečenie počas zamestnania v jednej alebo viacerých krajinách EHP.

Formlulár S /predtým E 104/ :
Súhrnný zoznam o obdobiach zamestnania, poistenia a pobytu osoby v danom členskom štáte alebo regióne.

Formulár S1 /predtým E 109/ :
Vydáva sa osobe, ktorá sa chystá študovať alebo pracovať ako au-pair do iného členského štátu.

Formulár U1 /predtým E 301/ :
Podrobne uvádza obdobia, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte dávok v nezamestnanosti.

Formulár U2 /predtým E 303/ :
Potvrdzuje nárok nezamestnaného na export dávky. Odovzdáva sa príslušným inštitúciám cieľovej krajiny, alebo sa uchovávajú v záznamoch domovskej krajiny. Majte však na pamäti dátum vypršania platnosti formulára U2. Ak sa totiž do svojej domovskej krajiny vrátite až po jeho expirácii, prídete o všetky dávky, na ktoré ste mali nárok.

 

 

5. 8. Preukaz zdravotného poistenia

Európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP)
EPZP, zavedený v júni 2004, je základným krokom k zjednodušeniu  rôznych systémov zdravotnej starostlivosti. Preukaz podstatne uľahčuje prístup k lekárskej starostlivosti pre občanov EÚ, ktorí cestujú do iného členského štátu. Okrem toho garantuje rýchlu a jednoduchú náhradu vzniknutých výdavkov, a to na mieste, alebo krátko po návrate do miesta bydliska. Od 1. januára 2006 vydávajú a uznávajú EPZP všetky zainteresované krajiny, a preto nahrádza predtým používané papierové formuláre, ako je napríklad známy
E 111.
Kto má nárok na EPZP?
EPZP sa vydáva :
- občanom EÚ
- občanom Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP)
- občanom Švajčiarska
- rodinným príslušníkom vyššie menovaných, bez ohľadu na ich štátne občianstvo
- štátnym príslušníkom iných krajín, ktorí sú zaradení do systému sociálneho zabezpečenia
v jednom z členských štátov EÚ, EHP alebo Švajčiarska
O EPZP je treba požiadať vnútroštátnu inštitúciu zdravotného poistenia ešte pred odchodom do inej krajiny EÚ. Všetci občania EÚ si musia  pri cestách do iných krajín vziať svoj EPZP so sebou.

Výhody
Aj keď je hlavným účelom EPZP zabezpečenie jednoduchého prístupu k službám zdravotnej starostlivosti počas dočasného pobytu v inej krajine, poskytuje tiež veľa ďalších výhod.
nielen pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale aj pacientov a poisťovne. Hlavné výhody EPZP možno zhrnúť nasledovne :
- zjednodušený prístup k zdravotnej starostlivosti v zahraničí
- rýchla a jednoduchá refundácia nákladov
- bezpečnosť údajov
- väčšia spoľahlivosť
- menej administratívy
- jednoduchosť - jednoduchší a rýchlejší postup pre prístup k zdravotnej starostlivosti
Táto 'inteligentná karta' vo všeobecnosti obsahuje iba základné informácie o jej držiteľovi, ako je meno a priezvisko, a dátum narodenia, ale žiadne detaily týkajúce sa jeho zdravotného stavu. Je jednoducho použiteľná a ľahko rozpoznateľná.  Informácie sú na nej uvedené jednotným spôsobom, aby mohli byť čitateľné bez ohľadu na jazyk.

Čo je to 'inteligentná karta'?
"Inteligentná karta" je malá plastová karta, ktorá vyzerá rovnako ako bežné bankové alebo kreditné karty, a na prednej strane má malý zlatý čip. Pri vložení do špeciálneho čítacieho zariadenia sa čip spojí s elektrickými konektormi, ktoré z neho načítajú informácie a odpíšu ich.

Aké informácie sú uložené na mojom zdravotnom preukaze?
Jedinými osobnými údajmi na EPZP sú meno, priezvisko, osobné identifikačné číslo a dátum narodenia jej držiteľa. EPZP neobsahuje žiadne zdravotné údaje.

Kde budú môj zdravotný preukaz akceptovať?
EPZP sa používa vždy, keď potrebujete akýkoľvek druh zdravotnej starostlivosti, či už
u všeobecného lekára, v nemocnici alebo v lekárni. Členské štáty EÚ sú zodpovedné nielen
za zavádzanie a rozširovanie preukazov, ale aj za vybavenie všetkých príslušných zdravotníckych zariadení čítačkami preukazov.

Používanie Európskeho preukazu zdravotného poistenia v zahraničí
Je dôležité poznamenať, že preukaz zdravotného poistenia nezahŕňa prípady, kedy sa pacient zámerne rozhodne absolvovať lekárske ošetrenie v zahraničí. Jeho účelom je skôr zabezpečenie poistenia osôb cestujúcich do iných krajín na časovo obmedzené obdobie, a tým umožňuje lekársku starostlivosť, ktorá sa môže stať počas pobytu na území iného členského štátu nevyhnutnou. Keď takáto situácia nastane, ošetrenie bude poskytnuté podľa zákonov príslušnej krajiny (ak je napríklad v danom členskom štáte zdravotná starostlivosť zadarmo,  bude mať na ňu pri predložení jeho/jej EPZP nárok aj zahraničný pacient).
 
Provizórne náhradné potvrdenie
V prípade ak osoba, ktorá potrebuje lekárske ošetrenie, nemá svoj EPZP, môže tiež predložiť provizórne náhradné osvedčenie, ktoré môže jednoducho zaslať faxom alebo e-mailom príslušná národná inštitúcia zdravotného poistenia. Toto potvrdenie je rovnocenné s EPZP a oprávňuje pacienta na ekvivalentné ošetrenie a refundáciu príspevkov.
 
Ako vyzerá európsky preukaz zdravotného poistenia?
Dizajn EPZP je rovnaký vo všetkých členských štátoch a obsahuje európsky symbol. Existujú dve varianty úpravy :
- Spoločný vzor EÚ umiestnený na prednej strane preukazu - pričom obsah zadnej strany preukazu si môže príslušný členský štát zvoliť sám
- Spoločný vzor EÚ umiestnený na zadnej strane preukazu - v tomto prípade členský štát umiestni vyobrazenie EPZP na zadnú stranu existujúceho národného alebo regionálneho zdravotného preukazu
Každý členský štát si pre vydanie zdravotného preukazu môže vybrať jednu z možných variant.

 

Návrat na začiatok stránky