Životné a pracovné podmienky na Islande

1.Hľadanie práce

 

1.1.Ako si nájsť prácu

 

Je mnoho spôsobov ako si hľadať prácu, ale je lepšie začať ešte pred vycestovaním na Island. Návšteva pracovného portálu EURES www.eures.europa.eu sa odporúča ako prvý krok. Portál obsahuje množstvo pracovných ponúk a podrobné informácie o životných a pracovných podmienkach na Islande, ako aj o aktuálnej situácii na trhu práce.

Môžete kontaktovať EURES poradcov na Islande (e-mailom na adrese eures@vmst.is )a prekonzultovať možnosti vášho zamestnania. Môžete sa obrátiť na miestneho EURES poradcu vo Vašej krajine. Vyhľadajte si najbližšiu kanceláriu EURES na https://ec.europa.eu/eures

Ďalšie spôsoby hľadania si práce na Islande:

Agentúry na sprostredkovanie práce [ráðningarþjónustur]: môžete sa bezplatne zaregistrovať u jednej alebo viacerých sprostredkovateľských agentúr.

Zoznam sprostredkovateľských agentúr a webových stránok, kde sa dá hľadať práca, nájdete na webovej stránke https://vinnumalastofnun.is/en/job-search/other-recruitment-agencies.

Sledujte inzeráty v miestnych novinách: dve najväčšie sú Morgunblaðið (www.mbl.is) a Fréttablaðið (www.visir.is). Špeciálna príloha o práci (Atvinna) vychádza v nedeľu v Morgunblaðið a Fréttablaðið, ale pracovné inzeráty vychádzajú často aj v ostatné dni. Takmer všetky voľné pracovné príležitosti sú v islandčine.

Špekulatívna žiadosť: pokiaľ viete, v akom odvetví by ste chceli pracovať, môžete zaslať svoje CV vytypovaným zamestnávateľom, alebo ich kontaktovať telefonicky a spýtať sa či nemajú voľné pracovné miesta. EURES vám je nápomocný pri hľadaní vhodných zamestnávateľov.

Kontakty: povedzte všetkým známym, ktorých na Islande poznáte, že hľadáte prácu. Prihovorenie sa cez rodinu či známych prináša často dobré výsledky.

Sociálne siete: na Facebooku nájdete skupiny, do ktorých sa môžete pridať a získať tak prístup k inzerovaným ponukám práce. Pre vyhľadanie skupiny použite slová „ponuka, ponuky, zamestnanie, práca“.

 

1. 2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

 

Životopis alebo Resumé

Na Islande sa ku žiadosti o prijatie do zamestnania zvyčajne prikladá životopis/resumé. Životopis, pokiaľ je to možné, by mal zaberať iba jednu, maximálne dve. Mnoho ľudí prikladá aj svoju fotku. Keďže existujú rôzne formáty životopisov, tu je zoznam informácií, ktoré by tam nemali chýbať. Informácie by mali byť zoradené v chronologickom poradí odzadu (najnovšie informácie prvé):

Osobné údaje: meno a priezvisko, adresa, telefónne čísla, e-mailové adresy, dátum narodenia a rodinný stav.

Vzdelanie: táto časť pomenúva Vašu oficiálnu kvalifikáciu. Mala by zahŕňať kedy ste študovali, názov školy, stupeň a odbor vzdelania.

Pracovné skúsenosti: toto je veľmi dôležitá časť Vášho životopisu. Mala by obsahovať stručný opis každej pracovnej pozície, názov spoločnosti a kedy ste tam pracovali.

Iné schopnosti: tu by mali byť uvedené Vaše jazykové znalosti (písomná a hovorená forma). Tiež môžete spomenúť Vaše počítačové znalosti, či máte vodičský preukaz (aký druh) a iné podobné zručnosti.

Osobné záujmy – niekoľkými vetami opíšte svoje záujmy a záľuby vo voľnom čase. Ak ste žili v zahraničí, určite to tu spomeňte.

Odporúčania – je veľmi dôležité, aby ste spomenuli aspoň dvoch ľudí, ktorí Vám dajú dobré odporúčania. Uveďte mená, tituly, telefónne čísla a e-mailové adresy na tieto osoby. Kontaktujte ich, aby Vám potvrdili svoj súhlas.

 

Motivačný list

Keď zasielate žiadosť o prácu alebo životopis, mali by ste priložiť aj motivačný list. Nemal by byť dlhší, ako na jednu stranu. Váš motivačný list je dôležitá marketingová pomôcka, ktorá vyzdvihuje Vaše najzaujímavejšie schopnosti ako potenciálneho zamestnanca. Kým ten istý životopis môžete použiť na rôzne pracovné ponuky o ktoré sa uchádzate, motivačný list by ste mali napísať na každú pracovnú ponuku zvlášť.

Pri písaní motivačného listu vychádzajte z nasledovného:

· ak odpovedáte na inzerát, uistite sa, že ste si ho pozorne prečítali, a že spĺňate všetky uvedené požiadavky.

· odôvodnite Váš záujem o túto konkrétnu prácu.

· dajte jasne najavo, že viete o akú spoločnosť ide, aké požadujú kvalifikácie a akým spôsobom ich spĺňate vy.

 

Žiadosť o prijatie do zamestnania

Väčší zamestnávatelia na Islande často využívajú jednotné formuláre žiadosti. Takúto žiadosť nájdete na stránkach pracovných agentúr, alebo na stránkach príslušných firiem.

Žiadosti sú zvyčajne k dispozícii iba v islandskom jazyku okrem EURES žiadosti, ktorú nájdete na stránke www.vinnumalastofnun.is/eures. Na základe týchto žiadostí sa zamestnávatelia rozhodujú, koho zavolajú na výberový pohovor, takže by ste si mali dávať pozor, aby ste ich vyplnili správne. Často môžete pripojiť vaše CV, žiadosť o prijatie a ďalšie dôležité dokumenty.

 

2.Presťahovanie sa do inej krajiny

 

2. 1. Pohyb tovarov a kapitálu

 

Voľný pohyb tovaru v rámci Európskeho vnútorného trhu je jedným z veľkých úspechov.

Ako funguje vnútorný trh?

Vačšina tovaru podlieha tzv. „princípu vzájomného uznávania“, čo znamená, že tovar legálne vyrobený v jednom členskom štáte môže byť voľne presúvaný a predávaný vo všetkých ostatných krajinách EÚ.

V niektorých sektoroch, ako napr. v stavebníctve a farmaceutickom sektore ostávajú v platnosti určité obchodné obmedzenia. Členské štáty môžu obmedziť voľný pohyb tovaru na svoj domáci trh v určitých prípadoch, ktoré súvisia s ochranou životného prostredia alebo verejného zdravia.

Vo všeobecnosti môžu občania EÚ voľne nakupovať tovary v iných členských krajinách pre svoju osobnú potrebu. Vo väčšine prípadov neexistuje žiadne obmedzenie čo si osoba môže kúpiť a doviezť ak cestuje do krajín EÚ. Pri prechode do iného členského štátu sa neplatí žiadna ďalšia daň, nakoľko daň z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebná daň sú zahrnuté v kúpnej cene a to znamená, že ostatné krajiny nemôžu uplatňovať ďalšie zdaňovanie.

Avšak existujú obmedzenia týkajúce sa špecifických výrobkov ako sú alkohol a tabak. Na webovej stránke Európskej komisie pre dane a colnú úniu nájdete užitočný prehľad pravidiel pre nákup tohto tovaru v inom členskom štáte EÚ. Osobitné pravidlá platia aj pri nákupe motorového vozidla v jednom členskom štáte a jeho vývoze do iného členského štátu za účelom osobného používania.

Voľný pohyb kapitálu

Vďaka legislatíve EÚ majú občania právo spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte.

Nie sú to len finančné trhy, ktoré profitujú z voľného pohybu peňazí prostredníctvom zvýšenej efektívnosti, ale každý európsky občan môže niečo získať.

S malými obmedzeniami si môže jednotlivec otvoriť účet v banke, kupovať akcie, investovať a kupovať nehnuteľnosti v iných členských krajinách EÚ. Európske spoločnosti môžu investovať, vlastniť, alebo spravovať iné európske spoločnosti.

Pre členské štáty EÚ platia určité výnimky týkajúce sa voľného pohybu kapitálu, hlavne čo sa týka zdaňovania, finančného dohľadu, kritérií verejnej politiky, prania špinavých peňazí a finančných sankcií.

 

2. 2. Hľadanie ubytovania

 

Najvhodnejšie je, samozrejme, zabezpečiť si ubytovanie ešte pred presťahovaním sa na Island, aj keď to nie je vždy možné. Ak potrebujete ubytovanie na prvých pár dní, riešením je hostel alebo penzión a za ten čas si môžete hľadať dlhodobé ubytovanie.

Prenájom je na Islande komplikovaný, najmä v okolí mesta Reykjavík. Ceny nájomného sú vysoké a dopyt prevyšuje ponuku. Ceny sú najvyššie v centre mesta Reykjavík (PSČ 101) a vo všeobecnosti sa znižujú s rastúcou vzdialenosťou od centra. Sadzby nájomného mimo hlavného mesta, najmä vo vidieckych oblastiach, sú oveľa nižšie ako v hlavnom meste. Bežne je možné nájsť ponuky prenájmu na Internete. V dvoch najväčších novinách Fréttablaðið a Morgunblaðið sa objavujú ponuky v ich printovej aj internetovej verzii – hľadajte Húsnæði í boði.

Webová stránka www.bland.is je pomerne rozsiahla, s ponukou množstva apartmánov a izieb na prenájom. Vyberte „fasteignir „ (nehnuteľnosti) a následne„til leigu“ (na prenájom). Môžete tiež zadarmo, prípadne za rozumnú cenu, uverejniť vlastný inzerát. Na sociálnych médiách, ako je Facebook, je veľa skupín, kde sa inzeruje bývanie na prenájom. Tieto skupiny sa dajú nájsť pod pojmom „leiga“ (prenájom) a „húsnæði“ (bývanie) a môžete požiadať o členstvo v nich.

Využite služby agentúr, ktoré sa zaoberajú prenájmom priestorov, ich služby sú však platené samostatne.

 

2. 3. Hľadanie školy

 

Predškolské zariadenia

Žiadosť o prijatie svojho dieťaťa do predškolského zariadenia môžete podať okamžite po narodení, alebo keď dieťa získa číslo sociálneho poistenia. Miestne samosprávy prevádzkujú väčšinu predškolských zariadení, ale sú aj súkromné zariadenia. Informácie a tlačivo žiadosti nájdete na webovej stránke úradu miestnej samosprávy.

Základné školy

Miestne samosprávy prevádzkujú väčšinu škôl, ale sú tu aj súkromné základné školy. Väčšina detí navštevuje školu v mieste svojho bydliska. Informácie o základných školách a formuláre žiadostí sú dostupné na webovej stránke úradu miestnej samosprávy.

Stredné školy

Vyššie stredné školy prevádzkuje vláda. Zoznam škôl a centrálny systém elektronickej registrácie nájdete na adrese www.menntagatt.is.

Vysoké školy

Na webovej stránke Multikultúrneho a informačného centra www.mcc.isnájdete zoznam všetkých vysokých škôl v krajine a odkazy na ich webové stránky.

 

2. 4. Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

 

Snaha Európskej únie, čo najviac zjednodušiť cestovanie medzi jednotlivými členskými štátmi pre občanov únie viedla k zavedeniu spoločných pravidiel pre vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia automobilov a registráciu vozidiel. Spolupráca v tejto oblasti taktiež zahŕňa aj krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru Nórsko, Island a Lichtenštajnsko.

Váš vodičský preukaz v EÚ

V súčasnosti nie je zavedený spoločný vodičský preukaz pre celú EÚ/EHP. Členské štáty EÚ zaviedli vodičský preukaz podľa „modelu Spoločenstva“, ktorý zabezpečuje, že preukazy vydané v rôznych štátoch EÚ/EHP sú uznávané.

Tieto vodičské preukazy sú vydávané v súlade s vnútroštátnymi predpismi a sú platné v ostatných štátoch EÚ a v Nórsku, Lichtenštajnsku a na Islande. Treba mať však na pamäti, že dočasné vodičské preukazy vydané v držiteľovej domovskej krajine nebudú uznané v iných členských štátoch.

Ak občan EÚ/EHP odíde žiť do inej členskej krajiny, môže jazdiť so súčasným vodičským preukazom pokiaľ ten ostáva v platnosti. (Držiteľ si však overiť, že vodičský preukaz spĺňa všetky náležitosti týkajúce sa vodičských preukazov v novej krajine, napr. kratšia doba platnosti, lekárske previerky.) Ak súčasnému vodičskému preukazu skončí platnosť, alebo dôjde k strate či odcudzeniu, držiteľ musí požiadať o nový preukaz v krajine jeho momentálneho pobytu.

Zaregistrovanie vášho vozidla v hostiteľskej krajine

Ak občan EÚ/EHP bude mať pobyt v inej členskej krajine EÚ/EHP menej ako 6 mesiacov, nemusí svoje motorové vozidlo registrovať ani platiť žiadne poplatky. Vozidlo ostáva registrované v krajine predchádzajúceho pobytu.

Ak však majiteľ vozidla bude pobývať v tejto krajine dlhšie ako 6 mesiacov, musí si svoje vozidlo zaregistrovať a zaplatiť registračný poplatok hostiteľskej krajiny. Pri registrácii bude potrebné predložiť tieto dokumenty: osvedčenie o zhode, poistenie, doklad o vlastníctve, doklad o zaplatení DPH, doklad o technickej spôsobilosti, doklad o registrácii a doklad o zaplatení cestnej dane.

V niektorých krajinách môžu byť majitelia oslobodení od poplatkov pri registrácii svojho vozidla, ak sa sťahujú z inej členskej krajiny EÚ/EHP za predpokladu, že spĺňajú určité podmienky a lehoty. Pred odchodom z krajiny je potrebné kontaktovať príslušné úrady danej krajiny.

Poistenie vozidla pri pohybe v EÚ/EHP

Občania EÚ/EHP si môžu dať poistiť svoje vozidlo v ktorejkoľvek krajine EÚ/EHP prostredníctvom poisťovacej spoločnosti, ktorá má v hosťovskej krajine sídlo alebo licenciu na predaj poistenia.

Je vhodné overiť si u poisťovateľa, či súčasná zmluva o poistení bude platná aj v krajine, do ktorej sa s vozidlom sťahujete. Tí občania, ktorí si musia uzavrieť novú poistnú zmluvu v inej krajine EÚ/EHP by mali mať na pamäti, že poisťovacie spoločnosti nie sú povinné prihliadať na bezškodový priebeh predošlých poisťovacích období.

Daň z kúpy motorového vozidla

Ak si osoba chce kúpiť motorové vozidlo v jednej členskej krajine EÚ/EHP, ale plánuje ho zaregistrovať v druhej krajine, DPH by mala táto osoba platiť iba v cieľovej krajine. Na internetovej stránke Európskej komisie pre dane a colnú úniu nájdete viac informácií na túto tému.

 

2. 5. Postupy registrácie a povolenie na pobyt

 

Pri každom vstupe do krajiny musíte v Národnom registri vyplniť formulár A-261 (islandčina) / A-262 (AJ). Pri prvom príchode do krajiny vám bude pridelené identifikačné číslo. Musíte priložiť pracovnú zmluvu alebo potvrdenie zamestnávateľa na tlačive A-265 (islandčina) / A-266 (angličtina).

Občan EÚ/EHP môže zostať na Islande bez povolenia 3- 6 mesiacov bez registrácie legálneho pobytu, ale musí sa zaregistrovať a získať ID číslo pri prvom príchode. Právnická osoba na Islande, napr. zamestnávateľ, vzdelávacia inštitúcia, spoločnosť alebo vládna agentúra musí požiadať o ID číslo príslušnej osoby na tlačive A – 263 (islandčina) / A – 264 (AJ).

Občania EÚ/EHP, ktorí chcú zostať na Islande dlhšie ako 3-6 mesiacov sa musia zaregistrovať do 7-ich dní po príchode do krajiny, alebo keď splnia podmienky pre registráciu legálneho pobytu. Hlavnou požiadavkou na registráciu legálneho pobytu je poskytnutie dôkazu o minimálnych zdrojoch. Väčšina tak urobí predložením pracovnej zmluvy.

Pobyt dlhší ako 3-6 mesiacov bez registrácie v Národnom registri je nelegálny. Každý, kto zostáva, alebo plánuje zostať na Islande 3-6 mesiacov alebo viac, by mal mať legálny pobyt. Právo na verejné služby a pomoc je obyčajne poskytovaná osobám s legálnym pobytom a preto sa odporúča, ak sa chcete na Islande zdržiavať, najskôr si pobyt zaregistrovať.

 

2. 6. Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom

 

Čo by ste si mali vziať so sebou?

  • Platný pas alebo iný platný identifikačný doklad, ktorého platnosť skončí najmenej 3 mesiace po skončení obdobia, ktoré chcete na Islande stráviť.
  • Diplomy a vysvedčenia potvrdzujúce vaše dosiahnuté vzdelanie a/alebo odborné vzdelanie. Je dobré mať tieto doklady preložené do anglického jazyka a/alebo islandčiny ešte pred príchodom na Island.
  • Kontaktujte miestnu pobočku inštitúcie sociálneho zabezpečenia a daňový úrad, aby ste zistili, ako pracovná činnosť na Islande ovplyvní váš štatút, čo sa týka daní a dávok, a uistite sa, že máte príslušné formuláre a certifikáty. Majte na začiatok dostatok finančných prostriedkov na obdobie, kým nedostanete prvú výplatu.
  • Odporúča sa požiadať o formulár E 104 v krajine posledného pobytu, ktorý potvrdí dobu vášho zdravotného poistenia v príslušnej krajine. Zdravotné poistenie na Islande získate 6 mesiacov po registrácii vášho legálneho pobytu, avšak ak predložíte E104, získavate ho automaticky s registráciou legálneho pobytu.
  • Dostatočné finančné prostriedky na začiatok, kým nedostanete prvú výplatu, napr. na nájomné, potraviny, poplatky za spracovanie žiadosti o povolenie na pobyt atď. (výplatný deň je zvyčajne prvý deň v mesiaci, takže to môže chvíľu trvať, kým dostanete prvú výplatu). Dostatočné finančné prostriedky na spiatočný lístok v prípade, ak si pobyt na Islande rozmyslíte alebo ak si nenájdete vhodnú prácu.
  • Formulár U1 v prípade straty práce na Islande.

 

Čo by som mal/a urobiť ako prvé po príchode na Island?

EURES na Islande každý týždeň pripravuje stretnutia s novými zahraničnými uchádzačmi o zamestnanie, ktorí si hľadajú prácu, registrujú sa v krajine, hľadajú bývanie. Stretnutia sa konajú v stredu o 14:00 na úrade práce v Kringlan 1, 103 Reykjavík. Pre účasť na stretnutí sa nemusíte registrovať, jednoducho sa v daný deň dostavte.

Pokiaľ ste si našli zamestnanie a/alebo ubytovanie po príchode na Island, najdôležitejšou vecou, ktorú musíte urobiť, je navštíviť Národný register na Islande a požiadať o ID číslo a zákonnú registráciu pobytu, alebo len o ID číslo. V budúcnosti môžete napríklad žiadať o daňovú kartu a otvoriť si bankový účet.

Ak ste si nenašli prácu a ubytovanie po príchode do krajiny, mali by ste tak urobiť prioritne.

 

3. Pracovné podmienky

 

3. 1. Prehľad pracovných podmienok v Európe

 

Európska únia sa zaviazala zlepšovať pracovné podmienky v rámci Európy. Úzko spolupracuje s národnými vládami na zabezpečení príjemného a bezpečného pracovného prostredia. Podpora EÚ členským štátom únie je zabezpečovaná cez:

· výmenu skúseností a rozvoj spoločných aktivít; a

· zavedením minimálnych požiadaviek vo vzťahu k pracovným podmienkam týkajúcich sa zdravia a bezpečnosti.

Zlepšovanie kvality pracovného života

Na zlepšenie existencie a bezpečnosti európskeho pracovníka je dôležité určiť, čo vytvára priaznivé pracovné prostredie a stanoviť kritériá pre kvalitné pracovné podmienky.

Európska nadácia pre zlepšenie životných a pracovných podmienok (Eurofound) je agentúrou EÚ so sídlom v Dubline, ktorá poskytuje informácie, poradenstvo a odbornosť v tejto problematike.

Agentúra určila niekoľko kritérií pre kvalitu práce, ktoré zahŕňajú:

· zdravie a spokojnosť na pracovisku – dobré pracovné podmienky pomáhajú predchádzať zdravotným problémom, znižujú riziko úrazov a zvyšujú efektivitu;

· zosúladenie pracovného a súkromného života – občania EÚ by mali mať príležitosť nájsť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom;

· rozvoj zručností – kvalitné zamestnanie je také, ktoré poskytuje možnosť ďalšieho vzdelávania, zlepšovania a kariérneho rastu.

Sociálny dialóg

Európska únia úzko spolupracuje so sociálnymi partnermi – vrátane obchodných organizácií a odborových zväzov – v oblastiach súvisiacich so zamestnaním a pracovnými praktikami. Sociálny dialóg pomáha obom stranám dospieť k uzavretiu dohôd, ktoré môžu mať významný vplyv na európskeho pracovníka. Niektoré dohody medzirezortného Sociálneho dialógu sa dokonca pretransformovali do legislatívy EÚ zahŕňajúc zmeny v podmienkach týkajúcich sa materskej dovolenky, práce na čiastočný úväzok a pracovných pomerov na dobu určitú.

Niekedy sociálni partneri zavedú tzv. autonómne dohody, to zahŕňa napr. teleprácu, stres na pracovisku, obťažovanie a násilie na pracovisku. Sociálny dialóg prebieha aj v iných odvetviach priemyslu, v ktorých boli vytvorené výbory, napr. bankovníctvo, chemikálie, poistenie, telekomunikácie a oceliarstvo.

Viac informácií nájdete na webstránke Sociálneho dialógu komisie. Organizácie zapojené do medzirezortného Sociálneho dialógu zahŕňajú Európsku konfederáciu odborových zväzov a Businesseurope.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

V súlade s legislatívou EÚ majú zamestnávatelia povinnosť zabezpečiť pre svojich zamestnancov bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. To znamená, že zamestnávateľ musí prijať opatrenia na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci vrátane identifikácie rizík, školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, konzultácie pracovníkov, poskytovania prvej pomoci, požiarnych a evakuačných plánov. Zo strany zamestnancov sa očakáva, že budú dodržiavať zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a hlásiť každé ohrozenie.

Viac informácií o legislatívnom rámci EÚ a o jeho vplyve na fyzické a právnické osoby nájdete na internetovej stránke Komisie.

Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci poskytuje rôzne informácie týkajúce sa tejto oblasti tak pre zamestnancov ako aj zamestnávateľov.

Stanovenie minimálnych požiadaviek

Zlepšovanie pracovných podmienok v členských krajinách závisí vo veľkej miere na stanovení spoločných pracovných noriem. V pracovnoprávnych predpisoch a nariadeniach EÚ sú stanovené minimálne požiadavky na trvalo udržateľné pracovné prostredie a v súčasnosti sú aplikované vo všetkých členských štátoch.

Nariadenia EÚ, ktoré sa vzťahujú na pracovné podmienky zahŕňajú širokú oblasť tém vrátame pracovného času, zamestnávanie sezónnych pracovníkov, práva zamestnancov s čiastočným pracovným úväzkom a ochrana zamestnancov s pracovným pomerom na dobu určitú.

Cieľom legislatívy v tejto oblasti je vždy zabezpečiť vysokú úroveň zamestnania podporou práv občana na pracovisku. Napríklad nariadenie EÚ zaisťuje, že podmienky zamestnania na čiastočný pracovný úväzok sú porovnateľné s podmienkami na plný úväzok. Zamestnávatelia nesmú znevýhodňovať zamestnancov na dobu určitú pred tými na dobu neurčitú.

 

3.2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií

 

Uznanie kvalifikácie a kompetencií môže zohrávať zásadnú úlohu pri rozhodovaní, či začať pracovať v inej krajine EÚ. Žiaľ, kvôli rozličným systémom vzdelávania a odbornej prípravy je často pre zamestnávateľa ťažké riadne posúdiť kvalifikáciu.  

Uznávanie odborných kvalifikácií

Základnou zásadou je, že každý občan EÚ by mal mať možnosť slobodne vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. V skutočnosti praktickému uplatňovaniu tejto zásady často bránia vnútorné požiadavky hostiteľskej krajiny na prístup k určitým povolaniam. 
Na prekonanie týchto rozdielov EÚ ustanovila systém na uznávanie odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému sa rozlišuje medzi regulovanými povolaniami (povolania, pre ktoré sa podľa zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolania, ktoré nie sú v hostiteľskej krajine regulované.

Európska komisia zaviedla súbor nástrojov na zabezpečenie väčšej transparentnosti a uznávanie kvalifikácií tak pre akademické ako aj odborné účely:

  • Európsky kvalifikačný rámec (EQF). Hlavným cieľom rámca je vytvoriť spojenie medzi rôznymi národnými kvalifikačnými systémami a zaručiť hladký proces uznávania diplomov. Jednotlivci a zamestnávatelia budú môcť využiť EQF na lepšie porozumenie a porovnanie kvalifikácií dosiahnutých v rôznych krajinách. Krajiny budú môcť uplatniť svoj systém kvalifikácií na EQF – a od roku 2012 všetky nové kvalifikácie budú obsahovať odkaz na príslušnú úroveň EQF.
  • Národné informačné centrá pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC).Sieť národných informačných centier pre uznávanie dokladov o vzdelaní bola zriadená v roku 1984 z podnetu Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru a zohrávajú zásadnú úlohu v procese uznávania kvalifikácií.
  • Európsky systém prenosu kreditov (ECTS). Je zameraný na uľahčenie uznávania období štúdia v zahraničí. Umožňuje prenos vzdelávania medi rôznymi vzdelávacími inštitúciami a ponúka flexibilný spôsob získania titulu.
  • Europass. Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti odborných zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov: životopis (Curriculum Vitae – CV); jazykový pas; dodatky k osvedčeniam; dodatky k diplomom a dokument Europass- mobilita. Systém Europass umožňuje jasnú a zrozumiteľnú prezentáciu zručností a kvalifikácií v rôznych častiach Európy. Národné centrá Europass boli zriadené v každej krajine Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru.

Databáza regulovaných povolaní vytvorená európskou komisiou obsahuje zoznam na vyhľadávanie regulovaných povolaní v členských krajinách EÚ, EHP a Švajčiarska plus zoznam kontaktných bodov a informácie o kompetentných inštitúciách.

 

3. 3. Druhy zamestnania

 

V islandskej pracovnej legislatíve existujú osobitné ustanovenia týkajúce sa detí a dospievajúcich, ktorí pracujú vo veku pod 18 rokov. Podľa týchto ustanovení sa vyžaduje osobitné povolenie inšpektorátu práce na zamestnávanie detí do veku 13 rokov, deti mladšie ako 15 rokov môžu byť zamestnané len na ľahšie práce. Pracovná doba dospievajúcich vo veku 15-18 rokov je obmedzená na 40 hodín týždenne a vo všeobecnosti je zakázaná práca adolescentov v čase od 22:00 do 06:00.

Islandský trh práce je veľmi flexibilný. Napr. pre zamestnávateľov je veľmi jednoduché zamestnávať a prepúšťať zamestnancov. Podobne je pre ľudí ľahké nastúpiť na nové pracovné miesta aj odísť. Pracovné zmluvy môžu byť dohodnuté ústne alebo písomne na začiatku pracovného pomeru.

Podľa ustanovení kolektívnych pracovných zmlúv však musí byť písomná pracovná zmluva vyhotovená do 2 mesiacov od prijatia zamestnanca, ak je tento zamestnaný dlhšie ako 1 mesiac a ak pracuje viac ako 8 hodín týždenne. Pracovné zmluvy môžu byť buď na dobu neurčitú alebo na určité časové obdobie. Je bežné, že ľudia pracujú na plný úväzok, avšak mnoho ľudí pracuje na čiastočný úväzok.

Podnikatelia akéhokoľvek druhu sa stali bežnejšími ako predtým.
Samostatne zárobkovo činné osoby nesú zodpovednosť za platenie daní. Informácie o samostatnej zárobkovej činnosti nájdete na adrese www.island.is/en/business_and_inndustry/business/self_employed/.

 

3.4. Pracovné zmluvy

 

Ak je pracovník prijatý na dobu dlhšiu ako 1 mesiac, s pracovnou dobou viac ako 8 hodín týždenne, musí byť uzatvorená písomná pracovná zmluva alebo musí zamestnávateľ písomne stanoviť pracovné podmienky, a to najneskôr do 2 mesiacov od začiatku zamestnania.

 

Zmluva musí obsahovať nasledovné informácie:

· údaje o obidvoch stranách,

· miesto výkonu práce zamestnanca a sídlo zamestnávateľa,

· názov, zaradenie a typ práce, ktorú bude zamestnanec vykonávať, alebo stručná špecifikácia či charakteristika práce,

· dátum vzniku pracovného pomeru,

· v prípade krátkodobej zmluvy alebo pracovného vzťahu, je nutné uviezť dĺžku trvania,

· nárok na pracovné voľno a dovolenky,

· dĺžka výpovednej lehoty pre zamestnávateľa a zamestnanca,

· mesačná alebo týždenná mzda a ďalšie príplatky a termín vyplácania mzdy , na ktorú má zamestnanec nárok,

· dĺžka normálneho pracovného dňa alebo týždňa,

· penzijný fond,

· kolektívna zmluva, ktorá určuje podmienky zamestnania, závisí od uplatnenej odborovej organizácie a jej dohody.

 

V prípade, že ku skončeniu pracovného pomeru dôjde v priebehu prvých dvoch mesiacov od začatia pracovného pomeru, musia byť vyššie spomenuté údaje spísané pre zamestnanca ku koncu jeho pracovného pomeru.

Pracovný pomer môže byť skončený zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca s výpovednou lehotou, ktorú stanovuje kolektívna dohoda. Existuje však viacero dôležitých výnimiek z pravidla, ktoré zabraňujú zamestnávateľovi ukončiť pracovnoprávny vzťah.

 

3.5. Špeciálne kategórie

 

Ústredie práce má špeciálne oddelenie pre ľudí s obmedzenou pracovnou schopnosťou. Služba je duálna a závisí od potrieb každého jednotlivca. Agentúra na jednej strane ponúka špecializované poradenstvo a podporu pri hľadaní zamestnania a na druhej strane je AMS (Atvinna með stuðningi - podporovaná práca), ktorá zahŕňa pomoc pri hľadaní zamestnania, podpore a sledovaní práce.

Agentúra tiež riadi pracovné zmluvy pre zdravotne postihnutých. Dohoda zabezpečuje, že zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca, dostane pevnú sadzbu mzdových a mzdových nákladov pre príslušnú osobu.
Organizácia zdravotne postihnutých na Islande (Öryrkjabandalag Íslands) je organizácia, ktorá zastupuje záujmy osôb so zdravotným postihnutím v oblasti ľudských práv. Organizácia ponúka rady sociálnych pracovníkov a právnikov.
Zamestnávatelia sú zo zákona povinní prijať osobitné opatrenia pre bezpečnosť a zdravie tehotných žien, žien, ktoré nedávno porodili dieťa alebo dojčia. Je tiež zakázané nútiť pracovníka pracovať v noci počas tehotenstva a 6 mesiacov po narodení dieťaťa.

 

3.6. Samostatná zárobková činnosť

 

Na Islande existujú štyri rôzne typy súkromných spoločností:

· individuálne firmy (einstaklingsfyrirtæki) fungujúce na vlastné meno zriaďovateľa,

· súkromná spoločnosť s ručením obmedzeným - môže byť vlastnená jednou alebo viacerými osobami a musí mať minimálny kapitál 500 000 ISK,

· spoločnosť s ručeným obmedzeným - je vhodnejšia pre väčšie firmy a preto má prísnejšie pravidlá ako iné typy spoločností,

· akciové spoločnosti - sú vlastnené dvomi alebo viacerými jednotlivcami alebo spoločnosťami.

Viac informácií na www.island.is/en/business_and_inndustry/business/self_employed/ 

 

Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá má trvalý pobyt v EÚ/EHP a chce poskytovať svoje služby na Islande, smie prísť do krajiny bez špeciálneho povolenia a zostať po dobu 3 mesiacov. Ak svoje služby ponúka viac ako 3 mesiace, SZČO sa musí zaregistrovať v Národnom registri.

Ak má táto osoba aj zamestnancov, ktorí pre neho pracujú, môže ich priviezť so sebou na poskytovanie daných služieb. Ak sú títo zamestnanci občanmi EÚ/EHP, môžu zostať po dobu 3 mesiacov bez povolenia k pobytu. Ak majú v úmysle zostať dlhšie ako 3 mesiace, musia sa tiež zaregistrovať v Národnom registri.


Občania EÚ/EHP môžu začať podnikať na Islande. Je množstvo úradov, ktoré by ste mali kontaktovať pri zakladaní spoločnosti/začatí podnikania. Prvým je daňový úrad, kde zaregistrujú Vašu spoločnosť a oboznámia vás s daňovými náležitosťami.

Spoločnosť alebo osoba, ktorá má v úmysle poslať zamestnanca/ov na Island na krátky čas, musí to oznámiť Riaditeľstvu práce. Viac informácií nájdete na https://vinnumalastofnun.is/en/about-us/work-permits-for-third-country-nationals/expatriate-staff

 

3.7. Platové podmienky

 

Mzdy a iné otázky, ktoré majú vplyv na zamestnanosť a sú prerokované sociálnymi partnermi, sú zakotvené v kolektívnych zmluvách. Platy a podmienky zamestnania nesmú byť nikdy horšie, ako to stanovuje kolektívna zmluva. Minimálna mzda je prerokovaná sociálnymi partnermi v každom sektore trhu práce a môže sa medzi jednotlivými sektormi líšiť. Zamestnávatelia musia dodržiavať minimálne sadzby stanovené v príslušnej kolektívnej zmluve pri rokovaní o pracovných zmluvách s jednotlivými pracovníkmi.

Kolektívne dohody zvyčajne stanovujú minimálnu mzdu 14-ročných a starších. Informácie o mzdových sadzbách a pracovnej dobe vám poskytne príslušná odborová organizácia alebo federácia.
Kolektívne dohody vyžadujú, aby platba miezd bola sprevádzaná písomným výpisom o mzde (platobný výpis). Pracovníci majú právo požiadať svojich zástupcov odborov, aby zistili, či ich mzdy a odpočty vykonané ich zamestnávateľom sú správne vypočítané.

 

Písomný platobný výkaz musí obsahovať minimálne tieto informácie:

· meno a adresa firmy a meno zamestnanca,

· pracovná doba, alebo práca, za ktorú je zamestnanec platený,

· hrubá mzda, rozdelená na dennú prácu, nadčasy atď.

· tarifná skupina pracovníka, na ktorú má nárok a počet odpracovaných hodín,

· zrážky a dôvody prečo sú robené, napr. daň z príjmu zamestnanca, odvody do penzijného fondu a príspevky do odborového zväzu,

· dovolenky,

· odmeny, prídavky a ďalšie platby, na ktoré má pracovník nárok,

· sčítaný nárok na pracovné voľno kvôli skráteným hodinám na odpočinok,

· čistá mzda vyplatená zamestnancovi.

 

Na Islande sú mzdy zvyčajne vyplácané priamo bankovým prevodom na bankový účet zamestnanca, ale môžu byť tiež vyplácané šekom alebo v hotovosti. Kolektívne zmluvy zvyčajne uvádzajú, že mzdy majú byť vyplácané mesačne, v prvý deň po uplynulom pracovnom mesiaci, za ktorý je mzda vyplácaná. V niektorých sektoroch sú mzdy vyplácané v týždňových alebo dvojtýždňových intervaloch.

 

3. 8. Pracovná doba

 

V súlade s kolektívnymi zmluvami, priemerná maximálna dĺžka bežného pracovného týždňa po 4 mesačnej dobe by nemala presahovať 48 hodín na každý 7-dňový interval, zahŕňajúc nadčasy. Pracovný čas je v tomto kontexte definovaný ako aktívny pracovný čas. Pracovný čas za každý deň (24 hodín) musí byť organizovaný tak, aby poskytoval najmenej 11 hodín nepretržitého odpočinku pre pracovníka.

Ak je to možné, denný čas odpočinku by mal byť od 23:00 do 6:00 hodiny ráno. Pracovníci majú nárok na prestávku minimálne 15 minút v priebehu každého pracovného dňa, ktorý trvá viac ako 6 hodín. Čas na kávu a jedlo sú považované za prestávky. Pri každej 7-dňovej perióde by mal mať zamestnanec 1 deň voľna, ktorý nadväzuje na denný odpočinok.

Za nočných pracovníkov sa považujú tí, ktorí pracujú viac ako 3 hodiny medzi 23:00 a 6:00 hodinou, a to v pravidelnej pracovnej dobe. Zamestnávatelia sú povinní zabezpečiť, aby „normálne“ pracovné hodiny ich nočných zamestnancov neprekročili 8 hodín v priebehu 24 hodín.

Doba trvania obedňajšej prestávky v rámci sektorov pracovného trhu je rôzna, od 30 minút do 1 hodiny, a to medzi 11:30 a 13:30 a nie je započítavaná do plateného pracovného času. Pracovníci majú zvyčajne nárok na 2 prestávky na kávu v priebehu denného pracovného času a tie môžu mať predpoludním a popoludní. Dĺžka každej prestávky sa pohybuje od 15 do 35 minút, záleží na kolektívnej zmluve.

Denný pracovný čas je podľa kolektívnych zmlúv obyčajne definovaný ako 40 hodín za týždeň, rozdelených do piatich 8-hodinových pracovných dní od pondelka do piatka.

Kolektívne zmluvy definujú pracovný čas na plný úväzok ako 173,33 pracovných hodín za mesiac ( 40 hodín za týždeň ). Práca presahujúca tieto limity je platená v percentách dennej sadzby a je platená ako nadčas. Mzda za nadčasy je nárokovateľná, ak denný pracovný čas presahuje 8 hodín, alebo ak je práca vykonaná nad limity denného pracovného času, ktorý je uvedený v kolektívnej zmluve.

Mzdy za nadčasy sú definované ako hodinové mzdy rovnajúce sa 1,0385% mesačnej mzdy za odpracovaný deň. Takto vypočítané nadčasy predstavujú minimálnu mzdu za prácu vykonanú počas nadčasov.

Ľudia, ktorí vykonávajú prácu na zmeny, dostávajú osobitný príplatok za prácu mimo bežného pracovného času. Vo všeobecnosti je príplatok najmenej 33% za čas od 17:00 do 24:00 hod. od pondelka do piatku a 45% za čas od 24:00 do 08:00 hod. každý deň, vrátane víkendov.

 

3. 9. Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka atď.)

 

Všetci zamestnanci majú nárok na platenú dovolenku, ktorá predstavuje minimálne 2 pracovné dni za každý odpracovaný mesiac počas predchádzajúceho dovolenkového roka (1.5 – 30.4.). Minimálna dovolenka na každý rok je preto 24 pracovných dní.

Zo zákona je stanovené, že dovolenka sa vypočítava pri každej výplate mzdy, minimálne 10,17% z celkovej mzdy. Tým sa zaručuje nárok na minimálne 24 dní ročnej platenej dovolenky.

Každý rok je dovolenka garantovaná v období od 2.5. do 15.9.  a zamestnancom by malo byť umožnené vziať si najmenej 14 dní dovolenky v kuse v priebehu letných mesiacov. Zamestnávateľ sa po dohode so svojimi zamestnancami rozhodne, kedy budú čerpať dovolenku.

 

Štátne sviatky:

Nový rok (1. január)

Veľký piatok

Sobota pred Veľkou nocou

Veľkonočný pondelok

Prvý letný deň (prvý štvrtok po 18. apríli)

Medzinárodný sviatok práce (1. máj)

Nanebovstúpenie

Islandský národný deň (17. jún)

Deň obchodníkov (1. august)

Štedrý večer od 12:00 (24. december)

1.Sviatok Vianočný (25. december)

2.Sviatok Vianočný (26. december)

Silvester od 12:00 (31. december)

Za prácu vo sviatok sa platia nadčasy, ale počas dôležitých sviatkov sa pridáva osobitný príplatok.

 

Právo na nemocenskú dovolenku a jej trvanie závisí od kolektívnych zmlúv. Napríklad zamestnanci verejnej správy mávajú viac nemocenskej dovolenky ako ostatní zamestnanci. Vo všeobecnosti sa však tento nárok zamestnanca zvyšuje, čím dlhšie pracuje u toho istého zamestnávateľa. Minimálne právo je 2 dni za každý jeden odpracovaný mesiac.

Rodič dieťaťa do 13 rokov má nárok aj na 12 dní nemocenskej dovolenky za dvanásťmesačné obdobie.

Podľa zákona majú všetci rodičia nárok na materskú/otcovskú dovolenku. Obaja rodičia majú nezávislé právo na materskú/otcovskú dovolenku do troch mesiacov od narodenia dieťaťa a navyše majú tri mesiace, ktoré si medzi sebou môžu rozdeliť. Celkové právo na materskú/otcovskú dovolenku po narodení alebo adopcii dieťaťa je teda 9 mesiacov. Právo na platby za dávky v materstve/otcovstve závisí od postavenia rodiča na trhu práce, t.j. či sú na trhu práce, pracujú doma alebo študujú.

Rodičia majú tiež právo na takzvanú rodičovskú dovolenku do výšky 4 mesiacov za účelom starostlivosti o dieťa. Toto právo vyprší vo veku 8 rokov dieťaťa. Zamestnanci na rodičovskej dovolenke nemajú nárok na platbu z materského/otcovského dovolenkového fondu alebo iných verejných prostriedkov.

Platená študijná dovolenka v súkromnom sektore nie je bežná. Zamestnanci verejnej správy s vysokoškolským vzdelaním majú nárok na platenú študijnú dovolenku po štyroch rokoch v tej istej inštitúcii na základe kolektívnych zmlúv. Dĺžka dovolenky a spôsob jej získania sa líši podľa danej profesie.

 

3.10. Ukončenie pracovného pomeru

 

Základným princípom trhu práce v súkromnom sektore je, že akákoľvek pracovná zmluva uzatvorená na dobu neurčitú, môže byť ukončená z ľubovoľného dôvodu oboma stranami, tak zamestnávateľom ako aj zamestnancom, s dodržaním výpovednej lehoty podľa platnej kolektívnej zmluvy. Existujú však aj určité obmedzenia týkajúce sa tohto základného princípu, ktoré ochraňujú napríklad tehotné ženy a pracovníkov na materskej/otcovskej dovolenke.

Výpoveď musí byť podaná v písomnej podobe do konca daného mesiaca (poprípade týždňa, ak je to možné). Ak zamestnanec neobdrží výpoveď najneskôr v posledný deň mesiaca, jeho výpovedná lehota sa začína rátať až od začiatku nasledujúceho mesiaca. Dĺžka výpovednej lehoty sa pohybuje od 1 týždňa do 6 mesiacov (bežné sú 3 mesiace), závisí to od veku a odpracovaných rokov.

Pracovná zmluva sa počas výpovednej lehoty nemení, teda práva a povinnosti obidvoch strán zostávajú počas tohto obdobia nezmenené. Obidve strany sa však môžu dohodnúť na okamžitom ukončení pracovného pomeru.

Pokiaľ zamestnanec skončí pracovný pomer bez podania výpovede, má zamestnávateľ za určitých okolností právo na náhradu škôd. Existujú výnimky, kedy výpoveď nemusí byť podaná – napr. v prípade hrubého previnenia jednej zo strán alebo nebezpečných či nedostatočných pracovných podmienok.

V súkromnom sektore trhu práce nie je vek odchodu do dôchodku daný v zákone alebo kolektívnej zmluve, avšak štátni zamestnanci musia odísť do dôchodku vo veku 70 rokov. Vek odchodu do dôchodku sa riadi pravidlami nároku na starobný dôchodok. Pre väčšinu zamestnancov vzniká nárok na starobný dôchodok vo veku 67 rokov. Zamestnanci môžu odísť do predčasného dôchodku vo veku 65 rokov, alebo posunúť si odchod do riadneho dôchodku na vek 70 rokov. Námorníci majú nárok na starobný dôchodok vo veku 60 rokov.

Platenie odvodov do dôchodkového fondu je povinné pre všetkých zamestnancov. Platby z dôchodkového fondu sa môžu výrazne líšiť, nakoľko odrážajú príspevok zamestnanca v priebehu rokov, t. j. ako dlho a koľko do fondu prispel. To isté platí aj pre invalidné dôchodky, ale na takéto dôchodkové dávky máte nárok, ak je vaša pracovná schopnosť znížená v dôsledku úrazu alebo choroby, aby bolo zníženie pracovnej schopnosti hodnotené najmenej na 50% trvalého zdravotného postihnutia.

Podľa právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia majú nárok na dôchodok osoby, ktoré dosiahli vek 67 rokov a žili na Islande najmenej tri roky, a to vo veku medzi 16 a 67 rokov. Nárok sa vypočítava pomerne k počtu rokov, počas ktorých osoba bývala na Islande. Nárok na plnú výšku má osoba, ktorá žila na Islande 40 rokov. Platby starobného dôchodku zo sociálneho zabezpečenia sú krátené v závislosti od príjmu, napr. mzdy alebo dôchodkovej dávky z dôchodkového fondu. Tí, ktorí majú nárok na platby z dôchodkového fondu, dostanú zo systému sociálneho zabezpečenia nízke alebo žiadne platby.

 

3.11. Zastupovanie pracovníkov

 

Do odborového zväzu môžu vstúpiť všetci zamestnanci v príslušnom odvetví v súlade so stanovami zväzu. Žiadateľom nemôže byť zakázané členstvo v odboroch na základe ich pohlavia, národnosti alebo iných podobných dôvodov. V porovnaní s inými štátmi je zastúpenie odborových zväzov na Islande veľmi vysoké (okolo 85%).

Cieľom odborových zväzov na Islandskom trhu práce je zlepšenie platových a iných pracovných podmienok pre svojich členov, najmä ukotvením týchto podmienok v kolektívnych zmluvách medzi zamestnávateľmi a odborovými zväzmi a podporovaním práv zamestnancov cez pracovnú legislatívu. Odbory tiež podporujú svojich členov mnohými inými spôsobmi, napríklad finančne, v čase choroby alebo inej krízy. Členovia môžu získať rôzne granty. Je napríklad bežné, že zahraniční pracovníci dostávajú granty na kurzy v islandskom jazyku.

Všetci zamestnanci sú chránení platnou kolektívnou zmluvou, ktorá je uzatvorená medzi zamestnávateľom a odborovými zväzmi v každom odvetví a v každom samosprávnom celku bez ohľadu na to, či sú zamestnanci členovia jednajúcich odborových zväzov alebo nie. Zmluvy medzi jednotlivými pracovníkmi a zamestnávateľmi sú neplatné, pokiaľ sú v rozpore s pracovnými podmienkami, ktoré sú zakotvené v príslušnej kolektívnej zmluve.

Odborové zväzy sú oprávnené vybrať si svojich zástupcov na každom pracovisku. Úlohou zástupcov odborov je prešetriť sťažnosti súvisiace s nevyhovujúcimi podmienkami zamestnania či pracovnými podmienkami. Ak prídu k záveru, že sťažnosti sú oprávnené, postupujú zamestnávateľovi, alebo jeho zástupcovi, napr. majstrovi či vedúcemu, túto sťažnosť alebo žiadosť o nápravu.

 

3.12. Pracovné spory – štrajky

 

Štrajky a zastavenie práce nie sú na Islande bežným vyjednávacím nástrojom. Viac sú bežné vo verejnom ako v súkromnom sektore. Odborové zväzy a zamestnávateľské asociácie sú oprávnené vyhlásiť štrajky a pracovné stávky (zastavenie práce) v prípade, že je treba chrániť práva zamestnancov alebo treba zlepšiť ich pracovné podmienky.

Výraz “zastavenie práce” vyjadruje pracovné stávky vyhlásené zamestnávateľom a “štrajky”, pri ktorých zamestnanci prerušia svoju bežnú prácu do určitej miery alebo naplno, aby tak dosiahli svoj cieľ.

Po podpísaní kolektívnej zmluvy sa zmluvné odborové zväzy alebo odborové zväzy vzdávajú práva na štrajk, pokiaľ sú podmienky stanovené v kolektívnej zmluve plne rešpektované. Za bežných podmienok sa štrajky používajú iba ako nástroj vyjednávania zo strany odborových zväzov pri rokovaní o novej kolektívnej zmluve. Štrajky za týchto okolností sú povolené zákonom, ale len vtedy, ak rozhodnutie o vyhlásení štrajku bolo vykonané tajným hlasovaním za účasti najmenej 20% všetkých osôb oprávnených voliť a ak návrh získa podporu väčšiny.

Návrh na štrajk musí jasne stanoviť cieľ, ktorý má byť dosiahnutý a kedy sa navrhuje začať. Vyjednávací výbor alebo príslušní zástupcovia zmluvných strán môžu kedykoľvek zrušiť prerušenie práce.

 

3. 13. Odborná príprava

 

Islandské centrum vzdelávania a odbornej prípravy je fórom pre spoluprácu medzi sociálnymi partnermi, obcami a ministerstvom financií v oblasti vzdelávania dospelých a odborného vzdelávania na islandskom trhu práce, v spolupráci s inými vzdelávacími inštitúciami.
Na Islande existuje niekoľko centier celoživotného vzdelávania, ktoré ponúkajú dospelým rôzne možnosti vzdelávania. Odlišujú sa v štruktúre. Sú zastúpené obcami, vysokými školami, odborovými zväzmi a spoločnosťami, a to rôznymi spôsobmi.
Niektoré vyššie stredné školy ponúkajú dva typy vzdelávania dospelých. Na jednej strane existujú kurzy pre dospelých, ktorí chcú urobiť prijímacie skúšky a navštevovať univerzitu, a to buď navštevovaním večernej školy alebo prostredníctvom dištančného vzdelávania. Triedy dospelých sa líšia od bežných denných škôl v tom, že je menej hodín na kreditnú jednotku ako v bežnej škole, výučba je založená na potrebách dospelých a študenti musia platiť viac, ako v pravidelných denných školách alebo sumu zodpovedajúcu jednej tretine prevádzkových nákladov. Niektoré vysoké školy však ponúkajú kurzy ďalšieho vzdelávania v spolupráci s profesijnými organizáciami, odbormi, zamestnávateľmi alebo inými stranami.
Odborové organizácie ponúkajú svojim členom rôzne možnosti ďalšieho vzdelávania. Ponúkajú širokú škálu kurzov v spolupráci so vzdelávacími inštitúciami. Väčšina profesií na Islande má v súčasnosti prístup k odbornému fondu. Bolo dohodnuté, že zamestnávatelia prispievajú do tohto fondu čiastkou, ktorá zodpovedá časti platu zamestnanca. Zamestnanci môžu požiadať o granty na účasť na kurzoch a zamestnávatelia alebo odborové organizácie môžu tiež požiadať o granty na poskytovanie kurzov.

 

4. Životné podmienky

 

4. 1. Prehľad životných podmienok v Európe

 

Kvalita života - na čele programu sociálnej politiky EÚPriaznivé životné podmienky závisia od celého radu faktorov, ako napríklad od kvality zdravotníckych služieb, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo dobrej infraštruktúry – to je ukážka niektorých faktorov, ktoré priamo ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov. Cieľom Európskej únie je neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať nové výzvy súčasnej Európy, ako napríklad sociálne vylúčenie alebo starnúce obyvateľstvo.

Zamestnanosť v Európe Zlepšovanie pracovných príležitostí v Európe je pre Európsku úniu hlavnou prioritou. EÚ spolu s členskými štátmi vypracovala Európsku stratégiu zamestnanosti na tvorbu a zlepšenie pracovných príležitostí, riešenie problému nezamestnanosti a zvýšenie mobility. Táto stratégia poskytuje rámec, v ktorom môžu európske krajiny koordinovať svoje politiky zamestnanosti a zdieľať informácie.

Samozrejme, zlepšiť vyhliadky na zamestnanie každého Európana je ústredným bodom desaťročnej stratégie EÚ Európa 2020 pre hospodársky rast. Hlavným cieľom je zabezpečiť, aby 75% európskych občanov vo veku od 20 – 64 rokov malo do konca desaťročia zamestnanie.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii Zdravie a dostupnosť vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti sú dôležité priority pre každého Európana. Veľa ľudí očakáva rýchly a jednoduchý prístup k zdravotnému ošetreniu aj pri cestovaní v rámci EÚ.

Politiky EÚ v oblasti zdravia sú zamerané na riešenie týchto potrieb. 
Európska komisia vypracovala koordinovaný prístup k zdravotnej politike, zaviedla do praxe sériu iniciatív, ktoré dopĺňajú činnosť národných verejných orgánov. Spoločné akcie a ciele únie sú zahrnuté do zdravotných programov a stratégií EÚ. 

Súčasný program verejného zdravia EÚ funguje od r. 2008 do r. 2013 a má tri hlavné ciele:

·Zlepšiť ochranu zdravia obyvateľov;

·Podporovať zdravie a odstraňovať nerovnosti; a

·Vytvárať a šíriť informácie a poznatky.

Vzdelávanie a odborná príprava v EÚ Členské štáty sú plne zodpovedné za svoje systémy vzdelávania a odbornej prípravy. EÚ dáva pridanú hodnotu v podobe koordinácie aktivít, ktoré umožňujú dosiahnuť spoločné ciele a poskytujú občanom väčšie možnosti na odbornú prípravu a štúdium počas ich života.

Aby sa tak stalo, EÚ spolupracuje s orgánmi na národnej úrovni a zainteresovanými vzdelávacími inštitúciami s cieľom zlepšiť politiku a vymeniť si skúsenosti. EÚ okrem toho vedie aj niekoľko programov financovania v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.

Schengenský priestor Schengenský dohovor nadobudol účinnosť v marci 1995, zrušil hraničné kontroly v priestore signatárskych štátov a vytvoril jednotné vonkajšie hranice, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel.
Do r. 2012 podpísalo Schengenský dohovor 25 európskych krajín. Z nich 22 sú členskými štátmi EÚ: Rakúsko, Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Litva, Lotyšsko, Luxemburg, Malta, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Švédsko. V Schengene sú takisto Island, Nórsko a Švajčiarsko. Veľká Británia a Írsko do priestoru Schengenu nepatria.

Doprava v EÚ Politika EÚ v oblasti dopravy je zameraná na odstraňovanie prekážok medzi členskými štátmi a tak umožnila rýchlejší a lacnejší pohyb osôb a tovaru. Cieľom je zabezpečiť čistú, bezpečnú a efektívnu dopravu po Európe a posilniť vnútorný trh pre voľný pohyb osôb a tovaru. EÚ je tiež zástancom práv cestujúcich:

Letecká doprava a práva cestujúcich Vytvorenie jednotného európskeho trhu v oblasti leteckej dopravy prinieslo nižšie cestovné tarify a širší výber prepravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ vytvorila aj súbor práv na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s cestujúcimi v leteckej doprave.

Ak niečo zlyhá pri lete s odletom z niektorej z krajín EÚ alebo príletom do krajiny EÚ s prepravcom registrovaným v EÚ (alebo Nórsku, Švajčiarsku a na Islande), majú cestujúci súbor práv EÚ a môžu mať nárok na náhradu alebo odškodnenie.

Ak je vám zamedzený nástup na palubu lietadla, alebo musíte čeliť nadmernému meškaniu (viac ako 5 hodín), alebo je váš let zrušený či preobsadený, máte právo vybrať si medzi presmerovaním letu do vašej cieľovej destinácie alebo preplatením letenky. Ak požiadate o preplatenie ceny letenky, strácate nárok na ďalšiu cestu, pomoc či presmerovanie letu od leteckej spoločnosti.

Letecká spoločnosť by vás vždy mala informovať o vašich právach a dôvodoch zamietnutia nástupu na palubu lietadla, zrušenia či dlhého meškania (viac ako 2 hodiny). Môžete mať nárok na občerstvenie, stravu, komunikáciu (ako napr. bezplatný telefonický hovor) a prenocovanie v závislosti od vzdialenosti letu a dĺžky meškania.

Okrem toho, ak je vám zamietnutý nástup na palubu lietadla, váš let je zrušený alebo dorazí do cieľa s viac ako 3-hodinovým meškaním, máte nárok na kompenzáciu v sume od 250 € do 600 € v závislosti od vzdialenosti letu.

Železničná doprava a práva cestujúcich Ak bolo vaše vlakové spojenie zrušené či mešká, máte nárok na odškodnenie. Máte nárok na presné informácie o meškaní.

Ak je nahlásené meškanie najmenej 1 hodinu (z časového harmonogramu vyznačenom na lístku), môžete urobiť jedno z nasledovných:

·Zrušiť svoje cestovné plány a požadovať okamžité odškodnenie v celkovej výške cestovného (alebo časti cesty, ktorá nebola uskutočnená). Tiež môžete požiadať náhradu cestovného za už uskutočnenú časť cesty, ak meškanie spôsobí, že už ďalej nemôžete pokračovať vo svojej ceste.

·Požiadať prepravcu, aby vám presmeroval cestu do vašej destinácie v čo najkratšom čase alebo v neskoršom termíne podľa vášho výberu.

·Pokračovať vo vašej ceste, napriek meškaniu, podľa vašej naplánovanej trasy.

Ak sa rozhodnete pokračovať v ceste, máte nárok na odškodnenie. Ak vlak mešká 1-2 hodiny, máte nárok na 25% odškodné z ceny lístka. Ak mešká viac ako 2 hodiny, vrátia vám 50% z ceny cestovného. Odškodnenie musí byť vyplatené do jedného mesiaca od podania žiadosti.

 

4.2. Politický, administratívny a právny systém

 

Island sa stal demokratickým štátom a podpísal ústavu 17. júna 1944, funguje tu parlamentný systém vládnutia.

Prezident je volený na obdobie 4 rokov formou priameho hlasovania oprávnených voličov. Prezidentský post je zväčša formálny avšak môže využiť práve veta na zákony vydané parlamentom.

Parlament (Althingi) je zákonodarný orgán pozostávajúci zo 63 členov reprezentujúcich 6 volebných obvodov na základe pomerného zastúpenia, volených na obdobie 4 rokov. V parlamente má svojich zástupcov sedem politických strán. Najväčšou stranou je Strana nezávislosti (Sjálfstæðisflokkur), ktorá v súčasnosti tvorí koaličnú vládu s Björt framtíð a stranou Viðreisn. Strany opozície sú Ľavicovo-zelené hnutie (Vinstrihreyfingin - grænt framboð), Pirátska strana, Strana pokroku (Framsóknarflokkur) a Sociálnodemokratická aliancia (Samfylking).
Výkonná moc je v rukách vlády, premiéra a jeho ministrov.

Za implementáciu zákonov sú zodpovedné kancelárie výkonného orgánu, ako napríklad ministerstvá, riaditeľstvá a rôzne iné vládne agentúry. Okresní komisári (Sýslumenn) majú na starosti administratívne funkcie v provincii, každý vo svojom okrese, podľa zákonov, nariadení alebo iných vládnych nariadení. Krajina je rozdelená do deviatich správnych obvodov.

Na Islande pôsobia dva súdne orgány, Okresný súd a Najvyšší súd. Súdne konanie sa najprv koná na jednom z ôsmich okresných súdov a potom pred Najvyšším súdom, ak sa niektorá zo strán odvolá.
Centrálna správa policajných síl je v rukách národného komisára islandskej polície. Krajina je rozdelená do deviatich policajných dištriktov.
Parlamentný ombudsman dohliada na administratívnu organizáciu vlády a miestnych orgánov a umožňuje civilným občanom hľadať pomoc, ak sa domnievajú, že ich práva sú porušované.
Islandské centrum pre ľudské práva zamestnáva právnika, ktorý poskytuje bezplatné právne poradenstvo prisťahovalcom.
Riaditeľstvo práce pracuje pod Ministerstvom pre sociálne záležitosti a rovnosť príležitostí a okrem iného zodpovedá za fond poistenia v nezamestnanosti, fond na materskú a otcovskú dovolenku, garančný fond miezd a mnohé ďalšie projekty súvisiace s prácou. Agentúra prevádzkuje kancelárie v 9 lokalitách v celej krajine.

 

4. 3. Príjmy a dane

 

Medián celkových miezd zamestnancov mesačne v roku 2015:

Manažéri    ISK 861,-

Odborníci    ISK 586,-

Technici a iní kvalifikovaní pracovníci    ISK 550,-

Úradníci      ISK 449,-

Pracovníci v službách a obchode           ISK 407,-

Živnostníci a kvalifikovaní robotníci       ISK 556,-

Operátori strojov                                ISK 524,-

Nekvalifikovaní robotníci                      ISK 406,-

Živnostníci v priemysle                        ISK 598,-

Robotníci                                           ISK 459,-

 

Existujú dve úrovne dane z pridanej hodnoty: 24% a 11%. Všeobecná úroveň je 24% a vzťahuje sa na všetky produkty a služby, ktoré nie sú špecificky definované zákonom na úroveň 11% alebo oslobodené od DPH. Na úrovni 11% je napríklad predaj potravín ( okrem alkoholu ), ubytovacích služieb, kníh a časopisov, teplej vody, elektriny a oleja na ústredné kúrenie, CD, kondómov, plienok na jedno použitie a poplatkov za používanie rozhlasu a televízie. Niektoré služby sú oslobodené od DPH, napríklad zdravotné služby, služby škôl a vzdelávacích inštitúcií, sociálne služby, verejná doprava a nemocničná doprava a umelecké činnosti.

Zamestnávateľ je povinný odpočítať miestne dane z miezd a iných platieb zamestnancom. Daňový odpočet pozostáva z dane miestnych orgánov a dane z príjmov splatnej štátu.

Odpočítateľné percento dane je 36,94% z mesačného príjmu do 834,707 ISK a 46,24% z príjmu nad 834,707 ISK. Osobný daňový úver predstavuje 52,907 ISK mesačne za rok 2017.

Typický mesačný odpočet z platu vo výške 535,000 ISK (stredná mzda na Islande v roku 2015).

Celková mzda 535,- ISK

Zrážky zo mzdy:

Penzijný fond (4%)21,40 ISK

Odpočítateľná percentuálna sadzba dane 1 (36,94%):189,724 ISK
Odpočítateľná daň (odpočítateľná daň - osobné daňové úľavy):136,817 ISK
Príspevky Únie (0,7%): 3,745 ISK
Celkový odpočet:161,962 ISK

Vyplatený plat: 373,038 ISK

 

Ostatné všeobecné dane fyzických osôb

Daň z kapitálových výnosov, t. j. príjmy z úrokov, dividendy, zisk z predaja a výnosy z prenájmu je 20%.

Poplatok za rozhlasové vysielanie je účtovaný všetkým osobám vo veku 16 - 70 rokov s daňou z príjmov nad príjmovými obmedzeniami. Poplatok za rozhlasové vysielanie je 16,800 ISK za rok 2017.

Zdaňovanie vozidiel sa vypočítava na základe emisií CO2 a hmotnosti vozidla. Minimálny príspevok v roku 2017 je 11,620 ISK a maximálne 171,320 ISK.

Pre palivá pre vozidlá sa vzťahuje príplatok za ropu. Cena je 60,10 ISK za liter paliva plus 24% daň z pridanej hodnoty.

Poplatok za projektový fond sa uplatňuje na všetky osoby vo veku od 16 do 70 rokov s daňou z príjmov nad príjmovými limitmi. Poplatok je 10,464 ISK.

Páry a partneri nedostávajú osobitný daňový úver, ale môžu využiť osobný príspevok svojho manžela/ky, ak nie je plne využitý.

 

4. 4. Životné náklady

 

Životné náklady sú na Islande vysoké. Čo sa týka výšky životných nákladov domácností v roku 2015, podľa informácií Eurostatu je Island na 5. mieste z  38 európskych krajín. Cena potravín je vysoká a cena odevov, elektrických spotrebičov a dopravy je najvyššia na svete. Cena telekomunikačných služieb je však len mierne nad priemerom a cena elektrickej energie je výrazne pod priemerom.

V roku 2011 Ministerstvo sociálnych vecí vydalo spotrebiteľské kritériá pre domácnosti na Islande, ktoré boli pravidelne aktualizované. Merítka ukazujú typické kritériá, ktoré odrážajú výdavky domácností, a na druhej strane základné kritériá, ktoré naznačujú možné minimálne výdavky. Internetová stránka ministerstva má kalkulačku pre kritériá spotreby založené na veľkosti rodiny, bydlisku a ďalších faktoroch na stránke https://www.velferdarraduneyti.is/neysluvidmid/.

 

3.5. Ubytovanie

 

Na Islande je bežné bývanie vo vlastných domoch, preto sa trh s prenájmom nikdy výrazne nerozvinul. V posledných rokoch sa však zvýšil proporcionálne; v roku 2014 žilo 78% ľudí vo vlastných domoch a 22% bolo na trhu s prenájmom.

Trh s prenájmom je na Islande náročný, existuje väčší dopyt ako ponuka nájomného ubytovania a ceny sú vysoké, najmä v hlavnom meste. Krátkodobý prenájom je tiež bežný a môže byť ťažké nájsť bezpečný priestor na prenájom po dlhšiu dobu. Nájomné byty sú väčšinou vo vlastníctve jednotlivcov, ale aj špeciálnych nájomných spoločností. Prenájom apartmánov je inzerovaný v novinách, online a na sociálnych sieťach. Je možné požiadať o dotácie na bývanie, ale nárok na ne ovplyvňuje výška nájomného, príjem a veľkosť rodiny.

Cudzí štátni príslušníci, ktorí majú bydlisko na Islande, si môžu kúpiť nehnuteľnosti na bývanie. Banky, penzijné fondy a Štátny fond financovania bývania (Íbúðalánasjóður) požičiavajú peniaze na nákup bývania. Iba licencované realitné kancelárie a advokáti môžu pôsobiť ako sprostredkovatelia transakcií s nehnuteľnosťami. Ceny bývania na Islande sa v posledných rokoch mierne zvýšili, najmä v oblasti hlavného mesta. Napríklad priemerná cena za meter štvorcový pre 3-izbový byt v Reykjavíku v prvých deviatich mesiacoch roka 2016 bola približne 350,- ISK.

 

3.6. Zdravotníctvo

 

Centrá zdravotnej starostlivosti sa nachádzajú v celej krajine. V oblasti hlavného mesta sa jeho obyvatelia musia zaregistrovať v najbližšom centre zdravotnej starostlivosti. Zdravotnícke centrá poskytujú všetky všeobecné lekárske služby a ľudia tam zvyčajne prichádzajú z dôvodu choroby alebo zdravotných problémov. Centrá tiež poskytujú starostlivosť počas materstva, starostlivosť o deti, školskú zdravotnú starostlivosť a domácu starostlivosť. Poplatok sa vyberá, hlavne na výskum, ale poplatky pre tých, ktorí sú poistenci, sú nízke. Starší občania a občania so zdravotným postihnutím platia nižšie poplatky a služba je všeobecne bezplatná pre deti do 18 rokov.

Mimo ordinačných hodín bežných zdravotných stredísk sú lekári v službe v zdravotníckych zariadeniach na dedinách, zatiaľ čo v oblasti hlavného mesta prevádzkuje službu Læknavaktin, ktorá sa nachádza v Smáratorgu v Kópavogure. Lekárske služby mimo bežných otváracích hodín, v noci a počas víkendov, sú drahšie.

Pohotovostné ambulancie a úrazové strediská alebo pohotovostné oddelenia sa nachádzajú vo väčšine zdravotníckych stredísk a nemocníc. Služba je poskytovaná počas celého roka. Núdzové telefónne číslo 112 vykonáva všetky tiesňové služby a reaguje na všetky tiesňové volania a žiadosti o pomoc.

Ľudia môžu navštíviť lekárov, ktorí prevádzkujú súkromné ambulancie. Táto služba je oveľa drahšia ako v zdravotníckych zariadeniach, hoci zdravotné poistenie prispieva na náklady. Existuje však ročný limit týchto platieb. Starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím a deti platia nižšie poplatky.

Vo všeobecnosti zdravotné poistenie nezahŕňa dentálnu starostlivosť. Služby dentálnej starostlivosti sú však poskytované deťom do 18 rokov. Od 1. januára 2018 je pre deti stanovený jeden fixný poplatok vo výške 2,50 ISK. Čo sa týka účasti na zdravotnom poistení na stomatologické náklady, osobitné pravidlá sa vzťahujú na starších a zdravotne postihnutých a náklady na ortodonciu pre deti.
Lieky, na predpis aj voľný predaj, môžu byť zakúpené len v lekárňach a drogistických obchodoch. Zdravotné poistenie dotuje lieky na predpis prostredníctvom osobitného postupného platobného systému, pričom každá osoba platí pomerne menej, ako jej liečebné náklady narastajú v priebehu 12 mesiacov. Prvý krát pacient zaplatí lieky v plnej výške, potom 15% ceny lieku. Tretí krát platí 7,5%. Akonáhle cena liečiva dosiahne určité maximum, pacient dostane úplné pokrytie nákladov po zvyšok obdobia.

 

4. 7. Systém vzdelávania


Systém vzdelávania je rozdelený na štyri časti: predškolské, povinná školská dochádzka, stredoškolské a univerzitné.

Návšteva predškolského zariadenia nie je povinná. Väčšina predškolských zariadení je riadená miestnymi úradmi, ale existujú aj súkromne prevádzkované predškolské zariadenia. Rodičia žiadajú o predškolský pobyt pre svoje dieťa v ich obci alebo príslušnom predškolskom zariadení. Vek nástupu do predškolského zariadenia sa líši od obce po obec, ale zvyčajne je to vo veku od jedného do dvoch rokov.

Všetky deti vo veku 6-16 rokov musia na Islande navštevovať povinnú školskú dochádzku. Rodičia alebo opatrovníci sú zodpovední za registráciu detí v škole a väčšina základných škôl je v správe miestnych orgánov.

Vyššie stredné vzdelanie nasleduje po povinnej školskej dochádzke, ale účasť na ňom nie je povinná. Dĺžka trvania stredoškolského vzdelávania sa líši v závislosti od toho, či ide o akademický program alebo o odborné vzdelanie, štúdium maturitného odboru trvá zvyčajne tri roky. Vyššie stredné školy sa označujú ako komplexné stredné školy (fjölbrautarskólar), vysoké školy (menntaskólar), obchodné školy (iðnskólar) alebo odborné školy (verkmenntaskólar). Študenti dokončia štúdium buď s maturitou v akademických predmetoch, odborným titulom z obchodnej školy alebo špeciálnym študijným programom. Niektoré vyššie stredné školy ponúkajú večernú triedu a dištančné vzdelávanie pre skupinu starších študentov.

Tí, ktorí absolvovali maturitný alebo ekvivalentný stupeň, môžu navštevovať univerzitu. Niektoré predmety vyžadujú špeciálnu vstupnú skúšku. Niektoré univerzity ponúkajú špeciálny absolventský program pre tých, ktorí nedokončili maturitu a diaľkové vzdelávanie v určitých predmetoch. Vysokoškolské vzdelanie je ukončené primeraným stupňom podľa úrovne a dĺžky štúdia, t. j. diplomom, bakalársky,magisterským alebo doktorandským titulom. Na Islande je sedem univerzít, z ktorých päť je prevádzkovaných vládou a dve sú súkromné univerzity.

 

4. 8. Kultúrny a spoločenský život

 

Jednou z hlavných charakteristík kultúry na Islande je islandský jazyk s veľmi malou jazykovou komunitou. Každoročne sa publikuje veľké množstvo islandských kníh a písanie beletrie má dlhú tradíciu, ktorá siaha k islandským Sagasom 13. a 14. storočia. Island je už dávno považovaný za literárny národ, hoci čítanie kníh v posledných rokoch mierne kleslo.
 
Islandská hudba v uplynulých rokoch prilákala celosvetovú pozornosť a  hudobná scéna v krajine prekvitá. Koncerty sú dobre navštevované a každoročne sa tu konajú populárne hudobné festivaly, ktoré priťahujú návštevníkov z celého sveta.
 
Asi 90% všetkých budov na Islande sa ohrieva teplou vodou a náklady na ústredné kúrenie sú  tu oveľa nižšie, ako v susedných krajinách. Toto prispieva k veľkej kultúre plávania na Islande a mnoho ľudí začína alebo končí svoj deň plávaním. V samotnom meste Reykjavik sa nachádza sedem verejných bazénov, ktoré sú otvorené po celý rok, od skorého rána až do večera. Väčšina bazénov je vonku a zvyčajne majú vírivky. V základných školách na Islande je plávanie povinné.

 

4.9. Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtie)

 

Kojenecká úmrtnosť na Islande patrí medzi najnižšie na svete (v roku 2015 2,1 detí na 1 000 narodených detí). To sa čiastočne vysvetľuje účinnou ochranou matiek a dojčiat a všeobecnou účasťou na vakcinačných programoch. Materstvo a ochrana dieťaťa sú v systéme zdravotnej starostlivosti bezplatné. Väčšina detí sa rodí v Národnej nemocnici.
 
Dvaja jednotlivci, bez ohľadu na pohlavie, sa môžu vziať, keď obaja dosiahli vek 18 rokov. Manželstvá môžu vykonávať občianske alebo cirkevné úrady. Okresní komisári a ich zákonní zástupcovia vykonávajú občianske sobáše vo svojom okrese. Ministri islandskej národnej cirkvi sú zodpovední za cirkevné sobáše, ako aj kňazi a vedúci ostatných zaregistrovaných náboženských združení na Islande, ktorým bolo udelené schválenie ministerstvom vnútra.

Dvaja jednotlivci, ktorí majú rovnaké legálne miesto pobytu, ktorí nie sú zosobášení alebo sú v necertifikovanom manželskom vzťahu, si môžu zaregistrovať spolužitie. Cudzí štátni príslušníci v necertifikovanom manželskom vzťahu nemôžu mať zaregistrované spolužitie. Registrácia sa musí vykonať v národnom registri Islandu.
 
Jednotlivci s registrovaným spolužitím majú čiastočne rovnaké práva ako manželia. Platí to najmä pre sociálne práva, ako sú sociálne zabezpečenie, daňové záležitosti a sociálne služby obcí. Registrované spolužitie však nezaručuje vzájomné zákonné dedičstvo, to zabezpečuje iba manželstvo.

 

4.10. Doprava

 

Spojenie na Island zabezpečujú početné letecké spoločnosti. Počet letov sa v posledných rokoch zvýšil v dôsledku zvýšeného počtu turistov. Dopravu na Island a z Islandu zabezpečujú dve islandské letecké, Icelandair a WOW. Hlavné medzinárodné letisko Keflavík, je na vidieku, asi 40 minút jazdy od mesta Reykjavík. Letiská sa nachádzajú v Akureyri a Egilsstaðir. So zvýšenou konkurenciou klesli ceny leteniek a zvýšili sa možnosti nájsť cenovo dostupné lety na Island.

Domáci väčšinou používajú na prepravu lietadlo alebo auto. V krajine nie sú žiadne železničné trate. Cestná sieť na Islande je menej rozvinutá ako vo väčšine ostatných európskych krajín. Jednoprúdové mosty na diaľnici a nespevnené cesty sú tu bežné. V krajine neexistuje žiadne cestné mýto, s výnimkou tunela Hvalfjarðargöng pri Reykjavíku.

Pravidelné letecké služby sú k dispozícii z Reykjavíku na niektoré miesta v krajine, ale vnútroštátne lety sú drahé. Navyše, pravidelné autobusové linky sú k dispozícii v celej krajine. V hlavnom meste a v Akureyri funguje miestny autobusový systém.

 

5. Sociálne zabezpečenie

 

Vaše práva sociálneho zabezpečenia na Islande

Social security and insurance

 

 

Aktualizované 7/2017.