Švédsko - životné a pracovné podmienky

1. Hľadanie práce

1.1. Ako si nájsť prácu

Od ľudí, ktorí si hľadajú prácu vo Švédsku sa očakáva, že budú v značnej miere aktívne využívať „samoobslužný“ servis, predovšetkým na internete.

Spomedzi všetkých stránok zamestnanosti je webová stránka Švédskych služieb zamestnanosti najobsiahlejšia a najpopulárnejšia. Nájdete tu uverejnené voľné pracovné miesta v rámci celej krajiny a z ostatných krajín. Hľadať môžete podľa zadania miesta a profesie. Detaily zamestnávateľa sú väčšinou uvedené spolu s konkrétnou pracovnou ponukou, čo umožňuje uchádzačovi kontaktovať zamestnávateľa priamo. Inzeráty sú vo švédčine a väčšina zamestnávateľov vyžaduje od uchádzačov znalosť švédskeho jazyka.

Webová stránka Švédskych služieb zamestnanosti naviac ponúka veľa užitočných informácií o tom, ako si hľadať prácu, o trhu práce a o štúdiu. Nachádza sa tu zoznam linkov na súkromné stránky, ktoré ponúkajú prácu, na denníky, náborové a personálne agentúry. Okrem informácií o voľných pracovných miestach je tu aj databáza CV, kde sa všetci uchádzači môžu zaregistrovať.

Všeobecné informácie a poradenstvo v súvislosti so samoobslužným systémom poskytujú Zákaznícke centrá švédskych služieb zamestnanosti telefonicky na t.č. : +46-(0)771-416 416.
Voľné pracovné miesta, ktoré sú špeciálne určené uchádzačom z iných krajín, môžete nájsť na portáli EURES. Tieto voľné pracovné miesta pre uchádzačov zo zahraničia sú označené vlajkou EÚ.

Ďalšou možnosťou ako si hľadať prácu je osobne kontaktovať súkromné personálne agentúry.
Veľké množstvo voľných pracovných miest sa vôbec nedostane do inzercie. Prevzatie iniciatívy a priame kontaktovanie zamestnávateľa, u ktorého by ste chceli pracovať, je vo Švédsku nielen bežné, ale zvyčajne aj vnímané ako pozitívne. Zoznamy spoločností z rôznych odvetví môžete nájsť napr. v databáze Företagsfakta (informácie o spoločnostiach) a na stránke Eniro.

Inzerciu voľných pracovných ponúk môžete nájsť aj v denníkoch, regionálnych novinách a bezplatných novinách ako je Metro. Každý štvrtok a nedeľu je v nich najviac inzerátov, ktoré nájdete sprístupnené aj na internete. 

 

1.2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Väčšina pracovných miest si vyžaduje sprievodný list a priložené CV. Niekedy postačí aj telefonát alebo osobná návšteva potencionálneho zamestnávateľa. Niektoré spoločnosti majú svoje vlastné formuláre, ktoré je potrebné vyplniť, sprístupnené na internete. Ponuky práce preto čítajte pozorne, aby ste vedeli, akým spôsobom na ne reagovať. Tiež je dôležité zamerať sa na požiadavky a preferencie. Pokiaľ ich nespĺňate, je málo pravdepodobné, že budete úspešný. Avšak niekedy sa môže stať, že vhodné odporúčania zavážia viac ako požadovaná kvalifikácia.

Písomná žiadosť sa skladá zo životopisu a motivačného listu. Certifikáty a osvedčenia by ste k nim mali pripojiť iba vtedy, ak si to zamestnávateľ vyžaduje. To isté platí aj pre fotografie. Množstvo príkladov a užitočných rád o tom, čo a ako do žiadosti o prijatie do zamestnania napísať nájdete na stránke Švédskych služieb zamestnanosti v sekcii uchádzači o zamestnanie (Jobbsökaren).

Kým ten istý životopis môžete použiť na všetky pracovné ponuky, motivačný list by ste mali napísať na každú pracovnú ponuku zvlášť. Vo všeobecnosti platí, že motivačný list by mal mať osobnejší, menej formálny charakter ako životopis. Po obsahovej stránke by mal motivačný list stručne vyzdvihovať Vaše skúsenosti a kvalifikácie vo vzťahu k pracovnej pozícii, o ktorú sa uchádzate. Jeho celková dĺžka by však nemala presiahnuť rozsah jednej strany A4.Všetky ostatné detaily a dátumy by mali byť osiahnuté výlučne v životopise. Na konci motivačného listu nezabudnite na váš podpis a dátum.

Životopis by mal obsahovať:

-          osobné údaje (meno, adresa, telefónne číslo, dátum narodenia, rodinný stav, štátna       príslušnosť),

-          dosiahnuté vzdelanie (formálne vzdelanie, kurzy),

-          doterajšie pracovné skúsenosti (možno so stručným popisom pracovných povinností),

-          ďalšie atribúty, ktoré môžu byť zaujímavé (zodpovedných pozícií, vodičský preukaz, práca s počítačom),

-          jazykové znalosti a zručnosti,

-          záujmy,

-          referencie (najlepšie od dvoch rôznych osôb, z ktorých aspoň jedna musí byť predchádzajúci zamestnávateľ).

Informácie o vzdelaní a pracovných skúsenostiach by mali byť uvedené v obrátenom chronologickom poradí (tj najskôr najnovšie informácie). Veľké firmy zvyčajne zašlú potvrdenie o tom, že vašu žiadosť evidujú a často priložia aj poučenie, kedy môžete očakávať odpoveď. Ak sa vám však po nejakom čase neozvú naspäť oni, môžete to skúsiť vy. V takomto prípade sa snažte čo najviac „predať“ a ukázať tej osobe, s ktorou hovoríte. Prevzatie iniciatívy, či už telefonátom, alebo písomne, je bežné, navyše sa to považuje ako pozitívum.

Pracovný pohovor

Uistite sa, že ste na prijímací pohovor dobre pripravený. Pokúste sa zistiť čo najviac informácií o spoločnosti, do ktorej idete na pohovor. Budete musieť odpovedať na otázky týkajúce sa vášho vzdelania, predchádzajúceho zamestnania a aktivít vo voľnom čase. Personalisti sa často pýtajú aj na vaše pozitívne a negatívne vlastnosti a aký môžu mať tieto vlastnosti vplyv na váš výkon v práci. Ďalej ich zaujímajú informácie o vašej rodinnej situácii, o vašich záujmoch, atď. Budú tiež očakávať, že na konci pohovoru sa budete pýtať vy,  preto si vaše otázky dôkladne pripravte. Vezmite si so sebou kópie certifikátov a osvedčení. Prítomní na pohovore bývajú často okrem personalistov aj zástupcovia spoločnosti a/alebo ich zamestnanci. Niekedy môžete byť pozvaný na druhé či dokonca tretie kolo výberového konania, alebo môžete byť požiadaný, aby ste sa zúčastnili testov rôznych druhov, v závislosti od charakteru vami zvolenej pracovnej pozície. 

 

2. Presťahovanie sa do inej krajiny


2.1. Pohyb tovaru a kapitálu

 

Voľný pohyb tovaru v rámci jednotného európskeho trhu je jedným z najväčších úspechov EÚ.  

 

 Ako jednotný trh funguje?

Na väčšinu tovarov sa vzťahuje „princíp vzájomného uznávania“, čo znamená, že produkty legálne vyrobené v jednom členskom štáte sa môžu voľne pohybovať a predávať vo všetkých ostatných krajinách EÚ.

V niektorých citlivých odvetviach ako stavebníctvo a farmaceutický priemysel aj naďalej platia určité obchodné obmedzenia. Členské štáty môžu okrem toho obmedziť voľný pohyb tovaru na domácich trhoch za určitých podmienok, ktoré sa týkajú napríklad ochrany životného prostredia alebo verejného zdravia.

Občania EÚ si vo všeobecnosti môžu kúpiť tovary v iných členských štátoch pre vlastnú potrebu. Vo väčšine prípadov neexistujú obmedzenia, čo si občan môže kúpiť a vziať pri cestovaní do iných krajín EÚ. Pri prechode z jedného členského štátu do iného sa už neplatí nijaká daň, pretože daň z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebná daň tvoria súčasť kúpnej ceny, čo znamená, že iné krajiny nemôžu uplatňovať nárok na ďalšie poplatky.

Na niektoré špecifické výrobky ako alkohol a tabak platia určité obmedzenia. Webová stránka Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre dane a colnú úniu poskytuje prehľad o pravidlách vzťahujúcich sa na nákup týchto tovarov v inom členskom štáte EÚ. Osobitné pravidlá platia aj v prípade kúpy motorového vozidla v jednom členskom štáte a jeho osobného užívania v inom členskom štáte.

 

Voľný pohyb kapitálu

Právne predpisy EÚ umožňujú občanom voľne spravovať a investovať peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ. 

Z voľného pohybu peňazí neplynú výhody vďaka zvýšenej efektívnosti len pre finančné trhy, ale aj pre každého občana EÚ.

Každý občan si môže otvoriť bankový účet, nakupovať akcie, investovať alebo kupovať nehnuteľnosti v inom členskom štáte s minimálnym množstvom obmedzení. Navyše podniky v EÚ môžu investovať do iných európskych podnikov, vlastniť ich a riadiť.

V členských štátoch platia pre voľný pohyb kapitálu niektoré výnimky. Väčšina výnimiek sa vzťahuje na dane, finančný dohľad, otázky verejného záujmu, pranie špinavých peňazí a finančné sankcie. 

 

2.2. Hľadanie ubytovania

Náklady na bývanie vo Švédsku sa rôznia v závislosti od štandardu ubytovacej jednotky a miesta kde sa nachádza. Možnosť nájsť si ubytovanie vo väčších mestách je oveľa menšia. Rovnako aj ceny vo väčších mestách sú vyššie ako priemerné ceny.

Ubytovanie si nájdete najpravdepodobnejšie prostredníctvom internetu. Podľa toho, o čo máte záujem (prenájom alebo kúpa) sa tiež môžete skontaktovať s miestnymi alebo regionálnymi majiteľmi nehnuteľností, či už súkromníkmi alebo samosprávou. Niektoré samosprávy majú svoje vlastné agentúry na sprostredkovanie ubytovania. Príslušné subjekty môžete o. i. nájsť na webe Eniro, pod Bostadsföretag (Bytové spoločenstvá) and Bostadsförmedling (Realitné agentúry). .

 

2.3. Hľadanie školy

Informácie ohľadom starostlivosti o deti, škôl a vzdelávania dospelých nájdete na webovej stránke samosprávy, kde bývate. Kontaktné údaje  ľudových stredných škôl a univerzít nájdete na stránke Eniro a na ostatných študijných webových stránkach.

Náklady na starostlivosť o deti sú vo veľkej miere hradené štátom, zatiaľ čo rodičia platia stanovený limitovaný poplatok, ktorý je vypočítaný na základe ich finančného príjmu. O deti, ktoré ešte nezačali povinnú školskú dochádzku, sa starajú predškolské zariadenia (förskolan), o školopovinné deti zase školské družiny (skolbarnsomsorg). Tieto zariadenia môžu byť prevádzkované buď samosprávou, alebo súkromným sektorom.

 

2.4. Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

 

Snaha EÚ čo najviac zjednodušiť svojim občanom cestovanie po členských štátoch viedla k zavedeniu spoločných pravidiel, ktoré upravujú vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia automobilov a registráciu vozidla. Do spolupráce v tejto oblasti sú zapojené aj krajiny EHP, teda aj Nórsko, Island a  Lichtenštajnsko.

Vodičské preukazy

V súčasnosti neexistuje spoločný vodičský preukaz platný v celej oblasti EÚ/EHP. Členské štáty vydávajú vodičské preukazy „podľa modelu Spoločenstva“ s cieľom uľahčiť uznávanie vodičských preukazov vydaných rôznymi krajinami EÚ/EHP.

Tieto vodičské preukazy sa vydávajú podľa vnútroštátneho práva, ale sú platné aj v ostatných krajinách EÚ a tiež na Islande, v Lichtenštajnsku a Nórsku. Treba poznamenať, že dočasné vodičské preukazy alebo osvedčenia vydané domovskou krajinou držiteľa však nie sú uznávané v iných členských štátoch.

Ak občan EÚ/EHP odíde žiť do iného členského štátu, môže používať platný vodičský preukaz počas celého obdobia jeho platnosti. (Držitelia vodičského preukazu sú však povinní splniť všetky požiadavky týkajúce sa vodičského preukazu v novej krajine, napr. kratšej platnosti alebo lekárskych prehliadok). Po uplynutí platnosti existujúceho vodičského preukazu alebo v prípade straty či krádeže musí držiteľ požiadať o vydanie nového vodičského preukazu v krajine pobytu. 

 

Registrácia automobilu

Ak občan EÚ/EHP odíde žiť do iného členského štátu EÚ/EHP na kratšie obdobie ako šesť mesiacov, nemusí zaregistrovať vozidlo alebo platiť dane v novej krajine. Vozidlo ostáva zaregistrované v predchádzajúcej krajine pobytu.

Ak však vlastník vozidla ostane v novej krajine viac ako šesť mesiacov, je povinný zaregistrovať vozidlo v novej krajine pobytu a zaplatiť registračnú daň v hostiteľskej krajine. Pri registrácii musí majiteľ vozidla predložiť tieto dokumenty: osvedčenie o zhode; poistné krytie; doklad o vlastníctve vozidla; doklad o zaplatení DPH; doklad o technickej spôsobilosti vozidla; doklad o úhrade registračného poplatku a cestnej dane.

V niektorých krajinách majú majitelia, ktorí sa prisťahovali z inej krajiny EÚ/EHP, pri registrácii vozidla nárok na oslobodenie od dane v prípade, že spĺňajú príslušné podmienky a dodržia lehoty. Pred odchodom z krajiny by mal občan kontaktovať príslušné vnútroštátne orgány (pozri odkaz).    

 

Poistenie vozidla pri presťahovaní sa v rámci EÚ/EHP

Občania EÚ a EHP môžu poistiť svoje vozidlo v inom členskom štáte EÚ/EHP, poisťovacia spoločnosť však musí mať buď sídlo v hostiteľskej krajine alebo licenciu na predaj poistení v tejto krajine.

Je dôležité overiť si u poisťovateľa, či bude súčasná zmluva o poistení platná v krajine, do ktorej si občan vozidlo sťahuje. Ak občan bude musieť uzatvoriť nové poistenie v inej krajine EÚ/EHP, je potrebné vedieť, že poisťovacie spoločnosti nie sú povinné rešpektovať záznamy o predchádzajúcom bezškodovom priebehu poistenia.

 

 Zdanenie pri kúpe automobilu

Ak sa občan rozhodne pre kúpu motorového vozidla v jednom členskom štáte EÚ/EHP, ale chce ho registrovať v inom členskom štáte, je povinný zaplatiť DPH len v cieľovej krajine. Viac informácií o tejto téme nájdete na webovej stránke Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre dane a colnú úniu.

 

2.5. Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Na príslušnom miestnom daňovom úrade dostanete vaše registračné číslo. Kontaktnú adresu nájdete v lokálnom telefónnom zozname pod www.skatteverket.se (Národný daňový úrad) . Ak plánujete zostať vo Švédsku dlhšie ako jeden rok, dajú vám osobné identifikačné číslo ktoré sa skladá z vášho dátumu narodenia a štyroch kontrolných číslic. V prípade, že plánujete zostať vo Švédsku kratšie ako jeden rok, dostanete ‘samordningsnummer’ (koordinačné číslo). Osobné identifikačné/Koordinačné číslo budete potrebovať pri kontakte s viacerými úradmi ako je napr. Švédska správa sociálneho poistenia (Försäkringskassan), alebo pri otvorení bankového účtu.

Občania severských štátov sa môžu vo Švédsku slobodne usadiť, žiadne povolenie na pobyt sa od nich nevyžaduje.

Občania krajín EÚ/EHP môžu pricestovať, hľadať si zamestnanie, či pracovať na území Švédska bez akýchkoľvek povolení po dobu maximálne 6 mesiacov. Občania krajín EÚ/EHP majú právo na pobyt vo Švédsku, ak pracujú v závislom zamestnaní, samostatne podnikajú, poskytujú alebo prijímajú služby, študujú, prípadne majú dostatok prostriedkov, aby sa o seba postarali. ‘Právo na pobyt’ znamená, že občan EÚ/EHP a jeho/jej členovia rodiny môžu zostať vo Švédsku dlhšie ako 6 mesiace bez povolenia na pobyt.

Na občanov Švajčiarska a osoby, ktoré nie sú občanmi EÚ, ale majú status stáleho rezidenta v inom štáte EÚ sa vzťahujú rovnaké práva. Avšak, v prípade, že chcú vo Švédsku zostať/pracovať dlhšie ako 3 mesiace, musia požiadať o povolenie na pobyt.
Bližšie informácie o tom, ktoré osoby majú vo Švédsku právo na pobyt, a aké dokumenty sa pri registrácii vyžadujú, nájdete na internetovej stránke Švédskeho migračného úradu (
www.migrationsverket.se)

 

2.6. Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom

Ak sa plánujete presťahovať do iného členského štátu EÚ, začnite tým, že si o danej krajine zistíte čo najviac. To sa môže týkať škôl, sociálneho zabezpečenia, bývania a pod.

Začnite sa učiť švédčinu, pretože tá je vo väčšine prípadov potrebná na to, aby ste sa zamestnali.

Uistite sa, že pri príchode do Švédska máte so sebou nasledujúce dokumenty :

·         pas alebo občiansky preukaz, ktorý potvrdzuje vašu národnosť

·         životopis, certifikáty a vysvedčenia preukazujúce vaše vzdelanie a profesionálne skúsenosti (vo švédskom preklade)

·         dokumenty potvrdzujúce váš rodinný stav, t. j. sobášny/rodný list

Ak máte vo vašej domovskej krajine nárok na podporu v nezamestnanosti, môžete hľadanie zamestnania vo vašej novej krajine financovať po vyplnení formulára U2. V takom prípade sa musíte do 7 dní zaevidovať na Švédskom úrade práce.

Po príchode do Švédska kontaktujte nasledovné úrady:

·         Švédsky migračný úrad na získanie eventuálne potrebného povolenia na pobyt a/alebo pracovného povolenia

·         Národný alebo miestny daňový úrad na registráciu bydliska a získanie osobného identifikačného/koordinačného čísla

·         Švédsku správu sociálneho zabezpečenia na určenie vášho sociálneho statusu


Občania EÚ/EHP a Švajčiarska, ktorí majú vo Švédsku trvalý pobyt, môžu v prípade potreby využiť služby štátnych i samosprávnych orgánov, napr. kontaktovať oddelenie služieb zamestnanosti na príslušnom úrade práce vo Švédsku.

 

3. Pracovné podmienky


3.1. Prehľad pracovných podmienok v Európe

 

Snahou EÚ je zlepšovanie pracovných podmienok v Európe. EÚ spolupracuje s národnými vládami s cieľom zaistiť občanom prácu v príjemnom a bezpečnom prostredí. EÚ podporuje členské štáty prostredníctvom:

  • výmeny skúseností a prípravy spoločných aktivít;
  • stanovenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky, bezpečnosť a ochranu zdravia.

 

Zlepšovanie kvality pracovného života 

V záujme zlepšovania spokojnosti a bezpečnosti pracovníkov v EÚ je dôležité určiť, čo robí pracovné prostredie priaznivým a stanoviť kritériá pre kvalitné pracovné podmienky. 

Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) je agentúra EÚ so sídlom v Dubline a jej úlohou je poskytovať informácie, poradenstvo a odbornú pomoc v tejto oblasti.

 

Agentúra stanovila niekoľko kritérií pre kvalitu zamestnania a práce, ktoré zahŕňajú:

  • zdravie a spokojnosť na pracovisku – dobré pracovné podmienky umožňujú predchádzať zdravotným problémom, znižujú riziko úrazov a zlepšujú efektívnosť práce;
  • zosúladenie pracovného a mimopracovného života – občania EÚ by mali dostať možnosť na vyváženie pracovného a mimopracovného života;
  • rozvoj zručností – kvalitné zamestnanie je zamestnanie s možnosťami na odbornú prípravu, rozvoj a kariérny postup.

 

Sociálny dialóg

EÚ úzko spolupracuje so sociálnymi partnermi – vrátane podnikových organizácií a odborových zväzov – v otázkach zamestnanosti a postupov súvisiacich s výkonom práce. Na sociálnom dialógu sa zúčastňujú obidve strany odvetvia s cieľom uzavrieť dohody, ktoré môžu mať významný vplyv na európskeho pracovníka. Niektoré medziodvetvové dohody uzavreté v rámci sociálneho dialógu sa stali základom právych predpisov EÚ a zahŕňajú zmeny podmienok v súvislosti s rodičovskou dovolenkou, prácou na kratší pracovný čas a zmluvami na dobu určitú.

Niekedy sociálni partneri uzatvoria tzv. autonómne dohody, ktoré upravujú napr. prácu z domu, stres v práci, obťažovanie a násilie na pracovisku. Sociálny dialóg prebiieha aj v rôznych priemyselných odvetviach, kde boli vytvorené výbory pre oblasť bankovníctva, chemického priemyslu, poisťovníctva, telekomunikácií a oceliarstva.

Viac informácií nájdete na webovej stránke Európskej komisie venovanej sociálnemu dialógu. Medzi organizácie zapojené do medzisektorového sociálneho dialógu patria: Európska konfederácia odborových zväzov a Businesseurope.

 

Zdravie a bezpečnosť pri práci

Podľa predpisov EÚ sú zamestnávatelia povinní zaručiť zamestnancom bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. To znamená, že zamestnávateľ musí vypracovať politiky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, ktorých súčasťou je hodnotenie rizík, školenie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konzultácie s pracovníkmi, postupy v prípade poskytnutia prvej pomoci, vzniku požiaru a nutnosti evakuácie. Od zamestnancov sa očakáva, že budú dodržiavať pokyny v oblasti bezpečnosti a  ochrany zdravia pri práci a oznamovať akékoľvek možné nebezpečenstvá. 

Viac informácií o zásadách, ktoré sú základom rámca EÚ pre  bezpečnosť a ochranu zdravia, a ich vplyvoch na jednotlivcov a podniky nájdete na webovej stránke Európskej komisie.

Množstvo užitočných informácií o tejto téme ponúka podnikom aj zamestnancom Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

 

Stanovenie minimálnych požiadaviek

Zlepšovanie pracovných podmienok v členských štátoch vo veľkej miere závisí od stanovenia spoločných pracovných noriem. Pracovné právo a nariadenia EÚ stanovujú minimálne požiadavky na udržateľné pracovné prostredie, ktoré v súčasnosti uplatňujú všetky členské štáty.

Predpisy EÚ, ktoré sa vzťahujú na pracovné podmienky, zahŕňajú množstvo otázok vrátane pracovného času, zamestnania dočasných pracovníkov, práv zamestnancov so zmluvami na kratší pracovný čas a ochranu zamestnancov s pracovnou zmluvou na dobu určitú.

Cieľom právnych predpisov v týchto oblastiach je vždy zaistiť vysokú úroveň zamestnanosti a zároveň dodržiavať práva občanov na pracovisku. Napríklad smernica EÚ zaručuje, aby podmienky zamestnávania zamestnanca na kratší pracovný čas boli porovnateľné s právami kolegov pracujúcich na plný pracovný úväzok. Zamestnávatelia nemôžu zaobchádzať so zamestnancami so zmluvou na dobu určitú nepriaznivejšie ako so stálymi zamestnancami.

 

3.2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií

 

Získanie uznania kvalifikácií a kompetencií môže zohrávať zásadnú úlohu pri rozhodovaní, či začať pracovať v inej krajine EÚ. Žiaľ, rôzne systémy vzdelávania a odbornej prípravy sťažujú zamestnancom aj inštitúciám primerané posúdenie kvalifikácií.

Uznávanie odborných kvalifikácií

Základnou zásadou platnou pre všetkých občanov EÚ by mala byť možnosť vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. V skutočnosti však odlišné vnútroštátne požiadavky bránia prístupu k určitým povolaniam v hostiteľskej krajine.

Na prekonanie týchto rozdielov stanovila EÚ systém na uznávanie odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému sa rozlišuje medzi podmienkami, ktoré platia pre regulované povolania (povolania, pre ktoré sa podľa zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolania, ktoré v hostiteľskej krajine nepodliehajú právnej regulácii.

 

Európska komisia stanovila súbor nástrojov, ktorých cieľom je zabezpečenie lepšej transparentnosti a lepšie uznávanie kvalifikácií tak na akademické, ako aj profesionálne účely:

  • Európsky kvalifikačný rámec (EQF) Hlavným cieľom európskeho kvalifikačného rámca je vytvoriť prepojenie medzi rôznymi vnútroštátnymi systémami kvalifikácie s cieľom zjednodušiť uznávanie diplomov. Jednotlivci a zamestnávatelia tak budú môcť využiť EQF na lepšie pochopenie a porovnanie kvalifikácií získaných v rôznych krajinách.  Jednotlivé krajiny si budú môcť porovnať systémy kvalifikácie s EQF – a od  roku 2012 budú všetky nové kvalifikácie obsahovať odkaz na úroveň EQF.  
  • Národné informačné strediská pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC) Sieť národných informačných stredísk pre uznávanie dokladov o vzdelaní bola zriadená v roku 1984 na podnet Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru. NARIC zohrávajú dôležitú úlohu v procese uznávania kvalifikácií.
  • Európsky systém prenosu kreditov (ECTS) Cieľom tohto systému je uľahčiť uznávanie období štúdia v zahraničí. Umožňuje prenos vzdelávania medzi rôznymi vzdelávacími inštitúciami a ponúka flexibilný spôsob na získanie akademického titulu.
  • Europass Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti profesionálnych zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov: životopisu (Curriculum Vitae); jazykového pasu; dodatkov k osvedčeniu; dodatkov k diplomu a dokumentu Europass-mobility. Systém Europass umožňuje jasne a lepšie pochopiť zručnosti a kvalifikácie v rôznych častiach Európy. Národné strediská Europass boli zriadené v každej krajine EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru.
  • Databáza Európskej komisie obsahujúca regulované povolania zahŕňa zoznam regulovaných povolaní v členských štátoch, krajinách EHP a vo Švajčiarsku s možnosťou vyhľadávania a kontaktné miesta a informácie o príslušných orgánoch.

 
 

3.3. Druhy zamestnania

Zamestnanie

Švédska pracovná legislatíva je považovaná za všeobecný rámec aj pre pracovné právo. Detaily obsiahnuté v podmienkach zamestnávania sú upravené kolektívnymi zmluvami, ktoré vychádzajú práve z legislatívy a rozširujú ju. V mnohých prípadoch môžu byť podmienky v kolektívnych zmluvách dokonca lepšie, avšak nikdy nebudú horšie. Odborové organizácie preto majú na pracoviskách veľmi silné postavenie. Môžu poskytovať aj ďalšie informácie a poradenstvo týkajúce sa podmienok zamestnávania v rôznych sektoroch.

Pracovná zmluva môže byť buď na dobu neurčitú , alebo určitú. V druhom prípade môže ísť napríklad o dočasnú pozíciu pre určitý projekt alebo o zastupovanie. Práca na dobu určitú sa stáva v posledných rokoch bežným druhom zamestnania. Vaša pracovná pozícia by mala byť jasne uvedená v náplni práce, ktorá je zadefinovaná v pracovnej zmluve (anställningsbevis).

Skúšobná doba je zákonom stanovená na maximálne 6 mesiacov. Ak sa pracovný pomer neukončí v skúšobnej dobe, práca je na dobu neurčitú.

Podľa zmluvy o mzdových sadzbách sa na zamestnanie v personálnej agentúre vzťahujú rovnaké pravidlá ako na iné pozície, z čoho vyplýva, že vás môžu zamestnať na dobu určitú ale aj neurčitú.

Neexistujú nijaké špeciálne ustanovenia, ktoré by sa uplatňovali pri práci na kratší úväzok.
Na túto prácu sa vzťahujú rovnaké pravidlá ako pri ostatných typoch pracovných zmlúv a zamestnaní na skrátený pracovný čas majú zvyčajne rovnaké práva a povinnosti ako aj iní zamestnanci. Vo všeobecnosti sa vo Švédsku uprednostňujú pracovné pomery na plný úväzok.

Rodičia s deťmi mladšími ako 8 rokov majú nárok na skrátenie pracovného času až o 25%.

Práca au-pair je vo Švédsku považovaná za rovnocennú s akýmkoľvek druhom inej práce. To znamená, že zamestnávateľ je povinný odvádzať dane a ďalšie príspevky. Ubytovanie a strava tiež podliehajú zdaneniu. 

Osoby so slobodným povolaním musia odvádzať vlastné dane a príspevky.

 

3.4. Pracovné zmluvy

Pracovná zmluva môže byť uzavretá ústne, písomne, alebo aj tichou dohodou. V prípade štátnych úradníkov je zamestnávateľ povinný vystaviť písomný menovací dekrét.

V praxi je väčšina pracovných zmlúv ústna. Avšak, je vhodné požiadať svojho zamestnávateľa o písomné potvrdenie o zamestnaní. Podľa zákonov EÚ je zamestnávateľ povinný informovať zamestnanca o pracovných podmienkach písomne, a to do 1 mesiaca od prvého dňa nástupu do zamestnania. Písomné stanovisko k pracovným podmienkam musí obsahovať nasledovné informácie:

·         meno a adresu zamestnávateľa a zamestnanca, deň začiatku pracovného pomeru a názov podniku

·         povinnosti a názov pracovnej pozície zamestnanca

·         druh pracovného pomeru (na dobu určitú/neurčitú)

·         výpovedná lehota alebo dátum ukončenia pracovnej zmluvy

·         plat a spôsob vyplácania

·         pracovný čas a platená dovolenka

·         akákoľvek relevantná kolektívna zmluva

·         podmienky práce v zahraničí, ak by tam mal zamestnanec pracovať dlhšie ako 1 mesiac

Zamestnávateľ je povinný zamestnanca o akýchkoľvek zmenách vo vyššie uvedených podmienkach informovať do 1 mesiaca.

Ukončenie pracovného pomeru: Pracovná pozícia na dobu neurčitú môže byť vypovedaná len na základe dôvodov zodpovedajúcich prepusteniu alebo z dôvodu nedostatku práce. V oboch prípadoch by ste mali požiadať o radu odbory, ak ste ich členom. Výpovedná doba môže byť rôzna, a to v závislosti od služobného veku a veku zamestnanca. Upravujú ju kolektívne zmluvy. Dočasné kontrakty sa končia automaticky dňom ukončenia bez toho, aby zamestnávateľ musel vydať akékoľvek oznámenie o výpovedi. Po ukončení skúšobnej doby môže byť pracovný pomer ukončený bez udania objektívneho dôvodu prepustenia. Pracovný pomer však môže jedna alebo druhá strana ukončiť ešte pred uplynutím dohodnutého termínu skúšobnej lehoty, pokiaľ sa to oznámi 14 dní vopred.

 

3.5. Špeciálne kategórie

Znevýhodnení občania

Existuje množstvo rôznych národných programov a iniciatív na podporu uplatnenia hendikepovaných osôb na pracovnom trhu. Okrem iného, tieto programy poskytujú zamestnávateľom dotácie na náklady na mzdy alebo adaptáciu hendikepovaných pracovníkov na pracovisku. Švédske úrady práce dohliadajú a riadia tieto programy. 

Mladí ľudia

Mladiství môžu uzatvárať pracovné zmluvy a začať pracovať až od kalendárneho roka, v ktorom dosiahnu vek 16 rokov. Musia tiež mať ukončenú povinnú školskú dochádzku. Neplnoleté osoby od veku 13 rokov môžu vykonávať ľahšiu prácu, ktorá neohrozuje ich zdravie, vývoj či priebeh vzdelávacieho procesu. Osoby mladšie ako 13 rokov nemajú povolenie a nárok na platenú prácu. Na podporu zamestnanosti osôb starších ako 18 rokov existujú špeciálne národné programy pracovného trhu, ktoré administrujú samosprávy v úzkej spolupráci so švédskymi úradmi práce.

Noví prisťahovalci

Švédsky úrad práce má osobitnú zodpovednosť zabezpečiť, aby sa noví prisťahovalci čo najrýchlejšie a najefektívnejšie integrovali na trhu práce. Súčasťou jeho povinností je zohrávať koordinačnú, podpornú a povzbudzujúcu úlohu vo vzťahu k ostatným zúčastneným stranám. Švédske služby zamestnanosti môžu pomôcť čerstvým uchádzačom o zamestnanie začleniť sa na trh práce hneď po tom, ako bude vydané povolenie na pobyt. Zaujímavý je aj projekt Švédčiny pre imigrantov (SFI).

Ženy
Neexistujú žiadne ustanovenia týkajúce sa výhradne zamestnávania žien. Na základe švédskeho Zákona o rodičovskej dovolenke z roku 1995 (föräldraledighetslagen) majú ženy a muži rovnaké rodičovské práva.
Zamestnankyňa, ktorá je tehotná, nárok na rodičovský príspevok 60 dní pred odhadovaným dátumom narodenia dieťaťa. Ak podstúpia školenia v oblasti rodičovstva, majú obaja rodičia nárok na rodičovský príspevok.

Žena, ktorá počas svojho tehotenstva nemôže vykonávať fyzicky náročné zamestnanie, môže požiadať o preloženie na menej zaťažujúce oddelenie. Ak to nie je možné, alebo ak existujú na pracovisku riziká, má žena počas posledných 60 dní pred stanoveným dátumom pôrodu nárok na hotovostný príspevok (havandeskapspenning).


3.6. Samostatne zárobkovo činné osoby

Poradenstvo o tom, ako začať podnikať, vám môže poskytnúť Tillväxtverket (Švédska agentúra pre hospodársky a regionálny rozvoj), Almi a IFS – Internationella företagarföreningen (Medzinárodné združenie podnikateľov). Kontaktovať môžete aj rôzne záujmové a priemyselné organizácie. V pôsobnosti mnohých samospráv sú tiež úrady pre obchod a priemysel “näringslivskontor”, ktoré rovnako poskytujú služby pri štarte podnikateľskej činnosti.


Poberatelia podpory v nezamestnanosti majú od švédskych služieb zamestnanosti nárok na získanie grantu za účelom začatia podnikania (Stöd vid start av näringsverksamhet) len v takom prípade, ak tieto úrady skonštatujú, že majú dobré predpoklady riadiť spoločnosť, ktorá pri realizácii svojho podnikateľského zámeru poskytne aj trvalé zamestnanie.

 

3.7. Platové podmienky

Minimálnu mzdu nestanovuje zákon, ale kolektívne zmluvy. Bežne je nazývaná ako nástupný alebo základný plat. Robotníkom v priemysle sa hodinové sadzby taktiež upravujú na základe kolektívnych zmlúv, i keď aj tu existujú výnimky.

Takmer všetci úradníci dostávajú mesačný plat, ktorého výška je však prakticky v rámci celého trhu práce určovaná individuálne. To znamená, že noví zamestnanci sa pred nástupom do práce sami dohodnú so svojím zamestnávateľom na výške počiatočného platu. Členovia odborov môžu navyše získať pomoc a poradenstvo ohľadne rokovania o mzde. O zvyšovaní miezd sa každoročne rokuje aj na centrálnej a lokálnej úrovni  .

Zamestnávatelia sú povinní strhávať daň zo mzdy (paye), v ktorej sú zahrnuté všetky druhy príspevkov sociálneho zabezpečenia, ale nie poplatky za poistenie v nezamestnanosti. Zamestnanci sú oprávnení dostať výplatnú pásku, na ktorej sú okrem platu uvedené aj jednotlivé odvody. Zamestnávatelia musia navyše každoročne zamestnancom a Národnému daňovému úradu predkladať kontrolné zúčtovanie príjmu (kontrolluppgift). Plat sa zvyčajne poukazuje na bankový účet koncom mesiaca.

 

3.8. Pracovná doba

Štandardný pracovný čas vo Švédsku je 40 hodín týždenne, avšak veľmi rozšírený je aj flexibilný pracovný čas.

Nadčasy sú obmedzené na 48 hodín počas obdobia 4 týždňov, alebo 50 hodín za obdobie 1 mesiaca. Celkové nadčasy nesmú prekročiť 200 hodín v stanovenom období 12 mesiacov.

Zamestnávatelia sú povinní viesť záznamy o pracovnom čase. Pracovnú dobu počas nedele upravujú kolektívne dohody. Vo väčšine kolektívnych dohôd sú sobota a nedeľa uvedené ako dni pracovného pokoja. Avšak, existujú tu viaceré výnimky (napr. pre zmenných pracovníkov a zamestnancov v určitých sektoroch ako je doprava a preprava, obchod, cestovný ruch či verejné služby).

Rodičia s deťmi do 8 rokov majú nárok na zredukovanie pracovnej doby až o 25%.

 

3.9. Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská ...)

Všetci zamestnanci majú nárok na minimálne 25 dní (resp. 5 týždňov) platenej dovolenky za rok. Na základe niektorých kolektívnych zmlúv môže byť týchto dní aj viac. Novým zamestnancom, ktorí ešte nemajú plný nárok na platenú dovolenku, môže byť táto poskytnutá aj vopred.

Zamestnanci majú nárok na minimálne 4 týždne nepretržitého voľna v čase od júna do augusta, pokiaľ nie je v kolektívnej zmluve uvedené inak. Zamestnanci, ktorí nepracujú kvôli chorobe alebo rodičovskej dovolenke, majú stále nárok na platenú dovolenku.

Zamestnanci na zastupovanie, na krátkodobé zamestnanie a zamestnanci v skúšobnej dobe, ktorí odpracovali viac ako 60 hodín u zamestnávateľa, majú rovnako nárok na mzdu za dovolenku vo výške 12% platu. Niektoré kolektívne zmluvy umožňujú nárok aj na ďalšie dovolenkové príspevky. Každý, kto ukončí pracovný pomer bez toho, aby vyčerpal svoj nárok na dovolenku, je oprávnený uplatniť si ho v hotovostnej podobe = 12%.

Ženy majú v súvislosti s pôrodom vždy nárok na rodičovskú dovolenku. Táto dovolenka môže začať najskôr 60 dní pred plánovaným termínom pôrodu. Rodičia majú plný nárok na dovolenku až kým dieťaťa nedosiahne vek 18 mesiacov.

Rodičia s deťmi do 8 rokov môžu mať skrátenú pracovnú dobu až o 25%. V súvislosti s narodením dieťaťa si otec alebo iný rodič môže vziať 10 dní plateného voľna. Rodičia, ktorí sa doma starajú o choré dieťa, majú až do dosiahnutia 12. roku jeho veku nárok na rodičovský príspevok.

Iné možnosti uvoľnenia z práce

V rámci platných kolektívnych zmlúv je možné čerpať dovolenku v nasledujúcich prípadoch: ukončenie pracovného pomeru/výpoveď, ďalšie vzdelávanie/štúdium, začatie vlastnej podnikateľskej činnosti, rodinné záležitosti (úmrtie, sťahovanie a pod.).

Sviatky: Nový rok, Zjavenie Pána (Sviatok Troch kráľov – 6. január), Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, Sviatok práce (1. máj), Nanebovstúpenie Pána, Národný deň Švédska (6. jún), Letný slnovrat, Sviatok všetkých svätých, Prvý sviatok vianočný, Druhý sviatok vianočný.

 

3.10. Ukončenie pracovného pomeru

Ak chce zamestnávateľ alebo zamestnanec na konci skúšobnej doby ukončiť pracovný pomer, musí dať riadnu výpoveď. Pokiaľ nie je stanovené inak, zamestnanie môže byť ukončené v rámci skúšobnej doby bez uvedenia dôvodu. Zmluvy na dobu určitú končia automaticky uvedeným dátumom na zmluve bez toho, aby zamestnávateľ musel dať výpoveď.

Ukončenie zamestnania výpoveďou

Zamestnanie na dobu neurčitú môže byť ukončené len ak existujú racionálne dôvody prepustenia, alebo ak je nedostatok práce. V oboch prípadoch by ste sa, pokiaľ sa vás to týka, mali o radu obrátiť na odbory. Výpovedná lehota je rôzna v závislosti od dĺžky zamestnancovho pomeru a jeho veku, upravujú ju kolektívne zmluvy.

Ukončenie trvalého pomeru zamestnanca mu musí byť zo strany zamestnávateľa oznámené písomne a tento dokument musí obsahovať informácie o tom, ako sa môže zamestnanec proti ukončeniu zmluvy odvolať. Oznámenie o výpovedi musí byť zamestnancovi odovzdané do vlastných rúk alebo zaslané doporučenou poštou.

Zamestnávateľ nemá objektívne dôvody na prepustenie zamestnanca, ak je možné ho preložiť na inú primeranú pozíciu. Ak chce dať zamestnanec výpoveď, musí tak urobiť aspoň 1 mesiac vopred v prípade, že jeho pracovný pomer podlieha všeobecným právnym predpisom. Výpovedná lehota môže byť aj dlhšia.

Osoby, u ktorých sa predpokladá, že z dôvodu ich ochorenia, zranenia, alebo iného hendikepu, nebudú v budúcnosti vôbec schopní vykonávať prácu na plný úväzok, môžu požiadať o nemocenské dávky. Nárok na túto dávku máte, ak ste vo veku 30-64 rokov a vaša pracovná schopnosť je znížená najmenej o 25%.


Bežný vek odchodu do dôchodku je 65 rokov. Zamestnanec sa môže rozhodnúť poberať dôchodok už od veku 61 rokov, ale právo pracovať má až do dosiahnutia veku 67 rokov.

 

3.11. Zastupovanie pracovníkov

Vo Švédsku je členstvo v odboroch stále veľmi vysoké – momentálne je v nich okolo 70% všetkých zamestnancov, čo je však pokles oproti 80% na prelome tisícročia. Z hľadiska pohlaví nie sú v počte členov veľké rozdiely.

Predtým, ako sa zamestnávateľ rozhodne vykonať podstatné zmeny týkajúce sa činnosti spoločnosti, povinností alebo pracovných podmienok zamestnanca (ktorý je členom odborov, pričom je zamestnávateľ kolektívnou zmluvou viazaný), musí začať z vlastnej iniciatívy rokovania s odborovými zväzmi zastupujúcimi jeho spoločnosť.

Odbory majú ďalekosiahle práva najmä v informačnej oblasti a v oblasti rokovania so zamestnávateľom. Odbory majú napríklad právo rokovať so zamestnávateľom o všetkých aspektoch vzťahu medzi ním a ktorýmkoľvek členom odborov, ktorý bol alebo stále je uňho zamestnaný. Po vyjednávaniach má zamestnávateľ právo na rozhodnutie. Dohody o mzdových podmienkach sa na centrálnej úrovni uzatvárajú medzi odbormi a príslušnými zamestnávateľskými organizáciami. Presná štruktúra prerozdelenia prostriedkov sa následne realizuje lokálne v rámci danej spoločnosti a pracoviska.

Najväčšie odborové zväzy vo Švédsku :

·         Švédska odborová únia „Landsorganisationen i Sverige“ (LO) je strešnou konfederáciou 14 národných odborových federácií robotníkov.

·         Centrálna organizácia profesionálnych zamestnancov „Tjänstemännens Centralorganisation“ (TCO) je zastrešujúcou inštitúciou 14 odborových zväzov pre úradníkov/administratívnych zamestnancov.

·         Centrálna organizácia švédskych akademikov „Sveriges Akademikers Centralorganisation“ (SACO) je konfederáciou 22 odborových združení akademikov.

 

3.12. Pracovné spory – štrajky

Zamestnanec, ktorý sa dostal do pracovného sporu, má nárok na pomoc zo strany svojho odborového zväzu, ktorý môže do sporu vstúpiť ako jedna zo strán a požadovať náhradu škody. V súdnych konaniach sú odbory často právnymi zástupcami členov, ktorí sa dostali do pracovnoprávnych sporov alebo sa stali subjektom disciplinárnych opatrení zo strany zamestnávateľa.

Väčšina kolektívnych zmlúv obsahuje klauzuly o postupe v prípade pracovných sporov. Väčšinou sa spory vyriešia prostredníctvom rokovaní, len veľmi málo z nich súdne. Niektoré kolektívne dohody obsahujú aj ustanovenia o urovnávaní sporov prostredníctvom arbitráže.

Zamestnanec nesmie byť potrestaný alebo prepustený za to, že vstúpil do odborov, alebo sa zúčastnil na legálnom štrajku. 

 

3.13. Odborné vzdelávanie

 

Odborné vzdelávanie a príprava zahŕňa praktické činnosti a kurzy súvisiace so špecifickým zamestnaním alebo povolaním a jeho cieľom je príprava účastníkov vzdelávania na budúcu kariéru. Odborná príprava znamená pre mnohých nevyhnutnú cestu k dosiahnutiu profesionálneho uznania a k zlepšeniu vyhliadok na získanie dobrého pracovného miesta.  

Iniciatívy EÚ na podporu v oblasti odbornej prípravy

Na podporu prístupu založenom na spolupráci k rozvoju systému odbornej prípravy v Európe využíva EÚ rôzne nástroje a iniciatívy, mnohé z nich tvoria súčasť programu celoživotného vzdelávania.

Celoživotné vzdelávanie je proces, ktorý zahŕňa všetky formy vzdelávania a trvá od predškolského veku až po obdobie po odchode do dôchodku. Jeho úlohou je umožniť ľuďom rozvíjať a udržiavať kľúčové kompetencie počas celého života, ako aj posilniť ich mobilitu medzi jednotlivými zamestnaniami, regiónmi a krajinami. 

Možnosti financovania zahŕňajú množstvo aktivít vrátane výmenných pobytov, študijných stáží a vytvárania sietí. K dispozícii je množstvo rôznych projektov pre študentov, ich školiteľov a učiteľov.

 

Kľúčové čiastkové programy:

 

  • Erasmus. Erasmus je považovaný za vlajkovú loď EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Každoročne program Erasmus umožňuje približne 200 000 študentom študovať a pracovať v zahraničí. Okrem toho sa v rámci neho financuje spolupráca medzi európskymi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania.
  • Leonardo da Vinci. Okrem pomoci jednotlivcom pri získavaní nových zručností sa tento program zameriava aj na pomoc organizáciám z oblasti odborného vzdelávania a prípravy pri spolupráci s partnermi z EÚ, vďaka ktorej si môžu vymieňať najlepšie postupy. V rámci programu Leonardo da Vinci sa financuje množstvo rôznych praktických projektov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, v rámci ktorých umožňuje jednotlivcom odbornú prípravu v zahraničí prostredníctvom rozsiahlych iniciatív, ktoré posilňujú spoluprácu a vytváranie sietí po celej Európe.
  • Grundtvig. Program Grundtvig sa zameriava na podporu potrieb v oblasti vyučovania a vzdelávania pre tých, ktorí navštevujú kurzy pre vzdelávanie dospelých. Program sa zameriava na formálne, neformálne a informálne vzdelávanie.

 

Organizácie EÚ na podporu odborného vzdelávania

 

Na zlepšenie spolupráce a výmeny najlepších postupov zriadila EÚ tieto dve agentúry:

Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP), ktoré bolo založené v roku 1975 na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v Európe. Sídli v gréckom Solúne a vykonáva výskum a analýzy týkajúce sa odbornej prípravy a šíri svoje odborné znalosti medzi európskych partnerov, ako sú univerzity, výskumné inštitúcie a vzdelávacie zariadenia.

Európska nadácia pre odborné vzdelávanie (ETF) bola založená v roku 1995 a úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jej poslaním je podporovať partnerské krajiny mimo EÚ v modernizácii a rozvoji ich systémov odborného vzdelávania.

 

 

4. Životné podmienky


4.1. Prehľad životných podmienok v Európe

 

Kvalita života – hlavná priorita programu sociálnej politiky EÚ

Priaznivé životné podmienky závisia od viacerých faktorov, ako je kvalitná zdravotná starostlivosť, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy, kvalitná dopravná infraštruktúra a množstvo iných faktorov, ktoré priamo ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov. Cieľom EÚ je zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať výzvy, ktorým čelí súčasná Európa, akými sú sociálne vylúčenie a starnutie populácie.

 

Zamestnanosť v Európe

Kľúčovou prioritou EÚ je zlepšovanie pracovných príležitostí v Európe. EÚ a členské štáty prijali európsku stratégiu zamestnanosti, ktorej cieľom je vytvorenie väčšieho počtu a lepších pracovných miest, boj s nezamestnanosťou a zvýšenie mobility. Európska stratégia zamestnanosti poskytuje rámec pre koordináciu politík zamestnanosti jednotlivých členských štátov a výmenu informácií.

Zlepšovanie perspektívy každého Európana v oblasti zamestnania je takisto ústredným bodom desaťročnej stratégie EÚ pre hospodársky rast - Európa 2020, ktorá má počas nasledujúceho desaťročia zabezpečiť hospodársky rast. Základným cieľom je do konca desaťročia zaistiť 75% mieru zamestnanosti občanov EÚ vo veku 20 – 64 rokov.

 

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii

Zdravie a dostupnosť vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti sú dôležitými prioritami všetkých Európanov. Väčšina občanov očakáva rýchly a jednoduchý prístup k zdravotnej starostlivosti aj pri cestovaní v rámci EÚ. 

Politiky EÚ v oblasti zdravia reagujú na tieto potreby. Európska komisia vytvorila koordinovaný prístup k politike v oblasti zdravia a zaviedla do praxe sériu iniciatív, ktoré dopĺňajú aktivity vnútroštátnych verejných orgánov. Spoločné postupy a ciele EÚ sú zakotvené v programoch a stratégiách EÚ v oblasti zdravia. 

Aktuálny program verejného zdravia EÚ na roky 2008 až 2013 má tri základné ciele:

  • zlepšiť ochranu zdravia občanov;
  • podporovať zdravie a zmierňovať nerovnosti v oblasti zdravia;
  • získavať a šíriť informácie a poznatky o zdraví.

 

Vzdelávanie a odborná príprava v EÚ

Členské štáty majú na starosti vlastné systémy vzdelávania a odbornej prípravy. EÚ však pridáva hodnotu koordinovaním aktivít, ktoré môžu pomôcť naplneniu spoločných cieľov a poskytnúť občanom EÚ väčšie možnosti na celoživotné vzdelávanie a odbornú prípravu.

Na účely realizácie tohto cieľa spolupracuje EÚ s vnútroštátnymi orgánmi a zúčastnenými stranami v oblasti vzdelávania v záujme zlepšovania politík a výmeny najlepších postupov. Okrem toho EÚ riadi celý rad programov  financovania v oblasti vzdelávania odbornej prípravy.

 

Schengenský priestor

Schengenský priestor vznikol v marci 1995. Zrušil hraničné kontroly v rámci územia signatárskych štátov a vytvoril jednotnú vonkajšiu hranicu, na ktorej musia prebiehať kontroly podľa spoločných pravidiel. 

Do roku 2012 podpísalo Schengenskú dohodu 25 európskych krajín. Z nich 22 patrí k členským štátom EÚ:

Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko.

Okrem nich patria do schengenského priestoru aj Island, Nórsko a Švajčiarsko. Do schengenského priestoru nepatrí Spojené kráľovstvo a Írsko.

 

Doprava v EÚ

Dopravná politika EÚ sa sústreďuje na odstránenie prekážok medzi členskými štátmi, čo umožňuje rýchlejší a lacnejších pohyb občanov a tovarov cez hranice. Cieľom je poskytnúť čisté, bezpečné a efektívne cestovanie v rámci Európy a zároveň posilniť vnútorný trh pre voľný pohyb tovarov a osôb. EÚ je tiež zástancom práv cestujúcich.

 

Letecká doprava a práva cestujúcich

Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave znamenalo pre cestujúcich zníženie cestovných nákladov a väčší výber prepravcov a služieb. EÚ vytvorila aj súbor práv na spravodlivé zaobchádzanie s cestujúcimi.

V prípade problémov s letmi, ktoré odchádzajú z krajiny EÚ alebo prichádzajú do krajiny EÚ, a sú realizované prepravcom zaregistrovaným v EÚ (alebo na Islande, v Nórsku alebo vo Švajčiarsku) cestujúci disponujú súborom práv stanovených EÚ a môžu mať nárok na náhradu výdavkov alebo odškodnenie.

V prípade odoprenia nástupu do lietadla, veľkého meškania letu (viac ako 5 hodín), zrušenia letu alebo nadmerných rezervácií má cestujúci právo na výber medzi presmerovaním do miesta konečného určenia a vrátením sumy letenky. V prípade výberu vrátenia sumy letenky sa cestujúci vzdáva práva na ďalšie cestovanie, pomoc alebo presmerovanie zabezpečené leteckou spoločnosťou.

Letecká spoločnosť je povinná vždy informovať cestujúcich o ich právach a o dôvode odoprenia nástupu do lietadla, zrušenia letu alebo veľkého meškania (viac ako 2 hodiny). V závislosti od vzdialenosti a dĺžky meškania má cestujúci nárok na občerstvenie, stravu, komunikáciu (napr. bezplatný telefonický hovor) a ubytovanie cez noc.

V závislosti od dĺžky letu má cestujúci v prípade odoprenia nástupu do lietadla, zrušenia letu alebo v prípade príletu do miesta konečného určenia s meškaním viac ako 3 hodiny nárok na náhradu vo výške od 250 do 600 EUR.

Práva cestujúcich v železničnej doprave

 

V prípade meškania alebo zrušenia vášho vlakového spojenia môže vzniknúť cestujúcim nárok na náhradu a majú právo na primerané informácie o meškaní.

V prípade ohlásenia meškania trvajúceho viac ako 1 hodinu (v porovnaní s časom uvedeným na cestovnom lístku) môžu cestujúci:

 

  • zrušiť cestu a požiadať o okamžitú náhradu plnej ceny lístka (alebo časti cesty, ktorá nebola uskutočnená). O náhradu časti cesty, ktorá už bola uskutočnená, môžu cestujúci požiadať, ak v dôsledku meškania cesta nespĺňa účel;
  • požiadať železničnú spoločnosť o presmerovanie do miesta konečného určenia čo najskôr alebo v neskoršom termíne podľa výberu cestujúceho;
  • napriek meškaniu pokračovať v ceste podľa pôvodného plánu.

 

Ak sa rozhodnete pokračovať v ceste, máte nárok na náhradu. Ak meškanie trvá 1 až 2 hodiny, máte nárok na náhradu vo výške 25 % z ceny lístka. Ak meškanie trvá viac ako 2 hodiny, máte nárok náhradu na 50 % z ceny lístka.

Náhrada musí byť vyplatená do jedného mesiaca od predloženia žiadosti.

 

 

4.2. Politický, administratívny a právny systém

Švédsko je konštitučná monarchia s parlamentnou formou vlády. Hlavou štátu je kráľ, ktorý má v súčasnosti takmer výlučne reprezentatívnu funkciu.

Švédsko má jednokomorový parlament (Riksdag), ktorého členovia sú volení systémom pomerného zastúpenia na štvorročné funkčné obdobie. Riksdag rozhoduje o nových zákonoch a daniach na základe vládnych návrhov. Švédsko má všeobecné volebné právo, právo voliť majú občania od 18 rokov. Účasť na parlamentných voľbách býva tradične veľmi vysoká - pohybuje sa okolo 80%.

Švédsko má národný policajný zbor a súdny systém je rozdelený na 3 úrovne: miestnu („Tingsrätt“ – okresné súdy), regionálnu („Hovrätt“ – odvolacie (vyššie) súdy) a národnú („Hőgsta Domstolen“ – Najvyšší súd).

Pre daňovú a správnu oblasť sú kompetentné Správny odvolací súd („Kammarrätten“) a Najvyšší správny súd („Regeringsrätten“), ktorý je podobne ako Najvyšší súd najvyššou inštanciou.

Občanom poskytujú služby ombudsmani, vrátane Diskrimineringsombudsmannen (DO – ombudsman pre diskrimináciu) a Justitieombudsmannen (JO – parlamentárny ombudsman).

Na regionálnej úrovni existuje 20 provincií, ktoré majú na danom území hlavnú zodpovednosť za systém zdravotnej starostlivosti. Tiež majú za úlohu posilňovať rast a rozvoj regiónov. Krajský úrad má demokraticky volené zastupiteľstvo („fullmäktigeförsamling“), ktoré je oprávnené vyberať dane z príjmu.

Nižšiu úroveň predstavuje 290 samospráv, pričom na čele každej z nich stojí priamo volené zastupiteľstvo („kommunfullmäktige“), oprávnené vyberať dane z príjmu. Samosprávy sú zodpovedné za poskytovanie verejných služieb týkajúcich sa škôl, zariadení starostlivosti o deti/dôchodcov, dodávok energií, bývania, kultúry a voľného času.

Inštitútom verejného zamestnávania vo Švédsku sú Švédske národné služby zamestnanosti, ktoré implementujú ciele politiky trhu práce formulované vládou a Riksdagom (parlamentom). V krajine je 320 miestnych pobočiek služieb zamestnanosti, ktoré sú rozmiestnené v rámci 11 trhových regiónov. Jediným z trhových regiónov, ktorý funguje na národnej úrovni je klientský servis Švédskych národných služieb zamestnanosti. Sídlo Švédskych národných služieb zamestnanosti je v Štokholme. Na jeho čele je generálny riaditeľ.

 

4.3. Príjmy a dane

Priemerný mesačný plat administratívnych pracovníkov v súkromnej sfére je asi 35 350 švédskych korún (SEK) (2013). Pokiaľ ide o verejný sektor, zamestnanci ústredných orgánov vlády zarábajú priemerne 33 576 SEK, krajskí zamestnanci 31 553 SEK a samosprávni zamestnanci 26 363 SEK mesačne (2013). Priemerná mzda všetkých povolaní v roku 2013 bola 29 100 SEK. Vo všeobecnosti zarábajú muži viac ako ženy, pretože zvyčajne pracujú v iných profesiách – ženy vo väčšej miere pracujú na skrátený úväzok.

Švédsky daňový systém zahŕňa mnohé priame a nepriame dane a poplatky. Najdôležitejšími priamymi daňami sú štátna a komunálna daň z príjmu ako aj štátne dane z majetku. Najdôležitejšie nepriame dane sú DPH a spotrebné dane na určité tovary ako napríklad alkohol a tabakové výrobky. Takmer všetky tovary a služby podliehajú DPH, ktorá je na úrovni 25%. DPH na potraviny je 12%.

Ročný príjem nižší ako 18 900 SEK (2015) je oslobodený od dane.

Najväčšia časť daní z príjmov fyzických osôb smeruje do komunálnej sféry. Ak váš príjem presiahne 443 300 SEK (2015), musíte zaplatiť aj štátnu daň z príjmu, ktorá je v súčasnosti vo výške 20% sumy, ktorá je nad uvedenú príjmovú hranicu; pri príjme prevyšujúcom 629 200 SEK je táto daň už vo výške 25%.

Komunálna daň z príjmu je proporcionálna a v závislosti od samosprávy je v rozmedzí 29–34%. Väčšina obyvateľov platí len túto komunálnu daň. Príspevky na sociálne zabezpečenie odvádzajú zamestnávatelia, takže ďalšie odvody zo mzdy už nie sú.

Dane z príjmu sa následne vyplácajú na podpory v nezamestnanosti, nemocenské dávky, dôchodky a iné zdroje príjmov.

Váš zdaniteľný príjem tvorí príjem po zdanení a úľavy pre určité náklady ako napríklad hypotéky.

Ak žijete v zahraničí a pracujete vo Švédsku menej ako 6 mesiacov môžete si vybrať či budete platiť tzv. SINK (daň z príjmu pre zamestnancov zo zahraničia), ktorá je 20%. V takom prípade nerobíte odpočty za žiadne náklady.

Fyzické aj právnické osoby sú povinné podať daňové priznanie na miestnom úrade Švédskej daňovej agentúry („Skatteverket“), a to každý rok zvyčajne okolo 1.mája.

Príslušné daňové tlačivá a viac informácií k téme Dane vo Švédsku nájdete na www.skatteverket.se

 

4.4. Životné náklady

Podľa výpočtov Inštitútu pre súkromné financie („Institut för privatekonomi“) boli v roku 2014 mesačné životné náklady mimo nákladov na bývanie približne 9 460 SEK pre osobu, ktorá žije sama. Táto suma zahŕňa náklady na stravu, oblečenie, hygienu, lekársku starostlivosť, šport, auto, aktivity vo voľnom čase, miestnu dopravu, poistenie, elektrinu, telefón, atď. Nezahŕňa však náklady napríklad na dovolenku, darčeky, ani na nákup záclon alebo televízora. Náklady dvojčlennej domácnosti sú asi 13 900 SEK.

 

4.5. Ubytovanie

Prenájom

Šance nájsť si ubytovanie na prenájom sú z hľadiska jednotlivých regiónov značne odlišné. Vo všeobecnosti je ponuka výrazne nižšia v mestských oblastiach, predovšetkým vo veľkých mestách, zatiaľ čo tamojšie ceny podstatne prevyšujú švédsky priemer.

Priemerná mesačná cena nájmu za trojizbový byt s kuchyňou sa v roku 2014 pohybovala okolo 6 257 SEK. V cene nájmu sú zvyčajne zahrnuté náklady na prenájom spotrebičov a taktiež poplatky za kúrenie a elektrinu.

Kúpa

Malý dom vo Švédsku stojí priemerne 2 333 000 SEK (január 2015). Ceny v Štokholme sú asi dvojnásobne vyššie.

Družstevné byty s trvalým právom na bývanie (Bostadsrätt)

Súkromný spolok družstevných bytov je hospodárska asociácia, ktorej členovia spoločne vlastnia a spravujú obytné budovy, pozemky a iné spoločné priestory. Keď si od nej kúpite bývanie, stanete sa po schválení žiadosti o vstup jej členom. Predajcovi zaplatíte sumu kapitálového vkladu a asociácii platíte mesačné prevádzkové poplatky a poplatky za údržbu.

V januári 2015 bola cena za túto formu bývania v rámci celoštátneho priemeru na úrovni asi 1 922 000 SEK. Ceny v Štokholme boli viac ako dvojnásobne vyššie.

Miestne a národné noviny, ako aj rôzne internetové stránky obsahujú inzeráty na prenájom bývania, či kúpu nehnuteľnosti. Samosprávy často disponujú informáciami o prenájmoch bývania na svojich internetových stránkach.

Hypotekárne úrokové platby je možné odpočítať od zdaniteľného príjmu.

 

4.6. Zdravotníctvo

Všetky osoby bývajúce vo Švédsku sú subjektmi štátneho systému zdravotného poistenia. Za poskytovanie služieb verejného zdravotníctva sú zodpovedné krajské úrady/regióny a samosprávy. Systém zdravotného poistenia pokrýva väčšinu nákladov súvisiacich s návštevami lekárov, hospitalizáciou a laboratórnymi poplatkami. Materská a pediatrická starostlivosť sú bezplatné.

Poplatky za lekársku starostlivosť a hospitalizáciu hradia pacienti. Výšku týchto poplatkov si určujú krajské úrady, a líšiť sa môžu aj na základe úrovne a typu poskytovaných služieb zdravotnej starostlivosti. Občania EÚ/EHP/Švajčiarska pracujúci vo Švédsku majú nárok na tunajšiu zdravotnú starostlivosť za rovnakých podmienok ako osoby, ktoré majú vo Švédsku trvalý pobyt.

Lekári

Ak musíte vyhľadať lekára, kontaktujte ‘vårdcentral’ – príslušnú ambulanciu základného lekárskeho ošetrenia vo vašom okolí. Každá štvrť má minimálne jedno takéto miestne ambulantné centrum, v ktorom pracujú lekári a zdravotné sestry.

Pacient platí poplatok vo výške 120–350 SEK, avšak ročne nesmie tento poplatok presiahnuť 1 100 SEK. Objednať sa môžete tiež v súkromnej ambulancii (hľadajte modré stránky telefónneho zoznamu). Zapamätajte si však, že nie všetci súkromní lekári patria pod Švédsku správu sociálneho poistenia („Försäkringskassa“), ktorá predstavuje schválený systém financovania, a preto môže byť návšteva u takéhoto lekára výrazne drahšia v porovnaní s návštevou u lekára, ktorý je do systému sociálneho zabezpečenia zaradený.

Nemocnice

Pri vážnom alebo akútnom ochorení vyhľadajte ‘akutmottagning’ (úrazové a pohotovostné oddelenie v nemocnici). Ešte predtým sa však môžete telefonicky poradiť na čísle 1177 ‘Sjukvårdsupplysningen’ (informačná linka verejného zdravotníctva). Lekár z úrazového a pohotovostného oddelenia alebo všeobecní lekári vám môžu na základe vážnosti zdravotného stavu odporučiť špecialistu alebo prijatie do nemocnice. Pacient si za pobyt v nemocnici hradí poplatok 100 SEK/deň.

Lieky

Štátna farmaceutická spoločnosť Apoteket bývala výlučným poskytovateľom liekov na predpis. V roku 2010 sa farmaceutický trh otvoril aj pre súkromné lekárne. Keď si vyberáte v lekárni lieky viazané na lekársky predpis, platíte zníženú cenu. Aj tu však existuje maximálna horná hranica úhrad pacienta, ktorá je 2 200 SEK ročne. Niektoré lieky bez predpisu už ponúkajú aj obchody.

Zubári

Stomatologická starostlivosť je pre deti a mladých do 19 rokov bezplatná, potom si ju musíte čiastočne alebo v celom rozsahu uhrádzať sami, ale súčasne i tu platí horná hranica poplatkov pacienta.

Verejnú stomatologickú starostlivosť poskytuje ‘Folktandvården’ (Národná stomatologická služba). Dospelí však častejšie vyhľadávajú súkromných stomatológov.

Pohotovostné číslo 112, platné pre celé Švédsko, volajte v prípade mimoriadnej situácie vyžadujúcej sanitku, hasičov, políciu, alebo v prípade, že sa jedná o otravné látky, či informáciu o službukonajúcich zubároch.

 

4.7. Výchovno- vzdelávací systém

Švédsky školský systém sa skladá z 9 ročnej povinnej školskej dochádzky v ‘grundskola’ (všeobecná stredná škola), na ktorú nadväzujú 3 roky gymnázia (vyššia stredná škola), ktoré nie sú povinné. Žiaci, ktorí navštevovali všeobecnú strednú školu väčšinou pokračujú v štúdiu na vyššej strednej škole. Povinná školská dochádzka začína vo veku 7 rokov, prípadne sa môže začať o rok skôr. Takmer vo všetkých samosprávach fungujú pre deti od 6 rokov zariadenia jednoročnej predškolskej prípravy (förskoleklass).

Grundskola aj gymnasiet sú síce spravované na komunálnej úrovni, ale keďže uplatňujú národné učebné plány, sú pod štátnym dohľadom. Zvyšuje sa počet súkromných škôl (friskolor), ktoré sú tiež viac – menej financované z verejných prostriedkov. Tieto môžu prijímať dary, ale nemajú povolenie účtovať svojim žiakom poplatky. Vo Švédsku existuje aj veľmi malé množstvo súkromných škôl, ktoré nie sú financované z verejných zdrojov, ale z poplatkov, ktoré účtujú svojim žiakom. Viac informácií o švédskom systéme vzdelávania poskytuje Centrálny úrad pre starostlivosť o deti, školstvo a vzdelávanie dospelých (Skolverket).

Medzinárodné školy

Existuje celý rad medzinárodných škôl, ktoré ponúkajú výučbu v iných jazykoch ako švédčine, zvyčajne v angličtine. Medzinárodné školy sa zakladajú hlavne vo veľkých mestách. Viac informácií o nich vám poskytne Skolverket (Švédska národná agentúra vzdelávania).

Vysokoškolské vzdelanie

Každý, kto sa uchádza o prijatie na univerzitu alebo vysokú školu, musí mať úspešne absolvované vyššie stredné vzdelanie vo Švédsku alebo v zahraničí. Vo väčšine prípadov sa vyžadujú aj predchádzajúce znalosti v jednej alebo viacerých odborných oblastiach.

Väčšina švédskych univerzít je štátna. Univerzity a vysoké školy sú v rámci celej krajiny koncentrované na viac ako 20 miestach. Štúdium na nich je pre občanov EÚ/EHP s výnimkou zápisného bezplatné. Počas štúdia si už potom musíte kúpiť alebo zapožičať vlastné učebnice a financovať svoje životné náklady. Mnohí študenti si z tohto dôvodu žiadajú o študentský príspevok, alebo berú štátne študentské pôžičky. Za oprávnenosť nároku na študentský príspevok alebo pôžičku od švédskeho štátu zodpovedá Centrálny úrad pre podporu štúdia (CSN).

Vzdelávanie dospelých

Všetky samosprávy vo Švédsku realizujú vzdelávacie programy pre dospelých, ktoré zahŕňajú výučbu všeobecných a vyšších stredných škôl, ale poskytujú aj doplnkové kurzy či základné vzdelanie dospelým imigrantom. Výučba je bezplatná, platí sa len za učebné materiály.

Ľudové akadémie (Folkhögskolor)

Sú špecifickou škandinávskou formou vzdelávania dospelých. Fungujú internátnym systémom a ich zriaďovateľmi sú buď samosprávne celky alebo neziskové organizácie, ako sú napr. odbory, cirkvi či spolky abstinentov. Vytvárajú si vlastné učebné osnovy a ponúkajú rôzne kurzy zamerané na umenie, medzinárodné vzťahy, životné prostredie, atď.

 

4.8. Kultúrny a spoločenský život

Na webovej stránke Švédskeho inštitútu nájdete množstvo cenných a zaujímavých informácií o švédskej kultúre a spoločnosti. Inštitút taktiež publikuje knihy, ktoré ponúkajú pravdivý obraz o živote vo Švédsku. 

Každá samospráva vo Švédsku má verejnú knižnicu so školenými knihovníkmi. Požičiavanie kníh, filmov a hudby je bezplatné.

Pre švédske pracoviská je typická tzv. „plochá organizačná štruktúra“, tzn., že iniciatíva a zodpovednosť sa kladú do rúk zamestnancov. Zámerom takejto štruktúry je, aby podniky mali čo možno najmenej úrovní rozhodovania. Ďalšou typicky švédskou vlastnosťou je osobné oslovovanie neformálnou „Du“ – formou (Ty), ktorú vo väčšine prípadov ľudia používajú spolu s krstným menom; toto má vplyv aj na vzťahy nadriadených s podriadenými.

V spoločnosti sa kladie veľký dôraz na zrovnoprávnenie medzi pohlaviami. V tomto úsilí Švédsko učinilo za posledné obdobie výrazný pokrok.

Obľúbené druhy športov vo Švédsku sú futbal, hádzaná, ľadový hokej, tenis, lyžovanie a golf.

Švédsko je sekulárna spoločnosť, ale veľa sviatkov a tradícii má kresťanské korene, i keď si to možno dnes už neuvedomujeme. Ostatné tradície sa viažu k ročným obdobiam.

Voľnočasové aktivity v prírode obľubuje väčšina Švédov. Vo Švédsku má každá osoba právo na verejný prístup do prírody - „Allemansrätten“, ktoré ju oprávňuje vstupovať do lesa a prírody. Viac informácií o tom, čo môžete a nemôžete robiť na pozemku, ktorý je v súkromnom vlastníctve, sa dozviete v Naturvårdsverket (Švédska agentúra ochrany životného prostredia).

 

4.9. Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtie)

Narodenie dieťaťa

Väčšina detí prichádza na svet v nemocniciach. Do troch mesiacov od narodenia dieťaťa sú rodičia povinní nahlásiť jeho meno na www.skatteverket.se (webová stránka Švédskeho daňového úradu).

Uzavretie manželstva

Podmienkou pre uzavretie manželstva vo Švédsku je minimálny vek 18 rokov. Obrad môže byť cirkevný alebo civilný. Nezosobášený pár môže vo Švédsku žiť spoločne v tzv. ‘samboförhållande’ – tj. partnerskom spolužití, ktoré je z viacerých hľadísk rovnoprávne manželstvu. Švédsky zákon o spolužití, tzv. sambolagen, špeciálne upravuje tieto vzťahy a otázky súvisiace s deťmi a spoločným majetkom v prípade ukončenia vzťahu. Osoby žijúce v spoločnej domácnosti po sebe nededia. Od 1. mája 2009 sú vo Švédsku povolené sobáše osôb rovnakého pohlavia.

Rozvod

Keď si rozvod želajú obaja manželia, môžu byť rozvedení bez čakacej lehoty. Naopak, ak je rozvod želaním len jedného z nich, alebo majú dieťa do veku 16 rokov, môže k nemu dôjsť až o 6 mesiacov.

Smrť

Po úmrtí vo Švédsku musí oprávnený lekár vystaviť potvrdenie osvedčujúce smrť a jej príčiny. Nielen poradenstvo, ale aj organizáciu pohrebných obradov poskytujú pohrebné služby - begravningsbyråer. Keďže sú to súkromné firmy a za svoje služby si účtujú poplatky, mali by ste sa o ich cenových reláciách dopredu informovať.

 

4.10. Doprava

Švédsko má nielen kvalitné cesty, ale aj rozsiahlu sieť železničnej, autobusovej a leteckej dopravy. Väčšina regiónov má dobre rozvinutý systém verejnej dopravy, ktorý umožňuje cestovanie vlakmi a autobusmi. Vo väčšine veľkých, ale aj v menších mestách sú nadštandardné dopravné služby. Kúpa mesačných lístkov na miestnu/regionálnu autobusovú/železničnú dopravu je často vďaka zľavám výhodnejšia.

Na uvoľnenie cestných komunikácií bolo v Štokholme a Gothenburgu zavedené mýto (trängselavgifter).  V ostatných častiach krajiny je využívanie cestnej siete bezplatné. Spoplatnený je prechod cez Öresundský most medzi Dánskom a Švédskom a most Svinesund medzi Švédskom a Nórskom.

Veľa švédskych miest je železnične prepojených a väčšina vlakov je prispôsobená aj pre vozíčkarov. Premávajú verejné i súkromné autobusové linky. Cena lístku závisí na tom, kde a kedy si lístok kúpite, či chcete poistenie storna, atď. Najlacnejšie a najvýhodnejšie je kupovať si lístky cez internet.

Informujte sa o možných zľavách a kombinovaných lístkoch na železničnú/regionálnu autobusovú dopravu.

Na niektoré švédske ostrovy sa dá dostať len loďou alebo trajektom.

 

Posledná úprava textu: 29. júl 2015

 

5. Systém sociálneho zabezpečenia vo Švédsku