Životné a pracovné podmienky na Slovensku

1. Hľadanie práce

 

1.1 Ako si nájsť prácu

 

Ak si chcete nájsť prácu na Slovensku v prvom rade odporúčame zvoliť si druh práce o ktorý máte záujem. Pri výbere profesie sa odporúča vychádzať z reálnych pracovných pozícií, s ktorými disponuje pracovný trh, a zároveň brať do úvahy aj Vaše kvalifikačné a praktické predpoklady. K najžiadanejším odvetviam s väčším počtom  voľných pracovných pozícií na Slovensku patrí strojársky priemysel, informačné technológie, a odvetvie obchodu zamerané na technicko-obchodní špecialistov, ako i rôzni montážni špecialisti pre automobilový priemysel.  Na Slovensku je veľký záujem aj vodičov nákladných aut a kamiónov v oblasti  medzinárodnej logistiky.  Momentálne prevláda aj  záujem o zdravotnícky personál.  Menšie regióny zápasia s nedostatkom všeobecných lekárov a lekárov  špecialistov a vítané sú aj profesie zdravotných sestier.   

Po správnej voľbe pracovnej pozície, môže byť Váš úspech závislý aj od rôznych formálnych a neformálnych odporúčaní, ktoré Vám môžu poskytnúť Vaši bývalí zamestnávatelia, prípadne príbuzní, známi, i priatelia. Po zvážení týchto faktorov sa odporúča voľba vlastnej stratégie vyhľadávania pracovných miest. Môžete si vybrať s nasledujúcich možností:

Vyhľadávanie pracovných ponúk na internete – v rámci tejto možnosti môžete využiť webové stránky štátnych inštitúcií alebo súkromné portály, ktoré ponúkajú prácu na Slovensku  i v zahraničí. Niektoré portály  majú k dispozícii viaceré jazykové mutácie a  môžete si na nich  zaregistrovať aj svoj životopis alebo si vytvoriť analýzu svojho individuálneho potenciálu pre pracovný trh.

Prehľadávanie inzerátov v printových médiách – denníky, týždenníky a rôzne regionálne noviny, či časopisy ponúkajúce širokú paletu pracovných ponúk v rôznych oblastiach a sú ďalšou  možnosťou  k vyhľadávaniu pracovných príležitostí, ktoré môžete využiť.

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny –priebežne aktualizujú ponuky voľných pracovných miest vo svojich  regiónoch, pričom na každom úrade nájdete aj kontaktnú osobu EURES alebo EURES poradcu, ktorý Vám pomôže s  hľadaním práce v zahraničí. Ak ste nezamestnaný, môžu Vám na úradoch práce sociálnych vecí a rodiny ponúknuť aj rôzne  informačno – poradenské služby  a možnosť účasti na rôznych rekvalifikačných kurzoch.

Regionálne burzy práce a  informácií,  výberové pohovory  ako aj  medzinárodné burzy práce organizované sieťou EURES poskytujú  priamy kontakt so zamestnávateľmi s následnou možnosťou zamestnania sa.  

S hľadaním práce Vám môžu pomôcť aj sprostredkovatelia zamestnania za úhradu, ktorí sú však za svoje služby oprávnení vyberať poplatok za určitých podmienok.

Služby agentúr dočasného zamestnávania alebo agentúr podporovaného zamestnávania sú tiež jednou z možností ako si hľadať prácu na Slovensku.

Jedným z najlepších spôsobov ako si účinne hľadať prácu sú osobné žiadosti, ktoré umožňujú priamy kontakt so zamestnávateľom.

V prípade, že ste si našli vhodnú ponuku je treba reagovať čo najrýchlejšie, pričom sa vyžaduje zaslanie životopisu a sprievodného listu na kontakt uvedený v ponuke práce. Dajte si záležať na tvorbe uvedených dokumentov, nakoľko sa jedná o Váš prvý kontakt s budúcim zamestnávateľom.  Životopisy je možné zasielať  prostredníctvom e-mailu, poštou alebo osobne doručiť na udanú adresu.

Môžu Vám byť nápomocné aj dole uvedené internetové  stránky, ktoré obsahujú informácie z oblasti vyhľadávania pracovných miest a s tým súvisiacich informácií: 

 

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny 

 

http://www.employment.gov.sk/

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny

http://www.upsvar.sk/

Voľné pracovné miesta na Slovensku

www.istp.sk

 

 

Voľné pracovné miesta v krajinách EÚ/EHP

www.eures.sk                    

Pracovné ponuky

www.profesia.sk                  

Pracovné ponuky

www.praca.sk                      

Pracovné ponuky

www.jobagent.sk                 

Pracovné ponuky

www.eurojob.sk                  

Pracovné ponuky

http://kariera.zoznam.sk     

Pracovné ponuky

http://www.careerjet.sk      

Pracovné ponuky

http://job.server.sk             

Pracovné ponuky

http://www.azu.sk/job/zoznam

Pracovné ponuky

http://www.studentservis.sk/

Platy

www.naseplaty.sk

Finančná podpora EÚ pre  pracovnú mobilitu

https://ec.europa.eu/eures/public/sk/your-first-eures-job-js

Finančná podpora EÚ pre  pracovnú mobilitu

https://ec.europa.eu/eures/public/sk/reactivate-js

 

1.2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

 

Najčastejším spôsobom žiadosti o pracovné miesto je predloženie (zaslanie) motivačného listu a životopisu (CV). Písomná žiadosť o prijatie do zamestnania je prvý kontakt s potencionálnym zamestnávateľom. Spolu s priloženým životopisom je vašou vizitkou a osobnou reklamou, preto jej venujte primeranú pozornosť. Dbajte na formálnu úpravu, kvalitný písomný prejav a bezchybný pravopis. Vyhýbajte sa frázam a konštatovaniam, ktoré nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. Žiadosť má byť presvedčivá a jej úlohou je vzbudiť záujem o osobné stretnutie. Žiadosť nemá presahovať 1 hárok formátu A4. 

Štruktúra žiadosti
V záhlaví  uveďte svoje kontaktné údaje: meno, priezvisko, titul, adresa bydliska, telefonický kontakt a e-mailovú adresu (uvádzajte formálnu e-maliovú adresu vytvorenú z mena a priezviska, nie e-mailovú adresu typu klebetnica@gmail.com a pod.).
Pod záhlavie napíšte názov a adresu zamestnávateľa, miesto a dátum. Je vhodné uviesť meno osoby, ktorá má výber zamestnancov v kompetencii.

Text žiadosti by mal obsahovať:
pozíciu, o ktorú sa uchádzate, kde ste sa dozvedeli o pracovnej ponuke, prečo sa o danú pozíciu uchádzate, v stručnosti uveďte pracovné skúsenosti, prípadne vzdelanie, vedomosti a zručnosti, ktoré by potenciálny zamestnávateľ mohol využiť, uveďte dátum možného nástupu do zamestnania.
V závere napíšte zdvorilostnú vetu a prejavte záujem o osobný pohovor. Žiadosť vlastnoručne podpíšte.



Príklad žiadosti:

Ján Malý, Hlavná 30, 040 01 Košice, tel.kontakt: 090X 123 456, e-mail: jan.maly....

                                                                                                               ABC s.r.o
                                                                                                               Južná trieda 72
                                                                                                               040 01 Košice

                                                                                                               Košice 6.2.2018

Žiadosť o prijatie do zamestnania

Na základe Vášho inzerátu uverejneného v denníku Korzár dňa 2.2.2018 sa uchádzam o pracovnú ponuku referenta pre medzinárodný obchod vo Vašej spoločnosti.
Po ukončení vysokoškolského štúdia som dva roky pracoval ako obchodný zástupca v medzinárodnej spoločnosti. Ovládam anglický a nemecký jazyk slovom a písmom. Oba jazyky som v predchádzajúcom zamestnaní aktívne využíval v komunikácii so zahraničnými partnermi. Ovládam prácu s internetom a bežne používané programy balíka MS Office. Medzi moje prednosti patrí flexibilita, schopnosť pracovať v tíme, komunikatívnosť a prezentačné zručnosti.
Rád príjmem pozvanie na osobný pohovor vo Vami určenom termíne. Za posúdenie mojej žiadosti vopred ďakujem. 

S pozdravom

                                                                                                     Ján Malý, vlastnou rukou

Prílohy:
- životopis

 

Odkazy:
http://europass.cedefop.europa.eu/sk/documents - vytvorte si životopis
http://www.eures.sk/mnu/3-1-formaty-zivotopisov-v-krajinach-eu-ehp.html - formáty životopisov v krajinách EÚ/EHP 
http://www.zivotopis-online.sk/ - vytvorte si životopis a motivačný list 
http://www.profesia.sk/cms/kariera-v-kocke/hladam-pracu/zivotopis/40001 - vytvorte si životopis
http://www.profesia.sk/cms/kariera-v-kocke/hladam-pracu/motivacny-list/40002 - vytvorte si motivačný list 
http://www.vzory-zmluv-zadarmo.sk/tag/ - vytvorte si životopis a motivačný list


2. Presťahovanie sa do inej krajiny

 

 2.1 Pohyb tovarov a kapitálu

 

Voľný pohyb tovaru je jedným zo základných kameňov jednotného európskeho trhu. Odstránenie vnútroštátnych prekážok voľného pohybu tovaru v rámci EU je jednou zo zásad zakotvených v zmluvách EU. Z pôvodnej pozície tradičného protekcionizmu krajín EU postupne neustále odstraňovali obmedzenia, aby vytvorili „spoločný“ alebo jednotný trh. Tento záväzok vybudovať európsky priestor obchodovania bez hraníc viedol k vytvoreniu väčšieho bohatstva a viac pracovných miest a celosvetovo potvrdil postavenie EU ako svetového obchodného partnera spolu so Spojenými štátmi a Japonskom. 
Napriek záväzku Európy odstrániť akékoľvek prekážky vnútorného obchodu, nedošlo k zladeniu v rámci všetkých hospodárskych odvetví. Európska únia sa rozhodla regulovať na európskej úrovni odvetvia, ktoré môžu predstavovať väčšie riziko pre európskych občanov – ako sú liečivá alebo stavebné výrobky. Na väčšinu výrobkov (považovaných za „menšie riziko“) sa uplatňuje takzvaná zásada vzájomného uznávania, čo znamená, že v podstate s každým výrobkom, ktorý sa zákonne vyrába alebo predáva v jednom členskom štáte, je možné voľne pohybovať a obchodovať na vnútornom trhu EU.
Obmedzenia voľného pohybu tovaru
Zmluva o EU dáva členským štátom právo stanoviť obmedzenia voľného pohybu tovaru v prípade, že existuje zvláštny spoločný záujem, ako je napríklad ochrana životného prostredia, zdravie občanov alebo verejná politika. To napríklad znamená, že vnútroštátne orgány členského štátu môžu zamietnuť alebo obmedziť prístup určitého výrobku na svoj trh, pokiaľ jeho dovoz považujú za možné ohrozenie verejného zdravia, verejnej morálky alebo politiky. Príklady takých výrobkov sú geneticky upravené potraviny alebo niektoré energetické nápoje. 
Aj keď všeobecne neexistujú žiadne obmedzenia na nákup tovarov v inom členskom štáte, ak sa jedná o tovar pre osobné použitie, existuje v rámci EU rada obmedzení pre určité kategórie výrobkov, ako je alkohol a tabak.
Voľný pohyb kapitálu
Ďalšou zásadnou podmienkou pre fungovanie vnútorného trhu je voľný pohyb kapitálu. Jedná sa o jednu zo štyroch základných slobôd zaručovaných právnymi predpismi EU, ktoré predstavujú základ pre integráciu európskych finančných trhov. Európania teraz môžu spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EU. 
Liberalizácia kapitálových trhov je kľúčovým prvkom v procese hospodárskej a menovej integrácie v EU. Bola prvým krokom smerom ku vzniku Európskej hospodárskej a menovej únie (EMU) a k zavedeniu spoločnej meny eura.
Výhody
Zásada slobodného pohybu kapitálu nielen zvyšuje efektivitu finančných trhov v rámci EU, ale rovnako prináša radu výhod občanom. Jednotlivci môžu robiť veľké množstvo finančných operácií v rámci EU bez väčších obmedzení. Môžu si napríklad len s nepodstatnými obmedzeniami ako sú:
- otvoriť ľahko bankový účet, 
- nakupovať akcie, 
- investovať alebo nakupovať nehnuteľnosti v inom členskom štáte.
Podniky v EU môžu investovať do iných európskych podnikov, vlastniť ich a riadiť.
Výnimky 
Niektoré výnimky z tejto zásady platia ako v členských štátoch, tak v tretích krajinách. Väčšinou sa týkajú daní, obozretného dohľadu, kritérií verejnej politiky, prania špinavých peňazí a finančných sankcií dohodnutých v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EU. 
Európska komisia pokračuje v práci na zavŕšení voľného trhu finančných služieb tým, že prevádza nové stratégie finančnej integrácie, aby občanom a podnikom ešte viac uľahčila správu ich peňazí v rámci EU.

 

2.2 Hľadanie ubytovania

Mnoho ľudí na Slovensku žije v súkromných domoch a bytoch. Najčastejším druhom ubytovania v mestách sú byty v súkromnom vlastníctve alebo nájomné byty, ktoré sú porovnateľné s domami v menších mestách a dedinách. Ubytovanie je bežne dostupné na Slovensku, v prípade ak si chcete byt alebo dom kúpiť. Hodnota nehnuteľností v hlavnom meste a univerzitných mestách a v ich prímestských častiach je v porovnaní s ostatnými regiónmi vyššia. Regionálne a lokálne noviny sú veľmi dobrým prostriedkom informácií o možnostiach ubytovania. Existujú však aj súkromné realitné agentúry, ktoré si za svoju činnosť účtujú poplatok.

Kúpa 
Hodnota nehnuteľností sa neraz odvádza od ceny za štvorcový meter. Ak však momentálne nemáte finančnú hotovosť, ak splníte určité podmienky, je možnosť žiadať o pôžičku na kúpu bytu alebo domu, alebo stavbu domu do svojho vlastníctva. Pôžičky na kúpu nehnuteľností poskytujú banky alebo finančné ústavy vo forme hypotekárnych úverov.

Aby ste sa vyhli zbytočným problémom pri kúpe nehnuteľnosti, spolupracujte s katastrálnym úradom a predávajúcim. Rozumné je tiež prizvať k procesu odborníka takého, ktorý má praktické skúsenosti s predajom, s pravodom vlastnícjych práv a vyzná sa v kúpnopredajných a iných potrebných zmluvách. Takýmto človekom môže byť skúsený realitný maklér alebo právnik.

Základnými úkonmi, ktoré je potrebné v súvislosti s kúpou bytu vykonať sú nasledovné:

  • Overenie nehmuteľnosti. V prvom rade je nevyhnutné preveriť, či nehnuteľnosť alebo byt nie je zaťažená nejakou ťarchou a či predávajúci je skutočne jediným vlastníkom bytu. Prípadne či sú spoluvlastníci naozaj spoluvlastníkmi bytu. Túto informáciu získate z listu vlastníctva na príslušnom katastrálnom úrade.
  • Ak je všetko v poriadku, pripravte kompletnú dokumentáciu potrebnú na prevod nehnueľnosti. Najdôležitejším dokumentom je kúpna zmluva. 

Podnájom 

Okrem kúpy bytu alebo domu, je tu ešte možnosť prenajať si byt alebo dom. Prenájmy celých domov nie sú veľmi bežnou záležitosťou, omnoho častejšia skutočnosť býva prenajať si byt. Možnosti prenajať si byt sú relatívne dobré. Je možné urobiť tak v ktoromkoľvek meste v SR. Informácie o možnostiach prenájmu sú dobre dostupné v inzerátoch novín, na internete, alebo priamo v realitných kanceláriách, ktoré sú zastúpené v každom meste. Realitné kancelárie si však za svoje služby účtujú províziu. Možnosti tohto druhu bývania sú relatívne nákladné. Ceny prenájmov sú najvyššie v hlavnom meste SR Bratislave, v menších mestách sú ceny prijateľnejšie, ich ponuka je však oveľa menšia ako v hlavnom meste. 
K všetkým cenám treba prirátať aj ceny energií, ktoré si klient platí zväčša sám, preto v niektorých mestách sa tak mesačná platba za byt môže aj zdvojnásobiť. 
Prenájmy sa zvyknú platiť mesačne, zálohy na niekoľko mesiacov sú však bežné. Samozrejmosťou je podpísanie nájomnej zmluvy.

 

2.3. Hľadanie školy

Pri hľadaní materskej alebo základnej školy sa môžete obrátiť priamo na miestny úrad, chcete svoje dieťa umiestniť.

Stredné školstvo patrí do pôsobnosti vyšších územných celkov. Zoznam stredných škôl, spravuje konkrétny samosprávny kraj  a nájdete ich na internetovej stránke Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu v sekcii Regionálne školstvo.

Zoznam vysokých škôl, či už verejných, štátnych alebo súkromných, nájdete na internetovej stránke Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu  Slovenskej republiky  v sekcii Vysoké školstvo a na stránke Ústavu informácií a prognóz školstva.

Zoznam a kontakty na materské, základné, stredné a vysoké školy a univerzity nájdete aj v Zlatých stránkach (Zlaté stránky), ktoré sú k dispozícii v tlačenej podobe, ale len v slovenskom jazyku na poštách, alebo priamo na internete. 

Informácie môžete vo väčších mestách získať aj v mestských informačných centrách. 
Linky: www.uips.sk www.minedu.skwww.zlatestranky.sk 

 

2.4 Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

 

Realizácia zásady voľného pohybu osôb je jedným zo základných kameňov európskej štruktúry, čo znamená zavedenie celého radu praktických pravidiel na zabezpečenie, aby občania mohli slobodne a jednoducho cestovať do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Cestovanie autom v rámci EÚ už nie je také komplikované. Európska komisia ustanovila rad spoločných nariadení, ktorými sa riadi vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia vozidla a možnosť zaregistrovať vaše vozidlo v hostiteľskej krajine.
Váš vodičský preukaz v EÚ
V súčasnosti nie je zavedený spoločný vodičský preukaz, ale členské štáty EÚ zaviedli vodičský preukaz podľa „modelu Spoločenstva“. Tento spoločný model zabezpečuje, aby sa vodičské preukazy vydané v rôznych krajinách EÚ dali ľahko rozpoznať v iných členských štátoch. Zásada vzájomného uznávania sa všeobecne uplatňuje. Vodičský preukaz je vydaný v súlade s vnútroštátnym právom, ale mal by zahŕňať ustanovenia týkajúce sa modelu Spoločenstva, ako napríklad základné podmienky na vydanie vodičského preukazu.
Staré vodičské preukazy vydané pred rokom 1996 sa nemusia zameniť za nový vodičský preukaz podľa modelu Spoločenstva a ostávajú platné, až kým neuplynie ich doba platnosti.
Ak sa občan EÚ usadí v inom členskom štáte, nie je potrebné meniť vodičský preukaz, aj keď to z praktických dôvodov mnohí robia. Navyše niektoré členské štáty vyžadujú, aby na základe určitých administratívnych požiadaviek boli vo vodičskom preukaze uvedené aj ďalšie údaje. 
V prípade uplynutia platnosti, straty alebo odcudzenia vodičského preukazu nový vodičský preukaz môže byť vydaný v členskom štáte pobytu v súlade s vnútroštátnymi podmienkami. Občania by sa mali obrátiť na príslušné úrady.
Zaregistrovanie vášho vozidla v hostiteľskej krajine
Ak máte pobyt v inom členskom štáte a používate tam svoje vozidlo viac ako šesť mesiacov, budete musieť vozidlo zaregistrovať na miestnych úradoch a zaplatiť registračný poplatok hostiteľskej krajiny.
Poistenie vozidla
Občania EÚ si môžu dať poistiť svoje vozidlo v ktorejkoľvek krajine EÚ, pokiaľ zvolená poisťovňa je hostiteľským vnútroštátnym orgánom oprávnená vydávať príslušné poistné zmluvy. Poisťovňa zriadená v inom členskom štáte je oprávnená uzatvárať povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu iba v prípade, ak sú splnené určité podmienky. Poistenie bude platiť v celej Únii bez ohľadu na to, kde sa nehoda stane.
Zdaňovanie
Daň z pridanej hodnoty alebo DPH na motorové vozidlá sa obvykle platí v krajine, kde sa vozidlo kupuje, aj keď za určitých podmienok, sa DPH platí v krajine určenia. Viac informácií o pravidlách, ktoré platia pri nadobudnutí vozidla v jednom z členských štátov EÚ a ktoré je určené na registráciu v inom členskom štáte EÚ, sa nachádzajú v odkaze „Daň z motorových vozidiel“.

 

2.5 Postupy registrácie a povolenie na pobyt

 

Občan Európskej únie (EÚ), Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a občana Švajčiarskej federácie (ďalej spolu len ako „občan EÚ/EHP“), ktorý je držiteľom platného preukazu totožnosti alebo cestovného dokladu, je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky (SR) počas obdobia 3 mesiacov odo dňa vstupu na územie SR.  Ostatní cudzinci musia splniť ďalšie podmienky pre vstup a pobyt na území SR, ktoré upravuje zákon č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov.

Začiatok pobytu na území SR je občan EÚ/EHP povinný nahlásiť na policajnom útvare do 10 pracovných dní odo dňa vstupu na územie SR. 

Občana EÚ/EHP má právo na pobyt na území SR dlhšie ako tri mesiace, ak:
• je zamestnaný na území SR
• podniká alebo je samostatne zárobkovo činnou osobou na území SR
• študuje na základnej, strednej alebo vysokej škole v SR 
• má finančné prostriedky na zabezpečenie pobytu a zdravotné poistenie v SR
• je predpoklad, že sa zamestná
• je rodinným príslušníkom občana EÚ/EHP, ktorý spĺňa predchádzajúce podmienky

Občan EÚ/EHP, ktorý sa zdržiava na území SR dlhšie ako tri mesiace, je povinný požiadať o registráciu pobytu na území SR. Žiadosť o registráciu pobytu sa podáva na úradnom tlačive osobne na policajnom útvare do 30 dní od uplynutia troch mesiacov odo dňa vstupu na územie SR. Policajný útvar vydá v deň podania úplnej žiadosti o registráciu potvrdenie o registrácii pobytu občana EÚ/EHP.
Občan EÚ/EHP môže požiadať o vydanie dokladu o pobyte s názvom "Pobytový preukaz občana EÚ" s platnosťou na päť rokov. 

Občan EÚ/EHP môže požiadať o trvalý pobyt úradným tlačivom, osobne na príslušnom oddelení cudzineckej polície. Policajný útvar na základe žiadosti vydá občanovi EÚ/EHP do 30 dní doklad o trvalom pobyte s názvom "Pobytový preukaz občana EÚ" s platnosťou na desať rokov. 

 

2.6. Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom

 

Pred vysťahovaním do novej krajiny pobytu sa uistite, že máte:
– ubytovanie (aspoň dočasné)
– dostatočné finančné prostriedky na obživu do výplaty prvej mzdy

- zistite si aké povolenia (v súvislosti s pobytom a prácou) sa na vás vzťahujú na Slovensku
– potrebné doklady: platný cestovný pas / identifikačnú kartu; vodičský preukaz; Európsky preukaz zdravotného poistenia; formuláre U1 (E 301) a U2 (E 302), poprípade ďalšie U (E) formuláre, ktoré sa môžu vzťahovať na vašu situáciu; doklady o dosiahnutom vzdelaní, o pracovnej praxi, najlepšie úradne preložené do slovenského jazyka;
– profesný životopis v slovenskom jazyku
– niekoľko fotografií pasového formátu
– všeobecné znalosti o novej krajine pobytu

Hneď po príchode na Slovensko:
– do 10 pracovných dní nahláste miestnemu policajnému útvaru začiatok, miesto a predpokladanú dĺžku pobytu (ak sa ubytujete v ubytovacom zariadení, túto povinnosť má ubytovateľ)
– ak máte v úmysle sa na území Slovenska zdržiavať trvalo, prihláste sa na trvalý pobyt na policajnom útvare podľa miesta trvalého pobytu – potrebujete k tomu cestovný doklad a doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania
– požiadajte policajný útvar o vydanie dokladu o dočasnom/ trvalom pobyte
– v prípade, že ste nezamestnaný a chcete si hľadať prácu, môžete sa zaevidovať na  úrade práce podľa miesta pobytu (nie je to povinné)
– pokiaľ si prenášate dávku v nezamestnanosti, zaevidujte sa do 7 dní na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a predložte formulár  U1 - doby poistenia príslušnej pobočke Sociálnej poisťovni


3. Pracovné podmienky

 

3.1 Úvodný odsek so stručným opisom pracovných podmienok v Európe 

 

Kvalita práce a zamestnania - zásadná otázka, ktorá významne ovplyvňuje hospodárstvo a ľudí

Dobré pracovné podmienky sú dôležité pre spokojnosť európskych pracovníkov prispievajú
- k fyzickej a psychickej pohode Európanov a
- k hospodárskej výkonnosti EÚ.
Z humanitárneho hľadiska kvalita pracovného prostredia výrazne ovplyvňuje celkovú prácu a spokojnosť so životom európskych pracovníkov.
Z hospodárskeho hľadiska sú kvalitné pracovné podmienky hnacou silou hospodárskeho rastu a základom konkurencieschopnosti Európskej únie. Vysoká miera spokojnosti v práci je dôležitým faktorom pre dosahovanie vysokej produktivity hospodárstva EÚ.
Z tohto dôvodu je pre Európsku úniu mimoriadne dôležité, aby podporovala vytváranie a zachovávanie trvalo udržateľného a príjemného pracovného prostredia - takého prostredia, ktoré prispieva k ochrane zdravia a spokojnosti európskych zamestnancov a vytváraniu rovnováhy medzi časom stráveným v práci a mimo nej.
Zlepšovanie pracovných podmienok v Európe: významný cieľ pre Európsku úniu.
Zabezpečenie vhodných pracovných podmienok pre európskych občanov je pre EÚ prioritou. Európska únia preto pracuje spolu s národnými vládami na zabezpečení príjemného a bezpečného pracovného prostredia. Podpora členským štátom je poskytovaná prostredníctvom:
- výmeny skúseností medzi rôznymi krajinami a spoločnými aktivitami
- stanovenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktoré sa majú uplatňovať v celej Európskej únii.
Kritériá na kvalitu práce a zamestnania
Na účely vytvorenia trvalo udržateľných pracovných podmienok je dôležité určiť hlavné charakteristiky vhodného pracovného prostredia a teda aj kritérií na kvalitu pracovných podmienok. 
Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v Dubline je agentúrou EÚ, ktorá poskytuje informácie, poradenstvo a odborné poznatky, ako už meno naznačuje, o životných a pracovných podmienkach. Táto agentúra stanovila niekoľko kritérií na kvalitu práce a zamestnania, ktoré zahŕňajú:
- ochranu zdravia a spokojnosť na pracovisku - sú to mimoriadne dôležité kritériá, pretože dobré pracovné podmienky umožňujú predchádzať zdravotným problémom na pracovisku, znížiť vystavenie rizikám a zlepšiť organizáciu práce;
- zosúladenie pracovného a mimopracovného života - občanom by sa mala poskytnúť príležitosť, aby si našli rovnováhu medzi časom stráveným v práci a voľným časom;
- rozvoj schopností - kvalitná práca je taká práca, ktorá poskytuje možnosti pre odborné vzdelávanie, zdokonaľovanie a príležitosti na kariérny postup.
Práca nadácie Eurofound prispieva k plánovaniu a vytváraniu lepších životných a pracovných podmienok v Európe.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
Európska komisia vykonáva celý rad aktivít na podporu zdravého pracovného prostredia v členských štátoch EÚ. Okrem iných stratégií vypracovala aj Stratégiu Spoločenstva pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na obdobie rokov 2002-2006. Táto stratégia bola vypracovaná na pomoc vnútroštátnym orgánom, sociálnym partnerom a MVO. Zameriava sa na podporu medzinárodnej spolupráce a potrebu silnej kultúry prevencie. Nová stratégia na obdobie rokov 2007-2012 sa pripravuje. 
Politika Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa zameriava na dlhodobé zlepšovanie spokojnosti pracovníkov EÚ. Zohľadňuje fyzické, morálne a sociálne dimenzie pracovných podmienok, ako aj nové výzvy vyplývajúce z rozšírenia Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy. Zavedenie noriem EÚ na ochranu zdravia a bezpečnosti na pracovisku významne prispelo k zlepšeniu situácie pracovníkov v týchto krajinách.
Zlepšovanie pracovných podmienok stanovením minimálnych spoločných požiadaviek pre všetky krajiny EÚ
Zlepšovanie životných a pracovných podmienok v členských štátoch EÚ závisí z veľkej časti od ustanovenia spoločných pracovných noriem. V pracovnoprávnych predpisoch a nariadeniach EÚ sa stanovili minimálne požiadavky na trvalo udržateľné pracovné prostredie a v súčasnosti sa uplatňujú v členských štátoch. Zlepšenie týchto noriem posilnilo práva pracovníkov a sú jedným z hlavných úspechov sociálnej politiky EÚ.



3.2 Uznávanie diplomov a kvalifikácií

 

Význam transparentnosti a vzájomného uznávania diplomov ako nevyhnutnej súčasti voľného pohybu pracovníkov 
Možnosť uznania kvalifikácií a kompetencií môže zohrávať zásadnú úlohu pri rozhodovaní, či začať pracovať v inej krajine EÚ. Je preto potrebné, aby sa vypracoval európsky systém, ktorý zaručí vzájomné uznávanie odborných kompetencií v jednotlivých členských štátoch. Jedine takýto systém zabezpečí, aby sa nedostatočné uznávanie odborných kvalifikácií nestalo prekážkou mobility pracovníkov v rámci EÚ.

Hlavné zásady uznávania odborných kvalifikácií v EÚ
Základnou zásadou je, že každý občan EÚ by mal mať možnosť slobodne vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. Žiaľ praktickému uplatňovaniu tejto zásady často bránia vnútorné požiadavky hostiteľskej krajiny na prístup k určitým povolaniam. 
Na prekonanie týchto rozdielov EÚ ustanovila systém na uznávanie odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému je rozdiel medzi podmienkami, ktoré platia pre regulované povolania (povolania, pre ktoré sa podľa zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolania, ktoré nie sú v hostiteľskej krajine právne upravené.
Kroky smerom k dosiahnutiu transparentnosti kvalifikácií v Európe
Európska únia podnikla dôležité kroky smerom k docieleniu transparentnosti kvalifikácií v Európe:
- Zlepšenie spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy s cieľom spojiť všetky nástroje pre transparentnosť certifikátov a diplomov do jediného užívateľsky jednoduchého nástroja. Patria k nim napríklad európsky životopis a odborná príprava v systéme Europass.
- Príprava konkrétnych aktivít v oblasti uznávania a kvality odborného vzdelávania a prípravy.
Prekonávanie rozdielov v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy v rámci EÚ
Systémy vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch EÚ ešte stále vykazujú značné rozdiely. Túto rozmanitosť ešte viac prehĺbilo posledné rozšírenie EÚ s rôznymi tradíciami vo vzdelávaní. Preto je potrebné ustanoviť spoločné pravidlá garantujúce uznávanie kompetencií.
Na prekonanie tejto rozmanitosti národných kvalifikačných noriem, metód vzdelávania a štruktúr odbornej prípravy Európska komisia predložila rad nástrojov zameraných na zabezpečenie lepšej transparentnosti a uznávania kvalifikácií na akademické i profesionálne účely.
1. Európsky kvalifikačný rámec 
Európsky kvalifikačný rámec je hlavnou prioritou Európskej komisie v procese uznávania odborných kompetencií. Hlavným cieľom rámca je vytvoriť spojenie medzi rôznymi národnými kvalifikačnými systémami a zaručiť hladký prenos a uznávanie diplomov.
2. Národné informačné centrá pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC) 
Sieť národných informačných centier pre uznávanie dokladov o vzdelaní bola zriadená v roku 1984 z podnetu Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru, NARIC zohrávajú zásadnú úlohu v procese uznávania kvalifikácií v EÚ.
3. Európsky systém prenosu kreditov (ECTS) 
Európsky systém prenosu kreditov je zameraný na uľahčenie uznávania období štúdia v zahraničí. Bol zavedený v roku 1989, jeho funkcia spočíva v popisovaní programu vzdelávania a prideľovaní kreditov jeho komponentom. Je hlavnou súčasťou vysoko uznávaného programu mobility študentov - Erasmus.
4. Europass 
Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti profesionálnych zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov:
- životopis 
- jazykový pas 
- dodatky k osvedčeniu 
- dodatky k diplomu a 
- dokument Europass-Mobility. 
Systém Europass umožňuje jasnú a zrozumiteľnú prezentáciu zručností a kvalifikácií v rôznych častiach Európy. Národné strediská Europass boli zriadené v každej krajine Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru ako miesto prvého kontaktu pre osoby, ktoré sa chcú dozvedieť viac o systéme Europass.

 

3.3 Druhy zamestnania

 

Pracovný pomer na neurčitý čas

Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

Pracovný pomer na určitú dobu

Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.

Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.

Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu  do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z dôvodu:
a) zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie, 
b) vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku,
c) vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca),
d) vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.

Dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru sa uvedie v pracovnej zmluve.

Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu  do dvoch rokov alebo nad dva roky s vysokoškolským učiteľom alebo tvorivým zamestnancom vedy, výskumu a vývoja je možné aj vtedy, ak je na to objektívny dôvod vyplývajúci z povahy činnosti vysokoškolského učiteľa alebo tvorivého zamestnanca vedy, výskumu a vývoja ustanovený osobitným predpisom.

Zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu nemožno zvýhodniť alebo obmedziť, ak ide o pracovné podmienky a podmienky zamestnávania podľa tohto zákona a o pracovné podmienky súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci podľa osobitného predpisu, v porovnaní s porovnateľným zamestnancom.

 Zamestnávateľ informuje vhodným spôsobom zamestnancov v pracovnom pomere na určitú dobu a zástupcov zamestnancov o pracovných miestach na neurčitý čas, ktoré sa u neho uvoľnili.

Pracovný pomer na kratší pracovný čas

Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas.

Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť zmenu ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas a zmenu kratšieho týždenného pracovného času na ustanovený týždenný pracovný čas.
Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni.
Zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas patrí mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času.
Zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom.
Zamestnávateľ informuje zrozumiteľným spôsobom zamestnancov a zástupcov zamestnancov o možnostiach pracovných miest na kratší pracovný čas a na ustanovený týždenný pracovný čas.

Delené pracovné miesto

Delené pracovné miesto je pracovné miesto, na ktorom si zamestnanci v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sami medzi sebou rozvrhnú pracovný čas a pracovnú náplň pripadajúcu na toto pracovné miesto. 

Domácka práca a telepráca

Pracovný pomer zamestnanca, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste (ďalej len „domácka práca“) alebo vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií (ďalej len „telepráca“) v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhuje sa spravuje týmto zákonom s určitými odchýlkami. Pracovné podmienky zamestnanca pri domáckej práci a telepráci nesmú znevýhodňovať zamestnanca v porovnaní s porovnateľným zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa. Za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce, za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje.

Zamestnanec vykonávajúci duchovenskú činnosť 

Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov cirkví a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť, sa nevzťahujú ustanovenia o pracovnom čase a o kolektívnych pracovnoprávnych vzťahoch.

Uzatvorenie pracovnej zmluvy so žiakom strednej odbornej školy alebo so žiakom odborného učilišťa

Zamestnávateľ môže so žiakom strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa, najskôr v deň, keď žiak dovŕši 15 rokov veku, uzatvoriť zmluvu o budúcej pracovnej zmluve, predmetom ktorej bude záväzok zamestnávateľa, že žiaka po vykonaní záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky prijme do pracovného pomeru, a záväzok žiaka, že sa stane zamestnávateľovým zamestnancom. Skúšobnú dobu v tomto prípade nemožno dohodnúť. Dohodnutý druh práce musí zodpovedať kvalifikácii, ktorú žiak získa absolvovaním učebného odboru alebo študijného odboru. Zmluva o budúcej pracovnej zmluve sa uzatvára so súhlasom zákonného zástupcu, inak je neplatná. 

Súčasťou zmluvy o budúcej pracovnej zmluve je záväzok žiaka strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa, že po vykonaní záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky zotrvá u zamestnávateľa v pracovnom pomere po určitú dobu, najviac tri roky, alebo zamestnávateľ môže požadovať od neho úhradu nákladov, ktoré vynaložil na jeho prípravu na povolanie v učebnom odbore alebo v študijnom odbore.

 

3.4 Pracovné zmluvy

 

Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Pracovná zmluva, ktorá je základnou zmluvou v rámci pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, musí byť uzatvorená na základe Zákonníka práce. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: 
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. 
Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.  

Ak je miesto výkonu práce v cudzine a čas zamestnania v cudzine presiahne 1 mesiac, zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie  dobu výkonu práce v cudzine,  menu, v ktorej sa bude vyplácať mzda, prípadne jej časť,  ďalšie plnenia spojené s výkonom práce v cudzine v peniazoch alebo naturáliách a  prípadné podmienky návratu zamestnanca z cudziny.

V pracovnej zmluve možno dohodnúť aj ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody. Platnú pracovnú zmluvu je potrebné uzatvoriť najneskôr v deň vzniku pracovného pomeru (v deň nástupu do práce). 

Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na dobu určitú nebol dohodnutý písomne. Pracovný pomer na dobu určitú možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.

Skúšobná doba

V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac 6 mesiacov.  Skúšobnú dobu nemožno predlžovať. Skúšobná doba sa predlžuje počas prekážok v práci na strane zamestnanca. Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná. Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na dobu určitú.

Zmeny pracovnej zmluvy 

Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. 

Odkazy:
http://zakonnik-prace.sk/

 

3.5 Špeciálne kategórie

 

Zamestnávanie žien

Ženy majú právo na rovnaké zaobchádzanie ako muži ak ide o prístup k zamestnaniu, odmeňovanie a pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky. Pracovnoprávne vzťahy sa spravujú Zákonníkom práce, ak právne predpisy o medzinárodnom práve súkromnom neustanovujú inak. Zamestnávateľ nesmie dať zamestnankyni výpoveď v ochrannej dobe ako aj v dobe, keď je tehotná, keď je na materskej dovolenke alebo keď je na rodičovskej dovolenke, alebo keď sa osamelá zamestnankyňa stará o dieťa mladšie ako tri roky. Zoznam prác zakázaných tehotným ženám a taktiež ženám po pôrode upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z. Zamestnávateľ je povinný dočasne upraviť pracovné podmienky zamestnanca tak, aby boli akékoľvek škodlivé faktory práce vylúčené. Zamestnávateľ, ktorý zaraďuje zamestnancov do jednotlivých zmien, je povinný prihliadať na potreby tehotných žien.

Zamestnávanie mladistvých

Mladistvý zamestnanec je zamestnanec mladší ako 18 rokov. Fyzická osoba, ktorá nedovŕšila 15 rokov veku môže výnimočne vykonávať ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú jej zdravie, bezpečnosť, jej ďalší vývoj alebo školskú dochádzku Na uzatvorenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vyžiadať si vyjadrenie zákonného zástupcu mladistvého.  

Mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne. Mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne, aj keď pracujú pre viacerých zamestnávateľov. Zákonník práce ďalej upravuje zákaz práce nadčas, práce v noci a pracovnej pohotovosti mladistvých, ako aj práce, ktoré sú mladistvým zamestnancom zakázané.

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím

Občan so zdravotným postihnutím na účely zákona č. 5/200 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je občan uznaný za invalidného občana podľa osobitného predpisu. Občan so zdravotným postihnutím preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopností vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím alebo oznámením  Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu.

Občania so zdravotným postihnutím môžu nájsť pracovné uplatnenie prostredníctvom zamestnávateľov, ktorí zo zákona majú povinnosť zamestnávať určité percento zdravotne postihnutých zamestnancov alebo ak to neurobia, prispievať finančne na tento účel.  Môžu pracovať prostredníctvom agentúr podporovaného zamestnania alebo v chránených dielňach či chránených pracoviskách. Tie poskytujú získanie odborných zručností aj pre zamestnancov, ktorí pre ohrozenie zdravia nie sú dočasne spôsobilí vykonávať doterajšie zamestnanie. Na zriadenie a zachovanie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska štát poskytuje príspevok.

Podľa § 158 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný:

zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie? utvárať podmienky, aby zamestnanec so zdravotným postihnutím mal možnosť pracovného uplatnenia? zlepšovať vybavenie pracovísk, aby zamestnanec so zdravotným postihnutím mohol dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.

Odkazy:
http://zakonnik-prace.sk/

 

3.6 Samostatná zárobková činnosť

 

Podnikanie upravuje zákon č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní. Živnosť je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených zákonom.

Ak chcete začať podnikať nápomocnou je stránka Ministerstva vnútra SR (časť živnostenské podnikanie). 

Živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba (živnostník) alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené zákonom. Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti fyzickými osobami sú vek 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť. Pri vybavení živnosti je potrebné vybrať si predmet podnikania. Podľa druhu živnosti je potrebné zistiť, aká odborná spôsobilosť je ako podmienka prevádzkovania živnosti stanovená.

Pri ohlásení živnosti je potrebné predložiť na jednotné kontaktné miesto (ďalej JKM) na Okresnom úrade,  odbor živnostenského podnikania preukaz totožnosti, preukaz poistenca verejného zdravotného poistenia, doklady preukazujúce odbornú spôsobilosť, ak sa vyžadujú a výpis z registra trestov ak fyzická osoba nie je občanom SR. JKM spolu s ohlásením živnosti prihlási podnikateľa - fyzickú osobu do zdravotnej poisťovne, u správcu dane a do obchodného registra (ak sa vyžaduje). Ohlásiť živnosť je možné aj elektronicky prostredníctvom elektronických služieb Ústredného portálu verejnej správy. Poplatok za vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení je 5 € na každú voľnú živnosť a 15 € na každú remeselnú alebo viazanú živnosť, za výpis zo živnostenského registra je poplatok 3 € formou kolku alebo priamej platby.

Pre začínajúceho živnostníka sa výška odvodov do Sociálnej poisťovne stanovuje po podaní prvého daňového priznania v závislosti od výšky príjmov. Do doby stanovenia výšky odvodov si živnostník môže platiť odvody do Sociálnej poisťovne dobrovoľne. Od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je možné po splnení podmienok dostať príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť.

Odkazy:
www.minv.sk/?zivnostenske-podnikanie - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - časť živnostenské podnikanie

www.slovensko.sk/sk/agendy/agenda/_elektronicke-ohlasenie-zivnosti - Ústredný portál verejnej správy SR
www.orsr.sk - Obchodný register
www.zrsr.sk - Živnostenský register
www.szk.sk - Slovenská živnostenská komora
www.szz.sk - Slovenský živnostenský zväz
http://jaspi.justice.gov.sk - Právne informácie
www.genpro.gov.sk - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky – Žiadosti o výpis z registra trestov
www.geodesy.gov.sk - Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky – List vlastníctva
www.financnasprava.sk - Finančná správa
www.vszp.sk - Všeobecná zdravotná poisťovňa
www.socpoist.sk - Sociálna poisťovňa
www.sbagency.sk - Slovak Business Agency
www.sario.sk - SARIO Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu
www.upsvar.sk - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny - Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť

 

3.7 Platové podmienky

 

V Slovenskej republike je minimálna mzda ustanovená zákonom a vykonávacím nariadením vlády. Jej suma sa odvádza od výšky priemernej mzdy zamestnancov za predchádzajúci rok pomocou koeficientu, o ktorom vyjednávajú zástupcovia zamestnávateľských zväzov, odborových zväzov a vlády. V kolektívnych zmluvách uzatváraných na úrovni odvetví (kolektívne zmluvy vyššieho stupňa) i na podnikovej úrovni medzi zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov sa môže dohodnúť vyššia minimálna mzda.

Výška minimálnej mzdy od 1. januára 2018 je 480 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a 2,759 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Ak odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve, zamestnanec má nárok na mzdu podľa podmienok odmeňovania dohodnutých v pracovnej zmluve. V mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu. Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.

Zákonníkom práce je nad rámec uvedených nárokov garantovaná aj osobitná peňažná kompenzácia za prácu nadčas, za prácu vo sviatok, za prácu v noci a za prácu v pracovnom prostredí, ktoré je objektívnym orgánom na ochranu zdravia uznané za zdraviu škodlivé. Kompenzácie sa poskytujú formou zvýhodnení ku mzde. Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy a o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná.

Zamestnancom zráža daň mesačne zamestnávateľ.19% daň z príjmu je do výšky 2939,01 EUR (35268,06EUR ročne) základu dane, 25% daň z príjmu je nad 2939,01 EUR základu dane. Po skončení kalendárneho roka je zamestnanec povinný vysporiadať svoju daňovú povinnosť na dani z príjmu - buď požiada svojho zamestnávateľa, aby mu vykonal ročné zúčtovanie dane alebo má povinnosť podať daňové priznanie sám.

Povinnosť odvádzať poistné zo mzdy zamestnanca má zamestnávateľ. Zo mzdy zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Zamestnávateľ poukazuje mzdu zamestnancom na účet v banke, tak, aby určená suma mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch.

Odkazy:

http://www.slovensko.sk - Ústredný portál verejných služieb ľuďom

http://www.socpoist.sk - Sociálna poisťovňa

http://www.financnasprava.sk - Finančná správa Slovenskej republiky

 

3.8 Pracovná doba

 

Zákonom stanovený pracovný čas v Slovenskej republike je najviac 40 hodín týždenne. V závislosti od typu prevádzky normálna pracovná doba sa pohybuje v rozpätí od 37 a ? hodiny týždenne do 40 hodín. Zamestnanci zvyčajne pracujú 5 dni v týždni. Prestávka v práci, v trvaní 30 minút, sa spravidla nezapočítava do pracovného času a získate ju, ak pracovná zmena je dlhšia ako 6 hodín. Iná úprava určeného týždenného pracovného času môže byť dohodnutá v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve. Zákonník práce taktiež upravuje nepretržitý denný odpočinok a to v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín, nepretržitý odpočinok v týždni a to 2 po sebe nasledujúce dni raz za týždeň, prácu v dňoch pracovného pokoja, prácu v noci a prácu nadčas. Nie je bežné pracovať nadčas a v prípade práce nadčas zamestnancovi patrí okrem mzdy aj mzdové zvýhodnenie. Ak sa však zamestnanec so zamestnávateľom dohodnú na čerpaní náhradného voľna nepatrí mu mzdové zvýhodnenie. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín. Osobitné pravidlá sa uplatňujú pri mladistvých, tehotných ženách, ženách a mužoch starajúcich sa o deti a zamestnancoch so zmenenou pracovnou schopnosťou.

 

3.9 Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka, atď.)

 

Zamestnancovi na Slovensku vzniká nárok na tieto druhy dovolenky:

Dovolenka za kalendárny rok   - nárok  na dovolenku za  kalendárny rok si u zamestnávateľa môžete uplatniť keď odpracujete aspoň 60 dní v danom kalendárnom roku. V prípade, že u zamestnávateľa nepracujete celý rok (ale aspoň 60 dní) máte nárok na pomernú časť dovolenky.

Pomerná časť za každý celý kalendárny mesiac sa vypočíta ako jedna dvanástina celoročnej dovolenky, to znamená, že ak máte ročne 20 dní dovolenky, na každý mesiac pripadá 20/12 = 1,667 dňa. Čerpať dovolenku však môžete len v celých dňoch alebo pol dňoch, výpočet pomernej časti dovolenky sa tak zaokrúhľuje podľa zákonom stanovených tabuliek.

Zákonník práce presne stanovuje, že základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, je najmenej päť týždňov. Na dovolenku dlhšiu, než je základná výmera majú nárok pedagogickí zamestnanci podľa osobitného predpisu a to v rozsahu najmenej 8 týždňov.

Dovolenka pri pružnom pracovnom čase – za deň dovolenky sa považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni.

Dovolenka za odpracované dni - v  prípade, že neodpracujete u toho istého zamestnávateľa aspoň 60 dní patrí Vám  dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

Dodatková dovolenka – patria sem druhy prác zvlášť ťažkých alebo zdraviu škodlivých, pracoviská a oblasti, kde sa také práce vykonávajú, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. Zamestnanec, ktorý vykonáva celý kalendárny rok takéto práce, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak zamestnanec za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky. Dodatková dovolenka sa musí vyčerpať a to prednostne, nie je možné za jej nevyčerpanie poskytnúť náhradu mzdy.

Krátenie dovolenky – zamestnancovi, ktorý odpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku, môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zmeškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zmeškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak nepracoval z dôvodov, ktoré stanovuje Zákonník práce (§109).  Dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku.

Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú.

Materská dovolenka - trvá 34 týždňov, (37 týždňov, ak sa jedná o osamelú matku alebo 43 týždňov ak matka porodila súčasne dve a viac detí). Žena nastupuje materskú dovolenku spravidla od začiatku šiesteho týždňa , najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.

Rodičovská dovolenka –Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa môže žena aj muž požiadať zamestnávateľa o rodičovskú dovolenku. Zamestnávateľ je povinný takejto žiadosti vyhovieť. Rodičovská dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič požiada (spravidla však najmenej na jeden mesiac), najviac však do 3 rokov veku dieťaťa. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť, je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do 6 rokov veku dieťaťa.

Pracovné voľno s náhradou mzdy na zvyšovanie kvalifikácie – sa poskytne len ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa.

Pracovné voľno s náhradou mzdy môže byť poskytnuté ešte z týchto dôvodov:

  • vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení,
  • sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia, sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy, narodenie dieťaťa  zamestnancovi,
  • úmrtie rodinného príslušníka,
  • vlastná svadba,
  • iné vážne dôvody. 

Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky. Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine a 25 a 26 decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác s výnimkou maloobchodného predaja:

  • na čerpacích staniciach s palivami a mazivami,
  • predaj a výdaj liekov v lekárňach,
  • predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach,
  • predaj cestovných lístkov,
  • predaj suvenírov,
  • predaj kvetov 8. 5., 1. 9. A predaj kvetov a predmetov určených na vázdobu hrobového miesta 1. 11.

Štátne sviatky:
1.1., 5.7., 29.8., 1.9., 17. 11

Dni pracovného pokoja okrem nedieľ: 
6.1., Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1.5., 8.5., 15.9., 1.11., 24.12., 25.12., 26.12.

Za sviatky a dni pracovného pokoja zamestnávateľ musí zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy.

 

3.10 Ukončenie pracovného pomeru

 

Pracovný pomer možno skončiť
a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.

Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.
Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec, pričom výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Výpovedná doba je najmenej 1 mesiac. Zákonník práce upravuje prípady kedy môže byť výpovedná doba dlhšia.
Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu, alebo ak mu  zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti, alebo je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.
Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.

Pracovný pomer cudzinca alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ak k jeho skončeniu nedošlo už iným spôsobom, sa skončí dňom, ktorým
a)    sa má skončiť jeho pobyt na území Slovenskej republiky podľa vykonateľného rozhodnutia o zrušení povolenia na pobyt,
b)    nadobudne právoplatnosť rozsudok ukladajúci tejto osobe trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky,
c)    uplynula doba, na ktorú bolo vydané povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky,
d)    uplynula doba, na ktorú bolo udelené povolenie na zamestnanie,
e)    bolo odňaté povolenie na zamestnanie. 

Pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca.

V súvislosti s ukončením pracovného pomeru existujú tieto druhy odchodu do dôchodku:
a) starobný dôchodok
b) predčasný starobný dôchodok
c) invalidný dôchodok
Starobný dôchodok je najčastejšie priznávaným dôchodkom, na ktorý má poistenec nárok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je od 1.1.2018 ustanovený na 62 rokov a 139 dní veku poistenca.
Predčasný starobný dôchodok je dôchodková dávka určená občanovi, ktorý sa rozhodne odísť do dôchodku predčasne, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2-násobok (u poistenca, ktorý nie je sporiteľ v II. dôchodkovom pilieri), respektíve 0,6-násobok (u poistenca, ktorý je sporiteľ v II. dôchodkovom pilieri) sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu; od 1.7.2017 je táto suma 199,48,- EUR. 
Invalidný dôchodok je samostatná dávka dôchodkového zabezpečenia hmotne zabezpečujúca občana, ktorý sa stal invalidným.

Odkazy:
www.employment.gov.sk – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
www.socpoist.sk– Sociálna poisťovňa

 

3.11 Zastupovanie pracovníkov

 

Zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe odborová organizácia, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník, odborovej organizácii patrí právo na kolektívne vyjednávanie, na spolurozhodovanie, na kontrolnú činnosť a na informácie a zamestnaneckej rade alebo zamestnaneckému dôverníkovi patrí právo na prerokovanie a na informácie.
Odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie ako ich upravuje Zákonník práce. Úlohou odborov na Slovensku je chrániť, obhajovať a presadzovať zamestnanecké práva a ďalšie záujmy a potreby odborárov, ktoré vznikajú pri vykonávaní ich zamestnania. Odborové zväzy sú združené do Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky a sú organizované podľa jednotlivých rezortov. Zamestnávateľské a podnikateľské zväzy a združenia sú združené do Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky. Je na každom zamestnancovi, či vstúpi do odborových zväzov, avšak podmienky, ktoré sa dojednajú v kolektívnej zmluve platia pre všetkých zamestnancov v organizácii. 
Odkazy:
www.kozsr.sk - Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky
www.azzz.sk - Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky

 

3.12 Pracovné spory – štrajky

 

Právo na štrajk patrí medzi základné práva a slobody občanov. Toto právo občanom garantujú nielen základné legislatívne normy Slovenskej republiky ale aj medzinárodné dokumenty, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Z vnútroštátnych právnych noriem Ústava Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) ako základný zákon štátu v čl. 37 ods. 4 zaručuje právo na štrajk za podmienok ustanovených zákonom s tým, že toto právo neprislúcha sudcom, prokurátorom, príslušníkom ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníkom a zamestnancom hasičských a záchranných zborov. Právo na štrajk je upravené zákonom len v prípade sporu o uzavretie kolektívnej zmluvy. Štrajk v ostatných prípadoch žiaden zákon neupravuje, ani nezakazuje.

Kolektívne spory vznikajú z dôvodu stretu záujmov zamestnávateľa a odborového orgánu . Podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní môžu vzniknúť dva druhy kolektívnych sporov:

a)       spor o uzavretie kolektívnej zmluvy,

b)       spor o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy.

Spory medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov riešia sprostredkovatelia a rozhodcovia.

Sprostredkovateľ

Spor o uzavretie kolektívnej zmluvy riešia zmluvné strany najskôr pred sprostredkovateľom. Ak sa spor nevyrieši úspešne, zmluvné strany môžu po vzájomnej dohode požiadať o rozhodnutie v spore rozhodcu alebo:

a)       odborová organizácia môže vyhlásiť štrajk (§ 17 zákon o kolektívnom vyjednávaní),

b)       zamestnávateľ môže vyhlásiťvýluku (§ 27 zákona o kolektívnom vyjednávaní).

Rozhodca

Po neúspešnom riešení sporu pred sprostredkovateľom majú zmluvné strany možnosť požiadať o vyriešenie sporu rozhodcu, na tomto riešení sa však musia dohodnúť.  

Ak sa rozhodnú pre riešenie sporu prostredníctvom rozhodcu, môžu sa spoločne dohodnúť aj na osobe rozhodcu. Ak sa na konkrétnej osobe nedohodnú, môžu požiadať o určenie rozhodcu ministerstvo, ktoré ho vyberie zo zoznamu rozhodcov. (§ 10a ods. 8 zákona o kolektívnom vyjednávaní)

Ak sa po neúspešnom riešení sporu pred sprostredkovateľom sporné strany nedohodnú na pokračovaní riešenia sporu pred rozhodcom, nemôže sa toto konanie pred rozhodcom začať. Spor možno riešiť len cestou štrajku alebo výluky. 

Štrajkom sa rozumie čiastočné alebo úplné prerušenie práce zamestnancami. Za účastníka štrajku sa po celú dobu jeho trvania považuje zamestnanec, ktorý s ním súhlasil; zamestnanec, ktorý sa k štrajku pripojil, sa za jeho účastníka považuje odo dňa pripojenia sa k štrajku. Štrajk v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy vyhlasuje a o jeho začatí rozhoduje príslušný odborový orgán, ak s ním súhlasí nadpolovičná väčšina zamestnancov zamestnávateľa zúčastnených na hlasovaní o štrajku, ktorých sa má táto kolektívna zmluva týkať, za predpokladu, že na hlasovaní sa zúčastní aspoň nadpolovičná väčšina zamestnancov počítaná zo všetkých zamestnancov. Zamestnancovi nesmie brániť zúčastniť sa na štrajku ani sa nesmie donucovať k účasti na štrajku.

Právo na štrajk priznáva aj Listina základných práv a slobôd ( Ústavný zákon č. 23/1991 Zb.) v čl. 27.

 Linky: Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. 

http://www-8.vlada.gov.sk/index.php?ID=1013
Zákon 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní

 

3.13 Odborná príprava

 

Odborné vzdelávanie a príprava - zlepšujú vaše vyhliadky na získanie práce.

Pojem odborné vzdelávanie a príprava sa vzťahuje na praktické aktivity a kurzy týkajúce sa konkrétneho povolania alebo zamestnania, ktorých cieľom je pripraviť účastníkov na ich budúcu kariéru. Odborné vzdelávanie je základným prostriedkom na dosiahnutie profesionálneho uznania a na zlepšenie vyhliadok na získanie práce. Preto je mimoriadne dôležité, aby systémy odbornej prípravy v Európe zodpovedali potrebám občanov a trhu práce a uľahčovali prístup k zamestnaniu.
Odborné vzdelávanie a príprava sú základnou súčasťou politiky EÚ od samého počiatku existencie Európskeho spoločenstva. Sú základným prvkom aj tzv. Lisabonskej stratégie EÚ, ktorá sa zameriava na premenu Európy na najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu vedomostne orientovanú spoločnosť sveta“. V roku 2002 Európska rada túto základnú úlohu opätovne potvrdila a stanovila aj ďalšiu ambicióznu úlohu - docieliť do roku 2010, aby európske vzdelávanie a odborná príprava boli celosvetovo uznávané - podporovaním prvotriednych iniciatív, a najmä posilňovaním spolupráce v oblasti odbornej prípravy.

Iniciatívy EÚ na podporu spolupráce v oblasti odbornej prípravy
Vo svojom úsilí na podporu atmosféry spolupráce pri rozvoji systémov odborného vzdelávania v Európe Európska únia využíva množstvo nástrojov a realizuje celý rad programov a iniciatív.
1. Socrates 
Socrates podporuje európsku spoluprácu vo všetkých oblastiach vzdelávania. Táto spolupráca má niekoľko foriem: 
1. mobilita (pohyb v rámci Európy), 
2. organizovanie spoločných projektov, 
3. vytváranie európskych sietí (rozširovanie myšlienok a dobrej praxe) a 
4. vykonávanie štúdií a porovnávacích analýz. 
Program Socrates v praxi ponúka záujemcom granty na štúdium, výučbu, stáž alebo účasť na kurze odbornej prípravy v inej krajine. Poskytuje podporu vzdelávacím inštitúciám pri organizovaní vzdelávacích projektov a výmene poznatkov. Pomáha združeniam a MVO pri organizácií aktivít týkajúcich sa tém, ktoré súvisia so vzdelávaním a pod.
2. Leonardo da Vinci 
Hlavným cieľom programu Leonardo da Vinci, ktorý bol prijatý v roku 1994, je realizácia politiky EÚ v oblasti odborného vzdelávania. Je jedným z hlavných nástrojov na podporu nadnárodnej mobility v Európe a poskytuje finančné prostriedky verejným a súkromným organizáciám aktívnym v oblasti odborného vzdelávania. Program Leonardo poskytuje podporu okrem iného aj na stáže a výmenné projekty, študijné návštevy a nadnárodné siete.

Vzdelávanie dospelých a celoživotné vzdelávanie v Európe
Celoživotné vzdelávanie je proces, ktorý zahŕňa všetky formy vzdelávania - formálne, neformálne a mimoformálne - a trvá od predškolského obdobia až do dôchodku. Je určené na to, aby sa ľuďom poskytla možnosť rozvíjať a udržiavať ich hlavné spôsobilosti počas celého života, ako aj na to, aby sa umožnilo občanom voľne sa pohybovať medzi zamestnaniami, regiónmi a krajinami. Celoživotné vzdelávanie je aj základným prvkom už uvedenej Lisabonskej stratégie, pretože je nevyhnutné pre rozvoj a zvyšovanie konkurencieschopnosti a zamestnateľnosti. EÚ prijala niekoľko nástrojov na podporu vzdelávania dospelých v Európe. 

Európsky priestor celoživotného vzdelávania
Na realizáciu celoživotného vzdelávania v Európe si Európska komisia stanovila za cieľ vytvoriť Európsky priestor celoživotného vzdelávania. V tejto súvislosti sa Komisia zameriava na identifikáciu potrieb študujúcich i trhu práce, aby sa vzdelávanie stalo dostupnejšie a následne, aby sa vytvárali partnerstvá medzi verejnou správou, poskytovateľmi služieb v oblasti vzdelávania a občianskou spoločnosťou.
Základom tejto iniciatívy EÚ je zámer poskytnúť základné zručnosti - posilnením poradenstva a informačných služieb na európskej úrovni a uznaním všetkých foriem vzdelávania, vrátane formálneho vzdelávania, neformálneho a mimoformálneho odborného vzdelávania.

Grundtvig
Grundtvig je jednou z aktivít vzdelávacieho programu EÚ Socrates a zameriava sa predovšetkým na skvalitnenie odborného vzdelávania dospelých. Jeho cieľom je aj podporovať výmeny a spoluprácu, ktorá napomáha vytvárať príležitosti a zlepšuje prístup k celoživotnému vzdelávaniu pre občanov EÚ.

Organizácie EÚ podporujúce odborné vzdelávanie v Európe
S cieľom umožniť spoluprácu a výmenu v oblasti odbornej prípravy EÚ zriadila špecializované orgány, ktoré pracujú v oblasti ODBORNEJ PRÍPRAVY.
Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP / Centre Européen pour le Développement de la Formation Professionnelle) bolo založené v roku 1975 ako špecializovaná agentúra EÚ na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v Európe. Nachádza sa v Solúne, Grécko, vykonáva výskum a analýzy odborného vzdelávania a poskytuje svoje odborné poznatky rôznym európskym partnerom, ako napríklad príslušným výskumným inštitúciám, univerzitám alebo školiacim zariadeniam.
Európska nadácia pre odborné vzdelávanie bola zriadená v roku 1995 a úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jej úlohou je podporovať partnerské krajiny (z iných krajín ako EÚ) pri modernizácii a rozvoji ich systémov odbornej prípravy.

 

4. Životné podmienky

 

4.1 Prehľad životných podmienok v Európe

 

Prehľad životných podmienok v Európe
Kvalita života - na čele programu sociálnej politiky EÚ 
Priaznivé životné podmienky závisia od celého radu faktorov, ako napríklad kvalita zdravotníckych služieb, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo kvalitné dopravné zariadenia, uvádzané len ako ukážka niektorých aspektov, ktoré ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov. Cieľom Európskej únie je neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať nové výzvy súčasnej Európy, ako napríklad sociálne vylúčené osoby alebo starnúce obyvateľstvo. 

Zamestnanosť v Európe

Zlepšovanie pracovných príležitostí v Európe je pre Európsku komisiu hlavnou prioritou. S vyhliadkou na vyriešenie problému nezamestnanosti a zvýšenie mobility medzi zamestnaniami a regiónmi sa pripravuje a realizuje množstvo iniciatív na úrovni EÚ na podporu európskej stratégie zamestnanosti. Patria k nim Európske služby zamestnanosti (EURES) a budúci program PROGRESS (2007-2013). Tento program nahradí všetky súčasné programy Spoločenstva a rozpočtové riadky v oblastiach zamestnanosti, sociálneho začlenenia a ochrany, pracovných podmienok, rodovej rovnosti a antidiskriminácie.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii
Zdravie má neoceniteľnú hodnotu, ovplyvňuje každodenný život ľudí a je preto dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Zdravé prostredie je nevyhnutné pre náš individuálny a profesionálny rozvoj a občania EÚ majú stále väčšie nároky, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a poskytovanie vysoko kvalitných služieb zdravotnej starostlivosti. Pri cestovaní v rámci Európskej únie požadujú rýchly a jednoduchý prístup k lekárskemu ošetreniu. Zdravotné politiky EÚ sa zameriavajú na riešenie týchto potrieb. 
Európska komisia vypracovala koordinovaný prístup k zdravotnej politike, zaviedla do praxe rad iniciatív, ktoré dopĺňajú aktivity národných verejných orgánov. Spoločné akcie a ciele Únie sú zahrnuté do zdravotných programov a stratégií EÚ. 
Súčasný program verejného zdravia EÚ pracuje na zlepšovaní schopnosti EÚ reagovať na cezhraničné ohrozenia zdravia a na skvalitňovaní informácií a poznatkov o najnovších trendoch v sektore verejného zdravia. Bola navrhnutá nová stratégia v oblasti ochrany zdravia a ochrany spotrebiteľa, ktorá ďalej zdôrazňuje potreby na zlepšovanie zdravotnej bezpečnosti občanov a šírenie zdravotníckych informácií.

Vzdelávanie v EÚ
Vzdelávanie Európe má hlboké korene a je veľmi rôznorodé. Už v roku 1976 sa ministri školstva rozhodli zriadiť informačnú sieť na lepšie porozumenie vzdelávacích politík a systémov v Európskom spoločenstve pozostávajúcom vtedy z deviatich krajín. Toto odrážalo zásadu, že špecifický charakter systému vzdelávania v každom jednotlivom členskom štáte je potrebné plne rešpektovať, pričom je potrebné zlepšovať koordináciu vzájomného pôsobenia medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a systémami zamestnanosti. Eurydice, informačná sieť o vzdelávaní v Európe, oficiálne začala svoju činnosť v roku 1980.
V roku 1986 sa spustením programu Erasmus pozornosť odklonila od informačných výmen a zamerala na študentské výmeny, ktoré sa pokladajú za jednu z najúspešnejších iniciatív EÚ.
Skúsenosti zhromaždené za štvrťstoročie sa skonsolidovali a rozvinuli do programu Socrates, ktorý pokrýva všetky oblasti vzdelávania pre všetky vekové kategórie a kvalifikácie.
Aby sa umožnilo zavádzanie európskych štúdií na univerzity, Komisia podporuje aj projekt Jeana Monneta, ktorý ponúka dotácie na zriadenie katedier Jeana Monneta, stálych kurzov, modulov v oblasti európskeho práva, európskeho hospodárstva, politických štúdií európskej konštrukcie a histórie európskej integrácie. Projekt podporuje aj vytváranie centier výnimočnej kvality Jeana Monneta.

Doprava v EÚ
Doprava bola jednou z prvých spoločných politík vtedajšieho Európskeho spoločenstva. Od roku 1958, keď nadobudla platnosť Rímska zmluva, sa dopravná politika EÚ zameriavala na odstraňovanie cezhraničných prekážok medzi členskými štátmi a tak umožnila rýchlejší, účinnejší a lacnejší pohyb osôb a tovaru.
Táto zásada je úzko spojená s ústredným cieľom EÚ vytvoriť dynamickú ekonomiku a súdržnú spoločnosť. Dopravný sektor vytvára 10 % bohatstva EÚ, vyjadrené ako hrubý domáci produkt (HDP), čo sa rovná okolo jednému biliónu eúr za rok. Poskytuje aj viac ako desať miliónov pracovných miest.

Schengenský priestor
Schengenský dohovor nadobudol účinnosť v marci 1995, zrušil hraničné kontroly v priestore signatárskych štátov a vytvoril jednotné vonkajšie hranice, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel.
V súčasnosti podpísalo Schengenskú dohodu v plnom rozsahu trinásť členských štátov EÚ: Belgicko, Dánsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko a Švédsko. Dánsko podpísalo dohodu, ale môže si vybrať, či bude alebo nebude uplatňovať akékoľvek nové rozhodnutie prijaté na základe dohody. Island, Nórsko a Švajčiarsko, ktoré nie sú členmi EÚ, tiež podpísali dohodu, ale Švajčiarsko ešte tieto predpisy neuplatňuje.

Letecká doprava
Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave prinieslo nižšie cestovné a širší výber prepravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ vytvorila aj súbor práv na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s leteckými cestujúcimi.
Práva leteckých cestujúcich
Ako letecký cestujúci máte určité práva, pokiaľ ide o informácie o letoch a rezervácie, poškodenie batožiny, meškania a zrušenia letov, odmietnutie nástupu do lietadla, odškodnenie v prípade nehody alebo problémy s organizovanými dovolenkami. Tieto práva sa uplatňujú na pravidelné a charterové lety, domáce aj medzinárodné, z letiska EÚ alebo na letisko EÚ z letiska mimo územia EÚ, keď sú prevádzkované leteckou spoločnosťou EÚ.

Železničná doprava
Európsky železničný dopravný systém je charakteristický množstvom prekážok interoperability národných sietí. Rozdielne šírky rozchodov, rôzne systémy dodávok elektrického prúdu a veľké rozdiely v organizácii systémov riadenia železničnej dopravy spôsobujú výrazné meškanie na hraničných prechodoch a tým aj dodatočné náklady. Železničná doprava sa tak v posledných rokoch stala menej konkurencieschopnou ako napríklad cestná doprava. 
Na vyriešenie existujúcich problémov Európske spoločenstvo v rámci svojej spoločnej dopravnej politiky prijalo právne predpisy na prípravu, po právnej aj technickej stránke, cesty pre postupné vytváranie integrovaného železničného priestoru. 
Obrovská finančná pomoc smeruje do transeurópskych projektov, ako napríklad železničné spojenie z Lyonu na poľské hranice s Ukrajinou, z Berlína do Palerma, z Paríža do Bratislavy a z Varšavy do Helsiniek. Nové medzinárodné vysoko rýchlostné železničné spojenia sa pripravujú na trati Paríž-Brusel-Kolín-Amsterdam a cez juhozápadnú Európu z Lisabonu do Bordeaux.

 

4.2 Politický, administratívny a právny systém

 

Slovenská republika je moderný a demokratický štát. Slovenský politický systém tvorí parlamentná demokracia . Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovnskej republiky. Slovenský politický systém tvorí parlamentná demokracia. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sú volení vo všeobecných, rovných a priamych voľbách tajným hlasovaním. Počet poslancov je 150 a ich funkčné obdobie trvá štyri roky. Hlavné politické strany na Slovensku sú: SaS (Sloboda a solidarita), SMER-SD (Smer –Sociálna demokracia), ĽS-HZDS (Ľudová strana – Hnutie za domokratické Slovensko), SNS (Slovenská národná strana), Most – Híd, SMK-MKP, SDKÚ-DS (Slovenská demokratická a kresťanská únia), KDH (Kresťansko-demokratické hnutie).
Parlamentný systém: jednokomorový a národná rada je orgánom štátnej moci. Ústava určuje základnú organizáciu štátnej moci a základné zásady spoločenského, politického, štátneho a hospodárskeho zriadenia. Okrem toho zakotvuje základné práva a povinnosti občanov a spôsob zákonodarného procesu v krajine. 
Právny systém v Slovenskej republike tvoria všeobecné súdy, ústavný súd a generálna prokuratúra Všeobecné súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy. Súdnictvo je v Slovenskej republike dvojstupňové. Na konanie v prvom stupni sú príslušné okresné súdy. Krajský súd rozhoduje ako odvolací súd. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako dovolací súd. Najvyšší súd Slovenskej republiky nikdy ako najvyšší orgán súdnej moci nekoná v prvom stupni. 
Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov. Súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, skúmajú aj zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. Súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanovuje, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Prokuratúra je samostatná, hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom. Vo všeobecnosti prokuratúra dozerá na zákonnosť policajného vyšetrovania. Úlohou polície je plniť úlohy vo veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti.

Z administratívneho hľadiska je Slovenská republika rozdelená na 8 samosprávnych krajov a 79 okresov. Na Slovensku sa nachádza 2922 obcí a miest. Právne zastúpenie a informácie o svojich právach a povinnostiach získate na príslušnom veľvyslanectve

 

4.3 Príjmy a dane

 

V Slovenskej republike je problematika daní upravovaná samostatnými právnymi normami. Daňové povinnosti sa vzťahujú na každého daňovníka.

Registračná povinnosť – fyzická osoba

Povinnosť registrácie vzniká: 

  • fyzickej osobe, ktorá (v zmysle § 49a ods. 1 ZDP) na území Slovenskej republiky získa povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie,
  • fyzickej osobe, ktorá nie je registrovaná podľa vyššie uvedeného odseku a začala na území Slovenskej republiky vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenajala nehnuteľnosť na území SR okrem pozemku,
  • fyzickej osobe, ktorá nie je registrovaná z vyššie uvedených dôvodov, ak jej vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať; ak už je registrovaná z iného dôvodu, vzniká jej oznamovacia povinnosť voči miestne príslušnému správcovi dane; uvedený postup sa netýka prípadu, ak sa fyzická osoba stala platiteľom dane podľa § 43 ods. 17 ZDP,
  • fyzickej osobe, ktorá nie je registrovaná podľa vyššie uvedených odsekov, vznikla na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň.

Registračná povinnosť sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý má príjmy iba zo závislej činnosti, z kapitálového majetku alebo ostatné príjmy, alebo len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, alebo kombináciu týchto príjmov.

 

Dane platené v SR:

1. Priame dane:

  • daň z príjmov:

a) príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania)            

b) príjmy z podnikania

c) príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti

d) príjmy z prenájmu nehnuteľností

e) príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu

f) príjmy z kapitálového majetku

g) ostatné príjmy

h) podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva

i) vyrovnávací podiel pri zániku účasti spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva

j) podiel na likvidačnom zostatku pri likvidácii obchodnej spoločnosti

k) podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi obchodnej spoločnosti

l) podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku a podiel na likvidačnom zostatku

 

2. Nepriame dane:

  • daň z pridanej hodnoty (DPH)
  • spotrebná daň – alkoholické nápoje
  • spotrebná daň – elektrina, uhlie a zemný plyn
  • spotrebná daň – minerálny olej
  • spotrebná daň – tabakové výrobky

 

3. Miestne dane:

  • daň z nehnuteľností
  • daň za psa
  • daň za užívanie verejného priestranstva
  • daň za ubytovanie
  • daň za predajné automaty
  • daň za nevýherné hracie prístroje
  • daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta
  • daň za jadrové zariadenie

Obec ukladá aj miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. 

Daň z príjmov fyzických a právnických osôb upravuje zákon 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

 

Príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania)

Zamestnanec, ktorý v roku 2017 poberal zdaniteľný príjem len zo závislej činnosti a v termíne do 15. februára 2018 nepožiada svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, alebo ak takýto zamestnanec požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredloží v termíne do 15. februára 2018 potrebné doklady na vykonanie ročného zúčtovania, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A v prípade, že jeho celkový ročný úhrn týchto zdaniteľných príjmov je vyšší ako 1 901,67 eura. Podkladom na vyplnenie daňového priznania typu A je tlačivo Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o zrazených preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované dieťa, ktoré je zamestnávateľ povinný doručiť zamestnancovi najneskôr do 12. marca 2018. Toto tlačivo je zároveň povinnou prílohou tohto daňového priznania.

Ak zamestnanec nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania zamestnávateľa z dôvodu jeho zániku bez právneho nástupcu, je povinný podať daňové priznanie v prípade, že jeho celkový ročný úhrn zdaniteľných príjmov v roku 2017 je vyšší ako 1 901,67 eura.

Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), ak zákon o dani z príjmov neurčuje inú lehotu (napr. daňovník oznámi daňovému úradu predĺženie lehoty na podanie daňového priznania.

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2017 sa podáva v lehote do 3. apríla 2018.

Daňovníkovi - zamestnancovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie (jeho zdaniteľné príjmy presiahli sumu 1 901,67 eura) po uplynutí roka 2017 v lehote do 3. apríla 2018, sa na základe oznámenia podaného do tejto lehoty predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace t.j. do 2. júla 2018.

Ak súčasťou príjmov daňovníka - zamestnanca sú aj príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, sa lehota na podanie daňového priznania na základe oznámenia podaného do 3.4.2018 predlžuje najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, t.j. do 1.10.2018. 

 

Daňové zvýhodnenia

Preukazovanie nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na daňový bonus

Zamestnanec k žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania priloží potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované deti od iných zamestnávateľov (ak mal v zdaňovacom období viac zamestnávateľov), podpíše vyhlásenie na zdanenie príjmov, priloží doklady preukazujúce nárok na uplatnenie daňového bonusu za rok 2017, doklady o zaplatení povinného poistného a príspevkov, ak si ich zamestnanec uplatňuje, posledné rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku, ak je zamestnanec na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku, ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu 3 803,33 eura.

Výška nezdaniteľnej časti základu dane

Zamestnanec má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu (z tzv. aktívne vykonávanej práce), a to v závislosti od vykázaného základu dane. Ak je základ dane daňovníka rovný alebo je nižší ako 19 809 eur, nezdaniteľná časť je:

  • 3 803,33 eura. 

Ak je základ dane daňovníka vyšší ako 19 809 eur, nezdaniteľná časť je:

  • rozdiel medzi sumou 8 755,578 a jednej štvrtiny základu dane daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) 

Zamestnanec má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívne vykonávanej práce, a to v závislosti od vykázaného základu dane.

Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku si môže daňovník uplatniť iba v prípade, že manželka žije s daňovníkom v domácnosti a spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:

  • starala sa o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti 
  • v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie                         
  • bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie                                                                                                                
  • považuje za občana so zdravotným postihnutím                                                                                                                                
  • považuje sa za občana s ťažkým zdravotným postihnutím

Ak sú splnené uvedené podmienky iba jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže si daňovník znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku zodpovedajúcu 1/12 sumy nezdaniteľnej časti za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane.

Ak daňovník dosiahne v zdaňovacom období roku 2017 základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 35 022,31 eura, nezdaniteľná časť základu dane je: 

  • 3 803,33 eura, ak manželka (manžel) žijúca s ním v domácnosti nemala žiadny vlastný príjem
  • rozdiel medzi sumou 3 803,33 a vlastným príjmom manželky (manžela) žijúcej s ním v domácnosti, ak manželka (manžel) mala vlastný príjem nepresahujúci sumu 3 803,33 eura
  • nula, ak manželka (manžel) žijúca s ním v domácnosti mala vlastný príjem presahujúci sumu 3 803,33 eura

Ak je základ dane daňovníka v zdaňovacom období roku 2017 vyšší ako 35 022,31 eura, nezdaniteľná časť základu dane je:

  • rozdiel medzi sumou 12 558,906 (63,4-násobok platného životného minima, ktoré k 1.1.2016 predstavuje sumu 198,09) a jednej štvrtiny základu dane daňovníka, ak manželka (manžel) žijúca s ním v domácnosti nemala žiadny vlastný príjem; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule
  • rozdiel medzi sumou 12 558,906 a jednej štvrtiny základu dane daňovníka zníženej o vlastný príjem manželky (manžela) žijúcej s ním v domácnosti, ak manželka (manžel) mala vlastný príjem; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule. Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa započítava akýkoľvek príjem, aj keď je od dane z príjmov oslobodený, okrem zamestnaneckej prémie, daňového bonusu, zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť a okrem štátnych sociálnych dávok*, znížený o zaplatené poistné a príspevky na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré bola povinná platiť.

Uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa

Ak daňovník - zamestnanec poberal v zdaňovacom období 2017 zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 2 610 eur alebo príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti aspoň vo výške 2 610 eur a vykázal základ dane (čiastkový základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti), môže si na toto vyživované dieťa uplatniť daňový bonus v ročnej výške 256,92 eura (12 x 21,41) resp. vo výške za počet mesiacov, v ktorých sa považovalo dieťa za vyživované (nezaopatrené).

Podmienky pre jeho uplatnenie:

  • ide o dieťa, ktoré vyživuje vo svojej domácnosti - vlastné, osvojené, manželky, v náhradnej starostlivosti, ktoré sa (podľa zákona o prídavku na dieťa) považuje za nezaopatrené, pričom nemôže sa jednať o dieťa družky,
  • dosiahnutie ustanovenej výšky zdaniteľného príjmu a
  • doloženie príslušného dokladu, ktorým je rodný list dieťaťa príp. potvrdenie o návšteve školy na príslušné školské roky, ak sa dieťa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole.

Uplatnenie zamestnaneckej prémie

Nárok na uplatnenie zamestnaneckej prémie za zdaňovacie obdobie 2017 má daňovník len v prípade splnenia základných podmienok:

  • zamestnanec musí za rok 2017 dosiahnuť zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti len zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu (aj príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru), služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je zamestnanec pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu a zdaniteľné príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa zákona o sociálnom fonde,
  • dosiahnuté príjmy musia byť za prácu vykonávanú len na území SR,
  • dosiahnuté posudzované  príjmy musia byť v úhrnnej výške aspoň 6-násobok minimálnej mzdy (2 610 eur),
  • vypočítaná suma je kladné číslo.

Nárok na uplatnenie zamestnaneckej prémie nevzniká tomu zamestnancovi, ktorý súčasne poberal aj iné príjmy (viď zákon)

Ak daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahne zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, posudzované na účely priznania zamestnaneckej prémie najmenej vo výške 4 860 eur, zamestnanecká prémia sa vypočíta ako 19 % z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 zákona z posudzovaných príjmov daňovníka. Postupné znižovanie zamestnaneckej prémie je zavedené v nadväznosti na výšku základu dane každého daňovníka, ktorý si uplatní zamestnaneckú prémiu, a to až do úplného zániku uplatnenia nároku na túto zamestnaneckú prémiu. Nárok na zamestnaneckú prémiu za rok 2016 môže vzniknúť tomu daňovníkovi, ktorý poistné a príspevky viažuce sa k zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti zaplatil vo vyššej sume, napr. zaplatil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

Uplatnenie dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie (II. pilier)

 Základ dane za zdaňovacie obdobie 2017 už nie je možné znížiť o sumu preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

Zníženie základu dane o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier)

Môže sa uplatniť iba zo základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo základu dane z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z ich úhrnu v preukázateľne zaplatenej výške v úhrne najviac 180 eur za rok. Aby si daňovník mohol odpočítať túto nezdaniteľnú časť základu dane, musí spĺňať tieto podmienky: 

  • príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31.12.2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu,
  • daňovník  nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktorá nespĺňa podmienky stanovené novelou zákona o doplnkovom dôchodkom sporení.

Zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou

Od 1.1.2018 bola zavedená nová nezdaniteľná časť základu dane, ktorou sú preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaložené v príslušnom zdaňovacom období v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na základe povolenia podľa  osobitného predpisu (§ 33 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Túto nezdaniteľnú časť základu dane bude možné uplatniť prvýkrát za zdaňovacie obdobie 2018.
Nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami, si môže uplatniť daňovník v úhrne najviac do výšky 50 eur, pričom za nezdaniteľnú časť základu dane daňovníka sa považujú aj tieto zaplatené úhrady za manželku (manžela) daňovníka a dieťa daňovníka, ktoré sa na účely zákona o dani z príjmov považuje u tohto daňovníka za vyživované podľa § 33 zákona o dani z príjmov, a to v úhrne najviac do výšky 50 eur za rok, za každého z nich. 
Ak nárok na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane na dieťa daňovníka spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, nezdaniteľná časť základu dane, ktorou sú úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami, sa uplatňuje v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

Daňový bonus na zaplatené úroky

Daňový bonus na zaplatené úroky sa vzťahuje iba na úroky pri úveroch na bývanie podľa § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento daňový bonus na zaplatené úroky sa môže prvýkrát uplatniť za zdaňovacie obdobie 2018.

Daňovník si môže uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie, najviac zo sumy 50 000 eur na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie, ktorou je byt alebo rodinný dom.

Daňový bonus na zaplatené úroky sa môže uplatniť zo zmluvy o úvere uzatvorenej po 31.12.2017. Ak bol daňovníkovi poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1.1.2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu, nárok na daňový bonus na zaplatené úroky prvýkrát vznikne daňovníkovi až v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, za ktorý poslednýkrát vznikol daňovníkovi nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých.

Daňovník má nárok na daňový bonus na zaplatené úroky z úveru, ak splní tieto podmienky:

  • ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie má najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov,
  • jeho priemerný mesačný príjem dosiahnutý za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom uzatvoril zmluvu o úvere na bývanie, nepresiahol 1,3 násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie.

Daňovým bonusom na zaplatené úroky je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však do výšky 400 eur za rok.

Daňovník si môže uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokoch počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie.

O sumu daňového bonusu na zaplatené úroky sa znižuje daň daňovníka.

 

Platenie preddavkov na daň

Preddavky na daň platí v priebehu preddavkového obdobia daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 2 500 eur, pričom preddavkové obdobie je obdobie od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období. Bežne teda trvá od 1. 4. do 31. 3. nasledujúceho roka. Výnimky oslobodené od platenia preddavkov na daň stanovuje zákon.

 

Daň z príjmov fyzických osôb:

Sadzba dane je

  • 19 % z tej časti základu dane (zníženého o nezdaniteľné časti a daňovú stratu), ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima
  • 25 % z tej časti základu dane (zníženého o nezdaniteľné časti a daňovú stratu), ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima (nad 35 022,31Eur)
  • 5 % z príjmov zo závislej činnosti vybraných ústavných činiteľov, ktorých príjmy sú zdaňované naviac aj osobitnou sadzbou, ktorým tieto príjmy plynú podľa zákona č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov a i. (viď zákon)

Ďalšie špecifické sadzby stanovuje zákon.

 

Daň z príjmov právnických osôb:

 Sadzba dane zo základu dane právnickej osoby zníženého o daňovú stratu vykázaného za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo najskôr 1. januára 2017 je 21%. Sadzba dane zo základu dane právnickej osoby zníženého o daňovú stratu vykázaného za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2016 alebo hospodárskeho roka, ktorý začal v roku 2016 a skončil v roku 2017 je 22%.

Sadzba dane z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 zákona o dani z príjmov je 35%.

 

Daň z pridanej hodnoty (DPH) upravuje zákon 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov 

  • základná sadzba DPH – 20 %
  • znížená sadzba DPH – 10 % - lieky, medicínske potreby, knihy, vybrané druhy potravín

 

PRÍJMY

Minimálna mzda sa určuje na základe príslušného stupňa náročnosti pracovného miesta.

Minimálna mzda je pre rok 2018 stanovená na 480,- Eur/mes., ktorá je určená pre 1.stupeň náročnosti vykonávanej práce. Spolu je charakterizovaných 6 stupňov, do ktorých sú rozdelené vykonávané pozície podľa náročnosti. Pre každý stupeň existuje osobitná minimálna mzda. 

Výpočet čistej mzdy:

Z hrubej mesačnej mzdy zamestnanca sa odrátavajú odvody na:

Zdravotné poistenie –                4%

Nemocenské poistenie –        1,4%

Starobné poistenie –                 4%

Invalidné poistenie –                  3%

Poistenie v nezamestnanosti –  1%

Odvody spolu:                       13,4%

 

Hrubá mzda – odvody = mesačný základ dane

Z mesačného základu dane sa odráta nezdaniteľná časť základu dane (ak si uplatňujte). Z výslednej sumy sa vypočíta daň, ktorá je vo výške 19% resp. 25%

Následne:

Mesačný základ dane – (daň - daňový bonus) = čistá mesačná mzda

 

Priemerné mzdy v národnom hospodárstve v roku 2017 podľa vybraných odvetví:

Priemysel:                                               1046,00
Stavebníctvo:                                           670,00
Veľkoobchod a maloobchod:                   866,00
Ubytovacie a stravovacie služby:             576,00
Informácie a komunikácia:                     1719,00
Doprava a skladovanie:                           960,00  

Zdroj: www.financnasprava.skwww.epi.skwww.statistics.skwww.minimalnamzda.sk 

 

4.4 Životné náklady

 

Výška životných nákladov sa mení v závislosti od regiónov a zvyšovania cien potravín, spotrebnej energie a výdavkov na každodennú potrebu.

Peňažné mesačné výdavky domácností podľa účelu použitia v percentuálnom vyjadrení: Bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá 21,1%, Potraviny, nealkoholické nápoje a alkoholické nápoje 25%, Telekomunikácie 5,6%, Zdravotníctvo 3,3%, Doprava 12,8%, Rekreácie a kultúra 7,1%, Hotely, kaviarne, reštaurácie 5,6%, Vzdelávanie 0,8 %, Odievanie a obuv 5,5%.

Priemerné spotrebiteľské ceny vybraných výrobkov v SR: chlieb tmavý - 1,32 EUR, rožok biely obyčajný 40g - 0,06 EUR, čerstvé maslo 125 g - 1,22 EUR, múka pšeničná polohrubá výberová 1 kg - 0,41 EUR, cukor kryštálový 1 kg - 0,73 EUR, pasterizované mlieko 1 l - 0,74 EUR, jedlý olej - 1,70 EUR, ryža lúpaná 1 kg - 1,32 EUR, zemiaky konzumné 1 kg - 0,60 EUR, pivo 12% fľaškové 0,5 l - 0,67 EUR, cigarety MARLBORO - King Size - 3,82 EUR, prací prostriedok 1 kg - 2,91 EUR, benzín natural 98 okt - 1,310 EUR, nafta - 1,180 EUR. 

 

4.5 Ubytovanie 

 

Krátkodobé ubytovanie je možné nájsť v hoteloch, v penziónoch, ubytovniach a kempingoch a rekreačných chatách, ale možno ho nájsť aj v súkromných domoch ponúkajúcich prenájom.

Dlhodobé ubytovanie je možné buď prenájmom nehnuteľnosti, alebo kúpou nehnuteľnosti.

Pri kúpe nehnuteľnosti kupujúci nadobúda vlastníctvo na základe rozhodnutia o povolení vkladu do katastra nehnuteľností.

S bývaním sa spájajú viaceré fixné a variabilné platby. Ide o platenie tepla, elektrickej energie, vodného a stočného, poistenia nehnuteľnosti, koncesionárskych poplatkov, poplatkov za odvoz odpadu, prípadne nájomného a členských poplatkov bytovým družstvám a bytovým správcovským spoločnostiam.

Poplatky za služby súvisiace s bývaním sú závislé:

od rôznych typov obydlí (rodinný dom, byt v novostavbe, starší byt),

od ich obytnej plochy, ale aj od lokality v ktorej sa nachádzajú /veľkomesto, mesto, vidiek/

Orientačné ceny prenájmu a kúpy nehnuteľnosti:

Bratislava hotelová izba 1 posteľ/1noc 40 EUR až 200EUR

Bratislava prenájom l izbový byt/ mesiac 350 EUR až 700 EUR

Bratislava prenájom l izba v spoločnom byte 100 EUR až 350 EUR

Bratislava kúpa 1 izbového bytu 70 000 EUR až 150 000 EUR

Bratislava kúpa rodinného domu 260 000 EUR– 2 000 000 EUR

Košice, Žilina, Nitra, Poprad, Zvolen kúpa 1 izbového bytu 50 000 až 100 000 EUR

Ubytovanie, prenájom a kúpa nehnuteľností v menších mestách a na vidieku je v porovnaní s Bratislavou lacnejšia.

Priemerné ceny nehnuteľností podľa krajov v € za m2 v 1.Q.2018

Bratislavský kraj:  1945

Trnavský:               1000

Nitriansky:             691

Trenčiansky:           749

Žilinský:                 883

Banskobystrický:     769

Prešovský:               830

Košický:                  1073  

 

Začiatok roku 2018 sa niesol v znamení zrýchlenia medziročného rastu priemernej ceny bývania.

Výsledkom znižujúcej sa ponuky a pretrvávajúceho dopytu po bývaní bol v 1. štvrťroku 2018 zrýchlený medziročný rast priemernej ceny bývania o pol percentuálneho bodu v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom na 4,8 %. Vo všetkých slovenských krajoch došlo na začiatku roku 2018 ku zvýšeniu priemernej ceny bývania oproti predchádzajúcemu štvrťroku.

Rastúce ceny bývania spôsobili v jednotlivých regiónoch mierne zhoršenie dostupnosti bývania.

Priemerná cena bývania je v súčasnosti stále zhruba 10 % pod jej historicky najvyššou hodnotou z polovice roku 2008.

Priemerná cena bývania sa v 1. štvrťroku 2018 v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom zvýšila o 36 EUR/m2 na hodnotu 1396 EUR/m2, pri zhruba rovnakej štvrťročnej dynamike rastu priemernej ceny domov aj priemernej ceny bytov. Priemerná cena bývania medzištvrť rokmi vzrástla o 2,6% a na medziročnej báze o 4,8%, čo znamená mierne zrýchlenie oproti predchádzajúcemu štvrťroku o polovicu percentuálneho bodu.

Z regionálneho pohľadu došlo v 1. štvrťroku 2018 v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom 
k rastu priemernej ceny bývania vo všetkých slovenských regiónoch, a to tak medzi štvrťrokmi, ako aj medziročne.

V absolútnom vyjadrení sa zvýšila priemerná cena bývania oproti predchádzajúcemu štvrťroku od 9 EUR/m2 (v Trenčianskom kraji) až po 50/m2 (v Trnavskom kraji). Na medziročnej báze to bol rast od troch percent v Prešovskom kraji až po vyše dvanásť percent v Košickom kraji.

V dôsledku výraznejšie rastúcej priemernej ceny bývania v porovnaní s rastom priemerných príjmov sa zastavilo zlepšovanie dostupnosti bývania z dlhodobého hľadiska.

Vývoj cien bývania je vhodné dať aj do kontextu vývoja príjmových možností. Medzištvrť- ročný rast priemernej ceny bývania v 1.štvrťroku 2018 vo všetkých slovenských krajoch sa prejavil v diferencovanom zhoršení dostupnosti bývania domácností vzhľadom k historickému priemeru indexu dostupnosti bývania

V prípade, ak sa rozhodnete kúpiť nehnuteľnosť, vždy sa radšej poraďte s právnikom alebo sa obráťte na realitnú kanceláriu. Vyhnete sa tak zbytočným rizikám.

Každá zmluva, predmetom ktorej je prevod nehnuteľnosti (kúpa alebo predaj), ale aj zmluva o prenájme musí mať v zmysle Občianskeho zákonníka písomnú formu.

http://www.nbs.sk- Národná banka Slovenska

http://www.reality.etrend.sk/  - Trend – expert na financie a ekonomiku

http://www.slovakia.com - Come to Slovakia

 

4.6 Zdravotníctvo

 

Zdravotný systém podlieha pod Ministerstvo zdravotníctva. Zdravotnú starostlivosť poskytujú štátne, súkromné a neštátne zdravotnícke zariadenia. Prvotné vyšetrenie poskytujú všeobecní praktickí lekári pre deti či pre dospelých. Každý si môže slobodne vybrať svojho lekára, ktorý mu bude poskytovať základnú zdravotnú starostlivosť a zároveň vystavovať odporučenie na odborné vyšetrenie k odbornému lekárovi. Po ordinačných hodinách Vášho obvodného lekára a tiež počas víkendov môžete využiť ambulantnú pohotovostnú službu. Zoznam miest s ambulantnou pohotovostnou službou nájdete na www.zzz.sk. Poplatok je 2,- Eur Pacient ho neplatí, ak príde na ošetrenie bezprostredne po úraze (netýka sa to prípadov, ak úraz vznikol v dôsledku užitia alkoholu, drog alebo lieku, užitého iným spôsobom, ako bolo odporučené lekárom) alebo ak bol následne prijatý do ústavnej starostlivosti. Ambulantné pohotovosti sú takmer v každom okresnom meste v pracovných dňoch od 16:00 do 22:00 a v dňoch pracovného pokoja od 7:00 do 22:00.  Ak ambulantná pohotovostná služba nie je otvorená, príjmu Vás na ústavnej pohotovostnej službe v rámci ktorejkoľvek nemocnice. Poplatok na urgentnom príjme je 10 eur. Pacient ho platí v prípade, ak u neho nepôjde o akútny stav a dôjde tak k zneužitiu služby.

Lieky na lekársky predpis ako aj na voľný predaj získate v lekárňach, ktorých je v SR dostatok a sú dobre vybavené. Lekárne sú obvykle otvorené v pracovných dňoch od 7:30 do 17:00 hod., cez víkend a počas sviatkov je zabezpečená lekáreň s pohotovostnou službou.

V zmysle zákona o zdravotnom poistení je povinný platiť poistné zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, zamestnávateľ a štát. Zo zdravotného poistenia sa uhrádza väčšia časť nákladov na zdravotnú starostlivosť. Určité lieky a zdravotné úkony si musíte zaplatiť v plnej výške sami. Pacienti platia za lekárske úkony poplatky podľa vopred stanovených taríf. Zdravotné poistenie nie vždy pokrýva celkové náklady na kúpu napr. dioptrických okuliarov, niektorých druhov liekov, či na ošetrenie u zubného lekára.

Zamestnanca je pri vzniku pracovného pomeru povinný prihlásiť do 8 dní zamestnávateľ, rovnako aj pri ukončení pracovného pomeru. Ostatné zmeny platiteľa zdravotného poistenia má povinnosť oznámiť zdravotnej poisťovni poistenec, kde rovnako platí oznamovacia povinnosť 8 dní. Ak vykonávate na území SR samostatne zárobkovú činnosť alebo ste osobou, ktorá nie je zamestnancom, SZČO alebo poistencom, za ktorého platí poistné štát a je povinne verejne zdravotne poistená, máte povinnosť prihlásiť sa ako poistenec do zdravotnej poisťovne do 8 dní odo dňa skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia a odhlásiť sa v rovnakej lehote.

Zoznam zdravotných poisťovní nájdete na internete. Každý zamestnanec musí byť zdravotne poistený v zdravotnej poisťovni, kde mu pridelia číslo a preukaz poistenca, ktorým sa preukazuje pri návšteve u lekára. Zdravotná poisťovňa je povinná doručiť poistencovi preukaz poistenca do 30 dní odo dňa potvrdenia prihlášky.

Pokiaľ ste slovenským poistencom z titulu výkonu pracovnej činnosti na území SR a bývate na území iného členského štátu EÚ  požiadajte svoju pobočku zdravotnej poisťovne v SR o vystavenie formuláru S1 bývalý formulár E 106. Tento formulár predložte zdravotnej poisťovni v mieste svojho bydliska, kde sa zaregistrujete. Na základe formuláru S1 (E 106) máte nárok na krytie nákladov na zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu slovenskou zdravotnou poisťovňou poskytnutú v mieste bydliska. Tento nárok sa vzťahuje aj na vašich nezaopatrených rodinných príslušníkov.

155 - tiesňové volanie na pohotovosť
112 - hasičská a záchranná služba (najvhodnejšia pre cudzincov kvôli cudzojazyčnej komunikácii)

Odkazy: 
www.health.gov.sk - Ministerstvo zdravotníctva SR

www.zzz.sk - zoznam zdravotníckych zariadení, zoznam miest s pohotovostnou službou

www.zdravie.sk - všeobecne o zdraví

www.npz.sk - Národný portál zdravia

www.vszp.skwww.dovera.skwww.union.sk – zdravotné poisťovne

 

4.7 Systém vzdelávania

 

Povinná školská dochádzka  určená školským systémom na Slovensku trvá 10 rokov. Začína spravidla začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši 6 rokov. Trvá od 6. do 16. roku.

Základné druhy škôl: materské školy (3-6 roční), základné školy (6-15 roční), stredné školy (15-19 roční), vysoké školy, univerzity (od 19 rokov). Tieto školy môžu byť podľa zriadovateľskej pôsobnosti štátne, súkromné alebo cirkevné, pričom získané vzdelanie je rovnocenné.

Materská škola (3-6 rokov veku dieťaťa) dáva deťom základy vedomostí a zručností. Učia sa v nej  základné poznatky v závislosti od veku, učia sa kresliť, recitovať, spievať, poznávať prírodu, farby a veci okolo seba. V predškolskom veku (5 - 6 ročné deti) sa učia napríklad rozoznávať geometrické tvary, mesiace v roku, názvy dní, osvojujú si hygienické návyky,  deti sa pripravujú na vstup do základnej školy.

Základná škola pripravuje žiakov na ďalšie štúdium a prax. Spravidla má 9 ročníkov, je rozdelená na prvý a druhý stupeň. Prvý stupeň základnej školy tvorí spravidla 1. až 4. ročník, druhý stupeň 5. až 9. ročník. Prechod z prvého stupňa na druhý nie je podmienený prijímacími skúškami, žiak po úspešnom absolvovaní štvrtého ročníka pokračuje v štúdiu. Inou možnosťou je prestup na gymnázium, ktoré poskytuje osemročné štúdium. Prestup na gymnázium je podmienený prijímacími skúškami a vyhovujúcim prospechom na prvom stupni základnej školy.

Vzdelávanie na prvom stupni je odlišné od vzdelávania na druhom stupni. Kým na prvom stupni väčšinu vyučovacích predmetov učí jeden učiteľ, na druhom stupni učí každý vyučovací predmet iný učiteľ.

Na prvom stupni majú žiaci najmenej štyri a najviac šesť  vyučovacích hodín, priemerne trvá vyučovanie do pol jednej popoludní. Žiaci na druhom stupni majú päť až šesť vyučovacích hodín a vyučovanie končia medzi jednou až pol druhou hodinou popoludní. Jedna vyučovacia hodina má trvanie 45 minút, medzi každou vyučovacou hodinou sú krátke prestávky. 

Na základných školách môžu menšie deti tráviť čas po vyučovaní v školských kluboch.

Okrem toho ponúka školstvo aj možnosť navštevovať základné umelecké školy, kam môžu deti chodiť dobrovoľne mimo riadneho vyučovania. 

Stredné školy. Po ukončení 9. ročníka základnej školy pokračuje žiak v povinnej 10 ročnej školskej dochádzke na zvolenej strednej škole, do ktorej bol na základe rozhodnutia príslušného školského systému prijatý. Školstvo na Slovensku rozoznáva niekoľko typov stredných škôl.

Stredné odborné školy: Na stredných odborných školách a spojených stredných školách, ktoré poskytujú učňovské odbory, trvá štúdium dva roky (obmedzené množstvo odborov), tri alebo štyri roky. Trojročné štúdium pre jednotlivé odbory je ukončené záverečnou skúškou, po ktorej študent dostane výučný list, a môže pokračovať v dvojročnom nadstavbovom štúdiu za účelom dosiahnutia maturitnej skúšky. Absolvovaním maturitnej skúšky je dosiahnuté úplné stredoškolské vzdelanie. Štúdium, ktoré trvá štyri roky, je ukončené maturitnou skúškou. 

Stredné školy a gymnáziá: Stredné školy poskytujú štúdium v trvaní štyri alebo päť rokov. Na Slovensku existujú stredné školy elektrotechnické, geodetické, hotelové, konzervatóriá, priemyselné, zdravotnícke, obchodné akadémie, športové, umelecké, poľnohospodárske, drevárske, farmaceutické, chemické, pedagogické a iné. Gymnáziá na Slovensku poskytujú štúdium v trvaní štyroch rokov (ak sa žiak hlási na gymnázium po ukončení 9. ročníka základnej školy), alebo osemročné štúdium (ak sa žiak hlási na gymnázium po ukončení 4. ročníka).

Štúdium je ukončené maturitnou skúškou, ktorá má písomnú a ústnu časť.  

Vyučovanie trvá priemerne 6 – 7 vyučovacích hodín, vyučovacia hodina trvá 45 minút, medzi každou hodinou je krátka prestávka.

Stredné školy organizujú aj nadstavbové a pomaturitné štúdium, v ktorom sa študujúci zdokonaľujú pre kvalifikovaný výkon povolania a dopĺňajú a prehlbujú dosiahnuté vzdelanie.

Vysoké školy pripravujú kvalifikovaných odborníkov s vysokoškolským vzdelaním pre oblasť vedeckej, hospodárskej, sociálnej a umeleckej činnosti. Školský systém umožňuje študovať na vysokých školách a univerzitách absolventom strednej školy s maturitou alebo gymnázia, v súčasnosti je na Slovensku 20 verejných vysokých škôl, 12 súkromných vysokých škôl a 3 štátne vysoké školy. Štúdium je zabezpečované v rámci študijných programov v troch stupňoch, ukončuje sa obhajobou záverečnej práce a vykonaním štátnej skúšky. Prvý stupeň je bakalársky (3-4 roky), druhý stupeň je magisterský, inžiniersky alebo doktorský (4-6 rokov vrátane 1. stupňa) a tretí stupeň je doktorandský (3-4 roky).

Ministerstvo školstva v SR: http://www.minedu.sk/ 

 

4.8 Kultúrny a spoločenský život

 

Slovenský spoločenský a kultúrny život je veľmi bohatý a rozmanitý. Je ovplyvnený rôznymi tradíciami a zvyklosťami, ktoré sa dedili z pokolenia na pokolenie a pretrvávajú až do dnešnej doby. 
Spoločensko-kultúrne podujatia a rôzne akcie sa uskutočňujú v každom meste i na dedinách. Ľudia sa tu stretávajú, aby sa pobavili, stretli známe tváre, porozprávali sa a samozrejme kultúrne vyžili. Informácie o spoločensko-kultúrnych podujatiach či rôznych akciách môžete získať na internete, v novinách, v miestnych televíziách alebo aj v kultúrnom stredisku.
Súčasťou športového vyžitia sú výlety do prírody, ktorá obklopuje mestá, mestečká a dediny. Medzi najznámejšie športové aktivity môžeme zaradiť futbal, cyklo turistiku, vodné športy a v poslednom čase aj golf. Lyžovanie je populárne hlavne v zime.

 

4.9 Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtia)

 

Narodenie
Narodenie dieťaťa sa nahlasuje na príslušný matričný úrad podľa miesta narodenia do troch pracovných dní odo dňa pôrodu. Matrika zapíše dieťa do knihy narodení, vystaví rodný list a žiadosť o príspevok pri narodení dieťaťa a hlásenia o narodení dieťaťa. 
Praktická rada – Prvý originál rodného listu sa vydáva bezplatne, za duplikát sa platí 1,50 €.

Povinnosti po narodení dieťaťa

Dôležité skutočnosti, ktoré je nutné vybaviť po narodení dieťaťa:

  • vybavenie rodného listu na príslušnom matričnom úrade,
  • výber zdravotnej poisťovne a prihlásenie dieťaťa,
  • prihlásenie dieťaťa k pediatrovi s prepúšťajúcou správou z pôrodnice,
  • prihlásenie dieťaťa k trvalému pobytu v ohlasovni pobytu,
  • zaslanie rodného listu na Sociálnu poisťovňu,
  • podanie žiadostí o možné peňažné príspevky poskytované úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a dávky poskytované Sociálnou poisťovňou,
  • vybavenie cestovného dokladu dieťaťa.

Viac informácií nájdete na:

https://www.slovensko.sk/sk/zivotne-situacie/zivotna-situacia/_co-robit-po-narodeni-dietata-a/

Manželstvo
Manželstvo je v slovenskom rodinnom práve zakotvené ako zväzok muža a ženy, jeho hlavným účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Toto spoločenstvo, založené na právnom vzťahu, je postavená na zásadách dobrovoľnosti a rovnoprávnosti.

Civilná i cirkevná forma uzavretia manželstva majú v našom právnom poriadku od 1. júla 1992 rovnaké postavenie, po právnej stránke majú rovnakú váhu a dôležitosť a zákon o rodine pre nich stanovuje rovnakého podmienky.

Žiadosť o uzavretie manželstva podávajú osobne obaja partneri na matričnom úrade, kde má jeden z partnerov trvalý pobyt. Snúbenci predkladajú na matričný úrad rodné listy, platný občiansky preukaz a v prípade predchádzajúceho manželstva aj doklad o jeho zániku. Na žiadosť snúbencov môže príslušný matričný úrad povoliť uzatvorenie manželstva pred iným matričným úradom. Ak sa jedná o cirkevný sobáš, žiadosť o uzavretie manželstva podávajú snúbenci na matričnom úrade, kde sídli farský úrad, bez ohľadu na trvalý pobyt snúbencov. Po uzavretí manželstva vystaví matrika sobášny list a vykoná zápis do knihy manželstiev. Slovensko nemá legislatívu vzťahujúcu sa k registrovanému partnerstvu.

Úmrtie
Úmrtie je povinný bezodkladne oznámiť príslušnému matričnému úradu lekár, ktorý vykonal obhliadku mŕtveho tela. Ďalšie údaje, ktoré sa zapisujú do knihy úmrtí, poskytne matričnému úradu osoba, ktorá vybavuje pohreb, najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa, keď sa dozvedela o úmrtí, a to aj prostredníctvom matričného úradu v mieste jej trvalého pobytu.

Praktická rada – Niektoré pohrebné služby, ktoré zabezpečujú pohreby, vybavia za vás na požiadanie aj zápis do knihy úmrtí na matrike a vydanie úmrtného listu.

 

4.10 Doprava

 

Oblasť dopravy na Slovensku podlieha pod Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Dopravný systém je tvorený štyrmi základnými druhmi dopravy: 

Železničná doprava (dĺžka železničných tratí 3 623 km). 
 
Cestná doprava (dĺžka ciest a diaľnic 18 040 km). Dĺžka diaľničnej siete v prevádzke je v súčasnosti 419 km a 234 km rýchlostných ciest. Jazda po diaľnici je spoplatnená, diaľničnú známku zakúpite na hraničných priechodoch, čerpacích staniciach, na poštách alebo v novinových stánkoch. Od 1.1.2010 je povinnosť platenia mýta pre vozidlá nad 3,5 t celkovej hmotnosti na diaľniciach, rýchlostných cestách a vybraných úsekoch ciest I. triedy. Mestská hromadná doprava je zabezpečovaná autobusovou, električkovou a trolejbusovou dopravou, cestovné lístky zakúpite priamo v dopravnom prostriedku, v novinovom stánku alebo prostredníctvom automatu. 
 
Letecká doprava - 5 medzinárodných letísk z nepretržitou prevádzkovou dobou: Bratislava, Košice, Poprad-Tatry, Sliač, Žilina a 3 medzinárodné letiská s obmedzenou prevádzkovou dobou: Piešťany, Prievidza, Nitra. V rámci Schengenského priestoru sú registrované letiská: Bratislava, Košice, Poprad-Tatry. Pasažieri môžu využiť aj najbližšie letiská vo Viedni (60 km od Bratislavy), v Budapešti (220 km od Bratislavy, 260 km od Košíc) a v Prahe (350 km od Bratislavy). 
 
Vodná doprava, dĺžka splavnených tokov Dunaja, Moravy, Váhu a Bodrogu, je cca 256 km.. Hlavnou dopravnou tepnou je rieka Dunaj, možno po nej cestovať až do Budapešti, Viedne ap. Dva najväčšie prístavy sú v Bratislave a v Komárne
 
Univerzálne poštové služby v tuzemskom a medzinárodnom styku zabezpečuje sieť Slovenská pošta.
Najväčším poskytovateľom telekomunikačných služieb sú Slovak Telekom a mobilní operátori Orange, T-mobile, Telefónica O2.
 
Na Slovensku sa jazdí vpravo. Najvyššia povolená rýchlosť je 50 km/h v obci, 90 km/h mimo obce a 130 km/h na diaľniciach a rýchlostných cestách. Kontakty na auto požičovne ako aj taxislužby nájdete v Zlatých stránkach.

Odkazy:

http://www.zlatestranky.sk - Zlaté stránky
http://www.cp.sk - Celoštátny informačný systém o cestovnýh poriadkoch
http://www.mestskadoprava.net - Stránky a mestskej a regionálnej doprave
http://www.posta.sk - Slovenská pošta  
http://www.telecom.gov.sk - Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky  
http://www.zsr.sk - Železnice Slovenskej republiky  
http://www.slovaklines.sk - Autobusová dopravná spoločnosť Slovak Lines
http://www.cesmad.sk - Združenie cestných dopravcov Slovenskej republiky - Diaľničné známky
http://www.lod.sk - Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava
http://www.telekom.sk - Spoločnosť Slovak Telecom
http://telefonny.zoznam.sk - Informácie o telefónnych číslach
http://www.o2.sk - Mobilný operátor Telefónica O2  
http://www.orange.sk - Mobilný operátor Orange
http://www.t-mobile.sk - Mobilný operátor T-Mobile  
http://www.emyto.sk - Informácie o mýtnom systéme
http://www.ndsas.sk - Národná diaľničná spoločnosť

 

5. Sociálne zabezpečenie a poistenie

 

5.1 Sociálne zabezpečenie v Európe

 

Sociálne zabezpečenie v Európe 
Nové predpisy týkajúce sa sociálneho zabezpečenia v Európskej únii nadobudnú účinnosť 1. mája 2010. Táto novela prináša aj nové pravidlá o elektronických formulároch. Viac informácií sa nachádza v týchto dvoch odkazoch:

Na ceste k zlepšeniu koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia

Portál Európskej únie 
Podmienky sociálneho zabezpečenia - zásadná otázka pre osoby uplatňujúce svoje právo slobodného pohybu 
Rešpektovanie zásady slobodného pohybu pracovníkov vyžaduje od všetkých členských štátov EÚ jednoznačný záväzok, aby migrujúci pracovníci, ktorí vykonávajú svoje povolanie v inom členskom štáte, mali právo na rovnaké dávky sociálneho zabezpečenia ako miestni zamestnanci. Poskytovanie sociálnej ochrany občanom EÚ pracujúcim mimo krajiny, kde majú trvalý pobyt, je pre Európsku úniu zásadná otázka. 
Ustanovenia EÚ o sociálnom zabezpečení sa vzťahujú tak na členské štáty, ako aj na Európsku úniu a Európsky hospodársky priestor (Nórsko, Island a Lichtenštajnsko).

Ustanovenia Spoločenstva o sociálnom zabezpečení
Systémy sociálneho zabezpečenia v krajinách EÚ stále vykazujú významné rozdiely a je potrebné uskutočniť koordináciu predpisov o sociálnom zabezpečení. Spoločné pravidlá, ktoré zabezpečujú prístup k sociálnym dávkam, sú dôležité, aby sa zabránilo znevýhodňovaniu európskych pracovníkov, ktorí uplatňujú svoje právo slobodného pohybu. Sú navrhnuté tak, aby chránili občanov EÚ pred rizikom, že budú poistení dvakrát, alebo prídu o dávky sociálneho zabezpečenia, keď sa presťahujú do inej krajiny.
Aj keď neexistuje žiadny jednotný európsky systém sociálneho zabezpečenia, EÚ stanovila v oblasti sociálnej ochrany spoločné ustanovenia. Zahŕňa to koordináciu národných systémov sociálneho zabezpečenia bez snahy o zosúladenie národných predpisov. Právne predpisy EÚ ustanovujú spoločné pravidlá a zásady, ktoré musia národné miestne orgány a sociálne poisťovne dodržiavať a ktoré nenahrádzajú, ale dopĺňajú predpisy členských štátov o sociálnom zabezpečení.
Cieľom spoločných ustanovení týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia je:
- podnietiť slobodný pohyb pracovníkov zaručením rovnakého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi EÚ v zmysle rôznych vnútroštátnych právnych predpisov;
- zaručiť sociálnu ochranu zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám (a ich rodinám) bez ohľadu na to, v ktorej krajine EÚ vykonávajú činnosť;
- zabezpečiť zohľadnenie všetkých potrebných dôb zamestnania, pričom je potrebné zabrániť, aby sa systémy sociálneho zabezpečenia prekrývali.

Uplatňovanie spoločných ustanovení
Spoločné predpisy sa nevzťahujú na všetky národné právne predpisy o sociálnom zabezpečení. Týkajú sa týchto dávok:
- nemocenské a materské dávky
- rodinné príspevky
- pracovné úrazy 
- starobné a invalidné dôchodky
- vdovské a sirotské dávky
- dávky v nezamestnanosti.

Kto môže využívať sociálnu ochranu v rámci EÚ?
Dávky sociálneho zabezpečenia dostupné v iných členských štátoch sú stanovené spoločnými ustanoveniami EÚ a týkajú sa nasledujúcich kategórií osôb:
- pracovníci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu EÚ a ktorí sú alebo boli poistení podľa právnych predpisov tohto členského štátu, ako aj ich rodinní príslušníci;
- dôchodcovia, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu EÚ;
- štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú poistení podľa právnych predpisov členského štátu;
- osoby bez štátnej príslušnosti a utečenci a ich rodiny, ak pracujú v EÚ a sú poistení podľa právnych predpisov jedného z členských štátov EÚ.

Registrácia migrujúcich pracovníkov do národných systémoch sociálneho zabezpečenia
Ak občan EÚ pracuje v inom členskom štáte, je dôležité určiť, ktorému národnému systému sociálneho zabezpečenia podlieha - či tomu, v ktorom je poistený alebo tomu, kde vykonáva svoje povolanie. Potreba zabrániť sa tomu, aby pracovník bol poistený dvakrát, alebo vôbec nemal sociálne zabezpečenie, vyžaduje určité pravidlá stanovujúce základné zásady registrácie do jedného a/alebo druhého systému.

Poberanie dôchodku v inom členskom štáte
Štátni príslušníci EÚ majú právo tráviť dôchodok v inom členskom štáte. Krajiny, kde pracovník prispieval na dôchodkové poistenie, sa na vyplácaní dôchodku podieľajú proporcionálne, na základe doby zamestnania.

 

5.2 Systém sociálneho zabezpečenia v tejto krajine

 

Sociálne zabezpečenie na Slovensku má tri základné formy:

Sociálne poistenie 
Jeho úlohou je ochrana obyvateľov v rôznych situáciách ( ako napr. materstvo, či pracovná neschopnosť), a to najmä pokiaľ ide o následky vo vzťahu k pracovnej sile. Podstata poistného systému vychádza z predchádzajúcej ekonomickej aktivity občanov a ich príjmov. Ide o systém zásluhovosti, ktorý je súčasťou reformy sociálneho poistenia, čo v praxi znamená, že výška poistnej dávky bude adekvátna odvedenej časti (odvodov do poistných fondov) prostriedkov do systému. Po uzatvorení pracovného pomeru je zamestnanec automaticky začlenený do sociálneho poistenia.

Výkonom sociálneho poistenia je poverená Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia a zahŕňa tieto druhy poistenia :

nemocenské poistenie – povinné poistenie, dôchodkové poistenie – povinné poistenie, poistenie v nezamestnanosti – dobrovoľné poistenie, garančné poistenie – dobrovoľné poistenie, úrazové poistenie – dobrovoľné poistenie.

Sociálna pomoc 
Predstavuje systém náhradných zdrojov najčastejšie v situáciách hmotnej núdze najzraniteľnejších skupín obyvateľov. Občan, ktorý je bez príjmu má nárok na pomoc zo strany štátu formu dávok v hmotnej núdzi. Tie ale nemôžu byť trvalou, ale len dočasnou náhradou pracovného príjmu.

Sociálna pomoc je poskytovaná na základe žiadosti podanej na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Sem patria: sociálna prevencia, riešenie hmotnej núdze (sociálne poradenstvo, sociálne služby, sociálne služby a príspevky na kompenzáciu pre zdravotne ťažko postihnutých)

Sociálna podpora (rodinné dávky) 
Ide o rodinné dávky financované zo štátneho rozpočtu, prostredníctvom ktorých sa štát priamo podieľa na riešení niektorých životných situácií (napr. narodenie dieťaťa, smrť rodinného príslušníka) Nárok na rodinné dávky nie je podmienený platením príspevkov, či príjmovými pomermi oprávnených osôb. Sociálna podpora je poskytovaná na základe žiadosti podanej na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Sem patria: dávka hmotnej núdze, štátne sociálne dávky.

 

5.3 Poistenie v nezamestnanosti

 

Poistenie v nezamestnanosti je dávka vyplácaná po splnení zákonných podmienok zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti, slúžiaca na zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti. Poistenec si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu na základe písomnej žiadosti, za ktorú sa považuje rozhodnutie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie vydané príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny resp. písomné oznámenie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak bol poistenec zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 01.05.2013. K žiadosti súčasne predkladá vyplnené tlačivo Žiadosť o dávku v nezamestnanosti, ktorej súčasťou je aj Poučenie žiadateľa o dávku v nezamestnanosti.

Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti
1. Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, t.j. 730 dní.
2. Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti aj vtedy, ak po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú, bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú alebo bol dobrovoľne poistený v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca (napr. nemal pracovný pomer na dobu neurčitú).
3. Nárok na dávku v nezamestnanosti má aj fyzická osoba, ktorá po skončení výkonu služby policajta/profesionálneho vojaka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nesplnila podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok a v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky, t.j. 730 dní.
4. Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti je fyzická osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená. Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného.
Od 1. januára 2013 povinné poistenie v nezamestnanosti vzniká aj na základe dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom. Nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje  (podporné obdobie v nezamestnanosti): 6 mesiacov (ak nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol splnením podmienky poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie) resp. 4 mesiace (ak nárok vznikol splnením podmienky poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie).

Dávka v nezamestnanosti sa vypláca za kalendárne dni a jej výška je 50% z denného vymeriavacieho základu (DVZ). (Maximálna výška DVZ v období od 01.01.2013 do 30.06.2013 je 51,6822 EUR. Maximálna výška DVZ v období od 01.07.2013 do 31.12.2013 je 52,9316 EUR.) Dávka v nezamestnanosti sa vypláca mesačne pozadu v lehote určenej Sociálnou poisťovňou, a to na osobný účet príjemcu dávky v banke alebo pobočke zahraničnej banky alebo poštovou poukážkou na adresu trvalého alebo prechodného pobytu príjemcu. Dávka v nezamestnanosti sa nevypláca za dni, počas ktorých má poistenec nárok na výplatu nemocenského, ošetrovného, materského a počas ktorých sa mu vypláca rodičovský príspevok.
Spôsob skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na dobu jej poskytovania.



Odkazy: 
www.socpoist.sk – Sociálna poisťovňa 
www.employment.gov.sk – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny 
www.upsvar.sk – Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 
www.portal.gov.sk – Ústredný portál verejnej správy


5.4 Nemocenské poistenie

 

Ak ste v prípade choroby alebo úrazu uznaný dočasne práceneschopným, zamestnávateľ je vám povinný počas prvých 10 dní vyplácať nemocenské dávky. Zamestnávateľovi musíte preložiť žiadosť – „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“, potvrdenú lekárom.

V prípade, že vaša práceneschopnosť trvala viac ako 10 kalendárnych dní, odovzdáte potvrdenie príslušnej Sociálnej poisťovni, ktorá vám bude vyplácať nemocenské dávky. Nemocenské dávky môžu byť vyplácané najviac po dobu 52 týždňov. Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného vymeriavacieho základu (PDVZ). Od 1. do 3. dňa dočasnej práceneschopnosti 25% z DVZ alebo (PDVZ) a od 4.dňa dočasnej práceneschopnosti 55% z DVZ alebo (PDVZ).

Materské je nemocenská dávka poskytovaná z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa. Dávku si uplatníte predložením žiadosti, potvrdenej lekárom, príslušnej Sociálnej poisťovni - „Žiadosť o materské“.

Ošetrovné je nemocenská dávka, ktorá vám bude poskytnutá z dôvodu ošetrovania chorého dieťaťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky) alebo z dôvodu starostlivosti o dieťa do desiatich rokov veku. Ošetrovné vám bude vyplácať príslušná Sociálna poisťovňa na základe „Žiadosti o ošetrovné“.

Vyrovnávacia dávka - nemocenská dávka, poskytovaná zamestnankyni, ak je z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu, ktorá ohrozuje jej tehotenstvo; alebo, ak je počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode preradená na inú prácu. Uplatnenie nároku predložením žiadosti – „Žiadosť o vyrovnávaciu dávku“.
 

5.5. Rodina a materstvo

 

Materské:
Nemocenská dávka, poskytovaná z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa 
Nárok na materské: V zmysle par. 48 ods. 1 a 2 zákona č. 463/2003 Z. z.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.

Poistenej osobe vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 28. Týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

Výška dávky: 
• materské sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ) 
• 55% DVZ od 1. dňa 
• DVZ = podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia 
• PDVZ = jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku

Prídavok na dieťa:
Oprávnená osoba je:
• rodič dieťaťa 
• osoba, ktorej dieťa bolo zverené do starostlivosti, nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia 
• plnoleté nezaopatrené dieťa, ak má upravenú vyživovaciu povinnosť od rodičov, resp. je osirelé dieťa, alebo ktoré uzavrelo manželstvo alebo ktorého manželstvo zaniklo. 
Podmienky nároku: 
• starostlivosť oprávnenej osoby o nezaopatrené dieťa 
• trvalý pobyt alebo prechodný pobyt oprávnenej osoby na území SR 
• trvalý pobyt alebo prechodný pobyt dieťaťa na území SR 
• nárok nevzniká, ak dieťa je umiestnené v zariadení na výkon ústavnej výchovy na základe právoplatného rozhodnutia súdu.
Oprávnená osoba si môže uplatniť nárok na prídavok podaním písomnej žiadosti na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby.

Rodinné prídavky: 
Je štátna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.

 

5.6. Dôchodky

 

V rámci dôchodkového poistenia na Slovensku existujú dva podsystémy: 
a.     starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia 
b.     invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia.

Zo systému starobného poistenia sa poskytuje:

  • starobný dôchodok
  • predčasný starobný dôchodok
  • vdovský dôchodok
  • vdovecký dôchodok
  • sirotský dôchodok

Zo systému invalidného poistenia sa poskytuje:

  • invalidný dôchodok
  • vdovský dôchodok
  • vdovecký dôchodok
  • sirotský dôchodok

Slovenský systém dôchodkového starobného poistenia je založený na troch pilieroch:

I.PILIER– tzv. dôchodkové poistenie - je povinný a sú doň zapojení všetci občania v aktívnom veku a ich zamestnávatelia, ktorí povinne platia z každej mzdy odvody Sociálnej poisťovni. 
II. PILIER – tzv. dôchodkové sporenie - je súkromný, tzv. sporivý pilier, ktorý reprezentujú súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS). Celková výška odvodov zostáva nezmenená, len sa rozdelí medzi Sociálnu poisťovňu spravovanú štátom a súkromnú DSS, ktorá peniaze na osobnom dôchodkovom účte klienta investuje. 
III. PILIER – je dobrovoľný a spočíva v platení istej čiastky podľa vlastného uváženia na účet doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

1. STAROBNÝ DÔCHODOK 
Má poistencovi zabezpečiť príjem v starobe a nárok naň má poistenec, ktorý získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dovŕšil dôchodkový vek. 
Dôchodkový vek je 62 rokov jednotne u mužov aj žien. Začne sa však uplatňovať až u mužov narodených v období počnúc rokom 1946 a u žien narodených v období počnúc rokom 1962 (u niektorých žien aj skôr, závisí to od počtu detí, ktoré žena vychovala).

Ak poistenec dosiahol dôchodkový vek podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, ale nezískal počet rokov dôchodkového poistenia potrebný na vznik nároku na starobný dôchodok, pri posudzovaní nároku sa bude prihliadať aj na doby poistenia, ktoré získal v inom štáte EÚ. Tieto doby je možné započítať len na základe formulára E 205, resp. presnosného dokumentu P1.
Nárok na dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky však nevznikne, ak žiadateľ získal menej ako jeden rok obdobia dôchodkového poistenia na Slovensku.

Nárok na starobný dôchodok možno uplatniť na základe písomnej žiadosti, ktorú spisuje pobočka Sociálnej poisťovne, príslušná podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Ak žiadateľ nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, žiadosť spisuje ústredie Sociálnej poisťovne. K žiadosti je potrebné predložiť originály alebo úradne overené kópie dokladov stanovených zákonom, predovšetkým:

  • platný preukaz totožnosti (občiansky preukaz alebo cestovný pas),
  • doklad o ukončení vzdelania (výučný list, maturitné vysvedčenie, diplom, a podobne) alebo potvrdenie školy odkedy – dokedy trvalo štúdium, ktoré nebolo predpísaným spôsobom ukončené,
  • vojenskú knižku alebo doklad vydaný príslušnou vojenskou správou,
  • rodné listy detí, prípadne rozhodnutie príslušného orgánu, na základe ktorého bolo dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.
  • potvrdenie o všetkých obdobiach, v ktorých občan bol evidovaný v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie pred 1. januárom 2001, a doklad o tom, či poberal podporu v nezamestnanosti v čase od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003,
  • hodnoverný doklad, z ktorého je zrejmé, odkedy – dokedy trvalo zamestnanie,

2. PREDČASNÝ STAROBNÝ DÔCHODOK 
Je dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje poistencom pred dovŕšením dôchodkového veku stanoveného zákonom a jeho účelom je taktiež zabezpečiť príjem v starobe. Nárok na predčasný starobný dôchodok má poistenec, ak:

·       získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia

·       chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a

·       suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 0,6, resp. 1,2-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu.

Poistencovi, ktorému sa priznal predčasný starobný dôchodok, už nevznikne nárok na starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok.

3. VDOVSKÝ DÔCHODOK A VDOVECKÝ DÔCHODOK -účelom je zabezpečiť vdove resp. vdovcovi príjem v prípade úmrtia manžela. 
Nárok na vdovský dôchodok má vdova po manželovi a nárok na vdovecký dôchodok má vdovec po manželke, ktorá

  • ku dňu smrti poberal/a starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok
  • ku dňu smrti splnil/a podmienky nároku na starobný dôchodok alebo
  • ku dňu smrti získal/a počet rokov dôchodkového poistenia potrebný na vznik nároku na invalidný dôchodok alebo
  • zomrel/a v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Suma vdovského / vdoveckého dôchodku je 60 %:

·       starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel / manželka ku dňu smrti,

·       invalidného dôchodku, ak zomretý manžel / manželka bol poberateľkou invalidného dôchodku a ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo nezískala počet rokov dôchodkového poistenia potrebný na vznik nároku na invalidný dôchodok,

·       predčasného starobného dôchodku priznaného zomretému manželovi / manželke.

4. SIROTSKÝ DÔCHODOK - má sirote zabezpečiť príjem v prípade smrti rodiča alebo osvojiteľa. Nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa po zomretom rodičovi alebo osvojiteľovi, ktorý

·       ku dňu smrti poberal starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok alebo

·       ku dňu smrti nepoberal niektorý z týchto dôchodkov, ale získal počet rokov dôchodkového poistenia potrebný na nárok na invalidný dôchodok, alebo 

·       ku dňu smrti nepoberal niektorý z vyššie uvedených dôchodkov, ale splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo

·       zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Suma sirotského dôchodku je 40 % starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa.

5. INVALIDNÝ DÔCHODOK – má poistencovi zabezpečiť príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. 
Nárok na invalidný dôchodok má poistenec, ktorý je invalidný, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Počet rokov obdobia dôchodkového poistenia potrebných na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca, ktorý sa stal invalidným pred 1. januárom 2010 je:
– menej ako jeden rok, ak ide o poistenca do 20 rokov, 
– najmenej jeden rok, ak ide o poistenca vo veku nad 20 rokov do 22 rokov, 
– najmenej dva roky, ak ide o poistenca vo veku nad 22 rokov do 24 rokov, 
– najmenej tri roky, ak ide o poistenca vo veku nad 24 rokov do 26 rokov, 
– najmenej štyri roky, ak ide o poistenca vo veku nad 26 rokov do 28 rokov, 
– najmenej päť rokov, ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov. 
Popri poistnom na dôchodkové poistenie odvádza zamestnávateľ aj poistné na úrazové poistenie, z ktorého sa v prípade pracovného úrazu môžu poskytovať tieto úrazové dávky, napr.: 
• pracovná rehabilitácia, rehabilitačné, náhrada nákladov spojených s liečením 
• náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia

Linky:
www.socpoist.sk - Sociálna poisťovňa

 

5.7. Elektronické formuláre

 

E-formuláre majú štandardnú formu vo všetkých krajinách EÚ/EHP, obsahujú informácie, ktoré sú potrebné pre preukázanie nárokov na dávky a ich výplaty a sú nevyhnutné pre spoluprácu medzi príslušnými európskymi inštitúciami.

 

A1 (bývalý formulár E 101, E 103) – Vyhlásenie o platných právnych predpisoch. Ak chcete preukázať, že platíte sociálne príspevky v inej krajine EÚ – napríklad, ak ste vyslaný do zahraničia alebo súčasne pracujete vo viacerých krajinách.

S1 (bývalý formulár E 106, E 109 a E 121) – Osvedčenie o nároku na zdravotnú starostlivosť v prípade, že nežijete v krajine, v ktorej ste poistený. Tento formulár využijú cezhraniční pracovníci, dôchodcovia, štátni zamestnanci a od nich závislé osoby.

S2 (bývalý formulár E 112) – Oprávnenie na získanie plánovaného lekárskeho ošetrenia v inej krajine EÚ alebo EZVO.

S3 Osvedčenie o nároku na zdravotnú starostlivosť v bývalej krajine zamestnania.

U1 (bývalý formulár E 301) – Potvrdenie o obdobiach poistenia, ktoré sa zohľadňujú pri vypočítavaní dávok v nezamestnanosti.

U2 (bývalý formulár E 303) – Oprávnenie na pokračovanie poberania dávok v nezamestnanosti počas hľadania práce v inej krajine EÚ.

U3 Okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť nárok na dávky v nezamestnanosti. Slúži na informovanie úradu práce v krajine, ktorá vám vypláca dávky, o zmenách vašej situácie, ktoré môžu viesť k revízii vyplácania dávok.

DA1 (bývalý formulár E 123) Oprávňuje vás na lekársku starostlivosť za špeciálnych podmienok vyhradených pre pracovné úrazy a choroby z povolania v inej krajine EÚ.

P1 Formulár poskytuje prehľad o rozhodnutiach, ktoré vo vašom prípade prijali rôzne inštitúcie v krajinách EÚ, v ktorých ste požiadali o starobný, pozostalostný alebo invalidný dôchodok.  

 

5.8 Preukaz zdravotného poistenia

 

Európsky preukaz zdravotného poistenia je nevyhnutným krokom smerom k zjednodušeniu rôznych našich systémov zdravotnej starostlivosti. Preukaz, ktorý bol zavedený v júni 2004, výrazne uľahčuje prístup k lekárskej pomoci občanom EÚ, ktorí cestujú do iného členského štátu. Okrem toho zaručuje rýchle a zjednodušené preplatenie nákladov, ktoré vznikli na mieste alebo krátko po návrate na miesto pobytu. Od 1. januára 2006 sa európsky preukaz zdravotného poistenia vydáva a uznáva vo všetkých príslušných krajinách a nahrádza predtým používané formuláre, ako napríklad známy formulár E 111.

Kto má nárok na európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP)?

Európsky preukaz zdravotného poistenia sa vydáva pre:
- štátnych príslušníkov EÚ
- štátnych príslušníkov Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP)
- štátnych príslušníkov Švajčiarska
- rodinných príslušníkov vyššie uvedených bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť
- štátnych príslušníkov iných krajín, ktorí sú chránení systémom sociálneho zabezpečenia v jednom z členských štátov EÚ, EHP alebo Švajčiarska.

Pred odchodom do inej krajiny EÚ by mal záujemca požiadať svoju národnú zdravotnú poisťovňu o vydanie EPZP. Všetkým občanom EÚ sa pri cestovaní do iných krajín dôrazne odporúča, aby nosili európsky preukaz zdravotného poistenia so sebou.

Výhody
Zatiaľ čo hlavným účelom európskeho preukazu zdravotného poistenia je zabezpečiť jednoduchý prístup k zdravotným službám počas prechodného pobytu v inej krajine, poskytuje tiež rad ďalších výhod pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pacientov a rovnako aj pre poisťovne. Hlavné výhody EPZP sa dajú zhrnúť nasledovne:
- zjednodušený prístup k zdravotnej starostlivosti v zahraničí
- rýchle a jednoduché preplatenie nákladov
- bezpečnosť údajov
- väčšia istota
- menej administratívy
- jednoduchosť - jednoduchšie a rýchlejšie postupy na získanie zdravotnej starostlivosti.

Všeobecne povedané, táto „inteligentná karta“ (smart card) obsahuje iba základné informácie, ako je meno a priezvisko držiteľa karty a dátum narodenia, ale žiadne zdravotné údaje. Je jednoducho použiteľná a ľahko rozpoznateľná. Navyše informácie, ktoré obsahuje, sú štandardizované, aby sa mohli čítať bez ohľadu na jazyk.

Čo je inteligentná karta?
„Inteligentná karta“ je plastická karta vreckového formátu, ktorá vyzerá rovnako ako bežné bankové alebo kreditné karty.
Karty majú na prednej strane malý zlatý čip. Keď sa vložia do na to určeného snímača, čip sa spojí s elektrickými konektormi, ktoré dokážu prečítať informácie z čipu a zapísať informácie späť.

Aké informácie sú uložené na mojom zdravotnom preukaze?
Jediné osobné informácie na európskom preukaze zdravotného poistenia sú meno a priezvisko držiteľa preukazu, rodné číslo a dátum narodenia. Európsky preukaz zdravotného poistenia neobsahuje žiadne lekárske údaje.

Kde platí môj preukaz zdravotného poistenia?
EPZP sa môže používať na získanie akejkoľvek zdravotnej starostlivosti, či už u všeobecného lekára, v nemocnici alebo lekárni. Členské štáty EÚ sú zodpovedné za zavedenie a distribúciu preukazov zdravotného poistenia, ale aj za zabezpečenie snímačov preukazov do všetkých príslušných zariadení zdravotnej starostlivosti.

Používanie európskeho preukazu zdravotného poistenia v zahraničí
Je dôležité poukázať na to, že preukaz zdravotného poistenia nezabezpečuje prípady, keď sa pacient úmyselne rozhodne získať lekárske ošetrenie v zahraničí. Je skôr určená na poistenie ľudí cestujúcich do iných krajín na obmedzené obdobie a teda pokrýva lekársku starostlivosť, ktorá je nevyhnutná počas pobytu na území iného členského štátu. Keď nastane potreba zdravotnej starostlivosti, ošetrenie sa poskytne podľa pravidiel tej konkrétnej krajiny (napríklad ak je v danom členskom štáte zdravotná starostlivosť bezplatná, hosťujúci pacient bude mať tiež nárok na bezplatnú lekársku starostlivosť po predložení európskeho preukazu zdravotného poistenia).

Náhradný dočasný certifikát
V prípade, že jednotlivec, ktorý potrebuje lekársku pomoc, nemá európsky preukaz zdravotného poistenia, môže predložiť aj náhradný dočasný certifikát, ktorý je možné jednoducho poslať faxom alebo e-mailom z príslušnej domácej národnej zdravotnej poisťovne. Tento certifikát je rovnocenný s EPZP a oprávňuje pacienta na rovnaké ošetrenie a preplatenie pomoci.

Dizajn európskeho preukazu zdravotného poistenia
Dizajn európskeho preukazu zdravotného poistenia je vo všetkých členských štátoch rovnaký a je na ňom európsky symbol. Existujú dva varianty grafického návrhu:
- štandardný dizajn EÚ umiestnený na prednej strane preukazu - zadná časť preukazu ponechaná voľná pre obsah, ktorý si zvolí príslušný členský štát;
- štandardný dizajn EÚ umiestnený na zadnej strane preukazu - v tomto prípade členský štát umiestni EPZP na zadnú stranu existujúceho národného alebo regionálneho preukazu zdravotného poistenia.

Každý členský štát si môže pri vydávaní preukazov zdravotného poistenia zvoliť jeden z možných variantov.

 

 Aktualizované: 07/2018