Životné a pracovné podmienky v Rakúsku

 Životné a pracovné podmienky v Rakúsku

 

1.  Hľadanie práce

 

1.1.  Ako si nájsť prácu

 Informácie o zamestnávateľoch, kvalifikáciách a o možnostiach zamestnania môžete nájsť v novinách, súkromných poradensko-sprostredkovateľských agentúrach, v rakúskych službách zamestnanosti (úrady práce - AMS) a na príslušných stránkach na internete. Ak si hľadáte zamestnanie, pýtajte sa priateľov, príbuzných a susedov. Úrad práce vo vašej domovskej krajine vám bude schopný poskytnúť informácie o životných a pracovných možnostiach v Rakúsku cez sieť EURES (systém spolupráce medzi úradmi práce členských štátov EÚ).

V EURES-e pracuje viac ako 1000 špeciálne vyškolených EURES poradcov na úradoch služieb zamestnanosti vo všetkých krajinách EÚ/EHP a vo Švajčiarsku. Ich hlavnou pracovnou náplňou je pomáhať pri hľadaní zamestnania v inej krajine EÚ/EHP.

Veľa spoločností požaduje poslať žiadosť online. Vyplňte osobnú záznamovú kartu online a podľa možnosti odovzdajte svoj životopis, žiadosť a certifikáty.

Online job boards

Nezameriavajte sa na inzeráty v novinách pri hľadaní práce. Online pracovné tabule sú užitočným doplnkom. Publikujú nielen voľné pracovné miesta, ale tiež umožňujú nahrávať váš profil a dostávať upozornenie prostredníctvom e-mailu, ak vyhovuje váš profil.

Elektornické pracovné ponuky AMS – rakúskeho úradu práce

Táto služba je k dispozícii ľuďom registrovaným v AMS a iným zainteresovaným stranám. Poskytuje prehľad všetkých voľných pracovných miest nahlásených úradu práce v Rakúsku a ďalších krajinách EHP. Môžete sa tiež zaregistrovať v elektronickom systéme eJob-Room, ak ste sa ešte nepresťahovali do Rakúska. Registrovaní užívatelia môžu zverejňovať svoje žiadosti prostredníctvom elektronického systému e-Job-Room.

V riadiacej oblasti sa stáva čoraz viac a viac bežnejším, že zamestnanci sa priamo získavajú od iných zamestnávateľov alebo náborových agentúr. Vo väčšine prípadov sa však aj naďalej musíte uchádzať o zamestnanie priamo, u príslušného zamestnávateľa.

Predtým, než pošlete svoju žiadosť, je vhodné zamestnávateľa kontaktovať telefonicky alebo mailom a informovať sa, či je pracovné miesto stále voľné. Takisto môžete zaslať svoju žiadosť o prijatie do zamestnania, aj keď ste nenašli žiadny zverejnený inzerát na pracovnú pozíciu, ktorú by ste chceli obsadiť.

V prípade, že ste sa s potenciálnym zamestnávateľom dohodli (telefonicky, mailom alebo osobne) na pohovore, nezabudnite si so sebou zobrať aj svoj životopis, referencie a potvrdenie o predchádzajúcom zamestnaní, ak sa to vyžaduje.

Voľné miesta nájdete na:
http://www.ams.at/
http://www.jobboerse.at/

Sezónne práce nájdete na:
http://www.ams.at/
http://www.jobroom.at/

Užitočné odkazy na stránky rakúskych novín:
Der Kurier: http://www.kurier.at/
Oberösterreichische Nachrichten:
http://www.oon.at/
Der Standard:
http://derstandard.at/karriere
Salzburger Nachrichten:
www.Salzburg.com/anzeige/anzeigensuche.html
Kleine Zeitung:
http://www.kleine.co.at/
Vorarlberger Nachrichten:
www.medienhaus.at/anzeigen
Kronen Zeitung:
http://www.krone.at/
Tiroler Tageszeitung:
http://www.tirol.com/

 

1.2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Žiadosť, motivačný list a životopis by mali byť v každom prípade napísané v nemeckom jazyku, pokiaľ inzerát o voľnom pracovnom mieste neurčil iný jazyk, a mali by ste ich zaslať poštou, pokiaľ sa nevyžaduje iný spôsob. Veľa zamestnávateľov je teraz zvyknutých prijímať žiadosti elektronickou poštou. Rovnako môžete zaslať svoju žiadosť, motivačný list a životopis aj keď ste nenašli žiadny zverejnený inzerát na pracovnú pozíciu, ktorú by ste chceli obsadiť.

Kompletný balík žiadostí zahŕňa:
• žiadosť o prijatie do zamestnania;
• životopis (Curriculum vitae);
• referencie a osvedčenia (potvrdenia o dosiahnutom vzdelaní, potvrdenia o predchádzajúcich zamestnaniach, osvedčenia o absolvovaní dôležitých kurzov súvisiacich s pracovným miestom);
• fotografiu

Žiadosť o prijatie do zamestnania

 • zistite si meno a priezvisko kontaktnej osoby v spoločnosti (napríklad vedúceho osobného oddelenia) a pokiaľ možno adresujte žiadosť s použitím správneho titulu (napríklad: Vážený Dr. Muller);
• odvolajte sa vo vašom liste na inzerát v novinách alebo telefonický rozhovor;
• upozornite na dve alebo tri vaše silné stránky (odborná skúsenosť, profesionálne a osobné kvalifikácie, motivácia, angažovanosť), ktoré poukazujú, prečo ste ideálny kandidát na danú pozíciu;
• požiadajte o osobný pohovor.

Životopis
Váš životopis by mal byť krátky, stručný a jasne štruktúrovaný, uvádzajúci podstatné fakty. Mal by pozostávať z nie viac ako dvoch strán, lepšie ak pozostáva z jednej strany (formát - A4).
Mali by ste postupovať chronologicky, začínajúc s vašim prvým zamestnaním a končiac s vašim posledným zamestnaním. Toto pravidlo sa taktiež aplikuje na vzdelanie a odbornú prípravu a školenia. Rovnako môžete použiť Europass, európsky formát životopisu, o ktorý majú záujem mnohí zamestnávatelia/spoločnosti..

Predtlačené formuláre
Týkajú sa osobných údajov. Ak sú v ňom otázky na problematické témy (napríklad trestné rozsudky), nezapĺňajte tieto miesta svojou odpoveďou. Na mieste označenom „Požadovaná mzda“ (Gehaltswunsch) napíšte „Dohodou”. Do príloh potom môžete nahrať svoj životopis.

 

2. Presťahovanie sa do inej krajiny

2.1. Pohyb tovaru a kapitálu

Voľný pohyb tovaru je jedným zo základných kameňov jednotného európskeho trhu.

Odstránenie vnútroštátnych prekážok voľného pohybu tovaru v rámci EU je jednou zo zásad zakotvených v zmluvách EU. Z pôvodnej pozície tradičného protekcionizmu krajín EU postupne neustále odstraňovali obmedzenia, aby vytvorili „spoločný“ alebo jednotný trh. Tento záväzok vybudovať európsky priestor obchodovania bez hraníc viedol k vytvoreniu väčšieho bohatstva a viac pracovných miest a celosvetovo potvrdil postavenie EU ako svetového obchodného partnera spolu so Spojenými štátmi a Japonskom. Napriek záväzku Európy odstrániť akékoľvek prekážky vnútorného obchodu, nedošlo k zladeniu v rámci všetkých hospodárskych odvetví. Európska únia sa rozhodla regulovať na európskej úrovni odvetvia, ktoré môžu predstavovať väčšie riziko pre európskych občanov – ako sú liečivá alebo stavebné výrobky. Na väčšinu výrobkov (považovaných za „menšie riziko“) sa uplatňuje tzv. zásada vzájomného uznávania, čo znamená, že v podstate s každým výrobkom, ktorý sa zákonne vyrába alebo predáva v jednom členskom štáte, je možné voľne sa pohybovať a obchodovať na vnútornom trhu EU.

Obmedzenia voľného pohybu tovaru

Zmluva o EU dáva členským štátom právo stanoviť obmedzenia voľného pohybu tovaru v prípade, že existuje zvláštny spoločný záujem, ako je napríklad ochrana životného prostredia, zdravie občanov alebo verejná politika. To napríklad znamená, že vnútroštátne orgány členského štátu môžu zamietnuť alebo obmedziť prístup určitého výrobku na svoj trh, pokiaľ jeho dovoz považujú za možné ohrozenie verejného zdravia, verejnej morálky alebo politiky. Príklady takých výrobkov sú geneticky upravené potraviny alebo niektoré energetické nápoje.

Aj keď všeobecne neexistujú žiadne obmedzenia na nákup tovarov v inom členskom štáte, ak sa jedná o tovar pre osobné použitie, existuje v rámci EU rada obmedzení pre určité kategórie výrobkov, ako je alkohol a tabak.

Voľný pohyb kapitálu

Ďalšou zásadnou podmienkou pre fungovanie vnútorného trhu je voľný pohyb kapitálu. Ide o jednu zo štyroch základných slobôd zaručovaných právnymi predpismi EU, ktoré predstavujú základ pre integráciu európskych finančných trhov. Európania teraz môžu spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EU. Liberalizácia kapitálových trhov je kľúčovým prvkom v procese hospodárskej a menovej integrácie v EU. Bola prvým krokom smerom ku vzniku Európskej hospodárskej a menovej únie (EMU) a k zavedeniu spoločnej meny – eura.

Výhody

Zásada slobodného pohybu kapitálu nielen zvyšuje efektivitu finančných trhov v rámci EU, ale rovnako prináša radu výhod občanom. Jednotlivci môžu robiť veľké množstvo finančných operácií
v rámci EU bez väčších obmedzení. Môžu si napríklad len s nepodstatnými obmedzeniami:
1. otvoriť ľahko bankový účet,
2. nakupovať akcie,
3. investovať alebo
4. nakupovať nehnuteľnosti
v inom členskom štáte. Podniky v EU môžu investovať do iných európskych podnikov, vlastniť ich a riadiť.

Výnimky
Niektoré výnimky z tejto zásady platia ako v členských štátoch, tak v tretích krajinách. Väčšinou sa týkajú daní, obozretného dohľadu, kritérií verejnej politiky, prania špinavých peňazí a finančných sankcií dohodnutých v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EU.

Európska komisia pokračuje v práci na zavŕšení voľného trhu finančných služieb tým, že prevádza nové stratégie finančnej integrácie, aby občanom a podnikom ešte viac uľahčila správu ich peňazí
v rámci EU.

2.2. Hľadanie ubytovania

Informácie o ponuke bytov a iných nehnuteľností môžete nájsť v novinách (napr. Kurier – špeciálne víkendové vydanie), realitných agentúrach (www.herold.at) a na rôznych internetových stránkach. Miestne úrady tiež ponúkajú informácie ohľadom dostupného ubytovania.

Priemerné náklady na ubytovanie (nájomné za meter štvorcový vrátane prevádzkových nákladov) je 7,67 EUR/ m2. Regionálne, nájomné je najnižšie v Burgenlande a najvyššie v Salzburgu.

Prevádzkové náklady zahŕňajú napríklad náklady na vodu / kanalizáciu, čistenie kanalizácie, likvidáciu odpadu, čistenie, vykurovanie, detskú izbu, práčovňu atď., na ktoré musí každý nájomca prispievať mesačne.

Nájomná zmluva v Rakúsku je ústna alebo písomná dohoda medzi majiteľom alebo hlavným nájomcom a nájomníkom.

Odporúčanie: uzavrite nájomnú zmluvu písomne, takže v prípade akýchkoľvek sporov budete mať k dispozícii písomný dôkaz.

Nájomné zmluvy majú buď fixný termín (zvyčajne tri roky) alebo neobmedzené. V prípade, že zmluva o prenájme na dobu určitú nie je zrušená, bude automaticky obnovená na dobu stanovenú v zmluve. Ak sa nájomná zmluva nezruší po uplynutí druhého obdobia, stane sa neobmedzenou zmluvou.

Nájomné za m2 závisí od mnohých faktorov, ako dostupnosť komunikácií a dopravy, infraštruktúra, vybavenosť a či sa byt nachádza v obytnej zóne. Ubytovanie v centre miest a na predmestí s dobrou infraštruktúrou a dobrými dopravnými možnosťami, patrí medzi najdrahšie. Menšie byty bývajú zvyčajne drahšie na m2 ako tie väčšie. Operačné náklady (cca. 25% z čistého nájomného) a náklady na teplo, plyn, elektrinu by ste mali pred výberom bytu tiež brať do úvahy.

Nájomné u väčšiny prenajatých bytov, bytov miestnych samospráv a družstevných bytov je regulované na celom území Rakúska zákonom, ktorý upravuje vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom (Mietrechtsgesetz) a ktorý, okrem iného, kategorizuje prenajímané byty (staršie budovy) podľa zariadenia (kúrenie, WC v hale alebo v apartmáne, dodávka teplej vody, atď.), a taktiež stanovuje maximálne hranice nájomného a štandardné nájomné sadzby, lehoty pre výpoveď nájmu, atď. Ako všeobecné pravidlo, rodinné domy nepodliehajú pod účinnosť uvedeného zákona, okrem lehôt pre uplatnenie výpovede nájmu.

Predtým ako uzavriete nájomnú alebo kúpnu zmluvu, je vhodné vyhľadať realitnú kanceláriu (napr. Asociácia nájomcov: http://www.mietervereinigung.at, Asociácia na ochranu nájomcov: http://www.mieterschutzverband.at/ Asociáciu spotrebiteľov: http://www.konsument.at, Pracovná komora - Arbeiterkammer), za účelom právneho posúdenia vašej nájomnej zmluvy.

Informácie o voľných apartmánoch a nehnuteľnostiach môžete nájsť:

1. v dennej tlači:
http://www.kurier.at
http://www.krone.at
http://derstandard.at
http://www.diepresse.com

2. v časopisoch o nehnuteľnostiach:
http://www.bazar.at/?ren=i_bz
http://web1.immobilien.net/Default.aspx
http://www.immodirekt.at

3. v realitných kanceláriách:
http://www.wohnnet.at

 

2.3. Hľadanie školy

O deti vo veku od 6 mesiacov do 6 rokov sa starajú opatrovateľky alebo navštevujú materské škôlky (Kinderkrippen). Mnohé väčšie mestá majú zriadené škôlky (Kindergärten – zvyčajne pre deti
vo veku od 3 – 6 rokov maximálne a základné školy (Volksschule). Vo vidieckych oblastiach je
v mestách zvyčajne stredná škola (Hauptschule) alebo nová stredná škola (Neue Mittleschule) a / alebo spojená stredná škola (Kooperative Mittelschule) (sekundárna úroveň 1). Ak chcete navštevovať vyššiu všeobecnú strednú školu (allgemeinbildende höhere Schule (AHS)), napr. gymnázium (sekundárna úroveň 1 a 2) alebo odborná škola, napr. obchodná škola (Handelsschule), obchodná akadémia alebo iná vyššia stredná škola (sekundárna úroveň 2), niekedy môžete očakávať pomerne dlhé časy cestovania vo vidieckych oblastiach. V mestách je rozsiahla sieť škôl,
v provinčných (Land) hlavných mestách a vo Viedni sú akadémie, vysoké technické školy a univerzity.

Informácie o miestnych materských školách a jasliach môžete získať od príslušnej obecného úradu alebo na mestskom úrade. Nájdete tu informácie, kedy prihlásiť svoje dieťa do materskej škôlky a školy.

Rovnako môžete získať informácie o miestnych školách, nielen od príslušného obecného úradu alebo na mestskom úrade, ale aj od miestnych školských rád, školských poradenských centier a školských psychologických zariadení. Mnoho škôl má svoju vlastnú webovú stránku, kde môžete nájsť informácie o cieľoch školy, jej filozofii vzdelávania, osnovách a možnosti zápisu.

Otázky týkajúce sa voľných miest na školách, uznávania dosiahnutého vzdelania a zatriedenia je najlepšie adresovať priamo školskej inštitúcii (riaditeľovi), ktorú si vyberiete.

 2.4. Keď si so sebou vezmete auto

Realizácia zásady voľného pohybu osôb je jedným zo základných pilierov európskej štruktúry, čo znamená zavedenie celého radu praktických pravidiel na zabezpečenie, aby občania mohli slobodne a jednoducho cestovať do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Cestovanie autom v rámci EÚ už nie je také komplikované. Európska komisia ustanovila rad spoločných nariadení, ktorými sa riadi vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia vozidla a možnosť zaregistrovať vaše vozidlo v hostiteľskej krajine.

Vodičský preukaz v EÚ

V súčasnosti nie je zavedený spoločný vodičský preukaz, ale členské štáty EÚ zaviedli vodičský preukaz podľa „modelu Spoločenstva“. Tento spoločný model zabezpečuje, aby sa vodičské preukazy vydané v rôznych krajinách EÚ dali ľahko rozpoznať v iných členských štátoch.

Zásada vzájomného uznávania sa všeobecne uplatňuje. Vodičský preukaz je vydaný v súlade
s vnútroštátnym právom, ale mal by zahŕňať ustanovenia týkajúce sa modelu Spoločenstva, ako napríklad základné podmienky na vydanie vodičského preukazu. Staré vodičské preukazy vydané pred rokom 1996 sa nemusia zameniť za nový vodičský preukaz podľa modelu Spoločenstva a ostávajú platné, až kým neuplynie ich doba platnosti. Ak sa občan EÚ usadí v inom členskom štáte, nie je potrebné meniť vodičský preukaz, aj keď to z praktických dôvodov mnohí robia. Navyše niektoré členské štáty vyžadujú, aby na základe určitých administratívnych požiadaviek boli vo vodičskom preukaze uvedené aj ďalšie údaje.

V prípade uplynutia platnosti, straty alebo odcudzenia vodičského preukazu nový vodičský preukaz môže byť vydaný v členskom štáte pobytu v súlade s vnútroštátnymi podmienkami. Občania by sa mali obrátiť na príslušné úrady.

Zaregistrovanie vášho vozidla v hostiteľskej krajine

Ak máte pobyt v inom členskom štáte a používate tam svoje vozidlo viac ako šesť mesiacov, budete musieť vozidlo zaregistrovať na miestnych úradoch a zaplatiť registračný poplatok hostiteľskej krajiny.

Pri registrácii, majiteľ bude musieť tiež predložiť nasledujúce dokumenty: osvedčenie o zhode; poistenie; doklad o vlastníctve; doklad o zaplatení DPH; doklad o technickej spôsobilosti; dôkaz
o registrácii a zaplatení cestnej dane.

Poistenie vozidla

Občania EÚ si môžu dať poistiť svoje vozidlo v ktorejkoľvek krajine EÚ, pokiaľ zvolená poisťovňa je hostiteľským vnútroštátnym orgánom oprávnená vydávať príslušné poistné zmluvy. Poisťovňa zriadená v inom členskom štáte je oprávnená uzatvárať povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu iba v prípade, ak sú splnené určité podmienky. Poistenie bude platiť v celej Únii bez ohľadu na to, kde sa nehoda stane.

Zdaňovanie
Daň z pridanej hodnoty alebo DPH na motorové vozidlá sa obvykle platí v krajine, kde sa vozidlo kupuje, aj keď za určitých podmienok, sa DPH platí v krajine určenia. Viac informácií o pravidlách, ktoré platia pri nadobudnutí vozidla v jednom z členských štátov EÚ a ktoré je určené na registráciu v inom členskom štáte EÚ, sa nachádzajú v odkaze „Daň z motorových vozidiel“.

2.5. Postupy registrácie a povolenie na pohyb

Do troch dní od usadenia sa v Rakúsku sa musíte zaregistrovať na príslušnom úrade.

Príslušné úrady sú:
registrácia pobytu (Meldeservice) na miestnych úradoch (Gemeindeamt) alebo mestských okresných úradoch (Magistrat) (v mestách);
vo Viedni: registrácia pobytu na miestnych obvodných úradoch (Magistratisches Bezirksamt);

Musíte si so sebou priniesť:
- Správne vyplnený formulár registrácie pobytu (Meldezettel), ktorý je k dispozícii na príslušných registračných úradoch a
, v niektorých obchodoch s tabakovými výrobkami, alebo si ho môžete stiahnuť z internetu.
- Pas alebo občiansky preukaz;
- Rodný list;

- Formuláre registrácie pobytov zo všetkých predchádzajúcich miest pobytu.

Vyplnený registračný formulár (Meledzette)l musí byť podpísaný osobou, ktorá vám poskytuje ubytovanie a osobou podliehajúcou oznamovacej povinnosti (meldepflichtige Person).

Občania EÚ / EHP a ich rodiny (s občianstvom EÚ / EHP / občianstvo Švajčiarska) nevyžadujú vízum na vstup na územie Rakúska alebo povolenie na pobyt na pobyt; sú oslobodení od vízovej povinnosti a môžu sa usadiť tam, kde chcú. To znamená, že môžete zostať v Rakúsku až tri mesiace bez akýchkoľvek ďalších formalít, avšak musíte mať platný cestovný pas alebo preukaz totožnosti. Ak chcete zostať v Rakúsku dlhšie, ste v zamestnaní, samostatne zárobkovo činných osobách alebo absolvujete odbornú prípravu v Rakúsku, musíte však mať zdravotné poistenie a dostatočné finančné prostriedky na podporu seba a svojich príbuzných. Príslušný orgán musí byť upovedomený do jedného mesiaca od príchodu do Rakúska. Orgán vydal "doklad o práve na pobyt" (Anmeldebescheinigung). Občania krajín EÚ / EHP môžu požiadať o ‘Lichtbildausweis für EWR-Bürger’ (oficiálna identifikačná karta – ID – občiansky preukaz s fotografiou pre občanov EHP). Identifikačné číslo s fotografiou sa považuje za dôkaz totožnosti.

Kompetentný orgán vydávajúci doklad je:

• príslušný okresný úrad (Bezirkshauptmannschaft)

• kompetentné príslušné oddelenie mestského úradu (Magistratsabteilung)
• vo Viedni: MA 35 (Magistratsabteilung 35).

Osobitné opatrenia sa vzťahujú na "privilegovaných štátnych príslušníkov tretích krajín", závislé osoby štátnych príslušníkov krajín EÚ/EHP a Švajčiarska, ktoré nemajú občianstvo EÚ/EHP/ Švajčiarska.

2.6. Kontrolný zoznam pred vašim príchodom do novej krajiny a po ňom

Pred príchodom do Rakúska:

Získajte informácie o pracovnom trhu a možnostiach zamestnania sa – http://www.ams.at – rakúsky úrad práce alebo na stránke EURES - http://ec.europa.eu/eures/(EURES homepage).

Pripravte si nasledujúce dokumenty:
1. Cestovný pas alebo občiansky preukaz: maloleté deti  potrebujú doklad totožnosti,

2. Zoberte si ostatné osobné dokumenty – napr. rodný list, sobášny list;
3. Príslušné E-formuláre pre vás a vašich rodinných príslušníkov (štandardizované formuláre po celej Európe - príslušné pre vašu sociálnu situáciu a situáciu v oblasti zamestnanosti);
4. Prenosný dokument U2 a U1: tieto formuláre vám vydá úrad práce vo vašej krajine pôvodu a preukazuje dobu zamestnania pre prípad nároku na dávky v nezamestnanosti. Obidva dokumenty musia byť potvrdené príslušnou inštitúciou v krajine pôvodu.
5. Európsku kartu zdravotného poistenia alebo porovnateľný formulár (E 111) alebo iný doklad potvrdzujúci poistenie pre pobyt v zahraničí;  
6. Doklady od vozidla, vodičský preukaz;
7. Originály vysvedčení, diplomov, osvedčení, potvrdenie o poslednom zamestnaní, referencií od zamestnávateľov a ich preklady do nemeckého jazyka;
7. Životopis a žiadosť v nemeckom jazyku;
8. Vysvedčenia vašich detí preložené do nemčiny a dôkaz o školskej dochádzke preložený do nemeckého jazyka, pre ich rýchle zaradenie detí do príslušného ročníka/typu školy.

Ďalej je dôležité:
1. Zabezpečiť si ubytovanie (byt, prenájom, dom alebo hotel)
2. Mať dostatočné finančné prostriedky na pokrytie výdavkov za prvý mesiac (nájomné, životné náklady...);
3. Zabezpečiť nemocenské a úrazové poistenie v Rakúsku;
4. Oboznámiť úrady v rodnej krajine o presťahovaní sa;
5. Vybaviť cestovný pas pre domáce zvieratá.

Po príchode do Rakúska:

1.Otvorte si bankový účet.
2. Prihláste si motorové vozidlo.
3. Prihláste sa na príslušnom daňovom úrade (Steuern, Familienbeihilfe)
4. Nahláste si plyn, elektriku, telefón, televíziu a rádio
5. Prihláste deti do príslušnej školy (kontaktujte príslušnú školu)
6. Podajte prihlasovací formulár na príslušný správny úrad (Bezirkshauptmannschaft), miestny okresný úrad ( Magistratisches Bezirksamt), ak chcete zostať dlhšie ako 3 mesiace.

Registrácia vášho pobytu v Rakúsku:

Prihláste sa v priebehu 3 dní po príchode do Rakúska na príslušnom úrade (Meldebehörde).

Ak už máte prácu:

·         Ihneď sa nahláste u zamestnávateľa. Pri nástupe do práce, žiadajte potvrdenie o registrácii
v systéme sociálneho poistenia. Zamestnávateľ vás musí prihlásiť do systému sociálneho poistenia ako aj závislé osoby vašej domácnosti.

·         Osoby zamestnané na čiastočný úväzok,nové osoby samostatne zárobkovo činné“ (Neue Selbständige)  a samostatne zárobkovo činné osoby: prihláste seba a svojich rodinných príslušníkov v príslušnej sociálnej poisťovni v  Rakúsku. Dostanete číslo sociálneho zabezpečenia e-card (österreichische Krankenversicherungskarte).

Ak si hľadáte zamestnanie:

       Zaregistrujte sa na príslušnom regionálnom úrade Rakúskych služieb zamestnanosti (AMS - úrad práce), v lehote  stanovenej  prenosným formulárom U1 alebo U2.

 

3. Pracovné podmienky

3.1. Prehľad pracovných podmienok v Európe

Dobré pracovné podmienky sú dôležité pre spokojnosť európskych pracovníkov. Prispievajú:
- k fyzickej a psychickej pohode Európanov,

- k hospodárskej efektivite EÚ.       

Z humanitárneho hľadiska kvalita pracovného prostredia výrazne ovplyvňuje celkovú prácu a spokojnosť so životom európskych pracovníkov.

Z hospodárskeho hľadiska sú kvalitné pracovné podmienky hnacou silou hospodárskeho rastu a základom konkurencieschopnosti Európskej únie. Vysoká miera spokojnosti v práci je dôležitým faktorom pre dosahovanie vysokej produktivity hospodárstva EÚ.

Z tohto dôvodu je pre Európsku úniu mimoriadne dôležité, aby podporovala vytváranie a zachovávanie trvalo udržateľného a príjemného pracovného prostredia - takého prostredia, ktoré prispieva k ochrane zdravia a spokojnosti európskych zamestnancov a vytváraniu rovnováhy medzi časom stráveným v práci a mimo nej.

Zlepšovanie pracovných podmienok v Európe: významný cieľ pre Európsku úniu.

Zabezpečenie vhodných pracovných podmienok pre európskych občanov je pre EÚ prioritou. Európska únia preto pracuje spolu s národnými vládami na zabezpečení príjemného a bezpečného pracovného prostredia.

Podpora členským štátom je poskytovaná prostredníctvom:

- výmeny skúseností medzi rôznymi krajinami a spoločnými aktivitami

- stanovenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktoré sa majú uplatňovať v celej Európskej únii.

Kritériá na kvalitu práce a zamestnania

Na účely vytvorenia trvalo udržateľných pracovných podmienok je dôležité určiť hlavné charakteristiky vhodného pracovného prostredia a teda aj kritérií na kvalitu pracovných podmienok.

Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v Dubline je agentúrou EÚ, ktorá poskytuje informácie, poradenstvo a odborné poznatky, ako už meno naznačuje, o životných a pracovných podmienkach. Táto agentúra stanovila niekoľko kritérií na kvalitu práce a zamestnania, ktoré zahŕňajú:

 - ochranu zdravia a spokojnosť na pracovisku - sú to mimoriadne dôležité kritériá, pretože dobré pracovné podmienky umožňujú predchádzať zdravotným problémom na pracovisku, znížiť vystavenie rizikám a zlepšiť organizáciu práce;

- zosúladenie pracovného a mimopracovného života - občanom by sa mala poskytnúť príležitosť, aby si našli rovnováhu medzi časom stráveným v práci a voľným časom;

 - rozvoj schopností - kvalitná práca je taká práca, ktorá poskytuje možnosti pre odborné vzdelávanie, zdokonaľovanie a príležitosti na kariérny postup.

 Práca nadácie Eurofound prispieva k plánovaniu a vytváraniu lepších životných a pracovných podmienok v Európe.

 Sociálny dialóg

 Európska únia úzko spolupracuje s rôznymi sociálnymi partnermi ako sú: obchodné organizácie a odborové zväzy – v takom rozmedzí pôsobnosti,. Pokiaľ sa jedná o pracovné podmienky. Sociálny dialóg prináša dva pohľady – spoločné dohody medzi priemyslom a spoločnosťami a pracovníkmi, priemysel môže mať na zamestnancov významné vplyvy.

Dohody na základe sociálneho dialógu sa zakotvujú v legislatíve. Tieto dohody môžu byť napríklad podmienky v rámci rodičovskej dovolenky, brigádnickej práci, zmlúv na dobu určitú a pod.

Sociálni partneri majú práva na štrajk, keď sa jedná o problémové situácie, ktoré nie je možné riešiť dohodami ako napr. stres v práci, obťažovanie a násilie na pracovisku. Sociálny dialóg je obsiahnutý aj v odvetviach bankovníctva, chemického priemyslu, poisťovníctva, telekomunikácií, spracovania ocele...
Pre viac informácií kliknite na web stránku európskej komisie pre sociálny dialóg.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Politika Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa zameriava na dlhodobé zlepšovanie spokojnosti pracovníkov EÚ. Zohľadňuje fyzické, morálne a sociálne dimenzie pracovných podmienok, ako aj nové výzvy vyplývajúce z rozšírenia Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy. Zavedenie noriem EÚ na ochranu zdravia a bezpečnosti na pracovisku významne prispelo k zlepšeniu situácie pracovníkov v týchto krajinách.

Zamestnávatelia majú povinnosť zabezpečiť svojim zamestnancom spravodlivé a bezpečné pracovné podmienky, a zaistiť ochranu zdravia pri práci To znamená, že zamestnávateľ musí vyhodnotiť všetky rizikové negatívne vplyvy a použiť také opatrenia aby riziko nebezpečnosti práce bolo čo najviac obmedzené alebo vylúčené. Viac informácii nájdete na webe.

Zlepšovanie pracovných podmienok stanovením minimálnych spoločných požiadaviek pre všetky krajiny EÚ

Zlepšovanie životných a pracovných podmienok v členských štátoch EÚ závisí z veľkej časti od ustanovenia spoločných pracovných noriem. V pracovnoprávnych predpisoch a nariadeniach EÚ sa stanovili minimálne požiadavky na trvalo udržateľné pracovné prostredie a v súčasnosti sa uplatňujú vo všetkých členských štátoch. Zlepšenie týchto noriem posilnilo práva pracovníkov a sú jedným z hlavných úspechov sociálnej politiky EÚ.

Pravidlá pre pracovné podmienky pokrývajú široké spektrum postupov – zahŕňajúc pracovný čas, zamestnávanie dočasných pracovníkov, práva brigádnikov, ochrana pri zmluve na dobu určitú.

Cieľmi Európskej únie je zaistiť čo najvyšší štandard kvalitných pracovných podmienok. Napríklad aby brigádnik mal rovnaké pracovné podmienky a výhody ako pracovník na plný pracovný pomer.
Zatiaľ je zamestnancom znemožnené, aby nakladali so zmluvou na dobu určitú menej výhodne ako brigádnici. 

3.2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Význam transparentnosti a vzájomného uznávania diplomov ako nevyhnutnej súčasti voľného pohybu pracovníkov

Možnosť uznania kvalifikácií a kompetencií môže zohrávať zásadnú úlohu pri rozhodovaní, či začať pracovať v inej krajine EÚ. Je preto potrebné, aby sa vypracoval európsky systém, ktorý zaručí vzájomné uznávanie odborných kompetencií v jednotlivých členských štátoch. Jedine takýto systém zabezpečí, aby sa nedostatočné uznávanie odborných kvalifikácií nestalo prekážkou mobility pracovníkov v rámci EÚ.

Hlavné zásady uznávania odborných kvalifikácií v EÚ

Základnou zásadou je, že každý občan EÚ by mal mať možnosť slobodne vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. Žiaľ praktickému uplatňovaniu tejto zásady často bránia vnútorné požiadavky hostiteľskej krajiny na prístup k určitým povolaniam. Na prekonanie týchto rozdielov EÚ ustanovila systém na uznávanie odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému je rozdiel medzi podmienkami, ktoré platia pre regulované povolania (povolania, pre ktoré sa podľa zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolania, ktoré nie sú v hostiteľskej krajine právne upravené.

Kroky smerom k dosiahnutiu transparentnosti kvalifikácií v Európe

Európska únia podnikla dôležité kroky smerom k docieleniu transparentnosti kvalifikácií v Európe:
- Zlepšenie spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy s cieľom spojiť všetky nástroje pre transparentnosť certifikátov a diplomov do jediného užívateľsky jednoduchého nástroja. Patria k nim napríklad európsky životopis a odborná príprava v systéme Europass.

- Príprava konkrétnych aktivít v oblasti uznávania a kvality odborného vzdelávania a prípravy.

Prekonávanie rozdielov v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy v rámci EÚ

Systémy vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch EÚ ešte stále vykazujú značné rozdiely. Túto rozmanitosť ešte viac prehĺbilo posledné rozšírenie EÚ s rôznymi tradíciami vo vzdelávaní. Preto je potrebné ustanoviť spoločné pravidlá garantujúce uznávanie kompetencií.
Na prekonanie tejto rozmanitosti národných kvalifikačných noriem, metód vzdelávania a štruktúr odbornej prípravy Európska komisia predložila rad nástrojov zameraných na zabezpečenie lepšej transparentnosti a uznávania kvalifikácií na akademické i profesionálne účely.

1.      Európsky kvalifikačný rámec

Európsky kvalifikačný rámec je hlavnou prioritou Európskej komisie v procese uznávania odborných kompetencií. Hlavným cieľom rámca je vytvoriť spojenie medzi rôznymi národnými kvalifikačnými systémami a zaručiť hladký prenos a uznávanie diplomov.

 2. Národné informačné centrá pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC)

 Sieť národných informačných centier pre uznávanie dokladov o vzdelaní bola zriadená v roku 1984 z podnetu Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru, NARIC zohrávajú zásadnú úlohu v procese uznávania kvalifikácií v EÚ.

3. Európsky systém prenosu kreditov (ECTS)

Európsky systém prenosu kreditov je zameraný na uľahčenie uznávania období štúdia v zahraničí. Bol zavedený v roku 1989, jeho funkcia spočíva v popisovaní programu vzdelávania a prideľovaní kreditov jeho komponentom. Je hlavnou súčasťou vysoko uznávaného programu mobility študentov - Erasmus.

4. Europass
Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti profesionálnych zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov:
1. životopis,
2. jazykový pas,
3. dodatky k osvedčeniu,
4. dodatky k diplomu a
5. dokument Europass-Mobility.
Systém Europass umožňuje jasnú a zrozumiteľnú prezentáciu zručností a kvalifikácií v rôznych častiach Európy. Národné strediská Europass boli zriadené v každej krajine Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru ako miesto prvého kontaktu pre osoby, ktoré sa chcú dozvedieť viac o systéme Europass.

3.3. Druhy zamestnania

V Rakúsku môžete riadne pracovať od veku 15 rokov, dovtedy musia mladiství plniť povinnú školskú dochádzku. Zamestnávanie mladých ľudí vo veku do 18 rokov je upravené v legislatíve o ochrane mladistvých.

Práca na čiastočný pracovný úväzok je rozšírená najmä v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu. Zamestnanci na čiastočný úväzok majú rovnaký nárok na poistnú ochranu a vzťahujú sa na nich rovnaké ustanovenia ako na manuálnych pracovníkov a úradníkov, ktorí sú zamestnaní na trvalý pracovný pomer.

Sezónna práca je obyčajne v oblasti turizmu, hotelierstva, gastronómie vo veľkých mestách a v regiónoch so zahraničným cestovným ruchom. V stavebníctve sa niekedy uzatvárajú pracovné zmluvy na dobu určitú. Slobodné povolania a zmluvy o dielo nahrádzajú klasické pracovné zmluvy vo všetkých oblastiach zamestnanosti.

Sezónni pracovníci v oblasti turizmu -hotelových a reštauračných služieb sú predmetom osobitných ustanovení, pokiaľ ide o ich pracovný čas; využívajú plnú ochranu sociálneho poistenia.

Avšak bežná pracovná zmluva pri trvalom pracovnom pomere zahŕňa všetky  náležitosti  - práva (nárok na dovolenku, ochrana proti prepusteniu, sociálne poistenie, atď.) a povinnosti.

Pracovné zmluvy na voľnej nohe a pracovné zmluvy čoraz viac nahrádzajú konvenčné pracovné zmluvy vo všetkých oblastiach zamestnania. Majú plnú ochranu sociálneho poistenia.

Práca na voľnej nohe (napr. jazykoví lektori) má obmedzenú ochranu z oblasti pracovného práva, okrem niekoľkých výnimiek( napr. práceneschopnosť je hradená zo systému zdravotného poistenia od  4. dňa choroby) plnú ochranu zo systému sociálneho poistenia. Od 1.1.2008 si osoby na voľnej nohe musia hradiť poistenie v nezamestnanosti. Odvádzajú poplatky Komore práce (povinné členstvo v rakúskej Komore práce) a príspevky do dôchodkového fondu (MitarbeiterInnenvorsorge) a  sú krytí odstupným (Abfertigung neu) zo Zamestnaneckého zaopatrovacieho fondu. Ak však neexistuje osobitná dohoda medzi klientom a zamestnávateľom, pracovníci na voľnej nohe nemajú žiadny nárok na zákonné dávky, ako sú minimálne výpovedné lehoty, platy za dovolenku, minimálne mzdy atď. Sami musia zdaniť svoj príjem.

Zamestnanci, ktorí pracujú na skrátený úväzok (Geringfúgig Beschäftigte) (ich mesačný zárobok v roku 2015 nesmel presiahnuť 405,98 EUR) musia mať uzavreté úrazové poistenie. Zamestnávateľ musí takýchto zamestnancov nahlásiť zdravotnej poisťovni. Pracovníci na skrátený úväzok si môžu dobrovoľne platiť zdravotné a dôchodkové poistenie. Podľa zákonníka práce (ochrana proti prepusteniu, výplata odstupného) sa s týmito pracovníkmi jedná rovnako ako s tými na plný úväzok. Výnimka: ak pracovná doba neprekročí 1/5 bežnej pracovnej doby (teda 8 hodín týždenne v prípade 40 hodinovej bežnej týždennej pracovnej doby) a pracovná zmluva neustanovuje inak, výpovedná lehota je len 14 dní. Tento druh pracovných zmlúv je rozšírený v určitých odvetviach, napr. vo veľkoobchode a maloobchode.

Názov „nové samostatne zárobkovo činné osoby“ zahŕňa tie osoby a ich aktivity, pre ktoré nie je potrebné živnostenské oprávnenie (Gewerbeschein), a prostredníctvom ktorého sa príjmy z podnikania získajú na základe zmluvy. Nové samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej en SZČO) používajú svoje vlastné zariadenie (počítač, nástroje, atď.) a nie sú kryté poistným zo sociálneho zabezpečenia, ako je to v prípade zamestnania. Táto skupina zahŕňa napr. spisovateľov, konzultantov, prekladateľov, lektorov, psychoterapeutov. SZČO musia nahlasovať svoje aktivity Inštitúcii sociálneho poistenia pre obchod a priemysel. Platia si nemocenské, dôchodkové a úrazové poistenie. Od 1. januára 2009, samostatne zárobkovo činné osoby majú možnosť poistiť sa proti riziku nezamestnanosti na základe "opt-in" modelu.

Učni vo všetkých odboroch musia uzatvárať pracovné zmluvy písomne, využívajú plnú poistnú ochranu (zdravotné, úrazové, nezamestnanecké, dôchodkové poistenie) a sú špeciálne chránení pred výpoveďou.

Agentúrni zamestnanci (podľa zákona o personálnom leasingu - Arbeitskräfteüberlassungsgesetz) majú úplné poistenie, ale v niektorých prípadoch podliehajú zákonným ustanoveniam, ktoré sú pre nich špecifické.

Pracovný čas pri sezónnom zamestnaní v hoteloch a stravovacích zariadeniach podlieha príslušným predpisom. Títo zamestnanci sú plne krytí zo systému sociálneho poistenia.

 Zastupujúci zamestnanci sú pod plnou poistnou ochranou, ale podliehajú z časti vlastným pracovnoprávnym predpisom (napr. majú kratšiu ochrannú výpovednú lehotu).

Dobrovoľníci majú status študenta. Nemajú žiadnu povinnosť vykonávať prácu a nemajú ani nárok na mzdu.

Občania EÚ/EHP/Švajčiarska majú rovnaké práva ako Rakúšania, pokiaľ osobitné právne predpisy neustanovujú inak.

Au pair

Zamestnávanie au pair sa riadi zákonom o domácich prácach (Hausgehilfen- und Hausangestelltengesetz - HGHAG). Platí sa v súlade s minimálnou mzdou pre au pair. Väčšina au pair agentúr ponúka podporu pre potenciálnych au pair (výber hostiteľskej rodiny, organizovanie cestovania atď.) A pre existujúce au pair (kontaktné miesto v prípade problémov, organizovanie pravidelných au pair stretnutí atď.).

Au pair je potrebné zaregistrovať aj pre zákonné sociálne poistenie (gesetzliche Sozialversicherung (ASVG)).
Au pair z EÚ / EHP alebo Švajčiarska majú právo usadiť sa v krajine a nevyžadujú povolenie na pobyt. Štátni príslušníci EÚ / EHP, ktorí sa zdržiavajú v Rakúsku dlhšie ako tri mesiace, však musia získať doklad o práve na pobyt (Anmeldebescheinigung) od príslušného orgánu (okresný úrad (Bezirkshauptmannschaft) alebo obecný úrad (Magistrat)).

Hostiteľská rodina musí mať vždy osvedčenie vydané rakúskymi verejnými službami zamestnanosti (AMS), aby preukázali, že je zamestná ako au pair.

Občania EÚ / EHP a Švajčiari majú rovnaké práva ako Rakúšania, s výnimkou prípadov, keď  právne predpisy upravujúce zamestnávanie cudzích štátnych príslušníkov ustanovuje inak.

 

3.4. Pracovné zmluvy

Pracovná zmluva môže byť uzavretá písomne, ústne alebo implicitne (napríklad začatím činnosti s následnou platbou). Dohody o učňovskej príprave musia byť uzavreté písomne.

Z právneho hľadiska sa rozlišuje medzi pracovnou zmluvou (Arbeitsvertrag), zmluvou na voľnej nohe (freier Dienstvertrag) a zmluvou o dielo (Werkvertrag). (pozri tiež kapitolu 3.3)

Ak sa nepodpíše žiadna písomná pracovná zmluva, zamestnanci a nezávislí dodávatelia musia dostať okamžite po začatí pracovného pomeru vyhlásenie o zmluvných podmienkach (Dienstzettel).

Dienstzettel uvádza podrobnosti o význame pre zamestnancov a nezávislého dodávateľa, ako napríklad pracovné miesto, základný plat, bežný pracovný čas atď. Ak je pracovný pomer na dobu určitú, Dienstzettel tiež uvádza dátum, kedy pracovný pomer končí.

Zmeny pracovnej zmluvy nesmú byť pre zamestnancov menej priaznivé ako ustanovenia platných právnych predpisov, kolektívnych zmlúv alebo pracovných zmlúv. V prípade nezákonných alebo nepriaznivých zmien sa obráťte na zamestnaneckú radu, Komoru práce alebo vašu odborovú organizáciu!
Na zmluvy na práce (Werkverträge) sa vzťahujú osobitné ustanovenia.

Pracovná zmluva na dobu neurčitú môže byť jednostranne ukončená (Kündigung). Zamestnávatelia a zamestnanci podliehajú výpovedným lehotám stanoveným v pracovnej zmluve, v pracovných zmluvách, v zmluve o kolektívnom vyjednávaní, v zákone o zamestnancovi alebo vo všeobecnom občianskom zákonníku (Allgemeines bürgerliches Gesetzbuch (ABGB)). Určené lehoty musia byť dodržané, ak má byť ukončenie zmluvy právne účinné.

Zamestnanosť môže byť ukončená aj prepustením (Entlassung) (ukončenie pracovného pomeru zamestnávateľom bez oznámenia zamestnania) alebo ukončením na základe vzájomného súhlasu (einvernehmliche Auflösung des Dienstverhältnisses).

3.5. Špeciálne kategórie

Invalidi a zamestnanci so zdravotným postihnutím

Federálny Zákon o zamestnávaní invalidných osôb (Behinderteneinstellungsgesetz) v znení neskorších predpisov zakazuje diskrimináciu invalidov v pracovno-právnych vzťahoch a vo verejnej správe. Ochrana voči diskriminácii sa týka telesne, mentálne a psychicky, a zmyslovo postihnutých osôb a ich rodinných príslušníkov. Právne nároky sú posudzované súdom (vo verejnej správe príslušným orgánom). V prípadoch, v ktorých rozhoduje Federálna agentúra sociálnej starostlivosti, sprostredkovateľské (mediačné) služby sú poskytované zadarmo. Sprostredkovanie predchádza súdnemu konaniu. Ombudsman pre osoby so zdravotným postihnutím (Behindertenanwalt / Behindertenanwältin) je zodpovedný za poradenstvo a pomoc postihnutým osobám, ktoré sa stali objektom diskriminácie. Ďalšie informácie možno získať od ministerstva sociálnych vecí.

 Deti a mladiství

Zákon o zamestnávaní detí a mladistvých (Kinder-und Jugendlichen-Beschäftigungsgesetz (KJBG)) ochraňuje deti - mladiství do 15 rokov veku po ukončenie povinnej školskej dochádzky a mladistvých vo veku do 18 rokov. Ustanovenia zákona platia pre zamestnávanie detí v práci akéhokoľvek druhu a mladých ľudí v služobnom vzťahu alebo v učňovskom alebo inej forme školskej prípravy. Uplatňuje sa tu všeobecné pravidlo zákazu zamestnávania detí, okrem: práce v rodinnom podniku a pomocných prácach pri školských udalostiach.

V Rakúsku neexistuje jednotný zákon, ktorý by upravoval ochranu mládeže. Každá oblasť má vlastné zákony na ochranu detí a mládeže. Deväť zákonov reguluje napríklad, pracovný čas, požitie alkoholu atď.

Ženy

Rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami na pracovisku a ochranu žien voči sexuálnemu obťažovaniu upravuje Ústava a Zákon o rovnakom zaobchádzaní (Gleichbehandlungsgesetz). Zamestnávateľ musí prijať všetky opatrenia, aby ochránil ženy proti sexuálnemu obťažovaniu. Sexuálne obťažovanie je definované ako kriminálny čin. Ďalšie opatrenia pre ochranu žien na pracovisku: zákaz práce v noci (veľa výnimiek); ochrana tehotných žien a dojčiacich matiek. Bezplatné poradenstvo poskytne Komora práce, rakúska Federácia odborových zväzov a Ombudsman pre rovnosť príležitostí.

V prípade diskriminácie na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity môžete konzultovať aj s podnikovou radou, s pracovnou komorou alebo s ombudsmanom za rovnaké zaobchádzanie.

Imigranti

Prisťahovalci podliehajú tým istým zákonom (pracovné právo, zákon o sociálnom poistení, zdravie a bezpečnosť pri práci, atď.) ako rakúski štátni príslušníci. Existujú určité rozdiely týkajúce sa prístupu na trh práce. Rezidencia a prístup na trh práce sa riadia rôznymi zákonmi v Rakúsku. Nie každý, kto môže legálne bývať v Rakúsku, môže pracovať bez pracovného povolenia. Ak sú pracovníci diskriminovaní z dôvodu ich pôvodu, môžu sa obrátiť na Ombudsmana za rovnaké zaobchádzanie.

 

 3.6. Samostatná zárobková činnosť

Ak začínate podnikať, preberáte existujúci podnik alebo zakladáte nový, mali by ste predtým kontaktovať Obchodnú komoru vo vašom okolí, ktorá poskytne užitočné informácie pre úspešné podnikanie. Sprievodca pri štarte podnikania Rakúska obchodná komora:
http://www.gruendeservice.at

Nezávisle od toho by ste si mali pred začiatkom stanoviť ciele, šance na trhu, formu podnikania, miesto podnikania, náklady a financovanie. Keď chcete začať vykonávať živnosť, musíte požiadať na živnostenskom úrade o živnostenské oprávnenie a o povolenie podnikať. Potom musíte žiadať na príslušnom finančnom úrade o daňové číslo pre podnikateľskú činnosť a nahlásiť sa v sociálnej poisťovni (Sozialversicherungsanstalt der Gewerblichen Wirtschaft) – nechať sa poistiť zdravotne, úrazovo, dôchodkovo a pre prípad nezamestnanosti. Každý zamestnanec musí byť nahlásený v príslušnej oblastnej zdravotnej poisťovni.

Ak by ste chceli prebrať už existujúci podnik ako nový majiteľ, obráťte sa na burzu nástupcov pre mladých podnikateľov - Nachfolgerbörse für JungunternehmerInnen: http://www.nachfolgeboerse.at/

Wirtschaftsagentur Vienna:

http://www.wirtschaftsagentur.at/

 3.7. Platové podmienky        

Každý zamestnanec dostáva za výkon práce odmenu špecifikovanú v jeho pracovnej zmluve. Za odmenu je považovaný akýkoľvek príjem, ktorý poskytne zamestnávateľ zamestnancovi za vykonanú prácu. Zahŕňa to: mzdu (manuálni robotníci), plat (úradníci), príspevky pre učňov. Výška odmeny sa riadi zákonom, kolektívnymi zmluvami a vnútropodnikovými zmluvami a na druhej strane výška odmeny závisí od individuálnych faktorov ako napríklad od veku, kvalifikácie, pracovného času, pracovnej pozície, zadelených povinností, atď.

Neexistuje zaručená minimálna mzda. Avšak, o právne vymáhateľných minimálnych mzdách v jednotlivých sektoroch sa rokuje medzi zamestnávateľmi a odborovými zväzmi pre zamestnancov a učňov. Kolektívne zmluvy týkajúce sa minimálnych podmienok sa vzťahujú na všetkých zamestnancov v konkrétnom sektore.

Kolektívne zmluvy sú písomnými zmluvami so silou zákona, ktoré obsahujú ustanovenia o pracovnom čase, pracovných podmienkach, odmeňovaní atď., a ktoré boli vyjednané medzi zástupcami zamestnancov (odborové organizácie) a zástupcami zamestnávateľov (Obchodná komora - Industriellenvereinigung). Pracovné dohody sú písomné dohody uzatvorené medzi zamestnancami a radou práce, aby sa mohli stanoviť právne normy, ale aj nastaviť odmeňovanie v sporných otázkach.

Vo väčšine prípadov sa odmena za prácu vypláca na konci mesiaca alebo v prvý deň nasledujúceho pracovného mesiaca. V niektorých prípadoch zamestnanci dostávajú svoje mzdy týždenne šekom alebo v hotovosti. Väčšinou, ak je to stanovené v kolektívnej zmluve alebo vnútropodnikovej zmluve, odmena sa vypláca 14 krát do roka a pozostáva z 12 mesačných mzdových platieb a dvoch špeciálnych platieb (vianočná prémia a dovolenková prémia, každá sa rovná jednej mesačnej mzde).

Dane, odvody do sociálneho poistenia a ostatné odvody (napr. členské príspevky) sú odvádzané
z hrubej mzdy zamestnávateľom, ktorý tieto výdavky prevedie na účty príslušných inštitúcií (daňový úrad, sociálna poisťovňa, atď.).

Spolu s výplatou dostávajú zamestnanci každý mesiac aj výplatnú pásku, na ktorej je podrobne rozpísaná kalkulácia mzdy a odvodov (dane, sociálne poistenie, povinné a dobrovoľné príspevky atď.). Ak sa zamestnanec rozhodne odísť z podniku, od zamestnávateľa dostane výplatnú pásku s konečným vyúčtovaním, ktorá zahŕňa napr. aj výšku odstupného.

Osoby na voľnej nohe sú platené za obdobie výkonu svojich pracovných úloh. V prípade absencie akejkoľvek špecifickej dohody, nemajú nárok na vyplácanie mzdy stanovenej v kolektívnej zmluve alebo osobitných platieb. Na druhej strane, ak nebola uzavretá písomná pracovná zmluva, tieto osoby majú nárok na písomné vysvetlenie základných práv a povinností vznikajúcich z pracovného pomeru - pracovnú kartu (Dienstzettel). Ak ich dohoda platí dlhšie časové obdobie, plat je im zvyčajne vyplácaný mesačne. Osoby na voľnej nohe si odvádzajú dane samostatne. Odvody/príspevky  na sociálne poistenie  uhrádza  zamestnávateľ. V tomto prípade nie je stanovená žiadna minimálna mzda. Čo sa týka dohôd o vyplácaní „nového odstupného“, osoby na voľnej nohe sú v rovnakej pozícii ako bežní zamestnanci; sú členmi Komory práce a odvádzajú jej poplatky.

V protiklade k pracovným zmluvám alebo kontraktačným zmluvám s osobami na voľnej nohe, alebo zmluvám o dielo, alebo poskytnutí služby je dodanie príslušnej práce/služby. Odmena sa bežne vypláca až po splnení predmetu zmluvy. Pre tento druh zmluvy nie je nárok na vyplácanie mzdy stanovenej v kolektívnych zmluvách alebo osobitných platieb. Osoby, ktoré uzavreli zmluvu o vykonaní práce alebo poskytnutí služby si platia dane a odvody samostatne.

Viac informácií vám poskytne Komora práce, odborové zväzy, alebo Obchodná komora (zodpovedná napr. za podnikateľov).

3.8. Pracovná doba

 Zákonník práce (Arbeitszeitgesetz) upravuje vek pracujúcich osôb v súkromnom sektore na minimálne 18 rokov. Štandardný pracovný čas podľa zákona je:

 - 8 hodinový denný pracovný čas (v priebehu 24 hodín)

 - 40 hodinový týždenný pracovný čas (od pondelka do nedele)

Kolektívne zmluvy vo viacerých oblastiach ustanovili kratší týždenný pracovný čas, napríklad 38 hodín.

Výnimky: získať dlhšie nepretržité obdobie mimo prácu (napr. predĺžený víkend), bežný pracovný deň môže byť predĺžená z ôsmich hodín do maximálne deviatich hodín denne. Okrem toho, aby ste si mohli dovoliť extra dni voľna rozložené medzi dovolenkou a víkendom, bežný pracovný deň môže byť predĺžený na desať hodín v priebehu 13 týždňov.

Mnoho kolektívnych zmlúv stanovuje, že bežný pracovný týždeň, musí byť dodržaný v priemere za určité obdobie (za jeden rok, alebo dlhšie v osobitných prípadoch), ale v niektorých týždňoch môže byť dlhší alebo kratší (napr. cestovný ruch, ubytovacie a stravovacie služby a veľkoobchod a maloobchod).

Prestávky a dni voľna

Ak je denná pracovná doba medzi 6 – 9 hodín, zamestnancom musí byť poskytnutá prestávka v práci najmenej v trvaní 30 minút. Ak pracovná doba prekročí 9 hodín za deň, prestávka musí trvať minimálne 45 minút. Prestávka sa neprepláca a nezapočítava do celkového pracovného času. Na konci pracovného dňa majú zamestnanci nárok na nerušené voľno minimálne 11 hodín. Dobu pracovného voľna upravuje zákon (Arbeitsruhegesetz). Zamestnanci majú vo všeobecnosti nárok na oddych 36 hodín, ktorý začína o 13:00 v sobotu a platí aj v nedeľu (víkendové voľno). Existuje však veľa výnimiek tohto pravidla.

Práca na skrátený úväzok

Zamestnanci na skrátený úväzok nesmú byť diskriminovaní voči zamestnancom na plný úväzok jednoducho preto, že pracujú na čiastočný úväzok. Extra práca je klasifikovaná ako akákoľvek pracovná doba medzi zmluvne dohodnutou pracovnou dobou (napr. 25 hodín) a pracovnou dobou zníženou kolektívnou zmluvou (napr. 38 hodín) alebo normálne stanovenou pracovnou dobou.

Ak dôjde k prekročeniu normálnej zákonnej pracovnej doby, to predstavuje prácu  nadčas. Stanovená prémia vo výške 25% sa aplikuje na nadčasy, ale iba pod podmienkou, že nárok na náhradné voľno nebol využitý v rámci štvrťroka, alebo v inom dohodnutom čase počas trojmesačnej lehoty.

Práca na zmeny

Práca na zmeny je vykonávaná niekoľkými zamestnancami v priebehu stanovenej doby. Jedna zmena sa môže vykonávať maximálne 12 hodín.

Pohyblivý pracovný čas

Tam, kde je to možné a pracovná zmluva to povoľuje, zamestnanec sa môže rozhodnúť, kedy sa jeho pracovná doba začne a skončí. Tomuto sa hovorí flexibilná pracovná doba. Pracovník musí byť v práci v rámci stanoveného (dohodnutého) bloku pracovných hodín. Flexibilná pracovná doba musí byť stanovená v pracovnej zmluve alebo dohode o flexibilnej pracovnej dobe.

Práca v noci

Muži aj ženy rovnaké právo pracovať počas noci. Jedine tehotné a dojčiace ženy a mladiství do veku 18 rokov nie sú oprávnení pracovať v noci alebo v nedeľu a počas štátnych sviatkov. Existujú výnimky, napríklad, v hoteloch, reštauráciách a nemocniciach.

Práca nadčas

Nadčasy sa časovo rozlišujú, ak je prekročená bežná pracovná doba (8 hodín denne alebo 40 hodín týždenne) alebo bežný pracovný čas dohodnutý v kolektívnej zmluve (napríklad 38 hodín týždenne). Podľa Zákona o pracovnom čase (Arbeitszeitgesetz)  sú nadčasy odmeňované finančným bonusom alebo časovým úverom (50% bonus alebo 1,5 hodiny kreditu za odpracovanú hodinu).

 

3.9. Dovolenka (platená dovolenka, materská dovolenka)

Zamestnanci a učni majú minimálny nárok na platenú ročnú dovolenku v trvaní piatich týždňov v každom pracovnom roku. Pokiaľ ide o pracovné dni, máte nárok na 30 dní dovolenky alebo 25 pracovných dní, vrátane sobôt, v každom pracovnom roku. Pracovný rok začína dňom, kedy zamestnanec nastúpil do práce. Pracovníci na skrátený úväzok majú rovnaké nároky ako tí na plný úväzok.

 Okrem ich mesačnej mzdy môžu zamestnanci v Rakúsku tiež získať dovolenkový bonus, ktorý je známy ako 14. mesačná šeková mzda alebo peniaze na dovolenku, ak je to zahrnuté v kolektívnej zmluve alebo v jej pracovnej zmluve.

Je potrebné rozlišovať od rekreačnej odmeny a odmeny za dovolenku. Nárok na odmenu počas vašej dovolenky máte aj vtedy, keď v tomto čase nepracujete.

Počas prvých 6 mesiacov pracovného pomeru je dovolenka kalkulovaná proporčne v závislosti od odpracovanej doby. Od začiatku 7. mesiaca v práci máte plný nárok na úplnú dovolenku a začiatkom druhého roka v zamestnaní sa nárok na dovolenku za pracovný rok berie od začiatku kalendárneho roka.

Musíte včas dohodnúť načasovanie vašej dovolenky u svojho zamestnávateľa a musíte získať súhlas zamestnávateľa. Informujte sa, kedy by ste sa mali uchádzať o dovolenku (najlepšie písomne).

Ak ochoriete na viac ako 3 dni počas čerpania dovolenky, tieto dni sa vám nebudú zarátavať ako dovolenka, avšak musíte to ohlásiť zamestnávateľovi ihneď a preukázať sa lekárskym potvrdením
od vášho obvodného lekára.

Invalidné osoby a mladiství nemajú nárok na viac dní dovolenky, pokiaľ kolektívna alebo pracovná zmluva neustanoví inak.

Štátne sviatky:

1. január – Nový rok (Neujahr)

6. január - Traja králi (Dreikônigstag)

Veľkonočný pondelok (Ostermontag)

1. máj – Sviatok práce, (Staatsfeiertag)

Nanebovstúpenie Pána - Christi Himmelfahrt

Svätodušný pondelok (Turíce) – Pfingstmontag

Božie telo - Fronleichnam

15. august – Nanebovzatie Panny Márie (Maria Himmelfahrt)

26. október – národný sviatok (Nationalfeiertag)

1. november – Sviatok všetkých svätých (Allerheiligen)

8. december – Nepoškvrnené počatie (Mariä Empfängnis)

25. December – 1. sviatok vianočný (Christtag)

26. December – 2. sviatok vianočný (Stephanitag)

Pre evanjelikov, katolíkov a metodistov má veľký význam aj veľkonočný Veľký piatok (Karfreitag)

Choroba a plat počas PN

V prípade choroby, pracovného úrazu, choroby z povolania a v prípade potreby odpočinku a rekonvalescencie, máte nárok na pravidelné vyplácanie dávok. To, ako dlho vám budú dávky vyplácané, závisí od veku, odlišné podmienky môžu byť zavedené pri úradníkoch, či pri manuálnych robotníkoch. Dávky vám vypláca inštitúcia, ktorá poskytuje zdravotné poistenie. Ich výška závisí od vášho zárobku v poslednom mesiaci pred ochorením. Ako zamestnanec ste povinný informovať svojho zamestnávateľa o práceneschopnosti. Požiadajte vášho obvodného lekára o vystavenie PN-ky (Krankenstandsbestätigung).

Keď prestane bežná odmena, dostanete od svojho poskytovateľa zdravotného poistenia nemocenskú odmenu. Výška nemocenskej výplaty závisí od vášho zárobku v poslednom mesiaci pred vašou chorobou a od výšky pokračujúcej odmeny, ktorá vám bola vyplatená.

Materstvo

Ochranné obdobie (Mutterschutz) pre tehotné ženy začína 8 týždňov pred očakávaným narodením dieťaťa a končí 8 týždňov po ňom. Počas tohto obdobia nesmie žena vykonávať svoju prácu, avšak pracovný pomer pokračuje a namiesto platu sa vypláca dávka v materstve, v závislosti od predchádzajúceho zamestnania alebo jednoducho na základe pravidelných odvodov do systému zdravotného poistenia. Od 1.1.2008 majú nárok na materskú aj podnikateľky v slobodnom povolaní (ženy na voľnej nohe).

Rodičovská dovolenka

Rodičia majú nárok na neplatenú rodičovskú dovolenku pokým dieťa nedovŕši 2 roky, ak preukážu, že žijú v spoločnej domácnosti ako dieťa. Minimálne obdobie rodičovskej dovolenky je 2 mesiace. Počas tejto doby a po splnení podmienok sa môžu čerpať príspevky na starostlivosť o dieťa (Kinderbetreuungsgeld). Od 1. januára 2010 si rodičia, ktorých deti sa narodili po 30. septembri 2009, môžu vybrať z 5 druhov príspevkov. Jeden z modelov je založený na výške príjmu. Po ukončení rodičovskej dovolenky ste chránený pred prepustením z práce počas 4 týždňov nasledujúcich po rodičovskej dovolenke alebo obdobia po skončení rodičovskej dovolenky.

Študijná dovolenka

Platí tu pravidlo, že musíte mať odpracovaných 6 mesiacov so súhlasom zamestnávateľa.  Na poskytnutie študijného voľna nie je právny nárok. Minimálne obdobie tejto dovolenky je stanovené na 2 mesiace a maximálne 12 mesiacov. Ak sa vzdelávanie alebo študijná dovolenka vyberá po častiach, každá časť môže trvať maximálne 2 mesiace. Rovnako ako predtým, je možné, aby bolo študijné voľno v jednotlivých obdobiach rozložené do 4 rokov. V tomto prípade môže byť maximálne 12 mesiacov plateného študijného voľna. Mzda alebo plat nie je vyplácaná počas tohto obdobia, zamestnanec dostáva na ďalšie vzdelávanie príspevok od služieb zamestnanosti (AMS), ktorý je na úrovni dávky v nezamestnanosti, na ktorú majú nárok. Zamestnanec sa pritom musí zúčastniť na ďalšom vzdelávaní najmenej 20 hodín týždenne.

Ošetrovateľské voľno - starostlivosť o člena rodiny

Ak sa staráte o člena rodiny žijúceho s vami v domácnosti, môže vám byť poskytnuté voľno pričom naďalej dostávate svoj plat, za určitých podmienok. Pracovné voľno na opatrovanie je poskytované po dobu jedného týždňa. V prípade detí, ktoré vyžadujú starostlivosť, ďalší týždeň za kalendárny rok, je možný, ak dieťa, ktoré vyžaduje starostlivosť ešte nedosiahlo dvanásť rokov veku. O choré dieťa sa môže starať aj rodič, ktorý nežije v spoločnej domácnosti.

Osobitné voľno pri starostlivosti závislej osoby a špeciálny čiastočný úväzok pri starostlivosti o závislú osobu

Osobitné voľno pri starostlivosti závislej osoby a špeciálny čiastočný úväzok pri starostlivosti
o závislú osobu sa poskytuje po dobu jedného mesiaca a maximálne na tri mesiace, môže byť poskytnuté, ak rodinný príslušník je v prijatie dlhodobej starostlivosti so stupňom 3 alebo vyšším, alebo v prípade detí do veku 18 rokov, príspevok na dlhodobú starostlivosť so stupňom 1 alebo
v prípade demencie člena rodiny. Je potrebná písomná dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Počas obdobia mimoriadneho voľna pri starostlivosti o závislé osoby, závislým osobám sa vypláca osobitný príspevok.

Hospicová starostlivosť

Zamestnanci si môžu vziať voľno na tzv. hospicovú starostlivosť, aby sa starali o vážne choré deti, alebo o zomierajúcich príbuzných,  alebo v takýchto prípadoch môžu požiadať o skrátenie alebo zmenu  pracovnej doby. Zamestnanci počas hospicovej starostlivosti majú zákonné právo na osobitný príspevok v predpokladanej výške dávok v nezamestnanosti.

Rodičovská práca na čiastočný úväzok

To sa vzťahuje na zákonom upravenom nároku na zmenu predtým dohodnutej pracovnej doby, alebo pohyblivú pracovnú dobu. Za určitých podmienok rodičovskej čiastočný úväzok, práce je možné najneskôr do sedem rokov veku dieťaťa.

Podmienky (štart, trvanie, rozsah a harmonogram) sa stanoví dohodou so zamestnávateľom. Ak nie je nárok na rodičovskú čiastočný úväzok môže byť dohodnuté najneskôr kým dieťa je štyri roky veku.

 

3.10. Ukončenie pracovného pomeru

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe

Na začiatku pracovného pomeru nadobúda účinnosť skúšobná doba. V skúšobnej dobe môže tak zamestnávateľ ako aj zamestnanec skončiť pracovný pomer kedykoľvek bez uvedenia dôvodu. Skúšobná doba je dohodnutá prevažne na jeden mesiac (pri zaúčaní sa sú to 3 mesiace).

Skončenie pracovného pomeru na dobu určitú

Pracovný pomer sa skončí automaticky uplynutím doby trvania pracovnej zmluvy.Posledný deň zmluvy na dobu určitú je uvedený v pracovnej zmluve alebo v Dienstzettel.

Skončenie pracovného pomeru dohodou

Základnou podmienkou pre skončenie pracovného pomeru dohodou je vzájomný súhlas s ukončením pracovného pomeru medzi zamestnancom zamestnávateľom. Pri skončení pracovného pomeru dohodou nie je žiadna výpovedná doba.

Ak zamestnanec a zamestnávateľ ukončí pracovný pomer po vzájomnej dohode, nevyžaduje sa žiadna výpovedná lehota. Možno ju ukončiť ústne alebo písomne. Písomné ukončenie sa odporúča.

Jednostranné vypovedanie pracovného pomeru

Môže sa podať písomne, ústne alebo implicitne. Nemusí sa udať žiadny dôvod skončenia. Ako preventívne opatrenie by ste mali písomne oznámiť a byť si vedomí termínov upozornení a termínov oznámenia stanovených v kolektívnej zmluve, zákonom alebo v obchodných dohodách!

Výpoveď daná zamestnávateľom:

U zamestnancov (úradníkov): výpovedná doba je najmenej 6 týždňov (na konci každého kvartálu, pokiaľ nie je inak špecifikovaná v pracovnej alebo kolektívnej zmluve).

Pre úradníkov, ktorých pracovná doba je kratšia ako 1/5 normálneho pracovného času, zamestnávateľ ako aj zamestnanec podliehajú minimálnej výpovednej lehote 14 dní, pokiaľ nie je dohodnuté inak.

U zamestnancov (manuálnych pracovníkov): výpovedná doba je 2 týždne v súlade s Občianskym zákonníkom (Allgemeines Burgerliches Gesetzbuch (ABGB)); dlhšie výpovedné doby sú zvyčajne stanovené v kolektívnych zmluvách alebo vnútropodnikových zmluvách.

Výpoveď daná zamestnancom:

U zamestnancov odmeňovaných platom - úradníkov: výpovedná doba je jeden mesiac (v posledný deň mesiaca),pokiaľ nie je dohodnuté inak.

U zamestnancov odmeňovaných mzdou- manuálne pracujúcich robotníkov: dva týždne (ABGB), ak nie je dohodnuté inak. Oznámenie môže byť podané písomne; nie sú potrebné žiadne dôvody.

Skončenie pracovného pomeru prepustením

Prepustením sa ukončí pracovný pomer okamžite. Osoba môže byť prepustená len z určitých dôvodov. Musí existovať relevantný dôvod na prepustenie (napríklad neustále pretrvávajúce neplnenie si svojich pracovných povinností). Prepustenie sa môže vykonať písomne, ústne alebo implicitne - formálne. Dokonca aj neodôvodnené prepustenie ukončí pracovný pomer s okamžitým účinkom, ale môžete sa obrátiť a dožadovať sa práv na pracovnom súde.

Odstúpenie

Vzdaním sa funkcie taktiež ukončíte pracovný pomer s okamžitým účinkom. Väčšina odstúpení sú výsledkom hrubého porušenia povinností zo strany zamestnávateľa. Ak odstúpenie je oprávnené, zamestnancom sa zachovávajú všetky vzniknuté nároky ako pri skončení pracovného pomeru výpoveďou.

Pri skončení pracovného pomeru sú zamestnávatelia povinní poskytnúť prehľadné vyúčtovanie
(v podobe pracovných dokumentov) a vyplatiť niektoré nevyplatené mzdové nároky zamestnanca.

 Pracovnými dokumentmi sú:
- vyhlásenie o mzde
- pracovné osvedčenie
- odhláška zo systému zdravotného poistenia
- potvrdenie o zamestnaní a odmeňovaní
- výplatnú pásku (L16)
- pracovný posudok

Viac informácii môžete získať na príslušnej závodnej rade, komore práce alebo na odborovom zväze.

Práca na skrátený úväzok pre staršie osoby

Toto umožňuje starším ľuďom skrátiť si svoj pracovný čas o 60% a získať až 80% zo svojich  predchádzajúcich príjmov. Príspevky sociálneho zabezpečenia do zdravotníctva, dôchodkového pripoistenia a poistenie v nezamestnanostinaďalej uhrádzané  zo strany zamestnávateľa a zamestnanca. Minimálny vek, v ktorom sa môžu starší zamestnanci rozhodnúť pre tento systém je 53 rokov veku pre ženy a 58 rokov veku pre mužov. Odchod do dôchodku na čiastočný dôchodok je možný vykonať maximálne päť rokov pred nástupom na dôchodok.

Čiastočný dôchodok

Čiastočný dôchodok nie je dôchodok ako taký, ale čiastočný dôchodok. Čiastočný dôchodok je založený na kritériách oprávnenosti dôchodkového poistenia . Namiesto dôchodku sa odporúča práca na čiastočný úväzok až do dosiahnutia riadneho dôchodkového veku. Čiastočný dôchodok je možné odobrať od veku 62 rokov.

Dôchodok

Osoby narodené pred 1. januárom 1955:

Nárok na odchod do dôchodku vniká mužom, ktorý dovŕšili 65 rokov a ženám, ktoré dovŕšili vek 60 rokov veku. Podmienkou je byť 180 mesiacov poistený za posledných 360 kalendárnych mesiacov, alebo mať vyplatené odvody do systému sociálneho poistenia 180 mesiacov alebo mať 300 mesiacov poistenia bez časového obmedzenia do dovŕšenia dôchodkového veku.

Osoby narodené po 1. januári 1955 (vrátane):

Zákonný dôchodkový vek 65 rokov pre mužov a 60 pre ženy. Od roku 2024 bude dôchodkový vek u žien postupne predlžovať a bude zosúladený s vekom odchodu do dôchodku mužov. Od 2033 bude jednotný zákonný vek odchodu do dôchodku 65 rokov veku.

Ukončenie pracovného pomeru z dôvodu invalidity

Uplatňujú sa rôzne pravidlá pre úradníkov, manuálnych pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby, pokiaľ ide o vek a okolnosti. Od roku 2017 bude možná čiastočná reintegrácia. Po dlhom ochorení možno normálny týždenný pracovný čas znížiť (k 1. júlu 2017); existuje aj právny nárok na profesionálnu rehabilitáciu v prípade bezprostrednej invalidity. Výraz pojmu invalidita sa líši v závislosti od kategórie zamestnania: Berufsunfähigkeit alebo Invalidität sa používa pre pracovníkov s pracovnými pomôckami alebo pre manuálnych pracovníkov a Erwerbsunfähigkeit pre samostatne zárobkovo činné osoby.

3.11. Zastupovanie pracovníkov

Odborové organizácie

V Rakúsku majú odborové organizácie dlhoročnú tradíciu a výrazný politický vplyv. 13 odborových organizácií je pridružených do Zväzu rakúskych odborových organizácií (Österreichischer Gewerkschaftsbund – ÖGB). Avšak existujú aj odbory na regionálnej úrovni. V Rakúsku zastupujú odbory asi 1,2 milióna zamestnancov. Členom odborovej organizácie sa stanete na základe žiadosti (prihlášky). Členské poplatky sú odvádzané priamo zo mzdy sťahovaním z vášho účtu. Záleží aj od vašej pozície, platu a doby školenia sa. Záujem o členstvo v odboroch vzrastá v závislosti od druhu pracovnej činnosti a od faktu, že pracujete v priemyselnom odvetví. Odbory reprezentujú sociálne, ekonomické a politické záujmy zamestnancov voči zamestnávateľom, vláde a politickým stranám. Medzi hlavné úlohy ÖGB patrí vyjednávanie kolektívnych zmlúv, vnútropodnikové usmerňovanie v rámci ekonomického a sociálneho partnerstva, implementácia zdokonalení v sociálnej oblasti, zabezpečenie sociálnych štandardov, zabezpečenie reálnych miezd, konzultácie s členmi, atď.

Pracovná komora

Pracovná komora reprezentuje asi 3 milióny zamestnancov po celom Rakúsku. Členstvo je dobrovoľné. Členské poplatky sú odvádzané priamo z hrubej mzdy vo výške 0,5%. Pracovná komora, rovnako ako ÖGB, reprezentuje sociálne, ekonomické a politické záujmy zamestnancov voči zamestnávateľom, vláde a politickým stranám. Zamestnancom taktiež poskytuje poradenské služby z oblasti pracovného práva, právne zastupovanie na súde (spolupráca s ÖGB), ochranu zamestnancov, ochranu učňov a mladistvých, poradenstvo v oblasti systému sociálneho zabezpečenia a kalkulácie miezd a zdaňovania, veľké množstvo možností na ďalšie vzdelávanie. Komora práce koná prostredníctvom provinčných organizácií, ktoré sú zoskupené do federálnej komory. Pracovná komora má v Rakúsku značný vplyv a tvorí dôležitý pilier pre ekonomické a sociálne partnerstvo

Zamestnanecká rada

V práci sú zamestnanci zastupovaní zamestnaneckými radami. Hlavnou povinnosťou zamestnaneckých rád je zastupovať zamestnancov pred zamestnávateľom. Zamestnanecká rada je volená zamestnancami príslušného podniku. Ak zamestnávateľ zamestnáva menej ako 5 zamestnancov, zamestnaneckú radu nie je možné založiť. Zamestnanecké rady konajú najmä, keď sa prijímajú noví zamestnanci, alebo ak sa zamestnancom dáva výpoveď alebo pri skončení pracovného pomeru pre nadbytočnosť, alebo pri poskytovaní informácií o zmenách v pracovnom práve.

Záujmy samostatne zárobkovo-činných osobách sú reprezentované prostredníctvom špeciálnych organizácií, komôr (napr. Komora lekárnikov (Apothekerkammer)), asociácie a federácie (ako napr. Federácia rakúskeho priemyslu – Industriellenvereinigung.) Viac informácií môžete získať na stránke Wirtschaftskammer Österreich a jej partneroch.

 

3.12. Pracovné spory – štrajky

Pracovné spory (štrajky, výluky a bojkoty) sú upravené v Zákonníku práce (Arbeitsverfassungsgesetz), pričom aj štrajk, aj výluka napĺňajú skutkovú podstatu, ktorá môže byť trestným činom. Niektoré takéto konania v zásade napĺňajú skutkovú podstatu donútenia (§105 Trestného zákonníka (Strafgesetzbuch)). Taktiež môžu niekedy napĺňať skutkovú podstatu trestného činu ohrozenia (§107 Trestného zákonníka).

Napriek tomu, prevažuje právny názor, že tieto ustanovenia paragrafov Trestného zákonníka sa neuplatňujú na pracovné spory. Vo väčšine prípadov štrajky a výluky vyjadrujú nedodržanie pracovnej zmluvy.

Oblasť práva tykajúca sa štrajkov a výluk je zložitá, a tak ak sa zúčastníte na štrajku alebo ste v pôsobení výluky, potom by ste mali hľadať poradenstvo u zástupcov pracovných komôr alebo odborových organizácií.

Pre iné formy pracovných sporov (napr. šikanovanie) by ste sa mali nakontaktovať na dôveryhodnú osoba na vašom pracovisku (napr. zástupcu zamestnaneckej rady) alebo sa ísť poradiť na pracovnú komoru, ktorá má na to odborných poradcov.

V Rakúsku majú štrajky a výluky svoju tradíciu. Väčšina pracovných sporov býva riešená za stolom so zástupcami jednotlivých sporných strán (Rada práce, odborová organizácia, Obchodná rada atď.).

 

3.13. Odborná príprava

Pojem odborné vzdelávanie a príprava sa vzťahuje na praktické aktivity a kurzy týkajúce sa konkrétneho povolania alebo zamestnania, ktorých cieľom je pripraviť účastníkov na ich budúcu kariéru. Odborné vzdelávanie je základným prostriedkom na dosiahnutie profesionálneho uznania a na zlepšenie vyhliadok na získanie práce. Preto je mimoriadne dôležité, aby systémy odbornej prípravy v Európe zodpovedali potrebám občanov a trhu práce a uľahčovali prístup k zamestnaniu.

Odborné vzdelávanie a príprava sú základnou súčasťou politiky EÚ od samého počiatku existencie Európskeho spoločenstva. Sú základným prvkom aj tzv. Lisabonskej stratégie EÚ, ktorá sa zameriava na premenu Európy na najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu vedomostne orientovanú spoločnosť sveta. V roku 2002 Európska rada túto základnú úlohu opätovne potvrdila a stanovila aj ďalšiu ambicióznu úlohu - docieliť do roku 2010, aby európske vzdelávanie a odborná príprava boli celosvetovo uznávané - podporovaním prvotriednych iniciatív, a najmä posilňovaním spolupráce v oblasti odbornej prípravy.

Iniciatívy EÚ na podporu spolupráce v oblasti odbornej prípravy

Vo svojom úsilí na podporu atmosféry spolupráce pri rozvoji systémov odborného vzdelávania v Európe Európska únia využíva množstvo nástrojov a realizuje celý rad programov a iniciatív. Veľa z nich sa realizuje pod Celoživotným vzdelávacím programom.

Celoživotné vzdelávanie má postupy, ktoré zahŕňajú všetky formy vzdelávania od predškolského veku až do dôchodku. Podstatou je umožniť občanom aby boli oprávnení voľne sa pohybovať medzi pracovnými ponukami a miestami v ktoromkoľvek regióne alebo krajine.
Financovanie je možné rôznymi formami, od výmenných pobytov až po financovanie študijných ciest cez rôzne programy a pod.

Študijné programy:

Erasmus - Považovaný za európsku vlajkovú loď vzdelávacieho programu, Erasmus umožňuje okolo 200 000 študentom študovať a pracovať v zahraničí každý rok. Financované je to vyššími vzdelávacími inštitúciami, ktoré medzi sebou spolupracujú.

Leonardo da Vinci - Hlavným cieľom programu Leonardo da Vinci, ktorý bol prijatý v roku 1994, je realizácia politiky EÚ v oblasti odborného vzdelávania. Je jedným z hlavných nástrojov na podporu nadnárodnej mobility v Európe a poskytuje finančné prostriedky verejným a súkromným organizáciám aktívnym v oblasti odborného vzdelávania. Program Leonardo poskytuje podporu okrem iného aj na stáže a výmenné projekty, študijné návštevy a nadnárodné siete.

Grundtvig - Grundtvig je jednou z aktivít vzdelávacieho programu Socrates a zameriava sa na skvalitnenie odborného vzdelávania dospelých. Cieľom je aj podporovať výmeny a spoluprácu, ktoré napomáhajú vytvárať príležitosti a zlepšujú prístup k celoživotnému vzdelávaniu pre občanov EÚ.

Organizácie EÚ, ktoré podporujú pracovné vzdelávanie a školenie

Európska únia disponuje zopár agentúrami na zlepšovanie kooperácie a výmennými pobytmi v praxi:

 - Európske centrum pre školenie zamestnancov (CEDEFOP/ Centre Européen pour le Développement de la Formation Professionnelle)

Bola vytvorená v roku 1975 na podporu a rozvoj vzdelávania zamestnancov v Európe. Založené v Thessaloniki (Grécko), uskutočňuje výskum a analýzy školenia zamestnancov a odborného vzdelávania a svoje poznatky rozširuje rôznym európskym partnerom, ako napríklad príslušným výskumným inštitúciám, univerzitám alebo školiacim zariadeniam.

- Európska nadácia pre odborné vzdelávanie

Európska nadácia pre odborné vzdelávanie bola zriadená v roku 1995 a úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jej úlohou je podporovať partnerské krajiny (mimo EÚ) v modernizácii a rozvoji ich systémov odbornej prípravy.

 

4. Životné podmienky

 4.1. Prehľad životných podmienok v Európe

Kvalita života – vrchol Európskej sociálnej agendy

Priaznivé životné podmienky závisia od celého radu faktorov, ako napríklad kvalita zdravotníckych služieb, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo kvalitných dopravných štruktúr, uvádzané len ako ukážka niektorých aspektov, ktoré ovplyvňujú každodenný život. Európska únia si dala za cieľ neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať nové výzvy súčasnej Európy, ako napríklad sociálne znevýhodnené osoby alebo starnutie jej populácie.

Zamestnanie v Európe

Zlepšovanie pracovných príležitostí je pre Európsku komisiu hlavnou kľúčovou prioritou. S vyhliadkou riešiť problémy nezamestnanosti a zvyšovať mobilitu medzi zamestnaniami a regiónmi sa na európskej úrovni vytvára množstvo iniciatív na podporu Európskej stratégie zamestnanosti. Tá zahŕňa Európske služby zamestnanosti (EURES).

A samozrejme, zlepšovanie vyhliadok na zamestnanie každého Európana je ťažiskom Európskej desaťročnej stratégie pre ekonomický rast (Európa, 2020). Kľúčová úloha je zaistiť, že 75% Európanov vo veku od 20-64 rokov bude pracovať, do konca dekády.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii

Zdravie má neoceniteľnú hodnotu, ovplyvňuje každodenný život a je preto dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Zdravé prostredie je nevyhnutné pre náš individuálny a profesionálny rozvoj a nároky občanov EÚ na bezpečnosť a prostredie pri práci a kvalitu služieb zdravotnej starostlivosti sú vyššie ako kedykoľvek predtým. Pri cestovaní v rámci Európskej únie požadujú rýchly a jednoduchý prístup k lekárskemu ošetreniu. Európska zdravotná politika sa zameriava na riešenie týchto potrieb.
Európska komisia vypracovala koordinovaný prístup k zdravotnej politike, čím zaviedla do praxe rad iniciatív, ktoré dopĺňajú aktivity národných štátnych orgánov. Spoločné akcie a ciele Únie sú zahrnuté do zdravotných programov a stratégií EÚ.

Súčasný Program verejného zdravia EÚ pracuje na zlepšovaní schopnosti EÚ reagovať na cezhraničné ohrozenia zdravia a na zlepšovaní informovanosti o najnovších trendoch v sektore verejného zdravia. V oblasti ochrany zdravia a spotrebiteľa bola navrhnutá nová stratégia, ktorá ďalej zdôrazňuje potreby zlepšovania zdravotnej bezpečnosti občanov a šírenie zdravotníckych informovanosti. Súčasný program verejného zdravia (na roky 2008 -2013) má tri hlavné ciele:

- Zlepšovanie občianskej zdravotnej bezpečnosti.

- Podpora zdravia a redukcia škodlivých činiteľov na zdravie.

- Vytvorenie a rozšírenie informácií a poznatkov o zdraví.

Vzdelanie a odborná príprava v EÚ

Vzdelanie má v Európe hlboké korene a oplýva veľkou rôznorodosťou. Už v roku 1976 sa ministri školstva rozhodli zriadiť informačnú sieť na lepšie porozumenie rôznych vzdelávacích politík a systémov v Spoločenstve, pozostávajúcom vtedy z deviatich krajín. Táto sieť odrážala zásadu, že akýkoľvek špecifický charakter systému vzdelávania ktoréhokoľvek členského štátu je potrebné plne rešpektovať a že je potrebné zlepšovať koordináciu vzájomného pôsobenia medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a systémami zamestnanosti.

Členské štáty majú pod dohľadom vlastný systém vzdelania a odbornej prípravy. EÚ spája hodnoty, koordinuje tie aktivity, ktoré môžu mať dopad na kvalitu vzdelania, aby sa dosiahli spoločné ciele a poskytuje svojím občanom rôzne príležitosti na štúdium a odbornú prípravu počas celého ich života.

Aby sa toto mohlo uskutočniť, je potrebné spolupracovať s rôznymi medzinárodnými inštitúciami a spoluúčastníkmi organizácií v oblasti vzdelania, aby sa zlepšila politika a vymieňali skúsenosti. EÚ rozbieha početné množstvo nadačných programov v oblasti vzdelávania v rozsahu svojej pôsobnosti.

Schengenský priestor

Nadobudnutím platnosti v marci 1995 Schengenský dohovor zrušil pohraničné kontroly v priestore signatárskych štátov a vytvoril jednotné vonkajšie hranice, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel členských štátov.

Dodnes Schengenskú dohodu podpísalo v plnom rozsahu 25 štátov EÚ: Z toho 22 štátov je členom EÚ (Rakúsko, Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Malta, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Slovenská republika, Slovinsko, Španielsko a Švédsko), 3 krajiny EHP (Lichtenštajsko, Nórsko a Island) a Švajčiarsko. Veľká Británia a Írsko dohovor nepodpísali.

Doprava v EÚ

Európska dopravná politika je zameraná na odstraňovanie prekážok medzi členskými štátmi, vďaka čomu umožňuje rýchlejší a lacnejší presun tovaru a osôb cez hranice. Cieľom je poskytnúť bezpečné, čistejšie a efektívne cestovanie po Európe, tým aj posilňovanie domáceho trhu pre voľný pohyb osôb a tovaru, vytvoriť dynamickú ekonomiku a súdržnú spoločnosť EÚ je taktiež expertom v oblasti práv pasažierov.

Letecká doprava a práva pasažierov

Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave prinieslo v dôsledku nižšie ceny leteniek a väčší výber prepravcov a služieb pre cestujúcich. EU rovnako vytvorila súbor práv s cieľom zaistiť spravodlivé zaobchádzanie s cestujúcimi v leteckej doprave.

Práva cestujúcich v leteckej doprave

Ako cestujúci v leteckej doprave máte určité práva v oblasti informácií o letoch a rezerváciách, poškodenia batožiny, omeškanie a zrušenie letov, odmietnutie nástupu do lietadla, odškodnenie v prípade nehody. Tieto práva platia na pravidelné a charterové lety, domáce s medzinárodné, z letiska EU alebo na letisko EU pri prílete z letiska EU, pokiaľ ho prevádzkuje letecká spoločnosť z EU.

Vaša letecká spoločnosť by Vás mala vždy informovať o Vašich právach a akomkoľvek dôvode zamietnutého nalodenia, zrušenia alebo dlhého omeškania (viac než dve hodiny). Takisto máte nárok na občerstvenie, jedlá, komunikačné spojenie (napríklad telefonický hovor zadarmo) a prenocovanie. Všetko závisí od vzdialenosti letu a doby omeškania. Dodatočne, ak Vám zamietnu nalodenie, Váš let zrušili, prípadne priletíte do cieľového miesta s omeškaním dlhším ako sú tri hodiny, máte nárok na finančnú kompenzáciu od 200 do 600 eur v závislosti od letovej vzdialenosti.

Železničná doprava

Európsky železničný dopravný systém je charakteristický množstvom prekážok s prepojeniami národných sietí. Rozdielne šírky koľajníc, rôzne systémy dodávok elektrického prúdu a veľké rozdiely v systémoch riadenia železničnej dopravy spôsobujú výrazné meškania na hraničných prechodoch a tým aj dodatočné náklady. Železničná doprava je preto v porovnaní napr. s cestnou dopravou v posledných rokoch menej konkurencieschopná.

Na vyriešenie týchto problémov Európske spoločenstvo v rámci svojej spoločnej dopravnej politiky vytvorilo právne predpisy, ktoré Integrovanej európskej železničnej oblasti umožňujú postupné ustálenie po právnej aj technickej stránke.

Práva cestujúcich železničnou dopravou

Ak váš vlak mešká alebo je zrušený, máte právo na kompenzáciu škody. Taktiež máte právo na adekvátne informácie o meškaní.

Ak meškanie vlaku presahuje 1 hodinu (podľa rozpisu zaznačenom na cestovnom lístku), môžete vykonať nasledujúce kroky:

- Zrušiť celú plánovanú trasu a žiadať o okamžité nahradenie škody v plnej cene lístka alebo časť trasy. Môžete si nárokovať i na časť trasy a jej odškodnenie a zvyšok pokračovať v ceste, alebo cestu ktorú ste už prekonali, ale meškanie vám bráni v užívaní už zaplatenej destinácie alebo výletu.

- spýtať sa vášho dopravcu, či nie je možné presmerovať spojenie do vašej konečnej destinácie na skorší čas, alebo čo možno najskôr alebo aj neskorší dátum podľa vašej voľby.

- Pokračovať v ceste aj napriek meškaniu po svojej trase.

Ak sa rozhodnete pokračovať vo svojej ceste, máte právo na kompenzáciu. Ak sa vlak omešká 1- 2 hodiny máte nárok na zľavu 25 % z cestovného lístka. Ak meškanie trvá viac ako 2 hodiny, máte nárok na zľavu 50% z ceny lístka. Kompenzácia vám bude vyplatená mesiac po podaní žiadosti o kompenzáciu škody.

4.2. Politický, administratívny a právny systém

Rakúsko je demokratická republika. Územie federálnej republiky sa skladá z 9 federatívnych krajín (Land, plurál: Länder), ktoré vytvárajú jednotný peňažný, hospodársky a colný subjekt. Viedeň je hlavným mestom a sídlom najvyšších federálnych orgánov.

Nasledujúce politické strany sú v súčasnosti zastúpené v rakúskej národnej rade a v rakúskych parlamentných komorách: nová rakúska ľudová strana (ÖVP), rakúska sociálnodemokratická strana (SPÖ), rakúska strana slobody (FPÖ) Nové Rakúsko a liberálne fórum (NEOS) a Peter Pilzov zoznam pre Rakúsko.

Všetky politické inštitúcie zriadené ústavou odvodzujú svoje právomoci priamo alebo nepriamo z volieb tajným, osobným a rovnocenným hlasovaním. Rakúska populácia (ľudia s rakúskou štátnou príslušnosťou) hlasuje vo voľbách na vytvorenie Národného zhromaždenia (Nationalrat, národná parlamentná komora) a provinčného parlamentu (Landtag, parlament provincie alebo krajiny), obecnej rady (občania EÚ s bydliskom v obec môže tiež hlasovať, aj keď vo Viedni platí osobitné pravidlá), vo voľbách rakúskych poslancov Európskeho parlamentu, v ktorých majú občania iných krajín EÚ s ich hlavným bydliskom v Rakúsku právo voliť a vo voľbách Federálny prezident. Ďalšími nástrojmi demokracie sú referendum alebo plebiscit (Volksbefragung a Volksabstimmung) a Volksbegehren, petícia na referendum.

Národné zhromaždenie (Nationalrat) je volené každých päť rokov. Existuje systém proporcionálneho hlasovania, v ktorom sa môže hlasovať za stranu a okrem toho môže byť pre individuálnych kandidátov preferenčný hlas. Odovzdané hlasy sa zlučujú v trojstupňovom procese s cieľom určiť rozdelenie kresiel. Federálny prezident je volený priamo ľuďmi každých šesť rokov. Pokrajinské zhromaždenie (Landtag) je volené každých päť až šesť rokov, rovnako ako obecná rada (Gemeinderat). Všetci Rakúšania (a v niektorých prípadoch aj neasturčtí občania EÚ), ktorí vo volebný deň dosiahli vek 16 rokov, môžu hlasovať. Národné zhromaždenie je hlavným legislatívnym orgánom. Príprava a implementácia legislatívy sa uskutočňuje v spolkovej vláde alebo v pokrajinských vládach. Legislatívne úlohy sa vykonávajú na federálnej úrovni národným zhromaždením v spolupráci s federálnou radou (Bundesrat). Spolková rada zastupuje záujmy provincií (Länder) v Parlamente. Provinčné zhromaždenia (Landtage) zastupujú záujmy občanov v jednotlivých provinciách. Každá federálna provincia (krajina) je spravovaná pokrajinskou vládou, ktorú vedie prvý minister (Landeshauptmann / Landeshauptfrau) zvolený zhromaždením.
Jednou z úloh spolkovej vlády je schvaľovať návrh legislatívy, ktorá sa potom predkladá parlamentu. Spolková vláda je vedená federálnym kancelárom (Bundeskanzler), ktorý spolu s vicekancelárom, federálnymi ministrami a štátnymi tajomníkmi vykonáva vládny obchod.

Správa spravodlivosti v Rakúsku je federálnou zodpovednosťou. Súdne rozhodnutia sú vyhlásené a vyhlásené v mene republiky. Správny súd (Verwaltungsgericht) sa zaoberá spormi v súvislosti s rozhodnutiami prijatými správnymi orgánmi. Ústavný súd (Verfassungsgericht) sa zaoberá žalobami proti federálnym, provinčným, regionálnym alebo obecným orgánom. V "úradných dňoch" a v dohodnutých termínoch vydávajú okresné a provinčné súdy a Viedenský úrad práce a sociálneho zabezpečenia právne informácie o záležitostiach práva práce a sociálneho zabezpečenia vzhľadom na prebiehajúce súdne konania. poskytujú aj vtedy, ak niekto zamýšľa podať právne kroky. Slovné sťažnosti, žiadosti a vysvetlenia môžu byť tiež zaznamenané.

Rakúske advokátske komory pôsobia ako "prvé prístavné miesto" pre právne informácie v každej provincii. Na počiatočnom orientačnom stretnutí, ktoré je bezplatné, dostanete pomoc v súvislosti s právnou situáciou a postupom v konkrétnom prípade. Ďalšie informácie a kontaktné miesta sú k dispozícii na internetovej stránke rakúskych advokátskych komôr. Rada Rakúskeho ombudsmana poskytuje pomoc v prípade problémov s verejnými orgánmi.

Všetci občania majú základné práva,  ktoré boli prevzaté z federálnej ústavy z roku 1920. Článok 7 ods. 1 Ústavy: "Všetci občania sú pred zákonom rovní. Nikto nesmie byť diskriminovaný alebo zvýhodňovaný na základe národnosti, pohlavia, pôvodu, triedy alebo náboženstva. "V roku 1958 Rakúsko ratifikovalo Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rady Európy.

Rakúske verejné služby zamestnanosti (AMS), ktoré majú v každom regióne svoje zastúpenie v podobe štátnych centier alebo regionálnych úradov, zabezpečujú poradenské služby, dohľad a podporu ľudí hľadajúcich zamestnanie a nezamestnaných. Priamy dohľad vykonávajú regionálne úrady služieb zamestnanosti.

 

4.3. Príjmy a dane

 

Priemerný ročný hrubý príjem zamestnaných pracovníkov v plnom pracovnom pomere v Rakúsku v roku 2016 bol 27.051 EUR. Priemerný ročný čistý príjem bol 20.543 EUR. Priemerný príjem je najnižší v Tirolsku a najvyšší v Dolnom Rakúsku.

V roku 2016 zamestnané ženy naďalej zarábali výrazne menej ako ich mužské náprotivky. Ich priemerný príjem bol len 62, 1% priemerného príjmu mužov.

Informácie o priemernom ročnom čistom príjme v členení podľa povolania možno nájsť na adrese:

http://www.statistik.at/

Desať najbežnejších povolaní v Rakúsku je: 1. Predavači 2. Administratívni pracovníci, 3. Upratovači v kanceláriách, hoteloch atď., 4. Zamestnanci na sekretariáte v administratíve a riadení podnikov, 5. Čašníci a servírky, 6. Ošetrovateľský personál bez akademickej kvalifikácie, 7. Učitelia stredných škôl, 8. Chovatelia dobytka a výrobcovia mliečnych výrobkov, 9. Poľnohospodári na poľnohospodárskych a živočíšnych farmách, 10. Vodiči ťažkých nákladných vozidiel.

Daň z príjmu

Zákon o dani z príjmu (Einkommensteuergesetz) rozlišuje niekoľko druhov príjmov: príjmy z poľnohospodárstva a lesníctva, zo samostatnej zárobkovej činnosti, z obchodných a remeselných činností, zo zamestnania, z kapitálového majetku, z prenájmu a lízingu, atď. V Rakúsku sa uplatňuje progresívna sadzba dane z príjmu (0 – 55%). Daň z príjmov z príjmov zo zamestnania je tiež nazývaný Lohnsteuer (mzdy daň). Úroveň dane z príjmu závisí od zdaniteľných príjmov zarobených v kalendárnom roku. Kalendárny rok sa zhoduje s podnikateľským rokom a zahŕňa obdobie dvanástich mesiacov.

Daň z príjmov zo zamestnania je odvádzaná zamestnávateľom priamo zo mzdy alebo platu spolu s odvodmi do systému sociálneho zabezpečenia(Quellensteuer - withholding tax). Mesačné daňové zrážky tvoria preddavky povinnej ročnej dane a sú potrebné pre ročné zúčtovanie dane (Arbeitnehmerveranlagung, predtým Lohnsteuerausgleich) korešpondujúce s daňovým priznaním.

Rôzne výdavky môžu byť kompenzované v dani z príjmov, v závislosti od okolností, napr. príspevok pre jediného živiteľa rodiny, príspevok pre osamelého rodiča, príspevky a mimoriadne výdavky, ako je príspevok na deti, paušálne príspevky pre dochádzajúcich, profesionálne výdavky napr. na internet, a mimoriadne náklady (napr. nemocničné poplatky, výdavky na lieky).

Náklady na starostlivosť o deti, ako sú náklady na škôlku a popoludňajšiu starostlivosť (Nachmittagsbetreuung), sú vyňaté zo zdaňovania. Daňové priznanie musí byť predložené daňovému úradu, môže sa predtým vykonať aj ročné zúčtovanie dane. V mnohých prípadoch, ako výsledok ročného zúčtovania dane, vám je vrátená určitá suma z celkovej dane, ktorú ste odviedli za rok.

Poplatky do systému sociálneho poistenia sa uhrádzajú ako zamestnávateľom, tak aj zamestnancami (výnimka: úrazové poistenie uhrádza len zamestnávateľ). V roku 2018 musia zamestnanci a zamestnávatelia odvádzať tieto sadzby z hrubých miezd:

-          nemocenské poistenie: manuálni robotníci, administratívni pracovníci, osoby na voľnej nohe a SZČO (Zákon o sociálnom poistení pre podnikateľov – Gewerbliches Sozialversicherungsgesetz (GSVG) – 7,65%;

-          úrazové poistenie: manuálni robotníci, administratívni pracovníci, osoby na voľnej nohe – 1,30%; nové samostatne zárobkovo činné osoby: paušálnu pevnú sumu: 9,60 EUR za mesiac;

-          poistenie v nezamestnanosti: manuálni robotníci, administratívni pracovníci, osoby na voľnej nohe – 6%;

-          dôchodkové poistenie: manuálni robotníci, administratívni pracovníci, osoby na voľnej nohe – 22,8%;

-          dôchodkové poistenie pre nové SZČO (Neue Selbständige) (kryté GSVG) – 18,5%

Ďalej manuálni robotníci, administratívni pracovníci a osoby na voľnej nohe platia 0,5% z hrubých miezd členský poplatok Komore práce. Zamestnanci platia ďalšie 1% poplatok na podporu bytovej výstavby (osoby na voľnej nohe tento poplatok platiť nemusia). Ak ste členom odborov, platíte členské príspevky a v prípade, že ste členom určitej cirkevnej komunity, priamo z hrubej mzdy sa vám odvádza príspevok (daň) za členstvo, ktoré je zrážané priamo zo mzdy.

Ostatné dane.

Pozemková daň, daň z motorových vozidiel (výška dane závisí na objeme motora), daň z pridanej hodnoty (DPH), čo je nepriama daň pri nákupe produktov alebo služieb, (súčasná výška sadzby je
10 - 20%), daň z príjmu právnických osôb (podniky, spoločnosti – 25%), miestna daň (podnikatelia platia v obci, kde majú sídlo – 3% z vymeriavajúceho základu), daň z obratu (podnikatelia, ktorých ročný zisk prekročil 30 000 EUR, sú povinní odviesť z neho daň vo výške 20%), daň z kapitálových výnosov, daň z minerálnych olejov, atď.

Ďalšie informácie o výške jednotlivých daní možno získať od finančného úradu a zo spolkového ministerstva financií. Všetky dane sú platené príslušnému daňovému úradu.


Rakúsko má uzatvorené zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia so všetkými členských štátov EÚ / EHP, Švajčiarska a mnohými ďalšími krajinami. Daňové odhady, daňové priznanie a platenie iných daní, podliehajú špecifickej uzávierke.

Viacero osobitných pravidiel sa vzťahujú na cezhraničných pracovníkov.

Ročný výpis dane a podanie daňového priznania sú viazané k určitému termínu, ktorý musí byť dodržaný.

 

 4.4. Životné náklady

Ceny niektorých spotrebných tovarov (iba orientačne)

• 1 liter mlieka: 0,95 EUR,

• 1 kg pšeničného alebo ražného chleba: od 1,49 EUR

• 500 g celozrnného chleba: od 2,69 EUR

• 1 kg cukru: od 0,99 EUR

• 1 kg múky: 0,49 – 2,00 EUR

• 1 kg jabĺk: od 2,99 EUR

• 1,5 litra minerálnej vody: od 0,25 EUR

• 2 litre pomarančového džúsu: od 2,39 EUR

• 250 g masla: od 1,99 EUR

• 0.5 litra piva: od 0,73 EUR

• 500 g kávy: 3,99 EUR

• 1 liter vína: od 3 EUR, podľa kvality

• 1 lístok do kina: 6 - 10 EUR

• noviny: 1,20 EUR

• verejná doprava (jednorazový lístok MHD) 2,40 – 2,60 EUR

• 1 liter benzínu: (bezolovnatý) priemerne 1,14 EUR ( január 2017)

• 1 liter nafty: od 1,03 EUR (December 2017)

• 1 tričko: od 10 EUR podľa kvality

• 1 rifle: od 30 EUR podľa kvality

Náklady na energie (plyn a elektrina), na domácnosť, na benzín, naftu a vykurovací olej za posledné obdobie rástli. Výdavky na voľný čas, koníčky, šport, domácnosť a energie sú relatívne vyššie než je priemer krajín EÚ.

Viac informácií:
Porovnanie cien:

http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=de&pcode=tec00120

 

4.5. Ubytovanie

Vlastná nehnuteľnosť

Ak si kúpite dom alebo byt, získate k tomu aj pozemok alebo časť pozemku, ktorá k domu/bytu patrí. Kúpna zmluva môže byť uzavretá písomne a ústne. Pred uzavretím zmluvy, po jednej alebo viacerých obchádzkach nehnuteľnosti, od vás predajca alebo agentúra požaduje váš písomný súhlas, že máte záujem o kúpu v stanovenej cene. Po maximálne 2 týždňoch vás predajca oboznámi so svojím rozhodnutím. Ak vás predajca s niečím slovne uistí, musí to podložiť aj písomne. Pred uzavretím zmluvy by ste si mali zistiť, či predávajúci je súčasne aj vlastníkom nehnuteľnosti. Pri tom vám pomôžu informácie z katastra nehnuteľností. Kataster nehnuteľností môžete nájsť okresnom súde, ale niektoré jeho kľúčové časti môžu overované.

Cena za nákup nehnuteľností závisí od mnohých faktorov, ako: umiestnenie, dopravná dostupnosť, infraštruktúra, atď. Nákupná cena by nemala zahŕňať vyššiu ziskovú prirážku ako 5%. Ak si chcete overiť nákupnú ceny, informujte sa na okresnom súde alebo v sprostredkovateľskej agentúre
(ak existuje). K nákupnej cene sa prirátavajú aj výdavky na realitnú agentúru (3% z nákupnej ceny plus 20% DPH), daň z predaja nehnuteľnosti (3,5% z nákupnej ceny), registračný poplatok (1,1%
z nákupnej ceny), výdavky na notára, atď.

Keďže nadobudnutie nehnuteľnosti v Rakúsku nie je jednoduché, mali by ste vždy požiadať o radu odborníkov na bývanie v poradenských centrách alebo notárov. Vhodných notárov môžete nájsť
na stránke:
http://www.notar.at

Prenájom

Pred podpísaním nájomnej zmluvy si môžete prezrieť byty. Byty, ktoré sú inzerované v novinách alebo na internete, sú často riešené realitnými agentmi. Ak si byt pozerá viacero zainteresovaných strán súčasne, nazýva sa to kolektívne sledovanie ("Sammelbesichtigung"). Schôdzka prehliadky bytu sa často organizuje telefonicky. Počas prehliadky bytu sa pýtajte čo najviac otázok a nepodpíšte nájomnú zmluvu alebo ponuku nájomného v skratke, a to ani vtedy, ak na vás prenajímateľ alebo realitný agent naliehajú.

S nájomnou ponukou potvrdzujete, že si za určitých podmienok chcete byt prenajať. Ak prenajímateľ akceptuje túto ponuku nájmu, nájomná zmluva je konečná.

Poplatky za nájom u väčšiny bytov, obecných (Gemeindewohnungen) a družstevných (Genossenschaftswohnungen) bytov je stanovené v zákone, ktorý upravuje vzťah prenajímateľa a nájomcu (Mietrechtsgesetz). Tento zákon kategorizuje staršie prenajímané byty podľa zariadenia (kúrenie, WC v hale alebo v apartmáne, dodávka teplej vody, atď.), a taktiež stanovuje maximálne hranice nájomného a štandardné nájomné sadzby, lehoty pre výpoveď nájmu, atď. Rodinné domy a bytové priestory pre vykonávanie podnikateľskej činnosti tento zákon neupravuje.

Náklady na prenájom väčšiny primárnych nájomných bytov, bytových domov(Gemeindewohnungen) a bytových spoločností (Genossenschaftswohnungen) v celom Rakúsku sa riadia zákonom o nájomnom (Mietrechtsgesetz). Zákon klasifikuje staršie prenajaté byty podľa ich príslušenstva a vybavenia (kúrenie, WC v chodbe alebo v byte, teplej vody atď.), Ale tiež stanovuje maximálne a odporúčané nájomné hodnoty, výpovedné lehoty, atď. Rodinné domy a podnikové alebo servisné byty sú vo všeobecnosti vyňaté zo zákona prenajímateľa a nájomcu. Prenos nábytku alebo majetku je povolený. Preddavky na nájom a vklady sú bežné pri prenájme bytov v starých budovách. Výška nájomného za meter štvorcový závisí od mnohých faktorov, ako sú dopravné spojenia, infraštruktúra, miesto a vybavenie. V roku 2017 bola priemerná cena za primárny prenájom (nájomné a prevádzkové náklady, hlavné sídla) 8,90 EUR za štvorcový meter podlahovej plochy. V roku 2017 sa najvyššie náklady na nehnuteľnosť nachádzali v Salzburgu v priemere 562 EUR, za nimi nasledovali Vorarlbersko (561 EUR), Tyrolsko (540 EUR) a Viedeň (503 EUR). Medzi najlacnejšie federálne štáty patrí Horné Rakúsko (470,50 EUR), Dolné Rakúsko (470 EUR), Štajersko (435,50 EUR), Burgenland (424 EUR) a Korutánsko (399 EUR). Menšie byty sú často drahšie na meter štvorcový než väčšie. Treba vziať do úvahy prevádzkové náklady (približne 25% čistého nájomného) a poplatky za vykurovanie, plyn a elektrickú energiu. Pred uzavretím nájomnej zmluvy alebo kúpnej zmluvy sa odporúča konzultovať s príslušnými poradnými orgánmi, ako sú Združenie nájomcov (Mietervereinigung), Združenie na ochranu nájomníkov (Mieterschutzverband), Asociácia informácií pre spotrebiteľov (Verein für Konsumenteninformation) alebo Komora práce (Arbeiterkammer).

 

4.6. Zdravotníctvo

Každá rakúska krajina (provincia) má svoju vlastnú zdravotnú administratívu a každý okres má zdravotný úrad. Všetky väčšie obce sú zo zákona povinné zamestnávať obecného lekára (praktického lekára), ktorého môžete kedykoľvek počas ordinačných hodín konzultovať.

V princípe každý je oprávnený využívať zariadenia rakúskej zdravotnej služby (preventívne vyšetrenie, preventívne vyšetrenie, konzultácie počas tehotenstva, pľúcne vyšetrenie, röntgen atď.). Náklady sú hradené rakúskym systémom sociálneho poistenia alebo prostredníctvom systému platného vo vašej domovskej krajine.

Zdravotná poisťovňa uhrádza náklady za návštevy lekárov, lieky (časť príspevku pacienta, ktorý v súčasnosti (v roku 2018) predstavuje 6 EUR za liek) a hospitalizáciu, pričom príspevok pacienta v roku 2018 sa pohyboval medzi 11 EUR a 20 EUR na deň v priemere za maximálne 28 dní) vo verejných nemocniciach, ako aj poskytovanie nemocenských dávok po uplynutí nároku na nemocenské. Lieky je možné získať od lekární alebo v malých obciach od praktického lekára.

Praktického lekára môžete nájsť v mieste vášho bydliska alebo okolí. Praktický lekár vykonáva bežné vyšetrenia, prehliadky, ale aj vyšetrenie krvi, srdca (EKG). Ak je to potrebné, praktický lekár vám vystaví odporúčanie na návštevu špecialistu alebo ambulancie v nemocnici. Špecialistu vo vašom okolí však môžete navštíviť aj priamo, bez odporúčania. Vo väčších mestách sídlia aj miestni zubári. Pred návštevou špecialistu alebo zubára sa vždy objednajte. Obvykle si nemusíte dohodnúť stretnutie s praktickým lekárom, ale čakacia doba v čakárni môže byť dlhá.

Ak potrebujete lekárske ošetrenie vy alebo vaši rodinní príslušníci, musíte predložiť preukaz poistenca (Európsky zdravotný preukaz), a to pri každej návšteve lekára. Pri preukázaní sa týmto preukazom je vyšetrenie väčšinou zadarmo (u tých doktorov, ktorí majú podpísanú zmluvu so zdravotnou poisťovňou). Niektoré poisťovne požadujú zaplatenie časti nákladov na liečbu, alebo vrátia časť poplatku, ak už bol uhradený.

Návštevníci a uchádzači o zamestnanie sú zvyčajne ošetrení zdarma na lekárskej pohotovosti. V každom prípade by ste mali priniesť príslušný E-formulár so sebou. U súkromných lekárov sa za vyšetrenie zvyčajne platí, pomerne malá časť nákladov je vrátená po predložení faktúry vašej zdravotnej poisťovni. Počet súkromných nemocníc a kliník je relatívne malý, pretože v Rakúsku je pomerne veľké a kvalitné zastúpenie poskytovateľov verejných zdravotných služieb. Avšak, môžete byť súkromne ošetrený vo verejných nemocniciach. Pre tento prípad sa uzatvára doplnkové poistenie s vašou zdravotnou poisťovňou alebo súkromnou poisťovňou.

Adresy lekárov vo vašom okolí môžete nájsť v telefónnom zozname, v obchodnom adresári a na internete, na webových stránkach Komory lekárov.

Informácie o tom, ktorý z lekárov a zubárov je v službe počas víkendov a sviatkov môžete získať na mestskom úrade, v novinách (napr. Krone, Kurier) a na internetových stránkach regionálnej lekárskej asociácie (víkend / prvá pomoc). Pohotovostná lekárska služba je k dispozícii pondelok – piatok od 19:00 – 7:00, ako aj počas víkendu a sviatkov po celý deň, v prípade potreby použite linku 141 (toto národné telefónne číslo platí v celom Rakúsku).

Užitočné telefónne čísla:

Požiarna služba: 122
Polícia: 133

Záchranná služba: 144

Európske číslo tiesňového volania: 112

Lekáreň: 1455
Nočné a víkendové služby lekární:
http://www.apotheker.or.at

Hľadanie zubného lekára: http://www.zahnaerztekammer.at/

Elektronický zdravotný systém vedenia zdravotných kariet (elektronische Gesundheitsakte (ELGA)) je informačný systém. Umožňuje vám ako účastníkovi a všetkým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ELGA (nemocnice, lekári, laboranti, zdravotnícke zariadenia) vzdialene pristupovať k vašim zdravotným údajom uloženým v ELGA. ELGA sa postupne rozšíri do všetkých oblastí.

 
4.7. Systém vzdelávania

Deti v predškolskom veku navštevujú predškolské zariadenia – jasle (pre veľmi malé deti), škôlky (od 3 – 6 rokov) a predškolské triedy (od veku 5 rokov). O veľmi malé deti, väčšinou od veku
2 rokov, sa starajú vo veľmi malých skupinkách opatrovateľky (Tagesmütter). Funguje to najmä
v malých mestách a vo vidieckych oblastiach.

Školy sú povinné po dobu deviatich rokov v Rakúsku vo veku od 6 do 15 rokov (19. Ročník). Prvé štyri roky povinného vzdelávania sú ukončené v základných školách (Volksschule); od veku 10 rokov môžu deti navštevovať buď nižšiu strednú školu (Kooperative Mittelschule / Hauptschule) alebo novú strednú školu (Neue Mittelschule), alebo nižšie triedy vyššej strednej školy (allgemeinbildende höhere Schule (AHS). Existujú aj špeciálne školy pre deti, ktoré potrebujú podporu (vážne problémy s učením, zmyslovo postihnuté osoby atď.) Počas prvých osem až deviatich rokov svojho školského vzdelávania (napr. Školy so špeciálnymi potrebami (Sonderschulen) a centrá pre špeciálne pedagogické vzdelávanie (Sonderpädagogische Zentren), ale v mnohých prípadoch sú tieto deti vzdelávané vedľa ostatných v bežných školách v tzv. Integračných triedach.

Deväťročnú školskú dochádzku  (vo veku 14 – 15 rokov) môžu žiaci ukončiť aj na polytechnických školách (Polytechnische Schule), ktoré sú odborne zamerané a pripravujú žiakov na ďalšie vzdelávanie, alebo aj v iných typoch škôl stredoškolského vzdelávania, ako sú napr.: stredné odborné školy (od veku 14 rokov a  9. – 11. alebo12. trieda), ukončené všeobecnou a odbornou skúškou – maturitou.

Povinná odborná príprava vo veku do 18 rokov sa uplatňuje od júla 2017 pre všetkých mladých ľudí, ktorí ukončili povinnú školskú dochádzku v školskom roku 2016/2017 alebo neskôr.
Rodičia a zákonní zástupcovia majú povinnosť zabezpečiť, aby mladí ľudia absolvovali toto ďalšie vzdelávanie až do veku 18 rokov po ukončení povinnej všeobecnej školskej dochádzky. Môžu buď navštevovať strednú školu, dokončiť učňovskú prípravu, alebo absolvovať nejaký iný typ školenia (napr. stáž).

Iné typy škôl zahŕňajú:  stredné odborné školy (od veku 14 rokov, zahŕňajúc  9. do 11. alebo 12. ročník školskej dochádzky) ukončené odbornou skúškou; vyššie odborné školy (od 14 rokov, zahŕňajúce 9. 13. ročník školskej dochádzky) ukončený  odbornou skúškou a záverečnou skúškou (maturita). Vyššia všeobecná stredná škola a gymnázium (od 14 rokov, zahŕňajúca 9. 12. ročník školskej dochádzky), tiež ukončené maturitou.

Odbornú prax v približne 200 remeslách možno získať v základnej odbornej príprave od 15. roku veku. Väčšina učňovských odborných vzdelávacích systémov trvá od troch do štyroch rokov. Odborná prax v obchode a výučba na odbornej škole prebiehajú súčasne. Po skončení odbornej (učňovskej) školy, mladý človek absolvuje záverečnú skúšku a stáva sa tak kvalifikovaným odborníkom -  technikom alebo živnostníkom (Gesell / Gesellin).

Maturita tvorí základný predpoklad pre vyššie vzdelávanie na univerzitách, vysokých školách, či technických vysokých školách. Absolventi stredných škôl sa môžu pripraviť na vysokú školu formou odbornej kvalifikačnej skúšky (Berufsreifeprüfung alebo Berufsmatura).

Absolventi nižších stredných škôl (Hauptschule) alebo žiaci, ktorí prepadli, sa môžu na vysokú školu dostať prostredníctvom prijímacích skúšok. V Rakúsku môžete študovať mnoho odborov a špecializácií, ako napr.: technický, humanitný, umelecký a iný študijný program.

Technické vysoké školy ponúkajú praktický výcvik, aby tým absolventom uľahčili začlenenie sa do pracovného života. Vysoké školy (Vysoké školy pedagogické) ponúkajú prax pre učiteľov na základných školách, stredných školách, špeciálnych školách a polytechnických školách. Väčšina programov trvá štyri roky. Vysokoškolské kurzy poskytujú štúdium aj pre pracujúcich, a prebiehajú vo večerných hodinách.

Existujú aj všeobecné a odborné školy a technickej univerzity a univerzitné kurzy pre pracujúcich ľudí, ktoré sú ponúkané ako večerné kurzy.

Súkromné školy tvoria asi 8% z celkového počtu škôl. Väčšinu verejne autorizovaných súkromných škôl tvoria cirkevné školy; v Rakúsku okrem toho sú niektoré školy, ktoré vyučujú podľa osobitného školského systému. Súkromné školy sú spoplatnené. Štátne školy spoplatnené nie sú! Kvalita rakúskych štátnych škôl je veľmi vysoká v porovnaní s inými vzdelávacími systémami
v Európe.

 

 4.8. Kultúrny a spoločenský život

Mnoho Rakúšanov míňa značnú časť svojich príjmov na voľný čas v kluboch a spoločnostiach. Víkendy trávia návštevou priateľov či príbuzných, exkurziami alebo aktivitami v kluboch, združeniach alebo spoločenstvách. Rakúšania zvyknú večerné chvíle tráviť v kine, divadle alebo opere, podľa toho, čo je dostupné. Na vidieku zvyknú ľudia tráviť večery v miestnych hostincoch. Šport má v živote Rakúšanov významnú úlohu. Beh a chôdza, bicyklovanie a plávanie patria k najobľúbenejším. Samozrejme je tu mnoho futbalových klubov v takmer všetkých mestách či obciach. Väčšinou v západných krajinách je veľmi populárne najmä medzi mladými ľuďmi. Rieky a veľké vodné plochy sa využívajú na plachtenie a veslovanie.

Dokonca aj v dedinách a v menších mestách môžete objaviť množstvo klubov a spoločností (futbalové kluby, dobrovoľní hasiči, zbory, folklórne skupiny, skautské oddiely, športové kluby atď.). Vo väčších mestách a veľkomestách nájdete širokú škálu kultúrnych atrakcií (divadlá, kiná, výstavy umenia) a športových zariadení (tenis, volejbal, fitnes centrá).

Informácie o voľno časových a klubových aktivitách nájdete vo vašom obecnom úrade a v regionálnych a národných denníkoch.

Vo väčšine oblastí má cirkev rodinné, ženské a detské skupiny (Jungschar), ktoré sa zameriavajú na širokú škálu tém súvisiacich s cirkvou. Veľmi často sa cirkev angažuje aj v miestnych, regionálnych a medziregionálnych sociálnych projektoch (napríklad v projektoch sponzorovaných Sternsingerom – deti - koledníci, ktoré chodia z domu do dverí v období epifánskeho spevu). V mestách náboženské spoločenstvá ponúkajú aj ďalšie príležitosti na spoločenskú angažovanosť a kultúrne a rekreačné aktivity.
Nájdete tu prehľad možností pre rekreačné a klubové aktivity v obecnej radnici a v regionálnych a národných denníkoch.

 

4.9. Súkromný život (narodenie, život, úmrtia)

Narodenie dieťaťa

Ak zistíte, že ste tehotná, mali by ste okamžite oznámiť túto skutočnosť vášmu zamestnávateľovi. Následne ste chránená proti prepusteniu alebo proti výpovedi počas 4 mesiacov od pôrodu. Budúca matka má nárok na vykonanie bezplatnej prehliadky (Mutter-Kind-Pass). Aj keď nemáte uzavreté nemocenské poistenie, ste oprávnená na bezplatné vyšetrenie. Mutter-Kind-Pass žiadajte od vášho ženského lekára alebo praktického lekára, od miestneho štátneho zdravotného strediska, z mobilných zariadení regionálneho systému nemocenského poistenia. Mali by ste sa zaregistrovať v nemocnici alebo pôrodnici, alebo osloviť pôrodnú asistentku, ktorá tiež vykonáva návštevy po pôrode, poskytnú vám všetky informácie, ktoré potrebujete k pôrodu. Mali by ste požiadať o materský príspevok (Wochengeld) z príslušného fondu zdravotného poistenia.

Po narodení dieťaťa

Zaregistrujte narodenia dieťaťa do jedného týždňa na príslušnom úradu – na matrike (Standesamt), kde vám vydajú rodný list. Musíte tiež informovať svojho zamestnávateľa od narodenia, aby príslušná zdravotná poisťovňa poistila vaše dieťa vo svojom zdravotnom systéme poistenia bezplatne. E-karta pre vaše dieťa vám bude následne poslaná. Požiadajte o príspevok na starostlivosť o dieťa (Kinderbetreuungsgeld) od svojej zdravotnej poisťovne a požiadajte o vyplácanie rodinných prídavkov (Familienbeihilfe) od príslušného finančného úradu. Okrem toho, mali by ste sa registrovať dieťa na príslušnom miestnom alebo mestskom úrade (Meldeamt) a požiadať o pas pre dieťa (v tomto prípade, obráťte sa na ambasádu). Všetky administratívne služby súvisiace s pôrodom (registrácia, vydanie rodného listu, etc.) sú  bezplatné.

Manželstvo

V Rakúsku je manželstvo platné, ak je vykonané matrikárom. Náboženský svadobný obrad nie je platný pred zákonom. Svadba príslušníkov rovnakého pohlavia nie je povolená, ale od 1.1.2010 je možné uzavrieť registrované partnerstvo rovnakého pohlavia na príslušnom úrade (obecné úrady) (Magistrát) v mestách, inde sú to okresné administratívne úrady (Bezirkshauptmannschaft). A od roku 2017 to možno uzavrieť v matrike (Standesamt).Viac informácií získate od matričného úradu (Standesamt) v mestských alebo okresných administratívnych centrách.

Smrť

Ak niekto zomrie doma za normálnych okolností, prirodzeným spôsobom, mali by ste to oznámiť lekárovi, ktorý vyšetrí telo (vo Viedni môžete tiež oznámiť na špecializovanom úrade  - Zentrale Anmeldestelle zur Totenbeschau). Potom by ste mali okamžite informovať príslušnú pohrebnú službu (Bestattungsinstitut). Pokiaľ si to prajete, pohrebný ústav sa bude zaoberať všetkými potrebnými formalitami (organizovaním pohrebu, odhlásením z úradov atď.). Ak niekto zomrie v nemocnici, v opatrovateľskej službe, v sanatóriu alebo v inej verejnej budove, príslušná prevádzkareň zabezpečí obhliadku tela.

 

4.10. Doprava

Rakúsko má jednu z najrozvinutejších dopravných sietí zo všetkých krajín EÚ. Krajina je pokrytá rozsiahlymi železničnými a autobusovými cestami. Viedeň má jednu z najhustejších verejných dopravných sietí v Európe.

Diaľnice

Používanie rakúskych diaľnic podlieha vyberaniu poplatkov. Predtým ako použijete diaľnicu, mali by ste si zakúpiť diaľničnú známku (Autobahnvignette). Tú môžete získať na hraničných prechodoch. Taktiež ich môžete kúpiť na niektorých poštách v Rakúsku alebo v trafikách.

Verejná doprava

Hromadná doprava: vo veľkých mestách sa ponúkajú rôzne ceny za cestu verejnou dopravou. Jediný lístok (na výlet cez mesto jedným smerom) stojí v priemere 1,00 EUR - 2,80 EUR. V mnohých mestách však existujú denné, týždenné, mesačné alebo ročné prechody, ako aj špeciálne ponuky pre turistov. Vo väčších mestách je možné získať jednotné lístky a viacúrovňové karty zo strojov buď na zastávke alebo stanici alebo na vozidle vo väčšine foriem verejnej dopravy (napríklad od vodiča). Jednotlivé lístky a karty s viacerými jazdnými pruhmi si môžete kúpiť aj vopred od obchodníkov s tabakom (Trafik) v mestách ako je Viedeň. Vo vidieckych oblastiach zvyčajne musíte kúpiť lístky, mesačné lístky atď. od vodiča.

Vidiecke oblasti sú obsluhované autobusmi a vlakmi. Cestovné lístok na päť kilometrov stojí za dospelých v priemere 2,20 EUR. Ak používate dopravné služby v rámci mesta, často platia nižšie miestne cestovné. Pre niektoré kategórie cestujúcich sú zľavy, napr. deti / mládež, dôchodcovia a študenti.

Rakúske železnice (ÖBB)

Cestovné lístky si môžete kúpiť na všetkých železničných staniciach, v cestovných agentúrach s právom predávať železničné cestovné lístky, v automatoch na predaj lístkov (pre regionálnu dopravu) a od vlakových sprievodcov. Pri dlhších tratiach je možné cestovný lístok zakúpiť aj prostredníctvom SMS alebo Internet.

Železničná doprava: https://www.oebb.at/de/

Letecká doprava

Rakúsko prevádzkuje niekoľko leteckých spoločností.

Letecké spoločnosti nájdete: https://sk.wikipedia.org/wiki/Kateg%C3%B3ria:Leteck%C3%A9_spolo%C4%8Dnosti_Rak%C3%BAska

Austrian: https://www.austrian.com/

Tyrolean Airways: https://www.esky.com

                               https://www.esky.sk/

 

 5. Sociálne poistenie a zabezpečenie

5.1. Sociálne zabezpečenie v Európe

Nové pravidlá ohľadom sociálneho zabezpečenia v rámci EÚ nadobudli platnosť od 1. mája
2010. Aktualizácie taktiež zahŕňajú nové pravidlá týkajúce sa formulárov. Pre viac informácií si môžete preštudovať nasledujúce linky:

Towards an improved coordination of social security systems http://europa.eu/legislation_summaries/employment_and_social_policy/social_protection/c10521_en.htm

Gateway to the European Union http://europa.eu/index_en.htm

Podmienky sociálneho zabezpečenia - zásadná otázka pre osoby uplatňujúce svoje právo slobodného pohybu

Rešpektovanie zásady slobodného pohybu pracovníkov vyžaduje od všetkých členských štátov EÚ jednoznačný záväzok, aby migrujúci pracovníci, ktorí vykonávajú svoje povolanie v inom členskom štáte, mali právo na rovnaké dávky sociálneho zabezpečenia ako miestni zamestnanci. Poskytovanie sociálnej ochrany občanom EÚ pracujúcim mimo krajiny, kde majú trvalý pobyt, je pre Európsku úniu zásadná otázka.

Ustanovenia EÚ o sociálnom zabezpečení sa vzťahujú tak na členské štáty, ako aj na Európsku úniu a Európsky hospodársky priestor (Nórsko, Island a Lichtenštajnsko).

Ustanovenia Spoločenstva o sociálnom zabezpečení

Systémy sociálneho zabezpečenia v krajinách EÚ stále vykazujú významné rozdiely a je potrebné uskutočniť koordináciu predpisov o sociálnom zabezpečení. Spoločné pravidlá, ktoré zabezpečujú prístup k sociálnym dávkam, sú dôležité, aby sa zabránilo znevýhodňovaniu európskych pracovníkov, ktorí uplatňujú svoje právo slobodného pohybu. Sú navrhnuté tak, aby chránili občanov EÚ pred rizikom, že budú poistení dvakrát, alebo prídu o dávky sociálneho zabezpečenia, keď sa presťahujú do inej krajiny.

Aj keď neexistuje žiadny jednotný európsky systém sociálneho zabezpečenia, EÚ stanovila v oblasti sociálnej ochrany spoločné ustanovenia. Zahŕňa to koordináciu národných systémov sociálneho zabezpečenia bez snahy o zosúladenie národných predpisov. Právne predpisy EÚ ustanovujú spoločné pravidlá a zásady, ktoré musia národné miestne orgány a sociálne poisťovne dodržiavať a ktoré nenahrádzajú, ale dopĺňajú predpisy členských štátov o sociálnom zabezpečení.

Cieľom spoločných ustanovení týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia je:

- podnietiť slobodný pohyb pracovníkov zaručením rovnakého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi EÚ v zmysle rôznych vnútroštátnych právnych predpisov;

- zaručiť sociálnu ochranu zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám (a ich rodinám) bez ohľadu na to, v ktorej krajine EÚ vykonávajú činnosť;

- zabezpečiť zohľadnenie všetkých potrebných dôb zamestnania, pričom je potrebné zabrániť, aby sa systémy sociálneho zabezpečenia prekrývali.

Uplatňovanie spoločných ustanovení
Spoločné predpisy sa nevzťahujú na všetky národné právne predpisy o sociálnom zabezpečení. Týkajú sa týchto dávok:
- nemocenské a materské dávky
- rodinné príspevky
- pracovné úrazy
- starobné a invalidné dôchodky
- vdovské a sirotské dávky
- dávky v nezamestnanosti.

Kto môže využívať sociálnu ochranu v rámci EÚ?

Dávky sociálneho zabezpečenia dostupné v iných členských štátoch sú stanovené spoločnými ustanoveniami EÚ a týkajú sa nasledujúcich kategórií osôb:
- pracovníci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu EÚ a ktorí sú alebo boli poistení podľa právnych predpisov tohto členského štátu, ako aj ich rodinní príslušníci;
- dôchodcovia, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu EÚ;
- štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú poistení podľa právnych predpisov členského štátu;
- osoby bez štátnej príslušnosti a utečenci a ich rodiny, ak pracujú v EÚ a sú poistení podľa právnych predpisov jedného z členských štátov EÚ.

Registrácia migrujúcich pracovníkov do národných systémoch sociálneho zabezpečenia
Ak občan EÚ pracuje v inom členskom štáte, je dôležité určiť, ktorému národnému systému sociálneho zabezpečenia podlieha - či tomu, v ktorom je poistený alebo tomu, kde vykonáva svoje povolanie. Je nutné zabrániť tomu, aby pracovník bol poistený dvakrát, alebo vôbec nemal sociálne zabezpečenie. Vyžadujú sa pritom určité pravidlá stanovujúce základné zásady registrácie do jedného a/alebo druhého systému.

Poberanie dôchodku v inom členskom štáte

Štátni príslušníci EÚ majú právo tráviť dôchodok v inom členskom štáte. Krajiny, kde pracovník prispieval na dôchodkové poistenie, sa na vyplácaní dôchodku podieľajú proporcionálne, na základe doby zamestnania.

 

5.2. Systém sociálneho zabezpečenie v tejto krajine

V systéme sociálneho zabezpečenia sú zahrnuté všetky zákonné opatrenia, ktoré zaručujú životné potreby a poskytovanie zdravotnej starostlivosti v prípade: choroby, práceneschopnosti, invalidity, materstva, nezamestnanosti, staroby, smrti, pozostalostných dôchodkov, ošetrovateľskej starostlivosti a chudoby.

Charakteristické znaky systému sociálneho poistenia sú:

- poistenie je povinné pre zamestnané osoby alebo SZČO a ich rodinných príslušníkov,
- poistenci majú nárok na niektoré príspevky (pokiaľ splnia podmienky),
- príspevky pochádzajú hlavne z príjmov z uhrádzania poistného a zo štátneho rozpočtu.


Princíp solidarity sa uplatňuje pri: tých s vyššími príjmami (ktorí platia vyššie príspevky na sociálne poistenie), čo umožňuje financovať príspevky pre tých, ktorí sa nachádzajú v menej priaznivej situácii. Niektoré skupiny (napr. pracovníci s minimálnou mzdou) podliehajú systému povinného poistenia len v obmedzených oblastiach, napr. úrazové poistenie.

Nemocenské poistenie (choroba, materstvo, ošetrovateľská starostlivosť) spravujú fondy nemocenského poistenia; úrazové poistenie spravuje Všeobecná inštitúcia úrazového poistenia (Allgemeine Unfallversicherungsanstalt); poistenie v nezamestnanosti spravujú služby zamestnanosti (Arbeitsmarkt Service - ATM); a dôchodkové poistenie zas Dôchodková poisťovňa (Pensionsversicherungsanstalt). Fondy nemocenského poistenia sú organizované regionálne, podľa provincií (Bundesländer). SZČO, poľnohospodári, zamestnanci železníc, baníci a úradníci majú svoje vlastné inštitúcie sociálneho poistenia, ktoré nezávisia od miesta ich pracoviska. Všetky poisťovacie subjekty majú svoje provinčné a okresné kancelárie, a sú centrálne zoskupené v hlavnom Zväze rakúskych sociálnych poisťovní (Hauptverband der Österreichischen Sozialversicherungsträger).

Ako zamestnanec s pracovnou zmluvou a pracovnou kartou (Dienstzettel) ste automaticky krytý v systéme sociálneho poistenia. Váš zamestnávateľ zabezpečí vašu registráciu u poisťovacích inštitúcií. Poistné platené zamestnancami je každý mesiac odpočítané zamestnávateľom z ich hrubej mzdy. Dobrovoľne poistené osoby, napr. SZČO, si svoje poistné príspevky hradia sami a rovnako sa sami musia zaregistrovať u poisťovacích subjektov.

Okrem sociálneho poistenia, existuje aj systém sociálnej pomoci: sociálna pomoc v Rakúsku má úlohu vyplniť medzery v sociálnom poistení. Občania EÚ/EHP môžu požiadať o sociálnu pomoc na mestskom úrade (Gemeindeamt) v mieste svojho pobytu, alebo na inom samosprávnom úrade (Magistratisches Bezirksamt) (Odbor sociálnych služieb).

 

Všetky informácie o sociálnom zabezpečení nájdete na:http://ec.europa.eu/employment_social/empl_portal/SSRinEU/Your%20social%20security%20rights%20in%20Austria_sk.pdf

Podnikanie v Rakúsku:

http://www.sbagency.sk/sites/default/files/file/podnikanie_v_rakusku.pdf

 

Posledná úprava textu: 29. jún 2018