Životné a pracovné podmienky v Rumunsku

1. Hľadanie práce

1. 1  Ako si nájsť prácu

Ak ste občan krajiny EÚ/EHP a chcete si nájsť prácu v Rumunsku, môžete kontaktovať Národnú agentúru pre zamestnanosť (ANOFM), ktorá funguje ako verejný úrad práce, prostredníctvom svojich župných pobočiek.  Štátni príslušníci členských krajín EÚ/EHP majú voľný prístup na trh práce a sú zamestnávaní za rovnakých podmienok ako občania Rumunska. Musia splniť všetky potrebné formality týkajúce sa zamestnania, od získania lekárskeho osvedčenia vydaného príslušným lekárom a potvrdenia, že budúci zamestnanec spĺňa požiadavky stanovené na výkon danej profesie až po nahlásenie pracovnej zmluvy Národnej agentúre inšpekcie práce a sociálneho zabezpečenia. Odporúča sa, aby medzi podpisom pracovnej zmluvy a nástupom do zamestnania bol dostatočný časový priestor na realizáciu všetkých požadovaných formalít.
 
Záujemcovia o zamestnanie sa môžu zaregistrovať v 41 župných agentúrach pre zamestnanosť a v Bukurešti, ako aj v 70 miestnych agentúrach pre zamestnanosť situovaných po celej krajine. Župné agentúry poskytujú informačné, poradenské a sprostredkovateľské služby uchádzačom o zamestnanie, nezamestnaným a zamestnávateľom. Všetky služby sú poskytované bezplatne.  Databáza voľných pracovných miest ponúkaných  rumunskými zamestnávateľmi, ktorí majú zákonnú povinnosť nahlasovať všetky svoje pracovné miesta Národnej agentúre pre zamestnanosť, je dostupná na celonárodnej i župnej úrovni. Voľné pracovné miesta si môžete pozrieť na webovej stránke Národnej agentúry pre zamestnanosť sekcii "Locuri de Muncă" (Práca). Podrobnosti o pracovných miestach sú zobrazené v rumunčine.

Nezamestnaní občania EÚ/EHP, ktorí poberajú dávky v nezamestnanosti v inom členskom štáte a hľadajú si prácu v Rumunsku, majú nárok na export dávok v nezamestnanosti (maximálne počas obdobia 3 - 5 mesiacov) za predpokladu, že sú registrovaní v evidencii uchádzačov o zamestnanie v župnej agentúre v mieste svojho bydliska v Rumunsku.
 
Môžete tiež kontaktovať jedného zo 45 EURES poradcov, ktorí pôsobia v župných agentúrach. Kontaktné údaje EURES poradcov nájdete na webovej stránke Národnej agentúry pre zamestnanosť.
 
Na národnom  trhu práce existujú aj súkromne spoločnosti (rumunské alebo z iných štátov EÚ/EHP), ktoré poskytujú  špecializované služby zamerané na
podporu trhu práce. Na jednotlivých webových stránkach župných agentúr pre zamestnanosť nájdete zoznam súkromných poskytovateľov služieb zamestnanosti oprávnených prevádzkovať svoju činnosť na domácom trhu.

Prácu v Rumunsku si môžete hľadať na rôznych webových portáloch, ktoré sú hlavným zdrojom voľných pracovných miest. Nájdete tu pracovné ponuky zverejnené priamo zamestnávateľmi a máte možnosť zaregistrovať svoj životopis, ku ktorému budú mať prístup zamestnávatelia hľadajúci zamestnancov.
 
Národná, regionálna a miestna tlač prináša množstvo inzerátov na pracovné miesta (pracovné ponuky aj žiadosti). Ak nenájdete vhodnú ponuku v národnej, regionálnej alebo miestnej tlači, alebo ak chcete pracovať pre spoločnosť, ktorá nepublikuje voľné pracovné miesta o aké máte záujem, môžete poslať spontánnu žiadosť o prácu (spolu s CV, fotografiou, sprievodným listom) na personálne  oddelenie spoločnosti.

 

1. 2  Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Žiadosť o prijatie do zamestnania by mala byť v súlade s požiadavkami kladenými na ponúkané pracovné miesto a mala by urobiť dobrý prvý dojem na zamestnávateľa. Najbežnejší spôsob uchádzania sa o prácu je zaslanie životopisu (CV), ktorý môže byť sprevádzaný žiadosťou o zamestnanie vo forme listu (maximálne na 1 stranu). Životopis by mal byť napísaný v rumunčine a v prípade, že sa vyžaduje znalosť cudzieho jazyka, aj v danom jazyku.

Životopis by mal mať štruktúrovanú formu.  Môžu byť použité štandardné formy CV. Sieť EURES Rumunsko odporúča využiť formát Europass. CV by  mal obsahovať zručnosti, znalosti a skúsenosti prezentované v chronologickom poradí (súčasné, resp. posledné zamestnanie uvedené na 1. mieste v časti Pracovné skúsenosti). Formát európskeho CV  nájdete na európskom portále siete EURES a na stránke Národnej agentúry pre zamestnanosť.
 
Ak sa chystáte na pohovor, nezabudnite si so sebou priniesť životopis, ako aj ďalšie podporné doklady, napr.: overenú kópiu diplomu, rôzne certifikáty (osvedčenia), výpis z registra trestov a osvedčenie o lekárskej prehliadke. Zamestnávatelia môžu od uchádzačov vyžadovať psychologický test.

2. Presťahovanie sa do inej krajiny

2. 1  Pohyb tovaru a kapitálu

Slobodný pohyb tovaru je jedným zo základných kameňov jednotného európskeho trhu.
Odstraňovanie národných bariér kvôli slobodnému pohybu tovaru v rámci EÚ je jedným z princípov stanovených v Dohodách EÚ. Od tradičného protekcionizmu  krajiny EÚ postupne rušili obchodné obmedzenia kvôli formovaniu  spoločného alebo jednotného trhu. Toto zameranie na vytvorenie európskeho obchodného priestoru bez hraníc viedlo k vytvoreniu väčšieho bohatstva a nových pracovných miest a celkovo urobili z EÚ vedúcu svetovú ekonomiku popri USA a Japonsku.
Aj napriek európskej snahe o zrušenie všetkých vnútorných obchodných bariér, nie všetky odvetvia hospodárstva boli zosúladené. EÚ sa rozhodla regulovať na európskej úrovni odvetvia, ktoré by mohli občanom EÚ priniesť zvýšené riziko – ako napr. farmaceutická alebo stavebná výroba. Väčšina výrobkov (považovaná za „nižšie riziko“) podlieha uplatneniu tzv. princípu vzájomného uznania, čo znamená, že v podstate každý výrobok legálne vyrobený alebo predaný v jednom z členských štátov môže byť slobodne prevezený a môže sa s ním obchodovať v rámci vnútorného trhu EÚ.

Limity slobodného pohybu tovaru

Dohoda o EÚ dáva členským štátom právo stanoviť limity slobodného pohybu tovaru, ak existuje špecifický verejný záujem ako ochrana životného prostredia, zdravie občanov alebo verejného poriadku. To napríklad znamená, že ak sa dovážaný výrobok  zdá príslušným úradom členského štátu potenciálnou hrozbou pre verejné zdravie, verejnú morálku alebo verejný poriadok, môžu zamietnuť alebo obmedziť jeho vstup na svoj trh. Príkladom takých výrobkov sú geneticky modifikované potraviny alebo určité energetické nápoje.
Napriek tomu vo všeobecnosti neexistujú obmedzenia na nákup tovaru v inom členskom štáte, ak sú určené na osobnú spotrebu, sú tu série európskych obmedzení na špecifické kategórie výrobkov, ako alkohol a tabak.

Slobodný pohyb kapitálu

Ďalšia podstatná podmienka pre fungovanie vnútorného trhu je slobodný pohyb kapitálu. Je to jedna zo štyroch základných slobôd garantovaná legislatívou EÚ a reprezentuje základy integrácie európskych finančných trhov. Európania teraz môžu spravovať a investovať svoje peniaze v každom členskom štáte EÚ.
Liberalizácia kapitálových trhov znamenala rozhodujúci bod v procese ekonomickej a monetárnej integráciu v EÚ. Bol to prvý krok vedúci k ustanoveniu Európskej ekonomickej a monetárnej únie (EMU) a spoločnej mene, Euro.

Výhody

Princíp slobodného pohybu kapitálu nielen zvyšuje efektivitu finančných trhov v rámci únie, ale prináša aj súbor výhod pre občanov EÚ. Jednotlivci môžu vykonávať rozsiahly počet finančných operácií v EÚ bez podstatných obmedzení. Napríklad jednotlivec môže s menšími obmedzeniami:
·     jednoducho otvoriť bankový účet,
·     kúpiť akcie,
·     investovať alebo
·     kúpiť nehnuteľnosti
v inom členskom štáte. Spoločnosti môžu investovať, vlastniť a riadiť iné európske podniky.

Výnimky

Určité výnimky z tohto princípu sa uplatňujú aj medzi členskými štátmi a vo vzťahu k tretím krajinám. Vzťahujú sa najmä na zdaňovanie, prísnu kontrolu, hľadisko verejného poriadku, pranie špinavých peňazí a finančné sankcie dohodnuté podľa spoločných zahraničných a bezpečnostných pravidiel EÚ.
Európska komisia pokračuje v práci na súbore pravidiel slobodného trhu pre finančné služby implementáciou nových stratégií pre finančnú integráciu, aby sa ešte uľahčila manipulácia s financiami pre občanov a spoločnosti v rámci EÚ.

2. 2  Hľadanie ubytovania

Už pred príchodom do Rumunska by ste mali vedieť, kde budete ubytovaní, aby ste sa vyhli akýmkoľvek komplikáciám. Existuje veľa možností, ktoré závisia od finančných možností a osobných preferencií.

Prenájom
Ak si  chcete počas svojho pobytu v Rumunsku prenajať byt, odporúčame vám sledovať sekciu nehnuteľnosti v novinách. Môžete sa tiež obrátiť na realitného makléra (Pagini Aurii - Yellow Pages). Ceny prenájmu závisia od veľkosti nehnuteľnosti, jej lokality a vybavenia (nábytok, spotrebiče, atď.). Pri podpise zmluvy o prenájme  s majiteľom nehnuteľnosti musíte predložiť platný doklad totožnosti. Nájomná zmluva musí mať písomnú formu. Nájomné spravidla nezahŕňa platby za služby a energie spojené s prenájmom (elektrina, plyn, voda, kúrenie, telefón), ktoré musí nájomca zaplatiť samostatne. Majitelia nehnuteľnosti sú zodpovení za registráciu nájomných zmlúv na daňovom úrade, na ktorom sú registrovaní ako daňoví poplatníci  a  za platenie príslušných daní. Odporúča sa, aby ste sa po zaplatení nájomného uistili, že od majiteľ dostanete doklad o zaplatení.

Ubytovanie pre študentov
Študenti, ktorí cestujú do Rumunska kvôli štúdiu alebo práci môžu bývať v študentských ubytovniach, prenajať si apartmány alebo byty. Informácie o možnostiach ubytovania v študentských ubytovniach nájdete na webových stránkach univerzít.

Hľadanie bytu na internete
Okrem tradičných spôsobov hľadania ubytovania (prostredníctvom printových médií alebo realitných agentov) môžete využiť aj rôzne webové stránky s nehnuteľnosťami, ktoré ponúkajú nehnuteľností agentúr a súkromných osôb.


Kúpa nehnuteľnosti

V Bukurešti, vo veľkých mestách a turistických destináciach sú domy oveľa drahšie ako v iných častiach krajiny.  Vychádzajúc z Imobiliare.ro indexu, v januári 2017 bola priemerná cena 1 157 €/m2 v Bukurešti, 1 257 €/m2 v Kluži Napoca, 1 030 €/m2 v Temešvári a 920 €/m2 v Brašove. Nadobudnutie nehnuteľnosti  do osobného vlastníctva je nutné legalizovať u notára. Pri kúpe nehnuteľnosti musíte zároveň uzatvoriť zmluvu s dodávateľom elektriny, plynu, vody, tepla a  zmluvu na odvoz a likvidáciu odpadu. Faktúry za média musia byť uhradené do doby splatnosti, obyčajne na mesačnej báze, v opačnom prípade môže byť dodávka niektorých služieb pozastavená.

 

2. 3  Hľadanie školy


Občania EÚ/EHP, ktorí chcú svoje deti prihlásiť  do rumunského vzdelávacieho systému majú dve možnosti: štátne vzdelávacie inštitúcie alebo súkromné vzdelávacie inštitúcie. Pred presťahovaním do Rumunska sa odporúča urobiť si aspoň základný prieskum týkajúci sa typov vzdelávacích inštitúcií, ktoré sa nachádzajú v blízkosti nového miesta pobytu, a zistiť, či má škola voľnú kapacitu na prijímanie nových detí. Pri umiestňovaní detí do školy v Rumunsku sa od rodičov vyžaduje predloženie osvedčenia o štúdiu, ktoré absolvovali ich deti v krajine pôvodu.

Vo všeobecnosti sa uplatňuje teritoriálny princíp, čo znamená, že žiak navštevuje školu (platí to až po strednú školu), ktorá je najbližšie k jeho bydlisku. Miesta neobsadené miestnymi deťmi sa potom obsadzujú záujemcami z iných lokalít. Pred nástupom do materskej škôlky, základnej školy a do gymnázia sa nevyžadujú vstupné skúšky. Jedinou požiadavkou je predloženie lekárskeho potvrdenia o zdravotnom stave dieťata. Prijímanie na stredné a vysoké školy sa realizuje prostredníctvom počítačového alokačného systému na základe výsledkov národných písomných hodnotiacich testov, pričom sa berú do úvahy aj predchádzajúce štúdijné výsledky. Prijatie na univerzity závisí na skúške, na spise žiadateľa alebo na spise žiadateľa a motivačnom liste.

Súkromné vzdelávacie inštitúcie  (materské školy, stredné školy, univerzity) spoplatňujú zápis aj školné. Verejné vysokoškolské zariadenie účtujú poplatky za zápis a školné. Školné platia študenti tých odborov, ktoré nie sú financované zo štátneho rozpočtu.

Informácie o rumunskom systéme vzdelávania sú dostupné na webovej stránke Ministerstva školstva a na špeciálnych portáloch. V prípade potreby, môžete   kontaktovať  miestne úrady.

2. 4  Keď si so sebou vezmete auto


Realizácia zásady voľného pohybu osôb je jedným zo základných kameňov európskej integrácie, čo znamená zavedenie celého radu praktických pravidiel na zabezpečenie toho, aby občania mohli slobodne a jednoducho cestovať do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Cestovanie autom v rámci EÚ už nie je také komplikované. Európska komisia ustanovila rad spoločných nariadení, ktorými sa riadi vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia vozidla a možnosť zaregistrovať vaše vozidlo v hostiteľskej krajine. V súčasnosti nie je zavedený spoločný vodičský preukaz, ale členské štáty EÚ zaviedli vodičský preukaz podľa „modelu Spoločenstva“. Tento spoločný model zabezpečuje, aby sa vodičské preukazy vydané v rôznych krajinách EÚ dali ľahko rozpoznať v iných členských štátoch. Vo všeobecnosti platí zásada vzájomného uznávania. Vodičský preukaz je vydaný v súlade s vnútroštátnym právom, ale mal by zahŕňať ustanovenia týkajúce sa modelu Spoločenstva, ako napríklad základné podmienky na vydanie vodičského preukazu. Staré vodičské preukazy vydané pred rokom 1996 sa nemusia zameniť za nový vodičský preukaz podľa modelu Spoločenstva a ostávajú platné, až kým neuplynie ich doba platnosti. Ak sa občan EÚ usadí v inom členskom štáte, nie je potrebné meniť vodičský preukaz, aj keď to z praktických dôvodov mnohí robia. Navyše niektoré členské štáty vyžadujú, aby na základe určitých administratívnych požiadaviek boli vo vodičskom preukaze uvedené aj ďalšie údaje. V prípade uplynutia platnosti, straty alebo odcudzenia vodičského preukazu môže byť  vydaný nový vodičský preukaz v členskom štáte pobytu v súlade s vnútroštátnymi podmienkami. Občania by sa mali obrátiť na príslušné úrady.


Zaregistrovanie vášho vozidla v hostiteľskej krajine

Ak máte pobyt v inom členskom štáte a používate tam svoje vozidlo viac ako šesť mesiacov, budete musieť vozidlo zaregistrovať na miestnych úradoch a zaplatiť registračný poplatok hostiteľskej krajiny.

Poistenie vozidla
Občania EÚ si môžu dať poistiť svoje vozidlo v ktorejkoľvek krajine EÚ, pokiaľ zvolená poisťovňa je hostiteľským vnútroštátnym orgánom oprávnená vydávať príslušné poistné zmluvy. Poisťovňa zriadená v inom členskom štáte je oprávnená uzatvárať povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu iba v prípade, ak sú splnené určité podmienky. Poistenie bude platiť v celej Únii bez ohľadu na to, kde sa nehoda stane.


Zdaňovanie

Daň z pridanej hodnoty alebo DPH na motorové vozidlá sa obvykle platí v krajine, kde sa vozidlo kupuje, aj keď za určitých podmienok, sa DPH platí v krajine určenia.

 

2. 5  Postupy registrácie a povolenie na pobyt


Občania krajín EÚ/EHP alebo Švajčiarska môžu vstúpiť na územie Rumunska po predložení občianského preukazu alebo platného cestovného pasu.

Rodinní príslušníci, ktorí nie sú občanmi krajín EÚ/EHP alebo Švajčiarska, môžu vstúpiť na územie Rumunska s použitím cestovného pasu so vstupnými vízami vydanými rumunským veľvyslanectvom alebo konzulátom na základe zrýchlenej procedúry (48 hodín) s predbežným súhlasom Národného vízového centra ministerstva zahraničných vecí. Ktorýkoľvek rodinný príslušník, ktorý nie je občanom EÚ, môže byť vyňatý z vízovej povinnosti ak naraz spĺňa dve podmienky: sprevádza alebo sa pripojí k občanovi EÚ/EHP alebo Švajčiarska, ktorý má si uplatňuje svoje právo na pobyt na území Rumunska a zároveň je držiteľom platného dokumentu preukazujúceho  jeho pobyt v inej členskej krajine ako rodinný príslušník človeka s občianstvom v členskej krajine EÚ/EHP.   

Občania krajín EÚ/EHP alebo Švajčiarska, ktorí vstúpia na územie Rumunska majú právo na pobyt počas doby troch mesiacov bez akýchkoľvek dodatočných podmienok. Vynimočne majú právo na pobyt počas doby 6 mesiacov od vstupu na územie Rumunska bez akýchkoľvek dodatočných podmienok občania krajín EÚ/EHP alebo Švajčiarska, ktorí prídu do Rumunska za účelom hľadania práce. Rodinní príslušníci občanov krajín EÚ/EHP alebo Švajčiarska, ktorí ich sprevádzajú alebo sa k ním pripoja neskôr, majú rovnaké právo na pobyt v Rumunsku bez ohľadu na štátne občianstvo.

Občania krajín EÚ/EHP alebo Švajčiarska, ktorí chcú zostať v Rumunsku dlhšie ako tri mesiace, musia získať osvedčenie o registrácii z miestnej pobočky Generálneho inšpektorátu pre imigráciu. Nárok na pobyt dlhší ako tri mesiace majú v prípade, ak spĺňajú  jednu z podmienok: majú štatút zamestnanca, majú zdravotné poistenie, dostatok finančných prostriedkov pre seba a členov rodiny aspoň na úrovni garantovaného minimálneho príjmu v Rumunsku, študujú alebo sa pripravujú na výkon povolania v niektorej z rumunských vzdelávacích inštitúcií a majú dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie seba a rodinných príslušníkov, sú rodinnými príslušníkmi občana EÚ, ktorý spĺňa jednu z vyššie uvedených podmienok alebo sú rumunskými občanmi, ktorí majú svoje bydlisko v Rumunsku.

Rodinní príslušníci, ktorí nie sú občanmi EÚ/EHP alebo Švajčiarska majú právo na pobyt dlhší ako 3 mesiace v prípade, ak sprevádzajú občanov EÚ/EHP alebo Švajčiarska  pri splnení jednej z vyššie uvedených podmienok.

Občania EÚ a ich rodinní príslušníci, ktorí preukážu nepretržitý legálny pobyt počas predchádzajúcich 5 rokov, majú právo na trvalý pobyt a získavajú kartu o trvalom pobyte. Ľudia, ktorí nemajú občianstvo EÚ, ale zdržiavali sa 5 rokov nepretržite na území Rumunska ako rodinní príslušníci občana EÚ s trvalým pobytom, majú rovnaké právo. Povolenia na pobyt vydáva Generálný inšpektorát pre imigráciu na základe žiadosti podanej do 3 mesiacov od príchodu do Rumunska.

2. 6  Kontrolný zoznam pred vašim príchodom do novej krajiny a po ňom

Ako občan EÚ/EHP alebo Švajčiarska môžete vstúpiť na územie Rumunska po predložení akéhokoľvek platného dokladu totožnosti alebo cestovného pasu bez ohľadu na dôvod alebo účel cesty. Pred príchodom do Rumunska môžu rodinní členovia občanov EÚ, ktorí nie sú občanmi EÚ, kontaktovať rumunský konzulát v členskom štáte EÚ, v ktorom majú poby, aby požiadali o vstupné víza. V závislosti od krajiny pôvodu, občania z krajín mimo EÚ môžu alebo nemusia potrebovať víza. Generálny inšpektorát pre imigráciu poskytne v takýchto prípadoch všetky potrebné informácie.

Pracovná zmluva

Pred odchodom do Rumunska sa uistite, že získate pracovnú zmluvu alebo riadne podpísaný prísľub na zamestnanie. Kópiu pracovnej zmluvy si vezmite so sebou.

Dokumenty

Skontrolujte, či máte pri sebe doklady totožnosti, ktoré potvrdzujú vaše občianstvo, životopis a certifikáty a referencie osvedčujúce vaše vzdelanie a profesijné skúsenosti (najlepšie preložené do rumunčiny), doklady potvrdzujúce váš rodinný stav, sobášny list, rodný list.

Urobte si kópie všetkých dôležitých dokumentov, vrátane dokladov o poistení, cestovného pasu, rodného listu a bankových kariet. Skontrolujte platnosť vodičského preukazu. Nezabudnite si so sebou vziať platný doklad o zdravotnom poistení alebo Európsky preukaz zdravotného poistenia (pre seba a v prípade potreby aj pre svoju rodinu).

Ak ste poberateľom dávok v nezamestnanosti v krajine pôvodu a chcete si zachovať nárok na ich výplatu v Rumunsku, požiadajte príslušnú inštitúciu, ktorá vám ich vypláca o vydanie europského prenosného formulára U2. V takom prípade sa musíte zaregistrovať v miestne príslušnej agentúre pre zamestnanosť v župe, v ktorej žijete v Rumunsku v lehote siedmich dni od dátumu, kedy vám bol schválený export dávok v nezamestnanosti.

Ubytovanie/bývanie

Pokúste sa nájsť ubytovanie ešte pred odchodom zo svojej krajiny a urobte si prieskum cien prenájmu /bývania. Viac informácií nájdete v bode 2.2.

Rodina

Ako migrujúci pracovník máte vy a vaša rodina rovnaké práva ako domáci pracovníci. Môžu vás  sprevádzať rodinní príslušníci, ktorí majú právo pracovať a študovať v Rumunsku. Pre rodiny s deťmi je veľmi dôležité včas začať hľadať  miesta v materských školách alebo školách a priniesť so sebou všetky relevantné dokumenty vydané príslušnými inštitúciami v krajine pôvodu. 

Po príchode do Rumunska je potrebné urobiť isté integračné opatrenia: zaregistrovať pobyt, podať žiadosť o povolenie na pobyt (v prípade potreby aj pre rodinných príslušníkov), informovať miestné úrady o vašej novej adrese.

Národnou menou je LEU (RON), ktorú si môžete zameniť na letisku, v bankách alebo v súkromných zmenárňach. Ak využijete služby súkromných zmenárni, venujte pozornosť poplatkom ešte pred uskutočnením transakcie. 

 

3. Pracovné podmienky

3. 1  Prehľad pracovných podmienok v Európe


Kvalita práce a zamestnania – dôležitý problém so silným ekonomickým a humanitárnym dopadom. Dobré pracovné podmienky sú dôležité pre pohodu európskeho pracovníka a:

·     prispievajú k fyzickému a psychickému blahu Európanov a

·     prispievajú k hospodárskemu výkonu EÚ.

Z humanitárneho hľadiska, kvalita pracovného prostredia má silný vplyv na celkovú pracovnú a životnú spokojnosť európskych pracovníkov.
Z hospodárskeho hľadiska sú vysoko kvalitné pracovné podmienky vedúcou silou hospodárskeho rastu a základom pre súťažnú pozíciu Európskej únie. Vysoká úroveň pracovnej spokojnosti je dôležitým faktorom pre dosiahnutie vysokej produktivity ekonomiky EÚ.
Preto je pre Európsku úniu kľúčovým problémom presadiť vytvorenie a existenciu udržateľného a slušného pracovného prostredia – takého, ktoré podporuje zdravie a pohodu európskych zamestnancov a vytvára dobrú rovnováhu medzi prácou a voľným časom.

Zlepšovanie pracovných podmienok v Európe: dôležitý cieľ pre Európsku úniu.
Zabezpečiť priaznivé pracovné podmienky pre európskych občanov je prioritou EÚ. Preto Európska únia pracuje spolu s národnými vládami na zabezpečení slušného a bezpečného pracovného prostredia. Podpora členských štátov je poskytovaná prostredníctvom:

·     výmeny skúseností medzi rôznymi krajinami a spoločné akcie,

·     ustanovenie minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky a zdravie a bezpečnosť pri práci, aby sa aplikovali v celej Európskej únii.

Kritériá pre kvalitu práce a zamestnanie
Na dosiahnutie udržateľných pracovných podmienok je dôležité určiť hlavné znaky priaznivého pracovného prostredia a tým aj kritériá pre kvalitu pracovných podmienok.
Európska nadácia pre zlepšenie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v Dubline je agentúra EÚ poskytujúca informácie, poradenstvo a posudky o, ako názov naznačuje, životných a pracovných podmienkach. Táto agentúra stanovila niektoré kritériá pre kvalitu práce a zamestnania, ktoré zahŕňajú:

·     zdravie a pohodu na pracovisku – toto je podstatné kritérium odkedy dobré pracovné podmienky podporujú prevenciu pred zdravotnými                problémami na pracovisku, znižovanie vystaveniu rizika a zlepšovanie pracovnej organizácie,

·     zladenie pracovného života a voľného času – občanovi by mala byť daná šanca nájsť rovnováhu medzi časom stráveným v práci a mimo nej,

·     rozvoj zručností – kvalitná pozícia je taká, ktorá dáva možnosti pre školenie, zlepšovanie sa a kariérny rast.

Práca Eurofoundu prispieva k plánovaniu a tvorbe lepších životných a pracovných ponúk v Európe.

Zdravie a bezpečnosť pri práci
Európska komisia podnikla širokú škálu aktivít na podporu zdravého pracovného prostredia v členských štátoch EÚ. Popri iných rozvinula Spoločnú stratégiu pre zdravie a bezpečnosť pri práci na obdobie 2002 – 2006. Táto stratégia bola stanovená s pomocou národných orgánov, sociálnych partnerov a NGOs. Zameriava sa na podporu medzinárodnej spolupráce a nutnosť silnej kultúry prevencie. Nová stratégia pre obdobie 2007 – 2012 sa pripravuje.
Politika únie o zdraví a bezpečnosti pri práci sa zameriava na dlhotrvajúce zlepšovanie pohody pracovníkov v EÚ. Berie do úvahy fyzikálne, morálne a sociálne dimenzie pracovných podmienok, ako aj nové výzvy, ktoré prinieslo rozšírenie Európskej únie o krajiny zo strednej a východnej Európy. Zavedenie štandardov EÚ pre zdravie a bezpečnosť na pracovisku veľmi prispelo k zlepšeniu situácie pracovníkov v týchto štátoch.

Zlepšenie pracovných podmienok stanovením minimálnych požiadaviek spoločných pre všetky krajiny EÚ
Zlepšenie životných a pracovných podmienok v členských štátoch EÚ veľmi závisí na ustanovení spoločných pracovných štandardov. Pracovné právo a nariadenia EÚ stanovili minimálne požiadavky pre udržateľné pracovné prostredie a v súčasnosti sa uplatňujú vo všetkých členských štátoch. Zlepšovanie týchto štandardov posilnilo práva pracovníkov a je to jedným z hlavných výsledkov sociálnej politiky EÚ.

3. 2  Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Význam transparentnosti a vzájomného uznávania diplomov ako nevyhnutnej súčasti voľného pohybu pracovníkov
Možnosť uznania kvalifikácií a kompetencií môže zohrávať zásadnú úlohu pri rozhodovaní, či začať pracovať v inej krajine EÚ. Je preto potrebné, aby sa vypracoval európsky systém, ktorý zaručí vzájomné uznávanie odborných kompetencií v jednotlivých členských štátoch. Jedine takýto systém zabezpečí, aby sa nedostatočné uznávanie odborných kvalifikácií nestalo prekážkou mobility pracovníkov v rámci EÚ.

Hlavné zásady uznávania odborných kvalifikácií v EÚ
Základnou zásadou je, že každý občan EÚ by mal mať možnosť slobodne vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. Žiaľ, praktickému uplatňovaniu tejto zásady často bránia vnútorné požiadavky hostiteľskej krajiny na prístup k určitým povolaniam.
Na prekonanie týchto rozdielov EÚ ustanovila systém na uznávanie odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému je rozdiel medzi podmienkami, ktoré platia pre regulované povolania (povolania, pre ktoré sa podľa zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolania, ktoré nie sú v hostiteľskej krajine právne upravené.

Kroky smerom k dosiahnutiu transparentnosti kvalifikácií v Európe
Európska únia podnikla dôležité kroky smerom k docieleniu transparentnosti kvalifikácií v Európe:

·     Zlepšenie spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy s cieľom spojiť všetky nástroje pre transparentnosť certifikátov a diplomov do jediného užívateľsky jednoduchého nástroja. Patria k nim napríklad európsky životopis a odborná príprava v systéme Europass.

·     Príprava konkrétnych aktivít v oblasti uznávania a kvality odborného vzdelávania a prípravy.

Prekonávanie rozdielov v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy v rámci EÚ
Systémy vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch EÚ ešte stále vykazujú výrazné rozdiely. Túto rozmanitosť ešte viac prehĺbilo posledné rozšírenie EÚ s rôznymi tradíciami vo vzdelávaní. Preto je potrebné ustanoviť spoločné pravidlá garantujúce uznávanie kompetencií.
Na prekonanie tejto rozmanitosti národných kvalifikačných noriem, metód vzdelávania a štruktúr odbornej prípravy Európska komisia predložila rad nástrojov zameraných na zabezpečenie lepšej transparentnosti a uznávania kvalifikácií na akademické i profesionálne účely.

1. Európsky kvalifikačný rámec
Európsky kvalifikačný rámec je hlavnou prioritou Európskej komisie v procese uznávania odborných kompetencií. Hlavným cieľom rámca je vytvoriť spojenie medzi rôznymi národnými kvalifikačnými systémami a zaručiť hladký prenos a uznávanie diplomov.

2. Národné informačné centrá pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC)
Sieť národných informačných centier pre uznávanie dokladov o vzdelaní bola zriadená v roku 1984 z podnetu Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru, NARIC zohrávajú zásadnú úlohu v procese uznávania kvalifikácií v EÚ.

3. Európsky systém prenosu kreditov (ECTS)
Európsky systém prenosu kreditov je zameraný na uľahčenie uznávania období štúdia v zahraničí. Bol zavedený v roku 1989, jeho funkcia spočíva v popisovaní programu vzdelávania a prideľovaní kreditov jeho komponentom. Je hlavnou súčasťou vysoko uznávaného programu mobility študentov - Erasmus.

4. Europass
Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti profesionálnych zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov:
1. životopis
2. jazykový pas
3. dodatky k osvedčeniu
4. dodatky k diplomu a
5. dokument Europass-Mobility.
Systém Europass umožňuje jasnú a zrozumiteľnú prezentáciu zručností a kvalifikácií v rôznych častiach Európy. Národné strediská Europass boli zriadené v každej krajine Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru ako miesto prvého kontaktu pre osoby, ktoré sa chcú dozvedieť viac o systéme Europass.

Uznávanie diplomov a kvalifikácie v Rumunsku
Uznávanie diplomov a kvalifikácie v Rumunsku platí pre všetkých občanov EÚ/EHP, ktorí sa rozhodli pre prácu v tejto krajine. Inštitúcia, ktorá sa venuje uznávaniu diplomov je Národné centrum pre uznávanie a ekvivalenciu diplomov na Ministerstve vzdelávania, výskumu, mládeže a športu. Centrum taktiež overuje diplomy a doklady o dosiahnutom vzdelaní cudzincov, ktorí žiadajú o pracovné povolenie.

Diplom je dokument alebo súbor dokumentov osvedčujúci úroveň odbornosti, ktorý:

·     bol vydaný kompetentným úradom v krajine EÚ/EHP,

·     preukazuje, že držiteľ má ukončené vyššie vzdelanie,

·     preukazuje, že držiteľ má kvalifikáciu požadovanú pri regulovaných profesiách v krajine pôvodu alebo potvrdenie o výkone povolania, v prípade, že držiteľ          absolvoval výkon povolania najmenej 3 roky.

 

Za diplom je považovaný aj každý dokument, ktorý bol vydaný kompetentnými orgánmi v prípade, ak ide o prax získanú v krajine EÚ/EHP. Diplomy musia  byť overené kompetentnými orgánmi členského štátu, pokiaľ v tejto krajine platia rovnaké podmienky pre vykonávanie tej ktorej profesie ako v krajine pôvodu.

3. 3  Druhy zamestnania

Podľa rumunského zákonníka práce osoba môže pracovať, keď dovŕši vek 16 rokov. So súhlasom rodičov alebo právnych zástupcov to môže byť už vo veku 15 rokov, pokiaľ osoba vykonáva úlohy, ktoré sú vhodné pre jej psychický rozvoj, zručnosti a skúsenosti a ktoré neohrozujú jej zdravie a rozvoj. Náročné alebo rizikové pracovné miesta sú obsadzované výlučne osobami, ktoré už dosiahli vek 18 rokov. Tieto miesta sú vymedzené vládnym rozhodnutím.

Pracovná zmluva sa podpisuje na dobu určitú alebo neurčitú s plným alebo skráteným úväzkom. Plný úväzok znamená 8 pracovných hodín denne (40 hodín/týždeň).  Rozvrhnutie pracovnej doby je zvyčajne rovnomerné, vrátane 2 dni pracovného oddychu. V závislosti na profile spoločnosti môže dôjsť k nerovnomernému rozdeleniu pracovnej doby za predpokladu, že je dodržaný bežný pracovný čas 40 hodín/týždenne.  Podľa zákona je týždenná pracovná doba najviac 48 hodín vrátane nadčasov. Výnimky umožňujúce predĺženie maximálnej pracovnej doby podliehajú prísnym právnym predpisom.

Zákonník práce obsahuje ustanovenia týkajúce sa agentúrnej práce. Tento typ práce vykonávajú dočasní zamestnanci, ktorí majú s agentúrou uzatvorenú zmluvu. Zamestnanec je k dispozícii užívateľskému zamestnávateľovi na výkon dočasnej práce pod vedením a dohľadom užívateľského zamestnávateľa. Výkon dočasnej práce nesmie presiahnuť 24 mesiacov.

Zamestnávatelia môžu požadovať skúšobnú dobu 90 kalendárnych dní pre operačné (prevádzkové) pozície a nie viac ako 120 kalendárnych dní pre manažérske pozície. Absolventi s vyšším vzdelaním podliehajú skúšobnej dobe prvých 6 mesiacov. Skúšobná doba za započítava do odpracovaných rokov. 

Občania EÚ môžu pracovať v akejkoľvek pozícií, okrem pozícií v štatnej službe, na výkon ktorej je potrebné rumunské štátne občianstvo.

Zmluvy o spolupráci, tzv. zmluvy o poskytovaní služieb, môžu byť uzatvorené len pri vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti osobami registrovanými v obchodnom registri, ktoré majú právnu formu ako oprávnené osoby (PFA).

Pre viac informácií ohľadom pracovných vzťahov, bezpečnosti a zdravia pri práci, kontaktujte Inšpektorát práce  a sociálneho zabezpečenia alebo Ministerstvo práce, rodiny a sociálneho zabezpečenia a seniorov.

3. 4  Pracovné zmluvy

Pracovné zmluvy sú nariadené zákonom. Povinnosťou zamestnávateľa je vyhotoviť pracovnú zmluvu, ktorá musí mať písomnú podobu.

Pracovná zmluva musí obsahovať:

·     identifikačné údaje zúčastnených strán,

·     registrovanú adresu zamestnávateľa,

·     druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručnú charakteristiku,

·     riziká špecifické pre tento druh práce,

·     miesto výkonu práce,

·     deň nástupu do práce,

·     mzdové podmienky (vrátane odmien),

·     pracovnú dobu (hodiny/denne a dni/týždenne),

·     nárok na dovolenku,

·     pracovné podmienky (uvedené v kolektívnej zmluve).

Osoba môže byť zamestnaná iba na základe osvedčenia, ktoré potvrdzuje, že je spôsobilá na výkon predmetnej práce.

Pracovná zmluva sa uzatvára v rumunskom jazyku, a to výhradne písomne so súhlasom zúčastnených strán.  Pracovné zmluvy sú zaregistrované v Generálnom registri zamestnancov. Zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť zamestnancovi kópiu pracovnej zmluvy podpísanú oboma zúčastnenými stranami. Pracovná zmluva na dobu určitú sa uzatvára na obdobie maximálne 36 mesiacov.

V prípade, že bol pracovný pomer uzavretý z dôvodu zastupovania zamestnanca, ktorého pracovný pomer bol pozastavený, pracovný pomer na dobu určitú končí zánikom príčin pozastavenia skoršieho pracovného pomeru. 

Zamestnávateľ je povinný informovať zamestnanca o akýchkoľvek zmenách v pracovnom pomere písomne. Zamestnávateľ má taktiež povinnosť informovať o týchto zmenách do 5 dní miestny inšpektorát práce. Ak zamestnávateľ zamestnáva osoby na čiastočný úväzok (menej ako je počet hodín zodpovedajúci plnému pracovnému úväzku), musí s nimi uzatvoriť pracovnú zmluvu na dobu určitú/neurčitú. Výška odmeny za prácu vykonávanú na čiastočný úväzok musí byť proporčná k výške odmeny za prácu vykonávanú na plný úväzok. 

Je možný aj telework (telepráca/práca na diaľku). Individuálne zmluvy na prácu na diaľku (telework) musia byť uzavreté písomne a musia obsahovať zmienku o tom, že zamestnanec pracuje na diaľku, pracovný harmonogram, ktorý môže zamestnávateľ využiť na kontrolu zamestnanca, spôsob vykonávania takýchto kontrol atď.  Okrem toho Zákonník práce obsahuje ustanovenia o práci vykonávanej prostredníctvom dočasného zamestnanca. Túto prácu vykonáva dočasný zamestnanec, ktorý uzavrel dočasnú pracovnú zmluvu; zamestnávateľ je užívateľskému zamestnávateľovi k dispozícii na dočasnú prácu pod vedením a dohľadom tohto užívateľa. Ďočasná pracovná doba nesmie presiahnuť 24 mesiacov. 

Viac informácií ohľadom pracovných vzťahov, bezpečnosti a zdravia pri práci získate kontaktovaním Inšpektorátu práce alebo Ministerstva práce, rodiny, sociálneho zabezpečenia a seniorov.

 

3. 5  Špeciálne kategórie

Pracovná doba pre osoby do veku 18 rokov a mladšie je obmedzená na 6 hodín denne (30 hodín/týždeň) bez možnosti pracovať nadčas alebo v noci.  Navyše, tehotné ženy, ženy krátko po pôrode alebo dojčiace matky nesmú vykonávať prácu v noci. 

Mladí ľudia vo veku 18 rokov a menej majú nárok na prestávku 30 minút, ak ich denná pracovná doba prekročí 4,5 hodiny.

Podľa Zákonníka práce majú zamestnanci nárok na minimálne 20 dní dovolenky ročne.  Skutočný rozsah dovolenky za kalendárny rok musí byť zakotvený v zmluve. Mladí do 18 rokov, zamestnanci pracujúci v sťažených podmienkach, slepci a iné osoby so zdravotným postihnutím majú nárok na 3 dni dovolenky navyše.

Osoby so zdravotným postihnutím môžu byť zamestnané na chránených pracoviskách vybavených vhodným zariadením a upravených tak, aby sa odstránili prípadné prekážky.

Osoby so zdravotným postihnutím môžu vykonávať aj práce na diaľku (telework). V takom prípade musí zamestnávateľ zabezpečiť dopravu  akýchkoľvek použivaných surovín a koncových výrobkov do domu a z domu zamestnanca. Osobám s ťažkým, pokročilým alebo priemerným zdravotným postihnutím zamestnaným na základe pracovnej zmluvy je poskytovaná špeciálne právna ochrana.

Inštitúciou zodpovednou za ochranu osôb so zdravotným postihnutím je Národný úrad pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý je podriadený Ministerstvu práce, rodiny, sociálnej ochrany a seniorov.

Utečenci sú kategóriou cudzincov požívajúcou právnu ochranu v Rumunsku. Majú voľný prístup na trh práce a nárok na vstup do systému sociálneho poistenia (dávky v nezamestnanosti a zdravotné poistenie). Ak sa chcú zamestnať, potrebujú povolenie na zamestnanie, ktoré vydáva Generálný inšpektorát pre imigraciu a žiadosť zamestnávateľa.

Cudzincom pochádzajúcim z krajín mimo EÚ je umožnený vstup na trh práce, ak voľné pracovné miesto nie je obsaditeľné občanmi Rumunska a krajín EÚ/EHP a Švajčiarska.

 

3. 6  Samostatná zárobková činnosť

Fyzické osoby, ktoré sú občanmi EÚ / EHP môžu vykonávať podnikateľskú činnosť v Rumunsku ako  živnostnici, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ako podnikatelia, ktorí majú individuálny podnik, ako členovia rodinného podniku na základe Zákona č. 44/2008, ktorý povoľuje jednotlivcom a rodinám vykonávať nezávislú podnikateľskú činnosť.

Živnostníci a individuálne alebo rodinné podniky môžu získať oprávnenie na vykonávanie nezávislej podnikateľskej činnosti v akomkoľvek odbore, oblasti a profesii okrem výnimiek stanovených zákonom. Registrácia v Obchodnom registri a povolenie na prevádzkovanie/výkon činnosti sú povinné. Status SZČO prináša so sebou mnoho výhod, ako napr. príjem verejného dôchodku a iných výhod sociálneho systému (sociálneho poistenia, zdravotného poistenia, systému poistenia v nezemestnanosti) v súlade s relevantnými právnymi predpismi.

Živnostníci nesmú zamestnávať ďalšie osoby na základe individuálnych pracovných zmlúv na vykonávanie činností, na ktoré majú udelené povolenie. Majitelia jednotlivých podnikov môžu zamestnávať ďalšie osoby na základe pracovnej zmluvy, môžu spolupracovať s ďalšími živnostníkov, s ďalšími vlastníkmi jednotlivých podnikov, so zástupcami rodinného podniku alebo s inými právnickými osobami. Rodinné podniky majú dvoch alebo viacerých členov jednej rodiny. Členovia rodinného podniku sú poistení v rámci štátneho systému sociálneho poistenia (dôchodky, nezamestnanosť, zdravotníctvo).

 

 3. 7  Platové podmienky

Pokiaľ ide o výšku a vyplácanie mzdy, akákoľvek diskriminácia na základe veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, národnosti, rasy, farby, etnického pôvodu, náboženstva, politických názorov, sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, rodinného stavu alebo zodpovednosti, členstva v odboroch alebo účasti v štrajku je zakázaná.

Mzda zahŕňa základnú mzdu a ďalšie príplatky (za prácu v noci alebo prácu nadčas). Výplata mzdy musí mať prednosť pred ostatnými finančnými povinnosťami zamestnávateľa. Zamestnávateľ má povinnosť vyplácať mesačnú hrubú mzdu minimálne vo výške zákonom stanovenej minimálnej hrubej mzdy v národnom hospodárstve. Od 1. februára 2017  je garantovaná hrubá minimálna mzda stanovená vládnym nariadením vo výške 1 450,00 RON mesačne (cca 322,00 €) , za plný pracovný čas v priemernom rozsahu 169,3 hodín/mesačne.

Plat zamestnancov verejných inštitúcií je financovaný celkom alebo z väčšej časti zo štátneho rozpočtu, rozpočtu verejnej Sociálnej poisťovne, miestnych rozpočtov a rozpočtov špeciálnych fondov.

Nominálna  priemerná hrubá mzda v krajine bola v novembri 2016 vo výške 3 005,00 RON, priemerná čistá mesačná mzda 2 172,00 RON (cca 483,00 €).

Povinnosťou všetkých zamestnávateľov a zamestnancov je platiť odvody do fondov zdravotného poistenia, poistenia v nezamestnanosti a odvody do systému sociálneho poistenia -  4.3(príjmy a dane).

3. 8. Pracovná doba


Práca na plný úväzok je  8 pracovných hodín denne a 40 hodín týždenne. Pracovný čas nesmie prekročiť 48 hodín týždenne, vrátane nadčasov. Pri osobách vo veku 18 rokov a mladších je pracovný čas skrátený na 6 hodín denne  a 30 hodín týždenne.

V prípade práce na zmeny, pracovný čas môže prekročiť 8 hodín denne a 48 hodín týždenne za predpokladu, že celkový počet odpracovaných hodín v priebehu 3 týždňov v priemere neprekročí 8 hodín denne a 48 hodín týždenne.

Pre určité oblasti alebo profesie sa pracovná doba znižuje/zvyšuje podľa individuálnych/kolektívnych dohôd. Pokiaľ je denná pracovná doba 12 hodín, musí po nej nasledovať deň voľna.

Práca nadčas je kompenzovaná  plateným náhradným voľnom v priebehu nasledujúcich 60 kalendárnych dní po výkone práce nadčas alebo poskytnutím dodatočnej finančnej úhrady. Ak nie je možné kompenzovať prácu nadčas plateným náhradným voľnom v uvedenej lehote, rieši sa to finančnou náhradou. Príplatky k základnému platu sa vyplácajú  podľa individuálnych/kolektívnych dohôd, ale nemali by byť nižšie ako 75% základného platu.

Pracovná doba medzi 22.00 – 6.00 hod. je klasifikovaná ako práca v noci, ktorá by nemala prekročiť stanovený limit 8 hodín za deň. Odporúčané obdobie na prácu v noci je maximálne 3 mesiace, pričom podľa zákona by sa malo dodržať víkendové voľno.

Zamestnanci, ktorí pracujú v noci majú nárok na:
- zníženie pracovnej doby o 1 hodinu v dňoch, v ktorých vykonávajú najmenej 3 hodiny práce v nočnej zmene, a to bez zníženia základného platu,

alebo

- doplnkovú mzdu najmenej 25% základného platu za každú nočnú zmenu.

Podľa Zákonníka práce majú zamestnanci právo na nasledovné formy oddychu: obednú prestávku, denný oddych, týždenný oddych, týždenný oddych a štátne sviatky. 

V prípade, že pracovná doba presahuje 6 hodín, zamestnanci majú právo na obednú prestávku a iné prestávky v súlade s podmienkami uvedenými v kolektívnej zmluve a internými pravidlami zamestnávateľa/spoločnosti. Mladiství vo veku 18 a menej rokov majú právo na obednú prestávku – 30 minút v prípade, že ich pracovný čas presahuje 4,5 hodiny. V normálnom pracovnom čase nie sú zahrnuté iné oddychové prestávky, ak ich neurčí zamestnávateľ alebo nie sú zakotvené v kolektívnej zmluve. V priebehu týždňa má zamestnanec právo na oddych počas dvoch po sebe nasledujúcich dní, zvyčajne ide o sobotu a nedeľu.  

3. 9  Dovolenka (ročná dovolenka, materská dovolenka)

Všetci zamestnanci majú nárok na platenú dovolenku v minimálnom rozsahu 20 pracovných dní podľa ustanovenia Zákonníka práce, alebo 21 dní podľa Národnej kolektívnej zmluvy. Výmer základnej dovolenky sa navýši  o 3 dni zamestnancom so zdravotným postihnutím, o 6 dní nevidiacim a aspoň o 3 dni zamestnancom, ktorí pracujú v osobitných  podmienkach. Štátne sviatky určené zákonom a kolektívnou zmluvou nie sú zahrnuté do dní dovolenky. Počas dovolenky dostáva zamestnanec sumu, ktorá nemôže byť nižšia ako základný plat a ďalšie permanentné príspevky alebo doplnkové platby, ktoré sa vyplácajú do určitého obdobia, ako je to dohodnuté v individuálnej pracovnej  zmluve. Príspevok na dovolenku za kalendárny rok musí byť vyplatený najmenej 5 pracovných dní pred nástupom na dovolenku.

Podľa zákonníka práce má zamestnanec okrem platenej dovolenky nárok na dni plateného voľna v prípade výnimočných rodinných a iných udalostí, ktoré sú ustanovené zákonom, kolektívnou zmluvou alebo internými predpismi zamestnávateľa. Zamestnanci majú nárok na deň plateného voľna pri týchto udalostiach: svadba zamestnanca - 5 dní, svadba dieťaťa zamestnanca - 2 dni, narodenie dieťaťa - 5+10 dní v prípade, že zamestnanec navštevoval kurzy ako sa starať o dojča, pri úmrtí partnera; dieťaťa; rodičov; svokrovcov - 3 dni; pri úmrtí starých rodičov, bratov, sestier - 1 deň; pri darovaní krvi, pri zmene zamestnania v rámci tej istej spoločnosti, pri presťahovaní sa do iného mesta - 5 dní.
 
Štátne sviatky (dni pracovného voľna):

·     1. a 2. január – Nový rok

.     24. január

·     dni veľkonočných sviatkov (veľkonočná nedeľa a veľkonočný pondelok)

·     1. máj – Deň práce

·     Svätodušná nedeľa a Svätodušný pondelok

·     15. august - sv. Mária

·     30. november

·     1. december – štátny sviatok Rumunska

·     25. a 26. decembra - Vianočné sviatky

·     2 dni počas každoročných náboženských sviatkov vyhlásených oprávnenými náboženskými inštitúciami inými ako kresťanskými pre zamestnancov, ktorí sú        členmi týchto inštitúcií.

Dovolenka na odborné vzdelávanie.
Zamestnanci majú na základe požiadania nárok na dovolenku na odborné vzdelávanie. Takáto dovolenka môže byť platená alebo neplatená.

Zdravotná dovolenka a príspevky na zdravotné poistenie, na ktoré má zamestnanec právo sú nasledovné: zdravotná dovolenka, príspevky na dočasnú pracovnú práceneschopnosť, ktorú spôsobilo niečo, čo sa stalo mimo pracoviska; zdravotná dovolenka a príspevky na prevenciu a rehabilitáciu; materská a príspevky, dovolenka a príspevky v prípade, že sa staráte o choré dieťa, dovolenka pri rizikovom tehotenstve.

Zamestnanci majú nárok na neplatené voľno z osobných dôvodov.

 

3. 10  Ukončenie pracovného pomeru

Pracovný pomer môže byť ukončený zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa.

Pracovný pomer zaniká:

·     dňom odchodu do dôchodku;

·     dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o treste odňatia slobody,

·     dňom odobratia povolenia alebo osvedčenia nevyhnutného na výkon práce,

·     dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o zákaze výkonu činnosti, alebo zastávania pozície,

·     dňom skončenia platnosti pracovnej zmluvy na dobu určitú,

.     dňom zrušenia zmluvy o dielo rodičmi alebo zákonnými zástupcami u zamestnancov vo veku od 15 do 16 rokov,

·     dňom úmrtia zamestnanca alebo zamestnávateľa, ak bol zamestnávateľ fyzickou osobou,

·     dňom zániku zamestnávateľa ako právnickej osoby.

Prepustenie je skončenie pracovnej zmluvy z iniciatívy zamestnávateľa. Dôvody na prepustenie sa môžu a nemusia týkať dotknutého zamestnanca.
Prepustenie z dôvodov na strane zamestnanca: vážne porušenie pracovnej disciplíny, ochranná väzba na viac ako 30 dní, fyzické alebo psychické  postihnutie, ktoré zamestnancovi  bráni vykonávať jeho povinnosti, ak zamestnanec nespĺňa profesijné kritériá na výkon práce.
Prepustenie z dôvodov na strane zamestnávateľa: môže byť individuálne alebo hromadné.  Hromadné prepúšťanie znamená prepustenie určitého počtu z celkového počtu zamestnancov v priebehu 30 kalendárnych dni podľa zákonom stanovených pravidiel.

Rozhodnutie o prepustení sa písomne oznámi dotknutému zamestnancovi a musí obsahovať: dôvody prepustenia, kritériá pre stanovenie priorít v rámci hromadného prepúšťania, zoznam pracovných pozícii zasiahnutých hromadným prepúšťaním. Dotknutý zamestnanec musí byť informovaný o prepustení  najmenej 20 pracovných dní vopred.

Odstúpenie od pracovnej zmluvy znamená jednostranný dobrovoľný akt zamestnanca, ktorým písomne oznámi skončenie pracovného pomeru k určitému dátumu po uplynutí  výpovednej lehoty.

Výpovedné lehoty pri ukončení pracovného pomeru sú ustanovené v zmluve alebo v kolektívnej zmluve a nemôžu presiahnuť 20 kalendárnych dní pre zamestnancov v prevádzke a 45 kalendárnych dní pre zamestnancov z manažmentu.

 

3. 11 Zastupovanie pracovníkov

Odbory pôsobia ako sociálni partneri a sú nezávislými neziskovými právnickými subjektmi zriadenými za účelom ochrany a presadzovanie kolektívnych a individuálnych práv, ako aj profesionálnych, ekonomických, sociálnych, kultúrnych a športových záujmov svojich členov. Zastupcovia odborov majú právo rokovať a uzatvárať kolektívne dohody, dohovory a dohody s orgánmi verejnej správy alebo zamestnávateľskými oganizáciami a zúčastňujú sa sociálneho dialógu.

Zákon zaručuje odborom právo slobodne sa združovať do federácií, konfederácií  alebo vytvárať miestné subjekty.  Zástupcovia odborov  sú členmi Hospodárskej a sociálnej rady spolu so zástupcami združení zamestnávateľov a vlády.

Odbory môžu v súlade so zákonom  využiť špecifické prostriedky ako vyjednávanie, zmierovacie konanie, mediáciu, rozhodcovské konanie, petície, hliadkovanie, pochody, demonštrácie a štrajky. Právo zamestnancov vstúpiť do odborov je uznávané všetkými zamestnávateľmi a je jedným z práv a slobôd zaručených Ústavou Rumunska. Nereprezentatívna odborová organizácia s členmi, ktorí sú zamestnancami určitého zamestnávateľa môže byť zastúpená príslušnou odborovou organizáciou pôsobiacou v oblasti činnosti zamestnávateľa s cieľom zastupovať záujmy zamestnancov vo vzťahu k zamestnávateľom.

 

 3. 12  Pracovné spory – štrajky

Všetky spory medzi zamestnancami a zamestnávateľskými inštitúciami týkajúce sa  profesionálnych, sociálnych alebo ekonomických záujmov alebo práv vyplývajúcich z pracovno-právnych vzťahov sa nazývajú pracovné spory.

Pracovné spory týkajúce sa vytvárania pracovných podmienok počas vyjednávania o obsahu kolektívnej dohody sú konflikty záujmov.

Pracovné spory súvisiace s výkonom práv alebo s plnením povinností stanovených právnymi predpismi, ako aj pracovnými  zmluvami, sú  konflikty nárokov.

Ak kolektívny pracovný spor nevyrieši ministerstvo práce, rodiny, sociálneho zabezpečenia a seniorov alebo jeho regionálny inšpektorát, strany sa môžu dohodnúť na začatí mediačného konania. Sprostredkovanie alebo rozhodcovské konanie pri pracovnom spore o konflikte záujmov je povinné, ak sa tak obidve strany rozhodli pred začatím štrajku alebo počas štrajku. 

Zamestnanci majú právo na štrajk, aby mohli brániť svoje profesionálne, hospodárske a sociálne záujmy. Štrajk sa môže začať až po neúspešných pokusoch o vyriešenie konfliktu a za predpokladu, že sa najprv uskutoční varovný štrajk a že manažmentu bol oznámený začiatok štrajku 48 hodín vopred. Štrajky môžu byť klasifikované ako výstražné, solidárne alebo štandardné. Pred začiatkom štrajku je mediáčne konanie a rozhodovanie o konflikte záujmov povinné len vtedy, ak obe strany súhlasili, že prejdú týmito krokmi. 

Zamestnanci môžu rozhodnúť o svojej účasti na štrajku. Žiadny zamestnanec nesmie byť nútený do účasti, resp. neúčasti na štrajku. Reštrikcie alebo obmedzenia práva na štrajk sú možné iba v týchto prípadoch a pre tie kategórie zamestnancov, ktoré sú výslovne uvedené v platných právnych predpisoch. Účasť na štrajku a organizácia štrajku v medziach zákona nie sú považované za porušenie pracovných povinností a nesmúe vyústiť do disciplinárnych opatrení proti účastníkom ani proti organizátorom štrajku.

 

3. 13  Odborná príprava


Dospelé osoby majú rovnaké právo na prístup k odbornému vzdelávaniu, a to bez akejkoľvek formy diskriminácie na základe veku, pohlavia, rasy, etnického pôvodu, alebo politickej či náboženskej príslušnosti.

Podniky, národné a verejné spoločnosti alebo iné subjekty zriadené centrálnymi a miestnymi verejnými úradmi, orgánmi a inštitúciami financované z verejných či neverejných zdrojov (zamestnávatelia) musia zabezpečiť svojim zamestnancom prístup k odbornému vzdelávaniu.

Uchádzači o zamestnanie môžu  navštevovať kurzy odborného vzdelávania organizované Národnou agentúrou pre zamestnanosť alebo inými oprávnenými poskytovateľmi  za podmienok stanovených platnými pravnými predpismi. Celoživotné odborné vzdelávanie nadväzuje na dosiahnuté vzdelanie a pomáha rozvíjať už predtým nadobudnuté odborné zručnost  alebo získať nové zručnosti.

Ministerstvo práce a sociálnej spravodlivosti a Ministerstvo národného vzdelávania vypracúvavajú národné politiky a stratégie rozvoja ľudských zdrojov, vrátane odborného vzdelávania dospelých. Tieto politiky a stratégie vychádzajú z návrhov Národného úradu pre kvalifikácie a sú potom predkladané vláde na schválenie.  

Akreditovaní poskytovatelia odborného vzdelávania môžu organizovať programy odborného vzdelávania ukončené udelením kvalifikačného alebo absolventského certifikátu uznávaného na národnej úrovni.   

 

4. 1  Životné podmienky v Európe

Kvalita života - na čele programu sociálnej politiky EÚ
Priaznivé životné podmienky závisia od celého radu faktorov, ako napríklad kvalita zdravotníckych služieb, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo kvalitné dopravné zariadenia, uvádzané len ako ukážka niektorých aspektov, ktoré ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov. Cieľom Európskej únie je neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať nové výzvy súčasnej Európy, ako napríklad sociálne vylúčené osoby alebo starnúce obyvateľstvo.


Zamestnanosť v Európe
Zlepšovanie pracovných príležitostí v Európe je pre Európsku komisiu hlavnou prioritou. S vyhliadkou na vyriešenie problému nezamestnanosti a zvýšenie mobility medzi zamestnaniami a regiónmi sa pripravuje a realizuje množstvo iniciatív na úrovni EÚ na podporu európskej stratégie zamestnanosti. Patria k nim Európske služby zamestnanosti (EURES).


Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii

Zdravie má neoceniteľnú hodnotu, ovplyvňuje každodenný život ľudí a je preto dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Zdravé prostredie je nevyhnutné pre náš individuálny a profesionálny rozvoj a občania EÚ majú stále väčšie nároky, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a poskytovanie vysoko kvalitných služieb zdravotnej starostlivosti. Pri cestovaní v rámci Európskej únie požadujú rýchly a jednoduchý prístup k lekárskemu ošetreniu. Zdravotné politiky EÚ sa zameriavajú na riešenie týchto potrieb.
Európska komisia vypracovala koordinovaný prístup k zdravotnej politike, zaviedla do praxe rad iniciatív, ktoré dopĺňajú aktivity národných verejných orgánov. Spoločné akcie a ciele Únie sú zahrnuté do zdravotných programov a stratégií EÚ.
Súčasný Program verejného zdravia EÚ pracuje na zlepšovaní schopnosti EÚ reagovať na cezhraničné ohrozenia zdravia a na skvalitňovaní informácií a poznatkov o najnovších trendoch v sektore verejného zdravia. Bola navrhnutá nová stratégia v oblasti ochrany zdravia a ochrany spotrebiteľa, ktorá ďalej zdôrazňuje potreby na zlepšovanie zdravotnej bezpečnosti občanov a šírenie zdravotníckych informácií.


Vzdelávanie v EÚ

Vzdelávanie Európe má hlboké korene a je veľmi rôznorodé. Už v roku 1976 sa ministri školstva rozhodli zriadiť informačnú sieť na lepšie porozumenie vzdelávacích politík a systémov v Európskom spoločenstve pozostávajúcom vtedy z deviatich krajín. Toto odrážalo zásadu, že špecifický charakter systému vzdelávania v každom jednotlivom členskom štáte je potrebné plne rešpektovať, pričom je potrebné zlepšovať koordináciu vzájomného pôsobenia medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a systémami zamestnanosti. Eurydice, informačná sieť o vzdelávaní v Európe, oficiálne začala svoju činnosť v roku 1980.
V roku 1986 sa spustením programu Erasmus pozornosť odklonila od informačných výmen a zamerala na študentské výmeny, ktoré sa pokladajú za jednu z najúspešnejších iniciatív EÚ.
Skúsenosti zhromaždené za štvrťstoročie sa skonsolidovali a rozvinuli do programu Socrates, ktorý pokrýva všetky oblasti vzdelávania pre všetky vekové kategórie a kvalifikácie.
Aby sa umožnilo zavádzanie európskych štúdií na univerzity, Komisia podporuje aj projekt Jeana Monneta, ktorý ponúka dotácie na zriadenie katedier Jeana Monneta, stálych kurzov, modulov v oblasti európskeho práva, európskeho hospodárstva, politických štúdií európskej konštrukcie a histórie európskej integrácie. Projekt podporuje aj vytváranie centier dokonalosti Jeana Monneta.


Doprava v EÚ

Doprava bola jednou z prvých spoločných politík vtedajšieho Európskeho spoločenstva. Od roku 1958, keď nadobudla platnosť Rímska zmluva, sa dopravná politika EÚ zameriavala na odstraňovanie cezhraničných prekážok medzi členskými štátmi a tak umožnila rýchlejší, účinnejší a lacnejší pohyb osôb a tovaru.
Táto zásada je úzko spojená s ústredným cieľom EÚ vytvoriť dynamickú ekonomiku a súdržnú spoločnosť. Dopravný sektor vytvára 10 % bohatstva EÚ, vyjadrené ako hrubý domáci produkt (HDP), čo sa rovná okolo jednému biliónu eur za rok. Poskytuje aj viac ako desať miliónov pracovných miest.


Schengenský priestor

Schengenský dohovor nadobudol účinnosť v marci 1995, zrušil hraničné kontroly v priestore signatárskych štátov a vytvoril jednotné vonkajšie hranice, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel.
V súčasnosti podpísalo Schengenskú zmluvu v plnom rozsahu trinásť členských štátov EÚ: Belgicko, Dánsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko a Švédsko. Dánsko podpísalo dohodu, ale môže si vybrať, či bude alebo nebude uplatňovať akékoľvek nové rozhodnutie prijaté na základe dohody. Island, Nórsko a Švajčiarsko, ktoré nie sú členmi EÚ, tiež podpísali dohodu, ale Švajčiarsko ešte tieto predpisy neuplatňuje.


Letecká doprava

Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave prinieslo nižšie cestovné a širší výber prepravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ vytvorila aj súbor práv na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s leteckými cestujúcimi.
Práva leteckých cestujúcich
Ako letecký cestujúci máte určité práva, pokiaľ ide o informácie o letoch a rezervácie, poškodenie batožiny, meškania a zrušenia letov, odmietnutie nástupu do lietadla, odškodnenie v prípade nehody alebo problémy s organizovanými dovolenkami. Tieto práva sa uplatňujú na pravidelné a charterové lety, domáce aj medzinárodné, z letiska EÚ alebo na letisko EÚ z letiska mimo územia EÚ, keď sú prevádzkované leteckou spoločnosťou EÚ.


Železničná doprava

Európsky železničný dopravný systém je charakteristický množstvom prekážok interoperability národných sietí. Rozdielne šírky rozchodov, rôzne systémy dodávok elektrického prúdu a veľké rozdiely v organizácii systémov riadenia železničnej dopravy spôsobujú výrazné meškanie na hraničných prechodoch a tým aj dodatočné náklady. Železničná doprava sa tak v posledných rokoch stala menej konkurencieschopnou ako napríklad cestná doprava.
Na vyriešenie existujúcich problémov Európske spoločenstvo v rámci svojej spoločnej dopravnej politiky prijalo právne predpisy na prípravu, po právnej aj technickej stránke, cesty pre postupné vytváranie integrovaného železničného priestoru. 

4. 2  Politický, administratívny a právny systém


Ústava Rumunska proklamuje Rumunsko ako parlamentnú republiku a ustanovuje deľbu štátnej moci na zákonodarnú (legislatívnu), výkonnú  (exekutívnu) a súdnu. Parlament zložený z Poslaneckej snemovne  a Senátu je najvyšším zastupiteľským orgánom rumunského národa a jediný zákonodarný  orgán krajiny. Parlament je volený na obdobie 4 rokov. Zákony sú po prerokovaní a schválení v parlamente postúpené prezidentovi na vyhlásenie. Prezident volený na obdobie 5 rokov reprezentuje Rumunsko a dohliada nad dodržiavaním Ústavy a činnosti verejných orgánov. Nominuje kandidáta na premiéra a menuje vládu potom, keď získa dôveru parlamentu. Vláda implementuje domácu a zahraničnú politiku a je zodpovedná za riadenie verejnej správy. Miestna samospráva je vykonávaná na princípe autonómie a decentralizácie. Miestne zastupiteľstvá a starostovia volení priamym hlasovaním vystupujú ako autonómne  orgány a riešia verejné záležitosti v mestách a obciach. Vláda menuje prefektov pre každú župu a mesto Bukurešť. 

Súdnictvo tvoria  súdy, prokuratúra (the Ministerul Public), Najvyšší kasačný a odvolací súd.  Spravodlivosť je uplatňovaná prostredníctvom Najvyššieho súdu, župných  súdov, súdnych orgánov a vojenských súdov. Sudcovia sú nezávislí v rámci výkonu svojej funkcie, prokuratúra zastupuje všeobecné záujmy spoločnosti, chráni základy právneho štátu a práva a slobody občanov. Polícia je štátny orgán zodpovedný za ochranu verejného poriadku a za boj proti trestnej činnosti.

Hlavnými subjektmi na trhu práce sú: Národná agentúra pre zamestnanosť, Národná agentúra pre inšpekciu práce a sociálneho zabezpečenia, Generálny inšpektorát pre imigráciu a Národná verejná dôchodková agentúra. Všetky inštitúcie majú svoje miestne pobočky v každej župe.

Národná agentúra pre zameetnanosť  je verejná inštitúcia zodpovedná za organizovanie a koordináciu aktivít týkajúcich sa zamestnanosti a sociálnej ochrany nezamestnaných. Realizuje politiky zamestnanosti a stratégie vypracované Ministerstvom práce, rodiny, sociálneho zabezpečenia a seniorov. Od roku 2007 vykonáva aj úlohy, ktorých cieľom je úľahčenie voľného pohybu rumunských pracovníkov v rôznych krajinách.

Generálny inšpektorát pre prisťahovalectvo je zodpovedný za implementáciu politík v oblasti migrácie, azylu a integrácie cudzincov, ako aj iných právnych predpisov relevantných pre tieto oblasti.

Národná verejná dôchodková agentúra (CNPP) je verejný orgán zodpovedný za riadenie verejného dôchodkového systému a systému poistenia v prípade pracovných úrazov a chorôb z povolania, ako aj za vyplácanie dôchodkov a iných dávok sociálneho poistenia. Je tiež zodpovedný za stanovenie dôchodkových práv migrujúcich pracovníkov, ktorí platili poistenie v Rumunsku av iných krajinách EÚ / EHP alebo vo Švajčiarsku. Zodpovedá za uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa uplatniteľných právnych predpisov v súlade s nariadeniami EÚ o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva.

 

  

4. 3  Príjmy a dane


V novembri 2016 bola priemerná hrubá mzda v Rumunsku  3 005,- RON (cca 668,- €) a nominálna priemerna čistá mzda bola  2 172,- RON (cca 483,- €). 
Medzi príjmami v západnej a východnej časti Rumunska sú rozdiely. Vyššie zárobky sa dosahujú v rozvinutejších regiónoch (Bukurešť-Ilfov, severozápad a západ) a v samotnej Bukurešti, ktorá ponúka najvyššie príjmy v krajine.
Všetci zamestnanci a zamestnávatelia platia odvody do sociálneho rozpočtu, do zdravotného fondu, do fondu nezamestnanosti a do štátneho rozpočtu nasledovne: 

Príspevky do rozpočtu na sociálne poistenie (dôchodková schéma)

·     zamestnávateľ odvádza 10,5% z hrubého mesačného príjmu zamestnanca;

·     zamestnávateľ odvádza medzi 15.8 - 25,8% z celkových hrubých mesačných miezd v závislosti od pracovných podmienok.

 

Poistenie v nezamestnanosti

·     zamestnanec odvádza 0,5% z hrubého mesačného príjmu,

·     zamestnávateľ odvádza 0,5% z celkových hrubých mesačných miezd všetkých zamestnancov,

·     poistená osoba odvádza na základe poistenia v nezamestnanosti 1%,

·     zamestnávateľ odvádza do garančného fondu na výplatu mzdových nárokov 0,25%.


Zdravotné poistenie

·     zamestnanec odvádza 5,5% z hrubého mesačného príjmu,

·     zamestnávateľ odvádza 5,2% z celkových hrubých mesačných miezd všetkých zamestnancov.

 

Príspevok do štátneho rozpočtu sa odvádza prostredníctvom dane z príjmu.


Daň z príjmu – 16% z akehokoľvek hrubého príjmu.

Okrem dane z príjmu je od istej hranice zdaňovaný aj dôchodok. Zároveň sem patrí daň z nehnuteľnosti, daň z motorových vozidiel, daň z pozemku, ktorej výška je stanovená miestnymi úradmi, atď. Zamestnávatelia platia aj ďalšie príspevky (príspevok na dovolenku za kalendárny rok, príspevok na práceneschopnosť a zdravotnú starostlivosť, príspevok na úrazové poistenie a choroby z povolania, atď.)

Každoročne vláda ustanoví  povinnú výšku hrubej minimálnej mzdy (1 450 RON od 1. februára 2017 ). V novembri 2016 bola podľa Národného štatistického inštitútu najvyššia nominálna priemerna čistá mzda zaznamenaná v sektore IT služieb (7 241 RON) a najnižšia v odvetví hotelierstva a gastronómie ( 1 773 RON). 


Základná sadzba DPH je od roku 2017 19%. Znížená sadzba 9% sa uplatňuje  na lieky, vodu, hotelové ubytovanie, potraviny, reštauračné a stravovacie služby a 5% na knihy, učebnice, vstup do múzeí, pamätných domov, vstupné na  veľtrhy a výstavy, nové bývanie do 450 000 RON s maximálnou úžitkovou plochou 120 m2 zástavby na pozemku s rozlohou 250 m2, atď., a výnimky v súlade s Daňovým zákonom. 

 

4. 4  Životné náklady

Životné náklady sú v jednotlivých regiónoch rôzne, v závislosti na prostredí (mestské alebo vidiecke).

Podľa tlačových správ Národného štatistického inštitútu týkajúcich sa príjmov a výdavkov domácností v 3. štvrťroku 2016, štruktúra celkových výdavkov na spotrebu v členení podľa použitia naznačuje, že väčšinu nákladov  (34,79%) predstavuje nákup potravín a nealkoholických nápojov. Náklady na bývanie, vodu, elektrinu a zemný plyn predstavovali 16,5% spotreby domácností. Ostatné výdavky domácnosti boli  na kultúru a voľný čas (6,1%), dopravu (6,2%), zdravotníctvo (4,7%), komunikačné technológie (4,9), odev a obuv (6,8%), bytový textil a údržbu (4,9%), atď.

Približné ceny niektorých základných produktov sú nasledovné: 1,3 €  za 250 gramové balenie masla, 0,9 € za liter mlieka, 1,4 € za 1 kg ryže, 0,3 € za 1 kg zemiakov, 0,4 € za 0,5 kg bochník bieleho chleba, 1,1 € za 1 liter oleja, 0,7 € za 0,5 l fľašu piva, 1,3 € za šálku expressa, 9 € za celé obedové menu pre 1 osobu v reštaurácii, 1,08 € za 1 liter 95 RON benzínu, 0,1 € za 1 kWh elektriny pre domácností.

 

4. 5  Ubytovanie

Ubytovanie môžete získať prenajatím alebo kúpou nehnuteľnosti. Prenajímané domy môžu, ale nemusia byť zariadené nábytkom.  Môžete si prenajať izbu alebo apartmán, v dome alebo v byte, kde býva vlastník. Prenájom je drahší v Bukurešti a vo väčších mestách (napr. v Temešvári, Iasi, Kluži). Zmluvy o prenájme sú v písomnej forme , podpísané prenajímateľom a nájomcom a sú notársky overené. Vo väčšine prípadoch sa nájomné platí v hotovosti v stanovený deň každý mesiac. Účty za vodu, elektrinu a teplo nie sú spravidla súčasťou nájomného, ale platí ich nájomca.  

Ak kupujete nehnuteľnosť, uzatvára sa písomná kúpna zmluva, ktorej súčasťou sú dokumenty potvrdzujúce, že majetok nie je zaťažený majiteľovými záväzkami. Zmluva sa uzatvára v prítomnosti notára. 

Výška nájomného alebo ceny nehnuteľnosti sú rôzne, v závislosti na polohe (mestská oblasť alebo vidiek, mesto alebo jeho okolie), prístupových cestách, stave majetku, povrchovej ploche, veľkosti pozemku, atď.

Podľa indexu Immobiliare.ro v  januári 2017 bola priemerná cena za 1 m2 užitkovej plohy pre novovybudované bývanie 1 173 € v Bukurešti, 1 172 v Kluži, 1 032 € v Temešvári, pričom priemerná cena za 1 m2 užitkovej plochy za starý byt bola 1 130 € v Bukurešti, 1 306 € v Kluži a 1 029 € v Temešvári.

Pri výbere ubytovania odporúčame kontaktovať realitné kancelárie, navštíviť rôzne webové portály alebo si prečítať špecializované noviny alebo časopisy, aby ste mohli urobiť kvalifikované rozhodnutie.

 

4. 6  Zdravotníctvo

Každá poistená osoba má v súlade so zákonom nárok na poskytnutie zdravotnej starostlivosti rumunskými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.


Občania EÚ majú právo na poskytnutie
nevyhnutnej lekárskej starostlivosti na základe Európskeho preukazu zdravotného poistenia, ktorý pokrýva základné zdravotné úkony. Svoju účasť v systéme sociálneho poistenia môžu občania EÚ preukázať aj formulárom S (predtým formulár E).

Sociálne zdravotné poistenie, ktoré je povinné, zabezpečuje prístup poistencov k balíku základných služieb.

Národná agentúra pre zdravotné poistenie (CNAS) a jej miestné pobočky sú verejným orgánom zodpovedným za vedenie jednotného štátneho sociálneho zdravotného poistenia.

Niektoré kategórie osôb sú poistené bez povinnosti platiť poistné odvody:

·     deti do 18 rokov alebo mladí ľudia za predpokladu, že sú študentmi vysokej školy;

·     osoby, ktoré boli v minulosti politicky utláčané; veteráni; invalidi a vojnové vdovy;

·     osoby s postihnutím bez príjmu;

·     tehotné ženy a ženy, ktoré nedávno porodili, ak nezarábajú alebo ich príjem je nižší ako minimálna mzda.

Všetky osoby poistené v rámci fondu verejného zdravia, majú nárok na zdravotnícke služby, akými sú lekárske konzultácie, recepty a základná nemocničná starostlivosť. Niektoré kategórie osôb (napr. dôchodcovia) majú nárok na dotované či bezplatné recepty alebo znížené ceny konzultácií.

Primárnu zdravotnú starostlivosť zabezpečujú praktickí lekári, ktorí poskytujú starostlivosť poisteným aj nepoistených pacientom. Títo praktickí lekári môžu poskytnúť základnú, rozšírenú a ďalšiu lekársku starostlivosť, napr.:

·     prvú nevyhnutnú pomoc pri lekárskej i chirurgickej pohotovosti;

·     pomoc v akútnych prípadoch;

·     monitoring chronických chorôb;

·     preventívnu zdravotnú starostlivosť.

Určité lieky je možné v lekárni dostať aj bez predpisu.


Súkromný zdravotnícky systém ponúka široký prístup k lekárom - špecialistom a zdravotníckym zariadeniam na vysokej úrovni.  Súkromné kliniky vo všeobecnosti ponúkajú dve formy platieb: predplatné a súkromné zdravotné poistenie.


4. 7  Systém vzdelávania


Národný preduniverzitný systém má 4 úrovne:

  1. predškolská výchova, ktorá zahŕňa prvý, druhý a tretí rok v rámci prípravy na školskú dochádzku;     
  2. základná škola, ktorá zahŕňa prípravný ročník a 1. až 4. ročník;     
  3. stredná škola, ktorá zahrňa a) nižšiu strednú školu (5. až 8. ročník) a nížšie ročníky strednej školy alebo umeleckopriemyselnej školy (9. a 10. ročník)                                                 b) vyššia stredná škola (10. až 12./13. ročník); 
  4. nadstavbové študium.                                                                                                                                                                                                                                    

Najvyšším dokladom získaného stredoškolského vzdelania je maturitná skúška. Jej absolvovanie je nevyhnutným predpokladom prijatia na vysokoškolské štúdium.

Vysokoškolské vzdelanie má 3 úrovne:

  1.  bakalárske; 
  2.  magisterské; 
  3. doktorandské štúdium.


Povinné všeobecné vzdelávanie pozostáva z 11 ročníkov a zahŕňa základnú školu, nižší stupeň strednej školy a  prvé dva ročníky vyššieho stupňa strednej školy. Štátny systém vzdelávania je bezplatný. Poplatky sa platia len v prípadoch ustanovených zákonom. Rumunský jazyk sa používa na každej úrovni vzdelávania. Vzdelávanie sa môže realizovať aj v menšinových a svetových jazykoch. Štátne vzdelávacie inštitúcie prevažujú nad súkromnými. 

Vzdelávací systém je organizovaný ako denný a externý. Školská dochádzka je povinná.Domáce vzdelávanie je určené deťom so špeciálnymi potrebami.

4. 8  Kultúrny a spoločenský život

Spoločenský a kultúrny život v Rumunsku je veľmi bohatý a rozmanitý. Prírodné, historické a umelecké krásy robia krajinu jedinečnou. Ich spoznávanie  je jedinečnou príležitosťou dostať sa do kontaktu so špecifickou kultúrou a spoločnosťou. Ak navštívite mestské centrá, môžete sa zúčastniť rôznych kultúrnych podujatí, ako sú  vystúpenia umelcov, koncerty, operné festivaly, stredoveké umelecké vystúpenie, folklórne festivaly, jazzové festivaly, dni mesta  a výstavy ručne zhotovených predmetov. Vo veľkých mestách môžete navštíviť operu, divadlo, múzeá, botanické záhrady alebo sledovať športové podujatia. Ak idete mimo mesta, môžete absolvovať túry alebo lyžovať v pohorí Karpát. Môžete sa opaľovať v letoviskách pri Čiernom mori alebo navštíviť stredoveké hrady a pevnosti v Transylvánii   a kostoly v severnom  Moldavsku, ktoré patria do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Spojenie jedinečnej európskej flóry a fauny a vidiecky turizmus ponúka  delta Dunaja. Tradičná rumunská kuchyňa a vína sú známe po celom svete. Tradičné jedlá sú spojené s históriou a geografiou Balkánu. Nezabudnite navštíviť hrad Bran, miesto kde sa narodil legendárny Dracula, jaskyne, ktoré sú  skutočnými speleologickými skvostmi a Veselý cintorín v Sapante.

Ak chcete získať odborné rady, kontaktujte miestne cestovné agentúry.    


4. 9  Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtie)


Narodenie
Rodný list je vydaný Registrom (na miestnom Matričnom úrade) v rámci úradu starostu kde udalosť vznikla na základe identifikačných dokumentov rodičov, lekárskeho osvedčenia o narodení (vydané nemocnicou, kde k pôrodu došlo alebo miestnym zdravotným strediskom v prípade, že pôrod sa konal doma) a sobášneho listu. Rodný list obsahuje osobné číslo pridelené dieťaťu. Dieťa sa stáva rumunským občanom, ak má aspoň jeden z rodičov rumunské občianstvo.


Sobáš

Na právne účely sa uznávajú iba civilné sobáše. Manželstvo môže byť uzavreté len za predpokladu, že budúci manželia dovršili 18 rokov veku. Vo výnimočných prípadoch môžu manželstvo uzavrieť osoby vo veku 16 rokov na základe lekárskeho potvrdenia a súhlasu rodičov alebo zákonného zástupcu a so súhlasom rodinného súdu v jurisdikcii ktorého sa maloletá osoba zdržiava. Osoby, ktoré sa chcú zosobášiť si musia podať žiadosť  do kancelrie starostu, a to najneskôr desať dní pred plánovaným dátumom sobáša. Požadované dokumenty zahrňajú doklady totožnosti, lekárske osvedčenia, rodné listy, vyhlásenie budúcich manželov, že neexistuje žiadna právna prekážka, ktorá by im bránila uzavrieť manželstvo a potvrdenie o zaplatení poplatku. Sobáš je zaregistrovaný v územnom Registri bydliska jedného z budúcich manželov. Sobášného aktu sa musia zúčastniť dvaja svedkovia. Štátny úradník vydá okamžite sobášny list. V prípade manželstva medzi cudzími štátnymi príslušníkmi alebo medzi cudzincom a rumunským občanom, ak jeden z manželov alebo obaja nehovoria po rumunsky, alebo ak je jeden z manželov alebo obaja hluchí alebo/a nemí, je vyžiadaný súdny tlmočník a vytvorená písomná správa o celom akte.


Úmrtie

Vydanie osvedčenia o úmrtí zabezpečuje Register na mieste, kde smrť nastala na základe slovného oznámenia pozostalých, susedov, doktora alebo iných členov sanitárnej jednotky. Ďalšie požadované dokumenty: lekárske potvrdenie o úmrtí,  identifikačný doklad oznamovateľa, identifikačný doklad mŕtveho a jeho rodný list. Blízki príbuzní zosnulej osoby môžu získať finančnú pomoc na pokrytie nákladov na pohreb.


4. 10  Doprava


Rumunsko má obrovskú sieť železníc, medzinárodných, národných a miestnych cestných komunikácií a letísk. V prevádzke sú diaľnice Bukurešť – Pitesti, Sibiu - Deva, Bukurešť, –Ploiesti; Bukurešť - Constanta a Arad – Temešvár. Ďalšie sú vo výstavbe. Diaľnice nie sú spoplatnené. Aby ste mohli jazdiť po štátnych cestách a diaľniciach ako vlastník osobného auta, musíte zaplatiť poplatok zvaný „rovignette“. Môžete ho zaplatiť na obdobie 7 dní, 30 dní, 90 dní alebo 12 mesiacov. Výška poplatku pre osobné auto na dobu 7 dní je 3 €, na 30 dní 7 € a na 12 mesiacov je 28 €.   Diaľničný zákon stanovuje rýchlostný limit 130 km/h na diaľniciach, 110 km na rýchlostných cestách alebo európskych národných cestách (mimo zastavaných území), 90 km/h na štátnych cestách mimo miest a obcí, 50 km/h v mestách a obciach.

Pre pasažierov vlakov, mestskej a medzimestskej autobusovej dopravy existuje množstvo zliav a výhod,  napr.  v Bukurešti cestovné neplatia:  deti vo veku do 7 rokov, vojnoví veteráni, občania so zdravotným postihnutím a všetky kategórie dôchodcov. Študenti denného štúdia na vysokých školách a univerzitách majú 50% zľavu z mesačného cestovného. V prípade železničnej dopravy vlakmi SNCFR môžu žiaci základnej školy, študenti strednej školy, študenti denného štúdia štátnych vysokých škôl a akreditovaných vysokých škôl využiť 50% zľavu na cestovnom vo vozňoch 2. triedy "regio". Dôchodcovia môžu využiť 6 jednosmerných lístkov  druhej triedy s 50% zľavou na "regio" a "interregio". Aj súkromné železničné spoločnosti ponúkajú 50% zľavy pre žiakov, študentov a dôchodcov.

Doprava po Dunaji a Čiernom mori využíva prístavy  Konstanca, Agigea, Braila, Tulcea Galati, atď.

Okrem toho má Rumunsko niekoľko medzinárodných a národných letísk (Bukurešť, Temešvár, Sibiu, Oradea, Kluž, Iasi, Konstanca, Suceava, Baia Mare, Arad, atď.) Všetky rumunské metropoly a  mestá  majú mestskú hromadnú dopravu. Najrozšírenejšia je autobusová doprava, väčšie mestá majú električky a trolejbusy. Metro v Bukurešti má 4 hlavné linky a 51 staníc spájajúcich  6 mestských častí (cena spiatočného lístku je 5 RON). Cestovné v autobusovej doprave je primerané a pohybuje sa v rozpätí 2-4 RON za jazdu v závislosti od mesta. Väčšia časť populácie využíva verejnú dopravu.

 

5. Sociálne zabezpečenie a poistenie

5. 1  Sociálne zabezpečenie v Európe

Nové pravidlá ohľadom sociálneho zabezpečenia v rámci EÚ nadobudli platnosť od 1. mája 2010. Aktualizácie taktiež zahŕňajú nové pravidlá týkajúce sa E-formulárov. Pre viac informácií si môžete preštudovať nasledujúce linky:
Towards an improved coordination of social security systems
Gateway to the European Union
 

Podmienky sociálneho zabezpečenia - zásadná otázka pre osoby uplatňujúce svoje právo slobodného pohybu

Rešpektovanie zásady slobodného pohybu pracovníkov vyžaduje od všetkých členských štátov EÚ jednoznačný záväzok, aby migrujúci pracovníci, ktorí vykonávajú svoje povolanie v inom členskom štáte, mali právo na rovnaké dávky sociálneho zabezpečenia ako miestni zamestnanci. Poskytovanie sociálnej ochrany občanom EÚ pracujúcim mimo krajiny, kde majú trvalý pobyt, je pre Európsku úniu zásadná otázka.
Ustanovenia EÚ o sociálnom zabezpečení sa vzťahujú tak na členské štáty, ako aj na Európsku úniu a Európsky hospodársky priestor (Nórsko, Island a Lichtenštajnsko).

 

Ustanovenia Spoločenstva o sociálnom zabezpečení

Systémy sociálneho zabezpečenia v krajinách EÚ stále vykazujú významné rozdiely a je potrebné uskutočniť koordináciu predpisov o sociálnom zabezpečení. Spoločné pravidlá, ktoré zabezpečujú prístup k sociálnym dávkam, sú dôležité, aby sa zabránilo znevýhodňovaniu európskych pracovníkov, ktorí uplatňujú svoje právo slobodného pohybu. Sú navrhnuté tak, aby chránili občanov EÚ pred rizikom, že budú poistení dvakrát, alebo prídu o dávky sociálneho zabezpečenia, keď sa presťahujú do inej krajiny.
Aj keď neexistuje žiadny jednotný európsky systém sociálneho zabezpečenia, EÚ stanovila v oblasti sociálnej ochrany spoločné ustanovenia. Zahŕňa to koordináciu národných systémov sociálneho zabezpečenia bez snahy o zosúladenie národných predpisov. Právne predpisy EÚ ustanovujú spoločné pravidlá a zásady, ktoré musia národné miestne orgány a sociálne poisťovne dodržiavať a ktoré nenahrádzajú, ale dopĺňajú predpisy členských štátov o sociálnom zabezpečení.
Cieľom spoločných ustanovení týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia je:
- podnietiť slobodný pohyb pracovníkov zaručením rovnakého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi EÚ v zmysle rôznych vnútroštátnych právnych predpisov;
- zaručiť sociálnu ochranu zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám (a ich rodinám) bez ohľadu na to, v ktorej krajine EÚ vykonávajú činnosť;
- zabezpečiť zohľadnenie všetkých potrebných dôb zamestnania, pričom je potrebné zabrániť, aby sa systémy sociálneho zabezpečenia prekrývali.

 

Uplatňovanie spoločných ustanovení

Spoločné predpisy sa nevzťahujú na všetky národné právne predpisy o sociálnom zabezpečení. Týkajú sa týchto dávok:
- nemocenské a materské dávky
- rodinné príspevky
- pracovné úrazy
- starobné a invalidné dôchodky
- vdovské a sirotské dávky
- dávky v nezamestnanosti.

 

Kto môže využívať sociálnu ochranu v rámci EÚ?

Dávky sociálneho zabezpečenia dostupné v iných členských štátoch sú stanovené spoločnými ustanoveniami EÚ a týkajú sa nasledujúcich kategórií osôb:
- pracovníci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu EÚ a ktorí sú alebo boli poistení podľa právnych predpisov tohto členského štátu, ako aj ich rodinní          príslušníci;

- dôchodcovia, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu EÚ;
- štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú poistení podľa právnych predpisov členského štátu;
- osoby bez štátnej príslušnosti a utečenci a ich rodiny, ak pracujú v EÚ a sú poistení podľa právnych predpisov jedného z členských štátov EÚ.

 

Registrácia migrujúcich pracovníkov do národných systémoch sociálneho zabezpečenia

Ak občan EÚ pracuje v inom členskom štáte, je dôležité určiť, ktorému národnému systému sociálneho zabezpečenia podlieha - či tomu, v ktorom je poistený alebo tomu, kde vykonáva svoje povolanie. Potreba zabrániť sa tomu, aby pracovník bol poistený dvakrát, alebo vôbec nemal sociálne zabezpečenie, vyžaduje určité pravidlá stanovujúce základné zásady registrácie do jedného a/alebo druhého systému.

 

Poberanie dôchodku v inom členskom štáte

Štátni príslušníci EÚ majú právo tráviť dôchodok v inom členskom štáte. Krajiny, kde pracovník prispieval na dôchodkové poistenie, sa na vyplácaní dôchodku podieľajú proporcionálne, na základe doby zamestnania.

 

5. 2  Sociálne zabezpečenie v tejto krajine

http://eures.sk/clanky/prilohy/748/748_Your%20social%20security%20rights%20in%20Romania_sk.pdf

Posledná úprava textu: 05/2018