Verzia pre tlač

1. Hľadanie práce
1.1. Ako si nájsť prácu
1.2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

2. Presťahovanie sa do inej krajiny
2.1. Pohyb tovarov a kapitálu
2.2. Hľadanie ubytovania
2.3. Hľadanie školy
2.4. Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)
2.5. Postupy registrácie a povolenie na pobyt
2.6. Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom

 

3. Pracovné podmienky
3.1. Úvodný odsek so stručným opisom pracovných podmienok v Európe
3.2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií
3.3 Druhy zamestnania
3.4. Pracovné zmluvy
3.5. Špeciálne kategórie
3.6. Samostatná zárobková činnosť
3.7. Platové podmienky
3.8. Pracovná doba
3.9. Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka, atď.)
3.10. Ukončenie pracovného pomeru
3.11. Zastupovanie pracovníkov
3.12. Pracovné spory – štrajky
3.13. Odborná príprava

 

4. Životné podmienky
4.1. Prehľad životných podmienok v Európe
4.2. Politický, administratívny a právny systém
4.3. Príjmy a dane
4.4. Životné náklady
4.5. Ubytovanie
4.6. Zdravotníctvo
4.7. Systém vzdelávania
4.8. Kultúrny a spoločenský život
4.9. Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtia)
4.10. Doprava

 

5. Sociálne zabezpečenie a poistenie
5.1. Sociálne zabezpečenie v Európe
5.2. Systém sociálneho zabezpečenia v tejto krajine
5.3. Poistenie v nezamestnanosti
5.4. Nemocenské poistenie
5.5. Rodina a materstvo
5.6. Dôchodky
5.7. Elektronické formuláre
5.8. Preukaz zdravotného poistenia

 

1. Hľadanie práce

1.1. Ako si nájsť prácu

Záujemcovia o prácu v Bulharsku by si mali vyhľadať ponuku práce na web stránke EURES alebo úradu služieb zamestnanosti, pod pojmom „Výmena voľných pracovných miest“, alebo na mikrostránke EURES, ktorú možno nájsť v rámci webu úradu služieb zamestnanosti. Obidve stránky poskytujú informácie o voľných pracovných miestach, o ktoré môžete, v prípade vášho záujmu, prejaviť záujem.

Príchodom do Bulharska sa občan EÚ/EHP alebo Švajčiarska môže zaregistrovať a hľadať si zamestnanie prostredníctvom siete pracovných centier, ktorých je celkovo 105. Aby sa mohol zaregistrovať a hľadať si prácu, potrebuje potvrdenie o adrese bydliska v Bulharsku (vydané príslušným samosprávnym úradom pre aglomeráciu). Na zaregistrovanie v pracovnom centre sú potrebné tieto dokumenty: identifikačný dokument (občiansky preukaz alebo pas), osvedčenie o dosiahnutom vzdelaní, pracovných skúsenostiach a licencia na výkon určitého povolania (ak sa vyžaduje). Každému záujemcovi o prácu sa poskytujú informačné, konzultačné a sprostredkovateľské služby. Ďalšie informácie získate na telefónnom čísle +359 2 980 87 19 (Centrum informácií a služieb) alebo na webovej stránke úradu služieb zamestnanosti. Informácie na webovej stránke o registrovaných súkromných pracovných agentúrach poskytujúcich sprostredkovanie práce sú len v bulharčine a dávajú uchádzačovi o zamestnanie alternatívnu možnosť pri hľadaní práce (zoznamy súkromných agentúr práce ako pracovných maklérov v súlade s platnými pravidlami stanovenými v zákone môžete nájsť pod pojmom „Súkromní pracovní makléri“).
EURES poradcovia poskytnú záujemcom o prácu informácie aj v angličtine, nemčine alebo francúzštine. Podľa zákona sú v Bulharsku služby pracovných agentúr zadarmo.

Špeciálne online portály ohľadom voľných pracovných miest sa stávajú čoraz populárnejšou alternatívnou formou hľadania vhodného zamestnania v Bulharsku. Ďalšími zdrojmi sú národné a regionálne médiá.

 

1.2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Prvým krokom pri hľadaní práce je vytvoriť si dobrý životopis. Odporúčaný je európsky formát životopisu. Väčšinou zamestnávatelia vyžadujú spolu so životopisom aj žiadosť o zamestnanie, ktorá potvrdzuje záujem žiadateľa o ponúkané pracovné miesto. Dodatočne môže zamestnávateľ vyžadovať aj iné informácie a dokumenty. Odporúča sa dopredu si pripraviť osvedčené a preložené dokumenty potvrdzujúce vaše vzdelanie, kvalifikáciu, pracovné skúsenosti súvisiace s hľadanou pozíciou  a odporúčanie od bývalých zamestnávateľov.

Žiadosti a iné požadované dokumenty na pracovné pozície zverejnené na stránkach EURES sa posielajú priamo zamestnávateľovi, ktorý je v ponuke uvedený. Ak ste zaregistrovaný v pracovnom centre a máte záujem o určitú pozíciu, váš životopis predloží potenciálnemu zamestnávateľovi príslušný zamestnanec pracovného centra.

 

2. Presťahovanie sa do inej krajiny

2.1. Pohyb tovarov a kapitálu

Voľný pohyb tovaru je jedným zo základných kameňov jednotného európskeho trhu. Odstránenie vnútroštátnych prekážok voľného pohybu tovaru v rámci EU je jednou zo zásad zakotvených v zmluvách EU. Z pôvodnej pozície tradičného protekcionizmu krajín EU postupne neustále odstraňovali obmedzenia, aby vytvorili „spoločný“ alebo jednotný trh. Tento záväzok vybudovať európsky priestor obchodovania bez hraníc viedol k vytvoreniu väčšieho bohatstva a viac pracovných miest a celosvetovo potvrdil postavenie EU ako svetového obchodného partnera spolu so Spojenými štátmi a Japonskom.
Napriek záväzku Európy odstrániť akékoľvek prekážky vnútorného obchodu, nedošlo k zladeniu v rámci všetkých hospodárskych odvetví. Európska únia sa rozhodla regulovať na európskej úrovni odvetvia, ktoré môžu predstavovať väčšie riziko pre európskych občanov – ako sú liečivá alebo stavebné výrobky. Na väčšinu výrobkov (považovaných za „menšie riziko“) sa uplatňuje tzv. zásada vzájomného uznávania, čo znamená, že v podstate s každým výrobkom, ktorý sa zákonne vyrába alebo predáva v jednom členskom štáte, je možné voľne sa pohybovať a obchodovať na vnútornom trhu EU.

Obmedzenia voľného pohybu tovaru
Zmluva o EU dáva členským štátom právo stanoviť obmedzenia voľného pohybu tovaru v prípade, že existuje zvláštny spoločný záujem, ako je napríklad ochrana životného prostredia, zdravie občanov alebo verejná politika. To napríklad znamená, že vnútroštátne orgány členského štátu môžu zamietnuť alebo obmedziť prístup určitého výrobku na svoj trh, pokiaľ jeho dovoz považujú za možné ohrozenie verejného zdravia, verejnej morálky alebo politiky. Príklady takých výrobkov sú geneticky upravené potraviny alebo niektoré energetické nápoje.
Aj keď všeobecne neexistujú žiadne obmedzenia na nákup tovarov v inom členskom štáte, ak sa jedná o tovar pre osobné použitie, existuje v rámci EU rada obmedzení pre určité kategórie výrobkov, ako je alkohol a tabak.

Voľný pohyb kapitálu
Ďalšou zásadnou podmienkou pre fungovanie vnútorného trhu je voľný pohyb kapitálu. Jedná sa o jednu zo štyroch základných slobôd zaručovaných právnymi predpismi EU, ktoré predstavujú základ pre integráciu európskych finančných trhov. Európania teraz môžu spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EU.
Liberalizácia kapitálových trhov je kľúčovým prvkom v procese hospodárskej a menovej integrácie v EU. Bola prvým krokom smerom ku vzniku Európskej hospodárskej a menovej únie (EMU) a k zavedeniu spoločnej meny – eura.
Výhody
Zásada slobodného pohybu kapitálu nielen zvyšuje efektivitu finančných trhov v rámci EU, ale rovnako prináša radu výhod občanom. Jednotlivci môžu robiť veľké množstvo finančných operácií v rámci EU bez väčších obmedzení. Môžu si napríklad len s nepodstatnými obmedzeniami

1. otvoriť ľahko bankový účet,
2. nakupovať akcie,
3. investovať alebo
4. nakupovať nehnuteľnosti v inom členskom štáte.

Podniky v EU môžu investovať do iných európskych podnikov, vlastniť ich a riadiť.

Výnimky
Niektoré výnimky z tejto zásady platia ako v členských štátoch, tak v tretích krajinách. Väčšinou sa týkajú daní, obozretného dohľadu, kritérií verejnej politiky, prania špinavých peňazí a finančných sankcií dohodnutých v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EU.
Európska komisia pokračuje v práci na zavŕšení voľného trhu finančných služieb tým, že prevádza nové stratégie finančnej integrácie, aby občanom a podnikom ešte viac uľahčila správu ich peňazí v rámci EU.

 

2.2. Hľadanie ubytovania

Ubytovanie si v Bulharsku možno zabezpečiť prenájmom alebo kúpou nehnuteľnosti. Prenajímať sa dá úplne zariadený, alebo čiastočne či úplne nezariadený byt (dom), na základe nájomnej zmluvy, ktorá sa spisuje medzi prenajímateľom a nájomcom. Väčšinou sa nájomné vypláca v hotovosti v určitý vopred stanovený deň v mesiaci. Účty za spotrebu elektriny, plynu, vody a tepla nebývajú súčasťou nájomného a sú pravidelne platené nájomcom.

Kúpa nehnuteľnosti si vyžaduje sprievodné dokumenty: identifikačné dokumenty záujemcu o kúpu a majiteľa nehnuteľnosti, a tiež potvrdenie o vlastníctve danej nehnuteľnosti. Predaj sa uskutoční za prítomnosti notára a zmena vlastníka sa zapíše do katastra nehnuteľností.

Zdroje informácií pri hľadaní ubytovania (nehnuteľností): realitné agentúry, miestne alebo regionálne tlačené médiá a rôzne internetové stránky.

 

2.3. Hľadanie školy

Nástup do školy si v Bulharsku vyžaduje uznanie ukončených úrovní vzdelávania a získanej odbornej kvalifikácie, na základe dokumentov vydaných v školách situovaných v iných krajinách. Občania EÚ/EHP alebo Švajčiarska musia predložiť dokumenty potvrdzujúce ukončený stupeň vzdelania regionálnemu Inšpektorátu vzdelania (v prípade ukončenia 1.-8. ročníka základnej školy) alebo Ministerstvu školstva, mládeže a vedy (v prípade ukončeného iného ďalšieho vzdelania).

Súbor dokumentov by mal obsahovať: žiadosť v štandardnej forme, dokumenty osvedčujúce získanú úroveň vzdelania a odbornej kvalifikácie (v prípade, že dokument neuvádza, či je držiteľ oprávnený pokračovať vo svojom vzdelávaní, iný doklad potvrdzujúci túto skutočnosť), príloha s absolvovanými predmetmi a počtom hodín (všetky tieto dokumenty by mali byť preložené oprávneným prekladateľom), a kolok. Dokumenty sú predkladané v originálnom znení. Hodnotiaca rada preskúma spomínané dokumenty a vyjadrí sa do 2 mesiacov odo dňa predloženia.

Aby ste mohli pokračovať v štúdiu na bulharských školách je potrebná: skúška z bulharského jazyka a literatúry (1.-8. ročník základnej školy); skúška z bulharského jazyka a literatúry, histórie, kultúry a geografie (9. ročník základnej školy až posledný ročník strednej školy - ak sa tieto predmety v jednotlivých ročníkoch vyučujú). Viac informácií nájdete na web stránke Ministerstva školstva, mládeže a vedy.

 

2.4. Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

Realizácia zásady voľného pohybu osôb je jedným zo základných kameňov európskej štruktúry, čo znamená zavedenie celého radu praktických pravidiel na zabezpečenie, aby občania mohli slobodne a jednoducho cestovať do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Cestovanie autom v rámci EÚ už nie je také komplikované. Európska komisia ustanovila rad spoločných nariadení, ktorými sa riadi vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia vozidla a možnosť zaregistrovať vaše vozidlo v hostiteľskej krajine.

Váš vodičský preukaz v EÚ
V súčasnosti nie je zavedený spoločný vodičský preukaz, ale členské štáty EÚ zaviedli vodičský preukaz podľa „modelu Spoločenstva“. Tento spoločný model zabezpečuje, aby sa vodičské preukazy vydané v rôznych krajinách EÚ dali ľahko rozpoznať v iných členských štátoch. Zásada vzájomného uznávania sa všeobecne uplatňuje. Vodičský preukaz je vydaný v súlade s vnútroštátnym právom, ale mal by zahŕňať ustanovenia týkajúce sa modelu Spoločenstva, ako napríklad základné podmienky na vydanie vodičského preukazu.
Staré vodičské preukazy vydané pred rokom 1996 sa nemusia zameniť za nový vodičský preukaz podľa modelu Spoločenstva a ostávajú platné, až kým neuplynie ich doba platnosti.
Ak sa občan EÚ usadí v inom členskom štáte, nie je potrebné meniť vodičský preukaz, aj keď to z praktických dôvodov mnohí robia. Navyše niektoré členské štáty vyžadujú, aby na základe určitých administratívnych požiadaviek boli vo vodičskom preukaze uvedené aj ďalšie údaje.
V prípade uplynutia platnosti, straty alebo odcudzenia vodičského preukazu nový vodičský preukaz môže byť vydaný v členskom štáte pobytu v súlade s vnútroštátnymi podmienkami. Občania by sa mali obrátiť na príslušné úrady.

Zaregistrovanie vášho vozidla v hostiteľskej krajine
Ak máte pobyt v inom členskom štáte a používate tam svoje vozidlo viac ako šesť mesiacov, budete musieť vozidlo zaregistrovať na miestnych úradoch a zaplatiť registračný poplatok hostiteľskej krajiny.

Poistenie vozidla
Občania EÚ si môžu dať poistiť svoje vozidlo v ktorejkoľvek krajine EÚ, pokiaľ zvolená poisťovňa je hostiteľským vnútroštátnym orgánom oprávnená vydávať príslušné poistné zmluvy. Poisťovňa zriadená v inom členskom štáte je oprávnená uzatvárať povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu iba v prípade, ak sú splnené určité podmienky. Poistenie bude platiť v celej Únii bez ohľadu na to, kde sa nehoda stane.

Zdaňovanie
Daň z pridanej hodnoty alebo DPH na motorové vozidlá sa obvykle platí v krajine, kde sa vozidlo kupuje, aj keď za určitých podmienok, sa DPH platí v krajine určenia. Viac informácií o pravidlách, ktoré platia pri nadobudnutí vozidla v jednom z členských štátov EÚ a ktoré je určené na registráciu v inom členskom štáte EÚ, sa nachádzajú v odkaze „Daň z motorových vozidiel“.

 

2.5. Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Občania EÚ/EHP alebo Švajčiarska, spolu s rodinami, môžu vstúpiť na územie Bulharska preukázaním občianskeho preukazu alebo pasu, ostať alebo slobodne odísť po dobu 3 mesiacov. Po príchode do Bulharska by si občania členských krajín EÚ mali vyžiadať od samosprávy potvrdenie o registrácii adresy v Bulharsku. Tých, ktorí sú ubytovaní v hoteloch, zaregistruje správca hotela. Občania EÚ/EHP alebo Švajčiarska môžu slobodne ostať na území Bulharska po dobu 3 mesiacov. Po tejto dobe majú povinnosť zaregistrovať sa na polícii a preukázať, že sú zamestnaní (samo-zamestnaní), alebo navštevujú vzdelávaciu inštitúciu, alebo majú dostatočné prostriedky na pobyt (bez zaťaženia bulharského systému sociálneho zabezpečenia). Na registráciu sú potrebné: identifikačné dokumenty, dokumenty preukazujúce potvrdenie niektorej zo spomínaných 3 možností (napr. pracovná zmluva), a kolok. Výsledkom je povolenie na prechodný pobyt v Bulharsku platné na 5 rokov. Po piatich rokoch môže byť občanovi EÚ/EHP alebo Švajčiarska vydané povolenie na trvalý pobyt.

Občania EÚ/EHP, ktorí sa chcú presťahovať do Bulharska so svojím autom, nie sú povinní meniť si vodičský preukaz. Keď vyprší jeho platnosť alebo v prípade jeho straty, vydá sa nový vodičský preukaz podľa platných národných pravidiel. V mieste, kde sa auto využíva viac ako 6 mesiacov, musí byť zaregistrované a musí sa zaň zaplatiť registračný poplatok.

Občania EÚ/EHP alebo Švajčiarska nepotrebujú v Bulharsku pracovné povolenie.

 

2.6. Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom

Pre občanov EÚ/EHP sa odporúča, aby sa pred príchodom do Bulharska oboznámili so životnými a pracovnými podmienkami tejto krajiny. Nevyhnutné je zabezpečiť si ubytovanie ešte pred príchodom. Rovnako je dôležité zvážiť, že Bulharsko ešte nie je členom Eurozóny a národnou menou je bulharský lev (1 BGN = 1.95583 EUR). Peniaze je možné zameniť si v bankách a zmenárňach vo všetkých väčších mestách.

V prípade, že chcete po príchode do Bulharska zapísať svoje dieťa do bulharskej školy, je nutné získať a následne predložiť všetky potrebné dokumenty (viac v časti 2.3. Hľadanie školy).

Ak chcete so sebou presťahovať do Bulharska aj svoje domáce zvieratko, musíte mu vybaviť zvierací pas, ktorý je vyrobený podľa európskeho štandardu a obsahuje identifikačné číslo (elektronický mikročip), charakteristické znaky zvieraťa, jeho meno, adresu majiteľa a záznamy všetkých očkovaní a odčervení.

V prípade, že cudzinec má záujem pracovať v Bulharsku, ale v čase príchodu do krajiny s ním nebola uzatvorená žiadna pracovná zmluva, je možné sa zaregistrovať osobne v Národnej agentúre pre zamestnanosť (???) v danej oblasti, kde má cudzinec registrovanú adresu. Aby sa mohol zaregistrovať v pracovnom centre Národnej agentúry pre zamestnanosť, vyžadujú sa tieto dokumenty: občiansky preukaz alebo cestovný pas, osvedčenie o registrácii adresy v Bulharsku, a povolenie na pobyt.

Dokumenty osvedčujúce dosiahnutú úroveň vzdelania, odbornú kvalifikáciu, špecializáciu, licenciu na výkon určitého povolania, a pracovné skúsenosti musia byť legalizované v krajine vydania.
Aby ste mohli využiť služby zdravotných inštitúcií, musíte si pred odchodom do Bulharska vybaviť Európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP). Ak sa totiž týmto preukazom v prípade potreby nepreukážete, náklady na zdravotnú starostlivosť si budete musieť hradiť sami. Inak sa náklady na zdravotnú starostlivosť hradia z krajiny, kde bol preukaz vydaný a kde je cudzinec zdravotne poistený.

Ak chcete v Bulharsku pracovať ako samostatne zárobkovo-činná osoba (obchodník, praktický lekár, remeselník, poľnohospodár, atď.), je potrebné sa predtým oboznámiť s požiadavkou registrácie v Národnej agentúre pre príjmy v Bulharsku a jej príslušnej komore.

 

3. Pracovné podmienky

3.1. Úvodný odsek so stručným opisom pracovných podmienok v Európe

Kvalita práce a zamestnania - zásadná otázka, ktorá významne ovplyvňuje hospodárstvo a ľudí

Dobré pracovné podmienky sú dôležité pre spokojnosť európskych pracovníkov. Prispievajú

• k fyzickej a psychickej pohode Európanov a
• k hospodárskej výkonnosti EÚ.

Z humanitárneho hľadiska kvalita pracovného prostredia výrazne ovplyvňuje celkovú prácu a spokojnosť so životom európskych pracovníkov.
Z hospodárskeho hľadiska sú kvalitné pracovné podmienky hnacou silou hospodárskeho rastu a základom konkurencieschopnosti Európskej únie. Vysoká miera spokojnosti v práci je dôležitým faktorom pre dosahovanie vysokej produktivity hospodárstva EÚ.
Z tohto dôvodu je pre Európsku úniu mimoriadne dôležité, aby podporovala vytváranie a zachovávanie trvalo udržateľného a príjemného pracovného prostredia - takého prostredia, ktoré prispieva k ochrane zdravia a spokojnosti európskych zamestnancov a vytváraniu rovnováhy medzi časom stráveným v práci a mimo nej.

Zlepšovanie pracovných podmienok v Európe: významný cieľ pre Európsku úniu.
Zabezpečenie vhodných pracovných podmienok pre európskych občanov je pre EÚ prioritou. Európska únia preto pracuje spolu s národnými vládami na zabezpečení príjemného a bezpečného pracovného prostredia. Podpora členským štátom je poskytovaná prostredníctvom:

• výmeny skúseností medzi rôznymi krajinami a spoločnými aktivitami
• stanovenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktoré sa majú uplatňovať v celej Európskej únii.

Kritériá na kvalitu práce a zamestnania
Na účely vytvorenia trvalo udržateľných pracovných podmienok je dôležité určiť hlavné charakteristiky vhodného pracovného prostredia a teda aj kritérií na kvalitu pracovných podmienok.
Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v Dubline je agentúrou EÚ, ktorá poskytuje informácie, poradenstvo a odborné poznatky, ako už meno naznačuje, o životných a pracovných podmienkach. Táto agentúra stanovila niekoľko kritérií na kvalitu práce a zamestnania, ktoré zahŕňajú:

• ochranu zdravia a spokojnosť na pracovisku - sú to mimoriadne dôležité kritériá, pretože dobré pracovné podmienky umožňujú predchádzať zdravotným problémom na pracovisku, znížiť vystavenie rizikám a zlepšiť organizáciu práce;
• zosúladenie pracovného a mimopracovného života - občanom by sa mala poskytnúť príležitosť, aby si našli rovnováhu medzi časom stráveným v práci a voľným časom;
• rozvoj schopností - kvalitná práca je taká práca, ktorá poskytuje možnosti pre odborné vzdelávanie, zdokonaľovanie a príležitosti na kariérny postup.

Práca nadácie Eurofound prispieva k plánovaniu a vytváraniu lepších životných a pracovných podmienok v Európe.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
Európska komisia vykonáva celý rad aktivít na podporu zdravého pracovného prostredia v členských štátoch EÚ. Okrem iných stratégií vypracovala aj Stratégiu Spoločenstva pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na obdobie rokov 2002-2006. Táto stratégia bola vypracovaná na pomoc vnútroštátnym orgánom, sociálnym partnerom a MVO. Zameriava sa na podporu medzinárodnej spolupráce a potrebu silnej kultúry prevencie. Nová stratégia na obdobie rokov 2007-2012 sa pripravuje.

Politika Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa zameriava na dlhodobé zlepšovanie spokojnosti pracovníkov EÚ. Zohľadňuje fyzické, morálne a sociálne dimenzie pracovných podmienok, ako aj nové výzvy vyplývajúce z rozšírenia Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy. Zavedenie noriem EÚ na ochranu zdravia a bezpečnosti na pracovisku významne prispelo k zlepšeniu situácie pracovníkov v týchto krajinách.

Zlepšovanie pracovných podmienok stanovením minimálnych spoločných požiadaviek pre všetky krajiny EÚ
Zlepšovanie životných a pracovných podmienok v členských štátoch EÚ závisí z veľkej časti od ustanovenia spoločných pracovných noriem. V pracovnoprávnych predpisoch a nariadeniach EÚ sa stanovili minimálne požiadavky na trvalo udržateľné pracovné prostredie a v súčasnosti sa uplatňujú v členských štátoch. Zlepšenie týchto noriem posilnilo práva pracovníkov a sú jedným z hlavných úspechov sociálnej politiky EÚ.

 

3.2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Význam transparentnosti a vzájomného uznávania diplomov ako nevyhnutnej súčasti voľného pohybu pracovníkov
Možnosť uznania kvalifikácií a kompetencií môže zohrávať zásadnú úlohu pri rozhodovaní, či začať pracovať v inej krajine EÚ. Je preto potrebné, aby sa vypracoval európsky systém, ktorý zaručí vzájomné uznávanie odborných kompetencií v jednotlivých členských štátoch. Jedine takýto systém zabezpečí, aby sa nedostatočné uznávanie odborných kvalifikácií nestalo prekážkou mobility pracovníkov v rámci EÚ.

Hlavné zásady uznávania odborných kvalifikácií v EÚ
Základnou zásadou je, že každý občan EÚ by mal mať možnosť slobodne vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. Žiaľ praktickému uplatňovaniu tejto zásady často bránia vnútorné požiadavky hostiteľskej krajiny na prístup k určitým povolaniam.
Na prekonanie týchto rozdielov EÚ ustanovila systém na uznávanie odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému je rozdiel medzi podmienkami, ktoré platia pre regulované povolania (povolania, pre ktoré sa podľa zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolania, ktoré nie sú v hostiteľskej krajine právne upravené.

Kroky smerom k dosiahnutiu transparentnosti kvalifikácií v Európe          
Európska únia podnikla dôležité kroky smerom k docieleniu transparentnosti kvalifikácií v Európe:

• Zlepšenie spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy s cieľom spojiť všetky nástroje pre transparentnosť certifikátov a diplomov do jediného užívateľsky jednoduchého nástroja. Patria k nim napríklad európsky životopis a odborná príprava v systéme Europass.
• Príprava konkrétnych aktivít v oblasti uznávania a kvality odborného vzdelávania a prípravy.

Prekonávanie rozdielov v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy v rámci EÚ
Systémy vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch EÚ ešte stále vykazujú značné rozdiely. Túto rozmanitosť ešte viac prehĺbilo posledné rozšírenie EÚ s rôznymi tradíciami vo vzdelávaní. Preto je potrebné ustanoviť spoločné pravidlá garantujúce uznávanie kompetencií.
Na prekonanie tejto rozmanitosti národných kvalifikačných noriem, metód vzdelávania a štruktúr odbornej prípravy Európska komisia predložila rad nástrojov zameraných na zabezpečenie lepšej transparentnosti a uznávania kvalifikácií na akademické i profesionálne účely.

1. Európsky kvalifikačný rámec
Európsky kvalifikačný rámec je hlavnou prioritou Európskej komisie v procese uznávania odborných kompetencií. Hlavným cieľom rámca je vytvoriť spojenie medzi rôznymi národnými kvalifikačnými systémami a zaručiť hladký prenos a uznávanie diplomov.

2. Národné informačné centrá pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC)
Sieť národných informačných centier pre uznávanie dokladov o vzdelaní bola zriadená v roku 1984 z podnetu Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru, NARIC zohrávajú zásadnú úlohu v procese uznávania kvalifikácií v EÚ.

3. Európsky systém prenosu kreditov (ECTS)
Európsky systém prenosu kreditov je zameraný na uľahčenie uznávania období štúdia v zahraničí. Bol zavedený v roku 1989, jeho funkcia spočíva v popisovaní programu vzdelávania a prideľovaní kreditov jeho komponentom. Je hlavnou súčasťou vysoko uznávaného programu mobility študentov - Erasmus.

4. Europass
Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti profesionálnych zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov:

1. životopis,
2. jazykový pas,
3. dodatky k osvedčeniu,
4. dodatky k diplomu a
5. dokument Europass-Mobility.

Systém Europass umožňuje jasnú a zrozumiteľnú prezentáciu zručností a kvalifikácií v rôznych častiach Európy. Národné strediská Europass boli zriadené v každej krajine Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru ako miesto prvého kontaktu pre osoby, ktoré sa chcú dozvedieť viac o systéme Europass.

 

3.3 Druhy zamestnania

V Bulharsku sa pracovná zmluva uzatvára na dobu určitú alebo neurčitú, na plný alebo skrátený úväzok. Pracovná doba trvá 8 hodín denne, 40 hodín týždenne (za 5 dní). Pracovná doba pri skrátenom úväzku musí byť minimálne 4 hodiny denne. Práca môže byť rozdelená do smien, vrátane nočnej smeny.

Práca na plný úväzok je bežnejšia. Zamestnávatelia zvyknú zamestnávať pracovníkov na základe zmluvy so skúšobnou dobou, ktorá nesmie prekročiť obdobie 6 mesiacov. Počas skúšobnej doby môže zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer so zamestnancom kedykoľvek, bez výpovednej lehoty. Pracovná zmluva musí byť vždy v písomnej podobe, bez ohľadu na pracovnú pozíciu.
Zamestnanec môže uzatvoriť súbežný pracovný pomer a zmluvu aj s iným zamestnávateľom, kedy vykonáva prácu mimo pracovný čas stanovený v hlavnej pracovnej zmluve.

Maximálny počet odpracovaných hodín (vrátane súbežného pracovného pomeru) je 48 hodín týždenne a pri osobách mladších ako 18 rokov maximálne 40 hodín týždenne. Osoby vo veku 18 rokov a viac môžu pracovať dlhšie ako 48 hodín týždenne iba za podmienky, že s tým písomne súhlasia a predložia svoje vyhlásenie zamestnávateľovi, s ktorým uzavreli pracovnú zmluvu na súbežný pracovný pomer.

Pracovná zmluva môže byť uzavretá na výkon práce v určité dni v mesiaci. V prípade, že celkový čas práce nepresiahne päť pracovných dní (alebo 40 hodín) za mesiac, táto práca sa neuznáva ani nezapisuje medzi pracovné skúsenosti.

 

3.4. Pracovné zmluvy

Pravidlá pracovného vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom sú stanovené v pracovnej zmluve, ktorá sa musí povinne uzatvoriť. Pracovné zmluvy sú uzatvorené písomne a obsahujú informácie o: mieste výkonu práce, názve pracovnej pozície, dátume podpisu zmluvy, dobe trvania zamestnania, dovolenke, platových podmienkach, dĺžke pracovnej doby (za deň alebo týždeň).

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi kópiu pracovnej zmluvy podpísanej obidvomi stranami a upovedomiť regionálne riaditeľstvo Národnej agentúry pre príjmy v Bulharsku zaslaním ďalšej kópie pracovnej zmluvy do 3 dní odo dňa podpísania zmluvy.

Pracovné zmluvy sa uzatvárajú na dobu určitú alebo neurčitú. Po uplynutí doby, na ktorú bola zmluva podpísaná, sa môže plynule prejsť z doby určitej na dobu neurčitú, ak zamestnanec pokračuje v práci po dobu 5 dní a viac po uplynutí doby určitej a zamestnávateľ nevyjadrí písomne svoju námietku. Väčšina pracovných zmlúv stanovuje aj dĺžku skúšobnej doby, ktorá nesmie presiahnuť 6 mesiacov.

Zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť všetky zmeny súvisiace so znením a podmienkami pracovnej zmluvy zamestnancovi najneskôr 1 mesiac po uvedení zmien do platnosti.

Na stránke Ministerstva práce a sociálnych vecí možno nájsť pod kolónkou „Dokumenty“ celé znenie Zákonníka práce, ktorý detailne upravuje pracovné vzťahy.

 

3.5. Špeciálne kategórie

Podľa bulharského Zákonníka práce sú nasledujúce osoby pod špeciálnou ochranou (vrátane ochrany pred výpoveďou): tehotné a kojace ženy, matky s deťmi do 3 rokov, invalidi, a mladiství vo veku menej ako 18 rokov.

Tehotné a kojace ženy, a matky
Zamestnávateľ nemôže zamestnať tehotné a kojace ženy na prácu, ktorá ohrozuje ich bezpečnosť alebo zdravie. Zamestnávateľ nesmie poslať tehotnú ženu alebo matku dieťaťa vo veku do 3 rokov na služobnú cestu bez jej písomného súhlasu.

Invalidi
Zamestnávateľ musí zamestnancovi so zdravotným postihnutím priradiť prácu zodpovedajúcu jeho úrovni postihnutia. Ak túto podmienku nesplní, musí zamestnancovi vyplatiť odškodné. Zamestnanci, ktorý sú aspoň na 50% postihnutí, majú nárok na dovolenku 26 dní počas kalendárneho roka.

Mladiství
Mladí vo veku menej ako 18 rokov môže pracovať jedine po absolvovaní kompletného zdravotného vyšetrenia a po odobrení Inšpektorátom práce. Mladiství nesmú pracovať viac ako 7 hodín denne, 35 hodín týždenne (v priebehu 5 dní). Majú nárok na 26 dní dovolenky za kalendárny rok, čo sa vzťahuje aj na rok, kedy dovŕšia vek 18 rokov.

 

3.6. Samostatná zárobková činnosť

Aby ste sa v Bulharsku mohli zaregistrovať ako obchodník (fyzická alebo právnická osoba), musíte splniť požiadavky stanovené v zákone o spoločnostiach. Registráciu v súčasnosti zabezpečuje Národná agentúra pre registráciu spoločností.

Ovládanie remesla znamená vyrábanie výrobkov alebo poskytovanie služieb fyzickou osobou, ktorá je zapísaná v zozname remeselníkov (vedený osobitne od zoznamu živnostníkov). Záznamy vedie 25 regionálnych Komôr remeselníkov, viac informácií nájdete na ich webových stránkach.

K nezávislým profesionálom možno zaradiť: autorizovaných účtovníkov, poradcov, audítorov, advokátov, notárov, súkromných agentov, porotcov, súdnych odborných svedkov registrovaných na súdoch a prokuratúre, licencovaných odhadcov, zástupcov priemyselného vlastníctva, lekárov, prekladateľov, architektov, inžinierov, technický dozor, odborníkov v oblasti kultúry, vzdelávania, vedy a umenia, poisťovacích agentov a ďalšie fyzické osoby, ktoré súčasne spĺňajú nasledovné požiadavky:

• odvádzajú profesionálnu prácu na vlastný účet,
• nie sú registrované ako živnostníci,
• vzťahuje sa na ne definícia samostatne zárobkovo činnej osoby stanovenej v zákone o sociálnom poistení.

Nezávislí profesionáli sa musia zaregistrovať v Národnej agentúre pre príjmy.
Niektorí nezávislí profesionáli (okrem iného, architekti, inžinieri vykonávajúci investičné projektové práce a právnici) majú povinnosť registrovať sa v komore (advokátskej komore), aby získali licenciu na výkon svojej profesie.

Farmári a pestovatelia tabaku tvoria osobitnú kategóriu. Sú povinní sa zaregistrovať v miestnych Službách pre poľnohospodárstvo a lesníctvo v rámci Územného riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a lesné hospodárstva zodpovedného za danú oblasť.

 

3.7. Platové podmienky

Minimálna mesačná a hodinová mzda v Bulharsku je stanovená Radou ministrov na obdobie jedného roka. Minimálna úroveň sociálneho poistenia pre všetky hlavné ekonomické činnosti a pracovné odvetvia je tiež stanovená.

Mzda za prácu sa zvyčajne vypláca mesačne alebo týždenne. Časť odmien sa môže vyplatiť aj pred stanoveným termínom (ak si to vyžaduje zamestnanec). Muž a žena majú nárok na rovnakú mzdu za rovnakú prácu. Práca v noci je odmeňovaná vyššou mzdou, ktorá sa  dohodne v pracovnej zmluve, nesmie byť však nižšia ako tá, ktorú stanovila Rada ministrov. Za prácu nadčas sa vypláca minimálne o 50% vyššia mzda ako za prácu počas bežnej pracovnej doby, o 75% vyššia mzda za prácu počas dní voľna (kedy sa nepracuje), a o 100% vyššia mzda za prácu počas dní národných sviatkov.

 

3.8. Pracovná doba

V Bulharsku sa pracuje 5 dní v týždni, pričom týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť 40 hodín. Denný pracovný čas nesmie presiahnuť 8 hodín. Z prevádzkových dôvodov môžu zamestnávatelia predĺžiť pracovnú dobu zamestnancov, avšak musia predložiť svoje rozhodnutie písomne a kompenzovať zamestnancom nadčas skrátením pracovnej doby v niektorý iný pracovný deň. Pracovná doba sa môže predĺžiť iba o 2 hodiny denne, teda na 10 hodín. Pracovná doba sa nemôže predĺžiť počas viac ako 20 po sebe nasledujúcich dní. Pri niektorých pozíciách môžu zamestnávatelia uzatvárať s pracovníkmi zmluvy, kde nie je stanovená fixná pracovná doba a v prípade potreby zamestnanec musí v práci ostať aj nad rámec pracovnej doby. Rovnako je možné uzatvoriť pracovnú zmluvu na výkon práce v rámci kratšej doby ako je pracovná doba ustanovená zákonom (práca na skrátený úväzok).

V prípade práce v noci, dĺžka pracovného týždňa nesmie prekročiť 35 hodín, teda 7 hodín cez noc. Práca v noci je charakterizovaná, ako práca medzi 22:00 – 6:00, s prihliadnutím na mladistvých pracovníkov, medzi 20:00 – 6:00.

V rámci bežnej pracovnej doby majú zamestnanci nárok na prestávku, ktorá sa nezarátava do pracovnej doby. Prestávka na jedlo by nemala byť kratšia ako 30 minút.

Viac informácií o pracovnej dobe nájdete v Zákonníku práce dostupnom na stránke Ministerstva práce a sociálnych vecí.

 

3.9. Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka, atď.)

Každý zamestnanec má nárok na dovolenku aspoň 20 dní počas kalendárneho roka (ročná dovolenka), ale môže vyjednať aj viac dní dovolenky. V prípade prvého zamestnania majú zamestnanci nárok na ročnú dovolenku až po odpracovaní ôsmich mesiacov. Taktiež majú potom nárok na neplatenú dovolenku, ak si vyčerpali platenú dovolenku.

Oficiálne sviatky v Bulharsku sú:

• 1. január - Nový rok
• 3. marec - Deň oslobodenia (bulharský národný sviatok)
• Veľkonočný piatok a pondelok
• 1. máj – medzinárodný Deň práce
• 6. máj - Deň armády a chrabrosti
• 24. máj - Deň slovanskej abecedy a kultúry
• 6. september - Deň nezávislosti
• 24. december - Vianoce
• 25. december - 1. sviatok vianočný
• 26. december - 2. sviatok vianočný

Zamestnanci majú nárok na dovolenku v prípade choroby (bežnej alebo choroby z povolania), nehody v práci, rekonvalescencie, urgentných zdravotných zákrokov, testov, karantény, alebo opatrovania chorého člena rodiny. Na tieto druhy dovolenky sa vyžaduje lekárske potvrdenie. Zamestnanci majú právo na finančnú kompenzáciu v prípade dočasnej práceneschopnosti.

Pracujúce ženy majú nárok na tehotenskú/materskú dovolenku 410 dní, pričom 45 dní sa musí vybrať pred narodením dieťaťa. Ak sú rodičia dieťaťa zosobášení alebo spolu žijú v jednej domácnosti, otec má nárok na 15 dní dovolenky, ktorá začína v deň, kedy je matka po pôrode prepustená z nemocnice. Keď dieťa dovŕši 6 mesiacov, otec je oprávnený vybrať si otcovskú dovolenku (namiesto matky) v rozpätí nevybraných dní materskej dovolenky (410 dní). Po skončení materskej dovolenky má matka nárok na dodatočnú dovolenku na výchovu dieťaťa (v prípade 1., 2. a 3. dieťaťa), až kým dieťa nedovŕši vek 2,5 roka. Na tento typ dovolenky má nárok aj otec dieťaťa, prípadne každý rodič, ktorý je zaviazaný pracovnou zmluvou.

Viac informácií o rôznych druhoch dovolenky sú k dispozícii v Zákonníku práce na stránke Ministerstva práce a sociálnych vecí.

 

3.10. Ukončenie pracovného pomeru

Zamestnanie môže byť ukončené zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa, bez alebo s výpovednou lehotou. Väčšinou sa pracovný pomer zruší dohodou oboch strán alebo uplynutím doby, na ktorú bola pracovná dohoda spísaná (po ukončení stanovených úloh). Zákonník práce definuje aj ďalšie druhy rozviazania pracovného pomeru bez výpovednej lehoty. Zamestnanec alebo zamestnávateľ môže ukončiť pracovný pomer aj upovedomením druhej strany o plánovanom odchode/prepustení (s výpovednou lehotou). V tomto prípade sa druhá strana upovedomí aspoň 30 dní vopred (ak ide o prácu na dobu neurčitú) alebo 3 mesiace vopred (ak ide o prácu na dobu určitú).

Viac informácií je k dispozícii v Zákonníku práce dostupnom na stránke Ministerstva práce a sociálnych vecí.

 

3.11. Zastupovanie pracovníkov

Zamestnanci majú právo slobodne sa združovať a vytvárať odbory podľa svojho výberu, majú právo hocikedy vstúpiť alebo vystúpiť z odborov.

Odborové zväzy reprezentujú a obhajujú záujmy svojich členov pred vládou a zamestnávateľmi v oblasti zamestnania, sociálneho zabezpečenia a životných štandardov. Zástupcovia odborov majú právo na informácie zo strany zamestnávateľa, právo žiadať o stretnutia so zamestnávateľom s cieľom informovať ho o problémoch pracovníkov, právo vstúpiť a pohybovať sa na pracovisku alebo ktorejkoľvek pracovnej divízii.
Odbory si môžu, ak postupujú v rámci zákona: spísať a zaviesť svoje vlastné predpisy a pravidlá, voliť členov do svojich orgánov a zástupcov, a zavádzať akčné programy. Zástupcovia odborov na podnikovej úrovni majú právo zúčastňovať sa na navrhovaní vnútorných predpisov a pravidiel súvisiacich s oblasťou pracovno-právnych vzťahov, na ktoré ich musí prizvať zamestnávateľ. V každom podniku (spoločnosti) môžu zástupcovia odborov uzatvárať so zamestnávateľom kolektívnu pracovnú zmluvu.
Odbory na národnej úrovni musia spĺňať určité kritériá stanovené v Zákonníku práce. Ak splnia stanovené podmienky, je im vládou priznaná národná úroveň. Toto ocenenie platí 4 roky. Rovnako všetkým ich dcérskym organizáciám je priznaná národná úroveň. V súčasnosti sú najpopulárnejšími národnými odborovými zväzmi: Konfederácia nezávislých odborových zväzov a Konfederácia práce („Podkrepa“).

Dôležité odkazy: www.knsb-bg.org; www.podkrepa.org

 

3.12. Pracovné spory – štrajky

Kolektívne pracovné spory súvisiace so zamestnaním, sociálnym zabezpečením a životnými štandardmi, sa riešia podľa Zákona o urovnávaní kolektívnych pracovných sporov. Pri kolektívnych pracovných sporoch sú zamestnanci zastupovaní členmi profesionálnej organizácie a zamestnávatelia svojimi zvolenými zástupcami (poverený manažér, alebo iná poverená osoba či orgán). Kolektívne pracovné spory sa riešia priamym rokovaním medzi zamestnancami a zamestnávateľmi (alebo ich zástupcami). Zamestnanci predložia svoje požiadavky písomne, rovnako ako mená svojich zástupcov. Ak sa nedosiahne dohoda medzi jednotlivými stranami alebo jedna strana odmietne rokovať, prípad môže byť vyriešený za pomoci mediačnej a/alebo dobrovoľnej arbitráže. V takomto prípade je možné obrátiť sa na odborové zväzy a asociácie zamestnávateľov a/alebo Národný inštitút pre zmier a arbitráž.

Ak sa požiadavky zamestnancov nesplnia, majú právo usporiadať štrajk, pričom si oblečú vhodné indikácie, pásky, odznaky alebo iné podobné znamenia na znak protestu a umiestnia vhodné pútače a plagáty. Žiadna takáto akcia nemôže mať za následok výpoveď z práce. Zamestnanci alebo ich zástupcovia sú povinní informovať o prichádzajúcom štrajku zamestnávateľa alebo jeho zástupcov písomne, aspoň 7 dní vopred. Musia špecifikovať trvanie štrajku a subjekt, ktorý ho bude viesť. Zamestnanci majú právo na výstražný štrajk bez predošlého upovedomenia zamestnávateľa, nesmie však trvať dlhšie ako 1 hodinu. Strany zapojené do štrajku sa usilujú o zmier prostredníctvom priameho vyjednávania, mediácie alebo inými vhodnými prostriedkami.

 

3.13. Odborná príprava

Pojem odborné vzdelávanie a príprava sa vzťahuje na praktické aktivity a kurzy týkajúce sa konkrétneho povolania alebo zamestnania, ktorých cieľom je pripraviť účastníkov na ich budúcu kariéru. Odborné vzdelávanie je základným prostriedkom na dosiahnutie profesionálneho uznania a na zlepšenie vyhliadok na získanie práce. Preto je mimoriadne dôležité, aby systémy odbornej prípravy v Európe zodpovedali potrebám občanov a trhu práce a uľahčovali prístup k zamestnaniu.
Odborné vzdelávanie a príprava sú základnou súčasťou politiky EÚ od samého počiatku existencie Európskeho spoločenstva. Sú základným prvkom aj tzv. Lisabonskej stratégie EÚ, ktorá sa zameriava na premenu Európy na najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu vedomostne orientovanú spoločnosť sveta. V roku 2002 Európska rada túto základnú úlohu opätovne potvrdila a stanovila aj ďalšiu ambicióznu úlohu - docieliť do roku 2010, aby európske vzdelávanie a odborná príprava boli celosvetovo uznávané - podporovaním prvotriednych iniciatív, a najmä posilňovaním spolupráce v oblasti odbornej prípravy.

Iniciatívy EÚ na podporu spolupráce v oblasti odbornej prípravy
Vo svojom úsilí na podporu atmosféry spolupráce pri rozvoji systémov odborného vzdelávania v Európe Európska únia využíva množstvo nástrojov a realizuje celý rad programov a iniciatív.

Socrates                                                                           
Socrates podporuje európsku spoluprácu vo všetkých oblastiach vzdelávania. Táto spolupráca má niekoľko foriem:

• mobilita (pohyb v rámci Európy),
• organizovanie spoločných projektov,
• vytváranie európskych sietí (rozširovanie myšlienok a dobrej praxe) a
• vykonávanie štúdií a porovnávacích analýz.

Program Socrates v praxi ponúka záujemcom granty na štúdium, výučbu, stáž alebo účasť na kurze odbornej prípravy v inej krajine. Poskytuje podporu vzdelávacím inštitúciám pri organizovaní vzdelávacích projektov a výmene poznatkov. Pomáha združeniam a MVO pri organizácií aktivít týkajúcich sa tém, ktoré súvisia so vzdelávaním a pod.

Leonardo da Vinci
Hlavným cieľom programu Leonardo da Vinci, ktorý bol prijatý v roku 1994, je realizácia politiky EÚ v oblasti odborného vzdelávania. Je jedným z hlavných nástrojov na podporu nadnárodnej mobility v Európe a poskytuje finančné prostriedky verejným a súkromným organizáciám aktívnym v oblasti odborného vzdelávania. Program Leonardo poskytuje podporu okrem iného aj na stáže a výmenné projekty, študijné návštevy a nadnárodné siete.

Vzdelávanie dospelých a celoživotné vzdelávanie v Európe
Celoživotné vzdelávanie je proces, ktorý zahŕňa všetky formy vzdelávania - formálne, neformálne - a trvá od predškolského obdobia až do dôchodku. Je určené na to, aby sa ľuďom poskytla možnosť rozvíjať a udržiavať ich hlavné spôsobilosti počas celého života, ako aj na to, aby sa umožnilo občanom voľne sa pohybovať medzi zamestnaniami, regiónmi a krajinami. Celoživotné vzdelávanie je aj základným prvkom už uvedenej Lisabonskej stratégie, pretože je nevyhnutné pre rozvoj a zvyšovanie konkurencieschopnosti a zamestnateľnosti. EÚ prijala niekoľko nástrojov na podporu vzdelávania dospelých v Európe. 

Európsky priestor celoživotného vzdelávania
Na realizáciu celoživotného vzdelávania v Európe si Európska komisia stanovila za cieľ vytvoriť Európsky priestor celoživotného vzdelávania. V tejto súvislosti sa Komisia zameriava na identifikáciu potrieb študujúcich i trhu práce, aby sa vzdelávanie stalo dostupnejšie a následne, aby sa vytvárali partnerstvá medzi verejnou správou, poskytovateľmi služieb v oblasti vzdelávania a občianskou spoločnosťou.
Základom tejto iniciatívy EÚ je zámer poskytnúť základné zručnosti - posilnením poradenstva a informačných služieb na európskej úrovni a uznaním všetkých foriem vzdelávania, vrátane formálneho vzdelávania a neformálneho odborného vzdelávania.

Grundtvig
Grundtvig je jednou z aktivít vzdelávacieho programu EÚ Socrates a zameriava sa predovšetkým na skvalitnenie odborného vzdelávania dospelých. Jeho cieľom je aj podporovať výmeny a spoluprácu, ktorá napomáha vytvárať príležitosti a zlepšuje prístup k celoživotnému vzdelávaniu pre občanov EÚ.

Organizácie EÚ podporujúce odborné vzdelávanie v Európe
S cieľom umožniť spoluprácu a výmenu v oblasti odbornej prípravy EÚ zriadila špecializované orgány, ktoré pracujú v oblasti ODBORNEJ PRÍPRAVY.

Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP / Centre Européen pour le Développement de la Formation Professionnelle) bolo založené v roku 1975 ako špecializovaná agentúra EÚ na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v Európe. Nachádza sa v Solúne, Grécko, vykonáva výskum a analýzy odborného vzdelávania a poskytuje svoje odborné poznatky rôznym európskym partnerom, ako napríklad príslušným výskumným inštitúciám, univerzitám alebo školiacim zariadeniam.

Európska nadácia pre odborné vzdelávanie bola zriadená v roku 1995 a úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jej úlohou je podporovať partnerské krajiny (z iných krajín ako EÚ) pri modernizácii a rozvoji ich systémov odbornej prípravy. 

 

4. Životné podmienky

4.1. Prehľad životných podmienok v Európe

Kvalita života - na čele programu sociálnej politiky EÚ
Priaznivé životné podmienky závisia od celého radu faktorov, ako napríklad kvalita zdravotníckych služieb, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo kvalitné dopravné zariadenia, uvádzané len ako ukážka niektorých aspektov, ktoré ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov. Cieľom Európskej únie je neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať nové výzvy súčasnej Európy, ako napríklad sociálne vylúčené osoby alebo starnúce obyvateľstvo.

Zamestnanosť v Európe
Zlepšovanie pracovných príležitostí v Európe je pre Európsku komisiu hlavnou prioritou. S vyhliadkou na vyriešenie problému nezamestnanosti a zvýšenie mobility medzi zamestnaniami a regiónmi sa pripravuje a realizuje množstvo iniciatív na úrovni EÚ na podporu európskej stratégie zamestnanosti. Patria k nim Európske služby zamestnanosti (EURES) a budúci program PROGRESS (2007-2013). Tento program nahradí všetky súčasné programy Spoločenstva a rozpočtové riadky v oblastiach zamestnanosti, sociálneho začlenenia a ochrany, pracovných podmienok, rodovej rovnosti a antidiskriminácie.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii
Zdravie má neoceniteľnú hodnotu, ovplyvňuje každodenný život ľudí a je preto dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Zdravé prostredie je nevyhnutné pre náš individuálny a profesionálny rozvoj a občania EÚ majú stále väčšie nároky, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a poskytovanie vysoko kvalitných služieb zdravotnej starostlivosti. Pri cestovaní v rámci Európskej únie požadujú rýchly a jednoduchý prístup k lekárskemu ošetreniu. Zdravotné politiky EÚ sa zameriavajú na riešenie týchto potrieb.
Európska komisia vypracovala koordinovaný prístup k zdravotnej politike, zaviedla do praxe rad iniciatív, ktoré dopĺňajú aktivity národných verejných orgánov. Spoločné akcie a ciele Únie sú zahrnuté do zdravotných programov a stratégií EÚ.

Súčasný Program verejného zdravia EÚ pracuje na zlepšovaní schopnosti EÚ reagovať na cezhraničné ohrozenia zdravia a na skvalitňovaní informácií a poznatkov o najnovších trendoch v sektore verejného zdravia. Bola navrhnutá nová stratégia v oblasti ochrany zdravia a ochrany spotrebiteľa, ktorá ďalej zdôrazňuje potreby na zlepšovanie zdravotnej bezpečnosti občanov a šírenie zdravotníckych informácií.

Vzdelávanie v EÚ
Vzdelávanie v Európe má hlboké korene a je veľmi rôznorodé. Už v roku 1976 sa ministri školstva rozhodli zriadiť informačnú sieť na lepšie porozumenie vzdelávacích politík a systémov v Európskom spoločenstve pozostávajúcom vtedy z deviatich krajín. Toto odrážalo zásadu, že špecifický charakter systému vzdelávania v každom jednotlivom členskom štáte je potrebné plne rešpektovať, pričom je potrebné zlepšovať koordináciu vzájomného pôsobenia medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a systémami zamestnanosti. Eurydice, informačná sieť o vzdelávaní v Európe, oficiálne začala svoju činnosť v roku 1980.
V roku 1986 sa spustením programu Erasmus pozornosť odklonila od informačných výmen a zamerala na študentské výmeny, ktoré sa pokladajú za jednu z najúspešnejších iniciatív EÚ.
Skúsenosti zhromaždené za štvrťstoročie sa skonsolidovali a rozvinuli do programu Socrates, ktorý pokrýva všetky oblasti vzdelávania pre všetky vekové kategórie a kvalifikácie.
Aby sa umožnilo zavádzanie európskych štúdií na univerzity, Komisia podporuje aj projekt Jeana Monneta, ktorý ponúka dotácie na zriadenie katedier Jeana Monneta, stálych kurzov, modulov v oblasti európskeho práva, európskeho hospodárstva, politických štúdií európskej konštrukcie a histórie európskej integrácie. Projekt podporuje aj vytváranie centier dokonalosti Jeana Monneta.

Doprava v EÚ

Doprava bola jednou z prvých spoločných politík vtedajšieho Európskeho spoločenstva. Od roku 1958, keď nadobudla platnosť Rímska zmluva, sa dopravná politika EÚ zameriavala na odstraňovanie cezhraničných prekážok medzi členskými štátmi a tak umožnila rýchlejší, účinnejší a lacnejší pohyb osôb a tovaru.
Táto zásada je úzko spojená s ústredným cieľom EÚ vytvoriť dynamickú ekonomiku a súdržnú spoločnosť. Dopravný sektor vytvára 10 % bohatstva EÚ, vyjadrené ako hrubý domáci produkt (HDP), čo sa rovná okolo jednému biliónu eur za rok. Poskytuje aj viac ako desať miliónov pracovných miest. 

Schengenský priestor

Schengenský dohovor nadobudol účinnosť v marci 1995, zrušil hraničné kontroly v priestore signatárskych štátov a vytvoril jednotné vonkajšie hranice, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel.
V súčasnosti podpísalo Schengenskú dohodu v plnom rozsahu trinásť členských štátov EÚ: Belgicko, Dánsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko a Švédsko. Dánsko podpísalo dohodu, ale môže si vybrať, či bude alebo nebude uplatňovať akékoľvek nové rozhodnutie prijaté na základe dohody. Island, Nórsko a Švajčiarsko, ktoré nie sú členmi EÚ, tiež podpísali dohodu, ale Švajčiarsko ešte tieto predpisy neuplatňuje.

Letecká doprava

Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave prinieslo nižšie cestovné a širší výber prepravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ vytvorila aj súbor práv na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s leteckými cestujúcimi.

Práva leteckých cestujúcich
Ako letecký cestujúci máte určité práva, pokiaľ ide o informácie o letoch a rezervácie, poškodenie batožiny, meškania a zrušenia letov, odmietnutie nástupu do lietadla, odškodnenie v prípade nehody alebo problémy s organizovanými dovolenkami. Tieto práva sa uplatňujú na pravidelné a charterové lety, domáce aj medzinárodné, z letiska EÚ alebo na letisko EÚ z letiska mimo územia EÚ, keď sú prevádzkované leteckou spoločnosťou EÚ.

Železničná doprava

Európsky železničný dopravný systém je charakteristický množstvom prekážok interoperability národných sietí. Rozdielne šírky rozchodov, rôzne systémy dodávok elektrického prúdu a veľké rozdiely v organizácii systémov riadenia železničnej dopravy spôsobujú výrazné meškanie na hraničných prechodoch a tým aj dodatočné náklady. Železničná doprava sa tak v posledných rokoch stala menej konkurencieschopnou ako napríklad cestná doprava.
Na vyriešenie existujúcich problémov Európske spoločenstvo v rámci svojej spoločnej dopravnej politiky prijalo právne predpisy na prípravu, po právnej aj technickej stránke, cesty pre postupné vytváranie integrovaného železničného priestoru.
Obrovská finančná pomoc smeruje do transeurópskych projektov, ako napríklad železničné spojenie z Lyonu na poľské hranice s Ukrajinou, z Berlína do Palerma, z Paríža do Bratislavy a z Varšavy do Helsiniek. Nové medzinárodné vysoko rýchlostné železničné spojenia sa pripravujú na trati Paríž-Brusel-Kolín-Amsterdam a cez juhozápadnú Európu z Lisabonu do Bordeaux. 

 

4.2. Politický, administratívny a právny systém

Bulharsko je parlamentnou republikou, v ktorej hlavou štátu je prezident. Bulharský politický systém je založený na princípe pluralizmu. Štátna moc sa delí na legislatívnu, výkonnú a súdnu.

Prezident je volený priamo, na obdobie 5 rokov. Po konzultácii s parlamentnými stranami, prezident poverí predsedu najväčšej strany vytvorením vlády. Predseda vlády riadi, koordinuje a je zodpovedný za politiku vlády. Premiér je na čele Rady ministrov, ktorí riadia štátnu i zahraničnú politiku, na základe Ústavy a zákonov.

Legislatívna moc je sústredená v rukách Národného zhromaždenia, ktoré sa volí na 4 roky. Súdnictvo je nezávislé a tvoria ho nasledovné typy súdov: Najvyšší kasačný súd, Najvyšší správny súd, odvolacie, okresné, správne, miestne a vojenské súdy. Najvyšší kasačný súd kontroluje presné a jednotné uplatňovanie zákona všetkými súdmi. Najvyšší správny súd kontroluje presné a jednotné uplatňovanie zákona v oblasti správneho súdnictva, a predpisov pri sporoch o zákonnosti aktov vytvorených Radou ministrov alebo jednotlivými ministrami.

Oficiálnym jazykom je bulharčina. Náboženstvo si môžete zvoliť slobodne. Dlhovekú tradíciu má na území Bulharska pravoslávne náboženstvo.

Bulharsko je rozdelené do šiestich ekonomicky rozvinutých regiónov, 28 samosprávnych regiónov (ktoré sa nachádzajú medzi štátnou správou a miestnou samosprávou, na rozmedzí štátnych a miestnych záujmov) a 264 miest a obcí (ktoré sú základnou jednotkou pri členení územia).

Štátnym znakom Bulharska je vztýčený zlatý korunovaný lev na tmavočervenom poli vo forme štítu. Bulharskú národnú vlajku tvorí trikolóra bielej, zelenej a červenej, ktorá je usporiadaná horizontálne.

 

4.3. Príjmy a dane

Pravidlá a požiadavky na odvádzanie dane z príjmu fyzických osôb sú uvedené v zákone o zdaňovaní príjmov fyzických osôb. Daňový úrad je príslušný orgán vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa zdanenia príjmov.

Zdaňovacie pravidlá platia pre všetky miestne fyzické osoby (osoby, ktoré majú v Bulharsku trvalé bydlisko alebo prebývajú na území Bulharska viac ako 183 dní v období 12 mesiacov) a cudzinci. Miestne fyzické osoby sú povinné za odvádzanie dane z príjmu zo svojich finančných zdrojov nadobudnutých v Bulharsku a ďalších krajinách, zatiaľ čo cudzinci sú povinní za odvádzanie dane z príjmu z finančných zdrojov nadobudnutých v Bulharskej republike. Každý príjem za prácu vykonanú na území Bulharska alebo za služby poskytované v Bulharsku je predmetom zdanenia.

Od roku 2008 sa príjem začal zdaňovať rovnou daňou vo výške 10%, spolu s možnosťou  pre ďalšie daňové výhody (napríklad: príjmy osôb, ktorých schopnosť pracovať je znížená o viac ako 50 percent; dary zdravotníckym organizáciám; Bulharský červený kríž; zariadenia starostlivosti o deti; kultúrne inštitúcie; mladé rodiny; a pod.). Nárok na daňové zvýhodnenie vzniká v čase podania ročného daňového priznania. Neexistuje žiadne nezdaniteľné  životné minimum, ale existuje zákonom stanovená minimálna čiastka výdavkov, ktorá je odpočítaná na účely výpočtu ročného zdaniteľného základu.

Ročná sadzba dane z príjmu právnických osôb 15% je uvalená na živnostníkov a základ tejto dane sa vypočíta s prihliadnutím na odpočítateľné položky dane a odvádza sa v priebehu zdaňovacieho obdobia podľa platných daňových predpisov.

V súlade so zákonom o zdaňovaní príjmov právnických osôb, daň je uložená na príjmy miestnych právnických osôb a miestnych právnických osôb, ktoré nie sú registrované ako obchodníci (vrátane organizácie náboženského vyznania); príjmy z prenájmu nehnuteľného a hnuteľného majetku; a príjmy právnických osôb registrovaných mimo územia Bulharska, ale vytvorených na území Bulharska. Osoby, ktoré podnikajú ako obchodníci v zmysle definície zákona o spoločnostiach, vrátane živnostníkov, si plnia svoju daňovú povinnosť podľa zákona o dani z príjmov právnických osôb v ročnom daňovom priznaní. Daňové priznanie sa podáva spolu s finančnou správou overenou audítorom.

Sadzba dane z príjmov je vo všeobecnosti 10%.

Všeobecná sadzba dane z príjmov (daň z príjmu zo závislej činnosti) je odvádzaná zamestnávateľom z mesačnej odmeny (platu). Ak je  daň odvádzaná len z príjmov zo závislej činnosti v súlade s podmienkami pracovnej zmluvy, pracovníci nemusia podávať daňové priznanie. V prípade, že osoba dostala príjem aj z iných zdrojov ako z ich pravidelného zamestnania, musí podať ročné daňové priznanie na daňový úrad.

 

4.4. Životné náklady

Podľa informácií bulharského Národného štatistického inštitútu (zo septembra 2009), priemerný príjem domácností je 789,28 BGN mesačne, čo je 321,41 BGN na osobu. Hlavným zdrojom príjmu je plat vyplývajúci z pracovnej zmluvy, ďalej výnosy z podnikateľskej činnosti, prenájmu a predaja majetku, a dôchodky. Priemerné mesačné výdavky domácností tvorí, na druhej strane, 732,52 BGN. Výdavky na stravu tvoria najdôležitejšiu položku. Potraviny, nápoje a cigarety sú v Bulharsku stále lacnejšie ako v ostatných krajinách EÚ/EHP, čo vytvára značnú výhodu a robí životné náklady prijateľnejšími.
Priemerné ceny niektorých produktov (okrem potravín):

• kvapalné palivá - 2 BGN za liter;
• elektrina - 0,146 BGN / kWh;
• náklady na obuv a odevy sa líšia, v závislosti od výrobcu, kvality a sezóny (zimné výpredaje sú pomerne typické).

Bežný tovar je v Bulharsku lacnejší než v ostatných krajinách EÚ. Napríklad za 1 kg chleba zaplatíte približne 1,30 BGN; 1 kg syra v slanom náleve vyjde na 3,50 – 6,00 BGN; žltý syr stojí 8 - 12 BGN za kg; mlieko medzi 0,70 – 1,50 BGN za liter; a pollitra jogurtu nájdete približne za 0,70 BGN.

Potraviny bývajú otvorené denne od 7:00 do 20:00, non-stop obchody sú tiež dostupné. Väčšina obchodov však býva otvorená denne medzi 10:00 a 20:00.

4.5. Ubytovanie

Cena pri prenájme alebo kúpe nehnuteľností závisí najmä od miesta a od stavu nehnuteľnosti. Priemerná cena nehnuteľností vo väčších mestách sa pohybuje medzi 990 BGN/m2 (napr. Pleven) a 1745 BGN/m2 (Sofia). V menších mestách sa ceny pohybujú v rozmedzí 618 BGN/m2 až 821 BGN/m2. V priebehu roka 2009 bol zaznamenaný rast cien nehnuteľností.
Služby pri zabezpečovaní ubytovania poskytujú realitné agentúry, miestne printové médiá a rôzne webové stránky.

 

4.6. Zdravotníctvo

Systém zdravotníctva je v Bulharsku pod dohľadom Ministerstva zdravotníctva. Oblasť príspevkov do systému zdravotníctva riadi Národný fond zdravotného poistenia. Príspevky vyplácajú všetky osoby, ktoré sú zamestnané na základe pracovnej zmluvy alebo sú samostatne zárobkovo činné, pričom sa im strhávajú z mesačných odmien spolu s príspevkami do systému sociálneho poistenia. SZČO si platia príspevky do systému zdravotného zabezpečenia samostatne.
Poistené osoby majú nárok na profesionálne služby zdravotníkov alebo v zdravotných zariadeniach, ktorí/é majú uzavretú zmluvu s Národným fondom zdravotného poistenia.

Ambulantná starostlivosť (mimo pohotovosti) je poskytovaná fyzickými a právnickými osobami, ktoré majú uzavretú zmluvu s Národným fondom zdravotného poistenia. Každý poistenec si vyberá svojho praktického lekára. V prípade, že prídete za svojim praktickým lekárom so špecifickým zdravotným problémom a ten nemá na jeho vyšetrenie potrebnú odbornú spôsobilosť, vypíše vám odporúčanie pre návštevu špecialistu. Ženy vo veku od 60 rokov a muži od 63 rokov platia za prehliadku 2 BGN. V prípade hospitalizácie, ktorá nepresiahne 10 dní za rok, sa denne vyplácajú dávky v podobe 2% z národnej minimálnej mzdy. Deti do 18 rokov, tehotné ženy, nepracujúci členovia rodiny, vojaci a niektoré iné skupiny ľudí sú vyňaté z uhrádzania poplatkov za výkon zdravotných služieb. Nepoistené osoby si hradia výdavky (poplatky) na zdravotné služby samy a v plnej miere.

V Bulharsku existuje množstvo špecializovaných súkromných ordinácií a kliník. V prípade konzultácií alebo ošetrení v takýchto ordináciách, pacienti platia za príslušné služby bez ohľadu na to, či majú zdravotné poistenie alebo nie. Viac informácií o zdravotnom poistení a podmienkach využívania zdravotníckych služieb v Bulharsku je k dispozícii na webových stránkach Ministerstva zdravotníctva a Národného fondu zdravotného poistenia.

 

4.7. Systém vzdelávania

Systém vzdelávania v Bulharsku zahŕňa primárne, sekundárne a terciárne vzdelávanie. Vzdelávanie je povinné od veku 7 rokov (v prípade záujmu rodičov aj od 6 rokov). Deti, ktoré majú menej ako 3 roky môžu navštevovať jasle a deti medzi 3 a 6 rokmi môžu navštevovať materské škôlky (štátne, obecné alebo privátne). Štátne alebo obecné jasle a materské škôlky sú financované z rozpočtu centrálnej alebo miestnej správy. Rodičia platia poplatky vo výške stanovenej príslušnou obcou. Jeden rok predtým, ako dieťa nastúpi na základnú školu, má povinnosť navštevovať prípravnú skupinu zriadenú v rámci materskej školy alebo školy.

Vzdelávanie na školách zahŕňa 2 stupne - primárny a sekundárny, zatiaľ čo výučba môže byť aj všeobecná a odborná. Primárne vzdelávanie je rozdelená do dvoch úrovní – nižšie základné vzdelanie od 1. triedy až po 4. triedu a vyššie základné vzdelanie od 5. triedy až po 8. triedu. Osvedčenie o ukončení základného vzdelania sa získa po absolvovaní 8. triedy, a oprávňuje držiteľa osvedčenia pokračovať vo vzdelávaní. Stredný stupeň vzdelávania sa dosiahne absolvovaním 9. – 12. triedy a úspešným urobením maturitnej skúšky, po ktorej sa žiakovi vystaví diplom, ktorý ho oprávňuje pokračovať vo vzdelávaní. Šesť-bodová stupnica sa používa na posúdenie vedomostí a zručností žiakov.

Absolventi stredných škôl sa môžu rozhodnúť podstúpiť vyššie (terciárny) vzdelávanie. Môžu si vybrať z verejných i súkromných vysokých škôl. Tvoria ich: univerzity, odborné vysoké školy a nezávislé vysoké školy. Nástup na vysokú školu vyžaduje absolvovanie výberového konania (testu). Školné na vysokých školách je stanovené Radou ministrov a je vyplácané v rovnakých splátkach.

Vzdelávanie na školách je zadarmo pre všetky deti vo veku povinnej školskej dochádzky, ak sú ich rodičia zárobkovo činní na území Bulharskej republiky a sú občanmi EÚ/EHP alebo Švajčiarskej konfederácie.
Viac informácií je k dispozícii na internetovej stránke Ministerstva školstva, mládeže a vedy.

   

4.8. Kultúrny a spoločenský život

Podobne ako ostatné európske krajiny, aj Bulharsko ponúka bohatý a rozmanitý kultúrny a spoločenský život. Bulhari si užívajú svoj voľný čas pri jedle a pití mimo svojich domovov. Mnoho bulharských jedál a potravinových produktov je medzinárodne známych. Bulharská kuchyňa bola ocenená mnohými uznávanými gastronomickými expertmi. Najznámejšie je bulharské víno a jogurt. Väčšina tradičných bulharských pokrmov obsahuje historický odkaz (z mytológie, tradičných náboženstiev a obradov), ktorý im prideľujú nádych exotiky a jedinečnosti.

Ak žijete v Bulharsku, trávite svoj voľný čas napríklad aj čítaním, tancovaním v kluboch, návštevou koncertov, kina, divadla, opery, baletných predstavení, športových podujatí, alebo vlastným športovaním. V Bulharsku nájdete 75 divadiel, 4 552 verejných knižníc, 2 838 komunitných centier a viac ako 250 múzeí. Rovnako môžete navštíviť kino či štadión v každom meste a vybrať si z veľkého počtu športových zariadení, tenisových kurtov a finess-centier.
Je tu mnoho rádio staníc, 3 národné televízne stanice a viac ako 100 zahraničných kanálov možných pozerania cez kábel alebo satelit.

Bulharsko má bohaté kultúrne dedičstvo. Veľa pamiatok patrí pod sieť kultúrneho dedičstva UNESCO. Spolu s rôznorodou a dychvyrážajúcou prírodnou scenériou, krajina ponúka kvalitné služby turistických a rekreačných zariadení situovaných v známych vysokohorských a prímorských rezortoch. Niektoré športy, vrátane golfu, horolezectva, plachtenia, veslovania či jazdy na koni, sa stávajú čoraz viac populárne.

Fajčenie na verejných miestach ešte nie je úplne zakázané. Zaviedli sa ale špeciálne samostatné fajčiarske priestory.

   

4.9. Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtia)

Narodenie
Každému novorodencovi sa vydáva rodný list s osobným identifikačným číslom, ktoré mu bolo pridelené. Rodný list vydáva miestna správa zodpovedná za miesto, kde sa dieťa narodilo, na základe identifikačných dokumentov oboch rodičov.

Manželstvo
V Bulharsku sú na právne účely uznané iba civilné sobáše. Civilné sobáše vyžadujú vzájomný súhlas nevesty a ženícha o vstupe do manželstva, ktorý musí byť predložený priradenému úradníkovi. Manželstvo môže uzavrieť akákoľvek osoba staršia ako 18 rokov a viac, a výnimočne, v prípade závažných dôvodov, môže manželstvo uzavrieť osoba vo veku 16 rokov iba so zvláštnym povolením predsedu okresného súdu, sídliacom v mieste, kde maloletý žiadateľ býva. Osoby, ktoré chcú uzavrieť manželstvo, sú povinné podať žiadosť na obci najneskôr 30 dní pred plánovaným dátumom sobáša. Potrebné dokumenty zahŕňajú: doklad totožnosti, vyhlásenie o žiadnej prekážke k manželstvu, a lekárske potvrdenie. Svedkovia na svadbe sú dve osoby, ktorých úlohou je potvrdiť, že nevesta a ženích vstúpili do manželstva na základe vlastnej slobodnej vôle.

Smrť
Úmrtie je potvrdené písomne úmrtným listom, ktorý vydal príslušný lekár. Ak smrť nastane z neznámych príčin, musí sa kontaktovať polícia a urobiť pitva.

 

4.10. Doprava

Bulharsko má rozvinutú pozemnú, lodnú a leteckú dopravu. Lodná doprava je prístupná pozdĺž pobrežia Čierneho mora (východné Bulharsko), kde sú najväčšími prístavnými mestami Varna a Burgas, a tiež po rieke Dunaj (sever Bulharska). Najväčšie letisko sa nachádza v hlavnom meste Sofia.

Vo väčších mestách sa môžete premiestniť z miesta na miesto vlastným autom, taxíkom alebo verejnou dopravou. Sofia je jediné mesto, v ktorom možné cestovať električkou alebo metrom. Ak máte záujem cestovať verejnou dopravou a nie ste dieťa vo veku do 7 rokov, ste povinný preukázať sa platným cestovným lístkom, dopravnou kartou alebo iným dopravným dokumentom. V tomto prípade ste oprávnený mať so sebou batožinu s rozmermi 60x40x60 cm. Dopravné karty si môžete zakúpiť v kanceláriách verejných dopravcov na miestach autobusových zastávok. Jednorazové cestovné lístky je možné si zakúpiť priamo u vodiča.

Taktiež môžete využiť železničnú dopravu. Cestovný poriadok vlakov nájdete na internetovej stránke Bulharskej železničnej spoločnosti, v prípade autobusovej dopravy na web stránke Centrálnej autobusovej stanice.

Takmer v každom meste sú strážené parkoviská, ktoré ponúkajú stráženie áut za poplatok. Vo väčších mestách nájdete tiež požičovne áut. Prenájom áut je možné vybaviť aj v príletovej hale na letisku Sofia, stačí si to predtým skontrolovať na webových stránkach inzerujúcich túto službu.

 

5. Sociálne zabezpečenie a poistenie

5.1. Sociálne zabezpečenie v Európe

Nové pravidlá ohľadom sociálneho zabezpečenia v rámci EÚ nadobudli platnosť od 1. mája

2010. Aktualizácie taktiež zahŕňajú nové pravidlá týkajúce sa E-formulárov. Pre viac informácií si môžete preštudovať nasledujúce linky:
Towards an improved coordination of social security systems
Gateway to the European Union

Podmienky sociálneho zabezpečenia - zásadná otázka pre osoby uplatňujúce svoje právo slobodného pohybu
Rešpektovanie zásady slobodného pohybu pracovníkov vyžaduje od všetkých členských štátov EÚ jednoznačný záväzok, aby migrujúci pracovníci, ktorí vykonávajú svoje povolanie v inom členskom štáte, mali právo na rovnaké dávky sociálneho zabezpečenia ako miestni zamestnanci. Poskytovanie sociálnej ochrany občanom EÚ pracujúcim mimo krajiny, kde majú trvalý pobyt, je pre Európsku úniu zásadná otázka.
Ustanovenia EÚ o sociálnom zabezpečení sa vzťahujú tak na členské štáty, ako aj na Európsku úniu a Európsky hospodársky priestor (Nórsko, Island a Lichtenštajnsko).

Ustanovenia Spoločenstva o sociálnom zabezpečení
Systémy sociálneho zabezpečenia v krajinách EÚ stále vykazujú významné rozdiely a je potrebné uskutočniť koordináciu predpisov o sociálnom zabezpečení. Spoločné pravidlá, ktoré zabezpečujú prístup k sociálnym dávkam, sú dôležité, aby sa zabránilo znevýhodňovaniu európskych pracovníkov, ktorí uplatňujú svoje právo slobodného pohybu. Sú navrhnuté tak, aby chránili občanov EÚ pred rizikom, že budú poistení dvakrát, alebo prídu o dávky sociálneho zabezpečenia, keď sa presťahujú do inej krajiny.
Aj keď neexistuje žiadny jednotný európsky systém sociálneho zabezpečenia, EÚ stanovila v oblasti sociálnej ochrany spoločné ustanovenia. Zahŕňa to koordináciu národných systémov sociálneho zabezpečenia bez snahy o zosúladenie národných predpisov. Právne predpisy EÚ ustanovujú spoločné pravidlá a zásady, ktoré musia národné miestne orgány a sociálne poisťovne dodržiavať a ktoré nenahrádzajú, ale dopĺňajú predpisy členských štátov o sociálnom zabezpečení.
Cieľom spoločných ustanovení týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia je:

• podnietiť slobodný pohyb pracovníkov zaručením rovnakého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi EÚ v zmysle rôznych vnútroštátnych právnych predpisov;
• zaručiť sociálnu ochranu zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám (a ich rodinám) bez ohľadu na to, v ktorej krajine EÚ vykonávajú činnosť;
• zabezpečiť zohľadnenie všetkých potrebných dôb zamestnania, pričom je potrebné zabrániť, aby sa systémy sociálneho zabezpečenia prekrývali.

Uplatňovanie spoločných ustanovení
Spoločné predpisy sa nevzťahujú na všetky národné právne predpisy o sociálnom zabezpečení. Týkajú sa týchto dávok:

• nemocenské a materské dávky
• rodinné príspevky
• pracovné úrazy
• starobné a invalidné dôchodky
• vdovské a sirotské dávky
• dávky v nezamestnanosti.

Kto môže využívať sociálnu ochranu v rámci EÚ?
Dávky sociálneho zabezpečenia dostupné v iných členských štátoch sú stanovené spoločnými ustanoveniami EÚ a týkajú sa nasledujúcich kategórií osôb:

• pracovníci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu EÚ a ktorí sú alebo boli poistení podľa právnych predpisov tohto členského štátu, ako aj ich rodinní príslušníci;
• dôchodcovia, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu EÚ;
• štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú poistení podľa právnych predpisov členského štátu;
• osoby bez štátnej príslušnosti a utečenci a ich rodiny, ak pracujú v EÚ a sú poistení podľa právnych predpisov jedného z členských štátov EÚ. 

Registrácia migrujúcich pracovníkov do národných systémoch sociálneho zabezpečenia
Ak občan EÚ pracuje v inom členskom štáte, je dôležité určiť, ktorému národnému systému sociálneho zabezpečenia podlieha - či tomu, v ktorom je poistený alebo tomu, kde vykonáva svoje povolanie. Je nutné zabrániť tomu, aby pracovník bol poistený dvakrát, alebo vôbec nemal sociálne zabezpečenie. Vyžadujú sa pritom určité pravidlá stanovujúce základné zásady registrácie do jedného a/alebo druhého systému.

Poberanie dôchodku v inom členskom štáte
Štátni príslušníci EÚ majú právo tráviť dôchodok v inom členskom štáte. Krajiny, kde pracovník prispieval na dôchodkové poistenie, sa na vyplácaní dôchodku podieľajú proporcionálne, na základe doby zamestnania. 

 

5.2. Systém sociálneho zabezpečenia v tejto krajine

Verejný systém sociálneho zabezpečenia je v Bulharsku realizovaný Národným inštitútom sociálneho zabezpečenia a umožňuje poberanie kompenzácií, dávok (pri dočasnej pracovnej neschopnosti, invalidite, pôrode a výchove detí, nezamestnanosti a smrti) a dôchodkov.

Pracovníci alebo zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu viac ako päť dní (alebo 40 hodín) v rámci kalendárneho mesiaca, musia byť poistení pre prípad choroby, materstva, invalidity, staroby a úmrtia, pracovného úrazu, choroby z povolania a nezamestnanosti. Tí, ktorí pracujú menej ako 5 pracovných dní (40 hodín) za kalendárny mesiac, sú poistení proti invalidite, starobe a úmrtiu, pracovnému úrazu a chorobe z povolania. Príspevok do verejného sociálneho poistenia, ktoré pokrýva všetky poistné riziká pre osoby narodené pred 1. januárom 1960 a vykonávajúce prácu tretej kategórie, tvorí 22,5% plus príspevok, ktorý sa týka pracovných úrazov a chorôb z povolania (vo výške 0,4 - 1,1 % a je odvádzaný v plnej výške zamestnávateľom); a pre osoby, ktoré vykonávajú prácu prvej alebo druhej kategórie, príspevok tvorí 25,5% plus príspevok za pracovné úrazy a choroby z povolania. Príspevok do verejného sociálneho poistenia, ktoré pokrýva všetky poistné riziká pre osoby narodené po 31. decembri 1959 a vykonávajúce prácu tretej kategórie, tvorí 17,5% plus príspevok, ktorý sa týka pracovných úrazov a chorôb z povolania (vo výške 0,4 - 1,1 % a je odvádzaný v plnej výške zamestnávateľom); a pre osoby, ktoré vykonávajú prácu prvej alebo druhej kategórie, príspevok tvorí 20,5% plus príspevok za pracovné úrazy a choroby z povolania.

Príspevky platené za pracovníkov sú strhávané z ich mesačnej odmeny alebo jej časti a sú vyplácané do systému sociálneho poistenia zamestnávateľom.

Obchodníci a osoby samostatne zárobkovo činné sú povinné uhrádzať príspevky na sociálne zabezpečenie a platiť ich buď osobne alebo prostredníctvom fondov sociálneho poistenia, najneskôr do desiateho dňa po mesiaci, za ktorý vnikla povinnosť príspevok na sociálne poistenie uhradiť.

Zamestnávatelia a SZČO sú zaregistrovaní v Národnom inštitúte sociálneho zabezpečenia, a to na základe informácií v záznamoch a databáze na daňovom úrade v Bulharsku.
Viac informácií je k dispozícii na internetovej stránke Národného štatistického inštitútu.

 

5.3. Poistenie v nezamestnanosti

Aby vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti v Bulharsku, osoba musí mať odpracovaných (a zároveň odvádzať príspevky na sociálne poistenie) viac ako 9 mesiacov za predchádzajúcich 15 mesiacov. Žiadateľ musí byť tiež registrovaný ako nezamestnaný na úrade služieb zamestnanosti v mieste, kde má trvalé alebo súčasné bydlisko, a nesmie poberať dôchodok (starobný alebo predčasný starobný). Pracovné skúsenosti (prax) uznané pri odchode do dôchodku v inom členskom štáte EÚ alebo inej krajiny, ktorá s Bulharskom podpísala bilaterálnu dohodu, sa sledujú na účely overenia spôsobilosti na poberanie penzijných dávok. Dennú výšku dávky tvorí 60% priemernej dennej pracovnej mzdy alebo priemerného denného poistného plnenia, ktoré tvorí základ pre výpočet zaplatenej alebo splatnej dávky sociálneho poistenia do Fondu nezamestnanosti. Minimálny a maximálny príjem na účely poistenia je stanovený ročne.

Ľudia, ktorí prišli o zamestnanie po 1. januári 2009, majú nárok na vyplácanie dávok vo výške 130% z vypočítanej dávky za prvú polovicu nárokovateľného obdobia a 70% za druhú polovicu tohto obdobia. Peňažné dávky bývajú schválené po podaní žiadosti na Národnom inštitúte sociálneho zabezpečenia a sú vyplácané mesačne po dobu, ktorá závisí od odpracovaných rokov žiadateľa (táto doba nemôže byť kratšia ako 4 mesiace a zároveň nemôže presiahnuť 12 mesiacov).

 

JSA založené na prijme (JSA IB):

Na tento typ podpory máte nárok ak ste si neprispievali dostatočne ne NI a máte nízky príjem. V prípade, že máte úspory v hodnote viac ako ?6000, alebo máte partnera ktorý pracuje viac ako 24 hodín týždenne, nebudete mať na tento typ podpory nárok. Ak máte úspory v hodnote viac ako ?6000 alebo ak máte partnera ktorý pracuje menej ako 24 hodín týždenne, ovplyvní to hodnotu príspevku založeného na prijme ktorý dostanete. Slobodná osoba  vo veku 25 a viac rokov dostane  JSA IB v hodnote ?64.30, ak má menej ako 25 rokov tak je táto suma ?50.95. Môžete získať aj príspevok na určité náklady na bývanie a pre vašu rodinu. Na požiadanie o podporu v nezamestnanosti JSA založenú na prijme neexistuje časové obmedzenie.
Na získanie oboch príspevkov od vás budú požadovať podanie žiadosti. V niektorých častiach VB môžete svoju žiadosť poslať cez internet, v iných budete musieť ísť osobne do miestnej pobočky Jobcentre Plus.Prineste si so sebou občiansky preukaz/pas, výplatné pásky a doklady o vašich úsporoch. Po zaregistrovaní, vám určia deň a čas kedy sa prídete hlásiť a informovať úrad o tom ako si hľadáte prácu. Požiadajú vás o podpis aby ste potvrdili vašu prítomnosť. Ak máte nárok na podporu, bude vám vyplatená na váš účet do 3, pracovných dní.

 

5.4. Nemocenské poistenie

Poistené osoby majú nárok na finančnú kompenzáciu mzdy v období dočasnej práceneschopnosti a v prípade hľadania si alternatívneho zamestnania pri chronickom ochorení, ak odpracovali a hradili príspevky na sociálne poistenie minimálne 6 mesiacov, pričom boli v tomto období poistení proti riziku. Požiadavka 6 odpracovaných mesiacov sa neuplatňuje pri osobách mladších ako 18 rokov. V prípade úrazu na pracovisku alebo choroby z povolania majú poistené osoby nárok na finančnú kompenzáciu, bez ohľadu na dĺžku praxe (pracovných skúseností) pre účely poistenia.

Finančná kompenzácia mzdy v období dočasnej práceneschopnosti a v prípade hľadania si alternatívneho zamestnania pri chronickom ochorení je kalkulovaná a vyplácaná Národným inštitútom sociálneho zabezpečenia na bankový účet poistenca. Zamestnávateľ (poisťovateľ) vypláca plnú sumu (100%) priemernej dennej mzdy zamestnancovi iba v prvý deň, keď nenastúpi do práce z dôvodu práceneschopnosti. Priemerná denná finančná kompenzácia za práceneschopnosť z dôvodu bežného ochorenia je 80%, a v prípade pracovného úrazu alebo choroby z povolania je to 90% priemernej dennej hrubej mzdy alebo priemerných denných dávok zo sociálneho poistenia, na ktoré príspevky už boli zaplatené (pokiaľ ide o SZČO - priemerných denných dávok zo sociálneho poistenia, na ktoré príspevky boli platené počas 6 mesiacov bezprostredne pred dňom začatia práceneschopnosti).

 

5.5. Rodina a materstvo

Ženy – zamestnankyne majú nárok na tehotenskú a materskú dovolenku, ak majú odpracovaných pre účely poistenia aspoň 12 mesiacov. Denná dávka vyplácaná Národným inštitútom sociálneho zabezpečenia sa rovná 90% priemernej dennej mzdy alebo priemernej poistnej dávky pre pracujúce ženy. Ak sú rodičia práve narodeného dieťaťa zosobášení alebo žijú v spoločnej domácnosti, otec má rovnako nárok na dovolenku, v podobe 15 dní. Potom, ako dieťa dosiahne vek šiestich mesiacov, matka môže previesť oprávnenie na zvyšnú časť 410-dňovej materskej dovolenky na otca.

Po uplynutí materskej dovolenky si môže matka vyžiadať dodatočnú dovolenku na výchovu dieťaťa, kým dieťa nedovŕši 2 roky. V tomto období matka dostáva finančnú kompenzáciu vo výške stanovenej v Zákone o rozpočte verejného sociálneho poistenia (národná minimálna mzda).

Ak matka (adoptívna matka) nie je poistená a nedostáva materské ani dodatočné materské dávky, je oprávnená poberať aspoň rodinné dávky v prípade tehotenstva, narodenia a výchovy dieťaťa (do 1 roka dieťaťa). Nárok na túto dávku sa priznáva žene, ktorá je: občiankou Bulharska, v rodinnej väzbe k bulharským občanom (ak dieťa vyrastá v Bulharsku), manželkou Bulhara (ak dieťa je občanom Bulharska a vyrastá v Bulharsku), občiankou niektorého iného štátu (mimo EÚ/EHP) prebývajúcou prechodne a vychovávajúcou dieťa v Bulharsku. Nárok na rodinné dávky vychádza z výšky príjmov (na člena rodiny), bližšie pravidlá a požiadavky uvádza Zákon o rodinných prídavkoch.
Viac informácií získate v Zákone o sociálnom poistení a Zákone o rodinných prídavkoch.

 

5.6. Dôchodky

Dôchodkový systém sa v Bulharsku skladá z troch pilierov – povinný, povinný doplnkový a dobrovoľný dôchodkový pilier. Príspevky do prvého piliera sa využívajú na vyplácanie základnej úrovne starobného dôchodku. Od 1. januára 2009 majú muži nárok na odchod do dôchodku vo veku 63 rokov, pričom musia mať odpracovaných a odvádzať príspevky na sociálne poistenie 37 rokov (čo dokopy tvorí 100 rokov); ženy majú nárok na odchod do dôchodku vo veku 60 rokov, pričom musia mať odpracovaných a odvádzať príspevky na sociálne poistenie 34 rokov (čo dokopy tvorí 94 rokov). V prípade, že je súčet nižší ako 100 alebo 94, nárok na odchod do dôchodku pre mužov aj ženy vzniká vo veku 65 rokov, pričom minimálny počet odpracovaných rokov je 15 rokov (z toho nie menej ako 12 rokov odpracovaných rokov musí byť dokázateľných).
V druhom pilieri sa povinné príspevky odvádzajú do nezávislých penzijných fondov a sú vyplácané, keď vznikne nárok na dôchodok. Príspevky do tohto fondu povinne uhrádzajú osoby narodené po 31. decembri 1959 a oprávňuje ich dostávať aj ďalšiu časť dôchodku, nielen z 1. piliera.
Tretí pilier umožňuje odvádzanie dobrovoľných príspevkov, ktorými si človek sporí na 3. časť dôchodku.

Spolu so starobným dôchodkom existujú aj iné druhy dôchodkov, ktoré sa vyplácajú po splnení požiadaviek stanovených v Zákone o sociálnom poistení: invalidný dôchodok (pre osoby s obmedzenou práceschopnosťou na 50% a menej), pozostalostný dôchodok (pre siroty, vdovcov a vdovy) a sociálny starobný dôchodok (pre osoby staršie ako 70 rokov).

 

5.7. Elektronické formuláre

Kompetentné inštitúcie v členských krajinách EÚ si navzájom vymieňajú informácie na základe údajov v E–formulároch, ktoré majú svoju štandardnú podobu a sú vyplnené v oficiálnom jazyku platnom v členskej krajine. Existuje 7 skupín týchto formulárov, od skupiny 00 po 600.     
Typy elektronických formulárov:

• séria E 100 – nárok na dávky v chorobe a materstve (daňový úrad), kompenzácia v prípade smrti (Sociálna poisťovňa)
• séria E 200 – kalkulácia a platba dôchodku starobného alebo invalidného (Sociálna poisťovňa)
• séria E 300 – nárok na dávku v nezamestnanosti (Sociálna poisťovňa)
• séria E 400 – nárok na rodinné príspevky
• séria E 500 – výmena informácií ohľadom doby poistenia, čísla sociálneho poistenia, atď.
• séria E 600 – dávky, ktoré nesúvisia s príspevkami do sociálneho poistenia

Ak osoba oprávnená poberať dávky nedostala potrebné formuláre pred odchodom z krajiny, má nárok aj naďalej poberať príslušné dávky. V tomto prípade príslušná inštitúcia požiada kompetentný úrad v krajine pôvodu o tieto formuláre. Zdĺhavá procedúra môže spôsobiť, že sa vyplácanie dávok oneskorí.

 

5.8. Preukaz zdravotného poistenia

Európsky preukaz zdravotného poistenia
Európsky preukaz/karta zdravotného poistenia (EPZP alebo EKZP) je nevyhnutný krok k zjednodušeniu prístupu k rôznym zdravotným systémom od roku 2004. Karta podstatne uľahčuje prístup k zdravotnej starostlivosti pre občanov členských štátov cestujúcich  v rámci EÚ. Navyše, garantuje rýchlu a jednoduchú náhradu výdavkov krátko po návrate do miesta bydliska. Od 1. januára 2006 bola EKZP vydaná a uznaná všetkými krajinami a nahrádza E-formulár E 111.

Kto má nárok na EKZP?
EKZP je vydaná pre:

• občanom EÚ
• občanom Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP)
• občanom Švajčiarska
• rodinným príslušníkom vyššie menovaných, bez ohľadu na ich štátne občianstvo
• štátnym príslušníkom iných krajín, ktorí sú zaradení do systému sociálneho zabezpečenia v jednom z členských štátov EÚ, EHP alebo Švajčiarska

EKZP by mala byť vydaná v príslušnej krajine pôvodu. Všetci občania EÚ by mali so sebou nosiť túto kartu pri cestovaní do zahraničia.

Výhody
Aj keď je hlavným účelom EPZP zabezpečenie jednoduchého prístupu k službám zdravotnej starostlivosti počas dočasného pobytu v inej krajine, poskytuje tiež veľa ďalších benefitov
nielen pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale aj pacientov a poisťovne. Hlavné výhody EPZP možno zhrnúť nasledovne :

• zjednodušený prístup k zdravotnej starostlivosti v zahraničí
• rýchla a jednoduchá refundácia nákladov
• bezpečnosť údajov
• väčšia spoľahlivosť
• menej administratívy
• jednoduchosť - jednoduchší a rýchlejší postup pre prístup k zdravotnej starostlivosti

Táto 'inteligentná karta' vo všeobecnosti obsahuje iba základné informácie o jej držiteľovi, ako je meno a priezvisko, a dátum narodenia, ale žiadne detaily týkajúce sa jeho zdravotného stavu. Je jednoducho použiteľná a ľahko rozpoznateľná. Informácie ktoré sú na nej uvedené jednotným spôsobom sú čitateľné v ktorom ktokoľvek členskom štáte bez ohľadu na jazyk, aký sa v ňom používa.

Čo je to 'inteligentná karta'?
"Inteligentná karta" je malá plastová karta, ktorá vyzerá rovnako ako bežné bankové alebo kreditné karty, na prednej strane má malý zlatý čip. Pri vložení do špeciálneho čítacieho zariadenia sa čip spojí s elektrickými konektormi, ktoré z neho načítajú informácie a odpíšu ich.

Aké informácie sú uložené na mojom zdravotnom preukaze?
Jedinými osobnými údajmi na EPZP sú meno, priezvisko, osobné identifikačné číslo a dátum narodenia jej držiteľa. EPZP neobsahuje žiadne zdravotné údaje.

Kde budú môj zdravotný preukaz akceptovať?
EPZP sa používa vždy, keď potrebujete akýkoľvek druh zdravotnej starostlivosti, či už
u všeobecného lekára, v nemocnici alebo v lekárni. Členské štáty EÚ sú zodpovedné nielen
za zavádzanie a rozširovanie preukazov, ale aj za vybavenie všetkých príslušných zdravotníckych zariadení čítačkami preukazov.

Používanie Európskeho preukazu zdravotného poistenia v zahraničí
Je dôležité poznamenať, že preukaz zdravotného poistenia nezahŕňa prípady, kedy sa pacient zámerne rozhodne absolvovať lekárske ošetrenie v zahraničí. Jeho účelom je skôr zabezpečenie poistenia osôb cestujúcich do iných krajín na časovo obmedzené obdobie, a tým umožňuje lekársku starostlivosť, ktorá sa môže stať počas pobytu na území iného členského štátu nevyhnutnou. Keď takáto situácia nastane, ošetrenie bude poskytnuté podľa zákonov príslušnej krajiny (ak je napríklad v danom členskom štáte zdravotná starostlivosť zadarmo, bude mať na ňu pri predložení jeho/jej EPZP nárok aj zahraničný pacient).

Provizórne náhradné potvrdenie
V prípade ak osoba, ktorá potrebuje lekárske ošetrenie, nemá svoj EPZP, môže tiež predložiť provizórne náhradné osvedčenie, ktoré mu môže príslušná národná inštitúcia zdravotného poistenia jednoducho zaslať faxom alebo e-mailom. Toto potvrdenie je rovnocenné s EPZP a oprávňuje pacienta na ekvivalentné ošetrenie a refundáciu príspevkov.

Dizajn európskeho preukazu zdravotného poistenia?
Dizajn EPZP je rovnaký vo všetkých členských štátoch a obsahuje európsky symbol. Existujú dva varianty :

• Spoločný vzor EÚ umiestnený na prednej strane preukazu - pričom obsah zadnej strany preukazu si môže príslušný členský štát zvoliť sám.
• Spoločný vzor EÚ umiestnený na zadnej strane preukazu - v tomto prípade členský štát umiestni vyobrazenie EPZP na zadnú stranu existujúceho národného alebo regionálneho zdravotného preukazu.

Každý členský štát si pre vydanie zdravotného preukazu môže vybrať jeden z možných vzorov.

 

Návrat na začiatok stránky