Životné a pracovné podmienky vo Fínsku

1. Hľadanie práce

 

1.1. Ako si nájsť prácu

Keď hľadáte prácu vo Fínsku je dobré, ak začnete ešte pred odchodom zo Slovenska tým, že si preštudujete základné informácie dostupné na internete. Stránka úradov práce vo Fínsku - http://www.te-services.fi okrem iného poskytuje aj informácie o voľných pracovných miestach.

EURES - európsky portál pracovnej mobility (https://ec.europa.eu/eures). Môžete tu nájsť informácie o pracovných ponukách a životných a pracovných podmienkach vo Fínsku a tiež informácie o situácii na trhu práce. Zároveň vám táto stránka umožňuje vložiť svoj životopis na portál online. Tento životopis bude potom prístupný pre registrovaných zamestnávateľov, ktorí hľadajú vhodného kandidáta pre svoju firmu prostredníctvom tohto portálu.

Ak sa už nachádzate vo Fínsku oplatí sa vám zaregistrovať sa na najbližšom úrade práce ako záujemca o prácu. Väčšina lokalít má svoj vlastný úrad práce. Na väčších úradoch pracujú EURES poradcovia ako aj poradcovia špecializujúci sa na služby pre migrantov, ktorým poskytujú asistenciu pri hľadaní práce. Občania EÚ a EHP môžu vycestovať do Fínska a hľadať si tu prácu po dobu 3 mesiacov. V prípade, že im bola priznaná podpora v nezamestnanosti v domovskej krajine, môžu ju poberať vo Fínsku po dobu 3 mesiacov, ak sa zaregistrujú na príslušnom úrade práce.

Úrady práce majú tzv. Národnú linku pomoci - 00358 295 020 713, prostredníctvom ktorej poskytujú personálne poradenstvo pre občanov hľadajúcich prácu vo Fínsku. Služby tejto linky sú dostupné vo fínskom, švédskom a anglickom jazyku.

Mnoho spoločností a firiem má svoje vlastné webové stránky, na ktorých nájdete informácie o ponúkaných pracovných pozíciách. Na internete nájdete tiež webové stránky spoločností, ktoré sa zameriavajú na služby v oblasti zamestnanosti s ponukou pracovných miest (napr. https://tyopaikat.oikotie.fi/en).

Pre občanov ktorí plánujú pracovať vo Fínsku, by bolo vhodné ovládať fínsky jazyk aspoň na základnej úrovni. V niektorých častiach Fínska je tiež užitočné mať základnú znalosť švédskeho jazyka, ktorý je vo Fínsku druhým úradným jazykom.

 

1.2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Predtým ako začnete hľadať prácu, skontrolujte si, či všetky vaše dokumenty sú platné. Je vhodné, aby vaše dokumenty boli preložené do fínskeho alebo švédskeho jazyka (závisí to od zamestnávateľa).

Nezabudnite si aktualizovať váš životopis. V životopise uveďte ako prvé, údaje o poslednom zamestnaní, o vzdelaní, prípadne absolvovaní školení. Najstaršie údaje by mali byť na konci. Dĺžka životopisu by nemala presahovať dve strany formátu A4. Pripojte svoju fotografiu, najmä, ak chcete pracovať v oblasti služieb.

EÚ navrhla spoločný Európsky formát životopisu (EUROPASS životopis). EUROPASS životopis zrozumiteľne informuje o schopnostiach a vzdelaní uchádzača. Formulár EUROPASS životopisu nájdete na stránke európskeho portálu siete EURES (Váš online životopis) https://ec.europa.eu/eures/home.jsp?lang=sk alebo na webovej stránke: www.europass.cedefop.europa.eu.

K životopisu by ste mali priložiť aj sprievodný list - žiadosť, v ktorom opíšete, prečo sa zaujímate o danú pozíciu a prečo ste práve vy vhodný kandidát. Pri tvorbe žiadosti by ste mali stráviť viac času, aby ste vytvorili takú žiadosť, ktorá osloví vášho potenciálneho zamestnávateľa natoľko, že vás pozve na pohovor.

Ak ste pozvaný na pohovor, nezabudnite sa naň dopredu pripraviť. Myslite na to, čo by ste vy chceli vedieť o pracovnej pozícii. Na pohovor si vezmite referencie a doklad o vzdelaní.

 

2. Presťahovanie sa do inej krajiny

 

2.1. Pohyb tovarov a kapitálu

Voľný pohyb tovaru v rámci jednotného európskeho trhu je jedným z najväčších úspechov EÚ.

Ako jednotný trh funguje?

Na väčšinu tovarov sa vzťahuje „princíp vzájomného uznávania“, čo znamená, že produkty legálne vyrobené v jednom členskom štáte sa môžu voľne pohybovať a predávať vo všetkých ostatných krajinách EÚ.

V niektorých citlivých odvetviach ako stavebníctvo a farmaceutický priemysel aj naďalej platia určité obchodné obmedzenia. Členské štáty môžu okrem toho obmedziť voľný pohyb tovaru na domácich trhoch za určitých podmienok, ktoré sa týkajú napríklad ochrany životného prostredia alebo verejného zdravia.

Občania EÚ si vo všeobecnosti môžu kúpiť tovary v iných členských štátoch pre vlastnú potrebu. Vo väčšine prípadov neexistujú obmedzenia, čo si občan môže kúpiť a vziať pri cestovaní do iných krajín EÚ. Pri prechode z jedného členského štátu do iného sa už neplatí nijaká daň, pretože daň z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebná daň tvoria súčasť kúpnej ceny, čo znamená, že iné krajiny nemôžu uplatňovať nárok na ďalšie poplatky.

Na niektoré špecifické výrobky ako alkohol a tabak platia určité obmedzenia. Webová stránka Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre dane a colnú úniu poskytuje prehľad o pravidlách vzťahujúcich sa na nákup týchto tovarov v inom členskom štáte EÚ. Osobitné pravidlá platia aj v prípade kúpy motorového vozidla v jednom členskom štáte a jeho osobného užívania v inom členskom štáte.

Voľný pohyb kapitálu

Právne predpisy EÚ umožňujú občanom voľne spravovať a investovať peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ. Z voľného pohybu peňazí neplynú výhody vďaka zvýšenej efektívnosti len pre finančné trhy, ale aj pre každého občana EÚ.

Každý občan si môže otvoriť bankový účet, nakupovať akcie, investovať alebo kupovať nehnuteľnosti v inom členskom štáte s minimálnym množstvom obmedzení. Navyše podniky v EÚ môžu investovať do iných európskych podnikov, vlastniť ich a riadiť.

V členských štátoch platia pre voľný pohyb kapitálu niektoré výnimky. Väčšina výnimiek sa vzťahuje na dane, finančný dohľad, otázky verejného záujmu, pranie špinavých peňazí a finančné sankcie.

 

2.2. Hľadanie ubytovania

Takmer dve tretiny Fínov žijú vo svojich vlastných domoch. Možnosť prenájmu bytov závisí od lokality. V hlavnom meste Helsinki a iných väčších mestách môže byť ťažké nájsť si vhodné ubytovanie, najmä za rozumnú cenu. Výška nájomného v Helsinkách, najmä v centre mesta, je podstatne vyššia ako kdekoľvek vo Fínsku. Ak osoba sťahujúca sa do Fínska má už prácu, alebo jej bola ponúknutá práca, mala by požiadať zamestnávateľa, aby jej pomohol nájsť ubytovanie. Ďalšie informácie o rôznych formách podpory bývania sú k dispozícii v inštitúcii sociálneho poistenia KELA (http://www.kela.fi).

Súkromní prenajímatelia bytov zverejňujú svoje ponuky v novinách. Z prenájmom bytu vám môže pomôcť agentúra alebo internet. V novinách nájdete tiež kontakty na ubytovacie agentúry. Užitočné informácie pri hľadaní ubytovania nájdete na týchto stránkach: http://www.etuovi.com, http://www.keltaisetsivut.fi, http://www.hihostels.fi.

 

2.3. Hľadanie školy

Vo Fínsku je za zabezpečenie základného vzdelávania pre všetky deti žijúce v danej oblasti zodpovedná samospráva. Informácie o organizácii základného vzdelávania môžete nájsť na webových stránkach samospráv. Orgány samosprávy môžu tiež zabezpečiť vyššie druhostupňové vzdelávanie, odborné vzdelávanie a vzdelávanie dospelých. Informácie o druhostupňovom a treťo-stupňovom vzdelávaní a postupe žiadateľa nájdete na úradoch práce (http://www.te-services.fi). Webová stránka Ministerstva školstva (http://www.minedu.fi) poskytuje informácie o fínskom vzdelávacom systéme.

Väčšina detí navštevuje miestnu školu, najmä počas základnej školskej dochádzky. Ďalšie informácie o postupoch prihlasovania sa na školy získate od miestnych vzdelávacích orgánov.

Existuje určitý jednotný systém podávania žiadostí a prijímacích skúšok na vyššie stredné školy, odborné stredné školy a niektoré vysoké školy. Je to systém na národnej úrovni, podľa ktorého vzdelávacie inštitúcie prijímajú nových študentov. Stredoškolské štúdium v inom ako fínskom alebo švédskom jazyku nie je zahrnuté do jednotného systému vzdelávania, spadá mimo oblasť pôsobnosti spoločných prijímacích skúšok a študenti sa môžu prihlásiť priamo na uvedené vzdelávacie inštitúcie.

Spoločné prijímacie skúšky prebiehajú dvakrát ročne. Kontaktné údaje na univerzity a vysoké školy nájdete na portáli Ploteus http://ec.europa.eu/ploteus/home_sk.htm. Informácie o štúdiu vo Fínsku môžete nájsť tiež na stránke http://www.studyinfinland.fi.

 

2.4. Keď si zo sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

Snaha EÚ čo najviac zjednodušiť svojim občanom cestovanie po členských štátoch viedla k zavedeniu spoločných pravidiel, ktoré upravujú vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia automobilov a registráciu vozidla. Do spolupráce v tejto oblasti sú zapojené aj krajiny EHP, teda aj Nórsko, Island a  Lichtenštajnsko.

Vodičské preukazy

V súčasnosti neexistuje spoločný vodičský preukaz platný v celej oblasti EÚ/EHP. Členské štáty vydávajú vodičské preukazy „podľa modelu Spoločenstva“ s cieľom uľahčiť uznávanie vodičských preukazov vydaných rôznymi krajinami EÚ/EHP.

Tieto vodičské preukazy sa vydávajú podľa vnútroštátneho práva, ale sú platné aj v ostatných krajinách EÚ a tiež na Islande, v Lichtenštajnsku a Nórsku. Treba poznamenať, že dočasné vodičské preukazy alebo osvedčenia vydané domovskou krajinou držiteľa však nie sú uznávané v iných členských štátoch.

Ak občan EÚ/EHP odíde žiť do iného členského štátu, môže používať platný vodičský preukaz počas celého obdobia jeho platnosti. (Držitelia vodičského preukazu sú však povinní splniť všetky požiadavky týkajúce sa vodičského preukazu v novej krajine, napr. kratšej platnosti alebo lekárskych prehliadok). Po uplynutí platnosti existujúceho vodičského preukazu alebo v prípade straty či krádeže musí držiteľ požiadať o vydanie nového vodičského preukazu v krajine pobytu.

Registrácia automobilu

Ak občan EÚ/EHP odíde žiť do iného členského štátu EÚ/EHP na kratšie obdobie ako šesť mesiacov, nemusí zaregistrovať vozidlo alebo platiť dane v novej krajine. Vozidlo ostáva zaregistrované v predchádzajúcej krajine pobytu.

Ak však vlastník vozidla ostane v novej krajine viac ako šesť mesiacov, je povinný zaregistrovať vozidlo v novej krajine pobytu a zaplatiť registračnú daň v hostiteľskej krajine. Pri registrácii musí majiteľ vozidla predložiť tieto dokumenty: osvedčenie o zhode, poistné krytie, doklad o vlastníctve vozidla, doklad o zaplatení DPH, doklad o technickej spôsobilosti vozidla, doklad o úhrade registračného poplatku a cestnej dane.

V niektorých krajinách majú majitelia, ktorí sa prisťahovali z inej krajiny EÚ/EHP, pri registrácii vozidla nárok na oslobodenie od dane v prípade, že spĺňajú príslušné podmienky a dodržia lehoty. Pred odchodom z krajiny by mal občan kontaktovať príslušné vnútroštátne orgány (pozri odkaz).

Poistenie vozidla pri presťahovaní sa v rámci EÚ/EHP

Občania EÚ a EHP môžu poistiť svoje vozidlo v inom členskom štáte EÚ/EHP, poisťovacia spoločnosť však musí mať buď sídlo v hostiteľskej krajine alebo licenciu na predaj poistení v tejto krajine.

Je dôležité overiť si u poisťovateľa, či bude súčasná zmluva o poistení platná v krajine, do ktorej si občan vozidlo sťahuje. Ak občan bude musieť uzatvoriť nové poistenie v inej krajine EÚ/EHP, je potrebné vedieť, že poisťovacie spoločnosti nie sú povinné rešpektovať záznamy o predchádzajúcom bez škodovom priebehu poistenia.

Zdanenie pri kúpe automobilu

Ak sa občan rozhodne pre kúpu motorového vozidla v jednom členskom štáte EÚ/EHP, ale chce ho registrovať v inom členskom štáte, je povinný zaplatiť DPH len v cieľovej krajine.

Viac informácií o tejto téme nájdete na webovej stránke Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre dane a colnú úniu.

Užitočné odkazy:

Webová stránka Generálneho riaditeľstva Európskej Komisie pre dane colnú úniu: http://ec.europa.eu/taxation_customs/taxation/vat/consumers/buying_motor_vehicles/index_en.htm

Vaša Európa – vozidlá: http://europa.eu/youreurope/citizens/vehicles/index_en.htm

Kontakty v členských štátoch – vozidlá: http://europa.eu/youreurope/citizens/vehicles/contact/index_en.htm

 

2.5. Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Občania EÚ/EHP a Švajčiarska nepotrebujú povolenie na pobyt vo Fínsku. Ak je pobyt dlhší ako 3 mesiace, občan sa musí zaregistrovať na pobyt. Občania sa registrujú na miestnej policajnej stanici (http://www.poliisi.fi/).

Povolenie k pobytu sa vydáva s platnosťou na 5 rokov. Ak pracovný pomer je uzatvorený na menej ako jeden rok, povolenie k pobytu bude udelené len na dĺžku trvania pracovného pomeru. Povolenie k pobytu získajú občania EÚ automaticky, keď dostanú prácu, alebo keď majú právo študovať, alebo vykonávať živnosť vo Fínsku. Na vybavenie povolenia k pobytu môžu mať vplyv nasledovné údaje: práca, štúdium alebo rodinné zväzky vo Fínsku.

Na registráciu pobytu sú potrebné nasledovné dokumenty:

•         EU registračný formulár,

•         žiadosť o vydanie pobytovej karty,

•         formulár pri rodinných vzťahoch (OLE 2),

•         sobášny list,

•         pracovná zmluva so zamestnávateľom,

•         účtovný doklad o obchodných aktivitách,

•         registračný doklad o štúdiu,

•         prehlásenie o výške životných prostriedkov,

•         fotografia,

•         občiansky preukaz alebo pas,

•         iné dokumenty požadované úradom.

Občan cudzej krajiny je zo zákona povinný hlásiť rovnaké informácie evidencii obyvateľov ako fínski občania, ak pobyt vo Fínsku trvá viac ako jeden rok. Registrácia prebieha na miestnej matrike (http://www.maistraatti.fi). Počas registrácie musia mať občania EÚ so sebou svoj pas alebo preukaz totožnosti s fotografiou, a navyše osvedčenie o registrácii občana EÚ na pobyt udelené miestnou políciou. Ďalšie dokumenty požadované k žiadosti o registráciu sú sobášny list (ak existuje) a pri narodení dieťaťa rodný list (originál alebo overená fotokópia). Cudzí štátni príslušníci, ktorí sa dočasne zdržiavajú vo Fínsku, sa môžu tiež zaregistrovať dobrovoľne buď v inštitúcii sociálneho zabezpečenia (Kela), alebo na miestnom daňovom úrade, ako aj na miestnej matrike. Pobyt je dočasný, pokiaľ trvá po dobu kratšiu ako jeden rok.

 

2.6. Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom

Predtým ako pôjdete do Fínska sa odporúča:

•         vopred si preštudovať informácie o pracovných podmienkach, zvykoch, tradíciách a pod.,

•         začať sa učiť fínsky jazyk ešte doma,

•         zistiť si informácie o životných a pracovných podmienkach z internetu, zo stránok samospráv, novín atď.,

•         mať platný pas alebo preukaz totožnosti,

•         je dobré vziať si referencie od zamestnávateľa a doklad o vzdelaní, Európsky preukaz zdravotného poistenia,

•         pre nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie je istejšie zistiť si transfer dávok v nezamestnanosti do Fínska na 3 mesiace – formulár E303 (U2),

•         priniesť formulár E301(U1) potvrdenie o zachovaní práva na dávky v nezamestnanosti a poistenie, ktoré získate na príslušnom úrade vo vašej krajine (v krajine pôvodu).

Ďalšie informácie môžete získať z fínskeho veľvyslanectva alebo od EURES poradcov, ktorí pôsobia na úradoch práce.

Po príchode do Fínska:

•         občania krajín EÚ/EHP a Švajčiarska môžu bývať a pracovať bez povolenia 3 mesiace, pričom po tejto dobe musia svoj pobyt registrovať na miestnej polícii. Bližšie informácie sú uvedené v časti Postupy registrácie a povolenie na pobyt,

•         nezamestnaní uchádzači o zamestnanie alebo občania hľadajúci prácu sa môžu zaevidovať na príslušnom miestnom úrade práce(http://www.te-services.fi). Je potrebné vziať si so sebou pas alebo preukaz totožnosti, životopis a doklad o prihlásení sa na pobyt vydaný miestnym registračným úradom,

•         žiadosť na pobyt má byť podložená sociálnym zabezpečením, doklad vydáva úrad Sociálneho zabezpečenia (KELA-http://www.kela.fi) (ak je rozhodnutie úradu (KELA) kladné, dostanete KELA kartu, ktorá oprávňuje jej držiteľa dostávať fínske dávky sociálneho zabezpečenia),

•         žiadosť o vydanie karty pre zľavu na dani vydáva príslušný daňový úrad v mieste vášho pobytu(http://www.vero.fi),

•         vo Fínsku sú mzdy alebo platy posielané elektronicky, a tak budete potrebovať založiť si účet v banke. Keď si ho chcete založiť, potrebujete mať so sebou pas alebo preukaz totožnosti a fínske identifikačné číslo, ktoré získate od miestneho registračného úradu (http://www.maistraatti.fi).

 

3. Pracovné podmienky

 

3.1. Prehľad pracovných podmienok v Európe

Snahou EÚ je zlepšovanie pracovných podmienok v Európe. EÚ spolupracuje s národnými vládami s cieľom zaistiť občanom prácu v príjemnom a bezpečnom prostredí.

EÚ podporuje členské štáty prostredníctvom:
• výmeny skúseností a prípravy spoločných aktivít;
• stanovenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky, bezpečnosť a ochranu zdravia.

Zlepšovanie kvality pracovného života
V záujme zlepšovania spokojnosti a bezpečnosti pracovníkov v EÚ je dôležité určiť, čo robí pracovné prostredie priaznivým a stanoviť kritériá pre kvalitné pracovné podmienky.

Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) je agentúra EÚ so sídlom v Dubline a jej úlohou je poskytovať informácie, poradenstvo a odbornú pomoc v tejto oblasti.

Agentúra stanovila niekoľko kritérií pre kvalitu zamestnania a práce, ktoré zahŕňajú:
• zdravie a spokojnosť na pracovisku – dobré pracovné podmienky umožňujú predchádzať zdravotným problémom, znižujú riziko úrazov a zlepšujú efektívnosť práce;
• zosúladenie pracovného a mimopracovného života – občania EÚ by mali dostať možnosť na vyváženie pracovného a mimopracovného života;
• rozvoj zručností – kvalitné zamestnanie je zamestnanie s možnosťami na odbornú prípravu, rozvoj a kariérny postup.

Sociálny dialóg
EÚ úzko spolupracuje so sociálnymi partnermi – vrátane podnikových organizácií a odborových zväzov – v otázkach zamestnanosti a postupov súvisiacich s výkonom práce. Na sociálnom dialógu sa zúčastňujú obidve strany odvetvia s cieľom uzavrieť dohody, ktoré môžu mať významný vplyv na európskeho pracovníka. Niektoré medziodvetvové dohody uzavreté v rámci sociálneho dialógu sa stali základom právych predpisov EÚ a zahŕňajú zmeny podmienok v súvislosti s rodičovskou dovolenkou, prácou na kratší pracovný čas a zmluvami na dobu určitú.

Niekedy sociálni partneri uzatvoria tzv. autonómne dohody, ktoré upravujú napr. prácu z domu, stres v práci, obťažovanie a násilie na pracovisku. Sociálny dialóg prebieha aj v rôznych priemyselných odvetviach, kde boli vytvorené výbory pre oblasť bankovníctva, chemického priemyslu, poisťovníctva, telekomunikácií a oceliarstva.

Viac informácií nájdete na webovej stránke Európskej komisie venovanej sociálnemu dialógu. Medzi organizácie zapojené do medzisektorového sociálneho dialógu patria: Európska konfederácia odborových zväzov a Businesseurope.

Zdravie a bezpečnosť pri práci
Podľa predpisov EÚ sú zamestnávatelia povinní zaručiť zamestnancom bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. To znamená, že zamestnávateľ musí vypracovať politiky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, ktorých súčasťou je hodnotenie rizík, školenie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konzultácie s pracovníkmi, postupy v prípade poskytnutia prvej pomoci, vzniku požiaru a nutnosti evakuácie. Od zamestnancov sa očakáva, že budú dodržiavať pokyny v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a oznamovať akékoľvek možné nebezpečenstvo.

Viac informácií o zásadách, ktoré sú základom rámca EÚ pre bezpečnosť a ochranu zdravia, a ich vplyvoch na jednotlivcov a podniky nájdete na webovej stránke Európskej komisie.

Množstvo užitočných informácií o tejto téme ponúka podnikom aj zamestnancom Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Stanovenie minimálnych požiadaviek
Zlepšovanie pracovných podmienok v členských štátoch vo veľkej miere závisí od stanovenia spoločných pracovných noriem. Pracovné právo a nariadenia EÚ stanovujú minimálne požiadavky na udržateľné pracovné prostredie, ktoré v súčasnosti uplatňujú všetky členské štáty.

Predpisy EÚ, ktoré sa vzťahujú na pracovné podmienky, zahŕňajú množstvo otázok vrátane pracovného času, zamestnania dočasných pracovníkov, práv zamestnancov so zmluvami na kratší pracovný čas a ochranu zamestnancov s pracovnou zmluvou na dobu určitú.

Cieľom právnych predpisov v týchto oblastiach je vždy zaistiť vysokú úroveň zamestnanosti a zároveň dodržiavať práva občanov na pracovisku. Napríklad smernica EÚ zaručuje, aby podmienky zamestnávania zamestnanca na kratší pracovný čas boli porovnateľné s právami kolegov pracujúcich na plný pracovný úväzok. Zamestnávatelia nemôžu zaobchádzať so zamestnancami so zmluvou na dobu určitú nepriaznivejšie ako so stálymi zamestnancami.

 

3.2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Získanie uznania kvalifikácií a kompetencií môže zohrávať zásadnú úlohu pri rozhodovaní, či začať pracovať v inej krajine EÚ. Žiaľ, rôzne systémy vzdelávania a odbornej prípravy sťažujú zamestnancom aj inštitúciám primerané posúdenie kvalifikácií.

Uznávanie odborných kvalifikácií
Základnou zásadou platnou pre všetkých občanov EÚ by mala byť možnosť vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. V skutočnosti však odlišné vnútroštátne požiadavky bránia prístupu k určitým povolaniam v hostiteľskej krajine.

Na prekonanie týchto rozdielov stanovila EÚ systém na uznávanie odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému sa rozlišuje medzi podmienkami, ktoré platia pre regulované povolania (povolania, pre ktoré sa podľa zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolania, ktoré v hostiteľskej krajine nepodliehajú právnej regulácii.

Európska komisia stanovila súbor nástrojov, ktorých cieľom je zabezpečenie lepšej transparentnosti a lepšie uznávanie kvalifikácií tak na akademické, ako aj profesionálne účely:

• Európsky kvalifikačný rámec (EQF) Hlavným cieľom európskeho kvalifikačného rámca je vytvoriť prepojenie medzi rôznymi vnútroštátnymi systémami kvalifikácie s cieľom zjednodušiť uznávanie diplomov. Jednotlivci a zamestnávatelia tak budú môcť využiť EQF na lepšie pochopenie a porovnanie kvalifikácií získaných v rôznych krajinách. Jednotlivé krajiny si budú môcť porovnať systémy kvalifikácie s EQF – a od roku 2012 budú všetky nové kvalifikácie obsahovať odkaz na úroveň EQF.

• Národné informačné strediská pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC) Sieť národných informačných stredísk pre uznávanie dokladov o vzdelaní bola zriadená v roku 1984 na podnet Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru. NARIC zohrávajú dôležitú úlohu v procese uznávania kvalifikácií.

• Európsky systém prenosu kreditov (ECTS) Cieľom tohto systému je uľahčiť uznávanie období štúdia v zahraničí. Umožňuje prenos vzdelávania medzi rôznymi vzdelávacími inštitúciami a ponúka flexibilný spôsob na získanie akademického titulu.

• Europass Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti profesionálnych zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov: životopisu (Curriculum Vitae); jazykového pasu; dodatkov k osvedčeniu; dodatkov k diplomu a dokumentu Europass-mobility. Systém Europass umožňuje jasne a lepšie pochopiť zručnosti a kvalifikácie v rôznych častiach Európy. Národné strediská Europass boli zriadené v každej krajine EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru.

Databáza Európskej komisie obsahujúca regulované povolania zahŕňa zoznam regulovaných povolaní v členských štátoch, krajinách EHP a vo Švajčiarsku s možnosťou vyhľadávania a kontaktné miesta a informácie o príslušných orgánoch.

 

3.3. Druhy zamestnania

Trvalý pracovný pomer môže byť uzatvorený s osobou vo veku 15 rokov a viac, ktorá ukončila svoje povinné vzdelanie. Ľahká dočasná práca – na dobu určitú počas školských prázdnin môže byť dohodnutá s mladšou osobou, ktorá dosiahla (dosiahne) vek 14 rokov v kalendárnom roku.

Väčšina pracovných pomerov je trvalých, hoci krátkodobé pracovné pomery sú častejšími. Čiastočný úväzok nie je vo Fínsku obvyklý tak, ako je to všade v Európe. Vďaka materskej dovolenke a systému dennej starostlivosti, ženy aktívne participujú v pracovnom živote a zvyčajne pracujú na plný úväzok.

Vzrastajúci počet firiem ponúka súkromné služby v oblasti zamestnania. Personálne spoločnosti a súkromné sprostredkovateľské agentúry nemajú právo vyberať poplatky od zamestnanca. Náklady za služby uhrádza firma, ktorá ich služby využíva.

Vo Fínsku je veľa príležitostí na sezónnu prácu. Napríklad počas leta sa hľadajú zamestnanci na práce v záhradníctve, poľnohospodárstve, cateringových a turistických sektoroch. Centrum pre medzinárodnú mobilitu (CIMO) koordinuje mnoho tréningových programov. Tiež rôzne študentské organizácie, napríklad AIESEC a IAESTE ponúkajú tréningové, praktické príležitosti pre zahraničných študentov. Kansainvälinen Vapaaehtoistyö organizuje prácu zvyčajne počas leta.

Mnoho fínskych rodín má záujem o „au pair-ky“, obzvlášť anglicky hovoriace. Avšak vo Fínsku nie sú au pair agentúry. Ponuky tohto druhu môžete nájsť na internete v databáze siete EURES.

 

3.4. Pracovné zmluvy

Pri uzatváraní pracovného pomeru je podpísaná pracovná zmluva. V zmluve sa zamestnanec zaväzuje vykonávať určitú prácu pre zamestnávateľa za stanovenú mzdu alebo plat a iné benefity. V zmysle Zákonníka práce pracovný pomer môže byť uzatvorený ústne, písomne alebo elektronickou formou. Avšak doporučuje sa pracovný pomer uzavrieť písomne. Dokonca, ak pracovný pomer nebol uzatvorený písomne, zamestnávateľ je povinný dať zamestnancovi podmienky a požiadavky v pracovnej zmluve písomne.

Okrem požiadaviek zamestnávateľa a zamestnanca, podmienky a požiadavky uvedené
v pracovnej zmluve vychádzajú zo Zákona o zamestnanosti, Zákona o pracovnom čase, Zákona o ročnej dovolenke a kolektívnej zmluvy. Kolektívna zmluva uzatvorená medzi odborovými zväzmi a zamestnávateľskou asociáciou hrá dôležitú úlohu pri špecifikovaní požiadaviek zamestnancov a pokrýva takmer všetkých zamestnancov. Kolektívne zmluvy obsahujú dohodu o odmenách, pracovnom čase a ročnej dovolenke.

Na začiatku pracovného pomeru môže byť dohodnutá skúšobná doba. Dĺžka skúšobnej doby môže trvať maximálne 4 mesiace. Počas nej hociktorá strana môže skončiť pracovný pomer bez zvláštneho odôvodnenia. Ak zamestnávateľ poskytuje pre zamestnanca špeciálne školenia potrebné pre výkon práce, môže sa so súhlasom zamestnanca predĺžiť skúšobná doba na maximálne 6 mesiacov.

Oznámenie o skončení pracovného pomeru môže byť dané len zo závažného dôvodu. Môžu to byť finančné problémy spoločnosti alebo vážne porušenie zo strany zamestnávateľa -  zanedbanie povinnosti. Pracovný pomer na dobu určitú končí bez oznámenia o skončení pracovného pomeru.

Písomne uzatvorený pracovný pomer a podmienky musia obsahovať nasledujúce informácie:

•         miesto výkonu práce,

•         dátum začatia pracovného pomeru,

•         dĺžka trvania pracovného pomeru na dobu určitú a dôvod uzatvorenia pracovného pomeru na dobu určitú,

•         dĺžka skúšobnej doby (ak je dohodnutá),

•         miesto, kde je práca vykonávaná, ak nie je určené stabilné miesto, vysvetlenie dôvodu, prečo zamestnanec bude pracovať na rôznych miestach,

•         kolektívna zmluva,

•         stanovený základný plat a deň výplaty,

•         pracovná doba,

•         ročná dovolenka,

•         výpovedná lehota,

•         pri práci v zahraničí, ktorá trvá mesiac alebo viac, jeho trvanie, mena, v ktorej bude vyplácaná mzda, peňažná kompenzácia platená v zahraničí, dodatočný benefit a termín výplaty.

 

3.5. Špeciálne kategórie

Cieľom antidiskriminačného zákona je rovnaké zaobchádzanie s ľuďmi. Antidiskriminačné ustanovenia sú obsiahnuté v Antidiskriminačnom zákone, v Zákone o zamestnanosti. Ustanovenia o rovnosti pohlaví sú uvedené v Zákone o rovnosti pohlaví. Diskriminácia pri zverejňovaní (inzerovaní) pracovných ponúk – pri výbere zamestnancov alebo pri plnení pracovných úloh bude stíhaná ako diskriminácia v práci. Antidiskriminačný zákon zakazuje diskrimináciu na základe veku, pohlavia, národnosti, etnickej príslušnosti, jazyka, náboženstva, prejavu, zdravotného stavu, handicapu, sexuálnej orientácie alebo iných osobných vlastností.

Mladiství pod 18 rokov nemôžu vykonávať taký istý druh práce za rovnakých podmienok ako dospelí. Zákon o zamestnávaní mladistvých obsahuje ustanovenia o ochrane zdravia pri práci. Mladiství sú zahrnutí vo vládnom nariadení o druhoch prác, ktoré sú obzvlášť škodlivé a nebezpečné pre mladistvých, nariadenie Ministerstva sociálnych vecí a zdravia uvádza príklady prác, ktoré sú nebezpečné pre mladistvých a nariadenie Ministerstva práce uvádza vhodné práce pre mladistvých.

 

3.6. Samostatná zárobková činnosť

Občania EÚ môžu vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť za rovnakých podmienok ako občania Fínska. Zákon o podnikaní obsahuje podrobné ustanovenia – predpisy týkajúce sa napríklad licencií a školení v rôznych odvetviach. Prisťahovalci by sa mali uistiť, že plne rozumejú požiadavkám na licencie a ostatným faktorom súvisiacim so začatím podnikania ešte predtým ako si založia firmu alebo začnú podnikať. Každý, kto chce začať podnikať musí zapísať svoju spoločnosť do obchodného registra na Národnom patentovom a registračnom úrade.

V prípade ak plánujete začať podnikať, môžete kontaktovať oddelenie služieb pre podnikanie na v miestnom Centre pre ekonomický rozvoj, dopravu a životné prostredie (ELY centrum) - http://www.ely-keskus.fi a tiež obchodné centrá pre začínajúcich podnikateľov - http://www.start-upcenter.fi. „ELY“ centrá poskytujú poradenstvo, informácie o školeniach a tiež príspevky pre začínajúcich podnikateľov. Užitočným zdrojom informácií bude pre vás tiež miestna Obchodná komora - http://kauppakamari.fi. Komplexný balík informácií o podnikaní vo Fínsku zverejňuje Ministerstvo práce a hospodárstva na stránke http://www.yrityssuomi.fi.

Webová stránka daňového úradu - http://www.vero.fi vám poskytne informácie o daniach z podnikania v anglickom (Tax Guide) a švédskom jazyku (Skatteinfo) a tiež ponúka servisné telefónne čísla pre tých, ktorí telefonujú zo zahraničia.

 

3.7. Platové podmienky

Vo Fínsku nie je zákonom stanovená minimálna mzda. Vo väčšine sektorov minimálnu mzdu ako aj ďalšie platobné podmienky špecifikuje kolektívna zmluva. Väčšina kolektívnych zmlúv je tiež všeobecne záväzná. Znamená to, že je možné ich aplikovať na ktorýkoľvek druh práce bez ohľadu na to, či zamestnávateľ je alebo nie je viazaný kolektívnou zmluvou.

Zamestnávateľ nesmie stanoviť nižšie benefity pre zamestnanca ako tie, ktoré sú všeobecne platné v kolektívnej zmluve. Výška platu stanovená v kolektívnej zmluve je rovnako platná pre fínskych, ako aj pre zahraničných zamestnancov. Dokonca, ak zamestnávateľ nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu, práca musí byť primerane zaplatená. Zákon nariaďuje zamestnávateľom platiť odôvodnené mzdy a platy.

V súvislosti s vyplácaním mzdy zamestnanec musí dostať výplatnú pásku, kde si môže skontrolovať všetky položky a výšku vypočítanej mzdy alebo platu. Výplatná páska je zároveň aj pomôckou objasňujúcou akúkoľvek chybu alebo iné nepresnosti pri výpočte mzdy.

 

3.8. Pracovná doba

Podľa zákona, maximálny pracovný čas vo Fínsku je 8 hodín denne, 40 hodinový pracovný čas týždenne. Je možné odchýliť sa od riadneho pracovného času, a to spôsobom stanoveným v zákone, a to buď v kolektívnej zmluve alebo na základe dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom. V tomto prípade však musí byť bežná pracovná doba vyvážená, aby mal priemer maximálne 8 hodín denne a 40 hodín týždenne.

Nadčas by mal byť vždy dohodnutý, ak s tým zamestnanec súhlasí. Zamestnávateľ vás nesmie nútiť pracovať nadčasy bez vášho súhlasu. Počas obdobia 4 mesiacov môže byť nadčas dohodnutý maximálne na 138 hodín a počas roka nesmie presiahnuť 250 hodín. Miestne, však, môže byť dohodnutý ďalší nadčas v rozsahu 80 hodín za rok. Avšak nadčas 138 hodín nesmie byť nikdy prekročený. Mzda za prácu nadčas musí byť zamestnancovi vyplatená.
Zamestnávateľ musí mať záznam o odpracovaných hodinách.

Pracovné zmluvy obyčajne obsahujú viac informácií týkajúcich sa pracovného času. Trendy vedú k flexibilnému pracovnému času, ktorý je však v súlade s kolektívnymi zmluvami; množstvo nadčasov sa pohybuje v závislosti na druhu práce. Avšak, pracovný čas nesmie byť v priemere viac ako 40 hodín za týždeň.

Zamestnávatelia musia dodržiavať zákonom povolený pracovný čas, povolený nadčas a zároveň ho adekvátne zaplatiť. Odporúča sa zahrnúť podmienky pracovného času a práce nadčas už do pracovnej zmluvy. Fínska legislatíva definuje, ako má byť práca nadčas platená.
Vo Fínsku sa vyjednávanie o platoch vzťahuje na platy, ktoré sú vyplácané mesačne. Hodinové alebo denné mzdy sú vyplácané najmenej dvakrát mesačne a mesačné mzdy sú vyplácané minimálne raz za mesiac. Príslušný odborový zväz vykonáva čo možno najčastejšie možný dozor nad správou vzdelávania a rekvalifikáciou zamestnancov, ich skúsenosťami a aktuálnou situáciou zamestnancov.

Ďalšie informácie sú dostupné na príslušných fínskych Úradoch práce a bezpečnosti pri práci, informácie na webovej stránke sú zverejnené v rôznych jazykoch.

 

3.9. Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka, atď.)

Podmienky ročnej dovolenky nájdete v zákone o ročnej dovolenke a v kolektívnych zmluvách. Zákon o ročnej dovolenke sa aplikuje (s určitými obmedzeniami) pri všetkých typoch zamestnania v súkromnom aj verejnom sektore. Zákon ročnej dovolenke stanovuje pravidlá: dĺžka dovolenky, vyplácanie dovolenky, odmena k dovolenke, príspevok k ročnej dovolenke. Zamestnanec má právo na dva alebo dva a pol dňa dovolenky za mesiac, v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru.

Práceneschopnosť

Keď zamestnanec ochorie musí to bezodkladne nahlásiť zamestnávateľovi. Doklad o práceneschopnosti (ďalej len PN) je potrebné odovzdať zamestnávateľovi najneskôr do 3 dní a v niektorých odvetviach už v prvý deň. Zamestnávateľ má povinnosť platiť práceneschopnosť počas choroby a to prvých 10 dní (v prípade ak pracovný pomer trvá viac ako 1 rok). Špecifické sektory v kolektívnych zmluvách môžu zahŕňať povinnosť platiť dlhšie obdobie ako je stanovené v zákone. Kolektívne zmluvy môžu obsahovať rôzne podmienky týkajúce sa dĺžky trvania obdobia platenia PN a výšky príjmu.

Keď zamestnávateľ prestane platiť PN, zamestnanec začne poberať nemocenské dávky, ktoré spravuje KELA. Výška príspevku je cca 70% z výšky platu/mzdy. Karta nemocenského poistenia KELA card je nevyhnutná pre všetky úkony s poisťovňou KELA alebo lekárňami. Viac informácií o rôznych kompenzáciách týkajúcich sa zdravotníctva, platieb u lekárov a vyplácania nemocenských dávok je možné získať z poisťovne KELA. Zamestnávateľ musí organizovať preventívne zdravotné prehliadky svojich zamestnancov, aby sa predišlo ochoreniam z povolania.

Rodičovská dovolenka

Vo Fínsku zamestnaní rodičia majú mnoho príležitostí, aby si mohli vziať rodičovskú dovolenku. Je mnoho typov rodičovskej dovolenky: materská dovolenka, špeciálna materská dovolenka, otcovská dovolenka, dovolenka na ošetrovanie dieťaťa (naša OČR) a dočasná alebo trvalá dovolenka na ošetrovanie dieťaťa. Po ukončení tohto prerušenia práce, má zamestnanec právo vrátiť sa do svojej práce na svoje pracovné miesto, ktoré vykonával pred odchodom na rodičovskú dovolenku alebo na miesto, ktoré korešponduje s miestom, ktoré predtým vykonával.

Celková dĺžka materskej alebo rodičovskej dovolenky je 263 pracovných dní. Dĺžka materskej dovolenky pre samotnú matku je 105 dní. Matka a otec sa môžu spoločne dohodnúť na využití rodičovskej dovolenky. Otec má právo vziať si tzv. otcovskú dovolenku v dĺžke 18 dní počas materskej dovolenky matky a dostávať rodičovský príspevok počas tohto obdobia. Za určitých podmienok si otec môže dokonca vybrať ešte ďalších 12 dní. Počas rodičovskej dovolenky KELA platí denné dávky, ktoré sú vo výške príjmu zamestnanca. Niektoré kolektívne zmluvy garantujú počas určitého obdobia materskej dovolenky mzdu v plnej výške. Detailnejšie informácie týkajúce sa jednak dávok rodičovskej dovolenky alebo aj iných dávok, ktoré poskytuje štát, je možné nájsť na Sociálnej poisťovni (KELA).

Študijné voľno

Účelom študijného voľna je umožniť zamestnaným zvýšiť si kvalifikáciu a vzdelanie. Štúdium nemusí súvisieť s vykonávanou prácou. Zamestnanec si môže slobodne vybrať predmet svojho štúdia. Právo na študijné voľno sa vzťahuje na zamestnancov, zamestnancov verejného a štátneho sektoru. O študijné voľno môže požiadať osoba, ktorá je zamestnaná na trvalý pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa minimálne jeden rok.

 

3.10. Skončenie pracovného pomeru

Pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú skončí uplynutím obdobia, na ktorý bol uzatvorený, bez oznámenia o jeho skončení alebo výpovednej lehoty. Zamestnanec nepotrebuje dôvody na skončenie takto uzavretého pracovného pomeru. Je zaviazaný výpovednou lehotou, je však povinný, pod hrozbou zaplatenia zamestnávateľovi finančnej čiastky (pokuty), adekvátnej k platu, dodržať výpovednú lehotu.

Skúšobná doba (spravidla 4 mesiace) môže byť dohodnutá v pracovnej zmluve. Počas tohto obdobia môže byť pracovný pomer skončený obidvomi stranami ihneď. Zamestnávateľ musí mať adekvátny dôvod na ukončenie pracovného pomeru so zamestnancom. Tento dôvod môže byť individuálny (problém s určitým zamestnancom, ktorý si neplní svoje pracovné povinnosti, zanedbáva ich, alebo zneužíva svoje právomoci spojené s výkonom svojej práce) alebo môže byť kolektívny (finančné alebo prevádzkové problémy firmy, redukcia výroby z ekonomických dôvodov a pod.). Ak je pracovný pomer viazaný na slušné a predpísané správanie sa v zamestnaní, potom pracovný pomer môže byť ukončený bez výpovednej lehoty.

Zamestnávateľ musí upovedomiť zamestnanca o skončení pracovného pomeru určitý čas pred samotným ukončením pracovného pomeru. Bez toho, aby s tým zamestnanec alebo zamestnávateľ súhlasil, výpovedná lehota závisí od dĺžky posledného zamestnania. Táto sa pohybuje v rozmedzí od 14 dní až po 6 mesiacov. Zamestnanec má tiež právo ukončiť pracovný pomer aj bez toho, aby s tým zamestnávateľ súhlasil, musí však akceptovať výpovednú lehotu, ktorá sa pohybuje od 14 dní do jedného mesiaca, v závislosti od dĺžky zamestnania. Výpovedná doba zamestnanca je 14 dní, ak pracovný pomer trval najviac 5 rokov a 1 mesiac, ak pracovný pomer trval viac ako 5 rokov. Zamestnanec, ktorý má pocit, že bol prepustený bez adekvátneho dôvodu, môže okamžite svoje prepustenie konzultovať s inšpektorátom práce, alebo kontaktovať svoj odborový zväz a/alebo úrad pre ochranu práce.

Spor o ukončenie pracovného pomeru sa môže riešiť vyjednávaním medzi zamestnávateľom a zamestnancom alebo na súde, ak je to nevyhnutné. Pri skončení pracovného pomeru máte právo žiadať o referencie od zamestnávateľa. Tieto musia obsahovať jednak dĺžku trvania zamestnania a jednak druh vykonávanej práce. Ak si budete žiadať referencie, musia obsahovať aj dôvod ukončenia pracovného pomeru a hodnotenie vašich zručností, schopností a správania sa.

Ďalšie informácie sú dostupné na príslušných fínskych Úradoch ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, informácie na webovej stránke sú v zverejnené v rôznych jazykoch.
www.tyosuojelu.fi

 

3.11. Zastupovanie pracovníkov

Vo Fínsku v porovnaní s inými členskými krajinami veľa zamestnancov je členmi odborových organizácií, ktorých úroveň je značne vysoká. Okolo 75% je členom odborových zväzov. Právo na legislatívnu ochranu oboch strán zamestnanca ako aj zamestnávateľa patrí zväzu, alebo sa zúčastňuje na ich aktivitách. Sloboda zväzu nesmie byť obmedzená žiadnou dohodou.

Vo Fínsku je mnoho odborových zväzov; patria pod tri rozličné centrálne zamestnanecké organizácie. Sú to Centrálna organizácia fínskych odborových zväzov – SAK (22 odborových zväzov; členovia pracujú v robotníckych profesiách); Fínska konfederácia platených zamestnancov – STTK (21 odborových zväzov, členovia pracujú v profesiách ako sú zdravotné sestry a supervízori) a Konfederácia zväzov pre vysokoškolské profesie vo Fínsku AKAVA (31 odborových zväzov, členovia pracujú v zamestnaniach vyžadujúcich vyššie vzdelanie, napr. učitelia a lekári).

Odborové organizácie majú lokálne pobočky, v ktorých sú volení správcovia, ktorí zastrešujú záujmy zamestnancov na ich pracoviskách. Vo Fínsku, sú poplatky pre odborové zväzy vždy sťahované zamestnávateľmi zo mzdy a posielané priamo na bankový účet odborovej organizácie. Tieto opatrenia si vyžadujú osobitné dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Členom sa môžete stať spôsobom, že vyhľadáte správcu lokálnej pobočky
v mieste vášho pracoviska. Členstvo v odborovej organizácii prináša niekoľko výhod, ktoré zahrňujú rady a pomoc v problémových situáciách.

Ak by ste boli členom spoločností, ktoré vyberajú dávky v nezamestnanosti, v takomto prípade vám budú vyplatené vyššie dávky v nezamestnanosti, ako keby ste členom neboli. Členstvo v týchto odborových zväzoch je vo Fínsku dobrovoľné, ale je podmienkou pre denné vyplácanie podpory v nezamestnanosti. Touto skutočnosťou sa Fínsko odlišuje od iných Európskych krajín.

Členstvo v spoločnostiach pre prípad nezamestnanosti je spojené s členstvom v odborových organizáciách, čo znamená, že keď sa prihlasujete do odborového zväzu, hneď sa prihlasujete aj do spoločnosti pre nezamestnanosť. Samozrejme, že môžete byť členom spoločnosti pre dávky v nezamestnanosti a nemusíte byť členom odborovej organizácie.

 

3.12. Pracovné spory a štrajky

Individuálne pracovné spory a nezhody
Orgány zodpovedné za dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci monitorujú dodržiavanie pracovnej legislatívy. Orgány musia vydávať smernice a ustanovenia, poskytovať poradenstvo a oficiálne vyhlásenia z oblasti pracovnej legislatívy - ako sa tieto pravidlá a smernice ochrany práce majú používať a aplikovať. Odborové organizácie by mali byť informované, čo sa týka možnosti riešenia (vyrovnania) pracovných sporov. Odborový zväz bude schopný pomôcť a bude môcť poskytnúť právneho poradcu. Môžu byť tiež kontaktovaní zástupcovia zamestnancov.

Štrajky
Zákon o pracovných sporoch zahŕňa pravidlá procedúr pre implementáciu kolektívneho vyjednávania v súkromnom aj samosprávnom sektore. Zákon o sporoch vo verejnom sektore je podriadený korešpondujúcim pravidlám pre centrálny vládny sektor. Legislatíva pracovných sporov tvorí rozdiely medzi „spormi a záujmami“ a „spormi a právami“. Spory týkajúce sa záverov alebo vylepšení kolektívnych dohôd sú, v súvislosti so systémom, konfliktom záujmov. V konflikte záujmov sú strany, po uskutočnení vyjednávania a povinných dojednávaní, slobodné v organizovaní štrajku.

Počas obdobia trvania kontraktu (keď dohovory medzi stranami sú vynútené) je tu však mierová povinnosť, ktorá znamená, že strany sa musia vyhýbať akýmkoľvek prerušeniam práce. Konflikty, ktoré vzniknú počas tohto obdobia sú konfliktmi práva a môžu byť vyriešené iba vyjednávaním alebo pracovným súdom. Spory sa môžu týkať platnosti alebo interpretácie kolektívnych dohovorov.

Individuálne odborové organizácie môžu ísť do štrajku, ale iba centrálne organizácie pre zamestnancov môžu ponúknuť lepšie práva a dohody pri trvaní štrajku. Zamestnávateľ a zástupca štátu- vyjednávateľ musí byť informovaný o štrajku minimálne 2 týždne pred začatím štrajku. Informovanosť musí obsahovať dôvody štrajku, význam štrajku a presný čas začatia štrajku.

Zamestnávatelia môžu tlačiť na zamestnancov podmienečným prepustením z práce. Individuálni zamestnanci, ktorí legálne participujú na pracovných štrajkoch, nemôžu byť diskriminovaní a trestaní sankciami. Ak pracovný súd uzná štrajk pracovníkov za nelegálny, odborová organizácia je povinná platiť penále. Vo výnimočných prípadoch tzv. „neuvážených“ štrajkov, zamestnanci, ktorí participujú na týchto štrajkoch musia platiť kompenzácie.

 

3.13. Odborná príprava

Odborné vzdelávanie a príprava zahŕňa praktické činnosti a kurzy súvisiace so špecifickým zamestnaním alebo povolaním a jeho cieľom je príprava účastníkov vzdelávania na budúcu kariéru. Odborná príprava znamená pre mnohých nevyhnutnú cestu k dosiahnutiu profesionálneho uznania a k zlepšeniu vyhliadok na získanie dobrého pracovného miesta.

Iniciatívy EÚ na podporu v oblasti odbornej prípravy
Na podporu prístupu založenom na spolupráci k rozvoju systému odbornej prípravy v Európe využíva EÚ rôzne nástroje a iniciatívy, mnohé z nich tvoria súčasť programu celoživotného vzdelávania.

Celoživotné vzdelávanie je proces, ktorý zahŕňa všetky formy vzdelávania a trvá od predškolského veku až po obdobie po odchode do dôchodku. Jeho úlohou je umožniť ľuďom rozvíjať a udržiavať kľúčové kompetencie počas celého života, ako aj posilniť ich mobilitu medzi jednotlivými zamestnaniami, regiónmi a krajinami.

Možnosti financovania zahŕňajú množstvo aktivít vrátane výmenných pobytov, študijných stáží a vytvárania sietí. K dispozícii je množstvo rôznych projektov pre študentov, ich školiteľov a učiteľov.

Kľúčové čiastkové programy:

•       Erasmus. Erasmus je považovaný za vlajkovú loď EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Každoročne program Erasmus umožňuje približne 200 000 študentom študovať a pracovať v zahraničí. Okrem toho sa v rámci neho financuje spolupráca medzi európskymi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania.

•       Leonardo da Vinci. Okrem pomoci jednotlivcom pri získavaní nových zručností sa tento program zameriava aj na pomoc organizáciám z oblasti odborného vzdelávania a prípravy pri spolupráci s partnermi z EÚ, vďaka ktorej si môžu vymieňať najlepšie postupy. V rámci programu Leonardo da Vinci sa financuje množstvo rôznych praktických projektov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, v rámci ktorých umožňuje jednotlivcom odbornú prípravu v zahraničí prostredníctvom rozsiahlych iniciatív, ktoré posilňujú spoluprácu a vytváranie sietí po celej Európe.

•       Grundtvig. Program Grundtvig sa zameriava na podporu potrieb v oblasti vyučovania a vzdelávania pre tých, ktorí navštevujú kurzy pre vzdelávanie dospelých. Program sa zameriava na formálne, neformálne a informálne vzdelávanie.

Organizácie EÚ na podporu odborného vzdelávania
Na zlepšenie spolupráce a výmeny najlepších postupov zriadila EÚ tieto dve agentúry:

•       Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP), ktoré bolo založené v roku 1975 na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v Európe. Sídli v gréckom Solúne a vykonáva výskum a analýzy týkajúce sa odbornej prípravy a šíri svoje odborné znalosti medzi európskych partnerov, ako sú univerzity, výskumné inštitúcie a vzdelávacie zariadenia.

•       Európska nadácia pre odborné vzdelávanie (ETF) bola založená v roku 1995 a úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jej poslaním je podporovať partnerské krajiny mimo EÚ v modernizácii a rozvoji ich systémov odborného vzdelávania.

 

4. Životné podmienky v Európe

 

4.1. Životné podmienky v Európe

Kvalita života – hlavná priorita programu sociálnej politiky EÚ

Priaznivé životné podmienky závisia od viacerých faktorov, ako je kvalitná zdravotná starostlivosť, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy, kvalitná dopravná infraštruktúra a množstvo iných faktorov, ktoré priamo ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov. Cieľom EÚ je zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať výzvy, ktorým čelí súčasná Európa, akými sú sociálne vylúčenie a starnutie populácie.

Zamestnanosť v Európe

Kľúčovou prioritou EÚ je zlepšovanie pracovných príležitostí v Európe. EÚ a členské štáty prijali európsku stratégiu zamestnanosti, ktorej cieľom je vytvorenie väčšieho počtu a lepších pracovných miest, boj s nezamestnanosťou a zvýšenie mobility. Európska stratégia zamestnanosti poskytuje rámec pre koordináciu politík zamestnanosti jednotlivých členských štátov a výmenu informácií.

Zlepšovanie perspektívy každého Európana v oblasti zamestnania je takisto ústredným bodom desaťročnej stratégie EÚ pre hospodársky rast - Európa 2020, ktorá má počas nasledujúceho desaťročia zabezpečiť hospodársky rast. Základným cieľom je do konca desaťročia zaistiť 75% mieru zamestnanosti občanov EÚ vo veku 20 – 64 rokov.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii

Zdravie a dostupnosť vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti sú dôležitými prioritami všetkých Európanov. Väčšina občanov očakáva rýchly a jednoduchý prístup k zdravotnej starostlivosti aj pri cestovaní v rámci EÚ.

Politiky EÚ v oblasti zdravia reagujú na tieto potreby. Európska komisia vytvorila koordinovaný prístup k politike v oblasti zdravia a zaviedla do praxe sériu iniciatív, ktoré dopĺňajú aktivity vnútroštátnych verejných orgánov. Spoločné postupy a ciele EÚ sú zakotvené v programoch a stratégiách EÚ v oblasti zdravia.

Program verejného zdravia EÚ na roky 2008 až 2013 má tri základné ciele:
• zlepšiť ochranu zdravia občanov;
• podporovať zdravie a zmierňovať nerovnosti v oblasti zdravia;
• získavať a šíriť informácie a poznatky o zdraví.

Vzdelávanie a odborná príprava v EÚ

Členské štáty majú na starosti vlastné systémy vzdelávania a odbornej prípravy. EÚ však pridáva hodnotu koordinovaním aktivít, ktoré môžu pomôcť naplneniu spoločných cieľov a poskytnúť občanom EÚ väčšie možnosti na celoživotné vzdelávanie a odbornú prípravu.

Na účely realizácie tohto cieľa spolupracuje EÚ s vnútroštátnymi orgánmi a zúčastnenými stranami v oblasti vzdelávania v záujme zlepšovania politík a výmeny najlepších postupov. Okrem toho EÚ riadi celý rad programov financovania v oblasti vzdelávania odbornej prípravy.

Schengenský priestor

Schengenský priestor vznikol v marci 1995. Zrušil hraničné kontroly v rámci územia signatárskych štátov a vytvoril jednotnú vonkajšiu hranicu, na ktorej musia prebiehať kontroly podľa spoločných pravidiel.

Do roku 2012 podpísalo Schengenskú dohodu 25 európskych krajín. Z nich 22 patrí k členským štátom EÚ: Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko.
Okrem nich patria do schengenského priestoru aj Island, Nórsko a Švajčiarsko. Do schengenského priestoru nepatrí Spojené kráľovstvo a Írsko.

Doprava v EÚ

Dopravná politika EÚ sa sústreďuje na odstránenie prekážok medzi členskými štátmi, čo umožňuje rýchlejší a lacnejších pohyb občanov a tovarov cez hranice. Cieľom je poskytnúť čisté, bezpečné a efektívne cestovanie v rámci Európy a zároveň posilniť vnútorný trh pre voľný pohyb tovarov a osôb. EÚ je tiež zástancom práv cestujúcich.

Letecká doprava a práva cestujúcich

Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave znamenalo pre cestujúcich zníženie cestovných nákladov a väčší výber prepravcov a služieb. EÚ vytvorila aj súbor práv na spravodlivé zaobchádzanie s cestujúcimi.

V prípade problémov s letmi, ktoré odchádzajú z krajiny EÚ alebo prichádzajú do krajiny EÚ, a sú realizované prepravcom zaregistrovaným v EÚ (alebo na Islande, v Nórsku alebo vo Švajčiarsku) cestujúci disponujú súborom práv stanovených EÚ a môžu mať nárok na náhradu výdavkov alebo odškodnenie.

V prípade odoprenia nástupu do lietadla, veľkého meškania letu (viac ako 5 hodín), zrušenia letu alebo nadmerných rezervácií má cestujúci právo na výber medzi presmerovaním do miesta konečného určenia a vrátením sumy letenky. V prípade výberu vrátenia sumy letenky sa cestujúci vzdáva práva na ďalšie cestovanie, pomoc alebo presmerovanie zabezpečené leteckou spoločnosťou.

Letecká spoločnosť je povinná vždy informovať cestujúcich o ich právach a o dôvode odoprenia nástupu do lietadla, zrušenia letu alebo veľkého meškania (viac ako 2 hodiny). V závislosti od vzdialenosti a dĺžky meškania má cestujúci nárok na občerstvenie, stravu, komunikáciu (napr. bezplatný telefonický hovor) a ubytovanie cez noc.

V závislosti od dĺžky letu má cestujúci v prípade odoprenia nástupu do lietadla, zrušenia letu alebo v prípade príletu do miesta konečného určenia s meškaním viac ako 3 hodiny nárok na náhradu vo výške od 250 do 600 EUR.

Železničná doprava a práva cestujúcich

V európskej medzinárodnej doprave sa vyskytuje veľké množstvo prekážok v skoordinovaní medzinárodných sietí. Rôzne kritéria pre šírky, rôzne systémy dodávania elektriny a viacero rozdielov v systémoch organizácií manažmentu vlakovej dopravy spôsobuje značné meškania na hraniciach a vedie k extra nákladom. Vlaková doprava sa tak stala v posledných rokoch menej konkurencie schopná ako napríklad cestná doprava.

Na preklenutie tohto problému Európske spoločenstvo ako časť Spoločnej dopravnej politiky schválilo legislatívu pre postupné vytvorenie spoločného Európskeho vlakového pásma.
Veľká finančná podpora je nasmerovaná do medzi-európskych projektov; do trate smerujúcej z Lyonu na hradice medzi Poľskom a Ukrajinou, z Berlína do Palerma, z Paríža do Bratislavy a z Waršavy do Helsínk. Nové medzinárodné vysokorýchlostné železničné spojenia vznikli na trati Paríž-Brusel-Cologne-Amsterdam a naprieč juho-západnou Európou z Lisabonu do Bordeaux.

V prípade meškania alebo zrušenia vášho vlakového spojenia môže vzniknúť cestujúcim nárok na náhradu a majú právo na primerané informácie o meškaní.

V prípade ohlásenia meškania trvajúceho viac ako 1 hodinu (v porovnaní s časom uvedeným na cestovnom lístku) môžu cestujúci:
• zrušiť cestu a požiadať o okamžitú náhradu plnej ceny lístka (alebo časti cesty, ktorá nebola uskutočnená). O náhradu časti cesty, ktorá už bola uskutočnená, môžu cestujúci požiadať, ak v dôsledku meškania cesta nespĺňa účel,
• požiadať železničnú spoločnosť o presmerovanie do miesta konečného určenia čo najskôr alebo v neskoršom termíne podľa výberu cestujúceho,
• napriek meškaniu pokračovať v ceste podľa pôvodného plánu.

Ak sa rozhodnete pokračovať v ceste, máte nárok na náhradu. Ak meškanie trvá 1 až 2 hodiny, máte nárok na náhradu vo výške 25 % z ceny lístka. Ak meškanie trvá viac ako 2 hodiny, máte nárok náhradu na 50 % z ceny lístka. Náhrada musí byť vyplatená do jedného mesiaca od predloženia žiadosti.

 

4.2. Politický, administratívny a právny systém

Od roku 1917 je Fínsko nezávislou demokratickou republikou. Prezident ako najvyššia hlava štátu je volený na obdobie šesť rokov. Na obdobie 2012-2018 bol za prezidenta zvolený Sauli Niinistö. Eduskunta (Fínsky parlament) je volený každé štyri roky. Fínske najväčšie strany sú Centre Party, Národná koalícia a Sociálni demokrati. Parlament prijíma zákony, rozhoduje o štátnom rozpočte, rieši medzinárodné zmluvy a monitoruje aktivity v štátnej administratíve. Komunálne voľby sa konajú každé štyri roky. V týchto voľbách sú volení poslanci do mestskej rady. Fínske mestské rady majú právo vyberať dane a majú právo rozhodovať o prerozdelení svojho rozpočtu. Poskytujú základné služby pre svojich obyvateľov. Medzi dôležité služby zabezpečované mestskými radami, patria napríklad škôlky, školy, služby zdravotnej starostlivosti a sociálne služby.

Zákonodarná moc patrí parlamentu, kým výkonná moc patrí vláde a prezidentovi republiky. Štátni úradníci realizujú zákony v rámci toho ministerstva, pod ktoré patria. V zásade najdôležitejšie projekty sú navrhované v spolupráci so zástupcami z rôznych oblastí, strán a záujmových skupín.

Súdy sú rozdelené na všeobecné súdy a administratívne súdy. Existuje aj množstvo špeciálnych súdov. Všeobecné súdy sú okresné súdy, odvolávacie súdy a Najvyšší súd. Okresné súdy pojednávajú vo veciach občianskych a o trestných prípadoch. Odvolávacie súdy pojednávajú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov. Odvolania proti rozhodnutiam odvolacích súdov sa riešia na Najvyššom súde. Správne súdnictvo je tvorené administratívnymi súdmi a Najvyšším administratívnym súdom. Administratívne súdy rozhodujú vo veciach odvolaní proti rozhodnutiam vydaným verejnými úradmi.

Polícia nepatrí do systému súdnictva, ale ich povinnosti zahŕňajú predsúdne vyšetrovanie a sú prvou fázou vyšetrovania kriminálneho činu. Základným pravidlom je, že človek, ktorý potrebuje právnu asistenciu, musí si ju hradiť z vlastných zdrojov. Ak takýto človek nemá dostatok finančných zdrojov, môže byť právna asistencia hradená buď z časti alebo v plnej výške zo štátnych zdrojov. Štát má právne pomocné úrady, ktorých podstatou je poskytovanie právnej asistencie. V týchto prípadoch túto asistenciu poskytujú právni poradcovia. Právna asistencia môže byť poskytnutá len v právnych veciach.

Podrobnejšie informácie o právach a povinnostiach obyvateľov nájdete na portáli www.kansanvalta.fi, ktorý je podporovaný Ministerstvom spravodlivosti.

 

4.3. Príjmy a dane

V roku 2016 zarábali Fíni priemerne 3308 Eur mesačne. V porovnaní s inými európskymi krajinami má Fínsko pomerne vysoké daňové zaťaženie. Z daňových príjmov sú hradené služby, ako zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, starostlivosť o deti a starých ľudí, ktoré sú vo Fínsku na vysokej úrovni.

Vo Fínsku je človek povinný platiť daň, ak trvalo žije v krajine alebo ak žije v krajine dlhšie ako šesť mesiacov. Ak pobyt cudzinca vo Fínsku trvá menej ako šesť mesiacov, zamestnávateľ odvedie z jeho mzdy 35% daň. Daň sa odvádza preddavkovo a to tak, že sa zamestnancovi strháva 17 Eur z jeho denného zárobku. Táto daň pri zdroji je konečnou daňou a zamestnanec v takomto prípade nepodáva vo Fínsku daňové priznanie. Zamestnanec môže požiadať tiež o progresívne zdaňovanie, ktoré sa uplatňuje pri pobytoch dlhších ako 6 mesiacov.

Ak pobyt cudzinca trvá vo Fínsku viac ako šesť mesiacov, vzťahujú sa na neho tie isté daňové podmienky ako na obyvateľov Fínska. Je potrebné, aby po príchode navštívil miestnu matriku, kde mu bude vydané fínske osobné identifikačné číslo. Následne mu bude vystavená daňová karta, na základe ktorej mu bude zamestnávateľ odvádzať zo mzdy daň. Daň sa odvádza zo všetkých príjmov, čiže z tých, ktoré boli dosiahnuté vo Fínsku a aj v zahraničí.

Z dosiahnutých príjmov sa hradia štátne a miestne dane. Uplatňuje sa progresívna daň z príjmu. Štátne dane sú určované podľa vnútroštátnych daňových sadzieb. Mestá si každoročne stanovujú vlastné percentuálne sadzby dane. V roku 2016 sa výška miestnej dane pohybovala v rozmedzí 16,5 až 22,5 %. Priemerná sadzba dane je 19,75 percent. Všetci členovia evanjelicko-luteránskej a ortodoxnej farnosti platia cirkevnú daň. Každá farnosť určuje výšku dane ročne. V roku 2016 sa cirkevná daň pohybovala v rozmedzí 1 až 2,2 %. Z príjmov sa taktiež odvádzajú príspevky na dôchodkové poistenie a príspevky na poistenie v nezamestnanosti ktoré v roku 2016 boli v celkovej výške 6,85 %, ako aj zdravotné poistenie vo výške 2,12%. Tieto odvody sú zrážané zo mzdy rovnako ako je to pri daniach.

V závislosti od všetkých vyššie uvedených faktoroch vyplýva, že sadzba dane z mesačného príjmu je 3308 eur (priemernej mesačnej mzdy v roku 2016) sa bude pohybovať medzi 26% a 30 % (vrátane odvodov na dôchodkové poistenie a poistenie pre prípad nezamestnanosti). Z kapitálových príjmov (dividendy, úroky, príjmy z prenájmu a pod.) sa platí fixná daň, ktorej výška bola v roku 2016 na úrovni 30-34 %.

Základná sadzba dane z pridanej hodnoty v roku 2016 bola 24 %. DPH na potraviny je vo výške 14 % a na knihy, vlakové a autobusové lístky a napríklad kadernícke služby je vo výške 10 %. Daň za motorové vozidlá pozostáva zo základnej dane a dane za pohonné hmoty. Daň za pohonné hmoty sa vyberá pri automobiloch, ktoré používajú inú pohonnú látku než benzín. V prípade otázok ohľadom daní môžu cudzinci kontaktovať daňové úrady - http://www.vero.fi.

 

4.4. Životné náklady

Podľa štatistiky vykonanej vo fínskych rodinách v roku 2014, náklady na bývanie a vykurovanie zaberajú priemere 27,6% dostupných príjmov domácností. Popri týchto nákladoch rodiny míňajú veľa peňazí za potraviny (12,7%), dopravu (12%) a na aktivity v rámci ich voľného času (10,8%).

Podľa údajov za rok 2015 týkajúcich sa úrovni cien, Fínsko patrí medzi top 10 najdrahších krajín v rámci EÚ a EHP. V októbri 2016 vzrástla inflácia vo Fínsku na 0,5%.

 

4.5. Ubytovanie

Väčšina Fínov (70 %) žije vo vlastných domovoch. Ceny za bývanie sa veľmi líšia v rôznych oblastiach krajiny. Nájdenie cenovo vhodného ubytovania môže byť predovšetkým vo veľkých mestách pomalý proces. Výška nájomného v priemere v roku 2012 pre celé Fínsko bola 10,73 € / m² a 13,37 € / m² v metropolitnej oblasti Helsínk. Nájomné za meter štvorcový je vyššie pre štúdiové byty. Predajná cena bytov starého viacpodlažné bloku v roku 2010 bola v priemere 2134 € / m² v celom Fínsku a 3276 € / m² v metropolitnej oblasti Helsínk.

Zmluva o podnájme a zmeny tejto zmluvy by mali byť urobené písomne. Nájomné sa normálne platí mesiac dopredu. Prenajímateľ môže žiadať depozit ako zábezpeku až na tri mesiace dopredu. Výpovedná lehota je kalendárny mesiac. Začína posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom prenajímateľ obdržal oznámenie. Predčasné ukončenie zmluvy, ktorá bola uzatvorená na pevne stanovenú dobu, je možné iba vo výnimočných prípadoch.

Cudzinci si môžu vo Fínsku nehnuteľnosť voľne kúpiť alebo participovať v bytovej korporácii. Zakúpenie nehnuteľnosti si vo všeobecnosti vyžaduje úspory alebo požičanie si peňazí od banky na obdobie minimálne 10-20 rokov. Ponuka participovať v bytovej korporácii je potvrdená buď zložením depozitu alebo dohodou o kompenzácii v prípade zrušenia. Vo všeobecnosti nie je možné vystúpiť z bytovej korporácie bez pokuty. Kúpa bytu je potvrdená právnou listinou, ktorú podpisujú predávajúci a kupujúci nehnuteľnosti v dvoch kópiách. Kupujúci musí zaplatiť v priebehu dvoch mesiacov daň z prevodu.

Vo Fínsku cudzinec môže slobodne kupovať nehnuteľnosti alebo podiel v bytovom družstve. Kupovanie bývania zvyčajne zahŕňa sporenie a vzatie si úveru po dobu najmenej 10-20 rokov. Kúpa podielu v bytovom družstve je potvrdená buď vkladom alebo súhlasom so štandardným odškodnením v prípade zrušenia. Vo všeobecnosti nie je možné odstúpiť od kúpy bývania bez akýchkoľvek nákladov. Nákup bytov je potvrdený kúpnou zmluvou, ktorú predávajúci aj kupujúci majetku vypracujú v dvoch vyhotoveniach. Kupujúci je povinný uhradiť daň z prevodu v lehote dvoch mesiacov odo dňa predaja (pri predaji medzi dvoma súkromnými osobami), okamžite v deň predaja (pri predaji agentom realitnej agentúry) alebo v lehote dvoch mesiacov odo dňa prevodu majetku (nová nehnuteľnosť).

Ak kupuje kupujúci vo veku 18-39 rokov nehnuteľnosť po prvýkrát, nemusí platiť daň z prevodu, ak bude nehnuteľnosť užívaná na bývanie a kupujúci predtým nebol vlastníkom minimálne polovice kupovanej nehnuteľnosti.

Bytové družstvo je alternatívou pre prenajatie si alebo vlastnenie nehnuteľnosti. Právo na nehnuteľnosť je zabezpečené vznikom zmluvy o povolení na bývanie a zaplatením časti predajnej ceny nehnuteľnosti ako poplatku za právo užívania. Počas doby užívania sa platia náklady na údržbu. Vlastník domu nemôže odstúpiť od zmluvy. Vlastník práva na nehnuteľnosť môže toto právo predať, alebo vymeniť nehnuteľnosť za inú. Právo na nehnuteľnosť je možné predovšetkým vo veľkých mestách a obciach.

Najčastejšie je možné získať nehnuteľnosť do čiastočného vlastníctva. Obyvateľ takejto nehnuteľnosti spočiatku zaplatí určitý podiel (10-15%) a ďalej bude platiť nájomné za nehnuteľnosť. Potom si môže obyvateľ odkúpiť danú nehnuteľnosť celú.

 

4.6. Zdravotné systémy

Vo Fínsku zabezpečuje tak verejný ako aj súkromný sektor zdravotnú starostlivosť vysokej kvality. Vo verejnom sektore je základná zdravotná starostlivosť zabezpečovaná v zdravotných centrách podporovaných samosprávou. Takmer každá samospráva má najmenej jedno zdravotné centrum. Verejná špecializovaná zdravotná starostlivosť podlieha nemocniciam, ktoré vlastní samospráva alebo štát. Všetci držitelia KELA karty vydanej Sociálnou poisťovňou môžu využívať služby verejného zdravotníctva. Cudzinci získajú kartu, ak trvale žijú vo Fínsku. Pobyt je považovaný za dlhodobý, ak napríklad cudzinec má pracovnú zmluvu uzatvorenú najmenej na dva roky, alebo na dobu neurčitú.

Aj obyvatelia EÚ a Švajčiarska, ktorí sa dočasne zdržiavajú vo Fínsku, môžu využívať služby verejného zdravotníctva, ak majú Európsky preukaz zdravotného poistenia. Žiadosť o tento preukaz musia podať doma v príslušnej zdravotnej poisťovni ešte pred odchodom do Fínska. Pri ošetrení sa musia preukázať identifikačným dokladom a taktiež musia mať zdravotnú kartu. Európsky preukaz zdravotného poistenia oprávňuje jeho majiteľa k využitiu verejnej zdravotnej starostlivosti vo Fínsku v rovnakej cene, ako je poskytovaná fínskym obyvateľom. Preukaz má zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre zahraničných obyvateľov vo Fínsku napríklad v prípade náhleho ochorenia alebo v situácii, kedy si existujúca chronická nemoc vyžaduje nevyhnutné ošetrenie. Ak je však hlavným cieľom dočasnej návštevy vo Fínsku získanie ošetrenia vo Fínsku, preukaz toto ošetrenie nepokrýva.

Poplatky účtované v zdravotných strediskách sa líšia v jednotlivých samosprávach. Niektoré samosprávy nevyberajú napríklad za návštevu lekára žiadne poplatky, bežnejšie sú však poplatky, ktoré však nemôžu presiahnuť sumu 13,80 eur.

Súkromný sektor poskytuje služby zdravotnej starostlivosti vo väčších mestách. Ak je pacient držiteľom KELA karty alebo Európskeho preukazu zdravotnej starostlivosti, Sociálna poisťovňa pokrýva časť liečebných nákladov. Žiadosti o refundáciu musia byť podané na KELA do šiestich mesiacov. Lieky sú vydávané len v lekárňach.

 

4.7. Systémy vzdelávania

Fínsky systém vzdelávania je rozdelený podľa úrovní. Pozostáva zo všeobecného základného vzdelania, stredoškolského vzdelania, ktoré je pokračovaním základného a vyššieho vzdelania. Taktiež vzdelávanie dospelých je možné na všetkých úrovniach. Väčšina základného vzdelávania je poskytovaná na mestských základných školách. Vo Fínsku je 80 súkromných škôl. Súkromné školy zahŕňajú Steiner školy, náboženské školy a niekoľko jazykových škôl.

Vzdelanie je bezplatné na všetkých úrovniach a toto pravidlo platí aj pre cudzincov. Náklady môžu byť na stravu, cestovanie, ubytovanie a študijné materiály, plus zdravotnú starostlivosť a členské príspevky do študentských organizácií. V súčasnej dobe existuje tzv. ,,pilotný projekt“ ktorý umožňuje inštitúciám vyššieho vzdelávania vyberať školné z grantového systému aj pre občanov tretích krajín (iných ako krajín EÚ, EHP). Pilotný projekt potrvá do roku 2014.

Každé dieťa, ktoré je trvalým obyvateľom Fínska, musí absolvovať povinnú školskú dochádzku. Povinná školská dochádzka začína vo veku, keď dieťa dosiahne vek sedem rokov a končí, keď je základná povinná dochádzka ukončená alebo keď od jej začiatku uplynulo 10 rokov. Povinná dochádzka normálne končí po deviatich rokoch štúdia. Rok predtým, ako začne dieťa navštevovať školu, môže navštevovať bezplatnú predškolskú prípravu. Vo Fínsku je niekoľko základných a stredných škôl, kde je cudzí jazyk jedným z vyučovaných jazykov alebo je jediným vyučovaným jazykom.

Vyššie stredoškolské vzdelanie je realizované na vyšších stredných a odborných školách. Vyššia odborná škola (ktorá trvá 2-4 roky), poskytuje všeobecné vzdelanie a končí maturitou. Ukončenie odbornej školy normálne trvá tri roky. Odbornú kvalifikáciu je možné nadobudnúť v odbornej škole alebo v učňovskej škole. Odborné školenie je realizované na základe zamestnaneckej zmluvy medzi študentom a zamestnávateľom (učňovská dohoda), ktorá je schválená organizátorom školenia. Odborné vzdelanie môže byť ukončené kvalifikačným testom. Obe maturitná skúška aj odborná kvalifikácia oprávňujú študenta pokračovať vo vyššom vzdelaní.

Vyššie vzdelanie je vo Fínsku zabezpečované polytechnickým vzdelávaním a univerzitami. Polytechnické školy sú orientované na pracovný život a univerzity na akademický výskum. Nachádza sa tu 25 polytechnických škôl. Åland má svoju vlastnú polytechnickú školu a Espoo má Policajnú akadémiu Fínska, ktorá ponúka školenie policajného manažmentu. Polytechnické štúdium trvá 3.5 – 4.5 rokov a končí nižším stupňom vzdelania. Po získaní aspoň trojročnej praxe môžu ľudia požiadať o ukončenie vyššieho stupňa vzdelania. Túto kvalifikáciu získajú po 1 – 1,5 roku.

Fínsko má 16 univerzít: 9 multidisciplinárnych univerzít, 2 technické univerzity, 2 školy ekonómie a obchodnej administratívy a 3 umelecké akadémie. Sieť univerzít pokrýva rôzne časti krajiny a študuje tu jedna tretina obyvateľov. Akademický titul je možné získať aj vo vojenskej špecializácii na Národnej akadémii obrany. Štruktúra vzdelávania na univerzitách je dvojstupňová: vo väčšine odvetví dosiahnu študenti najskôr prvý stupeň (Bakalár) a potom pokračujú v získaní vyššieho stupňa vzdelania (Magister). Nižšie univerzitné vzdelanie je možné ukončiť do troch rokov, kým vyššie vzdelanie trvá dva roky. Po ukončení vyššieho univerzitného vzdelania je možné pokračovať v štúdiu na univerzite a získať doktorandské vzdelanie.

Základné vzdelanie má 67% Fínov vo veku 15 rokov (2010). V roku 2010 malo 35% mužov a 31% žien vyššie vzdelanie. Viac ako polovica populácie produktívneho veku navštevuje ročné vzdelávanie pre dospelých.

 

4.8. Kultúrny a spoločenský život

Fínsky kultúrny život je rušný a zvlášť v Helsinskej metropolitnej oblasti má medzinárodnú príchuť. Fínsko sa pýši viac ako 1000 múzeami a tuctami divadiel a koncertných sál. Vďaka skladbám Sibelius a Merikanto sa fínska hudba stala slávnou po celom svete. V posledných rokoch sa takisto preslávila aj fínska tvrdá metalová hudba. V roku 2006 fínska skupina Lordi vyhrala so svojou jedinečnou heavy metalovou hudbou cenu Eurovízie.

Fíni relaxujú v lete vo vilách na vidieku. Mladí ľudia navštevujú festivaly, na ktorých sa hrá ich obľúbená hudba a fanúšikovia tanečnej hudby chodia na plážové diskotéky. Často sa stretajú aj na rôznych športových a fyzických aktivitách. Štyri ročné obdobia ponúkajú dobré možnosti od lyžovania po turistiku. Turistika a camping nie sú vo Fínsku problémom, pretože verejné cesty umožňujú túlať sa voľne v prírode. Vo Fínsku sú taktiež dobré možnosti fyzickej rekreácie v interiéri: hokej alebo plávanie.

Nočný život vo Fínsku je taktiež čulý. Okrem sedenia v baroch a reštauráciách sa stalo populárne aj večerné posedenie v kaviarňach. Veľmi dôležitou súčasťou fínskej kultúry je aj sauna. Väčšina fínskych domácností má saunu. Ďalším dôležitým základným kameňom fínskej identity je Santa Claus, ktorý žije v Laponsku!

 

4.9. Súkromný život (narodenie dieťaťa, sobáš, úmrtie)

Narodenie dieťaťa

Rodičia alebo opatrovateľ dieťaťa musí do dvoch mesiacov od dátumu narodenia oznámiť do “Population Data System-u” meno dieťaťa a materinský jazyk. Informácia bude následne oznámená miestnemu registračnému úradu v oblasti, kde má matka dieťaťa trvalé bydlisko alebo kde je vedený jej spis. Ak bude dieťa členom Evanjelicko-luteránskej alebo Ortodoxnej farnosti, bude táto informácia postúpená aj kňazovi, ktorý bude vykonávať krst.

Sobáš

Vo Fínsku sa môže konať tak civilný ako aj cirkevný sobáš. Pred sobášom sa zisťuje, či existujú nejaké prekážky, ktoré by sobášu mohli brániť. Toto zisťovanie môže vykonať buď miestny úrad alebo Evanjelicko-luteránska alebo Ortodoxná farnosť, do ktorej patrí jeden zo snúbencov. Predtým, ako sa bude konať sobáš, musí byť doklad, uložený na miestnom úrade o tom, že neexistujú žiadne prekážky, ktoré by bránili v sobáši. Nevesta a ženích sa taktiež musia dohodnúť, aké priezvisko budú používať. Manželia majú následne nárok na spoločný majetok. Tento nárok je možné zmeniť predmanželskou dohodou, ktorá musí byť úradne zaprotokolovaná na miestnom úrade.

Rozvod je možný po šesťmesačnej dobe prehodnocovania vzťahu, alebo, ak manželia nežijú spolu minimálne dva roky. Po rozvode majú deti zvyčajne právo stretávať sa s oboma rodičmi.

Registrované partnerstvá

Osoby rovnakého pohlavia nemôžu vo Fínsku uzatvárať manželstvo, avšak môžu svoje partnerstvo registrovať. Dvojica s registrovaným partnerstvom je vo Fínsku braná rovnako ako dvojica, ktorá uzatvorila manželstvo. Registračná zmluva sa podáva na miestnom registračnom úrade. Doklad o tom, že neexistujú prekážky v registrácii partnerstva musí byť ešte pred samotnou registráciou zaprotokolovaný na miestnom registračnom úrade.

Úmrtie

Pohreb môže byť zabezpečený súkromne rodinou alebo pohrebnou službou. Po smrti musí byť spísaný inventár pozostalého obsahujúci majetok a záväzky zosnulého a jeho pozostalej/pozostalého. Ak nie je bližšia špecifikácia v poslednej vôli zosnulého, dedičstvo je rozdelené podľa zákona o dedičstve.

 

4.10. Doprava

Najvhodnejší spôsob, ako sa dostať do Fínska zo zahraničia, je lietadlo. Letisko Vantaa, ktoré je v Helsinkách, zabezpečuje letové spojenia z a do väčších fínskych miest. V posledných rokoch klesli ceny domácich letov a niekedy je lacnejšie cestovať napríklad do Severného Írska lietadlom ako vlakom.

Vo Fínsku je medzi väčšími mestami efektívna vlaková sieť. Medzi menej osídlenými centrami je rýchlejšia doprava autobusom. Avšak v posledných rokoch sa zredukovala frekvencia autobusového spojenia, a preto je lepšie cestovať na vidieku vlastným autom.

Ceny verejnej dopravy medzi Helsinkami – Oulu (600 km, november 2012):

•         letecky (Blue one): od 40 EUR,

•         vlakom (Pendolino): od 80 - 110 EUR,

•         autobusom (Expressbus): od 95 EUR.

V mestách, predovšetkým v helsinskej metropolitnej oblasti, je možné sa zaobísť celkom dobre aj bez auta. V miestnej doprave je zaužívaným spôsobom platenia plastická cestovná karta, ktorú je možné získať v kancelárii mestskej verejnej dopravy. Jednosmerné lístky je možné zakúpiť si u vodiča alebo v stánku. Cena jednosmerného lístku v medzimestskej doprave sa pohybuje medzi 2 - 3 EUR v závislosti od mesta.

Fínska evidencia vozidiel (AKE) vykonáva registráciu a kontrolu vozidiel. Je taktiež zodpovedná za vodičské preukazy a vodičské testy. Vo Fínsku je možné jazdiť na aute aj na vodičský preukaz vydaný inou členskou krajinou EÚ. Používanie ciest pre motorové vozidla nie je spoplatnené.

 

5. Sociálne zabezpečenie a poistenie

Vaše práva sociálneho zabezbečenia vo Fínsku: http://ec.europa.eu/employment_social/empl_portal/SSRinEU/Your social security rights in Finland_sk.pdf


Posledná aktualizácia: február 2017