Životné a pracovné podmienky v Poľsku

 

1. Hľadanie práce

1. 1. Ako si nájsť prácu

Existuje niekoľko spôsobov, ako si hľadať prácu v Poľsku. Žiadosť (životopis a motivačný list) zaslaná priamo zamestnávateľovi zvyšuje šancu zamestnať sa. Ďalšou možnosťou je vyhľadávanie pracovných ponúk prostredníctvom verejných služieb zamestnanosti a neštátnych agentúr zamestnanosti, novinových inzerátov a internetu alebo prostredníctvom úradov práce - uchádzači vo veku 15 - 25 rokov. Uchádzači v Poľsku môžu využiť služby zamestnanosti okresných a krajských úradov práce. Pracovné príležitosti prostredníctvom úradov práce je možné nájsť v centrálnej databáze pracovných ponúk. Ktokoľvek hľadajúci prácu v krajinách EA/EEA alebo Švajčiarska môže využiť možnosť ponúkaných pracovných miest publikovaných na Eures portály alebo na Eures web stránke Poľska. Neštátne agentúry zamestnanosti hľadajú a vyberajú vhodných kandidátov pre zamestnávateľov. Táto metóda náboru je veľmi obľúbená, hlavne vo veľkomestách  ako je Varšava, Poznaň, Krakov a iné. Tieto agentúry horlivo propagujú svoje služby na internete. Musia byť uvedené v registri agentúr sprostredkovania práce. Na základe právnych predpisov v Poľsku sprostredkovateľská agentúra musí mať certifikát, ktorý potvrdzuje, že je kompetentná na sprostredkovanie pre oblasť v ktorej bola založená. Zoznam registrovaných agentúr je dostupný na web stránke Registra národných sprostredkovateľských agentúr. Je protizákonné poberať poplatky za sprostredkovanie zamestnania od záujemcov o prácu. Náklady na cestovné, zdravotné ošetrenie v krajiny, náklady na vybavenie víza alebo preklady dokumentov sú hradené uchádzačom. Najpopulárnejšími poľskými národnými denníkmi s ponukami práce sú: Gazeta Wyborcza (v pondelkovej prílohe „Práca“),  a Życie Warszawy (v stredajšej prílohe „Práca a štúdium“). Ponuky práce sú však publikované i v iných lokálnych denníkoch. Internet je bohatým zdrojom informácií o pracovných ponukách v Poľsku. Ponúka možnosť nájsť si voľné pracovné miesta, poradenské služby, burzy práce a informácie o spoločnostiach ponúkajúcich prácu.

  

1. 2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Uchádzači o zamestnanie v Poľsku najprv zamestnávateľovi zasielajú životopis a sprievodný list, na základe čoho môžu byť následne pozvaní na pohovor. Zamestnávateľ, zverejňujúci voľné pracovné miesto v tlači, zvyčajne požaduje životopis obsahujúci nasledovné informácie: osobné informácie (meno, priezvisko, adresa, kontaktné telefónne číslo), informácie o pracovných skúsenostiach (práca akéhokoľvek druhu; prostredníctvom ktorej uchádzač získal skúsenosti relevantné pre nové pracovné miesto), informácie o vzdelaní, odbornej kvalifikácií a dodatočných schopnostiach a zručnostiach. Životopis by mal byť vecný, prehľadný, krátky a písaný v jednoduchom jazyku, bez emocionálnych a hovorových výrazov. V životopise možno uviesť osobné záujmy, hlavne vtedy, ak u zamestnávateľa zvýšia hodnotu uchádzača (napr. sociálne kompetencie) alebo sa vyznačujú osobitosťou (napr. extrémne športy). 

 

2. Presťahovanie sa do inej krajiny

2. 1. Pohyb tovarov a kapitálu


Väčšina tovarov podlieha zásade resp. princípu vzájomného uznávania čo znamená, že výrobky legálne vyrobené v jednom členskom štáte môžu byť voľne nakupované  a predávané vo všetkých ostatných krajinách EÚ.Niektoré obmedzenia  v obchodovaní tovarov zostanú v niektorých citlivých odvetviach, ako je stavebníctvo a liečivá.

Okrem toho môžu členské štáty obmedziť voľný pohyb tovaru na svojich domácich trhoch za určitých okolností najmä ako je ochrana životného prostredia alebo verejného zdravia. Občania EÚ sú vo všeobecnosti zatiaľ nakupovať tovar v iných členských štátoch pre svoju osobnú potrebu. Vo väčšine prípadov nie je tam žiadny limit na to , čo človek môže kúpiť a vziať so sebou pri ceste do rôznych krajín EÚ. Žiadna ďalšia daň sa neplatí pri prechode medzi členskými štátmi, pretože daň (DPH ) a pridaná hodnota sú zahrnuté v kúpnej cene, čo znamená, že ostatné krajiny nemôžu nechať žiadne ďalšie povinnosti. Avšak, existujú určité obmedzenia pre špecifické produkty, ako je alkohol a tabak .

Na webových stránkach Komisie pre dane a Zákaznickej Únie sú užitočné príručné  run – down pravidlá pre nákup tohto tovaru v inom členskom štáte EÚ .Osobitné pravidlá platia aj pri nákupe motorového vozidla z jedného členského štátu a predané  do iného za účelom osobného použitia

 

Voľný pohyb kapitálu

Vďaka legislatíve EÚ, ľudia môžu spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte .To nie sú len finančné trhy, ktoré ťažia z voľného pohybu finančné prostriedky prostredníctvom zvýšenej efektívnosti, každý európsky občan má možnosť výhody.  Na základe určitých obmedzení, každý jednotlivec si môže otvoriť bankový účet , nakupovať akcie, na investovanie alebo na kúpu nehnuteľnosti v iných krajinách EÚ.Naviac aj podniky v EÚ môžu investovať, vlastniť a riadiť iné Európske podniky

 

2. 2. Hľadanie ubytovania

 Pri kúpe alebo prenájme bytu v Poľsku možno využiť ponuky, ktoré možno nájsť v tlači, na internete a prostredníctvom súkromných realitných agentúr. 

Pomocou  agentúry sa zvyšujú náklady na hľadáte ubytovania o výšku provízie platenej agentúre. V prípade prenájmu, tento poplatok je obyčajne ekvivalent jedného mesiaca  prenájmu a v prípade kúpy, ide približne o sumu cca. 2%-3% z kúpnej ceny.

Výška za zaplatenie prenájmu závisí od veľkosti dotknutného mestského centra a štandardu a tiež aj od rozlohy bývania. Najdrahšie ubytovanie je vo Waršawe a v iných veľkých mestách - prenájom typu apartmán stojí od 1200 do 2000 PLN (bez  poplatkov spojených s užívaním nehnuteľnosti). Najmenšie obydlia sú relatívne najdrahšie. Poplatky za plyn, elektrinu, kúrenie a vodu nie sú zvyčajne zahrnuté do ceny za prenájom.

 

Bývanie v Poľsku môžu byť zakúpené na sekundárnom (použité) alebo primárne (nový) na trhu nehnuteľností. Pri samostatnom hľadaní bytu je potrebné si vybrať vhodné objekty, obrátiť sa na predajných miestach - stavebnú firmu, preveriť si nehnuteľnosť z právneho hľadiska, t.j. navštíviť príslušný súd a prezrieť si register pozemkov, uistiť sa, že daná stavebná firma je zapísaná v poľskom súdnom registri (Krajowy Rejestr Sądowy) a teda má stavebné povolenie a nie je v bankrote, atď. V prípade nových domov, cena závisí od lokality, od štandardov výstavby, od veľkosti obydlia. 

 

2. 3. Hľadanie školy

 Zoznamy verejných a neverejných škôl a školských zariadení sú zverejnené na webových stránkach Ministerstva školstva. Informácie o školách a školských zariadeniach je možné získať tiež od miestnych orgánov školskej správy, ktoré majú zoznamy verejných aj neverejných škôl a školských zariadení, nad ktorým vykonávajú pedagogický dozor, ako aj od miestnych orgánov štátnej správy, ktoré sú zodpovedné za prevádzku verejných škôl a vedenie evidencie neverejných škôl. Základné a nižšie stredné školy sú rozdelené do spádových oblastí a deti majú zaručené miesto v škole v oblasti, v ktorej žijú. Školský rok zahŕňa cca. 185 dní (od 1. septembra do posledný piatok v júni) a je rozdelený do termínov a vzdelávanie dospelých zriadené do dvoch semestrov. V školách je výučba rozdelená na päť dní v týždni, zatiaľ čo u dospelých školských inštitúcií výučba je na plný úväzok (tri alebo štyri dni v týždni), alebo na čiastočný úväzok (dva dní každé dva týždne). Osoby, ktoré nie sú štátnymi poľskými príslušníkmi majú právo na vzdelanie a starostlivosť vo verejných škôlkach, a tie, ktoré sú zahrnuté do skupiny povinnej školskej dochádzky majú právo na vzdelanie a starostlivosť vo verejných základných školách, nižšej strednej školy a verejné umelecké školy, ako aj ďalšie vzdelávacie inštitúcie, vrátane umenia zariadenia za rovnakých podmienok ako poľskí občania. Osoby, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi poľskej a podliehajú povinnej školskej dochádzke majú právo na vzdelávanie a starostlivosť vo verejných stredných školách za tých istých podmienok ako poľskí štátni príslušníci až do veku 18 rokov alebo ukončení stredoškolského vzdelania. Tieto osoby majú nárok na ďalšie vzdelávanie bezplatne, na výučbu poľského jazyka a doučovanie vo vyučovacích predmetoch a pomoci poskytovanej osobám, ktorá môže byť zo strany študentov, ktorí poľský jazyk je materinský jazyk alebo, ktorí sú zamestnaní škole ako pedagogickí asistenti. Škola môže tiež zabezpečiť výučbu jazyka a kultúry žiakom z ich krajiny pôvodu.

 

2. 4. Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

Realizácia zásady voľného pohybu osôb je jedným zo základných kameňov európskej štruktúry, čo znamená zavedenie celého radu praktických pravidiel na zabezpečenie, aby občania mohli slobodne a jednoducho cestovať do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Cestovanie autom v rámci EÚ už nie je také komplikované. Európska komisia ustanovila rad spoločných nariadení, ktorými sa riadi vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia vozidla a možnosť zaregistrovať vaše vozidlo v hostiteľskej krajine.

Vodičské preukazy

V súčasnosti nie je zavedený spoločný vodičský preukaz, ale členské štáty EÚ zaviedli vodičský preukaz podľa „modelu Spoločenstva“. Tento spoločný model zabezpečuje, aby sa vodičské preukazy vydané v rôznych krajinách EÚ dali ľahko rozpoznať v iných členských štátoch. Zásada vzájomného uznávania sa všeobecne uplatňuje. Vodičský preukaz je vydaný v súlade s vnútroštátnym právom, ale mal by zahŕňať ustanovenia týkajúce sa modelu EÚ krajín, plus Islandu, Lichtenštajnska, ako napríklad základné podmienky na vydanie vodičského preukazu. Je však potrebné poznamenať, že dočasné preukazy alebo osvedčenia vydané v domovskej krajine držiteľa nebudú  uznávané v ostatných členských štátoch.

Ak sa občan EÚ usadí v inom členskom štáte, nie je potrebné meniť vodičský preukaz, aj keď to z praktických dôvodov mnohí robia. Navyše niektoré členské štáty vyžadujú, aby na základe určitých administratívnych požiadaviek boli vo vodičskom preukaze uvedené aj ďalšie údaje.

V prípade uplynutia platnosti, straty alebo odcudzenia vodičského preukazu nový vodičský preukaz môže byť vydaný v členskom štáte pobytu v súlade s vnútroštátnymi podmienkami. Občania by sa mali obrátiť na príslušné úrady.

 Zaregistrovanie  vozidla

 Ak máte pobyt v inom členskom štáte a používate tam svoje vozidlo viac ako šesť mesiacov, budete musieť vozidlo zaregistrovať na miestnych úradoch a zaplatiť registračný poplatok hostiteľskej krajiny.

Občania EÚ si môžu dať poistiť svoje vozidlo v ktorejkoľvek krajine EÚ, pokiaľ zvolená poisťovňa je hostiteľským vnútroštátnym orgánom oprávnená vydávať príslušné poistné zmluvy. Poisťovňa zriadená v inom členskom štáte je oprávnená uzatvárať povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu iba v prípade, ak sú splnené určité podmienky. Poistenie bude platiť v celej Únii bez ohľadu na to, kde sa nehoda stane.

 Zdaňovanie

Daň z pridanej hodnoty alebo DPH na motorové vozidlá sa obvykle platí v krajine, kde sa vozidlo kupuje, aj keď za určitých podmienok, sa DPH platí v krajine určenia.

Viac informácií o pravidlách, ktoré platia pri nadobudnutí vozidla v jednom z členských štátov EÚ a ktoré je určené na registráciu v inom členskom štáte EÚ, sa nachádzajú v odkaze „Daň z motorových vozidiel“.

 Poistenie auta pri v EÚ/EEA

 Občania EÚ a EHP môžu poistiť svoje vozidlo v inom členskom štáte EÚ / EHP prostredníctvom poisťovne , ktorá buď má základňu v hostiteľskej krajine  alebo  má licenciu na predaj poistenia .Je dôležité skontrolovať  s poisťovateľom, či súčasná zmluva bude platná v krajine, v ktorej  je vozidlo pohybujúce sa . Tí ľudia, ktorí majú dostať nové poistenie v inej krajine EÚ / EHP, by si mali uvedomiť, že poisťovne nie sú povinné zohľadniť akejkoľvek predchádzajúce  “žiadne nároky” záznamy. 

 

2. 5. Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Občania členských štátov Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarska potrebujú na vstup do Poľska platný cestovný doklad alebo iný platný identifikačný doklad potvrdzujúci ich občianstvo. Rodinní príslušníci občanov EÚ, EHP alebo Švajčiarska, ktorí nie sú občanmi hore uvedených štátov, môžu pricestovať do Poľska prostredníctvom platného cestovného dokladu a (v prípade potreby) víza.

Po vstupe do Poľska sú občania EÚ, EHP a Švajčiarska, ako aj ich rodinní príslušníci, ktorí nie sú ubytovaní v hoteli alebo zariadení súvisiacom s ich prácou, vzdelávaním, zdravotníckou starostlivosťou alebo zotavovaním, povinní hlásiť prechodný pobyt na príslušnom obecnom (mestskom) úrade do 4 dní od prekročenia poľskej hranice.

Ak sa občan EÚ, EHP alebo Švajčiarska zdržiava v Poľsku dlhšie ako 3 mesiace, je povinný svoj pobyt registrovať a všetci rodinní príslušníci, ktorí nie sú občanmi hore uvedených krajín, potrebujú povolenie k pobytu rodinných príslušníkov občanov EÚ, ktoré sa udeľuje na 5 rokov. Žiadosť o povolenie k pobytu je potrebné predložiť osobne na príslušnom úrade vojvodstva najneskôr deň po vypršaní 3 mesiacov odo dňa príchodu do krajiny. Občanom EÚ, EHP a Švajčiarska príslušný úrad vojvodstva vystaví doklad o registrácii pobytu.

Ak sa občan EÚ, EHP a Švajčiarska nepretržite 5 rokov zdržiaval v Poľsku, získava právo na trvalý pobyt. Jeho rodinní príslušníci obdržia právo na trvalý pobyt po uplynutí doby 5 rokov, počas ktorých sa spolu s občanom EÚ, EHP a Švajčiarska s povolením na trvalý pobyt nepretržite zdržiavali v Poľsku. Občanovi EÚ, EHP alebo Švajčiarska s povolením na trvalý pobyt vystaví príslušný úrad vojvodstva v mieste pobytu občana na základe osobnej žiadosti dokument potvrdzujúci právo na trvalý pobyt. Rodinní príslušníci občana EÚ, EHP alebo Švajčiarska sú povinní na hore uvedenom úrade osobne požiadať o povolenie k pobytu rodinných príslušníkov občanov EÚ, a to pred vypršaním platnosti predtým vystaveného povolenia na pobyt.

  

2. 6. Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom

 Pred príchodom do Poľska sa odporúča:

  • Využiť služby EURES poradcu vo vlastnej krajine alebo kontaktovať poľských EURES poradcov pracujúcich prednostne v oblasti, kde sa chcete zamestnať. Takto získate informácie o trhu práce, ponukách práce a o životných a pracovných podmienkach v Poľsku. Kontakt na EURES poradcov môžete nájsť na stránke európskeho portálu pracovnej mobility a na poľskej stránke EURES-u.

  • Informovať sa o miere uznania vašej kvalifikácie v Poľsku. Mali by ste preto kontaktovať Úrad pre akademické uznávanie a medzinárodnú výmenu.

  • Nájsť si zamestnanie (alebo ho aspoň začať hľadať) a informácie o zamestnávateľoch, s ktorými sa chcete po vašom príchode do Poľska skontaktovať. Ak ste si prácu už našli, podrobne sa informujte o ponúkaných podmienkach a uistite sa, že spĺňajú vaše požiadavky.

  • Zadovážiť si Európsku kartu zdravotného poistenia, pretože vám zaručuje poskytovanie zdravotníckych služieb v prípade havárie, choroby a uzatvoriť si komerčné úrazové alebo nemocenské poistenie (možnosť výberu).

  • Pripraviť si dokumenty: platný občiansky preukaz, rodný list, všetky dohody a korešpondencie so zamestnávateľom, podklady týkajúce sa predošlého zamestnania, vzdelania, kurzov a dodatočných kvalifikácií, ako aj referencie preložené do poľského jazyka.

  • Nájsť si ubytovanie.

  • Zabezpečiť si dostatok financií na obdobie do prvej výplaty.

 

Po príchode do Poľska sa odporúča:

  • Stretnúť sa so zamestnávateľom a uistiť sa, že pracovné podmienky, na ktorých sa dohodlo na pohovore, ešte stále platia.

  • Otvoriť si bankový účet (oprávnení sú zahraniční občania v Poľsku, ktorí sú právne spôsobilí, sú zamestnaní v Poľsku alebo dostávajú starobný dôchodok, iný dôchodok alebo štipendium). V prípade žiadosti o otvorenie účtu je okrem občianskeho preukazu často potrebné aj potvrdenie zamestnávateľa o zamestnaní v krajine alebo dokument potvrdzujúci poberanie starobného dôchodku, iného dôchodku alebo štipendia.

  • Občania EÚ/EHP nepotrebujú pracovné povolenie, ale ak ich pobyt presahuje dobu 3 mesiacov, musia sa v Poľsku dať zaevidovať. Za týmto účelom sa musia obrátiť na úrad vojvodstva.

  • Požiadať o pridelenie daňového identifikačného čísla (NIP; Numer Identyfikacji Podatkowej) na daňovom úrade v mieste vášho pobytu v Poľsku.

  • Ak váš pobyt v Poľsku presahuje 2 mesiace, môžete si podať žiadosť o pridelenie osobného identifikačného čísla PESEL na Úrade národnej registrácie. Osobné a daňové identifikačné číslo nahradí sériu a číslo cestovného pasu.

  • Zaevidujte sa v zvolenej lekárskej ambulancii a vyberte si domáceho lekára.

 

 3. Pracovné podmienky

3. 1. Prehľad pracovných podmienok v Európe

Kvalita práce a zamestnania - zásadná otázka, ktorá významne ovplyvňuje hospodárstvo a ľudí

Dobré pracovné podmienky sú dôležité pre spokojnosť európskych pracovníkov. Prispievajú

- k fyzickej a psychickej pohode Európanov a

- k hospodárskej výkonnosti EÚ.

Social Dialogue

Z humanitárneho hľadiska kvalita pracovného prostredia výrazne ovplyvňuje celkovú prácu a spokojnosť so životom európskych pracovníkov. Z hospodárskeho hľadiska sú kvalitné pracovné podmienky hnacou silou hospodárskeho rastu a základom konkurencieschopnosti Európskej únie. Vysoká miera spokojnosti v práci je dôležitým faktorom pre dosahovanie vysokej produktivity hospodárstva EÚ. Z tohto dôvodu je pre Európsku úniu mimoriadne dôležité, aby podporovala vytváranie a zachovávanie trvalo udržateľného a príjemného pracovného prostredia - takého prostredia, ktoré prispieva k ochrane zdravia a spokojnosti európskych zamestnancov a vytváraniu rovnováhy medzi časom stráveným v práci a mimo nej.

Zlepšovanie pracovných podmienok v Európe: významný cieľ pre Európsku úniu

Zabezpečenie vhodných pracovných podmienok pre európskych občanov je pre EÚ prioritou. Európska únia preto pracuje spolu s národnými vládami na zabezpečení príjemného a bezpečného pracovného prostredia. Podpora členským štátom je poskytovaná prostredníctvom:

- výmeny skúseností medzi rôznymi krajinami a spoločnými aktivitami

- stanovenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktoré sa majú uplatňovať v celej Európskej únii.

 

Kritériá na kvalitu práce a zamestnania

Na účely vytvorenia trvalo udržateľných pracovných podmienok je dôležité určiť hlavné charakteristiky vhodného pracovného prostredia a teda aj kritérií na kvalitu pracovných podmienok. Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v Dubline je agentúrou EÚ, ktorá poskytuje informácie, poradenstvo a odborné poznatky, ako už meno naznačuje, o životných a pracovných podmienkach. Táto agentúra stanovila niekoľko kritérií na kvalitu práce a zamestnania, ktoré zahŕňajú:

- ochranu zdravia a spokojnosť na pracovisku - sú to mimoriadne dôležité kritériá, pretože dobré pracovné podmienky umožňujú predchádzať zdravotným problémom na pracovisku, znížiť vystavenie rizikám a zlepšiť organizáciu práce;

- zosúladenie pracovného a mimopracovného života - občanom by sa mala poskytnúť príležitosť, aby si našli rovnováhu medzi časom stráveným v práci a voľným časom;

- rozvoj schopností - kvalitná práca je taká práca, ktorá poskytuje možnosti pre odborné vzdelávanie, zdokonaľovanie a príležitosti na kariérny postup. Práca nadácie Eurofound prispieva k plánovaniu a vytváraniu lepších životných a pracovných podmienok v Európe.

 

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Európska komisia vykonáva celý rad aktivít na podporu zdravého pracovného prostredia v členských štátoch EÚ. Okrem iných stratégií vypracovala aj Stratégiu Spoločenstva pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na obdobie rokov 2002-2006. Táto stratégia bola vypracovaná na pomoc vnútroštátnym orgánom, sociálnym partnerom a MVO. Zameriava sa na podporu medzinárodnej spolupráce a potrebu silnej kultúry prevencie. Nová stratégia na obdobie rokov 2007-2012 sa pripravuje.

Politika Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa zameriava na dlhodobé zlepšovanie spokojnosti pracovníkov EÚ. Zohľadňuje fyzické, morálne a sociálne dimenzie pracovných podmienok, ako aj nové výzvy vyplývajúce z rozšírenia Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy. Zavedenie noriem EÚ na ochranu zdravia a bezpečnosti na pracovisku významne prispelo k zlepšeniu situácie pracovníkov v týchto krajinách.

Zlepšovanie pracovných podmienok stanovením minimálnych spoločných požiadaviek pre všetky krajiny EÚ

Zlepšovanie životných a pracovných podmienok v členských štátoch EÚ závisí z veľkej časti od ustanovenia spoločných pracovných noriem. V pracovnoprávnych predpisoch a nariadeniach EÚ sa stanovili minimálne požiadavky na trvalo udržateľné pracovné prostredie a v súčasnosti sa uplatňujú v členských štátoch. Zlepšenie týchto noriem posilnilo práva pracovníkov a sú jedným z hlavných úspechov sociálnej politiky EÚ.

 

  3. 2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Význam transparentnosti a vzájomného uznávania diplomov ako nevyhnutnej súčasti voľného pohybu pracovníkov

Možnosť uznania kvalifikácií a kompetencií môže zohrávať zásadnú úlohu pri rozhodovaní, či začať pracovať v inej krajine EÚ. Je preto potrebné, aby sa vypracoval európsky systém, ktorý zaručí vzájomné uznávanie odborných kompetencií v jednotlivých členských štátoch. Jedine takýto systém zabezpečí, aby sa nedostatočné uznávanie odborných kvalifikácií nestalo prekážkou mobility pracovníkov v rámci EÚ.

 

Hlavné zásady uznávania odborných kvalifikácií v EÚ

Základnou zásadou je, že každý občan EÚ by mal mať možnosť slobodne vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. Žiaľ praktickému uplatňovaniu tejto zásady často bránia vnútorné požiadavky hostiteľskej krajiny na prístup k určitým povolaniam.

Na prekonanie týchto rozdielov EÚ ustanovila systém na uznávanie odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému je rozdiel medzi podmienkami, ktoré platia pre regulované povolania (povolania, pre ktoré sa podľa zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolania, ktoré nie sú v hostiteľskej krajine právne upravené.

 

Kroky smerom k dosiahnutiu transparentnosti kvalifikácií v Európe

Európska únia podnikla dôležité kroky smerom k docieleniu transparentnosti kvalifikácií v Európe:

- Zlepšenie spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy s cieľom spojiť všetky nástroje pre transparentnosť certifikátov a diplomov do jediného užívateľsky jednoduchého nástroja. Patria k nim napríklad európsky životopis a odborná príprava v systéme Europass.

- Príprava konkrétnych aktivít v oblasti uznávania a kvality odborného vzdelávania a prípravy.

 

Prekonávanie rozdielov v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy v rámci EÚ

Systémy vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch EÚ ešte stále vykazujú značné rozdiely. Túto rozmanitosť ešte viac prehĺbilo posledné rozšírenie EÚ s rôznymi tradíciami vo vzdelávaní. Preto je potrebné ustanoviť spoločné pravidlá garantujúce uznávanie kompetencií. Na prekonanie tejto rozmanitosti národných kvalifikačných noriem, metód vzdelávania a štruktúr odbornej prípravy Európska komisia predložila rad nástrojov zameraných na zabezpečenie lepšej transparentnosti a uznávania kvalifikácií na akademické i profesionálne účely.

  • Európsky kvalifikačný rámec

Európsky kvalifikačný rámec je hlavnou prioritou Európskej komisie v procese uznávania odborných kompetencií. Hlavným cieľom rámca je vytvoriť spojenie medzi rôznymi národnými kvalifikačnými systémami a zaručiť hladký prenos a uznávanie diplomov.

  • Národné informačné centrá pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC)

Sieť národných informačných centier pre uznávanie dokladov o vzdelaní bola zriadená v roku 1984 z podnetu Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru, NARIC zohrávajú zásadnú úlohu v procese uznávania kvalifikácií v EÚ.

  • Európsky systém prenosu kreditov (ECTS)

Európsky systém prenosu kreditov je zameraný na uľahčenie uznávania období štúdia v zahraničí. Bol zavedený v roku 1989, jeho funkcia spočíva v popisovaní programu vzdelávania a prideľovaní kreditov jeho komponentom. Je hlavnou súčasťou vysoko uznávaného programu mobility študentov - Erasmus.

  • Europass

Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti profesionálnych zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov:

  • životopis
  • jazykový pas
  • dodatky k osvedčeniu
  • dodatky k diplomu a
  • dokument Europass-Mobility

Systém Europass umožňuje jasnú a zrozumiteľnú prezentáciu zručností a kvalifikácií v rôznych častiach Európy. Národné strediská Europass boli zriadené v každej krajine Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru ako miesto prvého kontaktu pre osoby, ktoré sa chcú dozvedieť viac o systéme Europass.

 

 3. 3. Druhy zamestnania

Pracovná zmluva môže byť podpísaná s osobou, ktorá dovŕšila 18 rokov. Zamestnané môžu byť aj osoby vo veku 16 -18 rokov (neplnoletí).

Základom zamestnania je pracovná zmluva, ktorá môže byť uzavretá na dobu neurčitú, určitú a dobu vykonania predpísanej práce. Každej z vyššie uvedených zmlúv môže predchádzať pracovná zmluva na skúšobnú dobu nepresahujúca dobu 3 mesiacov. Najčastejšie používanou formou zamestnania v Poľsku je pracovná zmluva na plný úväzok, na dobu neurčitú. Avšak v poslednom čase sa uzatvára čoraz viac pracovných zmlúv na dobu určitú. 2 subjekty môžu uzavrieť len 2 zmluvy, ak doba od ukončenia predchádzajúcej zmluvy a začiatku ďalšej zmluvy nie je dlhšia ako mesiac. Uzavretie ďalšej zmluvy (v poradí tretej) medzi týmito stranami je z právneho hľadiska možné iba pri uzavretí zmluvy na dobu neurčitú.

Tieto obmedzenia sa netýkajú zmlúv na dobu určitú pri sezónnych prácach alebo premiestnení z dôvodu neprítomnosti zamestnanca.

Iné neštandardné formy zamestnania sú:

  •  práca na polovičný úväzok, ktorá nesmie zahŕňať pracovné a platové podmienky menej výhodné ako ten istý alebo podobný typ práce na plný úväzok
  •  tzv. „outsorcing“ – pri ktorom sa určitý druh práce pre jednu spoločnosť vykoná druhou spoločnosťou, zmluvne zaviazanou jej vykonaním, na zákazku, alebo prostredníctvom zmluvy o dielo
  • dočasná práca – prostredníctvom pracovnej zmluvy uzavretej medzi dočasným zamestnancom a agentúrou dočasného zamestnania, na základe ktorej vykonávajú prácu pre iného zamestnávateľa – nazývaného užívateľský zamestnávateľ. Môže ísť o prácu sezónnu, príležitostnú alebo krátkodobú, alebo o prácu, ktorú pridelení zamestnanci nie sú schopní vykonať.
  • teleworking – práca, ktorá môže byť pravidelne vykonávaná mimo sídlo firmy, s využitím prostriedkov elektronickej komunikácie v zmysle predpisov o poskytovaní služieb elektronickou cestou. Práca môže mať charakter telepráce od začiatku zamestnania pracovníka alebo sa môže zaviesť až v jeho priebehu. Obidve tieto formy sa vyznačujú dobrovoľnosťou nástupu do telepráce. Predpisy týkajúce sa telepráce zahrňajú ručenia pre telepracovníka spojené s rovnakým zaobchádzaním v zamestnaní a zákazom diskriminácie z dôvodu nástupu do práce na diaľku v podobe telepráce či odmietnutia nástupu do takejto práce.

 

3. 4. Pracovné zmluvy

Pracovná zmluva je jedným zo základov pre vznik zamestnania. Inými podkladmi pre vznik zamestnania sú: vymenovanie a výber na základe kolektívnej pracovnej zmluvy. Podklady pre pracovné podmienky, odkláňajúce sa od pracovnej zmluvy, sú možné len v zákonom stanovených prípadoch. Pracovné zmluvy sa uzatvárajú v písomnej forme. Pokiaľ pracovná zmluva nemá písomnú podobu, zamestnávateľ musí potvrdiť typ zmluvy a pracovné podmienky zamestnanca v písomnej podobe najneskôr v deň začiatku zamestnania.

Pracovná zmluva vymedzuje strany dohody, typ dohody, dátum jej uzavretia, pracovné a platové podmienky, a určuje najmä: typ práce, miesto výkonu práce, odmenu za vykonanú prácu, jednotlivé položky platu a právny základ jej vzniku, tiež či ide o pracovnú zmluvu na polovičný alebo plný pracovný úväzok a dátum nástupu do zamestnania.

Zmeny podmienok pracovnej zmluvy musia byť urobené písomne a na základe vzájomnej dohody strán alebo oznámením o zmene zo strany zamestnávateľa.

Vzájomná dohoda, ktorá vedie k zmene pracovnej zmluvy, môže spôsobiť v obsahu pracovnej zmluvy podstatné zmeny týkajúce sa druhu práce, miesta výkonu, odmeňovania a pracovného času.

Zamestnávateľ realizuje oznámenie o zmene, ak ponúka zamestnancovi nové pracovné podmienky v písomnej forme. V prípade, že zamestnanec nesúhlasí s podmienkami ponúkanými v oznámení o zmene, pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby.

Pracovnú zmluvu môžu ukončiť obidve strany vo výpovednej dobe, bez výpovednej doby alebo na základe vzájomnej dohody.

 

3. 5. Špeciálne kategórie

Zamestnávanie osôb vo veku 16-18 rokov (neplnoleté osoby) prebieha na základe osobitných pracovných zmlúv za účelom prípravy na povolanie alebo za iným účelom. Neplnoletých možno zamestnať len vtedy, ak ide o ľahké práce. Zamestnávanie osôb vo veku menej ako 16 rokov je zakázané. Výnimky tohto pravidla sú obsiahnuté v príslušných predpisoch. Podľa článku 304 ( 1 ) Zákonníka práce, dieťa do 16 rokov môže vykonávať zamestnanie alebo inú zárobkovú činnosť, ale len pre osobu zaoberajúce sa v oblasti pre kultúrne, umelecké, športové alebo reklamné činnosti a podlieha predchádzajúcemu súhlasu dieťaťa zákonný zástupca alebo opatrovník, a na základe povolenia od príslušného pracovného inšpektora.

Zamestnávanie neplnoletých podlieha určitým obmedzeniam v pracovnom čase (napr. pracovať v noci alebo robiť nadčasy je zakázané). Zamestnávanie neplnoletých za účelom vykonávania zakázaných prác špecifikovaných v príslušných predpisoch je zakázané.

V súvislosti s materstvom podliehajú ženy ochrane na pracovisku.

  • Počas tehotenstva alebo materskej dovolenky zamestnanej ženy nesmie zamestnávateľ vypovedať pracovný pomer.

  • Pracovné zmluvy na dobu určitú, ktorých platnosť sa končí po treťom mesiaci tehotenstva, musia byť predĺžené až po deň narodenia dieťaťa.

  • Pracovný čas nesmie presahovať 8 hodín denne; nadčasy a práca v noci je zakázaná.

Ženy nesmú vykonávať prácu, ktorá zaťažuje alebo škodí ich zdraviu a ktorá je špecifikovaná v príslušnom predpise.

 

Existujú špeciálne zákony o zamestnávaní osôb s postihnutím.

Pravidlá pre zamestnávanie osôb s postihnutím sú obsiahnuté v nariadeniach Zákona o pracovnej a sociálnej rehabilitácii a zamestnávaní osôb s postihnutím. Osoba s postihnutím nesmie pracovať dlhšie ako 8 hodín denne a 40 hodín týždenne. Osoby so stredne ťažkým a ťažkým postihnutím nesmú pracovať viac ako 7 hodín denne a 35 hodín týždenne. Osoby s postihnutím nesmú pracovať v noci ani vykonávať nadčasy.

Hore uvedené pravidlá sa nevzťahujú na osoby pracujúce pod dozorom alebo osoby, ktorým udelil súhlas lekár poverený preventívnou prehliadkou zamestnancov alebo (v prípade absencie) ošetrujúci lekár na základe žiadosti dotyčnej osoby.

Osoba s postihnutím má nárok na pracovnú prestávku za účelom rehabilitácie, cvičenia alebo oddychu. Pracovná prestávka trvá 15 minút a pripočítava sa k pracovnému času.

Uplatňovanie normy o pracovnom čase osôb s postihnutím nesmie viesť k zníženiu pevnej mesačnej mzdy.

Osoba so stredne ťažkým alebo ťažkým postihnutím má nárok na dodatočnú dovolenku v rozsahu 10 dní za kalendárny rok. Osoba s postihnutím získava prvotný nárok na dodatočnú dovolenku po tom, čo si odpracovala 1 rok odo dňa stanovenia príslušného stupňa postihnutia.

Osoba s postihnutím nemá právo na dodatočnú dovolenku vtedy, ak jej bola schválená dovolenka v rozsahu 26 dní a viac alebo dodatočná dovolenka na základe osobitných predpisov.

Ak dodatočná dovolenka na základe osobitných predpisov má menej ako 10 pracovných dní, potom má zamestnanec s postihnutím namiesto tejto dovolenky nárok na desaťdňovú dodatočnú dovolenku na základe Zákona o pracovnej a sociálnej rehabilitácii a zamestnávaní osôb s postihnutím.

Zamestnávateľ by mal pracovisko prispôsobiť potrebám zamestnanca so stredne ťažkým alebo ťažkým postihnutím. V tomto prípade si zamestnávateľ musí vyžiadať pozitívny posudok Národného inšpektorátu práce.

Osoby s postihnutím by sa za účelom získania informácií o uplatňovaní svojich práv v oblasti zamestnania a pracovných podmienok mali obrátiť na Národný inšpektorát práce – inštitúciu, ktorá dohliada na to, aby sa dodržiavalo pracovné právo. 

 

 3. 6. Samostatná zárobková činnosť

Samostatná zárobková činnosť podľa poľského práva poskytuje širokú škálu právnych foriem, ktoré ponúkajú možnosť voľby medzi individuálnou formou - obchodnú činnosť , vlastné partnerstvo , partnerstvo, bez právnej subjektivity a akciovú spoločnosť . Faktory určujúce konečné rozhodnutie , pokiaľ ide o príslušný formulár patria okrem iného, požiadavky týkajúce sa počiatočného kapitálu , rozsah zodpovednosti partnerov, a formality, zapojiť do vytvárania záväzok. Občan EÚ môžu vykonávať podnikateľskú činnosť v Poľsku, za rovnakých podmienok ako poľský  občan. Podrobnejšie informácie a pomoc týkajúca sa postupov a akékoľvek ústupky, licencie , oprávnenia a odbornej kvalifikácii požadovanej možno získať na BIZNES.gov.pl Point of  Kontakt

Poľský právny systém ponúka samostatne zárobkovo činným osobám množstvo právnych foriem, na základe ktorých sa môžu rozhodnúť medzi individuálnou hospodárskou činnosťou, spoločnosťou občianskeho práva, osobnou obchodnou spoločnosťou bez právnickej osoby alebo akciovou spoločnosťou. Pre právnu formu sú rozhodujúce faktory ako napríklad: požiadavky v súvislosti s počiatočným kapitálom, rozsah ručenia spoločníkov a formality v súvislosti so vznikom spoločnosti. Občania EÚ môžu v Poľsku vykonávať hospodársku činnosť podľa rovnakých pravidiel ako poľskí občania.

Hospodárska činnosť na základe zápisu v Obchodnom registri je obľúbenou formou samostatnej zárobkovej činnosti. Na vykonávanie takejto samostatnej zárobkovej činnosti musia občania EÚ postupovať nasledovne:

Podať žiadosť o zápis do Obchodného registra na príslušnom mestskom alebo obecnom úrade v mieste pobytu alebo plánovanej obchodnej činnosti,
Požiadať o štatistické identifikačné číslo REGON na oddelení štatistického úradu vojvodstva v mieste sídla firmy, a to do 14 dní od zápisu do Obchodného registra. Žiadosť o identifikačné číslo musí obsahovať aj kópiu zápisu do Obchodného registra.
Dať si vyhotoviť firemnú pečiatku za účelom realizovania finančných a bankových operácií. Mala by obsahovať aspoň nasledovné informácie: úplný názov firmy, sídlo firmy a štatistické číslo REGON.
Otvoriť si firemný účet – podnikatelia v Poľsku nie sú povinní mať bankový účet. Napriek tomu je bankový účet za účelom realizácie väčších finančných transakcií a bezproblémového vybavovania formalít na úradoch potrebný.
Požiadať o pridelenie daňového identifikačného čísla NIP (Numer Identyfikacji Podatkowej) na daňovom úrade v mieste sídla firmy. Žiadosť musí obsahovať zápis do Obchodného registra a potvrdenie o pridelení čísla REGON. Na daňovom úrade je potrebné zadať (odovzdať prehlásenie), akou formou sa bude platiť daň z príjmu.
Zaevidovať sa na Úrade sociálneho poistenia – po ukončení registrácie spoločnosti je potrebné sa zaevidovať na príslušnom Úrade sociálneho poistenia v mieste sídla spoločnosti.
Nahlásiť obchodný priestor vykonávania obchodnej činnosti na mestskom alebo obecnom úrade za účelom platenia pozemkovej dane.

 

 3. 7. Platové podmienky

Pravidlá a postupy stanovenia minimálnej mzdy sú bližšie špecifikované v Zákone o minimálnej mzde zo dňa 10.10.2002 (Ustawa o minimalnym wynagrodzeniu za pracę) (Zbierka zákonov č. 200, článok 1679, s neskoršími zmenami).

Výška minimálnej mzdy sa každoročne stanovuje prostredníctvom rokovaní cez Tripartitnú komisiu sociálnych a hospodárskych vecí. Výška minimálnej mzdy na nasledujúci rok sa každoročne stanoví pred 15. septembrom.

Od 1.januára 2008 je výška minimálnej mzdy 1126,- PLN v hrubom. Po odpočítaní príspevkov sociálneho zabezpečenia, dane z príjmu a poistného na zdravotné poistenie zostáva finančná čiastka približne 845,17 PLN v čistom. Vyššie uvedená minimálna mzda predstavuje mesačnú mzdu osoby pracujúcej na plný úväzok. V prípade práce na skrátený úväzok je táto čiastka úmerne menšia.

Minimálna mzda sa vzťahuje na všetky mzdové komponenty s výnimkou odmien za nadčasy, jubilejných odmien a odstupného v prípade odchodu do starobného alebo iného druhu dôchodku. Ak mesačná mzda zamestnanca vzhľadom na termíny vyplácania určitých mzdových komponent alebo rozdelenie pracovnej doby je nižšia ako minimálna mzda, zamestnanec má nárok na kompenzáciu, ktorá sa vyplatí spolu so mzdou. Zamestnávateľ je oprávnený platiť zamestnancovi mzdu nižšiu ako minimálna mzda len v prvom roku zamestnanosti zamestnanca. Výška mzdy však nesmie byť nižšia ako 80% platnej minimálnej mzdy.

Systémy odmeňovania u jednotlivých zamestnávateľov sú rozdielne. Podmienky pre mzdy a uznanie iných odmien súvisiacich s prácou sa stanovujú na základe: podnikových a nadpodnikových tarifných zmlúv (podniky s aktívnymi odborárskymi organizáciami), príslušných nariadení o odmeňovaní (podniky s minimálne 20 zamestnancami bez tarifnej zmluvy) alebo pracovných zmlúv.

Zamestnávateľ je povinný zaviesť a viesť kartu o každom zamestnancovi obsahujúcu záznamy vyplatených pracovných miezd a iných odmien vzťahujúcich sa na prácu zamestnanca. Zamestnávateľ je na žiadosť zamestnanca povinný poskytnúť mu prístup k dokumentom, na základe ktorých sa mu vypočítali pracovné odmeny.

Vyplácanie pracovných odmien sa uskutočňuje v hotovosti. Čiastočná platba vo forme inej ako peňažnej je prípustná len vtedy, ak je stanovená v zákonníku práce alebo kolektívnej zmluve.

Odmena za prácu sa vypláca najmenej raz mesačne v pravidelných a vopred stanovených termínoch, a to najneskôr do prvých 10 dní nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Pracovné odmeny sa zamestnancovi môžu vyplácať aj nepriamo, napríklad prevodom na bankový účet, ak dal na to zamestnanec predtým svoj písomný súhlas, alebo ak je takáto forma platby obsiahnutá v kolektívnej zmluve.

Zamestnávateľ je povinný vydať a uchovávať personálne záznamy ( zoznamy ), kde uvedené odmeny za prácu a iné benefity súvisiace s prácou pre každého zamestnanca zvlášť. Na žiadosť zamestnanca je zamestnávateľ povinný dať k dispozícii na nahliadnutie dokumenty, na ktorých je výpočet ich odmeňovanie je založený.

Výplata odmien je vydávaná v peňažnej forme . Čiastočné odmeny v nepeňažnej forme je povolené len v prípade, kde  ustanovenia v tomto zmysle sa vykonávajú v pracovnom práve, nariadenia alebo dohody o kolektívnej práce . Odmena alebo výplata za prácu musí byť zaplatená najmenej raz za mesiac, fixne, na vopred stanovenej báze, najneskôr do 10. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca .

Odmenu (výplatu) môžu mať zamestnanci osobným spôsobom, napr. môže byť vyplatená na bankový účet kedy zamestnanec dáva / jej predchádzajúci písomný súhlas , alebo ak zmluva o kolektívnej  práci inak neurčuje.

Zamestnanec, ktorý má príjmy zo zamestnania je povinný zaplatiť sociálne poistenie . Zamestnávateľ musí odpočítať tieto príspevky na sociálne poistenie z odmien zamestnancov a odovzdať ich  inštitúcii Sociálnej poisťovni  Zakład Ubezpieczeń Społecznych ) .

Výška príspevku na starobný dôchodok je 19,52 % , a je hradená v rovnakých čiastkach zamestnancom a zamestnávateľom . Výška príspevku do invalidného dôchodku je 8 % , so zamestnancom platobnej 1,5 % tohto objemu  a zamestnávateľ 6,5 % . Dobrovoľné nemocenské poistenie  s príspevkovou  sadzbou o 2,45 % sa platia v plnej výške,  zatiaľ čo zamestnanec na  úrazové poistenie s príspevkom sadzby medzi 0,67 % a 3,33 % , je platené zamestnávateľom . Príspevky do fondov práce [ Fundusz Pracy ] ( 2,45 % ) a Fond garančných zamestnaneckých príspevkov  ( Fundusz Gwarantowanych Świadczeń Pracowniczych ) ( 0,1 % ) , hradí zamestnávateľ .

Ročná základná odmena pre výpočet príspevkov na starobné dôchodky a invalidné dôchodky nesmie prekročiť sumu zodpovedajúcu tridsaťnásobok prognózy priemernej mesačnej odmeny . Ľudia , ktorí pracujú na nich sa tiež vzťahuje  povinné zdravotné poistenie . Výška príspevku je 9 % základného odmeňovania, a až 7,75 % z čiastky príspevku zaplatená možno vyrovnať na daň.

 

3. 8. Pracovná doba

V Poľsku nesmie pracovná doba presahovať 8 hodín denne a priemerne 40 hodín v päťdňovom pracovnom týždni. To platí pre prijaté zúčtovacie obdobie, ktoré nepresahuje 4 mesiace.

V niektorých pracovných systémoch možno dennú pracovnú dobu predĺžiť. Týždenná pracovná doba, vrátane nadčasových hodín, nesmie v priemere presahovať 48 hodín v prijatom zúčtovacom období.

Každý zamestnanec má nárok na neprerušovaný denný odpočinok vo výmere 11 hodín a na týždenný odpočinok vo výmere 35 hodín.

Práca v nedele a cez štátne sviatky je dovolená len v prípadoch bližšie špecifikovaných v zákonníku práce (Kodeks pracy), ako napríklad práca na zmeny, práca v oblasti dopravy a spojov, verejnoprospešné práce a práce pokrývajúce denné potreby obyvateľstva.

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi pracujúcemu v nedele a cez sviatky poskytnúť dodatočný deň voľna. Takýto zamestnanec by mal mať voľnú nedeľu aspoň raz za 4 týždne.

Pod nočnou prácou sa rozumie osemhodinová pracovná doba medzi 21:00 a 7:00. Zamestnanec vykonávajúci nočnú prácu má nárok na dodatočnú pracovnú odmenu za každú pracovnú hodinu.

Práca nadčas je práca prekračujúca dĺžku povinnej pracovnej doby zamestnanca, ako aj práca presahujúca predĺženú pracovnú dobu zamestnanca, napríklad v prípade nevyhnutných záchranárskych akcií za účelom ochrany ľudského života, verejného zdravia, majetku alebo životného prostredia, resp. za účelom opravy porúch alebo pokrytia špecifických požiadaviek zamestnávateľa.

Počet hodín nadčasov odpracovaných jedným zamestnancom v súvislosti so špecifickými požiadavkami zamestnávateľa nesmie presahovať 150 hodín za kalendárny rok.

Práca nadčas sa kompenzuje formou dodatočnej odmeny alebo náhradného voľna.

 

  3. 9. Dovolenka (ročná, rodičovská, atď.)

Rozlišuje sa niekoľko typov dovoleniek: dovolenka v roku, materská a rodičovská dovolenka a vzdelávanie zamestnancov.

Dovolenka v roku

Zamestnanec má nárok na prvú dovolenku v roku po ukončení prvého mesiaca v zamestnaní. Nárok na ďalšiu dovolenku zamestnanec získava v každom nasledujúcom kalendárnom roku. Zamestnanec má nárok na 20 dní dovolenky ročne, ak pracovný pomer s ním trvá kratšie ako 10 rokov, a na 26 dní dovolenky ročne v prípade, že pracovný pomer trvá dlhšie ako 10 rokov. Doba zamestnania, od ktorej závisí aj dĺžka dovolenky v roku, zahŕňa i dobu štúdia zamestnancov na gymnáziu a iných stredných školách.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku na zotavenie v tom kalendárnom roku, v ktorom na ňu nadobudol nárok. Nevyčerpanú dovolenku musí zamestnanec vyčerpať do konca prvého kvartálu nasledujúceho kalendárneho roka. Ak sa dovolenka na zotavenie nevyčerpá do ukončenia pracovného pomeru, zamestnanec má nárok na jej preplatenie.

Dovolenka pre mladých zamestnancov

Mladí zamestnanci majú právo na dovolenku v dĺžke 20 pracovných dní v tom kalendárnom roku, v ktorom dosiahli 18 rokov, a to v prípade, že pred dovŕšením plnoletosti mali na ňu nárok. Mladým zamestnancom, ktorí navštevujú školu, je zamestnávateľ povinný poskytnúť počas školských prázdnin dovolenku. Mladistvým, ktorí nárok na dovolenku nemajú, môže zamestnávateľ na základe ich žiadosti poskytnúť počas školských prázdnin dovolenku vopred.

Materská dovolenka

Zamestnankyne majú pri príležitosti narodenia prvého dieťaťa nárok na 18 týždňov dovolenky, na 20 týždňov dovolenky pri každom ďalšom narodení dieťaťa a na 28 týždňov pracovnej dovolenky v prípade viacnásobného narodenia. Po vyčerpaní 14 týždňov materskej dovolenky môže zamestnankyňa odstúpiť právo na zvyšnú materskú dovolenku pracujúcemu otcovi, ktorý sa o dieťa bude starať.

 

Dodatočná materská dovolenka

Obe zamestnankyne a pracujúci otcovia starajúci sa o dieťa, majú nárok na dodatočnú materskú dovolenku . Táto dovolenka je voliteľná v protiklade k povinnej  materskej dovolenke. Dĺžka dodatočnej materskej dovolenky :

  •   až šesť týždňov - na narodenie jedného dieťaťa naraz 
  •  až osem týždňov - pri narodení dvoch alebo viac detí naraz 

 

Rodičovská dovolenka

 Dĺžka rodičovskej dovolenky je maximálne 3 roky, a len po dobu dovŕšenia štvrtého roku veku dieťaťa. Zamestnanec môže požiadať o rodičovskú dovolenku len vtedy, ak bol predtým zamestnaný minimálne 6 mesiacov.

Otcovská dovolenka  otca starajúceho sa o dieťa má právo na rodičovskú dovolenku. Otec dieťaťa má nárok na takúto dovolenku, ale len kým dieťa dosiahne vek 12 mesiacov . Avšak, v prípade zamestnancov, ktorým sa prijíma dieťa , táto 12 - mesačná lehota sa počíta od dátumu , kedy prijatie nadobudne platnosť , ale nie po tom , čo dieťa dosiahne sedem rokov, a v prípade dieťaťa, pokiaľ ide u ktorého bolo prijaté rozhodnutie , oddialenie povinnej školskej dochádzky, a to potom čo dieťa dosiahne vek 10 rokov .

Otcovská dovolenka je 2 týždne.

Starostlivosť o deti počas rodičovskej dovolenky

Rodičovská dovolenka môže byť po dobu až 36 mesiacov , ale len kým dieťa nedosiahne piate narodeniny . Ak chcete využiť rodičovskú dovolenku, musí zamestnanec byť zamestnaný po dobu najmenej šiestich mesiacov .

Vzdelávanie zamestnancov

Zamestnanec, ktorý sa na žiadosť zamestnávateľa profesijne ďalej vzdeláva, má podľa príslušných nariadení nárok na dovolenku za účelom vzdelávania.

Voľné dni sú nedele a nasledujúce sviatky: 1. január, 6. január, veľkonočná nedeľa, veľkonočný pondelok, 1.máj, 3. máj, deň Turíc pondelok, Božie telo, 15.august, 1.november, 11.november, 25. a 26. december.

Špeciálna dovolenka

Existuje mnoho okolností, za ktorých možno zamestnancovi udeliť pracovnú dovolenku. Medzi najčastejšie patria: práceneschopnosť z dôvodu ochorenia, účasť na lekárskych prehliadkach, nevyhnutná opatera dieťaťa, vybavenie osobných alebo rodinných záležitostí, napr. uzavretie manželstva alebo pohreb.

 

3. 10. Ukončenie pracovného pomeru

K ukončeniu pracovného pomeru dochádza v dôsledku predčasného ukončenia pracovnej zmluvy alebo vypršania jej platnosti. Pracovnú zmluvu možno ukončiť na základe vzájomnej dohody, výpoveďou, pričom sa výpovedná doba dodrží alebo nedodrží. Pracovné zmluvy na dobu určitú sa končia dňom vypršania ich platnosti alebo dňom ukončenia práce, za účelom ktorej bola pracovná zmluva uzatvorená.

Výpoveď alebo ukončenie pracovnej zmluvy bez dodržania výpovednej lehoty musí prebiehať písomnou formou.

V prípade vypovedania pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú zo strany zamestnávateľa, zamestnávateľ musí písomne informovať odborovú organizáciu zastupujúcu zamestnanca o zámeroch vypovedania pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú a udať dôvody ukončenia zmluvy, zamestnanca písomne informovať o vypovedaní pracovnej zmluvy, oboznámiť ho s dôvodmi výpovede a poučiť ho o jeho práve odvolať sa na pracovnom súde. Výpoveďou možno ukončiť pracovné zmluvy uzatvorené na dobu neurčitú, pracovný pomer v skúšobnej dobe alebo pracovné zmluvy uzatvorené na dobu určitú (vo výnimočných prípadoch, ak sú splnené podmienky obsiahnuté v zákonníku práce -Kodeks pracy).

Výpovedná lehota v prípade pracovnej zmluvy na dobu neurčitú závisí od dĺžky zamestnania u daného zamestnávateľa, a je dvojtýždňová, mesačná alebo trojmesačná. Výpovedná lehota pracovnej zmluvy uzatvorenej v skúšobnom období trvá 3 pracovné dni, 1 týždeň alebo 2 týždne. Výpovedná lehota pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu určitú trvá 2 týždne, ak pri skončení zmluvy s trvaním viac ako 6 mesiacov sa zmluvné strany dohodli na predčasnom ukončení zmluvy jej vypovedaním. Výpovedná lehota v prípade pracovnej zmluvy na dobu určitú za účelom náhrady zamestnanca počas doby jeho ospravedlnenej absencie trvá 3 pracovné dni.

V Poľsku takisto platia špecifické nariadenia vzťahujúce sa na ukončenie pracovného pomeru z dôvodov, ktoré sa netýkajú zamestnanca. Riadia proces prepúšťania hromadného i jednotlivca, a vzťahujú sa na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú aspoň 20 zamestnancov.

Zamestnávateľ je povinný vo svojom prehlásení o ukončení pracovnej zmluvy bez výpovednej doby uviesť dôvody ukončenia zmluvy a poučiť zamestnanca o jeho práve odvolať sa na Pracovnom súde. K ukončeniu pracovnej zmluvy bez výpovednej procedúry môže dôjsť v dôsledku previnenia zamestnanca, najmä spáchaním vážneho porušenia pracovných povinností. Zamestnávateľ môže ukončiť pracovnú zmluvu bez výpovednej doby v prípade dlhodobej práceneschopnosti zamestnanca v dôsledku ochorenia.

Zamestnanec môže pracovnú zmluvu ukončiť takýmto spôsobom vtedy, ak sa preukáže, že ním vykonávaná práca má škodlivý vplyv na jeho zdravie a zamestnávateľ mu nie je schopný ponúknuť iné vhodné pracovné miesto, alebo ak zamestnávateľ voči zamestnancovi hrubo poruší svoje povinnosti. vypršaniu pracovnej zmluvy dochádza automaticky, zo zákona, v prípadoch stanovených v Zákonníku práce a špecifických nariadeniach (napr. v prípade úmrtia zamestnanca alebo zamestnávateľa).

  

3. 11. Zastupovanie pracovníkov

V Poľsku zamestnancov zastupujú odbory a zamestnanecké rady. Odbory pôsobia na základe Zákona o odboroch zo dňa 23.05.1991 Ustawa o związkach zawodowych). V prípade zamestnávateľov môžu pôsobiť podnikové alebo nadpodnikové odborové organizácie. Odbor možno založiť skupinou minimálne 10 zamestnancov, ktorí potom rozhodujú o tom, ktorých zamestnancov (kategórie, skupiny) bude odbor združovať. Členstvo v odbore je dobrovoľné. Jednotlivci sa nemusia obávať negatívnych dôsledkov vyplývajúcich z ich členstva v odbore. Odbory zastupujú práva skupiny i jednotlivca, ako aj záujmy zamestnancov. V oblasti skupinových práv a záujmov zastupujú odbory všetkých zamestnancov (napr. uzatvárajú kolektívne pracovné a iné zmluvy, stanovujú pracovné poriadky, mzdové podmienky a sociálny fond podnikového odboru). V individuálnych prípadoch súvisiacich s pracovným pomerom môže zamestnanca zastupovať odbor, ak je jeho členom alebo ak zamestnancom zvolená odborová organizácia súhlasí s obhajobou jeho práv (odbory napríklad hodnotia, s akým zámerom zamestnávateľ vypovedal zmluvu).

Na základe výskumu uskutočneného Centrom prieskumu verejnej mienky vo februári 2008, potvrdilo členstvo v odborovej organizácií nasledovný počet opýtaných:

Zamestnanecké rady pôsobia na základe Zákona o informačných a poradenských službách zamestnancom zo dňa 07.04.2006 (Ustawa o informowaniu pracowników i przeprowadzaniu z nimi konsultacji) v podnikoch s minimálne 50 zamestnancami, zo dňa 23.05.2008 v podnikoch s minimálne 100 zamestnancami. Členovia zamestnaneckých rád sú volení príslušnou odborovou organizáciou alebo zamestnancami. Zamestnanecké rady sú oprávnené obdržať informácie o činnosti a hospodárskej situácii zamestnávateľa, ako aj plniť poradenskú funkciu v oblasti stavu, štruktúry a plánovaných zmien v zamestnanosti a pri činnostiach, ktoré vedú k zmene pracovnej organizácie alebo podkladov o zamestnaní.

 

3. 12. Pracovné spory - štrajky

Kolektívne spory sa v Poľsku riešia na základe Zákona o kolektívnom vyjednávaní zo dňa 23.05.1991 (Ustawa o rozwiązywaniu sporów zbiorowych). Kolektívne spory sa môžu týkať pracovných a platových podmienok, sociálnych prídavkov alebo aj odborových práv a slobôd. Kolektívne spory sa nesmú týkať požiadaviek jednotlivých zamestnancov, o ktorých môže rozhodnúť súd. Kolektívne spory sú spory medzi odbormi a jedným alebo viacerými zamestnávateľmi.

Spory sa riešia v nasledujúcich etapách: rokovanie strán, sprostredkovateľské rokovanie, zmierčie konanie a štrajk. Prvé dve etapy sú povinné, tretia je dobrovoľná.

Mediátorom v kolektívnom spore je osoba menovaná oboma stranami alebo osoba, ktorá je zapísaná v zozname mediátorov na Ministerstve práce. V roku 2007 bolo evidovaných 2869 sporov, v 105 prípadoch boli ustanovení mediátori vedení v zozname na Ministerstve práce.

Poslednou etapou riešenia sporov je štrajk. Pri rozhodovaní o vyhlásení štrajku je potrebné zobrať do úvahy aj potenciálne straty. Vyhláseniu štrajku musí predchádzať odsúhlasenie štrajku zamestnancami podniku. Zamestnanci zúčastnení štrajku nemajú za dobu trvania štrajku nárok na pracovnú odmenu. Poľská legislatíva nezabezpečuje uzamknutie zamestnancov.

 

3. 13. Odborná príprava

Odborné vzdelávanie a príprava - zlepšujú vaše vyhliadky na získanie práce

Pojem odborné vzdelávanie a príprava sa vzťahuje na praktické aktivity a kurzy týkajúce sa konkrétneho povolania alebo zamestnania, ktorých cieľom je pripraviť účastníkov na ich budúcu kariéru. Odborné vzdelávanie je základným prostriedkom na dosiahnutie profesionálneho uznania a na zlepšenie vyhliadok na získanie práce. Preto je mimoriadne dôležité, aby systémy odbornej prípravy v Európe zodpovedali potrebám občanov a trhu práce a uľahčovali prístup k zamestnaniu.

Odborné vzdelávanie a príprava sú základnou súčasťou politiky EÚ od samého počiatku existencie Európskeho spoločenstva. Sú základným prvkom aj tzv. Lisabonskej stratégie EÚ, ktorá sa zameriava na premenu Európy na najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu vedomostne orientovanú spoločnosť sveta“. V roku 2002 Európska rada túto základnú úlohu opätovne potvrdila a stanovila aj ďalšiu ambicióznu úlohu - docieliť do roku 2010, aby európske vzdelávanie a odborná príprava boli celosvetovo uznávané - podporovaním prvotriednych iniciatív, a najmä posilňovaním spolupráce v oblasti odbornej prípravy.

Iniciatívy EÚ na podporu spolupráce v oblasti odbornej prípravy

Vo svojom úsilí na podporu atmosféry spolupráce pri rozvoji systémov odborného vzdelávania v Európe Európska únia využíva množstvo nástrojov a realizuje celý rad programov a iniciatív.

 Erasmus

Program Erasmus je možno považovať za EÚ s vlajkovú loď vzdelávania a odbornej prípravy, program Erasmus umožňuje o 200 000 študentom študovať a pracovať v zahraničí každý rok. Taktiež je založená na spolupráci fondov  medzi Európskou inštitúciou vysokoškolského vzdelávania.

Leonardo da Vinci

Hlavným cieľom programu Leonardo da Vinci, ktorý bol prijatý v roku 1994, je realizácia politiky EÚ v oblasti odborného vzdelávania. Je jedným z hlavných nástrojov na podporu nadnárodnej mobility v Európe a poskytuje finančné prostriedky verejným a súkromným organizáciám aktívnym v oblasti odborného vzdelávania. Program Leonardo poskytuje podporu okrem iného aj na stáže a výmenné projekty, študijné návštevy a nadnárodné siete.

Vzdelávanie dospelých a celoživotné vzdelávanie v Európe

Celoživotné vzdelávanie je proces, ktorý zahŕňa všetky formy vzdelávania - formálne, neformálne a mimoformálne - a trvá od predškolského obdobia až do dôchodku. Je určené na to, aby sa ľuďom poskytla možnosť rozvíjať a udržiavať ich hlavné spôsobilosti počas celého života, ako aj na to, aby sa umožnilo občanom voľne sa pohybovať medzi zamestnaniami, regiónmi a krajinami. Celoživotné vzdelávanie je aj základným prvkom už uvedenej Lisabonskej stratégie, pretože je nevyhnutné pre rozvoj a zvyšovanie konkurencieschopnosti a zamestnateľnosti. EÚ prijala niekoľko nástrojov na podporu vzdelávania dospelých v Európe.

Európsky priestor celoživotného vzdelávania

Na realizáciu celoživotného vzdelávania v Európe si Európska komisia stanovila za cieľ vytvoriť Európsky priestor celoživotného vzdelávania. V tejto súvislosti sa Komisia zameriava na identifikáciu potrieb študujúcich i trhu práce, aby sa vzdelávanie stalo dostupnejšie a následne, aby sa vytvárali partnerstvá medzi verejnou správou, poskytovateľmi služieb v oblasti vzdelávania a občianskou spoločnosťou.

Základom tejto iniciatívy EÚ je zámer poskytnúť základné zručnosti - posilnením poradenstva a informačných služieb na európskej úrovni a uznaním všetkých foriem vzdelávania, vrátane formálneho vzdelávania, neformálneho a mimoformálneho odborného vzdelávania.

Grundtvig

Grundtvig je jednou z aktivít vzdelávacieho programu EÚ Socrates a zameriava sa predovšetkým na skvalitnenie odborného vzdelávania dospelých. Jeho cieľom je aj podporovať výmeny a spoluprácu, ktorá napomáha vytvárať príležitosti a zlepšuje prístup k celoživotnému vzdelávaniu pre občanov EÚ.

Organizácie EÚ podporujúce odborné vzdelávanie v Európe

S cieľom umožniť spoluprácu a výmenu v oblasti odbornej prípravy EÚ zriadila špecializované orgány, ktoré pracujú v oblasti ODBORNEJ PRÍPRAVY.

Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP / Centre Européen pour le Développement de la Formation Professionnelle) bolo založené v roku 1975 ako špecializovaná agentúra EÚ na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v Európe. Nachádza sa v Solúne, Grécko, vykonáva výskum a analýzy odborného vzdelávania a poskytuje svoje odborné poznatky rôznym európskym partnerom, ako napríklad príslušným výskumným inštitúciám, univerzitám alebo školiacim zariadeniam.

Európska nadácia pre odborné vzdelávanie bola zriadená v roku 1995 a úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jej úlohou je podporovať partnerské krajiny (z iných krajín ako EÚ) pri modernizácii a rozvoji ich systémov odbornej prípravy.

 

4. Životné podmienky

4. 1. Prehľad životných podmienok v Európe

 

Kvalita života - na čele programu sociálnej politiky EÚ

Priaznivé životné podmienky závisia od celého radu faktorov, ako napríklad kvalita zdravotníckych služieb, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo kvalitné dopravné zariadenia, uvádzané len ako ukážka niektorých aspektov, ktoré ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov. Cieľom Európskej únie je neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať nové výzvy súčasnej Európy, ako napríklad sociálne vylúčené osoby alebo starnúce obyvateľstvo.

Zamestnanosť v Európe

Zlepšovania pracovných príležitostí v Európe je kľúčovou prioritou pre EÚ . Európska stratégia zamestnanosti bola  vyvinutá pre EÚ a jej členské štáty, aby vytvárali viac a kvalitnejších pracovných miest, riešenie nezamestnanosti a zvýšenie mobility . Stratégia poskytuje rámec, v ktorom môžu európske krajiny koordinovať svoje politiky zamestnanosti a zdieľať informácie. A samozrejme  zlepšiť vyhliadky na zamestnanie, pre každého Európana je ústredným bodom desaťročnej stratégie EÚ pre hospodársky rast, Európa 2020. Kľúčovým cieľom je zabezpečiť, aby 75 % európskych občanov vo veku 20 až 64  v práci do konca tohto desaťročia.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii

Zdravie má neoceniteľnú hodnotu, ovplyvňuje každodenný život ľudí a je preto dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Zdravé prostredie je nevyhnutné pre náš individuálny a profesionálny rozvoj a občania EÚ majú stále väčšie nároky, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a poskytovanie vysoko kvalitných služieb zdravotnej starostlivosti. Pri cestovaní v rámci Európskej únie požadujú rýchly a jednoduchý prístup k lekárskemu ošetreniu. Zdravotné politiky EÚ sa zameriavajú na riešenie týchto potrieb.

Európska komisia vypracovala koordinovaný prístup k zdravotnej politike, zaviedla do praxe rad iniciatív, ktoré dopĺňajú aktivity národných verejných orgánov. Spoločné akcie a ciele Únie sú zahrnuté do zdravotných programov a stratégií EÚ.

Súčasný program verejného zdravia EÚ pracuje na zlepšovaní schopnosti EÚ reagovať na cezhraničné ohrozenia zdravia a na skvalitňovaní informácií a poznatkov o najnovších trendoch v sektore verejného zdravia. Bola navrhnutá nová stratégia v oblasti ochrany zdravia a ochrany spotrebiteľa, ktorá ďalej zdôrazňuje potreby na zlepšovanie zdravotnej bezpečnosti občanov a šírenie zdravotníckych informácií.

Vzdelávanie v EÚ

Vzdelávanie v Európe má hlboké korene a je veľmi rôznorodé. Už v roku 1976 sa ministri školstva rozhodli zriadiť informačnú sieť na lepšie porozumenie vzdelávacích politík a systémov v Európskom spoločenstve pozostávajúcom vtedy z deviatich krajín. Toto odrážalo zásadu, že špecifický charakter systému vzdelávania v každom jednotlivom členskom štáte je potrebné plne rešpektovať, pričom je potrebné zlepšovať koordináciu vzájomného pôsobenia medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a systémami zamestnanosti. Eurydice, informačná sieť o vzdelávaní v Európe, oficiálne začala svoju činnosť v roku 1980.

V roku 1986 sa spustením programu Erasmus pozornosť odklonila od informačných výmen a zamerala na študentské výmeny, ktoré sa pokladajú za jednu z najúspešnejších iniciatív EÚ.

Skúsenosti zhromaždené za štvrťstoročie sa skonsolidovali a rozvinuli do programu Socrates, ktorý pokrýva všetky oblasti vzdelávania pre všetky vekové kategórie a kvalifikácie.

Aby sa umožnilo zavádzanie európskych štúdií na univerzity, Komisia podporuje aj projekt Jeana Monneta, ktorý ponúka dotácie na zriadenie katedier Jeana Monneta, stálych kurzov, modulov v oblasti európskeho práva, európskeho hospodárstva, politických štúdií európskej konštrukcie a histórie európskej integrácie. Projekt podporuje aj vytváranie centier výnimočnej kvality Jeana Monneta.

Doprava v EÚ

Doprava bola jednou z prvých spoločných politík vtedajšieho Európskeho spoločenstva. Od roku 1958, keď nadobudla platnosť Rímska zmluva, sa dopravná politika EÚ zameriavala na odstraňovanie cezhraničných prekážok medzi členskými štátmi a tak umožnila rýchlejší, účinnejší a lacnejší pohyb osôb a tovaru.

Táto zásada je úzko spojená s ústredným cieľom EÚ vytvoriť dynamickú ekonomiku a súdržnú spoločnosť. Dopravný sektor vytvára 10 % bohatstva EÚ, vyjadrené ako hrubý domáci produkt (HDP), čo sa rovná okolo jednému biliónu eúr za rok. Poskytuje aj viac ako desať miliónov pracovných miest.

 Schengenský priestor

Schengenský dohovor nadobudol účinnosť v marci 1995, zrušil hraničné kontroly v priestore signatárskych štátov a vytvoril jednotné vonkajšie hranice, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel.

V súčasnosti podpísalo Schengenskú dohodu v plnom rozsahu trinásť členských štátov EÚ: Belgicko, Dánsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko a Švédsko. Dánsko podpísalo dohodu, ale môže si vybrať, či bude alebo nebude uplatňovať akékoľvek nové rozhodnutie prijaté na základe dohody. Island, Nórsko a Švajčiarsko, ktoré nie sú členmi EÚ, tiež podpísali dohodu, ale Švajčiarsko ešte tieto predpisy neuplatňuje.

Letecká doprava

Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave prinieslo nižšie cestovné a širší výber prepravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ vytvorila aj súbor práv na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s leteckými cestujúcimi.

Práva leteckých cestujúcich

Ako letecký cestujúci máte určité práva, pokiaľ ide o informácie o letoch a rezervácie, poškodenie batožiny, meškania a zrušenia letov, odmietnutie nástupu do lietadla, odškodnenie v prípade nehody alebo problémy s organizovanými dovolenkami. Tieto práva sa uplatňujú na pravidelné a charterové lety, domáce aj medzinárodné, z letiska EÚ alebo na letisko EÚ z letiska mimo územia EÚ, keď sú prevádzkované leteckou spoločnosťou EÚ.

Železničná doprava

Európsky železničný dopravný systém je charakteristický množstvom prekážok interoperability národných sietí. Rozdielne šírky rozchodov, rôzne systémy dodávok elektrického prúdu a veľké rozdiely v organizácii systémov riadenia železničnej dopravy spôsobujú výrazné meškanie na hraničných prechodoch a tým aj dodatočné náklady. Železničná doprava sa tak v posledných rokoch stala menej konkurencieschopnou ako napríklad cestná doprava.

Na vyriešenie existujúcich problémov Európske spoločenstvo v rámci svojej spoločnej dopravnej politiky prijalo právne predpisy na prípravu, po právnej aj technickej stránke, cesty pre postupné vytváranie integrovaného železničného priestoru.

Obrovská finančná pomoc smeruje do transeurópskych projektov, ako napríklad železničné spojenie z Lyonu na poľské hranice s Ukrajinou, z Berlína do Palerma, z Paríža do Bratislavy a z Varšavy do Helsiniek. Nové medzinárodné vysoko rýchlostné železničné spojenia sa pripravujú na trati Paríž-Brusel-Kolín-Amsterdam a cez juhozápadnú Európu z Lisabonu do Bordeaux.

  

4. 2. Politický, administratívny a právny systém

Poľsko je republika s parlamentnou demokraciou a systémom parlamentného kabinetu. Princípy riadenia štátu sú špecifikované v ústave, ktorá je najvyšším legislatívnym zákonom. Poľsko využíva systém štatutárneho práva a základnou formou legislatívy je zákon.

Politický systém v Poľsku je založený na trojstrannom delení moci medzi zákonodarné, výkonné a súdne orgány.

Zákonodarná moc má dvojkomorový parlament (dolná komora alebo Sejm, pozostáva zo 460 členov Parlamentu, a horná komora alebo Senát má 100 senátorov), ktorý sa stanovuje všeobecnými voľbami každé štyri roky. Sejm rozhoduje o zákonoch a kontroluje štátne organizácie, vrátane Rady ministrov. Najvyššia kontrolná komora je najvyšším kontrolným orgánom a je podriadená Sejmu. Hlavnou úlohou Senátu je tvorba poľských zákonov spolu so Sejmom. Voľby zahŕňajú systém proporcionálnych volieb do Sejmu a systému väčšinových volieb do Senátu. Voľby do Sejmu v Poľsku vyžadujú, aby strany získali 5% hlasov, a aby koalície získali 8% hlasov. Ako výsledok posledných parlamentných volieb, ktoré sa konali v októbri 2007, sa členmi Sejmu stali predstavitelia 4 politických strán: Občianska platforma, Právo a spravodlivosť, Ľavica a demokrati a Poľská ľudová strana.

Výkonná moc leží v rukách Rady ministrov a prezidenta. Domáca a zahraničná politika je vedená vládou – Radou ministrov, práca ktorej je vedená predsedom Rady ministrov. Rada ministrov koordinuje a kontroluje prácu vládnej administratívy. Predseda Rady ministrov riadi miestnu vládu a je oficiálnou hlavou vládnych administratívnych zamestnancov. Prezident ustanovuje premiéra, ktorý navrhuje ministrov. Prezident je najvyšším predstaviteľom Poľskej republiky a do úradu je volený na 5 ročné obdobie vo všeobecných voľbách. Prezident dohliada na dodržiavanie ústavy a je najvyšším veliteľom ozbrojených síl.

Súdna moc je vykonávaná nezávislými súdmi a tribunálmi, zastrešovanými najvyšším súdom, nezávislým štátnym tribunálom a tiež ústavným súdom. Najvyšší súd dohliada na činnosť všeobecných a vojenských súdov a je najvyššou inštanciou na odvolanie proti verdiktu súdov s nižšou inštanciou. Fungovanie verejnej správy je kontrolované najvyšším administratívnym súdom a ostatnými administratívnymi súdmi. Ústavný tribunál rozhoduje vo veciach ústavnosti zákonov a medzinárodných zmlúv, rovnako ako o cieľoch a fungovaní politických strán s ústavou. Rieši tiež spory o kompetencie medzi centrálnymi ústavodarnými štátnymi orgánmi. Štátny tribunál rozhoduje vo veciach vzťahujúcich sa na ústavodarnú zodpovednosť najvyšších štátnych predstaviteľov, ako je prezident Poľskej republiky, predseda Rady ministrov a členovia Rady ministrov.

Od roku 1999 platí v Poľsku nové trojstupňové teritoriálne členenie, ktoré zahŕňa: 2478 obcí, 314 okresov a 16 regiónov (vojvodstiev). Obce a mestá sú v reťazci s miestnymi správami. Obec je najmenšou jednotkou administratívneho členenia Poľska, zatiaľ čo regióny sú vládne, samosprávne územia. Guvernér reprezentuje vládu v jeho/jej regióne. Maršal, na druhej strane, je najdôležitejším predstaviteľom regionálnej správy. Výbory sú miestne správne orgány, ktoré majú výkonnú moc a sú zodpovedné za dozor. Ich hlavnými úlohami sú: príprava miestnej legislatívy, schvaľovanie rozpočtu, zavádzanie miestnej dane a poplatkov. Voľby do obecných výborov, okresných výborov a regionálnych výborov sú všeobecné, rovné a priame, vykonávané tajným hlasovaním.

Verejné služby zamestnanosti v Poľsku zahrňujú zamestnávateľské orgány a Okresné úrady práce (338 úradov a ich filiálky, Regionálne úrady práce (16 úradov), úrad ministra zodpovedného za otázky zamestnanosti rovnako ako Regionálne úrady. Zamestnávateľské orgány tvoria vládny samosprávny systém, ktorý je charakterizovaný nezávislosťou každej organizačnej jednotky. Formálny a organizačný rozdiel medzi samosprávnymi orgánmi a vládnymi orgánmi majú za následok decentralizovaný systém. Všeobecná politika trhu práce je podmienená na národnej úrovni, ale úrady práce, tak na okresnej ako aj na krajskej úrovni, majú k dispozícii široký výber možností ako ju doplniť, aby boli zabezpečené lokálne potreby. Verejné služby zamestnanosti zohrávajú dôležitú úlohu v raste možností nezamestnaných a záujemcov o zamestnanie. Poskytujú kariérne poradenstvo a školenia. Tiež realizujú programy na podporu zamestnanosti. Vo všeobecnosti sú všetky priame činnosti zamerané na vrátenie nezamestnaných na trh práce, vykonávané okresnými úradmi práce prostredníctvom registrácií, poskytovania kariérneho poradenstva a profesionálnych informácií, ponúkania pracovných ponúk, školení, atď., vyplácania dávok v nezamestnanosti, rovnako ako získavania a riadenia fondov na prevenciu proti nezamestnanosti a činnosti na lokálnom trhu práce.

 

4. 3. Príjmy a dane

Každá osoba, ktorá má určitú formu príjmu, platí daň z príjmu fyzických osôb. Ak má platič dane v danom zdaňovacom roku príjem z viac ako jedného zdroja, predmetom zdaňovania je suma príjmov získaná zo všetkých zdrojov príjmu doma aj zo zahraničia. Zákon o dani z príjmu pripúšťa výnimku zo zdaňovania určitých príjmov zo zahraničia, ak má Poľská republika uzatvorenú náležitú medzinárodnú zmluvu. Zdaňovaniu podliehajú príjmy, ktoré sa skladajú z príjmov platiča dane, znížené o sumu nákladov na získanie príjmu a príspevkov na sociálne zabezpečenie. Suma nákladov na získanie príjmu je fixná pre určité zdroje príjmov, pre osoby zamestnané na jednom pracovnom mieste, ktoré necestujú do práce; pre osoby s príjmom z pracovného pomeru; suma je fixovaná vo výške 1.335 PLN ročne. U iných zdrojov sa na stanovenie nákladov na získanie príjmu používa špeciálna sadzba s ohľadom na príjem, ktorý platič dane dosiahol. Sadzba 20% sa používa v prípade kúpnych zmlúv a 50% v prípade príjmu z autorských práv. Zákon, ktorý reguluje zásady týkajúce sa daní z príjmov fyzických osôb, poskytuje tiež možnosť o požiadanie aktuálne vynaložených nákladov. Uzávierka na zaplatenie dane z príjmov fyzických osôb zo zdaňovaného roku je 30. apríl nasledujúceho roku; v prípade, že tento deň pripadá na sobotu alebo nedeľu, je týmto dátumom 2. máj. Pre zaplatenie dane z príjmov právnických osôb je to 31. marec.

V poľskom daňovom systéme sú tri daňové hranice. Ak príjem nepresiahne 44.490 PLN, je výška dane 19% zo základu po odpočítaní 586,85 PLN. Toto je spojené s daňovou výnimkou 3.089 PLN, ktorá platí v poľskom daňovom systéme. Ak je príjem platcu dane medzi 44.490 a 85.528 PLN, daň je 7.866,25 + 30% z prekročenia sumy 44.490 PLN. Ak je základ pre výpočet dane viac ako 85.528 PLN, daň je 20.177,65 + 40% z prekročenia sumy 85,528 PLN. Takisto je možné spoločné zdaňovanie príjmov pre manželov a výhodné zdaňovanie príjmu pre rodiča, ktorý sám vychováva dieťa.

Osoby, ktoré nepodnikajú v poľnohospodárstve a pôsobia ako samostatní obchodníci, si môžu vybrať svoje daňové základy. Platca dane sa môže rozhodnúť, či chce byť zdaňovaný postupným zdaňovacím meradlom a využiť výhodu spoločného výpočtu príjmov spolu s manželom/manželkou a využiť daňovú úľavu. Tiež sa môžu rozhodnúť či chcú byť zdaňovaní lineárne na základe 19% dane z príjmu, ale bez možnosti využitia daňových úľav a bez spoločného výpočtu príjmu manžela /manželky.

Osoby pracujúce v Poľsku musia platiť príspevky na sociálne poistenie, ktoré sa vypočítavajú z hrubého príjmu: dôchodkové poistenie (19,52% platené rovnakou časťou zamestnávateľom a zamestnancom), penzijné poistenie(6% z ktorého 1,5% platí zamestnanec a 4,5% zamestnávateľ), príspevky na nemocenské poistenie (2,45% v plnej výške platené zamestnancom), úrazové poistenie (0,67-3,60% platené zamestnávateľom). Príspevky do fondu práce (2,45%) a príspevky na Garančný fond (0,10%) sú platené zamestnávateľom. Ročný základ pre výpočet príspevkov na dôchodkové a penzijné poistenie nesmie presiahnuť 30-násobok plánovaného priemerného mesačného zárobku. Pracujúca osoba musí tiež platiť príspevky na zdravotné poistenie vo výške 9% z príjmu, z čoho 7,5% je financované daňou z príjmu platenou zamestnancom.

 

4. 4. Životné náklady

Štruktúra výdajov poľských domácností je počas celého obdobia transformácie predmetom podstatných zmien, čím sa Poľsko líši od krajín EÚ – 15.

Rastúce príjmy dovoľujú Poliakom nakupovať viac tovaru, hoci štruktúra výdajov domácností poukazuje na ešte stále veľkú priepasť medzi Poľskom a rozvinutými západnými krajinami.

V roku 2007 výdavky na stravu predstavovali 26,6% z celkových výdavkov na domácnosť, čo predstavuje oproti roku 2006 nárast o 6,8%. Tento ukazovateľ je oveľa vyšší ako indikátor v krajinách EÚ-15, ktorý je 12,1% (rok 2006). Značná časť domácich rozpočtov v Poľsku sa využíva na bývanie, energie, vodu a iné potreby, a je na najvyššej úrovni medzi krajinami EÚ – 18,4% celkových nákladov. V porovnaní s priemerom EÚ, Poliaci míňajú viac na zdravotnú starostlivosť a menej na exkluzívnejšie služby a tovar ako domáce potreby, rekreácia, kultúra, hotelové ubytovanie a reštaurácie.

Úroveň cien a s tým spojené výdavky sú rôzne a závisia od miesta bydliska, a hlavne či ide o mesto alebo vidiek. Varšava je najdrahšie mesto v Poľsku. Z pohľadu životných nákladov a majetku obyvateľov dosahuje rovnakú úroveň ako krajiny EÚ -15.

 

4. 5. Ubytovanie

Občania členských štátov EEA si môžu v Poľsku kúpiť nehnuteľnosť bez povolenia Ministerstva vnútornej správy a administratívy, s výnimkou nehnuteľností v poľnohospodárstve a lesného vlastníctva ( povolenie na ich kúpu sa vyžaduje na obdobie 12 rokov od vstupu Poľska do EÚ), a takzvané „druhé domovy“ (povolenie na ich kúpu sa vyžaduje na obdobie 5 rokov od vstupu Poľska do EÚ). Tzv. druhé domovy sú pozemkovým vlastníctvom (zastavané alebo nezastavané), určeným na bytovú výstavbu alebo rekreačné a voľno-časové účely, ktoré nebudú trvalým pobytom pre cudzinca. Rozloha takéhoto majetku nesmie presiahnuť 5000 m2. Poľská legislatíva vo zvláštnych prípadoch umožňuje občanovi EEA kúpu poľnohospodárskeho majetku alebo druhého domova bez povolenia. Občania EEA si môžu kupovať byty v celom Poľsku a môžu najímať a prenajímať všetky druhy nehnuteľností bez povolenia Ministerstva vnútorných vecí a administratívy podľa rovnakých pravidiel ako poľskí občania.

Podľa poľského Občianskeho zákonníka si vyžaduje kúpa nehnuteľnosti dohodu vo forme notárskeho úkonu v prítomnosti notára. Nájomné a prenájomné zmluvy môžu byť uzatvárané stranami v štandardnej písomnej podobe. Webová stránka Ministerstva vnútorných vecí a administratívy obsahuje právne zákony (v niekoľkých jazykoch), týkajúce sa kúpy nehnuteľností cudzincami (zákon o kúpe nehnuteľnosti cudzincami, nariadenie Ministerstva vnútorných vecí a administratívy o detailných informáciách a dokumentoch, ktoré musí cudzinec predložiť, keď žiada o povolenie na kúpu nehnuteľnosti), rovnako ako informácie o procese udeľovania povolení Ministerstvom vnútorných vecí a administratívy. Vydanie povolenia stojí 1.570 PLN. Informácie o bytoch a domoch na predaj alebo prenájom je možné získať osobne od realitných kancelárií, alebo ich môžete nájsť na ich web stránkach.

Ministerstvo výstavby zabezpečuje centrálny register znalcov a odhadcov nehnuteľností, agentov s nehnuteľnosťami a manažérov s nehnuteľnosťami, kde si môžete skontrolovať, či má daný agent licenciu na výkon činnosti a právo viesť obchody.

Pri kúpe bytu môžete využiť služby agenta alebo uzavrieť zmluvu so stavebným developerom alebo družstvom. Mnoho stavebných developerov (bytových predajcov) žiada prvú platbu 3 až 7 dní od dátumu uzatvorenia zmluvy. Agent musí byť držiteľom licencie a platného poistenia. Zmluva o sprostredkovaní je tzv. „ zmluva o aktívnom vyhľadávaní“ a nie „o výsledku“. Agent sa teda zaväzuje nie že nájde, ale že bude aktívne hľadať vhodný byt. Existujú tu dva typy zmlúv. Najpopulárnejšia je otvorená zmluva uzatváraná s viacerými agentúrami. Táto sa uzatvára na dobu neurčitú (až kým sa nenájde byt). Táto môže byť zrušená s mesačnou alebo dvojmesačnou výpovednou lehotou. Druhý typ je exkluzívna zmluva, ktorá sa uzatvára na dobu určitú. V tomto prípade nesmiete využiť služby iného agenta.

Nájomná zmluva môže byť uzatvorená na dobu určitú alebo neurčitú. Zmluva na dobu určitú nesmie byť zrušená výpoveďou pred skončením dohodnutej doby. Takáto zmluva lepšie chráni nájomníka – majiteľ nemôže nájomníka vyhodiť z bytu pred skončením dohodnutej doby, pokiaľ tam nie sú iné dôvody ako: poškodzovanie bytu, rušenie pokoja alebo neplatenie nájmu. V prípade zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú, by sa výpovedná lehota mala špecifikovať. Uzatvorenie takejto zmluvy môže zahŕňať i to, že nájomca bude platiť ochranný depozit, ktorý pokrýva sumu nájmu splatnú vlastníkovi v deň vyprázdnenia bytu. Depozit nesmie presiahnuť 12 násobok mesačného nájmu.

 

4. 6. Zdravotníctvo

V súčasnosti v Poľsku existuje rozvinutý systém verejnej a súkromnej sociálnej starostlivosti a doplnkovej súkromnej zdravotnej starostlivosti.

Využívať zdravotnú starostlivosť financovanú z verejných zdrojov podľa princípov popísaných v príslušnom zákone môžu osoby:

1. Osoby kryté všeobecným (povinným ako aj dobrovoľným) zdravotným poistením,

Nasledujúce osoby môžu byť poistené cez Národný fond zdravia:

  • občania členských štátov EÚ a EEA, ktorí majú pobyt na území členských štátov EÚ a EEA,
  • občania, ktorí nemajú občianstvo krajín EÚ a EEA, pobývajúci na území Poľska na základe pobytových víz za účelom práce, povolenia na pobyt na určitú dobu, povolenia na usídlenie sa, povolenia na tolerovaný pobyt, statusu utečenca poskytnutého na území Poľska alebo na základe poskytnutej dočasnej ochrany na tomto území,
  • osoby, ktoré nemajú občianstvo krajín EÚ a EEA, a legálne pobývajú na území členských štátov EÚ a EEA,
  • ak sú poistené v povinnom zdravotnom poistení alebo sa poistili sami dobrovoľne.

Nasledujúce osoby sú povinné platiť príspevky na zdravotné poistenie: zamestnanci, osoby zamestnané na základe zmluvy s agentúrou alebo komisionárskej zmluvy alebo akejkoľvek zmluvy o poskytovaní služieb, samostatne zárobkovo činné osoby, osoby poberajúce starobný alebo invalidný dôchodok, všetci študenti, nezamestnané osoby, osoby ktoré sú poberateľmi dávok sociálnej pomoci alebo rodinných dávok.

Osoba, ktorá má pobyt v Poľsku, môže mať dobrovoľné zdravotné poistenie. Členovia rodiny vyššie zmienených osôb, ktoré bývajú na území Poľska alebo iného členského štátu EÚ a EEA, sú tiež poistení, ak nie sú povinne zdravotne poistení v Poľsku a nie sú oprávnení využívať zdravotnú starostlivosť na základe princípov koordinácie medzi jednotlivými sociálnymi ochrannými systémami.

V súlade s platnými právnymi nariadeniami musí každý cudzinec, ktorý chce mať v Poľsku pokrytú zdravotnú starostlivosť, získať osobné ID číslo (PESEL), ktoré má každý poľský občan.

2. Osoby ináč ako poistené, ktoré majú poľské občianstvo, bývajú na území Poľskej republiky a spĺňajú špecifické príjmové kritériá uvedené v legislatíve sociálnej pomoci, tiež deti, ktoré majú poľské občianstvo a bývajú v Poľsku do dosiahnutia veku 18 rokov, ako aj ženy počas tehotenstva, pôrodu a šestonedelia.

Zdravotný systém je založený na nasledovných princípoch, ktoré garantujú poisteným osobám: slobodný prístup k zdravotným službám, slobodný výber poskytovateľa služieb, rovnakého zaobchádzania a sociálnej solidarity, povinné príspevky na zdravotnú starostlivosť pre osoby, ktoré majú príjem, financovanie príspevkov na zdravotnú starostlivosť zo štátneho rozpočtu pre osoby bez príjmu a využívanie súkromnej alebo verejnej starostlivosti za dodatočný poplatok. Poistené osoby sú oprávnené využívať výhody zdravotnej starostlivosti zameranej na prevenciu zdravia, prevenciu proti chorobám a zraneniam, včasné diagnostikovanie chorôb, liečbu, ošetrovateľskú starostlivosť, prevenciu a obmedzenie invalidity. Poistené osoby nie sú oprávnené na využívanie zdravotnej starostlivosti vymenovanej v dodatku zákona. Poistené osoby využívajú služby zdravotnej starostlivosti poskytované poskytovateľmi služieb, ktorí majú podpísanú zmluvu o poskytovaní takýchto služieb s Národným fondom zdravia. Väčšina takýchto zdravotníckych zariadení má takéto zmluvy. Ak bola naliehavá zdravotná starostlivosť poskytnutá poskytovateľom služby, ktorý nemá takúto zmluvu s Fondom, poistená osoba má nárok na služby, ktoré sú pri ošetrení nevyhnutné.

Poistená osoba si tiež vyberá svojho lekára, zdravotnú sestru alebo pôrodnú sestru v základnom systéme zdravotnej starostlivosti podaním písomného vyhlásenia.

Poistená osoba bez odporúčania lekára základnej zdravotnej starostlivosti môže využiť zdravotné služby poskytované nasledovnými špecialistami: gynekológovia a pôrodné sestry, zubári, sexuológovia, onkológovia, oční lekári, psychiatri, a zdravotné služby pre osoby trpiace tuberkulózou a osoby nakazené HIV, vojnových invalidov, ľudí závislých na alkohole, drogách, psychoaktívnych látkach, v rozsahu lekárskych detoxikačných služieb.

V núdzových situáciách sú zdravotné služby poskytované bez požadovaného odporúčania. V prípade, že predpisy nevyžadujú účasť poistenej osoby na výdavkoch, je zdravotná starostlivosť poskytovaná bezplatne. Platby sa dotýkajú tých služieb, ktoré zákon definuje ako nenárokové v rámci zdravotného poistenia. Tieto služby zahŕňajú: zdravotná starostlivosť v kúpeľných zariadeniach a sanatóriach, ktorá nie je priamo spojená s dôvodom, pre ktorý bola poistená osoba odoslaná na kúpeľnú liečbu, pobyt v kúpeľnom zariadení – poistená osoba znáša cestovné náklady do sanatória, časť ubytovacích a pobytových nákladov v sanatóriu, zubnú starostlivosť, ktorá nie je definovaná v zákone, preventívne očkovanie iné ako uvedené v predpisoch o infekčných chorobách a nákazach.

Zaobstaranie ortopedických pomôcok a pomocných prostriedkov ako sú protézy, okuliare, atď., je limitované množstvom a časťou nákladov, ktoré musia byť zaplatené.

Lieky sú bezplatné pre poistenú osobu, ktorá je v nemocnici alebo inom zdravotníckom zariadení, určenom pre osoby vyžadujúce 24-hodinovú alebo dennú zdravotnícku starostlivosť, alebo pri poskytovaní lekárskych, ošetrovateľských, diagnostických a rehabilitačných výkonoch na základe zdravotného poistenia, alebo aj pri poskytnutí prvej pomoci. Pre zakúpenie liekov so zľavou je potrebný recept vydaný lekárom alebo praktickým lekárom zdravotného poistenia alebo iným lekárom, ktorý má právo na výkon povolania a má uzavretú zmluvu s Národným fondom zdravia, ktorá ho oprávňuje na predpisovanie takýchto receptov. Recepty vydané lekármi, ktorí nie sú schválení Národným fondom zdravia, musia byť zaplatené v plnej výške.

Poistená osoba, má na základe odporúčania ošetrujúceho lekára nárok na bezplatný prevoz sanitkou, vrátane leteckej prepravy, do najbližšieho zdravotníckeho zariadenia, ktoré poskytuje služby v najbližšom okolí, aj na spiatočný prevoz, ak je nevyhnutná bezodkladná liečba alebo sa vyžaduje pokračovanie v liečbe.

Na základe odporúčania ošetrujúceho lekára, má poistená osoba nárok na bezplatný prevoz sanitkou, v prípade dysfunkcie pohybového systému vedúcemu k neschopnosti využívať verejnú dopravu, aby sa podrobila liečbe v najbližšom zdravotníckom zariadení, ktoré poskytuje služby v požadovanom rozsahu, a tiež na spiatočnú prepravu.

V iných prípadoch, na základe odporúčania lekára schváleného zdravotným poistením, môže byť doprava využitá s čiastočnou alebou plnou úhradou.

Národný fond zdravia nefinancuje u poistenej osoby náklady liečby alebo diagnostických testov mimo krajiny, okrem nákladov na zdravotnícku starostlivosť poskytnutej poistenej osobe v inom členskom štáte EÚ alebo EHP, v súlade s nariadeniami spoločenstva o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia.

Riaditeľ Národného fondu zdravia môže odoslať poistenú osobu na liečbu alebo diagnostické testy, ktoré nie sú dostupné v krajine, do zahraničia. Náklady liečby alebo diagnostických testov sú hradené zo štátneho rozpočtu. Riaditeľ tiež môže odsúhlasiť pokrytie nákladov dopravy na miesto poskytnutia liečby alebo na miesto liečby alebo miesto pobytu v Poľsku.

Všetky poistené osoby platia rovnakú výšku príspevkov povinného alebo dobrovoľného poistenia. V súčasnosti činí 9% zo základu pre výpočet ( napr. celkový príjem mínus príspevky na sociálne poistenie).

Príspevky na zdravotné poistenie sú platené zamestnávateľom, inštitúciami sociálneho poistenia, dôchodkovými inštitúciami a centrami sociálnej pomoci, školami a univerzitami, atď. (platcovia príspevkov).

Základným dokumentom potrvdzujúcim zdravotné poistenie je karta zdravotného poistenia. V súčasnosti ešte nie je určený vzor a spôsob vydávanie a zrušenia platnosti tejto karty.

Kým sa rozhodne o vydaní karty zdravotného poistenia, môžu poistené osoby preukázať svoju identitu iným dokladom, ktorý potvrdzuje ich právo na čerpanie zdravotnej starostlivosti, akými sú karta poistenia, mesačná správa poistenej osoby (RMUA) vydávaná Sociálnou poisťovňou (ZUS) alebo potvrdenie/ústrižok o dôchodku alebo starobnom dôchodku, karta dôchodcu.

  • 24 - hodinové lekárske informácie (napr. o najbližšom zariadení zdravotnej starostlivosti) – Tel. 9439,

  • Národná záchranná linka – Tel. 112.

 

 4. 7. Systém vzdelávania

V školskom roku 2007/2008 bolo v Poľsku 39506 škôl, vrátane 6499 súkromných škôl. Školský systém zahŕňa: predškolské vzdelávanie (vek od 3 – 6 rokov), základné a stredné školské vzdelanie (vek od 7 – 16 rokov), po-gymnaziálne (od 16 rokov) a po-lyceálne vzdelávanie(nad 18-19 rokov), ako aj vyššie vzdelanie .

Školské vzdelávanie je povinné až do veku 18 rokov a zahŕňa dva typy škôl: 6 rokov základnej školy (vek 7 – 13 rokov), 3 roky gymnázia – nižšej strednej školy (vek 13-16 rokov). Deti vo veku 6 rokov musia mať ukončený jeden rok predškolskej prípravy v materskej škole alebo v predškolskom zariadení základnej školy. Deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami navštevujú špeciálne školy alebo špeciálne triedy v štátnych školách. Na konci základnej školy absolvujú žiaci povinný test. Na konci štúdia na gymnáziu (nižšej strednej škole), vykonávajú žiaci povinné záverečné skúšky. Výsledky týchto testov a skúšok sú uvedené na certifikátoch, ktoré žiaci dostávajú .

Vzdelávanie po ukončení nižšej strednej školy zahŕňa: trojročné lýceum (vek 16-19), trojročné špeciálne lýceum (vek 16-19), štvorročnú technickú strednú školu (vek 16-20) a dvoj- alebo trojročnú základnú odbornú školu (vek 16-18/19). Podmienkou pre prijatie na tieto školy je záverečný certifikát z gymnázia (nižšej strednej školy). Absolventi (s výnimkou základných odborných škôl) sú oprávnení na vykonanie maturitnej skúšky. Žiaci, ktorí uspejú na maturitnej skúške, dostanú maturitné vysvedčenie, ktoré sa prikladá k žiadosti o prijatie na vysokú školu.

Absolventi dvoj- a trojročných základných odborných škôl získavajú osvedčenie o ukončení školy, ktoré im dáva prístup na trh práce. Môžu však tiež pokračovať na dvojročných doplnkových všeobecnovzdelávacích lýceách (vek 18/19-20/21) alebo trojročných doplnkových technických stredných školách (vek 18/19-21/22).

Absolventi lýceí môžu pokračovať v štúdiu na po-lyceálnych školách s dĺžkou štúdia, ktorá nepresahuje 2,5 roka (vek 19-21). Absolvent technických stredných škôl, základných odborných škôl a po-lyceálnych škôl smú vykonať externú odbornú skúšku. Po jej úspešnom zložení dostanú študenti diplom potvrdzujúci ich odbornú kvalifikáciu.

V Poľsku sa rozlišuje štúdium prvého stupňa (bakalár a inžiniersky stupeň), postgraduálne štúdium (doplňujúce magisterské štúdium) a štúdium druhého stupňa (ukončenie magisterského stupňa). Osoba môže byť prijatá na vysokoškolské štúdium, ak získala záverečný certifikát (v prípade podania žiadosti na prvý alebo druhý stupeň vysokoškolského štúdia), alebo je držiteľom magisterského, bakalárskeho, alebo inžinierskeho titulu, alebo ekvivalentu a splnila prijímacie kritériá stanovené vysokou školou (v prípade podania žiadosti na prijatie na postgraduálne štúdium).

Výsledky záverečných skúšok na stredných školách sú základom pre prijatie na prvý alebo druhý stupeň vysokoškolského vzdelávania. Inštitúcia vysokoškolského vzdelávania zostavuje podmienky a stanovuje proces prijímania, ako aj to, aké výsledky záverečných skúšok zo stredných škôl budú tvoriť základ pre prijatie na štúdiá. Inštitúcia vysokoškolského vzdelávania môže po schválení ministra zodpovedného za otázky vysokoškolského štúdia, vykonať dodatočné prijímacie skúšky iba ak je nevyhnutné otestovať znalosti alebo zručnosti, ktoré neboli testované záverečnými skúškami na strednej škole, alebo ak má kandidát certifikát o ukončení strednej školy v zahraničí.

Štúdium môže mať formu denného a externého štúdia.

Absolventi univerzít v Poľsku môžu získať nasledovné tituly :

  • Bakalár – po ukončení prvého stupňa vysokoškolského štúdia, ktoré trvá od 6 do 8 semestrov,
  • Bakalár so špecializáciou na ošetrovateľstvo a pôrodníctvo,
  • Inžinier – získava študent po ukončení prvého stupňa vysokoškolského štúdia s technickou, poľnohospodárskou alebo ekonomickou špecializáciou, ktoré trvá 7 až 8 semestrov,
  • Magister a rovnocenné tituly (Magister výtvarných umení, Magister techniky, Magister stavebníctva a architektúry, Magister v ošetrovateľstve, Magister pôrodníctva, lekár, zubár alebo veterinár ) – titul možno získať po ukončení štúdia, v závislosti od špecializácie: postgraduálne štúdium trvá 3 alebo 4 semestre, druhostupňové vysokoškolské štúdium trvá 9 až 12 semestrov. Osoby s magisterským titulom sa môžu uchádzať o postgraduálne štúdium (vysokoškolské štúdium tretieho stupňa).

 

4. 8  Kultúrny a spoločenský život

Kultúrny život

Kultúrny život v Poľsku sa sústreďuje prevažne v centrách väčších miest, kde sa nachádza mnoho múzeí, kín, divadiel, koncertných siení a iných zábavných zariadení. V menších mestách sa kultúrny život sústreďuje prevažne na miestne podujatia. Kultúrny informátor, ktorý by mapoval udalosti v celej krajine, sa bohužiaľ v Poľsku nevydáva. Vydávajú sa iba informátori na lokálnej úrovni. Informácie o kultúrnych podujatiach je možné získať z tlače, hlavne piatkového vydania, ako aj z internetu.

Múzeá ponúkajú zaujímavé zbierky starého aj moderného umenia. Niektoré z nich vlastnia majstrovské diela, ako napríklad maľbu Leonarda da Vinciho „Dáma s hranostajom“ a Rembrandtovho „Milosrdného samaritána“ v Národnom múzeu v Krakowe, alebo „Posledný súd“ od Hansa Memlinga v Národnom múzeu v Gdansku. Múzeá sú obyčajne otvorené od utorka do nedele do 16:00h. Vstupné poplatky nie sú vysoké a vo vybrané dni sa vstupné neplatí.

Divadlá sa nachádzajú vo všetkých väčších mestách. V lete sú zatvorené kvôli dovolenkovej sezóne. Najznámejšími sú Súčasné divadlo, Spoločné divadlo a Národné divadlo vo Varšave, ako aj Staré divadlo a Slovácke divadlo v Krakowe. Medzi najznámejšie hudobné divadlá v Poľsku patrí Hudobné divadlo v Gdansku, operetné divadlá v Krakowe a Gliwiciach, a Hudobné divadlo „Roma“ vo Varšave.

Ak si chcete pozrieť operu alebo balet, navštívte Veľké divadlo vo Varšave alebo Varšavskú opernú sieň. Koncertné siene možno nájsť vo väčších mestách. Najznámejšia je Národná filharmónia vo Varšave. Medzi najznámejšie hudobné festivaly patria „Dni Muzyki Kameralnej” v Łańcucie, Chopinov festival v Dusznikach Zdroj a Moniuszkow festival v Kudowie Zdroj. Iné známe festivaly sú súčasný hudobný festival „Warszawska Jesień” (Warszawa) a festival „Wratislavia Cantans”(Wrocław). Koncerty pod holým nebom sa konajú medzi inými v „Łazienki” parku a v Żelazowej Woli – v mieste narodenia slávneho skladateľa Frederika Chopina.

V Poľsku je mnoho malých aj veľkých kín. Vo väčších kinách, ktoré ponúkajú väčší výber zaujímavých filmov ako menšie kiná, si možno pozrieť najnovšie filmy. Existujú však tiež kiná, ktoré sa zameriavajú na určitú kategóriu filmov (napr. filmovú klasiku). Zahraničné filmy premietané v poľských kinách väčšinou nie sú dabované.

Treba tiež zdôrazniť, že Poľsko je krajinou atraktívnou pre turizmus. V Poľsku existuje mnoho zaujímavých miest, ktoré sú zapísané v zozname UNESCO, ako napríklad: historické centrum Krakowa, Varšavy, historická soľná baňa vo Wieliczke, staré mesto v Zamości, Les Białowieska, stredoveké mesto Toruń, križiacky zámok v Malborku, Zebrzydowska kalvária – architektonický a krajový komplex, ako aj pútnicke miesto či drevené kostoly v južnom Małopolskom regióne.

 Spoločenský život

Národným jazykom Poľska je poľština. Cudzie jazyky bežne používané Poliakmi sú angličtina, menej nemčina, francúzština a ruština.

Poľské národné sviatky, počas ktorých je v práci voľno, sú: Nový Rok – 1.1., Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok – v marci alebo apríli, Národný sviatok – 1.5., Národný sviatok 3. máj – 3.5., prvý deň Zoslania Ducha Svätého – máj, Božie telo – máj alebo jún (prvý štvrtok v deviaty týždeň po Veľkej noci), Nanebovstúpenie Panny Márie – 15.8., Sviatok Všetkých svätých – 1.11., Deň nezávislosti – 11.11., Vianoce – 25. – 26.12.

 

4. 9. Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtie)

Doklady o občianskom stave

Udalosti ako narodenie, svadba a úmrtie sú predmetom registrácie v matričnej knihe, ktorú spravuje Matričný úrad v mieste, kde k udalosti došlo. Kompetentným úradom pre otázky registrácie občianskeho stavu je vedúci matričného úradu. Doklad o občianskom stave vložený do matričnej knihy, je v Poľskej republike jediným dokladom potvrdzujúcim tento stav. Kópie týchto dokladov sú vydávané na rôzne účely v právnom alebo administratívnom procese. Poľská legislatíva tiež umožňuje vystaviť doklad o poľskom občianstve na základe zahraničného dokumentu.

Narodenie

Narodenie dieťaťa v Poľskej republike musí byť oznámené do 14 dní na príslušnom matričnom úrade v mieste narodenia. Narodenie dieťaťa by malo byť nahlásené otcom alebo matkou dieťaťa (ak to jej zdravotný stav dovoľuje) alebo inou osobou , ktorá bola prítomná pri narodení, rovnako lekárom alebo pôrodnou sestrou. Ak sa dieťa narodilo v zdravotníckom zariadení, táto inštitúcia je povinná oznámiť narodenie.

Sobáš

Poľské zákony definujú sobáš ako spojenie slobodného muža a slobodnej ženy, ktorí za svojej prítomnosti pred oprávnenou osobou zložia prehlásenie, že vstupujú do manželstva. Prehlásenie sa musí uskutočniť v prítomnosti dvoch plnoletých svedkov. V Poľsku nie je povolený zväzok dvoch ľudí rovnakého pohlavia. V Poľsku existujú dve formy sobáša:

  • Pred vybraným predstaveným matričného úradu.
  • Pred kňazom. Aby bol tento sobáš platný po občianskej a právnej stránke, musia byť splnené určité podmienky. Pred vstupom do stavu manželského musia snúbenci získať potvrdenie vedúceho matriky, ktoré sa týka miesta bydliska jednej z osôb a potvrdzuje, že neexistujú okolnosti, ktoré bránia vstupu do stavu manželského. Snúbenci takisto musia pred týmto úradníkom urobiť vyhlásenie o používaní priezviska snúbencov a ich detí. Po vstupe do manželstva v kostole musí kňaz zaslať vyššie spomínané dokumenty spolu s vyhlásením, ktoré potvrdzuje, že sobáš bol uzavretý v prítomnosti duchovného, do 5 dní vedúcemu matričného úradu v mieste, kde bol sobáš vykonaný. Vyššie spomínané dokumenty sú základom pre vystavenie sobášneho listu.

Úmrtie

Úmrtie osoby musí byť zaregistrované na príslušnom matričnom úrade, príslušného v mieste udalosti. Úmrtie musí byť oznámené najneskôr do 3 dní od udalosti. Nahlásiť úmrtie sú povinné osoby v zostupnom rade dôležitosti: manžel/ka alebo deti zosnulého, najbližší príbuzní, osoby, ktoré bývajú v spoločnej domácnosti, v ktorej došlo k úmrtiu; osoby, ktoré boli prítomné v čase úmrtia a môžu ho môžu osobne dosvedčiť, alebo správca domu, v ktorom došlo k úmrtiu. Ak smrť nastala v nemocnici alebo inej inštitúcii, tieto sú povinné úmrtie oznámiť.

 

 4. 10. Doprava

Verejná doprava v Poľsku je dobre rozvinutá. Autobusy (mestské a prímestské – PKS) premávajú v celej krajine, električky vo väčších mestách a vo Varšave premáva metro. Nočné autobusy premávajú vo väčších mestách. Univerzálne lístky platia pre autobusy (mestské), električky a metro. Možno ich zakúpiť v kioskoch (napr. „Ruch“,“„Kolportér“), v niektorých obchodoch a na staniciach metra. K dispozícii sú jednosmerné, 24-hodinové, týždenné a mesačné lístky. V závislosti od mesta sú v obehu dva typy lístkov: jednosmerné a časové. Jednosmerný lístok je platný na jednu cestu, bez ohľadu na jej trvanie. V prípade prestupov si musíte označiť nový lístok, pokiaľ nemáte 24-hodinový, trojdňový, víkendový alebo mesačný lístok (lístky tohto typu sa používajú napríklad vo Varšave). Časový lístok je platný počas celej doby (napr.10 alebo 30 minút), počas ktorej je možné meniť dopravný prostriedok (lístky tohto typu sa používajú napr. v Łodźi).V rôznych mestách sa používajú rôzne typy lístkov. Môžu sa líšiť v cene. V medzimestských autobusoch (PKS) si môžete lístky zakúpiť u šoféra alebo v kanceláriách na autobusových staniciach.

V Poľsku tiež môžete cestovať vlakom. Sieť Poľských štátnych železníc (PKP) je hustá. Môžete tu nájsť štyri druhy vlakov. Najrýchlejšie a najpohodlnejšie sú Express a Intercity – tieto zastavujú iba vo veľkých mestách a obyčajne mávajú iba dve či tri zastávky, kým prídu do cieľovej stanice. Rýchliky sú lacnejšie a majú viac zastávok, ale tiež iba vo väčších mestách. Osobné vlaky stoja na všetkých staniciach a sú najlacnejšie. Cestovné lístky na vlak si môžete kúpiť v kanceláriách na železničných staniciach alebo v cestovných kanceláriách.

Pokiaľ ide o leteckú dopravu, v Poľsku medzinárodné letiská možno nájsť vo Varšave, Gdansku, Krakowe, Wrocławe, Katoviciach, Szczeicine a Łodźi. Vnútroštátne lety ponúkajú LOT Poľské aerolínie a pokrývajú už spomínané mestá, a tiež Bydgoszcz, Zielona Góra a Rzeszów.

V súčasnosti sa vyberá mýto na diaľnici A4 Katovice – Krakov a na A2 Konin – Nowy Tomyśl.

 

 5. Sociálne zabezpečenie a poistenie

5. 1. Sociálne zabezpečenie v Európe

Vaše práva sociálneho zabezbečenia v Poľsku http://ec.europa.eu/employment_social/empl_portal/SSRinEU/Your social security rights in Poland_sk.pdf

 

Podmienky sociálneho zabezpečenia - zásadná otázka pre osoby uplatňujúce svoje právo slobodného pohybu

Rešpektovanie zásady slobodného pohybu pracovníkov vyžaduje od všetkých členských štátov EÚ jednoznačný záväzok, aby migrujúci pracovníci, ktorí vykonávajú svoje povolanie v inom členskom štáte, mali právo na rovnaké dávky sociálneho zabezpečenia ako miestni zamestnanci. Poskytovanie sociálnej ochrany občanom EÚ pracujúcim mimo krajiny, kde majú trvalý pobyt, je pre Európsku úniu zásadná otázka. Ustanovenia EÚ o sociálnom zabezpečení sa vzťahujú tak na členské štáty, ako aj na Európsku úniu a Európsky hospodársky priestor (Nórsko, Island a Lichtenštajnsko).

Ustanovenia Spoločenstva o sociálnom zabezpečení

Systémy sociálneho zabezpečenia v krajinách EÚ stále vykazujú významné rozdiely a je potrebné uskutočniť koordináciu predpisov o sociálnom zabezpečení. Spoločné pravidlá, ktoré zabezpečujú prístup k sociálnym dávkam, sú dôležité, aby sa zabránilo znevýhodňovaniu európskych pracovníkov, ktorí uplatňujú svoje právo slobodného pohybu. Sú navrhnuté tak, aby chránili občanov EÚ pred rizikom, že budú poistení dvakrát, alebo prídu o dávky sociálneho zabezpečenia, keď sa presťahujú do inej krajiny. Aj keď neexistuje žiadny jednotný európsky systém sociálneho zabezpečenia, EÚ stanovila v oblasti sociálnej ochrany spoločné ustanovenia. Zahŕňa to koordináciu národných systémov sociálneho zabezpečenia bez snahy o zosúladenie národných predpisov. Právne predpisy EÚ ustanovujú spoločné pravidlá a zásady, ktoré musia národné miestne orgány a sociálne poisťovne dodržiavať a ktoré nenahrádzajú, ale dopĺňajú predpisy členských štátov o sociálnom zabezpečení.

Cieľom spoločných ustanovení týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia je:

- podnietiť slobodný pohyb pracovníkov zaručením rovnakého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi EÚ v zmysle rôznych vnútroštátnych právnych predpisov;

- zaručiť sociálnu ochranu zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám (a ich rodinám) bez ohľadu na to, v ktorej krajine EÚ vykonávajú činnosť;

- zabezpečiť zohľadnenie všetkých potrebných dôb zamestnania, pričom je potrebné zabrániť, aby sa systémy sociálneho zabezpečenia prekrývali.

Uplatňovanie spoločných ustanovení

Spoločné predpisy sa nevzťahujú na všetky národné právne predpisy o sociálnom zabezpečení. Týkajú sa týchto dávok:

nemocenské a materské dávky

- rodinné príspevky

- pracovné úrazy

- starobné a invalidné dôchodky

- vdovské a sirotské dávky

- dávky v nezamestnanosti.

Kto môže využívať sociálnu ochranu v rámci EÚ?

Dávky sociálneho zabezpečenia dostupné v iných členských štátoch sú stanovené spoločnými ustanoveniami EÚ a týkajú sa nasledujúcich kategórií osôb:

- pracovníci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu EÚ a ktorí sú alebo boli poistení podľa právnych predpisov tohto členského štátu, ako aj ich rodinní príslušníci;

- dôchodcovia, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu EÚ;

- štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú poistení podľa právnych predpisov členského štátu;

- osoby bez štátnej príslušnosti a utečenci a ich rodiny, ak pracujú v EÚ a sú poistení podľa právnych predpisov jedného z členských štátov EÚ.

Registrácia migrujúcich pracovníkov do národných systémoch sociálneho zabezpečenia

Ak občan EÚ pracuje v inom členskom štáte, je dôležité určiť, ktorému národnému systému sociálneho zabezpečenia podlieha - či tomu, v ktorom je poistený alebo tomu, kde vykonáva svoje povolanie. Potreba zabrániť tomu, aby pracovník bol poistený dvakrát, alebo vôbec nemal sociálne zabezpečenie, vyžaduje určité pravidlá stanovujúce základné zásady registrácie do jedného a/alebo druhého systému.

Poberanie dôchodku v inom členskom štáte

Štátni príslušníci EÚ majú právo tráviť dôchodok v inom členskom štáte. Krajiny, kde pracovník prispieval na dôchodkové poistenie, sa na vyplácaní dôchodku podieľajú proporcionálne, na základe doby zamestnania.

 

5. 2. Systém sociálneho zabezpečenia v tejto krajine

Poľský sociálny poistný systém zahŕňa: systém sociálneho poistenia a zabezpečenia, systém zdravotného poistenia, systém podpory v nezamestnanosti a sociálny asistenčný systém.

V Poľsku sú skupiny osôb predmetom povinného sociálneho systému. Rozsah poistenia a výška príspevkov platených individuálnymi skupinami poistených osôb je regulovaná nariadeniami Zákona o sociálnom poistnom systéme z 13.októbra 1998.

Poľský systém sociálneho poistenia zahŕňa: dôchodkové poistenie, penzijné poistenie, nemocenské a úrazové poistenie.

Poistená je fyzická osoba, ktorá podlieha najmenej jednému sociálnemu poisteniu. Zákon o sociálnom poistnom systéme zaviedol povinné poistenie, dobrovoľné poistenie a možnosť rozšírenia poistenia. Nasledujúce osoby, medzi inými, sú povinne dôchodkovo a penzijne poistené: zamestnanci, členovia družstiev poľnohospodárskej výroby, odberatelia, osoby ktoré podnikajú v nepoľnohospodárskej oblasti, osoby poberajúce podporu v nezamestnanosti, osoby na rodičovskej dovolenke a osoby poberajúce materský príspevok.

Osoby, ktoré majú dôchodkové a penzijné poistné krytie, sú povinne úrazovo poistené, napr. zamestnanci, členovia družstiev, osoby, ktoré podnikajú v nepoľnohospodárskej oblasti a osoby spolupracujúce s nimi. V prípade fondu sociálneho poistenia sú príspevky základným zdrojom financovania príspevkov sociálneho poistenia. Percentuálna úroveň príspevkov je jednotná pre všetky poistené osoby. Ich výška je nasledovná:

  • 19,52% zo základu pre výpočet – pre dôchodkové poistenie (zamestnávateľ aj zamestnanec platia rovnakú čiastku – každý 9,76%),
  • 6% zo základu pre výpočet – na penzijné poistenie (zamestnávateľ platí 4,5% a zamestnanec 1,5% )
  • 2,45% zo základu pre výpočet – na nemocenské poistenie (zamestnanec platí celú čiastku)

Príspevok na úrazové poistenie sa mení v rozsahu od 0,67% do 3,60% zo základu pre výpočet, závisí od klasifikácie skupiny (druh pracovnej aktivity) zamestnávateľa podľa Poľskej klasifikácie ekonomických činností (PKD). Celý príspevok na toto poistenie je platený zamestnávateľom.

Aktivity súvisiace so sociálnym zabezpečením sú vykonávané mnohými inštitúciami, zvlášť Ministerstvom práce a sociálnej politiky a Sociálnou poisťovňou.

Metódy registrácie a platenia príspevkov – pozri elektronické formuláre.

  

5. 3. Poistenie v nezamestnanosti

Podľa Zákona o podpore zamestnanosti a inštitúciách pracovného trhu, príspevok v nezamestnanosti je peňažné zabezpečenie platené nezamestnanému kvôli nedostatku ponúk a vhodného zamestnania, pridelenie na intervenčné práce, verejné práce alebo novovytvorené miesta, ak sú súčasne splnené formálne požiadavky špecifikované v zákone.

Oprávnený na túto podporu je nezamestnaný, ak v priebehu posledných 18 mesiacov, ktoré predchádzali dátumu registrácie na okresnom úrade práce ako nezamestnanej osoby, tento pracoval najmenej 365 dní.

Výška podpory závisí od dĺžky odpracovanej doby. Ak nezamestnaná osoba odpracovala nad 5 rokov, je oprávnená na 80% zo základu podpory, ak 20 rokov -100% základu podpory, v prípade nad 20 rokov - 120% zo základu podpory.

Základ podpory je 532,90 PLN. Okresný úrad práce strháva 32,52% z podpory v nezamestnanosti na zaplatenie príspevkov na dôchodkové a penzijné poistenie.

Obdobie oprávnenosti na poberanie podpory v nezamestnanosti je nasledovné: 6 mesiacov – pre nezamestnanú osobu, ktorá býva v územnom obvode okresného úradu práce v období nároku na podporu, miera nezamestnanosti v tejto oblasti nepresiahla 125% celoštátnej priemernej miery nezamestnanosti k 30. júnu kalendárneho roka predchádzajúceho pred dňom, kedy bolo vydané oprávnenie na poberanie podpory; 12 mesiacov pre nezamestnanú osobu, ktorá býva v územnom obvode okresného úradu práce v období nároku na podporu, a miera nezamestnanosti presiahla v tejto oblasti 125% celoštátnej priemernej miery nezamestnanosti k 30. júnu kalendárneho roka predchádzajúceho pred dňom kedy bolo vydané oprávnenie na poberanie podpory; 18 mesiacov pre nezamestnanú osobu ktorá býva na území okresného úradu práce a v deň vzniku nároku na poberanie podpory v nezamestnanosti a počas obdobia nároku na poberanie podpory bola miera nezamestnanosti v tejto oblasti vyššia ako dvojnásobok priemernej národnej miery nezamestnanosti k 30. júnu kalendárneho roka predchádzajúcemu dňu, kedy vznikol nárok na podporu a súčasne má nezamestnaný odpracovaných najmenej 2O rokov, ktoré ho oprávňujú na poberanie podpory v nezamestnanosti, alebo ak ide o osobu, ktorá sa stará najmenej o jedno dieťa do 15 rokov a manžel/manželka takejto osoby je tiež nezamestnaná a stratila nárok na poberanie podpory kvôli skončeniu obdobia oprávnenosti na poberanie podpory po dátume, kedy nezamestnanému vznikol nárok na poberanie podpory v nezamestnanosti .

Občania EÚ, ktorí si hľadajú zamestnanie v Poľsku a chcú, aby im bola vyplácaná dávka v nezamestnanosti na ktorú majú nárok v niektorom štáte EÚ, by mali urobiť nasledovné:

  • zostať k dispozícii službám zamestnanosti na obdobie najmenej 4 týždňov pred opustením krajiny, v ktorej majú nárok na dávku,
  • získať formulár E 303, ktorý sa týka nadobudnutia nároku na dávku v nezamestnanosti pred odchodom z krajiny,
  • po príchode do Poľska sa zaregistrovať na príslušnom okresnom úrade v mieste pobytu do 7 dní od príchodu,
  • ísť na kompetentný krajský úrad práce v mieste pobytu v Poľsku a podať formulár E 303 (krajský úrad potom oznámi okresnému úradu rozhodnutie o nadobudnutí nároku na dávku v nezamestnanosti získaný v krajine EÚ),
  • zostať k dispozícií poľskému úradu práce.
  • Občan EÚ dostane výšku dávky v nezamestnanosti na ktorú má nárok v krajine, kde mu vznikol nárok – po prevode na Poľskú menu. Táto osoba smie poberať dávku v nezamestnanosti počas obdobia, na ktoré má na ňu nárok, ale nie dlhšie ako 3 mesiace po opustení krajiny. Ak si tento cudzinec nenájde zamestnanie počas tejto doby a zostáva mu právo na dávku, mal by sa vrátiť do svojej krajiny, ak nechce stratiť nárok na dávku v nezamestnanosti.

 

5. 4. Nemocenské poistenie

Podmienky na priznanie a vyplácanie poistnej nemocenskej dávky sú definované v Zákone o peňažných sociálnych dávkach v nemoci a materstve z 25. júna 1999.

Osoby so sociálnym poistením, ktoré pokrýva nemoc a materstvo (t.z. nemocenské poistenie) majú právo na nemocenskú dávku, dávku pri rehabilitácii, kompenzačnú dávku, dávku v materstve a dávku pri ošetrovaní. Predmetom povinného nemocenského poistenia sú tieto osoby: zamestnanci, členovia družstiev s poľnohospodárskou výrobou a farmárskych družstevných asociácií, rovnako ako osoby počas povinnej vojenskej služby. Predmetom dobrovoľného nemocenského poistenia sú: osoby zamestnané v domácom priemysle, osoby zamestnané na základe zmluvy so sprostredkovateľskou agentúrou alebo inej dohody o poskytnutí služieb kde platia nariadenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa objednávok (nezávislej práce), osoby, ktoré prevádzkujú nepoľnohospodársky obchod a osoby spolupracujúce s nimi, osoby ktoré vykonávajú platenú prácu na základe pridelenia práce, osoby pracujúce počas výkonu trestu alebo dočasného uväznenia a duchovní.

 Poistené osoby majú právo na nemocenskú dávku po ukončení:

  • 30-dňového obdobia neprerušeného nemocenského poistenia – osoby, ktoré podliehajú povinnému nemocenskému poisteniu,
  • 180-dňového obdobia neprerušeného nemocenského poistenia – osoby, ktoré podliehajú dobrovoľnému nemocenskému poisteniu.

Osoby majú nárok na nemocenskú dávku maximálne 182 dní a ak je neschopnosť pracovať spôsobená tuberkulózou – na maximálne 270 dní.

Mesačná nemocenská dávka je:

  • 80% zo základu pre výpočet dávky,
  • 100% zo základu pre výpočet dávky, ak neschopnosť pracovať: nastala v období tehotenstva spôsobená pracovným úrazom na ceste do/z práce, alebo nastala v dôsledku medicínskych testov potrebných v prípade darcovstva buniek, tkanív a orgánov alebo v procese ich darovania,
  • 70% zo základu pre výpočet dávky za obdobie hospitalizácie v nemocnici.
  • Základom pre výpočet nemocenskej dávky pre poistenú osobu je mesačná odmena vyplácaná 12 mesiacov, ktoré predchádzali mesiacu, kedy vznikla práceneschopnosť. Základom pre vyplácanie nemocenskej dávky je vystavenie lekárskeho potvrdenia práceneschopnosti na ZUS ZLA formulári, ktoré by malo byť predložené zamestnávateľovi do 7 dní od vystavenia tohto potvrdenia.

Nemocenská dávka sa nevypláca v období práceneschopnosti osobe, ktorej zostáva právo na mzdu na základe mzdových predpisov. Nemocenská dávka sa tiež nevypláca v období práceneschopnosti, ktoré je zhodné s: neplateným voľnom, rodičovskou dovolenkou alebo dočasným uväznením alebo výkonom trestu.

 

5. 5. Rodinné dávky a dávky v materstve

V Poľsku je výška pomoci v materstve poskytovaná štátom v súvislosti s materstvom regulovaná, hlavne nariadeniami Zákona o rodinných prídavkoch. Čiastka tejto pomoci je ovplyvnená nariadeniami Zákonníka práce, ktoré sa týkajú dĺžky materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky rovnako, ako nariadeniami Zákona o peňažnom sociálnom poistení v nemoci a materstve, týkajúce sa materského a rodičovského príspevku.

Rozmedzie rodinných dávok, ktoré sú špecifikované v Zákone o rodinných prídavkoch vzťahujúcich sa striktne na materstvo, zahŕňajú nasledovné : rodinný príspevok pri narodení dieťaťa (1000 PLN. – jednorazový príspevok, ktorý závisí od nároku na rodinný prídavok), paušálna pomoc pri narodení (1000 PLN), pomoc pri narodení financovaná obcou (na základe rozhodnutia samosprávy obce) a rodinné prídavky na starostlivosť o dieťa počas rodičovskej dovolenky (400 PLN mesačne – dávka závisí od nároku na rodinné prídavky).

Odhliadnuc od vyššie spomínaných dávok vzťahujúcich sa výhradne na podporu v materstve, systém rodinných prídavkov zahŕňa tiež nasledujúce prídavky zamerané na materiálnu pomoc rodinám, ktoré sa starajú o deti. Sú to: 1. rodinné prídavky, 2. rodinné dávky pre: osamelých rodičov, výchova dieťaťa v početných rodinách, výchova a rehabilitácia postihnutého dieťaťa, výchova dieťaťa v školskom zariadení mimo miesta bydliska, na začiatku školského roka, ošetrovateľská podpora a ošetrovateľský prídavok.

Výška rodinných dávok:

  • Rodinné prídavky sú rôzne v závislosti od veku dieťaťa:
  • 48 PLN na dieťa pod 5 rokov
  • 64 PLN na dieťa od 5 do 18 rokov
  • 68 PLN na dieťa od 18 do 24 rokov

Rodinné dávky pre:

  • osamelých rodičov (základná čiastka : 170 PLN na dieťa a maximálna čiastka 340 PLN na všetky deti),
  • výchovu dieťaťa v početnej rodine – na tretie a ďalšie deti v rodine (od 1.septembra 2006 - 80 PLN),
  • výchovu a rehabilitáciu postihnutého dieťaťa (od 1. septembra 2006 - 60 PLN na dieťa pod 5 rokov a 80 PLN na dieťa od 5 – 24 rokov),
  • začiatok školského roka (od 1. septembra 2006 - 100 PLN jednorazový príspevok),
  • výchovu dieťaťa v školskom zariadení mimo miesto bydliska ( od 1. septembra 2006 - 90PLN na nocľažné a ubytovanie a 50 PLN na dopravu do školy).
  • Ošetrovateľský príspevok (od 1. septembra 2006 – 153 PLN na mesiac) osoba je oprávnená na poberanie tejto podpory bez ohľadu na rodinný alebo osobný príjem; preto nie je prisudzovaný na obdobie podpory, ale na obdobie platnosti potvrdenia, ktoré sa týka postihnutia alebo stupňa postihnutia. Je navrhnutá pre postihnuté deti i dospelých, rovnako ako pre osoby nad 75 rokov. Osoby oprávnené na poberanie ošetrovateľskej podpory, ktorá je platená ako časť dôchodku alebo penzie, nie sú oprávnené na poberanie ošetrovateľského príspevku.
  • Ošetrovateľská podpora (420 PLN na mesiac) - navrhnutá pre rodiča, ktorý sa stará o postihnuté dieťa a prestal pracovať, aby sa mohol starať o dieťa vyžadujúce si zvláštnu starostlivosť. Príspevky na penzijné a zdravotné poistenie sú pre túto osobu tiež hradené. Na to, aby bola osoba oprávnená na poberanie takejto podpory, nesmie rodinný príjem na osobu presiahnuť 583 PLN.

Odhliadnuc od účelu podporovať dieťa, hlavným kritériom na získanie nároku na rodinné dávky pre osobu, je jej priemerný rodinný mesačný príjem v roku, ktorý predchádza obdobiu podpory (obdobie podpory začína k 1.9. a končí nasledujúci rok k 31.augustu). Kritérium príjmu je založené na čistom príjme, t.z. po odčítaní dane z príjmu a príspevkov na zdravotné a sociálne poistenie. Je to 504 PLN na osobu alebo 583 PLN, ak rodina podporuje postihnuté dieťa. Kritérium príjmu definované v zákone musia splniť rodiny, ktoré si požiadajú o rodinné prídavky, rodinné dávky ako aj o ošetrovateľskú podporu. Bez ohľadu na rodinný príjem sú priznávané nasledovné dávky: paušálna pomoc pri narodení a ošetrovateľský príspevok.

Oprávnenie na rodinné dávky na základe Zákona o rodinných dávkach z 28. novembra 2003 sú prideľované na žiadosť oprávnenej osoby. Oprávnenosť na rodinné prídavky, rodinné dávky a ošetrovateľské dávky je určená na obdobie podpory. V prípade všetkých prídavkov k rodinným dávkam regulovaných zákonom o rodinných dávkach, môže obecná rada zvýšiť tento príspevok dofinancovaním čiastky z vlastných zdrojov. Rodinné dávky sú priznávané obcou v ktorej žiadateľ býva.

V prípade voľného pobytu osôb a ich rodinných členov v rámci EÚ, inštitúciou zodpovednou za koordináciu systému sociálneho poistenia v oblasti rodinných dávok je úrad krajského maršala v mieste pobytu žiadateľa (Regionalny Ośrodek Polityki Społecznej).

 

Dávka v materstve

Podmienky na priznanie a vyplatenie dávky v materstve sú definované v Zákone o peňažných dávkach sociálneho poistenia v nemoci a materstve. Osoby s poistným krytím sú v prípade nemoci oprávnené na dávku v materstve. Materský príspevok patrí poistenej osobe, ktorá počas obdobia nemocenského poistenia alebo počas rodičovskej dovolenky porodila dieťa alebo prijala dieťa mladšie ako 1 rok do svojej starostlivosti a požiadala opatrovnícky súd o jeho adopciu, alebo prijala dieťa mladšie ako jeden rok do náhradnej rodinnej starostlivosti.

Na získanie dávky v materstve nie je potrebné preukázať tzv. čakaciu dobu, čo znamená, že doba poistenia nie je potrebná. Materský príspevok je vyplácaný počas obdobia materskej dovolenky - 18 týždňov pri narodení prvého dieťaťa, 20 týždňov pri každom ďalšom narodení a 28 týždňov pri narodení dvojčiat.

Zamestnávatelia vypočítavajú príspevky na dôchodkové a penzijné poistenie z materského príspevku, aby zabezpečili poistenú osobu v prípade straty práceschopnosti (penzijné príspevky) a podporili jej dôchodkový fond (príspevky na dôchodok).

Základom pre výpočet dávky v materstve je 100% zo mzdy. Základom pre výpočet dávky v materstve pre poisteného zamestnanca je mesačná mzda vyplatená za 12 mesiacov predchádzajúcich mesiacu, kedy vznikol nárok na túto dávku. Základom pre vyplatenie materskej dávky je predloženie lekárskeho potvrdenia zamestnávateľovi, s označením predpokladaného dátumu narodenia (pred narodením dieťaťa) alebo skrátenú kópiu dokladu o narodení dieťaťa (po narodení dieťaťa).

Poistený otec dieťaťa môže tiež dostávať dávku v materstve, ak matka zomrela alebo opustila dieťa alebo ak matka starajúca sa o dieťa využila najmenej 14 týždňov materskej dovolenky – zostávajúcu časť tejto dovolenky môže prideliť otcovi dieťaťa.

Ak si otec dieťaťa neželá využiť zostávajúcu časť materskej dovolenky, matka dieťaťa si nesmie túto dovolenku skrátiť a musí ju využiť celú. Osoba poberajúca dávku v materstve smie súčasne vykonávať platenú činnosť, napríklad, na základe zmluvy o dielo alebo na zákazku a súčasne poberať plnú dávku v materstve.

 

5. 6. Dôchodky

Pravidlá priznania dôchodku sú definované v Zákone o dôchodkoch a penziách vyplácaných z fondu sociálneho poistenia zo 17. decembra 1998. Tento zákon rozlišuje zásady pre stanovenie požadovaných podmienok na získanie nároku na dôchodok v závislosti od dátumu narodenia poistenej osoby.

Osoby narodené pred 1. januárom 1949 môžu využiť právo na dôchodok pri splnení dvoch podmienok: že dosiahli minimálny dôchodkový vek, ktorý je 60 rokov pre ženy a 65 rokov pre mužov, a že majú zdokumentovanú dobu príspevkov (doplnenú nie viac ako 1/3 doby kedy sa neprispievalo), ktorá je 20 rokov u žien a 25 rokov u mužov.

Žena vo veku 60 rokov si môže uplatniť nárok na dôchodok, ak môže doložiť dôkaz o obdobiach prispievania a neprispievania za najmenej 15 rokov celkovo a muž vo veku 65 rokov si môže uplatniť nárok na dôchodok, ak môže doložiť dôkaz o obdobiach prispievania a neprispievania za najmenej 20 rokov celkovo. Treba však upozorniť, že tieto dôchodky v dôsledku kratšej doby prispievania na sociálne poistenie nemajú garanciu, že budú zvýšené do úrovne minimálneho dôchodku. Ak sa po prepočítaní zistí, že výška dôchodku bude nižšia ako minimálny dôchodok, ten bude vyplácaný v jeho skutočnej výške.

Iba zamestnanci narodení pred 1.1.1949 majú dovolené ísť do dôchodku v skoršom veku. Ženy, ktoré môžu doložiť najmenej 30 odpracovaných rokov na dôchodok alebo 20 odpracovaných rokov, môžu ísť do starobného dôchodku vo veku 55 rokov, ak získali nárok na invalidný dôchodok. Muži, ktorí majú odpracovaných najmenej 30 rokov alebo 25 rokov na dôchodok a bola im priznaná úplná invalidita, môžu ísť do starobného dôchodku vo veku 60 rokov.

Nárok na predčasný dôchodok sa priznáva zamestnancom, ktorí môžu doložiť požadované obdobia prispievania a neprispievania, menovite 20 rokov pre ženy a 25 rokov pre mužov vrátane najmenej 10 alebo 15 odpracovaných rokov v špeciálnych podmienkach alebo špeciálneho charakteru. Osoby spĺňajúce kritéria uvedené vyššie môžu ísť do dôchodku vo veku, ktorý je určený pre skupiny v istých odboroch príslušnými nariadeniami.

Horeuvedené zásady získania nároku na predčasný dôchodok platia tiež pre osoby, ktoré sa narodili medzi rokmi 1949 a 1968, ktoré spĺňajú požadované kritériá pred koncom roka 2007 a nepripojili sa k Otvorenému Penzijnému Fondu (OFE), alebo osoby, ktoré žiadajú o pridelenie nasporených peňazí v Otvorenom Penzijnom fonde prostredníctvom Sociálnej poisťovne do Štátnej pokladnice.

Osoby narodené medzi rokom 1949 a 1968, ktoré ku dňu 1.1.1999 splnili požadované podmienky týkajúce sa obdobia prispievania a neprispievania, vrátane obdbobia práce v špecifických podmienkach alebo špecifického charakteru, môžu získať nárok na predčasný dôchodok.Tieto osoby budú môcť ísť na predčasný dôchodok, ak nevstúpili do otvoreného dôchodkového fondu a majú ukončený pracovný pomer.

Všetky osoby, ktoré sa narodili po 31. 12.1968 a osoby, ktoré s narodili medzi rokmi 1949 a 1968, ktoré sa pripojili k Otvorenému penzijnému fondu, podliehajú reformovanej dôchodkovej schéme. Nárok týchto osôb na dôchodok je podmienený dosiahnutím veku 60 rokov u žien a 65 rokov u mužov.

Rozhodnutie kedy ísť do dôchodku je na každej osobe, ktorá dosiahla požadovaný minimálny vek, bez ohľadu na pohlavie.

Podmienky platenia príspevkov na dôchodok sú definované v nariadeniach zákona o systéme sociálneho poistenia. Nový dôchodkový systém platí v plnom rozsahu pre poistené osoby narodené po 31.12.1968 a vyžaduje povinnú účasť na I. a II. pilieri.

Prvý dôchodkový pilier je spravovaný inštitúciou Sociálnej poisťovne. Príspevky odvádzané zamestnávateľom do Sociálnej poisťovne sú registrované na osobnom účte poistenej osoby. Účasť v druhom pilieri zahŕňa časť príspevkov zamestnanca (vo výške 7,3% zo základu pre výpočet), ktorý je poukázaný do Sociálnej poisťovne a neskôr je prevedený do Otvoreného dôchodkového fondu určeného poistenou osobou.

Poistené osoby narodené po 31.12.1968 sú povinné rozdeliť svoje príspevky. Poistené osoby narodené medzi 1949 a 1968 sa môžu dobrovoľne rozhodnúť pre vstup do Otvoreného dôchodkového fondu.

Príspevky na dôchodkové poistenie poistených osôb, ktoré sa nepripojili k Otvorenému dôchodkovému fondu, sú všetky poukázané do Sociálnej poisťovne.

V súčasnosti prebiehajú práce nad pravidlami výplaty dôchodkov z Otvoreného dôchodkového fondu, pretože od 1.1.2009 nadobudnú nárok na platby prvé poistené osoby.

Úrad zahraničných dôchodkov a organizačné jednotky Sociálnej poisťovne ustanovené prezidentom Sociálnej poisťovne stanovujú povinnosti priznania dôchodkov osobám žijúcim na území niektorého členského štátu EÚ, rovnako ako osoby žijúce mimo EÚ prepojené s Poľskom medzinárodnou zmluvou upravujúcou sociálne poistenie. Rovnaký princíp sa uplatňuje u osôb, ktorých obdobie poistenia stráveného v zahraničí bolo zohľadnené pri preukazovaní nároku a výšky dôchodku, ak to medzinárodná zmluva takto stanovuje.

 

 5. 7. Elektronické formuláre

Platcovia príspevkov, označení v článku 4 zákona o systéme sociálneho poistenia, musia podať svoje poistné žiadosti, osobné mesačné výkazy, vyúčtovanie a iné dokumenty, ktoré sú potrebné pre vedenie účtov platcov príspevkov a účtov poistených osôb, rovnako ako zmeny takýchto dokumentov Sociálnej poisťovni, prostredníctvom prenosu údajov na tlačive elektronického dokumentu v počítačovom programe, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa. Iba platcovia príspevkov za nie viac ako 5 osôb, môžu predložiť dokumenty v písomnej podobe alebo vo forme výtlačku z aktuálneho počítačového programu poskytnutého Sociálnou poisťovňou.

Vzory formulárov a kódy používané pri ich vypĺňaní, boli publikované na základe nariadenia Ministerstva práce a sociálnej politiky dňa 4.12.1998, ktoré sa týkalo definovania vzorov žiadostí pre sociálne a zdravotné poistenie, osobné mesačné výkazy, zmenené mesačné výkazy, žiadosti platiteľa, prehlásenie o pobyte, zmenené prehlásenie o pobyte a iné dokumenty. Od 1.7.2008 nadobúda účinnosť nové nariadenie Ministerstva práce a sociálnej politiky, ktoré nahradí nariadenie zo 4.12.1998.

Platcovia podávajú výpis žiadosti platcu príspevkov (ZUS ZPA alebo ZUS ZFA) alebo výpis o zmene identifikačných údajov platcu príspevkov (ZUS ZIPA) v papierovej forme, t.z. na tlačive dostupnom na každej lokálnej pobočke Sociálnej poisťovne alebo vo forme vytlačeného formulára z aktuálneho programu poskytovaného Sociálnou poisťovňou. Žiadosti ZUS ZPA a ZUS ZFA a výpisy ZUS ZIPA o zmenených identifikačných údajoch musia obsahovať kópie rozhodnutia daňového úradu o vydaní daňového ID čísla a certifikát štatistického úradu o vydaní aktuálneho REGON štatistického čísla. Tieto výpisy musia byť podané na miestnu pobočku Sociálnej poisťovne podľa adresy platiteľa príspevkov.

Tlačivá žiadostí

Tlačivá žiadostí pre platcu príspevkov

ZUS ZPA – Prihlásenie sa/zmena informácií pre platcu príspevkov – právnickej osoby alebo organizačnej jednotky bez právneho statusu

ZUS ZFA – Prihlásenie sa/zmena informácií pre platcu príspevkov – fyzická osoba

ZUS ZIPA – Žiadosť o zmenu identifikačných údajov platcu príspevkov

ZUS ZWPA – Zrušenie registrácie platcu príspevkov

ZUS ZBA – Informácia o číslach bankových účtov platcu príspevkov

ZUS ZAA – Obchodné (podnikateľské) adresy platcu príspevkov

Tlačivá žiadostí pre poistenú osobu

ZUS ZUA – Žiadosť o prihlásenie sa na poistenie/ žiadosť o zmenu údajov poistenej osoby

ZUS ZZA – Žiadosť na zdravotné poistenie/žiadosť na zmenu údajov

ZUS ZIUA - Žiadosť o zmenu identifikačných údajov poistenej osoby

ZUS ZCNA – Žiadosťo informácie týkajúce sa členov rodiny, ktorej miesto pobytu je také isté ako má poistená osoba na účely zdravotného poistenia.

ZUS ZWUA – Zrušenie registrácie poistenia.

Zúčtovacie tlačivá

ZUS DRA – zúčtovacie prehlásenie

ZUS RCA – osobná mesačná správa o zaplatených príspevkoch a vyplatených dávkach

ZUS RSA – osobná mesačná správa o vyplatených dávkach a prestávkach v platení príspevkov

ZUS RZA – osobná mesačná správa o vyplatených príspevkoch zdravotného poistenia

 

Koordinácia Sociálneho systému v krajinách Európskej únie.

Výmena informácií pri realizácií Nariadení Rady (EEC) č. 1408/71 a 574/72, ktoré sa týkajú systémov sociálneho zabezpečenia pre zamestnané osoby, samostatne zárobkové osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva medzi inštitúciami Európskeho ekonomického priestoru a členskými štátmi Európskej únie, sa vykonáva na základe štandardizovaných E – formulárov. Používanie formulárov uľahčuje kontakt medzi poisťovacími inštitúciami a uľahčujú medzinárodnú výmenu informácií.

Každý členský štát má k dispozícii sadu formulárov v národnom jazyku. Formuláre sú vo všetkých členských štátoch obsahovo a formálne identické. Každá časť informačného obsahu v rámci položky (poľa) formulára, musí mať rovnaký význam vo všetkých jazykoch.

Formuláre sú rozdelené do skupín vzťahujúce sa na rozdielne poistné riziká.

  • Formuláre série E100 sa týkajú nemocenských a materských dávok a náležitej legislatívy, používajú ich inštitúcie zodpovedné za priznanie nároku na hmotné dávky a krátkodobé peňažné dávky.
  • Formuláre série E200 sa týkajú dôchodkov a penzií a používajú ich inštitúcie zodpovedné za rozhodovanie o nároku na tieto dávky.
  • Formuláre série E300 sa týkajú dávok v nezamestnanosti a používajú ich inštitúcie zodpovedné za priznávanie nároku na poberanie dávok v nezamestnanosti.
  • Formuláre série E400 sa týkajú rodinných dávok a používajú ich inštitúcie, ktoré sú zodpovedné za rozhodovanie o nároku na tieto dávky.
  • Formuláre série E500 sú formuláre procedurálne a korešpondenčné.
  • Formuláre série E600 týkajú sa nepríspevkových dávok a používajú ich inštitúcie zodpovedné za rozhodovanie o priznaní takýchto dávok.

 

5. 8. Preukaz zdravotného poistenia

Európsky preukaz zdravotného poistenia

Európsky preukaz zdravotného poistenia je nevyhnutným krokom smerom k zjednodušeniu rôznych našich systémov zdravotnej starostlivosti. Preukaz, ktorý bol zavedený v júni 2004, výrazne uľahčuje prístup k lekárskej pomoci občanom EÚ, ktorí cestujú do iného členského štátu. Okrem toho zaručuje rýchle a zjednodušené preplatenie nákladov, ktoré vznikli na mieste alebo krátko po návrate na miesto pobytu. Od 1. januára 2006 sa európsky preukaz zdravotného poistenia vydáva a uznáva vo všetkých príslušných krajinách a nahrádza predtým používané formuláre, ako napríklad známy formulár E 111.

Kto má nárok na európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP)?

Európsky preukaz zdravotného poistenia sa vydáva pre:

- štátnych príslušníkov EÚ

- štátnych príslušníkov Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP)

- štátnych príslušníkov Švajčiarska

- rodinných príslušníkov vyššie uvedených bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť

- štátnych príslušníkov iných krajín, ktorí sú chránení systémom sociálneho zabezpečenia v jednom z členských štátov EÚ, EHP alebo Švajčiarska.

Pred odchodom do inej krajiny EÚ by mal záujemca požiadať svoju národnú zdravotnú poisťovňu o vydanie EPZP. Všetkým občanom EÚ sa pri cestovaní do iných krajín dôrazne odporúča, aby nosili európsky preukaz zdravotného poistenia so sebou.

Výhody

Zatiaľ čo hlavným účelom európskeho preukazu zdravotného poistenia je zabezpečiť jednoduchý prístup k zdravotným službám počas prechodného pobytu v inej krajine, poskytuje tiež rad ďalších výhod pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pacientov a rovnako aj pre poisťovne. Hlavné výhody EPZP sa dajú zhrnúť nasledovne:

- zjednodušený prístup k zdravotnej starostlivosti v zahraničí

- rýchle a jednoduché preplatenie nákladov

- bezpečnosť údajov

- väčšia istota

- menej administratívy

- jednoduchosť - jednoduchšie a rýchlejšie postupy na získanie zdravotnej starostlivosti.

Všeobecne povedané, táto „inteligentná karta“ (smart card) obsahuje iba základné informácie, ako je meno a priezvisko držiteľa karty a dátum narodenia, ale žiadne zdravotné údaje. Je jednoducho použiteľná a ľahko rozpoznateľná. Navyše informácie, ktoré obsahuje, sú štandardizované, aby sa mohli čítať bez ohľadu na jazyk.

Čo je inteligentná karta?

„Inteligentná karta“ je plastická karta vreckového formátu, ktorá vyzerá rovnako ako bežné bankové alebo kreditné karty.

Karty majú na prednej strane malý zlatý čip. Keď sa vložia do na to určeného snímača, čip sa spojí s elektrickými konektormi, ktoré dokážu prečítať informácie z čipu a zapísať informácie späť.

Aké informácie sú uložené na mojom zdravotnom preukaze?

Jediné osobné informácie na európskom preukaze zdravotného poistenia sú meno a priezvisko držiteľa preukazu, rodné číslo a dátum narodenia. Európsky preukaz zdravotného poistenia neobsahuje žiadne lekárske údaje.

Kde platí môj preukaz zdravotného poistenia?

EPZP sa môže používať na získanie akejkoľvek zdravotnej starostlivosti, či už u všeobecného lekára, v nemocnici alebo lekárni. Členské štáty EÚ sú zodpovedné za zavedenie a distribúciu preukazov zdravotného poistenia, ale aj za zabezpečenie snímačov preukazov do všetkých príslušných zariadení zdravotnej starostlivosti.

Používanie európskeho preukazu zdravotného poistenia v zahraničí

Je dôležité poukázať na to, že preukaz zdravotného poistenia nezabezpečuje prípady, keď sa pacient úmyselne rozhodne získať lekárske ošetrenie v zahraničí. Je skôr určená na poistenie ľudí cestujúcich do iných krajín na obmedzené obdobie a teda pokrýva lekársku starostlivosť, ktorá je nevyhnutná počas pobytu na území iného členského štátu. Keď nastane potreba zdravotnej starostlivosti, ošetrenie sa poskytne podľa pravidiel tej konkrétnej krajiny (napríklad ak je v danom členskom štáte zdravotná starostlivosť bezplatná, hosťujúci pacient bude mať tiež nárok na bezplatnú lekársku starostlivosť po predložení európskeho preukazu zdravotného poistenia).

Náhradný dočasný certifikát

V prípade, že jednotlivec, ktorý potrebuje lekársku pomoc, nemá európsky preukaz zdravotného poistenia, môže predložiť aj náhradný dočasný certifikát, ktorý je možné jednoducho poslať faxom alebo e-mailom z príslušnej domácej národnej zdravotnej poisťovne. Tento certifikát je rovnocenný s EPZP a oprávňuje pacienta na rovnaké ošetrenie a preplatenie pomoci.

Dizajn európskeho preukazu zdravotného poistenia

Dizajn európskeho preukazu zdravotného poistenia je vo všetkých členských štátoch rovnaký a je na ňom európsky symbol. Existujú dva varianty grafického návrhu:

- štandardný dizajn EÚ umiestnený na prednej strane preukazu - zadná časť preukazu ponechaná voľná pre obsah, ktorý si zvolí príslušný členský štát;

- štandardný dizajn EÚ umiestnený na zadnej strane preukazu - v tomto prípade členský štát umiestni EPZP na zadnú stranu existujúceho národného alebo regionálneho preukazu zdravotného poistenia.

Každý členský štát si môže pri vydávaní preukazov zdravotného poistenia zvoliť jeden z možných variantov.

 

Aktualizácia 8/2016