Životné a pracovné podmienky v Nórsku

Životné a pracovné podmienky v Nórsku

 

1. Hľadanie práce

1. 1. Ako si nájsť prácu

 

Internet:
Väčšina voľných pracovných miest v Nórsku je zverejňovaná na internete. Databáza voľných pracovných miest NAV (Nórsky úrad práce a sociálneho zabezpečenia) je prístupná na 
www.nav.no. Ponuky práce sa nachádzajú aj na európskom portáli pracovnej mobility. Mnoho spoločností má svoju vlastnú webovú stránku, na ktorej nájdete pracovné ponuky inde nezverejnené. Adresy nájdete v Zlatých stránkach - „Gule Sider“.

Centrum služieb NAV:
Pre informácie o voľných pracovných miestach môžete kontaktovať Centrum služieb telefonicky na č.t. + 47 800 33 166 (pondelok – piatok od 8:00 h – 15:30 h). Skôr ako zavoláte na uvedené číslo, zvážte, o akú prácu máte záujem a kde v Nórsku chcete žiť a pracovať. Taktiež môžete zaslať svoju požiadavku e-mailom na eures@nav.no, alebo prihlásiť sa na "chat" s Centrom služieb každý piatok v čase od 10:00 h - 13:00 h. Vstúpte cez portál EURES.

Noviny:      

Väčšina novín zverejňuje voľné pracovné miesta. Najväčším denníkom je Aftenposten a jeho nedeľné vydanie má osobitný dodatok, kde sú zverejňované všetky ponuky práce z predošlého týždňa.

Otvorené žiadosti o prijatie do zamestnania:

Nie všetky voľné pracovné miesta sú zverejňované. Jedným zo spôsobov ako si nájsť zamestnanie je rozoslať žiadosti o prijatie do zamestnania rôznym zamestnávateľom. Je dôležité, aby ste po odoslaní žiadosti kontaktovali zamestnávateľa aj telefonicky. V Zlatých stránkach „Gule Sider“ nájdete kontaktné údaje.

EURES:
Služby NAV sú k dispozícií aj zo zahraničia. Verejné služby zamestnanosti vo všetkých krajinách EÚ/EHP spolupracujú prostredníctvom siete EURES, ktorá poskytuje informácie o životných a pracovných podmienkach, atď. K dispozícií je databáza pracovných miest, ktorá obsahuje aj pracovné ponuky z Nórska a iných krajín.

Náborové agentúry:
Môžete sa zaregistrovať u náborovej agentúry. Tieto robia predovšetkým nábor zamestnancov na dočasné pozície. Väčšina z nich sa špecializuje na konkrétne profesie a priemyselné odvetvia. Zoznam sa nachádza v Zlatých stránkach „Gule Sider“.

 

 

1. 2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Žiadosť:
Vaša žiadosť by mala byť napísaná strojom (nie rukou)  a nemala by mať viac ako jednu stranu.
Pozornosť venujte nasledovnému:

  • čítajte inzerát pozorne. Vaša žiadosť by mala byť v plnom súlade s popisom pracovného miesta
  • v žiadosti by ste mali uviesť, prečo sa uchádzate o konkrétnu pozíciu alebo prečo zasielate otvorenú žiadosť
  • dajte najavo, že viete niečo o spoločnosti a o kvalifikačných požiadavkách na dané pracovné miesto a uveďte ako spĺňate ich požiadavky
  • uveďte svoju motiváciu pre prácu a vysvetlite, prečo sa chcete presťahovať do Nórska
  • zamestnávatelia chcú zakaždým vidieť váš životopis a referencie
  • pošlite svoju žiadosť poštou alebo e-mailom, niektoré spoločnosti budú chcieť, aby ste vyplnili on-line žiadosť (registráciu) na ich webovej stránke.

Životopis:
Ideálny životopis by nemal presiahnuť dve strany. Pridávanie fotografie nie je nevyhnutné, ale je to pridaná hodnota.
Životopis by mal obsahovať tieto body:

  • Osobné údaje: meno, adresa, telefonický kontakt, e-mailová adresa, dátum narodenia, národnosť a rodinný stav.
  • Dosiahnuté kvalifikácie: zdôraznite najpodstatnejšie skúsenosti a osobné kvality a prezentujte ich v kľúčových slovách
  • Štúdium a vzdelanie: dosiahnuté vzdelanie. Ak to je možné, mali by ste uviesť ekvivalent nórskeho stupňa/úrovne vzdelania. Vždy je užitočné vysvetliť hlavný obsah vzdelávacích programov, ktoré ste absolvovali.
  • Pracovné skúsenosti: je to najdôležitejšia časť vášho životopisu. Zahrňte tam krátky popis každej vašej doterajšej pracovnej pozície.
  • Iné kvalifikácie: zahŕňajú jazykové znalosti slovom a písmom, počítačové znalosti a certifikáty.
  • Záujmy: v niekoľkých riadkoch popíšte svoje záujmy a obľúbené voľno-časové aktivity.
  • Referencie: je mimoriadne dôležité poskytnúť mená najmenej dvoch  odporúčajúcich osôb z vášho terajšieho alebo predchádzajúceho zamestnania, uviesť ich pozície a telefonický kontakt. Ideálne by bolo, ak by osoba poskytujúca odporúčanie vedela komunikovať v anglickom jazyku. Pri každej osobe môžete v zátvorke uviesť jazyk, akým sa dohovorí. Ujasnite si to s danými osobami skôr, než ich uvediete vo svojom životopise.

Ako prvé v poradí vždy uvádzajte vaše posledné (najaktuálnejšie) štúdium a pracovné skúsenosti. Tiež je možné použiť štandardizovanú formu európskeho životopisu známu ako Europass.

 

 

2. Presťahovanie sa do inej krajiny

 

2. 1. Pohyb tovaru a kapitálu

Voľný pohyb tovaru v rámci Európskeho vnútorného trhu je jedným z veľkých úspechov.

Ako funguje vnútorný trh?    

Vačšina tovaru podlieha tzv. „princípu vzájomného uznávania“, čo znamená, že tovar legálne vyrobený v jednom členskom štáte môže byť voľne presúvaný a predávaný vo všetkých ostatných krajinách EÚ.

V niektorých sektoroch, ako napr. v stavebníctve a farmaceutickom sektore ostávajú v platnosti určité obchodné obmedzenia. Členské štáty môžu obmedziť voľný pohyb tovaru na svoj domáci trh v určitých prípadoch, ktoré súvisia s ochranou životného prostredia alebo verejného zdravia.

Vo všeobecnosti môžu občania EÚ voľne nakupovať tovary v iných členských krajinách pre svoju osobnú potrebu. Vo väčšine prípadov neexistuje žiadne obmedzenie čo si osoba môže kúpiť a doviezť ak cestuje do krajín EÚ. Pri prechode do iného členského štátu sa neplatí žiadna ďalšia daň, nakoľko daň z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebná daň sú zahrnuté v kúpnej cene a to znamená, že ostatné krajiny nemôžu uplatňovať ďalšie zdaňovanie.

Avšak existujú obmedzenia týkajúce sa špecifických výrobkov ako sú alkohol a tabak. Na webovej stránke Európskej komisie pre dane a colnú úniu nájdete užitočný prehľad pravidiel pre nákup tohto tovaru v inom členskom štáte EÚ. Osobitné pravidlá platia aj pri nákupe motorového vozidla v jednom členskom štáte a jeho vývoze do iného členského štátu za účelom osobného používania.

Voľný pohyb kapitálu   

Vďaka legislatíve EÚ majú občania právo spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte.

Nie sú to len finančné trhy, ktoré profitujú z voľného pohybu peňazí prostredníctvom zvýšenej efektívnosti, ale každý európsky občan môže niečo získať.

S malými obmedzeniami si môže jednotlivec otvoriť účet v banke, kupovať akcie, investovať a kupovať nehnuteľnosti v iných členských krajinách EÚ. Európske spoločnosti môžu investovať, vlastniť, alebo spravovať iné európske spoločnosti.

Pre členské štáty EÚ platia určité výnimky týkajúce sa voľného pohybu kapitálu, hlavne čo sa týka zdaňovania, finančného dohľadu, kritérií verejnej politiky, prania špinavých peňazí a finančných sankcií.

 

 

2. 2. Hľadanie ubytovania

Náklady na ubytovanie sa v Nórsku značne líšia. Ceny za ubytovanie sú vysoké v Osle a jeho okolí a v ostatných veľkých mestách, lacnejšie ubytovanie nájdete mimo centier.

Na základe Správy o trhu s nehnuteľnosťami priemerná výška mesačného nájmu za prenajaté ubytovanie s jednou alebo dvomi spálňami v mestách Oslo a Bærum  v 4. štvrťroku 2013 predstavovala  9 000 NOK a 11 370 NOK. V meste Bergen to bolo 6 830 NOK a 8 750 NOK a v Trondheime 7 650 NOK a 9 110 NOK. V menších mestách s populáciou od 2 000 – 20 000 sú podnájmy lacnejšie, zhruba 5 350 NOK a 6 460 NOK mesačne za porovnateľné ubytovanie.

Hlavnými možnosťami bývania v Nórsku sú podnájmy, bývanie v spoločenstve bývajúcich alebo kúpa vlastného bývania. Trh s podnájmami v Nórsku je malý; väčšina ľudí vlastní nehnuteľnosť, v ktorej bývajú. Domy a byty sú zvyčajne inzerované na internete, v miestnej tlači a v celonárodnom periodiku Aftenposten. Niektoré noviny majú raz týždenne prílohu o bývaní a tiež zverejňujú ponuky na bývanie na internete. Na internete si môžete zadať inzerát o hľadaní ubytovania.

 

Realitné agentúry sa väčšinou zaoberajú kúpou a predajom domov a bytov, ale tiež zabezpečujú prenájom. Nájdete ich v Zlatých stránkach „Gule Sider“  pod názvom „Eiendomsmeglere (realitné agentúry).

Ak sa rozhodnete prenajať si dom alebo byt, mali by ste s prenajímateľom písomne uzavrieť nájomnú zmluvu, v ktorej bude stanovená výpovedná lehota pre obidve strany. Zvyčajne je výpovedná lehota jeden mesiac a pravidlom je, že je potrebné vyplatiť zálohu vo výške 1-mesačného až 3-mesačného nájmu. Záloha sa vloží na blokovaný účet. Vzor nájomnej zmluvy si môžete zakúpiť v kníhkupectve alebo stiahnuť z internetu, prípadne ich získate, ak sa skontaktujete s Leieboerforeningen (Asociácia nájomníkov), špeciálna záujmová organizácia, ktorá zastupuje nájomníkov vo vzťahu k prenajímateľom.

Rada: Spýtajte sa vášho budúceho zamestnávateľa, či vám bude nápomocný pri hľadaní ubytovania.

 

 

2. 3. Hľadanie školy

Deti majú právo byť umiestnené v predškolskom zariadení v obci, kde žijú za predpokladu, že dosiahnu najmenej 1 rok veku do konca augusta v roku, v ktorom je podaná prihláška. Posledný termín na podanie prihlášky na prijatie do predškolského zariadenia je stanovený samosprávou a prihlášky sú prijímané najmenej jedenkrát v roku.

Všetky deti zo zahraničia majú nárok a sú povinné navštevovať školu, pričom celé povinné vzdelanie je bezplatné. Deti začínajú navštevovať školu v roku, keď dovŕšia 6 rokov a povinná školská dochádzka je 10 ročná. Samosprávy sú zodpovedné za chod a správu základných a stredných škôl.

Ak viete, v ktorom meste budete žiť, mali by ste kontaktovať miestny školský/predškolský úrad. Ten má takisto k dispozícii informácie o škôlkach vo svojej územnej pôsobnosti. Deti väčšinou chodia do školy, ktorá je najbližšia miestu, kde žijú so svojimi rodinami. 

Ak vaše dieťa navštevuje prvé štyri roky základnej školy, kde je vyučovanie relatívne krátke, budete možno potrebovať dohľad nad dieťaťom pred a po skončení vyučovania. „Aktivitetsskolen“ (Škola aktivít)je služba prevádzkovaná a obstarávaná samosprávou. Ponúkané aktivity prebiehajú v priestoroch školy, alebo v ich tesnej blízkosti. Nakoľko tieto služby nie sú zahrnuté do vyučovacieho procesu, sú spoplatňované.  Tento systém sa často označuje ako SFO (skolefritidsordningen).

Informácie o vyšších stredných školách môžete nájsť na úrade samosprávy, v ktorej budete bývať. Adresy predškolských a školských zariadení nájdete na internete, napr. na stránke „Norsk skoleinformasjon“ (Pedlex).

Vhodné je kontaktovať školu ešte predtým, ako sa presťahujete do Nórska, aby vedeli, že budú mať nového žiaka.

V Nórsku sa nachádza mnoho zahraničných škôl, ktoré ponúkajú vzdelanie aj v iných jazykoch ako v nórčine, najmä v angličtine, nemčine a francúzštine.

 

 

2. 4. Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

Snaha Európskej únie, čo najviac zjednodušiť cestovanie medzi jednotlivými členskými štátmi pre občanov únie viedla k zavedeniu spoločných pravidiel pre vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia automobilov a registráciu vozidiel. Spolupráca v tejto oblasti taktiež zahŕňa aj krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru Nórsko, Island a Lichtenštajnsko.

Váš vodičský preukaz v EÚ

V súčasnosti nie je zavedený spoločný vodičský preukaz pre celú EÚ/EHP. Členské štáty EÚ zaviedli vodičský preukaz podľa „modelu Spoločenstva“, ktorý zabezpečuje, že preukazy vydané v rôznych štátoch EÚ/EHP sú uznávané.

Tieto vodičské preukazy sú vydávané v súlade s vnútroštátnymi predpismi a sú platné v ostatných štátoch EÚ a v Nórsku, Lichtenštajnsku a na Islande. Treba mať však na pamäti, že dočasné vodičské preukazy vydané v držiteľovej domovskej krajine nebudú uznané v iných členských štátoch.

Ak občan EÚ/EHP odíde žiť do inej členskej krajiny, môže jazdiť so súčasným vodičským preukazom pokiaľ ten ostáva v platnosti. (Držiteľ si však overiť, že vodičský preukaz spĺňa všetky náležitosti týkajúce sa vodičských preukazov v novej krajine, napr. kratšia doba platnosti, lekárske previerky.) Ak súčasnému vodičskému preukazu skončí platnosť, alebo dôjde k strate či odcudzeniu, držiteľ musí požiadať o nový preukaz v krajine jeho momentálneho pobytu.

 

Zaregistrovanie vášho vozidla v hostiteľskej krajine

Ak občan EÚ/EHP bude mať pobyt v inej členskej krajine EÚ/EHP menej ako 6 mesiacov, nemusí svoje motorové vozidlo registrovať ani platiť žiadne poplatky. Vozidlo ostáva registrované v krajine predchádzajúceho pobytu.

 

Ak však majiteľ vozidla bude pobývať v tejto krajine dlhšie ako 6 mesiacov, musí si svoje vozidlo zaregistrovať  a zaplatiť registračný poplatok hostiteľskej krajiny. Pri registrácii bude potrebné predložiť tieto dokumenty: osvedčenie o zhode, poistenie, doklad o vlastníctve, doklad o zaplatení DPH, doklad o technickej spôsobilosti, doklad o registrácii a doklad o zaplatení cestnej dane.

V niektorých krajinách môžu byť majitelia oslobodení od poplatkov pri registrácii svojho vozidla, ak sa sťahujú z inej členskej krajiny EÚ/EHP za predpokladu, že spĺňajú určité podmienky a lehoty. Pred odchodom z krajiny je potrebné kontaktovať príslušné úrady danej krajiny.  

Poistenie vozidla pri pohybe v EÚ/EHP

Občania EÚ/EHP si môžu dať poistiť svoje vozidlo v ktorejkoľvek krajine EÚ/EHP prostredníctvom poisťovacej spoločnosti, ktorá má v hosťovskej krajine sídlo alebo licenciu na predaj poistenia.

Je vhodné overiť si u poisťovateľa, či súčasná zmluva o poistení bude platná aj v krajine, do ktorej sa s vozidlom sťahujete. Tí občania, ktorí si musia uzavrieť novú poistnú zmluvu v inej krajine EÚ/EHP by mali mať na pamäti, že poisťovacie spoločnosti nie sú povinné prihliadať na bezškodový priebeh predošlých poisťovacích období.

 

Daň z kúpy motorového vozidla

Ak si osoba chce kúpiť motorové vozidlo v jednej členskej krajine EÚ/EHP, ale plánuje ho zaregistrovať v druhej krajine, DPH by mala táto osoba platiť iba v cieľovej krajine. Na internetovej stránke Európskej komisie pre dane a colnú úniu nájdete viac informácií na túto tému.

  

2. 5. Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Ak ste občanom EÚ/EHP a máte platný cestovný doklad alebo občiansky preukaz, máte v Nórsku právo na pobyt na tri mesiace. Rovnako to platí aj pre vašich rodinných príslušníkov, ktorí sú občanmi EHP. Ak chcete v Nórsku zostať viac ako tri mesiace, musíte získať povolenie na pobyt a registrovať sa na polícii. Najprv sa musíte registrovať online na webovej stránke Riaditeľstva pre prisťahovalectvo a potom, najneskôr do troch mesiacov, kontaktovať miestnu políciu a tam vám vystavia doklad o registrácii. Vezmite si so sebou svoj pas/občiansky preukaz a pracovnú zmluvu, resp. potvrdenie o zamestnaní, ak plánujete v Nórsku pracovať.

Ak budete pracovať pre nórskeho zamestnávateľa, budete v Nórsku platiť dane. Kontaktujte daňový úrad v mieste pobytu a požiadajte o daňový preukaz. Musíte sa dostaviť osobne a priniesť si so sebou platný pas a pracovnú zmluvu. Tento preukaz predložíte zamestnávateľovi. Daňový úrad musíte informovať aj v prípade novej adresy vášho pobytu, ak ostanete v Nórsku viac ako šesť mesiacov a máte riadne bydlisko.

V niektorých častiach Nórska sa môžete registrovať a požiadať o číslo sociálneho poistenia „D číslo“ a daňový preukaz v Centre služieb pre zahraničných pracovníkov (Servicesenteret for utenlandske arbeidstakere).

 

2. 6. Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom

Budete potrebovať tieto doklady:

  • Občiansky preukaz alebo pas platný po celú dobu, ktorú plánujete stráviť v Nórsku
  • životopis preložený do nórčiny, alebo aspoň do angličtiny
  • doklady o vzdelaní  a certifikáty, v ideálnom prípade preložené do nórčiny alebo angličtiny
  • fotokópie týchto dokumentov
  • sobášny list, rodné listy detí (ak vás do Nórska sprevádza vaša rodina)

Kontaktujte EURES poradcu v krajine vášho pôvodu. EURES poradcovia majú k dispozícii informácie, čo všetko musíte urobiť pred príchodom do Nórska a aký druh pracovnej sily je momentálne v Nórsku žiadaný.

Zistite si, či pre vašu profesiu, ktorú chcete v Nórsku vykonávať,  nie je potrebné špeciálne povolenie.

Dohodnite sa s predchádzajúcimi zamestnávateľmi alebo kolegami vo vašej domovskej krajine, že ich v životopise uvediete ako osoby poskytujúce referencie. Nórski zamestnávatelia ich spravidla budú chcieť kontaktovať. Je výhodou, ak vedia komunikovať  v anglickom alebo jedným zo škandinávskych jazykov.

Nórski zamestnávatelia často vyžadujú dostatočnú znalosť nórčiny. Musíte vedieť posúdiť úroveň vašej nórčiny a/alebo sa rozhodnúť, či ste ochotný učiť sa nórsky jazyk. Niektoré odvetvia alebo veľké podniky používajú angličtinu ako pracovný jazyk a tak postačuje znalosť angličtiny.

Ak budete v Nórsku pracovať viac ako tri mesiace, potrebujete mať doklad o registrácii. Kontaktujte miestnu policajnú stanicu/Centrum služieb pre zahraničných pracovníkov za účelom získania dokladu o registrácii hneď ako získate zamestnanie, najneskôr do troch mesiacov. Vezmite si so sebou pas/občiansky preukaz a potvrdenie od zamestnávateľa. Môžete sa taktiež vopred registrovať online na Riaditeľstve pre prisťahovalectvo (UDI). Následne musíte navštíviť policajnú stanicu najbližšie vášmu miestu pobytu a preukázať sa platným dokladom totožnosti a dokladmi oprávňujúcimi vás k pobytu v krajine.

Ak pracujete pre nórskeho zamestnávateľa, musíte platiť dane v Nórsku. Na daňovom úrade potrebujete predložiť občiansky preukaz alebo pas a pracovnú zmluvu a požiadať o vystavenie daňového preukazu. Zároveň vám bude vystavené tzv. „D číslo“ alebo osobné identifikačné číslo v závislosti od dĺžky vášho pobytu. Daňový preukaz potom odovzdajte vášmu zamestnávateľovi.

Automaticky sa stanete členom nórskej schémy národného poistenia (den norske folketrygden) od prvého dňa vášho zamestnania v Nórsku. Bližšie informácie získate na miestnom Úrade práce a sociálneho zabezpečenia (NAV) v mieste vášho pobytu alebo v mieste vášho pracoviska pokiaľ nebývate v Nórsku.

Ak si chcete otvoriť bankový účet, kontaktujte banku pre získanie informácií a poradenstva. Pre otvorenie účtu potrebujete mať pridelené osobné identifikačné číslo alebo „D číslo“.

 

3. Pracovné podmienky

 

3. 1. Prehľad pracovných podmienok v Európe

Európska únia sa zaviazala zlepšovať pracovné podmienky v rámci Európy. Úzko spolupracuje s národnými vládami na zabezpečení príjemného a bezpečného pracovného prostredia. Podpora EÚ členským štátom únie je zabezpečovaná cez:

- výmenu skúseností a rozvoj spoločných aktivít; a

- zavedením minimálnych požiadaviek vo vzťahu k pracovným        podmienkam týkajúcich sa zdravia a bezpečnosti.

 

 

Zlepšovanie kvality pracovného života   

Pre zlepšenie existencie a bezpečnosti európskeho pracovníka je dôležité určiť, čo vytvára priaznivé pracovné prostredie a stanoviť kritériá pre kvalitné pracovné podmienky.

Európska nadácia pre zlepšenie životných a pracovných podmienok (Eurofound) je agentúrou EÚ so sídlom v Dubline, ktorá poskytuje informácie, poradenstvo a odbornosť v tejto problematike.

Agentúra určila niekoľko kritérií pre kvalitu práce, ktoré zahŕňajú:

·         zdravie a spokojnosť na pracovisku – dobré pracovné podmienky pomáhajú predchádzať zdravotným problémom, znižujú riziko úrazov a zvyšujú efektivitu;

·         zosúladenie pracovného a súkromného života – občania EÚ by mali mať príležitosť nájsť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom;

·         rozvoj zručností – kvalitné zamestnanie je také, ktoré poskytuje možnosť ďalšieho vzdelávania, zlepšovania a kariérneho rastu.

Sociálny dialóg

Európska únia úzko spolupracuje so sociálnymi partnermi – vrátane obchodných organizácií a odborových zväzov – v oblastiach súvisiacich so zamestnaním a pracovnými praktikami. Sociálny dialóg pomáha obom stranám dospieť k uzavretiu dohôd, ktoré môžu mať významný vplyv na európskeho pracovníka. Niektoré dohody medzirezortného Sociálneho dialógu sa dokonca pretransformovali do legislatívy EÚ zahŕňajúc zmeny v podmienkach týkajúcich sa materskej dovolenky, práce na čiastočný úväzok a pracovných pomerov na dobu určitú.

Niekedy sociálni partneri zavedú tzv. autonómne dohody, to zahŕňa napr. teleprácu, stres na pracovisku, obťažovanie a násilie na pracovisku. Sociálny dialóg prebieha aj v iných odvetviach priemyslu, v ktorých boli vytvorené výbory, napr. bankovníctvo, chemikálie, poistenie, telekomunikácie a oceliarstvo.

Viac informácií nájdete na webstránke Sociálneho dialógu komisie. Organizácie zapojené do medzirezortného Sociálneho dialógu zahŕňajú Európsku konfederáciu odborových zväzov a Businesseurope.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci    

V súlade s legislatívou EÚ majú zamestnávatelia povinnosť zabezpečiť pre svojich zamestnancov bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. To znamená, že zamestnávateľ musí prijať opatrenia na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci vrátane identifikácie rizík, školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, konzultácie pracovníkov, poskytovania prvej pomoci, požiarnych a evakuačných plánov. Zo strany zamestnancov sa očakáva, že budú dodržiavať zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a hlásiť každé ohrozenie.

Viac informácií o legislatívnom rámci EÚ a o jeho vplyve na fyzické a právnické osoby nájdete na internetovej stránke Komisie.

Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci poskytuje rôzne informácie týkajúce sa tejto oblasti tak pre zamestnancov ako aj zamestnávateľov.

Stanovenie minimálnych požiadaviek

Zlepšovanie pracovných podmienok v členských krajinách závisí vo veľkej miere na stanovení spoločných pracovných noriem. V pracovnoprávnych predpisoch a nariadeniach EÚ sú stanovené minimálne požiadavky na trvalo udržateľné pracovné prostredie a v súčasnosti sú aplikované vo všetkých členských štátoch.

Nariadenia EÚ, ktoré sa vzťahujú na pracovné podmienky zahŕňajú širokú oblasť tém vrátame pracovného času, zamestnávanie sezónnych pracovníkov, práva zamestnancov s čiastočným pracovným úväzkom a ochrana zamestnancov s pracovným pomerom na dobu určitú.

Cieľom legislatívy v tejto oblasti je vždy zabezpečiť vysokú úroveň zamestnania podporou práv občana na pracovisku. Napríklad nariadenie EÚ zaisťuje, že podmienky zamestnania na čiastočný pracovný úväzok sú porovnateľné s podmienkami na plný úväzok. Zamestnávatelia nesmú znevýhodňovať zamestnancov na dobu určitú pred tými na dobu neurčitú.

                                                                                                                                

 3. 2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Uznanie kvalifikácie a kompetencií môže zohrávať zásadnú úlohu pri rozhodovaní, či začať pracovať v inej krajine EÚ. Žiaľ, kvôli rozličným systémom vzdelania a odbornej prípravy je často pre zamestnávateľa ťažké riadne posúdiť kvalifikáciu.  

Uznávanie odborných kvalifikácií

Základnou zásadou je, že každý občan EÚ by mal mať možnosť slobodne vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. V skutočnosti praktickému uplatňovaniu tejto zásady často bránia vnútorné požiadavky hostiteľskej krajiny na prístup k určitým povolaniam. 
Na prekonanie týchto rozdielov EÚ ustanovila systém na uznávanie odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému sa rozlišuje medzi regulovanými povolaniami (povolania, pre ktoré sa podľa zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolania, ktoré nie sú v hostiteľskej krajine regulované.

Európska komisia zaviedla súbor nástrojov na zabezpečenie väčšej transparentnosti a uznávanie kvalifikácií tak pre akademické ako aj odborné účely:

  •  Európsky kvalifikačný rámec (EQF) Hlavným cieľom rámca je vytvoriť spojenie medzi rôznymi národnými kvalifikačnými systémami a zaručiť hladký proces uznávania diplomov. Jednotlivci a zamestnávatelia budú môcť využiť EQF na lepšie porozumenie a porovnanie kvalifikácií dosiahnutých v rôznych krajinách. Krajiny budú môcť uplatniť svoj systém kvalifikácií na EQF – a od roku 2012 všetky nové kvalifikácie budú obsahovať odkaz na príslušnú úroveň EQF.
  • Národné informačné centrá pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC) 
    Sieť národných informačných centier pre uznávanie dokladov o vzdelaní bola zriadená v roku 1984 z podnetu Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru a zohrávajú zásadnú úlohu v procese uznávania kvalifikácií.
  • Európsky systém prenosu kreditov (ECTS) 
    Je zameraný na uľahčenie uznávania období štúdia v zahraničí. Umožňuje prenos vzdelávania medi rôznymi vzdelávacími inštitúciami a ponúka flexibilný spôsob získania titulu.
  • Europass. Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti odborných zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov:

Životopis (Curriculum Vitae – CV); jazykový pas; dodatky k osvedčeniam; dodatky k diplomom a dokument Europass- mobilita. Systém Europass umožňuje jasnú a zrozumiteľnú prezentáciu zručností a kvalifikácií v rôznych častiach Európy. Národné centrá Europass boli zriadené v každej krajine Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru.

·       Databáza regulovaných povolaní obsahuje zoznam na vyhľadávanie regulovaných povolaní v členských krajinách EÚ, EHP a Švajčiarska plus zoznam kontaktných bodov a informácie o kompetentných inštitúciách.

  

3. 3. Druhy zamestnania

Ak chcete uzavrieť pracovný pomer, musíte mať min. 15 rokov. Ľahká práca, ktorá nezaťažuje zdravie a nebráni povinnej školskej dochádzke, ako napr. roznášanie novín alebo kultúrne aktivity, je výnimkou z tohto pravidla. Zamestnávanie osôb mladších ako 18 rokov nesmie brániť školskej dochádzke.
Ako zamestnanec máte nárok na písomne uzatvorenú pracovnú zmluvu; platí to rovnako či máte pracovný pomer na dobu neurčitú alebo určitú, na pracovný úväzok plný alebo čiastočný. Stanovuje to nórsky Zákon o bezpečnosti a zdraví pri práci.

Pracovný pomer na dobu určitú podlieha obmedzeniam a môže sa použiť napr. pri sezónnej práci a pri krátkodobých zamestnaniach a v prípade pracovného miesta s výnimočnou pracovnou záťažou v čase špičky.


Najbežnejšia forma pracovných podmienok zahŕňa 37,5 – 40 hodinovú týždennú pracovnú dobu. Podľa nórskeho zákona o dovolenkách majú zamestnanci nárok na 21 dní dovolenky za kalendárny rok, avšak veľa z nich má 25 dní dovolenky podľa kolektívnej zmluvy.

Au pair
Ak pracujete ako au-pair, budete súčasťou rodiny. Nesmiete pracovať viac ako 5 hodín denne alebo 30 hodín týždenne. Máte nárok na 48 hodín voľna každý týždeň. Na prácu au pair sa nevzťahuje žiadna forma zákona o mzde ani kolektívna zmluva.

  

3. 4. Pracovné zmluvy

Písomná pracovná zmluva musí byť uzatvorená pri akomkoľvek druhu zamestnania.
Pracovná zmluva by mala obsahovať prinajmenšom nasledovné:

  • meno a adresu oboch zmluvných strán (zamestnávateľa a zamestnanca)
  • miesto výkonu práce
  • popis pracovného miesta, názov pracovného miesta alebo pracovnej pozície alebo kategória zamestnania
  • dátum trvania platnosti pracovnej zmluvy
  • predpokladanú dĺžku trvania pracovného pomeru ak je to zamestnanie na dobu určitú
  • dovolenka, plat za dovolenku a podmienky čerpania dovolenky
  • výpovedné lehoty pre zamestnávateľa a pre zamestnanca
  • použiteľná alebo dohodnutá výška mzdy plus ďalšie benefity nezahrnuté do mzdy
  • dohodnutý denný alebo týždenný pracovný čas a rozvrh práce
  • dĺžka prestávok v práci
  • akákoľvek dohoda o pracovnom čase naviac v súlade s ustanoveniami o kratšom pracovnom čase, pružná pracovná doba, atď.
  • ustanovenia týkajúce sa skúšobnej doby
  • informácie o kolektívnych zmluvách o mzde, ktorými sa pracovnoprávny vzťah riadi

Vzor pracovnej zmluvy nájdete na stránke nórskeho Inšpektorátu práce (Arbeidstilsynet).

Pravidlom je, že každé zamestnanie sa začína skúšobnou dobou v trvaní max. 6 mesiacov. Každá skúšobná doba a jej dĺžka musí byť dohodnutá vopred. Počas skúšobnej doby má zamestnávateľ aj zamestnanec právo  na 2-týždňovú výpovednú lehotu, po skončení skúšobnej doby je výpovedná lehota od 1 do 3 mesiacov. Ak nebolo dohodnuté písomne, každá zo zmluvných strán má 1-mesačnú výpovednú lehotu.

Výpoveď musí byť podaná písomne a začne plynúť prvým dňom v mesiaci nasledujúcom po doručení výpovede. Výpovedná lehota musí byť špecifikovaná v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ musí mať dostatočný dôvod, ak chce dať zamestnancovi výpoveď.

Choroba nemôže byť dôvodom na podanie výpovede zamestnancovi počas prvých 12 mesiacov jeho práceneschopnosti. V prípade, že zamestnanec je práceneschopný viac ako jeden rok, aplikujú sa bežné pravidlá výpovede z objektívnych dôvodov.

  

3. 5. Špeciálne kategórie

Na osoby so zdravotným postihnutím sa vzťahuje zákon o bezpečnosti a ochrane pri práci, ktorý zakazuje diskrimináciu pri zamestnávaní a v pracovnom živote všeobecne. Fyzické podmienky na pracovisku musia byť zabezpečené tak, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli vykonávať svoju prácu.

Podľa zákona o bezpečnosti a ochrane pri práci zamestnávatelia nesmú diskriminovať uchádzačov o zamestnanie na základe rasy, farby pleti, národnosti či etnického pôvodu, veku, sexuálnej orientácie alebo pohlavia.

Tehotné ženy majú osobitnú ochranu pred výpoveďou.

 

3. 6. Samostatná zárobková činnosť

Ako občan EÚ/EHP máte právo žiť a podnikať v Nórsku. Spoločnosti založené v Nórsku musia byť zapísané v registri Brønnøysund (Brønnøysundregistrene). Tu získate registračné číslo spoločnosti, ktoré sa používa pri styku s daňovým úradom a zákazníkmi.

Počas registrácie orgány preveria, či vaše podnikanie bude považované za samostatné podnikanie. 


Informácie o podnikaní v Nórsku získate bezplatne cez telefonický servis „
Narvikstelefonen“ na tel.č. + 47 800 33 840.

V informačnej agentúre Bedin (Bedin Bedriftsinformasjon) získate okrem iných aj informácie o začatí podnikania, druhoch podnikania, financovaní a finančných dotáciách.

Užitočné informácie vám poskytne oddelenie podnikateľských služieb (Næringsetaten) v meste, v ktorom budete bývať.

  

3. 7. Platové podmienky

V Nórsku nie je zákonom stanovená výška mzdy. To znamená, že neexistuje všeobecná minimálna mzda a preto je veľmi dôležité mať jasnú a jednoznačnú písomnú dohodu o výške mzdy. Veľa spoločností má uzatvorené kolektívne zmluvy, tzn. zmluvy medzi zväzom zamestnávateľov a odborovým zväzom regulujúce mzdy a ostatné práva. Aby sa na vás vzťahovala kolektívna zmluva, musíte sa stať členom odborovej organizácie. V stavebníctve a lodiarskom priemysle však existujú zákonom stanovené mzdové regulácie a minimálna mzda.

V stavebníctve je minimálna hodinová mzda 174,10 NOK pre kvalifikovaných zamestnancov, pre nekvalifikovaných zamestnancov bez praxe v odbore je to 156,60 NOK, pre zamestnancov s minimálne 1-ročnou praxou je hodinová mzda 163,20 NOK a mladí ľudia do 18 rokov zarobia 105,10 NOK na hodinu.

V lodiarskom priemysle je minimálna hodinová mzda 149,04 NOK pre kvalifikovaných zamestnancov, odborný personál má 142,28 NOK  a pomocný personál 135,60 NOK na hodinu.

Nórsko má uzatvorené bilaterálne dohody, ktoré zamedzujú dvojitému zdaňovaniu. Ak pracujete pre nórskeho zamestnávateľa musíte v Nórsku platiť daň z príjmu. Špeciálne pravidlá sa uplatnia v prípade, že budete v Nórsku žiť menej ako 6 mesiacov; podrobné informácie vám poskytnú na miestnom daňovom úrade. Váš zamestnávateľ je povinný zrážať vám daň zo mzdy. Na miestnom daňovom úrade dostanete kartu daňovníka, na ktorej bude percentuálne vyjadrenie výšky dane zrážanej z vašej mzdy. V prípade, že nepredložíte kartu daňovníka, bude vám zrážaná daň vo výške 50%. Priemerná sadzba je okolo jednej tretiny vašej hrubej mzdy v závislosti od výšky príjmu. Ak bude vaša daň príliš vysoká, dostanete v ďalšom roku z daňového úradu preplatok. Vaše odvody na Národné poistenie vo výške 7,8% sú už zahrnuté v dani, ktorá je zrážaná z vašej mzdy.

Pri každej vyplatenej mzde dostanete výplatnú pásku. Tam uvidíte výšku vašej hrubej mzdy a sumu zrazenú na daniach. Mzda vám bude vyplácaná spravidla raz mesačne na bankový účet.

Osoby prebývajúce v Nórsku dočasne (menej ako 2 roky) môžu získať daňovú úľavu (tzv. standardfradrag) vo výške 10%, maximálne však do výšky 40.000,- NOK z hrubej mzdy. O daňovú úľavu musíte požiadať ešte  pred vydaním karty daňovníka.

Na konci roka dostanete výpis miezd a zrážok s uvedením výšky mzdy, ktorú ste zarobili v priebehu roka a výšky odvodov. Tieto podklady vám poslúžia pri vyplnení „sebahodnotiacieho“ daňového priznania. Koncom marca/začiatkom apríla v roku nasledujúcom po daňovom roku obdržíte daňové priznanie vyplnené daňovým úradom. Skontrolujete si údaje v ňom vyplnené a vrátite ho so všetkými úpravami do 30. apríla v každom roku. Kontaktujte daňový úrad v prípade, že daňové priznanie vám nebolo doručené.

Iné pravidlá môžu platiť pre osoby, ktoré každý deň dochádzajú za prácou z iného štátu alebo vyslaných pracovníkov v Nórsku. Viac informácií dostanete na daňovom úrade pre zahraničné záležitosti (Skattekontoret for utenlandssaker).

 

3. 8. Pracovná doba

„Pracovný čas“ je čas, kedy je zamestnanec k dispozícii svojmu zamestnávateľovi. Zákon o bezpečnosti a zdraví pri práci stanovuje ako dlho a kedy počas dňa môžete prácu vykonávať. Ustanovenia zákona sa na vás nevzťahujú, ak zastávate manažérsku alebo riadiacu pozíciu.

Zákon o bezpečnosti a zdraví pri práci stanovuje normálny pracovný čas na 9 hodín denne alebo 40 hodín týždenne. Normálny pracovný čas musí byť definovaný v pracovnej zmluve. Pre skupiny so zložitým pracovným časom, napr. pri prácach na zmeny, rotáciách na pracovisku, prácach v noci a cez sviatky, sa môže použiť kratší týždenný pracovný čas.

Na kratší pracovný čas môžete mať nárok zo zdravotných, sociálnych a podobných dôvodov. Zamestnanci, ktorí preukážu potrebu skrátenia pracovného času v súlade so zákonom, majú nárok na takéto skrátenie s výnimkou situácie, kedy by to spôsobovalo „závažné problémy“ pre zamestnávateľa.

Nadčasy 

Práca nad limit normálneho pracovného času (40 hodín týždenne) sa považuje za prácu nadčas. Minimálna mzdová sadzba za prácu nadčas je 40%, ktorá sa pripočíta k normálnej hodinovej mzde. Ako alternatíva sa za prácu nadčas môže udeliť náhradné voľno po dohode so zamestnávateľom. Pri skupinách pracovníkov so zložitým pracovným časom je práca nadčas platená za každú hodinu odpracovanú nad rámec 36 alebo 38 hodín za týždeň. Zo zákona je práca nadčas limitovaná na max. 200 hodín ročne. U zamestnávateľov, ktorí majú podpísané kolektívne zmluvy, môže zamestnávateľ písomne dohodnúť so zástupcami zamestnancov navýšenie práce nadčas. Práca nadčas musí byť v každom prípade odsúhlasená vašim priamym nadriadeným.

Práca v noci       

Nórsky zákon o bezpečnosti a zdraví pri práci definuje prácu medzi 21:00 a 06:00 hod. ako prácu v noci. V zásade práca v noci nie je povolená, avšak zákon definuje výnimky, vrátane sektoru dopravy, zdravotníctva, hotelierstva a reštaurácií a ďalších odvetví priemyslu, kde si to povaha vykonávanej práce vyžaduje.

Práca v nedeľu a štátne sviatky    

V zásade práca v nedeľu a v štátne sviatky nie je povolená. V súčasnosti ale existujú isté výnimky, ktoré sú definované v nórskom Zákone o bezpečnosti a zdraví pri práci.   

Prestávky         

Ak pracujete viac ako 5,5 hodín denne, máte nárok na minimálne jednu prestávku. Ak má pracovný deň 8 a viac hodín, prestávka musí trvať minimálne pol hodiny.    

 

3. 9. Dovolenka (riadna, materská, atď.)

Riadna dovolenka            

Zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť zamestnancovi 25 dní dovolenky v dovolenkovom roku. Zamestnanec musí vyčerpať každý rok celú dovolenku, s výnimkou podľa § 5 (5), prvý odsek sekcie 7 (3) a sekcie 9 (1) a (2) Zákona o dovolenke. Pracovné dni sú definované ako všetky dni okrem nedelí či štátnych sviatkov. Pracovné dni počas dovolenky, ktoré,  podľa pracovného harmonogramu zamestnanca, by boli pre neho dňami voľna, sa počítajú ako riadna dovolenka a sú odrátavané z celkového počtu dní stanovených podľa prvej vety a v odsekoch 2 a 3 nižšie.

(Dodatková dovolenka pre zamestnancov starších ako 60 rokov)

Zamestnanec, ktorý dovŕši 60 rokov počas dovolenkového roka má nárok na dodatočných 6 dní dovolenky. Ak je dodatková dovolenka rozdelená, zamestnanec má nárok vyčerpať iba toľko dní dovolenky koľko dní v týždni pracuje.

(Nárok na dovolenku pre osoby, ktoré nastúpili do zamestnania počas dovolenkového roka)          

Zamestnanec, ktorému vznikol pracovný pomer pred 30. septembrom dovolenkového roka má nárok na plný počet riadnej dovolenky, avšak pozrite si sekciu 7(1) Zákona o dovolenke. Zamestnanec, ktorý je zamestnaný po tomto dátume má nárok na 6 dní dovolenky.

Zamestnanec môže požiadať o riadnu dovolenku podľa predchádzajúceho odseku v prípade, že sa preukáže, že plný počet dní riadnej dovolenky mu nebol v dovolenkovom roku predchádzajúcim zamestnávateľom udelený.

(Dodatková dovolenka v súvislosti s prácou v nedele, prácou na zmeny, nepravidelným pracovným časom, atď.)  

Zamestnanec, ktorý pracuje v nedeľu, má nárok na voľno buď v nedeľu bezprostredne predchádzajúcu alebo nedeľu bezprostredne po jeho dovolenke. To platí iba vtedy, keď dĺžka dovolenky je najmenej 6 pracovných dní.

Zamestnanec môže žiadať, aby čas medzi ukončením práce pred dovolenkou a jeho návratom do práce po dovolenke bol celkovo najmenej 16 hodín navyše k čerpanej dovolenke podľa vyššie spomenutých ustanovení. To však platí iba vtedy, ak dĺžka čerpanej dovolenky zahŕňa najmenej 18 pracovných dní.

(Zamestnanci, ktorým nevznikol plný nárok)   

Zamestnanec má nárok na dovolenku podľa vyššie uvedených ustanovení bez ohľadu na zaslúžený dovolenkový plat. Zamestnanec môže odmietnuť čerpanie dovolenky alebo iného voľna pokiaľ jeho plat za dovolenku nekompenzuje stratu na mzde počas jeho prítomnosti na dovolenke. Avšak, ak zamestnávateľ úplne alebo čiastočne pozastaví prevádzku počas stanovenej doby dovoleniek, všetkým zamestnancom, ktorých sa toto pozastavenie týka, môže byť v tom období nariadená dovolenka či čerpanie dodatočného voľna.

(Výnimky)        

Výnimky z ustanovení uvedené v druhom odseku sekcie 5(4) Zákona o dovolenke môžu byť stanovené v kolektívnej zmluve.

 

3. 10. Ukončenie pracovného pomeru

Ak ide o dočasné zamestnanie, dátum ukončenia pracovného pomeru sa uvedie aj v pracovnej zmluve. V tomto prípade sa váš pracovný pomer ukončí dňom skončenia platnosti pracovnej zmluvy.

Dátum ukončenia pracovného pomeru sa neuvádza, ak ste uzavreli pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Pokiaľ nebolo inak písomne dohodnuté, prípadne stanovené v kolektívnej zmluve, 1-mesačná výpovedná lehota platí pre zamestnávateľov aj pre zamestnancov. Ak máte nové zamestnanie, zvyčajne platí 6-mesačná skúšobná doba a dvojtýždňová výpovedná lehota pre obe strany.

Výpoveď musí byť vždy predložená písomne. Zamestnávateľ musí písomne uviesť dôvody výpovede a výpoveď musí byť doručená osobne alebo zaslaná doporučene. Aby bola výpoveď právoplatná, musí byť objektívne zdôvodnená.

Dôchodkový vek v Nórsku je 67 rokov. V niektorých odvetviach priemyslu a profesiách je dôchodkový vek nižší, ako napr. policajti, vojaci, piloti, šoféri a požiarnici.

Podľa nových zákonov sa všetok príjem započítava do dôchodku.

Poberať dôchodok už môžete od veku 62 rokov, ale výška vášho dôchodku sa prispôsobí predpokladanej dĺžke života od začiatku vyplácania dôchodku. Od 1.1.2011 platí flexibilnejšia legislatíva týkajúca sa odchodu do starobného dôchodku. Zotrvanie v zamestnaní po dosiahnutí 62 rokov veku zvyšuje vašu dôchodkovú prírastkovú hodnotu, čiže čím viac oddialite odchod do dôchodku, tým vyšší dôchodok budete poberať.


Podľa nórskeho Zákona o poistení proti úrazom na pracovisku má Váš zamestnávateľ povinnosť poistiť vás pre prípad pracovného úrazu vedúcemu k invalidite. Toto poistenie zahŕňa výdavky na lekárske ošetrenie a odškodnenie.
 

 

3. 11. Zastupovanie pracovníkov

Členstvo v odboroch je v Nórsku bežné a je vnímané pozitívne zo strany zamestnávateľov aj zamestnancov. Miera organizácie je približne 50 %, ale počet sa značne líši medzi jednotlivými odvetviami a medzi súkromným a verejným sektorom.

Hlavné národné organizácie sú Akademikerne (Federácia nórskych profesionálnych združení), Landsorganisasjonen i Norge – LO ( Nórska konfederácia odborových zväzov), Universitets- og høyskoleutdannedes organisajon – UNIO (Konfederácia zväzov odborníkov) a Yrkesorganisasjonenes Sentralforbund – YS (Konfederácia odborných zväzov) – majú okolo 1 517 000 členov, čo predstavuje 90 % organizovaných zamestnancov. Každá z týchto organizácií má niekoľko členských združení v rámci rôznych odvetví, profesií a školiacich oblastí.

Ak chcete vstúpiť do odborov, kontaktujte organizácie alebo predstaviteľov odborov na vašom pracovisku.

Odborové zväzy disponujú rozsiahlymi informáciami a vyjednávacími právami, vrátane práva vyjednávať so zamestnávateľmi a ich organizáciami o všetkých podmienkach týkajúcich sa vzťahu zamestnávateľa a zamestnanca. Kolektívne dohody o mzde podpisujú odborové zväzy s príslušnými zamestnávateľskými organizáciami.

Nórske odborové hnutie je kľúčovým faktorom v spoločnosti a má svoje zastúpenie v priemyselných výboroch a prejavoch, ktoré sa týkajú pracovného života v Nórsku.

Odborové organizácie úzko spolupracujú so svojimi náprotivkami v Európskej únii. Užitočné informácie môžete získať u príslušnej odborovej organizácie vo vašej krajine.

 

3. 12. Pracovné spory – štrajky

V Nórsku prebiehajú každé 2 roky vyjednávania medzi zamestnávateľmi a odbormi, čoho výsledkom je dohoda podpísaná na dva roky. Dohoda je prehodnocovaná v prechodnom roku.

Organizovanie štrajkov a/alebo blokácií je legálne v kontexte rokovania o kolektívnych zmluvách, pokiaľ toto rokovanie nie je úspešné.

Vo všeobecnosti je v Nórsku málo štrajkov a blokácií. Vzhľadom k tomu, že sú organizované na národnej úrovni, angažuje sa v nich veľký počet zamestnancov. Štrajkujúci zamestnanci dostávajú štrajkový plat od príslušnej odborovej organizácie namiesto mzdy.

 

3. 13. Odborná príprava

Pojem odborné vzdelávanie a príprava zahŕňa praktické aktivity a kurzy týkajúce sa konkrétnej pracovnej oblasti s cieľom pripraviť účastníkov na ich budúce povolanie. Odborná príprava umožňuje mnohým ľuďom získať uznanie ako kvalifikovaní pracovníci a takýmto spôsobom zlepšuje ich šance na získanie dobrého zamestnania.

Iniciatívy EÚ na podporu vzdelávania
Európska únia odštartovala sériu schém a programov na podporu spolupráce v oblasti rozvoja odborného vzdelávania v Európe, veľa z nich v kontexte programu Celoživotného vzdelávania.

Celoživotné vzdelávanie je proces, ktorý zahŕňa všetky formy vzdelania, od predškolskej úrovne až po kurzy pre seniorov. Hlavnou myšlienkou je dať ľuďom možnosť rozvíjať a udržať si dôležité zručnosti a schopnosti nadobudnuté počas svojho života a umožniť im voľne sa pohybovať v rámci zamestnaní, regiónov a krajín.

Podpora je poskytovaná širokou škálou aktivít, ako napr. študentskými výmenami, študijnými pobytmi a sieťovaním. Projektov je množstvo a sú rôznorodé a sú adresované študentom a ich tútorom a pedagógom.

Toto sú najdôležitejšie programy:

·         Erasmus. Je považovaný za najdôležitejší program vzdelávania a prípravy Európskej únie. Každý rok okolo 200-tisíc študentov odcestuje do zahraničia študovať a pracovať s podporou tohto programu. Navyše program finančne podporuje spoluprácu medzi inštitúciami vyššieho vzdelávania v Európe.

·         Leonardo da Vinci. Okrem pomoci pre jednotlivcov získať nové zručnosti, tento program podporuje spoluprácu medzi vzdelávacími a tréningovými inštitúciami a partnermi v rámci celej EÚ pri výmene skúseností a osvedčených postupov. Program poskytuje finančné prostriedky na mnohé projekty vzdelávania a odbornej prípravy a ponúka ľuďom vzdelávanie v zahraničí prostredníctvom iniciatív na podporu spolupráce a vytvárania sietí po celej Európe.

·         Grundtvig. Poskytuje podporu pre výučbu a štúdium v oblasti vzdelávania dospelých. Program obsahuje formálne a neformálne metódy výučby.

Organizácie EÚ podporujúce odborné vzdelávanie

Európska únia zriadila viacero agentúr na podporu spolupráce a výmeny osvedčených postupov a skúseností. Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP) bolo založené v roku 1975 na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v Európe. Nachádza sa v Thessalonikách v Grécku a uskutočňuje prieskumy a analýzy odborného vzdelávania a transformuje svoje odborné poznatky rôznym európskym partnerom, ako napríklad výskumným inštitúciám, univerzitám alebo školiacim zariadeniam.

Európska nadácia pre odbornú prípravu, zriadená v roku 1995, úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jej úlohou je pomáhať partnerským krajinám mimo EÚ pri modernizácii a rozvoji ich systémov odbornej prípravy.

 

 4. Životné podmienky

 

4. 1. Prehľad životných podmienok v Európe

Kvalita života - na čele programu sociálnej politiky EÚ 

Priaznivé životné podmienky závisia od celého radu faktorov, ako napríklad od kvality zdravotníckych služieb, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo dobrej infraštruktúry – to je ukážka niektorých faktorov, ktoré priamo ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov. Cieľom Európskej únie je neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať nové výzvy súčasnej Európy, ako napríklad sociálne vylúčenie alebo starnúce obyvateľstvo.

Zamestnanosť v Európe

Zlepšovanie pracovných príležitostí v Európe je pre Európsku úniu hlavnou prioritou. EÚ spolu s členskými štátmi vypracovala Európsku stratégiu zamestnanosti na tvorbu a zlepšenie pracovných príležitostí, riešenie problému nezamestnanosti a zvýšenie mobility. Táto stratégia poskytuje rámec, v ktorom môžu európske krajiny koordinovať svoje politiky zamestnanosti a zdieľať informácie.

Samozrejme, zlepšiť vyhliadky na zamestnanie každého Európana je ústredným bodom desaťročnej stratégie EÚ Európa 2020 pre hospodársky rast. Hlavným cieľom je zabezpečiť, aby 75% európskych občanov vo veku od 20 – 64 rokov malo do konca desaťročia zamestnanie.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii     

Zdravie a dostupnosť vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti sú dôležité priority pre každého Európana. Veľa ľudí očakáva rýchly a jednoduchý prístup k zdravotnému ošetreniu aj pri cestovaní v rámci EÚ.

Politiky  EÚ v oblasti zdravia sú zamerané na riešenie týchto potrieb. 
Európska komisia vypracovala koordinovaný prístup k zdravotnej politike, zaviedla do praxe sériu iniciatív, ktoré dopĺňajú činnosť národných verejných orgánov. Spoločné akcie a ciele únie sú zahrnuté do zdravotných programov a stratégií EÚ. 

Súčasný program verejného zdravia EÚ funguje od r. 2008 do r. 2013 a má tri hlavné ciele:

·         Zlepšiť ochranu zdravia obyvateľov;

·         Podporovať zdravie a odstraňovať nerovnosti; a

·         Vytvárať a šíriť informácie a poznatky.

 

Vzdelávanie a odborná príprava v EÚ

Členské štáty sú plne zodpovedné za svoje systémy vzdelávania a odbornej prípravy. EÚ dáva pridanú hodnotu v podobe koordinácie aktivít, ktoré umožňujú dosiahnuť spoločné ciele a poskytujú občanom väčšie možnosti na odbornú prípravu a štúdium počas ich života.

Aby sa tak stalo, EÚ spolupracuje s orgánmi na národnej úrovni a zainteresovanými vzdelávacími inštitúciami s cieľom zlepšiť politiku a vymeniť si skúsenosti. EÚ okrem toho vedie aj niekoľko programov financovania v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.

Schengenský priestor

Schengenský dohovor nadobudol účinnosť v marci 1995, zrušil hraničné kontroly v priestore signatárskych štátov a vytvoril jednotné vonkajšie hranice, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel.
Do r. 2012 podpísalo Schengenský dohovor 25 európskych krajín. Z nich 22 sú členskými štátmi EÚ: Rakúsko, Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Litva, Lotyšsko, Luxemburg, Malta, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Švédsko. V Schengene sú takisto Island, Nórsko a Švajčiarsko. Veľká Británia a Írsko do priestoru Schengenu nepatria.

Doprava v EÚ

Politika EÚ v oblasti dopravy je zameraná na odstraňovanie prekážok medzi členskými štátmi a tak umožnila rýchlejší a lacnejší pohyb osôb a tovaru. Cieľom je zabezpečiť čistú, bezpečnú a efektívnu dopravu po Európe a posilniť vnútorný trh pre voľný pohyb osôb a tovaru. EÚ je tiež zástancom práv cestujúcich:

Letecká doprava a práva cestujúcich

Vytvorenie jednotného európskeho trhu v oblasti leteckej dopravy prinieslo nižšie cestovné tarify a širší výber prepravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ vytvorila aj súbor práv na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s cestujúcimi v leteckej doprave.

Ak niečo zlyhá pri lete s odletom z niektorej z krajín EÚ alebo príletom do krajiny EÚ s prepravcom registrovaným v EÚ (alebo Nórsku, Švajčiarsku a na Islande), majú cestujúci súbor práv EÚ a môžu mať nárok na náhradu alebo odškodnenie.

Ak je vám zamedzený nástup na palubu lietadla, alebo musíte čeliť nadmernému meškaniu (viac ako 5 hodín), alebo je váš let zrušený či preobsadený, máte právo vybrať si medzi presmerovaním letu do vašej cieľovej destinácie alebo preplatením letenky. Ak požiadate o preplatenie ceny letenky, strácate nárok na ďalšiu cestu, pomoc či presmerovanie letu od leteckej spoločnosti.

Letecká spoločnosť by vás vždy mala informovať o vašich právach a dôvodoch zamietnutia nástupu na palubu lietadla, zrušenia či dlhého meškania (viac ako 2 hodiny). Môžete mať nárok na občerstvenie, stravu, komunikáciu (ako napr. bezplatný telefonický hovor) a prenocovanie v závislosti od vzdialenosti letu a dĺžky meškania.

Okrem toho, ak je vám zamietnutý nástup na palubu lietadla, váš let je zrušený alebo dorazí do cieľa s viac ako 3-hodinovým meškaním, máte nárok na kompenzáciu v sume od 250 € do 600 € v závislosti od vzdialenosti letu.

Železničná doprava a práva cestujúcich

Ak bolo vaše vlakové spojenie zrušené či mešká, máte nárok na odškodnenie. Máte nárok na presné informácie o meškaní.

Ak je nahlásené meškanie najmenej 1 hodinu (z časového harmonogramu vyznačenom na lístku), môžete urobiť jedno z nasledovných:

·         Zrušiť svoje cestovné plány a požadovať okamžité odškodnenie v celkovej výške cestovného (alebo časti cesty, ktorá nebola uskutočnená). Tiež môžete požiadať náhradu cestovného za už uskutočnenú časť cesty, ak meškanie spôsobí, že už ďalej nemôžete pokračovať vo svojej ceste.

·         Požiadať prepravcu, aby vám presmeroval cestu do vašej destinácie v čo najkratšom čase alebo v neskoršom termíne podľa vášho výberu.

·         Pokračovať vo vašej ceste, napriek meškaniu, podľa vašej naplánovanej trasy.

Ak sa rozhodnete pokračovať v ceste, máte nárok na odškodnenie. Ak vlak mešká 1-2 hodiny, máte nárok na 25% odškodné z ceny lístka. Ak mešká viac ako 2 hodiny, vrátia vám 50% z ceny cestovného. Odškodnenie musí byť vyplatené do jedného mesiaca od podania žiadosti.

 

4. 2. Politický, administratívny a právny systém

Nórske kráľovstvo je konštitučnou monarchiou s parlamentným vládnym systémom. Kráľom je Harald V. Kráľove povinnosti sú zväčša reprezentatívne a oficiálne.
Storting (nórsky parlament) je zákonodarným orgánom a volí sa každé štyri roky. Posledné voľby boli v septembri 2013. Úlohou parlamentu je schvaľovať zákony a prijímať ročný štátny rozpočet, napomáhať vláde a štátnej administrácii, schvaľovať plánové aktivity vlády, viesť všeobecné diskusie napr. o zahraničnej politike, hlasovať o plánoch a reformách.

Nórsko je rozdelené na 19 územných celkov a k 1.1.2014  malo 428 samosprávnych miest. Samosprávy sa odlišujú rozlohou, topografiou, počtom obyvateľov a ekonomickou skladbou. Viac než polovica samospráv má menej ako 5-tisíc obyvateľov. Miestna vláda nie je zakotvená v ústave a preto podlieha politickým zmenám. Zákony a predpisy samosprávy môže meniť parlament kedykoľvek tým pádom majú centrálne orgány značný vplyv na aktivity samospráv.

NAV (nórsky Úrad práce a sociálnej starostlivosti), ktorý je okrem iného zodpovedný za politiku trhu práce, dávky sociálneho zabezpečenia a dôchodky, má v každom územnom celku svoje zastúpenie a zvyčajne jeden úrad. V prípade otázok o práci a sociálnom poistení sa obráťte na miestny Úrad práce a sociálnej starostlivosti. 

Súdnu moc majú v Nórsku súdne dvory, ktoré sú nezávislé od vlády a Stortingu (parlamentu). Najvyšším súdnym orgánom je Najvyšší súd (Hoyesterett). Väčšina prípadov sa rieši na nižších súdoch, t.j. na okresnom/mestskom súde alebo odvolacom súde. Trestnoprávne prípady sa môžu riešiť aj na magistrátnych súdoch (forhorsretten). 
Právnu pomoc možno obdržať v právnických kanceláriách (uvedených v Zlatých stránkach ako „advokatkontor“). Odbory svojim členom ponúkajú okrem iného aj poradenské služby prostredníctvom rôznych právnických kancelárií, ako aj náhradu právnych nákladov v prípade právnych sporov. Taktiež máte nárok na legálnu pomoc (Fri Rettshjelp). Viac informácií nájdete na 
www.norway.no a na webových stránkach ministerstiev spravodlivosti a polície (Justis- og Politidepartementet).

 

4. 3. Príjmy a dane

Zamestnanci, dôchodcovia a podniky platia dane samospráve, grófstvu. Zamestnávatelia platia príspevky na poistenie v nezamestnanosti za zamestnancov poistených v Nórsku. Príspevky zamestnávateľa napomáhajú financovať dávky sociálneho zabezpečenia. Iné pravidlá platia pre zamestnancov, ktorí sa zdržiavajú v krajine kratšie ako 6 mesiacov. Viac informácií o týchto pravidlách vám poskytne miestny daňový úrad.

V Nórsku sú sadzby dane pomerne vysoké. Pre všetky daňové skupiny je mesačná zrážka dane vo výške okolo 36%, pre skupiny s vyšším príjmom môže však dosiahnuť až 45%. Je potrebné poznamenať, že odvedená daň však zahŕňa aj príspevok do národného poistenia vo výške 7,8%. Platenie daní a národného poistenia vás oprávňuje k poberaniu príspevkov, napr.  v prípade choroby. Okrem iného sa príjmy z daní používajú na financovanie predškolských zariadení, škôl, zdravotnej starostlivosti, nemocníc a opatrovateľských zariadení a na výstavbu infraštruktúry. O platení daní z nehnuteľnosti rozhoduje každá samospráva zvlášť.

Každý zamestnanec dostane daňovú kartu, podľa ktorej zamestnávateľ vie koľko má odvádzať na daniach. Zamestnávateľ každý mesiac zráža z každej mesačnej mzdy určitú čiastku, ktorú odvádza daňovému úradu.

Daňových poplatníkov možno rozdeliť do dvoch hlavných skupín:

  • Slobodné osoby alebo manželské páry, pričom obaja sú zamestnaní.
  • Slobodný rodič a manželské páry, pričom len jeden partner má príjem.

Každý zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba musí informovať príslušný daňový úrad o výške svojho príjmu, majetku a o všetkých zrážkach zo mzdy. Urobí tak vyplnením tlačiva daňového priznania (selvangivelse)raz za rok. Ak v jednom roku zaplatíte príliš vysokú daň, v nasledujúcom roku sa vám dane budú refundovať. Pokiaľ boli zrážky dane príliš nízke, v nasledujúcom roku doplatíte rozdiel.

Sadzba DPH na väčšinu tovarov a služieb je 25%, na potraviny 15%. Na luxusné tovary ako alkohol, tabak a automobily sa vzťahujú špeciálne dane a preto sú dosť drahé.

V roku 2013 bola výška priemernej mesačnej hrubej mzdy 41.000 NOK. Úrovne miezd sa vo veľkej miere líšia v závislosti od odvetvia a pracovných skúseností a kvalifikácie zamestnanca.

Majitelia automobilov musia platiť ročnú cestnú daň. Súčasné sadzby sú: 2 995 NOK za autá do 7,5 t a 3 490 NOK za dieselové autá do 7,5 t bez integrovaného filtra pevných častíc. Pre motocykle je ročná cestná daň 1 835 NOK.

 

 4. 4. Životné náklady

Bývanie, osvetlenie a palivo sú tri najväčšie položky výdavkov nórskych domácností.

Náklady na dopravu predstavujú asi 16%.

Tretím najväčším výdajom domácností sú náklady na voľnočasové a kultúrne aktivity, cca. 13%.

Výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje predstavujú približne 12%. Pitie alkoholických nápojov a stravovanie v reštauráciách je v Nórsku všeobecne drahé, najmä v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami. Palivo je vo všeobecnosti o niečo drahšie v Nórsku než vo zvyšku Európy.

 

 4. 5. Ubytovanie

Náklady na bývanie sa po celom území Nórska značne líšia. Najvyššie ceny sú v Osle a jeho okolí a v ostatných veľkých mestách, avšak dostupnejšie ubytovanie na kúpu či prenájom sa dá nájsť mimo centrálnych oblastí.

Priemerná cena za meter štvorcový v roku 2013 bola 29 423 NOK za novostavby a 20 780 NOK za užívané objekty. Najvyššia cena bola v Oslo (53 680 NOK a 41 948 NOK za m2. Grófstvo Hedmark malo najnižšie ceny za úžívané nehnuteľnosti (14 162 NOK za m2), Finnmark mal zase najnižšie priemerné ceny za novostavby (23 265 NOK za m2 ).

Na základe Prieskumu trhu s prenájmami (Rent Market Survey - RMS) priemerná mesačná cena prenájmu s jednou alebo dvoma spálňami v štvrtom štvrťroku 2013 v mestách Oslo a Bærum bola 9 000 NOK a 11 370 NOK. V meste Bergen to bolo 6 830 NOK a 8 750 NOK, v meste Trondheim 7650 NOK a 9 110 NOK. V menších mestách s počtom obyvateľov od 2 – 20 tisíc sú prenájmy lacnejšie, približne 5 350 NOK a 6 460 NOK mesačne za ten istý typ ubytovania.

V Nórsku existuje niekoľko možností bývania: bývanie v podnájme, v spoločenstve bývajúcich alebo vo vlastnom byte resp. dome. V Nórsku je trh s nájomnými bytmi malý, keďže väčšina Nórov vlastní dom alebo byt. Domy a byty sú zvyčajne inzerované na internete, v miestnej tlači a v celonárodnom denníku Aftenposten. Niektoré denníky majú prílohu o bývaní vychádzajúcu raz v týždni a tiež zverejňujú ponuky na internete. Taktiež si môžete zverejniť svoj inzerát o hľadaní ubytovania.

Realitní makléri väčšinou sprostredkúvajú kúpu domov a bytov, ale riešia aj prenájmy nehnuteľností. Adresy realitných maklérov nájdete v Zlatých stránkach („Gule sider“) pod názvom „Eiendomsmeklere“.

Ak si chcete prenajať dom/byt, mali by ste s prenajímateľom uzavrieť písomne nájomnú zmluvu, v ktorej bude stanovená výpovedná lehota platná pre obe strany. Výpovedná doba je zvyčajne jeden mesiac a ako pravidlo platí, že musíte zaplatiť zálohu vo výške jedno až trojmesačného nájomného.  Záloha sa vypláca na blokovaný bankový účet.  Štandardnú zmluvu o prenájme možno obdržať v kníhkupectve, alebo stiahnuť z internetu. Alebo vám ju zašle Asociácia nájomcov „Leieboerforeningen“, záujmová organizácia, ktorá koná v záujme nájomcov vo vzťahu k prenajímateľom.

Tip: opýtajte sa vášho budúceho zamestnávateľa, či vám vie byť nápomocný pri hľadaní ubytovania.

Realitní makléri (a v menšej miere aj banky a advokáti) sa zaoberajú predajom domov a bytov, ale tiež riešia aj prenájom priestorov. Pozrite si Zlaté stránky (Gule sider) pod ‘Eiendomsmeklere’  (realitní makléri). Realitní makléri riešia formality, ako finančné vysporiadanie a registrácia. Úvery zvyčajne riešia banky na základe hypotéky. Aby ste ju získali, budete musieť zaplatiť určité percento z kúpnej ceny (10-15%) z vlastných zdrojov.

Nájomné zmluvy možu byť dohodnuté na dobu neurčitú. Výpovednú lehotu si dohodnú obe zmluvné strany. Ak nie je dohodnutá, zvyčajne sa uplatňuje 3 mesačná výpovedná lehota (mesačná pre izby (bedsits), ktoré sa nachádzajú v nehnuteľnosti obývanej prenajímateľom). Výpovedná lehota je rovnaká odhliadnuc od toho, kto nájomný vzťah končí.

Ak sú nájomné zmluvy uzatvorené na dobu určitú, minimálna doba prenájmu je 3 roky (jeden rok pre podkrovné a pivničné byty v samostatnom dome alebo byty v dvojdome, v ktorom býva prenajímateľ). Nájomná zmluva vyprší bez výpovednej lehoty na konci dohodnutého nájomného obdobia.  Je pravidlom, že je potrebné zaplatiť depozit za prenájom na 1 až 3 mesiace dopredu. Záloha sa uloží na viazanom účte a pripísané úroky sa vyplatia nájomníkovi po skončení nájmu.

 

4. 6. Zdravotníctvo

Zodpovednosť za poskytovanie a financovanie zdravotnej starostlivosti v Nórsku znášajú samosprávne oblasti a vláda. Väčšina nemocníc je štátnych, no je i niekoľko súkromných.

Ak žijete v Nórsku, musíte sa zaregistrovať v systéme nórskeho národného poistenia - Folketrygden  (povinné dôchodkové a zdravotné poistenie). Aby ste bol považovaný za obyvateľa, musíte bývať v Nórsku minimálne 12 mesiacov.  Ako poistenec Folketrygden zaplatíte fixný poplatok za lekárske ošetrenie, v súčasnosti 141 NOK v denných hodinách a 238 NOK vo večerných  hodinách (plus náklady na použitý materiál). Pobyt v nemocnici je bezplatný. Štát vo všeobecnosti neuhrádza náklady na liečenie v súkromných nemocniciach a ambulantných klinikách.

V rámci schémy všeobecného lekárstva (RGP) má každý, kto žije v Nórsku, nárok na všeobecného lekára ako stáleho lekára. Systém je dobrovoľný; ak nechcete patriť do schémy, budete si musieť nájsť všeobecného lekára sami a budete za ošetrenia platiť vyššie poplatky. Viac informácií o systéme RGP a zdravotnej starostlivosti získate na Nórskej správe zdravotníctva (HELFO).

V Nórsku nemôžete ísť priamo do nemocnice ak ste chorý. Ak potrebujete  navštíviť lekára, musíte sa vopred objednať. Počas normálnych ordinačných hodín by ste mali kontaktovať svojho praktického lekára. Ak je váš stav vážny, alebo potrebujete ísť k lekárovi mimo ordinačných hodín, musíte kontaktovať centrum akútnej lekárskej pomoci (Legevakt); telefónne čísla nájdete v telefónnom zozname. Ak potrebujete konzultovať špecialistu, najskôr musíte navštíviť svojho praktického lekára, ktorý vás následne odporučí. Ak pôjdete k špecialistovi bez odporúčania, bude vám účtovaný oveľa vyšší poplatok.

Zubné lekárstvo nie je zahrnuté v schéme RGP a každý nad 18 rokov veku si plne hradí náklady na zubné ošetrenie. Deti do veku 18 rokov majú nárok na potrebné zubné ošetrenie zdarma, pokiaľ využijú štátne zariadenie.

Lieky dostanete kúpiť v lekárňach. Lekárne sú súkromné, no podliehajú prísnym štátnym predpisom. Niektoré voľnopredajné lieky  možno kúpiť i v bežných obchodoch. Pacienti s vážnym alebo dlhotrvajúcim ochorením majú lieky predpísané na tzv. „modrých“ predpisoch, čo znamená že časť ceny liekov hradí štát. Ceny liekov a to či časť ceny hradí štát si môžete pozrieť v cenníku Nórskej agentúry pre liečivá (Legemiddelverket).

Ak boli vaše náklady na schválené lekárske ošetrenie v rámci systému RGP vyššie ako 2 105 NOK (r.2014), obdržíte doklad, ktorý vás oslobodí od platenia fixných poplatkov po zvyšok kalendárneho roka. Fixné poplatky sú registrované elektronicky a vy automaticky dostanete poštou doklad o výnimke hneď ako vaše náklady presiahnu stanovenú hranicu. Viac informácií o doklade o výnimke nájdete na www.helfo.no.

  

4. 7. Systém vzdelávania

Rovnaké právo na vzdelanie pre všetkých je jedným z hlavných princípov nórskej politiky vzdelávania. Každý má právo na vzdelanie, bez ohľadu na bydlisko, sociálny a kultúrny pôvod, pohlavie a osobitné potreby. Samosprávy sú povinné zabezpečiť výučbu aj pre zahraničné deti, ktoré majú bydlisko v Nórsku. Štúdium na základných a stredných verejných školách, t.j. celkovo 13 rokov, je bezplatné.

Deti začínajú 10-ročnú povinnú školskú dochádzku v roku, kedy dosiahnu vek 6 rokov. Všetci mladiství vo veku 16-19 rokov majú nárok na vyššie stredné vzdelanie, ktoré umožňuje vyučenie v odbore (napr. stolárstvo) alebo pokračovanie na vyššie vzdelávanie.

V Nórsku je len zopár súkromných škôl. Sú považované za doplnkové vo vzťahu k štátnym školám, nie za konkurenciu. Veľa súkromných škôl je založených na náboženskej viere, filozofii života, alternatívnej výučbe alebo jazyku. Akreditované súkromné školy dostávajú štátnu podporu.

Odborné vzdelanie končí získaním odbornej kvalifikácie s alebo bez osvedčenia odborníka. Informácie o odbornom vzdelávaní nájdete na Yrkesopplæringsnemda (Výbore pre odborné vzdelávanie) na úrade každej samosprávy.

Vzdelávanie dospelých (vrátane výučby nórskeho jazyka pre cudzincov) zabezpečuje samospráva a dobrovoľnícke organizácie, ktorých kurzy sú finančne podporované z verejných zdrojov. V ponuke je široký výber kurzov, od základného a stredného vzdelávania, odborných kurzov a kurzov na vysokej škole či univerzite, až po kurzy v oblasti využitia voľného času a záľub.

Vyššie vzdelávanie poskytujú univerzity a vysoké školy. Príjem študentov je založený na vysvedčení z trojročného stredoškolského vzdelania. Vysokoškolské vzdelávanie v Nórsku sa zakladá na udelení titulu „Master“ (magister - Mgr.) a „Bachelor“ (bakalár - Bc.).

V každom územnom celku sú vysoké školy ponúkajúce štúdium v rôznych  odboroch bakalárskeho štúdia (trojročné) a magisterského štúdia (päťročné) na rovnakej úrovni ako univerzity. V Nórsku je sedem akreditovaných univerzít.

Dištančné vzdelávanie je v Nórsku rozšírené. Súčasťou boli v minulosti kurzy korešpondencie, v súčasnosti sú tieto kurzy ponúkané ako online multimediálne kurzy.

Informácie o uznávaní zahraničných vysokoškolských diplomov možno obdržať prostredníctvom NOKUT-u (Norwegian Agency for Quality Assurance in Education) www.nokut.no

  

4. 8. Kultúrny a spoločenský život

Nórsko je mladý národ s dlhou históriou. Počas rokov boli nórske tradície a zvyky ovplyvnené vonkajšími vplyvmi a podnetmi. Krajina má bohatstvo v historických atrakciách a ponúka veľa možností na outdoorové aktivity, ako turistika, rybolov, plavba loďou, lyžovanie – a dokonca surfing a mnohé iné extrémne športy.

Veľa Nórov považuje za prirodzené a dôležité mať prístup ku nedotknutej prírode krajiny s jej bohatou faunou a flórou. Ochrana prírody je záležitosť, ktorú verejné orgány berú strašne vážne. Dôkazom je zákon o prístupe verejnosti, tzn. že verejnosť má právo túlať sa slobodne, ale zodpovedne, po nekultivovanom území a pozdĺž pobrežia v rámci celej krajiny.

Aj v r. 2014 bolo Nórskou riedko obývanou krajinou, ale zároveň tou, v ktorej je takmer všetko dobre organizované. Vlaky, autobusy a trajekty idú väčšinou načas, odlety lietadiel sú podľa harmonogramu, obchody, múzeá a atrakcie dodržiavajú otváracie hodiny a informácie pre verejnosť sú správne a aktuálne.

Väčšina veľkých miest má niekoľko verejných a/alebo súkromných divadiel. V apríli 2008 bol otvorený nový dom opery v Osle a veľmi rýchlo sa stal turistickou atrakciou.

Nórsko hosťuje aj množstvo festivalov. V najväčších mestách sa odohráva živá a pestrá spoločenská scéna, s množstvom kaviarní, reštaurácií, hudobných klubov, galérií, revues a iných spoločenských zariadení.

 

4. 9. Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtia)

Väčšina detí prichádza na svet v miestnych nemocniciach. Deti sa evidujú v rovnakom samosprávnom území ako ich matky, ak sa rodičia nerozhodli inak.
Deti, ktorých jeden z rodičov je Nór, sa automaticky stávajú nórskymi občanmi.

Spravidla platí, že deti žijúce v Nórsku majú nárok na príspevok na dieťa, ktorý sa vypláca matke až do dovŕšenia 18. roku veku dieťaťa. Podľa ustanovení zmluvy EHP existujú výnimky v tom, či dieťa musí žiť v Nórsku, pokiaľ hlavný živiteľ rodiny žije v Nórsku. Príspevok v hotovosti (kontantstøtte) je vyplácaný na deti vo veku 1 -3 rokov veku, ktoré nenavštevujú predškolské zariadenie financované alebo čiastočne financované štátom.

Na uzatvorenie sobáša v Nórsku musíte mať 18 rokov. Je potrebné predložiť potvrdenie o tom, že neexistujú dôvody brániace sobášu. Cirkevné a civilné sobáše sú rovnoprávne platné. Podľa zákona majú zosobášení partneri rovnakú zodpovednosť za spoločné deti.

Nezosobášené dvojice žijúce v registrovanom partnerstve majú skoro rovnaké práva ako oficiálne zosobášené páry. Pokiaľ však ide o deti, je potrebné podpísať spoločné prehlásenie o tom, že obaja partneri majú rovnakú zodpovednosť za spoločné deti. Spolu žijúce páry, ktoré chcú mať vzájomné právo na dedičstvo, musia túto skutočnosť uviesť v závete.

Lesbické a homosexuálne páry majú právo sa zosobášiť za rovnakých podmienok ako heterosexuálne páry. Zosobášia ich na mestskom úrade alebo v Nórskej humanistickej asosciácii (Human-Etisk Forbund). Lesbické páry môžu podstúpiť asistovanú reprodukciu.

Bez ohľadu na to, či ste alebo nie ste členom Nórskej cirkvi (Den norske kirke), kňaza farnosti musíte vždy informovať o úmrtí. Pohreb sa zvyčajne uskutoční do 8 dní. Informácie o formalitách a obradoch v prípade úmrtia a pohrebu poskytujú pohrebné ústavy.

  

4. 10. Doprava

Väčšina miest a zastavaných oblastí má relatívne dobrú dopravnú infraštruktúru založenú na vlakových a/alebo autobusových linkách. V Osle funguje taktiež podzemná železničná sieť a električky. Využívané sú denné, sezónne a zľavnené lístky. Doprava na veľkú vzdialenosť vlakom alebo lietadlom je mnohokrát dostupná ako inde v Európe.

Letecká doprava
Letecké spoločnosti ako SAS,
Widerøe a Norwegian ako aj  niekoľko ďalších menších leteckých spoločností pokrývajú domáce trasy. Nórsko má 46 letísk, od Vardø na severe až po Kristiansand na juhu. Ceny záležia od dĺžky a času letu (čas dňa, deň v týždni, čas roku). Zlatým pravidlom je rezervovať si letenku čo najskôr, aby bola cena čo najnižšia. SAS/Wideroe a Norwegian medzi sebou navzájom súperia ponukou zľavnených letov. Na severe, kde Wideroe má monopolné postavenie na trhu na kratšie vzdialenosti, sú ceny leteniek pomerne vyššie ako vo zvyšku krajiny.

Trajektová doprava
Hlavne pozdĺž západného pobrežia Nórska, kde sa nachádza veľa fjordov, sa vo veľkej miere využíva trajektová doprava. Mnoho trajektov je vysokorýchlostných a má časté odchody. Ceny sa vo veľkej miere odlišujú, a to v závislosti od toho, či si so sebou beriete auto.

Železničná doprava 
Nórske štátne železnice NSB (Norges Statsbaner) majú sieť železníc začínajúcich v Južnom Nórsku až po Narvik, grófstvo Nordland. Linka Bergensbanen prechádza horami medzi mestami Oslo a Bergen. 
NSB má pohodlné vlaky a cestovanie cez prekrásnu prírodu je obľúbené aj medzi turistami. V ponuke sú často lístky za špeciálnu cenu alebo so zľavou v závislosti od toho, kedy cestujete a kedy si lístok rezervujete.

Diaľkové autobusy
Expresné autobusy premávajú po väčšej časti Nórska. Zvyčajne nie je potrebné kupovať si lístok a miestenku vopred.

Cestná doprava
Diaľnice a rýchlostné cesty sú v pomerne dobrom stave. Menšie cesty, najmä pozdĺž fjordov v západnom a severnom Nórsku, sú úzke, točité a hrboľaté a veľmi šmykľavé v zime. V zime musíte mať špeciálne zimné pneumatiky alebo pneumatiky s hrotmi a väčšina majiteľov áut vlastní dva sety pneumatík. Výstavbu ciest sťažuje topografia a klíma krajiny. Používa sa medzinárodné cestné značenie. Mýtne okruhy sú okolo veľkomiest. Niekoľko projektov výstavby nových ciest a mostov sa financuje peniazmi z mýta. Najvyššia povolená rýchlosť na nových diaľniciach je 110 km/h, na tých starších 90 km/h. V ostatných prípadoch je najvyššia povolená rýchlosť 80 km/h mimo mesta a 50 km/h v obciach. Pokuty za prekročenie rýchlosti sú v Nórsku veľmi vysoké.

5. Sociálne zabezpečenie

 

Social security and insurance

Vaše práva sociálneho zabezpečenia v Nórsku