Verzia pre tlač

1. Hľadanie práce
1. 1. Ako si nájsť prácu
1. 2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

2. Presťahovanie sa do inej krajiny
2. 1. Pohyb tovaru a kapitálu
2. 2. Hľadanie ubytovania
2. 3. Hľadanie školy
2. 4. Keď si so sebou vezmete auto
2. 5. Postupy registrácie a povolenie na pohyb
2. 6. Kontrolný zoznam pred vašim príchodom do novej krajiny a po ňom

3. Pracovné podmienky
3. 1. Prehľad pracovných podmienok v Európe
3. 2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií
3. 3. Druhy zamestnania
3. 4. Pracovné zmluvy
3. 5. Špeciálne kategórie
3. 6. Samostatná zárobková činnosť
3. 7. Platové podmienky
3. 8. Pracovná doba
3. 9. Dovolenka ( ročná dovolenka, materská dovolenka)
3. 10. Ukončenie pracovného pomeru; dôchodkový systém
3. 11. Zastupovanie pracovníkov
3. 12. Pracovné spory – štrajky
3. 13. Odborná príprava

4. Životné podmienky
4. 1. Prehľad životných podmienok v Európe
4. 2. Politický, administratívny a právny systém
4. 3. Príjmy a dane
4. 4. Životné náklady
4. 5. Ubytovanie
4. 6. Zdravotníctvo
4. 7. Systém vzdelávania
4. 8. Kultúrny a spoločenský život
4. 9. Súkromný život ( narodenie, život, úmrtia)
4. 10. Doprava

5. Sociálne poistenie a zabezpečenie
5. 1. Sociálne zabezpečenie v Európe
5. 2. Sociálne zabezpečenie v tejto krajine
5. 3. Poistenie v nezamestnanosti
5. 4. Nemocenské poistenie
5. 5. Rodina a materstvo
5. 6. Dôchodky
5. 7. Elektronické formuláre
5. 8. Preukaz zdravotného poistenia

 

1. Hľadanie práce

1. 1. Ako si nájsť prácu

Ak ste občan krajiny EÚ/EHS a chcete si nájsť prácu v Rumunsku, môžete kontaktovať Národnú agentúru pre zamestnanosť, ktorá funguje ako verejný úrad práce. Záujemcovia o zamestnanie sa môžu zaregistrovať v niektorých z 215 miestnych agentúr pre zamestnanosť, ktoré poskytujú poradenské a sprostredkovateľské služby zadarmo. Podľa zákona majú zamestnávatelia povinnosť nahlasovať všetky voľné pracovné miesta do databázy Národnej agentúry pre zamestnanosť. Viac informácií môžete nájsť na webovej stránke tejto agentúry, www.anofm.ro.

 Ak ste občanom krajiny EÚ/EHS, mali by ste, po príchode do Rumunska, navštíviť najbližšiu miestnu agentúru pre zamestnanosť, predložiť formulár E 303 a požiadať o registráciu v Národnej agentúre pre zamestnanosť, ktorá je zodpovedná za vyplácanie dávok v nezamestnanosti.
Taktiež sa môžete skontaktovať s niektorým zo 43 poradcov EURES, pracujúcich v rámci miestnych agentúr pre zamestnanosť. Detaily môžete nájsť na webovej stránke Národnej agentúry pre zamestnanosť.

Ďalšou možnosťou, ako si nájsť prácu, je internet. Tu môžete vyhľadať ponuky priamo od zamestnávateľov, pridať svoj životopis do databázy a tým uľahčiť zamestnávateľom proces vyhľadávania zamestnancov.

V novinách (národných, regionálnych či miestnych) môžete tiež objaviť ponuky voľných pracovných miest.

V určitých situáciách je lepšie kontaktovať priamo zamestnávateľa, najmä ak sa jedná o dočasnú (sezónnu) prácu vo vidieckych oblastiach.

 

 1. 2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Žiadosť o prijatie do zamestnania by mala byť v súlade s požiadavkami a urobiť dobrý prvý dojem na zamestnávateľa. Najbežnejší spôsob uchádzania sa o prácu je zaslanie žiadosti vo forme listu (maximálne na 1 stranu) spolu s priloženým životopisom. Životopis by v tomto prípade mal byť zhotovený v dvoch jazykoch – rumunskom a medzinárodnom.

Pri písaní životopisu by sa mali dodržať formát Európskeho CV. Životopis by mal obsahovať zručnosti, znalosti a skúsenosti prezentované v chronologickom poradí (posledná práca uvedená na 1.mieste v časti Pracovné skúsenosti). Formát Európskeho CV môžete nájsť na internetovej stránke EURESu alebo Národnej agentúry pre zamestnanosť.

Ak sa chystáte na pohovor, nezabudnite si so sebou priniesť životopis, overenú kópiu diplomu, certifikátov (osvedčení), výpis z registra trestu a lekárske osvedčenie. Zamestnávatelia môžu od uchádzačov vyžadovať psychologický test.

 

2. Presťahovanie sa do inej krajiny

2.1. Pohyb tovaru a kapitálu

Slobodný pohyb tovaru je jedným zo základných kameňov jednotného európskeho trhu.
Odstraňovanie národných bariér kvôli slobodnému pohybu tovaru v rámci EÚ je jedným z princípov stanovených v Dohodách EÚ. Od tradičného postoja ochraňovania, krajiny EÚ postupne odstraňovali obmedzenia kvôli formovaniu „spoločného“ alebo jednotného trhu. Toto zameranie na vytvorenie európskeho obchodného priestoru bez hraníc viedlo k vytvoreniu väčšieho bohatstva a nových pracovných miest a celkovo urobili z EÚ vedúcu svetovú ekonomiku popri USA a Japonsku.
Aj napriek európskej snahe o zrušenie všetkých vnútorných obchodných bariér, nie všetky odvetvia hospodárstva boli zosúladené. EÚ sa rozhodla regulovať na európskej úrovni odvetvia, ktoré by mohli občanom EÚ priniesť zvýšené riziko – ako farmaceutická alebo stavebná výroba. Väčšina výrobkov (považované za „nižšie riziko“) podlieha uplatneniu tzv. princípu vzájomného uznania, čo znamená, že v podstate každý výrobok legálne vyrobený alebo predaný v jednom z členských štátov môže byť slobodne prevezený a môže sa s ním obchodovať v rámci vnútorného trhu EÚ.

Limity slobodného pohybu tovaru
Dohoda o EÚ dáva členským štátom právo stanoviť limity slobodného pohybu tovaru, ak existuje špecifický verejný záujem ako ochrana životného prostredia, zdravie občanov alebo verejného poriadku, ak sa dá spomenúť aspoň niekoľko. To napríklad znamená, že ak dovážaný výrobok sa zdá príslušným úradom členského štátu potenciálnou hrozbou pre verejné zdravie, verejnú morálku alebo verejný poriadok, môžu zamietnuť alebo obmedziť jeho vstup na svoj trh. Príkladom takých výrobkov sú geneticky modifikované potraviny alebo určité energetické nápoje.
Napriek tomu vo všeobecnosti neexistujú obmedzenia na nákup tovaru v inom členskom štáte, ak sú určené na osobnú spotrebu, sú tu série európskych obmedzení na špecifické kategórie výrobkov, ako alkohol a tabak.

Slobodný pohyb kapitálu
Ďalšia podstatná podmienka pre fungovanie vnútorného trhu je slobodný pohyb kapitálu. Je to jedna zo štyroch základných slobôd garantovaná legislatívou EÚ a reprezentuje základy integrácie európskych finančných trhov. Európania teraz môžu spravovať a investovať svoje peniaze v každom členskom štáte EÚ.
Liberalizácia kapitálových trhov znamenala rozhodujúci bod v procese ekonomickej a monetárnej integráciu v EÚ. Bol to prvý krok vedúci k ustanoveniu Európskej ekonomickej a monetárnej únie (EMU) a spoločnej mene, Euro.

Výhody
Princíp slobodného pohybu kapitálu nielen zvyšuje efektivitu finančných trhov v rámci únie, ale prináša aj súbor výhod pre občanov EÚ. Jednotlivci môžu vykonávať rozsiahly počet finančných operácií v EÚ bez podstatných obmedzení. Napríklad jednotlivec môže s menšími obmedzeniami:

• jednoducho otvoriť bankový účet,
• kúpiť akcie,
• investovať alebo
• kúpiť nehnuteľnosti

v inom členskom štáte. Spoločnosti môžu investovať, vlastniť a riadiť iné európske podniky.

Výnimky
Určité výnimky z tohto princípu sa uplatňujú aj medzi členskými štátmi a vo vzťahu k tretím krajinám. Vzťahujú sa najmä na zdaňovanie, prísnu kontrolu, hľadisko verejného poriadku, pranie špinavých peňazí a finančné sankcie dohodnuté podľa spoločných zahraničných a bezpečnostných pravidiel EÚ.
Európska komisia pokračuje v práci na súbore pravidiel slobodného trhu pre finančné služby implementáciou nových stratégií pre finančnú integráciu, aby sa ešte uľahčila manipulácia s financiami pre občanov a spoločnosti v rámci EÚ.

  

2.2. Hľadanie ubytovania

Pred príchodom do Rumunska je dobré vedieť, kde budete ubytovaní. Existuje veľa možností závislých od finančných možností a osobných preferencií.

Prenájom
V prípade záujmu prenajať si byt, v denníkoch nájdete množstvo inzerátov s ponukami prenájmu bytov alebo domov. Taktiež môžete požiadať o pomoc realitnú kanceláriu (Pagini Aurii -Yellow Pages). Ceny sú rôzne v závislosti od veľkosti domu alebo bytu, lokality, pričom výška prenájmu v centre mesta je vždy vyššia. S  majiteľom podpíšte zmluvu o prenájme, ktorá je oficiálnym dokumentom.

Ubytovanie pre študentov
Študenti študujúci na strednej škole alebo univerzite majú niekoľko možností ubytovania: internáty, ubytovne, byty alebo apartmány.

Hľadanie bytu na internete
Internet ponúka množstvo ponúk na prenájom alebo kúpu domu či bytu.

Kúpa nehnuteľnosti
V Bukurešti, ako aj vo veľkých mestách a strediskách sú domy oveľa drahšie ako v iných častiach krajiny. Nadobudnutie je nutné legalizovať u notára.
Pri kúpe nehnuteľnosti majte na mysli aj elektrinu, plyn, vodu či odpadové hospodárstvo.

Služby
Faktúry za poskytované služby ako plyn, elektrika, telefón a mobilný telefón, káblová televízia je potrebné platiť pravidelne a včas, v opačnom prípade budete odpojení.

  

2.3. Hľadanie školy

Národný systém vzdelávania kumuluje dva základné typy vzdelávacích jednotiek a inštitúcií - štátne alebo súkromné.

Pred odchodom do Rumunska je vhodné urobiť si prieskum a zistiť, či má škola kapacitnú možnosť prijať nového žiaka. Je potrebné so sebou priniesť doklady žiaka o ukončenom vzdelaní v krajine pôvodu.

V rumunskom vzdelávacom systéme sa uplatňuje teritoriálny princíp. To znamená, že žiak navštevuje školu (platí to až po strednú školu), ktorá je najbližšie k jeho bydlisku. Tie miesta v školách, ktoré nie sú obsadené miestnymi deťmi, sa potom obsadzujú záujemcami z iných lokalít.

Pred nástupom do škôlky alebo základnej školy deti nemusia skladať vstupné skúšky. Sú však požadované na stredných, vysokých školách či univerzitách.
Je tu tiež mnoho súkromných vzdelávacích inštitúcií (škôlok, základných, stredných, vysokých škôl), ktoré ponúkajú zápis i výučbu zadarmo. Na porovnanie, v Rumunsku nájdete 66 verejných a 32 súkromných stredných škôl.
Informácie o rumunskom systéme vzdelávania je možné nájsť na webovej stránke Ministerstva školstva, špeciálnych portálov alebo sa skontaktujte s miestnymi úradmi.

  

2.4. Keď si so sebou vezmete auto

Realizácia zásady voľného pohybu osôb je jedným zo základných kameňov európskej štruktúry, čo znamená zavedenie celého radu praktických pravidiel na zabezpečenie, aby občania mohli slobodne a jednoducho cestovať do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Cestovanie autom v rámci EÚ už nie je také komplikované. Európska komisia ustanovila rad spoločných nariadení, ktorými sa riadi vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia vozidla a možnosť zaregistrovať vaše vozidlo v hostiteľskej krajine.

V súčasnosti nie je zavedený spoločný vodičský preukaz, ale členské štáty EÚ zaviedli vodičský preukaz podľa „modelu Spoločenstva“. Tento spoločný model zabezpečuje, aby sa vodičské preukazy vydané v rôznych krajinách EÚ dali ľahko rozpoznať v iných členských štátoch. Zásada vzájomného uznávania sa všeobecne uplatňuje. Vodičský preukaz je vydaný v súlade s vnútroštátnym právom, ale mal by zahŕňať ustanovenia týkajúce sa modelu Spoločenstva, ako napríklad základné podmienky na vydanie vodičského preukazu.
Staré vodičské preukazy vydané pred rokom 1996 sa nemusia zameniť za nový vodičský preukaz podľa modelu Spoločenstva a ostávajú platné, až kým neuplynie ich doba platnosti.
Ak sa občan EÚ usadí v inom členskom štáte, nie je potrebné meniť vodičský preukaz, aj keď to z praktických dôvodov mnohí robia. Navyše niektoré členské štáty vyžadujú, aby na základe určitých administratívnych požiadaviek boli vo vodičskom preukaze uvedené aj ďalšie údaje.
V prípade uplynutia platnosti, straty alebo odcudzenia vodičského preukazu nový vodičský preukaz môže byť vydaný v členskom štáte pobytu v súlade s vnútroštátnymi podmienkami. Občania by sa mali obrátiť na príslušné úrady.

Zaregistrovanie vášho vozidla v hostiteľskej krajine
Ak máte pobyt v inom členskom štáte a používate tam svoje vozidlo viac ako šesť mesiacov, budete musieť vozidlo zaregistrovať na miestnych úradoch a zaplatiť registračný poplatok hostiteľskej krajiny.

Poistenie vozidla
Občania EÚ si môžu dať poistiť svoje vozidlo v ktorejkoľvek krajine EÚ, pokiaľ zvolená poisťovňa je hostiteľským vnútroštátnym orgánom oprávnená vydávať príslušné poistné zmluvy. Poisťovňa zriadená v inom členskom štáte je oprávnená uzatvárať povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu iba v prípade, ak sú splnené určité podmienky. Poistenie bude platiť v celej Únii bez ohľadu na to, kde sa nehoda stane.

Zdaňovanie
Daň z pridanej hodnoty alebo DPH na motorové vozidlá sa obvykle platí v krajine, kde sa vozidlo kupuje, aj keď za určitých podmienok, sa DPH platí v krajine určenia.

  

2.5. Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Ako občan krajín EU/EHP, môžete vstúpiť do Rumunska jednoducho, len s preukázaním sa platným občianskym preukazom alebo pasom.

Rodinný príslušníci, ktorý nemajú občianstvo krajiny EÚ, môžu vstúpiť len s predložením cestovného pasu s vízami, ktoré sa vybavujú na najbližšom zastupiteľskom úrade (Veľvyslanectve) Rumunska. Rodinný príslušník, ktorý nie je občanom krajiny EÚ a má so sebou dokumenty preukazujúce jeho pobyt v inej členskej krajine ako rodinný príslušník človeka s občianstvom v členskej krajine EÚ, je vyňatý z povinnosti vybavenia víz.

Do 15 dní od príchodu do Rumunska sú občania členských krajín EÚ, prípade aj ich rodinný príslušníci, povinný sa hlásiť na najbližšom úrade Rumunskej pohraničnej polície alebo Rumunského imigračného úradu a potvrdiť tak ich prítomnosť v Rumunsku.
Na pobyt, ktorý nepresiahne 3 mesiace nepotrebujú občania EÚ žiadne zvláštne povolenie. Ak máte v pláne ostať dlhšie, musíte preukázať, že ste zamestnaný, alebo máte zdravotné poistenie a nevyhnutné podporné prostriedky, alebo študujete. Rodinný príslušníci bez ohľadu na ich občianstvo, zdieľajú rovnaké právo na pobyt v Rumunsku.
Občania EÚ, ktorí preukážu nepretržitý legálny pobyt počas predchádzajúcich 5 rokov, majú právo na trvalý pobyt a získavajú kartu o trvalom pobyte. Rodinný príslušníci zdieľajú rovnaké právo na trvalý pobyt. Povolenia k pobytu vydáva Rumunský imigračný úrad, na základe žiadosti podanej do 3 mesiacov od príchodu do Rumunska.

  

2.6. Kontrolný zoznam pred vašim príchodom do novej krajiny a po ňom

Pred odchodom do Rumunska potrebujete nasledovné dokumenty:

• platný cestovný pas/identifikačnú kartu,
• víza (v prípade, že nie ste občan EÚ)
• európske sociálne poistenie,
• Európsky zdravotný preukaz.

Ak sa občan EÚ rozhodne pobudnúť na území Rumunska dlhšie ako 3 mesiace, je povinný preukázať, že patrí do jednej z týchto skupín:

• je zamestnaný,
• má zdravotné poistenie a dostatočné finančné prostriedky,
• je študentom vzdelávacej inštitúcie.

Ak chcete na území Rumunska pracovať a nemáte podpísanú zmluvu so žiadnym zamestnávateľom, ste povinný sa registrovať na najbližšej miestnej agentúre pre zamestnanosť, pričom potrebujete:

• identifikačný dokument osvedčujúci vaše súčasné bydlisko v Rumunsku,
• osvedčené kópie dokumentov preukazujúcich vaše vzdelanie či kvalifikáciu.

Pred odchodom do Rumunska by ste si mali zabezpečiť ubytovanie, aby ste po príchode nemali problém, prípadne si neskôr môžete nájsť niečo lepšie, čo viac vyhovuje vašim predstavám. Ak sa chystáte odísť s dieťaťom, je potrebné vyhľadať si vhodnú škôlku/školu a nezabudnúť na dokumenty (z krajiny pôvodu) vyžadované pri zápise.

Národnou menou je LEU (RON), ktorú si môžete zameniť na letisku, v bankách alebo v zmenárňach.

Po príchode do Rumunska:

• žiadajte o povolenie k pobytu (platné aj pre členov vašej rodiny),
• informujte miestne úrady o vašej novej adrese,
• ak ste samozamestnaný, mali by ste si vyžiadať od daňového úradu na národnej úrovni pridelenie daňového identifikačného čísla.

  

3. Pracovné podmienky

3.1. Prehľad pracovných podmienok v Európe

 Kvalita práce a zamestnania – dôležitý problém so silným ekonomickým a humanitárnym dopadom
Dobré pracovné podmienky sú dôležité pre pohodu európskeho pracovníka. Tieto:

• prispievajú k fyzickému a psychickému blahu Európanov a
• prispievajú k hospodárskemu výkonu EÚ.

Z humanitárneho hľadiska, kvalita pracovného prostredia má silný vplyv na celkovú pracovnú a životnú spokojnosť európskych pracovníkov.
Z hospodárskeho hľadiska sú vysoko kvalitné pracovné podmienky vedúcou silou hospodárskeho rastu a základom pre súťažnú pozíciu Európskej únie. Vysoká úroveň pracovnej spokojnosti je dôležitým faktorom pre dosiahnutie vysokej produktivity ekonomiky EÚ.
Preto je pre Európsku úniu kľúčovým problémom presadiť vytvorenie a existenciu udržateľného a slušného pracovného prostredia – takého, ktoré podporuje zdravie a pohodu európskych zamestnancov a vytvára dobrú rovnováhu medzi prácou a voľným časom.

Zlepšovanie pracovných podmienok v Európe: dôležitý cieľ pre Európsku úniu.
Zabezpečiť priaznivé pracovné podmienky pre európskych občanov je prioritou EÚ. Preto Európska únia pracuje spolu s národnými vládami na zabezpečení slušného a bezpečného pracovného prostredia. Podpora členských štátov je poskytovaná prostredníctvom:

• výmeny skúseností medzi rôznymi krajinami a spoločné akcie
• ustanovenie minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky a zdravie a bezpečnosť pri práci, aby sa aplikovali v celej Európskej únii

Kritériá pre kvalitu práce a zamestnanie
Na dosiahnutie udržateľných pracovných podmienok je dôležité určiť hlavné znaky priaznivého pracovného prostredia a tým aj kritériá pre kvalitu pracovných podmienok.
Európska nadácia pre zlepšenie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v Dubline je agentúra EÚ poskytujúca informácie, poradenstvo a posudky o, ako názov naznačuje, životných a pracovných podmienkach. Táto agentúra stanovila niektoré kritériá pre kvalitu práce a zamestnania, ktoré zahŕňajú:

• zdravie a pohodu na pracovisku – toto je podstatné kritérium odkedy dobré pracovné podmienky podporujú prevenciu pred zdravotnými problémami na pracovisku, znižovanie vystaveniu rizika a zlepšovanie pracovnej organizácie,
• zladenie pracovného života a voľného času – občanovi by mala byť daná šanca nájsť rovnováhu medzi časom stráveným v práci a mimo nej,
• rozvoj zručností – kvalitná pozícia je taká, ktorá dáva možnosti pre školenie, zlepšovanie sa a kariérny rast.

Práca Eurofoundu prispieva k plánovaniu a tvorbe lepších životných a pracovných ponúk v Európe.

Zdravie a bezpečnosť pri práci
Európska komisia podnikla širokú škálu aktivít na podporu zdravého pracovného prostredia v členských štátoch EÚ. Popri iných rozvinula Spoločnú stratégiu pre zdravie a bezpečnosť pri práci na obdobie 2002 – 2006. Táto stratégia bola stanovená s pomocou národných orgánov, sociálnych partnerov a NGOs. Zameriava sa na podporu medzinárodnej spolupráce a nutnosť silnej kultúry prevencie. Nová stratégia pre obdobie 2007 – 2012 sa pripravuje.
Politika únie o zdraví a bezpečnosti pri práci sa zameriava na dlhotrvajúce zlepšovanie pohody pracovníkov v EÚ. Berie do úvahy fyzikálne, morálne a sociálne dimenzie pracovných podmienok, ako aj nové výzvy, ktoré prinieslo rozšírenie Európskej únie o krajiny zo strednej a východnej Európy. Zavedenie štandardov EÚ pre zdravie a bezpečnosť na pracovisku veľmi prispelo k zlepšeniu situácie pracovníkov v týchto štátoch.

Zlepšenie pracovných podmienok stanovením minimálnych požiadaviek spoločných pre všetky krajiny EÚ
Zlepšenie životných a pracovných podmienok v členských štátoch EÚ veľmi závisí na ustanovení spoločných pracovných štandardov. Pracovné právo a nariadenia EÚ stanovili minimálne požiadavky pre udržateľné pracovné prostredie a v súčasnosti sa uplatňujú vo všetkých členských štátoch. Zlepšovanie týchto štandardov posilnilo práva pracovníkov a je to jedným z hlavných výsledkov sociálnej politiky EÚ.

  

3. 2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Význam transparentnosti a vzájomného uznávania diplomov ako nevyhnutnej súčasti voľného pohybu pracovníkov
Možnosť uznania kvalifikácií a kompetencií môže zohrávať zásadnú úlohu pri rozhodovaní, či začať pracovať v inej krajine EÚ. Je preto potrebné, aby sa vypracoval európsky systém, ktorý zaručí vzájomné uznávanie odborných kompetencií v jednotlivých členských štátoch. Jedine takýto systém zabezpečí, aby sa nedostatočné uznávanie odborných kvalifikácií nestalo prekážkou mobility pracovníkov v rámci EÚ.

Hlavné zásady uznávania odborných kvalifikácií v EÚ
Základnou zásadou je, že každý občan EÚ by mal mať možnosť slobodne vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. Žiaľ, praktickému uplatňovaniu tejto zásady často bránia vnútorné požiadavky hostiteľskej krajiny na prístup k určitým povolaniam.
Na prekonanie týchto rozdielov EÚ ustanovila systém na uznávanie odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému je rozdiel medzi podmienkami, ktoré platia pre regulované povolania (povolania, pre ktoré sa podľa zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolania, ktoré nie sú v hostiteľskej krajine právne upravené.

Kroky smerom k dosiahnutiu transparentnosti kvalifikácií v Európe
Európska únia podnikla dôležité kroky smerom k docieleniu transparentnosti kvalifikácií v Európe:

• Zlepšenie spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy s cieľom spojiť všetky nástroje pre transparentnosť certifikátov a diplomov do jediného užívateľsky jednoduchého nástroja. Patria k nim napríklad európsky životopis a odborná príprava v systéme Europass.
• Príprava konkrétnych aktivít v oblasti uznávania a kvality odborného vzdelávania a prípravy.

Prekonávanie rozdielov v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy v rámci EÚ
Systémy vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch EÚ ešte stále vykazujú značné rozdiely. Túto rozmanitosť ešte viac prehĺbilo posledné rozšírenie EÚ s rôznymi tradíciami vo vzdelávaní. Preto je potrebné ustanoviť spoločné pravidlá garantujúce uznávanie kompetencií.
Na prekonanie tejto rozmanitosti národných kvalifikačných noriem, metód vzdelávania a štruktúr odbornej prípravy Európska komisia predložila rad nástrojov zameraných na zabezpečenie lepšej transparentnosti a uznávania kvalifikácií na akademické i profesionálne účely.
1. Európsky kvalifikačný rámec
Európsky kvalifikačný rámec je hlavnou prioritou Európskej komisie v procese uznávania odborných kompetencií. Hlavným cieľom rámca je vytvoriť spojenie medzi rôznymi národnými kvalifikačnými systémami a zaručiť hladký prenos a uznávanie diplomov.
2. Národné informačné centrá pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC)
Sieť národných informačných centier pre uznávanie dokladov o vzdelaní bola zriadená v roku 1984 z podnetu Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru, NARIC zohrávajú zásadnú úlohu v procese uznávania kvalifikácií v EÚ.
3. Európsky systém prenosu kreditov (ECTS)
Európsky systém prenosu kreditov je zameraný na uľahčenie uznávania období štúdia v zahraničí. Bol zavedený v roku 1989, jeho funkcia spočíva v popisovaní programu vzdelávania a prideľovaní kreditov jeho komponentom. Je hlavnou súčasťou vysoko uznávaného programu mobility študentov - Erasmus.
4. Europass
Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti profesionálnych zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov:
1. životopis
2. jazykový pas
3. dodatky k osvedčeniu
4. dodatky k diplomu a
5. dokument Europass-Mobility.
Systém Europass umožňuje jasnú a zrozumiteľnú prezentáciu zručností a kvalifikácií v rôznych častiach Európy. Národné strediská Europass boli zriadené v každej krajine Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru ako miesto prvého kontaktu pre osoby, ktoré sa chcú dozvedieť viac o systéme Europass.

Uznávanie diplomov a kvalifikácie v Rumunsku
Uznávanie diplomov a kvalifikácie v Rumunsku platí pre všetkých občanov EÚ/EHS, ktorý sa rozhodli pre prácu v tejto krajine. Inštitúcia, ktorá sa venuje uznávaniu diplomov je Národné centrum pre uznávanie a ekvivalenciu diplomov na Ministerstve vzdelávania, výskumu a inovácie.
Diplom je dokument alebo súbor dokumentov osvedčujúci úroveň odbornosti, ktorý:

• bol vydaný kompetentným úradom v krajine EÚ/EHS,
• preukazuje, že držiteľ má ukončené vyššie vzdelanie,
• preukazuje, že držiteľ má kvalifikáciu požadovanú pri určitých profesiách, v prípade, že držiteľ absolvoval prax najmenej 3 roky.

Rovnako každý dokument, ktorý bol vydaný kompetentnými orgánmi, je považovaný za diplom, ak sa jedná o prax získanú v krajine EÚ/EHS. Diplomy by mali byť uznávané kompetentnými orgánmi členského štátu, pokiaľ v tejto krajine platia rovnaké podmienky pre vykonávanie tej ktorej profesie ako v krajine pôvodu.
 

  

3. 3. Druhy zamestnania

Podľa Rumunského zákonníka práce môže osoba pracovať, keď dovŕši vek 16 rokov. So súhlasom rodičov alebo právnych zástupcov to môže byť už vo veku 15 rokov, pokiaľ vykonáva úlohy, ktoré sú vhodné pre jeho psychický rozvoj, zručnosti a skúsenosti a ktoré neohrozujú jeho zdravie a rozvoj. Náročné alebo škodlivé pracovné miesta sú obsadzované jedine osobami, ktoré už dosiahli vek 18 rokov. Tieto miesta sú určené vládou.

Pracovná zmluva sa podpisuje na dobu určitú alebo neurčitú s plným alebo skráteným úväzkom. Plný úväzok znamená 8 pracovných hodín denne (40 hodín/týždeň). Skrátený úväzok tvorí 2 pracovné hodiny denne (10 hodín/týždeň).

Podľa zákona je týždenná pracovná doba najviac 48 hodín vrátane nadčasov.
Pracovná doba pre osoby vo veku 18 rokov a mladšie je limitovaná na 6 hodín denne (30 hodín/týždeň) a nemajú povolenie pracovať nadčas.
Pracovná doba by mala byť organizovaná do pracovných smien, vrátane nočnej smeny.

Zamestnávatelia môžu uložiť skúšobnú dobu 30 kalendárnych dní pre operačné (prevádzkové) pozície a nie viac ako 90 kalendárnych dní pre manažérske pozície. Skúšobná doba pre prácu, na ktorú nie je potrebná kvalifikácia, je 5 pracovných dní. Absolventi môžu podstúpiť skúšobnú dobu od 3 - 6 mesiacov.

Občania EÚ môžu obsadiť akúkoľvek pozíciu, okrem pozícií na verejných úradoch (orgánoch), ktoré sú obsadzované iba rumunskými občanmi. Zamestnávateľ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá si najíma pracovnú silu na základe pracovnej zmluvy.
Pre viac informácií ohľadom pracovných vzťahov, bezpečnosti a zdravia pri práci, kontaktujte Inšpektorát práce alebo Ministerstvo práce, rodiny a sociálneho zabezpečenia prostredníctvom ich web stránok.

  

3.4 Pracovné zmluvy

Pracovné zmluvy sú nariadené zákonom Každá takáto zmluva obsahuje tieto náležitosti:

• identifikačné údaje zúčastnených strán,
• registrovaná adresa zamestnávateľa,
• druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
• riziká špecifické pre tento druh práce,
• miesto výkonu práce,
• deň nástupu do práce,
• mzdové podmienky (vrátane odmien),
• pracovná doba,
• pracovné podmienky (uvedené v kolektívnej zmluve).

Individuálne pracovné zmluvy sú zaregistrované do registra zamestnancov na miestnom inšpektoráte práce. Zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť kópiu pracovnej zmluvy, podpísanej obomi zúčastnenými stranami, zamestnancovi. Pracovná zmluva na dobu určitú sa podpisuje na obdobie maximálne 12 mesiacov a môže byť predĺžené najviac na 18 mesiacov.
V prípade zmien v zamestnaneckom vzťahu informuje zamestnávateľ o týchto zmenách zamestnanca písomne a taktiež má povinnosť upovedomiť miestny inšpektorát práce do 5 dní o týchto zmenách.
Pre viac informácií ohľadom pracovných vzťahov, bezpečnosti a zdravia pri práci, kontaktujte Inšpektorát práce alebo Ministerstvo práce, rodiny a sociálneho zabezpečenia prostredníctvom ich web stránok.

 

3. 5. Špeciálne kategórie

Pracovná doba pre osoby vo veku 18 rokov a mladšie je limitovaná na 6 hodín denne (30 hodín/týždeň) a nemajú povolenie pracovať nadčas alebo v noci. Pracovať v noci nemôžu rovnako tehotné ženy, ženy čerstvo po pôrode alebo na materskej.
Mladí ľudia vo veku 18 rokov a menej majú nárok na prestávku 30 minút, ak ich denná pracovná doba prekročí 4,5 hodiny.

Podľa Zákonníka práce majú zamestnanci nárok na 20 dní dovolenky ročne. Mladí do 18 rokov majú nárok na dovolenku najmenej 3 dni za rok.

Ľudia s postihnutím by mali byť zamestnaný na bezpečných pracovných miestach vybavených vhodnými zariadeniami a upravené tak, aby sa vylúčili prípadné prekážky. Ľudia s ťažkým, závažným alebo priemerným postihnutím užívajú špeciálnu právnu ochranu. Inštitúcia, ktorá sa zaoberá ochranou týchto osôb je Národný úrad pre ľudí s postihnutím.

Utečenci sú v Rumunsku pod špeciálnou právnou ochranou. Je im priznaný voľný vstup na trh práce a do systému sociálneho poistenia.
Cudzinci pochádzajúci z krajín mimo EÚ, obsadzujú na trhu práce tie pracovné miesta, o ktoré nemajú záujem občania Rumunska a EÚ/EHS. Potom sú zaradení do systému sociálneho poistenia.
Nezabudnite, že na to, aby ste sa zamestnali, potrebujete pracovné povolenie z Rumunského imigračného úradu.

 

3.6 Samostatná zárobková činnosť

Osoby s rumunským alebo EÚ/EHS občianstvo môžu pôsobiť na území Rumunska ako samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) alebo v rámci rodinných podnikov na základe Zákona č. 300/2004, ktorý povoľuje jednotlivcom a rodinám vykonávať nezávislú podnikateľskú činnosť.

SZČO a rodinným firmám sa povoľuje nezávislá podnikateľská činnosť vo všetkých oblastiach a profesiách okrem výnimiek stanovených zákonom. Status SZČO prináša so sebou mnoho výhod, ako napr. príjem verejného dôchodku a iných výhod sociálneho systému (sociálneho poistenia, zdravotného poistenia, dávky v nezamestnanosti), v súlade s relevantnými zákonmi.

Osoby sa samostatne zárobkovou činnosťou nemôžu zamestnávať na výkon „svojej práce“ inú osobu. SZČO sú držiteľmi oprávnenia a osvedčenia o registrácii na základe platných ustanovení. Sú zapísaní do Obchodného registra.

 

3.7 Platové podmienky

Je zakázaná akákoľvek diskriminácia podľa veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, národnosti, rasy, farby, etnického pôvodu, náboženstva, politických názorov, sociálneho pôvodu, hendikepu, rodinnej situácie alebo zodpovednosti, členstva v odboroch alebo účasti v stávke.

Mzda zahŕňa základnú mzdu a iné príplatky (za prácu v noci alebo prácu nadčas). Mzda musí byť vyplatená skôr než má zamestnanec finančné povinnosti.
Plat zamestnancov verejných inštitúcií je financovaný celkom alebo z väčšej časti zo štátneho rozpočtu, rozpočtu verejnej Sociálnej poisťovne, miestnych rozpočtov a rozpočtov špeciálnych fondov.

Národná hrubá minimálna mzda je stanovená vládou po konzultáciách s odbormi a zamestnávateľskými organizáciami. Od 1. januára 2009 je minimálna mzda na úrovni RON 600, čo je približne EUR 140. zamestnávatelia nesmú svojim zamestnancom vyplácať mzdy nižšie ako je minimálna mzda. Pre absolventov univerzít je úroveň minimálnej mzdy stanovená na RON 1 200 (cca. EUR 285).

Povinnosťou zamestnanca je zo svojej mzdy platiť daň z príjmu, zdravotné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a odvody do systému sociálneho poistenia.

 

3. 8. Pracovná doba

Práca na plný úväzok je tvorená 8 pracovnými hodinami denne (40 hodín/týždeň). Pracovná doba nesmie prekročiť 48 hodín/týždenne, vrátane nadčasov. Pri osobách vo veku 18 rokov a mladších je pracovný čas skrátený na 6 hodín denne (30 hodín/týždeň).
Pre určité oblasti alebo profesie sa pracovná doba znižuje/zvyšuje podľa individuálnych/kolektívnych dohôd. Pokiaľ je denná pracovná doba 12 hodín, musí nasledovať deň voľna.

Za prácu nadčas sa k základnému platu vyplácajú príplatky podľa individuálnych/kolektívnych dohôd, ale nemali by byť nižšie ako 75% základného platu. Mladí ľudia do 18 rokov nemôžu pracovať nadčas.

Pracovná doba medzi 22.00 – 6.00 hod. je klasifikovaná ako práca v noci, ktorá by nemala prekročiť stanovený limit 8 hodín za deň. Odporúčané obdobie na prácu v noci je maximálne 3 mesiace, pričom podľa zákona by sa malo dodržať víkendové voľno.

Zamestnanci, ktorí pracujú v noci majú nárok na:
· zníženie pracovnej doby o 1 hodinu v dňoch keď vykonáva najmenej 3 hodiny práce v nočnej smene, a to bez zníženia základného platu, alebo
· doplnkovú mzdu najmenej 15% základného platu za každú nočnú smenu.

Podľa Zákonníka práce majú zamestnanci právo na nasledovné formy oddychu:

• obedná prestávka,
• denný oddych,
• týždenný oddych,
• štátne sviatky.

V prípade, že pracovná doba presahuje 6 hodín, zamestnanci majú právo na obednú prestávku a iné prestávky v súlade s podmienkami uvedenými v kolektívnej zmluve a interných pravidlách podniku.
Mladiství vo veku 18 a menej rokov majú právo na obednú prestávku – 30 minút v prípade, že ich pracovný čas presahuje 4,5 hodiny. V normálnom pracovnom čase nie sú zahrnuté iné oddychové prestávky, ak ich neurčí zamestnávateľ alebo nie sú zakotvené v kolektívnej zmluve. V priebehu týždňa má zamestnanec právo na oddych počas dvoch po sebe nasledujúce dní, zvyčajne ide o víkendové voľno (sobotu a nedeľu).
 

 

3. 9. Dovolenka (ročná dovolenka, materská dovolenka)

V Rumunsku existuje niekoľko druhov platenej dovolenky:

Každoročná dovolenka je garantovaná všetkým zamestnancom; v minimálnom počte 20 pracovných dní podľa ustanovenia Pracovného zákonníka, alebo 21 dní podľa Národnej kolektívnej zmluvy. Štátne sviatky určené zákonom a kolektívnou zmluvou nie sú zahrnuté do dní dovolenky. Túto dovolenku si musíte vybrať každý rok. Počas dovolenky dostáva zamestnanec sumu, ktorá nemôže byť nižšia ako základný plat a iné ďalšie permanentné príspevky , alebo doplnkové platby, ktoré sa vyplácajú do určitého obdobia, ako určuje individuálna pracovná zmluva.
Vyplácanie dovolenky sa vypočíta z denného priemerného platu za obdobie 3 mesiacov pred dovolenkou a znásobí sa počtom dovolenkových dní. Výplata musí byť zamestnancovi vyplatená najmenej 5 pracovných dní pred začiatkom dovolenky.
Podľa zákonníka práce má zamestnanec nárok na platené dni voľna, ktoré nie sú v rámci platenej dovolenku, v prípade, že sa v jeho rodine vyskytla nejaká nečakaná udalosť. Takéto situácie sú pomenované v Zákonníku práce, v kolektívnej zmluve alebo v interných pravidlách, ktoré určil zamestnávateľ.
V súkromnom sektore majú zamestnanci nárok na platený deň voľna na nasledovné rodinné udalosti: svadba zamestnanca- 5 dní, svadba dieťaťa zamestnanca- 2 dni, narodenie dieťaťa- 5+10 dní v prípade, že zamestnanec navštevoval kurzy ako sa starať o dojča, pri úmrtí partnera; dieťaťa; rodičov; svokrovcov-3 dni; pri úmrtí starých rodičov, bratov, sestier- 1 deň; pri darovaní krvi- počet dní záleží od platných zákonov zákonníka práce, zmena zamestnania v rámci tej istej spoločnosti, pri presťahovaní sa do iného mesta- 5 dní.

Dovolenka na odborné vzdelávanie. Zamestnanci majú na základe požiadania nárok na dovolenku na odborné vzdelávanie. Takáto dovolenka môže byť platená alebo neplatená.

Zdravotná dovolenka a príspevky na zdravotné poistenie, na ktoré má zamestnanec právo sú nasledovné: zdravotná dovolenka, príspevky na dočasnú pracovnú práceneschopnosť, ktorú spôsobilo niečo, čo sa stalo mimo pracoviska; zdravotná dovolenka a príspevky na prevenciu a rehabilitáciu; materská a príspevky, dovolenka a príspevky v prípade, že sa staráte o choré dieťa, dovolenka pri rizikovom tehotenstve.

Štátne sviatky (dni voľna):

• 1. a 2. január – Nový rok
• dni Veľkonočných sviatkov
• 1. máj – Deň práce
• Sviatok všetkých svätých a Dušičky
• 1. december – štátny sviatok Rumunska
• 25. a 26. decembra - Vianočné sviatky

Ďalšie sviatky (nie je voľno):

• 7. januára - Sv. Jan (Ion)
• 8. marca - Medzinárodný deň žien
• 24. apríla - Sv. Juraj (Gheorghe)
• 21. mája - Konštantin a Helena
• 15. augusta - Sv. Mária
• 6. decembra - Sv. Mikuláša (Nicolae)

   

3. 10. Ukončenie pracovného pomeru

Pracovná zmluva môže byť právne ukončená buď zamestnancom alebo zamestnávateľom. Pracovná zmluva sa dá ukončiť, podľa zákona, v nasledujúcich prípadoch:

• v deň, keď sa uzná nárok na dôchodok: odchod do dôchodku, predčasný dôchodok, čiastočný predčasný dôchodok alebo dôchodok z dôvodu práceneschopnosti, podľa pravidiel platných predpisov;
• v prípade rozhodnutia súdu o treste odňatia slobody, odo dňa, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť;
• odo dňa odoprenia povolenia alebo osvedčenia nevyhnutného na výkon práce príslušnými orgánmi alebo subjektmi, ktoré povolenie alebo osvedčenie vydávajú;
• v prípade rozhodnutia súdu, ktorým sa zakáže zamestnancovi vykonávať určitú činnosť, alebo zastávať danú pozíciu, ako ochranné opatrenie alebo doplňujúci trest, odo dňa kedy rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť;
• ukončením doby, na ktorú bola podpísaná pracovná zmluva na dobu určitú;
• rozhodnutím rodičov alebo zákonných zástupcov o zamestnávaní 15 -16 ročných osôb.

Prepustenie je skončenie pracovnej zmluvy z iniciatívy zamestnávateľa pre príčiny, ktoré sa vzťahujú alebo nevzťahujú na zamestnanca.
Prepustenie pre príčiny týkajúce sa zamestnanca: vážne porušenie disciplíny, ochranná väzba na viac ako 30 dní, na základe rozhodnutia lekára už nie je schopný vykonávať prácu zo zdravotných dôvodov, nespĺňa profesijné kritériá na výkon práce, prekročil určitý vek a nepožiadal o dôchodok
Prepustenie pre príčiny ktoré sa netýkajú zamestnanca: znižovanie počtu pracovných miest
Osoba ktorá je prepustená, má právo byť o tom informovaná najmenej 15 pracovných dní. Toto sa netýka osoby ktorej plynie skúšobná doba.

Rezignácia (odstúpenie) znamená jednostranný akt zamestnanca, ktorý písomne oznámi skončenie pracovného pomeru. Oznamovacie obdobie o ukončení pracovného pomeru je ustanovené v zmluve alebo v kolektívnej zmluve a nemôže presiahnuť 15 kalendárnych dní pre zamestnancov v prevádzke a 30 kalendárnych dní pre zamestnancov z manažmentu.

Druhy dôchodku:

• odchod do dôchodku po dosiahnutí dôchodkového veku
• predčasný dôchodok
• čiastočný predčasný dôchodok
• dôchodok z dôvodu pracovnej neschopnosti
• vdovský dôchodok

V súčasnosti je vek odchodu do dôchodku v Rumunsku 58 rokov a 2 mesiace (v roku 2015 sa tento vek zvýši na 60 rokov), pre mužov je to 63 rokov a 7 mesiacov (v roku 2015 sa tento vek zvýši na 65 rokov). Minimálne obdobie prispievania do sociálneho systému je 12 rokov a 2 mesiace (v roku 2015 sa počet potrebných rokov zvýši na 15), platí to rovnako pre mužov a ženy.

  

3.11 Zastupovanie pracovníkov

Odbory sú nezávislé neziskové právne subjekty, založené za účelom ochrany a podpory kolektívnych a individuálnych práv, ako aj profesionálnych, ekonomických, sociálnych, kultúrnych a športových záujmov svojich členov – zamestnancov, prostredníctvom zvolených reprezentantov. Súčasne vyjednávajú a uzatvárajú kolektívne zmluvy.
Reprezentujú, ochraňujú a podporujú svojich členov vo vzťahu k verejným autoritám a organizáciám zamestnávateľov.
Právo zamestnancov na vstup do odborovej organizácie je ukotvené ako jedna zo slobôd v Rumunskej ústave.

 

3. 12. Pracovné spory – štrajky

Všetky spory medzi zamestnancami a inštitúciami ktoré ich zamestnávajú sa týkajú profesionálnych, sociálnych alebo ekonomických záujmov alebo práv vyplývajúcich z pracovno-právnych vzťahov sa nazývajú pracovné spory. Pracovné spory vzťahujúce sa na pracovné podmienky počas vyjednávania o obsahu kolektívnej dohody sú spory ktoré odkazujú na profesionálne, sociálne alebo ekonomické záujmy zamestnancov, nazývané konflikt záujmov.
Pracovné spory vzťahujúce sa na výkon práv alebo naplnenie povinností daných zákonom alebo inou legislatívou, ako aj dané kolektívnymi alebo pracovnými zmluvami, sú spory, ktoré sa týkajú nárokov zamestnancov, nazývaný konflikt nárokov.

Štrajk môže začať len vtedy, ak všetky pokusy vyriešiť konflikt záujmov legálnym spôsobom zlyhali a za podmienky, že manažmentu bolo oznámené začatie štrajku 48 hodí vopred.
Pred štrajkom je povinnosťou uskutočniť meditáciu a arbitráž konfliktu záujmov iba v prípade, že obidve zúčastnené strany s týmto postupom súhlasia.
Zamestnanci sú oprávnení ísť do štrajku s cieľom ochrániť svoje profesionálne, ekonomické a sociálne záujmy.  Štrajk predstavuje dobrovoľné a kolektívne ukončenie práce zamestnancov. Zamestnanci sa môžu voľne rozhodnúť, či budú participovať na štrajku. Žiadny zamestnanec nesmie byť nútený k účasti na štrajku. Reštrikcie alebo právo na štrajk sú možné iba v tých prípadoch a u tých zamestnancov, ktorí sú výslovne uvedené v zákone.
Účasť na štrajku a organizácia štrajku v medziach zákona nie je považovaná za porušenie pracovných povinností a nesmie vyústiť do disciplinárnych opatrení proti účastníkom ani proti organizátorom.

 

3. 13. Odborná príprava

Dospelé osoby majú rovnaké právo na prístup k odbornému vzdelávaniu a nesmú byť diskriminovaní – či už sa to týka veku, pohlavia, rasy, etnickej príslušnosti, politického alebo náboženského presvedčenia.
Je vhodné, aby zamestnanci navštevovali za účelom odborného vzdelávania inštitúcie, ktoré boli na to zriadené, a to buď Národnú agentúru pre zamestnanosť alebo iné oprávnené inštitúcie.
Celoživotné vzdelávanie je ďalšou možnosťou, ako pomôcť dospelým osobám získať odborné znalosti a môže im dopomôcť pri postupe v práci.
Ministerstvo práce, rodiny a sociálneho zabezpečenia a Ministerstvo školstva, výskumu a inovácií navrhli, na základe požiadavky Národnej rady pre odborné vzdelávanie dospelých, národnú politiku a stratégie, zamerané na rozvoj ľudských zdrojov, vrátane odborného vzdelávania dospelých, ktoré boli preložené vláde na schválenie.

 

4. Životné podmienky v Európe

4. 1. Životné podmienky v Európe

Kvalita života - na čele programu sociálnej politiky EÚ
Priaznivé životné podmienky závisia od celého radu faktorov, ako napríklad kvalita zdravotníckych služieb, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo kvalitné dopravné zariadenia, uvádzané len ako ukážka niektorých aspektov, ktoré ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov. Cieľom Európskej únie je neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať nové výzvy súčasnej Európy, ako napríklad sociálne vylúčené osoby alebo starnúce obyvateľstvo.

Zamestnanosť v Európe
Zlepšovanie pracovných príležitostí v Európe je pre Európsku komisiu hlavnou prioritou. S vyhliadkou na vyriešenie problému nezamestnanosti a zvýšenie mobility medzi zamestnaniami a regiónmi sa pripravuje a realizuje množstvo iniciatív na úrovni EÚ na podporu európskej stratégie zamestnanosti. Patria k nim Európske služby zamestnanosti (EURES) a budúci program PROGRESS (2007-2013). Tento program nahradí všetky súčasné programy Spoločenstva a rozpočtové riadky v oblastiach zamestnanosti, sociálneho začlenenia a ochrany, pracovných podmienok, rodovej rovnosti a antidiskriminácie.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii
Zdravie má neoceniteľnú hodnotu, ovplyvňuje každodenný život ľudí a je preto dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Zdravé prostredie je nevyhnutné pre náš individuálny a profesionálny rozvoj a občania EÚ majú stále väčšie nároky, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a poskytovanie vysoko kvalitných služieb zdravotnej starostlivosti. Pri cestovaní v rámci Európskej únie požadujú rýchly a jednoduchý prístup k lekárskemu ošetreniu. Zdravotné politiky EÚ sa zameriavajú na riešenie týchto potrieb.
Európska komisia vypracovala koordinovaný prístup k zdravotnej politike, zaviedla do praxe rad iniciatív, ktoré dopĺňajú aktivity národných verejných orgánov. Spoločné akcie a ciele Únie sú zahrnuté do zdravotných programov a stratégií EÚ.
Súčasný Program verejného zdravia EÚ pracuje na zlepšovaní schopnosti EÚ reagovať na cezhraničné ohrozenia zdravia a na skvalitňovaní informácií a poznatkov o najnovších trendoch v sektore verejného zdravia. Bola navrhnutá nová stratégia v oblasti ochrany zdravia a ochrany spotrebiteľa, ktorá ďalej zdôrazňuje potreby na zlepšovanie zdravotnej bezpečnosti občanov a šírenie zdravotníckych informácií.

Vzdelávanie v EÚ
Vzdelávanie Európe má hlboké korene a je veľmi rôznorodé. Už v roku 1976 sa ministri školstva rozhodli zriadiť informačnú sieť na lepšie porozumenie vzdelávacích politík a systémov v Európskom spoločenstve pozostávajúcom vtedy z deviatich krajín. Toto odrážalo zásadu, že špecifický charakter systému vzdelávania v každom jednotlivom členskom štáte je potrebné plne rešpektovať, pričom je potrebné zlepšovať koordináciu vzájomného pôsobenia medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a systémami zamestnanosti. Eurydice, informačná sieť o vzdelávaní v Európe, oficiálne začala svoju činnosť v roku 1980.
V roku 1986 sa spustením programu Erasmus pozornosť odklonila od informačných výmen a zamerala na študentské výmeny, ktoré sa pokladajú za jednu z najúspešnejších iniciatív EÚ.
Skúsenosti zhromaždené za štvrťstoročie sa skonsolidovali a rozvinuli do programu Socrates, ktorý pokrýva všetky oblasti vzdelávania pre všetky vekové kategórie a kvalifikácie.
Aby sa umožnilo zavádzanie európskych štúdií na univerzity, Komisia podporuje aj projekt Jeana Monneta, ktorý ponúka dotácie na zriadenie katedier Jeana Monneta, stálych kurzov, modulov v oblasti európskeho práva, európskeho hospodárstva, politických štúdií európskej konštrukcie a histórie európskej integrácie. Projekt podporuje aj vytváranie centier dokonalosti Jeana Monneta.

Doprava v EÚ
Doprava bola jednou z prvých spoločných politík vtedajšieho Európskeho spoločenstva. Od roku 1958, keď nadobudla platnosť Rímska zmluva, sa dopravná politika EÚ zameriavala na odstraňovanie cezhraničných prekážok medzi členskými štátmi a tak umožnila rýchlejší, účinnejší a lacnejší pohyb osôb a tovaru.
Táto zásada je úzko spojená s ústredným cieľom EÚ vytvoriť dynamickú ekonomiku a súdržnú spoločnosť. Dopravný sektor vytvára 10 % bohatstva EÚ, vyjadrené ako hrubý domáci produkt (HDP), čo sa rovná okolo jednému biliónu eur za rok. Poskytuje aj viac ako desať miliónov pracovných miest.

Schengenský priestor
Schengenský dohovor nadobudol účinnosť v marci 1995, zrušil hraničné kontroly v priestore signatárskych štátov a vytvoril jednotné vonkajšie hranice, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel.
V súčasnosti podpísalo Schengenskú dohodu v plnom rozsahu trinásť členských štátov EÚ: Belgicko, Dánsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko a Švédsko. Dánsko podpísalo dohodu, ale môže si vybrať, či bude alebo nebude uplatňovať akékoľvek nové rozhodnutie prijaté na základe dohody. Island, Nórsko a Švajčiarsko, ktoré nie sú členmi EÚ, tiež podpísali dohodu, ale Švajčiarsko ešte tieto predpisy neuplatňuje.

Letecká doprava
Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave prinieslo nižšie cestovné a širší výber prepravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ vytvorila aj súbor práv na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s leteckými cestujúcimi.
Práva leteckých cestujúcich
Ako letecký cestujúci máte určité práva, pokiaľ ide o informácie o letoch a rezervácie, poškodenie batožiny, meškania a zrušenia letov, odmietnutie nástupu do lietadla, odškodnenie v prípade nehody alebo problémy s organizovanými dovolenkami. Tieto práva sa uplatňujú na pravidelné a charterové lety, domáce aj medzinárodné, z letiska EÚ alebo na letisko EÚ z letiska mimo územia EÚ, keď sú prevádzkované leteckou spoločnosťou EÚ.

Železničná doprava
Európsky železničný dopravný systém je charakteristický množstvom prekážok interoperability národných sietí. Rozdielne šírky rozchodov, rôzne systémy dodávok elektrického prúdu a veľké rozdiely v organizácii systémov riadenia železničnej dopravy spôsobujú výrazné meškanie na hraničných prechodoch a tým aj dodatočné náklady. Železničná doprava sa tak v posledných rokoch stala menej konkurencieschopnou ako napríklad cestná doprava.
Na vyriešenie existujúcich problémov Európske spoločenstvo v rámci svojej spoločnej dopravnej politiky prijalo právne predpisy na prípravu, po právnej aj technickej stránke, cesty pre postupné vytváranie integrovaného železničného priestoru. 

 

4. 2. Politický, správny a právny systém

Rumunská ústava bola schválená v roku 1991 a upravená v roku 2003. Podľa ústavy je Rumunsko parlamentná republika.
Hlava štátu: prezident volený priamou voľbou na 5 rokov
Výkonná moc: Vláda, ktorej úlohou je implementovať domácu a zahraničnú politiku a riadiť verejnú správu.
Zákonodarná moc: dvojkomorový parlament volený na 4 roky: Horná komora – Senát, na čele je predseda, Dolná komora - Snemovňa poslancov, na čele je predseda.
Volebný systém: Voľby sú rozdelené do troch kategórií: komunálne voľby, parlamentné voľby a voľba prezidenta. Parlament je zložený z poslaneckej komory a senátu a prijíma zákony a rozhodnutia majoritným hlasovaním oboch snemovní. Schválené zákony a rozhodnutia vyhlasuje prezident.

Miestna samospráva je vykonávaná na princípe autonómie a decentralizácie. Miestne poslanci a primátori sú volení v priamych voľbách, konajú ako samosprávne subjekty a riešia veci verejné v mestách a obciach.
Súdnictvo tvorí systém súdov, prokuratúra a Najvyššia rada sudcov. Spravodlivosť zabezpečujú okrem Najvyššieho súdu, krajských súdov a ostatných subjektov práva aj vojenské súdy. Prokuratúra reprezentuje všeobecné spoločenské záujmy a ochraňuje zákon a tiež aj práva a slobody občanov.
Hlavnými subjektmi na trhu práce sú: Národná agentúra pre zamestnanosť, Inšpektorát práce, Imigračný úrad a Národný dôchodkový úrad. Všetky majú svoje úrady (pobočky) aj na miestnej úrovni. 

  

4. 3. Príjmy a dane

Priemerná čistá mzda v Rumunsku sa v novembri 2008 pohybovala na úrovni RON 1 361 (cca. EUR 367). Medzi príjmami v západnej a východnej časti Rumunska sú značné rozdiely. Najvyššie zárobky sa dosahujú v rozvinutejších regiónoch ako je severovýchod a okolie Bukurešti.
Všetci zamestnanci a zamestnávatelia platia odvody:

do sociálnej poisťovni (na dôchodok)

• zamestnanec - 9.5% z hrubej mzdy zamestnanca;
• zamestnávateľ - 18.5% z hrubých miezd všetkých zamestnancov

poistenie v nezamestnanosti

• zamestnanec - 1%
• zamestnávateľ – 0,5%

sociálne zdravotné poistenie

• zamestnanec – 5,5%
• zamestnávateľ – 5,2%

daň z príjmu – 16% z hrubej mzdy

Zamestnávatelia platia aj iné poplatky, ako napr. za garančné poistenie.

Každoročne vláda stanoví úroveň minimálnej mzdy, za rok 2009 to bolo RON 600 (asi EUR 140).
Základná výška DPH je 19%, znížená je 9% a uplatňuje sa na lieky, denníky, knihy a protetiku. DPH sa neplatí pri: lízingu, koncesiách, prenájme a nájme nehnuteľného majetku (budovy), od kohokoľvek z budovy, z časti alebo pozemku, na ktorom je postavená. 

  

4. 4. Životné náklady

Nákupné možnosti sa menia v závislosti od regiónu. V menších mestách nájdete obchody otvorené väčšinou len cez deň.
Vo veľkých mestách nájdete supermarkety a hypermarkety otvorené non-stop. Supermarkety sú lákavé najmä kvôli nízkym cenám a veľkých baleniam.
V menších obchodoch zvyčajne dostanete rovnaký tovar ako vo veľkých reťazcoch, avšak je tu viditeľný rozdiel v cenách. Menšie obchody sú otvorené medzi 09.00 - 17.00, zatiaľ čo tie supermarkety a iné veľkoobchody medzi 09.00 - 22.00.
Hoci je platba kartou dosť rozšírená, v menších obchodoch však býva táto možnosť obmedzená a dá sa platiť len v hotovosti.
Veľké množstvo zákazníkov si obľúbilo spotrebiteľské úvery na nákup tovaru. Zmluvy sa spisujú na mieste a zákazníci môžu obdržať všetky druhy tovarov a to bez platenia úrokov. Väčšie reťazce zvyknú vydávať svoje vlastné kreditné karty a tak motivovať zákazníkov pre nákup „na úver“ alebo využívať bonusové body.

Banky sú otvorené od pondelka do piatku medzi 9.00 – 18.00 a niektoré pobočky sú otvorené aj v sobotu ráno. V nedeľu sú všetky banky zatvorené. Pošta býva otvorená od pondelka do piatku medzi 8.00 – 20.00 a niektoré služby poskytuje aj v sobotu, ale len do 13.00 hod.

  

4. 5. Ubytovanie

V krajine je rôzna úroveň bývania. Najlepšie situácia je v Bukurešti a veľkých mestách. Rodinné domy sa vyskytujú prevažne vo vidieckych oblastiach, zatiaľ čo panelákové domy možno nájsť hlavne vo väčších mestách. Ubytovanie si môžete zabezpečiť formou kúpy alebo prenájmu. Realitný agenti, v tomto prípade, môžu byť klasifikovaný ako vlastníci alebo stavbári. Najvýhodnejšou cestou na kúpu nehnuteľnosti je od stavebného investora (napr. 110 m2 dom so záhradou stojí okolo EUR 100 000). Pri kúpe nehnuteľnosti sa kúpna zmluva stáva verejným dokumentom. Podpis zmluvy musí byť notárom overený, ako potvrdenie pre Kataster nehnuteľností.
Rumunský trh bankových služieb ponúka široké spektrum finančných nástrojov pri kúpe alebo stavbe nehnuteľností. Ak ste sa rozhodli pre hypotekárny úver, najskôr si preskúmajte finančný trh, aby ste zistili, ktorá banka ponúka najvýhodnejšie podmienky.
Fiškálne výdavky zahŕňajú dane a notárske poplatky vzniknuté v procese nákupu nehnuteľností, ako aj dane z majetku a z príjmu za prenájom.
Pre to najlepšie rozhodnutie by ste mali využiť profesionálne služby realitných agentúr, ktoré vám poskytnú relevantné informácie a návrhy.

  

4. 6. Zdravotníctvo

Od 1. januára 2007 sa občanom EÚ v Rumunsku poskytuje nevyhnutná lekárska starostlivosť na základe Európskeho zdravotného preukazu, ktorý kryje základné zdravotné úkony.
Národná agentúra pre zdravotné poistenie (CNAS) je zastrešujúcou organizáciou pre jednotné štátne sociálne zdravotné poistenie. Tieto osoby sú poistené bez povinnosti platiť poistné poplatky, teda využívajú zdravotné služby (lekárske vyšetrenie, predpisy na lieky a základnú zdravotnú starostlivosť) zadarmo:

• deti do 18 rokov alebo mladiství do 26 rokov, v prípade študentov;
• osoby, ktoré boli v minulosti politicky utláčané; veteráni; invalidi a vojnové vdovy;
• osoby s postihnutím bez príjmu;
• tehotné ženy a ženy , ktoré nedávno porodili, ak nezarábajú alebo ich príjem je nižší ako minimálna mzda.

Primárnu zdravotnú starostlivosť zabezpečujú rodinní doktori a praktickí lekári alebo rôzne zoskupenia praktických lekárov, ktoré fungujú na princípoch partnerstva. Praktickí lekári poskytujú starostlivosť pre obe skupiny ľudí – poistených aj nepoistených, a to napr.:

• prvá pomoc pri lekárskej i chirurgickej pohotovosti;
• výpomoc pri pohotovosti;
• monitoring chronických chorôb: aktívne monitorovanie najčastejších chronických chorôb, vypisovanie predpisov na lieky, odporúčaní na ďalšie lekárske a iné vyšetrenie, koordinácia pravidelných kontrol u špecialistov;
• preventívna zdravotná starostlivosť, ako zvýšenie imunity, monitorovanie tehotných žien a žien, ktoré nedávno porodili, prevencia rizikových skupín pacientov na určité choroby, atď.

Určité lieky je možné v lekárni dostať aj bez predpisu.

  

4. 7. Systém vzdelávania

V Rumunsku je zavedený tento systém vzdelávania:

· predškolská výchova: materské školy a škôlky
· školská výchova

• primárne vzdelávanie: 1-4
• sekundárne

                nižšie sekundárne vzdelávanie: 2 úrovne
                                         gymnázium: 5-8
                                         nižšia stredná škola (technické a odborné školy): 9-10
                vyššie sekundárne vzdelávanie (príprava na vysokú): 11-12/13

• vyššie vzdelávanie: bakalárske, magisterské a doktorandské vzdelávanie

· ďalšie vzdelávanie

Primárne a nižšie sekundárne vzdelávanie je povinné. Štátny systém vzdelávania je poskytovaný zadarmo. Poplatky sa platia len v prípadoch ustanovených v zákone. Rumunský jazyk sa používa na každej úrovni vzdelávania. Podľa súčasnej legislatívy je možné aj štúdium v inom (medzinárodnom) jazyku. Za primárne a sekundárne vzdelávanie zodpovedá Ministerstvo školstva, výskumu a inovácií, prostredníctvom Školského inšpektorátu, zatiaľ čo vyššie vzdelávanie iba koordinuje a rešpektuje akademickú autonómiu.
Vzdelávací systém je organizovaný do niekoľkých foriem, ako denné, externé či domáce. Štátne vzdelávacie inštitúcie prevládajú nad súkromnými.

  

4. 8. Kultúrny a spoločenský život

Existuje veľa príležitostí ako si v Rumunsku užiť trocha zábavy. Najmä Bukurešť ponúka dosť možností ako „zabiť“ voľný čas: športoviská, kiná, divadlá, múzeá, opera, botanická záhrada, ...
Internet poskytuje more informácií o voľnočasových aktivitách alebo organizácii času na dovolenke v Rumunsku.
Osobitý rumunský folklór sa podľa turistov radí k výnimočným znakom Rumunska. Na severe Moldavska, pri ústí Dunaja sa nachádzajú kláštory (súčasť svetového dedičstva UNESCO), sú veľmi atraktívne pre návštevníkov z iných krajín. Iní zas môžu obdivovať stredoveké pevnosti, hrady (konkrétne napr. hrad grófa Drakulu) a iné pamiatky dostupné verejnosti.
Miestna kuchyňa a víno tiež stojí za ochutnávku.

  

4. 9. Súkromný život (narodenie, život, úmrtia)

Občianske dokumenty sú oficiálne dokumenty ktoré osvedčujú narodenie, svadbu a smrť osoby. Tieto dokumenty sú spracované v občianskom registri, v dvoch kópiách, oba originály musia byť ručne podpísané rukou a perom s čiernym atramentom.
Cudzinci ktorí majú pobyt alebo prechodný pobyt v Rumunsku môžu požiadať registráciu občianskych dokumentov za tých istých podmienok ako občania Rumunska.

Narodenie
Rodný list je vydaný v administratívno-teritoriálnej oblasti (na miestnom Matričnom úrade), kde udalosť vznikla na základe identifikačných dokumentov matky a legálneho otca, lekárskeho osvedčenia pôrodu medicínskeho centra, kde sa pôrod konal, alebo na základe svadobného osvedčenia rodičov.

Svadba
Svadba je prehlásená štátnym úradníkom na to povereným. Štátny úradník vydá okamžite svadobné osvedčenie. Každé manželstvo sa registruje na miestom Matričnom úrade, kde sa konala svadobná ceremónia.
Keď jeden z manželov alebo obaja nehovoria po rumunsky, alebo ak je jeden z manželov alebo obaja hluchý alebo/a nemý, je vyžiadaný tlmočník a vytvorená písomná správa o celom akte.

Úmrtie
Vydanie osvedčenia o úmrtí zabezpečuje miestna Matrika, kde smrť nastala, na základe slovného oznámenia pozostalých, susedov, doktora, alebo iných členov sanitárnej jednotky a na základe lekárskeho potvrdenia o úmrtí. Ministerstvo práce, rodiny a rovnakých príležitostí poskytuje pohrebné príspevky. Výška pohrebných príspevkov sa stanovuje ročne.                                                                                                                                                                                                                                               Za rok 2007:

• RON 1 270 (cca. EUR 390) za pohreb osoby, ktorá bola poistená v systéme sociálneho zabezpečenia alebo na dôchodku.
• RON 635 (cca. EUR 195) za pohreb osoby, ktorá bola v rodinnom vzťahu k osobe poistenej v systéme sociálneho zabezpečenia alebo k osobe na dôchodku.

   

4. 10. Doprava

Rumunsko má obrovskú sieť železníc, medzinárodných, národných a miestnych cestných komunikácií. Po vstupe do EÚ sa severné a východné hranice stali hranicami EÚ, čo spôsobilo mierne komplikácie v doprave.
Intenzívna cestná premávka je najmä na diaľnici Pitesti – Bukurešť, Bukurešť – Constanta, ktorá umožňuje spojenie Bukurešti s čiernomorským pobrežím.
Nový diaľničný zákon stanovuje rýchlostný limit 120 km/h na diaľniciach, 90 km/h na národných cestách mimo miest a obcí, 50 km/h v mestách a obciach.
Množstvo výhod sa poskytuje pre pasažierov vlakov, mestskej a medzimestskej autobusovej dopravy:

• voľné skupinové lístky (iba v určitých prípadoch);
• znížené cestovné pri železničnej a skupinové lístky pri verejnej doprave pre študentov v univerzitných mestách;
• 12 ciest vlakom zadarmo za rok and 50% zľava na cestovné verejnej dopravy pre dôchodcov;
• voľná mestská a medzimestská verejná doprava pre občanov s postihnutím (deti a dospelých).

Preprava po Dunaji je veľmi intenzívna, rovnako ako po Čiernom mori. Všetky mestá a mestečká majú miestnu verejnú dopravu. autobusová doprava zabezpečuje prepravu v rámci mesta a medzi mestom a okolitými obcami. Väčšie mestá majú aj trolejbusovú a električkovú dopravu.
Metro v Bukurešti má 4 hlavné linky a prepája 6 mestských častí (cena spiatočného lístku je RON 2.00)

   

5. Sociálne poistenie a zabezpečenie

5. 1. Sociálne zabezpečenie v Európe

Nové pravidlá ohľadom sociálneho zabezpečenia v rámci EÚ nadobudli platnosť od 1. mája
2010. Aktualizácie taktiež zahŕňajú nové pravidlá týkajúce sa E-formulárov. Pre viac informácií si môžete preštudovať nasledujúce linky:
Towards an improved coordination of social security systems
Gateway to the European Union

Podmienky sociálneho zabezpečenia - zásadná otázka pre osoby uplatňujúce svoje právo slobodného pohybu
Rešpektovanie zásady slobodného pohybu pracovníkov vyžaduje od všetkých členských štátov EÚ jednoznačný záväzok, aby migrujúci pracovníci, ktorí vykonávajú svoje povolanie v inom členskom štáte, mali právo na rovnaké dávky sociálneho zabezpečenia ako miestni zamestnanci. Poskytovanie sociálnej ochrany občanom EÚ pracujúcim mimo krajiny, kde majú trvalý pobyt, je pre Európsku úniu zásadná otázka.
Ustanovenia EÚ o sociálnom zabezpečení sa vzťahujú tak na členské štáty, ako aj na Európsku úniu a Európsky hospodársky priestor (Nórsko, Island a Lichtenštajnsko).

Ustanovenia Spoločenstva o sociálnom zabezpečení
Systémy sociálneho zabezpečenia v krajinách EÚ stále vykazujú významné rozdiely a je potrebné uskutočniť koordináciu predpisov o sociálnom zabezpečení. Spoločné pravidlá, ktoré zabezpečujú prístup k sociálnym dávkam, sú dôležité, aby sa zabránilo znevýhodňovaniu európskych pracovníkov, ktorí uplatňujú svoje právo slobodného pohybu. Sú navrhnuté tak, aby chránili občanov EÚ pred rizikom, že budú poistení dvakrát, alebo prídu o dávky sociálneho zabezpečenia, keď sa presťahujú do inej krajiny.
Aj keď neexistuje žiadny jednotný európsky systém sociálneho zabezpečenia, EÚ stanovila v oblasti sociálnej ochrany spoločné ustanovenia. Zahŕňa to koordináciu národných systémov sociálneho zabezpečenia bez snahy o zosúladenie národných predpisov. Právne predpisy EÚ ustanovujú spoločné pravidlá a zásady, ktoré musia národné miestne orgány a sociálne poisťovne dodržiavať a ktoré nenahrádzajú, ale dopĺňajú predpisy členských štátov o sociálnom zabezpečení.
Cieľom spoločných ustanovení týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia je:

• podnietiť slobodný pohyb pracovníkov zaručením rovnakého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi EÚ v zmysle rôznych vnútroštátnych právnych predpisov;
• zaručiť sociálnu ochranu zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám (a ich rodinám) bez ohľadu na to, v ktorej krajine EÚ vykonávajú činnosť;
• zabezpečiť zohľadnenie všetkých potrebných dôb zamestnania, pričom je potrebné zabrániť, aby sa systémy sociálneho zabezpečenia prekrývali.

Uplatňovanie spoločných ustanovení
Spoločné predpisy sa nevzťahujú na všetky národné právne predpisy o sociálnom zabezpečení. Týkajú sa týchto dávok:

• nemocenské a materské dávky
• rodinné príspevky
• pracovné úrazy
• starobné a invalidné dôchodky
• vdovské a sirotské dávky
• dávky v nezamestnanosti
• pohrebné príspevky.

Kto môže využívať sociálnu ochranu v rámci EÚ?
Dávky sociálneho zabezpečenia dostupné v iných členských štátoch sú stanovené spoločnými ustanoveniami EÚ a týkajú sa nasledujúcich kategórií osôb:

• pracovníci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu EÚ a ktorí sú alebo boli poistení podľa právnych predpisov tohto členského štátu, ako aj ich rodinní príslušníci;
• dôchodcovia, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu EÚ;
• štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú poistení podľa právnych predpisov členského štátu;
• osoby bez štátnej príslušnosti a utečenci a ich rodiny, ak pracujú v EÚ a sú poistení podľa právnych predpisov jedného z členských štátov EÚ.

Registrácia migrujúcich pracovníkov do národných systémoch sociálneho zabezpečenia
Ak občan EÚ pracuje v inom členskom štáte, je dôležité určiť, ktorému národnému systému sociálneho zabezpečenia podlieha - či tomu, v ktorom je poistený alebo tomu, kde vykonáva svoje povolanie. Je nutné zabrániť tomu, aby pracovník bol poistený dvakrát, alebo vôbec nemal sociálne zabezpečenie. Vyžadujú sa pritom určité pravidlá stanovujúce základné zásady registrácie do jedného a/alebo druhého systému.

Poberanie dôchodku v inom členskom štáte
Štátni príslušníci EÚ majú právo tráviť dôchodok v inom členskom štáte. Krajiny, kde pracovník prispieval na dôchodkové poistenie, sa na vyplácaní dôchodku podieľajú proporcionálne, na základe doby zamestnania.

  

5. 2. Sociálne zabezpečenie v tejto krajine

Vynútiteľnosťou práva na sociálne zabezpečenie sa zaoberajú nasledovné inštitúcie:

• Ministerstvo práce, rodiny a rovnakých príležitostí;
• Ministerstvo zdravotníctva;
• Národný dom dôchodkov a iných práv sociálneho poistenia (NHPOSSR);
• Národná agentúra pre zamestnanosť (NEA);
• Národný dom zdravotného poistenia;
• Ministerstvo školstva, výskumu a inovácií.

Ministerstvo práce, rodiny a rovnakých príležitostí má dôležitú úlohu koordinovať inštitúcie pôsobiace v oblasti systému sociálneho zabezpečenia zamestnaných a SZČO a ich rodinných príslušníkov. Ďalej definuje sociálnu politiku, prijíma zákony, riadi dôležitú časť sociálneho systému. Ministerstvo dohliada na činnosť NHPOSSR a NEA.

Národná agentúra pre zamestnanosť organizuje a koordinuje aktivity v oblasti zamestnanosti a sociálnej ochrany nezamestnaných a dohliada na implementáciu politiky zamestnanosti schválenú Ministerstvom práce, rodiny a rovnakých príležitostí. Hlavné úlohy môžeme zhrnúť do nasledujúcich bodov:

• vytvára, poskytuje a financuje prevenciu nezamestnanosti a stimuluje zamestnanosť;
• poskytuje (zadarmo alebo za poplatok)odborné kurzy pre nezamestnaných a ostatných príjemcov príspevkov;
• radí záujemcom o zamestnanie a sprostredkúva kontakt medzi zamestnávateľmi a potenciálnymi záujemcami;
• zostavuje a riadi rozpočet.

Národný dom dôchodkov a iných práv sociálneho poistenia riadi nasledujúce sociálne dávky: starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, dôchodok pri pracovnej neschopnosti, pozostalostný dôchodok, náhrada za dočasnú pracovnú neschopnosť, príspevky na prevenciu voči chorobám a rehabilitáciu, pohrebný príspevok.

Ministerstvo školstva, výskumu a inovácií dohliada na systém prerozdeľovania sociálnych dávok – konkrétne prídavky na deti, a tiež zabezpečuje prístup k povinnému vzdelávaniu detí pracovníkov migrujúcich z členských štátov EÚ. To všetko za rovnakých podmienok ako pri rumunských občanoch.

Ministerstvo zdravotníctva a Národný dom zdravotného poistenia majú na starosti príspevky v prípade choroby a narodenia (materský príspevok, prídavky na deti, prídavky na deti s postihnutím).

 

5. 3. Poistenie v nezamestnanosti

Príspevok v nezamestnanosti je čiastočná náhrada straty príjmu poistenej osoby, v dôsledku straty zamestnania, ukončenia štúdia na vzdelávacej inštitúcii alebo po ukončení vojenskej služby a zlyhávaním v zaradení sa do pracovného procesu. Ak si osoba hradí poplatky za poistenie v nezamestnanosti, má nárok na príspevok v nezamestnanosti.
Nezamestnaný dostáva príspevok v nezamestnanosti na obdobie, ktoré závisí od predchádzajúcich uhradených poplatkov za poistenie v nezamestnanosti. Príspevky v nezamestnanosti sú vyplácané mesačne, a to nasledovne:

• pre osoby, ktoré hradili príspevky na poistenie v nezamestnanosti od 1-5 rokov, majú nárok dostávať dávku v nezamestnanosti počas 6 mesiacov;
• pre osoby, ktoré hradili príspevky na poistenie v nezamestnanosti od 5-10 rokov, majú nárok dostávať dávku v nezamestnanosti počas 9 mesiacov;
• pre osoby, ktoré hradili príspevky na poistenie v nezamestnanosti nad 10 rokov, majú nárok dostávať dávku v nezamestnanosti počas 12 mesiacov.

Nezamestnaný dostáva príspevok v nezamestnanosti po splnení týchto podmienok:

• prispieval na poistenie v nezamestnanosti najmenej 12 mesiacov počas 24 mesačnej doby predchádzajúcej registrácii žiadosti o dávku;
• nedosahuje žiadny príjem alebo jeho príjem z legálnej činnosti je nižší ako minimálna mzda;
• nespĺňa zákonné podmienky pre odchod do dôchodku;
• je registrovaný na úrade práce v mieste svojho trvalého alebo prechodného bydliska, prípadne bol zamestnaný v tomto meste/obci;
• podá si žiadosť o dávku v nezamestnanosti na miestnom úrade práce (miestnej agentúre pre zamestnanosť).

Absolventi škôl a absolventi vojenskej služby, ktorí si nenašli prácu, majú nárok na príspevok v nezamestnanosti vo výške 50% garantovanej hrubej národnej minimálnej mzdy.

 

5. 4. Nemocenské poistenie

Aby ste mali nárok na platenú pracovnú neschopnosť a prístup k príspevkom sociálneho poistenia, máte povinnosť prispievať do rumunského sociálneho systému najmenej 1 mesiac v rámci 12 mesačného obdobia pred mesiacom, v ktorom ste práceneschopný.

Status poistenej osoby môže byť preukázaný osvedčením alebo kartou poistenca, ktorú vydala zdravotná poisťovňa v mieste schválenia poistenia.

Poistená osoba je oprávnená dostať základný „balík“ zdravotných služieb odo dňa zaplatenia prvého príspevku, náklady na tieto služby sú kryté zdravotnou poisťovňou a Národnou agentúrou pre správu daní. Poistená osoba je oprávnená dostať základný „balík“ zdravotných služieb – základné a špecializované (na základe odporúčania praktického lekára) zdravotné služby. Špecializované služby sa ponúkajú v autorizovaných nemocniciach, ktoré poskytujú: konzultácie, vyšetrenia, diagnostiku, lekársku a/alebo chirurgickú liečbu, zotavenie, lieky a zdravotnícky materiál, zdravotnícke pomôcky, ubytovanie a stravovanie.

  

5. 5. Rodina a materstvo

Medzi hlavné rodinné príspevky sa radia:

• Príspevok na dieťa
• Doplnok k rodinným prídavkom (bonus)
• príspevok pre rodiča ktorý žije s dieťaťom sám
• príspevok pri narodení
• sirotský príspevok
• príspevok pre osoby infikované HIV/AIDS
• príspevok pre osoby zrakovo postihnuté
• príspevok na vykurovanie obytných priestorov

Materský príspevok platený počas materskej dovolenky je vo výške do 85% mzdy, a je hradený z rozpočtu sociálneho poistenia. Od 1. januára 2009 platí, že každý kto posledný rok (12 mesiacov) pred narodením dieťaťa zarábal zdanený profesionálny príjem, má na základe zákona č. 571/2003 o zdaňovaní v znení neskorších predpisov, nárok dostávať rodičovský príspevok až kým dieťa nedovŕši 2 roky alebo 3 - v prípade postihnutého dieťaťa, a tiež mesačný príspevok vo výške RON 600 alebo 85% ich priemerného príjmu za posledných 12 mesiacov.

Rodičovský príspevok a rodičovská dovolenka je platená do 2 rokov veku dieťaťa (alebo do 3 rokov postihnutého dieťaťa), sú poskytované rodičom (otcovi alebo matke), ktorí sú oprávnení poberať príspevky, ak mali príjem, platili dane za posledných 12 mesiacov pred narodením dieťaťa, alebo pred dátumom adopcie, umiestnenia alebo starostlivosti.

Príspevok na dieťa sa platí na všetky deti predškolského veku a tie, ktoré študujú v zákonom špecifikovaných vzdelávacích zariadeniach, do veku 18 rokov alebo do ukončenia strednej alebo učňovskej školy.
Žiadosť a potrebné dokumenty musia byť registrované na príslušnom úrade, v mieste bydliska dieťaťa, úrad postúpi spis miestnemu Úradu práce, rodiny a rovnakých príležitostí. Platby sú vykonávané prostredníctvom platobného príkazu.

  

5. 6. Dôchodky

V Rumunsku sú vyplácané tieto druhy dôchodkov:

Starobný dôchodok. Vypláca sa osobám, ktoré sú na dôchodku, na ktorý nastúpili po dovŕšení štandardného dôchodkového veku a odvádzali odvody do sociálneho systému minimálne takú dobu, ako to stanovujú predpisy.

Predčasný starobný dôchodok. Vypláca sa osobám, ktoré nastúpili do dôchodku najviac 5 rokov pred štandardným dôchodkovým vekom a odvádzali odvody do sociálneho systému minimálne 10 rokov. Hodnota predčasného dôchodku je kalkulovaná podľa rovnakých postupov ako klasický starobný dôchodok.

Čiastočný predčasný starobný dôchodok. Vypláca sa osobám, ktoré odvádzali príspevky do sociálneho systému minimálne 10 rokov. Tieto osoby majú nárok na tento dôchodok počas obdobia najviac 5 rokov pred dovŕšením štandardného dôchodkového veku. Výška čiastočného predčasného starobného dôchodku závisí od starobného dôchodku, ktorý je znížený podľa výšky uhradených príspevkov.

Osoby oprávnené na dôchodky pracovnej neschopnosti sú poistené jednotlivci, ktorí stratili úplne alebo čiastočne pracovné zručnosti v dôsledku pracovných úrazov, chorôb z povolania, TBC, bežných chorôb a úrazov súvisiacich s pracovnou činnosťou. V závislosti od vykonávanej úlohy v práci a stupňu postihnutia, rozlišujeme tieto stupne pracovnej neschopnosti (o tom, do ktorej skupiny je postihnutá osoba zaradená, rozhoduje posudkový lekár) :

• 1. stupeň: úplná strata pracovnej schopnosti a postihnutá osoba vyžaduje neustálu opateru a pomoc od inej osoby;
• 2. stupeň: úplná strata pracovnej schopnosti, ale postihnutá osoba zvláda výkon povolania bez pomoci;
• 3. stupeň: strata aspoň polovice pracovnej schopnosti, ale postihnutá osoba môže naďalej vykonávať svoje povolanie.

Dôchodok pre pozostalých. Vypláca sa pozostalým za predpokladu, že zosnulá osoba bola v systéme dôchodkového poistenia, alebo mala nárok na dôchodok. Deti majú nárok na pozostalostný dôchodok až do veku 16 rokov, alebo kým do 26 rokov, pokiaľ sú študentmi vzdelávacích inštitúcií. Pozostalý manžel alebo manželka má nárok na pozostalostný dôchodok po zvyšok svojho života potom, čo on/ona dosiahol/la dôchodkový vek, ak manželstvo trvalo najmenej 15 rokov a bolo legálne.  

  

5. 7. Elektronické formuláre

Inštitúcie v Rumunsku, ktoré vydávajú E-formuláre:

1. Ministerstvo práce, rodiny a rovnakých príležitostí prostredníctvom miestnych Úradov práce, sociálnej solidarity a rodiny – vydávajú nasledujúce E-formuláre: E 401, E 402, E 403, E 404, E 405, E 406, E 407 a E 411
2. Národný dom dôchodkov a iných práv sociálneho poistenia vydáva E-formuláre: E 100, E 102, E 103
3. Národná agentúra pre zamestnanosť vydáva: E 300, E 301, E 302 and E 303 (01, 2, 3, 4, 5)
4. Národný dom zdravotného poistenia vydáva: E 104, E 105, E 106, E 107, E 108, E 109, E 110, E 112, E 115,E 116, E 117, E 118, E 120, E 121, E 123, E 124, E 125, E 126 a E 127.

Ak ste aj nevyplnili potrebné formuláre pred odchodom zo svojej krajiny, stále máte právo na príslušný nárok z dôvodu, že inštitúcia v prijímajúcom členskom štáte dostane formuláre od inštitúcie v štáte, kde ste boli poistení.

  

5. 8. Preukaz zdravotného poistenia

Európska karta zdravotného poistenia (EPZP alebo EKZP) je nevyhnutný krok k zjednodušeniu prístupu k rôznym zdravotným systémom od roku 2004. Karta podstatne uľahčuje prístup k zdravotnej starostlivosti pre občanov členských štátov cestujúcich v rámci EÚ. Navyše, garantuje rýchlu a jednoduchú náhradu výdavkov krátko po návrate do miesta bydliska. Od 1. januára 2006 bola EKZP vydaná a uznaná všetkými krajinami a nahrádza E-formulár E 111.

Kto má nárok na EKZP?
EKZP je vydaná pre:

• občanom EÚ
• občanom Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP)
• občanom Švajčiarska
• rodinným príslušníkom vyššie menovaných, bez ohľadu na ich štátne občianstvo
• štátnym príslušníkom iných krajín, ktorí sú zaradení do systému sociálneho zabezpečenia v jednom z členských štátov EÚ, EHP alebo Švajčiarska

EKZP by mala byť vydaná v príslušnej krajine pôvodu. Všetci občania EÚ by mali so sebou nosiť túto kartu pri cestovaní do zahraničia.

Výhody
Aj keď je hlavným účelom EPZP zabezpečenie jednoduchého prístupu k službám zdravotnej starostlivosti počas dočasného pobytu v inej krajine, poskytuje tiež veľa ďalších benefitov nielen pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale aj pacientov a poisťovne. Hlavné výhody EPZP možno zhrnúť nasledovne :

• zjednodušený prístup k zdravotnej starostlivosti v zahraničí
• rýchla a jednoduchá refundácia nákladov
• bezpečnosť údajov
• väčšia spoľahlivosť
• menej administratívy
• jednoduchosť - jednoduchší a rýchlejší postup pre prístup k zdravotnej starostlivosti

Táto 'inteligentná karta' vo všeobecnosti obsahuje iba základné informácie o jej držiteľovi, ako je meno a priezvisko, a dátum narodenia, ale žiadne detaily týkajúce sa jeho zdravotného stavu. Je jednoducho použiteľná a ľahko rozpoznateľná. Informácie ktoré sú na nej uvedené jednotným spôsobom sú čitateľné v ktorom ktokoľvek členskom štáte bez ohľadu na jazyk, aký sa v ňom používa.

Čo je to 'inteligentná karta'?
"Inteligentná karta" je malá plastová karta, ktorá vyzerá rovnako ako bežné bankové alebo kreditné karty, na prednej strane má malý zlatý čip. Pri vložení do špeciálneho čítacieho zariadenia sa čip spojí s elektrickými konektormi, ktoré z neho načítajú informácie a odpíšu ich.

Aké informácie sú uložené na mojom zdravotnom preukaze?
Jedinými osobnými údajmi na EPZP sú meno, priezvisko, osobné identifikačné číslo a dátum narodenia jej držiteľa. EPZP neobsahuje žiadne zdravotné údaje.

Kde budú môj zdravotný preukaz akceptovať?
EPZP sa používa vždy, keď potrebujete akýkoľvek druh zdravotnej starostlivosti, či už u všeobecného lekára, v nemocnici alebo v lekárni. Členské štáty EÚ sú zodpovedné nielen za zavádzanie a rozširovanie preukazov, ale aj za vybavenie všetkých príslušných zdravotníckych zariadení čítačkami preukazov.

Používanie Európskeho preukazu zdravotného poistenia v zahraničí
Je dôležité poznamenať, že preukaz zdravotného poistenia nezahŕňa prípady, kedy sa pacient zámerne rozhodne absolvovať lekárske ošetrenie v zahraničí. Jeho účelom je skôr zabezpečenie poistenia osôb cestujúcich do iných krajín na časovo obmedzené obdobie, a tým umožňuje lekársku starostlivosť, ktorá sa môže stať počas pobytu na území iného členského štátu nevyhnutnou. Keď takáto situácia nastane, ošetrenie bude poskytnuté podľa zákonov príslušnej krajiny (ak je napríklad v danom členskom štáte zdravotná starostlivosť zadarmo, bude mať na ňu pri predložení jeho/jej EPZP nárok aj zahraničný pacient).

Provizórne náhradné potvrdenie
V prípade ak osoba, ktorá potrebuje lekárske ošetrenie, nemá svoj EPZP, môže tiež predložiť provizórne náhradné osvedčenie, ktoré mu môže príslušná národná inštitúcia zdravotného poistenia jednoducho zaslať faxom alebo e-mailom. Toto potvrdenie je rovnocenné s EPZP a oprávňuje pacienta na ekvivalentné ošetrenie a refundáciu príspevkov.

Ako vyzerá európsky preukaz zdravotného poistenia?
Dizajn EPZP je rovnaký vo všetkých členských štátoch a obsahuje európsky symbol. Existujú dva varianty :

• Spoločný vzor EÚ umiestnený na prednej strane preukazu - pričom obsah zadnej strany preukazu si môže príslušný členský štát zvoliť sám.
• Spoločný vzor EÚ umiestnený na zadnej strane preukazu - v tomto prípade členský štát umiestni vyobrazenie EPZP na zadnú stranu existujúceho národného alebo regionálneho zdravotného preukazu.

Každý členský štát si pre vydanie zdravotného preukazu môže vybrať jeden z možných vzorov.

 

Posledná úprava: 9/2010
 

 

Návrat na začiatok stránky