Verzia pre tlač

 

1. Hľadanie práce
1.1. Ako si nájsť prácu
1.2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

2. Presťahovanie sa do inej krajiny
2. 1. Pohyb tovarov a kapitálu
2. 2. Hľadanie ubytovania
2. 3. Hľadanie školy
2. 4. Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)
2. 5. Postupy registrácie a povolenie na pobyt
2. 6. Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom

3. Pracovné podmienky
3. 1. Prehľad pracovných podmienok v Európe
3. 2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií
3. 3. Druhy zamestnania
3. 4. Pracovné zmluvy
3. 5. Špeciálne kategórie
3. 6. Samostatná zárobková činnosť
3. 7. Platové podmienky
3. 8. Pracovná doba
3. 9. Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka, atď.)
3. 10. Ukončenie pracovného pomeru
3. 11. Zastupovanie pracovníkov
3. 12. Pracovné spory – štrajky
3. 13. Odborná príprava

4. Životné podmienky
4. 1. Prehľad životných podmienok v Európe
4. 2. Politický, administratívny a právny systém
4. 3. Príjmy a dane
4. 4. Životné náklady
4. 5. Ubytovanie
4. 6. Zdravotníctvo
4. 7. Systém vzdelávania
4. 8. Kultúrny a spoločenský život
4. 9. Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtia)
4. 10. Doprava

5. Sociálne zabezpečenie a poistenie
5. 1. Sociálne zabezpečenie v Európe
5. 2. Systém sociálneho zabezpečenia v tejto krajine
5. 3. Poistenie v nezamestnanosti
5. 4. Nemocenské poistenie
5. 5. Rodina a materstvo
5. 6. Dôchodky
5. 7. Elektronické formuláre
5. 8. Preukaz zdravotného poistenia

 

 

1. Hľadanie práce

1. 1. Ako si nájsť prácu

Je mnoho spôsobov ako si hľadať prácu, ale je lepšie, ak si začnete hľadať prácu ešte pred vycestovaním na Island. Návšteva pracovného portálu EURES www.eures.europa.eu sa odporúča ako prvý krok pre hľadanie práce na Islande. Portál obsahuje množstvo pracovných ponúk, či už na trvalý, dočasný alebo sezónny pracovný pomer. Táto webová stránka taktiež obsahuje všeobecné informácie o životných a pracovných podmienkach na Islande a informácie o aktuálnej situácii na pracovnom trhu. Na webovej stránke EURES Island www.eures.is nájdete doplňujúce a špecifickejšie informácie. Pre všetky pracovné ponuky EURES na Islande musíte vyplniť online žiadosť, ktorú nájdete na webovej stránke  www.vinnumalastofnun.is/eures. Dbajte na to aby ste žiadosť vyplnili dôkladne, aby poskytovala čo najpresnejšie informácie o Vás a Vašich schopnostiach. Je dôležité, aby ste spomenuli všetky predošlé pracovné skúsenosti a vzdelanie, ako vo Vašej domovskej krajine tak aj v cudzine. Je dôležité, aby Vaše kontaktné údaje boli správne  a Vaše telefónne čísla a e-mailové adresy aktuálne. Pokiaľ máte vypracovaný životopis, môžete ho pripojiť k online žiadosti, ktorú musíte vyplniť v každom prípade. Žiadosť musí byť vyplnená v angličtine.

Nepoužívajte bežnú poštu pretože je veľmi pomalá.

Keď ste už vyplnili a predložili žiadosť, môžete kontaktovať EURES poradcov na Islande eures@svm.is. Môžete sa obrátiť aj na EURES poradcu vo Vašom regióne.

Ďalšie spôsoby hľadania si práce na Islande:

Agentúry na sprostredkovanie práce [ráðningarþjónustur]: Môžete sa bezplatne zaregistrovať u jednej alebo viacerých sprostredkovateľských agentúr. So sebou je dobré si priniesť životopis, certifikáty, diplomy a osvedčenia. Zoznam sprostredkovateľských agentúr je uvedený na webovej stránke www.eures.is.

Sledujte inzeráty v miestnych novinách: Najpredávanejšie noviny na Islande sú  Morgunblaðið (www.mbl.is) a Fréttablaðið (www.visir.is). Pracovná časť (Atvinna) vychádza v nedeľu v Morgunblaðið a Fréttablaðið, ale často sa vyskytujú aj denné inzeráty. Niekedy sa oplatí podať svoj vlastný inzerát na zamestnanie. Takmer všetky voľné pracovné príležitosti sú v islandčine.

Priama návšteva zamestnávateľa: Pokiaľ viete, kde by ste presne chceli pracovať, môžete priamo osloviť alebo telefonicky kontaktovať zamestnávateľa a spýtať sa či nemajú voľné pracovné miesta.

Kontaktujte odborové zväzy: Odborové zväzy majú informácie o aktuálnych pracovných trendoch a môžu Vám dať radu, kde začať hľadať prácu.

Kontakty: Povedzte všetkým známym, ktorí pracujú na Islande, že hľadáte prácu. To býva často najlepší spôsob hľadania si práce.

  

1. 2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Životopis alebo Résumé

Na Islande sa zvyčajne prikladá životopis/résumé k Vašej žiadosti o pracovné miesto. Životopis, pokiaľ je to možné, by mal zaberať iba jednu stranu. Mnoho ľudí prikladá aj svoju fotku, čo nie je povinné, ale môže to pomôcť pri výbere kandidáta. Keďže v životopise uvádzame rôzne informácie, tu je zoznam informácií, ktoré by tam nemali chýbať. Informácie by mali byť zoradené v chronologickom poradí odzadu (najnovšie informácie prvé).

Osobné údaje: meno a priezvisko, adresa, telefónne čísla, e-mailové adresy, dátum narodenia a rodinný stav.

Vzdelanie: táto časť obsahuje Vašu oficiálnu kvalifikáciu. Mala by zahŕňať kedy ste študovali, názov školy, stupeň a odbor vzdelania.

Pracovné skúsenosti: toto je veľmi dôležitá časť Vášho životopisu. Mala by obsahovať stručný opis každej pracovnej pozície, názov spoločnosti a kedy ste tam pracovali.

Iné schopnosti: tu by mali byť uvedené Vaše jazykové znalosti (písomná a hovorená forma). Tiež môžete spomenúť Vaše počítačové znalosti, či máte vodičský preukaz (aký druh) a iné podobné zručnosti.

Osobné záujmy – niekoľkými vetami opíšte svoje záujmy a záľuby vo voľnom čase. Ak ste žili v zahraničí, určite to tu spomeňte.

Doporučenia – je veľmi dôležité aby ste spomenuli aspoň dvoch ľudí, ktorí Vám dajú dobré odporúčania. Uveďte mená, tituly, telefónne čísla a e-mailové adresy na tieto osoby. Kontaktujte ich, aby Vám potvrdili svoj súhlas. Vzor islandského životopisu môžete nájsť na stránke www.eures.is.

Motivačný list

Keď zasielate žiadosť o prácu alebo životopis, mali by ste priložiť aj motivačný list. Nemal by byť dlhší ako jedna strana. Váš motivačný list je dôležitá marketingová pomôcka, ktorá vyzdvihuje Vaše najzaujímavejšie schopnosti ako potenciálneho zamestnanca. Kým ten istý životopis môžete použiť na všetky pracovné ponuky, motivačný list by ste mali napísať na každú pracovnú ponuku zvlášť.

Pri písaní motivačného listu vychádzajte z nasledovného:

• Ak odpovedáte na inzerát, uistite sa, že ste si ho pozorne prečítali, a že odpovedáte na žiadané požiadavky.
• Odôvodnite Váš záujem o túto konkrétnu prácu.
• Dajte jasne najavo, že viete o akú spoločnosť ide, aké požadujú kvalifikácie a ako ste s tým vy spokojný.

Pracovný pohovor

Väčšina Islandských zamestnávateľov používajúcich služby EURES sa rozhoduje pre prijatie nových pracovníkov až  po určitej  telefonickej  konverzácii  alebo  e-mailovej  korešpondencii s uchádzačmi. Tí uchádzači, ktorí sú už na Islande sú pozývaní na pohovor. Pri pohovore, telefonickom kontakte alebo e-mailovej korešpondencii je veľmi dobré, že sa môžete spýtať na podrobnosti ohľadom pracovnej ponuky. Predtým ako idete na pracovný pohovor je dobré si zistiť informácie o danej spoločnosti, aká je ich pracovná činnosť a akú požadujú kvalifikáciu na dané miesto.

Príprava na pracovný pohovor:

• zistite si vopred kto bude s vami robiť pracovný pohovor (uchádzači o prácu bývajú najčastejšie pozývaní telefonicky, vtedy je vhodné sa na to spýtať)
• zistite si potrebné informácie o spoločnosti a jej prevádzkovej činnosti, či už na internete alebo odborovom zväze
• pripravte si pár otázok o pracovnej pozícii, ktoré by vás zaujímali
• pracovný pohovor nie je len o tom či sa vy pozdávate zamestnávateľovi, ale aj či sa pozdáva on vám
• pripravte sa, že budete odpovedať na rozličné otázky
• vzhľad a správanie uchádzača o prácu je prvé čo zamestnávateľ uvidí preto je dôležité byť upravený
• na pracovný pohovor buďte dochvíľny
• nezabudnite, že je prirodzené keď je človek nervózny za takýchto okolností
• pozdravte sa s prítomnými podaním ruky
• nechajte aby rozhovor začala osoba, ktorá vedie pracovný pohovor
• pozerajte na osobu, ktorá rozpráva a odpovedajte tomu, kto sa pýta
• odpovedajte úprimne na otázky, nesnažte sa za každú cenu zapáčiť
• nikdy nehovorte znevažujúce poznámky na predchádzajúcich nadriadených alebo predošlú prácu
• ukážte záujem o prácu, o ktorú sa uchádzate

Pracovná žiadosť

Pri väčšine pracovných ponúk na čiastkový úväzok a robotníckych profesií Islandskí zamestnávatelia  používajú jednotné žiadosti aby pretriedili potenciálnych zamestnancov. Tieto žiadosti nájdete na stránkach pracovných agentúr. Žiadosti sú k dispozícii iba v islandskom jazyku okrem žiadosti, ktorú nájdete na stránkach www.vinnumalastofnun.is/eures. Na základe týchto žiadostí sa rozhodujú, koho zavolajú na prijímací pohovor, takže by ste si mali dávať pozor aby ste ich vyplnili správne. Odpovedať na otázky treba stručne a pravdivo. Uveďte informácie o Vašich pracovných skúsenostiach a predchádzajúcej praxi týkajúce sa danej pracovnej ponuky.

Kontakty EURES:

EURES
European Employment Services
Borgartúni 7b
Tel.: 554 7600
www.eures.is
eures@vmst.is

 

Student Employment Service Sæmundargötu 4 Tel.: 5700 700 www.studentamidlun.is atvinna@fs.is	Strá MRI Suđurlandsbraut 6, 4th floor Tel.: 588 3031 www.stra.is stra@stra.is
Ráđningarţjónustan ehf. Krókhálsi 5a Tel.: 588 7700  www.radning.is radning@radning.is, ewa@radning.is	Job.is Tel.: 552 3335 www.job.is nettengsl@job.is
Capacent Borgartún 27 Tel.: 540 1000 www.capacent.is capacent@capacent.is	Mannval Pósthólf 484, 202 Kópavogi Tel: 564 4264 www.mannval.is mannval@mannval.is
Ábendi ehf. Bankastræti 5 Tel.: 517 5050 www.abendi.is abendi@abendi.is	Vinna.is Bogartúni 27 Tel.: 511 1144 www.vinna.is radningar@vinna.is monika@vinna.is
Hagvangur Skógarhlíđ 12 Tel.: 520 4700 www.hagvangur.is radningar@hagvangur.is	HH Ráđgjöf Fiskislóđ 81 Tel.: 561 5900 hhr@hhr.is www.hhr.is
Ninukot P.O. Box 12015, 132 Reykjavik Tel.: 561 2700 www.ninukot.is   ninukot@ninukot.is, eyglo@ninukot.is	Starf.is Hlíðasmári 15, Kópavogi Tel.: 820 3799 www.starf.is starf@starf.is
Recruitment agency for young people, od 17-25 rokov Vinnumiðlun ungs fólks Hinu húsinu, Pósthússtræti 3-5 Tel.: 411 5500 http://vuf.is vuf@vuf.is

 

 

2. Presťahovanie sa do inej krajiny

2. 1. Pohyb tovarov a kapitálu

Voľný pohyb tovarov je jedným zo základných kameňov jednotného európskeho trhu.

Odstránenie vnútroštátnych prekážok voľnému pohybu tovarov v rámci EÚ je jednou zo zásad zakotvených v zmluvách EÚ. Z pôvodnej pozície tradičného protekcionizmu, krajiny EÚ postupne odstraňovali obmedzenia aby vytvorili „spoločný“ alebo jednotný trh. Tento záväzok vybudovať európsky priestor obchodovania bez hraníc viedol k vytvoreniu väčšieho bohatstva a viac pracovných miest, a na celom svete potvrdil Európsku úniu ako  svetového obchodného partnera spolu s USA a Japonskom. 
Napriek Európskemu záväzku odstrániť všetky prekážky vnútornému obchodu neprišlo k zosúladeniu všetkých hospodárskych odvetví. Európska únia sa rozhodla regulovať odvetvia na európskej úrovni, ktoré by mohli predstavovať väčšie riziko pre európskych občanov – ako sú liečivá alebo stavebné výrobky. Na väčšinu výrobkov (považovaných za „menšie riziko“) sa uplatňuje takzvaná zásada vzájomného uznávania, čo znamená, že v podstate s každým výrobkom, ktorý sa zákonne vyrába alebo predáva v jednom členskom štáte sa môže  voľne pohybovať a obchodovať na vnútornom trhu EÚ.

Obmedzenia voľného pohybu tovarov

Zmluva o EÚ dáva členským štátom právo stanoviť obmedzenia voľného pohybu tovarov v prípade, že existuje zvláštny spoločný záujem ako je napr. ochrana životného prostredia, zdravie občanov alebo verejná politika. To môže napríklad znamenať, že vnútroštátne orgány členského štátu môžu zamietnuť alebo obmedziť prístup určitého výrobku na svoj trh pokiaľ jeho dovoz považujú za možné ohrozenie verejného zdravia, verejnej morálky alebo politiky. Príklady takýchto výrobkov sú geneticky upravené potraviny alebo niektoré energetické nápoje.
Hoci všeobecne nie sú obmedzenia na nákup tovarov v inom členskom štáte, pokiaľ sa jedná o tovary na osobné použitie, existuje v rámci EÚ celý rad obmedzení pre určité kategórie výrobkov ako je alkohol a tabak.

Voľný pohyb kapitálu

Ďalšou zásadnou podmienkou pre fungovanie vnútorného trhu je voľný pohyb kapitálu. Ide o jednu zo štyroch základných slobôd zaručovaných právnymi predpismi EÚ, ktorá predstavuje základ pre integráciu európskych finančných trhov. Európania môžu spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ.
Liberalizácia kapitálových trhov je kľúčovým prvkom v procese hospodárskej a menovej integrácie v EÚ. Bola prvým krokom k zriadeniu Európskej hospodárskej a menovej únie (EMU) a k zavedeniu spoločnej meny eura.

Výhody

Zásada slobodného pohybu kapitálu nielen zvyšuje efektivitu finančných trhov v rámci EÚ, ale taktiež prináša veľa výhod občanom. Jednotlivci môžu prevádzať veľké množstvo  finančných operácií v rámci EÚ bez väčších obmedzení. Môžu si napríklad len s nepodstatnými obmedzeniami

• ľahko otvoriť bankový účet,
• nakupovať akcie,
• investovať alebo
• nakupovať nehnuteľnosti

v inom členskom štáte. Podniky v EÚ môžu investovať do iných európskych podnikov, vlastniť ich a riadiť.

Výnimky

Niektoré výnimky z tejto zásady platia ako v členských štátoch tak aj v tretích krajinách.  Väčšinou sa týkajú daní, obozretnej kontroly, kritérií verejnej politiky, prania špinavých peňazí a finančných sankcií dohodnutých v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ.
Európska komisia pokračuje v práci na ukončení voľného trhu finančných služieb tým, že zavádza nové stratégie finančnej integrácie, aby občanom a podnikom ešte viac uľahčila spravovanie ich peňazí v rámci EÚ.

 

2. 2. Hľadanie ubytovania

Najlepším riešením je zaistiť si ubytovanie ešte pred vycestovaním na Island, ale nie vždy je to možné. Ak potrebujete dočasné ubytovanie kým si nájdete vlastné, menší hotel alebo penzión sú najvhodnejšie možnosti. Pravdepodobne najlacnejší je Youth Hostel, (Farfuglaheimilið), Sundlaugavegur 34, 105 Reykjavik. Tel: (354) 553 8110, www.hostel.is a Salvation’s Army Guesthouse, Kirkjustræti 2, 101 Reykjavík, tel. (354) 551 1106, www.guesthouse.is. Zoznam hotelov a penziónov nájdete na www.gisting.is.

• Inzeráty na vývesných tabuliach - môžete si vyvesiť inzerát na prenájom izby, resp. bytu na informačných tabuliach na univerzitách, v supermarketoch, v menších obchodoch, v zdravotníckych zariadeniach a iných verejne dostupných tabuliach. Takisto si treba si prečítať inzeráty, ktoré sú tam už vyvesené či neponúkajú vhodné ubytovanie.
• Osobné kontakty - povedzte všetkým známym a kolegom v práci, že hľadáte ubytovanie. To býva často najlepší spôsob hľadania si ubytovania.
• Internet - ak si hľadáte podnájom, je dobré hľadať v novinách, kde sú denne aktualizované ponuky pod názvom “Húsnæði í boði” alebo na internetových stránkach: www.visir.is a www.mbl.is.
• Realitné kancelárie – využite webové stránky realitných kancelárií www.leiga.is, www.rentus.is, www.husaleiga.is a www.leiguibudir.is. Tieto stránky sú v islandčine.
• Inzeráty v novinách – za malý poplatok si môžete podať inzerát v novinách že máte záujem o prenájom izby, resp. bytu.
• Realitná kancelária (Leigulistinn – The Rental Agency) - kancelária zverejňuje za určitý mesačný poplatok zoznam všetkých momentálne prístupných ubytovacích kapacít na prenájom. Mali by ste pravidelne kontaktovať kanceláriu a požiadať o aktuálny zoznam. Leigulistinn, Skipholt 50b, 105 Reykjavík, tel.: (+354) 511 1600, www.leigulistinn.is.

Pri  prenájme domu či bytu sa zvykne platiť mesiac vopred a depozit ako záruka spoľahlivosti. Vždy  by  ste  mali  mať  podpísanú  písomnú zmluvu. Viac informácii ohľadom  zmlúv, alebo  ich  verzií  pre  tlač  v angličtine, poľštine  alebo islandčine nájdete na http://eng.felagsmalaraduneyti.is/forms/.

  

2. 3. Hľadanie školy

Základným princípom islandského systému vzdelávania je to, že každý by mal mať rovnaké príležitosti získania vzdelania bez ohľadu na pohlavie, ekonomické postavenie, miesto bydliska, náboženstvo, akýkoľvek handicap, kultúrne a sociálne zázemie.

Vzdelávací systém je rozdelený na štyri stupne:

Predškolská výučba (leikskóli) – pre deti od 2 do 6 rokov.

Povinná školská dochádzka (grunnskóli) – základná a nižšia stredná od 6 do 16 rokov.

Vyššia stredná škola (framhaldsskóli) – pre tých, ktorí majú 16 – 20 rokov, alebo kohokoľvek, kto ukončil povinnú školskú dochádzku alebo dovŕšil 18 rokov.

Vyššie vzdelanie alebo univerzita (háskóli) – pre tých, ktorí ukončili vyššie stredné vzdelanie a spravili prijímaciu skúšku “stúdentspróf” alebo jej ekvivalent.

 

Predškolská výučba

Rodičia platia mesačne poplatok za umiestnenie ich dieťaťa v škôlke. Výška poplatku závisí od počtu hodín, ktoré Vaše dieťa strávi v škôlke denne, od toho, či je v cene zahrnutá aj strava a od toho, či je rodič sám, pracujúci, alebo zapísaný na univerzite či vysokej škole. Škôlky majú byť prístupné všetkým deťom ktoré nedosiahli vek základnej školy. Žiadosť o umiestnenie dieťaťa do škôlky môžete podať, keď dieťa bude mať 6 mesiacov. Túto žiadosť získate v škôlkach alebo na riaditeľstve Fríkirkjuvegur 1, 101 Reykjavik, Tel.: 411 7000, www.leikskolar.is, menntasvid@reykjavik.is. Máloktoré škôlky však prijímajú deti mladšie ako 1 rok, najmladšie majú zvyčajne 2 roky, hoci existujú isté výnimky. V samosprávnych územných celkoch, kde môže byť nedostatok miesta pre všetkých uchádzačov sa uprednostňujú deti osamelých rodičov a študentov.
Rodičia môžu takisto využiť služby opatrovateľských služieb (pestúnky). Pestúnky sa postarajú o deti v ich vlastných domovoch a tieto služby sú spoplatnené.
Viac informácií získate v miestnej škôlke, miestnom stredisku, alebo kontaktujte úrad vo vašej obci. Informácie pre rodičov, ktorí pochádzajú zo zahraničia sú taktiež prístupné na: www.reykjavik.is/desktopdefault.aspx/tabid-1492.

Základná škola

Základná škola je povinná a je bezplatná. Väčšina detí navštevuje verejné školy, súkromných škôl je na Islande len pár. Podľa islandského zákona, majú všetci študenti, ktorých materinský jazyk je iný než islandský, právo na dve hodiny týždenne, na špeciálnu výuku v islandskom jazyku pokiaľ sa ho nenaučia používať. V niektorých oblastiach sú tzv. recepčné školy (mottökudeild). Tieto školy ponúkajú jednoročnú výučbu pre študentov vo veku od 9 do 15 rokov, ktorí nemajú dostatočnú znalosť islandského jazyka na to, aby mohli navštevovať „normálnu“ výuku. Študenti môžu potom  navštevovať školu vo svojom okolí, kde v prípade potreby ešte stále dostanú špeciálnu pomoc. Pre zaregistrovanie dieťaťa alebo pre získanie viac informácií kontaktujte najbližšiu školu alebo sociálne služby (þjónustumiðstöð). Infomácie o základných školách sú dostupné aj pre cudzincov na: www.reykjavik.is/desktopdefault.aspx/tabid-1493.

 Vyššia stredná škola

Vzdelávanie na vyšších stredných školách je bezplatné ale študenti platia registračný poplatok a takisto si platia za učebnice. Študenti na odborných školách platia poplatok aj za materiál na výuku. Vzdelávanie na vyšších stredných školách nie je povinné ale okolo 90% študentov pokračuje v tomto type vzdelávania. Po zložení prijímacej skúšky (“stúdentspróf”) môžu študenti ďalej pokračovať na vysokých školách alebo univerzitách. Na Islande je okolo 40 vyšších   stredných   škôl. Na vyšších stredných školách nie sú možné študentské pôžičky.  Pre  registráciu   treba  priamo  osloviť  danú  školu,  pre  ktorú  ste sa rozhodli. Zoznam škôl nájdete na http://eng.menntamalaraduneyti.is/.       

 Vyššie vzdelanie alebo univerzity

Vyššie vzdelávanie zabezpečujú najmä univerzity. Okrem toho sú inštitúcie, ktoré ponúkajú programy na vysokoškolskom alebo na vyššom vzdelávacom stupni. Väčšina inštitúcií vyššieho vzdelávania vyžaduje mať ukončenú vyššiu strednú školu alebo porovnateľnú školu v iných krajinách. Úrad medzinárodného vzdelávania je organizácia, ktorá poskytuje služby pre všetky inštitúcie vyššieho vzdelávania na Islande. Viac informácií o vyššom vzdelávaní nájdete na: www.ask.hi.is alebo môžete zaslať e-mail na ask@hi.is. Osobne ich môžete navštíviť na Neshagi 16, od 10:00 – 12:00 a 12:30-16:00, tel.: +354 525 4311.

  

2. 4. Keď si so sebou priveziete auto (informácie o vodičských preukazoch)

Realizácia zásady voľného pohybu osôb je jedným zo základných kameňov európskej štruktúry, čo znamená zavedenie celého radu praktických pravidiel na zabezpečenie, aby občania mohli slobodne a jednoducho cestovať do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Cestovanie autom v rámci EÚ už nie je také komplikované. Európska komisia ustanovila rad spoločných nariadení, ktorými sa riadi vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia vozidla a možnosť zaregistrovať vaše vozidlo v hostiteľskej krajine.

Váš vodičský preukaz v EÚ

V súčasnosti nie je zavedený spoločný vodičský preukaz, ale členské štáty EÚ zaviedli vodičský preukaz podľa „modelu Spoločenstva“. Tento spoločný model zabezpečuje, aby sa vodičské preukazy vydané v rôznych krajinách EÚ dali ľahko rozpoznať v iných členských štátoch. Zásada vzájomného uznávania sa všeobecne uplatňuje. Vodičský preukaz je vydaný v súlade s vnútroštátnym právom, ale mal by zahŕňať ustanovenia týkajúce sa modelu Spoločenstva, ako napríklad základné podmienky na vydanie vodičského preukazu.
Staré vodičské preukazy vydané pred rokom 1996 sa nemusia zameniť za nový vodičský preukaz podľa modelu Spoločenstva a ostávajú platné, až kým neuplynie ich doba platnosti.
Ak sa občan EÚ usadí v inom členskom štáte, nie je potrebné meniť vodičský preukaz, aj keď to z praktických dôvodov mnohí robia. Navyše niektoré členské štáty vyžadujú, aby na základe určitých administratívnych požiadaviek boli vo vodičskom preukaze uvedené aj ďalšie údaje.
V prípade uplynutia platnosti, straty alebo odcudzenia vodičského preukazu nový vodičský preukaz môže byť vydaný v členskom štáte pobytu v súlade s vnútroštátnymi podmienkami. Občania by sa mali obrátiť na príslušné úrady.

Zaregistrovanie vášho vozidla v hostiteľskej krajine

Ak máte pobyt v inom členskom štáte a používate tam svoje vozidlo viac ako šesť mesiacov, budete musieť vozidlo zaregistrovať na miestnych úradoch a zaplatiť registračný poplatok hostiteľskej krajiny.

Poistenie vozidla

Občania EÚ si môžu dať poistiť svoje vozidlo v ktorejkoľvek krajine EÚ, pokiaľ zvolená poisťovňa je hostiteľským vnútroštátnym orgánom oprávnená vydávať príslušné poistné zmluvy. Poisťovňa zriadená v inom členskom štáte je oprávnená uzatvárať povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu iba v prípade, ak sú splnené určité podmienky. Poistenie bude platiť v celej Únii bez ohľadu na to, kde sa nehoda stane.

Zdaňovanie

Daň z pridanej hodnoty alebo DPH na motorové vozidlá sa obvykle platí v krajine, kde sa vozidlo kupuje, aj keď za určitých podmienok, sa DPH platí v krajine určenia.
Viac informácií o pravidlách, ktoré platia pri nadobudnutí vozidla v jednom z členských štátov EÚ a ktoré je určené na registráciu v inom členskom štáte EÚ, sa nachádzajú v odkaze „Daň z motorových vozidiel“.

  

2. 5. Registračné procedúry a povolenie na pobyt

Občan EÚ/EHP krajiny môže zostať a pracovať na Islande bez povolenia do 3 mesiacov od príchodu do krajiny, alebo zostať po dobu 6 mesiacov ak si hľadá zamestnanie. Ak plánujete zostať na Islande dlhšie ako 3 mesiace, musíte si zaregistrovať pobyt na Národnom registri, www.thjodskra.is.

The National Registry
Address: Borgartúni 24                                                                                  
150 Reykjavík
Iceland
Tel.: +354 569 2950   
www.thjodskra.is

 

Občania krajín mimo EÚ/EHP, ktorí sú príbuzní občana EÚ/EHP musia požiadať o pobytovú kartu do 3 mesiacov od ich príchodu na Island na Imigračnom riaditeľstve (Útlendingastofnun), sídliace na Skógarhlíð 6, 105 Reykjavík. Formulár žiadosti nájdete na www.utl.is.

The Directorate of Immigration
Útlendingastofnun
Skógarhlíð 6
105 Reykjavik
Tel.: +354 510 400
www.utl.is

 

Na to aby ste získali pobytovú kartu treba:

• požiadať o ID číslo (kennitala) na Národnom registri
• odovzdať registračný formulár a dať sa odfotografovať na Imigračnom riaditeľstve

 Spolu s registračným formulárom treba doložiť:

• kópiu pasu žiadateľa
• dokumenty preukazujúce účel pobytu príbuznej osoby (občan EÚ/EHP, ktorý musí byť zaregistrovaný na Národnom registri)
• platný doklad preukazujúci príbuzenský vzťah: napr. sobášny list, rodný list ...

 

Občania EÚ/EHP môžu voľne podnikať na Islande, viac nájdete na www.invest.is.

  

2. 6. Kontrolný zoznam pred a po Vašom príchode do krajiny

Čo by ste si mali vziať so sebou

• Platný cestovný pas, platnosť pasu musí byť minimálne o 3 mesiace dlhšia ako predpokladaný pobyt na Islande.
• Formuláre zabezpečujúce prenos Vašich práv, ako zdravotných tak aj sociálneho zabezpečenia. Formulár E-104 pre zdravotné a nemocenské poistenie ak ste zamestnaný, alebo Európsky zdravotný preukaz ak ste turista, preukaz je platný len na krátky čas (menej ako 6 mesiacov). Ak si neprinesiete so sebou tieto dokumenty po dobu 6 mesiacov nebudete poistený a všetky lekárske zákroky a lieky si budete musieť hradiť sami.
• Diplomy a certifikáty preukazujúce Vaše vzdelanie a/alebo odborné školenia. Dajte si ich preložiť do angličtiny a/alebo islandčiny pred príchodom na Island.
• Takisto si so sebou vezmite odporúčania od Vašich bývalých zamestnávateľov. Treba ich mať v angličtine a/alebo islandčine.
• Pokiaľ idete pracovať na Island kontaktujte Vašu miestnu pobočku sociálneho zabezpečenia a daňový úrad aby ste si zistili všetky informácie týkajúce sa daní, podpôr a sociálneho zabezpečenia. Taktiež sa uistite, že ste obdržali správne formuláre a potvrdenia.
• Dostatočné peňažné prostriedky na začiatok kým dostanete prvú výplatu. Napríklad peniaze na ubytovanie, záloha na nájomné, jedlo, poplatky za spracovanie žiadosti, atď. (majte na pamäti, že výplatným dňom býva prvý deň v mesiaci, takže môže trvať nejaký čas kým dostanete prvú výplatu).
• Dostatočné peňažné prostriedky na spiatočný lístok, v prípade že sa rozhodnete nezostať na Islande, ak nenájdete vhodnú prácu.
• Formulár E-301 pre prípad, že by ste zostali nezamestnaný na Islande.
   

 

Čo robiť ako prvé po príchode na Island?

 1. Navštívte EURES kanceláriu (www.eures.is):

•  kde Vám pomôžu pri hľadaní práce alebo ubytovania, takisto pri vybavení ID čísla „kennitala“ a ďalších potrebných formalít

 2. Ak si nájdete prácu:

• podpíšte pracovnú zmluvu (tlačivo nájdete na www.eures.is)
• registrujte sa ako občan EÚ/EHP na Národnom registri „thjodskra“, www.thjodskra.is
• po získaní ID „kennitala“ si môžete založiť bankový účet a podať žiadosť o daňovú kartu www.rsk.is
• uistite sa, že ste oboznámený so svojimi právami napr. či dostávate správnu výšku platu

3. Keď si nájdete trvalejšie ubytovanie alebo zmeníte Vašu adresu:

• oznámte na Národnom registri „thjodskra“ každú zmenu Vášho bydliska na príslušnom formulári, ktorý nájdete na www.thjodskra.is

Ak budete potrebovať pomoc alebo informácie, kedykoľvek kontaktujte kanceláriu EURES www.eures.is alebo Interkulturálne stredisko/Alþjóðahús www.ahus.is

 

 

3. Pracovné podmienky

3. 1. Prehľad pracovných podmienok v Európe

Kvalita práce a zamestnania - zásadná otázka, ktorá významne ovplyvňuje hospodárstvo a ľudí

Dobré pracovné podmienky sú dôležité pre spokojnosť európskych pracovníkov. Prispievajú k fyzickej a psychickej pohode Európanov a  k hospodárskej výkonnosti EÚ. Z humanitárneho  hľadiska  kvalita pracovného prostredia výrazne ovplyvňuje celkovú prácu a spokojnosť so životom európskych pracovníkov.
Z hospodárskeho hľadiska sú kvalitné pracovné podmienky hnacou silou hospodárskeho rastu a základom konkurencieschopnosti Európskej únie. Vysoká miera spokojnosti v práci je dôležitým faktorom pre dosahovanie vysokej produktivity hospodárstva EÚ.
Z tohto dôvodu je pre Európsku úniu mimoriadne dôležité, aby podporovala vytváranie a zachovávanie trvalo udržateľného a príjemného pracovného prostredia - takého prostredia, ktoré prispieva k ochrane zdravia a spokojnosti európskych zamestnancov a vytváraniu rovnováhy medzi časom stráveným v práci a mimo nej.

Zlepšovanie pracovných podmienok v Európe: významný cieľ pre Európsku úniu.

Zabezpečenie vhodných pracovných podmienok pre európskych občanov je pre EÚ prioritou. Európska únia preto pracuje spolu s národnými vládami na zabezpečení príjemného a bezpečného pracovného prostredia. Podpora členským štátom je poskytovaná prostredníctvom:

• výmeny skúseností medzi rôznymi krajinami a spoločnými aktivitami
• stanovenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktoré sa majú uplatňovať v celej Európskej únii.

Kritériá na kvalitu práce a zamestnania

Na účely vytvorenia trvalo udržateľných pracovných podmienok je dôležité určiť hlavné charakteristiky vhodného pracovného prostredia a teda aj kritérií na kvalitu pracovných podmienok.

Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v Dubline je agentúrou EÚ, ktorá poskytuje informácie, poradenstvo a odborné poznatky, ako už meno naznačuje, o životných a pracovných podmienkach. Táto agentúra stanovila niekoľko kritérií na kvalitu práce a zamestnania, ktoré zahŕňajú:

• ochranu zdravia a spokojnosť na pracovisku - sú to mimoriadne dôležité kritériá, pretože dobré pracovné podmienky umožňujú predchádzať zdravotným problémom na pracovisku, znížiť vystavenie rizikám a zlepšiť organizáciu práce;
• zosúladenie pracovného a mimopracovného života - občanom by sa mala poskytnúť príležitosť, aby si našli rovnováhu medzi časom stráveným v práci a voľným časom;
• rozvoj schopností - kvalitná práca je taká práca, ktorá poskytuje možnosti pre odborné vzdelávanie, zdokonaľovanie a príležitosti na kariérny postup.

Práca nadácie Eurofound prispieva k plánovaniu a vytváraniu lepších životných a pracovných podmienok v Európe.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Európska komisia vykonáva celý rad aktivít na podporu zdravého pracovného prostredia v členských štátoch EÚ. Okrem iných stratégií vypracovala aj Stratégiu Spoločenstva pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na obdobie rokov 2002-2006. Táto stratégia bola vypracovaná na pomoc vnútroštátnym orgánom, sociálnym partnerom a MVO. Zameriava sa na podporu medzinárodnej spolupráce a potrebu silnej kultúry prevencie. Nová stratégia na obdobie rokov 2007-2012 sa pripravuje.
Politika Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa zameriava na dlhodobé zlepšovanie spokojnosti pracovníkov EÚ. Zohľadňuje fyzické, morálne a sociálne dimenzie pracovných podmienok, ako aj nové výzvy vyplývajúce z rozšírenia Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy. Zavedenie noriem EÚ na ochranu zdravia a bezpečnosti na pracovisku významne prispelo k zlepšeniu situácie pracovníkov v týchto krajinách.

Zlepšovanie pracovných podmienok stanovením minimálnych spoločných požiadaviek pre všetky krajiny EÚ

Zlepšovanie životných a pracovných podmienok v členských štátoch EÚ závisí z veľkej časti od ustanovenia spoločných pracovných noriem. V pracovnoprávnych predpisoch a nariadeniach EÚ sa stanovili minimálne požiadavky na trvalo udržateľné pracovné prostredie a v súčasnosti sa uplatňujú v členských štátoch. Zlepšenie týchto noriem posilnilo práva pracovníkov a sú jedným z hlavných úspechov sociálnej politiky EÚ.

 

3. 2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Význam transparentnosti a vzájomného uznávania diplomov ako nevyhnutnej súčasti voľného pohybu pracovníkov

Možnosť uznania kvalifikácií a kompetencií môže zohrávať zásadnú úlohu pri rozhodovaní, či začať pracovať v inej krajine EÚ. Je preto potrebné, aby sa vypracoval európsky systém, ktorý zaručí vzájomné uznávanie odborných kompetencií v jednotlivých členských štátoch. Jedine takýto systém zabezpečí, aby sa nedostatočné uznávanie odborných kvalifikácií nestalo prekážkou mobility pracovníkov v rámci EÚ.

Hlavné zásady uznávania odborných kvalifikácií v EÚ

Základnou zásadou je, že každý občan EÚ by mal mať možnosť slobodne vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. Žiaľ praktickému uplatňovaniu tejto zásady často bránia vnútorné požiadavky hostiteľskej krajiny na prístup k určitým povolaniam.
Na prekonanie týchto rozdielov EÚ ustanovila systém na uznávanie odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému je rozdiel medzi podmienkami, ktoré platia pre regulované povolania (povolania, pre ktoré sa podľa zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolania, ktoré nie sú v hostiteľskej krajine právne upravené.

Kroky smerom k dosiahnutiu transparentnosti kvalifikácií v Európe

Európska únia podnikla dôležité kroky smerom k docieleniu transparentnosti kvalifikácií v Európe:

• Zlepšenie spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy s cieľom spojiť všetky nástroje pre transparentnosť certifikátov a diplomov do jediného užívateľsky jednoduchého nástroja. Patria k nim napríklad európsky životopis a odborná príprava v systéme Europass.
• Príprava konkrétnych aktivít v oblasti uznávania a kvality odborného vzdelávania a prípravy.

Prekonávanie rozdielov v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy v rámci EÚ

Systémy vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch EÚ ešte stále vykazujú značné rozdiely. Túto rozmanitosť ešte viac prehĺbilo posledné rozšírenie EÚ s rôznymi tradíciami vo vzdelávaní. Preto je potrebné ustanoviť spoločné pravidlá garantujúce uznávanie kompetencií.
Na prekonanie tejto rozmanitosti národných kvalifikačných noriem, metód vzdelávania a štruktúr odbornej prípravy Európska komisia predložila rad nástrojov zameraných na zabezpečenie lepšej transparentnosti a uznávania kvalifikácií na akademické i profesionálne účely.

1. Európsky kvalifikačný rámec

   Európsky kvalifikačný rámec je hlavnou prioritou Európskej komisie v procese uznávania odborných kompetencií. Hlavným cieľom rámca je vytvoriť spojenie medzi rôznymi národnými kvalifikačnými systémami a zaručiť hladký prenos a uznávanie diplomov. 

2. Národné informačné centrá pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC)

Sieť národných informačných centier pre uznávanie dokladov o vzdelaní bola zriadená v roku 1984 z podnetu Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru, NARIC zohrávajú zásadnú úlohu v procese uznávania kvalifikácií v EÚ.  

3. Európsky systém prenosu kreditov (ECTS)

Európsky systém prenosu kreditov je zameraný na uľahčenie uznávania období štúdia v zahraničí. Bol zavedený v roku 1989, jeho funkcia spočíva v popisovaní programu vzdelávania a prideľovaní kreditov jeho komponentom. Je hlavnou súčasťou vysoko uznávaného programu mobility študentov - Erasmus.

4. Europass

Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti profesionálnych zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov

1. životopis
2. jazykový pas
3. dodatky k osvedčeniu
4. dodatky k diplomu a
5. dokument Europass-Mobility.

Systém Europass umožňuje jasnú a zrozumiteľnú prezentáciu zručností a kvalifikácií v rôznych častiach Európy. Národné strediská Europass boli zriadené v každej krajine Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru ako miesto prvého kontaktu pre osoby, ktoré sa chcú dozvedieť viac o systéme Europass.

 

3. 3. Druhy zamestnania

Na základe predpisov dbajúcich na zdravie a bezpečnosť mladých pracovníkov sú vymedzené isté hranice, ktoré závisia od druhu práce, pracovného prostredia a pracovného času pre ľudí pod 18 rokov. Napríklad deti môžu pracovať až po dosiahnutí vekovej hranice 14 rokov, a len ľahšie druhy práce. Nárok na starobný dôchodok pre väčšinu pracovníkov je stanovený od 67 rokov. Zamestnanci majú možnosť odísť do predčasného dôchodku vo veku 65 rokov, alebo presunúť ich odchod až po 70 rokov. Námorníci môžu odísť do dôchodku vo veku 60 rokov.
Kolektívne zmluvy sú automaticky záväzné pre všetkých zamestnancov a zamestnávateľov pôsobiacich v rámci ich pracovnej a zemepisnej oblasti. Pre aplikáciu kolektívnej zmluvy nie je podmienkou, aby zamestnanec bol členom odborov, alebo aby zamestnávateľ bol členom združenia zamestnávateľov.

Pracovné vzťahy sú vo všeobecnosti organizované pre ľudí pracujúcich na plný úväzok, pracovnou zmluvou na dobu neurčitú. Na základe Islandského pracovného práva sú možné aj iné typy pracovných zmlúv ako čiastočný pracovný pomer, alebo pracovná zmluva na dobu určitú, ktoré existujú v rôznych odvetviach pracovného trhu.

Podľa kolektívnej zmluvy majú pracovníci pracujúci na čiastočný úväzok, bez ohľadu na to či sa jedná o prácu počas dňa, alebo prácu iného typu, nárok na mzdu úmernú vykonanej práci. Agentúry ponúkajúce dočasnú prácu si nesmú uplatňovať nároky na poplatky za sprostredkovanie práce, a to ani na začiatku, alebo počas doby práce. Agentúry nesmú ponúkať pracovníka, ktorý je ešte viazaný zmluvou s predošlým zamestnávateľom.

  

3. 4. Pracovné zmluvy

Ak je pracovník prijatý na dlhšiu dobu ako 1 mesiac, s pracovnou dobou viac ako 8 hodín týždenne, musí byť spísaná pracovná zmluva alebo pracovné podmienky, ktoré sú písomne potvrdené zamestnávateľom a to do 2 mesiacov od začatia pracovného pomeru.

Zmluva musí obsahovať nasledovné informácie:

• Údaje oboch strán.
• Miesto výkonu pracovnej činnosti zamestnanca a sídlo zamestnávateľa, v prípade, že tam nie je určené miesto výkonu práce zamestnanca, môže byť zamestnaný na rôznych miestach.
• Názov, zaradenie a typ práce, ktorú bude zamestnanec vykonávať, alebo stručná charakteristika práce.
• Dátum začatia pracovného pomeru.
• V prípade krátkodobej zmluvy alebo pracovného vzťahu, je nutné uviezť dĺžku trvania.
• Nároky na pracovné voľno a dovolenky.
• Dĺžka skúšobnej doby zamestnanca.
• Mesačná alebo týždenná mzda a ďalšie platobné dodatky, pravidelnosť vyplácania nárokovanej mzdy.
• Dĺžka normálneho pracovného dňa alebo týždňa.
• Penzijný fond.
• Kolektívna zmluva, určujúca pracovné podmienky zamestnanca, vrátane nárokov odborov.

Do 2 mesiacov od začatia pracovného pomeru musia byť vyššie uvedené informácie zamestnancovi k dispozícii a najmä pri ukončení pracovného pomeru. Pracovná zmluva môže byť ukončená zamestnávateľom alebo zamestnancom, a to oznámením o ukončení pracovného pomeru v súlade s kolektívnou pracovnou zmluvou. Avšak je množstvo výnimiek  z tejto zásady, a to sú vážne dôvody, ktoré ovplyvňujú a obmedzujú zamestnávateľovi ukončiť pracovný pomer. Pracovnú zmluvu v anglickom jazyku nájdete na: www.eures.is.

 

3. 5. Špeciálne kategórie

Obmedzenia sú dané napríklad pri druhoch práce, pracovnom prostredí a pracovnom čase mladých ľudí, teda mladších ako 18 rokov. Usmernenia sú založené na jednoduchom princípe a to, že organizácia práce je zameraná na bezpečnosť pri práci, a že psychické a fyzické zdravie mládeže nie je ohrozené. Práca vykonávaná mládežou nesmie mať rušivý vplyv na ich vzdelávanie a rozvoj. Mladí pracovníci majú zaručenú špecifickú starostlivosť a podporu zo strany zamestnávateľa. Zamestnávateľ musí informovať svojich pracovníkov, ktorí pracujú s mládežou a tých, ktorí zodpovedajú za bezpečnostné predpisy o povinnostiach spojených s mladými pracovníkmi a o dodržiavaní bezpečnostných predpisov pri práci s mládežou v súlade s predpismi o pracovnom dohľade mladých pracovníkov.

Úrad práce má špeciálne oddelenie pre ľudí s postihnutím, ktorí sa nachádzajú v okresných verejných službách zamestnanosti. Prioritou oddelenia je pomáhať ľudom s postihnutím pri hľadaní si práce. Regionálne verejné služby zamestnanosti zabezpečujú dohodu týkajúcu sa ich platobných podmienok a pracovných hodín. Niektoré firmy disponujú „chráneným pracoviskom“. Tieto „chránené pracoviská“ ponúkajú prácu pre každého podľa jeho individuálnych schopností.

Ak bezpečnosť alebo zdravie tehotnej ženy, ženy, ktorá nedávno porodila, alebo ženy, ktorá kojí dieťa, je považované za ohrozené, zamestnávateľ je povinný vykonať potrebné zmeny na zabezpečenie ochrany ženy tým, že jej dočasne zmení pracovné podmienky a/alebo pracovný čas. Ak je to z technických príčin alebo iných závažných dôvodov nemožné, zamestnávateľ ju musí poveriť inými pracovnými úlohami. Ak ani to nie je možné, zamestnávateľ ju musí uvoľniť na čas potrebný na zabezpečenie ochrany jej zdravia a bezpečia.

  

3. 6. Samostatne zárobková činnosť

Sú štyri rozličné typy súkromných spoločností na Islande:

• Samostatné firmy (einstaklingsfyrirtæki) sú riadené prostredníctvom zriaďovateľa.
• Súkromná spoločnosť s ručením obmedzeným môže byť vlastnená jednou alebo viacerými osobami a musí mať minimálny kapitál 500 000 ISK.
• Spoločnosť s ručeným obmedzeným je vhodnejšia  pre väčšie firmy a preto má prísnejšie pravidlá ako iné typy spoločností.
• Akciové spoločnosti sú vlastnené dvomi alebo viacerými jednotlivcami alebo spoločnosťami.

Ďalšie informácie týkajúce sa rozličných druhov spoločností sú dostupné na Riaditeľstve daňového úradu:

Ríkisskattstjóri
Laugavegi 166
150 Reykjavík
Tel. + 354 563 1100
Fax + 354 562 4440
www.rsk.is

Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá má trvalý pobyt v EÚ/EHP a chce poskytovať svoje služby  na  Islande,  smie  prísť  do  krajiny  bez   špeciálneho  povolenia  a   zostať  po  dobu  3 mesiacov. Ak svoje služby ponúka viac ako 3 mesiace, musí požiadať o povolenie k pobytu na Imigračnom úrade. Ak má zamestnancov, ktorí pre neho pracujú, môže ich priviezť so sebou na poskytovanie daných služieb. Ak sú títo zamestnanci občanmi EÚ/EHP, môžu zostať  po dobu 3 mesiacov  bez  povolenia  k  pobytu. Ak  majú  v  úmysle zostať dlhšie ako 3 mesiace, musia taktiež požiadať o povolenie k pobytu.
Všetci občania EÚ/EHP môžu podnikať na Islande. Je množstvo úradov, ktoré musíte kontaktovať pri zakladaní spoločnosti. Prvým je daňový úrad, kde zaregistrujú Vašu spoločnosť a obdržíte sprievodcu daňovými zákonmi.

  

3. 7. Platové podmienky

Mzdy a ďalšie podmienky zamestnávania sú dohodnuté medzi partnermi v kolektívnych zmluvách postavených na základných podmienkach ako sú napr. rovnocennosť pohlavia a národnosti atď., ktoré sú platné pre všetkých zamestnancov príslušného zamestnania v oblasti zahrnutej v tejto zmluve.
Minimálna mzda je dohodnutá medzi partnermi každého sektoru pracovného trhu a preto môže byť rozdielna medzi jednotlivými zamestnaneckými sektormi. Zamestnávatelia musia dodržiavať minimálne mzdy zaručené kolektívnou zmluvou pri podpise pracovnej zmluvy s jednotlivými zamestnancami.
Kolektívne zmluvy zvyčajne určujú minimálne mzdy pre ľudí vo veku 18 rokov a viac. Pre ďalšie informácie o platobných podmienkach a pracovnom čase kontaktujte odborový zväz alebo inú súvisiacu inštitúciu.
Kolektívna zmluva vyžaduje, aby vyplácanie mzdy bolo doložené formou písomného platobného výkazu (výplatnej pásky). Pracovníci si môžu zistiť u zástupcov odborov, či ich mzdy a odvody, ktoré vypláca ich zamestnávateľ, sú správne vypočítané.

Písomný platobný výkaz musí obsahovať minimálne tieto informácie:

• Meno a adresa firmy a meno zamestnanca.
• Pracovná doba, za ktorú je zamestnanec platený.
• Hrubá mzda, rozdelená na denný pracovný čas, nadčasy atď.
• Tarifná skupina  pracovníka na ktorú má nárok a počet pracovných hodín.
• Zrážky a dôvody prečo sú robené, napr. daň z príjmu zamestnanca, odvody do penzijného fondu a odvody do odborového zväzu.
• Dovolenky.
• Odmeny, prídavky a ďalšie platby, na ktoré má pracovník nárok.
• Právo na pracovné voľno vďaka zkráteným hodinám na oddych.
• Čistá mzda vyplácaná zamestnancovi.

Platy sú zvyčajne vyplácané priamo bankovým prevodom na bankový účet zamestnanca, ale môžu byť tiež vyplácané šekom alebo hotovosťou. Kolektívne zmluvy zvyčajne uvádzajú, že mzdy majú byť vyplácané mesačne, v prvý deň po uplynulom pracovnom mesiaci, za ktorý je mzda vyplácaná. V niektorých sektoroch sú mzdy vyplácané týždenne alebo dvojtýždenne. Zdaniteľný príjem pozostáva z platu a odmeny, príplatkov týkajúcich sa jednotlivej mzdy, dôchodkových odvodov, odvodov do sociálnej poisťovne, príspevkov atď.
Vymeraná  daň  z  príjmu za rok 2009 je 37,2%. Celkový osobný zápočet dane za rok 2009 je 42 205 ISK za mesiac. Dane a odvody sociálneho zabezpečenia sú odvádzané zamestnávateľom.

  

3. 8. Pracovná doba

Priemerná maximálna dĺžka bežného pracovného týždňa po 4 mesačnej dobe by nemala presahovať 48 hodín na každý 7 dňový interval, zahŕňajúc nadčasy. Pracovný čas je v tomto čase definovaný ako aktívny pracovný čas. Pracovný čas za každý deň (24 hodín) musí byť organizovaný tak, aby poskytoval najmenej 11 hodín nepretržitého odpočinku pre pracovníka. Ak je to možné, denný čas odpočinku by mal byť od 23:00 do 6:00 hodiny ráno. Pracovníci majú právo na prestávku minimálne 15 minút, v priebehu každého pracovného dňa, ktorý trvá viac ako 6 hodín. Oddych na kávu a jedlo sú považované za prestávky. Doba trvania obedňajšej prestávky v rámci sektorov pracovného trhu je rôzna, od 30 minút do 1 hodiny, a to medzi 11:30 a 13:30 a nie je započítavaná do plateného pracovného času. Pracovníci majú zvyčajne nárok na 2 prestávky na kávu, v priebehu denného pracovného času a tie môžu mať pred a popoludní. Dĺžka každej prestávky sa pohybuje od 15 do 35 minút, záleží na kolektívnej zmluve. Po každých 7 dňoch práce má pracovník nárok najmenej na 1 deň voľna, ktorý nadväzuje na denný odpočinok.

Denný pracovný čas je podľa kolektívnych zmlúv obyčajne definovaný ako 40 hodín za týždeň, rozdelených do piatich 8 hodinových pracovných dní od pondelka do piatka, a mzdy určené ako týždenné alebo mesačné mzdy. Platené prestávky na kávu, obyčajne 20 minút pred a 20 minút po obede sú zahrnuté do 8 hodinového pracovného času.

Za nočných pracovníkov sa považujú tí, ktorí pracujú viac ako 3 hodiny medzi 23:00 a 6:00 hodinou a to v pravidelnej pracovnej dobe. Zamestnávatelia sú povinní zabezpečiť, aby „normálne“ pracovné hodiny ich nočných zamestnancov neprekročili 8 hodín v priebehu 24 hodín.

Kolektívne zmluvy definujú pracovný čas na plný úväzok ako 173,33 pracovných hodín za mesiac ( 40 hodín za týždeň ). Práca presahujúca tieto limity je platená v percentách denného pracovného tarifu a je platená ako nadčas. Mzda za nadčasy je nárokovateľná ak denné pracovné hodiny presahujú 8 hodín, alebo ak je práca vykonaná nad limity denného pracovného času, ktorý je uvedený v kolektívnej zmluve. Mzdy za nadčasy sú definované ako hodinové platy rovnajúce sa 1,0385% mesačnej mzdy za deň.

  

3. 9. Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka atď.)

Všetci platení zamestnanci majú nárok na dovolenku a pracovné voľno, ktoré predstavuje  minimálne 2  pracovné dni za mesiac, za predchádzajúci platobný rok ( 1.5 – 30.4 ). Minimálna dovolenka na každý rok je preto 24 pracovných dní. Nedele a iné štátne sviatky nie sú zarátané do dovolenky, ani prvých 5 sobôt v priebehu dovolenky. Pracovné voľno z dôvodu ochorenia alebo úrazu počas pracovnej doby, keď zamestnanec poberá mzdu, alebo je na dovolenke, predstavuje  pracovné hodiny za ktoré sa vypočítava dĺžka dovolenky.

Pracovníci majú nárok na dovolenkový príspevok za podmienok aké boli stanovené v   predchádzajúcom roku. Zo zákona je stanovené, že dovolenkový príspevok sa  vypočítava  v každej  výplate, minimálne  10,17%  z celkovej  mzdy. Tým  sa  zaručuje minimálne 24 dní ročnej platenej dovolenky. Dovolenkový príspevok za každé výplatné obdobie sa vypočítava z denných pracovných hodín a uvádza sa na každej výplatnej páske. Dovolenkový príspevok musí byť vyplatený zamestnancovi v posledný pracovný deň pred začatím jeho dovolenky. Odbory môžu súhlasiť so zamestnávateľmi, aby sa dovolenkové príspevky vyplácali pravidelne na špeciálny dovolenkový účet na meno zamestnanca v komerčnej banke alebo sporiteľni. Ak väčšina zamestnancov súhlasí, môže byť dovolenkový príspevok vyplatený zamestnancovi v rovnakej dobe ako sú jeho pravidelné mesačné platby. To znamená, že pracovníci, ktorí idú na dovolenku obdržia dovolenkový príspevok vo forme normálnej mesačnej mzdy. Dovolenka je garantovaná v období od 2.5. do 15.9. každý rok a pracovníci majú právo si zobrať aspoň 14 dňovú dovolenku v priebehu letných mesiacov. Zamestnávateľ sa po dohode so svojimi zamestnancami rozhodne, kedy bude táto dovolenka v období od 2.5. do 15.9. udelená. Pri rozhodovaní o schválení termínu dovolenky zamestnávateľ musí brať do úvahy  aj  požiadavky svojich  zamestnancov  a operačné  kroky  jeho firmy. Zamestnanec si nemôže nechať preplatiť dovolenku alebo poberať ďalšie finančné výhody namiesto dovolenky.

  

3. 10. Ukončenie pracovného pomeru

Základným princípom pracovného trhu v súkromnom sektore je, že akákoľvek pracovná zmluva uzatvorená na neurčitú dobu, môže byť ukončená z ľubovoľného dôvodu oboma stranami, tak zamestnávateľom ako aj zamestnancom, s dodržaním oznamovacej lehoty, podľa platnej kolektívnej zmluvy. Sú tu však aj určité obmedzenia, ktoré ochraňujú napríklad tehotné ženy a pracovníkov na materskej/otcovskej dovolenke. Tieto obmedzenia zakazujú prepustenie na základe pohlavia a zakazujú prepustenie predstaviteľov odborových zväzov. Oznámenie o ukončení pracovného pomeru musí byť v písomnej podobe a podané do konca daného mesiaca (poprípade týždňa, ak je to možné). Ak zamestnanec nepredloží jeho žiadosť o prepustenie najneskôr v posledný deň mesiaca, jeho výpovedná lehota sa začína rátať až od začiatku  nasledujúceho  mesiaca. Dĺžka  oznamovacej  lehoty  sa  pohybuje  od  1 týždňa do 6 mesiacov  (bežné sú 3 mesiace), závisí to od veku a odpracovaných rokov. Pracovná zmluva sa počas výpovednej lehoty nemení, teda práva a povinnosti obidvoch strán zostávajú počas tohto obdobia nezmenené. Obidve strany sa však po vzájomnej dohode môžu dohodnúť na okamžitom ukončení pracovného pomeru. Pracovník, ktorého zákonné právo o výpovednej lehote nebolo dodržané si môže žiadať náhradu škody, ktorá sa vyrovná jeho strate počas daného obdobia. Ak zamestnanec odíde bez dodržania výpovednej lehoty, zamestnávateľ môže mať za určitých okolností právo žiadať náhradu škody. Sú určité výnimky, kedy sa nepožaduje výpovedná lehota, napríklad z dôvodu nevhodného chovania oboch strán (zamestnávateľ ako aj zamestnanec), nebezpečné alebo nedostatočné pracovné podmienky.

Prehľad základných pravidiel pre výpovedné lehoty:

• Po  1  roku  nepretržitého  pracovného   pomeru  u toho  istého  zamestnávateľa: 
  1  mesačná výpovedná lehota.
• Nepretržitý  pracovný  pomer  po  dobu  3  rokov  u toho  istého  zamestnávateľa:
  2 mesačná výpovedná lehota.
• 5  ročný  nepretržitý  pracovný  pomer  u toho  istého zamestnávateľa:
  3 mesačná výpovedná lehota.

Pracovník, ktorý chce podať výpoveď je povinný dodržať príslušné výpovedné lehoty. Neprítomnosť v práci z dôvodu choroby, nehody, dovolenky, štrajku alebo nemožnosti dostavenia sa do práce do 8 hodín v danom dni sa považuje za pracovné hodiny, ktoré sú preplatené.
Zamestnávateľ má nárok na ukončenie pracovného pomeru so zamestnancami ale sú tam rôzne obmedzenia. Tieto obmedzenia závisia na rôznych okolnostiach, napríklad   spoločenského postavenie zamestnanca v spoločnosti ako napríklad materská alebo otcovská dovolenka. Zamestnávatelia nemôžu prepustiť zamestnanca, pretože im oznámi zamýšlanú materskú/otcovskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, ani počas materskej/otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky bez rozumného dôvodu, a v takom prípade by malo byť prepustenie doložené písomnými dôvodmi. Rovnaké princípy platia aj pre tehotné ženy a ženy, ktoré nedávno porodili dieťa.
Zamestnanec nemôže byť prepustený pre rodinné dôvody. Aby sa preukázali rodinné dôvody treba splniť 3 hlavné podmienky. Po prvé, povinnosti k zamestnancovým vlastným deťom, manželovi/ke alebo blízkym príbuzným. Po druhé, dotyčné osoby musia žiť v spoločnej domácnosti so zamestnancom a po tretie osoba alebo osoby, ktoré potrebujú starostlivosť alebo opatrovanie samotným pracovníkom z dôvodu napríklad choroby, invalidity alebo porovnateľných okolností.
V súkromnom sektore pracovného trhu nie je odchod do dôchodku zabezpečený v zákone alebo v kolektívnej zmluve. Pracovníci, ktorí dosiahli dôchodkový vek majú nárok na starobný  dôchodok. Nárok na starobný dôchodok pre väčšinu pracovníkov je stanovený od 67 rokov. Zamestnanci majú možnosť odísť do predčasného dôchodku vo veku 65 rokov, alebo  presunúť  ich  odchod  až  po 70 rokov. Námorníci môžu odísť do dôchodku vo veku 60 rokov. Pracovníci medzi 16 a 70 rokom musia platiť povinné odvody do penzijného fondu. Starobný dôchodok sa vypláca zvyčajne od 67 roku ale v prípade predčasného dôchodku sa môže začať od 65 roku. 

  

3. 11. Zastupovanie pracovníkov

Do odborových zväzov môžu vstúpiť všetci zamestnanci, pokiaľ sa budú riadiť pravidlami obsiahnutými v stanovách zväzu. Žiadateľom nemôže byť zakázané členstvo v odboroch na základe ich pohlavia, národnosti alebo iných podobných dôvodov. V porovnaní s inými štátmi je zastúpenie odborových zväzov na Islande veľmi vysoké (okolo 88%). Cieľom odborových zväzov na Islandskom trhu práce je zlepšenie platových a iných pracovných podmienok pre svojich členov, najmä ukotvením týchto podmienok v kolektívnych zmluvách medzi zamestnávateľmi a odborovými zväzmi a podporovaním práv zamestnancov cez pracovnú legislatívu. Všetci zamestnanci sú chránení platnou kolektívnou zmluvou, ktorá je uzatvorená medzi zamestnávateľom a odborovými zväzmi v každom odbore a v každom samosprávnom celku, bez ohľadu na to, či sú zamestnanci členovia jednajúcich odborových zväzov alebo nie. Zmluvy medzi jednotlivými pracovníkmi a zamestnávateľmi sú neplatné, pokiaľ sú v rozpore s pracovnými podmienkami, ktoré sú zakotvené v príslušnej kolektívnej zmluve. Odborové zväzy sú oprávnené vybrať si svojich zástupcov na každom pracovnom mieste. Úlohou zástupcu odborov je zisťovanie sťažností súvisiacich s nevyhovujúcimi pracovnými podmienkami. Ak prídu k záveru, že sťažnosti sú oprávnené, postupujú ich zamestnávateľovi alebo jeho zástupcovi.

  

3. 12. Pracovné spory - štrajky

Štrajky a pracovné stávky nie sú bežným vyjednávacím nástrojom na Islande. Viac sú bežné vo verejnom ako v súkromnom sektore. Odborové zväzy a zamestnávateľské asociácie sú oprávnené vyhlásiť štrajky a pracovné stávky v prípade, že je treba chrániť práva zamestnancov alebo treba zlepšiť ich pracovné podmienky. Výraz “pracovná stávka” vyjadruje blokovanie zamestnávateľov a “štrajk” je prerušenie normálnej práce zamestnancov v určitej miere, dovtedy kým zamestnanci nedosiahnu určité zlepšenie pracovných  podmienok.
Pri jednaní medzi pracovníkmi a ich zamestnávateľom nie je dovolené vyvolať štrajk, pokiaľ sa to týka záležitostí, ktoré je splnomocnený nariadiť Pracovný súd. Jednou z úloh Pracovného súdu je vyniesť rozsudok v prípadoch keď prišlo k porušeniu kolektívnej zmluvy alebo prišlo k rozporu v jej interpretácii alebo jej platnosti.
Pri podpise kolektívnej zmluvy jednajúcim odborovým zväzom alebo zväzmi, sa môžu tieto zväzy vzdať svojich práv na štrajk, pokiaľ budú podmienky v kolektívnej zmluve plne dodržiavané. To znamená, že podmienky štrajku využíva odborový zväz iba ako nástroj pri rokovaní o novej kolektívnej zmluve. Štrajky sú povolené zo zákona, vtedy ak sa na rozhodnutí o štrajku, v tajnom hlasovaní zúčastní najmenej 20% voliacich a/alebo členov zväzu a tento návrh podporí väčšina z odovzdaných hlasov. Pri návrhu na štrajk treba uviesť zamýšľaný cieľ, ktorý by sa mal docieliť a kedy by mal začať daný štrajk. Jednajúca komisia  alebo príslušní zástupcovia zmluvných strán môžu po celý čas zrušiť príslušný štrajk. Taktiež je vždy možné odložiť štrajk so súhlasom oboch zmluvných strán.

  

3. 13. Odborná príprava

Odborné vzdelávanie a príprava - zlepšujú vaše vyhliadky na získanie práce

Pojem odborné vzdelávanie a príprava sa vzťahuje na praktické aktivity a kurzy týkajúce sa konkrétneho povolania alebo zamestnania, ktorých cieľom je pripraviť účastníkov na ich budúcu kariéru. Odborné vzdelávanie je základným prostriedkom na dosiahnutie profesionálneho uznania a na zlepšenie vyhliadok na získanie práce. Preto je mimoriadne dôležité, aby systémy odbornej prípravy v Európe zodpovedali potrebám občanov a trhu práce a uľahčovali prístup k zamestnaniu.
Odborné vzdelávanie a príprava sú základnou súčasťou politiky EÚ od samého počiatku existencie Európskeho spoločenstva. Sú základným prvkom aj tzv. Lisabonskej stratégie EÚ, ktorá sa zameriava na premenu Európy na najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu vedomostne orientovanú spoločnosť sveta“. V roku 2002 Európska rada túto základnú úlohu opätovne potvrdila a stanovila aj ďalšiu ambicióznu úlohu - docieliť do roku 2010, aby európske vzdelávanie a odborná príprava boli celosvetovo uznávané - podporovaním prvotriednych iniciatív, a najmä posilňovaním spolupráce v oblasti odbornej prípravy.

Iniciatívy EÚ na podporu spolupráce v oblasti odbornej prípravy

Vo svojom úsilí na podporu atmosféry spolupráce pri rozvoji systémov odborného vzdelávania v Európe Európska únia využíva množstvo nástrojov a realizuje celý rad programov a iniciatív.

1. Socrates

Socrates podporuje európsku spoluprácu vo všetkých oblastiach vzdelávania. Táto spolupráca má niekoľko foriem:

1. mobilita (pohyb v rámci Európy),
2. organizovanie spoločných projektov,
3. vytváranie európskych sietí (rozširovanie myšlienok a dobrej praxe) a
4. vykonávanie štúdií a porovnávacích analýz.

Program Socrates v praxi ponúka záujemcom granty na štúdium, výučbu, stáž alebo účasť na kurze odbornej prípravy v inej krajine. Poskytuje podporu vzdelávacím inštitúciám pri organizovaní vzdelávacích projektov a výmene poznatkov. Pomáha združeniam a MVO pri organizácií aktivít týkajúcich sa tém, ktoré súvisia so vzdelávaním a pod. 

2. Leonardo da Vinci

Hlavným cieľom programu Leonardo da Vinci, ktorý bol prijatý v roku 1994, je realizácia politiky EÚ v oblasti odborného vzdelávania. Je jedným z hlavných nástrojov na podporu nadnárodnej mobility v Európe a poskytuje finančné prostriedky verejným a súkromným organizáciám aktívnym v oblasti odborného vzdelávania. Program Leonardo poskytuje podporu okrem iného aj na stáže a výmenné projekty, študijné návštevy a nadnárodné siete.

Vzdelávanie dospelých a celoživotné vzdelávanie v Európe

Celoživotné vzdelávanie je proces, ktorý zahŕňa všetky formy vzdelávania - formálne, neformálne a mimoformálne - a trvá od predškolského obdobia až do dôchodku. Je určené na to, aby sa ľuďom poskytla možnosť rozvíjať a udržiavať ich hlavné spôsobilosti počas celého života, ako aj na to, aby sa umožnilo občanom voľne sa pohybovať medzi zamestnaniami, regiónmi a krajinami. Celoživotné vzdelávanie je aj základným prvkom už uvedenej Lisabonskej stratégie, pretože je nevyhnutné pre rozvoj a zvyšovanie konkurencieschopnosti a zamestnateľnosti. EÚ prijala niekoľko nástrojov na podporu vzdelávania dospelých v Európe.

Európsky priestor celoživotného vzdelávania

Na realizáciu celoživotného vzdelávania v Európe si Európska komisia stanovila za cieľ vytvoriť Európsky priestor celoživotného vzdelávania. V tejto súvislosti sa Komisia zameriava na identifikáciu potrieb študujúcich i trhu práce, aby sa vzdelávanie stalo dostupnejšie a následne, aby sa vytvárali partnerstvá medzi verejnou správou, poskytovateľmi služieb v oblasti vzdelávania a občianskou spoločnosťou.
Základom tejto iniciatívy EÚ je zámer poskytnúť základné zručnosti - posilnením poradenstva a informačných služieb na európskej úrovni a uznaním všetkých foriem vzdelávania, vrátane formálneho vzdelávania, neformálneho a mimoformálneho odborného vzdelávania.

Grundtvig

Grundtvig je jednou z aktivít vzdelávacieho programu EÚ Socrates a zameriava sa predovšetkým na skvalitnenie odborného vzdelávania dospelých. Jeho cieľom je aj podporovať výmeny a spoluprácu, ktorá napomáha vytvárať príležitosti a zlepšuje prístup k celoživotnému vzdelávaniu pre občanov EÚ.

Organizácie EÚ podporujúce odborné vzdelávanie v Európe

S cieľom umožniť spoluprácu a výmenu v oblasti odbornej prípravy EÚ zriadila špecializované orgány, ktoré pracujú v oblasti ODBORNEJ PRÍPRAVY.

Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP / Centre Européen pour le Développement de la Formation Professionnelle) bolo založené v roku 1975 ako špecializovaná agentúra EÚ na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v Európe. Nachádza sa v Solúne, Grécko, vykonáva výskum a analýzy odborného vzdelávania a poskytuje svoje odborné poznatky rôznym európskym partnerom, ako napríklad príslušným výskumným inštitúciám, univerzitám alebo školiacim zariadeniam.

Európska nadácia pre odborné vzdelávanie bola zriadená v roku 1995 a úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jej úlohou je podporovať partnerské krajiny (z iných krajín ako EÚ) pri modernizácii a rozvoji ich systémov odbornej prípravy.

  

 

4. Životné podmienky

4. 1. Prehľad životných podmienok v Európe

Kvalita života - na čele programu sociálnej politiky EÚ

Priaznivé životné podmienky závisia od celého radu faktorov, ako napríklad kvalita zdravotníckych služieb, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo kvalitné dopravné zariadenia, uvádzané len ako ukážka niektorých aspektov, ktoré ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov. Cieľom Európskej únie je neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať nové výzvy súčasnej Európy, ako napríklad sociálne vylúčené osoby alebo starnúce obyvateľstvo.

Zamestnanosť v Európe

Zlepšovanie pracovných príležitostí v Európe je pre Európsku komisiu hlavnou prioritou. S vyhliadkou na vyriešenie problému nezamestnanosti a zvýšenie mobility medzi zamestnaniami a regiónmi sa pripravuje a realizuje množstvo iniciatív na úrovni EÚ na podporu európskej stratégie zamestnanosti. Patria k nim Európske služby zamestnanosti (EURES) a budúci program PROGRESS (2007-2013). Tento program nahradí všetky súčasné programy Spoločenstva a rozpočtové riadky v oblastiach zamestnanosti, sociálneho začlenenia a ochrany, pracovných podmienok, rodovej rovnosti a antidiskriminácie.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii

Zdravie má neoceniteľnú hodnotu, ovplyvňuje každodenný život ľudí a je preto dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Zdravé prostredie je nevyhnutné pre náš individuálny a profesionálny rozvoj a občania EÚ majú stále väčšie nároky, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a poskytovanie vysoko kvalitných služieb zdravotnej starostlivosti. Pri cestovaní v rámci Európskej únie požadujú rýchly a jednoduchý prístup k lekárskemu ošetreniu. Zdravotné politiky EÚ sa zameriavajú na riešenie týchto potrieb.
Európska komisia vypracovala koordinovaný prístup k zdravotnej politike, zaviedla do praxe rad iniciatív, ktoré dopĺňajú aktivity národných verejných orgánov. Spoločné akcie a ciele Únie sú zahrnuté do zdravotných programov a stratégií EÚ.
Súčasný program verejného zdravia EÚ pracuje na zlepšovaní schopnosti EÚ reagovať na cezhraničné ohrozenia zdravia a na skvalitňovaní informácií a poznatkov o najnovších trendoch v sektore verejného zdravia. Bola navrhnutá nová stratégia v oblasti ochrany zdravia a ochrany spotrebiteľa, ktorá ďalej zdôrazňuje potreby na zlepšovanie zdravotnej bezpečnosti občanov a šírenie zdravotníckych informácií.

Vzdelávanie v EÚ

Vzdelávanie Európe má hlboké korene a je veľmi rôznorodé. Už v roku 1976 sa ministri školstva rozhodli zriadiť informačnú sieť na lepšie porozumenie vzdelávacích politík a systémov v Európskom spoločenstve pozostávajúcom vtedy z deviatich krajín. Toto odrážalo zásadu, že špecifický charakter systému vzdelávania v každom jednotlivom členskom štáte je potrebné plne rešpektovať, pričom je potrebné zlepšovať koordináciu vzájomného pôsobenia medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a systémami zamestnanosti. Eurydice, informačná sieť o vzdelávaní v Európe, oficiálne začala svoju činnosť v roku 1980.
V roku 1986 sa spustením programu Erasmus pozornosť odklonila od informačných výmen a zamerala na študentské výmeny, ktoré sa pokladajú za jednu z najúspešnejších iniciatív EÚ.
Skúsenosti zhromaždené za štvrťstoročie sa skonsolidovali a rozvinuli do programu Socrates, ktorý pokrýva všetky oblasti vzdelávania pre všetky vekové kategórie a kvalifikácie.
Aby sa umožnilo zavádzanie európskych štúdií na univerzity, Komisia podporuje aj projekt Jeana Monneta, ktorý ponúka dotácie na zriadenie katedier Jeana Monneta, stálych kurzov, modulov v oblasti európskeho práva, európskeho hospodárstva, politických štúdií európskej konštrukcie a histórie európskej integrácie. Projekt podporuje aj vytváranie centier výnimočnej kvality Jeana Monneta.

Doprava v EÚ

Doprava bola jednou z prvých spoločných politík vtedajšieho Európskeho spoločenstva. Od roku 1958, keď nadobudla platnosť Rímska zmluva, sa dopravná politika EÚ zameriavala na odstraňovanie cezhraničných prekážok medzi členskými štátmi a tak umožnila rýchlejší, účinnejší a lacnejší pohyb osôb a tovaru.
Táto zásada je úzko spojená s ústredným cieľom EÚ vytvoriť dynamickú ekonomiku a súdržnú spoločnosť. Dopravný sektor vytvára 10 % bohatstva EÚ, vyjadrené ako hrubý domáci produkt (HDP), čo sa rovná okolo jednému biliónu eúr za rok. Poskytuje aj viac ako desať miliónov pracovných miest.

Schengenský priestor

Schengenský dohovor nadobudol účinnosť v marci 1995, zrušil hraničné kontroly v priestore signatárskych štátov a vytvoril jednotné vonkajšie hranice, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel.
V súčasnosti podpísalo Schengenskú dohodu v plnom rozsahu trinásť členských štátov EÚ: Belgicko, Dánsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko a Švédsko. Dánsko podpísalo dohodu, ale môže si vybrať, či bude alebo nebude uplatňovať akékoľvek nové rozhodnutie prijaté na základe dohody. Island, Nórsko a Švajčiarsko, ktoré nie sú členmi EÚ, tiež podpísali dohodu, ale Švajčiarsko ešte tieto predpisy neuplatňuje.

Letecká doprava

Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave prinieslo nižšie cestovné a širší výber prepravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ vytvorila aj súbor práv na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s leteckými cestujúcimi.

Práva leteckých cestujúcich

Ako letecký cestujúci máte určité práva, pokiaľ ide o informácie o letoch a rezervácie, poškodenie batožiny, meškania a zrušenia letov, odmietnutie nástupu do lietadla, odškodnenie v prípade nehody alebo problémy s organizovanými dovolenkami. Tieto práva sa uplatňujú na pravidelné a charterové lety, domáce aj medzinárodné, z letiska EÚ alebo na letisko EÚ z letiska mimo územia EÚ, keď sú prevádzkované leteckou spoločnosťou EÚ.

Železničná doprava

Európsky železničný dopravný systém je charakteristický množstvom prekážok interoperability národných sietí. Rozdielne šírky rozchodov, rôzne systémy dodávok elektrického prúdu a veľké rozdiely v organizácii systémov riadenia železničnej dopravy spôsobujú výrazné meškanie na hraničných prechodoch a tým aj dodatočné náklady. Železničná doprava sa tak v posledných rokoch stala menej konkurencieschopnou ako napríklad cestná doprava.
Na vyriešenie existujúcich problémov Európske spoločenstvo v rámci svojej spoločnej dopravnej politiky prijalo právne predpisy na prípravu, po právnej aj technickej stránke, cesty pre postupné vytváranie integrovaného železničného priestoru. Obrovská finančná pomoc smeruje do transeurópskych projektov, ako napríklad železničné spojenie z Lyonu na poľské hranice s Ukrajinou, z Berlína do Palerma, z Paríža do Bratislavy a z Varšavy do Helsiniek. Nové medzinárodné vysoko rýchlostné železničné spojenia sa pripravujú na trati Paríž-Brusel-Kolín-Amsterdam a cez juhozápadnú Európu z Lisabonu do Bordeaux.

  

4. 2. Politický, administratívny a právny systém

Island sa stal demokratickým štátom a podpísal ústavu 17. júna 1944, funguje tu parlamentný systém vládnutia. Na základe Islandskej ústavy je vláda rozdelená do troch častí: zákonodarstvo (legislatíva), súdnictvo a výkonná časť. Althingi, kde sa schvaľujú a pozmeňujú zákony je zákonodarná oblasť. Výkonná oblasť ako sú ministerstvá, riaditeľstvá a mnoho iných vládnych orgánov vykonáva zákony. Súdna moc je v rukách Najvyššieho súdu a okresných súdov.

Prezident je volený na obdobie 4 rokov formou priameho hlasovania oprávnených voličov. Prezidentský post je zväčša formálny. Väčšina výkonnej moci prináleží vláde. Althingi je zákonodarný orgán pozostávajúci zo 63 členov reprezentujúcich 6 volebných obvodov na základe pomerného zastúpenia, volených na obdobie 4 rokov. Ktokoľvek kto je oprávnený voliť môže kandidovať do parlamentu. Pokiaľ nie je zvolená nová vláda, ostávajú pôvodní členovia vlády vo svojich funkciách. V súčastnosti je na Islande 11 ministrov a 1 ministerský predseda. Ministri sídlia v Althingi a majú právo voliť v parlamente.

Na Islande je 5 politických strán sídliacich v parlamente (Alþingi), najväčšia je Sociálnodemokratická aliancia (Samfylking), ktorá tvorí koaličnú vládu s treťou najväčšou stranou Zelení ľavičiari (Vinstri-Grænir). Najväčšia opozičná strana je Strana nezávislosti (Sjálfstæðisflokkur), nasledovaná Progresívnou stranou (Framsóknarflokkur) a najmenšia je strana Hnutia (Hreyfingin).
Vďaka zjednodušenému prístupu k členom Althingi je ich možné priamo osloviť so svojimi sťažnosťami. Pokiaľ by mal ktokoľvek pocit, že legislatíva stanovená parlamentom je protizákonná, môže sa obrátiť na ombudsmana Althingi a podať oficiálnu sťažnosť. Interkulturálne centrum zamestnáva právnikov, ktorí poskytujú bezplatné právne poradenstvo pre prisťahovalcov. Ak by mal ktokoľvek podozrenie, že ich práva boli porušené môžu využiť toto právne poradenstvo.

  

4. 3. Príjmy a dane

Každý kto pracuje na Islande musí platiť dane. Na Islande je daň z príjmov zrážaná zo mzdy (v angl. PAYE-pay as you earn), čo znamená, že za zamestnanca daň zráža a odvádza zamestnávateľ. Existuje jednotná sadzba dane z príjmu a v roku 2009 to predstavuje 37,2% z celkovej sumy. Nezdaniteľná čiastka na mesiac predstavuje sumu 42 205 ISK. To znamená, že po odčítaní nezdaniteľnej položky sa Vám zdaňuje okolo 27% Vášho platu. Daňový úrad (Ríkisskattstjóri) vydáva daňový preukaz. Uchádzači musia mať identifikačné číslo (kennitala) a musia sa preukázať identifikačným dokladom (napr. pas), kde je aj fotka. Aby sa Vám správne odvádzali dane zo mzdy je potrebné aby ste odovzdali Vášmu zamestnávateľovi Váš daňový preukaz. Na to aby ste obdržali daňový preukaz treba ísť na miestny alebo centrálny daňový úrad.

Internal Revenue
(Ríkisskattstjóri)
Laugavegur 166
105 Reykjavík
Tel. +354 563 100
www.rsk.is

 

Príklad ako sa vypočítava daň zo mzdy:

Mesačný príjem	150 000
Odvody do penzijného fondu (4%)	6 000
Zdaniteľný príjem	144 000
Daňová sadzba 37,2% x 144.000	53 568
Nezdaniteľná čiastka	42 205
Daň zo mzdy	11 363
Čistý príjem	132 637

 

Ak ste zamestnaný na farme, časť mzdy predstavuje ubytovanie a strava, čo je takisto zdaňovaný príjem. Ďaľšie zrážky zo mzdy sú 1% odborovému zväzu a 4% do penzijného fondu (zamestnávateľ platí 8% do penzijného fondu).

Na konci daňového roku musí každý kto žije a pracuje na Islande predložiť daňové priznanie. Presný dátum, ku ktorému treba podať daňové priznanie sa každý rok mení, ale zvyčajne je to v marci. Pokiaľ odchádzate z Islandu ste povinný zaslať príslušnému daňovému úradu daňové priznanie k dani z príjmu týždeň pred vaším odchodom, aby vám mohla byť vyčíslená konečná suma dane a prípadne vrátený preplatok na dani. Konečná suma dane sa vyčísľuje na konci júla nasledujúceho daňového roku. Ak boli Vaše odvody vyššie ako daň, ktorú ste mali zaplatiť, bude Vám vrátený preplatok, ale ak Vám tento preplatok nevznikne, daňový úrad zráta Váš príjem a vyrúbi príslušnú daň. Ak máte na Islande svojho zástupcu, ktorý je oprávnený prevziať Vaše vrátené dane alebo preplatky musí mať od Vás písomný súhlas na prijatie platby. Ak ste nepodali daňové priznanie, daňový úrad urobí odhad Vášho príjmu a podľa toho Vám vyrúbi daň. Tento odhad je väčšinou vysoký a môže Vás stáť veľa peňazí. Uistite sa, že ste podali správne daňové priznanie, v inom prípade to môže znamenať, že dlžíte daňovému úradu peniaze.

Veľa ľudí podáva daňové priznanie online, je to jednoduchšie a rýchlejšie. Inštrukcie na daňové priznanie nájdete v rôznych jazykoch na stránkach Daňového riaditeľstva www.rsk.is.
Tí, ktorí potrebujú pomoc pri vyplnení daňového priznania môžu kontaktovať ich odborové zväzy alebo Interkulturálne centrum www.ahus.is. Takisto môžete požiadať miestny daňový úrad alebo Daňové riaditeľstvo (Ríkisskattstjóri), www.rsk.is. Ďalšou možnosťou sú registrovaní auditori, u ktorých budete musieť za tieto služby platiť.
 

Iné dane:

DPH je zvyčajne 24,5% na všetok tovar a služby okrem potravín, kde je 7%. Na súkromné použitie je palivová daň 541,12 ISK na liter a 24,5% DPH. Daň z kapitálového príjmu je 15%, 10% na príjem nižší ako 250 000 ISK.
 

  

4. 4. Životné náklady

Odhadované životné náklady na Islande sú približne 902 € (máj 2008) na mesiac. Za ubytovanie v osobitnej izbe (pre jedného) so spoločnou kuchyňou a kúpeľňou zaplatíte mesačne okolo 50 000,- ISK. Za menší byt zaplatíte najmenej 80 000 – 90 000 ISK mesačne. Priemerná cena za m2 je okolo 1 500 – 1 800 ISK na predmestí ale v centre mesta je táto cena vyššia. Supermarkety „Bónus“ a „Krónan“ majú zvyčajne najnižšie ceny potravín.

Zoznam cien bežného tovaru v hlavnom meste (február 2009):

múka (1 kg.)	150 ISK
ryža (1 kg.)	443 ISK
mrazené kurča (1 kg.)	551 ISK
hovädzie mäso mleté (1kg.)	1194 ISK
losos (1kg.)	1180 ISK
mlieko (1l)	100 ISK
vajíčka (1 kg.)	518 ISK
zemiaky (1 kg.)	168 ISK
rajčiny (1 kg.)	388 ISK
banány (1 kg.)	255 ISK
Coca Cola (50 cl.)	159 ISK
pivo Heineken (50 cl. plechovka)	299 ISK
benzín (95 okt., 100 l)	14940 ISK
lístok do kina	898 ISK
lístok na plaváreň v Reykjaviku	250 ISK

 

Upozonenie: Informácie o životných nákladoch sú z februára 2009. Tieto životné náklady sa môžu zmeniť, tak isto ako aj hodnota Eura (1 € = 184 ISK – 01.12.2009).

 

4. 5. Ubytovanie

Islandský  trh  s  ubytovacími  kapacitami  v súkromnom  vlastníctve je obrovský, predstavuje 75%-85% celého trhu. Trh s prenajímaným ubytovaním je preto obmedzený. Prenájom v Reykjaviku  a  v  oblasti  hlavného  mesta  je  všeobecne drahší než vo väčšine iných miest.

Na to aby ste našli vhodné ubytovanie môžete použiť rôzne spôsoby:

Inzeráty v novinách – môžete si vyvesiť inzerát, že máte záujem o prenájom izby, resp. bytu  na informačných tabuliach na univerzitách, v supermarketoch, v menších obchodoch, v zdravotníckych zariadeniach a iných verejne dostupných tabuliach. Treba si prečítať  inzeráty, ktoré sú tam už vyvesené či neponúkajú vhodné ubytovanie. 

Internet – na webových stránkach dennej tlače, ktoré sa denne aktualizujú môžete nájsť inzeráty, ktoré ponúkajú prenájom. Všetky tieto inzeráty sú v islandskom jazyku. Pozrite na  „Húsnæði í boði“ na webových stránkach: www.visir.is a www.mbl.is.

Osobné kontakty - ak potrebujete byt, povedzte to svojim známym. Niekedy nie sú byty ponúkané na prenájom inzerované v tlači, pretože sa prenajímajú známym.

Realitné kancelárie – využite webové stránky realitných kancelárií www.leiga.is, www.rentus.is a www.leiguibudir.is. Tieto stránky sú v islandčine.

Inzeráty v novinách – za malý poplatok si môžete podať inzerát v novinách že máte záujem o prenájom izby, resp. bytu.

Realitné kancelárie (Leigulistinn) - zaplatením určitého mesačného poplatku zákazníci dostanú zoznam všetkých momentálne dostupných ubytovaní ponúkaných do prenájmu. Priebežne sa môžete informovať a spýtať sa na nový zoznam dostupných ubytovaní na Leigulistinn, Skipholt 50b, 105 Reykjavík, 511 1600, www.leigulistinn.is.

Keď si prenajímate byt alebo dom zvyčajne platíte mesiac dopredu nájom a bezpečnostný depozit. Vždy by ste mali mať písomnú nájomnú zmluvu, ktorá je riadne podpísaná. Viac informácií o nájomných zmluvách nájdete na: http://eng.felagsmalaraduneyti.is/forms/

Dotácie na prenájom bytu (Húsaleigubætur)

Všetci, ktorí si prenajímajú byt a majú podpísanú nájomnú zmluvu najmenej na 6 mesiacov, a majú najmenej 18 rokov si môžu požiadať o dotáciu. Žiadosti sa nachádzajú na miestnych Úradoch sociálnych služieb (þjónustumiðstöð). Žiadosť je platná po dobu 1 roka, preto si treba danú žiadosť každý rok obnovovať. Úrady sociálnych služieb sa nachádzajú vo všetkých mestkých samosprávach na Islande a niekoľko sa nachádza aj v Reykjaviku. Pre informácie o vašom miestnom Úrade sociálnych služieb volajte: 411 1600.

Upozornenie:
Ak si prenajímate priestory v priemyslovej oblasti alebo iné formy bývania, ktoré nie sú povolené ako obytná oblasť, nemáte nárok na dotáciu na prenájom bytu.

Sociálne byty/Sociálna bytová výstavba

Prenájom bytu je možný aj prostredníctvom miestnej samosprávy. Tieto byty sa nazývajú „félagslegar leiguíbúðir“ alebo sociálne byty. Tieto byty sú určené pre ľudí s finančnými alebo sociálnymi ťažkosťami. Na to aby ste získali takýto prenájom je nutné spĺňať určité podmienky, ktoré môžu byť rôzne, závisí to od miestnej samosprávy. Uchádzač musí mať trvalé bydlisko v miestnej samospráve v rozsahu od 6 mesiacov do 3 rokov a takisto musí spĺňať hornú hranicu príjmu a majetku. Viac informácií nájdete na www.reykjavik.is.

Kúpa bytu

Všetci, ktorí majú povolenie na pobyt si môžu kúpiť byt na Islande. Pre viac informácií o kúpe bytu alebo domu kontaktujte Vašu banku alebo Fond pre financovanie bývania (Íbúðalánasjóður). Na ich webových stránkach nájdete informácie v anglickom, poľskom, srbskom, chorvátskom a dánskom jazyku www.ils.is.

 ÍBÚÐALÁNASJÓÐUR
Borgatúni  21
105 Reykjavík
Tel.: 800 6969
www.ils.is

  

4. 6. Zdravotníctvo

Island je rozdelený na oblasti so zdravotnými strediskami. V každom z nich sa nachádza  základná zdravotnícka starostlivosť, niektoré z nich fungujú spoločne s miestnymi nemocnicami. Základné zdravotnícke zariadenia vykonávajú základné ošetrenie a starostlivosť, vyšetrenie, ošetrenie v domácnostiach tak isto ako aj preventívne opatrenia ako je plánované rodičovstvo, materská, detská starostlivosť a starostlivosť o školopovinné deti. Zdravotnícke zariadenia sú otvorené od 8:00-16:00 pre tých, ktorí sa objednali. Tí, ktorí nie sú objednaní môžu navštíviť lekára v dobe od 16:00-18:00 ale budú musieť zaplatiť vyšší poplatok. Táto služba je otvorená pre všetkých bez ohľadu na poistenie. Tí, ktorí sa nemôžu preukázať poistením budú platiť vyššie poplatky. Toto však platí len na krátku dobu, pretože po 6 mesiacoch legálneho pobytu na Islande získajú úplný prístup do systému zdravotnej starostlivosti na Islande. Všetci ktorí bývajú na Islande po dobu 6 mesiacov a viac sú v tomto systéme a sú poistení. Občania EÚ/EHP by mali byť poistení od ich príchodu až po toto obdobie prostredníctvom formulára E-104 ak sú zamestnaní alebo Európskeho zdravotného preukazu ak sú turisti (platí len 3 mesiace). Viac informácií nájdete na Heilsuverndarstodin, Baronsstig 47, 101 Reykjavik, tel. 458-9060, 2 poschodie, vchod od Baronsstigur, www.heilsuverndarstodin.is

Pokiaľ chcete nájsť najbližšie zdravotnícke zariadenie pri vašom bydlisku, nájdete ho v telefónnom zozname “Heilsugæslustöð”. Ak sa nachádzate v hlavnom meste, môžete tieto informácie nájsť aj na ich webových stránkach www.heilsugaeslan.is/?PageID=14.

Pokiaľ sa u Vás vyskytnú zdravotné problémy  po skončení ordinačných hodín môžete využiť služby nazvané Læknavakt so sídlomSmáratorgi 1, Kópavogur, tel. 1770 alebo môžete volať na číslo 848 2600 pokiaľ ste bližšie k Akureyri. Tieto služby sú k dispozícii od 17:00-23:30 cez týždeň a od 9:00-23:30 cez víkend a sviatky. Telefónne linky, kde Vám poradia ohľadom zdravotných problémov môžete využiť v čase od 17:00-08:00 počas pracovných dní a cez víkend a sviatky sú prístupné 24 hodín denne.

Pohotovostné služby

Pohotovostné služby (Slysa- og bráðamóttaka) sa nachádzajú v Národnej univerzitnej nemocnici  (Landspítali-háskólasjúkrahús) v Fossvogur so sídlom na 108 Reykjavík, kúsok od Bústaðavegur. Ak si nie ste istý či je Vaše zranenie vážne, môžete zavolať do nemocnice a poradiť sa na  čísle 543 2000. Ak potrebujete okamžité ošetrenie alebo sanitku zavolajte na 112. Pripravte sa, že budete musieť uviesť Vaše meno, aký máte problém a kde sa nachádzate.

*Podľa nového zákona týkajúceho sa pacientových práv, jednotlivci, ktorí majú zdravotné poistenie a islandský jazyk nie je ich materským jazykom ani prvým jazykom majú právo si zažiadať o prekladateľa, ktorý je bezplatný. Pokiaľ chcete prekladateľa určite si ho vyžiadajte a oznámte akým jazykom respektíve dialektom rozprávate.

  

4. 7. Systém vzdelávania

Vzdelávanie na Islande

Základným princípom islandského systému vzdelávania je to, že každý by mal mať rovnaké príležitosti získania vzdelania bez ohľadu na pohlavie, ekonomické postavenie, miesto bydliska, náboženstvo, akýkoľvek handicap, kultúrne a sociálne zázemie.

Vzdelávací systém je rozdelený na štyri stupne:

Predškolská výučba (leikskóli) – pre deti od 2 do 6 rokov.

Povinná školská dochádzka (grunnskóli) – základná a nižšia stredná od 6 do 16 rokov.

Vyššia stredná škola (framhaldsskóli) – pre tých, ktorí majú 16 – 20 rokov, alebo kohokoľvek, kto ukončil povinnú školskú dochádzku alebo dovŕšil 18 rokov.

Vyššie vzdelanie alebo univerzita (háskóli) – pre tých, ktorí ukončili vyššie stredné vzdelanie a spravili prijímaciu skúšku “stúdentspróf” alebo jej ekvivalent.

 

Predškolská výučba

Rodičia platia mesačne poplatok za umiestnenie ich dieťaťa v škôlke. Výška poplatku závisí od počtu hodín, ktoré Vaše dieťa strávi v škôlke denne, od toho, či je v cene zahrnutá aj strava a od toho, či je rodič sám, pracujúci, alebo zapísaný na univerzite či vysokej škole. Škôlky majú byť prístupné všetkým deťom ktoré nedosiahli vek základnej školy. Žiadosť o umiestnenie dieťaťa do škôlky môžete podať, keď dieťa bude mať 6 mesiacov. Túto žiadosť získate v škôlkach alebo na riaditeľstve Fríkirkjuvegur 1, 101 Reykjavik, Tel.: 411 7000, www.leikskolar.is, menntasvid@reykjavik.is. Máloktoré škôlky však prijímajú deti mladšie ako 1 rok, najmladšie majú zvyčajne 2 roky, hoci existujú isté výnimky. V samosprávnych územných celkoch, kde môže byť nedostatok miesta pre všetkých uchádzačov sa uprednostňujú deti osamelých rodičov a študentov.
Rodičia môžu takisto využiť služby opatrovateľských služieb (pestúnky). Pestúnky sa postarajú o deti v ich vlastných domovoch a tieto služby sú spoplatnené.
Viac informácií získate v miestnej škôlke, miestnom stredisku, alebo kontaktujte úrad vo vašej obci. Informácie pre rodičov, ktorí pochádzajú zo zahraničia sú taktiež prístupné na: www.reykjavik.is/desktopdefault.aspx/tabid-1492.

 Základná škola

Základná škola je povinná a je bezplatná. Väčšina detí navštevuje verejné školy, súkromných škôl je na Islande len pár. Podľa islandského zákona, majú všetci študenti, ktorých materinský jazyk je iný než islandský, právo na dve hodiny týždenne, na špeciálnu výuku v islandskom jazyku pokiaľ sa ho nenaučia používať. V niektorých oblastiach sú tzv. recepčné školy (mottökudeild). Tieto školy ponúkajú jednoročnú výučbu pre študentov vo veku od 9 do 15 rokov, ktorí nemajú dostatočnú znalosť islandského jazyka na to, aby mohli navštevovať „normálnu“ výuku. Študenti môžu potom  navštevovať školu vo svojom okolí, kde v prípade potreby ešte stále dostanú špeciálnu pomoc. Pre zaregistrovanie dieťaťa alebo pre získanie viac informácií kontaktujte najbližšiu školu alebo sociálne služby (þjónustumiðstöð). Infomácie o základných školách sú dostupné aj pre cudzincov na: www.reykjavik.is/desktopdefault.aspx/tabid-1493.

 Vyššia stredná škola

Vzdelávanie na vyšších stredných školách je bezplatné ale študenti platia registračný poplatok a takisto si platia za učebnice. Študenti na odborných školách platia poplatok aj za materiál na výuku. Vzdelávanie na vyšších stredných školách nie je povinné ale okolo 90% študentov pokračuje v tomto type vzdelávania. Po zložení prijímacej skúšky (“stúdentspróf”) môžu študenti ďalej pokračovať na vysokých školách alebo univerzitách. Na Islande je okolo 40 vyšších   stredných   škôl. Na vyšších stredných školách nie sú možné študentské pôžičky.  Pre  registráciu   treba  priamo  osloviť  danú  školu,  pre  ktorú  ste sa rozhodli. Zoznam škôl nájdete na http://eng.menntamalaraduneyti.is/.       

 Vyššie vzdelanie alebo univerzity

Vyššie vzdelávanie zabezpečujú najmä univerzity. Okrem toho sú inštitúcie, ktoré ponúkajú programy na vysokoškolskom alebo na vyššom vzdelávacom stupni. Väčšina inštitúcií vyššieho vzdelávania vyžaduje mať ukončenú vyššiu strednú školu alebo porovnateľnú školu v iných krajinách. Úrad medzinárodného vzdelávania je organizácia, ktorá poskytuje služby pre všetky inštitúcie vyššieho vzdelávania na Islande. Viac informácií o vyššom vzdelávaní nájdete na: www.ask.hi.is alebo môžete zaslať e-mail na ask@hi.is. Osobne ich môžete navštíviť na Neshagi 16, od 10:00 – 12:00 a 12:30-16:00, tel.: +354 525 4311.

  

4. 8. Kultúrny a spoločenský život

Islanďania pracujú ťažko – priemerne majú najdlhší pracovný deň v Európe – ale takisto sa vedia dobre zabaviť. Víkend v Reykjaviku je skutočným zážitkom. Môžete tam nájsť mnoho príležitostí na vychutnanie dobrého jedla a zábavy. Jednou z výhod života na Islande je ustavičný a všadeprítomný prúd geotermálnej vody prúdiacej zo zeme. Táto horúca voda sa používa v otvorených bazénoch v celej krajine, ktoré slúžia ako kúpele a miesto, kde sa stretávajú ľudia. Jazdenie na koni je populárna zábava takisto ako golf. Je tu mnoho príležitostí na zdravie utužujúce a dobrodružné akcie – ako je rafting, sledovanie veľrýb, lovenie lososov a pstruhov, morský rybolov a výlety na ľadovec. Islanďania veľmi radi a často navštevujú kiná aby videli najnovšie filmy. Počúvanie hudby je taktiež veľmi obľúbená zábava Islanďanov, v noci môžete vidieť na ulici hrať hudobníkov, ktorí hrajú   rôzne hudobné žánre  od Symfónie až po Hardcore metal rock. Informácie ohľadom hudby a iných kultúrnych podujatí môžete nájsť v angličtine na stránke www.grapevine.is.

  

4. 9. Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtie)

Muž a žena, ktorí sa chcú vziať musia splniť nasledujúce podmienky: 

• Obidvaja musia mať 18 rokov. Tí, čo majú menej ako 18 rokov musia mať povolenie z Ministerstva spravodlivosti a duchovných záležitostí, www.domsmalaraduneyti.is.
• Ak je ktorýkoľvek  z  nich  prehlásený za nespôsobilého (napr.: mentálne postihnutie), môžu uzavrieť manželstvo až keď budú mať povolenie od zákonného zástupcu danej osoby.
• Pokiaľ chcú uzavrieť manželstvo nesmú mať medzi sebou súrodenecký alebo blízky príbuzenský vzťah.
• Adoptívni rodičia a ich adoptívne deti sa môžu vziať až po zrušení adoptívneho vzťahu.
• Pokiaľ je niekto z nich už ženatý/vydatá, tak sa nemôžu vziať. Uzavrieť manželstvo môžu až keď sa ukončí pôvodné manželstvo rozvodovým konaním.  Ministerstvo spravodlivosti a duchovných záležitostí môže povoliť výnimku v mimoriadnych prípadoch.

Môžete si vybrať medzi cirkevným a civilným sobášom. Cirkevný sobáš môžu vykonávať kňazi alebo iní duchovní, ktorí sú členmi registrovaných náboženských organizácií uznanými Ministerstvom spravodlivosti a duchovných záležitostí. Civilný sobáš môže vykonávať okresný starosta  (sýslumaður) alebo jeho zákonní zástupcovia.

Cudzinci, ktorí sa chcú zosobášiť na Islande musia doložiť nasledujúce doklady:

• Rodný list, ktorý dokazuje, že príslušná osoba dosiahla vek 18 rokov.
• Platný pas.
• Potvrdenie o rodinnom stave. Nesmie byť staršie ako 4 týždne od vydania tohto potvrdenia príslušným úradom.
• V prípade, že bol niekto z nich predtým ženatý alebo vydatá je nutné doložiť originál alebo  overenú  kópiu  potvrdenia  o  rozvode  potvrdené Ministerstvom spravodlivosti a duchovných záležitostí.
• Dvaja svedkovia, ktorí vypíšu vyhlásenie, že nevedia o prekážkach, ktoré by bránili v uzavretí ich manželstva. Svedkovia musia mať minimálne 18 rokov.
• Potvrdenie od Imigračného riaditeľstva (Útlendingastofnun), že cudzinec má legálny pobyt v krajine.

Pre civilný sobáš v Reykjaviku kontaktujte Sýslumaður, Skógarhlíð 6, 150 Reykjavík, tel.: 569 2400. Všetky vyššie požadované dokumenty musia byť predložené najneskôr 2 týždne pred uzavretím manželstva.

Osoby toho istého pohlavia môžu vstúpiť do registrovaného partnerstva (staðfest samvist). Požiadavkou je aby aspoň jeden z nich bol občanom Islandu a mal tam bydlisko alebo obidvaja boli legálne žijúci na Islande aspoň 2 roky pred uzavretím tohto partnerstva. Inak sa na nich vzťahujú tie isté pravidlá ako pri manželstve. Z väčšej časti má registrované partnerstvo tie isté práva ako iné manželské páry.

Na Islande je bežné a spoločensky prípustné byť slobodný rodič. Islandské ženy majú omnoho viac detí oproti iným európskym ženám.

  

4. 10. Doprava

Na Islande neexistuje železničná doprava. Výstavba ciest sa začala okolo roku 1900 a vo veľkej miere sa rozvinula v roku 1980. Pravidelná letecká a lodná doprava spája Reykjavík s ostatnými väčšími mestami. Okrem toho premávajú pravidelné linky do Európy a Severnej Ameriky. Nachádzajú sa tu 2 Islandské letecké spoločnosti, ktoré prevádzkujú medzinárodné lety: Iceland Express - www.icelandexpress.com a Icelandair -  www.icelandair.com. Väčšina turistov využíva najmä leteckú dopravu. Poloha Islandu, ktorý sa nachádza v strede Severoatlantického oceánu neumožňuje využívať lodnú dopravu naplno, najmä v zime, kedy môže byť more veľmi rozbúrené. Lodnú dopravu a okružné jazdy okolo Islandu využívajú turisti najmä v lete. V zime poskytuje vnútroštátna letecká doprava svoje služby len pokiaľ sú na to vhodné poveternostné podmienky, sneh a ľad často bránia leteckej doprave. V lete sa prevádzkujú denné lety medzi Reykjavíkom a ďalšími veľkými destináciami. Island nemá železnice a jeho systém verejných komunikácii je najmenej rozvinutý v Európe. Na Islande nie sú cestné poplatky okrem poplatku za tunel (hvalfjardargong), ktorý zaberie 1 hodinu cesty k západnej a severnej časti a stojí 800 ISK.
Organizácia diaľkových autobusových liniek Bifreidastod Íslands (BSÍ) - www.bsi.is zabezpečuje širokú dostupnosť pravidelných liniek v celej krajine. Takisto sa tu nachádza veľké množstvo trajektov, ktoré spájajú prístavy.
Pre svoje kamenisté cesty, strmé svahy a nevľúdne počasie  nie je Island vhodný na cyklistiku. Napriek tomu narastá počet návštevníkov, ktorí si vyberajú cyklistiku ako spôsob dopravy. Bicykle si môžete prenajať vo väčšine väčších miest, takisto ako aj v hoteloch, hosteloch a  penziónoch. Na  miestnu  dopravu  sa  využívajú mestské autobusy, ktoré stoja 280 ISK pre dospelého a 75 ISK pre deti od 6-12 rokov a taxíky, ktoré môžu byť prenajaté aj na vyhliadkovú jazdu ale sú podstatne drahšie. 

 

 

5. Sociálne zabezpečenie a poistenie

5. 1. Sociálne zabezpečenie v Európe

Podmienky sociálneho zabezpečenia - zásadná otázka pre osoby uplatňujúce svoje právo slobodného pohybu

Rešpektovanie zásady slobodného pohybu pracovníkov vyžaduje od všetkých členských štátov EÚ jednoznačný záväzok, aby migrujúci pracovníci, ktorí vykonávajú svoje povolanie v inom členskom štáte, mali právo na rovnaké dávky sociálneho zabezpečenia ako miestni zamestnanci. Poskytovanie sociálnej ochrany občanom EÚ pracujúcim mimo krajiny, kde majú trvalý pobyt, je pre Európsku úniu zásadná otázka.
Ustanovenia EÚ o sociálnom zabezpečení sa vzťahujú tak na členské štáty, ako aj na Európsku úniu a Európsky hospodársky priestor (Nórsko, Island a Lichtenštajnsko).

Ustanovenia Spoločenstva o sociálnom zabezpečení

Systémy sociálneho zabezpečenia v krajinách EÚ stále vykazujú významné rozdiely a je potrebné uskutočniť koordináciu predpisov o sociálnom zabezpečení. Spoločné pravidlá, ktoré zabezpečujú prístup k sociálnym dávkam, sú dôležité, aby sa zabránilo znevýhodňovaniu európskych pracovníkov, ktorí uplatňujú svoje právo slobodného pohybu. Sú navrhnuté tak, aby chránili občanov EÚ pred rizikom, že budú poistení dvakrát, alebo prídu o dávky sociálneho zabezpečenia, keď sa presťahujú do inej krajiny.
Aj keď neexistuje žiadny jednotný európsky systém sociálneho zabezpečenia, EÚ stanovila v oblasti sociálnej ochrany spoločné ustanovenia. Zahŕňa to koordináciu národných systémov sociálneho zabezpečenia bez snahy o zosúladenie národných predpisov. Právne predpisy EÚ ustanovujú spoločné pravidlá a zásady, ktoré musia národné miestne orgány a sociálne poisťovne dodržiavať a ktoré nenahrádzajú, ale dopĺňajú predpisy členských štátov o sociálnom zabezpečení.

Cieľom spoločných ustanovení týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia je:

• podnietiť slobodný pohyb pracovníkov zaručením rovnakého zaobchádzania so štátnymi   príslušníkmi EÚ v zmysle rôznych vnútroštátnych právnych predpisov;
• zaručiť sociálnu ochranu zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám (a ich rodinám) bez ohľadu na to, v ktorej krajine EÚ vykonávajú činnosť;
• zabezpečiť zohľadnenie všetkých potrebných dôb zamestnania, pričom je potrebné zabrániť, aby sa systémy sociálneho zabezpečenia prekrývali.

Uplatňovanie spoločných ustanovení

Spoločné predpisy sa nevzťahujú na všetky národné právne predpisy o sociálnom zabezpečení. Týkajú sa týchto dávok:

• nemocenské a materské dávky
• rodinné príspevky
• pracovné úrazy
• starobné a invalidné dôchodky
• vdovské a sirotské dávky
• dávky v nezamestnanosti.

Kto môže využívať sociálnu ochranu v rámci EÚ?

Dávky sociálneho zabezpečenia dostupné v iných členských štátoch sú stanovené spoločnými ustanoveniami EÚ a týkajú sa nasledujúcich kategórií osôb:

• pracovníci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu EÚ a ktorí sú alebo boli poistení podľa právnych predpisov tohto členského štátu, ako aj ich rodinní príslušníci;
• dôchodcovia, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu EÚ;
• štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú poistení podľa právnych predpisov členského štátu;
• osoby bez štátnej príslušnosti a utečenci a ich rodiny, ak pracujú v EÚ a sú poistení podľa právnych predpisov jedného z členských štátov EÚ.

Registrácia migrujúcich pracovníkov do národných systémoch sociálneho zabezpečenia

Ak občan EÚ pracuje v inom členskom štáte, je dôležité určiť, ktorému národnému systému sociálneho zabezpečenia podlieha - či tomu, v ktorom je poistený alebo tomu, kde vykonáva svoje povolanie. Potreba zabrániť sa tomu, aby pracovník bol poistený dvakrát, alebo vôbec nemal sociálne zabezpečenie, vyžaduje určité pravidlá stanovujúce základné zásady registrácie do jedného a/alebo druhého systému.

Poberanie dôchodku v inom členskom štáte

Štátni príslušníci EÚ majú právo tráviť dôchodok v inom členskom štáte. Krajiny, kde pracovník prispieval na dôchodkové poistenie, sa na vyplácaní dôchodku podieľajú proporcionálne, na základe doby zamestnania.

  

5. 2. Systém sociálneho zabezpečenia v tejto krajine

Pred príchodom na Island by ste mali navštíviť kanceláriu sociálneho zabezpečenia alebo zdravotného poistenia, kde ste boli poistený pred príchodom na Island, aby ste získali formulár E-104. Formulár E-104 vám pokryje zdravotné poistenie na Islande. Ak plánujete zostať na Islande dlhšie ako 3 mesiace, musíte požiadať o povolenie k pobytu na Národnom registri, www.thjodskra.is a predložiť čo najskôr formulár E-104 na Štátnom inštitúte sociálneho zabezpečenia (Tryggingastofnun, www.tr.is), kde vám vydajú preukaz zdravotného poistenia. Občan EÚ/EHP, ktorý nemá povolenie k pobytu a preto nie je zaregistrovaný ako rezident Islandu nemôže využiť pokrytie zdravotného poistenia.

Súkromné poisťovne nemôžu vydávať E-formuláre. Pokiaľ neplánujete zostať na Islande dlhšie ako 3 mesiace, mali by ste si so sebou priniesť Európsky zdravotný preukaz, ktorý vám pokryje zdravotné poistenie do 3 mesiacov. Sociálne zabezpečenie na Islande pokrýva služby ako hospitalizácia, základné lekárske ošetrenie lekármi a špecialistami, domáce ošetrovanie, röntgenovanie, denné nemocenské dávky, fyzioterapia, lieky, zubné ošetrenie pre deti, zamestnanecké úrazové poistenie, invalidné dôchodky, starobné dôchodky, pohrebné príspevky a detské dôchodky.
Zamestnanci, ktorí sú dočasne vyslaní svojimi zamestnávateľmi patria pod systém verejného zdravotného poistenia v ich domovskej krajine so všetkými platnými právami a povinnosťami. Zamestnanci môžu požiadať o formulár E-101 a E-106/Európsky zdravotný preukaz z poisťovne v ich domovskej krajine. To isté platí aj pre samostatne zárobkovo činné osoby. E-formuláre budete potrebovať na registráciu v Štátnom inštitúte sociálneho zabezpečenia (Tryggingastofnun), Langavegur 114-116, tel.: 800 6044, www.tr.is.

V prípade, že nezískate potrebné dokumenty z Vašej domovskej krajiny (E-104/101), môžete si zaplatiť súkromné zdravotné poistenie, ktoré pokryje obdobie 6 mesiacov pokiaľ nebudete vo verejnom zdravotnom systéme poistenia. Viac na www.tryggingamidstodin.is.

 

5. 3. Poistenie v nezamestnanosti

Osoby vo veku od 16-70 rokov sú oprávnené poberať podporu v nezamestnanosti (atvinnuleysisbætur) v prípade, že legálne odpracovali najmenej 3 mesiace na Islande. Maximálna dĺžka poberania podpory v nezamestnanosti sú 3 roky. Príplatok do fondu poistenia v nezamestnanosti je platený Vaším zamestnávateľom.

Podporu v nezamestnanosti môžete poberať ak:

• ste nezamestnaný
• máte pobyt na Islande
• legálne odpracovali najmenej 3 mesiace za posledných 12 mesiacov
• aktívne hľadajúci prácu
• schopný pracovať a pripravený prijať ponúknutú prácu

Ak ste odpracovali najmenej 3 mesiace na Islande na pracovný úväzok aspoň 25%, získate nárok na minimálnu podporu, ktorá vás oprávňuje na ¼ základnej sadzby. Spolu s formulárom E-301, ktorým preukážete Vaše odpracované obdobie v domovskej krajine/inej krajine EÚ/EHP, môžete preniesť Vaše práva v nezamestnanosti a pokiaľ preukážete, že ste odpracovali 12 mesiacov (plný pracovný úväzok), tak máte nárok na plnú podporu v nezamestnanosti. Z tohto dôvodu je dobré priniesť si formulár E-301 so sebou pri príchode na Island. Od 1. januára 2009 je základná sadzba dávky v nezamestnanosti 6 900 ISK na deň. Prvé 3 mesiace budete dostávať dávku v nezamestnanosti, ktorá bude zodpovedať 70% vašej priemernej mzdy za posledných 6 mesiacov ale táto suma nesmie byť vyššia ako 234 229 ISK na mesiac. Tieto dávky vypláca Riaditeľstvo práce, preto je nutné aby ste sa zaregistrovali v jednom z miestnych úradov práce. Ľudia musia potvrdiť, že hľadajú prácu 1x mesačne e-mailom, telefonicky alebo online potvrdením na www.vinnumalastofnun.is a takisto 1x mesačne sa musia dostaviť osobne na úrad práce (táto frekvencia sa môže meniť).

 

Pokiaľ ste nezamestnaný a poberáte podporu v nezamestnanosti v domovskej krajine môžete prísť na Island hľadať si prácu s tým, že si prenesiete Vaše dávky v nezamestnanosti po dobu 3 mesiacov. Prenos Vašej dávky získate pomocou formulára E-303, ktorý získate na miestnom úrade práce v  domovskej krajine. Platí to aj naopak, tí, ktorí poberali dávky v nezamestnanosti na Islande si môžu požiadať o formulár E-303 a hľadať si prácu v inej krajine EÚ/EHP. Viac informácií nájdete na www.vinnumalastofnun.is alebo www.eures.is.

  

5. 4. Nemocenské poistenie

Na to aby mala osoba zdravotné poistenie na Islande potrebuje byť rezidentom na Islande po dobu najmenej 6 mesiacov. Prisťahovalci z krajín EÚ/EHP, ktorí majú zdravotné poistenie v ich domovských krajinách sa považujú ako by mali zdravotné poistenie na Islande, odo dňa ich príchodu na Island, pokiaľ predložia príslušné doklady (E-104/Európsky zdravotný preukaz) Štátnemu inštitútu sociálneho zabezpečenia. Zdravotné poistenie zahrňuje zdravotnú starostlivosť, hospitalizáciu, lekársku asistenciu poskytnutú mimo lekárskych stredísk, lieky, fyzioterapiu, dopravu pacienta, pomocné prístroje, zubnú starostlivosť, atď.

Po nehode, ktorá sa stane v práci má zamestnanec už od prvého dňa zamestnania právo na poberanie dennej mzdy až do 3 mesiacov. Nehodou v práci sa myslí, úraz, ktorý sa stane počas práce, pri vykonávaní pracovných pochôdzok a tiež počas cesty do práce a z práce.

Denné nemocenské dávky zahŕňajú jednu časť zdravotného poistenia. Osoba, ktorá je dlhšiu dobu práceneschopná z dôvodu choroby nemá nárok na plat z kolektívnej zmluvy, ale má nárok na denné nemocenské dávky zo zdravotného poistenia počas celého obdobia práceneschopnosti. Denná nemocenská dávka je pre všetkých rovnaká. Na to aby ste mohli poberať nemocenské dávky musíte u zamestnávateľa odpracovať najmenej 1 mesiac. Po prvom odpracovanom mesiaci má zamestnanec právo na 2 dni nemocenskej dávky každý mesiac. Počet týchto dní narastá  s počtom odpracovaných rokov (2, 3 a 5 rokov) u toho istého zamestnávateľa. Viac informácií na  www.tr.is/media/erlend-mal/English.pdf.

  

5. 5. Rodina a materstvo

Osoby, ktoré pracovali na Islande nepretržite po dobu najmenej 6-tich mesiacov až do prvého dňa materskej/otcovskej dovolenky, majú nárok na príspevok z Fondu na rodičovskú dovolenku, ako aj na dovolenku do 9 mesiacov. Každý z rodičov má 3 mesačné obdobie, ktoré môžu ľubovoľne využiť a zvyšné 3 mesiace si môžu rodičia rozdeliť medzi seba podľa vlastného uváženia. Výška príspevku závisí od priemernej mzdy za posledné 2 daňové roky. Prídavky počas rodičovskej dovolenky predstavujú 80% predchádzajúcich platov, avšak minimálne to je 113 902 ISK na mesiac, ak ste odpracovali 50% alebo viac. Prídavok nesmie presiahnuť 350 000 ISK na mesiac. Osoby, ktoré na Islande neboli zamestnané alebo študovali, ale napriek tomu boli prihlásené k pobytu po dobu 12 mesiacov nepretržite, majú po pôrode dieťaťa nárok na poberanie minimálneho príspevku. Študenti denného štúdia majú nárok na 113 902 ISK na mesiac a ľudia, ktorí nepracovali alebo pracovali menej ako 25% majú nárok na 49 702 ISK na mesiac. Rodičia si musia požiadať o vyplácanie materského príspevku 6 týždňov pred očakávaným narodením dieťaťa. Príspevky z Fondu rodičovskej dovolenky vypláca Riaditeľstvo práce. Všetci rodičia s legálnym pobytom na Islande dostanú prídavky na deti. Výška prídavkov závisí na počte detí, veku detí, rodinnom stave rodičov a príjme rodičov. Žiadosti a ďalšie informácie sú k dispozícii na www.faedingarorlof.is.

  

5. 6. Dôchodky

Okrem zákonného sociálneho zabezpečenia má Island zákonom stanovené odvody na starobný dôchodok. Zamestnanci a ich zamestnávatelia sú zo zákona povinní odvádzať určitú čiastku do penzijného fondu. Penzijný fond vypláca starobné dôchodky a invalidné dôchodky, ako aj dávky po zosnulom manželovi/ke. Nárok na vyplácanie dávok závisí od výšky odvodov a od dĺžky obdobia, počas ktorého boli odvody platené do penzijného fondu. Viac informácií získate na príslušnom penzijnom fonde. Okrem základného penzijného poistenia si ľudia môžu uzavrieť doplnkové dôchodkové sporenie, kde odvádzajú  príspevky do osobného dôchodkového fondu alebo si odkladajú peniaze na účet dôchodkového sporenia. Zamestnávateľ platí zodpovedajúci príspevok v súlade s dohodnutými podmienkami kolektívnej zmluvy. Viac informácií nájdete na www.ll.is/?i=18.

Starobný dôchodok sa vypláca každému vo veku 67 rokov a viac, bez ohľadu na spoločenskú triedu či rodinný stav. V tomto ohľade majú muži a ženy rovnaké práva. Na to aby ste mohli poberať dôchodok, musíte mať trvalý pobyt na Islande minimálne 3 roky v období medzi 16 a 67 rokom veku života. Plný starobný dôchodok bude vyplácaný osobám, ktoré bývali na Islande najmenej 40 rokov v období medzi 16 a 67 rokom veku života. V prípade, že ide o kratšie obdobie pobytu na Islande, dôchodok bude pomerne krátený tzn. suma dôchodku závisí od dĺžky pobytu na Islande.

Na invalidný dôchodok majú nárok osoby, ktoré mali trvalý pobyt na Islande po dobu najmenej 3 rokov pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok, v období medzi 16 a 67 rokom veku života. V prípade trvalej invalidity je invalidný dôchodok vyplácaný 75% alebo viac, záleží na výsledku lekárskej prehliadky. 

Detský dôchodok sa vypláca v prípade smrti alebo invalidity rodiča, buď priamo dieťaťu alebo jeho rodičom, v prípade, že je splnená podmienka pobytu na Islande po dobu najmenej 3 rokov pred podaním žiadosti o detský dôchodok.

Inštitúcie sociálne zabezpečenia nevyplácajú vdovské alebo vdovecké dôchodky, iba detské dôchodky. Môže však byť podaná žiadosť na podporu po smrti manžela/lky na dočasné obdobie. 

  

5. 7. Elektronické formuláre

Výmena informácií pri realizácií Nariadení  Rady (EEC) č. 1408/71 a 574/72, ktoré sa týkajú systémov sociálneho zabezpečenia pre zamestnané osoby, samostatne zárobkové osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva medzi inštitúciami Európskeho ekonomického priestoru a členskými štátmi Európskej únie,  sa vykonáva na základe štandardizovaných E – formulárov. Používanie formulárov uľahčuje kontakt medzi poisťovacími inštitúciami a uľahčujú medzinárodnú výmenu informácií.

Každý členský štát má k dispozícii sadu formulárov v národnom jazyku. Formuláre sú vo všetkých členských štátoch obsahovo a formálne identické. Každá časť informačného obsahu v rámci položky (poľa) formulára, musí mať rovnaký význam vo všetkých jazykoch.

Formuláre sú rozdelené do skupín vzťahujúce sa na rozdielne poistné riziká.

• Formuláre série E100 sa týkajú nemocenských a materských dávok a náležitej legislatívy, používajú ich inštitúcie zodpovedné za priznanie nároku na hmotné dávky a krátkodobé peňažné dávky.
• Formuláre série E200 sa týkajú dôchodkov a penzií a používajú ich inštitúcie zodpovedné za rozhodovanie o nároku na tieto dávky.
• Formuláre série E300 sa týkajú dávok v nezamestnanosti a používajú ich inštitúcie zodpovedné za priznávanie nároku na poberanie dávok v nezamestnanosti.
• Formuláre série E400 sa týkajú rodinných dávok a používajú ich inštitúcie, ktoré sú zodpovedné za rozhodovanie o nároku na tieto dávky.
• Formuláre série E500 sú formuláre procedurálne a korešpondenčné.
• Formuláre série E600 týkajú sa nepríspevkových dávok a používajú ich inštitúcie zodpovedné za rozhodovanie o priznaní takýchto dávok.

 

E-101: Potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve. Potvrdenie je určené pre zamestnanca, ktorý je zamestnávateľom dočasne vyslaný do inej členskej krajiny EÚ/EHP (max. doba vyslania 12 mesiacov), na ktorého sa stále môže vzťahovať sociálne poistenie jeho/jej domácej krajiny.

E-104: Formulár potvrdzujúci obdobie poistenia a zamestnania v inej krajine EÚ/EHP. E-104 slúži ako potvrdenie týkajúce sa sčítania dôb poistenia, zamestnania alebo bydliska a je najmä pre tých, ktorí pravidelne cestujú na Island alebo začínajú pracovať na Islande. Občan, ktorý príde na Island z inej krajiny EÚ/EHP by si mal so sebou priniesť formulár E-104, ktorý získa v Sociálnej poisťovni v domovskej krajine, kde bol naposledy poistený. Tento formulár predloží na oddelenie zdravotného poistenia Štátneho inštitútu sociálneho zabezpečenia alebo v jeho pobočkách. Na požiadanie vydá oddelenie zdravotného poistenia Štátneho inštitútu sociálneho zabezpečenia preukaz zdravotného poistenia poistenej osobe. 

E-106: Potvrdenie o nároku na vecné dávky nemocenského poistenia a poistenia pre prípad materstva pre osoby s bydliskom v inom štáte ako príslušnom štáte.

E-109: Potvrdenie pre registráciu rodinných príslušníkov zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby. Potvrdenie nemocenského poistenia pre rodinných príslušníkov, ktorí bývajú na Islande ale stále podliehajú nemocenskému poisteniu v inej krajine EÚ/EHP. 

E-121: Potvrdenie pre registráciu dôchodcov. Potvrdenie nemocenského poistenia pre tých, ktorí sú dôchodcovia v inej krajine EÚ/EHP, ale, ktorí bývajú na Islande. 

E-301: Ak ste oprávnený poberať podporu v nezamestnanosti vo vašej domovskej krajine môžete si preniesť vaše práva na Island. Spolu s predchádzajúcim zamestnávateľom vyplníte formulár E-301, kde bude vypísaný druh pracovného pomeru (hlavný/vedľajší pracovný pomer) a dĺžka pracovného pomeru. Pri odchode z Islandu si môžete formulár E-301 vyžiadať z Riaditeľstva práce.

E-303: Pokiaľ ste nezamestnaný môžete si vyžiadať formulár E-303 z Vášho miestneho úradu práce a preniesť si Vaše dávky na Island. Formulár E-303 musíte predložiť na miestnom úrade práce na Islande do 8 dní od príchodu do krajiny. To vás oprávňuje na poberanie podpory v nezamestnanosti po dobu 3 mesiacov pokiaľ si aktívne hľadáte prácu.

  

5. 8. Preukaz zdravotného poistenia

Európsky preukaz zdravotného poistenia

Európsky preukaz zdravotného poistenia je nevyhnutným krokom smerom k zjednodušeniu rôznych našich systémov zdravotnej starostlivosti. Preukaz, ktorý bol zavedený v júni 2004, výrazne uľahčuje prístup k lekárskej pomoci občanom EÚ, ktorí cestujú do iného členského štátu. Okrem toho zaručuje rýchle a zjednodušené preplatenie nákladov, ktoré vznikli na mieste alebo krátko po návrate na miesto pobytu. Od 1. januára 2006 sa európsky preukaz zdravotného poistenia vydáva a uznáva vo všetkých príslušných krajinách a nahrádza predtým používané formuláre, ako napríklad známy formulár E 111.

Kto má nárok na európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP)?

Európsky preukaz zdravotného poistenia sa vydáva pre:

• štátnych príslušníkov EÚ
• štátnych príslušníkov Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP)
• štátnych príslušníkov Švajčiarska
• rodinných príslušníkov vyššie uvedených bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť
• štátnych príslušníkov iných krajín, ktorí sú chránení systémom sociálneho zabezpečenia v jednom z členských štátov EÚ, EHP alebo Švajčiarska.

Pred odchodom do inej krajiny EÚ by mal záujemca požiadať svoju národnú zdravotnú poisťovňu o vydanie EPZP. Všetkým občanom EÚ sa pri cestovaní do iných krajín dôrazne odporúča, aby nosili európsky preukaz zdravotného poistenia so sebou.

Výhody

Zatiaľ čo hlavným účelom európskeho preukazu zdravotného poistenia je zabezpečiť jednoduchý prístup k zdravotným službám počas prechodného pobytu v inej krajine, poskytuje tiež rad ďalších výhod pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pacientov a rovnako aj pre poisťovne. Hlavné výhody EPZP sa dajú zhrnúť nasledovne:

• zjednodušený prístup k zdravotnej starostlivosti v zahraničí
• rýchle a jednoduché preplatenie nákladov
• bezpečnosť údajov
• väčšia istota
• menej administratívy
• jednoduchosť - jednoduchšie a rýchlejšie postupy na získanie zdravotnej starostlivosti.

Všeobecne povedané, táto „inteligentná karta“ (smart card) obsahuje iba základné informácie, ako je meno a priezvisko držiteľa karty a dátum narodenia, ale žiadne zdravotné údaje. Je jednoducho použiteľná a ľahko rozpoznateľná. Navyše informácie, ktoré obsahuje, sú štandardizované, aby sa mohli čítať bez ohľadu na jazyk.

Čo je inteligentná karta?

 „Inteligentná karta“ je plastická karta vreckového formátu, ktorá vyzerá rovnako ako bežné bankové alebo kreditné karty.
Karty majú na prednej strane malý zlatý čip. Keď sa vložia do na to určeného snímača, čip sa spojí s elektrickými konektormi, ktoré dokážu prečítať informácie z čipu a zapísať informácie späť.

Aké informácie sú uložené na mojom zdravotnom preukaze?

Jediné osobné informácie na európskom preukaze zdravotného poistenia sú meno a priezvisko držiteľa preukazu, rodné číslo a dátum narodenia. Európsky preukaz zdravotného poistenia neobsahuje žiadne lekárske údaje.

Kde platí môj preukaz zdravotného poistenia?

EPZP sa môže používať na získanie akejkoľvek zdravotnej starostlivosti, či už u všeobecného lekára, v nemocnici alebo lekárni. Členské štáty EÚ sú zodpovedné za zavedenie a distribúciu preukazov zdravotného poistenia, ale aj za zabezpečenie snímačov preukazov do všetkých príslušných zariadení zdravotnej starostlivosti.

Používanie európskeho preukazu zdravotného poistenia v zahraničí

Je dôležité poukázať na to, že preukaz zdravotného poistenia nezabezpečuje prípady, keď sa pacient úmyselne rozhodne získať lekárske ošetrenie v zahraničí. Je skôr určená na poistenie ľudí cestujúcich do iných krajín na obmedzené obdobie a teda pokrýva lekársku starostlivosť, ktorá je nevyhnutná počas pobytu na území iného členského štátu. Keď nastane potreba zdravotnej starostlivosti, ošetrenie sa poskytne podľa pravidiel tej konkrétnej krajiny (napríklad ak je v danom členskom štáte zdravotná starostlivosť bezplatná, hosťujúci pacient bude mať tiež nárok na bezplatnú lekársku starostlivosť po predložení európskeho preukazu zdravotného poistenia).

Náhradný dočasný certifikát

V prípade, že jednotlivec, ktorý potrebuje lekársku pomoc, nemá európsky preukaz zdravotného poistenia, môže predložiť aj náhradný dočasný certifikát, ktorý je možné jednoducho poslať faxom alebo e-mailom z príslušnej domácej národnej zdravotnej poisťovne. Tento certifikát je rovnocenný s EPZP a oprávňuje pacienta na rovnaké ošetrenie a preplatenie pomoci.

Dizajn európskeho preukazu zdravotného poistenia

Dizajn európskeho preukazu zdravotného poistenia je vo všetkých členských štátoch rovnaký a je na ňom európsky symbol. Existujú dva varianty grafického návrhu:

• štandardný dizajn EÚ umiestnený na prednej strane preukazu - zadná časť preukazu ponechaná voľná pre obsah, ktorý si zvolí príslušný členský štát;
• štandardný dizajn EÚ umiestnený na zadnej strane preukazu - v tomto prípade členský štát umiestni EPZP na zadnú stranu existujúceho národného alebo regionálneho preukazu zdravotného poistenia.

Každý členský štát si môže pri vydávaní preukazov zdravotného poistenia zvoliť jeden z možných variantov.

 

Posledná úprava 09/2010

Návrat na začiatok stránky