Životné a pracovné podmienky v Litve

1. Hľadanie práce

1.1. Ako si nájsť prácu

Občania členských štátov EÚ a ich rodinní príslušníci, ktorí chcú pracovať v Litve na pracovnú zmluvu, nepotrebujú pracovné povolenie. Takéto osoby sa môžu zúčastňovať výberových pohovorov a získať zamestnanie za rovnakých podmienok ako občania Litvi. Je však potrebné uviesť, že osoby, ktoré si hľadajú zamestnanie v štátnych službách a v oblasti výkonu práva, alebo iných podobných oblastiach musia byť občanmi Litovskej republiky.

Zamestnávatelia, ktorí hľadajú vhodných zamestnancov, nezamestnaní a zamestnaní, ktorí chcú zmeniť prácu, majú viacero možností vyhľadávania práce.

Možnosti hľadania zamestnania prostredníctvom :

1. služieb úradov práce „Lietuvos Darbo Birza“ (www.ldb.lt), ktorých služby sú poskytované zdarma
2. súkromných pracovných agentúr, ktorých služby sú podľa schváleného dohovoru pre uchádzačov o zamestnanie poskytované zdarma, porušenie predpisov o poskytovaní týchto služieb sa trestá pokutou. V prípade porušenia týchto predpisov je potrebné sa obrátiť na políciu.
3. médií – voľné pracovné miesta sú zverejnené v inzerátoch, v národnej a miestnej tlači. Uchádzači o zamestnanie môžu zverejniť svoje vlastné inzeráty v tlači, pričom by mali uviesť vzdelanie, pracovné skúsenosti a typ práce, ktorú hľadajú.
4. internetových stránok, ktoré sa stávajú stále viac populárnejšie. Používané sú aj profesionálne služby personálnych spoločností, ktoré hľadajú, vyberajú a zisťujú potenciál zamestnancov. Personálne oddelenia veľkých spoločností majú vytvorené databázy potenciálnych zamestnancov a preto je vhodné zasielať životopisy priamo do spoločnosti. 
5. osobných kontaktov a známostí

ODKAZY:

Úrad práce Litva http://www.ldb.lt/Informacija/Puslapiai/default.aspx

Personálna agentúra http://www.itc.lt/

Pracovný portál http://www.preile.lt/

 

 1.2.Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Ak sa uchádzate o zamestnanie musíte predložiť životopis a motivačný list, zúčastniť sa výberového konania a pohovoru u zamestnávateľa. Tieto požiadavky neplatia pre osoby, ktoré hľadajú nekvalifikované pracovné miesta, v takom prípade stačí predložiť životopis a zúčastniť sa pohovoru, zvyčajne však postačuje len pohovor.
Životopis je jeden z hlavných dokumentov, ktorým prezentujete seba zamestnávateľovi. Zamestnávatelia zvyčajne môžu venovať životopisu len málo času a teda je veľmi dôležité napísať životopis správne, jasne a bez gramatických chýb.
V Litve nie sú stanovené žiadne pravidlá pre písanie životopisu. Životopis by však mal obsahovať: osobné údaje, kontaktné údaje, pracovné skúsenosti, vzdelanie, zručnosti a schopnosti, voľno časové aktivity a referencie. Mal by tiež obsahovať kontaktné údaje osôb, ktorých pozitívne referencie by Vám pomohli získať prácu. Popularitu si získava EUROPASS CV - európsky formát životopisu.

Sprievodný list by mal obsahovať stručný úvod, v ktorom predstavíte seba, nasleduje krátke vysvetlenie prečo máte záujem o prácu v spoločnosti, prečo ste tá pravá osoba na pracovné miesto a návrh Vášho možného príspevku k úspechu firmy. Sprievodný list by mal byť presvedčivý. Vymenujte všetky svoje vlastnosti a zručnosti, ktoré sú vhodné pre miesto, o ktoré sa uchádzate. Nezabudnite Vaše kvality a kompetencie preukázať. Nepíšte opakovane to, čo ste už uviedli v životopise, ale poskytnite o sebe viac informácií, ktoré v CV nie sú uvedené . Motivačný list by nemal byť dlhší ako na jeden list papiera A4.

Pohovor so zamestnávateľom je obojstranný dialóg. Na jednej strane zamestnávateľ overuje, či potenciálny zamestnanec bude vhodný na danú pozíciu a na strane druhej, potenciálny zamestnanec sa snaží rozhodnúť či chce pracovať a rozvíjať svoju kariéru u konkrétneho zamestnávateľa.

EUROPASS Litva http://europass.lt/

2. Presťahovanie sa do inej krajiny

2.1. Pohyb tovarov a kapitálu

Voľný pohyb tovaru v rámci jednotného európskeho trhu je jedným z najväčších úspechov EÚ.

Ako jednotný trh funguje?

Na väčšinu tovarov sa vzťahuje „princíp vzájomného uznávania“, čo znamená, že produkty legálne vyrobené v jednom členskom štáte sa môžu voľne pohybovať a predávať vo všetkých ostatných krajinách EÚ.

V niektorých citlivých odvetviach ako stavebníctvo a farmaceutický priemysel aj naďalej platia určité obchodné obmedzenia. Členské štáty môžu okrem toho obmedziť voľný pohyb tovaru na domácich trhoch za určitých podmienok, ktoré sa týkajú napríklad ochrany životného prostredia alebo verejného zdravia.

Občania EÚ si vo všeobecnosti môžu kúpiť tovary v iných členských štátoch pre vlastnú potrebu. Vo väčšine prípadov neexistujú obmedzenia, čo si občan môže kúpiť a vziať pri cestovaní do iných krajín EÚ. Pri prechode z jedného členského štátu do iného sa už neplatí nijaká daň, pretože daň z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebná daň tvoria súčasť kúpnej ceny, čo znamená, že iné krajiny nemôžu uplatňovať nárok na ďalšie poplatky.

Na niektoré špecifické výrobky ako alkohol a tabak platia určité obmedzenia. Webová stránka Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre dane a colnú úniu poskytuje prehľad o pravidlách vzťahujúcich sa na nákup týchto tovarov v inom členskom štáte EÚ. Osobitné pravidlá platia aj v prípade kúpy motorového vozidla v jednom členskom štáte a jeho osobného užívania v inom členskom štáte.

Voľný pohyb kapitálu

Právne predpisy EÚ umožňujú občanom voľne spravovať a investovať peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ.

Z voľného pohybu peňazí neplynú výhody vďaka zvýšenej efektívnosti len pre finančné trhy, ale aj pre každého občana EÚ.

Každý občan si môže otvoriť bankový účet, nakupovať akcie, investovať alebo kupovať nehnuteľnosti v inom členskom štáte s minimálnym množstvom obmedzení. Navyše podniky v EÚ môžu investovať do iných európskych podnikov, vlastniť ich a riadiť.

V členských štátoch platia pre voľný pohyb kapitálu niektoré výnimky. Väčšina výnimiek sa vzťahuje na dane, finančný dohľad, otázky verejného záujmu, pranie špinavých peňazí a finančné sankcie.

 

2.2. Hľadanie ubytovania

V Litve sa môžete ubytovať v hoteli, prenajať si izbu, prenajať si alebo kúpiť  dom alebo byt. Pokiaľ kupujete, alebo prenajímate dom je dôležité náležite sa postarať o všetky zákonom stanovené dokumenty. Môžete využiť tiež služby realitných kancelárií, právnika alebo notára.

Súkromné kontakty, pomoc priateľov, známych, príbuzných alebo obchodných partnerov je tiež jeden zo spôsobov ako hľadať ubytovanie.

Informácie o prenájme alebo kúpe obytného majetku nájdete v špecializovaných reklamných novinách, v národných denníkoch alebo miestnej tlači. Tiež si môžete podať vlastný inzerát, v ktorom uvediete o aký druh ubytovania máte záujem.

ODKAZY:

https://www.aruodas.lt/

http://www.imones.lt/

http://www.ober-haus.lt/

https://www.ntzemelapis.lt/

https://www.luminorbustas.lt/

https://domoplius.lt/

 

 2.3. Hľadanie školy

Pokiaľ chcete navštevovať vzdelávaciu inštitúciu ( školu) musíte si podať žiadosť . Žiadosť za dieťa, ktoré je mladšie ako 14 rokov podávajú rodičia resp. opatrovník. Dieťa vo veku od 14-16 rokov môže podať žiadosť samé, pokiaľ má písomný súhlas jedného z rodičov (opatrovníka).

Osoba, ktorá sa chce začať vzdelávať na základnej , alebo strednej škole musí k žiadosti priložiť potvrdenie o vzdelaní, pokiaľ chce pokračovať v štúdiu je potrebné priložiť potvrdenie o štúdijných výsledkoch na predchádzajúcej škole. Ak žiadateľ nemôže priložiť uvedené potvrdenia o vzdelaní môže byť prijatý na štúdium až po vedomostnom teste a následnom zaradení do príslušnej vzdelanostnej úrovne.

Osoba, ktorá ukončila základné alebo stredoškolské vzdelanie príp. časť vzdelávacieho programu v inom členskom štáte EÚ má právo si vybrať školu a byť prijatá na štúdium v súlade s bežným postupom. Po prijatí žiadosti od žiaka, ktorý prišiel z inej krajiny a chce pokračovať  v štúdiu bude škola uznávať vzdelávací program žiaka na základe predloženej dokumentácie alebo ak dokumentácia nie je k dispozícii  tak na základe informácií získaných počas pohovoru so žiakom a jeho rodičmi. Ak je potrebné vyrovnanie rozdielov vo vzdelávacích programoch škola stanoví spôsob, akým študent môže dosiahnuť požadovanú úroveň vedomostí, z ktorých bude preskúšaný. Pred začatím školskej dochádzky v školách poskytujúcich všeobecné vzdelávanie môžete navštevovať vyrovnávacie triedy pokiaľ neovládate litovský jazyk a prišli ste z inej krajiny .

  

2.4. Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

Snaha EÚ čo najviac zjednodušiť svojim občanom cestovanie po členských štátoch viedla k zavedeniu spoločných pravidiel, ktoré upravujú vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia automobilov a registráciu vozidla. Do spolupráce v tejto oblasti sú zapojené aj krajiny EHP, teda aj Nórsko, Island a Lichtenštajnsko.

Vodičské preukazy

V súčasnosti neexistuje spoločný vodičský preukaz platný v celej oblasti EÚ/EHP. Členské štáty vydávajú vodičské preukazy „podľa modelu Spoločenstva“ s cieľom uľahčiť uznávanie vodičských preukazov vydaných rôznymi krajinami EÚ/EHP.

Tieto vodičské preukazy sa vydávajú podľa vnútroštátneho práva, ale sú platné aj v ostatných krajinách EÚ a tiež na Islande, v Lichtenštajnsku a Nórsku. Treba poznamenať, že dočasné vodičské preukazy alebo osvedčenia vydané domovskou krajinou držiteľa však nie sú uznávané v iných členských štátoch.

Ak občan EÚ/EHP odíde žiť do iného členského štátu, môže používať platný vodičský preukaz počas celého obdobia jeho platnosti. (Držitelia vodičského preukazu sú však povinní splniť všetky požiadavky týkajúce sa vodičského preukazu v novej krajine, napr. kratšej platnosti alebo lekárskych prehliadok). Po uplynutí platnosti existujúceho vodičského preukazu alebo v prípade straty či krádeže musí držiteľ požiadať o vydanie nového vodičského preukazu v krajine pobytu.

Registrácia automobilu

Ak občan EÚ/EHP odíde žiť do iného členského štátu EÚ/EHP na kratšie obdobie ako šesť mesiacov, nemusí zaregistrovať vozidlo alebo platiť dane v novej krajine. Vozidlo ostáva zaregistrované v predchádzajúcej krajine pobytu.

Ak však vlastník vozidla ostane v novej krajine viac ako šesť mesiacov, je povinný zaregistrovať vozidlo v novej krajine pobytu a zaplatiť registračnú daň v hostiteľskej krajine. Pri registrácii musí majiteľ vozidla predložiť tieto dokumenty: osvedčenie o zhode; poistné krytie; doklad o vlastníctve vozidla; doklad o zaplatení DPH; doklad o technickej spôsobilosti vozidla; doklad o úhrade registračného poplatku a cestnej dane.

V niektorých krajinách majú majitelia, ktorí sa prisťahovali z inej krajiny EÚ/EHP, pri registrácii vozidla nárok na oslobodenie od dane v prípade, že spĺňajú príslušné podmienky a dodržia lehoty. Pred odchodom z krajiny by mal občan kontaktovať príslušné vnútroštátne orgány.

Poistenie vozidla pri presťahovaní sa v rámci EÚ/EHP

Občania EÚ a EHP môžu poistiť svoje vozidlo v inom členskom štáte EÚ/EHP, poisťovacia spoločnosť však musí mať buď sídlo v hostiteľskej krajine alebo licenciu na predaj poistení v tejto krajine.

Je dôležité overiť si u poisťovateľa, či bude súčasná zmluva o poistení platná v krajine, do ktorej si občan vozidlo sťahuje. Ak občan bude musieť uzatvoriť nové poistenie v inej krajine EÚ/EHP, je potrebné vedieť, že poisťovacie spoločnosti nie sú povinné rešpektovať záznamy o predchádzajúcom bezškodovom priebehu poistenia.

Zdanenie pri kúpe automobilu

Ak sa občan rozhodne pre kúpu motorového vozidla v jednom členskom štáte EÚ/EHP, ale chce ho registrovať v inom členskom štáte, je povinný zaplatiť DPH len v cieľovej krajine. Viac informácií o tejto téme nájdete na webovej stránke Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre dane a colnú úniu.

ODKAZY:

Vaša Európa – vozidlá - http://europa.eu/youreurope/citizens/vehicles/index_en.htm
Kontakty v členských štátoch - vozidlá - 

https://europa.eu/youreurope/citizens/national-contact-points/index_en.htm

  

 2.5. Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Cudzinec, ktorý chce získať trvalý alebo prechodný pobyt v Litve sa musí riadiť postupom stanoveným podľa právnych predpisov Litovskej republiky.

Cudzinci môžu získať jedno z dvoch druhov povolení na pobyt : povolenie na trvalý alebo povolenie na prechodný pobyt.

Povolenie na prechodný pobyt sa vydáva pre cudzinca, kotrý nie je štátnym príslušníkom žiadneho členského štátu EÚ. Cudzinec si musí podať žiadosť o povolenie na prechodný pobyt a predložiť dokumenty konzulárnym orgánom Litovskej republiky v cudzej krajine. Cudzinec, ktorý sa zdržiava v Litovskej republike ich musí predložiť na Migračný úrad v oblasti, v ktorej má cudzinec v úmysle sa zdržiavať. Povolenie sa zvyčajne vydáva na obdobie 1 roka, ale môže byť vydané aj na kratšie časové obdobie.
Žiadosť o povolenie k trvalému pobytu a ďalšie dokumenty musia byť predložené na migračný úrad v oblasti, v ktorej sa cudzinec mieni prihlásiť k miestu svojho bydliska. Povolenie na trvalý pobyt sa vydáva na obdobie 5 rokov. Po uplynutí tohto obdobia je možné vydať nové povolenie.
Žiadosti o prechodný a trvalý pobyt musia byť preskúmané do 6 mesiacov odo dňa podania žiadosti.

Cudzinec, ktorý je štátnym príslušníkom členského štátu EÚ sa môže legálne zdržiavať v Litve až po dobu 3 mesiacov od prvého dňa príchodu do krajiny. Štátni príslušníci členských štátov EÚ a ich rodinní príslušníci , ktorí sa zdržiavajú v Litve dlhšie ako 3 mesiace v priebehu polroka musia získať povolenie na pobyt v Litovskej republike. Povolenie môže byť vydané až na obdobie 5 rokov. Štátni príslušníci členských štátov Európskeho združenia voľného obchodu a ich rodinní príslušníci, ktorí si uplatňujú právo na voľný pohyb osôb podliehajú rovnakým ustanoveniam  ako štátni príslušníci  členských štátov EÚ a ich rodinní príslušníci.

ODKAZY:

Odbor migrácie Ministerstva vnútra http://www.migracija.lt/

 

2.6. Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom

Pred príchodom do Litvy sa uistite že máte:

  • platný cestovný pas alebo občiansky preukaz s platnosťou najmenej na ďalších 6 mesiacov
  • životopis najlepšie v litovskom jazyku
  • kópie diplomov, osvedčení s prekladom do litovského jazyka
  • referencie od bývalých zamestnávateľov s prekladom do litovského jazyka
  • Európsky preukaz zdravotného poistenia
  • kópiu sobášneho listu s prekladom do litovského jazyka
  • kópie rodných listov detí s prekladom do litovského jazyka

Pred príchodom do krajiny sa odporúča:

  • mať dostatočné množstvo peňazí na živobytie najmenej na dobu jedného mesiaca
  • ak máte v úmysle opustiť svoju krajinu na dobu dlhšiu ako 6 mesiacov, mali by ste nahlásiť svoj odchod na migračnom úrade vo vašej krajine
  • mať aspoň základnú znalosť litovského jazyka / porozumenie a komunikácia/
  • mať zabezpečené ubytovanie aspoň na prvé dni po príchode do krajiny /odporúča sa využiť služby hotelov/
  • informovať svojich blízkych o adrese miesta vášho pobytu v Litve
  • pri používaní mobilného telefónu sa uistiť, či ste si objednali službu medzinárodných hovorov / roaming/

Po príchode do Litvy sa odporúča:

  • hľadať si bývanie na dlhšie obdobie
  • ak si hľadáte prácu navštívte najbližší úrad práce 
  • prihlásiť sa na kurz litovského jazyka
  • informovať svojich blízkych o príchode a neustále s nimi udržiavajte kontakt

 

3. Pracovné podmienky

3.1. Prehľad pracovných podmienok v Európe

Snahou EÚ je zlepšovanie pracovných podmienok v Európe. EÚ spolupracuje s národnými vládami s cieľom zaistiť občanom prácu v príjemnom a bezpečnom prostredí. EÚ podporuje členské štáty prostredníctvom:

  • výmeny skúseností a prípravy spoločných aktivít;
  • stanovenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky, bezpečnosť a ochranu zdravia.

Zlepšovanie kvality pracovného života

V záujme zlepšovania spokojnosti a bezpečnosti pracovníkov v EÚ je dôležité určiť, čo robí pracovné prostredie priaznivým a stanoviť kritériá pre kvalitné pracovné podmienky.

Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) je agentúra EÚ so sídlom v Dubline a jej úlohou je poskytovať informácie, poradenstvo a odbornú pomoc v tejto oblasti.

Agentúra stanovila niekoľko kritérií pre kvalitu zamestnania a práce, ktoré zahŕňajú:

  • zdravie a spokojnosť na pracovisku – dobré pracovné podmienky umožňujú predchádzať zdravotným problémom, znižujú riziko úrazov a zlepšujú efektívnosť práce;
  • zosúladenie pracovného a mimopracovného života – občania EÚ by mali dostať možnosť na vyváženie pracovného a mimopracovného života;
  • rozvoj zručností – kvalitné zamestnanie je zamestnanie s možnosťami na odbornú prípravu, rozvoj a kariérny postup.

Sociálny dialóg

EÚ úzko spolupracuje so sociálnymi partnermi – vrátane podnikových organizácií a odborových zväzov – v otázkach zamestnanosti a postupov súvisiacich s výkonom práce. Na sociálnom dialógu sa zúčastňujú obidve strany odvetvia s cieľom uzavrieť dohody, ktoré môžu mať významný vplyv na európskeho pracovníka. Niektoré medziodvetvové dohody uzavreté v rámci sociálneho dialógu sa stali základom právych predpisov EÚ a zahŕňajú zmeny podmienok v súvislosti s rodičovskou dovolenkou, prácou na kratší pracovný čas a zmluvami na dobu určitú.

Niekedy sociálni partneri uzatvoria tzv. autonómne dohody, ktoré upravujú napr. prácu z domu, stres v práci, obťažovanie a násilie na pracovisku. Sociálny dialóg prebieha aj v rôznych priemyselných odvetviach, kde boli vytvorené výbory pre oblasť bankovníctva, chemického priemyslu, poisťovníctva, telekomunikácií a oceliarstva.

Viac informácií nájdete na webovej stránke Európskej komisie venovanej sociálnemu dialógu. Medzi organizácie zapojené do medzisektorového sociálneho dialógu patria: Európska konfederácia odborových zväzov a Businesseurope.

Zdravie a bezpečnosť pri práci

Podľa predpisov EÚ sú zamestnávatelia povinní zaručiť zamestnancom bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. To znamená, že zamestnávateľ musí vypracovať politiky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, ktorých súčasťou je hodnotenie rizík, školenie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konzultácie s pracovníkmi, postupy v prípade poskytnutia prvej pomoci, vzniku požiaru a nutnosti evakuácie. Od zamestnancov sa očakáva, že budú dodržiavať pokyny v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a oznamovať akékoľvek možné nebezpečenstvá.

Viac informácií o zásadách, ktoré sú základom rámca EÚ pre bezpečnosť a ochranu zdravia, a ich vplyvoch na jednotlivcov a podniky nájdete na webovej stránke Európskej komisie.

Množstvo užitočných informácií o tejto téme ponúka podnikom aj zamestnancom Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Stanovenie minimálnych požiadaviek

Zlepšovanie pracovných podmienok v členských štátoch vo veľkej miere závisí od stanovenia spoločných pracovných noriem. Pracovné právo a nariadenia EÚ stanovujú minimálne požiadavky na udržateľné pracovné prostredie, ktoré v súčasnosti uplatňujú všetky členské štáty.

Predpisy EÚ, ktoré sa vzťahujú na pracovné podmienky, zahŕňajú množstvo otázok vrátane pracovného času, zamestnania dočasných pracovníkov, práv zamestnancov so zmluvami na kratší pracovný čas a ochranu zamestnancov s pracovnou zmluvou na dobu určitú.

Cieľom právnych predpisov v týchto oblastiach je vždy zaistiť vysokú úroveň zamestnanosti a zároveň dodržiavať práva občanov na pracovisku. Napríklad smernica EÚ zaručuje, aby podmienky zamestnávania zamestnanca na kratší pracovný čas boli porovnateľné s právami kolegov pracujúcich na plný pracovný úväzok. Zamestnávatelia nemôžu zaobchádzať so zamestnancami so zmluvou na dobu určitú nepriaznivejšie ako so stálymi zamestnancami.

Užitočné linky

Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci - http://osha.europa.eu/sk
Európska konfederácia odborových zväzov - http://www.etuc.org
Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok - http://www.eurofound.europa.eu

 

3.2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Získanie uznania kvalifikácií a kompetencií môže zohrávať zásadnú úlohu pri rozhodovaní, či začať pracovať v inej krajine EÚ. Žiaľ, rôzne systémy vzdelávania a odbornej prípravy sťažujú zamestnancom aj inštitúciám primerané posúdenie kvalifikácií.

Uznávanie odborných kvalifikácií

Základnou zásadou platnou pre všetkých občanov EÚ by mala byť možnosť vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. V skutočnosti však odlišné vnútroštátne požiadavky bránia prístupu k určitým povolaniam v hostiteľskej krajine.

Na prekonanie týchto rozdielov stanovila EÚ systém na uznávanie odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému sa rozlišuje medzi podmienkami, ktoré platia pre regulované povolania (povolania, pre ktoré sa podľa zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolania, ktoré v hostiteľskej krajine nepodliehajú právnej regulácii.

Európska komisia stanovila súbor nástrojov, ktorých cieľom je zabezpečenie lepšej transparentnosti a lepšie uznávanie kvalifikácií tak na akademické, ako aj profesionálne účely:

  • Európsky kvalifikačný rámec (EQF) Hlavným cieľom európskeho kvalifikačného rámca je vytvoriť prepojenie medzi rôznymi vnútroštátnymi systémami kvalifikácie s cieľom zjednodušiť uznávanie diplomov. Jednotlivci a zamestnávatelia tak budú môcť využiť EQF na lepšie pochopenie a porovnanie kvalifikácií získaných v rôznych krajinách. Jednotlivé krajiny si budú môcť porovnať systémy kvalifikácie s EQF – a od roku 2012 budú všetky nové kvalifikácie obsahovať odkaz na úroveň EQF.
  • Národné informačné strediská pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC) Sieť národných informačných stredísk pre uznávanie dokladov o vzdelaní bola zriadená v roku 1984 na podnet Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru. NARIC zohrávajú dôležitú úlohu v procese uznávania kvalifikácií.
  • Európsky systém prenosu kreditov (ECTS) Cieľom tohto systému je uľahčiť uznávanie období štúdia v zahraničí. Umožňuje prenos vzdelávania medzi rôznymi vzdelávacími inštitúciami a ponúka flexibilný spôsob na získanie akademického titulu.
  • Europass Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti profesionálnych zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov: životopisu (Curriculum Vitae); jazykového pasu; dodatkov k osvedčeniu; dodatkov k diplomu a dokumentu Europass-mobility. Systém Europass umožňuje jasne a lepšie pochopiť zručnosti a kvalifikácie v rôznych častiach Európy. Národné strediská Europass boli zriadené v každej krajine EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru.
  • Databáza Európskej komisie obsahujúca regulované povolania zahŕňa zoznam regulovaných povolaní v členských štátoch, krajinách EHP a vo Švajčiarsku s možnosťou vyhľadávania a kontaktné miesta a informácie o príslušných orgánoch.

Užitočné linky

Europass - http://europass.cedefop.europa.eu/sk/home
Národné informačné centrá pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC) - http://www.enic-naric.net

 

3.3. Druhy zamestnania

Minimálny vek pracujúcich v Litve je 14 rokov. Deti od 14 do 16 rokov môžu vykonávať len ľahkú prácu, ktorá nemôže ohroziť ich bezpečnosť, zdravie alebo vývoj, školskú dochádzku a účasť vo vzdelávacom programe. Deti vo veku od 14 do 16 rokov môžu vykonávať tieto ľahké práce: prácu v zeleninových a ovocných záhradách; zber bylín; starostlivosť o malé domáce zvieratá a domáce vtáky; výsadba, zdvíhanie a zalievanie stromov a kríkov; nemechanizované hrabanie a otáčanie sena; umiestňovanie reklám, novín a plagátov na billboardoch; doručovanie, kuriérske a poštové práce; predaj novín a časopisov; označovanie cien, triedenie a balenie tovaru; ľahká pomocná práca; obliekanie hračiek; čistenie hračiek; triedenie a balenie bielizne; prestieranie, za predpokladu, že existuje písomný súhlas jedného z rodičov alebo iného zákonného zástupcu dieťaťa, lekárske osvedčenie od lekára dieťaťa potvrdzujúce vhodnosť dieťaťa na konkrétnu prácu a ak sa má práca vykonať počas školského roka, písomný súhlas školy.

Osoby mladšie ako 18 rokov nemôžu vykonávať prácu :

  1. ktorá je pre nich  príliš fyzicky a psychicky náročná
  2. pri ktorej by boli vystavené toxickým , karcinogénnym, mutagénym a iným negatívnym vplyvom ovplyvňujúcim zdravie zamestnanca
  3. pri ktorej by boli vystavené ionizujúcemu žiareniu alebo ďalším faktorom ohrozujúcim zdravie
  4. pri ktorej je zvýšené riziko úrazov alebo chorôb z povolania; taktiež na vykonávanie ktorej nemajú dostatok pracovných skúseností a obozretnosti

Osoby mladšie ako 18 rokov nemôžu mať viac ako jedno zamestnanie v tom istom čase ak celkový pracovný čas presahuje pracovnú dobu stanovenú v zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Druhy pracovných zmlúv:

  1. na dobu neurčitú
  2. na dobu určitú , dočasné, sezónne zmluvy
  3. zmluva na druhé zamestnanie
  4. zmluva na prácu na diaľku
  5. iné

Pracovná zmluva je zvyčajne uzatváraná na dobu neurčitú.

Pracovná zmluva na dobu určitú

Môže byť uzatvorená na určité obdobie, alebo na obdobie trvania určitej práce nie však na obdobie dlhšie ako 5 rokov. Pracovnú zmluvu na dobu určitú nie je možné uzavrieť pokiaľ sa jedná o prácu trvalého charakteru s výnimkou prípadov, ktoré sú stanovené zákonom, alebo kolektívnou zmluvou.

Sezónna pracovná zmluva

Uzatvára sa na dobu, počas ktorej sa vykonávajú sezónne práce. Sú to práce, ktoré v dôsledku klimatických a prírodných podmienok nemožno vykonávať po celý rok a preto sú vykonávané len v určitých obdobiach (sezónach), nie na obdobie dlhšie ako 8 mesiacov (za obdobie 12 mesiacov) a sú uvedené v zozname sezónnych prác.

Pracovná zmluva na krátke obdobie

Pracovná zmluva na krátke obdobie sa uzatvára na obdobie do 2 mesiacov.

Pracovná zmluva na dodatočné práce a druhé zamestnanie

Zákon dovoľuje zamestnancovi vykonávať prácu navyše (mimo pracovnej zmluvy) na tom istom pracovisku. Zamestnanec môže mať aj druhé zamestnanie alebo výkon práce na inom pracovisku.

Pracovná zmluva na prácu na diaľku

Pracovná zmluva na prácu na diaľku môže určiť, že zamestnanec bude vykonávať prácu alebo niektoré z pracovných povinností špecifikovaných v pracovnej zmluve z iného miesta ako je miesto výkonu práce.

Zamestnávateľ, ktorý chce zamestnať štátneho príslušníka tretej krajiny musí kontaktovať miestny Úrad práce (v oblasti kde je zapísaná jeho firma) a nahlásiť voľné pracovné miesto. Žiadosť zamestnávateľa o vydanie povolenia na zamestnanie pre cudzinca bude posudzovaná v prípade, že zamestnávateľ nahlásil voľné pracovné miesto na Úrade práce minimálne mesiac pred podaním žiadosti o vydanie povolenia.

ODKAZY:

Úrad práce v Litve  www.ldb.lt

Inšpektorát práce https://www.vdi.lt/

Národná inštitúcia sociálneho zabezpečenie http://www.sodra.lt/

 

3.4. Pracovné zmluvy

Individuálne a tiež kolektívne pracovné vzťahy sú dôležité v systéme pracovných vzťahov. Hoci individuálne pracovné vzťahy sú v Litve populárnejšie, narastá záujem o kolektívne pracovné vzťahy.

Každá práca v podniku, inštitúcii alebo organizácii vykonávaná fyzickou osobou na základe zmluvy so zamestnávateľom alebo ním oprávnenou osobou musí byť založená na formálnej pracovnej zmluve. Toto sa nevzťahuje na práce, ktoré sú vykonávané na základe zmluvy o dielo chránené autorskými právami.

V každej pracovnej zmluve sa zmluvné strany dohodnú na základných podmienkach zmluvy ako sú : miesto výkonu práce a náplň práce, t.j. profesia, špecializácia, kvalifikácia a špecifické úlohy. Pre určité typy pracovnej zmluvy, zákonník práce a kolektívna dohoda môže stanoviť ďalšie záväzné podmienky, na ktorých sa strany musia dohodnúť (trvanie zmluvy, povaha sezónnej práce).

Každá pracovná zmluva musí mať dohodnuté podmienky ohodnotenia práce zamestnanca ako sú systém odmeňovania, výška mzdy, platobné postupy a pod. Ak to pracovná legislatíva a kolektívna zmluva nezakazujú, strany sa môžu dohodnúť na ďalších pracovných podmienkach ( skúšobná doba, súbeh zamestnaní).

Pracovná zmluva musí byť uzatvorená v písomnej forme podľa štandardného formátu v dvoch vyhotoveniach. Jedna podpísaná zmluva je určená pre zamestnávateľa, druhá pre zamestnanca. Za správne uzatvorenie zmluvy je zodpovedný zamestnávateľ. Akonáhle pracovná zmluva dosiahne termín dokedy bola uzavretá, zamestnávateľ alebo zamestnanec má právo ju ukončiť. Ak ani jedna zo zmluvných strán tak neurobí, začne sa považovať pracovná zmluva za pracovnú zmluvu na dobu neurčitú.

Pri uzatváraní pracovnej zmluvy sa zmluvné strany môžu dohodnúť na skúšobnej lehote, ktorej podmienky musia byť stanovené v pracovnej zmluve. Skúšobná lehota nesmie byť dlhšia ako 3 mesiace. V prípadoch ustanovených zákonom je možná dlhšia skúšobná doba, ak je to nevyhnutné na posúdenie vhodnosti práce pre zamestnanca, hoci nemôže byť dlhšia ako 6 mesiacov.

Ak zamestnávateľ vidí, že výkonnosť zamestnanca počas skúšobnej doby nie je uspokojujúca, môže prepustiť zamestnanca pred uplynutím skúšobnej doby tri dni vopred písomným oznámením bez nároku na odstupné. Zamestnávateľ môže rozviazať pracovnú zmluvu so zamestnancom na základe dvojmesačnej výpovednej lehoty v písomnej forme.

Zamestnávateľ môže zmeniť podmienky vyplácania mzdy bez písomného súhlasu zamestnanca len ak sa jedná o mzdy určitej kategórie zamestnancov, alebo mzdy v určitom priemyselnom odvetví alebo spoločnosti, ak sú zmenené zákonom, rozhodnutím vlády alebo kolektívnou zmluvou. Zmeny v platových podmienkach s cieľom zníženia mzdy nemôžu byť vykonané bez písomného súhlasu zamestnanca.

ODKAZY:

Inšpektorát práce https://www.vdi.lt/

Pracovné zmluvy http://www.darbosutartis.lt/

 

 

3.5. Špeciálne kategórie

Pracovná zmluva s osobami mladšími ako 18 rokov, osobami s postihnutím, zamestnancami, ktorí majú deti mladšie ako 14 rokov a zamestnancami, ktorým zostáva odpracovať posledných 5 rokov do dosiahnutia nároku na dôchodok môže byť ukončená len vo výnimočných prípadoch, keď by to nebolo v záujme zamestnávateľa zamestnávať takúto osobu naďalej. Pracovná zmluva nemôže byť ukončená s tehotnou ženou odo dňa keď doručila zamestnávateľovi potvrdenie tehotenstva lekárom až do konca mesiaca po skončení materskej dovolenky.

Pracovná zmluva nemôže byť ukončená so zamestnancami starajúcimi sa o dieťa do 3 rokov veku, ak nie je pochybenie na strane zamestnanca.

Tehotné ženy, ženy po pôrode a dojčiace matky nemôžu byť nútené pracovať v podmienkach, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na zdravie matky alebo dieťaťa.

Nezamestnaným, ktorí si nemôžu nájsť zamestnanie kvôli nízkej kvalifikácii alebo nedostatku praxe, dlhodobej nezamestnanosti alebo strate zárobkovej schopnosti môže byť poskytnutá dodatočná podpora formou umiestnenia do zamestnania.Takáto podpora na trhu práce sa týka tiež osôb, ktorých schopnosť pracovať bola stanovená na menej ako 25% (ťažká), 30-40% (mierna) alebo 45 - 55% (malá); deti v pestúnskej starostlivosti do 25 rokov veku; absolventi, dlhodobo nezamestnané osoby; osoby staršie ako 50 rokov, osoby, ktoré boli nezamestnané 2 alebo viac rokov predtým ako sa zaevidovali na úrade práce; tehotné ženy a rodičia starajúci sa o dieťa do 8 rokov veku alebo o postihnuté dieťa (deti) do 18 rokov veku; osoby, ktoré sa starajú o chorých alebo postihnutých členov rodiny, ktorí vyžadujú nepretržitú starostlivosť; osoby, ktoré sa vrátili z výkonu trestu po viac ako 6 mesiacoch, osoby do 29 rokov veku, atď.

 

 3.6. Samostatná zárobková činnosť

Verejné služby pre ľudí, ktorí chcú začať podnikať a pre malé a stredné podniky sú financované zo štrukturálnych fondov EÚ a štátneho a mestského rozpočtu prideleného na podporu podnikania a podporu malých a stredných podnikov. V súčasnosti je v Litve 42 podnikateľských informačných centier (BICs) a 4 podnikateľské inkubátory (BI), ktorých jeden z partnerov je štát. Viac informácií o BICs a BI a ich službách môžete získať od samotných organizácií alebo z ich webových stránok. Informácie sú tiež poskytované telefonicky a e-mailom. Podobná funkcia je vykonávaná vedeckými a/alebo technologickými parkami (STP), ktoré poskytujú asistenciu pri začiatku podnikania v oblasti aplikovaného výskumu, informačných technológií a experimentálneho vývoja a ktoré vytvárajú vysokú pridanú hodnotu produktov. Komercionalizujú výsledky vedeckého výskumu, podporujú integráciu podnikania, vedy a vzdelania v oblasti vývoja hi-tech a podnikania. Vedeckotechnické parky tiež vykonávajú funkciu technologických podnikateľských inkubátorov. Poskytujú informácie, konzultácie a školiace služby a praktickú asistenciu malým a stredným podnikom. Tiež pomáhajú začínajúcim subjektom rozvíjať ich podnikanie, odhadnúť meniace sa trhové podmienky a zvýšiť ich konkurencieschopnosť a výkonnosť. Hlavný cieľ vedeckotechnických parkov je poskytovať verejné služby na podporu podnikania a inovácií.

Užitočné linky

Asociácia Litovskej obchodnej a priemyselnej komory - http://www.chambers.lt

 

3.7. Platové podmienky

Odmena za prácu zahŕňa základnú mzdu a všetky ďalšie príjmy, ktoré zamestnávateľ vypláca priamo zamestnancovi za vykonanú prácu. Muži a ženy dostávajú rovnaký plat za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.

Na základe návrhu rady tripartity vláda stanovuje minimálnu hodinovú mzdu a minimálnu mesačnú mzdu. Na návrh rady tripartity môže vláda stanoviť rozdielne minimálne hodinové mzdy a minimálne mesačné mzdy v jednotlivých odvetviach hospodárstva, regiónoch a kategóriách zamestnancov. Minimálna hodinová a minimálna mesačná mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda stanovená vládou. V kolektívnych zmluvách môže byť stanovená vyššia minimálna mzda ako je stanovená vládou. Práca počas dní pracovného pokoja a štátnych sviatkov, pokiaľ nie je uvedená v pracovnom poriadku je platená najmenej ako dvojnásobok času, alebo je kompenzovaná zamestnancovi dňom voľna v príslušnom mesiaci , alebo pridaním dňa dovolenky za kalendárny rok. Práca počas štátnych sviatkov, ktorá je súčasťou pracovného poriadku je odmeňovaná najmenej dvojitou sadzbou mzdy zamestnanca. Osoby pracujúce na pracovnú zmluvu sú kryté povinným sociálnym poistením. Poisťovateľ (zamestnávateľ) platí 31 % zamestnancovi sociálne poistenie, ktoré zahŕňa 23,3 % dôchodkový fond, 3,4 % nemocenské a materské poistenie, 1,1 % poistenie v nezamestnanosti, 3 % zdravotné poistenie, 0,2 % úrazové poistenie a poistenie pre prípad choroby z povolania. Poistená osoba (zamestnanec) platí 3 % dôchodkové poistenie a 6 % zdravotné poistenie. Najčastejšie sú výplaty platené na bankový účet zamestnanca. Výplatné pásky nie sú povinné.

ODKAZY:

Daňový inšpektorát http://www.vmi.lt/

Sociálne zabezpečenie http://www.sodra.lt/

 

3.8. Pracovná doba

Týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť 40 hodín týždenne. Denný pracovný čas nesmie presiahnuť 8 hodín. Výnimky môžu byť povolené zákonom, vládnym nariadením alebo kolektívnou dohodou. Maximálny pracovný čas vrátane nadčasov nesmie prekročiť 48 hodín za 7 pracovných dní.
Dĺžka pracovného času pre určité kategórie zamestnancov ( zamestnanci zdravotníckych alebo opatrovateľských zariadení, zamestnanci pracujúci vo vzdelávacích zariadeniach pre deti, zamestnanci v energetike, telekomunikáciách, v záchrannej službe a ďalších službách, kde sa pracuje nepretržite) môže byť až dvadsaťštyri hodín denne. Priemerný týždenný pracovný čas týchto zamestnancov v období 7 dní nesmie presiahnuť 48 hodín a voľno medzi pracovnými dňami nesmie byť kratšie ako 24 hodín. Pre osoby pracujúce na viac ako jednom pracovisku alebo vykonávajúce dve alebo viac prác na tom istom pracovisku pracovný deň nesmie byť dlhší viac ako 12 hodín.

Kratší pracovný čas. Tieto osoby majú právo na kratší pracovný čas: osoby mladšie ako 18 rokov v súlade s ustanoveniami litovského zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, osoby pracujúce v zdraviu rizikovom pracovnom prostredí, kde hodnoty škodlivých faktorov sú prekročené a neexistujú možnosti na zníženie týchto faktorov prostredníctvom technických alebo iných prostriedkov. Pracovný čas pre takýchto zamestnancov je stanovený s ohľadom na pracovné podmienky na maximálne 36 hodín týždenne, to sa vzťahuje aj na osoby ktoré pracujú v noci, osoby, ktorých práca je spojená so zvýšeným stresom. Postup upravujúci skrátenie pracovného času stanovuje vláda. Pre zamestnancov pracujúcich v takomto prostredí sa stanovuje špecifická denná a týždenná pracovná doba vzhľadom na zistenia analýzy pracovného prostredia v súlade s vládnymi kritériami a postupom na zníženie počtu pracovných hodín na základe faktorov pracovného prostredia. Postup pri znižovaní počtu pracovných hodín pre osoby, ktorých práca je spojená so zvýšeným duševným alebo emočným stresom, stanovuje vláda. Znížená denná alebo týždenná pracovná doba môže byť stanovená na základe dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom, na základe žiadosti
zamestnancov, ktorí si oň požiadali z dôvodu ich zdravotného stavu, čo je potvrdené príslušnou zdravotnou inštitúciou, na základe žiadosti tehotnej ženy, ženy krátko po pôrode, dojčiacej ženy, rodičov starajúcich sa o deti do 3 rokov veku dieťaťa, osamelých rodičov s jedným dieťaťom do 14 rokov alebo postihnutým dieťaťom do 18 rokov veku, zamestnancov do 18 rokov, na žiadosť osoby so zdravotným postihnutím na základe dokladu o zdravotnom postihnutí vydaného príslušným úradom, na žiadosť zamestnanca starajúceho sa o chorého člena rodiny o čom svedčí doklad z príslušnej inštitúcie.

Práca nadčas je vo všeobecnosti zakázaná. Zamestnávateľ môže vyžadovať prácu nadčas od zamestnancov len vo výnimočných prípadoch. Prácu nadčas nesmú vykonávať osoby mladšie ako 18 rokov; osoby zaradené do všeobecného  a odborného vzdelávania počas výukových dní; keď faktory pracovného prostredia prekročia najvyššie prípustné hodnoty. Nadčasy sa môžu požadovať od tehotných žien, žien krátko po pôrode, dojčiacich žien a zamestnancov s dieťaťom do troch rokov veku, od osamelých zamestnaných rodičov s jedným dieťaťom do 14 rokov veku alebo s postihnutým dieťaťom do 18 rokov veku a osoby so zdravotným postihnutím len s ich súhlasom. Okrem toho môžu osoby so zdravotným postihnutím pracovať nadčas len v prípadoch, ktoré nie sú zakázané nariadením, ktoré vydal príslušný úrad. Práca nadčas nesmie presiahnuť 4 hodiny počas dvoch po sebe nasledujúcich dní alebo 120 hodín ročne. Kolektívna zmluva môže určiť inú pracovnú dobu nadčasov, ale nie viac ako 180 hodín ročne.

 

3.9. Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka, atď.)

Minimálne trvanie ročnej dovolenky je 28 dní. Ročná dovolenka môže byť minimálna, rozšírená alebo dodatočná. Zamestnanci pod 18 rokov, slobodní rodičia starajúci sa o dieťa do 14 rokov veku alebo o postihnuté dieťa do 18 rokov veku a zamestnanci s postihnutím majú nárok na minimálnu ročnú dovolenku v trvaní min. 35 dní. Ročná dovolenka 58 kalendárnych dní sa poskytuje určitým kategóriám zamestnancov, ktorých práca je spojená s vyššou nervozitou, stresom, rizikovým povolaním alebo sa jedná o prácu za osobitných pracovných podmienok.

Zamestnancovi musí byť dovolené vybrať si ročnú dovolenku v rámci príslušného kalendárneho roku zamestnania. Ročná dovolenka za prvý odpracovaný rok sa zvyčajne poskytuje po šiestich mesiacoch neprerušenej práce v podniku. V druhom a ďalších rokoch môže byť nárok na dovolenku kedykoľvek počas pracovného roka v súlade s plánom dovoleniek. Ročná dovolenka pred odpracovaním nepretržitého obdobia šiestich mesiacov sa na žiadosť zamestnanca poskytuje ženám pred alebo po materskej dovolenke a v prípadoch vymedzených zákonom alebo kolektívnymi zmluvami. Po 6 mesiacoch nepretržitej práce tieto osoby sú oprávnené sa rozhodnúť, kedy si vezmú dovolenku: zamestnanci mladší ako 18 rokov, tehotné ženy a zamestnanci, ktorí sú rodičia starajúci sa o dieťa mladšie ako 14 rokov alebo o dieťa so zdravotným postihnutím vo veku do 18 rokov. Ak chcú, môžu si muži zobrať dovolenku počas materskej dovolenky manželky. V prvom roku zamestnania majú učitelia dovolenku počas letných prázdnin študentov bez ohľadu na to kedy nastúpili do práce. Osoby, ktoré študujú si môžu vybrať dovolenku v čase skúšok, písania záverečnej práce alebo v čase konzultácií. Zamestnanci, ktorí sa starajú o invalidov alebo osoby so zdravotným postihnutím doma a zamestnanci s chronickým ochorením, ktorých akútne fázy závisia od počasia, si môžu vybrať kedy si vezmú svoju ročnú dovolenku za predpokladu, že môžu predložiť odporúčanie zdravotníckeho zariadenia.

Všetci zamestnanci majú nárok na priemernú mzdu počas ročnej dovolenky.

Ženy majú nárok na materskú dovolenku 70 kalendárnych dní počas tehotenstva a 56 kalendárnych dní po pôrode (70 kalendárnych dní v prípade komplikovaného pôrodu, pôrodu dvojičiek a viac detí).

Muži môžu ísť na materskú dovolenku od narodenia dieťaťa do 1 mesiaca veku dieťaťa.

Matka, otec, stará matka, starý otec alebo iný príbuzný, ktorý vychováva dieťa môže ostať na rodičovskej dovolenke do troch rokov veku dieťaťa. Osoba je oprávnená poberať rodičovský príspevok ak je jeden z rodičov (alebo adoptívny rodič alebo opatrovník) ak mala nemocenské a materské sociálne poistenie najmenej 12 mesiacov počas posledných 24 mesiacov. Osoba krytá sociálnym poistením (rodič dieťaťa, adoptívny rodič alebo opatrovník), ktorá nemala nemocenské a materské sociálne poistenie požadovanú dobu je tiež oprávnená dostávať rodičovský príspevok ak má menej ako 26 rokov a nemala nemocenské a materské sociálne poistenie požadovanú dobu z dôvodu, že v tomto čase navštevovala denné štúdium na registrovanej škole všeobecného vzdelávania, odbornej škole alebo vysokej škole a rozdiel medzi ukončením vzdelania (doložený príslušným dokladom) a začiatkom doby, odkedy bola krytá sociálnym poistením nemôže presiahnuť 3 mesiace. Osoby, ktoré neboli kryté nemocenským a materským sociálnym poistením požadovanú dobu pred rodičovskou dovolenkou pretože počas toho času boli poistené ako štatutárni úradníci alebo úradníci majú tiež nárok na rodičovský príspevok ak obdobie od zmeny ich statusu do začiatku ich rodičovskej dovolenky nepresiahne 3 mesiace. Výška rodičovského príspevku závisí od dĺžky rodičovskej dovolenky, ktorú si vyberie poberateľ rodičovského príspevku. Ak príjemca rodičovského príspevku vyberie možnosť dostávať príspevok 1 rok, výška príspevku je 100% mzdy príjemcu. Ak príjemca príspevku vyberie možnosť poberať rodičovský príspevok 2 roky, príspevok je v prvom roku 70% a v druhom roku 40% mzdy príjemcu. Ak sa poistenej osobe narodia dve alebo viac detí, rodičovský príspevok je znásobený počtom detí, ale celkový príspevok nemôže presiahnuť 100% príjmu príjemcu.

Štátne sviatky. Firmy, úrady a organizácie sú zatvorené v Litve nasledujúce štátne sviatky:

1. január Nový rok
16. február Vznik Litovskej republiky
11. marec Obnovenie nezávislosti
Veľkonočná nedeľa a pondelok
1. máj Sviatok práce
Prvá májová nedeľa Deň matiek
Prvá júnová nedeľa Deň otcov
24. jún Svätý Ján
6. júl Výročie korunovácie kráľa Mindaugasa
( Deň štátnosti)
15. august Nanebovzatie Panny Márie
1. november Všetkých svätých
25. decembra Vianoce
26. decembra Vianoce

 

3.10. Ukončenie pracovného pomeru

Skončenie pracovného pomeru na základe vzájomnej dohody
Jedna zo zmluvných strán zamestnaneckého pomeru môže dať písomný návrh druhej strane o ukončení pracovného pomeru na základe vzájomnej dohody obidvoch strán. Ak druhá strana súhlasí, musí o tom informovať navrhujúcu stranu  do 7 dní. Na základe vzájomnej dohody strany uzavrú písomnú dohodu o skončení pracovného pomeru. Dohoda by mala určiť dátum, ktorým je pracovný pomer ukončený a ďalšie podmienky zmluvy (vyrovnanie, nevyužitá dovolenka, atď.)
Skončenie pracovného pomeru uplynutím doby trvania zmluvy
Po uplynutí doby trvania pracovnej zmluvy zamestnávateľ, alebo zamestnanec má nárok na ukončenie pracovného pomeru. Ak ani jeden z účastníkov neukončí zamestnanie zmluva sa stáva zmluvou na dobu neurčitú.
Skončenie pracovného pomeru na žiadosť zamestnanca
Zamestnanec má nárok na ukončenie pracovného pomeru na dobu neurčitú ako aj na dobu určitú písomným oznámením 14 dní pred ukončením zamestnania. Kolektívna zmluva môže určiť iný termín oznámenia, ale nesmie byť dlhší ako 1 mesiac. Na konci výpovednej lehoty je zamestnanec oprávnený prestať pracovať. Zamestnávateľ musí formálne ukončiť pracovný pomer a vyplatiť zamestnanca.
Zamestnanec má nárok na ukončenie pracovného pomeru na dobu neurčitú, ako aj na dobu určitú písomne oznámením 3 dni pred ukončením zamestnania v dôsledku choroby alebo zdravotnej neschopnosti, ktoré mu neumožňujú vykonávať prácu, alebo pre inú príčinu definovanú v kolektívnej zmluve, alebo ak zamestnávateľ neplní svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy alebo porušuje zákon alebo kolektívnu zmluvu. Zamestnanec má nárok na ukončenie pracovnej zmluvy na dobu neurčitú oznámením 14 pracovných dni pred ukončením zamestnania, ak má nárok na dôchodok, alebo poberá dôchodok.
Výpoveď zo strany zamestnávateľa
Zamestnávateľ môže ukončiť pracovný pomer výpoveďou s dvojmesačnou výpovednou lehotou. Zamestnanci, ktorí majú nárok na starobný dôchodok o päť, alebo menej ako päť rokov, zamestnanci mladší ako 18 rokov veku, osoby so zdravotným postihnutím a zamestnanci starajúci sa o dieťa mladšie ako 14 rokov majú nárok na 4 mesačnú výpovednú lehotu.
Záruky pre tehotné ženy a zamestnancov starajúcich sa o dieťa:
Pracovný pomer nemôže byť ukončený s tehotnou ženou odo dňa kedy bolo zamestnávateľovi doručené lekárske potvrdenie o tehotenstve až do jedného mesiaca po ukončení materskej dovolenky. Pracovný pomer nemôže byť ukončený so zamestnancami starajúcimi sa o deti do troch rokov, ak nedošlo k pochybeniu zo strany zamestnanca.
Podmienky pre požiadanie o starobný dôchodok
Starobný dôchodok je vyplácaný osobám, ktoré majú trvalý pobyt na území Litovskej republiky, dosiahli dôchodkový vek a ktoré platili sociálne dôchodkové poistenie najmenej 15 rokov. Dôchodkový vek sa zvyšuje každý rok od roku 2012 a v roku 2026 bude 65 rokov pre ženy aj mužov. V roku 2016 je dôchodkový vek pre ženy 61 rokov a 8 mesiacov a pre mužov 63 rokov a 4 mesiace.
Predčasný starobný dôchodok môže byť vyplácaný osobám, ktoré majú trvalý pobyt na území Litovskej republiky a ktoré v deň podania žiadosti spĺňajú nasledujúce požiadavky: do dôchodkového veku im chýba menej ako 5 rokov, platili príspevky na sociálne dôchodkové poistenie najmenej 30 rokov, nepoberajú iné dôchodky alebo výplaty, nepracujú na zmluvu, nie sú živnostníci, nie sú farmári alebo partneri farmárov v zmysle zákona o farmárčení, nemajú príjem z inej krajiny týkajúci sa pracovných vzťahov.

 

3.11. Zastupovanie pracovníkov

Práva zamestnancov sú chránené súdmi, komisiami pre pracovné spory, zástupcami zamestnancov (odbory a rady zamestnancov), Štátnym inšpektorátom práce ( viac informácií www.vdi.lt). Ďalšie informácie o činnosti odborov môžete nájsť na internetových stránkach: www.lprofsajungos.lt, www.solidarumas.lt, www.ldf.lt, www.lpsk.lt.

Zástupcovia zamestnancov
V pracovných vzťahoch práva a záujmy zamestnancov môžu byť reprezentované a chránené odborovými zväzmi. Ak v podniku nefunguje odborový zväz a funkcia reprezentanta zamestnancov nie je prenesená do odborov príslušného sektoru, zamestnanci sú reprezentovaní zamestnaneckou radou. Zamestnanecká rada je volená tajným hlasovaním valného zhromaždenia zamestnancov. Ten istý zástupca nesmie obhajovať a zastupovať záujmy zamestnancov aj zamestnávateľa. 

Odbory podporujúce pracovné, ekonomické a sociálne práva a záujmy zamestnancov sa musia riadiť zákonmi, ktoré upravujú činnosť odborov, zákonníkom práce a ich vlastnými stanovami. 
Zamestnanecká rada má všetky práva kolektívneho zástupcu, ak podnik alebo organizácia nemá fungujúce odbory a ak valné zhromaždenie nepostúpi funkciu zastupovania zamestnancov na odbory príslušného hospodárskeho sektora.

Práva zástupcov zamestnancov
Zástupcovia zamestnancov majú nasledujúce práva:
- právo uzatvárať kolektívne zmluvy a sledovať ich plnenie
- právo predložiť zamestnávateľovi návrhy na organizáciu práce v podniku
- právo organizovať štrajk, viesť ho ako aj iné protestné akcie
- právo predkladať návrhy
- vykonávať neštátne monitorovanie a kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov zamestnávateľa
- chrániť práva a záujmy zamestnancov pri prepustení skupiny zamestnancov, pri reštrukturalizácii firmy alebo organizácie ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré môžu mať vplyv na právne postavenie zamestnancov
- získavanie informácií a zúčastňovanie sa konzultácií so zamestnávateľmi ohľadom činnosti spoločností, hospodárskej situácie a pracovných vzťahov s cieľom získavať informácie, pred rozhodnutím, ktoré by mohlo mať vplyv na organizáciu práce v podniku.

 

3.12. Pracovné spory – štrajky

Jednotlivé pracovné spory sú posudzované Komisiou pracovných sporov alebo súdmi. Komisie pracovných sporov sú zložené z rovnakého počtu zástupcov zamestnancov a zamestnávateľom. Zástupcovia zamestnancov sú volení valným zhromaždením zamestnancov. Zástupcov zamestnávateľov vymenúva zamestnávateľ. Zamestnanec môže predložiť vec na riešenie Komisii pracovných sporov do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel alebo mal dozvedieť o porušení svojich práv.

Odvolanie proti rozhodnutiu Komisie pracovných sporov. Ak niektorá zo strán sporu nesúhlasí s rozhodnutím komisie môžu podať žalobu na okresnom súde v lehote do jedného mesiaca od prijatia rozhodnutia v súlade s Občianskym súdnym poriadkom.

Spory týkajúce sa pracovnej zmluvy. Ak zamestnanec nesúhlasí s odvolaním z funkcie na základe iniciatívy zamestnávateľa alebo jeho prepustením, môže vec predložiť súdu v lehote jedného mesiaca od prijatia príslušného dokumentu. Ak sa zistí, že zamestnanec bol odvolaný bez oprávneného dôvodu alebo v rozpore s právnymi predpismi, musia byť porušené práva zamestnancov napravené a zamestnancovi patrí priemerná mzda za dobu nútenej nečinnosti alebo rozdiel v mzde za dobu odpracovanú zamestnancom na menej lukratívnej pozícii.

Štrajky. Štrajk môže vyť vyhlásený odbormi a najmenej 2/3 zamestnancov spoločnosti. Zamestnávateľ musí byť upozornený na štrajk písomne do 7 kalendárnych dní. Pred štrajkom môže byť výstražný štrajk nie dlhší ako dve hodiny. Zamestnávateľ musí byť upozornený najmenej 24 hodín pred výstražným štrajkom.

ODKAZY:

Právna pomoc http://www.teisinepagalba.lt/

 

 

3.13. Odborná príprava

Odborné vzdelávanie a príprava zahŕňa praktické činnosti a kurzy súvisiace so špecifickým zamestnaním alebo povolaním a jeho cieľom je príprava účastníkov vzdelávania na budúcu kariéru. Odborná príprava znamená pre mnohých nevyhnutnú cestu k dosiahnutiu profesionálneho uznania a k zlepšeniu vyhliadok na získanie dobrého pracovného miesta.

Iniciatívy EÚ na podporu v oblasti odbornej prípravy

Na podporu prístupu založenom na spolupráci k rozvoju systému odbornej prípravy v Európe využíva EÚ rôzne nástroje a iniciatívy, mnohé z nich tvoria súčasť programu celoživotného vzdelávania.

Celoživotné vzdelávanie je proces, ktorý zahŕňa všetky formy vzdelávania a trvá od predškolského veku až po obdobie po odchode do dôchodku. Jeho úlohou je umožniť ľuďom rozvíjať a udržiavať kľúčové kompetencie počas celého života, ako aj posilniť ich mobilitu medzi jednotlivými zamestnaniami, regiónmi a krajinami.

Možnosti financovania zahŕňajú množstvo aktivít vrátane výmenných pobytov, študijných stáží a vytvárania sietí. K dispozícii je množstvo rôznych projektov pre študentov, ich školiteľov a učiteľov.

Kľúčové čiastkové programy:

  • Erasmus. Erasmus je považovaný za vlajkovú loď EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Každoročne program Erasmus umožňuje približne 200 000 študentom študovať a pracovať v zahraničí. Okrem toho sa v rámci neho financuje spolupráca medzi európskymi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania.
  • Leonardo da Vinci. Okrem pomoci jednotlivcom pri získavaní nových zručností sa tento program zameriava aj na pomoc organizáciám z oblasti odborného vzdelávania a prípravy pri spolupráci s partnermi z EÚ, vďaka ktorej si môžu vymieňať najlepšie postupy. V rámci programu Leonardo da Vinci sa financuje množstvo rôznych praktických projektov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, v rámci ktorých umožňuje jednotlivcom odbornú prípravu v zahraničí prostredníctvom rozsiahlych iniciatív, ktoré posilňujú spoluprácu a vytváranie sietí po celej Európe.
  • Grundtvig. Program Grundtvig sa zameriava na podporu potrieb v oblasti vyučovania a vzdelávania pre tých, ktorí navštevujú kurzy pre vzdelávanie dospelých. Program sa zameriava na formálne, neformálne a informálne vzdelávanie.

Organizácie EÚ na podporu odborného vzdelávania

Na zlepšenie spolupráce a výmeny najlepších postupov zriadila EÚ tieto dve agentúry:

Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP), ktoré bolo založené v roku 1975 na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v Európe. Sídli v gréckom Solúne a vykonáva výskum a analýzy týkajúce sa odbornej prípravy a šíri svoje odborné znalosti medzi európskych partnerov, ako sú univerzity, výskumné inštitúcie a vzdelávacie zariadenia.

Európska nadácia pre odborné vzdelávanie (ETF) bola založená v roku 1995 a úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jej poslaním je podporovať partnerské krajiny mimo EÚ v modernizácii a rozvoji ich systémov odborného vzdelávania.

ODKAZY:

ETF - Európska nadácia pre odborné vzdelávanie - http://www.etf.europa.eu/web.nsf/pages/home
CEDEFOP - Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania - http://www.cedefop.europa.eu/EN/

 

4. Životné podmienky

4.1. Prehľad životných podmienok v Európe

Kvalita života – hlavná priorita programu sociálnej politiky EÚ

Priaznivé životné podmienky závisia od viacerých faktorov, ako je kvalitná zdravotná starostlivosť, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy, kvalitná dopravná infraštruktúra a množstvo iných faktorov, ktoré priamo ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov. Cieľom EÚ je zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať výzvy, ktorým čelí súčasná Európa, akými sú sociálne vylúčenie a starnutie populácie.

Zamestnanosť v Európe

Kľúčovou prioritou EÚ je zlepšovanie pracovných príležitostí v Európe. EÚ a členské štáty prijali európsku stratégiu zamestnanosti, ktorej cieľom je vytvorenie väčšieho počtu a lepších pracovných miest, boj s nezamestnanosťou a zvýšenie mobility. Európska stratégia zamestnanosti poskytuje rámec pre koordináciu politík zamestnanosti jednotlivých členských štátov a výmenu informácií.

Zlepšovanie perspektívy každého Európana v oblasti zamestnania je takisto ústredným bodom desaťročnej stratégie EÚ pre hospodársky rast - Európa 2020, ktorá má počas nasledujúceho desaťročia zabezpečiť hospodársky rast. Základným cieľom je do konca desaťročia zaistiť 75% mieru zamestnanosti občanov EÚ vo veku 20 – 64 rokov.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii

Zdravie a dostupnosť vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti sú dôležitými prioritami všetkých Európanov. Väčšina občanov očakáva rýchly a jednoduchý prístup k zdravotnej starostlivosti aj pri cestovaní v rámci EÚ.

Politiky EÚ v oblasti zdravia reagujú na tieto potreby. Európska komisia vytvorila koordinovaný prístup k politike v oblasti zdravia a zaviedla do praxe sériu iniciatív, ktoré dopĺňajú aktivity vnútroštátnych verejných orgánov. Spoločné postupy a ciele EÚ sú zakotvené v programoch a stratégiách EÚ v oblasti zdravia.

Vzdelávanie a odborná príprava v EÚ

Členské štáty majú na starosti vlastné systémy vzdelávania a odbornej prípravy. EÚ však pridáva hodnotu koordinovaním aktivít, ktoré môžu pomôcť naplneniu spoločných cieľov a poskytnúť občanom EÚ väčšie možnosti na celoživotné vzdelávanie a odbornú prípravu.

Na účely realizácie tohto cieľa spolupracuje EÚ s vnútroštátnymi orgánmi a zúčastnenými stranami v oblasti vzdelávania v záujme zlepšovania politík a výmeny najlepších postupov. Okrem toho EÚ riadi celý rad programov financovania v oblasti vzdelávania odbornej prípravy.

Schengenský priestor

Schengenský priestor vznikol v marci 1995. Zrušil hraničné kontroly v rámci územia signatárskych štátov a vytvoril jednotnú vonkajšiu hranicu, na ktorej musia prebiehať kontroly podľa spoločných pravidiel.

Do roku 2012 podpísalo Schengenskú dohodu 25 európskych krajín. Z nich 22 patrí k členským štátom EÚ:
Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko.
Okrem nich patria do schengenského priestoru aj Island, Nórsko a Švajčiarsko. Do schengenského priestoru nepatrí Spojené kráľovstvo a Írsko.

Doprava v EÚ

Dopravná politika EÚ sa sústreďuje na odstránenie prekážok medzi členskými štátmi, čo umožňuje rýchlejší a lacnejších pohyb občanov a tovarov cez hranice. Cieľom je poskytnúť čisté, bezpečné a efektívne cestovanie v rámci Európy a zároveň posilniť vnútorný trh pre voľný pohyb tovarov a osôb. EÚ je tiež zástancom práv cestujúcich.

Letecká doprava a práva cestujúcich

Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave znamenalo pre cestujúcich zníženie cestovných nákladov a väčší výber prepravcov a služieb. EÚ vytvorila aj súbor práv na spravodlivé zaobchádzanie s cestujúcimi.

V prípade problémov s letmi, ktoré odchádzajú z krajiny EÚ alebo prichádzajú do krajiny EÚ a sú realizované prepravcom zaregistrovaným v EÚ (alebo na Islande, v Nórsku alebo vo Švajčiarsku) cestujúci disponujú súborom práv stanovených EÚ a môžu mať nárok na náhradu výdavkov alebo odškodnenie.

V prípade odoprenia nástupu do lietadla, veľkého meškania letu (viac ako 5 hodín), zrušenia letu alebo nadmerných rezervácií má cestujúci právo na výber medzi presmerovaním do miesta konečného určenia a vrátením sumy letenky. V prípade výberu vrátenia sumy letenky sa cestujúci vzdáva práva na ďalšie cestovanie, pomoc alebo presmerovanie zabezpečené leteckou spoločnosťou.

Letecká spoločnosť je povinná vždy informovať cestujúcich o ich právach a o dôvode odoprenia nástupu do lietadla, zrušenia letu alebo veľkého meškania (viac ako 2 hodiny). V závislosti od vzdialenosti a dĺžky meškania má cestujúci nárok na občerstvenie, stravu, komunikáciu (napr. bezplatný telefonický hovor) a ubytovanie cez noc.

V závislosti od dĺžky letu má cestujúci v prípade odoprenia nástupu do lietadla, zrušenia letu alebo v prípade príletu do miesta konečného určenia s meškaním viac ako 3 hodiny nárok na náhradu vo výške od 250 do 600 EUR.

Práva cestujúcich v železničnej doprave

V prípade meškania alebo zrušenia vášho vlakového spojenia môže vzniknúť cestujúcim nárok na náhradu a majú právo na primerané informácie o meškaní.

V prípade ohlásenia meškania trvajúceho viac ako 1 hodinu (v porovnaní s časom uvedeným na cestovnom lístku) môžu cestujúci:

  • zrušiť cestu a požiadať o okamžitú náhradu plnej ceny lístka (alebo časti cesty, ktorá nebola uskutočnená). O náhradu časti cesty, ktorá už bola uskutočnená, môžu cestujúci požiadať, ak v dôsledku meškania cesta nespĺňa účel;
  • požiadať železničnú spoločnosť o presmerovanie do miesta konečného určenia čo najskôr alebo v neskoršom termíne podľa výberu cestujúceho;
  • napriek meškaniu pokračovať v ceste podľa pôvodného plánu.


Ak sa rozhodnete pokračovať v ceste, máte nárok na náhradu. Ak meškanie trvá 1 až 2 hodiny, máte nárok na náhradu vo výške 25 % z ceny lístka. Ak meškanie trvá viac ako 2 hodiny, máte nárok náhradu na 50 % z ceny lístka.
Náhrada musí byť vyplatená do jedného mesiaca od predloženia žiadosti.

ODKAZY:

Práva cestujúcich:

https://europa.eu/youreurope/citizens/travel/passenger-rights/air/index_en.htm

https://europa.eu/youreurope/citizens/travel/passenger-rights/rail/index_en.htm

 

4.2. Politický, administratívny a právny systém

Litovská republika je parlamentná demokratická republika. Štát riadi parlament (Seimas), prezident, vláda a súdy. Právomoci vládnych orgánov sú obmedzené ústavou a vládne orgány musia slúžiť ľuďom.

V roku 2016 sa zúčastnilo parlamentných volieb 19 politických strán.

Litovský parlament, známy ako Seimas, je legislatívna moc, ktorú tvorí 141 členov, ktorí sú volení priamo a tajne na štvorročné obdobie. Parlament sa považuje za zvolený ak je zvolených najmenej 3/5 členov. Prvé zasadnutie novozvoleného parlamentu zvoláva prezident najneskôr do 15 dní po voľbách. Štruktúra a rokovací poriadok parlamentu sú stanovené v jeho stanovách. Parlament prejednáva, schvaľuje a vydáva zákony, schvaľuje alebo odvoláva predsedu vládu navrhnutého prezidentom, kontroluje činnosť vlády, schvaľuje štátny rozpočet a dohliada na jeho čerpanie, určuje  národné dane, vyhlasuje komunálne voľby, ratifikuje medzinárodné zmluvy uzatvorené Litovskou republikou. Na preskúmanie návrhov zákonov parlament zriaďuje výbory, menej závažné otázky sú preskúmané (stálymi a ad hoc) komisiami. Práva a povinnosti členov parlamentu sú definované v štatúte parlamentu.

Prezident litovskej republiky je volený všeobecným hlasovaním na obdobie 5 rokov. Prezident navrhuje kandidáta na funkciu premiéra na schválenie parlamentu. Prezident nesmie byť zvolený na viac ako dve funkčné obdobia za sebou.

Ústava ustanovuje, že v Litve je spravodlivosť vykonávaná výlučne súdmi. Sudcovia a súdy konajú nezávisle. Sudcovia, ktorí rozhodujú o veci sú viazaní platnými právnymi predpismi. Súdy sú v Litovskej republike členené na všeobecné súdy (Najvyšší súd, Odvolací súd, Krajské a Okresné súdy) a špecializované správne súdy (Najvyšší správny súd a Regionálne správne súdy).

Polícia je administratívna inštitúcia zodpovedná za právo a poriadok v krajine. Polícia má dve odvetvia: administratívne, zodpovedné za verejný poriadok a právne, zodpovedné za dodržiavanie zákona.

ODKAZY:

Snem Litovskej republiky http://www.lrs.lt/

Prezident Litovskej republiky http://www.president.lt/

Politické strany http://www.vrk.lt/

Vláda Litovskej republiky http://lrv.lt/

Najvyšší súd https://www.lat.lt/

  

4.3. Príjmy a dane

Litovská vláda stanovuje minimálnu hodinovú mzdu na 2,32 € a minimálnu mesačnú mzdu na 380 €. Hodinová mzda alebo mesačná mzda zamestnanca nesmie byť nižšia ako minimálna hodinová mzda alebo minimálna mesačná mzda stanovená vládou. Zákon takisto stanovuje ostatné podmienky odmeňovania za prácu. Priemerná mesačná mzda pred zdanením v 3. štvrťroku 2016 bola 793,3 €. V Litve musia platiť dane len osoby s trvalým pobytom. Osoby, ktoré nemajú trvalý pobyt platia dane v prípadoch stanovených zákonom.

Zárobky prijaté od zamestnávateľov v zamestnaneckých alebo ekvivalentných vzťahov podliehajú dani z príjmu vo výške 15%. Daň z príjmov zo mzdy sa počíta a platí do rozpočtu zo strany zamestnávateľov.  

Osoby, ktoré sú zamestnané sú povinné platiť z príjmu príspevky povinného zdravotného poistenia vo výške 6 % z platu pred zdanením. Zamestnávateľ musí zaplatiť 3% z hrubej mzdy zamestnanca na zdravotné poistenie.

Povinné zdravotné poistenie je povinné pre všetkých občanov Litvy a cudzincov zdržiavajúcich sa trvalo v Litovskej republike. To znamená, že povinnosť zaplatiť zdravotné poistenie a právo byť krytý systémom súvisí so skutočným miestom pobytu v Litovskej republike. Výška príspevku je vypočítaná na základe minimálnej mesačnej mzdy (ďalej len "MMW"). Od 1.7.2016 MMW je 380 €, čo znamená, že výška príspevku na zdravotné poistenie je 34,20 € (380€x9%).

Obdobie zdaňovania príjmov je totožné s kalendárnym rokom. Pokiaľ ide o príjem získaný nerezidentom prostredníctvom stálej prevádzkarne v Litve, prvým obdobím splatnosti dane z príjmov je kalendárny rok, v ktorom bola alebo mala byť stála prevádzkareň zaregistrovaná. Každý občan Litvy s trvalým pobytom má nárok na úľavu na dani z príjmu fyzických osôb a môže získať späť niektoré z jeho výdavkov, napr. príspevky na životné poistenie, dobrovoľné príspevky na dôchodkové sporenie, školné na odborné, vyššie, univerzitné alebo neuniverzitné vzdelávanie.

 

4.4. Životné náklady

Hoci základné výdavky na jedlo, bývanie a dopravu v Litve sú najnižšie z pobaltských štátov, tvoria takmer polovicu priemerného príjmu domácnosti. 4 - členná rodina vo Vilniuse  minie priemerne 518,13 € za mesiac. Okolo 44% čistého príjmu občanov Litvy  (čo je v prípade 4 - člennej rodiny okolo 1188 €) ide na základné výdavky. Výdavky na potraviny pre 4 - člennú rodinu na mesiac v Litve sú 288,50 €. Informácie z Eurostatu ukazujú, že väčšina obyvateľov pobaltských štátov žije v domoch, ktoré im patria. Percento týchto ľudí je v Litve 85%. 4 - členná rodina žijúca v staršom byte (70 m2) vo Vilniuse minie priemerne 201,20 € na ubytovanie za mesiac. V súčasnosti je kúpa nehnuteľnosti s hypotékou  lacnejšia možnosť ako prenájom bytu. Avšak prekážkou pre väčšinu ľudí je počiatočná akontácia, ktorá v prípade starej budovy môže byť viac ako 25% z celkových nákladov.

ODKAZY:

Štatistický úrad https://www.stat.gov.lt/

 

 

4.5. Ubytovanie

V Litve sa môžete ubytovať v hoteli, prenajatom dome, byte, chate alebo kúpiť chatu, byt alebo dom. Pri kúpe alebo prenájme domu je dôležité mať všetky právne dokumenty v poriadku. Pre pomoc sa môžete obrátiť na realitnú kanceláriu alebo právnika ( notára ). Cesty hľadania ubytovania sú tiež osobné kontakty, pomoc priateľov, kolegov, známych, príbuzných alebo obchodných partnerov. Prípadne môžete zverejniť svoj vlastný osobný inzerát o tom, aký typ ubytovania hľadáte.
Ceny nájomného sú rôzne. Záleží od mesta, lokality, stavu opráv budovy ( či sa byt sa nachádza v starej budove, zrekonštruovanej budove alebo novej budove), stavu opráv bytu (či bol byt prerábaný), počtu izieb, dostupnosti parkovania. 

Vo Vilniuse prenájom 1 - izbového bytu stojí  priemerne 240 € za mesiac, 2 - izbového bytu okolo 420 € za mesiac a 3 - izbového bytu okolo 550 - 620 € za mesiac. V Kaunase prenájom 1 - izbového bytu stojí priemerne 200 € za mesiac, 2 - izbového bytu okolo 300 € za mesiac a 3 - izbového bytu priemerne 390 € za mesiac. Zodpovedajúce priemerné ceny pre Klaipedu sú 160 €, 315 € a 400 €. Toto sú priemerné ceny za prenájom bytov ako boli zverejnené na Aruodas (portál) a môžu kolísať v závislosti od lokality, vybavenia, veku stavby a ďalších parametrov. 

ODKAZY:

Predaj a kúpa nehnuteľností https://www.paskolu-brokeriai.lt/

 

 

4.6. Zdravotníctvo

Zákon o zdravotnom poistení v Litve definuje druhy zdravotného poistenia a reguluje systém povinného zdravotného poistenia, základné princípy doplnkového (dobrovoľného) zdravotného poistenia.  

Nasledujúce osoby sú kryté povinným zdravotným poistením:
- osoby, ktoré si platia povinné zdravotné poistenie sami alebo je za nich platené zdravotné poistenie podľa zákona. Od 1. januára 2016 všetci platcovia dane musia platiť povinné zdravotné poistenie výhradne na účet SODRA (Štátny fond sociálneho zabezpečenia patriaci pod Ministerstvo sociálneho zabezpečenia a práce)
- osoby, ktoré sú poistené štátom z verejných prostriedkov (osoby registrované na Úrade práce, ženy na materskej dovolenke, jeden z rodičov starajúci sa o dieťa do 8 rokov veku, jeden z rodičov starajúci sa o dve a viac detí do plnoletosti, dôchodcovia, osoby do 18 rokov, študenti denného štúdia, osoby, ktoré dostávajú od štátu sociálne dávky a iné osoby uvedené v odseku 6 (4) zákona o zdravotnom poistení v Litve

Čo je platené z povinného zdravotného poistenia?

V súlade s postupom ustanoveným Ministerstvom zdravotníctva jednotlivci, ktorí sú krytí povinným zdravotným  poistením majú nárok bezplatne na nasledovné zdravotnícke služby v zdravotníckych zariadeniach, ktoré majú podpísanú dohodu  s miestnymi zdravotnými poisťovňami:
- zdravotná starostlivosť poskytovaná lekármi primárnej zdravotnej starostlivosti (rodinní lekári), lekármi špecialistami a lôžkovými zdravotníckymi zariadeniami
- rehabilitačná medicína, preventívna medicína, ostatné služby klasifikované ako osobná zdravotná starostlivosť

Osoby kryté povinným zdravotným poistením majú takisto garantované kompenzácie výdavkov na:
- protetické náhrady končatín, kĺby a orgány, náklady na lieky a zdravotnícke pomôcky, ktoré sú zahrnuté do zoznamu hradených liekov a hradených zdravotníckych pomôcok, náklady na ortopedické pomôcky zahrnuté v príslušnom zozname

Čo by ste mali vedieť predtým ako si podáte žiadosť do zdravotníckeho zariadenia?

Osoby kryté povinným zdravotným poistením si môžu vybrať zariadenie primárnej zdravotnej starostlivosti a lekára. Aby ste získali bezplatné zdravotné služby mali by ste požiadať najskôr vlastné zariadenie zdravotnej starostlivosti a rodinného lekára. Ak žiadate o bezplatné zdravotné služby špecialistu alebo lôžkové zdravotnícke zariadenie mali by ste predložiť odporúčanie od rodinného lekára. Toto neplatí pre pacientov, ktorí vyhľadali pohotovostnú lekársku službu alebo dermatovenerológa.

Poistencom sú uhrádzané náklady na lieky a zdravotnícke pomôcky, ktoré sú predpísané v rámci ambulantnej starostlivosti. Náklady na lieky vypočíta Ministerstvo zdravotníctva podľa podľa postupu stanoveného vládou alebo inou inštitúciou poverenou vládou. Neexistujú úplne bezpečné lieky, niektoré môžu spôsobiť mierne vedľajšie účinky a iné vážnejšie vedľajšie účinky. Lieky sú dvojaké - na predpis a bez predpisu. Lieky na predpis sú striktne na predpis lekára a lieky bez predpisu môžete kúpiť voľne. Lieky sú predávané v lekárňach. 

Číslo pre tiesňové volania v Litve je 112.

ODKAZY:

Lekárne http://www.vaistines.lt/

 

 

4.7. Systém vzdelávania

Zariadenia predškolského vzdelávania prijímajú deti do veku 6 rokov (alebo vo výnimočných prípadoch vo veku 5 rokov).

Vlastník vzdelávacej inštitúcie (obec, štát alebo súkromná osoba) určuje prijímací postup zápisu a priority. Rodičia (alebo opatrovníci), ktorí chcú zapísať svoje deti do určitej vzdelávacej inštitúcie musia podať žiadosť  manažérovi inštitúcie alebo obci, ak sa prijímajú centrálne v obci.

Keď je dieťa akceptované, podpíšu rodičia a vzdelávacia inštitúcia zmluvu a vzdelávacia inštitúcia stanoví vzdelávací program, jeho trvanie a ostatné náležitosti, ktoré sú dôležité pre rodinu a inštitúciu. Keď dieťa prechádza z predškolskej skupiny do predprimárnej skupiny podpisuje sa nová zmluva.

Predškolské vzdelávanie sleduje predškolský vzdelávací program vypracovaný tímom ľudí vo vzdelávacej inštitúcii. Pred vypracovaním vzdelávacieho programu manažéri a učitelia skúmajú potreby detí a ich rodín a berú ich do úvahy, takisto sledujú kritériá pre predškolské vzdelávacie programy  schválené Ministerstvom pre školstvo a vedu.

Predškolské vzdelávacie skupiny môžu byť zriadené na školách všeobecného vzdelávania, jasliach, materských školách, univerzálnych viacúčelových školách a ostatných inštitúciách ktorých priestory sú vhodné pre  predškolské vzdelávanie detí a spĺňajú hygienické štandardy. Skupiny môžu byť tvorené deťmi rovnakého veku alebo rozdielneho veku.

Predprimárne vzdelávanie je povinné. Účelom predškolského vzdelávania je zabezpečiť čo najlepšie rozvíjanie dieťaťa s prihliadnutím na jeho jedinečné osobnostné a vzdelávacie potreby a pomôcť dieťaťu pripraviť sa na úspešné učenie sa v škole. Predškolské vzdelávanie sa riadi programom predškolskej výchovy schváleným ministrom školstva a vedy. 

Keď je dieťa prijaté do predškolskej skupiny, rodičia (alebo opatrovníci) a vzdelávacia inštitúcia podpíšu zmluvu, v ktorej sa ustanovuje program, podľa ktorého bude dieťa vzdelávané, začiatok a koniec programu a ďalšie informácie (napr. prázdninové obdobia, dohody o jedle, atď.). Program predprimárneho vzdelávania implementuje predprimárny učiteľ.  

Pre deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami je program predprimárneho vzdelávania prispôsobený predprimárnym učiteľom spolu so špecialistami na podporu učenia a rodičmi (alebo opatrovníkmi). V takýchto prípadoch pracuje so skupinou učiteľ predprimárnej výchovy aj asistent v triede. 

Program predprimárnej výchovy trvá minimálne 640 hodín. Podľa vzdelávacích potrieb miestnych detí a rodín môže vlastník skupiny predškolského vzdelávania zorganizovať aj dlhšie skupiny predškolskej výchovy, napr. 6 hodín, 8 hodín, 10 hodín atď.
Skupiny predškolského vzdelávania sa môžu zriadiť v jasliach, škôlkach, školách všeobecného vzdelávania (nižšie stredné, vyššie stredné, gymnáziá), viacúčelových školských centrách, univerzálnych viacúčelových centrách a iných inštitúciách, ktoré spĺňajú hygienické štandardy.

Všeobecné vzdelávanie sa skladá z primárneho vzdelávania (4 roky), nižšie stredné vzdelávanie (6 rokov) a vyššie stredné vzdelávanie (2 roky). Podľa programu primárneho vzdelávania, dieťa vstúpi do základného školstva v kalendárnom roku, v ktorom dosiahne vek 7 rokov. Ak rodičia chcú a dieťa je pripravené pre základné vzdelávanie, môže začať chodiť do školy o rok skôr. Prvá časť nižšieho stredného vzdelávania trvá 4 roky (vo veku 5-8 rokov) a druhá časť trvá dva roky ( vo veku 9-10 rokov). Pre dokončenie nižšieho stredného vzdelania môže pokračovať dieťa v štúdiu vo vyššom stredoškolskom vzdelávacom programe alebo programe odbornej prípravy alebo v kombinovanom odbornom a vyššom stredoškolskom vzdelávacom programe. Vyššie stredné vzdelávanie trvá dva roky. Program sa skladá z povinných a voliteľných predmetov, ale je možné zvoliť aj niektoré moduly odbornej prípravy. Vyššie stredoškolské vzdelanie končí povinnou skúškou z litovského jazyka a literatúry a jedného ďalšieho predmetu podľa vlastného výberu.

Programy odborného vzdelávania sú navrhnuté tak, aby umožňovali osobám rôzneho veku a úrovne vzdelania získať kvalifikáciu alebo zručnosti potrebné na vykonávanie zákonom regulovanej práce alebo profesie. Programy počiatočnej odbornej prípravy vedú k získaniu základnej profesijnej kvalifikácie, zatiaľ čo nadväzujúci program odborného vzdelávania dopĺňa existujúcu kvalifikáciu alebo pomáhajú  pri získavaní dodatočných kvalifikácií. Odborné školy tiež umožňujú jednotlivcom získať nižšie alebo vyššie stredoškolské vzdelanie. Základná odborná príprava je financovaná zo štátneho rozpočtu a je k dispozícii osobám, ktoré dosiahli vek  aspoň 14 rokov. Najlepší absolventi škôl odborného vzdelávania alebo absolventi, ktorí majú nejaké pracovné skúsenosti podľa ich odborných kvalifikácií dostanú prídavné body, ktoré využijú pri štúdiu na inštitúciách vyššieho vzdelávania. 

Štúdium na litovských vysokých školách môže byť vykonávané v rámci študijných programov, ktoré udeľujú tituly alebo v rámci programov, ktoré nevedú k získaniu titulu. Študijné programy, ktoré udeľujú titul  spadajú do dvoch kategórií: tie, ktoré ponúkajú vysoké školy a tie, ktoré ponúkajú univerzity . Vysokoškolské štúdium tvoria tri úrovne: bakalársky stupeň, magisterský stupeň, doktorandské štúdium. Odborné bakalárske študijné programy sú ponúkané vysokými školami a bakalárske študijné programy sú ponúkané univerzitami . Vysokoškolské štúdium 2. stupňa môže byť poskytované len na univerzitách, zatiaľ čo programy tretieho stupňa vysokoškolského štúdia sú ponúkané univerzitami alebo univerzitami v spolupráci s výskumnou inštitúciou. Študenti litovských vysokých škôl buď platia školné  sami alebo dostávajú štipendium. Štipendiá v programoch 1. stupňa  sú poskytované študentom podľa ich výsledkov v záverečných skúškach, vzdelávaní, podľa iných výsledkov a špeciálnych schopností.

Vzdelávanie pre dospelých je poskytované každej osobe staršej ako 18 rokov, ktorá má záujem. Ak osoba nemá dokončené stredné vzdelanie  môže si dokončiť štúdium na strednej škole pre dospelých, vo vzdelávacích centrách alebo na školách všeobecného vzdelávania s triedami pre dospelých. 

Osoba, ktorá má zahraničný diplom a/alebo osvedčenie o odbornom vzdelaní vydané v zahraničí a želá si študovať alebo pracovať v Litve môže potrebovať požiadať o uznanie dokladov o vzdelaní orgány zodpovedné za uznávanie zahraničných diplomov a kvalifikácií v Litve. Odborná kvalifikácia môže byť uznaná len vtedy, ak sa jedná o regulovanú profesiu v Litve.  O akademické uznanie zahraničného vysokoškolského diplomu by ste mali požiadať Centrum pre posúdenie vysokoškolského vzdelania. 

Informácie o možnostiach vzdelávania v Litve poskytuje systém informácií, konzultácií a poradenstva (AIKOS). AIKOS pomáha užívateľom (žiakom, študentom, zamestnancom a ostatným zainteresovaným stranám) plánovať štúdium alebo odbornú kariéru poskytovaním informácií o profesiách, kvalifikáciách, študijných a vzdelávacích programoch, vzdelávacích inštitúciách, pravidlách prijímania, vzdelávacích licenciách, Europass certifikáte, štatistikách o voľných pracovných miestach, atď.
 

ODKAZY:

Ministerstvo školstva a vedy http://www.smm.lt/

Databáza ministerstva školstva a vedy https://www.aikos.smm.lt/Puslapiai/Pradinis.aspx

Školský systém http://www.mokslas.lt/

Centrum vzdelávania http://www.upc.smm.lt/

Vzdelávanie dospelých http://www.suaugusiujusvietimas.lt/

Predškolské vzdelávanie https://www.ikimokyklinis.lt/

 

 

4.8. Kultúrny a spoločenský život

Litva je rovinatá zelená krajina, ktorá si zachovala veľkú časť svojej prírodnej krásy - lesy, jazerá a rieky. Má tiež jedinečné morské pobrežie, ktoré tvoria nielen piesočnaté pláže ale aj Kurský výbežok, ktorý oddeľuje Kurskú lagúnu od Baltského mora.

Divadlo je jedným z prioritných umení v Litve.  Počiatky litovského divadla siahajú späť do starých čias. Divadelné predstavenia zvykli byť v stodolách, hospodárskych usadlostiach a dokonca aj v kostoloch. Záľuba v symbolizme a divadle zostala nažive dodnes. Litva sa môže pochváliť veľkým radom vynikajúcich režisérov, hercov a profesionálnych i amatérskych divadelných skupín, ktoré stále pritiahnu veľké publikum nielen v Litve, ale aj v iných krajinách. Litovské divadlo si získalo medzinárodné uznanie, služby svojich talentovaných režisérov sú často vyhľadávané hlavnými divadlami vo svete.

Litva má rôzne národné slávnosti po celý rok. Fašiangový utorok je deň, kedy sa hovorí zbohom zime a víta sa návrat jari . Čoskoro potom, Kaziukas veľtrh v rannom marci vyplní otvorené trhovisko, námestie a ulice ponúkajú nekonečnú škálu ručne vyrobeného tovaru od miestnych remeselníkov, vrátane výrobkov z dreva, keramiky a ľanu. Kvetná nedeľa sa pozná podľa tradičných kytíc ( tzv. " Verbos " ), vyrobené z farebných sušených kvetov a bylín. Noc sv. Jána pripadá na 24. júna najkratšiu noc v roku . Hudobný festival sa koná každé štyri roky vo Vilniuse na začiatku júla. 394 festivalov sa koná v Litve . Podrobné informácie sú k dispozícii na www.eb.lt

ODKAZY:

Litovské noviny

https://www.lrytas.lt/

https://www.delfi.lt/

https://www.tv3.lt/

https://www.alfa.lt/

Pošta https://www.post.lt/

 

 4.9. Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtia)

Obecné úrady registrujú narodenie, úmrtie, sobáše, rozvody, adopcie detí, priznanie a zistenie otcovstva a materstva, zmenu mena, zmenu národnostnej príslušnosti a zmenu pohlavia. Konzulárne úrady republiky Litva sú oprávnené registrovať narodenie, manželstvá a úmrtie litovských obyvateľov. V mestách, ktoré nemajú miestny úrad, majú predstavení právo registrácie úmrtí.

Narodenie dieťaťa musí byť v priebehu troch mesiacov od dátumu narodenia dieťaťa nahlásené. Pri mŕtvych narodených deťoch musí nahlásenie prebehnúť do troch dní od narodenia dieťaťa. V prípade nájdeného novorodenca musí byť dieťa nahlásené do troch dní od jeho nájdenia. Pri mŕtvonarodenom dieťati je potrebné správu o dieťati s lekárskym nálezom nahlásiť na matričnom úrade. K prihláseniu narodeného dieťaťa musí byť predložená lekárska správa o novorodencovi, sobášny list, identifikačné doklady rodičov (v prípade, že ide o slobodnú matku – identifikačný doklad matky). V deň prihlásenia novorodenca bude vystavený aj rodný list.

Snúbenci osobne vypisujú písomnú žiadosť pred uzavretím manželstva. V Litve sa môžu sobášiť plnoleté osoby rôzneho pohlavia. K žiadosti, ktorú vyplňujú snúbenci pred uzavretím manželstva sa prikladajú ďalšie dokumenty ako rodný list, identifikačné doklady prípadne povolenie na pobyt v Litve. Cudzinci musia pri podávaní žiadosti predložiť písomnosti z príslušných úradov vo svojej vlasti, z ktorých vyplýva, že nie sú žiadne prekážky v uzavretí manželstva. Tieto písomnosti musia byť preložené do litovčiny. Snúbenci dokladajú k žiadosti na uzavretie manželstva rodné listy, identifikačné doklady, sobášny alebo úmrtný list v prípade, že sa nejedná o prvé manželstvo.
Rozvody sú registrované na matričných úradoch v miestach sídla súdu, kde bol vydaný rozsudok o rozvode. Nová skutočnosť sa zaznamená do identifikačných údajov dotknutých osôb.

Úmrtie sa registruje na matričnom úrade bydliska zosnulého alebo samospráve, na základe úmrtného listu. Po registrácii smrti obyvateľa Litvy, ktorý má svoje trvalé bydlisko v Litve, sa vystavuje tiež potvrdenie, ktoré sa stáva súčasťou žiadosti o vyplatenie „ pohrebného“. Súčasťou tejto žiadosti je úmrtný list .

 ODKAZY:

Samospráva http://www.savivaldybes.lt/

 

 

4.10. Doprava

Vďaka svojej geografickej polohe je Litva tranzitnou krajinou, ako aj tranzitným koridorom zo severu na juh. Medzinárodné letisko Vilnius je dobre vybavené lietadlami a pre odbavovania pasažierov.Litva je tiež tranzitnou krajinou v železničnej doprave. Najpoužívanejšími dopravnými prostriedkami v turizme sú automobily – existuje 50 dialničných trás, ktoré spájajú Litvu s ostatnými európskymi krajinami. 

Geografická poloha Litvy tiež znamená, že pretína 2 paneurópske dopravné koridory: Koridor I Tallin - Riga - Kaunas - Waršava bežiaci zo severu na juh a jeho trasa I A Šiauliai - Kaliningrad - Gdansk a trasa IXB Kyjev  - Minsk -Vilnius - Kaunas - Klaipeda a IX D Kaunas - Kaliningrad Koridor - u IX bežiaceho z východu na západ. V najväčších mestách Litvy je dobre rozvinutá verejná sieť autobusovej dopravy. Vo Vilniuse a Kaunase sú aj trolejbusové linky. Verejné dopravné prostriedky premávajú v čase približne od piatej hodiny rannej do dvadsiatej tretej hodiny nočnej. 

Litovské vodné cesty zahŕňajú prístav Klaipeda a vnútrozemskú vodnú cestu pozdĺž rieky Nemunas až po Klaipedu a lagúnu Curonian. Medzinárodné cestovné poriadky trajektov je možné nájsť na internete.

Litva má štyri medzinárodné letiská: Vilnius, Kaunas, Palanga a Šiauliai. Nasledujúce letecké spoločnosti majú lety do Litvy: Finnair, Air Baltic, Lufthansa, LOT Polish Airlines, Austrian Airlines, Estonian Air, SAS, Aviavilsa, Brussels Airlines, Czech Airlines, Donbassaero Airlines, Norwegian Air Shuttle, Skyways Express AB, Star Airlines, UTair, Yamal Airlines a Ryanair.

ODKAZY:

letisko Vilnius http://www.vilnius-airport.lt/lt/

letisko Kaunas https://www.kaunas-airport.lt/

letisko Palanga http://www.palanga-airport.lt/

Litovské železnice http://www.litrail.lt/

Prístav Klaipeda http://www.portofklaipeda.lt/

 

 

5. Sociálne zabezpečenie a poistenie

 

Vaše práva sociálneho zabezbečenia v Litve: 

http://ec.europa.eu/employment_social/empl_portal/SSRinEU/Your%20social%20security%20rights%20in%20Lithuania_sk.pdf

Posledná úprava textu: február 2018