Verzia pre tlač

Holandsko

 

 

1. Hľadanie práce
1. 1. Ako si nájsť prácu
1. 2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

 

2. Presťahovanie sa do inej krajiny
2. 1. Pohyb tovaru a kapitálu
2. 2. Hľadanie ubytovania
2. 3. Hľadanie školy
2. 4. Keď si so sebou vezmete auto
2. 5. Postupy registrácie a povolenie na pohyb
2. 6. Kontrolný zoznam pred vašim príchodom do novej krajiny a po ňom

 

3. Pracovné podmienky
3. 1. Prehľad pracovných podmienok v Európe
3. 2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií
3. 3. Druhy zamestnania
3. 4. Pracovné zmluvy
3. 5. Špeciálne kategórie
3. 6. Samostatná zárobková činnosť
3. 7. Platové podmienky
3. 8. Pracovná doba
3. 9. Dovolenka ( ročná dovolenka, materská dovolenka)
3. 10. Ukončenie pracovného pomeru; dôchodkový systém
3. 11. Zastupovanie pracovníkov
3. 12. Pracovné spory – štrajky
3. 13. Odborná príprava

 

4. Životné podmienky
4. 1. Prehľad životných podmienok v Európe
4. 2. Politický, administratívny a právny systém
4. 3. Príjmy a dane
4. 4. Životné náklady
4. 5. Ubytovanie
4. 6. Zdravotníctvo
4. 7. Systém vzdelávania
4. 8. Kultúrny a spoločenský život
4. 9. Súkromný život ( narodenie, život, úmrtia)
4. 10. Doprava

 

5. Sociálne poistenie a zabezpečenie
5. 1. Sociálne zabezpečenie v Európe
5. 2. Sociálne zabezpečenie v tejto krajine
5. 3. Poistenie v nezamestnanosti
5. 4. Nemocenské poistenie
5. 5. Rodina a materstvo
5. 6. Dôchodky
5. 7. Elektronické formuláre
5. 8. Preukaz zdravotného poistenia

 

 

1. Hľadanie práce

1. 1. Ako si nájsť prácu

Všeobecne:
Existuje mnoho rôznych možností ako si nájsť v Holandsku prácu. Akokoľvek, viac ako 60% všetkých voľných pracovných miest sú obsadzované neformálne. Takže aj dobrý prehľad zlepšuje vaše šance nájsť si v Holandsku prácu. Bežne používané spôsoby ako si nájsť prácu zahŕňajú:

CWI – verejné služby zamestnanosti:
Centrum pre prácu a príjmy (Centrum voor Werk en Inkomen (CWI)) podporuje a pomáha uchádzačom o prácu v jej hľadaní. Registrácia v CWI nie je povinná.

Agentúry práce, náborové a výberové agentúry a agentúry dočasného zamestnania:
V Holandsku existuje mnoho špecializovaných pracovných agentúr. Náborové a výberové agentúry, vrátane agentúr vyhľadávajúcich manažérov, sú tiež aktívne. Bežné je, že tieto agentúry najprv dajú kandidátovi psychologický test alebo si ich nejako ohodnotia. Narastá aj používanie práce na výpomoc a práce na základe dočasného pridelenia. Mimo iných, zamestnávateľské organizácie používajú túto metódu aby boli schopní udržať si (IT) špecialistov predovšetkým na základe zmluvy.

Inzeráty:
Radíme sledovať pracovné ponuky v holandských novinách. Najviac voľných pracovných miest je zverejnených v sobotnom vydaní celoštátnych novín.
- NRC Handelsblad: manažérske pozície
- De Volkskrant: verejný sektor, akademické/medicínske profesie
- De Telegraaf a Algemeen Dagblad: obchodné pozície
- Regionálne noviny

Internet:
Bežné sú on-line žiadosti na stránkach spoločností a používanie databáz životopisov, ako je databáza EURES. Zamestnávatelia používajú databázu životopisov pri nábore kandidátov. Ak rozumiete holandsky, môžete použiť www.werk.nl, web stránku CWI.

Burzy práce:
Vzrastá popularita búrz práce. Organizujú ich okrem iných:
- CWI
- pracovné agentúry
- vysoké školy
Je potrebné si prezrieť web stránky týchto organizácií okrem iného aj kvôli dátum a miestu konania burzy.

 

 

1. 2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Holandsko má svoje vlastné (nepísané) pravidlá týkajúce sa žiadosti o prijatie do zamestnania. Tu sú informácie, ktoré môžu byť užitočné pri podávaní žiadosti.

Čo sa týka postupu podávania žiadosti o prácu, dá sa povedať toto:

• odlišujú sa podľa druhu práce, ktorú hľadáte;
• v prípade poľnohospodárstva a pozícií s nižšou kvalifikáciou, zamestnávatelia obyčajne uprednostňujú osobnú návštevu;
• žiadosti zo zahraničia majú byť vo všeobecnosti písomné;
• pri prácach, na ktoré sa vyžaduje určitá kvalifikácia je bežným postupom zaslanie strojovo písanej žiadosti a životopisu;
• nie je nič výnimočné zatelefonovať do spoločnosti vopred; v tomto prípade si treba najprv pripraviť niekoľko jasných otázok;
• holandskí zamestnávatelia obyčajne odpovedajú dosť rýchlo; ak nemáte žiadnu odpoveď ani po 14 dňoch, kontaktujte spoločnosť telefonicky.

Žiadosti majú väčšiu váhu ak:

• sú v holandčine (ak nie je uvedené inak);
• sú strojovo písané;
• sú krátke a stručné, ale tiež k veci a profesionálne;
• sú napísané na jednom hárku bieleho papiera formátu A4.

Čo sa týka štruktúry vášho listu:

• najprv je potrebné opísať dôvod podania žiadosti o danú pozíciu
• potom je dobré vyjadriť sa, prečo si myslíte, že ste vhodný kandidát a čo vás motivuje vykonávať túto prácu; motivácia je jedným z najdôležitejších výberových kritérií pre holandských zamestnávateľov;
• nakoniec by ste mali uviesť, že by ste boli potešení, keby ste sa mohli zúčastniť pohovoru, kde môžete osobne objasniť svoju žiadosť.

Životopis (CV)

• mal by byť k veci a profesionálny;
• obyčajne obsahuje maximálne 2 strany (formát A4);
• má obsahovať iba dátumy a (osobné) informácie; nepodstatné informácie majú byť vynechané;
• obyčajne má byť prispôsobený pracovnému miestu, o ktoré sa žiada.

Údaje v CV majú byť obyčajne v tomto poradí:

• osobné údaje;
• vzdelanie (vrátane dôležitých kurzov, presný dátum začatia a ukončenia a či máte titul; začína sa s posledným vzdelaním);
• pracovná skúsenosť (vrátane presných dátumov začatia a ukončenia); začína sa s posledným zamestnaním; uveďte názov zamestnávateľa a úlohy, ktoré ste vykonávali;
• záľuby a dobrovoľnícka práce.

Je potrebné pripojiť referencie a kópie certifikátov. Môžu sa zobrať aj na pohovor.

Resumé sa stáva bežným, najmä pre ľudí s významnými pracovnými skúsenosťami. Tiež sa často používa pri (otvorených) žiadostiach do agentúr vyhľadávajúcich manažérov. Resumé má obyčajne tieto vlastnosti:

• je kratšie a viac popisné;
• začína sa s popisom druhu práce, ktorú hľadáte;
• trochu viac subjektívne, keďže na niektoré body sa dá dať väčší alebo menší dôraz;
• neobsahuje presné dátumy; mali by ste uviesť iba tie skutočnosti, ktoré podčiarkujú vaše schopnosti.

Resumé môže mať historickú, analytickú, chronologickú, funkcionálnu alebo kreatívnu formu.

Formuláre žiadosti:
Formuláre žiadosti požívajú najmä veľkí zamestnávatelia a tiež sa používajú pri žiadostiach on-line.

Pre pracovný pohovor v Holandsku platia tieto poznámky:

• dôraz je na vašej motivácii; prečo ste si zvolili túto prácu v tejto spoločnosti?
• oceňuje sa, ak viete vymenovať niekoľko pozitívnych a menej pozitívnych zručností / vlastností; opíšte ich na príkladoch;
• zvyčajne pohovor robí jeden alebo dvaja ľudia; bežných je niekoľko pohovorov (dva alebo tri);
• na konci pohovoru sa vo všeobecnosti dáva priestor na vaše otázky; myslite na to vopred.

Otvorené žiadosti:
Otvorené žiadosti sú v Holandsku veľmi bežné. Nie je nič zvláštne zavolať do spoločnosti vopred, či už pri otvorených alebo cielených žiadostiach. Vopred však treba mať pripravených niekoľko jasných otázok.
Existuje mnoho zdrojov ako nájsť informácie o spoločnostiach:

• obchodná komora;
• ambasáda alebo konzulát vášho štátu;
• výročné knihy (ako ON alebo Intermediair).

Sprievodcovia pri uchádzaní sa o zamestnanie v Holandsku:

“Looking for work in the Netherlands”
ISBN 90-5896-0145, možnosť objednať si na www.labourmobility.com
“125 tips om je beter te presenteren tijdens sollicitatiegesprekken” (“125 tipov ako si zlepšiť prezentáciu na pracovných pohovoroch”),
ISBN 90-71844-811
“100 succesvolle sollicitatiebrieven” (100 úspešných formátov žiadostí”),
ISBN 90-74900-07-0
“Ik ben de beste; de 10 geheimen van succesvol solliciteren” (“Som najlepší; 10 tajomstiev úspešných žiadostí”)

 

 

2. Presťahovanie sa do inej krajiny

2. 1. Pohyb tovarov a kapitálu

Slobodný pohyb tovaru je jedným zo základných kameňov jednotného európskeho trhu.

Odstraňovanie národných bariér kvôli slobodnému pohybu tovaru v rámci EÚ je jedným z princípov stanovených v Dohodách EÚ. Od tradičného postoja ochraňovania, krajiny EÚ postupne odstraňovali obmedzenia kvôli formovaniu „spoločného“ alebo jednotného trhu. Toto zameranie na vytvorenie európskeho obchodného priestoru bez hraníc viedlo k vytvoreniu väčšieho bohatstva a nových pracovných miest a celkovo urobili z EÚ vedúcu svetovú ekonomiku popri USA a Japonsku.
Aj napriek európskej snahe o zrušenie všetkých vnútorných obchodných bariér, nie všetky odvetvia hospodárstva boli zosúladené. EÚ sa rozhodla regulovať na európskej úrovni odvetvia, ktoré by mohli občanom EÚ priniesť zvýšené riziko – ako farmaceutická alebo stavebná výroba. Väčšina výrobkov (považované za „nižšie riziko“) podlieha uplatneniu tzv. princípu vzájomného uznania, čo znamená, že v podstate každý výrobok legálne vyrobený alebo predaný v jednom z členských štátov môže byť slobodne prevezený a môže sa s ním obchodovať v rámci vnútorného trhu EÚ.

Limity slobodného pohybu tovaru
Dohoda o EÚ dáva členským štátom právo stanoviť limity slobodného pohybu tovaru, ak existuje špecifický verejný záujem ako ochrana životného prostredia, zdravie občanov alebo verejného poriadku, ak sa dá spomenúť aspoň niekoľko. To napríklad znamená, že ak dovážaný výrobok sa zdá príslušným úradom členského štátu potenciálnou hrozbou pre verejné zdravie, verejnú morálku alebo verejný poriadok, môžu zamietnuť alebo obmedziť jeho vstup na svoj trh. Príkladom takých výrobkov sú geneticky modifikované potraviny alebo určité energetické nápoje.
Napriek tomu vo všeobecnosti neexistujú obmedzenia na nákup tovaru v inom členskom štáte, ak sú určené na osobnú spotrebu, sú tu série európskych obmedzení na špecifické kategórie výrobkov, ako alkohol a tabak.

Slobodný pohyb kapitálu
Ďalšia podstatná podmienka pre fungovanie vnútorného trhu je slobodný pohyb kapitálu. Je to jedna zo štyroch základných slobôd garantovaná legislatívou EÚ a reprezentuje základy integrácie európskych finančných trhov. Európania teraz môžu spravovať a investovať svoje peniaze v každom členskom štáte EÚ.
Liberalizácia kapitálových trhov znamenala rozhodujúci bod v procese ekonomickej a monetárnej integráciu v EÚ. Bol to prvý krok vedúci k ustanoveniu Európskej ekonomickej a monetárnej únie (EMU) a spoločnej mene, Euro.

Výhody
Princíp slobodného pohybu kapitálu nielen zvyšuje efektivitu finančných trhov v rámci únie, ale prináša aj súbor výhod pre občanov EÚ. Jednotlivci môžu vykonávať rozsiahly počet finančných operácií v EÚ bez podstatných obmedzení. Napríklad jednotlivec môže s menšími obmedzeniami:

1. jednoducho otvoriť bankový účet,
2. kúpiť akcie,
3. investovať alebo
4. kúpiť nehnuteľnosti

v inom členskom štáte. Spoločnosti môžu investovať, vlastniť a riadiť iné európske podniky.

Výnimky
Určité výnimky z tohto princípu sa uplatňujú aj medzi členskými štátmi a vo vzťahu k tretím krajinám. Vzťahujú sa najmä na zdaňovanie, prísnu kontrolu, hľadisko verejného poriadku, pranie špinavých peňazí a finančné sankcie dohodnuté podľa spoločných zahraničných a bezpečnostných pravidiel EÚ.
Európska komisia pokračuje v práci na súbore pravidiel slobodného trhu pre finančné služby implementáciou nových stratégií pre finančnú integráciu, aby sa ešte uľahčila manipulácia s financiami pre občanov a spoločnosti v rámci EÚ.

 

 

2.2. Hľadanie ubytovania

Nie je vždy jednoduché nájsť v Holandsku ubytovanie. Cenovo prístupné bývanie je možné rýchlo získať najmä v Randstade (oblasť medzi hlavnými mestami Amsterdamom, Haagom, Rotterdamom a Utrechtom). Tiež môže byť ťažké nájsť si (lacné) ubytovanie v univerzitných mestách ako Leiden a Groningen, buď na prenájom alebo na kúpu.

Prenájom:
Je bežné prenajať si stále ubytovanie.
Svoje hľadanie ubytovania môžete začať kontaktom na miestom úrade a požiadaním o informácie pre ľudí hľadajúcich ubytovanie. Miestne úrady vám povedia, aké lokálne pravidlá sa uplatňujú a ako môžete kontaktovať spoločnosti poskytujúce bývanie. Môžete sa zaregistrovať v týchto spoločnostiach kvôli prenájmu ubytovania.
Nájomné za bývanie obsahuje dve časti. Prvá časť sú výdavky na prenájom ubytovania a je známa ako základné nájomné. Druhá časť pozostáva z poplatkov za služby. Pre každé bývanie sa dohaduje maximálne nájomné. Maximálne nájomné sa vypočítava použitím bodového systému. Priemerné nájomné je približne 450 EUR, mimo poplatkov za služby.
Poplatky za služby sú poplatky platené nájomníkom nad základné nájomné, podľa nájomnej zmluvy. Mnoho nájomníkov platí mesačne preddavok na tieto poplatky za služby. Z ato poskytuje prenajímateľ osobitné služby stanovené v nájomnej zmluve. Napríklad môže nájomník platiť za plyn, vodu a elektrinu alebo za čistenie spoločných priestorov, ako schodisko. Prenajímateľ je povinný poskytnúť ročné vyúčtovanie zaplatených poplatkov za služby. Na základe tohto vyúčtovania sa môžu vypočítať poplatky za služby, ktoré platí nájomník.Tieto poplatky môžu byť zrazené zo zálohových platieb.

Kúpa:
Ak si chcete ubytovanie kúpiť, prezrite si stránky realitných agentúr, inzeráty v novinách a navštívte priamo realitné agentúry.
Informácie o hypotékach obdržíte od bánk, iných poskytovateľov hypoték a hypotekárnych poradcov. Hypotéky sa vo všeobecnosti uzatvárajú na obdobie 30 rokov, ale možné sú aj iné obdobia.
Máte oprávnenie na daňovú úľavu z platieb hypotekárneho úroku. Ak si kupujete nehnuteľnosť, musíte zaplatiť 6% daň z prevodu, pokiaľ kúpa nezahŕňa novú nehnuteľnosť.
Na konci roku 2007 bola priemerná cena vlastného bývania 248000 EUR. S priemerom približne 186900 EUR bol najlacnejší Groningen a s približne 290000 EUR bola najdrahšia provincia Utrecht. Sú tu aj rozdiely medzi rôznymi druhmi bývania jednej rodiny. Na opačnej konci stupnice sú domy v radovej zástavbe, s priemernou cenou 225000 EUR a samostatne stojace domy, ktoré stoja v priemere 400000 EUR. Konečne byty: provincia Severný Holand je na čele s priemernou cenou 243369 EUR; najlacnejšie byty si vo Frieslande s priemernou cenou 134101 EUR.

 

 

2. 3. Hľadanie školy

Informácie o holandskom systéme vzdelávania môžete nájsť na stránke Ministerstva školstva, kultúry a vedy, týkajúce sa systému, financovania, kontroly a kvality a miesto vzdelania v znalostnej spoločnosti.
Stránka „Kennisnet“ (v holandčine) obsahuje takzvaný „zoznam škôl“, ktorý možno nájsť pod informáciami pre rodičov (ouders). Sú to zoznamy, ktoré sú prístupné pre všetkých a obsahujú rôzne vyhľadávania škôl (s ich webovými stránkami).

 

 

2. 4. Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

Realizácia zásady voľného pohybu osôb je jedným zo základných kameňov európskej štruktúry, čo znamená zavedenie celého radu praktických pravidiel na zabezpečenie, aby občania mohli slobodne a jednoducho cestovať do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Cestovanie autom v rámci EÚ už nie je také komplikované. Európska komisia ustanovila rad spoločných nariadení, ktorými sa riadi vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia vozidla a možnosť zaregistrovať vaše vozidlo v hostiteľskej krajine.
Váš vodičský preukaz v EÚ
V súčasnosti nie je zavedený spoločný vodičský preukaz, ale členské štáty EÚ zaviedli vodičský preukaz podľa „modelu Spoločenstva“. Tento spoločný model zabezpečuje, aby sa vodičské preukazy vydané v rôznych krajinách EÚ dali ľahko rozpoznať v iných členských štátoch. Zásada vzájomného uznávania sa všeobecne uplatňuje. Vodičský preukaz je vydaný v súlade s vnútroštátnym právom, ale mal by zahŕňať ustanovenia týkajúce sa modelu Spoločenstva, ako napríklad základné podmienky na vydanie vodičského preukazu.
Staré vodičské preukazy vydané pred rokom 1996 sa nemusia zameniť za nový vodičský preukaz podľa modelu Spoločenstva a ostávajú platné, až kým neuplynie ich doba platnosti.
Ak sa občan EÚ usadí v inom členskom štáte, nie je potrebné meniť vodičský preukaz, aj keď to z praktických dôvodov mnohí robia. Navyše niektoré členské štáty vyžadujú, aby na základe určitých administratívnych požiadaviek boli vo vodičskom preukaze uvedené aj ďalšie údaje.
V prípade uplynutia platnosti, straty alebo odcudzenia vodičského preukazu nový vodičský preukaz môže byť vydaný v členskom štáte pobytu v súlade s vnútroštátnymi podmienkami. Občania by sa mali obrátiť na príslušné úrady.
Zaregistrovanie vášho vozidla v hostiteľskej krajine
Ak máte pobyt v inom členskom štáte a používate tam svoje vozidlo viac ako šesť mesiacov, budete musieť vozidlo zaregistrovať na miestnych úradoch a zaplatiť registračný poplatok hostiteľskej krajiny.
Poistenie vozidla
Občania EÚ si môžu dať poistiť svoje vozidlo v ktorejkoľvek krajine EÚ, pokiaľ zvolená poisťovňa je hostiteľským vnútroštátnym orgánom oprávnená vydávať príslušné poistné zmluvy. Poisťovňa zriadená v inom členskom štáte je oprávnená uzatvárať povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu iba v prípade, ak sú splnené určité podmienky. Poistenie bude platiť v celej Únii bez ohľadu na to, kde sa nehoda stane.
Zdaňovanie
Daň z pridanej hodnoty alebo DPH na motorové vozidlá sa obvykle platí v krajine, kde sa vozidlo kupuje, aj keď za určitých podmienok, sa DPH platí v krajine určenia.
Viac informácií o pravidlách, ktoré platia pri nadobudnutí vozidla v jednom z členských štátov EÚ a ktoré je určené na registráciu v inom členskom štáte EÚ, sa nachádzajú v odkaze „Daň z motorových vozidiel“.

 

 

2. 5. Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Ak ste občan členského štátu EU/EHP alebo Švajčiarska a chcete prísť do Holandska, uplatňujú sa nasledujúce postupy a pravidlá, ak chcete zostať v Holandsku viac ako tri mesiace:

• registrácia na úrade miestnej samosprávy v Holandsku podľa miesta pobytu;
• registrácia na Imigračnom a naturalizačnom úrade (Immigratie- en Naturalisatiedienst (IND)).

Na pobyt v každom prípade potrebujete:

• platný pas alebo iný platný cestovný doklad;
• dostatočné prostriedky na svoju existenciu;
• potvrdenie o zdravotnom poistení (pozri kapitolu 4.6 o zdravotnom poistení)

Za dôvody na pobyt sa podľa Zmluvy o Európskych spoločenstvách považujú tieto:

• práca;
• štúdium;
• ekonomické aktivity;
• pobyt rodinného príslušníka občana EÚ

Aj keď nepotrebujete doklad o pobyte (v období kratšom ako 3 mesiace), je dobré mať potvrdenie o registrácii v IND. Organizácie ako daňový a colný úrad a banky ho môžu vyžadovať.

 

 

2. 6. Kontrolný zoznam pred vašim príchodom do novej krajiny a po ňom

Pred odchodom do novej krajiny vášho pobytu, uistite sa, že máte:

• (dočasné) ubytovanie;
• dostatočné finančné zdroje na prvý mesiac;
• správne doklady
  - platný pas EÚ/identifikačná karta
  - európsky preukaz zdravotného poistenia
  - formuláre E301 alebo E303
• všeobecné vedomosti o novej krajine vášho pobytu

Hneď ako prídete do Holandska:

• zaregistrujte sa na úrade miestnej samosprávy v obvode ktorého budete žiť
• požiadajte daňový úrad o číslo sociálneho zabezpečenia (SOFI)
• zaregistrujte sa na IND
• otvorte si bankový účet

 

3. Pracovné podmienky

3. 1. Prehľad pracovných podmienok v Európe

Kvalita práce a zamestnania – dôležitý problém so silným ekonomickým a humanitárnym dopadom
Dobré pracovné podmienky sú dôležité pre pohodu európskeho pracovníka. Tieto:

• prispievajú k fyzickému a psychickému blahu Európanov a
• prispievajú k hospodárskemu výkonu EÚ.

Z humanitárneho hľadiska, kvalita pracovného prostredia má silný vplyv na celkovú pracovnú a životnú spokojnosť európskych pracovníkov.
Z hospodárskeho hľadiska sú vysoko kvalitné pracovné podmienky vedúcou silou hospodárskeho rastu a základom pre súťažnú pozíciu Európskej únie. Vysoká úroveň pracovnej spokojnosti je dôležitým faktorom pre dosiahnutie vysokej produktivity ekonomiky EÚ.
Preto je pre Európsku úniu kľúčovým problémom presadiť vytvorenie a existenciu udržateľného a slušného pracovného prostredia – takého, ktoré podporuje zdravie a pohodu európskych zamestnancov a vytvára dobrú rovnováhu medzi prácou a voľným časom.

Zlepšovanie pracovných podmienok v Európe: dôležitý cieľ pre Európsku úniu.
Zabezpečiť priaznivé pracovné podmienky pre európskych občanov je prioritou EÚ. Preto Európska únia pracuje spolu s národnými vládami na zabezpečení slušného a bezpečného pracovného prostredia. Podpora členských štátov je poskytovaná prostredníctvom:

• výmeny skúseností medzi rôznymi krajinami a spoločné akcie
• ustanovenie minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky a zdravie a bezpečnosť pri práci, aby sa aplikovali v celej Európskej únii

Kritériá pre kvalitu práce a zamestnanie
Na dosiahnutie udržateľných pracovných podmienok je dôležité určiť hlavné znaky priaznivého pracovného prostredia a tým aj kritériá pre kvalitu pracovných podmienok.
Európska nadácia pre zlepšenie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v Dubline je agentúra EÚ poskytujúca informácie, poradenstvo a posudky o, ako názov naznačuje, životných a pracovných podmienkach. Táto agentúra stanovila niektoré kritériá pre kvalitu práce a zamestnania, ktoré zahŕňajú:

• zdravie a pohodu na pracovisku – toto je podstatné kritérium odkedy dobré pracovné podmienky podporujú prevenciu pred zdravotnými problémami na pracovisku, znižovanie vystaveniu rizika a zlepšovanie pracovnej organizácie,
• zladenie pracovného života a voľného času – občanovi by mala byť daná šanca nájsť rovnováhu medzi časom stráveným v práci a mimo nej,
• rozvoj zručností – kvalitná pozícia je taká, ktorá dáva možnosti pre školenie, zlepšovanie sa a kariérny rast.

Práca Eurofoundu prispieva k plánovaniu a tvorbe lepších životných a pracovných ponúk v Európe.

Zdravie a bezpečnosť pri práci
Európska komisia podnikla širokú škálu aktivít na podporu zdravého pracovného prostredia v členských štátoch EÚ. Popri iných rozvinula Spoločnú stratégiu pre zdravie a bezpečnosť pri práci na obdobie 2002 – 2006. Táto stratégia bola stanovená s pomocou národných orgánov, sociálnych partnerov a NGOs. Zameriava sa na podporu medzinárodnej spolupráce a nutnosť silnej kultúry prevencie. Nová stratégia pre obdobie 2007 – 2012 sa pripravuje.
Politika únie o zdraví a bezpečnosti pri práci sa zameriava na dlhotrvajúce zlepšovanie pohody pracovníkov v EÚ. Berie do úvahy fyzikálne, morálne a sociálne dimenzie pracovných podmienok, ako aj nové výzvy, ktoré prinieslo rozšírenie Európskej únie o krajiny zo strednej a východnej Európy. Zavedenie štandardov EÚ pre zdravie a bezpečnosť na pracovisku veľmi prispelo k zlepšeniu situácie pracovníkov v týchto štátoch.

Zlepšenie pracovných podmienok stanovením minimálnych požiadaviek spoločných pre všetky krajiny EÚ
Zlepšenie životných a pracovných podmienok v členských štátoch EÚ veľmi závisí na ustanovení spoločných pracovných štandardov. Pracovné právo a nariadenia EÚ stanovili minimálne požiadavky pre udržateľné pracovné prostredie a v súčasnosti sa uplatňujú vo všetkých členských štátoch. Zlepšovanie týchto štandardov posilnilo práva pracovníkov a je to jedným z hlavných výsledkov sociálnej politiky EÚ.

 

 

3. 2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Význam transparentnosti a vzájomného uznávania diplomov ako nevyhnutnej súčasti voľného pohybu pracovníkov
Možnosť uznania kvalifikácií a kompetencií môže zohrávať zásadnú úlohu pri rozhodovaní, či začať pracovať v inej krajine EÚ. Je preto potrebné, aby sa vypracoval európsky systém, ktorý zaručí vzájomné uznávanie odborných kompetencií v jednotlivých členských štátoch. Jedine takýto systém zabezpečí, aby sa nedostatočné uznávanie odborných kvalifikácií nestalo prekážkou mobility pracovníkov v rámci EÚ.

Hlavné zásady uznávania odborných kvalifikácií v EÚ
Základnou zásadou je, že každý občan EÚ by mal mať možnosť slobodne vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. Žiaľ praktickému uplatňovaniu tejto zásady často bránia vnútorné požiadavky hostiteľskej krajiny na prístup k určitým povolaniam.
Na prekonanie týchto rozdielov EÚ ustanovila systém na uznávanie odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému je rozdiel medzi podmienkami, ktoré platia pre regulované povolania (povolania, pre ktoré sa podľa zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolania, ktoré nie sú v hostiteľskej krajine právne upravené.

Kroky smerom k dosiahnutiu transparentnosti kvalifikácií v Európe
Európska únia podnikla dôležité kroky smerom k docieleniu transparentnosti kvalifikácií v Európe:
- Zlepšenie spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy s cieľom spojiť všetky nástroje pre transparentnosť certifikátov a diplomov do jediného užívateľsky jednoduchého nástroja. Patria k nim napríklad európsky životopis a odborná príprava v systéme Europass.
- Príprava konkrétnych aktivít v oblasti uznávania a kvality odborného vzdelávania a prípravy.

Prekonávanie rozdielov v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy v rámci EÚ
Systémy vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch EÚ ešte stále vykazujú značné rozdiely. Túto rozmanitosť ešte viac prehĺbilo posledné rozšírenie EÚ s rôznymi tradíciami vo vzdelávaní. Preto je potrebné ustanoviť spoločné pravidlá garantujúce uznávanie kompetencií.
Na prekonanie tejto rozmanitosti národných kvalifikačných noriem, metód vzdelávania a štruktúr odbornej prípravy Európska komisia predložila rad nástrojov zameraných na zabezpečenie lepšej transparentnosti a uznávania kvalifikácií na akademické i profesionálne účely.

• Európsky kvalifikačný rámec

Európsky kvalifikačný rámec je hlavnou prioritou Európskej komisie v procese uznávania odborných kompetencií. Hlavným cieľom rámca je vytvoriť spojenie medzi rôznymi národnými kvalifikačnými systémami a zaručiť hladký prenos a uznávanie diplomov.

• Národné informačné centrá pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC)

Sieť národných informačných centier pre uznávanie dokladov o vzdelaní bola zriadená v roku 1984 z podnetu Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru, NARIC zohrávajú zásadnú úlohu v procese uznávania kvalifikácií v EÚ.

• Európsky systém prenosu kreditov (ECTS)

Európsky systém prenosu kreditov je zameraný na uľahčenie uznávania období štúdia v zahraničí. Bol zavedený v roku 1989, jeho funkcia spočíva v popisovaní programu vzdelávania a prideľovaní kreditov jeho komponentom. Je hlavnou súčasťou vysoko uznávaného programu mobility študentov - Erasmus.

• Europass

Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti profesionálnych zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov

• životopis
• jazykový pas
• dodatky k osvedčeniu
• dodatky k diplomu a
• dokument Europass-Mobility.

Systém Europass umožňuje jasnú a zrozumiteľnú prezentáciu zručností a kvalifikácií v rôznych častiach Európy. Národné strediská Europass boli zriadené v každej krajine Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru ako miesto prvého kontaktu pre osoby, ktoré sa chcú dozvedieť viac o systéme Europass.

 

 

3. 3. Druhy zamestnania

Ľudia sú oprávnení pracovať od veku 16 rokov.

Niekoľko posledných rokov svedčí o ostrom náraste používania flexibilných pracovných zmlúv. Narastajúci počet zamestnancov majú práce na dobu určitú, práce na výpomoc alebo práce na zavolanie. Dočasné zamestnanie je akceptovaný jav a dobrý spôsob ako získať pracovné skúsenosti. V Holandsku sa pracovné skúsenosti považujú za mimoriadne dôležité. Popri týchto formách pracovného pomeru je tiež možnosť uzavrieť zmluvu o zapracovaní.
V rámci všetkých týchto druhov zamestnaní mnoho zamestnancov pracuje na čiastočný úväzok. Iné formy zamestnania zahŕňajú samostatnú zárobkovú činnosť s alebo bez zamestnancov (Pozri kapitolu Samostatná zárobková činnosť), činnosť pouličných umelcov a dobrovoľnícku prácu.

Jednou zo špeciálnych kategórií sú pouliční umelci.
Pouliční umelci sú ľudia poskytujúci služby v oblasti:
- hudby,
- divadla,
- pantomímy,
- cirkusu,
- kreslenia portrétov.
Pouličný umelec nepotrebuje pracovné povolenie na vykonávanie aktivít spojených s touto prácou.
Na krátky pobyt v Holandsku nepotrebuje občan EÚ povolenie na pobyt. Napriek tomu sa každý musí vedieť vždy preukázať platným pasom, identifikačnou kartou alebo vodičským preukazom.
Musíte mať dostatočné prostriedky na vlastnú obživu. Musíte tiež mať zdravotné a úrazové poistenie. Informujte sa na mestskej rade podľa miesta, kde chcete pracovať, či je potrebné povolenie na výkon tejto práce výmenou za zaplatenie poplatku. Rada sa riadi svojimi predpismi, takže sa o nich informujte, keď žiadate o povolenie.
Rada bude potrebovať vašu adresu. Preto by ste mali mať vybavené ubytovanie už pred požiadaním povolenia od mestskej rady.
Dokonca aj pouliční umelci musia v Holandsku platiť dane. Pouliční umelci musia deklarovať pre účely zdanenia svoj príjem z pouličných aktivít.

Dobrovoľnícka práca:
Výkon neplatenej práce ako člen organizácie pre:
- opatrovateľské domy,
- školy,
- kultúrne inštitúcie.
Akokoľvek, dobrovoľnícka práca nie je veľmi regulovaná. Ako dobrovoľník ste závislý na dohodách uzatvorených s organizáciou, pre ktorú pracujete.

 

 

3. 4. Pracovné zmluvy

V Holandsku je platná aj ústna pracovná zmluva, ale dôležité zmluvy odporúčame uzatvárať v písomnej forme.

Bežne sa používajú v Holandsku dve formy písomnej pracovnej zmluvy a to

• pracovná zmluva na dobu neurčitú (trvalá);
• pracovná zmluva na dobu určitú (dočasná).

Najpodstatnejším rozdielom je trvanie pracovnej zmluvy. Pre mnohé pracovné pomery je normálne uzatvoriť najprv dočasnú zmluvu (na šesť mesiacov alebo rok).

Trvalá pracovná zmluva
Táto zmluva trvá tak dlho, až kým ju jedna zo strán vypovie. Jej vypovedanie sa riadi podľa určitých pravidiel, ako napr. dodržanie výpovednej doby.

Dočasná pracovná zmluva
Táto pracovná zmluva má dátum ukončenia; uzatvára sa napr. na päť mesiacov alebo na dobu, počas ktorej trvá nejaký (užšie vymedzený) projekt.
Dočasné zmluvy možno predlžiť na základe určitých podmienok.

V každom prípade musíte mať nasledovné náležitosti dohodnuté písomne:

• meno a sídlo zamestnávateľa a zamestnanca;
• miesto výkonu práce;
• pracovná pozícia alebo povaha práce;
• dátum začatia výkonu práce;
• dĺžka trvania pracovného pomeru, ak je uzavretý na dobu určitú;
• mzda a deň výplaty mzdy;
• týždenný alebo denný bežný pracovný čas;
• skúšobná doba, ak sa použije (max. 2 mesiace);
• výpovedná doba.

Ak sa uplatňuje kolektívna zmluva, môže byť na ňu v zmluve odkaz v súvislosti s podmienkami zamestnania. Kolektívna zmluva je zmluva medzi zamestnávateľmi a zamestnaneckými organizáciami na právnom základe.
Váš zamestnávateľ vám o tom musí poskytnúť informácie do jedného mesiaca od začiatku práce.

Zmena pracovnej zmluvy musí byť urobená tým istým spôsobom ako samotná zmluva. To stanovujú zákonné pravidlá, pozri napr. Zákon (Nariadenie) o pracovnom čase (Wet aanpassing arbeidsduur – Waa) www.postbus51.nl/.

 

 

3. 5. Špeciálne kategórie

Mladí ľudia:
V princípe, mladí ľudia vo veku nižšom ako 16 rokov nemajú dovolené pracovať. Môžu pracovať iba výnimočne a za určitých podmienok. Mladí ľudia vo veku 16 a 17 rokov môžu pracovať, ale určité práce sú pre nich zakázané alebo môžu byť nimi vykonávané iba pod odborným dohľadom. Viac informácií o tejto téme je k dispozícii na Ministerstve sociálnych vecí a zamestnanosti (Min. SZW).

Tehotné ženy a ženy krátko po pôrode:
Popri všeobecne platných dohodách sa na tehotné ženy a ženy krátko po pôrode uplatňujú určité osobitné pravidlá:
Práca pre tehotné ženy a ženy krátko po pôrode musí byť organizovaná tak, aby sa brali do úvahy ich špecifické okolnosti. Tehotné ženy majú právo na mimoriadne prestávky a v princípe im nie je dovolené pracovať v noci a nadčas. Tehotné ženy majú právo na pevnú a pravidelnú formu pracovného času a na prestávky.
Zamestnankyne nesmú vykonávať žiadnu prácu od štvrtého týždňa pred predpokladaným dátum pôrodu do šiesteho týždňa po pôrode.
V prvých deviatich mesiacoch po pôrode môže žena prerušiť svoju prácu na dojčenie alebo odsávanie mlieka. Zamestnávateľ na to musí poskytnúť vhodnú miestnosť. Žena je oprávnená dojčiť alebo odsávať mlieko tak často a dlho, ako je nevyhnutné, maximálne do jednej štvrtiny jej pracovného času. Tento čas je povinne platený zamestnávateľom. Viac informácií nájdete na stránke Inšpektorátu práce / Zákon o pracovnom čase / Angličtina (Labour Inspectorate / Working Hours Act /English).

 

 

3. 6. Samostatná zárobková činnosť

V Holandsku môže každý slobodne začať podnikať. Je potrebné splniť zákony, nariadenia a podmienky uložené holandskou vládou.
Ak chcete začať podnikať, odporúča sa registrovať ako samostatne zárobkovo činnú osobu v Obchodnej komore. Komora vykonáva ďalšie poradenstvo o postupoch a podmienkach.

Tí, ktorí chcú začať v Holandsku samostatnú zárobkovú činnosť (s alebo bez zamestnancov) môžu získať informácie v prípravnej fáze vo vzťahu k:

• povoleniu na pobyt cez stránku imigračného úradu (www. immigratiedienst.nl/en)
• vypracovaniu podnikateľského plánu cez stránku Obchodnej komory (www.kvk.nl/home/homeUK.asp)
• využitiu možností prístupu do celej Európy z Holandska cez stránku Holandskej zahraničnej investičnej agentúry (www.nfia.nl/)
• možnostiam a podpore vykonávania činnosti v Západnom Hollande cez stránku Zahraničnej investičnej agentúry Západného Hollandu (www.wfia.nl/home.php?pageid=1)
• možnostiam a podpore vykonávania činnosti v Západnom Brabantsku cez stránku NV REWIN Západné Brabantsko (www.rewin.nl/index.php?fRecID=86).
• možnostiam poberania dotácií cez stránky Subsidieshop (www.subsidieshop.nl/) alebo Asociácie holandských holdingových spoločností (www.nvp.nl) alebo Asociácie holandských bankárov (www.nvb.nl)
• obstaraniu licencií cez Obchodnú komoru a miestne úrady; Komora tiež poskytuje informácie o právnych formách (a tomu zodpovedajúcich pevných ročných poplatkoch), ktoré môže spoločnosť mať (www.kvk.nl/homeUK.asp a www.overheid.nl/guest/sites/).
• ručeniu spojeného s právnou formou, cez Kráľovskú holandskú notársku spoločnosť (www.notaris.nl/page.asp?id=13) a cez stránku Baker & McKenzie (www.bakernet.com/BakerNet/default. htm), ktorí publikujú každý rok knihu nazvanú „Podnikanie v Holandsku“.
• daniam spojených s právnou formou cez daňové úrady (www.belastingdienst.nl/english/business.html), Obchodnú komoru a agentúru Baker & McKenzie
• miestnym daniam cez vládne stránky (www.overheid.nl/guest/sites/)
• poisteniu cez Obchodnú komoru a Holandskú asociáciu poisťovní (www.verzekeraars.nl)

 

3. 7. Platové podmienky

Minimálna mzda
V Holandsku existuje zákonom stanovená minimálna mzda od veku 23 rokov a zákonná minimálna mládežnícka mzda pre zamestnancov mladších ako 23 rokov. V princípe sa minimálna mzda upravuje dvakrát ročne (1. januára a 1. júla) v súvislosti so zmenami miezd v kolektívnych zmluvách. Mzdy dohodnuté v kolektívnych zmluvách sú mzdy vychádzajúce z odvetvových zmlúv medzi zamestnávateľskými a zamestnaneckými organizáciami, ktorých sa to týka a musia byť aspoň také vysoké alebo vyššie ako sú mzdy stanovené zákonom.

Napríklad pre zamestnancov vo veku 23 rokov a viac v zamestnaní na plný úväzok je od 1. januára 2008 stanovená hrubá minimálna mzda vo výške 1317,00 EUR (pozri www.szw.nl).
V Holandsku je normálne dohodnúť si hrubú mzdu. Vaša čistá mzda je (skoro) stále prevádzaná na váš bankový alebo žírový účet. To sa obyčajne deje raz za mesiac, každé štyri týždne alebo každý týždeň.

Oddelene od minimálnej mzdy, ktorá je platná v Holandsku, sú bežné aj záväzné dohody medzi zamestnávateľskými a zamestnaneckými organizáciami týkajúce sa miezd. Takéto kolektívne zmluvy sa uzatvárajú podľa odvetvia.
Podrobnosti o rôznych kolektívnych zmluvách možno nájsť na stránke Ministrestva sociálnych vecí a zamestnanosti (Ministerie van Sociale Zaken en Werkgelegenheid – SZW).
Prehľad je tiež poskytnutý na stránke kolektívnych zmlúv (www.cao.startpagina.nl).

V protiklade k hrubej mzde zákon neurčuje čistú mzdu. Tá sa môže líšiť podľa odvetvia kvôli rozdielom v zrážkach zo mzdy v spojení s príspevkami sociálneho zabezpečenia.

Od svojho zamestnávateľa dostávate výplatnú pásku. Táto by mala obsahovať aspoň tito informácie:

• hrubá mzda;
• zloženie tejto sumy (základná mzda, výkonový bonus, atď.)
• zrážky vykonané zamestnávateľom na dane a sociálne príspevky;
• zákonná minimálna (mládežnícka) mzda a minimálny dovolenkový príspevok, ktorý sa na vás vzťahuje;
• názov zamestnávateľa a meno zamestnanca;
• obdobie, na ktoré sa výplata mzdy vzťahuje (napr. jún 2006);
• počet hodín, ktoré musíte odpracovať podľa zmluvy.

Vyplatenú mzdu si môžete skontrolovať podľa výplatnej pásky, preto si ju uschovajte!

 

 

3. 8. Pracovná doba

Zo zákona sa nesmie pracovať viac ako 9 hodín denne a 45 hodín týždenne. Priemerný pracovný týždeň je medzi 36 a 40 hodinami. Holandsko má päťdňový pracovný týždeň, hoci niekde funguje aj štvordňový pracovný týždeň.
Všetko to je regulované Zákonom o pracovnom čase (Arbeidstijdenwet – ATW) a Dekrétom o pracovnom čase (Arbeidstijdenwet).

Zákon o pracovnom čase ustanovuje množstvo noriem:

• maximálny pracovný čase;
• minimálna doba na odpočinok;
• nočná práca;
• prestávky;
• nadčasy;
• práca na zavolanie

Existuje osobitný dekrét pre odvetvie dopravy.
Ministerstvo sociálnych vecí a zamestnanosti má brožúry s informáciami o:
- pracovnom a oddychovom čase pre odvetvie cestnej dopravy,
- námornej a vnútrozemskej doprave.

 

 

3. 9. Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka, atď.)

Všetci zamestnanci v Holandsku majú nárok na platenú dovolenku. Vo všetkých prípadoch sa uplatňuje zákonné minimum. Zákonná dĺžka dovolenky za kalendárny rok je aspoň štvornásobok dĺžky týždenného pracovného času.
Väčšina kolektívnych zmlúv poskytuje inú dĺžku dovolenky, ktorá sa odlišuje od zákonného minima. Dĺžka sa vo všeobecnosti mení od 20 do 30 dní pre zamestnancov pracujúcich na plný úväzok.
Bez ohľadu na výšku vašej mzdy, môžete žiadať o minimálny dovolenkový príspevok 8%, ktorý je známy ako dovolenková mzda.
V súvislosti s dovolenkou by sme mali spomenúť Zákon o práci a starostlivosti (Wet arbeid en zorg). Okrem iného, tento zákon reguluje:

• právo na dovolenku z dôvodu starostlivosti o niekoho až do 10 dní;
• materská dovolenka;
• právo na dva pracovné dni materskej dovolenky pre partnera a pružnosť rodičovskej dovolenky;
• právo na adopčnú dovolenku pre oboch adoptívnych rodičov.

Ďalšie informácie o Zákone o práci a starostlivosti a nariadenia regulujúce dovolenku sú k dispozícii na Ministerstve sociálnych vecí a zamestnanosti.

Oficiálne sviatky sú v Holandsku tieto:
Nový rok – 1. január
Veľký piatok
Veľkonočný pondelok
Kráľovnin deň – 30. apríl
Deň oslobodenia – 5. máj (oslavuje sa raz päť rokov)
Nanebovstúpenie Pána
Svätodušná nedeľa
Vianoce – 25. a 26. december
Sviatok sv. Mikuláša sa oslavuje 5. decembra. V tento deň niektoré spoločnosti a organizácie zatvárajú o hodinu skôr.

 

 

3. 10. Ukončenie pracovného pomeru

Všeobecne
Pracovný pomer môže byť ukončený rôznymi spôsobmi:

• uplynutím dohodnutej doby (dočasný pracovný pomer);
• výpoveď (prepustenie) daná zamestnávateľom alebo zamestnancom;
• ukončenie vzájomnou dohodou;
• zrušenie zmluvy kantonálnym súdom;
• smrť zamestnanca.

Zamestnanci (a zamestnávatelia) sú chránení zákonom vzťahujúcim sa na prepustenie. Ten, okrem iných vecí stanovuje, že výpoveď môže byť daná len s účinnosťou od konca mesiaca. Iný dátum môže byť dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve.
To neplatí počas skúšobnej doby alebo ak existuje na prepustenie podstatný dôvod (napr. krádež); v tomto prípade môže byť pracovný pomer ukončený okamžite a bez výpovede.

Trvalý pracovný pomer
Trvalý pracovný pomer môže byť ukončený buď zamestnávateľom alebo zamestnancom. Pri tomto konci musia obe strany dodržať výpovednú dobu. Naviac zamestnávateľ musí požiadať o súhlas CWI (úrad práce) – tzv. povolenie na prepustenie. Existujú určité okolnosti, za ktorých zamestnávateľ nesmie ukončiť pracovný pomer.

Dočasný pracovný pomer
Dočasný pracovný pomer je ukončený automaticky (zo zákona) uplynutím dohodnutej doby. Ak sa ukončuje skôr, zamestnávateľ aj zamestnanec musia dodržať výpovednú dobu (ak je dohodnutá vopred a uzavretá písomne).

Zamestnávateľ
Výpovedná doba, ktorú je povinný dodržať zamestnávateľ závisí od dĺžky zamestnania. Uplatní sa tu zákonná výpovedná doba a výpovedná doba dohodnutá v kolektívnych zmluvách.

Zamestnanec
Výpovedná doba, ktorú je povinný dodržať zamestnanec je zvyčajne jeden mesiac. Zamestnávateľ a zamestnanec si môžu písomne dohodnúť kratšiu alebo dlhšiu výpovednú dobu, až do 6 mesiacov.

Povolenie na prepustenie
Zamestnávateľ žiada o povolenie na prepustenie Centrum pre prácu a príjem (CWI). Dva hlavné dôvody na podanie takejto žiadosti sú:
1. dôvody ekonomickej povahy, ako:

• príliš málo práce;
• zlúčenie;
• zatvorenie;
• reorganizácia.

2. iné dôvody:

• nedostatočný pracovný výkon;
• zdĺhavé ochorenie;
• častá práceneschopnosť;
• trvalé narušenie pracovných vzťahov.

Ako zamestnanec máte potom dva týždne na podanie protiargumentov.

Avšak v niekoľkých prípadoch žiadne povolenie na prepustenie nie je potrebné a v týchto prípadoch môže zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer bez súhlasu CWI. To sú:

• počas skúšobnej doby;
• v prípade práce na výpomoc;
• v prípade skráteného prepustenia s dostatočného dôvodu;
• v prípade bankrotu zamestnávateľa.

Zamestnávateľ môže tiež požiadať o pomoc kantonálny súd, ak chce ukončiť pracovný pomer. V tomto prípade sa nevyžaduje žiadne povolenie na prepustenie od CWI.

Pracovná rada:
Spoločnosti, ktoré majú 50 a viac zamestnancov musia mať pracovnú radu.
Pre zamestnancov je pracovná rada ideálnym spôsobom ako hrať aktívnu úlohu v organizácii a ovplyvňovať jej politiku. Pre zamestnávateľa je konzultácia s pracovnou radou spôsob zvyšovania podpory pre rozhodnutia a posilňovania dôvery medzi manažmentom a zamestnancami.

 

 

3. 11. Zastupovanie pracovníkov

Každý v Holandsku, či je zamestnaný alebo nezamestnaný, môže slobodne vstúpiť do odborov. Členstvo v odboroch je všeobecne akceptovaným javom.
Sú tu odvetvia, kde členstvo nie je priamo „podporované“ zamestnávateľmi. V súčasnosti môžete vstúpiť do odborov aj cez ich internetové stránky. Skoro všetky odvetvia majú odbory; existujú dokonca aj študentské odbory. Členstvo v odboroch podlieha plateniu členských príspevkov. Výška príspevkov je rôzna podľa odborov. Odbory sa zúčastňujú na vyjednávaniach o kolektívnych zmluvách. Väčšina odborov poskytuje bezplatné daňové poradenstvo. Tiež ponúkajú právne poradenstvo v prípadoch výpovedí alebo problémov so zamestnávateľom.
Celkový počet členov v holandských odboroch sa odhaduje na 2 milióny. Hlavnými odborovými organizáciami sú FNV, CNV a MHP.
Holandsko má tiež rozsiahle, vplyvné zamestnávateľské organizácie, vrátane MKB Nederland pre malé a stredné podniky. Mnoho malých podnikateľov je členom tejto zamestnávateľskej organizácie. Aj zamestnávatelia musia platiť finančné príspevky za svoje členstvo.

Tri hlavné zamestnanecké organizácie a tri hlavné zamestnávateľské organizáciu tvoria spolu s vládou Pracovný fond (Stichting van de Arbeid). Pracovný fond sa snaží dosiahnuť dohodu pre vládu alebo odporúčania pre podniky alebo podnikateľov pri uzatváraní kolektívnych dohôd v ich firmách alebo odvetviach. Takzvaný „polder model“ viedol v posledných rokoch k úspešnému uzatváraniu dohôd medzi odbormi, zástupcami zamestnávateľov a vládou. Ak nie je možné zmieriť rozdiely v názoroch (ako v jeseni 2006), je vždy možné zvolať štrajk.

 

 

3. 12. Pracovné spory – štrajky

Ak sa v práci vyskytne problém, ide pravdepodobne o jednu z dvoch možností:

• vy a niekoľko ďalších kolegov je postihnutých rozhodnutím vedenia;
• záležitosť sa týka len vás ako samostatného zamestnanca.

V prvom prípade môže byť záležitosť postúpená pred pracovnú radu (pozri 3.10), ak taká existuje; ak nie, prizvané môžu byť odbory.
V druhom prípade je potrebné obrátiť sa o pomoc alebo radu na odbory, pokiaľ ste ich členom. Môžete si tiež najať obhajcu a predložiť záležitosť súdu.

V Holandsku môžu odbory slobodne zvolať štrajk na dosiahnutie svojich požiadaviek. Toto radikálne opatrenie sa odbormi používa iba vo výnimočných prípadoch. V roku 2005 viedlo k štrajku 28 pracovných sporov.

 

 

3. 13. Odborná príprava

Odborné vzdelávanie a príprava - zlepšujú vaše vyhliadky na získanie práce

Pojem odborné vzdelávanie a príprava sa vzťahuje na praktické aktivity a kurzy týkajúce sa konkrétneho povolania alebo zamestnania, ktorých cieľom je pripraviť účastníkov na ich budúcu kariéru. Odborné vzdelávanie je základným prostriedkom na dosiahnutie profesionálneho uznania a na zlepšenie vyhliadok na získanie práce. Preto je mimoriadne dôležité, aby systémy odbornej prípravy v Európe zodpovedali potrebám občanov a trhu práce a uľahčovali prístup k zamestnaniu.
Odborné vzdelávanie a príprava sú základnou súčasťou politiky EÚ od samého počiatku existencie Európskeho spoločenstva. Sú základným prvkom aj tzv. Lisabonskej stratégie EÚ, ktorá sa zameriava na premenu Európy na najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu vedomostne orientovanú spoločnosť sveta“. V roku 2002 Európska rada túto základnú úlohu opätovne potvrdila a stanovila aj ďalšiu ambicióznu úlohu - docieliť do roku 2010, aby európske vzdelávanie a odborná príprava boli celosvetovo uznávané - podporovaním prvotriednych iniciatív, a najmä posilňovaním spolupráce v oblasti odbornej prípravy.
Iniciatívy EÚ na podporu spolupráce v oblasti odbornej prípravy
Vo svojom úsilí na podporu atmosféry spolupráce pri rozvoji systémov odborného vzdelávania v Európe Európska únia využíva množstvo nástrojov a realizuje celý rad programov a iniciatív.

1. Socrates

Socrates podporuje európsku spoluprácu vo všetkých oblastiach vzdelávania. Táto spolupráca má niekoľko foriem:

• mobilita (pohyb v rámci Európy),
• organizovanie spoločných projektov,
• vytváranie európskych sietí (rozširovanie myšlienok a dobrej praxe) a
• vykonávanie štúdií a porovnávacích analýz.

Program Socrates v praxi ponúka záujemcom granty na štúdium, výučbu, stáž alebo účasť na kurze odbornej prípravy v inej krajine. Poskytuje podporu vzdelávacím inštitúciám pri organizovaní vzdelávacích projektov a výmene poznatkov. Pomáha združeniam a MVO pri organizácií aktivít týkajúcich sa tém, ktoré súvisia so vzdelávaním a pod.

• Leonardo da Vinci

Hlavným cieľom programu Leonardo da Vinci, ktorý bol prijatý v roku 1994, je realizácia politiky EÚ v oblasti odborného vzdelávania. Je jedným z hlavných nástrojov na podporu nadnárodnej mobility v Európe a poskytuje finančné prostriedky verejným a súkromným organizáciám aktívnym v oblasti odborného vzdelávania. Program Leonardo poskytuje podporu okrem iného aj na stáže a výmenné projekty, študijné návštevy a nadnárodné siete.

Vzdelávanie dospelých a celoživotné vzdelávanie v Európe
Celoživotné vzdelávanie je proces, ktorý zahŕňa všetky formy vzdelávania - formálne, neformálne a mimoformálne - a trvá od predškolského obdobia až do dôchodku. Je určené na to, aby sa ľuďom poskytla možnosť rozvíjať a udržiavať ich hlavné spôsobilosti počas celého života, ako aj na to, aby sa umožnilo občanom voľne sa pohybovať medzi zamestnaniami, regiónmi a krajinami. Celoživotné vzdelávanie je aj základným prvkom už uvedenej Lisabonskej stratégie, pretože je nevyhnutné pre rozvoj a zvyšovanie konkurencieschopnosti a zamestnateľnosti. EÚ prijala niekoľko nástrojov na podporu vzdelávania dospelých v Európe.

Európsky priestor celoživotného vzdelávania
Na realizáciu celoživotného vzdelávania v Európe si Európska komisia stanovila za cieľ vytvoriť Európsky priestor celoživotného vzdelávania. V tejto súvislosti sa Komisia zameriava na identifikáciu potrieb študujúcich i trhu práce, aby sa vzdelávanie stalo dostupnejšie a následne, aby sa vytvárali partnerstvá medzi verejnou správou, poskytovateľmi služieb v oblasti vzdelávania a občianskou spoločnosťou.
Základom tejto iniciatívy EÚ je zámer poskytnúť základné zručnosti - posilnením poradenstva a informačných služieb na európskej úrovni a uznaním všetkých foriem vzdelávania, vrátane formálneho vzdelávania, neformálneho a mimoformálneho odborného vzdelávania.
Grundtvig
Grundtvig je jednou z aktivít vzdelávacieho programu EÚ Socrates a zameriava sa predovšetkým na skvalitnenie odborného vzdelávania dospelých. Jeho cieľom je aj podporovať výmeny a spoluprácu, ktorá napomáha vytvárať príležitosti a zlepšuje prístup k celoživotnému vzdelávaniu pre občanov EÚ.

Organizácie EÚ podporujúce odborné vzdelávanie v Európe
S cieľom umožniť spoluprácu a výmenu v oblasti odbornej prípravy EÚ zriadila špecializované orgány, ktoré pracujú v oblasti ODBORNEJ PRÍPRAVY.
Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP / Centre Européen pour le Développement de la Formation Professionnelle) bolo založené v roku 1975 ako špecializovaná agentúra EÚ na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v Európe. Nachádza sa v Solúne, Grécko, vykonáva výskum a analýzy odborného vzdelávania a poskytuje svoje odborné poznatky rôznym európskym partnerom, ako napríklad príslušným výskumným inštitúciám, univerzitám alebo školiacim zariadeniam.
Európska nadácia pre odborné vzdelávanie bola zriadená v roku 1995 a úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jej úlohou je podporovať partnerské krajiny (z iných krajín ako EÚ) pri modernizácii a rozvoji ich systémov odbornej prípravy.

 

 

4. Životné podmienky

4. 1. Prehľad životných podmienok v Európe

Kvalita života - na čele programu sociálnej politiky EÚ
Priaznivé životné podmienky závisia od celého radu faktorov, ako napríklad kvalita zdravotníckych služieb, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo kvalitné dopravné zariadenia, uvádzané len ako ukážka niektorých aspektov, ktoré ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov. Cieľom Európskej únie je neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať nové výzvy súčasnej Európy, ako napríklad sociálne vylúčené osoby alebo starnúce obyvateľstvo.
Zamestnanosť v Európe
Zlepšovanie pracovných príležitostí v Európe je pre Európsku komisiu hlavnou prioritou. S vyhliadkou na vyriešenie problému nezamestnanosti a zvýšenie mobility medzi zamestnaniami a regiónmi sa pripravuje a realizuje množstvo iniciatív na úrovni EÚ na podporu európskej stratégie zamestnanosti. Patria k nim Európske služby zamestnanosti (EURES) a budúci program PROGRESS (2007-2013). Tento program nahradí všetky súčasné programy Spoločenstva a rozpočtové riadky v oblastiach zamestnanosti, sociálneho začlenenia a ochrany, pracovných podmienok, rodovej rovnosti a antidiskriminácie.
Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii
Zdravie má neoceniteľnú hodnotu, ovplyvňuje každodenný život ľudí a je preto dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Zdravé prostredie je nevyhnutné pre náš individuálny a profesionálny rozvoj a občania EÚ majú stále väčšie nároky, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a poskytovanie vysoko kvalitných služieb zdravotnej starostlivosti. Pri cestovaní v rámci Európskej únie požadujú rýchly a jednoduchý prístup k lekárskemu ošetreniu. Zdravotné politiky EÚ sa zameriavajú na riešenie týchto potrieb.
Európska komisia vypracovala koordinovaný prístup k zdravotnej politike, zaviedla do praxe rad iniciatív, ktoré dopĺňajú aktivity národných verejných orgánov. Spoločné akcie a ciele Únie sú zahrnuté do zdravotných programov a stratégií EÚ.
Súčasný program verejného zdravia EÚ pracuje na zlepšovaní schopnosti EÚ reagovať na cezhraničné ohrozenia zdravia a na skvalitňovaní informácií a poznatkov o najnovších trendoch v sektore verejného zdravia. Bola navrhnutá nová stratégia v oblasti ochrany zdravia a ochrany spotrebiteľa, ktorá ďalej zdôrazňuje potreby na zlepšovanie zdravotnej bezpečnosti občanov a šírenie zdravotníckych informácií.
Vzdelávanie v EÚ
Vzdelávanie Európe má hlboké korene a je veľmi rôznorodé. Už v roku 1976 sa ministri školstva rozhodli zriadiť informačnú sieť na lepšie porozumenie vzdelávacích politík a systémov v Európskom spoločenstve pozostávajúcom vtedy z deviatich krajín. Toto odrážalo zásadu, že špecifický charakter systému vzdelávania v každom jednotlivom členskom štáte je potrebné plne rešpektovať, pričom je potrebné zlepšovať koordináciu vzájomného pôsobenia medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a systémami zamestnanosti. Eurydice, informačná sieť o vzdelávaní v Európe, oficiálne začala svoju činnosť v roku 1980.
V roku 1986 sa spustením programu Erasmus pozornosť odklonila od informačných výmen a zamerala na študentské výmeny, ktoré sa pokladajú za jednu z najúspešnejších iniciatív EÚ.
Skúsenosti zhromaždené za štvrťstoročie sa skonsolidovali a rozvinuli do programu Socrates, ktorý pokrýva všetky oblasti vzdelávania pre všetky vekové kategórie a kvalifikácie.
Aby sa umožnilo zavádzanie európskych štúdií na univerzity, Komisia podporuje aj projekt Jeana Monneta, ktorý ponúka dotácie na zriadenie katedier Jeana Monneta, stálych kurzov, modulov v oblasti európskeho práva, európskeho hospodárstva, politických štúdií európskej konštrukcie a histórie európskej integrácie. Projekt podporuje aj vytváranie centier výnimočnej kvality Jeana Monneta.
Doprava v EÚ
Doprava bola jednou z prvých spoločných politík vtedajšieho Európskeho spoločenstva. Od roku 1958, keď nadobudla platnosť Rímska zmluva, sa dopravná politika EÚ zameriavala na odstraňovanie cezhraničných prekážok medzi členskými štátmi a tak umožnila rýchlejší, účinnejší a lacnejší pohyb osôb a tovaru.
Táto zásada je úzko spojená s ústredným cieľom EÚ vytvoriť dynamickú ekonomiku a súdržnú spoločnosť. Dopravný sektor vytvára 10 % bohatstva EÚ, vyjadrené ako hrubý domáci produkt (HDP), čo sa rovná okolo jednému biliónu eúr za rok. Poskytuje aj viac ako desať miliónov pracovných miest.
Schengenský priestor
Schengenský dohovor nadobudol účinnosť v marci 1995, zrušil hraničné kontroly v priestore signatárskych štátov a vytvoril jednotné vonkajšie hranice, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel.
Letecká doprava
Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave prinieslo nižšie cestovné a širší výber prepravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ vytvorila aj súbor práv na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s leteckými cestujúcimi.
Práva leteckých cestujúcich
Ako letecký cestujúci máte určité práva, pokiaľ ide o informácie o letoch a rezervácie, poškodenie batožiny, meškania a zrušenia letov, odmietnutie nástupu do lietadla, odškodnenie v prípade nehody alebo problémy s organizovanými dovolenkami. Tieto práva sa uplatňujú na pravidelné a charterové lety, domáce aj medzinárodné, z letiska EÚ alebo na letisko EÚ z letiska mimo územia EÚ, keď sú prevádzkované leteckou spoločnosťou EÚ.
Železničná doprava
Európsky železničný dopravný systém je charakteristický množstvom prekážok interoperability národných sietí. Rozdielne šírky rozchodov, rôzne systémy dodávok elektrického prúdu a veľké rozdiely v organizácii systémov riadenia železničnej dopravy spôsobujú výrazné meškanie na hraničných prechodoch a tým aj dodatočné náklady. Železničná doprava sa tak v posledných rokoch stala menej konkurencieschopnou ako napríklad cestná doprava.
Na vyriešenie existujúcich problémov Európske spoločenstvo v rámci svojej spoločnej dopravnej politiky prijalo právne predpisy na prípravu, po právnej aj technickej stránke, cesty pre postupné vytváranie integrovaného železničného priestoru.
Obrovská finančná pomoc smeruje do transeurópskych projektov, ako napríklad železničné spojenie z Lyonu na poľské hranice s Ukrajinou, z Berlína do Palerma, z Paríža do Bratislavy a z Varšavy do Helsiniek. Nové medzinárodné vysoko rýchlostné železničné spojenia sa pripravujú na trati Paríž-Brusel-Kolín-Amsterdam a cez juhozápadnú Európu z Lisabonu do Bordeaux.

 

 

4. 2. Politický, administratívny a právny systém

Holandsko je konštitučnou monarchiou a má parlamentnú demokraciu. Ústava (1814) je najdôležitejším štátnym dokumentom v Holandsku. Obsahuje základné pravidlá politickej a právnej štruktúry Holandska a ustanovuje základné práva občanov. Je to najvyšší štátny zákon; ostatné zákony s ním musia byť v súlade.
Parlamentné voľby sa konajú každé štyri roky. Sú to voľby do dolnej komory parlamentu zvanej Senát (Eerste Kamer), priamo voleného zboru 150 ľudí. Horná komora, tiež zvaná Komora zástupcov (Tweede Kamer), ktorá má 75 členov, je volená výkonnými zbormi provinčných rád.
Vo voľbách zvyčajne súperia tucty veľkých aj malých strán. Po voľbách sa sformuje vláda zo zástupcov tých strán, ktoré môžu a chcú spoločne sformovať väčšinu v parlamente.
Naviac sa každé štyri roky konajú miestne voľby. Občania každého regiónu volia novú miestnu radu. Tieto voľby sú často barometrom pre celoštátne voľby, ktoré sa konajú o rok neskôr.
Holandsko nemá porotný súdny systém. Okresné súdy sa zaoberajú s väčšinou občianskych prípadov. Vyššie súdy sa zaoberajú dôležitejšími (trestnými) prípadmi a tiež odvolaniami proti rozsudkom okresných súdov. Ďalšie odvolania proti rozsudkom vyšších súdov sú riešené v Holandsku na jednom z piatich najvyšších súdov.

 

 

4. 3. Príjmy a dane

Daň z príjmu je odvádzaná pri výplate mzdy zamestnanca. Zamestnávateľ zráža daň pri zdroji a posiela ju spolu s príspevkami sociálneho zabezpečenia daňovým úradom. Toto zrazenie pri zdroji je preddavkovým odvodom dane z príjmu.
Daň z príjmu je zrazená pri zdroji príjmu podľa „priečinkového systému“. Nie každý podlieha plateniu dane z príjmu. Výmer dane z príjmu sa nevydáva ak rozdiel medzi dlžnou sumou dane z príjmu a preddavkových zrážok (ako napríklad dane zo mzdy a dane z dividend) nepresiahne 217 EUR. Konečná daň zo mzdy tak môže byť rovnaká ako preddavková zrážka.

Daň z príjmu je odvádzaná zo zdroja príjmu podľa systému „troch priečinkov“.
Priečinok I: príjem zo zamestnania a domáceho vlastníctva;
Priečinok II: príjem z „podstatných úrokov“;
Priečinok III: príjem z úspor a investovania.

Každý priečinok má vlastný spôsob odvodu dane. Príjem z rôznych priečinkov nie je zameniteľný. Preto nie je možné vyrovnať negatívny príjem z jedného priečinka oproti pozitívnemu príjmu z iného priečinka.

Sadzba dane pre príjem zo zamestnania a domáceho vlastníctva (Priečinok I) je progresívna a je rozdelená do štyroch skupín. Každá skupina má pevnú sadzbu dane. Výsledkom je, že čím je vyšší príjem, tým vyššia daň sa platí.

Daň z motorových vozidiel: Výška dane z motorových vozidiel závisí od hmotnosti vozidla a typu paliva. To sa môže trochu líšiť od provincie k provincii. Internetové stránky daňových a colných úradov (belastingdienst) obsahujú programy pre výpočet tejto sumy.

Miestne dane:
Druhy a sumy miestnych daní sa líšia podľa miestnych úradov. Bežné miestne dane zahŕňajú daň z majetku, daň z dochádzania, turistickú daň, daň z parkovania, daň zo psa, daň z reklamy, daň z držby (procariobelasting), poplatok za kanalizáciu, poplatky za odvoz odpadu, zákonné poplatky.
Informácie možno dostať od príslušných miestnych úradov. Navštívte stránku „Postbus 51“ alebo stránky miestnych úradov.

 

 

4. 4. Životné náklady

Holandsko je v porovnaní s inými krajinami EÚ relatívne drahá krajina.
Životné náklady sú rôzne podľa regiónu a je jasný rozdiel medzi životom v meste a na vidieku. Mestá sú veľmi drahé, najmä Amsterdam.
Lacnejšie sa žije na severe alebo východe krajiny, drahšie je v strede a na západe Holandska (Randstad, mestská aglomerácia v západnom Holandsku).
Aj keď je ťažké podať presný obraz o životných nákladoch, tu je všeobecný prehľad cien niektorých produktov:
Cigarety (stočený tabak bez papiera): €5,20
Chlieb: €1,42
Šálka kávy: €1,95
Pohár piva: €2,00
Hranolčeky s kroketami: €4,00
Lístok do kina: €8,50
Lístok na autobus (krátka jazda): €2,00
Liter benzínu: €1,50
Prenájom auta (stredná veľkosť): €80,00
Dvojchodové menu v reštaurácii: €30,00

Ceny potravín sú rôzne od obchodu k obchodu, preto sa odporúča porovnávať ceny.
V Holandsku sú rôzne typy supermarketov, ale každé mesto alebo obec má obchod. Väčšina miest a obcí má týždenné trhy, kde je možné kúpiť potraviny, oblečenie, kvety a náradie. Ceny na trhu sú nižšie ako v obchodoch.
V Holandsku sú tiež rôzne second-hand obchody, napr. „Kringloopwinkel“, obchod špecializujúci sa na recyklovaný tovar. V týchto obchodoch môžete kúpiť oblečenie, domáce potreby a nábytok.
V súčasnosti veľa Holanďanov vie len ťažko vyjsť z s peniazmi, takže je tu veľa inštitúcií ponúkajúcich poradenstvo a informácie týkajúce sa zadlženia alebo peňazí.

 

 

4. 5. Ubytovanie

Prenájom
Kvôli nízkemu počtu ponúk prenájmu ubytovania, musíte sa zapísať na zoznam čakateľom.
Šanca na rýchly výsledok narastá alebo klesá v závislosti od rozsahu vami ponúkaného nájomného. Odporúča sa udržiavať pravidelný kontakt so spoločnosťou vlastniacou ubytovanie, v ktorej ste sa zaregistrovali. Odmietnuť ubytovanie môžete iba vtedy, ak je vám ponúkané za obmedzených okolností.
Ak uzatvoríte nájomnú zmluvu, zvyčajne sa žiada zloženie depozitu (t.j. suma zodpovedajúca mesačnému nájomnému, ktorá je vrátená pri skončení nájmu). Pri vypovedaní nájomnej zmluvy sa aplikuje výpovedná doba v dĺžke aspoň jeden mesiac. Správnosť výšky nájomného si môžete overiť kontaktovaním tzv. „Nájomnej komisie“. Navštívte stránku Ministerstva bytovej výstavby, územného plánovania a životného prostredia (VROM) (http://www.vrom.nl/pagina.html?id=8061).

Príspevok na nájom
Ak si prenajmete dom a výdavky naň sú relatívne vysoké, môžete požiadať daňový úrad o príspevok na nájom. Aby ste boli oprávnení na poberanie tohto príspevku, vaše nájomné musí byť nižšie ako €630 mesačne. Ak máte menej ako 23 rokov, limit je €340 mesačne. Naviac váš príjem nesmie byť príliš vysoký. Nie vyšší ako €20.600 ročne ak ste slobodní alebo €27.950 ak s niekým žijete. Ak máte viac ako 65 rokov, potom je maximálny príjem €18.525 (slobodní), resp. €24.625 (s niekým žijúci). Pre ďalšie informácie navštívte: www.belastingdienst.nl.

Kúpa
Veľa Holanďanov kupuje dom. Daňová úľava na platby hypotekárnych úrokov zvýhodňuje kúpu domu.
Kvôli kúpe domu môžete navštíviť realitnú agentúru alebo internetové stránky, na ktorých agentúry umiestňujú domy na predaj.
Agentúry si žiadajú províziu z predajnej ceny. Berte na vedomie, že väčšina cien, ktoré sú uvedené, nezahŕňajú také veci ako poplatky agentúre a poplatky za prevod. Tie sú známe ako „výdavky kupujúceho“. Akokoľvek, pri nových domoch sú tieto poplatky obyčajne zarátané v uvedenej cene. Kúpna zmluva je vypracovaná notárom, ktorý za to tiež vyberá poplatky. Ak sa vyberá hypotéka, zmluva onej sa tiež vypracováva u notára.

Praktické rady a osobnú asistenciu pred a počas kúpy môže poskytnúť asociácia „Eigen Huis“.

 

 

4. 6. Zdravotníctvo

Zdravotné poistenie je povinné, ak žijete alebo pracujete v Holandsku. Existuje všeobecné základné poistenie, ktoré je kryté súkromnými poisťovňami kvôli liečebným výdavkom. Tí, ktorí majú nízky príjem, majú právo na tzv. „príspevok na starostlivosť“ (zorgtoeslag). Na poskytnutie tohto príspevku môžete byť oprávnení, ak váš príjem je nižší ako €29.069 ročne alebo €47.520 ak s niekým žijete. Presné podmienky nájdete na stránke daňových úradov: www.belastingdienst.nl.

Krytie je dosť základné. Preto sa odporúča vybrať si aj tzv. „doplnkové krytie“ pre výdavky na:

• pravidelnú zubársku starostlivosť;
• fyzioterapiu;
• ďalšie dlho trvajúce liečenia.

Základné poistenie a doplnkové poistenie nesmú byť vybrané v tej istej poisťovni.

Ak žijete v Holandsku, musíte uzavrieť zmluvu s praktickým lekárom (huisarts). Môžete si vybrať svojho vlastného lekára, ale váš výber je obmedzený podľa štvrte, v ktorej žijete. Väčšina praktických lekárov majú v určenom čase konzultačné hodiny, na ktoré sa treba prihlásiť vopred. Ak je nevyhnutné špeciálne liečenie, praktický lekár vás odporučí do nemocnice alebo k špecialistovi. Lekárska pomoc nemocnice alebo špecialistu nemôže byť vykonaná bez odporúčania praktického lekára!
Výnimky sú iba:
- zubárska starostlivosť
- liečenie na úrazovom oddelení alebo pohotovosti vo väčších nemocniciach.

 

 

4. 7. Systém vzdelávania

Deti vo veku 5 – 16 rokov sú povinné zo zákona navštevovať školu. Povinná školská dochádzka sa vzťahuje na všetky deti, ktoré žijú v Holandsku alebo tam zostávajú na dlhšie obdobie, bez ohľadu na svoju národnosť a náboženstvo.

Dieťa musí začať navštevovať školu najneskôr od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po jeho piatych narodeninách. Napr. ak má dieťa narodeniny 22. februára, do školy musí nastúpiť od 1. marca. Väčšina detí v Holandsku (okolo 99%) začne navštevovať školu vo veku štyroch rokov. Počas tohto dodatočného roku si dieťa zvykne chodiť do školy a má možnosť zlepšiť sa v holandskom jazyku. To sa vzťahuje najmä na deti, ktoré doma rozprávajú iným jazykom. Štvorročné dieťa nepodlieha po zápise na školu zákonu o povinnom vzdelávaní. Rodičia sa môžu dohodnúť so školou o prítomnosti a absencii svojho dieťaťa v škole.

Po skončení ôsmeho ročníka základného vzdelania (verejného alebo cirkevného), deti pokračujú vo vyššom všeobecnom strednom alebo prípravnom strednom vzdelávaní. Po štyroch rokoch, keď už žiak získa diplom, môže v závislosti od stupňa prípravného výcviku, pokračovať v ďalšom odbornom vzdelávaní alebo vo vyššom odbornom vzdelávaní alebo v univerzitnom štúdiu.
Od veku 18 rokov sa musia platiť školné poplatky. Pri vyššom vzdelávaní sú bežné študijné granty.

Školské prázdniny:
Určité obdobia v školskom roku sú venované prázdninám. Nie je možné zobrať dieťa zo školy kvôli dovolenke mimo oficiálnych prázdnin, okrem prípadu, keď na to dá súhlas príslušný úrad (úradník, ktorý ma na starosti veci týkajúce sa povinnej dochádzky).

Dieťa je povinné navštevovať školu na dennej báze až do školského roka (1. august – 31. júl), v ktorom dosiahne 16 rokov, vrátane tohto školského roka. Za tým nasleduje čiastočne povinná dochádzka. Mladý človek potom musí navštevovať štúdium aspoň dva dni v týždni za jeden rok vo vzdelávacej ustanovizni (inštitút stredného odborného vzdelania alebo vzdelávania pre dospelých a inštitúty určené Ministerstvom vzdelávania). V prípade stredného odborného vzdelania kombinovaného so zmluvou o praktickej výučbe, požiadavky na dochádzku môžu byť nižšie ako dva dni. Táto čiastočne povinná dochádzka sa môže kombinovať so zamestnaním. Mladí ľudia, ktorí odídu zo školy po skončení školského roka, v ktorom dosiahli vek 17 rokov nepodliehajú čiastočne povinnej školskej dochádzke.

 

 

4. 8. Kultúrny a spoločenský život

Holandský kultúrny a sociálny život je bohatý a rôznorodý.
Predovšetkým holandskí maliari 17. storočia (Rembrandt) a 19. storočia (Vincent van Gogh) mali obrovský vplyv na umenie.
V súčasnosti najmä holandskí spisovatelia sú považovaní za vplyvných. Kalendár výstav a podujatí v Holandsku možno nájsť na www.holland.com.
Ako forma rekreácie je v Holandksu populárny tiež šport. Keďže jedna pätina krajiny je tvorená vodou, je ťažko prekvapujúce, že sú tu populárne vodné športy. Ďalšie obľúbené športy sú futbal, golf, tenis, beh, squash a bicyklovanie. V zime je populárne korčuľovanie.

 

 

4. 9. Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtie)

Udalosti ako sobáš, narodenie, presťahovanie a úmrtie musia byť v Holandsku oznámené (v stanovenom čase) do matriky (Burgerlijke Stand) v sídle bydliska.
Matrikár je oprávnený vydávať doklady ako sobášny a rodný list.
Kvôli informáciám ako oznámiť narodenie, sobáš alebo úmrtie, navštívte internetovú stránku miestneho príslušného úradu, v obvode ktorého žijete.

 

 

4. 10. Doprava

Holandsko je relatívne malá a husto obývaná krajina. V posledných rokoch vzrastajú problémy so zabezpečením rýchlej prepravy v rámci Holandska. Veľa Holanďanov musí pravidelne znášať dopravné zápchy a meškania vlakov. Holandské Ministerstvo dopravy, verejných prác a vodného manažmentu je zodpovedné za dopravu a usiluje sa riešiť úzke miesta v cestnej sieti a zlepšiť verejnú dopravu.
Cestné poplatky sa vyberajú len na veľmi malom počte ciest.
Ceny rôznych vlakových spojení si môžete prezrieť na stránke najväčšej Holandskej železničnej spoločnosti (NS).
Popri vlakoch a autách je jedným z najdôležitejších dopravných prostriedkov bicykel, obzvlášť vo veľkých mestách. Veľa Holanďanov považuje bicyklovanie za formu rekreácie.

 

 

5. Sociálne zabezpečenie a poistenie

5. 1. Sociálne zabezpečenie v Európe

Podmienky sociálneho zabezpečenia - zásadná otázka pre osoby uplatňujúce svoje právo slobodného pohybu
Rešpektovanie zásady slobodného pohybu pracovníkov vyžaduje od všetkých členských štátov EÚ jednoznačný záväzok, aby migrujúci pracovníci, ktorí vykonávajú svoje povolanie v inom členskom štáte, mali právo na rovnaké dávky sociálneho zabezpečenia ako miestni zamestnanci. Poskytovanie sociálnej ochrany občanom EÚ pracujúcim mimo krajiny, kde majú trvalý pobyt, je pre Európsku úniu zásadná otázka.
Ustanovenia EÚ o sociálnom zabezpečení sa vzťahujú tak na členské štáty, ako aj na Európsku úniu a Európsky hospodársky priestor (Nórsko, Island a Lichtenštajnsko).
Ustanovenia Spoločenstva o sociálnom zabezpečení
Systémy sociálneho zabezpečenia v krajinách EÚ stále vykazujú významné rozdiely a je potrebné uskutočniť koordináciu predpisov o sociálnom zabezpečení. Spoločné pravidlá, ktoré zabezpečujú prístup k sociálnym dávkam, sú dôležité, aby sa zabránilo znevýhodňovaniu európskych pracovníkov, ktorí uplatňujú svoje právo slobodného pohybu. Sú navrhnuté tak, aby chránili občanov EÚ pred rizikom, že budú poistení dvakrát, alebo prídu o dávky sociálneho zabezpečenia, keď sa presťahujú do inej krajiny.
Aj keď neexistuje žiadny jednotný európsky systém sociálneho zabezpečenia, EÚ stanovila v oblasti sociálnej ochrany spoločné ustanovenia. Zahŕňa to koordináciu národných systémov sociálneho zabezpečenia bez snahy o zosúladenie národných predpisov. Právne predpisy EÚ ustanovujú spoločné pravidlá a zásady, ktoré musia národné miestne orgány a sociálne poisťovne dodržiavať a ktoré nenahrádzajú, ale dopĺňajú predpisy členských štátov o sociálnom zabezpečení.
Cieľom spoločných ustanovení týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia je:
- podnietiť slobodný pohyb pracovníkov zaručením rovnakého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi EÚ v zmysle rôznych vnútroštátnych právnych predpisov;
- zaručiť sociálnu ochranu zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám (a ich rodinám) bez ohľadu na to, v ktorej krajine EÚ vykonávajú činnosť;
- zabezpečiť zohľadnenie všetkých potrebných dôb zamestnania, pričom je potrebné zabrániť, aby sa systémy sociálneho zabezpečenia prekrývali.
Uplatňovanie spoločných ustanovení
Spoločné predpisy sa nevzťahujú na všetky národné právne predpisy o sociálnom zabezpečení. Týkajú sa týchto dávok:
- nemocenské a materské dávky
- rodinné príspevky
- pracovné úrazy
- starobné a invalidné dôchodky
- vdovské a sirotské dávky
- dávky v nezamestnanosti.
Kto môže využívať sociálnu ochranu v rámci EÚ?
Dávky sociálneho zabezpečenia dostupné v iných členských štátoch sú stanovené spoločnými ustanoveniami EÚ a týkajú sa nasledujúcich kategórií osôb:
- pracovníci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu EÚ a ktorí sú alebo boli poistení podľa právnych predpisov tohto členského štátu, ako aj ich rodinní príslušníci;
- dôchodcovia, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu EÚ;
- štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú poistení podľa právnych predpisov členského štátu;
- osoby bez štátnej príslušnosti a utečenci a ich rodiny, ak pracujú v EÚ a sú poistení podľa právnych predpisov jedného z členských štátov EÚ.
Registrácia migrujúcich pracovníkov do národných systémoch sociálneho zabezpečenia
Ak občan EÚ pracuje v inom členskom štáte, je dôležité určiť, ktorému národnému systému sociálneho zabezpečenia podlieha - či tomu, v ktorom je poistený alebo tomu, kde vykonáva svoje povolanie. Potreba zabrániť sa tomu, aby pracovník bol poistený dvakrát, alebo vôbec nemal sociálne zabezpečenie, vyžaduje určité pravidlá stanovujúce základné zásady registrácie do jedného a/alebo druhého systému.
Poberanie dôchodku v inom členskom štáte
Štátni príslušníci EÚ majú právo tráviť dôchodok v inom členskom štáte. Krajiny, kde pracovník prispieval na dôchodkové poistenie, sa na vyplácaní dôchodku podieľajú proporcionálne, na základe doby zamestnania.

 

 

5. 2. Systém sociálneho zabezpečenia v tejto krajine

Holandský systém sociálneho zabezpečenia je jedným z najkompletnejších v EÚ.
Hneď ako začnete v Holandsku pracovať, automaticky začnete prispievať do holandského systému sociálneho zabezpečenia.
Väčšina príspevkov sociálneho zabezpečenia je zrážaná automaticky s vašej mzdy. V prípade tzv. zamestnaneckého poistenia príspevky platí zamestnanec aj zamestnávateľ.

Ak máte v Holandsku legálny pobyt, ale máte nedostatok prostriedkov na vlastnú obživu následkom:
- dlhodobej invalidity,
- nezamestnanosti,
môžete požiadať o dávku od holandského štátu (Ministerstvo sociálnych vecí).

Vaše možné oprávnenie na dávku ako výsledok nedobrovoľnej nezamestnanosti je považovaný za dočasné prechodné opatrenie. Je na vás, aby ste tak rýchlo ako je to možné, vynaložili akékoľvek úsilie na získanie iného zamestnania. V tejto súvislosti je každé zamestnanie považované za vhodné.
Úrad poistenia zamestnancov (Uitvoeringsinstituut Werknemersverzekeringen – UWV) poskytuje rady telefonicky zamestnancom bývajúcim v Holandsku na tomto čísle: 0031 113750350.

 

 

5. 3. Poistenie v nezamestnanosti

Ak stratíte prácu, môžete žiadať o dávku v nezamestnanosti. Samozrejme treba k tomu splniť určité podmienky:

• museli ste byť predtým aspoň pol roka zamestnaní v Holandsku alebo inom členskom štáte EÚ. V druhom prípade musíte predložiť formulár E301;
• musíte byť mladší ako 65 rokov;
• nesmeli ste prísť o prácu ako následok svojho správania.

Dávka v nezamestnanosti predstavuje 70% s posledne zarábanej mzdy (existuje však maximálna denná suma). Suma a dĺžka vyplácania dávky závisí od dĺžky vášho zamestnania. Po strate zamestnania sa musíte zaregistrovať hneď ako je to možné v Centre pre prácu a príjem (CWI). Zoberte si vaše osobné registračné číslo (číslo národného poistenia (SOFI), ktoré je od 1. januára 2007 známe ako „číslo služby občanovi“) a platný doklad totožnosti (napr. pas). Nezabudnite si zobrať so sebou svoj formulár E301 (pozri časť o E formulároch).

Sociálna pomoc je regulovaná Zákonom o práci a sociálnej pomoci (Wet Werk en Bijstand – WWB). Základnou zásadou zákona je, že každý sa musí snažiť uživiť sám, ako je to len možné. Ak to nie je možné a nemôžete žiadať ani o inú sociálnu dávku, ste oprávnení na sociálnu pomoc.
O túto dávku môžete žiadať na CWI.
Na poberanie sociálnej pomoci ste oprávnení iba v prípade, že máte legálny pobyt v Holandsku.
K právu na sociálnu pomoc sa pripájajú niektoré ďalšie povinnosti.
Hlavnými sú:

• predložiť platný doklad o registrácii v Centre pre prácu a príjem (CWI);
• povinnosť hľadať si prácu (vrátane ktoréhokoľvek partnera);
• predložiť platný doklad o registrácii na Úrade imigračných a naturalizačných služieb (IND).

Od 1. mája 2006, občania EÚ, ktorí žijú v Holandsku tri mesiace a menej (pre uchádzačov o prácu je to obdobie pokiaľ si nenájdu prácu), už nie sú oprávnení na poberanie sociálnej pomoci (WWB).

O dávku v nezamestnanosti alebo o sociálnu pomoc ste oprávnení žiadať v ktoromkoľvek čase. Samozrejme, Agentúra poistenia zamestnancov (UWV) alebo Komunálne sociálne služby určia, či ste oprávnení poberať tieto dávky.

 

 

5. 4. Nemocenské poistenie

Zákon o nemocenských dávkach (Ziektenwet)
Ak ste dlhodobo chorí, v princípe je váš zamestnávateľ povinný vám vyplácať vašu mzdu po dobu maximálne dva roky. Vy a váš zamestnávateľ ste však povinní urobiť maximum, aby ste sa mohli čo najskôr vrátiť do práce.

Zákon WIA
Ak ste chorí viac ako dva roky, použije sa Zákon o práci a príjme podľa schopnosti pracovať (Wet Werk en Inkomen naar Arbeidsvermogen – WIA). Zákon WIA predpokladá, že vy a váš zamestnávateľ zabezpečíte, že budete pracovať najlepšie ako môžete, dokonca aj vtedy, ak sa plne neuzdravíte, ale ste čiastočne schopní pracovať.
Podľa Zákona WIA je zodpovednosť za zdravé pracovné prostredie uložená ako zamestnávateľovi, tak aj na zamestnancovi. Na prijatie do tejto schémy musíte mať aspoň 33% neschopnosť pracovať.

 

 

5. 5. Rodina a materstvo

Všeobecný zákon o pozostalých príbuzných (Algemene Nabestaanden Wet – ANW)
Ak manžel, partner alebo rodič zomrie, jeho príjem zanikne. Ako závislí pozostalí ste oprávnení poberať dávku podľa Všeobecného zákona o pozostalých príbuzných, za predpokladu splnenia určitých podmienok. Siroty sú tiež oprávnené poberať dávku.
Naviac k dávke pre pozostalých existujú ešte doplnkové dôchodkové schémy.

Všeobecný zákon o dávkach pre deti (Algemene Kinderbijslagwet – AKW)
Všeobecný zákon o dávkach pre deti poskytuje prídavky na dieťa ako príspevok k výdavkom na výchovu a živobytie detí do veku 18 rokov.
Suma prídavkov na dieťa narodené od 1. januára 1995 a neskôr závisí iba od veku. Existuje prechodná schéma pre deti narodené pred 1. januárom 1995 alebo ktoré dosiahli vek šesť alebo dvanásť rokov po 1. októbri 1994. To znamená, že suma prídavkov na dieťa okrem veku dieťaťa závisí naviac od počtu detí v rodine. Od 1. januára 2008 existuje nový príspevok: príspevok pre dieťa. Prídavky na dieťa stále existujú. Na poberanie príspevku pre dieťa ste oprávnení, ak váš príjem je nižší ako €46.700 ročne. Akokoľvek, musíte byť oprávnení aj na poberanie prídavkov na dieťa. Príspevok pre dieťa môže byť najviac vo výške €82 mesačne. Pre ďalšie informácie navštívte www.belasting.nl.

 

 

5. 6. Dôchodky

Holandsko má vysoko kvalitný, spoľahlivý a široko prístupný dôchodkový systém.
Dôchodkový vek v Holandsku je 65 rokov. Príjem ľudí vo veku nad 65 rokov pozostáva najmä zo štátneho starobného dôchodku a z doplnkového dôchodku z predchádzajúceho zamestnania alebo zamestnaní.
Niekedy je možné odísť do dôchodku predčasne; táto možnosť si však vyžaduje vysoký osobný príspevok.
Existujú aj dôchodkové schémy pre pozostalých príbuzných a existuje aj tzv. invalidný dôchodok.
Informácie o rôznych druhoch dôchodkov sú prístupné v Banke sociálneho poistenia (Sociale Verzekeringsbank) a v dôchodkových spoločnostiach.

 

 

5. 7. E – formuláre

Ak prichádzate do Holandska hľadať si prácu a chcete si preniesť svoju dávku v nezamestnanosti, je potrebné predložiť formulár E303 v CWI hneď ako sa tam zaregistrujete (do siedmych dní od príchodu do Holandska).
Ak sa usídľujete v Holandsku, je dobré priniesť so sebou aj formulár E301. Ak sa do 26 týždňov stanete nezamestnaným, môžete sa zaregistrovať v CWI a požiadať o dávku v nezamestnanosti s použitím formuláru E301.
V súvislosti so zdravotným poistením sa odporúča mať so sebou formulár E104 a E119, ak si vyberáte poistenie v jednej zo zdravotných poisťovní v Holandsku.
Ak ste vy alebo vaša spoločnosť dočasne vyslaní do Holandska, je potrebné si priniesť formulár W101.

 

 

5. 8. Preukaz zdravotného poistenia

Európsky preukaz zdravotného poistenia
Európsky preukaz zdravotného poistenia je nevyhnutným krokom smerom k zjednodušeniu rôznych našich systémov zdravotnej starostlivosti. Preukaz, ktorý bol zavedený v júni 2004, výrazne uľahčuje prístup k lekárskej pomoci občanom EÚ, ktorí cestujú do iného členského štátu. Okrem toho zaručuje rýchle a zjednodušené preplatenie nákladov, ktoré vznikli na mieste alebo krátko po návrate na miesto pobytu. Od 1. januára 2006 sa európsky preukaz zdravotného poistenia vydáva a uznáva vo všetkých príslušných krajinách a nahrádza predtým používané formuláre, ako napríklad známy formulár E 111.
Kto má nárok na európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP)?
Európsky preukaz zdravotného poistenia sa vydáva pre:
- štátnych príslušníkov EÚ
- štátnych príslušníkov Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP)
- štátnych príslušníkov Švajčiarska
- rodinných príslušníkov vyššie uvedených bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť
- štátnych príslušníkov iných krajín, ktorí sú chránení systémom sociálneho zabezpečenia v jednom z členských štátov EÚ, EHP alebo Švajčiarska.
Pred odchodom do inej krajiny EÚ by mal záujemca požiadať svoju národnú zdravotnú poisťovňu o vydanie EPZP. Všetkým občanom EÚ sa pri cestovaní do iných krajín dôrazne odporúča, aby nosili európsky preukaz zdravotného poistenia so sebou.
Výhody
Zatiaľ čo hlavným účelom európskeho preukazu zdravotného poistenia je zabezpečiť jednoduchý prístup k zdravotným službám počas prechodného pobytu v inej krajine, poskytuje tiež rad ďalších výhod pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pacientov a rovnako aj pre poisťovne. Hlavné výhody EPZP sa dajú zhrnúť nasledovne:
- zjednodušený prístup k zdravotnej starostlivosti v zahraničí
- rýchle a jednoduché preplatenie nákladov
- bezpečnosť údajov
- väčšia istota
- menej administratívy
- jednoduchosť - jednoduchšie a rýchlejšie postupy na získanie zdravotnej starostlivosti.
Všeobecne povedané, táto „inteligentná karta“ (smart card) obsahuje iba základné informácie, ako je meno a priezvisko držiteľa karty a dátum narodenia, ale žiadne zdravotné údaje. Je jednoducho použiteľná a ľahko rozpoznateľná. Navyše informácie, ktoré obsahuje, sú štandardizované, aby sa mohli čítať bez ohľadu na jazyk.
Čo je inteligentná karta?
„Inteligentná karta“ je plastická karta vreckového formátu, ktorá vyzerá rovnako ako bežné bankové alebo kreditné karty.
Karty majú na prednej strane malý zlatý čip. Keď sa vložia do na to určeného snímača, čip sa spojí s elektrickými konektormi, ktoré dokážu prečítať informácie z čipu a zapísať informácie späť.
Aké informácie sú uložené na mojom zdravotnom preukaze?
Jediné osobné informácie na európskom preukaze zdravotného poistenia sú meno a priezvisko držiteľa preukazu, rodné číslo a dátum narodenia. Európsky preukaz zdravotného poistenia neobsahuje žiadne lekárske údaje.
Kde platí môj preukaz zdravotného poistenia?

EPZP sa môže používať na získanie akejkoľvek zdravotnej starostlivosti, či už u všeobecného lekára, v nemocnici alebo lekárni. Členské štáty EÚ sú zodpovedné za zavedenie a distribúciu preukazov zdravotného poistenia, ale aj za zabezpečenie snímačov preukazov do všetkých príslušných zariadení zdravotnej starostlivosti.
Používanie európskeho preukazu zdravotného poistenia v zahraničí
Je dôležité poukázať na to, že preukaz zdravotného poistenia nezabezpečuje prípady, keď sa pacient úmyselne rozhodne získať lekárske ošetrenie v zahraničí. Je skôr určená na poistenie ľudí cestujúcich do iných krajín na obmedzené obdobie a teda pokrýva lekársku starostlivosť, ktorá je nevyhnutná počas pobytu na území iného členského štátu. Keď nastane potreba zdravotnej starostlivosti, ošetrenie sa poskytne podľa pravidiel tej konkrétnej krajiny (napríklad ak je v danom členskom štáte zdravotná starostlivosť bezplatná, hosťujúci pacient bude mať tiež nárok na bezplatnú lekársku starostlivosť po predložení európskeho preukazu zdravotného poistenia).
Náhradný dočasný certifikát
V prípade, že jednotlivec, ktorý potrebuje lekársku pomoc, nemá európsky preukaz zdravotného poistenia, môže predložiť aj náhradný dočasný certifikát, ktorý je možné jednoducho poslať faxom alebo e-mailom z príslušnej domácej národnej zdravotnej poisťovne. Tento certifikát je rovnocenný s EPZP a oprávňuje pacienta na rovnaké ošetrenie a preplatenie pomoci.
Dizajn európskeho preukazu zdravotného poistenia
Dizajn európskeho preukazu zdravotného poistenia je vo všetkých členských štátoch rovnaký a je na ňom európsky symbol. Existujú dva varianty grafického návrhu:
- štandardný dizajn EÚ umiestnený na prednej strane preukazu - zadná časť preukazu ponechaná voľná pre obsah, ktorý si zvolí príslušný členský štát;
- štandardný dizajn EÚ umiestnený na zadnej strane preukazu - v tomto prípade členský štát umiestni EPZP na zadnú stranu existujúceho národného alebo regionálneho preukazu zdravotného poistenia.
Každý členský štát si môže pri vydávaní preukazov zdravotného poistenia zvoliť jeden z možných variantov.

 

Návrat na začiatok stránky