Verzia pre tlač

1. Hľadanie práce
1. 1. Ako si nájsť prácu
1. 2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

2. Presťahovanie sa do inej krajiny
2. 1. Pohyb tovaru a kapitálu
2. 2. Hľadanie ubytovania
2. 3. Hľadanie školy
2. 4. Keď si so sebou vezmete auto
2. 5. Postupy registrácie a povolenie na pohyb
2. 6. Kontrolný zoznam pred vašim príchodom do novej krajiny a po ňom

3. Pracovné podmienky
3. 1. Prehľad pracovných podmienok v Európe
3. 2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií
3. 3. Druhy zamestnania
3. 4. Pracovné zmluvy
3. 5. Špeciálne kategórie
3. 6. Samostatná zárobková činnosť
3. 7. Platové podmienky
3. 8. Pracovná doba
3. 9. Dovolenka ( ročná dovolenka, materská dovolenka)
3. 10. Ukončenie pracovného pomeru; dôchodkový systém
3. 11. Zastupovanie pracovníkov
3. 12. Pracovné spory – štrajky
3. 13. Odborná príprava

4. Životné podmienky
4. 1. Prehľad životných podmienok v Európe
4. 2. Politický, administratívny a právny systém
4. 3. Príjmy a dane
4. 4. Životné náklady
4. 5. Ubytovanie
4. 6. Zdravotníctvo
4. 7. Systém vzdelávania
4. 8. Kultúrny a spoločenský život
4. 9. Súkromný život ( narodenie, život, úmrtia)
4. 10. Doprava

5. Sociálne poistenie a zabezpečenie
5. 1. Sociálne zabezpečenie v Európe
5. 2. Sociálne zabezpečenie v tejto krajine
5. 3. Poistenie v nezamestnanosti
5. 4. Nemocenské poistenie
5. 5. Rodina a materstvo
5. 6. Dôchodky
5. 7. Elektronické formuláre
5. 8. Preukaz zdravotného poistenia

 

1. Hľadanie práce

1. 1. Ako si nájsť prácu

Malta si aj po vstupe do EÚ 1. mája 2004 zachovala ochranné opatrenia týkajúce sa práv cudzincov pracovať na jej území, čiže de facto systém pracovných povolení, ktoré udeľuje občanom z EÚ. V prípade mimoriadneho ohrozenia alebo narušenia pracovného trhu môže byť toto právo obmedzené rozhodnutím o neudelení pracovného povolenia. V súčasnosti sa obmedzenia vzťahujú len na občanov Bulharska a Rumunska, ktorých žiadosti sa špeciálne preverujú. Uvedené opatrenia na ochranu pracovného trhu sú aplikovateľné len do roku 2011, po tomto období musí Malta pri neprimerane veľkom prílive pracovníkov z krajín EÚ realizovať nápravné opatrenia prostredníctvom inštitúcií EÚ, nie unilaterálne. Táto časovo neobmedzená dohoda má byť do budúcnosti smerodajnou pre pozíciu Malty v prípade problémov týkajúcich sa problémov na trhu práce vzhľadom na príchod pracovníkov zo zahraničia.

Uchádzači o prácu by sa mali zaregistrovať na Službách zamestnanosti – na úrade Employment and Training Corporation (Združenie pre zamestnanosť a profesné vzdelávanie, ETC) v Hal Far alebo v jednom z jeho pracovných centier na Malte alebo Gozo. Na ETC nájdete tiež EURES. Pracovné príležitosti sú sprístupnené aj na domovských stránkach ETC či maltského EURESu. Web-stránky obsahujú databázy voľných pracovných miest, ktoré možno vyhľadávať podľa odvetvia, povolania a regiónu, a zároveň aj službu CV Search pre zamestnávateľov hľadajúcich pracovnú silu. 

Voľné pracovné miesta sú tiež zverejňované v odborných časopisoch a miestnych novinách; existujú aj súkromné sprostredkovateľské agentúry, ktorých zoznam je k dispozícii  na internetovej stránke ETC pod sekciou Links.  

 

 

 

1. 2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Všetky žiadosti o prijatie do zamestnania by mali obsahovať (ručne alebo strojom napísaný) sprievodný list spolu so životopisom, kópie vysvedčení (certifikátov), prípadne referencie. Žiadosti by mali byť stručné, nepresahujúce jednu stranu formátu A4; sú však rozhodujúcim nástrojom pre Vášho potenciálneho budúceho zamestnávateľa, informujúcim ho o Vašom kariérnom smerovaní, dosiahnutom vzdelaní, profesionálnych skúsenostiach a disponibilite. Vyjadrite záujem o pracovné miesto a sprievodným listom presvedčte zamestnávateľa, že máte vhodné predpoklady pre danú pozíciu.

Životopis by mal mať spravidla do dvoch strán, mal by byť prehľadný, výstižný a presný.  V zásade sa odporúča využiť vzor formátu tzv. európskeho životopisu, ktorý si je možné stiahnuť na http://europass.cedefop.europa.eu. Nemali by ste v ňom zabudnúť uviesť osobné údaje, vzdelanie, kvalifikáciu, pracovné skúsenosti, jazykové znalosti, profesionálne i počítačové zručnosti, koníčky.

Niektorí zamestnávatelia využívajú vlastné formuláre žiadostí, ktoré majú uchádzači vypĺňať. Niektoré sú štandardné, iné sú viac zamerané na predchádzajúce pracovné skúsenosti, nájsť v nich možno aj neštruktúrované (otvorené) otázky. Po selekcii životopisov sa uchádzači dostanú do užšieho výberu alebo bývajú pozvaní na interview. Pred prijatím sa za určitých okolností môže vyžadovať lekárska prehliadka, na základe ktorej lekár vystaví osvedčenie informujúce o zdravotných predpokladoch kandidáta na výkon a zvládnutie pracovných činností.      

 

 

2. Presťahovanie sa do inej krajiny

2.1. Pohyb tovaru a kapitálu

Voľný pohyb tovarov je jedným zo základných kameňov Jednotného európskeho trhu.
Odstránenie národných bariér v slobodnom pohybe tovarov v rámci EÚ je jedným z princípov zakotvených v Zmluvách EÚ. Od tradične protekcionistického východiska krajiny EÚ neustále rušili obmedzenia s cieľom vytvoriť „spoločný“ alebo jednotný trh. Tento záväzok vytvorenia Európskej obchodnej zóny bez hraníc viedol k vytvoreniu väčšieho bohatstva a nových pracovných miest, a z EÚ v globálnom meradle ustanovil svetového obchodného hráča spoločne s USA a Japonskom.
Napriek európskemu záväzku zrušiť všetky vnútorné obchodné bariéry neboli všetky sektory ekonomiky harmonizované. EÚ sa rozhodla regulovať na európskej úrovni sektory, ktoré môžu občanom Európy spôsobiť vyššie riziko – ako liečivá alebo stavebné výrobky. Väčšina produktov (považovaných za „menšie riziko“) je predmetom aplikácie tzv. princípu vzájomného uznávania, ktorý znamená, že v podstate každý produkt legálne vyrábaný alebo predávaný v jednom z členských štátov, môže byť voľne obchodovaný v rámci vnútorného trhu EÚ.

Obmedzenia voľného pohybu tovarov
Zmluva EÚ oprávňuje členské štáty určiť obmedzenia pre slobodný pohyb tovarov v prípade špecifického spoločného záujmu, ako je napr. ochrana životného prostredia, zdravia občanov, či verejná politika. To znamená, že ak je napríklad dovoz produktu pokladaný štátnymi úradmi členskej krajiny za potenciálnu hrozbu pre verejné zdravie, verejnú morálku alebo verejnú politiku, môže táto krajina odoprieť alebo obmedziť jeho prístup na trh. Príkladmi takých výrobkov sú geneticky modifikované potraviny alebo niektoré energy drinky.
Hoci vo všeobecnosti niet obmedzení pre kúpu tovarov v inom členskom štáte pokiaľ sú pre súkromnú spotrebu, existuje skupina európskych obmedzení na konkrétne druhy produktov, ako je alkohol a tabak.

Voľný pohyb kapitálu
Je ďalšou podmienkou fungovania vnútorného trhu, jednou zo štyroch základných slobôd garantovaných legislatívou EÚ a predstavuje základ integrácie európskych finančných trhov. Európania môžu teraz spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ. Liberalizácia kapitálových trhov bola kľúčovým bodom v procese hospodárskej a menovej integrácie EÚ a prvým krokom k vytvoreniu našej európskej Hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a spoločnej meny Euro.     

Výhody
Princíp voľného pohybu kapitálu nielen zvyšuje efektívnosť finančných trhov v rámci Únie, ale tiež prináša rad výhod pre občanov EÚ. Jednotlivci môžu uskutočňovať veľké množstvo finančných operácií v rámci EÚ bez väčších obmedzení, napríklad len s nepodstatnými obmedzeniami si

1. ľahko otvoriť bankový účet,
2. nakupovať akcie
3. investovať, alebo
4. kupovať nehnuteľnosti

v inom členskom štáte. Podniky v EÚ môžu investovať, vlastniť a riadiť iné európske podniky.

 
Výnimky
Určité výnimky z tejto zásady platia ako v členských štátoch tak s tretími krajinami. Väčšinou sa týkajú daní, obozretného dohľadu, verejnej politiky, prania špinavých peňazí a finančných sankcií dohodnutých v rámci Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ.
Európska komisia pokračuje v práci na dokončení voľného trhu finančných služieb, zavádzaním nových stratégií pre finančnú integráciu, ktoré by občanom a podnikom ešte viac uľahčili spravovanie ich peňazí v rámci EÚ. 

 

 

2.2. Hľadanie ubytovania

Nehnuteľnosti na predaj alebo prenájom sa inzerujú v miestnych novinách, alebo prostredníctvom maklérov a ich internetových stránok. Ponuka nehnuteľností sa na Malte líši v závislosti od konkrétnej lokality.

Nájom
Trh s prenájmami zaznamenal v posledných rokoch nárast na strane ponuky i dopytu a očakáva sa pokračovanie v tomto trende. Disponibilnosť nehnuteľností je miestne diferencovaná a rozšírená hlavne v tradičných turistických centrách. Prenajímatelia inzerujú nehnuteľnosti v miestnej tlači, domy a byty si ale môžete prenajať aj cez makléra. Nájomná zmluva sa zvyčajne uzatvára písomne medzi oboma stranami. Nájomné sa zvykne platiť 1 mesiac vopred, majiteľ však môže požadovať aj predbežnú úhradu vo výške trojmesačného nájmu ako záruku.

Kúpa 
Z dôvodu obmedzeného počtu obydlí a stavebných pozemkov nemajú občania EÚ oprávnenie na kúpu viac ako jednej nehnuteľnosti, pokiaľ na Malte nebývajú viac ako 5 rokov. To znamená, že pokiaľ chcú získať druhú nehnuteľnosť, musia požiadať o povolenie. Administrátorom pre akvizície nehnuteľného majetku osobami, ktoré nemajú trvalý pobyt  na Malte, je Oddelenie pre dane z kapitálových transferov (http://www.aip.gov.mt/), spadajúce pod Sekciu vnútroštátnych príjmov Ministerstva financií.
Pre cudzincov sú pre kúpu nehnuteľností stanovené cenové úrovne – byty si momentálne nemôžu kúpiť lacnejšie ako za 99 000 €, a domy nie za menej ako 165 024 €.
S nadobudnutím nehnuteľnosti sú spojené nasledujúce výdavky :

1. Daň za dokumenty : je vo výške 5% z hodnoty nehnuteľnosti, najskôr sa platí 1% pri podpise predbežnej dohody, ktorá nadobudne právoplatnosť až po registrácii  na Sekcii pre vnútroštátne príjmy, a následne 4% pri uverejnení vlastníckej listiny.
2. Právne poplatky : sú približne vo výške 1% z kúpnej ceny a platia sa taktiež v dvoch stupňoch : 33% pri podpise predbežnej dohody, a 67% pri uverejnení vlastníckej listiny.
3. cca. 583 € (Lm250) spojených so skúmaním dokladu o vlastníctve, záväzkoch, ap.
4. cca. 233 € (Lm100) na povolenie na získanie nehnuteľnosti, vyžadované úradmi  od osôb, ktoré chcú na Malte nadobudnúť nehnuteľnosť, ale nemajú tu trvalý pobyt.
5. ak ste v rámci kúpy nehnuteľnosti využili služby úradne registrovanej realitnej agentúry, sprostredkovateľský poplatok jej platí predajca nehnuteľnosti, ktorú ste sa rozhodli od neho kúpiť; ak Vám nehnuteľnosť sprostredkoval maklér, províziu vo výške 1% mu platíte Vy.

Ponuky nehnuteľností na predaj sú inzerované v miestnych novinách, ako aj rôznymi maklérmi a ich internetovými stránkami. 

 

 

2.3. Hľadanie školy

Rodičia sa môžu rozhodnúť, či bude ich dieťa navštevovať štátnu, cirkevnú alebo súkromnú školu. Štátne základné a stredné školy sa nachádzajú vo všetkých hlavných regiónoch krajiny. Cirkevné a súkromné školy sa tešia veľkej obľube. Prijatie na cirkevnú školu vyžaduje schvaľovací proces, na súkromnú školu je potrebné rezervovať si miesto v niektorých prípadoch niekoľko mesiacov, dokonca až rokov vopred.
Vzdelávací systém je rozdelený na 3 hlavné stupne : primárne (od 5 do 11 rokov), sekundárne (11-16 rokov) a terciárne vzdelávanie. Povinná školská dochádzka je od 5 do 16 rokov veku.
Ďalšie vzdelávanie (po ukončení povinnej školskej dochádzky) poskytujú školy ponúkajúce odborné ako aj preduniverzitné kurzy/programy. Jedinou univerzitou na súostroví je stále Maltská univerzita. Niekoľko miestnych a medzinárodných vzdelávacích inštitúcií ponúka diplomové a akademické študijné kurzy až po postgraduálnu úroveň.   

 

2.4. Keď si so sebou vezmete auto

Uplatňovanie princípu voľného pohybu osôb je jedným zo základných pilierov nášho budovania Európy, a znamená zavedenie sérií praktických pravidiel s cieľom zabezpečiť, aby občania mohli slobodne a jednoducho cestovať do každého členského štátu Európskej únie. Cestovanie po EÚ vlastným automobilom sa stalo oveľa menej problematické. Európska komisia stanovila súbor spoločných nariadení upravujúcich vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia automobilov a možnosť registrácie Vášho automobilu v hostiteľskej krajine.

Váš vodičský preukaz v EÚ

V súčasnosti neexistuje spoločný vodičský preukaz EÚ, ale jej členské štáty zaviedli vzor vodičského preukazu Spoločenstva. Tento spoločný model zaisťuje, že vodičské preukazy vydané rôznymi krajinami EÚ sú ľahko rozpoznateľné v ostatných členských štátoch. Všeobecne sa uplatňuje princíp vzájomného uznávania. Preukaz je vydaný v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ale mal by zahŕňať ustanovenia týkajúce sa vzoru Spoločenstva, ako sú základné podmienky pre vydanie preukazu.

Staré vodičské preukazy vydané pred rokom 1996 nie je potrebné vymieňať za nový vzor vodičského preukazu Spoločenstva a zostávajú v platnosti až do jej vypršania.

Ak sa občan EÚ usadí v inom členskom štáte, nie je nutné meniť vodičský preukaz, aj keď mnohí tak robia z praktických dôvodov. Niektoré členské štáty okrem toho požadujú, aby boli dodatočné údaje zapísané do preukazu z dôvodu splnenia určitých administratívnych požiadaviek.

V prípade skončenia platnosti, straty alebo odcudzenia, nový vodičský preukaz môže byť vydaný v členskom štáte pobytu, v súlade s vnútroštátnymi podmienkami. Občania by mali kontaktovať príslušné orgány.

Registrácia Vášho automobilu v hostiteľskej krajine

V prípade, že máte bydlisko v inom členskom štáte EÚ a šoférujete tu Váš automobil viac ako šesť mesiacov, budete ho musieť na miestnom úrade zaregistrovať a zaplatiť registračnú daň hostiteľskej krajiny.

Poistenie vozidla

Občania EÚ môžu svoj automobil poistiť v ktorejkoľvek krajine EÚ, pokiaľ má vybratá poisťovňa licenciu hostiteľského vnútroštátneho orgánu vystavovať príslušné poistné zmluvy. Spoločnosť sídliaca v inom členskom štáte je oprávnená uzavrieť poistku povinnej občianskoprávnej zodpovednosti len pri splnení istých podmienok. Poistenie bude platné v celej Únii bez ohľadu na to, kde dôjde k nehode.

Dane

Daň z pridanej hodnoty na motorové vozidlá sa zvyčajne uhrádza v krajine ich kúpy, aj keď za určitých podmienok sa môže platiť v cieľovej krajine.
Ďalšie informácie o pravidlách, ktoré platia, keď je vozidlo získané v jednom členskom štáte EÚ, a má byť zaregistrované v inom štáte Únie, je k dispozícii na odkaze "Daň z motorových vozidiel".

 

 

2.5. Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Na základe „práva na pobyt“ majú všetci občania EÚ právo žiť na Malte. Nie je pritom rozhodujúce, či dotyčná osoba na Malte pracuje. Musí však disponovať dostatkom finančných prostriedkov bez toho, aby sa spoliehala na verejné zdroje. Občania EÚ nepotrebujú pri vstupe na Maltu víza. Pri príchode do krajiny kontroluje Imigračný úrad platnosť pasu resp. osobného identifikačného dokladu.
Otázky prisťahovalectva cudzincov na Maltu upravuje Zákon o prisťahovalectve (Kapitola 217 Maltského zákonníka).
Na Malte žije veľké množstvo zahraničných štátnych príslušníkov. Občania prakticky všetkých európskych a stredomorských krajín môžu na Malte zostať po dobu 3 mesiacov od dátumu príchodu na základe práva na pobyt, ktoré však nezahŕňa pracovné povolenie. Povolenie na pobyt sa potvrdzuje do pasu pri príchode do krajiny. Občania EÚ dostanú automaticky povolenie na pobyt na neurčito za predpokladu preukázania dostatku zdrojov    na živobytie. Ak sa osoba hodlá v krajine zdržiavať viac ako 3 mesiace, musí na Department of Citizenship and Expatriate Affairs (Oddelenie pre štátne občianstvo a otázky emigrácie) požiadať o predĺženie povolenia na pobyt. Tomu je obvykle vyhovené, pokiaľ dotknutá osoba o. i. preukáže, že má dostatok prostriedkov na živobytie. Cudzinci musia týmto postupom prejsť zakaždým, keď budú potrebovať predĺženie povolenia.  

 

 

2.6. Kontrolný zoznam pred vašim príchodom do novej krajiny a po ňom

Pred príchodom :   

Zaobstarajte si (dočasné) ubytovanie.

Uistite sa, že budete mať dostatok prostriedkov počas prvých mesiacov Vášho pobytu.

Vyhľadajte si webstránku pracoviska EURES na Malte, alebo si nájdite voľné pracovné ponuky na stránke Združenia pre zamestnanosť a profesné vzdelávanie (ETC).

Zabaľte si do príručnej batožiny :                                                                                       
- platný pas alebo iný platný cestovný dokument (ak s Vami spolucestujú maloleté deti, musia byť v pase zapísané),
- dokumenty týkajúce sa motorového vozidla – vodičský preukaz, registrácia,
- certifikáty, diplomy, potvrdenie o predchádzajúcom zamestnaní, referencie   (originály, prípadne preklady),
- životopis,
- vysvedčenia a potvrdenia o školskej dochádzke detí,
- Európsky preukaz zdravotného poistenia alebo iný doklad o zdravotnom poistení,
- formulár E301 alebo E303,
- očkovací preukaz pre domáce zvieratá,
- ďalšie osobné dokumenty (rodný/sobášny list).

Ak používate mobilný telefón, vybavte si roaming.

Po príchode:

Zaregistrujte sa na Oddelení pre štátne občianstvo a otázky emigrácie.

Otvorte si bankový účet.

Požiadajte o „National Insurance Number“ (Číslo sociálneho poistenia) : www.msp.gov.mt (stránka Ministerstva pre sociálnu politiku).

 

 

3. Pracovné podmienky

3.1. Prehľad pracovných podmienok v Európe

Kvalita práce a zamestnania - podstatná otázka so silným ekonomickým a humanitným dopadom

Dobré pracovné podmienky sú dôležité pre pohodu európskych pracovníkov tým, že
- prispievajú k fyzickému a psychickému zdraviu Európanov a
- prispievajú tiež k hospodárskej výkonnosti EÚ.

Z ľudského hľadiska kvalita pracovného prostredia silno ovplyvňuje celkovú spokojnosť európskych pracovníkov v životnej a pracovnej oblasti.

Z ekonomického hľadiska sú vysokokvalitné pracovné podmienky hnacou silou hospodárskeho rastu a základom konkurencieschopného postavenia Európskej únie. Vysoký stupeň pracovnej spokojnosti je významným faktorom na dosiahnutie vysokej produktivity ekonomiky EÚ.

Pre EÚ je preto kľúčovou záležitosťou podpora vytvárania a udržania dlhodobo fungujúceho a príjemného pracovného prostredia, ktoré podporuje zdravie a duševnú pohodu európskych zamestnancov a vytvára správnu rovnováhu medzi pracovným a mimopracovným časom.

Zlepšenie pracovných podmienok v Európe : dôležitý cieľ pre Európsku úniu.

Pre EÚ je zabezpečenie priaznivých pracovných podmienok pre európskych občanov prioritou. EÚ preto spolupracuje s národnými vládami na zaisťovaní priateľského a bezpečného prostredia na pracovisku. Členským štátom sa poskytuje podpora prostredníctvom :
- výmeny skúseností medzi rôznymi krajinami a spoločných akcií
- stanovenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky a zdravie a bezpečnosť pri práci, ktoré sa majú uplatňovať v celej Európskej únii

Kritériá pre kvalitu práce a zamestnania

Na dosiahnutie dlhodobo fungujúcich pracovných podmienok je dôležité určiť hlavné charakteristiky priaznivého pracovného prostredia, a tým kritériá pre kvalitu pracovných podmienok.

Európska nadácia pre zlepšenie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v Dubline je agentúrou EÚ, ktorá poskytuje informácie, poradenstvo a odborné znalosti týkajúce sa životných a pracovných podmienok. Táto agentúra stanovila niekoľko kritérií kvality práce a zamestnania, medzi ktoré patria :
- zdravie a pocit pohody na pracovisku, čo je kľúčové kritérium, pretože dobré pracovné podmienky pôsobia preventívne voči zdravotným problémom na pracovisku, znižujú vystavovanie sa rizikám a zlepšujú organizáciu práce
- zladenie pracovného a mimopracovného života - občania by mali mať možnosť nájsť rovnováhu medzi časom stráveným v práci a voľným časom
- Rozvoj schopností - kvalitné zamestnanie je také, ktoré umožňuje ďalšie školenie, zlepšovanie a kariérne príležitosti

Práca Eurofoundu prispieva k projektovaniu a formovaniu lepších životných a pracovných podmienok v Európe.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Európska komisia uskutočnila širokú škálu aktivít na podporu zdravého pracovného prostredia v členských štátoch EÚ. Medzi iným vypracovala Stratégiu Spoločenstva pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na obdobie rokov 2007-2012. Táto stratégia bola pripravená s pomocou národných orgánov, sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií a sústreďuje sa na podporu medzinárodnej spolupráce a potrebu dôrazného rozvíjania prevencie.

Politika Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci sa zameriava na dlhodobé zlepšenie pocitu pohody pracovníkov EÚ. Zohľadňuje fyzické, morálne a sociálne rozmery pracovných podmienok, rovnako ako aj nové výzvy, ktoré prinieslo rozšírenie Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy. Zavedenie štandardov EÚ pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci výrazne prispelo k zlepšeniu situácie pracovníkov v týchto krajinách.

 
Zlepšenie pracovných podmienok stanovením minimálnych požiadaviek spoločných pre všetky krajiny EÚ

Zlepšovanie životných a pracovných podmienok v členských štátoch EÚ sa vo veľkej miery odvíja od stanovenia spoločných pracovných štandardov. Pracovné zákony a nariadenia EÚ stanovujú minimálne požiadavky pre dlhodobo fungujúce pracovné prostredie a sú teraz uplatňované vo všetkých členských štátoch. Zlepšenie týchto štandardov posilnilo práva pracovníkov a je jedným z hlavných úspechov sociálnej politiky EÚ.

 

 

3. 2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Význam transparentnosti a vzájomného uznávania diplomov ako rozhodujúci doplnok voľného pohybu pracovníkov

Možnosť dosiahnuť uznanie vlastnej kvalifikácie a schopností môže zohrávať veľmi podstatnú úlohu pri rozhodovaní zamestnať sa v inej krajine EÚ. Je preto potrebné vytvoriť európsky systém, ktorý bude zaručovať vzájomné uznávanie odborných schopností v rôznych členských štátoch. Len takýto systém zaručí, že nedostatok uznávania odborných kvalifikácií sa stane prekážkou mobility pracovníkov v rámci EÚ.

Hlavné princípy pre uznávanie odborných kvalifikácií v EÚ
Základnou zásadou je, že každý občan EÚ by mal mať možnosť slobodne vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. Bohužiaľ v praktickom uplatňovaní tejto zásady často bránia národné požiadavky pre prístup k niektorým povolaniam v hostiteľskej krajine.

Na prekonanie týchto rozdielov vypracovala EÚ systém uznávania odborných kvalifikácií. V zmysle tohto systému sa rozlišuje medzi regulovanými povolaniami (profesie, pri ktorých sú
určité kvalifikácie legálne požadované) a povolania, ktoré nie sú právne regulované v hostiteľskom členskom štáte.

Kroky smerom k transparentnosti kvalifikácií v Európe
Európska únia podnikla dôležité kroky s cieľom dosiahnuť transparentnosť kvalifikácií v Európe :
- zvýšenie spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy s cieľom spojiť všetky nástroje pre transparentnosť osvedčení a diplomov do jedného, priateľského pre užívateľov. Sem patrí napríklad Európsky životopis alebo doklady o vzdelaní Europass.
- Rozvíjanie konkrétnych akcií v oblasti uznávania a kvality odborného vzdelávania a prípravy.

 
Prekonávanie rozdielov v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy v rámci celej EÚ
Tieto systémy sú v členských štátoch EÚ ešte stále dosť rozdielne. Posledné rozširovania EÚ o ďalšie krajiny s rôznymi vzdelávacími tradíciami ešte zvýšili túto rozmanitosť, čo vyžaduje potrebu vytvoriť spoločné pravidlá zaručujúce uznávanie odborných schopností.
S cieľom prekonať túto rozdielnosť vo vnútroštátnych kvalifikačných normách, vzdelávacích metódach a štruktúrach odbornej prípravy, Európska komisia navrhla skupinu nástrojov, ktorých cieľom je zabezpečiť lepšiu transparentnosť a uznávanie kvalifikácií pre akademické aj profesijné účely.

1. Európsky kvalifikačný rámec

je pre Európsku Komisiu kľúčovou prioritou v procese uznávania odborných schopností. Hlavným cieľom rámca je vzájomné prepojenie spomínaných rôznorodých národných kvalifikačných systémov a zaručenie hladkého transferu a uznávania diplomov.

2. Národné informačné centrá pre akademické uznávanie (NARIC)

majú rozhodujúcu úlohu v procese uznávania kvalifikácií v EÚ, ich sieť bola vytvorená v roku 1984 z iniciatívy Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, rovnako ako aj v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru.

3. Európsky systém transferu kreditov (ECTS)

bol zavedený v roku 1989 a má za cieľ uľahčiť uznávanie období štúdia v zahraničí. Funguje na základe charakteristiky vzdelávacieho programu a následného priraďovania kreditov k jeho častiam. Je kľúčovým komponentom vysoko uznávaného programu študentskej mobility Erasmus.

4. Europass

je nástroj na zabezpečenie transparentnosti odborných zručností. Skladá sa z piatich štandardizovaných dokumentov

1. životopis,
2. jazykový pas,
3. dodatok k osvedčeniu,
4. dodatok k diplomu a
5. dokument Europass-mobilita.

Systém Europass umožňuje zrozumiteľné a jednoduché pochopenie zručností a kvalifikácií v rôznych častiach Európy. V každej krajine EÚ/EHP bolo zriadené národné Europass centrum ako prvotný kontaktný bod pre ľudí hľadajúcich informácie o tomto systéme.

 

 

3. 3. Druhy zamestnania

Najbežnejším druhom pracovného pomeru sú zmluvy na plný úväzok na dobu neurčitú, i keď častými sa stávajú aj dočasné kontrakty na dobu určitú. Podľa štatistík pracovného trhu pribúdajú dočasné zmluvy na vyšších manažérskych postoch ako aj u kvalifikovaných pracovníkov v rámci prác na projektoch.

Zamestnávateľ môže zamestnanca zamestnať na viac dočasných kontraktov za sebou za predpokladu, že poskytne pre takéto konanie hodnoverné vysvetlenie. Podľa prebratých európskych direktív však musí byť dočasný kontrakt po určitom počte rokov nahradený pracovnou zmluvou na dobu neurčitú, a teda zamestnanec zamestnaný na trvalý pracovný pomer.

Skúšobná doba má byť dohodnutá na začiatku pracovného vzťahu a trvá maximálne 6 mesiacov, na pozíciách s mimoriadne vysokou zodpovednosťou dokonca až 1 rok. Počas skúšobnej doby môže byť zmluva ukončená ktoroukoľvek stranou bez výpovednej lehoty.

Na Malte narastá počet dočasných pracovníkov najímaných cez špecializované sprostredkovateľské agentúry, predovšetkým na obsadenie miest v nízkokvalifikovaných sektoroch. Tieto agentúry sú navyše oprávnené od svojich klientov vyberať poplatky spojené s nákladmi na dane, prácu, sociálne poistenie či náhradu škody.

Pracovníkom, zamestnaným na čiastočný úväzok a majúcim teda flexibilnú pracovnú dobu, sa týždenný pracovný čas vypočíta na základe priemerného pracovného času rozloženého do obdobia 13 po sebe nasledujúcich týždňov, a začínajúceho 1. januárom každého kalendárneho roka.    

 

 

3.4 Pracovné zmluvy

Uzatvorenie pracovnej zmluvy
Pracovný vzťah predpokladá uzavretie pracovnej zmluvy mlčky alebo implicitne, ktorou zamestnanec súhlasí s výkonom špecifikovanej práce pre zamestnávateľa výmenou za dohodnutú odmenu; pracovné podmienky majú byť zamestnancovi doručené v písomnej forme najneskôr 8 dní po nástupe do práce.
Pracovná zmluva môže byť na dobu určitú alebo neurčitú, a na plný alebo čiastočný úväzok. Nech už spadáte do ktorejkoľvek z uvedených kategórií, mali by ste sa dôkladne oboznámiť s podmienkami zamestnania, aby ste pochopili Vaše práva i povinnosti. Zamestnávateľ by Vám mal poskytnúť exemplár pracovnej zmluvy alebo dohody v anglickom a/alebo maltskom jazyku.
Frekvencia platieb závisí od druhu zamestnania, spravidla sú zamestnávateľmi hradené prostredníctvom šekov alebo priamo na bankový účet.
Pracovný vzťah sa zvyčajne začína predtým dohodnutou skúšobnou dobou, zväčša trvajúcou 6 mesiacov, pokiaľ si zmluvné strany nedohodnú kratšiu. Na vysokokvalifikovaných/manažérskych pozíciách môže trvať i dlhšie.
Počas skúšobnej doby môže byť pracovná zmluva vypovedaná ktoroukoľvek zo strán bez udania dôvodu. Ak zamestnanec pracoval u zamestnávateľa nepretržite dlhšie ako 1 mesiac, výpovedná lehota je v trvaní jedného týždňa.
Ak je pracovný pomer zamestnanca ukončený na základe podnikom podmienených dôvodov (prebytku pracovnej sily), má osoba nárok byť do jedného roku na miesto, predtým ňou zastávané, opätovne prijatá, pokiaľ nie je obsadené. Zamestnávateľ pritom pri týchto dôvodoch postupuje v súlade s pravidlom prvý je prepustený ten spolupracovník, ktorý bol prijatý naposledy.     
Zmluva na dobu určitú býva ukončená uplynutím v nej dohodnutej doby bez predchádzajúcej výpovednej lehoty. Podľa maltského pracovného práva zamestnanec, ktorý zostal u zamestnávateľa pracovať i po uplynutí pomeru na dobu určitú, má za to, že je následne zamestnaný na dobu neurčitú, pokiaľ s ním do prvých dvanástich pracovných dní od ukončenia predchádzajúceho kontraktu nebola uzavretá nová zmluva.
Zamestnávateľ môže zamestnanca zamestnať na viac dočasných kontraktov za sebou  za predpokladu, že poskytne pre takéto konanie hodnoverné vysvetlenie. Ak takéto odôvodnenie neexistuje, zmluva na dobu určitú sa po štyroch rokoch kontinuálneho zamestnania (na základe jedného alebo viac pracovných pomerov) automaticky mení na zmluvu na dobu neurčitú, a teda zamestnanec je zamestnaný na trvalý pracovný pomer.

Zmena pracovnej zmluvy
Počas trvania pracovného pomeru môže byť pracovná zmluva doplnená o dodatočné podmienky týkajúce sa stanovenia pracovného času, správania zamestnanca, príplatkov či vnútorných pravidiel. 
Aktualizácie a dodatky k zmluvám sa v jednotlivých spoločnostiach líšia. Niektoré podniky doložky nevyužívajú alebo sa priamo v zmluve odvolávajú na klauzulu neexkluzivity, ktorá zamestnávateľovi umožňuje voľnú interpretáciu direktív.  
Vo verejnom sektore vyplýva pravidelná úprava ustanovení zo zákona. Aktualizácie sa týkajú dohodnutej ochrany zdravia, prevencie úrazov, správania zamestnancov a systémovej organizácie.
Ak sú detaily alebo podmienky zamestnania, vymenované v ustanovení 4 resp. 5 právneho predpisu 431 z roku 2002, zmenené po začatí pracovného vzťahu, je zamestnávateľ povinný o týchto skutočnostiach zamestnanca informovať podpísaným písomným vyhlásením, ktoré mu doručí najneskôr do 8 pracovných dní, odkedy toto vyhlásenie nadobudlo platnosť.      
V súlade s ustanovením 1 vyššie spomínaného právneho predpisu však zamestnávateľ nie je povinný informovať zamestnanca, ak je zmena pracovných podmienok výsledkom zmeny zákonov, ustanovení alebo tarifných zmlúv platných pre pracovisko.

 

 

3. 5. Špeciálne kategórie

Mladí zamestnanci
Patria sem osoby vo veku 16-18 rokov. Pracovať môžu len osoby nad 16 rokov. Na mladých zamestnancov sa vzťahujú zvláštne ustanovenia týkajúce sa pracovného času, ktorý je kratší v porovnaní so zamestnancami nad 18 rokov veku. Nemôžu pracovať viac ako 8 hodín denne, resp. viac ako 40 hodín týždenne (zamestnanci nad 18 rokov pracujú v priemere maximálne 48 hodín/týždeň). Do pracovného času sa zahŕňa aj čas, odpracovaný mladými pracovníkmi za účelom prípravy na povolanie v rámci teoretického alebo s praktickými prvkami kombinovaného vzdelávacieho programu, či (vnútro-)podnikovej praxe.
V prípade, ak je mladistvý zamestnaný u viac ako jedného zamestnávateľa, pracovný čas, resp. pracovné dni sa kumulujú, a nemal(i) by presiahnuť maximálne prípustnú hornú hranicu.
Zamestnávateľ je povinný sa u svojho mladistvého pracovníka informovať, či je zamestnaný ešte u iného zamestnávateľa, príp. aký tam má pracovný čas.
Ak má mladistvý viac ako jeden pracovný vzťah, je jeho povinnosťou oboznámiť zamestnávateľa o pracovnom čase, ktorý vykonáva u iného zamestnávateľa.
Zamestnávateľ nesmie svojmu mladému pracovníkovi povoliť výkon práce počas ktoréhokoľvek dňa, kedy tento už vykonával akýkoľvek druh pracovnej činnosti u iného zamestnávateľa a úhrnný pracovný čas by presiahol zákonnú normu dĺžky pracovnej doby stanovenej pre jedného zamestnávateľa. 
Adolescenti nesmú pracovať v noci, t. j. medzi 22. hodinou večer a 6. hodinou ráno.

Hendikepovaní zamestnanci
Práva tejto kategórie pracovníkov upravuje Zákon o rovnakých príležitostiach z r. 2000, ktorý zamestnávateľom zakazuje diskriminovať zamestnancov s hendikepom oproti ostatným.
Nezávislá inštitúcia Národný výbor pre osoby s postihnutím bojuje proti diskriminácii hendikepovaných a rovnako im a ich rodinám poskytuje poradenstvo, informácie a podporu.  

 

 

3.6 Samostatná zárobková činnosť

Povinnosti spojené so začiatkom podnikateľskej činnosti na Malte nie sú veľmi náročné – zahŕňajú nasledujúce 4 kroky :
1) Zaregistrujte sa na úrade Employment and Training Corporation (Združenie pre zamestnanosť a profesné vzdelávanie, ETC) tým., že zašlete vyplnený formulár Vás ako zamestnávateľa i Vašich zamestnancov. Tlačivá sú k dispozícii na pracovných miestach ETC, ako i na webstránke ETC.
2) Na Oddelení pre vnútroštátne príjmy sa prihláste ako samostatne zárobkovo činná osoba – prostredníctvom ich Centra pre služby zákazníkom alebo ich webstránky.
3) Prihláste sa na Oddelení pre daň z pridanej hodnoty – na ich pracovisku alebo webstránke.
4) Na živnostenskom úrade požiadajte o živnostenský list. Ak v rámci Vašej obchodnej činnosti tiež dovážate alebo vyvážate, budete potrebovať aj importnú, resp. exportnú licenciu.

Navyše budete zrejme potrebovať aj služby miestnych bánk, napr. Banky Valletta alebo HSBC, ktorých pobočky nájdete na Malte alebo na Gozo takmer všade. Užitočnými v tejto sfére činnosti sú aj Malta Environment and Planning Authority (Úrad pre životné prostredie a plánovanie/urbanistiku, MEPA) a Malta Enterprise (Agentúra na podporu podnikania).
MEPA vydáva všetky druhy stavebných a prístupových povolení – osvedčenia o zmene využívania existujúcich podnikov, ako aj povolenia pre úplne nové subjekty. V procese udeľovania povolení sa zohľadňujú rozličné aspekty, ako je napr. počet parkovacích miest či environmentálne zaťaženie.
Pod vládu spadajúca Malta Enterprise je zriadená za účelom podpory zahraničných investícií a podnikateľských aktivít na Malte, a budúcim podnikateľom asistuje pri ich otázkach súvisiacich so založením spoločnosti.    

 

 

3.7 Platové podmienky

Zamestnancom sa každoročne zvyšujú mzdy o mieru inflácie. Osoby pracujúce za minimálnu mzdu sú oprávnené na dodatočné príplatky. Hodinové, denné, príp. úkolové mzdy sa vyplácajú aspoň 2x/mesiac, platy minimálne raz mesačne.

Právny predpis 429 z r. 2007 určil minimálnu mzdu na Malte v roku 2008 nasledovne :

• 61,13 Lm (142,39 €) pre zamestnancov od 18. roku veku,
• 58,22 Lm (135,61 €) pre zamestnancov vo veku 17 rokov,
• 57,00 Lm (132,77 €) pre zamestnancov mladších ako 17 rokov.

Treba však poznamenať, že napriek vyššie uvedenému je väčšina platov vyššia ako minimálne stanovená úroveň.
Výšku minimálnych odmien v určitých sektoroch určujú platové rady maltskej vlády alebo tarifné zmluvy. Tieto právne záväzné dohody pritom platia rovnako pre maltských ako aj zahraničných pracovníkov. Kolektívne zmluvy môžu v niektorých prípadoch zaručiť špeciálne podmienky alebo privilégiá. Príplatky sú za prácu počas štátnych sviatkov, nedieľ a za nadčasy, s výnimkou vedúcich/manažérskych pracovníkov. Zamestnancom môžu byť poskytnuté zvláštne náhrady vo forme služobného vozidla, ubytovania, úrazového poistenia či refundácie telefonických výdavkov. Vyššie spomenuté benefity sú však považované za zdaniteľný príjem.  

 

 

3. 8. Pracovná doba

Týždenný pracovný čas v podnikoch a úradoch na Malte má 40 hodín.
Maltská legislatíva stanovuje maximálny týždenný pracovný čas pre všetky druhy pracovných oblastí na 48 hodín (t. j. 40 hodín štandardná pracovná doba a 8 hodín nadčasy) vrátane nadčasov, ktoré musia byť vyplatené zvlášť. Zamestnávateľ nemôže zamestnanca nútiť pracovať viac ako 48 hodín, pokiaľ sa o tom vopred nedohodli.
Skutočná dĺžka pracovného času sa v jednotlivých sektoroch líši a upravujú ju kolektívne (tarifné) zmluvy a mzdové rady vlády podľa odvetví. 

Organizácia pracovného času
je prednostným právom zamestnávateľa v rámci príslušných, zákonom stanovených požiadaviek (doby odpočinku, prestávky, dovolenka, víkendové voľno, zákaz práce v noci a  v nedeľu). Podľa Zákona 452.87 o úprave pracovného času, ktorý vstúpil do platnosti v apríli 2004, sa na všetky sektory vzťahujú nasledujúce pravidlá :

1. Každý zamestnanec má právo na minimálne 11 za sebou nasledujúcich hodín odpočinku denne v rámci 24 hodín, počas ktorých vykonáva prácu pre zamestnávateľa.
2. Každý zamestnanec má právo na prestávku, pokiaľ je pracovný deň dlhší ako 6 hodín.
3. Každý zamestnanec má okrem 11-hodinového denného odpočinku právo na minimálne 24-hodinové neprerušované voľno počas každého 7-dňového obdobia, v rámci ktorého pracoval pre zamestnávateľa.
4. Každý zamestnanec má právo na ročnú platenú dovolenku, minimálne ekvivalentnú 4 týždňom so 4 pracovnými dňami, čomu pri 8-hodinovom pracovnom dni zodpovedá 40-hodinový pracovný týždeň. Takto stanovené minimálne 4-týždňové obdobie ročnej dovolenky nemôže byť nahradené finančným príspevkom.
5. Štandardný pracovný čas zamestnanca pracujúceho v noci by nemal presiahnuť v priemere 8 hodín počas 24 hodín. Zamestnávateľ musí zabezpečiť, aby nočný pracovník, ktorého pracovná činnosť je špeciálne riziková alebo predstavuje náročnú fyzickú či mentálnu záťaž, nepracoval viac ako 8 hodín v rámci 24 hodín, počas ktorých je nočná práca vykonávaná.   

Nadčasy
Nadčas, definovaný ako pracovný čas vykonávaný nad rámec štandardnej pracovnej doby, nesmie presiahnuť maximálny pracovný čas (t. j. priemerne 48 hodín), ktorý stanovuje Zákon o pracovných pomeroch a pracovných vzťahoch. Zamestnanec však môže dobrovoľne vyjadriť súhlas s časovo dlhšou prácou.    

 

 

3. 9. Dovolenka (ročná dovolenka, materská dovolenka)

Ročná dovolenka
Zamestnanec na plný úväzok so 40-hodinovým pracovným týždňom má v rámci roka nárok na dovolenku v rozsahu 192 hodín, ktoré môže čerpať po dohode so zamestnávateľom.
Na Malte je 14 štátnych sviatkov, resp. dní pracovného pokoja. V rámci kalendárneho roka sa jedná o nasledovné:
1. január – Nový rok
10. február - Stroskotanie sv. Pavla
19. marec - Sviatok sv. Jozefa
31. marec - Deň slobody
9. apríl – Veľký piatok (dátum sa mení)
(Veľká noc nie je štátnym sviatkom ani dňom pracovného pokoja)
1. máj – Sviatok práce
7. jún - Sette Giugno (Spomienka na povstanie z r. 1919)
29. jún - Sviatok sv. Petra a Pavla
15. august - Nanebovzatie Panny Márie
8. september – Deň víťazstva (Spomienka na víťazstvo nad Turkami)
21. september - Deň nezávislosti
8. december - Sviatok nepoškvrneného počatia Panny Márie
13. december - Deň Republiky
25. december - Vianoce

Pre pracovníkov, ktorých hlavné zamestnanie je na čiastočný úväzok, platí, že proporcionálne
a) majú prinajmenšom minimálny nárok na všetky zákonom stanovené sviatky a ročnú dovolenku, ako aj na neprítomnosť počas choroby, narodenia potomka, úmrtia blízkej osoby, svadby či úrazu, ktoré sa aplikujú v rámci uznaných pracovných podmienok alebo na základe zákona.
b) majú v rámci uznaných pracovných podmienok nárok na všetky zákonné a iné príjmové príplatky ako zamestnanci na plný úväzok, pokiaľ u tohto zamestnávateľa vykonávajú podobné úlohy.

Materská dovolenka
Pre budúce mamičky trvá neprerušovane 14 týždňov a zamestnávateľa by o nej mali informovať minimálne 4 týždne pred tým, ako chcú na ňu nastúpiť.
Nárok na materskú si možno uplatniť :
a) bezprostredne 6 týždňov po pôrode – je povinná,
b) 4 týždne pred stanoveným termínom pôrodu, pokiaľ dohoda so zamestnávateľom nestanovuje inak,
c) ak ide o zvyšnú časť nároku, tehotná si ju môže uplatniť podľa svojich požiadaviek, t. j.  v celku alebo po častiach, a to pred alebo po vyššie uvedených obdobiach. Platí, že ak túto zvyšnú časť materskej žena nevyčerpá pred pôrodom, má na ňu nárok po pôrode. Zamestnankyňa má s výnimkou posledného 14. týždňa materskej dovolenky nárok na plnú náhradu mzdy.  

Rodičovská dovolenka (RD)
Na neplatenú rodičovskú dovolenku majú nárok zamestnanci oboch pohlaví z dôvodu narodenia, adopcie či poručníctva dieťaťa za účelom jeho starostlivosti počas obdobia 3 mesiacov. Nárok (aj jeho zvyšnú časť) si možno uplatniť do 8. roku veku dieťaťa bez ohľadu na to, či ste zmenili zamestnávateľa alebo pracovný pomer. Zamestnanci v súkromnom sektore majú nárok nanajvýš na 3 mesiace neplatenej RD, štátni úradníci maximálne na 1 rok a 1 dieťa a raz je možné uplatniť si ju aj na 5 rokov. RD môže byť rozdelená medzi oboch rodičov.  

Zdravotná dovolenka
Zamestnanci musia o svojom ochorení informovať zamestnávateľa čo najskôr. Vyžaduje sa predloženie lekárskeho posudku.
Podľa maltskej legislatívy a relevantných kolektívnych (tarifných) dohôd majú zamestnanci počas choroby nárok na náhradu mzdy. Po jeho uplynutí ju už nie je povinný vyplácať zamestnávateľ, ale Úrad sociálneho zabezpečenia.   

Iná dovolenka
Zamestnávateľ má zo zákona povinnosť udeliť každému zamestnancovi počas roka celkovo maximálne 15 hodín plateného voľna pre naliehavé rodinné záležitosti. Úhrnný počet týchto hodín, ktoré zamestnanec vyčerpal, sa mu odráta z ročnej dovolenky.
Zamestnávateľ má právo pre každý špecifický prípad stanoviť maximálny počet hodín uvoľnenia zo zamestnania. Minimálne by malo ísť o 1 hodinu, pokiaľ dohoda so zamestnancom nestanovuje inak. Zamestnávateľ má tiež právo požadovať dôkaz preukazujúci oprávnenosť zamestnancovej žiadosti o uvoľnenie z nevyhnutných rodinných dôvodov.
Zamestnanci na čiastočný úväzok majú proporcionálny nárok na uvoľnenie z práce z dôvodu naliehavej rodinnej situácie.  

 

 

3. 10. Ukončenie pracovného pomeru

Pracovný vzťah môže byť ukončený za predpokladu, že zamestnávateľ túto skutočnosť racionálne odôvodní. Môže sa týkať individuálneho zamestnanca, alebo, pokiaľ sa jedná o finančné, príp. prevádzkové ťažkosti podniku, aj kolektívu pracovníkov. Patrí sem aj pokles vyťaženosti podniku z dôvodu spomalenia rastu ekonomiky, produkciu podmieňujúce príčiny. Prevzatie spoločnosti zamestnávateľa neoprávňuje na prepúšťanie. Prepustenie je prípustné z dôvodu závažného porušenia správania zamestnanca.
Zamestnávateľ musí zamestnanca včas informovať o ukončení pracovného pomeru, t. z. dodržať výpovednú lehotu, ktorá závisí od dĺžky pomeru, pokiaľ nebolo dohodnuté inak.
Zamestnanec môže pracovnú zmluvu ukončiť kedykoľvek. Za predpokladu, že nie je dohodnuté inak, výpovedná lehota sa stanovuje tiež na základe dĺžky pracovného vzťahu –  od 7 dní po 3 mesiace.

Na Malte sú obvyklé nižšie uvedené výpovedné lehoty :

1. 1 týždeň pri pracovnom pomere dlhšom ako 1 mesiac, ale kratšom ako 6 mesiacov,
2. 2 týždne pri pracovnom pomere dlhšom ako 6 mesiacov, ale kratšom ako 2 roky,
3. 4 týždne pri pracovnom pomere dlhšom ako 2 roky, ale kratšom ako 4 roky,
4. 8 týždňov pri pracovnom pomere dlhšom ako 4 roky, ale kratšom ako 7 rokov,
5. + ďalší týždeň za každý ďalší rok pracovného vzťahu dlhšieho ako 7 rokov, maximálne však 12 týždňov.

V technických a administratívnych odboroch, ako aj pri výkonných, resp. manažérskych pozíciách, si zamestnávatelia so zamestnancami môžu dohodnúť aj dlhšie výpovedné lehoty.
Výpovedná lehota začína plynúť od pracovného dňa nasledujúceho po dni, kedy bola daná.
Zamestnanci, ktorí majú pocit, že boli neoprávnene prepustení alebo diskriminovaní, by sa mali obrátiť na Oddelenie pre pracovné pomery a pracovné vzťahy, odborovú organizáciu ich spoločnosti a/alebo požiadať o právnu radu za účelom predloženia svojho prípadu Pracovnému tribunálu. 
Zamestnanci majú pri ukončení pracovného pomeru právo požiadať o referenciu, v ktorej bude uvedená dĺžka pomeru, ako aj druh vykonávanej práce. 

 

3.11 Zastupovanie pracovníkov

Všetci zamestnanci, robotníci i praktikanti majú právo byť v práci zastupovaní odbormi, ktorých kompetencie, práva i povinnosti upravuje Zákon o pracovných pomeroch a pracovných vzťahoch. Zamestnanci, ktorí majú na pracovisku problémy, by mali kontaktovať a o podporu žiadať odborovú organizáciu príslušnú pre ich odvetvie. Na riešenie špeciálnych prípadov, ako sú hendikepovaní a rodová rovnosť, vznikol samostatný reprezentatívny orgán.
Zamestnanecké i zamestnávateľské organizácie nie sú z právneho hľadiska právnickými osobami, ale občianskymi združeniami, oprávnenými na uzatváranie zmlúv. Dve najväčšie maltské odborové organizácie sú General Workers’ Union (http://www.gwu.org.mt/) a Union Haddiema Maghqudin (http://www.uhm.org.mt/home.aspx); učiteľov zastupuje Malta Union of Teachers (http://www.mut.org.mt/), zamestnávateľov Malta Employers Association (http://www.maltaemployers.com/). Zoznam všetkých registrovaných reprezentatívnych združení zamestnancov i zamestnávateľov môžete získať na : Registrar of Trade Unions, 120 Melita Street, Valletta, Malta.  

 

 

3. 12. Pracovné spory – štrajky

Riešenie sporov
Základným zákonom pre sféru pracovných vzťahov je Zákon o pracovných pomeroch a pracovných vzťahoch z r. 2002, ktorý sa zaoberá individuálnymi ako aj kolektívnymi zmluvami, a predpisuje mechanizmy na dobrovoľné i nariadené urovnanie konfliktov na pracovisku.
Kompetentným pre implementáciu právnych predpisov o pracovných sporoch je Employment Relations’ Board (Výbor pre pracovné vzťahy), ktorý je konzultatívnym orgánom vlády pre problematiku pracovnej legislatívy či stanovenie minimálnych štandardov pre pracovné podmienky na národnej úrovni.
Spomínaný zákon stanovuje dobrovoľné spôsoby riešenia pracovných sporov na základe sprostredkovania a (mimosúdneho) urovnania, či urovnanie prostredníctvom Pracovného tribunálu. Účastníkom procesu musí byť minimálne 5-členný zmierovací výbor. Dohodou sa končia viac ako 2/3 všetkých prípadov. Zvyšné prípady sa postupujú Pracovnému súdu, zriadenému v rámci tohto zákona za účelom vyriešenia sporov na pracovisku súdnou cestou. Jeho rozhodnutia sú záväzné a v minimálne stanovenej lehote 12 mesiacov nemožno proti nim podať odvolanie, resp. opravný prostriedok.

Štrajky
Pracovné zákonodarstvo explicitne uznáva prípustnosť štrajkov a výluk ako vyjadrení slobody združovania, hoci v určitých sektoroch môžu byť štrajky zo zákona zakázané. Štrajk a pozastavenie prevádzky je prípustné, ak sa týka pracovných vzťahov a neexistujú obmedzujúce záväzky, ako je napr. zachovanie pokojných pracovných vzťahov. Zamestnávatelia nie sú počas trvania štrajku povinní zamestnancom vyplácať mzdy.     

 

 

3. 13. Odborná príprava

Pojem Odborné vzdelávanie a príprava sa týka praktických činností a kurzov zameraných na špecifické zamestnania a povolania, ktorého cieľom je pripraviť účastníkov na ich budúcu kariéru. Odborné vzdelávanie je základným prostriedkom na dosiahnutie uznania odbornej kvalifikácie a zvýšenie šancí pre získanie zamestnania. Je preto nevyhnutné, aby systémy odborného vzdelávania v Európe reagovali na potreby občanov a trhu práce za účelom uľahčenia prístupu k zamestnaniu.

Odborné vzdelávanie a príprava je podstatnou časťou politiky EÚ od samotného založenia Európskeho spoločenstva, a zároveň kľúčovým prvkom tzv. Lisabonskej stratégie EÚ, ktorej cieľom bola transformácia Európy na svetovo najkonkurencieschopnejšiu, najdynamickejšiu a znalostnú spoločnosť. V roku 2002 Európska rada túto kľúčovú úlohu opätovne potvrdila, a stanovila ešte ďalší ambiciózny cieľ – zabezpečiť európskemu vzdelávaniu a odbornej príprave do roku 2010 uznanie na celosvetovej úrovni - presadzovaním množstva prvotriednych iniciatív, a najmä posilnením spolupráce v oblasti odbornej prípravy.

Iniciatívy EÚ na podporu spolupráce v odbornej príprave

V snahách podporiť spoločný prístup za účelom rozvoja systémov odbornej príravy v Európe, využíva EÚ rôzne nástroje a implementuje celú sériu programov a iniciatív.

1. Socrates

Socrates podporuje európsku spoluprácu vo všetkých oblastiach vzdelávania. Táto spolupráca má rôzne formy :

1. mobilita (pohyb v rámci Európy),
2. organizovanie spoločných projektov,
3. vytváranie európskych sietí (rozširovanie myšlienok a osvedčených postupov), a
4. realizácia štúdií a porovnávacích analýz.

Program Socrates v praxi ponúka záujemcom granty na štúdium, výučbu, stáž alebo účasť na kurze odbornej prípravy v inej krajine. Poskytuje podporu vzdelávacím inštitúciám pri organizovaní vzdelávacích projektov a výmene poznatkov. Združeniam a MVO pomáha
pri organizovaní aktivít v oblasti vzdelávania, atď.

 
2. Leonardo da Vinci

Hlavným cieľom programu Leonardo da Vinci, prijatého v roku 1994, je realizácia politiky EÚ v oblasti odbornej prípravy. Je jedným zo základných nástrojov podporujúcich transnárodnú mobilitu v Európe a poskytuje finančné prostriedky verejným a súkromným organizáciám pôsobiacim v oblasti odbornej prípravy. Leonardo tiež okrem iného podporuje stáže a výmenné projekty, študijné pobyty a transnárodné siete.

 

Vzdelávanie dospelých a celoživotné vzdelávanie v Európe

Celoživotné vzdelávanie je proces, ktorý zahŕňa všetky formy vzdelávania - formálne, neformálne i mimoformálne - a trvá od obdobia predškolskej prípravy až po odchod do dôchodku. Jeho zmyslom je umožniť ľuďom rozvíjať a udržať ich kľúčové schopnosti po celý život, rovnako ako aj voľne sa pohybovať na trhu práce v rôznych regiónoch a krajinách. Celoživotné vzdelávanie je tiež kľúčovým prvkom vyššie uvedenej Lisabonskej stratégie, keďže je rozhodujúce pre osobnostný rozvoj a zvyšovanie konkurencieschopnosti a zamestnateľnosti. EÚ prijala niekoľko nástrojov na podporu vzdelávania dospelých v Európe.

 

Európsky priestor celoživotného vzdelávania
Jeho vytvorenie si ako cieľ stanovila Európska Komisia v snahe, aby sa celoživotné vzdelávanie stalo v Európe realitou. V tejto súvislosti sa Komisia zameriava na identifikáciu potrieb vzdelávajúcich sa, ako aj trhu práce, aby sa vzdelávanie stalo dostupnejším, a následné vytvorenie partnerstiev medzi verejnou správou, poskytovateľmi služieb v oblasti vzdelávania a občianskou spoločnosťou.

Základným cieľom tejto iniciatívy EÚ je poskytnúť základné zručnosti - posilnením poradenských a informačných služieb na európskej úrovni, a uznaním všetkých foriem vzdelávania, vrátane formálneho, ale aj neformálnej a mimoformálnej odbornej prípravy.

 

Grundtvig
Grundtvig patrí medzi aktivity vzdelávacieho programu EÚ Socrates, a jeho prvotným cieľom je zlepšenie kvality odborného vzdelávania dospelých. Usiluje sa tiež o podporu výmen a spolupráce, ktoré napomáhajú príležitostiam a prístupu k celoživotnému vzdelávaniu pre občanov EÚ.

 

Organizácie EÚ na podporu odborného vzdelávania v Európe

S cieľom napomáhať spolupráci a výmenám v oblasti odborného vzdelávania, zriadila EÚ špecializované orgány pôsobiace v spomenutej oblasti.

Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP / Centre Européen pour le Dévelopement de la Formation Professionnelle) bolo založené v roku 1975 ako špecializovaná agentúra EÚ na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v Európe. Sídli v gréckom Solúne, vykonáva výskum a analýzy týkajúce sa odbornej prípravy, a rozširuje svoje odborné vedomosti k rôznym európskym partnerov, ako sú príbuzné výskumné inštitúcie, univerzity alebo vzdelávacie zariadenia.

Európska nadácia pre odborné vzdelávanie, založená v roku 1995, pracuje v úzkej spolupráci s CEDEFOP. Jej poslaním je podporovať partnerské krajiny (za hranicami EÚ)
v modernizácii a rozvoji ich systémov odborného vzdelávania.

 

 

4. Životné podmienky v Európe

4. 1. Životné podmienky v Európe

Kvalita života - na vrchole agendy sociálnej politiky EÚ

Priaznivé životné podmienky závisia od viacerých faktorov ako napr. kvalitná zdravotná starostlivosť, príležitosti pre vzdelávanie a odbornú prípravu, alebo dobré dopravné zariadenia, aby sme vymenovali aspoň niektoré aspekty ovplyvňujúce každodenný život a prácu občanov. Európska únia si stanovila za cieľ neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých jej členských štátoch, a reflektovanie nových výziev súčasnej Európy, ako sú sociálne vylúčení obyvatelia alebo starnúca populácia.

Zamestnanosť v Európe

Zlepšovanie pracovných príležitostí v Európe je kľúčovou prioritou pre Európsku Komisiu.
So zámerom riešenia problému nezamestnanosti a zvýšenia mobility v rámci pracovných miest i regiónov, sa na úrovni EÚ rozvíja a realizuje široká škála iniciatív na podporu Európskej stratégie zamestnanosti. Patria k nim Európske služby zamestnanosti (EURES) a konkrétne na súčasné programové obdobie rokov 2007-2013 program PROGRESS. Tento program nahradil všetky dovtedajšie programy Spoločenstva a rozpočtové línie v oblasti zamestnanosti, sociálnej inklúzie a ochrany, pracovných podmienok, rodovej rovnosti a anti-diskriminácie.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii

Zdravie má neoceniteľnú hodnotu, ovplyvňuje každodenný život ľudí, a preto je dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Zdravé životné prostredie je rozhodujúce pre náš osobný i profesijný rozvoj, a občania EÚ majú stále vyššie nároky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vysokej kvality poskytovania zdravotných služieb. Vyžadujú rýchly a jednoduchý prístup k lekárskej starostlivosti pri cestovaní v rámci Európskej únie. Zdravotná politika EÚ má za cieľ reagovať na tieto potreby.

Európska Komisia vyvinula koordinovaný prístup k zdravotnej politike a uviedla do praxe rad iniciatív, ktoré dopĺňajú aktivity národných orgánov členských štátov. Spoločné akcie a ciele Únie sú súčasťou jej zdravotných programov a stratégií.

Súčasný Program verejného zdravia EÚ sa orientuje na zlepšenie schopnosti EÚ reagovať
na cezhraničné ohrozenia zdravia, a informovanosti a vedomostí o najnovšom vývoji v oblasti verejného zdravia. Bola navrhnutá nová stratégia v oblasti ochrany zdravia a ochrany spotrebiteľa, ktorá ďalej zdôrazňuje potreby zlepšiť zdravotnú bezpečnosť občanov a šíriť poznatky o zdraví.

Vzdelávanie v EÚ

Vzdelávanie v Európe má nielen hlboké korene, ale je aj veľmi rozmanité. Už v roku 1976 sa ministri školstva vtedy deväťčlenného Európskeho Spoločenstva rozhodli zriadiť informačnú sieť s cieľom lepšie pochopiť jednotlivé národné vzdelávacie politiky a systémy. Toto vychádzalo zo zásady, že špecifický charakter vzdelávacieho systému v každom členskom štáte by mal byť plne rešpektovaný, pričom by sa mala zlepšiť aj koordinácia vzájomného pôsobenia medzi systémami vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnávania. Eurydice, informačná sieť o vzdelávaní v Európe, bola formálne spustená v roku 1980.

V roku 1986 sa so začiatkom programu Erasmus, často uvádzaným ako jedna
z najúspešnejších iniciatív EÚ, obrátila pozornosť od informačných výmen smerom
k študentským výmenám.

Štvrťstoročie skúseností umožnilo vznik programu Socrates, ktorý pokrýva všetky oblasti vzdelávania všetkých vekových kategórií a úrovní schopností.

Za účelom zavedenia Európskych štúdií na univerzitách tiež Komisia podporuje projekt Jean Monnet poskytovaním počiatočnej finančnej podpory na zriadenie katedier Jeana Monneta, stálych kurzov a modulov o európskom práve, hospodárstve, o politických štúdiách budovania Európy, a histórii európskej integrácie. Projekt podporuje aj vytváranie Centier excelentnosti Jeana Monneta.

 
Doprava v EÚ

Doprava bola jednou z prvých spoločných politík vtedajšieho Európskeho spoločenstva.
Od roku 1958, keď vstúpili do platnosti Rímske zmluvy, sa dopravná politika EÚ zamerala
na odstránenie hraničných prekážok medzi členskými štátmi, čo umožnilo rýchlu, efektívnu a lacnú prepravu osôb a tovaru.

Tento princíp úzko súvisí s ústredným cieľom EÚ, ktorým je dynamické hospodárstvo a súdržná spoločnosť. Odvetvie dopravy vytvára 10% bohatstva EÚ, vyjadreného v hrubom domácom produkte (HDP), čo zodpovedá ročne približne jednému biliónu eur. Zároveň poskytuje prácu viac ako desiatim miliónom zamestnancov.

 
Schengenský priestor

Schengenským dohovorom, ktorý platí od marca 1995, sa zrušili kontroly na hraniciach v rámci priestoru signatárskych štátov, a vytvorila sa jedna vonkajšia hranica, na ktorej sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel.

K dnešnému dňu podpísali Schengenskú dohodu takmer všetky členské štáty EÚ; členom Schengenského priestoru sa má v budúcnosti stať ešte Rumunsko, Bulharsko, Cyprus a Lichtenštajnsko; vstup sa neočakáva zo strany Írska a Spojeného kráľovstva, ktoré budú naďalej vykonávať hraničné kontroly.

 

Letecká doprava

Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave prináša cestujúcim nižšie ceny a väčší výber prepravcov a služieb. EÚ vytvorila aj katalóg práv zabezpečujúci leteckým pasažierom spravodlivé zaobchádzanie.
Práva leteckých pasažierov
Ako cestujúci v leteckej doprave máte určité práva pokiaľ ide o informácie o letoch, rezervácie, poškodenie batožiny, meškajúce a zrušené lety, zamietnutie nástupu do lietadla, odškodnenie v prípade havárie, alebo problémy pri organizovaných dovolenkových zájazdoch. Tieto práva sa vzťahujú na pravidelné aj charterové lety, vnútroštátne aj medzinárodné, z letiska v EÚ, alebo na letisko EÚ z letiska mimo EÚ, ak let prevádzkuje dopravca z EÚ.

 
Železničná doprava

Európsky systém železničnej dopravy sa vyznačuje množstvom prekážok interoperability národných sietí. Rôzne šírky rozchodov koľají, rôzne systémy dodávok elektrického prúdu, a veľké rozdiely v organizácii systémov riadenia železničnej dopravy spôsobujú značné meškania na hraničných priechodoch, a tým aj dodatočné náklady. Železničná doprava sa v dôsledku toho stáva v posledných rokoch v porovnaní napríklad s cestnou dopravou menej konkurencieschopná.

Ako súčasť Spoločnej dopravnej politiky prijalo Európske spoločenstvo na prekonanie existujúcich problémov právne predpisy, ktoré majú byť predpokladom postupného vytvárania integrovaného Európskeho železničného priestoru, a to ako právne, tak i technicky.
Obrovské finančné prostriedky smerujú na trans-európske projekty ako je železničné spojenie od Lyonu až po poľskú hranicu s Ukrajinou, z Berlína do Palerma, z Paríža do Bratislavy, a
z Varšavy do Helsínk. Nové medzinárodné vysokorýchlostné železničné spojenia sa vyvíjajú medzi mestami Paríž-Brusel-Kolín nad Rýnom-Amsterdam, a na juhozápade Európy od Lisabonu po Bordeaux.

 

 

4. 2. Politický, správny a právny systém

Malta je nezávislá demokratická republika. Ústava z r. 1964 zakotvuje právomoci prezidenta, ktorý je hlavou krajiny, i keď vo väčšine situácií koná na radu premiéra, ktorý má výkonnú moc. Prezident vyberá na post predsedu vlády osobnosť, ktorá má najväčšie predpoklady udržať si podporu väčšiny členov Snemovne reprezentantov.
Funkcie a právomoci parlamentu, vrátane zákonodarných, definuje Ústava. Súčasťou parlamentu je prezident Malty a Snemovňa reprezentantov, ktorá má 65 poslancov, hoci toto číslo môžu zmeniť ústavné ustanovenia o rozdelení mandátov po všeobecných voľbách. Parlamentné voľby sa konajú každých 5 rokov a právo voliť majú občania Malty starší ako 18 rokov. Tri najznámejšie politické strany sú Nacionalistická strana, Strana práce a Demokratická alternatíva.   
Ústava zároveň stanovuje štruktúru a právomoci súdov, a vymenúva ľudské práva a základné občianske slobody. V súdnom systéme je zjavne badateľný vplyv rímskeho práva a Napoleonského kódexu, obzvlášť v občianskom práve. Od začiatku minulého storočia značne ovplyvnilo niektoré oblasti trestného práva procesného aj anglické právo. V maltskom trestnom práve platí dlhodobo princíp prezumpcie neviny, t. j. obžalovaný je až do dokázania viny považovaný za nevinného. Oba súdne systémy tiež poznajú inštitút poroty. Podobnosť s civilným právom je v oblasti verejného práva, pokiaľ ide o tematiku obchodného loďstva.
Súdny systém Malty má 2 základné úrovne, tvorené Súdom prvej inštancie, ktorému presedá sudca alebo úradník so súdnou právomocou, a Odvolacím súdom. Ak odvolanie smeruje zo súdu, ktorému predsedá sudca, je odvolací súd zložený z 3 sudcov, ak zo súdu, ktorému predsedal úradník so súdnou právomocou, potom je odvolací súd tvorený jedným sudcom. Okrem toho existujú ďalšie tribunály s rozličnými kompetenčnými oblasťami. Takmer všetky umožňujú podávanie opravných prostriedkov k právnym otázkam.
Ústavný súd bol, ako odvolacia inštancia pre otázky týkajúce sa ústavy, zriadený v r. 1964,  t. j.  po tom, ako Malta získala nezávislosť.
V r. 1987 Malta do svojho právneho poriadku prevzala Dohovor o ľudských právach, na základe čoho jej občania získali právo prístupu na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, zložený zo sudcov z členských krajín Rady Európy, a teda aj Malty. 
Uchádzač o miesto úradníka so súdnou právomocou musí mať splnenú podmienku absolvovania minimálne 7-ročnej advokátskej praxe, aby ním mohol byť menovaný, resp. 12-ročnej, pokiaľ má záujem o miesto sudcu. Sudcovia a úradníci so súdnou právomocou sú menovaní hlavou štátu a podľa ústavy sú nezávislí od exekutívy. Sudcu ako aj úradníka so súdnou právomocou môže úradu zbaviť len prezident za predpokladu predchádzajúceho schválenia návrhu Snemovne reprezentantov dvomi tretinami poslancov. Dôvodom pre takýto návrh môže byť preukázaná neschopnosť výkonu funkcie či prejavené nevhodné správanie.   
Deľba moci nie je taká striktná ako v americkom alebo francúzskom systéme, a skôr sa zakladá na Británii podobnému vzoru „bŕzd a protiváh”. Preto sú súdy pri výkone svojich
povinností od výkonnej moci nezávislé.

 

 

4. 3. Príjmy a dane

Daň z pridanej hodnoty (DPH)
Všeobecná sadzba DPH pre väčšinu tovarov a služieb je vo výške 18%. DPH daňovníci, ktorí na Malte vykonávajú obchodnú činnosť v rámci Spoločenstva, musia Oddeleniu pre DPH (http://www.vat.gov.mt/) každé 3 mesiace odovzdať súhrnný výkaz s rozpisom všetkých dodávok oslobodených od DPH uskutočnených za predchádzajúci štvrťrok. Tento zoznam musí obsahovať identifikačné čísla DPH zákazníkov z iných členských štátov ako aj celkovú hodnotu dodávok v rámci Spoločenstva pre každého z týchto klientov. Za nesplnenie si povinnosti predloženia tohto súhrnného výkazu včas, sa za každý oneskorený mesiac vyrubuje peňažná pokuta.
Údaje získané zo spomínaných výkazov každého členského štátu EÚ sa na kontrolné účely postupujú Systému výmeny informácií o DPH.
Daňovníkmi sú všetky osoby, ktoré vykonávajú ekonomickú aktivitu, odhliadnuc od jej účelu či výsledku. Patria sem aj od daní oslobodené osoby ako sú lekári, či poisťovne, ako aj osoby s činnosťou neprekračujúcou stanovený prahový limit pre malé podniky (hoci nemajú povinnosť platiť a odvádzať DPH).   

Daň z príjmu
Pre fyzické osoby je v rozmedzí 15-35%. Znížené sadzby platia pre nízkopríjmové skupiny. Zdaňovanie príjmov fyzických osôb sa odvíja od ich príslušnosti k jednotlivým platovým triedam. Principiálne platí, že čím vyšší je príjem, tým vyššia je aj daňová sadzba. Daň z príjmu spoločností je vo výške 35%, pre subjekty s nízkymi ziskami platia znížené sadzby alebo úplné oslobodenie.
Daň z príjmu musia odvádzať všetci obyvatelia Malty, bez ohľadu na to, či majú príjem zo závislej alebo samostatnej zárobkovej činnosti. Rezidenti (t. j. osoby, ktoré sa na Malte zdržiavajú spravidla viac ako 183 dní), zdaňujú svoje príjmy dosiahnuté ako na Malte, tak i v zahraničí. Cudzinec pracujúci na Malte platí daň iba z príjmu získaného na Malte.
Zamestnávateľ má zo zákona povinnosť zdaňovať príjem. Existujú odpočítateľné položky zo zdaniteľného príjmu. Rezidenti sa môžu rozhodnúť pre zrážkovú daň pri zdroji vo výške 15% pre bankové vklady a výnosy z cenných papierov a akcií. Za dividendy, vyplácané registrovanými maltskými spoločnosťami svojim akcionárom, bude podielnikom poskytnutý daňový dobropis ekvivalentný dani zo zisku, na základe ktorého je dividenda rozdelená.

Príjmy a životné náklady
Zdrojom osobných príjmov na Malte je predovšetkým zamestnanie na plný alebo skrátený pracovný úväzok či samostatná zárobková činnosť v malých podnikoch. K príjmom sa zaraďujú platy, dôchodky, príspevky na dovolenku, podpora v nezamestnanosti, príspevok  na vzdelávanie, ap.
Medzi kapitálové príjmy patria príjmy z hnuteľného a nehnuteľného majetku (vrátane hodnoty nájmu majiteľom obývanej bytovej jednotky), dividendy, výnosy z úrokov a niektoré kapitálové zisky, ktoré sú zdaňované ako bežný príjem.  

Porovnanie výšky mesačnej minimálnej mzdy (Eurostat 2007)

Krajina	Minimálna mzda (€)
Bulharsko	82
Rumunsko	90
Lotyšsko	129
Litva	159
Slovensko	183
Estónsko	192
Poľsko	234
Maďarsko	247
Česká republika	261
Portugalsko	450
Slovinsko	512
Malta	580
Španielsko	631
Grécko	668
Francúzsko	1 218
Belgicko	1 234
Veľká Británia	1 269
Holandsko	1 273
Írsko	1 293
Luxembursko	1 503

Bonusy 
Vláda každoročne zvyšuje mzdy všetkým zamestnancom na plný úväzok, pričom príplatky sa im vyplácajú 4x v roku nasledovne :
Marec : 121,13 € (52 Lm)
Jún : 135,10 € (58 Lm)
September : 121,13 € (52 Lm)
December : 135,10 € (58 Lm)

 

 

4. 4. Životné náklady

Životné náklady na Malte boli z dlhodobého hľadiska nižšie v porovnaní s väčšinou krajín strednej Európy. Dochádza však k výraznému nárastu cien ubytovania, poistenia i tovarov základnej potreby. Životná úroveň na Malte je vysoká, porovnateľná s rozvinutými ekonomikami kontinentálnej Európy aj pokiaľ ide o strednú dĺžku života pri narodení či mieru detskej úmrtnosti. Na vysokej úrovni je tiež systém vzdelávania i zdravotníckych zariadení, ktoré sú dostupné pre všetkých. Časopis International Living zaradil Maltu v r. 2006 podľa Indexu kvality života do prvej dvadsiatky krajín najmä vďaka obzvlášť pozitívnym hodnoteniam v oblasti životných nákladov, životného prostredia, slobody, zdravia, bezpečnosti a klímy. Ročné životné náklady Vás na Malte budú stáť podstatne menej oproti väčšine rozvinutých európskych štátov. Malta je vo všeobecnosti mimoriadne bezpečná krajina – deti sa môžu vonku hrať s pocitom maximálnej bezpečnosti, za bezpečné sa považujú i prechádzky či jazdy v nočných hodinách. Najvyšší možný rating získala Malta v časti prieskumu hodnotiacej podnebie. 

 

 

4. 5. Ubytovanie

Prenajatie
Ubytovanie na prenájom je väčšinou v súkromnom vlastníctve, preto ak ho hľadáte, obráťte sa na makléra s nehnuteľnosťami, ktorý sa na tento druh špecializuje. Ponuky na prenájom nájdete v týždenníkoch, každý deň v miestnych novinách, ale najmä na internete, kde majú realitní agenti svoje webstránky.
Nájomná zmluva sa uzatvára zvyčajne na 5 a maximálne 10 rokov, alebo aj na 3 roky, prípadne podľa dohody s vlastníkom. Maklérovi sa uhrádza provízia, ktorá je výške 10% z ceny za nájom počas prvého roka plus DPH.

Ceny nájomného (za mesiac, bez režijných nákladov a 18% DPH) :
2-izbový byt v oblasti Sliema, St. Julian's, Kappara, Swieqi : 350–700 €
4-izbový dom/vila v oblasti Sliema, St. Julian's, Kappara, Swieqi : 800–1 600 €  

Kúpa
Ponuky nehnuteľností na predaj nájdete vo všetkých hlavných denníkoch, lokálnych novinách, na internete. Kontaktujte realitné spoločnosti, maklérov.
Za účelom kúpy nehnuteľnosti Vám môže banka poskytnúť hypotekárnu pôžičku, ktorá je podľa Vašich individuálnych okolností splatná v rozmedzí 15-40 rokov. S overením podmienok predaja, či s koncipovaním kúpnej zmluvy by ste sa mali obrátiť na notára, resp. právnika.
Ceny za prenájom i kúpu nehnuteľností výrazne rastú, o ich aktuálnej výške sa informujte pred Vaším odchodom na Maltu.   

 

 

4. 6. Zdravotníctvo

Malta má vysokú úroveň zdravotnej starostlivosti. K dispozícii sú moderné medicínske zariadenia v regionálnych zdravotníckych centrách a troch všeobecných nemocniciach, ako aj špecializované a súkromné kliniky.
Osoby, u ktorých je väčší predpoklad, že budú na Malte potrebovať zdravotnú starostlivosť, resp. lieky, ktoré už predtým užívali, by si mali so sebou vziať svoj lekársky záznam. Ak budete využívať služby súkromných poskytovateľov, odporúča sa pripoistiť.
Na Malte sa všetkým obyvateľom poskytuje bezplatná zdravotná starostlivosť, ktorú dotujú daňové príjmy. Jedná sa o preventívne, vyšetrovacie, liečebné i rehabilitačné služby u štátnych poskytovateľov. Osoby s nízkymi príjmami, ktorým po preskúmaní ich finančnej situácie Ministerstvom pre sociálne zabezpečenie vznikne nárok na príspevok od štátu, dostanú preukaz, vďaka ktorému už nebudú musieť doplácať za lieky. Naviac pacienti, trpiaci chronickým ochorením, zahrnutým na špeciálnu listinu (napr. reumatoidnou artritídou), majú bez ohľadu na ich príjmovú situáciu nárok na bezplatnú starostlivosť v súvislosti s ich chorobou.    

Základná zdravotná starostlivosť
Štát ju zabezpečuje hlavne prostredníctvom zdravotníckych centier poskytujúcich široké spektrum služieb v oblasti prevencie, liečby i rehabilitácie. Najčastejšie ich vykonávajú praktickí lekári a ošetrovatelia, ale patria sem aj zariadenia prenatálnej a postnatálnej starostlivosti, dojčenské a pediatrické poradne, ako aj gynekologické, diabetologické, oftalmologické, psychiatrické či fyzioterapeutické ambulancie, či poradne zaoberajúce sa logopédiou a jazykovou patológiou. Na miestnej úrovni poskytuje Malta Memorial District Nursing Association (MMDNA) ošetrovateľské služby pre chorých, resp. pri pôrodoch,               
na zmluvnom základe.
Popri štátnom systéme fungujú na tejto úrovni rovnako aj súkromní poskytovatelia, ktorých služby využíva čoraz viac obyvateľov.      

Sekundárna a terciárna starostlivosť
V prevažnej miere ju poskytujú verejné nemocnice. Najvýznamnejšia a najmodernejšia z nich – Fakultná nemocnica Mater Dei s približne 825 lôžkami, bola otvorená v júli 2007 a zabezpečuje mnohé služby na týchto úrovniach zdravotnej starostlivosti, nevynímajúc transplantácie či by-passové operácie srdca. Nemocnica Sv. Lukáša má asi 850 lôžok, priemerná dĺžka pobytu pacientov na jej oddelení všeobecného lekárstva je 6 dní, na chirurgickom 5 dní. Sir Paul Boffa nemocnica disponuje okrem 58 lôžok aj onkologickým a kožným oddelením. Všeobecná nemocnica v Gozo má k dispozícii 259 lôžok na krátke i dlhšie pobyty, Nemocnica Mount Carmel 563 lôžok pre psychiatrických pacientov (krátke i dlhodobé pobyty), a Zammit Clapp nemocnica 60 lôžok pre geriatrických pacientov.
Existujú aj súkromné kliniky - Nemocnica Sv. Filipa v Santa Venera s kapacitou 75 lôžok a  Nemocnica Sv. Jamesa s 13 lôžkami v Zabbare a ďalšími 80-imi v Slieme. Služby súkromnej hospitalizácie ponúka tiež Klinika Sv. Marka v Mside s kapacitou 5 lôžok.

 

 

4. 7. Systém vzdelávania

Tvorí ho primárne, sekundárne, post-sekundárne a univerzitné vzdelávanie. Rozdelenie vzdelávacieho systému na 3 hlavné stupne je nasledovné : základné vzdelanie je určené pre deti vo veku 5-11 rokov a sekundárne pre 11-16-ročných, po ktorom nasleduje terciárne. Školská dochádzka je povinná pre žiakov vo veku 5-16 rokov.
Pre deti vo veku 3-5 rokov sú v každej obci k dispozícii materské škôlky.
Rodičia sa môžu rozhodnúť, či bude ich dieťa navštevovať štátnu, cirkevnú alebo súkromnú školu. Štátne základné a stredné školy sú vo všetkých hlavných regiónoch krajiny.
Po absolvovaní povinnej školskej dochádzky sa možno ďalej vzdelávať na školách, ponúkajúcich kurzy odbornej, resp. preduniverzitnej prípravy študentov, ku ktorým patrí napr. Akadémia umení, vedy a techniky (Malta College of Arts, Science and Technology, MCAST). Maltská univerzita je doposiaľ jedinou svojho druhu v krajine. Niekoľko miestnych a medzinárodných vzdelávacích inštitúcií ponúka diplomové a akademické študijné programy až po postgraduálnu úroveň.  
Celkový počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Malte predstavoval k polovici roku 2006 33 861, čo zodpovedalo približne 8% populácie tohto štátu.

 

 

4. 8. Kultúrny a spoločenský život

Na Malte je bohatý kultúrny a spoločenský život. Vďaka príjemnej stredomorskej klíme je veľmi obľúbené tráviť letné dni „al fresco“, t. j. pod holým nebom. Pobrežné promenády sú miestom stretnutí, ako aj priestorom na prechádzky či jogging.
Na Malte si môžete outdoorové aktivity vychutnať plnými dúškami – v okruhu pár kilometrov si môžete vyskúšať nový druh športu, prenajať čln na plavbu okolo ostrova a navštíviť najdôležitejšie historické pamiatky. A stále Vám ešte zostane čas aj na nočný život.
Maltské ostrovy ponúkajú veľa príležitostí pre tých, ktorí sa chcú naučiť niečo nové, objavovať históriu, či sa dostať do formy. Široký výber aktivít je k dispozícii aj pre športových nadšencov – skúsených i nováčikov, fitnes & wellness zariadenia nájdete v luxusných hoteloch a kluboch.
Nočný život je na Malte rovnako vzrušujúci ako v iných európskych mestách. V zime i v lete hrajú v kluboch známi miestni i zahraniční dídžeji. Počas celého roka sa konajú rôzne kultúrne podujatia – od divadelných predstavení (i pouličných) po koncerty. 

 

 

4. 9. Súkromný život (narodenie, život, úmrtia)

Narodenie
Väčšina detí sa rodí v miestnych štátnych alebo súkromných nemocniciach. Každému novorodencovi zaevidovanému do zoznamu obyvateľov sa vydá rodný list. Prihlásenie je povinnosťou rodiča, a po jej splnení mu prislúcha nárok na detské prídavky. Nemocnica vydáva potvrdenie o mieste narodení dieťaťa.

Sobáš
Na Malte sa možno zosobášiť v kostole alebo na úrade. Konkrétnejšie detaily k jeho uzavretiu  stanovuje Zákon o manželstve (Marriage Registry Act) : 2 mesiace pred termínom svadby musí pár na matrike požiadať o oznámenie ohlášky* a predložiť nasledujúce dokumenty :
a) rodné listy
b) preukazy totožnosti
c) kópie dokladov totožnosti svadobných svedkov
*Páry, ktoré sa chcú zosobášiť na ostrove Gozo, musia o oznámenie ohlášky požiadať na tamojšej matrike.

Matrikárovi treba oznámiť tieto detaily :
a) kostol alebo miesto konania svadobného obradu
b) dátum svadby
c) meno duchovného, ktorý bude celebrovať cirkevný sobáš
d) priezvisko manželky po uzavretí sobáša (rodné alebo manželovo)

10 dní pred svadbou si pár vyzdvihne tri matrikou pripravené dokumenty a predloží ich kňazovi farnosti, v ktorej sa má uskutočniť sobáš.
Po svadobnom obrade manželia podpisujú sobášny list.
Malťania, ktorí chcú uzavrieť manželstvo so štátnym príslušníkom iného štátu, by mali o podrobnejšie informácie požiadať na Matričnom úrade. 
Pre civilný sobáš platia rovnaké povinnosti a formality ako pre cirkevný, a môže sa konať na matrike alebo inom verejnom mieste, schválenom matrikárom.

Úmrtie
V prípade úmrtia sa zorganizuje pohreb, vykoná posledná vôľa, urovnajú sa finančné záležitosti zomretého, a zostaví sa súpis jeho majetku. Pohreb si môžu pozostalí zabezpečiť súkromne alebo cez pohrebnú službu. Na štátnych cintorínoch majú právo byť pochovaní príslušníci všetkých vierovyznaní.   

 

 

4. 10. Doprava

Vďaka dobre vybudovanému systému verejnej dopravy na Malte je cestovanie po ostrove pomerne jednoduché a dostupné. Hlavná autobusová stanica sa nachádza v metropole Valletta, odkiaľ jazdia autobusy do všetkých častí Malty. Okrem toho existujú aj priame spojenia medzi dvomi mestami, a v stanovený čas aj spoje z miest na dediny a z Valletty do nemocníc Mater Dei a Sv. Lukáša. Jazda stála v starej mene v rozmedzí 11-16 maltských centov. Najdlhšia cesta trvá asi 50 minút, v priemere sa cestuje 20-30 minút. S autobusovým lístkom môžete od 5.30 do 23.00 cestovať na všetkých linkách v rámci ostrova.
Systém autobusovej dopravy je rozdelený do troch pásiem podľa dĺžky trvania jazdy – v súčasnosti je v Zóne A stanovené cestovné na 0,47 € (0,20 Lm), v Zóne B 0,54 € (0,23 Lm) a v Zóne C na 0,58 € (0,25 Lm). Seniori, ktorí cestujú viac ako jednu zastávku oblasti, zaplatia 0,23 € (0,10 Lm) bez ohľadu na dĺžku jazdy, i keď by prekročili všetky pásma. K dispozícii sú aj ďalšie 4 špeciálne typy cestovných lístkov, ktoré pasažiera oprávňujú využívať sieť autobusových liniek neobmedzene podľa dĺžky predplateného obdobia :

• 1-dňový cestovný lístok : 3,49 € (1,50 Lm)
• 3-dňový cestovný lístok :  9,32 € (4,00 Lm)
• 5-dňový cestovný lístok : 11,65 € (5,00 Lm)
• 7-dňový cestovný lístok : 13,98 € (6,00 Lm)

Nižšie uvedené sú priame expresné linky za 1,16 € (0,50Lm) :

• z Bugibby do Mdiny cez mesto Mosta a Ta' Qali Crafts Village
• zo Sliemy do Mdiny cez St Julian's, Mosta a Ta' Qali Crafts Village
• zo Sliemy do Bugibby
• zo Sliemy do Cirkewwy cez Bugibbu
• z Bugibby do Cirkewwy
• zo Sliemy do Ghajn Tuffieha
• z Bugibby do Ghajn Tuffieha
• z Bugibby do Marsaxlokku
• zo Sliemy do Marsaxlokku (obe cez Cottoneru)
• z Valletty do Wied iz-Zurrieq cez Zurrieq alebo Qrendi.

Cez víkendy jazdia aj priame nočné spoje z Paceville do niekoľkých miest a obcí.
Hoci v posledných rokoch aj vďaka zavedeniu priamych a expresných liniek vzrástol počet linkových spojov, nedokážu vždy splniť dnešné požiadavky. Vzrastajúca urbanizácia v krajine za ostatné roky ako aj zmeny v cestovných zvykoch pasažierov vedú k neustálemu zavádzaniu nových liniek, resp. zmene či rozšíreniu už existujúcich.
Medzi dvoma najväčšími ostrovmi Malta a Gozo funguje pravidelné linkové spojenie trajektom prostredníctvom Gozo Channel Ferry z Cirkewwy do Mgarru (Gozo). Prechod trvá približne 30 minút a spojenie je zabezpečené každých 30-45 minút po celý deň i väčšinu noci. S výnimkou búrkového počasia je trajektová doprava dostupná celoročne. Štandardné cestovné je 4,66 € (2,00 Lm) na osobu, spiatočný lístok vodiča s motorovým vozidlom stojí 15,72 € (6,75 Lm), existujú však aj sezónne alebo mimoriadne zľavy. Spoločnosť Harbourair prevádzkuje spojenie hydroplánom medzi Veľkým prístavom vo Vallette a prístavom Imgarr na Gozo.      

 

 

5. Sociálne poistenie a zabezpečenie

5. 1. Sociálne zabezpečenie v Európe

Podmienky sociálneho zabezpečenia - rozhodujúca otázka pre jednotlivcov uplatňujúcich si svoje právo na voľný pohyb

Rešpektovanie zásady voľného pohybu pracovnej sily vyžaduje jasný záväzok všetkých členských štátov EÚ, že migrujúci pracovníci, ktorí vykonávajú svoje povolanie v inej členskej krajine, majú právo na rovnaké dávky sociálneho zabezpečenia ako miestni zamestnanci. Poskytovanie sociálnej ochrany občanom EÚ, ktorí pracujú mimo krajiny svojho bydliska, je pre EÚ mimoriadne dôležitou otázkou.

Ustanovenia EÚ o sociálnom zabezpečení sa vzťahujú na členské štáty Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru (Nórsko, Island a Lichtenštajnsko).

Ustanovenia Spoločenstva o sociálnom zabezpečení

Keďže systémy sociálneho zabezpečenia v krajinách EÚ stále vykazujú značné rozdiely, je potrebná koordinácia jednotlivých národných úprav v tejto oblasti. Spoločné pravidlá zabezpečujúce prístup k sociálnym dávkam sú dôležité, aby sa zabránilo znevýhodneniu európskych pracovníkov uplatňujúcich si svoje právo voľného pohybu. Ich zámerom je, aby sa občania EÚ pri presťahovaní do inej členskej krajiny vyhli aplikovaniu dvojakých systémov sociálneho zabezpečenia, alebo na druhej strane strate sociálnych benefitov.

Hoci neexistuje jednotný európsky systém sociálneho zabezpečenia, EÚ určila pre oblasť sociálnej ochrany spoločné ustanovenia. Patrí medzi ne koordinácia národných systémov sociálneho zabezpečenia, avšak bez nutnosti harmonizovať vnútroštátne predpisy. Právo EÚ ustanovuje spoločné pravidlá a princípy, ktorými sa majú riadiť vnútroštátne orgány a inštitúcie sociálneho zabezpečenia, a ktoré nenahrádzajú, ale dopĺňajú ustanovenia o sociálnom zabezpečení jednotlivých členských štátov.

Spoločné ustanovenia o sociálnom zabezpečení majú za cieľ :
- stimulovať voľný pohyb pracovníkov garantovaním rovnakého zaobchádzania s občanmi EÚ bez ohľadu na rôznosť národných legislatívnych úprav
- garantovať sociálnu ochranu zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám (a ich rodinám) v ktorejkoľvek krajine EÚ, kde vykonávajú činnosť
- zabezpečiť, aby boli všetky doby zamestnania zohľadnené, a zabránilo sa prekrývaniu systémov sociálneho zabezpečenia

Uplatňovanie spoločných ustanovení

Spoločné predpisy sa nevzťahujú na celú vnútroštátnu legislatívu v oblasti sociálneho zabezpečenia, ale na nasledujúce :

- počas materstva a choroby
- rodinné dávky
- pracovné úrazy
- starobné a invalidné dôchodky
- pozostalostné dávky
- dávky v nezamestnanosti

 
Kto môže mať úžitok zo sociálnej ochrany v rámci EÚ?

Dávky sociálneho zabezpečenia, ktoré možno získať v iných členských štátoch, sú stanovené spoločnými ustanoveniami EÚ, a vzťahujú sa na tieto kategórie osôb :
- zamestnanci so štátnym občianstvom členského štátu EÚ, ktorí boli alebo ešte stále sú poistení podľa právnych predpisov tohto členského štátu, ako aj ich rodinní príslušníci
- dôchodcovia, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu EÚ
- štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú poistení podľa právnych predpisov členského štátu EÚ
- osoby bez štátnej príslušnosti a utečenci, ako aj ich rodiny, pokiaľ pracujú v EÚ a sú poistení podľa zákonov jedného z členských štátov EÚ

Začlenenie migrujúcich pracovníkov do národných systémov sociálneho zabezpečenia

Ak občan EÚ pracuje v inom členskom štáte, je potrebné určiť, do ktorého systému sociálneho zabezpečenia patrí – či do systému štátu poistenia, alebo zamestnania. Je nevyhnutné zabrániť, aby mal pracovník dvojnásobné, alebo žiadne sociálne poistenie, a to si vyžaduje určité pravidlá, ktoré stanovujú základné zásady začlenenia do jedného a/alebo druhého systému.

Poberanie dôchodku v inom členskom štáte

Občania EÚ majú právo odísť do dôchodku v inom členskom štáte. Krajiny, kde pracovník prispieval do dôchodkového systému, sú zodpovedné za vyplácanie jeho dôchodkového podielu priamo úmerne k dobe trvania pracovného pomeru.

 

 

5. 2. Sociálne zabezpečenie v tejto krajine

Všeobecná organizácia
Súčasný systém sociálneho zabezpečenia na Malte je výsledkom prijatia radu zákonov v uplynulých dekádach. Jeho základ tvoria príspevky do štátnych systémov (dôchodkového a sociálneho) poistenia, ako aj rôzne dávky, ktoré majú za cieľ zmierniť finančnú núdzu osôb   v prípade ich choroby, postihnutia, úrazu, staroby či nezamestnanosti.
Kompetentný orgán v tejto oblasti je Oddelenie pre sociálne zabezpečenie so sídlom vo Vallette. Príspevky do vyššie uvedených štátnych systémov poistenia vyberá daňové oddelenie Ministerstva financií, ich fond je však spravovaný úradmi sociálneho poistenia. Pre záležitosti týkajúce sa zdravotnej starostlivosti a bývania sú príslušné Oddelenie zdravia a Oddelenie pre bývanie.  
Oddelenie pre sociálne zabezpečenie je v súčasnosti rozdelené na 5 hlavných podsekcií :

1. Oddelenie príspevkov závislých na platení odvodov
2. Oddelenie príspevkov nezávislých od platenia odvodov
3. Riaditeľstvo pre podvody s príspevkami a ich vyšetrovanie
4. Starostlivosť o klientov a medzinárodné vzťahy
5. Oddelenie pre financie a administratívu

Na Oddelení pre sociálne zabezpečenie Vám pomôžu v prípade Vašich žiadostí o akýkoľvek druh dávky, ako aj prostredníctvom všeobecných informácií a poradenstva. Posudzovanie väčšiny žiadostí i administratívne zabezpečenie organizácie má v kompetencii hlavná pobočka Oddelenia.  

Social Security Department
38 Ordinance Street,
Valletta - CMR 02.
Telefón : 25903000
Fax : 25903001

Zákon o sociálnom zabezpečení, Kapitola  318, jednotlivé podkapitoly sú tiež dostupné online :
318.01 Ustanovenia o starobných dôchodkoch
318.02 Ustanovenia o štátnej pomoci (údaje pod prísahou)
318.03 Nariadenie o sociálnom zabezpečení (ozbrojené sily)
318.04 Nariadenie o sociálnom zabezpečení (Bilaterálna dohoda s Veľkou Britániou)
318.05 Nariadenie o platových triedach (výnimky)
318.06 Ustanovenia o príspevkoch na deti
318.07 Nariadenie o sociálnom zabezpečení (rozšírenie)
318.08 Nariadenie o maximálnych dôchodkových príjmoch
318.09 Nariadenie o rodinných prídavkoch
318.10 Nariadenie o pomoci v núdzi
318.11 Nariadenie o sociálnom zabezpečení (Bilaterálna dohoda s Austráliou)
318.12 Nariadenie o Európskej sociálnej charte
318.13 Ustanovenia pre niektoré štátne zariadenia a ubytovne
318.14 Ustanovenia o sadzbách pre niektoré štátne zariadenia a ubytovne
318.15 Ustanovenia o poplatkoch za podávanie žalôb a sťažností
318.16 Nariadenie o sociálnom zabezpečení (Dohovor OSN o právnom statuse utečencov)
318.17 Ustanovenia o transfere finančných prostriedkov (Štátom financované lôžka)
318.18 Ustanovenia o bilaterálnej dohode medzi Maltou a Holandskom
318.19 Ustanovenia o transfere finančných prostriedkov (Niektoré štátne ubytovne)

 

 

5. 3. Poistenie v nezamestnanosti

Oprávnení žiadatelia
Všetky osoby, ktoré boli pred podaním žiadosti o podporu v nezamestnanosti zamestnané.

Podmienky vzniku nároku
Nezamestnaní musia byť na úrade práce evidovaní ako disponibilní a schopní pracovať, ako aj preukázať platenie sociálnych odvodov počas 50 týždňov, z ktorých minimálne 20 bolo platených, resp. započítaných v posledných dvoch rokoch.  

Pokiaľ zamestnanec sám dobrovoľne ukončí pracovný pomer, alebo je prepustený z dôvodu zlého správania, nebudú mu dávky počas obdobia 6 mesiacov vyplácané. Nárok na podporu zaniká, ak evidovaný nezamestnaný neodôvodnene odmietne pracovnú ponuku.  

 

5. 4. Nemocenské poistenie

Oprávnení žiadatelia
Zamestnanci majú na základe maltskej legislatívy a platných kolektívnych zmlúv počas choroby nárok na náhradu mzdy. Dĺžka tohto nároku závisí od doby trvania pracovného pomeru u momentálneho zamestnávateľa. Ak je zamestnanec dlhodobo práceneschopný, zamestnávateľova povinnosť vyplácať mu náhradu mzdy prechádza na Oddelenie pre sociálne zabezpečenie za predpokladu, že zamestnanec je poistený podľa Zákona o sociálnom zabezpečení.   

Podmienky vzniku nároku
Dôkaz práceneschopnosti : Od prvého dňa choroby sa vyžaduje potvrdenie od všeobecného lekára. Ak choroba trvá dlhšie ako týždeň, pacient je povinný sa každý týždeň dostaviť  na lekársku prehliadku. Pokiaľ pacient po 60 dňoch poberania nemocenskej stále predkladá lekárske potvrdenie, Oddelenie pre sociálne zabezpečenie vymenuje medicínske grémium, ktoré má rozhodnúť o oprávnenosti ďalšieho poberania nemocenských dávok.

Obdobie podmieňujúce vznik nároku na podporu v nezamestnanosti je stanovené na minimálne 50 príspevkov, z ktorých minimálne 20 musí byť platených, resp. započítaných v posledných dvoch rokoch.  

 

 

5. 5. Rodina a materstvo

Dávky v materstve - oprávnení žiadatelia
Dávky v materstve prislúchajú ženám, ktoré sa stali matkami. Sú 2 skupiny týchto dávok – materská dovolenka vo forme 13 týždňov platenej dovolenky, a materský príspevok, ktorý je pevne stanovenou sumou pre matku, ktorá nemá nárok na platenú materskú dovolenku.   

Podmienky vzniku nároku
Vyžaduje sa lekárska správa praktického lekára, potvrdzujúca tehotenstvo žiadateľky a zároveň aj predpokladaný termín pôrodu.
Zamestnané budúce mamičky majú nárok na 14 týždňov neprerušovanej materskej dovolenky. Zamestnávateľa by mali, pokiaľ je to možné, informovať najneskôr 4 týždne pred nástupom na ňu.   
Nárok na materskú dovolenku si možno uplatniť :
a) bezprostredne 6 týždňov po pôrode – je povinná,
b) 4 týždne pred stanoveným termínom pôrodu, pokiaľ dohoda so zamestnávateľom nestanovuje inak,
c) ak ide o zvyšnú časť nároku, tehotná si ju môže uplatniť podľa svojich požiadaviek, t. j.  v celku alebo po častiach, a to pred alebo po vyššie uvedených obdobiach. Platí, že ak túto zvyšnú časť materskej žena nevyčerpá pred pôrodom, má na ňu nárok po pôrode. Zamestnankyňa má počas prvých 13 týždňov materskej dovolenky nárok na plnú náhradu mzdy, posledný 14. týždeň sa jej neprepláca.

Rodinné dávky
Oprávnenými žiadateľmi sú všetky rodiny žijúce na Malte. Oddelenie pre sociálne zabezpečenie posudzuje finančnú situáciu za účelom preverenia opodstatnenosti nároku a stanovenia prípadnej výšky príspevku.

Podmienky vzniku nároku
Deti, bývajúce v domácnosti, ktorá žiada o príspevok, musia žiť na Malte a mať menej ako 16 rokov. Príjemca dávky musí byť zodpovedný za starostlivosť o dieťa, resp. mu musí byť zverené do výchovy. 

 

 

5. 6. Dôchodky

Dôchodkové poistenie
Dôchodková reforma, ktorá vstúpila do platnosti v januári 2007,stanovuje postupné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku na 65 rokov, a obsahuje aj klauzulu o predčasnom odchode do dôchodku. Táto klauzula umožňuje zamestnancovi, ktorý dosiahol vek 61 rokov, ale ešte stále nie zákonný dôchodkový vek, aby za určitých podmienok mohol odísť do dôchodku skôr. Boli prijaté viaceré novelizácie týkajúce sa zavedenia druhého a tretieho dôchodkového piliera, ako aj možnosti započítania (za určitých okolností) obdobia výchovy detí osobám na rodičovskej dovolenke.
Oprávnenými žiadateľmi sú všetky osoby, ktoré dosiahnu dôchodkový vek.

Predpoklady nároku
Plná miera dvoch tretín dôchodku bude zodpovedať dvom tretinám dôchodkového príjmu osoby, ktorá po dovŕšení 18. roku veku v priemere minimálne 50 týždňov za rok odvádzala príspevky, alebo jej boli v tejto výške započítané, pričom ako základ boli určené nasledujúce obdobia platenia odvodov :

1. 30 rokov pre osoby narodené 31. decembra 1951 alebo skôr;
2. 35 rokov pre osoby narodené v rokoch 1952-1961;
3. 40 rokov pre osoby narodené 1. januára 1962 a neskôr.

Životné poistenie (Dôchodky pre pozostalých) 
Oprávneným poberateľom je vdovec/vdova zomretej prispievateľky / zomretého prispievateľa, ktorá/ý by mala/mal nárok na starobný dôchodok.

Podmienky nároku
U pozostalého manžela/manželky prispievateľa musí bezprostredne pred ovdovením existovať zákonný nárok na partnerovu starostlivosť. Vdova má nárok na pozostalostný dôchodok aj vtedy, pokiaľ je zamestnaná (bez ohľadu na jej príjem), ale za predpokladu, že jej dieťa je mladšie ako 18 rokov, sama má viac ako 65 rokov, alebo jej príjem je nižší ako minimálna mzda. Posledné novelizácie navyše umožňujú dôchodcom vo veku 61-65 rokov naďalej pracovať, pokiaľ sú za nich odvádzané príspevky do sociálneho zabezpečenia.

Poistenie proti pracovným úrazom a chorobám z povolania
Oprávnenými poberateľmi sú všetci zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré v práci utrpeli úraz, alebo jej následkom ochoreli. Výška dávky závisí od prechádzajúceho príjmu zamestnanca, ako i príspevkov ním odvádzaných.  

Podmienky nároku
Žiadosť, vyplnená zamestnávateľom a podpísaná zamestnancom, musí potvrdzovať, že žiadateľ utrpel v práci úraz, a Oddeleniu pre sociálne zabezpečenie musí byť doručená do 10 dní odo dňa úrazu. 

 

 

5. 7. Elektronické formuláre

Prostredníctvom E-formulárov sa realizuje koordinácia medzi členskými štátmi. Každý z nich má svoj presný účel a využíva sa na výmenu informácií medzi týmito štátmi. Ide o nasledujúce oblasti : choroba, materstvo, pracovné úrazy, choroby z povolania, invalidita, starobný dôchodok, príspevky pre pozostalých/na pohrebné trovy, podpora v nezamestnanosti, rodinné dávky.
Uvedené oblasti sa odlišujú podľa toho, či  v ich prípade ide o peňažné alebo vecné plnenie. Kompetentnou inštitúciou pre peňažné plnenie je Generálne riaditeľstvo pre sociálne zabezpečenie, pri vecnom plnení je príslušné Oddelenie pre zdravie.  

 

 

5. 8. Preukaz zdravotného poistenia

Európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP)

EPZP, zavedený v júni 2004, je základným krokom k zjednodušeniu našich rôznorodých systémov zdravotnej starostlivosti. Preukaz podstatne uľahčuje prístup k lekárskej starostlivosti pre občanov EÚ, ktorí cestujú do iného členského štátu. Naviac garantuje rýchlu a jednoduchú náhradu vzniknutých výdavkov, a to na mieste, alebo krátko po návrate do miesta bydliska. Od 1. januára 2006 vydávajú a uznávajú EPZP všetky zainteresované krajiny, a preto nahrádza predtým používané papierové formuláre, ako je napríklad známy
E 111.

Kto má nárok na EPZP?

EPZP sa vydáva :

- občanom EÚ
- občanom Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP)
- občanom Švajčiarska
- rodinným príslušníkom vyššie menovaných, bez ohľadu na ich štátne občianstvo
- štátnym príslušníkom iných krajín, ktorí sú zaradení do systému sociálneho zabezpečenia
v jednom z členských štátov EÚ, EHP alebo Švajčiarska

O EPZP treba požiadať vnútroštátnu inštitúciu zdravotného poistenia ešte pred odchodom do inej krajiny EÚ. Všetci občania EÚ sú dôrazne upozoňovaní, aby si pri cestách do iných krajín vzali svoj EPZP so sebou.

 

Výhody
Aj keď je hlavným účelom EPZP zabezpečenie jednoduchého prístupu k službám zdravotnej starostlivosti počas dočasného pobytu v inej krajine, poskytuje tiež veľa ďalších benefitov
nielen pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale aj pacientov a poisťovne. Hlavné výhody EPZP možno zhrnúť nasledovne :

- zjednodušený prístup k zdravotnej starostlivosti v zahraničí
- rýchla a jednoduchá refundácia nákladov
- bezpečnosť údajov
- väčšia spoľahlivosť
- menej administratívy
- jednoduchosť - jednoduchší a rýchlejší postup pre prístup k zdravotnej starostlivosti

Táto 'inteligentná karta' vo všeobecnosti obsahuje iba základné informácie o jej držiteľovi, ako je meno a priezvisko, a dátum narodenia, ale žiadne detaily týkajúce sa jeho zdravotného stavu. Je jednoducho použiteľná a ľahko rozpoznateľná. Naviac sú informácie na nej uvedené jednotným spôsobom, aby mohli byť čitateľné bez ohľadu na jazyk.

Čo je to 'inteligentná karta'?

"Inteligentná karta" je malá plastová karta, ktorá vyzerá rovnako ako bežné bankové alebo kreditné karty, a na prednej strane má malý zlatý čip. Pri vložení do špeciálneho čítacieho zariadenia sa čip spojí s elektrickými konektormi, ktoré z neho načítajú informácie a odpíšu ich.

Aké informácie sú uložené na mojom zdravotnom preukaze?

Jedinými osobnými údajmi na EPZP sú meno, priezvisko, osobné identifikačné číslo a dátum narodenia jej držiteľa. EPZP neobsahuje žiadne zdravotné údaje.

 
Kde budú môj zdravotný preukaz akceptovať?

EPZP sa používa vždy, keď potrebujete akýkoľvek druh zdravotnej starostlivosti, či už
u všeobecného lekára, v nemocnici alebo v lekárni. Členské štáty EÚ sú zodpovedné nielen
za zavádzanie a rozširovanie preukazov, ale aj za vybavenie všetkých príslušných zdravotníckych zariadení čítačkami preukazov.

 

Používanie Európskeho preukazu zdravotného poistenia v zahraničí

Je dôležité poznamenať, že preukaz zdravotného poistenia nezahŕňa prípady, kedy sa pacient zámerne rozhodne absolvovať lekárske ošetrenie v zahraničí. Jeho účelom je skôr zabezpečenie poistenia osôb cestujúcich do iných krajín na časovo obmedzené obdobie, a tým umožňuje lekársku starostlivosť, ktorá sa môže stať počas pobytu na území iného členského štátu nevyhnutnou. Keď takáto situácia nastane, ošetrenie bude poskytnuté podľa zákonov príslušnej krajiny (ak je napríklad v danom členskom štáte zdravotná starostlivosť zadarmo,  bude mať na ňu pri predložení jeho/jej EPZP nárok aj zahraničný pacient).

 
Provizórne náhradné potvrdenie

V prípade ak osoba, ktorá potrebuje lekárske ošetrenie, nemá svoj EPZP, môže tiež predložiť provizórne náhradné osvedčenie, ktoré môže jednoducho zaslať faxom alebo e-mailom príslušná národná inštitúcia zdravotného poistenia. Toto potvrdenie je rovnocenné s EPZP a oprávňuje pacienta na ekvivalentné ošetrenie a refundáciu príspevkov.

 
Ako vyzerá európsky preukaz zdravotného poistenia?

Dizajn EPZP je rovnaký vo všetkých členských štátoch a obsahuje európsky symbol. Existujú dve varianty úpravy :

- Spoločný vzor EÚ umiestnený na prednej strane preukazu - pričom obsah zadnej strany preukazu si môže príslušný členský štát zvoliť sám

- Spoločný vzor EÚ umiestnený na zadnej strane preukazu - v tomto prípade členský štát umiestni vyobrazenie EPZP na zadnú stranu existujúceho národného alebo regionálneho zdravotného preukazu

Každý členský štát si pre vydanie zdravotného preukazu môže vybrať jednu z možných variant.

 

Návrat na začiatok stránky