Životné a pracovné podmienky v Lotyšsku

1. Hľadanie práce

 

 

1.1. Ako si nájsť prácu


Medzi najčastejšie používané spôsoby, ako si v Lotyšsku nájsť prácu patria hlavne noviny, rôzne reklamy prípadne umiestnenie pracovných ponúk od rôznych inštitúcií alebo náborových firiem na internet, čo značne rozšírilo možnosti pre hľadanie práce v tejto krajine.
 
Musíte si uvedomiť, že ak je vašim cieľom nájsť si úspešne zamestnanie v Lotyšsku, zodpovedajúca znalosť lotyšského jazyka je nevyhnutná . Lotyšský jazyk je oficiálnym jazykom v Lotyšsku, používa sa vo všetkých štátnych inštitúciách a vo väčšine zamestnaní. Pri hľadaní zamestnania sú však užitočné aj iné jazyky, napríklad znalosť ruského jazyka a v niektorých prípadoch znalosť angličtiny alebo nemčiny.
 
Štátna agentúra zamestnanosti (NVA)
NVA je inštitúcia, ktorá je pod dohľadom ministerstva sociálnych vecí a je zodpovedná za vykonávanie vládnej politiky, v oblasti znižovania nezamestnanosti a poskytovania podpory pre nezamestnaných a uchádzačov o zamestnanie. NVA poskytuje služby, poradenstvo a pomoc verejnosti, miestnym vládnym inštitúciám, mimovládnym organizáciám a fyzickým a právnickým osobám v oblasti znižovania nezamestnanosti a poskytovania podpory pre nezamestnaných a uchádzačov o zamestnanie.
 
Informácie o dostupných voľných pracovných miestach evidovaných v databáze NVA (k dispozícii iba v lotyšskom jazyku) sú k dispozícii na domovskej stránke NVA (
www.nva.gov.lv) v sekcii CV a voľné pracovné miesta portálu. V tejto sekcii môžete tiež nahrať svoj životopis do databázy, aby ste si mohli začať hľadať prácu v Lotyšsku.


V prípade že aktívne hľadáte prácu, ale nedarí sa vám a chcete získať pomoc pri hľadaní práce, môžete sa zapísať na rekvalifikačný kurz alebo sa podieľať na iných proaktívnych činnostiach v oblasti zamestnanosti, ktoré vám ponúka NVA. Môžete tiež žiadať o dávky v nezamestnanosti, musíte sa však zaregistrovať a získať status nezamestnaného.

 

Zamestnanci NVA vám poskytnú poradenstvo o voľných pracovných miestach, o právach a povinnostiach nezamestnaných a uchádzačov o zamestnanie, zodpovedajú vaše otázky, pomôžu vám pri výbere vhodného povolania prípadne k získaniu nových zručností.

Bližšie informácie o ponúkaných službách nájdete na domovskej stránke Štátneho úradu pre zamestnanosť - www.nva.gov.lv.
 
EURES - Európske služby zamestnanosti
EURES portál -
www.eures.europa.eu obsahuje rozsiahle informácie o životných podmienkach a pracovných príležitostiach nielen v Lotyšsku, ale aj v ostatných krajinách Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru. Individuálne poradenstvo od poradcov EURES NVA môžete získať zadarmo na príslušných Úradoch práce. Informácie o EURES v Lotyšsku sú k dispozícii na domovskej stránke NVA: www.nva.gov.lv / EURES (prístupné v anglickom alebo lotyšskom jazyku).
 
Agentúry sprostredkovania práce

Agentúry práce poskytujú poradenstvo ohľadom zamestnanosti, informácie o dostupných voľných pracovných miestach, o zamestnaní alebo o iných veciach týkajúcich sa sprostredkovania zamestnania. Tieto agentúry môžu fungovať len v súlade s právnymi predpismi a za predpokladu že majú licenciu ktorú vydala NVA. Informácie o súkromných agentúrach sprostredkujúcich prácu ktoré majú licenciu a môžu sprostredkovať prácu v Lotyšsku aj v zahraničí sú k dispozícii v sekcii "licencované súkromné ??pracovné agentúry".


Iba agentúry ktoré majú licenciu od Ministerstva dopravy môžu uchádzačom sprostredkovať prácu na lodiach. Zoznam spoločností s licenciou od Ministerstva dopravy je k dispozícii na domovskej stránke námornej správy Lotyšska v sekcii "J?rnieku re?istrs - Kugu apkalpes komplekt?šana" (register námorníkov - získavanie a umiestňovanie námorníkov).
 
Začiatok podnikania
Môžete sa tiež stať samostatne zárobkovo činnou osobou alebo založiť svoj vlastný podnik. Informácie o krokoch potrebných na začatie podnikania možno získať od štátu Revenue Service alebo z registra podnikov, ako aj na domovskej stránke Európskej komisie "Vaša Európa - Podniky".

 

 

1.2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Lotyšský zamestnávatelia využívajú rad metód ako prilákať uchádzačov o zamestnanie, a to prostredníctvom:

         reklamy,

         náborov pracovných síl,

         osobných odporúčaní,

         databázy žiadateľov,

         informácií ktoré sú zverejnené na internete.

 

Účelom životopisu je poskytnúť zamestnávateľovi informácie o žiadateľovi, najmä s ohľadom na požiadavky stanovené zamestnávateľom. Pri príprave životopisu, venujte svoju pozornosť hlavne poskytnutiu presných informácií, forme, štýlu a prezentácii.

Štandardný životopis by mal obsahovať nasledujúce informácie:

         osobné údaje - meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo,

         pracovnú pozíciu o ktorú sa uchádzate,

         vzdelanie - doba štúdia, vzdelávacie inštitúcie, získané kvalifikácie, diplomy - údaje by mali byť zoradené podľa dátumu, začnite posledným absolvovaným vzdelaním, je doporučené priložiť kópie dokladov ktoré potvrdzujú vaše dosiahnuté vzdelanie a kvalifikáciu,

         predchádzajúce pracovné skúsenosti – zoradené chronologicky (začnete vaším posledným zamestnaním).


Je potrebné mať na pamäti, že najdôležitejšie informácie musia byť ľahko všimnuteľné. Životopis musí obsahovať to čo zamestnávateľa zaujíma a informácie musia byť pravdivé. Musí byť zameraný hlavne na časť opisu skúseností, kvalifikácie, zručností a vedomostí v danom odbore, ktoré sú pre zamestnávateľa najdôležitejšie.
 
Ak ste zaslaním vášho životopisu požiadali o konkrétnu pracovnú pozíciu, mali by ste k CV priložiť aj motivačný list, v ktorom uvediete dôvody svojho záujmu o danú pracovnú pozíciu. Je dôležité spomenúť, ako môžete alebo chcete využiť svoje doterajšie skúsenosti v prospech firmy zamestnávateľa a ako ich chcete ďalej rozvíjať. Otázky od zamestnávateľov, ktoré nie sú priamo spojené s vykonávaním príslušnej činnosti v zamestnaní alebo otázky, ktoré sú priamo alebo nepriamo diskriminačné - pokiaľ ide o tehotenstvo, rodinný stav uchádzača, register trestov, náboženstvo, členstvo v politických stranách alebo iných spoločenských organizáciách, prípadne pôvodu, nie sú pri pracovných pohovoroch povolené.

Zamestnávateľ je povinní, v prípade že existujú nejaké kolektívne zmluvy, uchádzača oboznámiť s týmito zmluvami, prípadne je povinný poskytnúť uchádzačovi ďalšie informácie, ktoré sú dôležité pre uzatvorenie pracovnej zmluvy.

 

 

2. Presťahovanie sa do inej krajiny

 

 

2.1. Pohyb tovarov a kapitálu

 

Voľný pohyb tovaru v rámci jednotného európskeho trhu je jedným z najväčších úspechov EÚ.

 

Ako jednotný trh funguje?

Na väčšinu tovarov sa vzťahuje „princíp vzájomného uznávania“, čo znamená, že produkty legálne vyrobené v jednom členskom štáte sa môžu voľne pohybovať a predávať vo všetkých ostatných krajinách EÚ.

 

V niektorých citlivých odvetviach ako stavebníctvo a farmaceutický priemysel aj naďalej platia určité obchodné obmedzenia. Členské štáty môžu okrem toho obmedziť voľný pohyb tovaru na domácich trhoch za určitých podmienok, ktoré sa týkajú napríklad ochrany životného prostredia alebo verejného zdravia.

 

Občania EÚ si vo všeobecnosti môžu kúpiť tovary v iných členských štátoch pre vlastnú potrebu. Vo väčšine prípadov neexistujú obmedzenia, čo si občan môže kúpiť a vziať pri cestovaní do iných krajín EÚ. Pri prechode z jedného členského štátu do iného sa už neplatí nijaká daň, pretože daň z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebná daň tvoria súčasť kúpnej ceny, čo znamená, že iné krajiny nemôžu uplatňovať nárok na ďalšie poplatky.

 

Na niektoré špecifické výrobky ako alkohol a tabak platia určité obmedzenia. Webová stránka Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre dane a colnú úniu poskytuje prehľad o pravidlách vzťahujúcich sa na nákup týchto tovarov v inom členskom štáte EÚ. Osobitné pravidlá platia aj v prípade kúpy motorového vozidla v jednom členskom štáte a jeho osobného užívania v inom členskom štáte.

 

Voľný pohyb kapitálu

Právne predpisy EÚ umožňujú občanom voľne spravovať a investovať peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ. Z voľného pohybu peňazí neplynú výhody vďaka zvýšenej efektívnosti len pre finančné trhy, ale aj pre každého občana EÚ.

 

Každý občan si môže otvoriť bankový účet, nakupovať akcie, investovať alebo kupovať nehnuteľnosti v inom členskom štáte s minimálnym množstvom obmedzení. Navyše podniky v EÚ môžu investovať do iných európskych podnikov, vlastniť ich a riadiť.

 

V členských štátoch platia pre voľný pohyb kapitálu niektoré výnimky. Väčšina výnimiek sa vzťahuje na dane, finančný dohľad, otázky verejného záujmu, pranie špinavých peňazí a finančné sankcie.

 

 

2.2. Hľadanie ubytovania

Kým si nájdete trvalé bydlisko po príchode do Lotyšska, môžete sa na krátky čas ubytovať napríklad v hotely. Informácie o takomto ubytovaní môžete nájsť na webových stránkach: www.hostellinglatvia.com alebo na www.allhotels.lv.
 
V prípade že si chcete prenajať byt alebo dom, ponuky nájdete v inzerátoch dennej tlači, na internete (na stránkach: www.reklama.lv, www.city24.lv, www.dzivoklis.lv, www.ss.lv, www.zip.lv, www.incity.lv, www.niss.lv) alebo prostredníctvom realitných kancelárií (www.latio.lv, www.ober - haus.lv, www.rentinriga.lv, www.realty.lv). Môžete tiež navštíviť stránku www.1188. lv, sekcia "Podniky", kde nájdete databázu obsahujúcu zoznam realitných kancelárií v celom Lotyšsku.


Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať všetky hlavné podmienky, ako je cena, doba trvania nájmu, informácie o rekonštrukcii, nákladoch, a pod.
 
Priemerné mesačné nájomné za byt v hlavnom meste sa pohybuje od 114 € do 783 € bez ostatných nákladov, ako sú náklady na energie (voda, elektrina, plyn) prípadne internet, telefónne účty, atď. Cena závisí od veľkosti bytu, stavu a umiestnenia bytu. Majiteľ môže požadovať zálohu ktorá sa platí vopred.


Náklady týkajúce sa prenájmu bytu v ďalších mestách v Lotyšsku sú zvyčajne nižšie ako v Rige, nesmú byť však nižšie ako 71 EUR mesačne. Mali by ste si tiež uvedomiť, že majitelia môžu žiadať platbu za prenájom vopred.

 

 

2.3. Hľadanie školy


Materské školy

Škôlky sa zvyčajne nachádzajú v každom meste, ale ich dostupnosť je v niektorých prípadoch obmedzená a to hlavne vo väčších mestách kde žije viac ľudí. Informácie o materských školách a o voľných miestach môžete získať od obecného zastupiteľstva.


K dispozícii sú tiež súkromné
??škôlky, a škôlky určené pre deti zamestnancov niektorých spoločností (firemné škôlky).
 
Predškolské, základné a stredné vzdelávacie inštitúcie
Miestne úrady poskytujú deťom v školskom veku, ktoré žijú v ich oblasti predškolské, všeobecné primárne a sekundárne vzdelávanie v rôznych vzdelávacích inštitúciách.
Informácie o školách a o voľných miestach v mestských alebo okresných školách môžete získať na miestnych úradoch.
 
Odborné vzdelávacie inštitúcie
V závislosti od vzdelávacích osnov, ktoré ponúkajú profesijné (odborné) vzdelávacie inštitúcie, môžu tieto inštitúcie prijímať osoby, ktoré ukončili základné, odborné alebo stredoškolské vzdelanie.

Študenti, sú prijímaný na základe výberového konania, vzhľadom na ich dosiahnuté výsledky ktoré podliehajú hodnoteniu uvedenému v dokumentoch o predchádzajúcom vzdelaní. Ľudí so zdravotným postihnutím, siroty a deti bez rodičovskej podpory prijímajú mimo konkurenčný rámec.
 

Vysoké školy
Prijatie na študijné programy prebieha na základe výberového konania. Okrem výberového konania môžu tieto inštitúcie stanoviť aj ďalšie požiadavky týkajúce sa prijatia, a to formou zvláštnych skúšok týkajúcich sa predchádzajúceho vzdelávania, vhodnosti a pripravenosti na štúdium (napríklad v umení, hudbe alebo v oblasti športu).


Počet študijných miest na vysokých školách ktoré sú financované štátom, určuje štát. Štúdium na iných vysokých školách ktoré nie je financované štátom, je spoplatnené a cena závisí od dohody s danou vzdelávacou inštitúciou.

 
Ďalšie informácie o lotyšských školách, inštitúciách odborného vzdelávania a o vysokých školách sú k dispozícii na webových stránkach Ministerstva školstva a vedy: www.izm.gov.lv.
 
Zoznam študijných programov, počnúc základným vzdelaním a končiac doktorandským štúdiom, ako aj lehoty na predkladanie dokumentov, sú uvedené v databáze národných vzdelávacích možností: www.niid.lv/.

 

 

2.4. Keď si zo sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

 

Snaha EÚ čo najviac zjednodušiť svojim občanom cestovanie po členských štátoch viedla k zavedeniu spoločných pravidiel, ktoré upravujú vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia automobilov a registráciu vozidla. Do spolupráce v tejto oblasti sú zapojené aj krajiny EHP, teda aj Nórsko, Island a  Lichtenštajnsko.

 

Vodičské preukazy

V súčasnosti neexistuje spoločný vodičský preukaz platný v celej oblasti EÚ/EHP. Členské štáty vydávajú vodičské preukazy „podľa modelu Spoločenstva“ s cieľom uľahčiť uznávanie vodičských preukazov vydaných rôznymi krajinami EÚ/EHP.

 

Tieto vodičské preukazy sa vydávajú podľa vnútroštátneho práva, ale sú platné aj v ostatných krajinách EÚ a tiež na Islande, v Lichtenštajnsku a Nórsku. Treba poznamenať, že dočasné vodičské preukazy alebo osvedčenia vydané domovskou krajinou držiteľa však nie sú uznávané v iných členských štátoch.

 

Ak občan EÚ/EHP odíde žiť do iného členského štátu, môže používať platný vodičský preukaz počas celého obdobia jeho platnosti. (Držitelia vodičského preukazu sú však povinní splniť všetky požiadavky týkajúce sa vodičského preukazu v novej krajine, napr. kratšej platnosti alebo lekárskych prehliadok). Po uplynutí platnosti existujúceho vodičského preukazu alebo v prípade straty či krádeže musí držiteľ požiadať o vydanie nového vodičského preukazu v krajine pobytu.

 

Registrácia automobilu

Ak občan EÚ/EHP odíde žiť do iného členského štátu EÚ/EHP na kratšie obdobie ako šesť mesiacov, nemusí zaregistrovať vozidlo alebo platiť dane v novej krajine. Vozidlo ostáva zaregistrované v predchádzajúcej krajine pobytu.

 

Ak však vlastník vozidla ostane v novej krajine viac ako šesť mesiacov, je povinný zaregistrovať vozidlo v novej krajine pobytu a zaplatiť registračnú daň v hostiteľskej krajine. Pri registrácii musí majiteľ vozidla predložiť tieto dokumenty: osvedčenie o zhode, poistné krytie, doklad o vlastníctve vozidla, doklad o zaplatení DPH, doklad o technickej spôsobilosti vozidla, doklad o úhrade registračného poplatku a cestnej dane.

 

V niektorých krajinách majú majitelia, ktorí sa prisťahovali z inej krajiny EÚ/EHP, pri registrácii vozidla nárok na oslobodenie od dane v prípade, že spĺňajú príslušné podmienky a dodržia lehoty. Pred odchodom z krajiny by mal občan kontaktovať príslušné vnútroštátne orgány (pozri odkaz).

 

Poistenie vozidla pri presťahovaní sa v rámci EÚ/EHP

Občania EÚ a EHP môžu poistiť svoje vozidlo v inom členskom štáte EÚ/EHP, poisťovacia spoločnosť však musí mať buď sídlo v hostiteľskej krajine alebo licenciu na predaj poistení v tejto krajine.

 

Je dôležité overiť si u poisťovateľa, či bude súčasná zmluva o poistení platná v krajine, do ktorej si občan vozidlo sťahuje. Ak občan bude musieť uzatvoriť nové poistenie v inej krajine EÚ/EHP, je potrebné vedieť, že poisťovacie spoločnosti nie sú povinné rešpektovať záznamy o predchádzajúcom bez škodovom priebehu poistenia.

 

Zdanenie pri kúpe automobilu

Ak sa občan rozhodne pre kúpu motorového vozidla v jednom členskom štáte EÚ/EHP, ale chce ho registrovať v inom členskom štáte, je povinný zaplatiť DPH len v cieľovej krajine.

 

Viac informácií o tejto téme nájdete na webovej stránke Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre dane a colnú úniu.

 

 

2.5. Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Príchod do Lotyšska
Všetci občania Európskej únie,
??členských štátov, Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarska a ich rodinní príslušníci, ktorým bolo udelené platné povolenie na pobyt v štátoch EÚ/EHP majú právo vycestovať do Lotyšska, v prípade že majú platný cestovný doklad.
Tieto osoby majú právo zostať v Lotyšsku bez registrácie pobytu maximálne tri mesiace, počínajúc prvým dňom vstupu.
 
Práca v Lotyšsku
Aby ste mohli pracovať v Lotyšsku, alebo aby mohli v Lotyšsku pracovať členovia vašej rodiny, nepotrebujete pracovné povolenie, máte voľný prístup na trh práce. Keď začínate pracovať v Lotyšsku, zamestnávateľ vás ako zamestnanca musí zaregistrovať na finančnom úrade ako daňovníka a tým získať vaše číslo daňovníka.
 
Trvalí pobyt v Lotyšsku
V prípade že ste sa rozhodli na trvalo zostať v Lotyšsku, musíte nahlásiť svoje bydlisko Úradu pre občianstvo a migráciu.
 
Ak ste sa ako občan krajiny EÚ, EHP alebo Švajčiarska, prípadne ak sa vaši rodinný príslušníci rozhodli zostať v Lotyšsku dlhšie než po dobu troch mesiacov od prvého dňa vstupu, musíte sa zaregistrovať na Úrade pre občianstvo a migráciu a získať tak osvedčenie o registrácii pobytu.

 

Ak zostávate v Lotyšsku za účelom zamestnania, môžete zostať v Lotyšsku po dobu maximálne šiestich mesiacov bez toho, aby ste museli registrovať vaše bydlisko.
 
Ak sa zdržiavate v Lotyšsku nepretržite po dobu 5 rokov, ste oprávnený žiadať osvedčenie o trvalom pobyte.

 
Ďalšie informácie sú k dispozícii na domovskej stránke Úradu pre občianstvo a migráciu:
www.pmlp.gov.lv.

 

 

2.6. Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom

Pred príchodom do Lotyšska
Pred tým než vycestujete do Lotyšska sa ubezpečte že máte platný cestovný pas a skontrolujte si platnosť vašich osobných identifikačných dokladov – musia byť platné počas celého Vášho pobytu v Lotyšsku.
  
Mám Európsky preukaz zdravotného poistenia alebo inú formu zdravotného poistenia?
Európsky preukaz zdravotného poistenia môžete získať od príslušnej inštitúcii vo svojej domovskej krajine. Ak máte začať pracovať v Lotyšsku, môžete tento preukaz získať zadarmo od zdravotnej služby v Lotyšsku:
www.vmnvd.gov.lv.


Vezmite prosím na vedomie, že EHIC poskytuje naliehavú lekársku pomoc a ošetrenie ktoré je nevyhnutné len v tých inštitúciách ktoré poskytujú štátom garantovanú lekársku starostlivosť.
 
Ubytovanie

Informácie o dočasnom ubytovaní môžete nájsť na www.hostellinglatvia.com. Ubytovanie na dlhšie obdobie si môžete hľadať v tlači, prostredníctvom realitných kancelárií, súkromných kontaktov alebo na internete (www.ss.lv , www.reklama.lv , www.zip.lv).
 
Dávky v nezamestnanosti
Ak chcete ďalej poberať dávky v nezamestnanosti ktoré vám boli poskytované vo vašej domovskej krajine, budete potrebovať vyplnený formulár U2 ktorý vám vydá príslušná inštitúcia vo vašej krajine. Ak chcete mať aj naďalej nárok na dávky v nezamestnanosti v Lotyšsku, na vybavenie žiadosti budete potrebovať formulár U1 vydaný príslušným orgánom vo vašej domovskej krajine.

Pracovné podmienky v Lotyšsku a uzatváranie pracovných zmlúv
Predtým, než začnete pracovať, ste povinný uzatvoriť so zamestnávateľom písomnú pracovnú zmluvu. Pracovné zmluvy sú spravidla uzatvárané na dobu neurčitú, s výnimkou zvláštnych prípadov.


Informácie o zamestnaneckých právach môžete nájsť na domovskej stránke Štátneho úradu inšpekcie práce:
www.vdi.gov.lv.
 
Je moje vzdelanie vhodné na to aby som pracoval v Lotyšsku?
Je to zamestnávateľ, ktorý vyhodnotí, či je vaše profesijné a akademické vzdelanie vhodné. Avšak v prípade, že chcete pracovať v Lotyšsku a vykonávať profesiu ako je napríklad lekár, inžinier, učiteľ, alebo podobne, je nutné aby ste si so sebou vzali aj overené dokumenty o vzdelaní a kvalifikácii.

 
Mám dostatočné znalosti lotyšského jazyka?
V Lotyšsku je lotyšský jazyk štátnym jazykom a teda je používaný v štátnych inštitúciách a na väčšine pracovísk. Avšak znalosť ruštiny, v niektorých prípadoch angličtiny alebo nemčiny môže byť pre vás tiež užitočná.
 
Po príchode do Lotyšska
V prípade že chcete v Lotyšsku zostať dlhší čas ako sú 3 mesiace, musíte sa zaregistrovať na Štátnom úrade pre zamestnanosť a nahlásiť svoje miesto pobytu na miestnom úrade alebo na Úrade pre občianstvo a migráciu. Tam získate osvedčenie o registrácii na pobyt. Viac informácií nájdete na: www.pmlp.gov.lv.
 
Ak hľadáte prácu a potrebujete pomôcť, alebo ak chcete poberať dávky v nezamestnanosti v Lotyšsku, musíte sa zaregistrovať na Štátnom úrade pre zamestnanosť:
www.nva.gov.lv.

Ak si prácu nájdete, musíte sa zaregistrovať ako daňovník na štátnej Revenue Service, kde by mal byť registrovaný aj váš zamestnávateľ: www.vid.gov.lv.

 

 

 

3. Pracovné podmienky

 

 

3.1. Prehľad pracovných podmienok v Európe

 

Snahou EÚ je zlepšovanie pracovných podmienok v Európe. EÚ spolupracuje s národnými vládami s cieľom zaistiť občanom prácu v príjemnom a bezpečnom prostredí.

 

EÚ podporuje členské štáty prostredníctvom:
• výmeny skúseností a prípravy spoločných aktivít,
• stanovenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky, bezpečnosť a ochranu zdravia.

Zlepšovanie kvality pracovného života
V záujme zlepšovania spokojnosti a bezpečnosti pracovníkov v EÚ je dôležité určiť, čo robí pracovné prostredie priaznivým a stanoviť kritériá pre kvalitné pracovné podmienky.

Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) je agentúra EÚ so sídlom v Dubline a jej úlohou je poskytovať informácie, poradenstvo a odbornú pomoc v tejto oblasti.

Agentúra stanovila niekoľko kritérií pre kvalitu zamestnania a práce, ktoré zahŕňajú:
• zdravie a spokojnosť na pracovisku – dobré pracovné podmienky umožňujú predchádzať zdravotným problémom, znižujú riziko úrazov a zlepšujú efektívnosť práce;
• zosúladenie pracovného a mimopracovného života – občania EÚ by mali dostať možnosť na vyváženie pracovného a mimopracovného života;
• rozvoj zručností – kvalitné zamestnanie je zamestnanie s možnosťami na odbornú prípravu, rozvoj a kariérny postup.

Sociálny dialóg
EÚ úzko spolupracuje so sociálnymi partnermi – vrátane podnikových organizácií a odborových zväzov – v otázkach zamestnanosti a postupov súvisiacich s výkonom práce. Na sociálnom dialógu sa zúčastňujú obidve strany odvetvia s cieľom uzavrieť dohody, ktoré môžu mať významný vplyv na európskeho pracovníka. Niektoré medziodvetvové dohody uzavreté v rámci sociálneho dialógu sa stali základom právych predpisov EÚ a zahŕňajú zmeny podmienok v súvislosti s rodičovskou dovolenkou, prácou na kratší pracovný čas a zmluvami na dobu určitú.

 

Niekedy sociálni partneri uzatvoria tzv. autonómne dohody, ktoré upravujú napr. prácu z domu, stres v práci, obťažovanie a násilie na pracovisku. Sociálny dialóg prebieha aj v rôznych priemyselných odvetviach, kde boli vytvorené výbory pre oblasť bankovníctva, chemického priemyslu, poisťovníctva, telekomunikácií a oceliarstva.

Viac informácií nájdete na webovej stránke Európskej komisie venovanej sociálnemu dialógu. Medzi organizácie zapojené do medzisektorového sociálneho dialógu patria: Európska konfederácia odborových zväzov a Businesseurope.

Zdravie a bezpečnosť pri práci
Podľa predpisov EÚ sú zamestnávatelia povinní zaručiť zamestnancom bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. To znamená, že zamestnávateľ musí vypracovať politiky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, ktorých súčasťou je hodnotenie rizík, školenie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konzultácie s pracovníkmi, postupy v prípade poskytnutia prvej pomoci, vzniku požiaru a nutnosti evakuácie. Od zamestnancov sa očakáva, že budú dodržiavať pokyny v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a oznamovať akékoľvek možné nebezpečenstvo.

 

Viac informácií o zásadách, ktoré sú základom rámca EÚ pre bezpečnosť a ochranu zdravia, a ich vplyvoch na jednotlivcov a podniky nájdete na webovej stránke Európskej komisie.

Množstvo užitočných informácií o tejto téme ponúka podnikom aj zamestnancom Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Stanovenie minimálnych požiadaviek
Zlepšovanie pracovných podmienok v členských štátoch vo veľkej miere závisí od stanovenia spoločných pracovných noriem. Pracovné právo a nariadenia EÚ stanovujú minimálne požiadavky na udržateľné pracovné prostredie, ktoré v súčasnosti uplatňujú všetky členské štáty.

 

Predpisy EÚ, ktoré sa vzťahujú na pracovné podmienky, zahŕňajú množstvo otázok vrátane pracovného času, zamestnania dočasných pracovníkov, práv zamestnancov so zmluvami na kratší pracovný čas a ochranu zamestnancov s pracovnou zmluvou na dobu určitú.

 

Cieľom právnych predpisov v týchto oblastiach je vždy zaistiť vysokú úroveň zamestnanosti a zároveň dodržiavať práva občanov na pracovisku. Napríklad smernica EÚ zaručuje, aby podmienky zamestnávania zamestnanca na kratší pracovný čas boli porovnateľné s právami kolegov pracujúcich na plný pracovný úväzok. Zamestnávatelia nemôžu zaobchádzať so zamestnancami so zmluvou na dobu určitú nepriaznivejšie ako so stálymi zamestnancami.

 

 

3.2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií

 

Získanie uznania kvalifikácií a kompetencií môže zohrávať zásadnú úlohu pri rozhodovaní, či začať pracovať v inej krajine EÚ. Žiaľ, rôzne systémy vzdelávania a odbornej prípravy sťažujú zamestnancom aj inštitúciám primerané posúdenie kvalifikácií.

Uznávanie odborných kvalifikácií
Základnou zásadou platnou pre všetkých občanov EÚ by mala byť možnosť vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. V skutočnosti však odlišné vnútroštátne požiadavky bránia prístupu k určitým povolaniam v hostiteľskej krajine.

Na prekonanie týchto rozdielov stanovila EÚ systém na uznávanie odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému sa rozlišuje medzi podmienkami, ktoré platia pre regulované povolania (povolania, pre ktoré sa podľa zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolania, ktoré v hostiteľskej krajine nepodliehajú právnej regulácii.

Európska komisia stanovila súbor nástrojov, ktorých cieľom je zabezpečenie lepšej transparentnosti a lepšie uznávanie kvalifikácií tak na akademické, ako aj profesionálne účely:


Európsky kvalifikačný rámec (EQF) Hlavným cieľom európskeho kvalifikačného rámca je vytvoriť prepojenie medzi rôznymi vnútroštátnymi systémami kvalifikácie s cieľom zjednodušiť uznávanie diplomov. Jednotlivci a zamestnávatelia tak budú môcť využiť EQF na lepšie pochopenie a porovnanie kvalifikácií získaných v rôznych krajinách. Jednotlivé krajiny si budú môcť porovnať systémy kvalifikácie s EQF – a od roku 2012 budú všetky nové kvalifikácie obsahovať odkaz na úroveň EQF.


Národné informačné strediská pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC) Sieť národných informačných stredísk pre uznávanie dokladov o vzdelaní bola zriadená v roku 1984 na podnet Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru. NARIC zohrávajú dôležitú úlohu v procese uznávania kvalifikácií.


Európsky systém prenosu kreditov (ECTS) Cieľom tohto systému je uľahčiť uznávanie období štúdia v zahraničí. Umožňuje prenos vzdelávania medzi rôznymi vzdelávacími inštitúciami a ponúka flexibilný spôsob na získanie akademického titulu.


Europass Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti profesionálnych zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov: životopisu (Curriculum Vitae); jazykového pasu; dodatkov k osvedčeniu; dodatkov k diplomu a dokumentu Europass-mobility. Systém Europass umožňuje jasne a lepšie pochopiť zručnosti a kvalifikácie v rôznych častiach Európy. Národné strediská Europass boli zriadené v každej krajine EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru.

 

Databáza Európskej komisie obsahujúca regulované povolania zahŕňa zoznam regulovaných povolaní v členských štátoch, krajinách EHP a vo Švajčiarsku s možnosťou vyhľadávania a kontaktné miesta a informácie o príslušných orgánoch.

 

 

3.3. Druhy zamestnania

Trvalý pracovný pomer môže byť uzatvorený s osobou vo veku 15 rokov a viac, ktorá ukončila svoje povinné vzdelanie. Vo výnimočných prípadoch môže byť uzatvorený s deťmi vo veku od 13 rokov - s písomným súhlasom rodiča (opatrovníka) a bez toho aby museli navštevovať kurzy, ktoré sa týkajú danej práce. Práca musí byť ľahká a nenáročná, nemôže mať nepriaznivý vplyv na bezpečnosť a zdravie dieťaťa a nesmie mu brániť naďalej sa vzdelávať.
 
Predtým, než začnete pracovať, musíte so zamestnávateľom uzavrieť písomnú pracovnú zmluvu. Pracovná zmluva sa považuje za uzavretú v okamihu podpisu zmluvy, keď sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú aký druh práce bude zamestnanec vykonávať a za akých  platových podmienok.


Zamestnanec má právo na uzavretie pracovnej zmluvy s viacerými zamestnávateľmi a však len v prípade že vo svojej predchádzajúcej pracovnej zmluve alebo v kolektívnej dohode to nemá uvedené inak.
 
Pracovné zmluvy v Lotyšsku sa zvyčajne uzatvárajú na dobu neurčitú. V osobitných prípadoch je možné uzatvoriť pracovnú zmluvu na dobu určitú. V takých prípadoch však treba túto nutnosť odôvodniť, napríklad že ide o sezónnu alebo príležitostnú prácu, platenú verejnú prácu, atď.
  
Skúšobná doba
Po uzatvorení pracovnej zmluvy, môže zamestnávateľ uložiť zamestnancovi skúšobnú dobu, počas ktorej zamestnávateľ určí či je zamestnanec vhodný na vykonávanie danej práce. Skúšobná doba nesmie byť dlhšia ako 3 mesiace a pre osoby mladšie ako 18 rokov, nie je povinná.
 
Flexibilné formy zamestnávania
Lotyšský zamestnávatelia sa väčšinou pridržiavajú tradičného trvalého pracovného pomeru, aj keď aj u nich rastie tendencia flexibilných foriem zamestnávania, ako je práca na polovičný úväzok, zmluvy o dielo alebo zmluvy na dobu určitú.

 

Stále viac populárna forma zamestnania v posledných rokoch, je práca na diaľku,  napríklad práca z domu, ktorá dáva zamestnávateľom a zamestnancom príležitosť, aby ich pracovné vzťahy boli pružnejšie a tiež umožňuje zamestnancom spojiť svoju prácu s rodinným životom, spoločenským životom a plniť si svoje zamestnanecké povinnosti viac nezávisle.
 
Ďalšie informácie o zamestnaneckých právach nájdete na stránke
www.vdi.gov.lv (v anglickom alebo lotyšskom jazyku).

 

 

3.4. Pracovné zmluvy

Aby ste mohli začať pracovať v Lotyšsku, musíte so zamestnávateľom uzavrieť písomnú pracovnú zmluvu
??. Pracovná zmluva je vyhotovená v dvoch kópiách, z ktorých jednu kópiu si uchováva zamestnanec a druhú zamestnávateľ.
 
Zákonník práce stanovuje dva typy pracovných zmlúv:

         pracovná zmluva na dobu neurčitú;

         pracovná zmluva na dobu určitú.


Všeobecne platí že zamestnávatelia v Lotyšsku uzatvárajú pracovné zmluvy so zamestnancami na dobu neurčitú. V osobitných prípadoch, môže byť pracovná zmluva uzatvorená na dobu určitú ale takáto nutnosť musí byť odôvodnená, týka sa to napríklad sezónnych alebo príležitostných prác, platených verejných prác, atď.
 
Pracovná zmluva musí obsahovať:

         meno a priezvisko zamestnanca, rodné číslo, trvalé bydlisko, meno a priezvisko zamestnávateľa (obchodné meno spoločnosti), registračné číslo a adresu;

         dátum začatia výkonu práce;

         dobu trvania pracovného pomeru (v prípade, že je pracovná zmluva uzatvorená na dobu určitú);

         miesto výkonu práce (ak konkrétne miesto pre výkon práce zamestnanca nie je určené, zamestnanec môže byť použitý na viacerých miestach);

         druh práce a všeobecný opis práce, ktorú bude zamestnanec vykonávať;

         platové podmienky;

         zmluvne určený denný alebo týždenný pracovný čas;

         dobu trvania každoročnej platenej dovolenky;

         výpovednú lehotu;

         dodatok kolektívnych zmlúv a podmienok zamestnávania platných pre daný pracovný pomer (v prípade že existujú).


Okrem vyššie uvedených informácií, sa strany môžu dohodnúť aj na zahrnutí iných informácií, tieto informácie však musia byť v súlade s nariadeniami o pracovných pomeroch stanovených v zákonoch a predpisoch. Stanovené podmienky pre pracovné zmluvy nesmú zhoršiť právne postavenie zamestnancov.
 
Zamestnávateľ a zamestnanec môžu zmeniť podmienky pracovnej zmluvy po vzájomnej dohode. Zmeny pracovnej zmluvy, musia byť zaznamenané v písomnej forme a priložené k pracovnej zmluve.
 
Ďalšie informácie o zamestnaneckých právach nájdete na domovskej stránke Štátneho úradu inšpekcie práce:
www.vdi.gov.lv (v anglickom alebo lotyšskom jazyku).

 

 

3.5. Špeciálne kategórie

Osoby mladšie ako 18 rokov
Osoby mladšie ako 18 rokov môžu byť zamestnané len po podstúpení lekárskych prehliadok ktoré musia podstúpiť opakovane každý rok, kým nedovŕšia 18 rokov. Zamestnanie teenagerov v podmienkach ktoré sú spojené so zvýšeným rizikom poškodenia zdravia alebo morálneho či fyzického vývoja je zakázané, ako aj nadčasová práca.


Osoby mladšie ako 18 rokov môžu byť zamestnávané maximálne 5 dní v týždni a minimálna hodinová sadzba pre nich bola v roku 2013 1.375 LVL. Oblasti, v ktorých je zamestnávanie detí vo veku od 13 rokov povolené (napr. zber ovocia alebo balenie...) sú stanovené podľa nariadenia vlády.

 
Tehotenstvo a obdobie tehotenstva
Aby sa predišlo akýmkoľvek možným rizikám ktoré sa týkajú bezpečnosti a zdravia tehotnej ženy, je zamestnávateľ povinný po prijatí správy od lekára, prispôsobiť pracovné podmienky pre tehotnú ženu a tiež pracovnú dobu prispôsobiť tak aby sa zabránilo možným rizikám. Ak nie je možné zabezpečiť také pracovné podmienky a pracovný čas, zamestnávateľ je povinný dočasne previesť tehotnú ženu na vhodnejší druh práce. Po uskutočnení zmeny v pracovnej zmluve, výška platu nesmie byť nižšia ako mala žena počas výkonu predchádzajúceho druhu práce.
 
Zamestnávatelia majú zakázané ukončiť pracovný pomer s tehotnou ženou alebo so ženou v prvom popôrodnom roku a tiež v prípade dojčiacich matiek po dobu trvania ošetrovateľského obdobia, s výnimkou prípadov, kedy zamestnanec závažne porušil pracovnú zmluvu alebo stanovené pracovné podmienky.
 
Ľudia so zdravotným postihnutím
V prípade, že zamestnávateľ bude znižovať počet zamestnancov, osoby so zdravotným postihnutím majú prednosť pre pokračovanie v zamestnaní, ak sa ich pracovný výkon a kvalifikácia významne nelíši od ostatných zamestnancov. Zamestnávatelia majú zakázané ukončiť pracovnoprávny vzťah so zamestnancom so zdravotným postihnutím, s výnimkou prípadov, kedy zamestnanec bezdôvodne a závažne poruší pracovnú zmluvu alebo stanovené pracovné podmienky.
 
Členovia odborov
Zamestnávatelia majú zakázané ukončiť pracovnú zmluvu so zamestnancom, ktorý je členom odborovej organizácie, bez predchádzajúceho súhlasu príslušného zväzu.
 
Cudzinci
Cudzinci, ktorí nepochádzajú z krajín EÚ, EHP alebo nie sú Švajčiarsky občania musia pred začiatkom výkonu práce získať pracovné povolenie od Úradu pre občianstvo a migráciu.

Ďalšie informácie o zamestnaneckých právach nájdete na domovskej stránke Štátneho úradu inšpekcie práce:
www.vdi.gov.lv.

 

 

3.6. Samostatná zárobková činnosť


Ak chcete podnikať ako samostatne zárobkovo činná osoba, musíte sa zaregistrovať ako daňovník na štátnej Revenue Service (SRS). Pri registrácii je nutné vyplniť žiadosť, s uvedením typu činnosti alebo činností ktoré budete vykonávať a kópie dokladov, ktoré potvrdzujú, že máte príslušné zručnosti. Za registráciu sa neplatí. Osvedčenie o registrácii platcu dane musí byť vydané do 10 dní odo dňa podania žiadosti.


Súkromná osoba ktorá registrovaná a vykonáva obchodnú činnosť je oprávnená vybrať si jeden z niekoľkých rôznych spôsobov, ako platiť daň z príjmu:

       daň z príjmov a z hospodárskej činnosti (24 % z príjmu),

       poplatky za niektoré typy hospodárskych činností,

       malé podniky môžu platiť dane v súlade s daňovým zákonom Micro-podnikov (9 % z obratu alebo z príjmu).

 

Ako samostatne zárobkovo činná osoba, aby ste mohli byť sociálne poistený a prijímať sociálne zabezpečenie sa musíte zaregistrovať ako dobrovoľný člen štátneho systému sociálneho poistenia a vytvoriť si tak vlastné príspevky na sociálne poistenie, vyplňte registračný formulár na štátne sociálne poistenie u príslušnej agentúry.
 
Samostatne zárobkovo činná osoba musí platiť odvody na sociálne zabezpečenie (sadzba - 32,17 %), ak ich príjem dosiahne špecifický bod, ktorý bol v roku 2015 285 EUR za mesiac alebo 3415 EUR ročne.


Fyzická osoba, ktorá vykonáva hospodársku činnosť má povinnosť  byť uvedená v obchodnom registri ako individuálny obchodník, v prípade, že jeho ročný obrat z vykonávaných ekonomických činností presiahne viac ako 200 000 LVL.

  
Cenné informácie o začatí, priebehu a o ukončení podnikania v Lotyšsku nájdete na národnom portáli Lotyšska, ktorý tiež poskytuje elektronické služby. Podpora pri začatí podnikania, zvýšenie konkurencieschopnosti, prilákanie zahraničných investorov, zahájenie vývozných operácií - agentúry v Lotyšsku (Idal) www.liaa.gov.lv.
 
 
Jednotlivý podnikatelia, založenie podniku
Ak chcete začať podnikať ako fyzická osoba podnikateľ, alebo založiť si podnik, ako prvé musíte zaregistrovať vaše podnikanie do Enterprise registra. Je veľmi dôležité zistiť, či typ vášho plánovaného podnikania vyžaduje licenciu. Ak vaše podnikanie vyžaduje licenciu (napríklad obchodovanie s alkoholom alebo tabakom), musíte túto licenciu získať ešte pred registráciou do Enterprise registra. Licenciu na obchodovanie s alkoholom a tabakom možno získať na štátnej Revenue Service. Ak máte v pláne otvoriť si verejnú reštauráciu alebo občerstvenie, tiež sa musíte zaregistrovať u potravinárskej a veterinárnej správy a získať licenciu. Po spustení takéhoto podnikania, sa musíte zaregistrovať ako daňovník na miestnom úrade Revenue Service do 30 dní.

Ako individuálny podnikateľ, sa musíte zaregistrovať ako dobrovoľný člen štátneho systému sociálneho poistenia a vytvoriť si vlastné príspevky na sociálne poistenie. Registračný formulár vyplňte u Štátnej sociálnej poisťovni. Ak váš podnik bude zamestnávať ľudí, budete musieť platiť príspevky na sociálne poistenie aj za svojich zamestnancov.
 
Ďalšie informácie o registrácii samostatne zárobkovo činných osôb sú k dispozícii na domovskej stránke Revenue Service: www.vid.gov.lv (v anglickom alebo lotyšskom jazyku).
 
Ďalšie informácie o registrácii jednotlivých podnikateľov a o založení podniku môžete nájsť na: www.ur.gov.lv.



3.7. Platové podmienky
 
  
Od 1. januára 2016 je zákonná minimálna mzda stanovená na 370 EUR (Lotyšsko prijalo od 1. januára 2014 euro).
 
Zamestnávatelia sú povinní vyplatiť zamestnancom mzdu najmenej dvakrát mesačne, v prípade že sa dohodli na mesačných platbách. Mzdy sú vyplácané v hotovosti. Zamestnávatelia majú právo vykonávať bezhotovostné platby iba v prípade, že sa na tom so zamestnancami výslovne dohodli. Vo väčšine prípadov iba veľké podniky vyplácajú mzdy bankovým prevodom na bežné účty svojich zamestnancov.


Pri vyplácaní mzdy, je zamestnávateľ povinný vydať písomne výplatnú pásku. Zamestnávateľ je tiež povinný vysvetliť, ako sa dané čiastky na výplatnej páske počítajú, v prípade že o to zamestnanec požiada a sú povinní platiť im príspevky na sociálne poistenie.

 
Daňové sadzby a dane pre zamestnancov:
Povinné odvody štátneho sociálneho poistenia - 11 %.
Daň z príjmov - 24 %./23,59 %/
Dane bez vysokej hranice - 75 EUR za mesiac (plus 175 EUR za mesiac pre každú vyživovanú osobu).

 

Napríklad, ak je váš hrubý mesačný plat 912 EUR, Váš čistý mesačný plat bude  686 EUR .
 
Hrubá mesačná priemerná mzda v 2. štvrťroku 2016 bola  EUR 810.
  
 
Ďalšie informácie o zamestnaneckých právach môžete nájsť na domovskej stránke Štátneho úradu inšpekcie práce: www.vdi.gov.lv (v anglickom alebo lotyšskom jazyku).



3.8. Pracovný čas

 
Zvyčajný pracovný čas a dĺžka pracovného týždňa

Obyčajný pracovný deň väčšinou nepresiahne 8 hodín, zatiaľ čo štandardný pracovný týždeň má 40 hodín. Pracovný týždeň tvorí 5 pracovných dní. Ak, vzhľadom na charakter práce, päť pracovných dní nie je dostačujúcich, po konzultácii so zástupcami zamestnancov môže zamestnávateľ predĺžiť pracovný čas na šesť dní týždenne. Ak sa tak stane, dĺžka pracovného dňa nesmie presiahnuť sedem hodín. Práca v sobotu musí byť dokončená skôr ako v iný deň. Dĺžka pracovnej doby v sobotu je stanovená na základe kolektívnej dohody, pracovných podmienok alebo pracovnej zmluvy.

 

Nadčasy

Nadčasy sú povolené ak sa na tom zamestnanec so zamestnávateľom dohodli písomne. Nadčasy by nemali presiahnuť 144 hodín v štvormesačnom intervale.

Zamestnanec ,ktorý pracuje nadčas alebo počas sviatkov, dostáva príplatok nie menej ako 100%.


Nočné smeny

Nočný pracovník je zamestnanec, ktorý zvyčajne vykonáva prácu v noci v súlade s pracovným harmonogramom alebo aspoň 50 dní počas kalendárneho roka.

Zvyčajný počet odpracovaných hodín nočných zamestnancov musí byť skrátený o jednu hodinu denne. Zamestnanec, pracujúci počas noci, dostáva príplatok nie menej ako 50%.


Práca na smeny

Ak je potrebné zaistiť nepretržitú prevádzku, zamestnávateľ môže zaviesť prácu na smeny, no až po konzultácii so zástupcami zamestnancov. V takom prípade nesmie dĺžka smeny presiahnuť zvyčajný počet hodín odrobených počas dňa  príslušnou kategóriou zamestnancov. Je zakázané prideliť dve po sebe idúce smeny jednému zamestnancovi. Prechod z jednej smeny do druhej musí byť organizovaný v súlade s pracovným harmonogramom, takáto zmena by sa mala udiať aspoň raz do týždňa.


Dĺžka pracovných dní pred štátnymi sviatkami

Dĺžka pracovného dňa pred štátnym sviatkom je skrátená o jednu hodinu, ak kolektívna zmluva, pracovné predpisy alebo pracovná zmluva nepovoľujú ešte kratšiu pracovnú dobu. 

 

Čas odpočinku počas týždňa

Dĺžka odpočinku počas týždňa nesmie byť kratšia ako 42 po sebe idúcich hodín v sedemdňovom intervale. Toto pravidlo však nemusí platiť, ak je pracovný čas vypočítaný. Ak pracovný týždeň tvorí päť dní ,zamestnancom sú poskytnuté dva dni voľna do týždňa, ak pracovný týždeň tvorí šesť dní, zamestnancom je poskytnutý jeden deň voľna.

Dva dni voľna nasledujú väčšinou za sebou.

Nedeľa je univerzálnym dňom odpočinku. Ak je potrebné zaistiť nepretržitú prevádzku, je prípustné, aby bolo zamestnancovi nariadené pracovať aj v nedeľu s tým, že na druhý deň má právo na deň voľna.

 

Prestávky

Každý zamestnanec má právo na pracovné prestávky, ak je jej/jeho pracovný deň dlhší ako šesť hodín. Prestávka musí byť poskytnutá najneskôr do štyroch hodín od začatia práce. Dĺžku prestávok si určuje zamestnávateľ po konzultácii so zástupcami zamestnancov, no nemôžu byť kratšie ako 30 minút. Ak nie je možné poskytnúť celú prestávku naraz, možno ju rozdeliť do menších častí ,ktoré by nemali byť kratšie ako 15 minút. Prestávky nie sú započítané do celkového pracovného času.

 
Práca počas sviatkov

Od zamestnancov by nemalo byť požadované, aby pracovali počas sviatkov predpísaných zákonom. Ak je nevyhnutné zaistiť nepretržitosť prevádzky/ pracovného procesu, zamestnanec môže byť požiadaný, aby pracoval aj počas sviatkov, no v takom prípade mu je poskytnutý náhradný deň voľna, alebo zaplatená adekvátna náhrada. 

 

Viac informácií  môžete nájsť na domovskej stránke Štátneho úradu inšpekcie práce : www.vdi.gov.lv (v angličtine alebo lotyštine ).


3.9. Dovolenka (ročná dovolenka,rodičovská dovolenka atď. )

Ročná platená dovolenka

Každý zamestnanec má právo na ročnú platenú dovolenku. Táto dovolenka nesmie byť kratšia ako 4 týždne, bez štátnych sviatkov. Na základe dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom môže byť ročná platená dovolenka vyberaná po častiach. Avšak, jedna časť ročnej dovolenky v danom roku nesmie byť menej než dva neprerušené týždne. Finančné ohodnotenie za ročnú dovolenku je zakázané okrem prípadov, kedy je pracovný vzťah ukončený a zamestnanec si nestihol vybrať svoju dovolenku.


Postupy na uplatnenie ročnej platenej dovolenky

Ročná platená dovolenka je garantovaná každý rok v stanovenom čase v súlade s dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, alebo dovolenkovým harmonogramom. Keď zamestnávateľ udeľuje zamestnancovi dovolenku, ak je to možné,  je povinný vziať do úvahy aj zamestnancove priania. Zamestnanec môže požadovať ročnú platenú dovolenku už počas prvého roku v zamestnaní, ak bol nepretržite zamestnaný viac než šesť mesiacov. Zamestnávateľ je v takom prípade povinný poskytnúť úplnú dovolenku.

 

Práca počas štátnych sviatkov

Zamestnanci nesmú pracovať počas štátnych sviatkov.

 

Štátne sviatky :

Nový rok- 1. Január

Veľký piatok- piatok (marec/apríl)
Veľkonočná nedeľa- nedeľa (marec/apríl)

Veľkonočný pondelok- pondelok (marec/apríl)
Sviatok práce- 1.máj
Vyhlásenie nezávislosti Lotyšskej republiky-4.máj
Deň matiek- nedeľa (máj)
Whitsun- nedeľa (jún)
Deň letného slnovratu-23.jún
Deň svätého Jána-24.jún
Vyhlásenie Lotyšskej republiky-18.november
Vianoce-24.,25.,26.december
Silvester-31.december

 

 Materstvo a dovolenka pri narodení dieťaťa

Materská dovolenka- 56 kalendárnych dní- a dovolenka pri narodení dieťaťa- 56 kalendárnych dní-  sú agregované , 112 kalendárnych dní je garantovaných bez ohľadu na to, koľko dní materskej dovolenky si tehotná zamestnankyňa vybrala pred tým. Dovolenka poskytnutá na základe tehotenstva, či pôrodu nie je započítaná do celkovej ročnej platenej dovolenky. Zamestnankyňa, ktorá využije materskú dovolenku a dovolenku pri narodení dieťaťa, si svoju pracovnú pozíciu ponecháva. Ak to však nie je možné, zamestnávateľ jej je povinný nájsť podobnú pracovnú pozíciu za rovnakých pracovných podmienok.

 

 Rodičovská dovolenka

Otec dieťaťa má právo na 10 kalendárnych dní dovolenky. Rodičovská dovolenka začína plynúť buď hneď po narodení dieťaťa, alebo najneskôr do dvoch mesiacov.

 

Dovolenka počas starostlivosti o dieťa

Každý zamestnanec má právo na dovolenku počas starostlivosti o dieťa v spojení s narodením alebo adopciou dieťaťa. Takáto dovolenka môže plynúť maximálne 18 mesiacov, do ôsmeho roku života dieťaťa. Čas strávený na takejto dovolenke je považovaný za súčasť celkovej práce. Zamestnancovi, ktorý ide na takúto dovolenku, jeho pracovná pozícia ostáva. Ak to však nie je možné, zamestnávateľ mu je povinný nájsť náhradnú pracovnú pozíciu za rovnakých pracovných podmienok.

 

Študentská dovolenka

Zamestnanec, ktorý počas výkonu práce študuje v akejkoľvek forme, môže, v súlade s kolektívnou zmluvou alebo pracovnou zmluvou, ísť na študentskú dovolenku, s alebo bez odmeny za ňu. Zamestnanci , ktorí sa pripravujú na štátnu skúšku, alebo píšu diplomovú prácu, majú nárok na najmenej 20 pracovných dní za rok s odmenou.  

 

Viac informácií  môžete nájsť na domovskej stránke Štátneho úradu inšpekcie práce : www.vdi.gov.lv (v angličtine alebo lotyštine ).


3.10 Ukončenie pracovného pomeru

 
Legálne pracovné vzťahy môžu byť rozpustené len v prípadoch, ktoré sú spomenuté v Zákonníku práce a to sú nasledovné :


Skončenie pracovného pomeru dohodou

Zamestnanec a zamestnávateľ môžu ukončiť pracovný pomer, ak dospeli k vzájomnej dohode. Taká dohodaby mala byť v písanej podobe.


Skončenie pracovného pomeru na dobu určitú

Pracovný pomer sa skončí automaticky uplynutím tejto doby. Ak koniec doby určitej nie je bližšie špecifikovaný, zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť zamestnancovi blížiace sa ukončenie pracovného vzťahu v predstihu minimálne dvoch týždňov.


Skončenie pracovného vzťahu na základe požiadavky tretej strany

Rodičia, opatrovníci alebo Štátny úrad inšpekcie práce môžu písomne požiadať o ukončenie pracovného vzťahu osoby, ktorá má menej než 18 rokov a vykonáva prácu, ktorá ohrozuje jej/jeho bezpečnosť, zdravie či morálku, alebo negatívne pôsobí na jej/jeho vývoj či vzdelanie.


Skončenie pracovného pomeru na základe oznámenia zamestnanca alebo zamestnávateľa

Zamestnanec má právo ukončiť pracovný pomer dodaním písomného oznámenia v predstihu aspoň jedného mesiaca, ak nie je v kolektívnej alebo pracovnej zmluve ukotvená kratšia výpovedná lehota. Vzhľadom na túto žiadosť, obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti môžu byť z výpovednej lehoty vylúčené. Pracovný vzťah môže byť rozpustený pred koncom výpovednej lehoty v prípade, že sa na tom obe strany dohodnú. Zamestnanec má právo podať okamžitú výpoveď v písomnej forme, ak má podstatný dôvod, ktorý mu bráni v pokračovaní pracovného vzťahu zohľadňujúceho morálku a spravodlivosť.

 

Počas skúšobnej doby majú aj zamestnávateľ, aj zamestnanec možnosť ukončiť pracovný pomer podaním trojdňového písomného oznámenia.

 

Zamestnávateľ má právo ukončiť pracovný pomer písomne výhradne na základe správania zamestnanca alebo jeho schopností, alebo na základe organizačných, technologických a podobných opatrení, ktoré prebiehajú v spoločnosti/firme. Napríklad, zamestnanec vážne porušil pracovnú zmluvu alebo pracovné podmienky bez relevantného dôvodu , alebo nemôže vykonávať prácu stanovenú v pracovnej zmluve kvôli zdravotným ťažkostiam atď.


Posudzujúc príčinu prepustenia, výpoveď môže byť platná ihneď, alebo výpovedná lehota trvá 10 alebo30 dní.

 

Pracovný pomer môže byť ukončený, ak  počet zamestnancov v podniku musí byť zredukovaný alebo v prípade hromadného prepúšťania.

 

Zamestnávateľ nemá právo rozpustiť pracovný vzťah so zamestnancom, ktorý je členom odborovej organizácie, bez súhlasu tejto organizácie.

 

Zamestnávateľ nesmie dať výpoveď tehotnej žene, žene v postnatálnom období  do jedného roka, alebo žene , ktorá kojí- počas celého obdobia kojenia. Podobne aj zamestnancovi, ktorý je považovaný za postihnutého, s výnimkou zvláštnych prípadov stanovených zákonom. Zvláštne prípady, kedy ukončenie pracovného pomeru je povolené sú nasledovné :

zatvorenie podniku, na základe správania zamestnanca.

V Lotyšsku sa môže pracovný pomer skončiť na základe dôchodku :

         Dosiahnutie dôchodkového veku stanoveného zákonom

         Predčasný odchod do dôchodku

         Služobný dôchodok

 

V prípade, že sa zamestnanec domnieva, že jeho/jej ukončenie pracovného pomeru bolo protiprávne, má právo do mesiaca od prijatia rozhodnutia o rozpustení pracovného vzťahu, sa obrátiť na súd s požiadavkou o vyhlásenie danej výpovede za neplatnú.  V prípade , že nastane spor, zamestnávateľ, nie zamestnanec, je povinný preukázať legitimitu ukončenia pracovného pomeru ako aj  dodržiavanie právnych postupov pri jeho ukončovaní.

 

Viac informácií môžete nájsť na domovskej stránke Štátneho úradu inšpekcie práce  www.vdi.gov.lv (v angličtine alebo lotyštine).


 

3.11 Zastupovanie pracovníkov

 

Zamestnanci zastávajú svoje sociálne, ekonomické a profesijné práva a záujmy priamo, alebo prostredníctvom zástupcov zamestnancov.

 

Zástupcovia zamestnancov sú :

 

·         Odborové organizácie zamestnancov reprezentované odborovým funkcionárom alebo príslušnou autoritou

 

·         Oprávnený zástupca zvolený zamestnancami

 

V Lotyšsku je odborová organizácia registrovaná , ak združuje najmenej 50 členov alebo aspoň jednu štvrtinu zamestnancov pracujúcich v jednom podniku, inštitúcii, organizácii, profesii alebo sektore. Odborové organizácie pracujú nezávisle od štátnych orgánov  a iných organizácií, a sú vzájomne rovnocenné.

 

 Oprávnený zástupcovia zamestnancov môžu byť volení pokiaľ má podnik päť a viac zamestnancov. Práva a povinnosti  zástupcov sú stanovené v Zákonníku práce Lotyšskej republiky.

 

 V špeciálnych prípadoch, v súlade so Zákonníkom práce, sú zamestnávatelia oprávnení ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý je členom odborovej organizácie bez súhlasu tejto organizácie , s výnimkou prípadov uvedených v zákone.

 

 V Lotyšsku sú odborové organizácie populárne u štátnych inštitúcií. Ak bola organizácia založená v určitom sektore, akýkoľvek zamestnanec sa môže stať jej členom. Zvyčajne musia jej členovia odvádzať mesačný príspevok z ich mzdy.

 

 Voľná odborová konfederácia Lotyšska je najväčšia mimovládna organizácia v Lotyšsku združujúca 21 organizácií špecifických priemyselných odvetví a remesiel.

 

 Štátny úrad inšpekcie práce

 

Úlohou Štátneho úradu inšpekcie práce je kontrolovať a dozerať na pracovné vzťahy  a ochranu zamestnancov. Úrad kontroluje, ako si zamestnanci a zamestnávatelia plnia povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy a kolektívnych pracovných zmlúv. V prípade otázok ohľadom pracovných vzťahov a ochrane zamestnancov sa ktokoľvek môže zadarmo informovať na Štátnom úrade inšpekcie práce.

 

Úrad inšpekcie práce takisto pôsobí ako lotyšské kontaktné miesto Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Cieľom tejto agentúry je poskytnúť verejnosti informácie o bezpečnosti pri práci a ochrane zdravia. Domovská stránka lotyšského kontaktného miesta agentúry poskytuje informácie zahrňujúce právne predpisy, plánované opatrenia, legislatívne akty, publikácie a štatistické údaje, ktoré charakterizujú lotyšské stanovisko v oblasti bezpečnosti práce.

 

 Viac informácií  môžete nájsť na domovskej stránke Štátneho úradu inšpekcie práce : www.vdi.gov.lv (v angličtine alebo lotyštine ).


3.12. Pracovné spory – štrajky

 

Zamestnanci podnikov, inštitúcií, organizácií alebo rôznych odvetví  majú právo na štrajk, aby ochránili svoje ekonomické a profesijné záujmy.

Vzhľadom na lotyšský zákon o štrajkoch, štrajky sú povolené sudcom, prokurátorom, policajtom, hasičom, pohraničnej stráži, zamestnancom inštitúcií štátnej bezpečnosti, väzenským dozorcom a osobám vykonávajúcim vojenskú službu u Národných ozbrojených síl Lotyšskej republiky.

Štrajky V Lotyšsku majú veľký vplyv na štátne sektory, vzdelanie a starostlivosť o zdravie, na druhej strane majú malý vplyv na výrobu a súkromný sektor.

 

Právo na štrajk môže byť použité ako posledná možnosť, ak dohoda a zmierenie neboli v predštrajkovom stretnutí dosiahnuté. Začatie a vyhlásenie štrajku a účasti na ňom nie sú považované za porušenie zamestnaneckých práv ani pracovnej zmluvy, preto takéto aktivity  nesmú mať za následok prepustenie zamestnancov.

Pokiaľ ide o zamestnancov zúčastňujúcich sa štrajku, zamestnávateľ :

         Je povinný im ich pracovné miesto ponechať

         Má zakázané im uložiť disciplinárne sankcie

         Im neplatí mzdy, ani nerobí platby do sociálnej poisťovne, ak sa obe strany nedohodli inak

 

Ak v podniku, inštitúcii, organizácii alebo určitom sektore vznikli predpoklady na vznik kolektívneho pracovného konfliktu, zamestnanci alebo zástupcovia zamestnancov tohto podniku, inštitúcie, organizácie alebo sektora musia predložiť príslušné požiadavky odborov alebo zamestnancov zodpovedajúcemu zamestnávateľovi písomne.

 

Ak zamestnávateľ odmietne požiadavky odborov alebo zamestnancov, budú sa konať predštrajkové rokovania s oboma stranami.

Počas týchto rokovaní sú požiadavky, návrhy a podnety podané v rámci pracovného konfliktu, a takisto odpovede na ne zaznamenávané písomne, pri čom sa potom prijímajú rozhodnutia a dohody.

Ak zamestnávateľ nerešpektuje dohody dosiahnuté počas rokovaní o vyriešení pracovného konfliktu, odbory alebo zamestnanci majú právo pokračovať v štrajku.

 

Oznámenie o štrajku musí byť podané písomne aspoň 10 dní v predstihu, a takisto príčiny štrajku, požiadavky, počet štrajkujúcich, dátum a miesto diania štrajku. Pracovný inšpektorát je zodpovedný za sledovanie vývoja štrajku. Ak je žiadosť týkajúca sa potvrdenia o vyhlásení štrajku mimoprávna a bola podaná na súd dátumom začatia štrajku, štrajk nesmie začať až kým rozhodnutie súdu nenadobudne účinnosť. 

 

Viac informácií môžete nájsť na domovskej stránke Štátneho úradu inšpekcie práce : www.vdi.gov.lv (v angličtine alebo lotyštine ).


3.13. Odborná príprava

 

Odborné vzdelávanie a príprava sa vzťahuje na praktické aktivity a kurzy týkajúce sa konkrétneho povolania alebo zamestnania, ktorých cieľom je pripraviť účastníkov na ich budúcu kariéru. Odborné vzdelávanie je základným prostriedkom na dosiahnutie profesionálneho uznania a na zlepšenie vyhliadok na získanie práce.

 

Iniciatívy EÚ na podporu spolupráce v oblasti odbornej prípravy

Vo svojom úsilí na podporu atmosféry spolupráce pri rozvoji systémov odborného vzdelávania v Európe, Európska únia využíva množstvo nástrojov a realizuje celý rad programov a iniciatív. Veľa z nich sa realizuje pod Celoživotným vzdelávacím programom.

Celoživotné vzdelávanie má postupy, ktoré zahŕňajú všetky formy vzdelávania od predškolského veku až do dôchodku. Podstatou je umožniť občanom aby boli oprávnení voľne sa pohybovať medzi pracovnými ponukami a miestami v ktoromkoľvek regióne alebo krajine.
Financovanie je možné rôznymi formami, od výmenných pobytov až po financovanie študijných ciest cez rôzne programy a pod.

 

Študijné programy:

Erasmus - Považovaný za európsku vlajkovú loď vzdelávacieho programu, Erasmus umožňuje okolo 200 000 študentom študovať a pracovať v zahraničí každý rok. Financované je to vyššími vzdelávacími inštitúciami, ktoré medzi sebou spolupracujú.

Leonardo da Vinci - Rovnako ako pomáha  jednotlivcom dosiahnuť nové zručnosti, tento program pomáha aj organizáciám z oblasti odborného vzdelávania a prípravy spolupracovať s partnermi z celej , aby si mohli vymieňať osvedčené postupy. Leonardo program financuje rad praktických projektov odborného vzdelávania a prípravy od tých, ktoré dovoľujú ľuďom zaškoliť sa v zahraničí až po tie rozsiahle, ktoré podporujú spoluprácu a vytváranie sietí po celej Európe.

Grundtvig - Tento program poskytuje podporu pre výukové a študijné potreby ľudí, ktorí sa zúčastňujú vzdelávacích kurzov pre dospelých. Tento program zahŕňa formálne aj neformálne učenie.

 

Organizácie EÚ, ktoré podporujú pracovné vzdelávanie a školenie

Európska únia disponuje niekoľkými agentúrami na zlepšovanie kooperácie a výmennými pobytmi v praxi:

- Európske centrum pre školenie zamestnancov (CEDEFOP/ Centre Européen pour le Développement de la Formation Professionnelle)

Bola vytvorená v roku 1975 na podporu a rozvoj vzdelávania zamestnancov v Európe. Založené v Thessaloniki (Grécko), uskutočňuje výskum a analýzy školenia zamestnancov a odborného vzdelávania, a svoje poznatky rozširuje rôznym európskym partnerom, ako napríklad príslušným výskumným inštitúciám, univerzitám alebo školiacim zariadeniam.

- Európska nadácia pre odborné vzdelávanie
Európska nadácia pre odborné vzdelávanie bola zriadená v roku 1995 a úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jej úlohou je podporovať partnerské krajiny (mimo EÚ) v modernizácii a rozvoji ich systémov odbornej prípravy.


4. Životné podmienky v Európe

 

 

4.1. Životné podmienky v Európe

 

Kvalita života – hlavná priorita programu sociálnej politiky EÚ
Priaznivé životné podmienky závisia od viacerých faktorov, ako je kvalitná zdravotná starostlivosť, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy, kvalitná dopravná infraštruktúra a množstvo iných faktorov, ktoré priamo ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov. Cieľom EÚ je zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať výzvy, ktorým čelí súčasná Európa, akými sú sociálne vylúčenie a starnutie populácie.

Zamestnanosť v Európe
Kľúčovou prioritou EÚ je zlepšovanie pracovných príležitostí v Európe. EÚ a členské štáty prijali európsku stratégiu zamestnanosti, ktorej cieľom je vytvorenie väčšieho počtu a lepších pracovných miest, boj s nezamestnanosťou a zvýšenie mobility. Európska stratégia zamestnanosti poskytuje rámec pre koordináciu politík zamestnanosti jednotlivých členských štátov a výmenu informácií.

Zlepšovanie perspektívy každého Európana v oblasti zamestnania je takisto ústredným bodom desaťročnej stratégie EÚ pre hospodársky rast - Európa 2020, ktorá má počas nasledujúceho desaťročia zabezpečiť hospodársky rast. Základným cieľom je do konca desaťročia zaistiť 75% mieru zamestnanosti občanov EÚ vo veku 20 – 64 rokov.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii
Zdravie a dostupnosť vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti sú dôležitými prioritami všetkých Európanov. Väčšina občanov očakáva rýchly a jednoduchý prístup k zdravotnej starostlivosti aj pri cestovaní v rámci EÚ.

Politiky EÚ v oblasti zdravia reagujú na tieto potreby. Európska komisia vytvorila koordinovaný prístup k politike v oblasti zdravia a zaviedla do praxe sériu iniciatív, ktoré dopĺňajú aktivity vnútroštátnych verejných orgánov. Spoločné postupy a ciele EÚ sú zakotvené v programoch a stratégiách EÚ v oblasti zdravia.

Program verejného zdravia EÚ na roky 2008 až 2013 má tri základné ciele:
• zlepšiť ochranu zdravia občanov;
• podporovať zdravie a zmierňovať nerovnosti v oblasti zdravia;
• získavať a šíriť informácie a poznatky o zdraví.

Vzdelávanie a odborná príprava v EÚ
Členské štáty majú na starosti vlastné systémy vzdelávania a odbornej prípravy. EÚ však pridáva hodnotu koordinovaním aktivít, ktoré môžu pomôcť naplneniu spoločných cieľov a poskytnúť občanom EÚ väčšie možnosti na celoživotné vzdelávanie a odbornú prípravu.

Na účely realizácie tohto cieľa spolupracuje EÚ s vnútroštátnymi orgánmi a zúčastnenými stranami v oblasti vzdelávania v záujme zlepšovania politík a výmeny najlepších postupov. Okrem toho EÚ riadi celý rad programov financovania v oblasti vzdelávania odbornej prípravy.

Schengenský priestor
Schengenský priestor vznikol v marci 1995. Zrušil hraničné kontroly v rámci územia signatárskych štátov a vytvoril jednotnú vonkajšiu hranicu, na ktorej musia prebiehať kontroly podľa spoločných pravidiel.

Do roku 2012 podpísalo Schengenskú dohodu 25 európskych krajín. Z nich 22 patrí k členským štátom EÚ: Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko.
Okrem nich patria do schengenského priestoru aj Island, Nórsko a Švajčiarsko. Do schengenského priestoru nepatrí Spojené kráľovstvo a Írsko.

Doprava v EÚ
Dopravná politika EÚ sa sústreďuje na odstránenie prekážok medzi členskými štátmi, čo umožňuje rýchlejší a lacnejších pohyb občanov a tovarov cez hranice. Cieľom je poskytnúť čisté, bezpečné a efektívne cestovanie v rámci Európy a zároveň posilniť vnútorný trh pre voľný pohyb tovarov a osôb. EÚ je tiež zástancom práv cestujúcich.

Letecká doprava a práva cestujúcich
Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave znamenalo pre cestujúcich zníženie cestovných nákladov a väčší výber prepravcov a služieb. EÚ vytvorila aj súbor práv na spravodlivé zaobchádzanie s cestujúcimi.

V prípade problémov s letmi, ktoré odchádzajú z krajiny EÚ alebo prichádzajú do krajiny EÚ, a sú realizované prepravcom zaregistrovaným v EÚ (alebo na Islande, v Nórsku alebo vo Švajčiarsku) cestujúci disponujú súborom práv stanovených EÚ a môžu mať nárok na náhradu výdavkov alebo odškodnenie.

V prípade odoprenia nástupu do lietadla, veľkého meškania letu (viac ako 5 hodín), zrušenia letu alebo nadmerných rezervácií má cestujúci právo na výber medzi presmerovaním do miesta konečného určenia a vrátením sumy letenky. V prípade výberu vrátenia sumy letenky sa cestujúci vzdáva práva na ďalšie cestovanie, pomoc alebo presmerovanie zabezpečené leteckou spoločnosťou.

Letecká spoločnosť je povinná vždy informovať cestujúcich o ich právach a o dôvode odoprenia nástupu do lietadla, zrušenia letu alebo veľkého meškania (viac ako 2 hodiny). V závislosti od vzdialenosti a dĺžky meškania má cestujúci nárok na občerstvenie, stravu, komunikáciu (napr. bezplatný telefonický hovor) a ubytovanie cez noc.

V závislosti od dĺžky letu má cestujúci v prípade odoprenia nástupu do lietadla, zrušenia letu alebo v prípade príletu do miesta konečného určenia s meškaním viac ako 3 hodiny nárok na náhradu vo výške od 250 do 600 EUR.

Železničná doprava a práva cestujúcich

V prípade meškania alebo zrušenia vášho vlakového spojenia môže vzniknúť cestujúcim nárok na náhradu a majú právo na primerané informácie o meškaní.

V prípade ohlásenia meškania trvajúceho viac ako 1 hodinu (v porovnaní s časom uvedeným na cestovnom lístku) môžu cestujúci:
   zrušiť cestu a požiadať o okamžitú náhradu plnej ceny lístka (alebo časti cesty, ktorá nebola uskutočnená). O náhradu časti cesty, ktorá už bola uskutočnená, môžu cestujúci požiadať, ak v dôsledku meškania cesta nespĺňa účel,
    požiadať železničnú spoločnosť o presmerovanie do miesta konečného určenia čo najskôr alebo v neskoršom termíne podľa výberu cestujúceho,
   napriek meškaniu pokračovať v ceste podľa pôvodného plánu.

Ak sa rozhodnete pokračovať v ceste, máte nárok na náhradu. Ak meškanie trvá 1 až 2 hodiny, máte nárok na náhradu vo výške 25 % z ceny lístka. Ak meškanie trvá viac ako 2 hodiny, máte nárok náhradu na 50 % z ceny lístka. Náhrada musí byť vyplatená do jedného mesiaca od predloženia žiadosti.


4.2. Politický, administratívny a právny systém

 

V Lotyšsku sú štruktúra štátu, rozsah jeho moci a ľudské práva riadené Ústavou Lotyšskej republiky. Lotyšsko je demokratická parlamentná republika.

Zákonodarná moc prináleží parlamentu- Saeima, ktorý tvorí 100 členov.Voľby do parlamentu sa konajú každé štyri roky a sú všeobecne platné, rovné, priame, tajné a väčšinové. Občania Lotyšska, ktorí majú 18 rokov v deň volieb do parlamentu, majú nárok sa týchto volieb zúčastniť. V Lotyšsku je systém viacerých politických strán, pričom tieto strany sú reprezentované v parlamente na základe väčšinového princípu. Dňa 17. Septembra 2011 v jedenástych voľbách do lotyšského parlamentu dosiahlo päť politických strán podporu minimálne päť percent a to :

Vienot?ba (Súdržnosť),  Politisko partiju apvien?ba “Saska?as Centrs”( Aliancia politických strán „Centrum shody“), Za?o un Zemnieku Savien?ba (Zväz zelenývh a farmárov), Reformu partija (Reformná strana), Visu Latvijai (Všetko pre Lotyšsko).

 
Hlavou štátu je prezident, ktorý je volený parlamentom na štyri roky. Prezident reprezentuje krajinu, vymenováva lotyšských diplomatov, prijíma zástupcov iných krajín, podpisuje zákony,  má právo poslať ich späť parlamentu na prerokovanie a iniciuje zákony.   

 

Výkonná moc prináleží premiérovi a Kabinetu ministrov. Kabinet ministrov je volený osobou, ktorá bola poverená prezidentom. Premiér a Kabinet ministrov potrebujú dôveru parlamentu, aby mohli vykonávať svoje povinnosti, pričom sa parlamentu zodpovedajú.   

 

Súdna moc v Lotyšsku náleží okresným súdom, krajským súdom a Najvyššiemu súdu. Súdy sú nezávislé a zodpovedajú sa jedine zákonu. V Lotyšsku je takisto aj Ústavný súd, ktorý rieši súlad zákonov s ústavou. 


Polícia v Lotyšsku je ozbrojená militarizovaná sila, pričom poznáme štátnu aj miestnu políciu.   

 

Ministerstvo sociálnych vecí je vedúcim orgánom štátnej správy pre pracovné záležitosti, sociálnu bezpečnosť, ochranu detských práv, práv dieťaťa a rodiny, a pre zabezpečenie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím a rovnakých práv pre obe pohlavia. Štátny úrad inšpekcie práce je orgán slúžiaci na podávanie správ Ministerstvu sociálnych vecí  a je zodpovedný za vykonávanie národnej politiky pre zníženie nezamestnanosti a poskytovanie podpory nezamestnaným a ľuďom vystaveným riziku stratenia zamestnania. Administratívna štruktúra agentúry sa skladá z centrály, 28 dcérskych spoločností a troch klientskych centier po celom Lotyšsku.


4.3. Príjmy a dane


V Lotyšsku sú vyberané nasledujúce vnútroštátne dane : daň z príjmov fyzických osôb, daň z príjmov z podnikania, daň z pridanej hodnoty, daň z nehnuteľnosti, spotrebná daň, clo, daň z lotérií a hazardných hier, príspevky na sociálne poistenie, daň z prírodných zdrojov, mikro-podnik daň a daň z motorových vozidiel a motocyklov .

Štandardná sadzba dane z pridanej hodnoty je 21% a znížená sadzba vyberaná z určitých kategórií tovaru a služieb je 12% a 0%.

Sadzba dane z nehnuteľností je :

1.5% z katastrálnej hodnoty pozemkov, budov a technických zariadení,

 

0.2% z katastrálnej hodnoty bytových domov, ak katastrálna hodnota nepresiahne  56 915 EUR,

 

0.4% z časti katastrálnej hodnoty bytových domov, ktorá je nad 56 915 EUR, ale nepresahuje 106 715 EUR,

 

0.6% z katastrálnej hodnoty bytových domov , ktorá presahuje 106 715 EUR,

 Sadzba dane je stanovená Štátnou pozemkovou službou.

 
Alkoholické nápoje, tabakové produkty, produkty uhľovodíkových olejov, nealkoholické nápoje a káva sú predmetom spotrebnej dane.

Clo je vyberané na produkty, ktoré sú dovážané z krajín nepatriacich do Európskej únie. Vypočítaná veľkosť dane závisí od typu a hodnoty produktov.


Všetky príjmy prijaté za vykonanú prácu, z ktorých musí byť odvedená daň z príjmov fyzických osôb, sú predmetom poplatkov do systému sociálneho poistenia. Súčasná sadzba príspevkov do systému sociálneho poistenia je 34.09
% z príjmov zamestnanca, z čoho 23.09% je platených zamestnávateľom a 11% zamestnancom.

 

Ročná daň za motorové vozidlo musí byť zaplatená právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá vlastní motorové vozidlo registrované v Lotyšsku pod vlastným menom. Táto daň musí byť hradená celá predtým, ako vozidlo prejde technickou kontrolou. Daň z motorových vozidiel musí byť hradená štátu na Riaditeľstve bezpečnosti cestnej premávky pred registráciou vozidla.

 

Sadzba dane súkromného príjmu je 24%. Daň z príjmov poplatníkov zahrňuje daňové úľavy vo výške 75 EUR, na jednu vyživovanú osobu vo výške 175 EUR.

 

Priemerná mzda pred zdanením bola v Lotyšsku v roku 2015 EUR 810, mzdy sa diferencujú v rôznych regiónoch Lotyšska- najvyššia je v hlavnom meste a jeho okolí, najnižšia vo východnej časti Lotyšska- v regióne Latgale.   


4.4. Životné náklady

 

Životná úroveň je v Lotyšsku na oveľa nižšej úrovni v porovnaní s viac rozvinutými krajinami Európy. Priemerná mzda tiež nie je konkurenčná v porovnaní s ostatnou Európou. Priemerná hrubá mesačná mzda v Lotyšsku bola  septembri 2015 EUR810 .

Priemerné mesačné životné minimum pre jednu osobu bolo v decembri 2015 vyrátané na  EUR252,19. Daň z príjmov a príspevky do systému sociálneho poistenia nie sú zahrnuté v existenčnom minime.   

Priemerné ceny potravín:

 mäso- 6 €

klobásy/saláma- 5 €/kg

kura- 4.50€/kg

syr- 6-15€/kg

mlieko- 1€/liter

chlieb- 0.50-1€

zemiaky- 0.50€/kg

• cena piva v potravinách- 1-2€/500ml

 

Priemerná cena jedál v reštauráciách sa pohybuje od 7€ - 30€.

Cena elektriky je EUR11.64/100kwh – predvolená tarifa, základná tarifa- EUR15.15/100kwh.

Priemerná cena benzínu je  1,40 EUR.

 

30-40% priemernej mesačnej mzdy obyvatelia Lotyšska vydávajú na nájom a účty. Priemerné spotrebiteľské ceny v Lotyšsku sa významne neodlišujú od priemerných cien v iných európskych krajinách.


4.5. Ubytovanie

 

Obyvatelia lotyšských miest väčšinou obývajú veľké bytové domy, obyvatelia vidieka zas rodinné domy.

Zvláštnosťou na trhu s bytmi je rozdiel v cene medzi hlavným mestom- Riga, niektorými mestami a farnosťami blízko Rigy, a zvyškom krajiny.

 

Ak si chcete prenajať bývanie, prezrite si ponuky v tlači, na internete alebo ponuky realitných agentúr. Takisto môžete kontaktovať miestne orgány a zistiť, či disponujú bývaním vhodným na prenájom. Avšak takéto bývanie väčšinou ponúkajú len menšie mestá/ obce.

Zmluva o prenájme musí byť v písomnej podobe a mala by zahrňovať základné podmienky, ako napríklad cenu, dĺžku trvania dohody, podmienky použitia, výdavky na rekonštrukciu atď.

 

Priemerná mesačná výška nájmu bytov v hlavnom meste je EUR114-783, pričom do nej nie sú zahrnuté výdavky za účty ( museli by ste si platiť nájom, vodu, elektriku, plyn, internet, účty za telefón atď.). Cena nájmu závisí od veľkosti, stavu a lokality bytu. Majiteľ môže požiadať o platbu nájmu vopred.

 

Cena nájmu bytov v iných mestách Lotyšska je väčšinou menšia než v Rige, ale nebude nižšia než EUR71 mesačne. Mali by ste mať na pamäti, že majitelia od Vás môžu požadovať platbu vopred (1-3 mesiace dopredu).

Kúpa alebo predaj bytu sú  najbežnejšie typy transakcií s nehnuteľnosťami. Proces získavania majetku podlieha prísnym predpisom požadujúcim, aby v prípade prevodu vlastníckych práv  predávajúci aj kupujúci dodržiavali všetky formálne požiadavky, aby mali transakcie právne účinky, napr. vlastnícke právo musí byť zapísané v katastri nehnuteľností na základe predloženia potrebných dokladov (kúpna zmluva, žiadosť o potvrdenie, doklad o zaplatení štátnej dane a kolkové poplatky).

 

 Kúpna cena bytov :

Na konci leta 2015 bola cena garzónky v dobrom stave v častiach Rigy ako napríklad Purvciems, Plavnieki, Zolit?de, Imanta a ?genskalns EUR 23 000-29 000. Jednoizbový byt stál EUR 30 000- 40 000, dvojizbový EUR 32 000- 47 000 a trojizbový byt EUR 40 000- 50 000. V odľahlejších oblastiach ako napríklad Vecmilgravis alebo Bolderaja sú ceny bytov priemerne o 20% nižšie. V ostatných oblastiach Lotyšska sú ceny bytov priemerne o 20 - 50% nižšie.


4.6. Zdravotníctvo

 

Zdravotnícke služby sú obstarané štátom, mestskými a súkromnými zdravotníckymi inštitúciami. Zdravotnícke služby sponzorované štátom môžete získať len v zdravotných strediskách, ktoré podpísali zmluvu s Národnou zdravotníckou službou.

 

Zdravotnícke služby poskytnuté štátom sú v Lotyšsku pre občanov, cudzích štátnych príslušníkov, ale aj občanov členských štátov Európskej únie, Európskej hospodárskej oblasti a Švajčiarskej konfederácie, ktorí prebývajú v Lotyšsku kvôli zamestnaniu, alebo ako samostatne zárobkovo činné osoby spolu s rodinami. Takisto sú poskytované cudzincom, ktorí majú povolenie na trvalý pobyt v Lotyšsku.

 

Núdzová lekárska pomoc

Ak chcete zavolať núdzovú lekársku pomoc v Lotyšsku, vytočte číslo 113 alebo číslo 112. Obe čísla sú dostupné, či voláte z mobilu alebo pevnej linky. Taktiež číslo 03 môže byť použité na zavolanie lekárskej pomoci z pevnej linky.

 

Základná lekárska starostlivosť

V Lotyšsku je primárna lekárska starostlivosť poskytnutá všeobecným lekárom. Tento lekár spolu so zdravotnou sestrou alebo asistentkou poskytne zdravotné služby pacientom v ordinácii alebo u pacientov doma. Každý občan má právo vybrať si rodinného lekára, potvrdzujúc to registrovaním sa u daného lekára. Takáto registrácia je bezplatná. Na registráciu si dospelý človek musí pripraviť svoj pas, zatiaľ čo v prípade dieťaťa Vám postačí jeho/jej rodný list. Registrácia môže byť vykonaná v ordinácii priamo, alebo u pacienta doma. Každý občan môže byť registrovaný len u jedného praktického lekára.

Ak si želáte dostávať štátom financované lekárske ošetrenie, pričom by ste zaplatili len štandardné poplatky, pred tým ako navštívite doktora, by ste si mali zistiť :

         či doktor alebo zdravotnícka inštitúcia, ktorú ste si vybrali, poskytuje zdravotnícke služby financované zo štátneho rozpočtu,

         či liečba, ktorú potrebujete, je financovaná zo štátneho rozpočtu.

Návšteva lekára musí byť väčšinou nahlásená vopred s tým, že pacient bude objednaný do maximálne piatich dní . To znamená, že každý doktor je k dispozícii aspoň jednu hodinu počas pracovného dňa pacientom s vážnymi chorobami, ktorí nie sú objednaní.


Lôžková a ambulantná lekárska pomoc

Občania môžu navštíviť ambulantné liečebné centrá, ak sa chcú poradiť s odborníkom, podrobiť sa špeciálnym vyšetreniam, alebo prijať iné ambulantné zdravotnícke služby. Ak potrebujete nemocničné služby, môžete navštíviť zdravotné centrá, ktoré poskytujú zdravotné služby hradené zo štátneho rozpočtu. Keď im je starostlivosť hradená štátom poskytnutá, pacienti platia  pacientsky poplatok. Tu sú príklady niektorých pacientskych poplatkov :

         návšteva rodinného lekára(všeobecného) EUR 1.42,

              návšteva špecialistu EUR 4.27,

              Návšteva všeobecného lekára u pacienta doma

 EUR 2.85

              Jednodňová liečba v nemocnici EUR 7.11,

              Liečba v nemocnici je EUR 13.52 za jeden deň (24h), začínajúc druhým dňom

Celý zoznam pacientskych poplatkov nájdete na webovej stránke Národnej zdravotníckej služby www.vmnvd.gov.lv v sekcii „Vesel?bas apr?pes pakalpojumi“ (Zdravotné služby).

Aby ste zaplatili len poplatok za konzultáciu so špecialistom, podrobenie sa vyšetreniu, alebo za liečbu v nemocnici, je potrebný odporúčajúci list od rodiny alebo iného doktora. Keď navštívite jedného špecialistu viackrát počas jedného obdobia, kedy ste chorý, postačí Vám jeden odporúčací list. Niektorých špecialistov ako napríklad očný lekár, detský lekár.., môžete navštíviť aj bez odporúčacieho listu. Deti, tehotné ženy, osoby s psychickými poruchami, osoby so zdravotným postihnutím skupiny 1, osoby, ktoré sú považované za najchudobnejšiu vrstvu, sú oslobodení od platenia poplatkov. Osobám s nízkym príjmom môžu byť poskytnuté zrážky z poplatkov, nákladov na liečbu a liekov. Keď sú ročné náklady na jednu osobu vyššie ako 569.15 EUR, takýto pacient je oslobodený od ďalších poplatkov v danom roku, ale musí predložiť príslušnú žiadosť a doklady o schválení platby vykonané v Národnej zdravotníckej službe.


Zubné lekárstvo

 V Lotyšsku sú služby zubárov hradené štátom iba deťom do 18 rokov a v prípade, že zubár alebo zdravotné zariadenie podpísalo kontrakt s Národnou zdravotníckou službou.

 

Kúpa liekov

Lieky na predpis aj bez predpisu sa dajú zakúpiť v lekárňach. Aby ste si mohli zakúpiť liek na predpis, potrebujete lekársky predpis od všeobecného lekára alebo špecialistu. Lekárske predpisy sú bezplatné s tým, že keď navštívite špecialistu, platí sa pacientsky poplatok. Je tiež zoznam liekov, ktoré sú preplatené štátom. Viac informácií nájdete na webovej stránke Národnej zdravotníckej služby.

 

Informácie o poskytnutí zdravotných služieb a o pacientskych poplatkoch môžete získať priamo v príslušnom liečebnom centre, Národnej zdravotníckej službe (www.vmnvd.gov.lv) alebo zavolaním na bezplatnú linku +371 80001234.


4.7. Systém vzdelávania

 

 

Vyučovacím jazykom na štátnych školách a v školských inštitúciách  je lotyšský jazyk. Vyučovanie v iných jazykoch je dostupné na súkromných školách a v edukačných programoch pre etnické menšiny. Každý, kto by chcel základné či stredoškolské vzdelanie v cudzom jazyku, by sa mal zároveň učiť aj jazyk lotyšský a zložiť štátne jazykové skúšky v súlade s rozsahom a postupom ustanoveným štátom. Predškolské, základné a stredoškolské vzdelanie na štátnej škole alebo štátnych vzdelávacích inštitúciách je hradené štátom alebo miestnymi orgánmi. V Lotyšsku je takisto viacero súkromných škôl, ktoré poskytujú predškolské vzdelávanie. Takéto školy si môžu sami určiť veľkosť školného. Ak bolo osvedčenie o ukončení stredoškolského vzdelania získané v zahraničí, musí byť tento dokument, v súlade so zákonom o vysokých školách, predložený na posúdenie Akademickému informačnému centru. Občania štátov Európskej únie a ich deti navštevujúce školy v Lotyšsku  hradia také isté poplatky ako občania Lotyšska  v súlade s rovnakými postupmi, aké platia aj pre obyvateľov Lotyšska.

 

Vzdelávací systém v Lotyšsku má 6 stupňov:

 

Predškolské vzdelávanie

 Deti do veku 5-6 rokov môžu navštevovať predškolské vzdelávacie inštitúcie- materské školy. Tu sa uskutočňuje povinná príprava na základne vzdelávanie. Predškolské vzdelávanie pre deti so špeciálnymi potrebami je poskytnuté v špeciálnych predškolských vzdelávacích zariadeniach.

 

Základné vzdelanie

Základné vzdelávanie začína v siedmom roku dieťaťa a trvá deväť rokov. Základné vzdelanie je v Lotyšsku povinné. Pri ukončovaní tohto vzdelávania, žiaci musia absolvovať centrálne stanovené skúšky, ktorých čísla a obsah určuje Ministerstvo školstva a vedy.

 

Stredoškolské vzdelanie

Existujú dva typy vzdelávacích programov na úrovni stredného školstva :

         všeobecné vzdelanie (3 roky na strednej škole alebo gymnáziu)

         odborné vzdelanie (2 až 4 roky na strednej odbornej škole). Profesionálne školské inštitúcie poskytujú osnovy pre všetky oblasti ekonomiky.

 

Vyššie-stredoškolské vzdelanie

Po ukončení všeobecného alebo odborného stredoškolského vzdelávania, je možné získať dodatočné odborné vzdelanie (trvá 1-3 roky) alebo odborný kurz (má najmenej 160 lekcií a môže viesť k odbornej kvalifikácii.).

 

Terciárne vzdelanie

Terciárne vzdelanie môžete dosiahnuť na vysokej škole alebo vyšších vzdelávacích inštitúciách. Vysoká škola je lepšia vzdelávacia inštitúcia vykonávajúca výučbu podľa profesionálnych osnov terciárneho vzdelávania na prvom stupni. Vyššie vzdelávacie inštitúcie sú lepšie inštitúcie vykonávajúce výučbu podľa osnov na druhom stupni profesionálneho vysokoškolského vzdelania. Osnovy sú klasifikované ako akademické terciárne vzdelanie (bakalársky stupeň- 3-4 roky, magisterský stupeň- 1-2 roky) a odborné terciárne vzdelanie(odborná kvalifikácia- 4roky, odborný bakalársky stupeň- 4roky, odborný magisterský stupeň- 1-2 roky). Spôsob štúdia terciárneho vzdelania je dennou formou alebo externe. V Lotyšsku je počet študijných miest hradených štátom limitovaný v každom vyššom vzdelávacom zariadení.

 

Postgraduálne štúdium

Magisterské štúdium umožňuje pokračovať v štúdiu na doktorandskom stupni, ktoré trvá 3-4 roky. Doktorandské študijné programy v Lotyšsku sú ponúkané v nasledujúcich oblastiach:

Sociálne vedy

Prírodné vedy

Zákon

Technické vedy

Humanitné vedy


4.8. Kultúrny a spoločenský život

 

Typické vlastnosti lotyšských obyvateľov sú rezervovanosť, samostatnosť, nezávislosťa vytrvalosť. Ostatným sa Lotyšania môžu zdať ako nespoločenský, nekomunikatívny individualisti, ale v skutočnosti len potrebujú čas na vybudovanie priateľstva a dôvery. Ľudia si zvyknú dávať kvety na vyjadrenie úcty. Takisto oslavy menín, podobne ako narodenín, sú veľmi populárne. Typické lotyšské príslovie znie : Run?šana – sudrabs, klus?šana – zelts (Slová sú striebro, mlčanie je zlato. )

 

 Lotyšania majú zvláštny vzťah k bocianom. Napríklad, ak si bocian spraví hniezdo blízko domu, jeho obyvatelia sú považovaní za požehnaných. Veľa obyvateľov stále vyrába domáce víno, pivo a syr. V lete, v noci z 23-tieho na 24. jún sa určite musíte zúčastniť osláv Dňa letného slnovratu a Dňa svätého Jána. Celú túto noc sa zvykne oslavovať a koná sa aj tzv. hon na mýtickú „kvitnúcu papraď“.

 

Lotyšsko je krajinou mnohých náboženstiev, pričom najrozšírenejším je kresťanstvo rozdelené na luteránov, rímsko-katolícku a pravoslávnu cirkev, baptistov, anglikánov, pôvodných veriacich a iné. Okrem toho poznáme v Lotyšsku aj judaistov, moslimov, budhistov, vzývačov boha Krišnu a pod. Lotyšsko je aj jedinečné tým, že sa mu podarilo zachovať mnoho kongregácií pôvodných veriacich .     

 

Lotyšsko je malá, ale za to krásna krajina s mnohými turistickými atrakciami (pobrežie Baltického mora s piesočnými plážami na jednej strane a kamienkovými na druhej, národný park Gauja, ktorý má prezývku „malé Švajčiarsko“, zaujímavé prírodné útvary, staroveké kultúrne pamiatky atď. ) V Lotyšsku, hlavne v Latgale, majú hlboké korene remeslá ako hrnčiarstvo, tkanie, pletenie.., a iné druhy ľudového umenia.

 

Lotyšsko má bohatú divadelnú históriu, ľudia tam radi navštevujú rôzne predstavenia. Hudobné a tanečné letné festivaly zaujmú každý rok účastníkov a divákov z celého sveta.   

 

Šport je taktiež veľmi obľúbený, hlavne ľadový hokej, basketbal, biatlon, a súťaže v bobovaní. K dispozícii sú klziská, športové kluby a rodinné centrá voľného času.

  

Rigu môžeme považovať za kultúrnu metropolu Lotyšska s mnohými vedeckými, kultúrnymi a zábavnými miestami. Veľa múzeí sa premenilo na centrá kultúrneho života, kde sa pravidelne konajú rôzne verejné podujatia.

 

V roku 2014 budú mať turisti o dôvod viac navštíviť Rigu a to, že bola vyhlásená za Európske hlavné mesto kultúry a bude ponúknutá pestrá škála verejných podujatí. Viac informácií nájdete na http://riga2014.org/ alebo na webovej adrese Ministerstva kultúry www.km.gov.lv.

 

Viac informácií o turizme v Lotyšsku nájdete na turistických informačných portáloch : www.latvia.travel/lv; www.vietas.lv; www.tours.lv; www.visitlatvia.lv/; www.travelnews.lv; www.travellatvia.lv .

 

4.9. Súkromný život (narodenie, život, úmrtie)

 

 
V Lotyšsku sú civilné zväzky registrované Matričným úradom a sú monitorované Ministerstvom spravodlivosti.

Matričné úrady registrujú napríklad svadby, narodenia, úmrtia, zmeny krstných mien, priezvisk, národností, doplnenia, úpravy alebo obnovenia osobných dokladov, vydávajú doklady potvrdzujúce rodinný stav pre manželstvo v zahraničí, kópie rodných listov, úmrtné a sobášne listy, a poskytujú archívne informácie.

 

Narodenie dieťaťa je nahlásené rodičmi do mesiaca odo dňa narodenia miestnemu Matričnému úradu, pričom musia predložiť aj svoj cestovný pas, doklad z pôrodnice týkajúci sa narodenia dieťaťa a ak je to potrebné aj sobášny list.  Registrácia novorodenca je bezplatná.

Úrad pre občianstvo a migráciu právo urobiť rozhodnutie o udelení lotyšského  občianstva a osobného identifikačného kódu, ako aj disponovať údajmi  o evidencii  dieťaťa narodeného v zahraničí alebo v Lotyšsku.

 

Sobáš je vykonaný v prítomnosti dvoch dospelých svedkov. Žiadosť musí byť podaná najprv na Matričný úrad aj s podkladmi pre svadobný obrad do 1-6 mesiacov pred plánovanou svadbou. V naliehavých prípadoch môže byť táto doba skrátená. Registrácia manželstva podlieha štátu. Svadobný obrad môže prebiehať mimo priestorov Matričného úradu. Presné informácie o postupe, potrebné dokumenty a ostatné nevyhnutné záležitosti poskytuje príslušný Matričný úrad. Cudzinci, ktorí majú legálny pobyt v Lotyšsku  môžu viesť manželstvo v Lotyšsku.

V Lotyšsku môže byť sobáš vedený luteránskym, rímsko-katolíckym,  pravoslávnym, baptistickým, metodickým, židovským kňazom, alebo kňazom pôvodných veriacich, pričom mu musí byť udelené schválenie na vykonávanie takejto činnosti. V takom prípade kňaz predloží detaily svadby Matričnému úradu. Údaje sú už potom  zapísané v registri manželstiev.


Svadba v Lotyšsku nie je povolená v prípade, že :

-          má človek menej ako 18 rokov ( existuje aj výnimka, ale taká osoba musí mať aspoň 16 rokov a jej/jeho rodičia/opatrovníci musia dať súhlas na sobáš, pričom druhý partner musí byť plnoletý)

-          sa berú príbuzní, brat, sestra, nevlastný brat, nevlastná sestra

-          sa berú osoby rovnakého pohlavia

-          si bere adoptované dieťa svojho adoptívneho opatrovateľa/

-          osoba, ktorá sa chce sobášiť už zosobášená je

-          manželstvo môže byť rozpustené súdom alebo notárom

 

Úmrtie by malo byť nahlásené Matričnému úradu najneskôr do 6 pracovných dní od úmrtia dotyčného. Zaevidovanie úmrtia je bezplatné.

 

Registrácia sobáša, narodenia a úmrtia lotyšských občanov v zahraničí môže byť vykonaná diplomatickým alebo konzulárnym zastúpením republiky. 


4.10. Doprava

 

Cesty a autobusy

Lotyšsko má dobre vyvinutú cestnú sieť, ktorá spája Lotyšsko so všetkými okolitými krajinami.

Pravidelne tu jazdia autobusy medzi najväčšími mestami Lotyšska. Aby ste dorazili do hlavného mesta Rigy z najzápadnejšieho mesta Liep?ja, alebo najvýchodnejšieho mesta Daugavpils, musíte cestovať cca tri a pol hodiny a za cestu zaplatíte od LVL 5.50 do LVL 7 (~ EUR 7.8-10).

Autobusy jazdia z Rigy aj do významných európskych miest. Tieto spojenia sú sprostredkované dopravnými spoločnosťami „Eurolines“ a „Ecolines“.

Viac informácií o autobusových spojeniach nájdete na

www.autoosta.lv a  www.1188.lv. Číslo na informačnú službu na medzinárodnej autobusovej stanici v Rige - +371 90000009.

 

Vlaky

Vlaky pravidelne jazdievajú medzi väčšími mestami Lotyšska ,ako aj vo väčších častiach Rigy. Takisto sú k dispozícii medzinárodné trasy z Rigy do Moskvy a St.Petersburgu. Viac informácií týkajúcich sa vlakových spojení nájdete na www.ldz.lv a www.1188.lv.

 

Letecká doprava

Lotyšsko disponuje viacerými letiskami, z čoho najväčšie je Medzinárodné letisko Riga situované v hlavnom meste, 10km od centra. Cestou z centra hlavného mesta k letisku jazdieva autobus číslo 22. Tento autobus odchádza každých 15- 20 minút. Dĺžka jazdy je približne 30 minút, za lístok zaplatíte LVL 0.50 (EUR 0.71), alebo ak platíte priamo vodičovi LVL 0.70 (EUR 1).

Predmestské  Airport Express autobusy tiež môžete využiť na trase Medzinárodné letisko Riga- centrum Rigy. Tieto minibusy odchádzajú každých 30 minút a za lístok zaplatíte  LVL3 (EUR 5). Za jazdu taxíkom po takej istej trase zaplatíte okolo LVL 7-10 (EUR 10-14), cesta bude trvať 15-25 minút.

V Lotyšsku sa nachádzajú aj menšie letiská v mestách Liep?ja a Ventspils, ale nie sú tu prevádzkované žiadne služby.

 

Lotyšská národná aerolínia Airbaltic ponúka lety do hlavných európskych miest a spolupracuje s partnerskými spoločnosťami Far East a USA. Informácie o letoch Airbaltic nájdete na www.airbaltic.lv. Otázky ohľadom letiska Vám zodpovedajú na 90001100,a pokiaľ voláte zo zahraničia +371 67006006.

 

Trajekty

V Lotyšsku sú poskytované pravidelné jazdy trajektov medzi prístavmi v Rige, Liep?ja and Ventspils a viacerými mestami vo Švédsku a Nemecku.

Viac informácií týkajúcich sa trajektov do Rigy nájdete na www.tallink.lv, do  Ventspils  na www.home.lv/travel/pramis.html; do Liep?ja – www.terrabalt.lv.

 

Mestská hromadná doprava

Mestská hromadná doprava finguje vo väčších mestách Lotyšska. Vstupenky je možné zakúpiť v stánkoch s novinami alebo priamo u vodiča.

Elektronický spôsob platenia bol zrealizovaný čo sa týka električiek, autobusov a trolejbusov v Rige a zaplatiť za jazdu môžete prostredníctvom e-lístkov. E.lístky si môžete zakúpiť v dopravnom podniku R?gas satiksme. Takisto si môžete zakúpiť obyčajný lístok priamo u vodiča.

Riga spoločnosť s ručením obmedzeným,

R?gas satiksme, prevádzkuje dopravné služby v Rige. Informácie o cestovnom poriadku mestskej hromadne dopravy v Rige , ceny lístkov a zľavy dostanete na  bezplatnej horúcej linke +371 8001919 alebo na www.rigassatiksme.lv.

Pre viac informácií o autobusových, vlakových,trajektovách leteckých spojeniach, navštívte www.1188.lv.

 

 

 

 

 

 




 

 




Posledná aktualizácia:
4. apríl 2014