Životné a pracovné podmienky v Chorvátsku

 

1. Hľadanie práce


1. 1 Ako si nájsť prácu

Zamestnávatelia zverejňujú voľné pracovné miesta na internetových stránkach chorvátskych služieb zamestnanosti a na súkromných portáloch pre hľadanie zamestnania, ako aj na svojich firemných internetových stránkach. Nahlásené voľné pracovné miesta možno nájsť tiež v dennej tlači a v rôznych reklamných publikáciách, odborných časopisoch a novinách, ako aj na internetových stránkach profesijných organizácií (komory, združenia). Pracovné miesta vo verejnom sektore musia byť uverejnené v Úradnom vestníku. V menších obciach sú tiež zverejnené prostredníctvom rozhlasových staníc.

Mnohí veľkí zamestnávatelia využívajú on-line prihlášky na svojich internetových stránkach, aby si tak vytvorili databázu potenciálnych kandidátov pre budúce pracovné miesta. Zamestnávatelia využívajú okrem uverejňovania inzerátov aj súkromné osobné odporúčania, aby získali tých  najlepších kandidátov.

Agentúry pre príležitostné a dočasné zamestnanie poskytujú príležitosť zapísať sa do svojej databázy uchádzačov. Pracovníci uzatvoria pracovnú zmluvu s agentúrou, ktorá priraďuje pracovníkov na plnenie úloh pre zamestnávateľa hľadajúceho dočasných zamestnancov.


1. 2 Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Spôsob podania žiadosti je popísaný v každom inzeráte. CV je vhodné zostaviť chronologicky a uviesť v ňom osobné údaje, vzdelanie, ďalšie zručnosti a pracovné skúsenosti, ako aj záujmy a koníčky. Odporúčame napísať ho na počítači v chorvátskom jazyku, ak nie je požadované inak, (nie vždy je nutné priložiť fotografiu). Referencie od bývalých zamestnávateľov nie sú povinné, ale je dobré priložiť ich, ak sú k dispozícii.

V prípade záujmu o prácu vo verejnom sektore musí byť k žiadosti priložený životopis, doklad o kvalifikácii a zručnosti (certifikáty, diplomy), výpis z registra trestov, doklad o štátnom občianstve a trvalom pobyte, a ďalšie dokumenty podľa potreby.

Zamestnávatelia zvyčajne vyžadujú žiadosť prostredníctvom e-mailu, ktorá musí obsahovať životopis, a niekedy aj dokumenty ako sú diplomy, osvedčenia o odbornom vzdelaní a ďalšie. Niekedy sa vyžaduje vyplnenie žiadosti on-line prostredníctvom internetových stránok zamestnávateľa, pričom iné formy žiadosti nie sú akceptované, - zatiaľ čo niektorí zamestnávatelia, zvyčajne malí, uznávajú aj komunikáciu prostredníctvom telefonického rozhovoru.

Neadresné žiadosti o prácu (ktoré nie sú odpoveďou na podaný inzerát) sú zamestnávateľmi všeobecne dobre prijímané. Ako človek nevie, aká forma žiadosti je najprijateľnejšia pre zamestnávateľa, je vhodné doplniť životopis a sprievodný list dokladom o vzdelaní a nadobudnutých zručnostiach, rovnako ako odkazy alebo kontaktné údaje osôb, ktoré môžu poskytnúť referencie.

Žiadosť by mala byť prispôsobená zamestnávateľovi ktorému je adresovaná, a životopis by mal upozorniť na zručnosti a skúsenosti, ktoré súvisia s miestom o ktoré sa žiada. Kontaktovať zamestnávateľa spôsobom odlišným od požadovaného v inzeráte (telefonicky namiesto e-mailu, e-mail namiesto poštou, a pod.) je všeobecne neprijateľné.

Pred pohovorom so zamestnávateľom je dobré zistiť si podrobnejšie informácie o firme (o budúcom zamestnávateľovi) - jej činnosť, štruktúru zamestnanosti, obliekanie a ďalšie aspekty, ktoré môžu napomôcť pri lepšom dojme počas výberového pohovoru. Ľahostajnosť, neskorý príchod a neusporiadaný vzhľad môžu viesť k vylúčeniu z ďalšieho výberového konania.

Počas výberu kandidátov na pozíciu (rozhovor, testy, dotazníky, atď.) až po uzatvorenie pracovnej zmluvy nemôže zamestnávateľ požadovať od budúceho zamestnanca informácie, ktoré priamo nesúvisia so zamestnaním (rodinný stav, náboženské vyznanie alebo národnosť, ...).


2. Presťahovanie sa do inej krajiny

2. 1 Pohyb tovaru a kapitálu

 

Voľný pohyb tovaru je jedným z pilierov Európskeho jednotného trhu

Odstránenie národných bariér v oblasti voľného pohybu tovaru v rámci EÚ je jedným z princípov zakotvených v Európskych zmluvách. Vzhľadom na tradičný protekcionizmus krajiny EÚ nepretržite odbúravajú obmedzenia, aby vytvorili „spoločný“ alebo „jednotný“ trh. Tento záväzok vytvorenia bezhraničnej Európskej zóny obchodu viedol k vytvoreniu väčšieho blahobytu a nových pracovných miest a umožnil EÚ etablovať sa popri Spojeným štátom a Japonsku ako svetová obchodná veľmoc.

Napriek snahe EÚ odstrániť všetky obchodné bariéry v rámci EÚ, sa ešte neharmonizovali všetky hospodárske sektory. Európska únia sa rozhodla na európskej úrovni regulovať sektory, ktoré by mohli predstavovať väčšie riziko pre európskych občanov, ako napríklad lieky a stavebné produkty. Na väčšinu produktov (považovaných za menej rizikové) sa vzťahuje tzv. princíp vzájomného uznania, podľa ktorého všetky produkty legálne vyrobené alebo dané do obehu v jednej z členských krajín, sa môžu pohybovať a je možné s nimi obchodovať v rámci Európskeho vnútorného trhu.

 

Obmedzenia voľného pohybu tovaru

Zakladajúca zmluva EÚ oprávňuje členské krajiny k tomu, aby zavádzali obmedzenia v oblasti voľného pohybu tovaru, ak ide o záujmy spoločného dobra, ako napríklad ochrana životného prostredia, verejné zdravie, verejná bezpečnosť a poriadok. To znamená, že ak by napríklad úrady členskej krajiny považovali import produktu za potenciálnu hrozbu pre verejné zdravie, morálku, bezpečnosť alebo poriadok, môžu import takéhoto produktu obmedziť alebo zakázať. Ako príklad možno uviesť geneticky modifikované potraviny alebo niektoré energetické nápoje.

I keď sa vo všeobecnosti na nákup tovaru v druhej členskej krajine a pre osobnú potrebu nevzťahujú žiadne obmedzenia, pre určité kategórie produktov, ako napríklad alkohol a tabak, platia európske obmedzenia.

 

Voľný pohyb kapitálu

Ďalšou nevyhnutnou podmienkou pre fungovanie vnútorného trhu je voľný pohyb kapitálu. Tvorí jednu zo štyroch slobôd stanovených legislatívou EÚ a predstavuje základ pre integráciu európskych finančných trhov. Európski občania teraz môžu spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ. Liberalizácia kapitálových trhov zohráva podstatnú úlohu v procese hospodárskej a menovej integrácie v EÚ. Bola prvým krokom k vzniku Európskej hospodárskej a menovej únie a jednotnej meny, eura.

 

Výhody

Princíp voľného pohybu kapitálu nielen zvyšuje efektívnosť finančných trhov v rámci EÚ, ale prináša občanom EÚ aj niekoľko výhod. Súkromné osoby môžu v rámci EÚ vykonávať niekoľko finančných operácií bez väčších obmedzení. Súkromné osoby si môžu v inom členskom štáte s niekoľkými menšími obmedzeniami napríklad:

  • bez problémov otvoriť bankový účet

  • kupovať akcie

  • investovať

  • kupovať nehnuteľnosti

Spoločnosti môžu investovať, vlastniť alebo spravovať iné európske spoločnosti.

 

Výnimky

Pre členské štáty EÚ a tretie krajiny platia určité výnimky tohto pravidla. Vzťahujú sa najmä na daňový systém, finančné kontroly, verejnú bezpečnosť a poriadok, pranie špinavých peňazí a finančné sankcie stanovené v rámci Spoločnej a zahraničnej politiky EÚ.
Európska komisia sa i naďalej snaží o dokončenie voľného trhu finančných služieb, a to zavádzaním nových stratégií finančnej integrácie, čo uľahčí občanom a spoločnostiam spravovať svoje peniaze v rámci EÚ.

 

2. 2 Hľadanie ubytovania

 

Najbežnejší spôsob, ako hľadať možnosť prenájmu alebo kúpi, je prostredníctvom verejných médií (webové portály, noviny), pričom značný počet špecializovaných agentúr taktiež sprostredkováva prenájom či kúpu bytov. Provízia je zvyčajne vo výške jedného mesačného nájmu, pri kúpe bytu  3% z ceny nehnuteľnosti. Väčšina prenajímateľov požaduje zálohu vo výške jedného mesačného nájmu.

 

Prenájom  bytu

Mesačný nájom, rovnako ako náklady na kúpu bytu, sa líši v rôznych častiach Chorvátska, ceny sú najvyššie v Záhrebe, Splite, Dubrovniku a ďalších turistických centrách, zatiaľ čo v menších kontinentálnych obciach možno nájsť skôr lacnejšie ubytovanie. Ceny sa tiež líšia v mestách v závislosti od veku bytu, jeho úrovne vybavenia, jeho umiestnenia a občianskej vybavenosti v okolí. V Záhrebe je možné nájsť byt 50 m2 v rozsahu HRK 1500,00-4.500,00 za mesiac (€ 200,00 - 600,00 mesačne), pri priemernej HRK 2200,00-3.000,00 za mesiac (€ 300-400 za mesiac). Nájomné nezahŕňa účty, ktoré sa tiež líšia, v priemere okolo HRK 1.000,00 mesačne (cca € 130.00), nižšie sú v lete a vyššie v zimných mesiacoch.

 

Kúpa bytu

Priemerná cena za meter štvorcový bytu je približne HRK 11,400.00 za m2 (€ 1500,00 za m2), v rozmedzí priemerne HRK 7,600.00 za m2 (€ 1000,00 za m2) v Osijeku (východné Chorvátsko) až po HRK 16 000.00 za m2 (€ 2.100,00 Sk/ m2) v Splite (Jadran).

 


2. 3 Hľadanie školy

Rodičia podávajú žiadosť o zápis do škôlky po vyhlásení prijímacieho konania, obyčajne na začiatku mája a oprávnené deti sú tie, ktoré dosiahnu vek 1 rok po 31/08 v danom roku (iba niektoré materské školy prijímajú aj mladšie deti). Výsledky sú zverejnené v júni a MŠ rok začína na jeseň.

Žiadosti na základnú školu sú predkladané na základe vyhlásenia miestnej samosprávy (mesto, štvrť, atď.), spravidla v mesiaci máji. Pozývané k prijímacím pohovorom sú deti, ktoré dosiahnu vek 6 rokov v danom roku, a tie ktoré budú mať šesť rokov až po 31.auguste v danom roku, môžu podať žiadosť avšak sa uplatňujú osobitné požiadavky. Všetky deti musia prejsť (fyzickou a psychologickou) zdravotnou prehliadkou.

Prihlásenie na stredné školy podlieha testovaniu prijímacím pohovorom. Pre zápis sú stanovené podmienky a kritériá, žiadosti je možné podať aj on-line na webových stránkach Upisi.hr (https://www.upisi.hr/upisi/).

Prijímacie pohovory na univerzity sú zverejňované minimálne šesť mesiacov pred začiatkom vyučovania a poskytujú informácie o podmienkach pre prijatie na štúdium, o počte voľných miest, požiadavkách, dokumentoch, ktoré treba predložiť, a lehotách na predloženie žiadostí o prijatie a zápise. Od okamihu vstupu Chorvátskej republiky do Európskej únie študenti, ktorí sú občanmi krajín EÚ, majú rovnaké práva a môžu sa uchádzať o štúdium za rovnakých podmienok ako občania Chorvátska. Prijatie na školu môže byť obmedzené resp. podmienené v určitých prípadoch vojenským alebo policajným vzdelávaním (v špecifických prípadoch), alebo iným štúdiom v záujme národnej bezpečnosti.

 


2. 4 Keď si so sebou vezmete auto (vrátane informácií o vodičskom preukaze)

Realizácia zásady voľného pohybu osôb je jedným zo základných kameňov európskej štruktúry, čo znamená zavedenie celého radu praktických pravidiel na zabezpečenie, aby občania mohli slobodne a jednoducho cestovať do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Cestovanie autom v rámci EÚ už nie je také komplikované. Európska komisia ustanovila rad spoločných nariadení, ktorými sa riadi vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia vozidla a možnosť zaregistrovať vaše vozidlo v hostiteľskej krajine.

 

Váš vodičský preukaz v EÚ  

V súčasnosti nie je zavedený spoločný vodičský preukaz, ale členské štáty EÚ zaviedli vodičský preukaz podľa „modelu Spoločenstva“. Tento spoločný model zabezpečuje, aby sa vodičské preukazy vydané v rôznych krajinách EÚ dali ľahko rozpoznať v iných členských štátoch. Zásada vzájomného uznávania sa všeobecne uplatňuje. Vodičský preukaz je vydaný v súlade s vnútroštátnym právom, ale mal by zahŕňať ustanovenia týkajúce sa modelu Spoločenstva, ako napríklad základné podmienky na vydanie vodičského preukazu.

Staré vodičské preukazy vydané pred rokom 1996 sa nemusia zameniť za nový vodičský preukaz podľa modelu Spoločenstva a ostávajú platné, až kým neuplynie ich doba platnosti.

Ak sa občan EÚ usadí v inom členskom štáte, nie je potrebné meniť vodičský preukaz, aj keď to z praktických dôvodov mnohí robia. Navyše niektoré členské štáty vyžadujú, aby na základe určitých administratívnych požiadaviek boli vo vodičskom preukaze uvedené aj ďalšie údaje.

V prípade uplynutia platnosti, straty alebo odcudzenia vodičského preukazu nový vodičský preukaz môže byť vydaný v členskom štáte pobytu v súlade s vnútroštátnymi podmienkami. Občania by sa mali obrátiť na príslušné úrady.

 

Zaregistrovanie vášho vozidla v hostiteľskej krajine

Ak máte pobyt v inom členskom štáte a používate tam svoje vozidlo viac ako šesť mesiacov, budete musieť vozidlo zaregistrovať na miestnych úradoch a zaplatiť registračný poplatok hostiteľskej krajiny.

 

Poistenie vozidla

Občania EÚ si môžu dať poistiť svoje vozidlo v ktorejkoľvek krajine EÚ, pokiaľ zvolená poisťovňa je hostiteľským vnútroštátnym orgánom oprávnená vydávať príslušné poistné zmluvy. Poisťovňa zriadená v inom členskom štáte je oprávnená uzatvárať povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu iba v prípade, ak sú splnené určité podmienky. Poistenie bude platiť v celej Únii bez ohľadu na to, kde sa nehoda stane.

 

Zdaňovanie

Daň z pridanej hodnoty alebo DPH na motorové vozidlá sa zvyčajne platí v krajine, kde sa vozidlo kupuje, aj keď za určitých podmienok sa DPH platí v krajine určenia.
Viac informácií o pravidlách, ktoré platia ak je vozidlo získané v jednom členskom štáte EÚ a je určené na registráciu v inom členskom štáte EÚ,  je k dispozícii na odkaze ´daň motorových vozidiel´.

 


2. 5 Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Štátni príslušníci členských štátov EHP alebo Švajčiarska majú právo zdržiavať sa v Chorvátskej republike po dobu troch mesiacov, ak sú držiteľmi platného pasu alebo občianskeho preukazu. Pri pobytoch dlhších ako tri mesiace sa musia prihlásiť na prechodný pobyt na policajnom útvare alebo stanici v mieste pobytu, ktoré na základe žiadosti vydajú povolenie o prechodnom pobyte. Osoby žiadajúce o pobyt zároveň získajú identifikačné číslo (ID číslo). Je možné požiadať o vystavenie ID čísla ešte pred žiadosťou o pobyt. V takýchto prípadoch, dotknutá osoba by mala osloviť so žiadosťou o ID číslo kompetentný úrad – daňový úrad: http://www.porezna-uprava.hr/en/Pages/PIN.aspx

O trvalý pobyt možno požiadať po 5. rokoch pobytu v Chorvátsku. 

Prechodný pobyt je poskytovaný občanom tretích krajín, ktorí chcú zostať alebo bývajú v Chorvátskej republike za účelom:

  • zlúčenia rodiny,

  • stredoškolského vzdelania a štúdia,

  • vedeckého výskumu,

  • humanitárnych dôvodov

  • práce a,

  • výkonu práce ako vyslaných pracovníkov

Žiadosť o povolenie na prechodný pobyt sa podáva na chorvátskej diplomatickej misii v zahraničí, alebo na útvare/stanici  cudzineckej polície v mieste bydliska alebo v mieste výkonu práce, alebo v mieste, kde sa nachádza sídlo zamestnávateľa.

Vysoko kvalifikovaní pracovníci z tretích krajín predkladajú svoje žiadosti o pobyt a pracovné povolenie na chorvátskej diplomatickej misii v zahraničí, alebo policajnému útvare/ stanici v mieste bydliska/ výkonu práce. Povolenie na pobyt a pracovné povolenie (´Modrá karta EÚ´) sa vydáva na obdobie 2 rokov.

 

2. 6 Kontrolný zoznam pred vašim príchodom do novej krajiny a po ňom

 

Ešte pred príchodom do Chorvátska  je dobré zistiť si vopred spôsob a podmienky života a práce. Môžete tak urobiť prostredníctvom EURES portálu http://ec.europa.eu/eures/, alebo národných internetových stránok ako je portál HIDRA  (http://www.digured.hr/Adresari-i-imenici/Adresar-tijela-javne-vlasti/Opci-podaci-o-RH ).

Vhodné je mať  aspoň základnú znalosť chorvátskeho jazyka a byť pripravený ďalej sa vzdelávať, aj keď pomerne značný počet občanov Chorvátska ovláda cudzí jazyk (väčšinou anglický, v niektorých oblastiach je to zase skôr nemčina a taliančina). Odporúčame zabezpečiť si aspoň dočasné ubytovanie pre obdobie krátko po príchode do Chorvátska.

Vezmite si so sebou dôležité dokumenty: osobné doklady a pas, vodičský preukaz ak ho máte, a iné úradné dokumenty, ktoré by ste mohli potrebovať (rodný list, sobášny list, diplomy, osvedčenia). Ak dokumenty nie sú viacjazyčné, môžete si ich nechať preložiť vo svojej domovskej krajine alebo súdnym tlmočníkom pri príchode.

Vezmite si so sebou Európsky preukaz zdravotného poistenia (vydané vo vašej krajine: http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=559), a ak trpíte ochorením alebo užívate predpísané lieky, prineste si so sebou aj lekárske záznamy.

Ak si chcete uplatniť niektoré z práv pre koordináciu sociálneho zabezpečenia (napríklad dávky v nezamestnanosti), uistite sa, či máte  so sebou požadované dokumenty. Informácie o koordinácii dokumentov: http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=857&intPageId=980&langId=en.

Národnou menovou jednotkou je chorvátska kuna (HRK, peniaze možno meniť aj na letisku. Platba kartou je bežná už aj vo väčšine maloobchodných predajní.

V prípade prihlásenia  sa na prechodný pobyt je nutné zájsť na policajný útvar alebo stanicu v mieste bydliska, ktorá vydá povolenie o registrácii prechodného pobytu. Na základe žiadosti dostanete osobné identifikačné číslo (OIB číslo), ktoré je nevyhnutné pri komunikácii s inštitúciami, pre prijímanie platieb, registráciu svojej činnosti, nástupe do zamestnania, uplatňovania svojich práv a podobne. Budete ho tiež potrebovať na otvorenie bankového účtu a registráciu ako užívateľ telekomunikačných služieb.

Pred začatím práce je nutné získať ´daňovú kartu´ z daňovej správy v mieste bydliska: http://www.porezna-uprava.hr/bi/Stranice/adresar.aspx.                                                 

´Daňová karta´ sa odovzdáva zamestnávateľovi na začiatku pracovného pomeru.

 


3. Pracovné podmienky


3. 1 Prehľad pracovných podmienok v Európe

 

Kvalita práce a zamestnania - zásadná otázka, ktorá významne ovplyvňuje hospodárstvo a ľudí

Dobré pracovné podmienky sú dôležité pre spokojnosť európskych pracovníkov. Prispievajú:
- k fyzickej a psychickej pohode Európanov a
- k hospodárskej výkonnosti EÚ.
Z humanitárneho hľadiska kvalita pracovného prostredia výrazne ovplyvňuje celkovú prácu a spokojnosť so životom európskych pracovníkov. Z hospodárskeho hľadiska sú kvalitné pracovné podmienky hnacou silou hospodárskeho rastu a základom konkurencieschopnosti Európskej únie. Vysoká miera spokojnosti v práci je dôležitým faktorom pre dosahovanie vysokej produktivity hospodárstva EÚ. Z tohto dôvodu je pre Európsku úniu mimoriadne dôležité, aby podporovala vytváranie a zachovávanie trvalo udržateľného a príjemného pracovného prostredia - takého prostredia, ktoré prispieva k ochrane zdravia a spokojnosti európskych zamestnancov a vytváraniu rovnováhy medzi časom stráveným v práci a mimo nej.

 

Zlepšovanie pracovných podmienok v Európe: významný cieľ pre Európsku úniu

Zabezpečenie vhodných pracovných podmienok pre európskych občanov je pre EÚ prioritou. Európska únia preto pracuje spolu s národnými vládami na zabezpečení príjemného a bezpečného pracovného prostredia. Podpora členským štátom je poskytovaná prostredníctvom:
- výmeny skúseností medzi rôznymi krajinami a spoločnými aktivitami
- stanovenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktoré sa majú uplatňovať v celej Európskej únii.

 

Kritériá na kvalitu práce a zamestnania

Na účely vytvorenia trvalo udržateľných pracovných podmienok je dôležité určiť hlavné charakteristiky vhodného pracovného prostredia a teda aj kritérií na kvalitu pracovných podmienok.
Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v Dubline je agentúrou EÚ, ktorá poskytuje informácie, poradenstvo a odborné poznatky, ako už meno naznačuje, o životných a pracovných podmienkach. Táto agentúra stanovila niekoľko kritérií na kvalitu práce a zamestnania, ktoré zahŕňajú:
- ochranu zdravia a spokojnosť na pracovisku - sú to mimoriadne dôležité kritériá, pretože dobré pracovné podmienky umožňujú predchádzať zdravotným problémom na pracovisku, znížiť vystavenie rizikám a zlepšiť organizáciu práce;
- zosúladenie pracovného a mimopracovného života - občanom by sa mala poskytnúť príležitosť, aby si našli rovnováhu medzi časom stráveným v práci a voľným časom;
- rozvoj schopností - kvalitná práca je taká práca, ktorá poskytuje možnosti pre odborné vzdelávanie, zdokonaľovanie a príležitosti na kariérny postup. Práca nadácie Eurofound prispieva k plánovaniu a vytváraniu lepších životných a pracovných podmienok v Európe.

 

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Európska komisia vykonáva celý rad aktivít na podporu zdravého pracovného prostredia v členských štátoch EÚ. Okrem iných stratégií vypracovala aj Stratégiu Spoločenstva pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na obdobie rokov 2002-2006. Táto stratégia bola vypracovaná na pomoc vnútroštátnym orgánom, sociálnym partnerom a MVO. Zameriava sa na podporu medzinárodnej spolupráce a potrebu silnej kultúry prevencie. Nová stratégia na obdobie rokov 2007-2012 sa pripravuje.
Politika Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa zameriava na dlhodobé zlepšovanie spokojnosti pracovníkov EÚ. Zohľadňuje fyzické, morálne a sociálne dimenzie pracovných podmienok, ako aj nové výzvy vyplývajúce z rozšírenia Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy. Zavedenie noriem EÚ na ochranu zdravia a bezpečnosti na pracovisku významne prispelo k zlepšeniu situácie pracovníkov v týchto krajinách.

 

Zlepšovanie pracovných podmienok stanovením minimálnych spoločných požiadaviek pre všetky krajiny EÚ

Zlepšovanie životných a pracovných podmienok v členských štátoch EÚ závisí z veľkej časti od ustanovenia spoločných pracovných noriem. V pracovnoprávnych predpisoch a nariadeniach EÚ sa stanovili minimálne požiadavky na trvalo udržateľné pracovné prostredie a v súčasnosti sa uplatňujú v členských štátoch. Zlepšenie týchto noriem posilnilo práva pracovníkov a sú jedným z hlavných úspechov sociálnej politiky EÚ.

 


3. 2 Uznávanie diplomov a kvalifikácií

 

Význam transparentnosti a vzájomného uznávania diplomov ako nevyhnutnej súčasti voľného pohybu pracovníkov

Možnosť uznania kvalifikácií a kompetencií môže zohrávať zásadnú úlohu pri rozhodovaní, či začať pracovať v inej krajine EÚ. Je preto potrebné, aby sa vypracoval európsky systém, ktorý zaručí vzájomné uznávanie odborných kompetencií v jednotlivých členských štátoch. Jedine takýto systém zabezpečí, aby sa nedostatočné uznávanie odborných kvalifikácií nestalo prekážkou mobility pracovníkov v rámci EÚ.

 

Hlavné zásady uznávania odborných kvalifikácií v EÚ

Základnou zásadou je, že každý občan EÚ by mal mať možnosť slobodne vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. Žiaľ praktickému uplatňovaniu tejto zásady často bránia vnútorné požiadavky hostiteľskej krajiny na prístup k určitým povolaniam.
Na prekonanie týchto rozdielov EÚ ustanovila systém na uznávanie odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému je rozdiel medzi podmienkami, ktoré platia pre regulované povolania (povolania, pre ktoré sa podľa zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolania, ktoré nie sú v hostiteľskej krajine právne upravené.

 

Kroky smerom k dosiahnutiu transparentnosti kvalifikácií v Európe

Európska únia podnikla dôležité kroky smerom k docieleniu transparentnosti kvalifikácií v Európe:
- Zlepšenie spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy s cieľom spojiť všetky nástroje pre transparentnosť certifikátov a diplomov do jediného užívateľsky jednoduchého nástroja. Patria k nim napríklad európsky životopis a odborná príprava v systéme Europass.
- Príprava konkrétnych aktivít v oblasti uznávania a kvality odborného vzdelávania a prípravy.

 

Prekonávanie rozdielov v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy v rámci EÚ

Systémy vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch EÚ ešte stále vykazujú značné rozdiely. Túto rozmanitosť ešte viac prehĺbilo posledné rozšírenie EÚ s rôznymi tradíciami vo vzdelávaní. Preto je potrebné ustanoviť spoločné pravidlá garantujúce uznávanie kompetencií. Na prekonanie tejto rozmanitosti národných kvalifikačných noriem, metód vzdelávania a štruktúr odbornej prípravy Európska komisia predložila rad nástrojov zameraných na zabezpečenie lepšej transparentnosti a uznávania kvalifikácií na akademické i profesionálne účely.

  • Európsky kvalifikačný rámec
    Európsky kvalifikačný rámec je hlavnou prioritou Európskej komisie v procese uznávania odborných kompetencií. Hlavným cieľom rámca je vytvoriť spojenie medzi rôznymi národnými kvalifikačnými systémami a zaručiť hladký prenos a uznávanie diplomov.

  • Národné informačné centrá pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC)
    Sieť národných informačných centier pre uznávanie dokladov o vzdelaní bola zriadená v roku 1984 z podnetu Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru, NARIC zohrávajú zásadnú úlohu v procese uznávania kvalifikácií v EÚ.

  • Európsky systém prenosu kreditov (ECTS)
    Európsky systém prenosu kreditov je zameraný na uľahčenie uznávania období štúdia v zahraničí. Bol zavedený v roku 1989, jeho funkcia spočíva v popisovaní programu vzdelávania a prideľovaní kreditov jeho komponentom. Je hlavnou súčasťou vysoko uznávaného programu mobility študentov - Erasmus.

  • Europass

Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti profesionálnych zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov:

  • životopis

  • jazykový pas

  • dodatky k osvedčeniu

  • dodatky k diplomu a

  • dokument Europass-Mobility.

Systém Europass umožňuje jasnú a zrozumiteľnú prezentáciu zručností a kvalifikácií v rôznych častiach Európy. Národné strediská Europass boli zriadené v každej krajine Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru ako miesto prvého kontaktu pre osoby, ktoré sa chcú dozvedieť viac o systéme Europass.

 


3. 3 Druhy zamestnania

 

Osoby staršie ako 15 rokov a mladšie ako 18 rokov môžu byť zamestnané, ak sa navštevujú povinnú školskú dochádzku. Mladiství nesmú byť zamestnávaní na pracovných miestach, ktoré by mohli ohroziť ich bezpečnosť, zdravie, mravnosť alebo vývoj.

Zamestnanie sa zvyčajne uzatvára na plný úväzok na dobu neurčitú. Pracovné zmluvy na dobu určitú môžu byť uzavreté z dôvodu špecifického časového rozsahu prác, nahradenia a doplnenia špecifických úloh, alebo počas trvania určitých podujatí. Skúšobná doba je definovaná v zmluve, ale nemôže trvať dlhšie ako šesť mesiacov.

Zamestnanec môže uzavrieť pracovnú zmluvu u jedného alebo i viacerých zamestnávateľov tak, že všetky doby prác nepresiahnu plný úväzok (40 hodín týždenne) a navyše, v prípade písomného súhlasu zamestnávateľa (-ľov),  môže uzavrieť pracovnú zmluvu s ďalším zamestnávateľom, max. na osem hodín týždenne, alebo 180 hodín za rok.

Sezónne zamestnanie možno nájsť najmä v reštauráciách a v cestovnom ruchu (najmä v oblasti Jadranského mora), v poľnohospodárstve, v obchode a potravinárskom priemysle. V prípade, ak má zamestnávateľ prevažne sezónnu prevádzku, stále sezónne práce možno pokryť zmluvou na dobu určitú. V tomto prípade je zamestnávateľ povinný platiť príspevky na dôchodkové zabezpečenie pre pracovníkov počas obdobia voľna (keď nie sú zamestnaní).

Ten, kto prvýkrát nastúpil do zamestnania, v ktorom má príslušné vzdelanie, môže byť prijatý na skúšobnú dobu, alebo absolvuje odborné preškolenie, ktoré je jedným z opatrení aktívnej politiky zamestnanosti.

Samostatná zárobková činnosť zahŕňa obchodnú a remeselnú činnosť, slobodné povolania (lekári, veterinári, advokáti, notári, audítori, inžinieri, architekti, daňoví poradcovia, správca konkurznej podstaty, tlmočníci, prekladatelia, pracovníci v turizme, vedci, spisovatelia, vynálezcovia, novinári, umelci, športovci a pod), a poľnohospodárstvo a lesníctvo.

Činnosť pestúnky alebo opatrovateľky možno vykonávať, ak máte obchodné alebo obytné priestory a zariadenia s oprávnením na výkon tejto činnosti (výnimkou sú prípady, ak opatrovateľka vykonáva svoju činnosť v rezidencii rodičov), a spĺňa ostatné predpísané podmienky: http://www.hrvatskaudrugadadilja.hr/

V prípade dočasného zamestnávania prostredníctvom agentúr práce, zamestnanci podpisujú s agentúrou pracovnú zmluvu na dobu určitú alebo neurčitú, a agentúra uzatvára dohodu s koncovým zamestnávateľom o pridelení pracovníkov na dobu maximálne troch rokov, alebo ojedinele aj na dobu dlhšiu.  Ak agentúra uzavrela s pracovníkom zmluvu na dobu neurčitú, je povinná v období, kedy je pracovník bez práce, platiť mu mzdu vo výške priemernej mzdy, ktorú poberal v predchádzajúcich troch mesiacoch.

 


3. 4 Pracovné zmluvy

 

Pracovný pomer sa uzatvára na základe písomnej pracovnej zmluvy. Ak zamestnávateľ neuzavrie so zamestnancom písomnú pracovnú zmluvu pred začatím práce alebo aspoň písomné potvrdenie o uzavretí zmluvy, zmluva uzatvorená s pracovníkom sa považuje za zmluvu na dobu neurčitú. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovníkovi kópiu potvrdenia o povinnom dôchodkovom a zdravotnom poistení do 8 dní odo dňa vzniku jej právoplatnosti. Potvrdenie o povinnom dôchodkovom a zdravotnom poistení nesmie byť nahlásené príslušnej inštitúcii skôr ako osem dní pred začatím prác, najneskôr bezprostredne pred začatím prác.

Pracovná zmluva musí obsahovať všetky základné podmienky, minimálne však uvedené informácie :

  • zmluvné strany a ich bydlisko alebo sídlo,

  • miesto výkonu práce,

  • názov práce alebo stručný zoznam a opis povinností,

  • dátum začatia prác,

  • očakávanú dobu trvania zmluvy v prípade zamestnania na dobu určitú,

  • dĺžka dovolenky za kalendárny rok alebo spôsob stanovenia dĺžky dovolenky za kalendárny rok,

  • výpovedná lehota alebo spôsob určenia výpovednej lehoty,

  • základný plat, platové dodatky a lehoty výplaty,

  • trvanie pracovného dňa alebo týždňa

Pracovné zmluvy na sezónne práce na trvalý pracovný úväzok (dobu neurčitú), na prácu v samostatnom pracovisku a na vyslanie do zahraničia musia obsahovať aj iné špecifické prvky.

Stážový pobyt môže byť uzavretý na dobu určitú. Po ukončení stáže musí zamestnanec v prípade potreby zložiť skúšku odbornej spôsobilosti.

V prípade, že na výkon určitého povolania je vyžadovaná odborná skúška alebo predpísané pracovné skúsenosti, zamestnávateľ môže prijať do práce osobu, ktorá ukončila školenie pre toto povolanie. Na osobu, ktorá absolvovala profesionálne vyškolenie pre danú prácu, sa vzťahujú ustanovenia týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov s výnimkou tých, ktoré sa týkajú uzavretia pracovnej zmluvy, miezd a výhod platieb a ukončenia zamestnania.

 


3. 5 Špeciálne kategórie

 

Ľudia so zdravotným postihnutím na trhu práce (s alebo bez finančnej a technickej podpory), za zvláštnych podmienok v integrovanej alebo chránenej dielni, alebo ako osoby samostatne zárobkovo činné. Zamestnávatelia, ktorí majú prevádzkovú dobu dlhšiu ako 24 mesiacov a zamestnávajú aspoň 20 pracovníkov sú povinní zamestnávať 3% ľudí so zdravotným postihnutím. Ak chcú zamestnávatelia vo verejnom sektore prijať  zamestnanca, musia dať prednosť ľuďom so zdravotným postihnutím. V prípade porušenia práv v rozsahu právnych predpisov vzťahujúcich sa na osoby so zdravotným postihnutím, môžu sa ľudia so zdravotným postihnutím obrátiť na ombudsmana pre osoby so zdravotným postihnutím.

Tehotenstvo nesmie byť dôvodom pre odmietnutie pri nástupe do zamestnania alebo pre prepustenie zo zamestnania, alebo akékoľvek zmeny pracovnej zmluvy, nevýhodné pre tehotnú zamestnankyňu. Tehotné ženy a dojčiace pracovníčky alebo s deťmi mladšími ako 12 mesiacov, nemajú povinnosť pracovať v noci.

Nočná práca je zakázaná pre mladistvých, okrem výnimočných prípadov, za jasne stanovených podmienok a pod dohľadom dospelej osoby.

Žiadatelia o azyl môžu pracovať v Chorvátsku bez pracovného povolenia, a zamestnávatelia môžu čerpať finančnú podporu pre ich zamestnanie.

 


3. 6 Samostatná zárobková činnosť

 

Samostatne zárobkovo činná osoba si môže zaregistrovať nezávislú činnosť (obchod, voľné povolanie, poľnohospodársku a lesnícku činnosť), alebo spoločnosť.

Živnosť môže byť voľná, licencovaná alebo privilegovaná. Ak si chcete založiť licencovanú živnosť, musíte mať zodpovedajúcu kvalifikáciu alebo magisterské vzdelanie, alebo zamestnávať osoby, ktoré majú potrebnú kvalifikáciu. Slobodné povolania zahŕňajú zdravotníckych pracovníkov, veterinárov, právnikov, notárov, audítorov, inžinierov, architektov, daňových poradcov, správcov konkurznej podstaty, tlmočníkov, prekladateľov, turistických sprievodcov, vedcov, spisovateľov, vynálezcov, novinárov, umelcov, športovcov, a pod).

Nezávislé činnosti podliehajú zdaneniu príjmov, a praktikanti zarábajúci viac ako HRK 230 000 ročne podliehajú tiež systému DPH.

V prípade, ak nemáte kvalifikáciu alebo špeciálne skúšky,  je nevyhnutné zriadiť obchodnú spoločnosť. Všetky spoločnosti podliehajú zdaneniu príjmu zo zisku vo výške 12% alebo 18%.

Domáce i zahraničné spoločnosti môžu obchodovať za rovnakých podmienok, a zahraničný investor môže zriadiť spoločnosť alebo podieľať sa na založení spoločnosti a získať práva a/alebo povinnosti za rovnakých podmienok ako domáci investor.

 


3. 7
Platové podmienky

 

Minimálna mzda je najnižšia mesačná hrubá mzda, na ktorú má nárok zamestnanec  zamestnaný na plný úväzok, pričom ide o právo, ktoré prináleží všetkým pracovníkom zamestnaným v Chorvátskej republike. Táto hranica sa stanovuje každoročne a Ústredný štatistický úrad ju zverejňuje v úradnom vestníku.

Minimálna hrubá mzda v roku 2017 je HRK 3 276 (približne 430,00 EUR).

Spôsob stanovenia miezd môžu upravovať kolektívne zmluvy, pracovné predpisy a jednotlivé pracovné zmluvy. Pracovná zmluva môže ponúkať lepšie pracovné podmienky, nemôžu byť však menej výhodné ako  tie, ktoré stanovujú kolektívne zmluvy alebo pracovné predpisy. V každom prípade je zamestnávateľ povinný uhradiť zamestnancovi primeranú mzdu za rovnakých podmienok bez rozdielu pohlavia.

Plat sa vypláca mesačne po vykonaní práce, a to najneskôr do pätnásteho dňa nasledujúceho mesiaca, zvyčajne na číslo bankového účtu pracovníka. V prípade náročných pracovných podmienok, nadčasov a nočnej práce a práce v nedeľu, počas sviatkov a ďalších dní, ktoré zákon stanovuje pre odpočinok, má pracovník nárok na príplatok. V praxi je bežné získať za každý rok práce 0,5 % nárast mzdy (zvyčajne je to stanovené v kolektívnej zmluve), niektorí zamestnávatelia poskytujú ku mzde aj príspevok na dopravu (nezdaniteľný), a niektorí zamestnávatelia tiež poskytujú príspevok na stravovanie/ teplú stravu.

Daň z príjmu sa platí vo výške 24% a 36% z hrubej mzdy, príspevky do dôchodkového systému až do výšky 20%, zdravotné poistenie 15%, poistenie v nezamestnanosti 1,7%, úrazové poistenie 0,5 % a miestna daň od 0 do 18 % (v závislosti od bydliska). Príspevok do dôchodkového fondu sa odrátava zo mzdy a k platu môžu byť prirátané ešte aj iné príspevky.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi výpočet mzdy s ukazovateľmi, ako sú tieto sumy stanovené, a to do pätnástich dní odo dňa vyplatenia mzdy, príspevku alebo odstupného. Príspevky zo mzdy a na mzdy vypočítava zamestnávateľ a zamestnancovi je vyplatená čistá mzda po všetkých zrážkach.

 


3. 8
Pracovný čas

 

Pracovný čas v prípade zamestnania na plný úväzok je osem hodín denne alebo 40 hodín týždenne.

Zamestnanec, ktorý pracuje najmenej šesť hodín denne má nárok na prestávkou trvajúcu najmenej 30 minút, pričom táto prestávka je platená a zahrnutá do pracovného času.

Čas vyhradený na odpočinok predstavuje denne najmenej dvanásť hodín nepretržite. Výnimkou sú sezónni pracovníci, ktorých denný odpočinok je najmenej desať hodín nepretržite, a rozdiel musí byť kompenzovaný každých osem dní. V prípade potreby musí byť týmto zamestnancom povolený deň voľna.

Zamestnanci majú týždenne nárok na 24 hodinový nepretržitý odpočinok. Zvyčajne sa k tomuto odpočinku využíva nedeľa, alebo deň, ktorý jej predchádza, a deň, ktorý po nej nasleduje.

V prípade nevyhnutnej potreby môže zamestnanec pracovať nadčas na žiadosť zamestnávateľa, ale nie viac ako 50 hodín týždenne. Nadčasy nesmú presiahnuť 180 hodín za rok, s výnimkou povolení na základe kolektívnej zmluvy (až na maximálne 250 hodín za rok). Práca nadčas je zakázaná pre takých zamestnancov ako sú tehotné ženy, rodič s dieťaťom do troch rokov veku, jeden rodič s dieťaťom do šiestich rokov veku, a zamestnanec, ktorý pracuje na čiastočný úväzok. Prácu nadčas môžu vykonávať iba v prípade ich písomného súhlasu.

Práca nadčas, zhoršené pracovné podmienky, nočná práca a práca v nedeľu, štátne sviatky a ostatné dni určené zákonom, ako mimo pracovné dni sú vyplácané príplatkami ku mzde.

 


3. 9 Dovolenka (ročná dovolenka, materská dovolenka)

 

Zamestnanec má nárok na platenú dovolenku za každý kalendárny rok v trvaní najmenej štyroch týždňov (pre maloleté osoby a ľudí, ktorí pracujú v nebezpečných podmienkach aspoň päť týždňov), a toto právo môže byť uplatnené po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa nástupu do zamestnania. K tomuto základnému počtu dní sa prirátavajú prípadne i ďalšie dni, a to napr. za sťažené pracovné podmienky, vek, rodinný stav alebo pracovný výkon, pričom u väčšiny zamestnávateľov maximálny počet dní dovolenky za kalendárny rok nesmie presiahnuť 30 pracovných dní. Štátne sviatky a dni pracovného voľna stanovené zákonom nie sú zahrnuté do doby dovolenky za kalendárny rok. Obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti dokladované podpisom lekára nie je zahrnutá do doby dovolenky za kalendárny rok. Zamestnancovi nesmie byť odopreté právo na dovolenku za kalendárny rok, ani nahradiť nárok na dovolenku peniazmi. 

Počas kalendárneho roka má zamestnanec nárok na platenú dovolenku za účelom dôležitých osobných potrieb (manželstvo, pôrod manželky, ťažká choroba alebo smrť blízkeho rodinného príslušníka) a to v počte siedmich pracovných dní. V kolektívnej zmluve možno stanoviť aj dlhšiu dobu platenej dovolenky, podobne ju môžu upravovať aj pracovné predpisy. Zamestnávateľ môže poskytnúť pracovníkovi neplatené voľno, počas ktorého sú mu odňaté práva a povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru.

 

The public holidays in Croatia are:

 

1 January (New Year)

 

6 January (Epiphany)

 

Easter (16 April in 2017)

 

Easter Monday (the second day of Easter, 17 April in 2017)

1 May (Labour Day)

 

Corpus Christi (15 June in 2017)

 

22 June (Anti-Fascist Resistance Day)

 

25 June (National Day)

 

5 August (Victory and Homeland Thanksgiving Day and the Day of Croatian Defenders)

 

15 August (Assumption)

 

8 October (Independence Day)

 

1 November (All Saints)

 

25 December (Christmas day)

 

26 December (first day after Christmas, St Stephen’s day)

 

In Croatia, public holidays are non-working days.

 


3. 10 Ukončenie pracovného pomeru

 

Pracovná zmluva na dobu určitú končí uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená, za určitých podmienok môže byť zrušená aj pred týmto termínom. Zmluvu môže vypovedať zamestnanec alebo zamestnávateľ alebo na základe vzájomnej dohody.

Dohoda o ukončení pracovnej zmluvy musí byť uzatvorená v písomnej forme; to platí aj pre iné formy odstúpenia od pracovnej zmluvy.

 

Riadne ukončenie pracovného pomeru

Zamestnávateľ môže ukončiť pracovnú zmluvu výpovednou lehotou (dva týždne až štyri mesiace, v závislosti od počtu odpracovaných rokov), ak má závažné dôvody (v dôsledku organizačných dôvodov, a osobne podmienečné prepustenie alebo prepustenie v dôsledku zamestnancovho pochybenia). Zamestnanec môže ukončiť pracovný pomer  v predpísanej lehote alebo výpovednou lehotou bez udania dôvodu. Výpovedná lehota je definovaná zákonom o zamestnanosti, aj keď v praxi sa najčastejšie uplatňuje výpovedná lehota jeden mesiac .

 

Mimoriadne ukončenie pracovného pomeru

Zamestnávateľ a zamestnanec môžu ukončiť pracovný pomer bez výpovednej lehoty (tzv. mimoriadne ukončenie pracovného pomeru) iba v prípade závažného porušenia pracovných povinností alebo iných veľmi dôležitých skutočností. Ak jedna zmluvná strana predčasne ukončí pracovnú zmluvu, druhá zmluvná strana je oprávnená domáhať sa náhrady škody za neplnenie záväzkov v rámci pracovnej zmluvy.

Zamestnávateľ je povinný vrátiť zamestnancovi všetky jeho doklady do pätnástich dní odo dňa skončenia pracovného pomeru, vrátane kópie o skončení hradenia povinného dôchodkového a zdravotného poistenia. Na žiadosť zamestnanca je zamestnávateľ povinný poskytnúť mu tiež potvrdenie o tom aký druhu práce vykonával počas zamestnania. V tomto potvrdení nesmie byť uvedené nič, čo by mohlo sťažiť či ublížiť zamestnancovi pri jeho uzatváraní novej pracovnej zmluvy.

 

Dôchodky

Dôchodky sa viažu na vek (predčasný  a riadny starobný dôchodok) alebo zdravotný stav (z dôvodu dočasnej alebo úplnej práceneschopnosti). Nárok na starobný dôchodok vzniká vo veku 65 rokov a je nutné byť vedený najmenej 15 rokov v dôchodkovom systéme, a právo na predčasný starobný dôchodok vzniká v prípade, ak poistenec dosiahne vek 60 rokov, a zároveň má splnenú podmienku minimálne 35 rokov započítaných do dôchodku. Pre získanie nároku na invalidný dôchodok musí  zamestnanec spĺňať podmienku pracovnej neschopnosti spolu s dĺžkou započítaných rokov (najmenej tretinu svojho pracovného života musí byť poistený v dôchodkovom systéme), pričom zákon stanovuje bližšie podmienky. Ak invaliditu zapríčinil pracovný úraz alebo choroba z povolania, nárok na invalidný dôchodok sa získava bez ohľadu na dĺžku započítaných rokov v dôchodkovom systéme. Rodinní príslušníci zosnulého poistenca môžu získať pozostalostný dôchodok, ak spĺňajú zákonom stanovené podmienky: http://www.mirovinsko.hr/default.aspx?id=73.

 

3.11 Zastupovanie pracovníkov

 

Pracovníci majú právo zakladať odborové organizácie (členstvo najmenej 10 ľudí), a vstupovať do nich. Odbory prerokúvajú kolektívnu zmluvu, môžu zastupovať členov v pracovnoprávnych sporoch a poskytujú bezplatné právne poradenstvo pre svojich členov. K dispozícii je možnosť získania pôžičky alebo finančnej pomoci členom v núdzi, a poskytovanie  primeraných darov v období sviatkov.

Najnižšia úroveň organizácie sú odborové pobočky na úrovni spoločnosti, ďalšie sú odbory, ktoré zastupujú všetkých členov v jednotlivých odvetviach hospodárstva, a ktoré následne vytvárajú federácie s cieľom posilniť ich vyjednávaciu pozíciu.

Približne 30% zamestnancov je organizovaných v odboroch, a to najmä vo verejnom sektore a u veľkých zamestnávateľov, kým ich počet medzi zamestnancami malých zamestnávateľov je zanedbateľný. Prihláška za člena odborov je k dispozícii u zástupcu odborov, ak taký existuje v spoločnosti, alebo on-line na internetových stránkach väčšiny odborových zväzov. Členské príspevky sa platia percentom z hrubej mzdy.

Pracovníci môžu zriadiť zamestnaneckú radu za účelom chrániť a presadzovať záujmy pracovníkov zamestnaných u daného zamestnávateľa, informovať o ich pracovných činnostiach, prijímať návrhy a spolupracovať s odbormi.

 


3.12 Pracovné spory - štrajky

 

Odbory majú právo vyhlásiť  a realizovať štrajk za účelom ochrany záujmov svojich členov. Štrajk musí byť oznámený zamestnávateľovi a upovedomiť ho o dôvode štrajku, mieste a čase jeho začiatku. Štrajk nemôže začať pred koncom zmierovacieho procesu. Zmierovací proces môže skončiť dohodou alebo môže prejsť do arbitráže (posúdenia sporu).

Zamestnávatelia sa môžu zapojiť do výluky iba ako reakcia na prebiehajúci štrajk. Pracovná výluka nemôže začať skôr, ako po uplynutí ôsmich dní od začiatku štrajku. Odbory a zamestnávateľ spoločne pripravujú a prijímajú pravidlá o nevyhnutných pracovných miestach, ktorých činnosť nesmie byť prerušená ani počas štrajku alebo pracovnej výluky. Zamestnanec nesmie byť znevýhodnený kvôli svojej účasti na štrajku, nesmie byť nútený k účasti na štrajku, a zamestnanec zúčastňujúci sa štrajku môže mať svoj plat a príspevky, s výnimkou prídavku na dieťa, znížené v pomere k dobe jeho účasti na štrajku.

Zamestnanci v Chorvátsku všeobecne vstupujú do štrajku po dlhotrvajúcom a závažnom porušovaní pracovnoprávnych vzťahov, napr. ak nie sú niekoľko mesiacov vyplatené mzdy.

 

3. 13 Odborná príprava  
 
 

Odborné vzdelávanie a príprava - zlepšujú vaše vyhliadky na získanie práce

Pojem odborné vzdelávanie a príprava sa vzťahuje na praktické aktivity a kurzy týkajúce sa konkrétneho povolania alebo zamestnania, ktorých cieľom je pripraviť účastníkov na ich budúcu kariéru. Odborné vzdelávanie je základným prostriedkom na dosiahnutie profesionálneho uznania a na zlepšenie vyhliadok na získanie práce. Preto je mimoriadne dôležité, aby systémy odbornej prípravy v Európe zodpovedali potrebám občanov a trhu práce a uľahčovali prístup k zamestnaniu.
Odborné vzdelávanie a príprava sú základnou súčasťou politiky EÚ od samého počiatku existencie Európskeho spoločenstva. Sú základným prvkom aj tzv. Lisabonskej stratégie EÚ, ktorá sa zameriava na premenu Európy na najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu vedomostne orientovanú spoločnosť sveta“. V roku 2002 Európska rada túto základnú úlohu opätovne potvrdila a stanovila aj ďalšiu ambicióznu úlohu - docieliť do roku 2010, aby európske vzdelávanie a odborná príprava boli celosvetovo uznávané - podporovaním prvotriednych iniciatív, a najmä posilňovaním spolupráce v oblasti odbornej prípravy.

 

Iniciatívy EÚ na podporu spolupráce v oblasti odbornej prípravy

Vo svojom úsilí na podporu atmosféry spolupráce pri rozvoji systémov odborného vzdelávania v Európe, Európska únia využíva množstvo nástrojov a realizuje celý rad programov a iniciatív.

 

Socrates

Socrates podporuje európsku spoluprácu vo všetkých oblastiach vzdelávania. Táto spolupráca má niekoľko foriem:

  • mobilita (pohyb v rámci Európy),

  • organizovanie spoločných projektov,

  • vytváranie európskych sietí (rozširovanie myšlienok a dobrej praxe) a

  • vykonávanie štúdií a porovnávacích analýz.

Program Socrates v praxi ponúka záujemcom granty na štúdium, výučbu, stáž alebo účasť na kurze odbornej prípravy v inej krajine. Poskytuje podporu vzdelávacím inštitúciám pri organizovaní vzdelávacích projektov a výmene poznatkov. Pomáha združeniam a MVO pri organizácií aktivít týkajúcich sa tém, ktoré súvisia so vzdelávaním a pod.

 

Leonardo da Vinci

Hlavným cieľom programu Leonardo da Vinci, ktorý bol prijatý v roku 1994, je realizácia politiky EÚ v oblasti odborného vzdelávania. Je jedným z hlavných nástrojov na podporu nadnárodnej mobility v Európe a poskytuje finančné prostriedky verejným a súkromným organizáciám aktívnym v oblasti odborného vzdelávania. Program Leonardo poskytuje podporu okrem iného aj na stáže a výmenné projekty, študijné návštevy a nadnárodné siete.

 

Vzdelávanie dospelých a celoživotné vzdelávanie v Európe

Celoživotné vzdelávanie je proces, ktorý zahŕňa všetky formy vzdelávania - formálne, neformálne a mimoformálne - a trvá od predškolského obdobia až do dôchodku. Je určené na to, aby sa ľuďom poskytla možnosť rozvíjať a udržiavať ich hlavné spôsobilosti počas celého života, ako aj na to, aby sa umožnilo občanom voľne sa pohybovať medzi zamestnaniami, regiónmi a krajinami. Celoživotné vzdelávanie je aj základným prvkom už uvedenej Lisabonskej stratégie, pretože je nevyhnutné pre rozvoj a zvyšovanie konkurencieschopnosti a zamestnateľnosti. EÚ prijala niekoľko nástrojov na podporu vzdelávania dospelých v Európe.

 

Európsky priestor celoživotného vzdelávania

Na realizáciu celoživotného vzdelávania v Európe si Európska komisia stanovila za cieľ vytvoriť Európsky priestor celoživotného vzdelávania. V tejto súvislosti sa Komisia zameriava na identifikáciu potrieb študujúcich i trhu práce, aby sa vzdelávanie stalo dostupnejšie a následne, aby sa vytvárali partnerstvá medzi verejnou správou, poskytovateľmi služieb v oblasti vzdelávania a občianskou spoločnosťou.
Základom tejto iniciatívy EÚ je zámer poskytnúť základné zručnosti - posilnením poradenstva a informačných služieb na európskej úrovni a uznaním všetkých foriem vzdelávania, vrátane formálneho vzdelávania, neformálneho a mimoformálneho odborného vzdelávania.

 

Grundtvig

Grundtvig je jednou z aktivít vzdelávacieho programu EÚ Socrates a zameriava sa predovšetkým na skvalitnenie odborného vzdelávania dospelých. Jeho cieľom je aj podporovať výmeny a spoluprácu, ktorá napomáha vytvárať príležitosti a zlepšuje prístup k celoživotnému vzdelávaniu pre občanov EÚ.

 

Organizácie EÚ podporujúce odborné vzdelávanie v Európe

S cieľom umožniť spoluprácu a výmenu v oblasti odbornej prípravy EÚ zriadila špecializované orgány, ktoré pracujú v oblasti odbornej prípravy.
Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP / Centre Européen pour le Développement de la Formation Professionnelle) bolo založené v roku 1975 ako špecializovaná agentúra EÚ na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v Európe. Nachádza sa v Solúne, Grécko, vykonáva výskum a analýzy odborného vzdelávania a poskytuje svoje odborné poznatky rôznym európskym partnerom, ako napríklad príslušným výskumným inštitúciám, univerzitám alebo školiacim zariadeniam.
Európska nadácia pre odborné vzdelávanie bola zriadená v roku 1995 a úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jej úlohou je podporovať partnerské krajiny (z iných krajín ako EÚ) pri modernizácii a rozvoji ich systémov odbornej prípravy.

 


4. Životné podmienky v Európe


4. 1 Prehľad životných podmienok
v Európe

 

Kvalita života - na čele programu sociálnej politiky EÚ

Priaznivé životné podmienky závisia od celého radu faktorov, ako napríklad kvalita zdravotníckych služieb, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo kvalitné dopravné zariadenia, uvádzané len ako ukážka niektorých aspektov, ktoré ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov. Cieľom Európskej únie je neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať nové výzvy súčasnej Európy, ako napríklad sociálne vylúčené osoby alebo starnúce obyvateľstvo.

 

Zamestnanosť v Európe

Zlepšovanie pracovných príležitostí v Európe je pre Európsku komisiu hlavnou prioritou. S vyhliadkou na vyriešenie problému nezamestnanosti a zvýšenie mobility medzi zamestnaniami a regiónmi sa pripravuje a realizuje množstvo iniciatív na úrovni EÚ na podporu európskej stratégie zamestnanosti. Patria k nim Európske služby zamestnanosti (EURES) a budúci program PROGRESS (2007-2013). Tento program nahradí všetky súčasné programy Spoločenstva a rozpočtové riadky v oblastiach zamestnanosti, sociálneho začlenenia a ochrany, pracovných podmienok, rodovej rovnosti a antidiskriminácie.

 

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii

Zdravie má neoceniteľnú hodnotu, ovplyvňuje každodenný život ľudí a je preto dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Zdravé prostredie je nevyhnutné pre náš individuálny a profesionálny rozvoj a občania EÚ majú stále väčšie nároky, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a poskytovanie vysoko kvalitných služieb zdravotnej starostlivosti. Pri cestovaní v rámci Európskej únie požadujú rýchly a jednoduchý prístup k lekárskemu ošetreniu. Zdravotné politiky EÚ sa zameriavajú na riešenie týchto potrieb.
Európska komisia vypracovala koordinovaný prístup k zdravotnej politike, zaviedla do praxe rad iniciatív, ktoré dopĺňajú aktivity národných verejných orgánov. Spoločné akcie a ciele Únie sú zahrnuté do zdravotných programov a stratégií EÚ.
Súčasný program verejného zdravia EÚ pracuje na zlepšovaní schopnosti EÚ reagovať na cezhraničné ohrozenia zdravia a na skvalitňovaní informácií a poznatkov o najnovších trendoch v sektore verejného zdravia. Bola navrhnutá nová stratégia v oblasti ochrany zdravia a ochrany spotrebiteľa, ktorá ďalej zdôrazňuje potreby na zlepšovanie zdravotnej bezpečnosti občanov a šírenie zdravotníckych informácií.

 

Vzdelávanie v EÚ

Vzdelávanie v Európe má hlboké korene a je veľmi rôznorodé. Už v roku 1976 sa ministri školstva rozhodli zriadiť informačnú sieť na lepšie porozumenie vzdelávacích politík a systémov v Európskom spoločenstve pozostávajúcom vtedy z deviatich krajín. Toto odrážalo zásadu, že špecifický charakter systému vzdelávania v každom jednotlivom členskom štáte je potrebné plne rešpektovať, pričom je potrebné zlepšovať koordináciu vzájomného pôsobenia medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a systémami zamestnanosti. Eurydice, informačná sieť o vzdelávaní v Európe, oficiálne začala svoju činnosť v roku 1980.
V roku 1986 sa spustením programu Erasmus pozornosť odklonila od informačných výmen a zamerala na študentské výmeny, ktoré sa pokladajú za jednu z najúspešnejších iniciatív EÚ.
Skúsenosti zhromaždené za štvrťstoročie sa skonsolidovali a rozvinuli do programu Socrates, ktorý pokrýva všetky oblasti vzdelávania pre všetky vekové kategórie a kvalifikácie.
Aby sa umožnilo zavádzanie európskych štúdií na univerzity, Komisia podporuje aj projekt Jeana Monneta, ktorý ponúka dotácie na zriadenie katedier Jeana Monneta, stálych kurzov, modulov v oblasti európskeho práva, európskeho hospodárstva, politických štúdií európskej konštrukcie a histórie európskej integrácie. Projekt podporuje aj vytváranie centier výnimočnej kvality Jeana Monneta.

 

Doprava v EÚ

Doprava bola jednou z prvých spoločných politík vtedajšieho Európskeho spoločenstva. Od roku 1958, keď nadobudla platnosť Rímska zmluva, sa dopravná politika EÚ zameriavala na odstraňovanie cezhraničných prekážok medzi členskými štátmi a tak umožnila rýchlejší, účinnejší a lacnejší pohyb osôb a tovaru.
Táto zásada je úzko spojená s ústredným cieľom EÚ vytvoriť dynamickú ekonomiku a súdržnú spoločnosť. Dopravný sektor vytvára 10 % bohatstva EÚ, vyjadrené ako hrubý domáci produkt (HDP), čo sa rovná okolo jednému trilióna eúr za rok. Poskytuje aj viac ako desať miliónov pracovných miest.

 

Schengenský priestor

Schengenský dohovor nadobudol účinnosť v marci 1995, zrušil hraničné kontroly v priestore signatárskych štátov a vytvoril jednotné vonkajšie hranice, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel.
V súčasnosti podpísalo Schengenskú dohodu v plnom rozsahu trinásť členských štátov EÚ: Belgicko, Dánsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko a Švédsko. Dánsko podpísalo dohodu, ale môže si vybrať, či bude alebo nebude uplatňovať akékoľvek nové rozhodnutie prijaté na základe dohody. Island, Nórsko a Švajčiarsko, ktoré nie sú členmi EÚ, tiež podpísali dohodu, ale Švajčiarsko ešte tieto predpisy neuplatňuje.

 

Letecká doprava

Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave prinieslo nižšie cestovné a širší výber prepravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ vytvorila aj súbor práv na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s leteckými cestujúcimi.

Práva leteckých cestujúcich

Ako letecký cestujúci máte určité práva, pokiaľ ide o informácie o letoch a rezervácie, poškodenie batožiny, meškania a zrušenia letov, odmietnutie nástupu do lietadla, odškodnenie v prípade nehody alebo problémy s organizovanými dovolenkami. Tieto práva sa uplatňujú na pravidelné a charterové lety, domáce aj medzinárodné, z letiska EÚ alebo na letisko EÚ z letiska mimo územia EÚ, keď sú prevádzkované leteckou spoločnosťou EÚ.

 

Železničná doprava

Európsky železničný dopravný systém je charakteristický množstvom prekážok pri prepojení národných sietí. Rozdielne šírky rozchodov, rôzne systémy dodávok elektrického prúdu a veľké rozdiely v organizácii systémov riadenia železničnej dopravy spôsobujú výrazné meškanie na hraničných prechodoch a tým aj dodatočné náklady. Železničná doprava sa tak v posledných rokoch stala menej konkurencieschopnou ako napríklad cestná doprava.

Na vyriešenie existujúcich problémov Európske spoločenstvo v rámci svojej spoločnej dopravnej politiky prijalo právne predpisy na prípravu, po právnej aj technickej stránke, cesty pre postupné vytváranie integrovaného železničného priestoru.
Obrovská finančná pomoc smeruje do transeurópskych projektov, ako napríklad železničné spojenie z Lyonu na poľské hranice s Ukrajinou, z Berlína do Palerma, z Paríža do Bratislavy a z Varšavy do Helsiniek. Nové medzinárodné vysoko rýchlostné železničné spojenia sa pripravujú na trati Paríž-Brusel-Kolín-Amsterdam a cez juhozápadnú Európu z Lisabonu do Bordeaux.

 


4. 2 Politický, správny a právny systém

 

Politický systém

Chorvátska republika je parlamentnou demokraciou s rozdelením politickej moci na legislatívnu, správnu a súdnu. Prezident Chorvátskej republiky je volený v priamych voľbách na päťročné funkčné obdobie. Chorvátsky parlament, zákonom ustanovené zastupiteľstvo ľudí majúce legislatívnu právomoc, má minimálne 100 a maximálne 160 členov, ktorí sú volení tajným hlasovaním priamo na obdobie štyroch rokov.

 

Správny systém

Vláda Chorvátskej republiky, najvyšší orgán výkonnej moci v krajine, sa skladá z predsedu vlády a ministrov, a zodpovedá za uplatňovanie právnych predpisov, tvorbu legislatívy a návrhov štátneho rozpočtu, ako aj za vedenie vnútorných a vonkajších záležitostí. Kraje (20) sú miestne samosprávne celky a majú na starosti záležitosti regionálneho významu, zatiaľ čo mestá (127) a obce (428) sú zodpovedné za záujmy občanov na miestnej úrovni.

 

Právny systém

Polícia predstavuje verejnú službu zodpovednú najmä za bezpečnosť obyvateľov a ochranu ich práv a slobôd. V Chorvátsku existuje 20 policajných okresov, v rámci ktorých pôsobia policajné stanice. Kontakty: http://www.mup.hr/MainPu.aspx?id=1255 

Súdy všeobecnej jurisdikcie sú obecné a krajské súdy, a Najvyšší súd Chorvátskej republiky. Súdy osobitnej príslušnosti sú správny súd, vrchný obchodný súd, obchodné súdy, vrchný mestský súd a mestské súdy, je zriadený aj Mestský pracovný súd v Záhrebe ako prvý svojho druhu v Chorvátsku. 

Ústavný súd Chorvátskej republiky netvorí súčasť súdnictva. Rozhoduje o veciach ústavnosti zákona a súlade iných právnych predpisov s ústavou a zákonmi, o pravidlách týkajúcich sa ústavných sťažností a rozhoduje o ďalších záležitostiach ustanovených ústavou. Je považovaný za štvrtý druh moci chorvátskeho štátu.

Inštitúcia ombudsmana bola zriadená ako nezávislý orgán, ktorý chráni ústavné a legislatívne práva občanov v konaní pred orgánmi štátnej správy a orgánmi verejnej správy. Rozsah práce špeciálneho ombudsmana je obmedzený len na určité skupiny občanov, takže sa rozlišuje špeciálny ombudsmana pre rodovú rovnosť, pre deti a pre osoby so zdravotným postihnutím.

Služby zamestnanosti v Chorvátsku predstavujú kľúčovú inštitúciu na trhu práce, priamo podriadenú ministerstvu práce a dôchodkového systému. Spolu s Ústredím práce existuje 5 regionálnych pobočiek, 19 oblastných pobočiek a 99 pobočiek.

Inšpektorát práce dohliada na vykonávanie zákonov a predpisov, ktoré upravujú vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a pôsobí v rámci ministerstva práce a dôchodkového systému.

 


4. 3 Príjmy a dane

 

Súčasný daňový systém Chorvátskej republiky stanovuje nasledujúce dane: daň pre právnické osoby, daň z pridanej hodnoty, osobitné dane a spotrebné dane (osobitné dane za motorové vozidlá, z kávy a nealkoholických nápojov, tretích strán a komplexné poistenie vozidiel, spotrebnej dane z alkoholu, alkoholických nápojov, tabakových výrobkov, energetických výrobkov a elektriny). Existujú tiež rôzne druhy daní v rámci kraja, mesta, obce či spoločné daní (z príjmu, z majetku, z transakcie), ako aj dane z hazardných hier.

Štandardná sadzba DPH v Chorvátsku je 25%, zatiaľ čo pri niektorých produktoch a službách platí diskontná sadzba vo výške 13% a 5%.

Daň z príjmov sa platí v sadzbách vo výške 24% alebo 36% z daňového základu, v závislosti na výške príjmov. Ďalšie odvody zamestnanca: na dôchodkové poistenie (20%), zdravotné poistenie (15%), poistenie v nezamestnanosti (1,7%), úrazové poistenie (0,5%) a miestna daň vo výške 0-18% (v závislosti od bydliska). Príklad výpočtu: http://www.rrif.hr/kalkulator_placa.html 

Informácie o daňových výnimkách a úľavách možno nájsť na http://ccenterclient.porezna-uprava.hr/.

Priemerná mesačná mzda v Chorvátsku v októbri 2016 predstavovala HRK   7 681,00  brutto (HRK 5 642,00 bez DPH/ netto). Nadpriemerné platy sú  v sektoroch:  finančné sprostredkovanie, informácie a komunikácie, baníctvo, dodanie energetických produktov a vedecké a technické činnosti. Najnižšie mzdy sú vyplácané v administratíve a pomocných službách, stavebníctve, hotelierstve a pohostinstvách, spracovateľskom priemysle a poľnohospodárstve.

 


4. 4 Životné náklady

 

V štruktúre výdavkov chorvátskych  domácností rezonujú najmä výdavky na potraviny a nápoje (alkoholické nápoje sú vyňaté)  a predstavujú jednu tretinu celkových výdavkov, spolu s nákladmi na bývanie (15,7%) predstavuje táto položka viac ako polovicu celkových životných nákladov. Ďalšími v poradí sú náklady na dopravu (9%) a náklady na odev a obuv (6%).

Benzín: cca HRK 9.50 / l (líši sa v závislosti od ceny na svetovom trhu)

Elektrina: HRK 0.46 / kWh (niektoré poplatky a DPH sú pridané do spotreby)

Ceny potravín sa líšia v závislosti od zmien v ponuke počas sezóny, miesta predaja (trh, supermarket alebo malý obchod) a od špeciálnych ponúk. Na odevy sa môžu vzťahovať  sezónne zľavy od 20% až do 70%, v posledných rokoch výrazne narastá nákup cez e-shopy, prostredníctvom ktorých je možné produkty a služby získať až o 90% lacnejšie. Nákupné centrá sú otvorené sedem dní v týždni, zvyčajne od 9.00 – 21.00 hod., zatiaľ čo ostatné obchody sú otvorené od pondelka do soboty, menej často aj v nedeľu. 

Priemerné ceny potravín:
Chlieb (bochník, cca 700 g):  HRK 7-12
Mlieko (l): HRK 5-8
Vajcia (10): HRK 13-20
Zemiaky (kg): HRK 2-10
Jablká (kg): HRK 7-15
Pizza v pizzerii: HRK 30-60
Hamburger: HRK 20-40

 


4. 5 Ubytovanie

 

Podiel súkromného vlastníctva nehnuteľností je v Chorvátsku jedným z najvyšších medzi krajinami Európskeho hospodárskeho priestoru. Pre väčšinu ľudí je nájom bytu dočasným riešením. Jedným z dôvodov, nevynímajúc samotnú tradíciu, je určite nedostatočná ponuka s nájomným bývaním. Byty na prenájom sú zriedka postavené s týmto zámerom, ak, tak ich majitelia sú zvyčajne jednotlivci s množstvom nehnuteľností, ktoré uvádzajú na trh so zámerom generovať príjmy.

Vzhľadom k poklesu vývoja  na trhu s nehnuteľnosťami klesli ceny nehnuteľností v každej zo štyroch najväčších miest Chorvátska (Záhreb, Split, Rijeka, Osijek), a rovnaký trend je možné sledovať aj na pobreží Jadranského mora, najmä pokiaľ ide o rekreačné domy alebo byty. Najdrahší je Split (približne HRK 16 000,00/m2), ďalej Rijeka a Záhreb (približne HRK 11 400,00/m2) a Osijek (cca HRK  7 500,00/m2).

V prípade prenájmu bytu definuje nájomná zmluva práva a povinnosti zmluvných strán a obdobie, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva. Zmluva musí byť notársky overená a príjem prenajímateľa z prenájmu bytu podlieha zdaneniu. Režijné náklady nie sú zvyčajne zahrnuté v cene nájmu.

Kúpa bytu podlieha dani vo výške 4%. Pred nákupom je dôležité si overiť, že dokumentácia vzťahujúce sa k nehnuteľnosti je v poriadku, že nehnuteľnosť je zapísaná v katastri nehnuteľností a podobne. Tieto služby ponúkajú realitné kancelárie a právnici.

 


4. 6 Zdravotníctvo

 

Chorvátsky zdravotný systém je založený na dodržiavaní práv pacientov.

Zdravotná starostlivosť poskytovaná prostredníctvom povinného verejného zdravotného poistenia (tri úrovne):

Primárna úroveň:  lekár primárnej zdravotnej starostlivosti, rodinný (všeobecný) lekár, gynekológ, zubný lekár alebo pediater.

Sekundárna úroveň: špecialista/konzultačná zdravotná starostlivosť a nemocničná zdravotná starostlivosť

Terciárna úroveň: najzložitejšie formy zdravotnej starostlivosti - odborné konzultácie/a nemocničné služby.

Zdravotné ošetrenie je poskytované pacientovi v najbližšej nemocničnom zariadení podľa miesta bydliska, a to na základe zmluvne zvoleného lekára pre poskytovanie primárnej starostlivosti alebo lekára zdravotníckej záchrannej služby. V prípade lekárskeho zásahu prvej pomoci  je jej poskytnutie možné aj bez odporúčania. Telefónne číslo záchrannej zdravotníckej služby je 112.

V rámci povinného zdravotného poistenia vzniká nárok užívať lieky zo základného zoznamu HZZO (chorvátsky fond zdravotného poistenia), ktoré sú zároveň z tohto fondu aj hradené. Niektoré lieky sú hradené v plnej výške, na niektorých sa poistenci čiastočne podieľajú hradením určitej sumy. Lieky predpísané lekárom (lieky na predpis), rovnako ako voľno predajné lieky, možno zakúpiť v lekárňach.

Občania Európskej únie, ktorí cestujú do Chorvátska, alebo sa z iného dôvodu dočasne zdržiavajú v Chorvátsku, a majú verejné zdravotné poistenie v jednom z členských štátov EÚ, sú oprávnení používať nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť na základe ich preukázania sa európskeho preukazu zdravotného poistenia. 

 


4. 7 Vzdelávací systém

 

Predškolské vzdelávanie a starostlivosť o deti tvoria súčasť vzdelávacieho systému Chorvátskej republiky určeného pre deti vo veku od šiestich mesiacov do veku nástupu do základnej školy. V Chorvátsku je 673 materských škôl (1 598 budov materských škôl), z ktorých je 238 je súkromných (175 bolo založených jednotlivcami, 50 náboženskými komunitami a 13 organizáciou).

Základné vzdelanie je osemročné, začína zápisom do prvého ročníka základnej školy a je povinné pre všetky deti, spravidla vo veku od šiestich do pätnástich rokov. Uvedené platí pre všetky deti, ktoré majú bydlisko v Chorvátskej republike, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Chorvátska republika má 887 základných škôl, z ktorých 12 je súkromných.

Následne po základnom vzdelávaní, sekundárne vzdelávanie umožňuje všetkým, za rovnakých podmienok a podľa svojich schopností, získať vedomosti a zručnosti potrebné pre prácu a ďalšie vzdelávanie. Programy zamerané na získavanie diplomov stredných škôl a získanie odborných stupňov počnúc základnými školami až strednými odbornými učilišťami poskytujú vedomosti a zručnosti potrebné pre prácu a ďalšie vzdelávanie. Vzdelávacie a rozvojové programy dopĺňajú získané schopnosti a zručnosti pre prácu v profesii. Stredoškolské vzdelanie zahŕňa vekové rozpätie od ukončenia základnej školy až do dospelosti (medzi 13-15 a 17-19 rokom veku).

V závislosti od charakteru učebných osnov sa rozlišujú stredné školy nasledovne: gymnáziá (všeobecné alebo odborné), školy odborné (technické, priemyselné, obchodné a iné, čo je dané ich typom školských osnov), a umelecké školy (hudba, tanec, výtvarné umenie a ďalšie, stanovené podľa ich typu školských osnov). Sekundárne vzdelávanie dospelých zahŕňa špeciálne programy pre získanie stredoškolských diplomov a profesionálnych titulov, nižších profesionálnych titulov, rekvalifikácie, školení a rozvojových programov.

V Chorvátsku je 487 stredných škôl, 42 z nich je súkromných.

Vysokoškolské vzdelávanie je poskytované inštitúciami vyššieho vzdelávania. Jedná sa o vysoké školy s fakultami a akadémiami umení, polytechnikami a vysokými školami.

Univerzitné štúdium umožňuje študentom pracovať v oblasti vedy a vysokoškolského vzdelávania, obchodu, vo verejnom sektore či pre spoločnosť ako celok. Vysokoškolské štúdium zahŕňa tri úrovne: bakalárske, magisterské a postgraduálne štúdium.

Polytechniky a fakulty poskytujú vyššie vzdelanie prostredníctvom organizovania a realizácie odborných štúdií a vykonávajú profesijnú, vedeckú a umeleckú činnosť v súlade so zákonom pre vedu a vyššie vzdelanie.

Odborné štúdium poskytuje študentom primeranú úroveň vedomostí a zručností potrebných pre prácu v aplikovaných profesiách a pripravuje ich pre priamu integráciu do pracovného procesu. Odborné  štúdium má dve úrovne: odborné štúdium a špecializované postgraduálne odborné štúdium.

V Chorvátskej republike je 135 vysokých škôl, 32 z nich je v súkromnom vlastníctve.

 


4. 8 Kultúrny a spoločenský život
  

Mnohí Chorváti trávia svoj voľný čas napr. v združeniach a kluboch, ale aj neformálne. Víkendy sú venované návštevám príbuzných a priateľov, alebo výletom. Obyvatelia miest trávia voľný čas na plážach (ktoré sú vzdialené cca jeden a pol hodiny od mesta), zatiaľ čo obyvatelia žijúci ďalej od prímoria navštevujú neďaleké horské lokality. Večery strávené vonku neskoro do noci sú typické pre mladých (v kluboch a baroch, domáce party alebo spontánne oslavy vonku), a to najmä v letných mesiacoch.

Široká škála kultúrnych podujatí prebieha vo väčších mestách, spoločne so športovými udalosťami. Letné festivaly sa stali medzinárodne uznávanými najmä v posledných rokoch. V menších mestách je dostupnosť organizovaných spoločenských aktivít výrazne nižšia, ale aj tie najmenšie mestá a dediny majú aktívny spevácky zbor, súbory tamburo, festivaly, hody, združenia dobrovoľných hasičov, atď.

Chorvátska regionálna rôznorodosť sa odráža v trávení voľného času obyvateľov. Spoločenský život vo vidieckych oblastiach prispieva k zachovaniu bohatého dedičstva chorvátskych ľudí, čo sa prejavuje v tradícii kostýmov, hudby, zvykov a súťaží tradičných športov. Jadranské pobrežie a ostrovy sú charakteristické aj rozvojom vodných športov a tradičných hier ako je bowling, zatiaľ čo horské a zimné športy sú častejšie najmä pre kontinentálne Chorvátsko. Lov a rybolov sú rovnomerne zastúpené na pobreží aj vo vnútrozemí.

Gastronómia je dôležitou súčasťou chorvátskej kultúry a identity. Klimatická rozmanitosť, čisté životné prostredie a historické vplyvy viedli k vytvoreniu a zachovaniu bohatej ponuky gastronomických špecialít, od rybích pokrmov pozdĺž pobrežia cez korenisté špeciality v panónskej časti Chorvátska až po jednoduché ale chutné pokrmy typické pre horské oblasti, akými sú  rôzne dezerty, vína a domáce brandy. Káva kultúra je jedným z typických rysov . Bary otvoriť svoje terasy s prvými lúčmi slnka. Typickým prvkom Chorvátska je, že pri káve sa uzatvárajú obchodné transakcie, vzájomné vzťahy alebo len ticho čítajú noviny. Popíjanie kávy v mestských kaviarničkách v sobotňajšie ráno je typickým znakom Chorvátska.

 


4. 9 Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtie)

 

Narodenie

Všetky skutočnosti o narodených, resp. ľuďoch ktorí sa narodili v Chorvátskej republike, ako aj o pôrodoch chorvátskych občanov v zahraničí, sú zapísané v registri narodení. Narodenie dieťaťa v zdravotníckom zariadení je hlásené týmto zariadením automaticky. Narodenie dieťaťa mimo zdravotníckeho zariadenia môže byť ohlásené otcom dieťaťa , osobou v ktorej bydlisku sa dieťa narodí, matkou aj je schopná o tom informovať, pôrodnou asistentkou alebo lekárom podieľajúcim sa na poskytovaní starostlivosti pri pôrode alebo osobou ktorá sa dozvedela o narodení dieťaťa. Narodenie dieťaťa je nutné ohlásiť do 15 dní od narodenia. Viac informácií na: https://uprava.gov.hr/o-ministarstvu/ustrojstvo/uprava-za-opcu-upravu/drzavne-matice/matica-rodjenih/814 

 

Sobáš

V Republike Chorvátsko sa manželstvo uzatvára na základe konsenzuálneho vyhlásenia ženy a muža.
Manželstvo môže byť uzatvorené vo forme občianskeho zväzku (pred matrikárom), alebo náboženského zväzku (pred duchovným, predstaviteľom náboženskej komunity). Manželstvo môže uzavrieť osoba, ktorá dosiahla vek 18 rokov (dospelý a právne schopný človek). Osoba, ktorá dosiahla šestnásť rokov, môže výnimočne vstúpiť do manželstva s predchádzajúcim povolením súdu. Cudzinci musia spĺňať rovnaké podmienky pre manželstvo ako chorvátski občania. Viac informácií na: https://uprava.gov.hr/o-ministarstvu/ustrojstvo/uprava-za-opcu-upravu/drzavne-matice/matica-vjencanih/815  

Práva a povinnosti partnerov rovnakého pohlavia sú upravené samostatným zákonom.


Úmrtie

Úmrtie sa nahlasuje matrikárovi podľa miesta, kde k úmrtiu došlo (miestne príslušná matrika), alebo kde bol zosnulý nájdený, a to do troch dní odo dňa úmrtia alebo v deň, keď bol zosnulý nájdený. Viac na: https://uprava.gov.hr/o-ministarstvu/ustrojstvo/uprava-za-opcu-upravu/drzavne-matice/matica-umrlih/816

Prístup k verejným záznamom, resp. prípadné získanie dokumentov je tiež možné pomocou e-Građani systém.

 


4. 10 Doprava

 

Územné členenie Chorvátskej republiky a jej samotný tvar počnúc severnými nížinami na jednej strane a pobrežím Jadranského mora na strane druhej jasne poukazuje na zásadný význam dopravnej infraštruktúry pre jej rozvoj. Pozemné a námorné spojenie medzi krajinami juhovýchodnej Európy a strednej Európy zohráva zásadnú úlohu. Z hľadiska dopravy cez územie Chorvátska, čo je veľmi výhodné, prechádzajú tri paneurópske spojenia, koridory (V, VII a X).

Dopravnú sieť, infraštruktúru Chorvátska tvoria:

Cesty:  26 907,4 km (vrátane diaľníc a motorových ciest : 1 413,1 km); 

Železnice: s celkovou dĺžkou  2 722 km tratí;

Námorné prístavy: z národného záujmu, tri prevažne nákladné prístavy - Rijeka, Ploče, Šibenik a tri v prevažnej miere osobné: Zadar, Split a Dubrovník;

Splavné vodné cesty: celková dĺžka 804,1 km na riekach Dunaj, Sava, Drava, Kupa a Una, s týmito prístavmi: Osijek, Sisak, Slavonski Brod a Vukovar;

Letiská v Chorvátsku: Záhreb, Dubrovník, Split, Zadar, Pula, Rijeka a Osijek, a dve pristávacie plochy: Mali Lošinj a Brač.

Sadzby mýta: http://www.hak.hr/info/cestarine/

Záhreb MHD: http://www.zet.hr/default.aspx?id=1371

Split MHD: http://www.promet-split.hr/sadrzaj/linije/cjenik.php 

Osijek MHD: http://www.gpp-osijek.com/cjenik.php

Rijeka - verejná doprava: http://www.autotrolej.hr/default.asp?ru=43&sid=&jezik=1

 

 

5. Sociálne poistenie a zabezpečenie

 

E-formuláre

Ak hľadáte zamestnanie v inom členskom štáte, občania EÚ/EHP a Švajčiarska majú právo transferu určitých svojich práv z materskej krajiny, predovšetkým právo na poistenie v nezamestnanosti a právo na zdravotnú starostlivosť. Spôsob prevodu práv upravujú prenosné dokumenty (PD) vydané príslušnými orgánmi členských štátov.

Chorvátske služby zamestnanosti (http://www.hzz.hr/) sú zodpovedné za koordináciu práv na podporu v nezamestnanosti. Na tento účel sa používajú PDU formuláre. Spomenieme tie najdôležitejšie:

  • PDU1: obsahuje informácie v prospech navrhovateľa o dobe zamestnania, a slúži ako základ pre určenie nároku na dávku, úroveň kompenzácie a trvanie tohto práva.
  • PDU2: slúži na prenos práva na podporu v nezamestnanosti v súvislosti s tým, že v jednom členskom štáte človek žije a sťahuje sa do iného členského štátu s cieľom hľadať si zamestnanie.

Právo na zdravotnú starostlivosť si možno uplatniť cez chorvátsky Inštitút pre zdravotné poistenie (http://www.hzzo-net.hr/) pomocou formulára PDS. Pre migrujúcich pracovníkov je najdôležitejším formulárom PDS1,  ktorý umožňuje registrovať sa a realizovať svoj nárok na zdravotnú starostlivosť v krajine, kde žijú, aj keď majú zdravotné poistenie v inej krajine.

Vaše práva sociálneho zabezpečenia v Chorvátsku: http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=858&langId=sk

 

 

 

Aktualizované: 06/2017