Životné a pracovné podmienky v Dánsku

1. Hľadanie práce

 

1.1. Ako si nájsť prácu

Dánske jobcentrá (tzv. úrady práce)

Ak ste v Dánsku, môžete na úradoch práce bezplatne a bez registrácie získať pomoc a celkový prehľad o pracovných príležitostiach v ich lokálnej oblasti. V Dánsku je 91 úradov práce. Každé samosprávne mesto má jeden úrad práce, výnimkou je len sedem menších samospráv, ktoré nemajú vlastný úrad, ale úzko spolupracujú so susednými samosprávami.

Webová stránka www.jobnet.dk (iba v dánčine) uvádza rozsah služieb poskytovaných úradmi práce, uchádzačom o zamestnanie a zamestnávateľom v celej krajine . Môžete si zaregistrovať životopis, vybrať pracovného agenta a vyhľadať voľné pracovné miesto v databáze pracovných ponúk. Miestny úrad práce môžete nájsť na www.jobcenter.dk alebo navštívte stránku www.workindenmark.dk.

Workindenmark
Workindenmark je verejná služba pre všetky dánske spoločnosti a zahraničných záujemcov o prácu. Pozostáva zo 4 kontaktných centier a portálu www.workindenmark.dk. Workindenmark dopĺňajú existujúce náborové iniciatívy, ktoré sa uskutočňujú na miestnych jobcentrách. Workindenmark centrá, nachádzajúce sa v Kodani, Odense, Aalborgu a Aarhuse, ponúkajú cielenú službu vyhľadávania pracovníkov pre zamestnávateľov, kde je nedostatok pracovných síl. Workindenmark poskytuje služby pre záujemcov o prácu a pre všetky typy spoločností, ktoré sa obrátia na centrá pokiaľ chcú v Dánsku pracovať alebo získavať zahraničnú pracovnú silu.

Webová stránka www.workindenmark.dk ponúka nasledujúce služby:
1. Medzinárodnú databázu pracovných miest, kde si môžete vyhľadávať prácu medzi obrovským množstvom pracovných príležitostí v anglickom jazyku a vybrať si pracovného agenta, ktorý Vás upozorní v prípade nových ponúk.
2. Databázu životopisov, kde si môžete zaregistrovať Váš profil ako zahraničného záujemcu o prácu a kde dánsky zamestnávatelia si môžu prehľadávať životopisy klientov.
3. Informácie v anglickom jazyku o pracovných podmienkach, daniach, mzdách, zdravotnom poistení, registračných potvrdení, povolení na pobyt a prácu, živote v Dánsku atď.

 

1.2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

 

Hľadanie práce v Dánsku sa ničím nelíši od hľadania práce v inej krajine. Sú štyri základné spôsoby ako to môžete urobiť:

1. reagujte okamžite na špecifický inzerát ponúkajúci prácu,

2. predložte žiadosť spoločnosti, v ktorej chcete pracovať,

3. obnovte Váš životopis v databáze, či už na pracovnom portáli ako workindenmark.dk alebo v súkromnej personálnej agentúre,

4. využite svoje kontakty.

 

Žiadosť o zamestnanie a pracovný pohovor
Žiadosť o zamestnanie by nemala byť napísaná dlhšie ako na formáte A4. Mali by ste priložiť životopis opisujúci Vaše predchádzajúce pracovné skúsenosti, vzdelanie, kurzy, zručnosti a voľno časové aktivity. Taktiež sa odporúča priložiť kópie certifikátov získaných počas vzdelávania alebo školenia, referencie a odporúčania od predchádzajúcich zamestnávateľov.

Vaša žiadosť musí byť reakciou na ponúkané pracovné miesto, a jasne uvádzať vašu motiváciu pre zamestnanie a dôvod, prečo z vás vaša predchádzajúca skúsenosť, odborné vzdelanie a sociálne zručnosti robí najlepšieho kandidáta.

Zvyčajne dostanete potvrdenie o prijatí vašej žiadosti zo spoločnosti. Nemôžete však očakávať, že dostane konečnú odpoveď pokiaľ neuplynul termín na uzavretie žiadostí, počas ktorej môžete byť pozvaný na pohovor.

V mnohých odvetviach, sa používajú rôzne druhy testov v priebehu výberového konania, vrátane osobnostných testov.

Kandidáti sú často pozývaní na viac ako jeden pohovor.

Na workindenmark.dk si môžete prečítať viac o tom, ako napísať motivačný list k žiadosti o zamestnanie a zostaviť dobrý životopis. Môžete si tiež nájsť inšpiráciu pre podanie ďalšej žiadosti alebo žiadosti prostredníctvom vašich kontaktov.

Môžete si tiež nájsť informácie o pracovných veľtrhoch a podujatí, ktoré sa konajú v členských štátoch EÚ / EHP. Kedykoľvek ste tiež vítaný obrátiť sa na niektoré z centier Workindenmark o radu a poradenstvo.

 

2. Presťahovanie sa do inej krajiny

 

2.1. Pohyb tovaru a kapitálu

 

Voľný pohyb tovarov je jedným zo základných kameňov jednotného európskeho trhu.

Väčšina produktov je predmetom aplikácie tzv. princípu vzájomného uznávania, ktorý znamená, že v podstate každý produkt vyrobený v jednom členskom štáte môže byť slobodne presunutý a predávaný v iných členských štátoch EÚ. V určitých sektoroch ako napríklad stavebníctvo a farmácia zotrvali niektoré obchodné obmedzenia. Členské štáty môžu určiť obmedzenia pre slobodný pohyb tovarov v prípade špecifického spoločného záujmu, ako je napr. ochrana životného prostredia alebo zdravia občanov. 

Občania EÚ sú oprávnení vo všeobecnosti nakupovať tovar v iných členských štátoch pre ich osobnú potrebu. Vo väčšine prípadov neexistuje žiadne obmedzenie na to, čo osoba môže kúpiť a vziať si so sebou pri ceste do rôznych krajín EÚ. Žiadna ďalšia daň sa neplatí pri prekračovaní medzi členskými štátmi, pretože daň (DPH) a spotrebné dane sú zahrnuté v kúpnej cene, čo znamená, že ďalšie krajiny nemôžu vyberať ďalšie clá.

Avšak, existujú určité obmedzenia pre špecifické produkty , ako je alkohol a tabak . Webové stránka komisie pre dane a colnú úniu poskytuje užitočné informácie o pravidlách pri nákupe tohto tovaru v inom členskom štáte EÚ. Osobitné pravidlá platia aj pri nákupe motorového vozidla v členskom štáte a pri osobnom užívaní v inom štáte.

Voľný pohyb kapitálu
Vďaka legislatíve EÚ môžu občania spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ. Princíp voľného pohybu kapitálu nielen zvyšuje efektívnosť finančných trhov v rámci Únie, ale tiež prináša rad výhod pre občanov EÚ. S určitými obmedzeniami si každý môže ľahko otvoriť bankový účet, nakupovať akcie, investovať alebo kupovať nehnuteľnosti v inom členskom štáte.

Podniky v EÚ môžu investovať, vlastniť a riadiť iné európske podniky.

Výnimky
Určité výnimky z tejto zásady sa uplatňujú v členských štátoch EÚ. Väčšinou sa týkajú daní, finančného dohľadu, verejnej politiky, prania špinavých peňazí a finančných sankcií.

 

2.2. Hľadanie ubytovania

 

Drvivá väčšina zahraničných pracovníkov si vyberá nehnuteľnosti na prenájom, a to najmä v prípadoch, keď sú ubytovaní v Dánsku aj len na krátku dobu. V závislosti od vašich financií a dĺžky vášho pobytu, si tiež môžete vybrať kúpu svojho ??vlastného domu alebo jeho časti.

Môže byť časovo náročné nájsť si vhodný domov, a to najmä vo väčších mestách, takže sa odporúča začať v dostatočnom predstihu pred tým, ako očakávate využitie svojho ??domu.

Tiež by ste mali byť si vedomí toho, že ceny vo veľkých mestách a ich okolí (Kodaň, Odense, Aarhus a Aalborg), môžu byť výrazne vyššie ako vo zvyšku krajiny.

Hľadanie ubytovanie v Dánsku

Internet je zďaleka najčastejšie používanou metódou pre hľadanie ubytovania v Dánsku. To má aj tú výhodu, že si môžete začať hľadať ubytovanie pred vycestovaním do Dánska.

Existuje veľa webových stránok a portálov zaoberajúcich sa ubytovaním, a to tak bezplatne  ako aj za preddavok. Webové stránky sú často postavené tak, že môžete hľadať ubytovanie pomocou rôznych kritérií, ako je obdobie prenájmu, umiestnenie, cena a veľkosť. Na niektorých stránkach je možné nastaviť profil vyhľadávania tak, že budete automaticky upozornený e-mailom, keď nové ubytovanie splní vaše kritériá.

Domy v ponuke sú často veľmi žiadané, najmä pokiaľ ide o bezplatné stránky, a preto sa oplatí okamžite kontaktovať realitného agenta, ak je ponuka, ktorá vás zaujíma.

Súkromné prenajímacie spoločnosti často ponúkajú prenájom ubytovania zahraničným pracovníkom, pre krátkodobý aj dlhodobý pobyt. Domy, ktoré môžu byť ponúkané týmito spoločnosťami, sú domy, ktoré sú vo vlastníctve Dánov, ktorí nebudú používať svoj domov, napr. ak sú vyslaní do zahraničia.

Ak si chcete kúpiť dom, môžete použiť realitného agenta. Realitný agenti sú zodpovední za predaj domov, a môžu poskytovať informácie o jednotlivých domoch, a ukázať Vám ich.

V mnohých prípadoch, Vám môže pomôcť zamestnávateľ. Veľa veľkých zamestnávateľov majú dohody s firmami, ktoré pomáhajú zahraničným pracovníkom nájsť dočasné alebo stále ubytovania.

 

2.3. Hľadanie školy

 

Deti, ktoré žijú v Dánsku, sú oprávnené absolvovať desaťročnú základnú školu. Základné školy sú bezplatné a nie sú zadané žiadne vstupné požiadavky.

Verejný školský a vzdelávací program je financovaný z daní a je bezplatný pre každého žiaka.

Rodinám s deťmi vo veku od 6 do 16 rokov budú informácie o školách a vzdelávaní, automaticky zaslané po vstúpení do registra obyvateľov. Okrem toho sa vždy môžete obrátiť na miestnu školskú správu v samosprávnom meste, kam sa chcete presťahovať a poradiť sa tak o dostupných možnostiach. Môžete tiež získať informácie o špeciálnych ustanoveniach pre osoby, ktoré nemajú dánsky jazyk ako rodný jazyk.

Existuje aj množstvo súkromných škôl, vrátane medzinárodných škôl, kde rodičia platia časť poplatkov za vzdelanie. Zoznam medzinárodných základných škôl nájdete na internetovej stránke http://eng.uvm.dk/Education/Primary-and-Lower-Secondary-Education/International-basic-schools.
  
Ak máte dieťa staršie ako 16 rokov, ktoré skončilo základné vzdelávanie v domovskej krajine, môže získať vyššie stredné vzdelanie v Dánsku. Mali by ste kontaktovať príslušnú inštitúciu priamo pre získanie  informácií o vzdelávaní a ďalších požiadavkách.
 
Existuje niekoľko medzinárodných stredných škôl, ktoré poskytujú vzdelávanie v programe international baccalaureate, ktoré sú špeciálne zamerané pre medzinárodných študentov. Viac sa môžete dočítať na internetovej stránke http://eng.uvm.dk/Education/Upper-Secondary-Education/International-upper-secondary-schools.

V Dánsku je bežné, ak obaja rodičia pracujú. V takom prípade existuje široká škála možností verejnej detskej starostlivosti, ktorá je k dispozícii pre malé deti ale aj pre staršie deti, ktoré potrebujú starostlivosť po škole.
 
Samosprávne inštitúcie zaisťujú starostlivosť o všetky deti v Dánsku vo forme jaslí, materských škôl alebo formou dennej obecnej starostlivosti. V prípade že by ste mali záujem o jednu z týchto foriem môžete kontaktovať svoju obec (municipalitu) a informovať sa o miestnych centrách starostlivosti o deti.
  
Prečítajte si viac na www.workindenmark.dk informácie a odkazy na školy, miestne úrady a školské zariadenia.

 

 

2.4. Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

 

Túžba EÚ, aby bolo čo najjednoduchšie pre svojich občanov cestovať medzi jednotlivými členskými štátmi, viedla k zavedeniu spoločných pravidiel pre vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia automobilov a registráciu vozidla. Spolupráca v tejto oblasti zahŕňa aj krajiny EHP a to Nórsko , Island a Lichtenštajnsko.
 
Vodičské preukazy
Neexistuje žiadny spoločný vodičský preukaz EÚ/ EHP. Namiesto toho, členské štáty poskytujú vodičský preukaz podľa "modelu spoločenstva", ktorý zabezpečí, že preukazy vydané v rôznych krajinách EÚ EHP, môžu byť ľahko uznané.
 
Tieto licencie sú vydávané v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ale platia aj v iných krajinách EÚ, na Islande, v Lichtenštajnsku a Nórsku. Je však potrebné poznamenať, že dočasné preukazy alebo potvrdenia vydané v domovskej krajine, ktoré vlastní držiteľ nebudú uznané v ostatných členských štátoch.
 
Ak občan EÚ/EHP, ktorý naďalej žije v inom členskom štáte, môže riadiť motorové vozidlo s jeho aktuálnym preukazom, pokiaľ  preukaz zostáva v platnosti. (Avšak, držitelia sú povinný skontrolovať, či spĺňajú všetky požiadavky týkajúce sa preukazov  v ich novej krajine, ako napríklad kratšiu dobu platnosti alebo lekársku kontrolu). Po uplynutí doby platnosti existujúceho preukazu, alebo ak je preukaz stratený prípadne odcudzený, musí držiteľ požiadať o nový preukaz vo svojom súčasnom bydlisku.
 
Registrácia auta
Ak občan EÚ/EHP, ktorý plánuje žiť v inom členskom štáte EÚ/EHP menej ako šesť mesiacov, nemusí registrovať svoje auto alebo platiť dane v novej krajine pobytu. Vozidlo však musí zostať registrované v predchádzajúcej krajine bydliska.
 
No v prípade, že vlastník zostane po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov, musí svoje auto registrovať  v novej krajine pobytu a zaplatiť registračnú daň hostiteľskej krajiny. Pri registrácii bude majiteľ musieť tiež predložiť nasledujúce dokumenty: vyhlásenie o zhode, poistenie vozidla, doklad o vlastníctve, doklad o zaplatení DPH, doklad o technickej spôsobilosti, doklad o registrácii a platenie daní cestnej premávky. V niektorých krajinách môžu mať vlastníci nárok na oslobodenie od dane na ich registráciu vozidla, keď sa presťahujú z iného štátu EÚ/EHP, za predpokladu , že spĺňajú príslušné podmienky a lehoty. Pred premiestnením do krajiny, by ste mali kontaktovať príslušné vnútroštátne orgány.
 
Poistenie auta
Občania EÚ a EHP môžu poistiť svoje auto v inom členskom štáte EÚ/EHP prostredníctvom poisťovne, ktorá má buď prevádzku v hostiteľskej krajine, alebo ktorá je schválená pre poskytovanie poistenia v takýchto prípadoch.
 
Je dôležité skontrolovať s poisťovateľom, či súčasná zmluva bude platná v krajine, v ktorej by sa malo vozidlo pohybovať. Tí ľudia, ktorí majú dostať nové poistenie v inej krajine EÚ/EHP by si mali uvedomiť, že poisťovne nie sú povinné vziať do úvahy všetky predchádzajúce záznamy.
 
Daňové otázky pri kúpe auta
Ak si človek chce kúpiť auto v jednej z krajín EÚ/EHP, ale chce ho registrovať v inej krajine, DPH by mal platiť až v krajine miesta pobytu. Viac informácií o tejto téme poskytujú webové stránky o daniach a colnej únii.

 

2.5. Postupy registrácie a povolenie na pobyt


Vaše občianstvo je významné hlavne pre určenie, či môžete slobodne cestovať do Dánska za prácou, alebo či budete potrebovať povolenie na pobyt alebo pracovné povolenie pred vaším príchodom.
 
Rozlišuje sa medzi severskými občanmi, občanmi EÚ/EHP a občanmi tretích krajín. Existujú tiež osobitné pravidlá pre cezhraničných pracovníkov.

Ak ste štátnym príslušníkom krajiny EÚ/EHP alebo Švajčiarska, máte právo žiť a pracovať v Dánsku bez potreby žiadať o povolenie na pobyt. Pri príchode do Dánska, sa však budete musieť vysporiadať s radom praktických záležitostí týkajúcich sa vášho pobytu v Dánsku, ak sa planujete zdržať dlhšie ako 3 mesiace. Okrem iných vecí, musíte mať potvrdenie o registrácii pobytu a uistiť sa, že dánske orgány vás zaregistrovali tam kde žijete a získate informácie o Vašich daňových záležitostiach.

Potvrdenie o registrácii je váš doklad o tom, že máte právo sa zdržiavať v Dánsku. Potvrdenie môžete získať osobne, mailom alobo poštou alebo na dánskej ambasáde v zahraničí. Formulár, ktorý potrebujete vyplniť nájdete na http://www.statsforvaltningen.dk/site.aspx?p=6110.

Prípadne môžete využiť International Citizen Service v Kodani, Aarhuse, Aalborgu alebo Odense.
 
Tieto služby (ICS) združujú pod jednou strechou všetky inštitúcie. Je to jediné miesto, kde vy a vaši rodinný príslušníci, ktorí cestujú s vami, budú musieť ísť vyriešiť všetko ohľadom papierovania a získať odpovede na vaše otázky. V International Citizen Service môžete podať žiadosť k vydaniu potvrdenia o registrácii a k získaniu občianského registračného číslo (číslo CPR). 
 
Ďalšie informácie o pravidlách pre pobyt a prácu na:
www.workindenmark.dk
 
Informácie o potvrdení k registrácii pobytu:
http://www.statsforvaltning.dk/site.aspx?p=6394

 

2.6. Kontrolný zoznam pred vašim príchodom do novej krajiny a po ňom

 

Osobné doklady
V prípade, že sa sťahujete do Dánska, odporúča sa, aby ste si vzali so sebou nasledujúce doklady:
• cestovný pas, ktorý je platný po celú dobu, v prípade že máte v úmysle v Dánsku zostať,
• pracovnú zmluvu, ak ste si našli prácu,
• životopis v dánčine (pozri tiež časť "Hľadanie zamestnania"),
• certifikáty a referencie najlepšie preložené do dánčiny,
• fotokópie dokumentov,
• pasové fotografie, niektorí zamestnávatelia vyžadujú fotografiu k žiadosti o zamestnanie alebo na svoje registračné formuláre,

• dôkaz o zdravotnom poistení,
• kópie vášho rodného listu alebo sobášneho listu a rodných listov vašich detí,
• dôkaz o vašom ubytovaní v Dánsku (napr. nájomná zmluva).
 

Nezabudnite na zoznam vecí:

Poistenie v nezamestnanosti: V Dánsku je členstvo vo fonde nezamestnanosti dobrrovoľné. Mali by ste požiadať  o registráciu vo fonde, ak chcete byť poistený proti nezamestnanosti a uchovať si právo na sociálnu dávku, ktorú ste si uchovali z domovskej krajiny. Malo by to byť urobené najneskôr do 8 týždňov pred vypršaním poistenia v domovskej krajine. Existujú fondy v nezamestnanosti pre konkrétne profesie ako aj sektory. Prehľad fondov nájdete na  http://www.ckaask.dk/da/Borger/Medlemsskab%20af%20en%20a-kasse/A-kasser%20i%20Danmark.aspx

Licencie: Ak pracujete na profesii, ktorá vyžaduje licenciu/schválenie, mali by ste o ňu požiadať pred získaním práce. Viac sa dočítate na stránke ministrestva školstva a vedy:

http://ufm.dk/en/education-and-institutions/recognition-and-transparency/regulated-professions?set_language=en&cl=en

Auto: Ak chcete so sebou vziať do Dánska auto, ktoré je registrované v domovskej krajine, musí byť znovu prihlasené a mať dánsku značku. Musíte tiež zaplatiť registračný poplatok daňovému úradu (SKAT). Viac informácii získate na http://www.skat.dk/SKAT.aspx?oId=2068721&vId=0&lang=US

Ubytovanie: Zamestnávatelia vám môžu niekedy pomôcť nájsť bývanie, ale môže to byť len na krátku dobu napr. na prvých pár týždňov. Ak to je možné, bolo by dobré nájsť si miesto na bývanie skôr, ako prídete do Dánska.

Poistenie: Pri práci v Dánsku, sa na vás vzťahuje zdravotné poistenie rovnako ako na dánskych občanov. Ak chcete cestovné poistenie, mali by ste sa poistiť pred cestou do Dánska. Skontrolujte si u vašej poisťovni, či vaše zákonné a úrazové poistenie kryje obdobie pokiaľ budete žiť a pracovať v Dánsku.

Premiestnenie: Nezabudnite nahlásiť vaše sťahovanie do inej krajiny úradom vo vašej krajine. Pri presune do Dánska, musíte nahlásiť zmenu adresy do Citizen Service v municipalite (obci) podľa bydliska. PO nahlasení získate CPR číslo a zvolíte si svojho lekára. CPR číslo môžete získať aj v International Citizen Service.
 
Registrácia: Ak ste občanom EÚ a planujete sa zdržiavať v Dánsku menej ako 3 mesiace, mali by ste sa prihlásiť na úrade Statsforvaltningen. Potvrdenie o registrácii pobytu je Váš doklad preukazujúci, že sa môžete zdržiavať na území Dánska.

V International Citizen Service v Kodani, Aalborgu, Aarhuse a Odense môžete požiadať o potvrdenie k registracii pobytu a daňovú kartu. Získate tiež osobné poradenstvo o možnostiach kde najsť prácu pre Vás, Vašu manželku, konkrétnom pracovisku, bezplatných kurzoch dánskeho jazyka, daňovom systéme a registrácii auta.

Viac sa dočítate v balíku informácií na www.workindenmark.dk.

 

3. Pracovné podmienky

 

3.1. Prehľad pracovných podmienok v Európe

 

EÚ sa zaviazala k zlepšeniu pracovných podmienok v celej Európe. Úzko spolupracuje s vládami členských štátov, aby zabezpečila, že ľudia môžu pracovať v príjemnom a bezpečnom prostredí. Podpora zo strany EÚ členským štátom je poskytovaná prostredníctvom:
• výmeny skúseností a rozvoja spoločných akcií ,
• stanovenia minimálnych požiadaviek v súvislosti s pracovnými podmienkami, bezpečnosťou a ochranou zdravia.
 
Zlepšenie kvality pracovného života
Ak chcete zvýšiť blahobyt a bezpečnosť pracovníka, je dôležité zistiť, aké sú priaznivé pracovné podmienky a stanoviť tak kritériá pre kvalitné pracovné podmienky.

Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) je agentúra EÚ so sídlom v Dubline, ktorá poskytuje informácie, poradenstvo a odborné znalosti v tejto oblasti.

Táto agentúra stanovila niekoľko kritérií kvality práce a zamestnania, medzi ktoré patria:
- zdravie a pocit pohody na pracovisku, čo je kľúčové kritérium, pretože dobré pracovné podmienky pôsobia preventívne voči zdravotným problémom na pracovisku, znižujú vystavovanie sa rizikám a zlepšujú organizáciu práce;
- zladenie pracovného a mimopracovného života - občania by mali mať možnosť nájsť rovnováhu medzi časom stráveným v práci a voľným časom;
- rozvoj schopností - kvalitné zamestnanie je také, ktoré umožňuje ďalšie školenie, zlepšovanie a kariérne príležitosti.

Sociálny dialóg
EÚ úzko spolupracuje so sociálnymi partnermi  vrátane podnikateľských organizácií a odborových zväzov, na celom rade otázok, ktoré sa týkajú zamestnanosti a pracovných postupov. Niektoré zo zmlúv, zahŕňajú zmeny podmienok , ktoré sa vzťahujú k rodičovskej dovolenke, práci na čiastočný úväzok a k zmluvám na dobu určitú.

Niekedy sociálny partneri narazia na to, čo je známe ako autonómne dohody, napríklad práca z domova, stres v práci, obťažovanie a násilie na pracovisku. Sociálny dialóg tiež prebieha v rôznych priemyselných odvetviach, kde boli vytvorené výbory v oblastiach, ako je bankovníctvo, chémia, poisťovníctvo, telekomunikácie a oceliarstvo.

Viac informácií nájdete na webovej stránke sociálneho dialógu Komisie. Organizácie zapojené do sociálneho dialógu: Európska konfederácia odborových zväzov a Businesseurope.
 
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
Podľa pravidiel EÚ majú zamestnávatelia povinnosť zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia svojich zamestnancov. To znamená, že zamestnávateľ musí vypracovať zásady bezpečnosti a ochrany zdravia, ktoré zahŕňajú hodnotenie rizík, zdravotné a bezpečnostné školenia ktoré súvisia s prácou, konzultácie pracovníkov a poskytovanie prvej pomoci a požiarne a evakuačné postupy. Pracovníci sa musia riadiť pokynmi bezpečnosti a ochrany zdravia a hlásiť prípadné nebezpečenstvo.

Viac informácií o tom ako tieto zásady ovplyvňujú jednotlivcov a podniky sú k dispozícii na internetovej stránke Komisie .

Európska agentúra pre zdravie a bezpečnosť v práci poskytuje veľa užitočných k tejto veci, tak pre podniky ako aj pracovníkov.

Zakotvenie minimálnych požiadaviek
Zlepšovanie pracovných podmienok v členských štátoch do značnej miery závisí od stanovenia spoločných pracovných štandardov. Pracovné zákony a nariadenia EÚ stanovujú minimálne požiadavky pre dlhodobo fungujúce pracovné prostredie a sú teraz uplatňované vo všetkých členských štátoch.

Predpisy EÚ, ktoré sa týkajú pracovných podmienok, zahŕňajú širokú škálu otázok vrátane pracovného času, zamestnávania dočasných pracovníkov, práv pracovníkov na čiastočný pracovný úväzok a ochranu pre tých, ktorí pracujú na dobu určitú.

Cieľom právnych predpisov v týchto oblastiach je vždy zaistiť vysokú úroveň zamestnanosti pri udržiavaní práv občanov na pracovisku. Napríklad smernice EÚ zabezpečujú, že pracovné podmienky zamestnancov na čiastočný úväzok sú porovnateľné s ich kolegami, ktorí pracujú na plný úväzok. Zamestnávatelia majú zakázané uprednostňovať stálych zamestnancov pred zamestnancami, ktorí pracujú na dobu určitú.

 

3. 2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií

 

Možnosť dosiahnuť uznanie vlastnej kvalifikácie a schopností môže zohrávať veľmi podstatnú úlohu pri rozhodovaní zamestnať sa v inej krajine EÚ. Je preto potrebné vytvoriť európsky systém, ktorý bude zaručovať vzájomné uznávanie odborných schopností v rôznych členských štátoch. Len takýto systém zaručí, že nedostatok uznávania odborných kvalifikácií sa stane prekážkou mobility pracovníkov v rámci EÚ.

Uznávanie odborných kvalifikácií
Základnou zásadou je, že každý občan EÚ by mal mať možnosť slobodne vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. Bohužiaľ v praktickom uplatňovaní tejto zásady často bránia rozdielné národné požiadavky prístup k niektorým povolaniam v hostiteľskej krajine. Na prekonanie týchto rozdielov vypracovala EÚ systém uznávania odborných kvalifikácií. V zmysle tohto systému sa rozlišuje medzi regulovanými povolaniami (profesie, pri ktorých sú určité požiadavky legálne požadované) a povolania, ktoré nie sú právne regulované v hostiteľskom členskom štáte.

Európska Komisia vytvorila nástroje na zabezpečenie väčšej transparentnosti a uznávania kvalifikácií, pre akademické a profesijné účely:

• Európsky kvalifikačný rámec (EQF). Hlavným cieľom rámca je vytvoriť spojenie medzi rôznymi národnými kvalifikačnými systémami, aby bolo ľahšie rozpoznať diplomy. Jednotlivci a zamestnávatelia budú môcť používať EQF pre lepšie pochopenie a porovnanie kvalifikácií dosiahnutých v rôznych krajinách .Od roku 2012 všetky nové kvalifikácie nesú odkaz na úroveň EQF.
• Národné informačné centrá pre akademické uznávanie (NARIC) . Sieť Národných informačných centier pre akademické uznávanie bola založená v roku 1984 z iniciatívy Európskej komisie. V NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní v období štúdia v zahraničí. Nachádza sa vo všetkých členských štátoch EÚ ako aj v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru. NARIC zohráva kľúčovú úlohu v procese uznávania kvalifikácií.
• European Credit Transfer System ( ECTS ). Cieľom tohto systému je uľahčiť uznávanie období štúdia v zahraničí. To umožňuje prenos učenia medzi rôznymi vzdelávacími inštitúciami a ponúka flexibilný spôsob, ako získať titul.
• Europass. Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti profesionálnych zručností. Skladá sa z piatich štandardizovaných dokumentov: CV (Curriculum Vitae), jazykový pas, osvedčenie doplnkov, dodatok k diplomu a dokument Europass- mobilita. Národné Europass strediská boli zriadené v každej krajine Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru.

Zoznam regulovaných profesií v krajinách EÚ/EHP a Švajčiarska vrátane kontaktných bodov a informacií o kompetentných inštitúciach nájdete v databáze regulovaných povolaní, ktorý spravuje komisia. 

 

3. 3. Druhy zamestnania

 

Pri uzavretí právne záväznej pracovnej zmluvy musíte mať najmenej 18 rokov. Mladiství vo veku od 13 do 18 rokov môžu pracovať vo svojom voľnom čase. Ak sú však zapojený do povinnej školskej dochádzky, práca nesmie narúšať dochádzku do školy. Mladiství do 15 rokov musia mať súhlas od rodičov k podpísaniu pracovnej zmluvy.

Pracovná zmluva môže byť  uzavretá ústnou alebo písomnou formou, avšak pre pozície, ktoré trvajú dlhšie ako jeden mesiac a dlhšie ako osem hodín týždenne, je zamestnávateľ povinný vypracovať písomnú pracovnú zmluvu alebo inú formu dôkazu o zamestnaní, najneskôr do jedného mesiaca po zamestnaní osoby.

Najbežnejšou formou pracovného pomeru je zamestnanie s pracovným týždňom 37 hodín a piatimi týždňami dovolenky za rok. Môžete sa zamestnať na čiastočný úväzok, čo znamená, že máte kratší týždenný pracovný čas ako zamestnanec na podobnom poste s plným úväzkom.

V Dánsku existuje veľa typov dočasného zamestnania, ktoré zahrňujú dočasné zamestnávanie a zamestnanie cez projekt. Jediným rozdielom medzi uvedenými typmi zamestnávania a klasickým pracovným pomerom je, že ste zamestnaný na určité obdobie.

Niektoré osoby pracujú ako samostatne zárobkovo činné osoby napr. ako pouliční zabávači alebo konzultanti. Zamestnávateľ si kupuje ich prácu podľa svojich potrieb a nemá žiadne povinnosti s ohľadom na dovolenku, chorobu, materstvo alebo rodičovstvo. Tieto osoby často používaju pri práci svoje vlastné pracovné náradia a priestory. 

Je normálne, že študenti stredných škôl pracujú popri štúdiu. Študenti majú rovnaké práva ako zamestnanci na plný úväzok ale s nižším počtom hodín (od 10 do 20 hodín týždenne)a mzdou, ktorá je často založená na hodinovom základe.

Ako študent môžete v rámci štúdia nastúpiť na študentskú prax alebo na stáž do nejakej spoločnosti.

Môžete byť taktiež do Dánska vyslaný z inej krajiny, v takomto prípade ste pokrytý právami a povinnosťami, ktoré su upravené v zákone o vysielaní pracovníkov. Pracovné podmienky sú regulované dánskym zákonom (pozri http://posting.dk/da/Regler/Lov-om-udstationering.aspx).  Pre viac informácií k vysielaniu na výkon práce v Dánsku, navštívte www.posting.dk.

V Dánsku sú pracovné podmienky buď dohodnuté alebo negociované priamo medzi zamestnancom a zamestnávateľom, alebo sú dohodnuté na základe kolektívnej zmluvy medzi profesijnou a zamestnávateľskou asociáciou.

Kolektívne zmluvy obsahujú napríklad ustanovenia o platoch, pracovnom čase, školeniach, dôchodkoch a pravidlách pre platené nemocenské a výpovedné lehoty. Neexistuje žiadna tradícia uzákoňovania právnych predpisov týkajúcich sa týchto záležitostí, aj keď legislatíva v niektorých oblastiach stanovuje niektoré minimálne požiadavky. Tieto požiadavky môžete nájsť napríklad v zákonoch upravujúcich dovolenku, dôkaz zamestnanosti, rovnaké zaobchádzanie,  nemocenské, príspevok pri narodení dieťaťa atď.

 

3.4. Pracovné zmluvy

 

Ako pracovník v Dánsku , ste oprávnený získať pracovnú zmluvu, ak pracujete viac ako osem hodín týždenne a vaše zamestnanie je po dobu dlhšiu ako jeden mesiac.

To sa vzťahuje bez ohľadu na to, či sú vaše pracovné podmienky zahrnuté pod kolektívnu zmluvu.

Zamestnávateľ je povinný informovať zamestnanca o pracovných podmienkach v pracovnej zmluve . To môže zahŕňať informácie o oblasti práce, druhu práce, dohodnutej pracovnej dobe a konkrétnom pracovisku.

V niektorých prípadoch pracovná zmluva môže obsahovať protikonkurenčné klauzuly.

Ak sú podmienky primárne upravené v kolektívnej zmluve, pracovná zmluva  bude odkazovať na zmluvu.
 
Zahraniční pracovníci v Dánsku spadajú pod pravidlá a kolektívne zmluvy, ktoré platia na dánskom trhu práce. Pracovná zmluva musí obsahovať minimum určitých základných informácií. Bližšie informácie nájdete na internetovej stránke www.workindenmark.dk.

Výpovedná lehota
Dĺžka výpovednej lehoty pre zamestnanca a zamestnávateľa alebo pravidlá, ktoré to určujú, musia byť stanovené v pracovnej zmluve. Ak je zamestnanec krytý kolektívnou zmluvou, dĺžka vypovednej lehoty je špecifikovaná v tejto zmluve.

V mnohých prípadoch, však, spĺňajú podmienky, ktoré sú buď stanovené v kolektívnej zmluve alebo v zákone o odmeňovaní zamestnancov. Prečítajte si viac o zákone a výpovedných lehotách na http://bm.dk/da/Beskaeftigelsesomraadet/Arbejdsret/Det%20arbejdsretlige%20omraade/Ansaettelsesretlige%20love/Oversigt%20over%20love/Funktionaerloven.aspx.

Zamestnávateľ môže v zásade zmeniť vašu pracovnú zmluvu na základe riadiacich práv, pokiaľ to nezahŕňa žiadne významné zmeny v pracovných podmienkach. V prípade akýchkoľvek významných zmien, napr . s ohľadom na pracovné povinnosti a oblasť zodpovednosti, platu, pracovných hodín a pracoviska, musí vám zamestnávateľ dať rovnakú lehotu k vyjadreniu ako pri ukončení pracovného pomeru. Budete tak mať možnosť prijať zmenené podmienky alebo ich odmietnuť a odstúpiť z miesta.

 

3. 5. Špeciálne kategórie

 

V Dánsku je diskriminácia podľa rasy, farby pleti, náboženstva či viery, politických názorov, sexuálnej orientácie, veku, zdravotného postihnutia, národnosti, sociálneho či etnického pôvodu protizákonná podľa zákona o zákaze diskriminácie na trhu práce.

Dánsky zákon o zákaze diskriminácie tiež zakazuje diskrimináciu na základe pohlavia a podporuje rodovú rovnosť. V Dánsku je relatívne veľký počet zamestnaných žien a stále sa kladie dôraz na rodovú rovnosť na pracovisku.

Ľudia, ktorí boli predmetom diskriminácie na pracovnom trhu napr. z dôvodu postihnutia, môžu podať žiadosťna Úrad pre rovnaké zaobchádzanie (http://ast.dk/naevn/ligebehandlingsnaevnet) alebo kontaktovať ich príslušné organizácie alebo súdy.

Existujú osobitné pravidlá vzťahujúce sa na mladých ľudí vo veku do 18 rokov.

S ohľadom na vek, vývoj a zdravie mladého človeka je potrebné vziať do úvahy, aby zamestnanie nemalo dopad na ich zhoršenie školskej dochádzky alebo iné veci týkajúce sa vzdelávania. V dôsledku toho pracovná doba mladých ľudí do 18 rokov nesmie presiahnuť osem hodín denne a 40 hodín týždenne. U mladých ľudia pod 15 rokov, ktorí sú v povinnej školskej dochádzke, pracovný čas nesmie prekročiť dve hodiny počas školských dní a sedem hodín počas iných dní. 

 

3.6. Samostatná zárobková činnosť

 

Ako občan EÚ môžete v Dánsku začať podnikať a máte právo žiť v Dánsku za účelom riadenia vašho biznisu.

Keď založíte firmu v Dánsku musíte ju zaregistrovať v dánskej obchodnej inštitúcií (Danish Business Authority) do 8 dní pred začiatkom vašej činnosti.

V niektorých prípadoch musíte spoločnosť registrovať aj na iných úradoch napr. ak pracujete v potravinárskom priemysle budete potrebovať oprávnenie od miestneho potravinárskeho úradu.

Dánska obchodná inšitúcia podá vaše informácie ďalej Dánskemu daňovému úradu (SKAT) kde firma musí byť zaregistrovaná k DPH.

Všetky spoločnosti musia mať číslo CVR. CVR číslo je identifikačným číslom spoločnosti, ktorým sa preukáže pri jednaní s úradmi a súkromnými osobami napr. pri fakturácii.

Každý región v Dánsku má úrady, nazvané inkubátory, ktoré vám bezplatne pomôžu so založením si firmy.

Informácie a odpovede na vaše otázky, ktoré máte pri zakladaní firmy môžete nájsť aj na odkaze internetovej stránky: https://startvaekst.virk.dk/

Ak musíte vykonávať činnosť v Dánsku ako zahraničná spoločnosť, musítesa registrovať ako zahraničný poskytovateľ služieb v registri RUT. Viac sa dočítate na https://erhvervsstyrelsen.dk/registrering-af-udenlandske-tjenesteydere-rut

 

3.7. Platové podmienky

 

Minimálna mzda nie je zo zákona ustanovená. Ak všeobecné pravidlo platí, že mzdové a pracovné podmienky upravujú kolektívne zmluvy alebo individuálne zmluvy dohodnuté medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Individuálne zmluvy môžu špecifikovať minimálnu mzdu pre sektor. Komorové organizácie vydávajú ročné štatistiky miezd, ktoré môžu byť použité ako podklady pre mzdové vyjednávania.

Najčastejšie formy odmeňovania v Dánsku sú mesačné mzdy, denné mzdy, hodinové mzdy a úkolové mzdy. Pri práci v predaji sa ráta aj s províziou, no v niektorých sektoroch sa vytvorila schéma, ktorá umožňuje, aby bola mzda doplnená platom odvodeným z výkonu alebo bónusom.

Je tiež často možne dojednať rôzne druhy doplnkov ako napr. dĺžku služieb alebo kvalifikačné doplnenia. Väčšina kolektívnych zmlúv obsahuje aj dôchodkové schémy.

Kolektívne zmluvy väčšinou regulujú aj vyplácanie nadčasov a prácu v dňoch voľného pokoja tak isto ako večernú a nočnú prácu v danom sektore.

Hodinová, denná a úkolová mzda sa vypláca raz alebo dvakrát do mesiaca a samozrejme mesačná mzda sa vypláca raz mesačne v plnej výške. Mzdy sú v zásade platené na účet zamestnancov (NemKonto), ak nie je dohodnuté inak.

Zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat po odvode dani z príjmu a príspevku do trhu práce. Zamestnávateľ vám platí aj dovolenku a v niektorých prípadoch platí časť z vášho platu do dôchodkovej schémy.

Váš zamestnávateľ je zo zákona povinný pre Vás vystaviť výplatnú pásku. Výplatná páska je vaše potvrdenie, že spoločnosť zrazila daň, príspevok na trhu práce, atď. Musí obsahovať minimálne nasledujúce štyri informácie:

• koľko ste zarobili počas daného obdobia;

• obdobie;

• suma zrazená na daň z príjmov (A-Skat) a na príspevok na trhu práce (AM - bidrag) ;

• meno, adresa a príslušné CVR alebo SE číslo spoločnosti.


Väčšina príspevkov na sociálne a zdravotné poistenie sa financuje cez daňový systém.

Keď pracujete v Dánsku musíte platiť dánskym úradom  a samosprávnej inštitúcii dane z vášho príjmu. Z vašej dane sa podporuje dánsky sociálny systém ako napr. materské škôlky, vzdelávanie, starostlivosť o starších občanov a dostupnosť lekárskej a zdravotnej starostlivosti. Ošetrenie u zubných lekárov, fyzioterapeutov atď. je čiastočne pokryté zdravotným poistením.

Na rozdiel od väčšiny iných druhov sociálneho zabezpečenia, poistenie pre prípad nezamestnanosti v Dánsku je dobrovoľné. Nie ste automaticky poistený pre prípad nezamestnanosti, a musíte si uzavrieť svoje vlastné poistenie s fondom nezamestnanosti (a -kasse), ak je to niečo, čo budete chcieť. Prečítajte si viac o poistení pre prípad nezamestnanosti na www.workindenmark.dk.

 

3. 8. Pracovná doba

 

Štandardný pracovný týždeň pre zamestnanca na plný úväzok je 37 hodín v týždni. Pracovný čas je od pondelka do piatku od 06:00 do 18:00. Prestávka na obed zvyčajne trvá 30 minút. Na niektorých pracoviskách sú prestávky na obed platené ako pracovný čas, ale na iných pracoviskách nie.
 
Pracovný čas v súkromnom sektore nie je regulovaný zo zákona, ale určuje ho kolektívna zmluva alebo jednotlivé pracovné zmluvy.

Smernica EÚ určuje ako sa má rozložiť pracovný čas, vrátane podmienok, že zamestnávateľ nesmie požadovať od zamestnanca viac ako priemerných 48 hodín týždenne. Okrem toho dánsky zákon o pracovnom prostredí stanovuje, že zamestnanec musí mať denný odpočinok najmenej 11 neprerušovaných hodín v rámci 24 hodín. Zamestnanci musia mať každý týždeň deň voľna. Avšak , toto pravidlo ako aj  pravidlo 11 hodín sa nevzťahujú na všetky práce, napr. poľnohospodárstvo a práce na zmeny.

Nadčasy sú v niektorých druhoch zamestnaní normálne. Nadčas sa môže rátať do náhradného voľna, čo umožňuje doplniť 5 týždňov dovolenky alebo sa vyplatí v mzde. V zmluve by malo byť jasne určené či sa nadčasy musia vybrať ako náhradné voľno alebo sa vyplácajú v mzde a ako sa to vyrovná.
 
Deti vo veku 13 až 15 rokov nesmú pracovať viac ako dve hodiny počas školských dní a 7 hodím počas mimo školských dní. Celková dĺžka týždenného pracovného času nesmie presiahnuť dvanásť hodín.

Nočná zmena je u niektorých odvetví normálna. Nočná zmena musí dodržiavať pravidlo 11 hodinového pokoja podľa zákona o pracovnom prostredí.
 
Neexistuje žiadne špeciálne ustanovenie pre víkendovú prácu, takže v Dánsku je možné pracovať v nedeľu. Zákony stanovujú, že každé sedemdňové obdobie musí zahŕňať odpočinok v trvaní 24 hodín. Vo všeobecnosti je to nedeľa, ale nie nevyhnutne vždy nedeľa.


3. 9. Dovolenka (ročná dovolenka, materská dovolenka)

 

Štátne sviatky v Dánsku sú tie, ktoré sú uznané dánskou cirkvou. A to Nový rok (1. január), Zelený štvrtok, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok, Deň spoločnej modlitby, (štvrtý piatok po Veľkej noci), Nanebovstúpenie Pána, Svätodušná nedeľa, Svätodušný pondelok, Štedrý deň(25. december) a Deň otvárania darčekov (26. december).
Väčšina kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv poskytuje zamestnancom v tieto dni voľno.

Okrem týchto oficiálnych štátnych sviatkov majú ľudia voľno aj v iné dni ako: Deň ústavy 5. júna a na Štedrý deň 24. Decembra. Podľa kolektívnej zmluvy, ktorú ste podpísali sa určí, či tieto dni budete alebo nebudete mať voľno.

Dovolenka
Zamestnanec má právo na 5 týždňov platenej dovolenky v prípade, že zamestnanec pracoval celý kalendárny rok pred rokom, v ktorom si vyberá platenú dovolenku. Dovolenka je vyplatená formou mzdy s príplatkom alebo ako kompenzácia. Ak bol zamestnanec zamestnaný na kratšie obdobie ako celý kalendárny rok, zaráta sa mu 2.08 dní na odpracovaný mesiac. V prípade, že zamestnanec nemá ešte nárok na 5 týždňov platenej dovolenky, stále má právo na 5 týždňov dovolenky, ale zamestnávateľ mu to nezaplatí. Dovolenkový rok sa v Dánsku ráta na obdobie od 1. mája do 30. apríla.

Materská a rodičovská dovolenka
Všetky ženy majú nárok na štyri týždne dovolenky pred narodením dieťaťa a 14 týždňov materskej dovolenky po pôrode . Muži majú nárok na dva týždne rodičovskej dovolenky , ktorú môže využiť počas prvých 14 týždňov po pôrode. Rodičia môžu dostať príspevok pri narodení dieťaťa za celkove obdobie 20 týždňov.

Po prvých 14 týždňov materskej dovolenky, má každý z rodičov nárok na rodičovskú dovolenku v dĺžke do 32 týždňov. Spoločne majú nárok na dávky na 32 týždňov. Otec však musí začať dovolenku v rámci 14 týždňov po narodení dieťaťa. Je možnné si predĺžiť túto dovolenku o 8 týždňov.

Ak je dovolenka predĺžená, musíte požiadať vaš samosprávny úrad (municipalitu) o redukciu v dávke počas jej poskytovania, pričom maximálna suma, ktorá môže byť vyplatená sa rovná sume dávky za 32 týždňov.

Rovnaké pravidlá sa uplatňujú v prípade adopcie.

Materská dovolenka ponúka možnosť pre flexibilitu. Flexibilná materská dovolenka je obzvlášť výhodná pre pracujúcich rodičov, ktorí chcú ušetriť nejakú dovolenku keď bude dieťa staršie alebo pre tých, ktorí chcú si spojiť dovolenku alebo začať pracovať na menej hodín.  Vo väčšine prípadov, taká flexibilita vyžaduje dohodu so zamestnávateľom. Existujú rôzne pravidlá týkajúce sa dovolenky pre rodičov, ktorí sú v práci, pre osoby samostatne zárobkovo činné alebo pre študentov.
 
Môžete sa tiež obrátiť sa na Citizen Service v úrade municipality, ak si nie ste istí, alebo máte otázky týkajúce sa materskej a rodičovskej dovolenky.


 

3. 10. Ukončenie pracovného pomeru

 

Zamestnávateľ musí mať vždy skutočný a vecný dôvod pre ukončenie pracovného pomeru so zamestnancom, ako napríklad neschopnosť riešenia problémov alebo záležitostí týkajúcich sa spoločnosti, ktoré vyžadujú odvolanie napr. nedostatok práce, reštrukturalizácie alebo škrty. Ak zamestnávateľ nie je spokojný s úsilím zamestnanca, je zaužívané zamestnanca jeden alebo viackrát upozorniť na nedostatky, takže máte príležitosť vylepšiť veci, s ktorými zamestnávateľ nie je spokojný.

Dĺžka výpovednej lehoty pre zamestnávateľa a zamestnanca, a pravidlá ktoré ju určujú, musia byť určené v pracovnej zmluve. Ak sa na zamestnanca vzťahuje kolektívna zmluva, tak sa bude lehota odvíjať od podmienok určených v tejto zmluve.
Pre osoby poberajúce plat, platia špeciálne pravidlá, ktoré sa týkajú ukončenia pracovného pomeru. Podľa dánskeho zákonu o platených zamestnancoch, musia dať platení zamestnanci mesiac dopredu vedieť, že ukončujú pracovný pomer.

Existujú ďalšie pravidlá, ktoré platia pre zamestnávateľa, a ktoré závisia od dĺžky zamestnania zamestnanca.

Dĺžka výpovednej lehoty podľa zákona je určená takto:
Pri zamestnaní do 6 mesiacov, je vypovedná lehota 1 mesiac. Pri zamestnaní po 6 mesiacoch do 3 rokov, je vypovedná lehota trojmesačná. Pri zamestnaní po 3 rokov do 6 rokov, je vypovedná lehota 4 mesačná. Pri zamestnaní po 6 rokov do 9 rokov, je vypovedná lehota 5 mesačná. Pri zamestnaní nad 9 rokov, je vypovedná lehota 6 mesačná.

Skončenie pracovného pomeru netreba urobiť písomne. Avšak sa odporúča, aby ste si pýtali písomnu výpoveď. Ak rezignujete zo svojej pozície, toto by sa tiež malo urobiž písomne.

Ak zamestnávateľ vyhlásil bankrot, môžete vyhľadať pomoc cez zamestnanecký garančný fond, ktorý spravuje Doplnkový dôchodkový systém dánskeho pracovného trhu (ATP).

Prečítať si o tom, čo robiť a na čo sa vzťahuje, ak váš zamestnávateľ skrachuje môžete na: https://www.borger.dk/Sider/LG-oversigt.aspx

Zamestnávateľ vás nemôže prepustiť len preto, že ste členom konkrétnej profesijnej organizácie alebo nie ste jej členom, pretože je zaručená sloboda združovania sa v Dánsku. Zamestnávateľ tiež nemôže vyžadovať, aby ste sa stali členom určitej profesijnej organizácie.

Najbežnejší typ dôchodku v Dánsku je dôchodok súvisiaci s vekom a volá sa Štátny dôchodok (folkepension). Môžete získať tento dôchodok od veku medzi 65 a 67, v závislosti na tom, kedy ste sa narodili. Sú osobitné pravidlá pre príjem dôchodku, ak prichádzate z inej krajiny v rámci EÚ / EHP. Môžete si prečítať viac o týchto pravidlách na https://www.borger.dk/Sider/Generelle-betingelser-for-folke-og-foertidspension.aspx (v dánskom jazyku), alebo na www.workindenmark.dk.

Ak nie ste už schopný pracovať z dôvodu choroby alebo jej zhoršenia, môžete mať nárok na predčasný dôchodok, ale iba v prípade, že vaša schopnosť pracovať je trvalo narušená, a neexistujú žiadne ďalšie príležitosti pre vás k návratu na trh práce, napr. cez liečbu alebo rekvalifikácie.

 

3.11. Zastupovanie pracovníkov

 

Dánsky trh práce je vo veľkej miere priamo regulovaný samotnými účastníkmi pracovného trhu a nie legislatívou. Dánsky model znamená, že zamestnanci a zamestnávatelia dosiahnú dobrovoľné  dohody o mzdových a pracovných podmienkach.

Odborové organizácie zohrávajú dôležitú úlohu na dánskom trhu práce a sú veľmi dobre organizované, pretože sa v nich združuje väčšina pracovníkov. Približne 70% dánskych zamestnancov je členom odborovej organizácie hoci sa toto číslo v rámci povolaniach rôznia.

Zamestnávatelia a zamestnanci sa združujú do národných asociacií alebo odborových organizácií podľa profesie/priemyslu. Ako zahraničný zamestnanec sa môžeš stať členom dánskych organizácií.

Odborová organizácia vám poskytne pomoc v prípadoch týkajúcich sa mzdových alebo pracovných podmienok, napr. pri pracovných úrazoch, rehabilitácii atď. Zmluvné strany sú zodpovedné za to, aby zabezpečili dodržiavanie podmienok uvedené v kolektívnej zmluve. Toto platí aj pre medzinárodné spoločnosti, ktoré podpísali kolektívnu zmluvu a sú zaviazaní aj členstvom v Dánskej asociácii zamestnávateľov. V kolektívnej zmluve je ukotvená klauzula, ktorá zakazuje štrajkovanie. Znamená to, že kým je kolektívna zmluva v platnosti nie sú povolené štrajky a pozastavenie činnosti prevádzky.

Niektoré odborové organizácie poskytujú svojim členom osobné poradenstvo a plánovanie kariéry alebo ponúkajú im ďalšie výhody vo forme zliav na benzín, zľavy v obchodných centrách a na poistnom. Každá odborová organizácia ponúka iné zľavy v rámci svojho sektoru.

Výber odborovej organizácie závisí od vášho vzdelania, pracovnej pozície rovnako ako aj od spoločnosti, v ktorej pracujete. Odborové organizácie sú prepojené na nezamestnanecké fondy, nemusíte byť členom obidvoch- aj odborovej organizácie aj nezamestnaneckého fondu, stačí ak budete členom jedného z nich.

Zástupcovia odborovej organizácie
Veľa pracovisk má svojich zástupcov odborovej organizácie, ktorí reprezentujú odborovú organizáciu a prezentujú záujmy zamestnanca voči manažmentu.

 

3. 12. Pracovné spory – štrajky

 

Právo na štrajk je zakotvené v medzinárodných dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (ILO). Toto právo nebolo prijaté v dánskej legislatíve, ale je vytvorené prostredníctvom obyčajového práva a to podpísaním kolektívnej zmluvy so sprievodnou doložkou neštrajkovania. Môže však dôjsť ku štrajkom (a výlukám) porušením kolektívnej zmluvy po dobu platnosti zmluvy. Štrajky sú teda zákonné, pokiaľ nebolo možné obnoviť zmluvu, a v spoločnostiach, kde nie je žiadna kolektívna zmluva na pracovisku so zamestnancami.

Základným princípom v Dánsku je, že odbory majú právo na pokus o dosiahnutie kolektívnej zmluvy so zamestnávateľmi a združeniami zamestnávateľov.
 
Odborové organizácie môžu podporiť ich túžbu realizovať kolektívnú zmluvu pri začatí rôznych typov protestných akcií proti zamestnávateľovi. To platí aj vtedy, keď zahraničný zamestnávateľ vykonáva činnosť v Dánsku prostredníctvom vlastných zahraničných zamestnancov. Pravidlá týkajúce sa protestnej akcie nie sú stanovené v právnych predpisoch, ale sú založené na dlhodobej praxi dánskeho pracovného súdu. V Dánsku existuje rozsiahle právo začať protestné akcie a sekundárne protestné akcie (na podporu pokračujúceho sporu). Najdôležitejšou podmienkou ktorú musí spĺňať spor z legálneho hľadiska je, že sa odborová organizácia snaží vstúpiť do kolektívnej zmluvy v záležitostiach, ktoré patria pod odbornú oblasť odborovej organizácie. Podmienkou však nie je, aby boli zamestnanci spoločnosti členmi odborovej organizácie. Štrajky, blokády a sekundárne protestné akcie sú typy kolektívnych protestných konaní, ktoré môže iniciovať aj odborová organizácia.

Prípady týkajúce sa vyriešenia otázky, či je spor zákonný môžu byť prenesené na pracovný súd, kde rozhodnutie bude rýchlo vytvorené.

Zamestnávateľské organizácie majú tiež možnosť začať protestnú akciu rovnakým spôsobom ako odborové organizácie. Zamestnávatelia môžu zaviesť výluky a bojkot, ktoré zodpovedajú štrajkom a blokádam.

 

3. 13. Odborná príprava

 

Pojem Odborné vzdelávanie a príprava sa týka praktických činností a kurzov zameraných na špecifické zamestnania a povolania, ktorého cieľom je pripraviť účastníkov na ich budúcu kariéru. Odborna príprava je základným prostriedkom na dosiahnutie uznania odbornej kvalifikácie a zvýšenie šancí pre získanie dobrého zamestnania. 

Iniciatívy EÚ k podpore odbornéj prípravy
V snahách podporiť spoločný prístup za účelom rozvoja systémov odbornej prípravy v Európe, využíva EÚ rôzne inštrumenty a nástroje, z ktorých viacero beží pod programom celoživotného vzdelávania (Lifelong Learning Programme).

Celoživotné vzdelávanie je proces, ktorý zahŕňa všetky formy vzdelávania a trvá od predškolského obdobia až po odchod do dôchodku. Je určený na to, aby ľuďom rozvíjal a udržiaval kľúčové kompetencie v priebehu celého života, rovnako ako posilnil vplyv občanov na voľný pohyb medzi pracovnými miestami, regiónmi a krajinami.
 
Financovanie je k dispozícii pre celý rad aktivít, vrátane výmen, študijných pobytov a sieťových akcií. Projekty sú početné a rozmanité, zamerané na študentov, ich lektorov a učiteľov.
 
Kľúčové podprogramy sú:

· Erasmus - považovaný za vlajkovú loď vzdelávania a odbornej prípravy programu EÚ. Erasmus umožňuje každý rok asi 200 000 študentom študovať a pracovať v zahraničí. Financuje tiež spoluprácu medzi inštitúciami vyššieho vzdelávania v Európe.  

·  Leonardo da Vinci - taktiež pomáha jednotlivcom získať nové zručnosti, tento program pomáha organizáciám z oblasti odborného vzdelávania a prípravy spolupracovať s partnermi z celej EÚ, aby si mohli vymieňať osvedčené postupy. Program Leonardo da Vinci financuje rad praktických projektov odborného vzdelávania a prípravy od tých, ktorý ľuďom umožnia trénovať v zahraničí až po rozsiahle iniciatívy, ktoré podporujú spoluprácu a vytváranie sietí v celej Európe.   

·  Grundtvig - poskytuje podporu pre výukové a študijné potreby ľudí, ktorí sa zúčastňujú vzdelávacích kurzov pre dospelých. Tento program zahŕňa formálne, neformálne a informálne učenie.

Organizácie EÚ, ktoré podporujú odborné vzdelávanie
Európska únia zriadili niekoľko agentúr s cieľom zlepšiť spoluprácu a výmenu postupov:
 
-  Európske stredisko pre odbornú prípravu (CEDEFOP) bolo vytvorené v roku 1975 na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a odbornej prípravy v Európe. Umiestnený v Solúne, v Grécku a vykonáva výskum a analýzy v oblasti odborného vzdelávania a rozširuje svoje odborné znalosti u rôznych európskych partnerov, ako sú výskumné inštitúcie, vysoké školy a školiace zariadenia.

-  Európska vzdelávacia nadácia bola založená v roku 1995 a pracuje v úzkej spolupráci s CEDEFOP. Jej poslaním je podporovať partnerské krajiny z krajín mimo EÚ, aby mohli modernizovať a rozvíjať ich systém odborného vzdelávania. 

 

4. Životné podmienky v Európe

 

4. 1. Prehľad životných podmienok v Európe

 

Kvalita života – hlavná priorita agendy sociálnej politiky EÚ
Priaznivé životné podmienky závisia od viacerých faktorov ako je: kvalitná zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, možnosti ďalšieho vzdelávania, dobré dopravné podmienky, toto sú len niektoré z faktorov, ktoré ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov EU. Cieľom Európskej únie je zlepšiť kvalitu života vo všetkých členských štátoch, pričom berie do úvahy aj nové výzvy súčasnej Európy, sociálne znevýhodnené skupiny a starnúcu populáciu

Zamestnanosť v Európe
Kľúčovou prioritou Európskej únie je zlepšenie pracovných príležitostí v Európe. Na podporu Európskej stratégie zamestnania sa využíva široké spektrum iniciatív, ktoré sa zaoberajú problémom s nezamestnanosťou, zvýšenou pracovnou mobilitou. Stratégia poskytuje rámec, kde európske krajiny môžu koordinovať vlastnú politiku zamestnanosti a vymieňať si informácie. Európska desaťročná stratégia k obnove ekonomického rastu, EUROPA 2020, má vylepšiť zamestnanecké výhľady každého európana. Kľučovou úlohou je zabezpečiť, aby 75% európskych občanov vo veku medzi 20 až 64 bolo v pracovnom procese do konca dekády.
 
Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii

Dobré zdravie a dostupnosť vysoko kvalitných služieb zdravotnej starostlivosti sú dôležitými prioritami pre všetkých Európanov. A väčšina ľudí očakávať rýchly a jednoduchý prístup k lekárskej starostlivosti pri cestovaní v rámci EÚ. 

Politiky EÚ v oblasti zdravia sú zamerané na riešenie týchto potrieb. Európska komisia vyvinula koordinovaný prístup k politike zdravia, uviedla do praxe rad iniciatív, ktoré dopĺňajú akcie vnútroštátnych verejných inštitúcií. Spoločné akcie a ciele Únie sú zahrnuté do zdravotných programov a stratégií EÚ.

Súčasný program EÚ pre verejné zdravie beží od roku 2008 do roku 2013 a má tri hlavné ciele:

- zlepšenie ochranu zdravia občanov,

- podpora zdravia a znižovanie nerovností v oblasti zdravia a

- vytváranie a šírenie zdravotníckych informácií a vedomostí.

Vzdelávanie a odborná príprava v EÚ
Členské štáty sú zodpovedné za ich vlastné vzdelávacie a školiace systémy. Avšak EÚ pridáva hodnotu prostredníctvom koordinácie činností, ktoré môžu pomôcť splniť spoločné ciele a ktoré môžu poskytnúť občanom viac príležitostí na vzdelávanie a štúdium po celú dobu ich života.
Aby sa tak stalo, EÚ spolupracuje s vnútroštátnymi orgánmi a zainteresovanými stranami vzdelávanie k zlepšeniu politík a k výmene dobrých praktík.. Okrem toho EÚ riadi rad podporovaných programov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.

Schengenský priestor
Schengenská dohoda je platná od marca 1995, je to dohoda ktorá ruší hraničné kontroly v rámci oblasti signatárskych štátov a zároveň vytvára jednu vonkajšiu hranicu, ktorá sa kontroluje podľa spoločných pravidiel.
V súčasnosti je 25 krajín v Európe, ktoré podpísali Schengenskú dohodu. Sú to Belgicko, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Taliansko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Grécko, Slovensko, Španielsko, Švédsko a Slovinsko.  Island, Nórsko a Švajčiarsko, ktoré nie sú členmi EU, taktiež podpísali túto dohodu. Veľka Británia a Írsko nie sú zapojené do schengenského priestoru.   

Doprava v EÚ
Dopravná politika EÚ je zameraná na odstránenie prekážok medzi členskými štátmi, čo umožní prepravu osôb a tovaru rýchlo a lacno cez hranice. Cieľom je zaistiť čisté, bezpečné a efektívne cestovanie po celej Európe a zároveň posilniť vnútorný trh pre voľný pohyb osôb a tovaru. EÚ je tiež zástancom práv cestujúcich.

Práva cestujúcich v leteckej doprave
Vytvorenie jednotného Európskeho trhu v leteckej doprave znížilo cestovné poplatky a poskytlo väčší výber prepravcov a služieb pre pasažierov. EU zabezpečuje taktiež aby sa s pasažiermi spravodlivo zaobchádzalo.

Ak veci nejdú ako by mali ohľadom letov, ktoré odlietajú z krajiny EÚ alebo prilietajú do niektorej z krajín EÚ s dopravcom registrovaným v Európskej únii (alebo na Islande , v Nórsku alebo vo Švajčiarsku), majú cestujúci súbor práv EÚ a môžu mať nárok na vrátenie peňazí za letenku alebo finančnú náhradu (odškodnenie).
Ak vám bol odmietnutý nástup na palubu lietadla, čelíte nadmernému oneskoreniu (viac ako 5 hodín) alebo váš let bol zrušený alebo pre obsadený, máte právo si vybrať medzi tým, či budete presmerovaný do konečného miesta určenia alebo Vám bude vrátená cena za letenku. Ak budete požadovať vrátenie ceny za letenku, stratíte právo na ďalšie cestovanie, pomoc alebo náhradné presmerovanie do konečnej destinácie od leteckej spoločnosti.
Vaša letecká spoločnosť by Vás mala vždy informovať o vašich právach a o dôvodoch pre akékoľvek odmietnutie nástupu na palubu lietadla, zrušenie alebo dlhšie meškanie (viac ako 2 hodiny). Máte taktiež nárok na občerstvenie a stravu, komunikáciu (napr. bezplatný telefónny hovor), a na prenocovanie, v závislosti od vzdialenosti letu a dĺžky meškania.
Navyše, ak vám bol odmietnutý nástup na palubu, váš let bol zrušený alebo dorazí na miesto určenia o 3 hodiny neskôr, môžete mať nárok na finančnú náhradu (odškodnenie)  vo výške € 250 - 600, v závislosti na dĺžke letu.

Práva cestujúcich v železničnej doprave
Pokiaľ je váš vlak zrušený alebo oneskorený, môžete mať nárok na odškodnenie . A máte právo na primerané informácie o meškaní.
Ak je oznámené oneskorenie najmenej 1 hodinu (z harmonogramu vyznačeného na cestovnom lístku), môžete urobiť jednu z nasledujúcich veci:
• zrušiť svoje cestovné plány a požiadať o okamžité vrátenie plnej ceny za lístok (alebo z časti neuskutočnenej cesty). Môžete tiež požadovať finančnú náhradu za časť cesty, ktorú ste už vykonali, pokiaľ meškanie znamená, že nemôžete už splniť účel vašej cesty.
• požiadať svojho dopravcu, aby Vás náhradne presmeroval do konečného miesta určenia pri najbližšej príležitosti, alebo k neskoršiemu dátumu podľa vášho výberu.
• pokračovať v ceste napriek oneskoreniu, podľa plánovanej cestovnej trasy.
Ak sa rozhodnete pokračovať v ceste, máte nárok na finančnú náhradu (kompenzáciu). Ak je vlak v omeškaní medzi 1 a 2 hodinami, máte nárok na náhradu vo výške 25 % z ceny lístka. Ak je vlak v omeškaní o viac ako 2 hodiny, máte nárok na 50 % z ceny cestovného lístka.
Kompenzácia (finančná náhrada) musí byť vyplatená do jedného mesiaca po podaní žiadosti.

 

4. 2. Politický, správny a právny systém

 

Ústava
Dánsky demokratický systém je založený na Ústave. Akýkoľvek dodatok k dánskej ústave si vyžaduje referendum. Ústava obsahuje základné pravidlá riadenia štátu a garantuje práva a slobody pre svojich občanov. Ústava chráni súkromné vlastníctvo, slobodu vierovyznania, právo na združovanie sa v organizáciách, právo na štrajkovanie, slobodu vyjadrovania sa, slobodu písania a ďalšie slobody. Sloboda prejavu v Dánsku znamená, že môžete publikovať svoje myšlienky a názory, hoci sa stále zodpovedáte súdom a legislatíve. Stíhať vás môžu v prípade, že by ste urážali česť druhých alebo ak by ste sa vyhrážali a ponižovali ľudí na základe ich etnického pôvodu alebo viery.

Vláda
Dánsko je konštitučná monarchia. Zákonodarná moc je zverená spoločne kráľovnej a dánskemu parlamentu (Folketinget), zatiaľ čo výkonná moc je zverená panovníčke a súdna moc súdom. Výkonná moc kráľovnej je delegovaná na vládu, ktorá sa zodpovedá parlamentu. Legislatívu síce navrhuje a prijíma parlament, ale vždy sa vyžaduje podpis kráľovnej.

Grónsko a Faerské ostrovy sú autonómne oblasti a nie sú súčasťou EÚ. Grónsko získalo štatút autonómneho regiónu v roku 1979 a po voľbách v novembri roku 2008 mu bola udelená autonómiu 21 júna 2009. Faerské ostrovy získali autonómiu v roku 1948.

Dánsky parlament skúma a prijíma dánsku legislatívu. Parlament má 179 členov z rôznych politických strán, vrátane dvoch členov, ktorí zastupujú Faerské ostrovy a dvoch členov, ktorí zastupujú Grónsko. Poslanci sú volení na obdobie štyroch rokov. Premiér má však právo rozpustiť parlament a vyhlásiť predčasné voľby pred ukončením normálneho 4 ročného volebného obdobia.

V Dánsku je 98 municipalít. Okrem miest, má väčšina municipalitných samospráv 30 000 - 50 000 obyvateľov. Samosprávy majú nezávislé voľby a vyberanie daní, ktoré predstavujú polovicu verejných výdavkov. Samospráva zabezpečuje veľkú časť sociálneho zabezpečenia a služieb, rovnako ako primárnu zdravotnú starostlivosť. Ďalšie oblasti, za ktoré je samospráva zodpovedná sú: denná starostlivosť o deti, zariadenia pre postihnutých ľudí, služby a starostlivosť o starších, ošetrovanie v domácom prostredí, vyplácanie dôchodku a sociálna podpora.

Chod miestnych škôl tak základných ako aj väčšinu stredných škôl, spadá do kompetencie municipalít. Samosprávy sú zodpovedné za množstvo úloh v oblastiach životného prostredia, dopravy atď.

Krajina je rozdelená do 5 regiónov, ktoré sa zaoberajú zdravotnou starostlivosťou vrátane správy nemocníc, psychiatrických zariadení a zdravotného poistenia. Do správy sú zahŕňutý aj všeobecní lekýri a špecialisti. Regióny sú zodpovedné k množstvu úloh vzťahujúcich sa na životné prostredie a dopravu.

V právnej oblasti existujú v Dánsku 3 typy súdov: 24 okresných súdov (byret), dva vyššie súdy (landsret) a jeden najvyšší súd (højesteret). Všetkým právnikon je dovolené sa obraciať na okresné súdy, ale na konanie pred vyššími inštanciami potrebujú špeciálne povolenie.

Je možné sa tiež odvolať na špeciálny trestný súd ak chcete mať otvorený kriminálny prípad. Dôvodom môže byť nová informácia k už uzatvorenému prípadu.

Parlamentný ombudsman (Folketingets Ombudsmand) má právomoc na kontrolovanie štátnych a samosprávnych orgánov a iných verejných úradov. Ombudsman rieši sťažnosti voči rozhodnutiam administratívnych úradov a preveruje konania. Ombudsman môže aj sám vstúpiť do prípadu a vyhlásiť všeobecnú vyšetrovanie spôsobu akým úrady riešia sťažnosti.

 

 4. 3. Príjmy a dane

 

Osoby s trvalým pobytom v Dánsku, alebo osoby, ktoré tu pracovali dlhšie ako 6 mesiacov, musia platiť daň z príjmu štátu a zvyčajne aj  miestnú daň z príjmov municipalite (obci).

Dánsko má vysoké daňové zaťaženie rovnako ako ostatné škandinávske štáty, ktoré sa však na druhej strane prejavuje vo vysokej úrovni sociálneho zabezpečenia. Odvedené dane smerujú školám a škôlkam, opatrovateľským domom, na bezplatné vzdelanie, bezplatnú lekársku starostlivosť, pre nemocnice a podobné služby, ktoré sú v iných krajinách hradené prostredníctvom systémov sociálneho zabezpečenia.

Všetci daňovníci v Dánsku majú nárok na odpočítateľnú položku, ktorá predstavuje minimálnu sumu, z ktorej sa nezráža žiadna daň. Okrem toho, zárobkovo činné osoby sú oprávnené na zamestnanecký odpočet, ktorý tiež nie je predmetom dane. V roku 2014 to bolo vo výške 7,65%.

Všetko, čo ľudia zarobia nad túto úroveň, je zdaňované tak zo strany štátu ako aj municipalít (obcí). Súčasné sadzby môžete nájsť na www.skat.dk.

Daň sa líši v závislosti na tom, koľko si zarobíte a v ktorej municipalite žijete. Je však strop pre maximálnu výšku dane, ktorú musíte zaplatiť. Tento strop bol v roku 2014  vo výške 51,7% u príjmov fyzických osôb.

Osobný príjem je primárne tvorený z pracovných príjmov, atď. (A income) a príjmov z vlastnej podnikateľskej činnosti (B income).

Kapitálové príjmy zahŕňajú príjmy z majetku a z obchodovania s cennými papiermi, dividend, úrokov a kapitálových príjmov, ktorá sa zdaňujú ako všeobecný príjem.

Všetci zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby musia zaplatiť príspevok na trhu práce vo výške 8%, ktorý sa vyberá v rámci dane. Príspevky na sociálne zabezpečenie sú zahrnuté v národnej dani z príjmov a nevyberá sa samostatne.

V Dánsku je daňová sadzba pre DPH (daň z pridanej hodnoty) 25% na tovary a väčšinu služieb.

Ak máte vlastný dom v Dánsku, musíte zaplatiť daň z nehnuteľnosti v municipalite, v ktorej sa nachádza váš dom. Daň sa vypočíta na základné hodnoty nehnuteľnosti. Obec  ustanoví sadzbu a spôsob výberu dane. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa dane z nehnuteľnosti, mali by ste sa obrátiť na Citizen Service samosprávnej obce, v ktorej sa vaša nehnuteľnosť nachádza.

Pre vedcov a kľúčové osoby, ktoré prišli do Dánska pracovať zo zahraničia, platia špeciálne daňové podmienky. Za predpokladu, že budú splnené určité podmienky, tieto skupiny majú možnosť, že budú zdaňované 26-mi % , bez akýchkoľvek zrážok po obdobie nie dlhšie ako 60 mesiacov. Týchto 60 mesiacov môže byť rozdelených do niekoľkých období.

Platy (mzdy) v Dánsku závisia od kolektívnych zmlúv,  alebo od vašich individuálnych pracovných zmlúv. V roku 2011priemerný Dán vo veku nad 14 rokov mal ročný hrubý príjem vo výške 286 600 DKK. Po zaplatení daní, úrokov a iných udržiavacích platieb, priemerný Dán mal disponibilný príjem 198 800 DKK.

Najvyšší hrubý ročný príjem je u ľudí, ktorí sú zamestnaní vo vrcholovom riadiacom manažmente, so zárobkom v priemere 1 355 000 DKK. Skupiny odborníkov s najnižšími hrubými ročnými príjmami sú servisní pracovníci, ktorí zarábajú v priemere 205 900 DKK.

Zdroj: Statistics Denmark, Incomes 2011

Aby ste získali mzdu v Dánsku, musíte sa zaregistrovať ako daňový poplatník a mať daňovú kartu. Viac o daniach, povinnostiach a registrácii si môžete prečítať  na www.skat.dk.

Pred odchodom z Dánska, musíte informovať daňový úrad (Skat), takže môžete byť odhlásený ako daňový poplatník a SKAT môže vypočítať prípadné nezrovnalosti. Príslušne formuláre a usmernenia nájdete na www.skat.sk.

 

4. 4. Životné náklady

 

V Dánsku sú ceny za ubytovanie, stravovanie, dopravu a zábavu v porovnaní s ostatnými krajinami relatívne vysoké.  V roku 2011 celková cenová úroveň bola približne 42 % vyššia ako priemer EÚ. Náklady na ubytovanie tvoria najväčšiu časť výdavkov domacností. Cena ubytovania je pomerne vysoká  najmä v  mestách. Mzdy sú tiež relatívne vysoké a dánsky system sociálneho zabezpečenia poskytuje veľa služieb bezplatne napr. zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie.

zdroj: EU Information 2012

Výdavky typickej dánskej rodiny (2 dospelí a 2 deti) vyzerajú približne nasledovne :
1. Prenájom a spotreba 37 % **
2. Potraviny, nápoje a tabak 14 % *
3. Doprava 15 %
4. Lieky a zdravotné výdavky 2 %
5. Voľný čas a kultúra 11%
6. Oblečenie a obuv  5 %
7. iné služby 14 %
 
* Vrátane alkoholických nápojov

** Vrátane prenájmu , spotrebu vody , elektriny , kúrenie , plyn , nábytok , všeobecne zariadení pre domáce a údržbu

*** Vrátane výdavkov na vzdelanie, opatrovanie detí, na reštaurácie a hotely, ďalšie služby, poistenia

Zdroj: Statistics Denmark, Statistical Yearbook 2013

 

4. 5. Ubytovanie

 

Väčšina zahraničných pracovníkov si ubytovanie prenajíma, hlavne v prípade, že ostávajú v Dánsku len na kratšie obdobie. Podľa vašich financií a času, ktorý strávite v Dánsku, záleží, či sa vám oplatí kúpiť si nehnuteľnosť alebo prenajať časť nehnuteľnosti.

Ak si prenajímate nehnuteľnosť, prenajímateľ si zvykne požadovať depozit(zálohu) na 3 mesiace vopred. Depozit je prenajímateľova zábezpeka pre prípad nepredvídateľných nákladov. 

Odporúča sa, aby ste mali písomnú nájomnú zmluvu, keď súhlasíte s prenájmom. Písomná nájomná zmluva nie je vyžadovaná zákonom, ale slúži ako doklad o podmienkach, ktoré boli dohodnuté, pokiaľ existuje nesúlad medzi vami a vaším prenajímateľom. Ako minimum, nájomná zmluva by mala obsahovať informácie o depozite a nájomnom, ??ktoré ste zaplatili vopred, mesačné nájomné, ??platby za kúrenie, vodu a elektrinu, pravidlá o držaní domácich zvierat, výpovednú lehotu, a akéhokoľvek obmedzenia počas doby nájmu.

Tu si môžete stiahnuť štandardnú zmluvu zo stránky ministerstva bývania, mestských a vidieckych záležitostí http://www.mbbl.dk/bolig/private-udlejningsboliger/lejekontrakt-til-privat-udlejning.

Viac si môžete prečítať o prenájmoch nehnuteľností v rámci "Moving to another country" - "how to find somewhere to live".

Ak si chcete kúpiť vlastnú alebo spoločne vlastniacu nehnuteľnosť v Dánsku, zvyčajne sa to vykonáva prostredníctvom realitných agentov. Spoločne vlastniaca nehnuteľnosť je špeciálny typ nehnuteľnosti, kde si môžete kúpiť podiel v združení spoločného bývania, a tým získať právo na nehnuteľnosť.

Realitní agenti zvyčajne majú komplexnú znalosť miestneho trhu s nehnuteľnosťami a navyše vám pomôžu nájsť vhodnú nehnuteľnosť, a môžu tiež ponúknuť radu o všetkých praktických opatreniach pri kúpe domu.

Taktiež sa odporúča kontaktovať odborníka (conveyancer), ak uvažujete o kúpe domu. Postará sa o vaše záujmy ako kupujúceho a pomôže vám zabezpečiť, aby všetky právne detaily týkajúce sa kúpy boli na mieste.Nájdete ich na stránke dánskej asociácie http://www.danskeboligadvokater.dk/.

Viac si môžete prečítať na www.workindenmark.dk, kde nájdete informácie o pobyte, hľadaní nehnuteľností atď.

 

4. 6. Zdravotníctvo

 

Systém zdravotnej starostlivosti

Každý, kto prichádza žiť do Dánska, má bydlisko a je zapísaný v evidencii obyvateľov má nárok na dánske zdravotné poistenie.

Po zápise v evidencii obyvateľov v municipalite (obci), kde bývate, budete automaticky pokrytý systémom verejného zdravotného poistenia. Bude vám zaslané potvrdenie o zdravotnom poistení (žltá karta) a budete mať plný prístup k zdravotníckym službám, na ktoré sa vzťahuje toto poistenie.

Zdravotný preukaz poistenca musíte priniesť so sebou zakaždým, keď navštívite lekára, zubára, psychológa či terapeuta, alebo keď idete do lekárne, nemocnici alebo na iné podobné miesto.

Keď ste zapísaný v registri obyvateľov, musíte si zvoliť okamžite lekára. Váš praktický lekár je Vaša prvá zastávka v dánskom systéme zdravotnej starostlivosti a bude pracovať na prevencii a liečbe zdravotných problémov, ktoré môžete mať, predpisovať lieky, a môže vás odkázať k špecialistovi alebo do nemocnice.

Ak ochoriete, mali by ste sa vždy snažiť kontaktovať svojho praktického lekára najprv kedykoľvek je to možné.

Ak ochoriete mimo ordinačné hodiny Vášho lekára,  je možné sa obrátiť pohotovostného lekára vo vašom regióne. Miestneho pohotovostného lekára nájdete na http://www.laegevagten.dk/kontakt-laegevagten.

Ak ste zranený mimo ordinačné hodiny Vášho lekára, môžete ísť na pohotovosť do miestnej nemocnice. Upozorňujeme, že v niektorých regiónoch je potrebné zatelefonovať dopredu, predtým ako prídete na pohotovosť. Prehľad regiónov a ich webových stránok nájdete na http://www.regioner.dk/in+english/regional+denmark.

Ak akútne potrebujete lekársku pomoc, napr. ak máte nehodu, musíte zavolať na tiesňovú linku 112, kde vám zdravotnícky personál pomôže, a ak je to nevyhnutné, pošle sanitku.

Ošetrenie vaším praktickým lekárom/pohotovostným lekárom, prijímacím alebo iným nemocničným oddelením je kryté systémom verejného zdravotného poistenia, takže nemusíte nič platiť za seba.

Platíte za svoje vlastné lieky na predpis, ale systém zdravotného poistenia ponúka náhradu vo výške až 85% z ceny, v závislosti na vašich ročných výdavkov na lieky.

Ošetrenie u zubného lekára, fyzioterapeuta alebo chiropraktika je čiastočne hradené zo zdravotného poistenia. Preto musíte zaplatiť proporcionálne za ošetrenia sami, a zdravotné poistenie ponúka náhrady, ktoré sa líšia v závislosti od druhu ošetrenia.

Je možné uzavrieť súkromné ??poistenie, napríklad s Dánskom zdravotnou poisťovňou. Ponúka ďalšie možnosti náhrad pre ošetrenie u zubného lekára, fyzioterapeuta, atď. Viac o dánskom zdravotnom poistení si prečítajte na http://www.sygeforsikring.dk/Default.aspx?ID=33.

 

4. 7. Systém vzdelávania

 

Vzdelávacie systémy

Takmer všetky vzdelania v Dánsku sú bezplatné a financované prostredníctvom daní.

Cudzinci musia mať urobené ekvivalentné skúšky, ktoré im  poskytnú prístup k podobným štúdiam ako v ich domovských krajinách.

Všetky dánske vzdelania, od základnej školy na úroveň PhD, patrí do spoločného európskeho kvalifikačného rámca (EQF). To umožňuje ľahko porovnávať úrovne vzdelania cez hranice EÚ. Viac o EQF si môžete prečítať na http://ec.europa.eu/ploteus/.

 Starostlivosť pre deti školského veku

Vzhľadom k tomu, že je normálne, že v Dánsku pracujú obaja rodičia, existuje tu široká škála starostlivosti verejného sektora, ktoré ich ponúka, s veľmi nízkymi poplatkami pre užívateľov.

Starostlivosť verejného sektora je riadená samosprávnymi úradmi, a to zahŕňa veci, ako sú jasle, škôlky či obecné centrá dennej starostlivosti. Obráťte sa na samosprávny (obecný) úrad, ktorý zahŕňa miestne inštitúcie starostlivosti o deti.

Základné školy (EQF 1 + 2)

Deti, ktoré žijú v Dánsku, sú oprávnené získať desaťročné základné vzdelávanie.

K dispozícii je desať rokov povinnej školskej dochádzky pre všetky deti s bydliskom v Dánsku, počnúc od augusta v kalendárnom roku, keď dieťa dovŕši 6 rokov.

Približne 90% všetkých dánskych deti navštevujú základnú školu (folkeskole), ktorá ponúka bezplatné vzdelanie. Základná škola poskytuje štátne základné vzdelávanie, a skladá sa z povinných tried 1-9 ročníka a dobrovoľného 10 ročníka.

Pretože V Dánsku nie sú povinné školy, máte možnosť zvoliť, či vaše dieťa by malo navštevovať základnú školu, nezávislú školu alebo by sa malo vzdelávať doma.

Špecializované internátne školy (EQF 1 + 2)

Posledné roky základnej školy, 9 alebo 10 ročník, môže byť navštevovaný na špecializovaných internátnych školách (efterskole). Špecializovaná internátna škola je nezávislá rezidenčná škola, ktorú si veľa mladých ľudí vyberá, pretože ponúka celý rad tém v oblasti športu, hudby, umenia, atď.

Stredoškolské vzdelanie (EQF 4)

Stredoškolské vzdelanie môžete okamžite začať po skončení 9 alebo 10 ročníka, a jeho cieľom je pripraviť mladých ľudí pre ďalšie vzdelávanie, napr. na univerzite.

Existujú štyri rôzne druhy stredoškolského vzdelania, ktoré poskytujú prístup k ďalšiemu vzdelávaniu: STX (študentská skúška/maturita - tri roky), HF (vyššia prípravná skúška - dva roky), HHX (vyššia obchodná skúška - tri roky), HTX (vyššia technická skúška - tri roky).

Vyučovacím jazykom v stredoškolskom vzdelávaní je všeobecne dánčina.

Stredoškolské vzdelanie je však tiež ponúkané v angličtine, nemčine a francúzštine, ako je medzinárodný program International Baccalaureate (IB).

Odborné vzdelanie (EQF 3 + 4 + 5)

Odborné vzdelanie môžete začať ihneď po skončení 9 alebo 10 ročníka. Je to praktická výučba a skladá sa tak zo školskej výučby na stredných odborných školách ako aj praxe vo firmách.

Odborné vzdelanie zahŕňa tradičné remeslá a veľké množstvo ďalších priemyselných odvetví, ako je obchod a služby, poľnohospodárstvo, a technológie.

Vyššie odborné vzdelanie (EQF 5)

Vyššie odborné vzdelanie je krátka forma ďalšieho vzdelávania, ktorá má profesionálne zameranie a udeľuje príslušné zručností. Zvyčajne trvá približne dva roky.

Toto vzdelanie je zamerané na špecifické profesie a odbory v oblastiach techniky, zdravia, ekonómie, atď. a kombinuje praktickú výučbu s obdobím školského vyučovania.

Odborné bakalárske vzdelanie (EQF 6)

Profesionálne bakalárske vzdelanie je strednodobá forma ďalšieho vzdelávania, ktoré má profesionálne zameranie a prideľuje príslušné zručností. Toto vzdelávanie spája teóriu a prax a je najčastejšie zameraná na konkrétne povolanie alebo odbor, ako sú sociálni pracovníci pri starostlivosti o dieťa, učitelia, zdravotné sestry, atď.  Bakalársky kurz trvá tri alebo štyri roky, vrátane praxe.

Vysokoškolské vzdelanie (EQF 6 + 7)

Bakalárska a magisterská úroveň vzdelania je založená na výskume ďalšieho vzdelávania, ktorá je ponúkaná na univerzitách, obchodných školách a podobných inštitúciách. Toto vzdelávanie je ponúkané v hlavných disciplínach prírodných vied, lekárskych vied, technických vied, humanitných vied, teológie a spoločenských vied.

Bakalárska úroveň vzdelania trvá tri roky.

Magisterská úroveň vzdelania je pokračovaním bakalárskej úrovne a zvyčajne trvá dva roky.

 

4.8 Kultúrny a spoločenský život

 

Voľno-časové aktivity Dánov zahŕňajú všetko od hudby, divadla, kina, umenia, múzeí a výstav k prednáškam, večerným kurzom, športovým a iným rôznym klubom a združení. 

Kluby sú ústredným bodom tak pre sociálne ako aj kultúrne aktivity, a môžete si nájsť kluby pre rovnako zmýšľajúcich ľudí, bez ohľadu na vaše záujmy a koníčky. Záujmové kluby si môžete nájsť na http://www.netvaerksportalen.dk/kategorier.

Futbal je národný šport, kým hádzaná, plávanie, plachtenie, jazda na bicykli a orientačný beh tiež populárne. Športové kluby si môžete nájsť na http://www.dif.dk/.

Literatúra hrá veľmi dôležitú úlohu v dánskej kultúrnom živote. V posledných desaťročiach získali veľkú popularitu severské kriminálne dedektívky. Vo väčšine miest sú knižnice, ktoré slúžia ako miestne kultúrne centrá. Knižnice nájdete na http://vip.dbc.dk/lister.php?vis=folk&PHPSESSID=7bdb9955c90dca2dbc18228ff54f970b.

Dánska filmová a televízna produkcia získava medzinárodne uznanie a veľa dánov navštevuje kiná.

K dispozícii je rozsiahla sieť cyklotrás pokrývajúca celé Dánsko. Je bežné, že sa bicykluje najmä v mestách a počas dovoleniek na dánskom vidieku. Viac sa dozviete na http://www.cyklistforbundet.dk/.

Dáni väčšinou neformálny a bezstarostný. To zahŕňa oslovenie ľudí podľa ich mien a v zamestnaní oslovenie "du" pre "teba" miesto viac formálneho "de".
 
Byť schopný hovoriť po dánsky, je prínosom, aj keď mnohí Dáni hovoria a rozumejú viac ako jednému alebo viacerým cudzím jazykom.
 
Vo veľkých podnikoch, angličtina alebo iné dôležité jazyky samozrejme viac rozšírenejšie a všeobecne akceptované.
 
Dánske firmy a organizácie zvyčajne mávajú relatívne ploché hierarchické štruktúry. Na mnohých pracoviskách je často neformálna atmosféra medzi kolegami a zvyčajne aj medzi manažmentom a zamestnancami. Ľudia sa vzájomne oslovujú krstným menom, používajú "du" a často zdieľajú nápady a pozitívnu aj negatívnu kritiku na všetkých úrovniach hierarchie.
   

4.9 Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtia)


Tehotné ženy, ktoré majú trvalý pobyt v Dánsku, majú nárok na bezplatný pôrod v nemocnici, za pomoci lekárov a pôrodných asistentiek. Všetky novonarodené deti, musia byť registrované v  registri obyvateľov - to je vykonané automaticky nemocnicou alebo vami ak sa dieťa narodí doma (https://www.personregistrering.dk/index.html).

Dieťa následne dostane osobné identifikačné číslo (číslo CPR). Dieťa musí mať krstné meno a priezvisko, ktoré musí byť oznámené do šiestich mesiacov od narodenia. Dieťa môže byť pomenované elektronicky cez www.borger.dk, ak nechcete aby vaše dieťa bolo pokrstené. Ak chcete, aby vaše dieťa bolo pokrstené v dánskej cirkvi alebo iného uznávaného spoločenstva viery , je to zvyčajne minister náboženstva, ktorý registruje meno.
 
Krst je v Dánsku dobrovoľný. Pokiaľ má byť dieťa pokrstené v dánskej štátnej cirkvi, musí byť aspoň jeden z rodičov členom cirkvi. Dieťa získa dánske občianstvo, ak sa narodí v manželstve aspoň u jedného dánskeho rodiča alebo je narodené mimo manželstva dánskej matke.

V Dánsku si môžete vybrať či chcete mať civilné manželstvo , napr na radnici, alebo chcete byť oddaný v kostole či inom uznanom spoločenstva veriacich.

Manželstvo alebo registrované partnerstvo vyžaduje vyhlásenie o manželstve/partnerstve, ktoré je potrebné od 1.12.2013 vyplniť digitalne na www.borger.dk. Upozorňujeme, že existuje rad podmienok, ktoré musia byť splnené skôr, ako môže byť vydané vyhlásenie manželstva. Cudzí štátni príslušníci musia priložiť ďalšie dokumenty, ak žiadajú o vyhlásenie o manželstve. Prečítajte si viac o pravidlách pre občanov EÚ na http://www.nyidanmark.dk/da-dk/Ophold/borgere_fra_eu_og_norden/eu_og_eos-statsborgere/familiesammenfoering_i_danmark/


V Dánsku, homosexuáli môžu uzavrieť registrované partnerstvo, ktoré je právne záväzný rovnako ako manželstvo. Homosexuáli majú rovnaké práva a povinnosti ako všetci ostatní občania.

 

4.10 Doprava

 

Vnútroštátna doprava:
 
Verejná doprava je prevádzkovaná štátom, ktorý je zodpovedný za národnú železničnú sieť (DSB), a zo strany regiónov a municipalít, ktoré majú zodpovednosť za regionálnu a miestnu dopravu. K dispozícii tiež súkromné ??vlaky prevádzkované s verejnou podporou. V Kodani, je miestna železničná sieť (S vlaky) a Metro. Nová trať bude pridaná do siete metra v roku 2018.
 
Existuje 71 000 kilometrov ciest v cestnej sieti, ktorá je predovšetkým v kompetencii municipalít.  Všetky cesty bez mýta. Od roku 1998 most spájajúci ostrov Zéland a Fyn, hrá dominantnú úlohu v západovýchodnom dopravnom koridore. Mýto musí byť zaplatené pred vstupom na  most. Z dôvodu Dánskej geografia, s mnohými ostrovmi, existuje veľké množstvo trajektov spojujúcich menšie ostrovy.
 
Cyklistika je široko používaný spôsob dopravy v Dánsku aje bežné, že sa bicykluje najmä v mestách a počas dovoleniek na dánskom vidieku. K dispozícii je rozsiahla sieť cyklotrás pokrývajúca celé Dánsko.

Medzinárodná doprava:
Dánsko má 5 medzinárodných letísk, z ktorých najväčšími sú letisko v blízkosti Kodane (Kastrup) a v Billunde v centrálnom Jutsku.

K dispozícii sú aj medzinárodné vlakové spoje medzi Dánskom a niektorými európskymi krajinami , vrátane Švédska, Nemecka, Holandska, atď. Prečítajte si viac o medzinárodných železničných službach na http://www.dsb.dk/.

 

5.1 Sociálne zabezpečenie

 

Všetky informácie o sociálnom poistení a zabezpečení nájdete na:

http://ec.europa.eu/employment_social/empl_portal/SSRinEU/Your%20social%20security%20rights%20in%20Denmark_sk.pdf

 

Posledná úprava textu: 31. júla 2015