Životné a pracovné podmienky v Bulharsku

1. Hľadanie práce

1.1. Ako si nájsť prácu

Záujemcovia o prácu v Bulharsku si môžu vyhľadať ponuky práce na EURES portáli alebo na webstránke úradu služieb zamestnanosti pod názvom Job Exchange a na mikrostránke http://eures.bg

Príchodom do Bulharska sa občan EÚ/EHP alebo Švajčiarska môže zaregistrovať a hľadať si zamestnanie prostredníctvom siete pracovných centier, ktorých je celkovo 107. Aby sa mohol uchádzač o zamestnanie zaregistrovať v sieti pracovných centier a hľadať si prácu, potrebuje potvrdenie o adrese bydliska v Bulharsku (vydané príslušným riaditeľstvom pre migráciu na miestnom policajnom oddelení). Na zaregistrovanie v pracovnom centre sú potrebné tieto dokumenty: identifikačný dokument (ID), dokument preukazujúci predchádzajúce pracovné skúsenosti, osvedčenie o dosiahnutom vzdelaní a licencia na výkon určitého povolania (ak sa vyžaduje). Dokumenty preukazujúce dosiahnutý stupeň vzdelania, kvalifikáciu a licencia na určitú profesiu musia byť legalizované v krajine vydania. Každému uchádzačovi o zamestnnaie sa poskytujú informačné, konzultačné a sprostredkovateľské služby. Ďalšie informácie môžete získať na telefónnom čísle +359 2 980 87 19 (Informačné a poradenské centrum) alebo na webovej stránke úradu služieb zamestnanosti. Webová stránka poskytuje informácie (len v bulharčine) o registrovaných súkromných pracovných agentúrach poskytujúcich sprostredkovanie zamestnania, dávajú uchádzačovi o zamestnanie alternatívnu možnosť pri hľadaní práce (zoznam agentúr pre sprostredkovanie zamestnania môžete nájsť pod názvom Private intermediaries, zoznam registrovaných agentúr dočasného zamestnávania môžete nájsť pod názvom Temporary Emloyment Agencies). 
EURES poradcovia poskytnú záujemcom o prácu informácie aj v angličtine, nemčine alebo francúzštine. Podľa zákona sú v Bulharsku služby pracovných agentúr zadarmo.

Špeciálne online portály sa stávajú čoraz populárnejšou alternatívnou formou hľadania zamestnania v Bulharsku. Ďalšími zdrojmi sú národné a regionálne médiá.

 

1.2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Prvým krokom pri hľadaní práce je vytvoriť si dobrý životopis. Odporúčaný je európsky formát životopisu. Väčšinou zamestnávatelia vyžadujú spolu so životopisom aj motivačný list, ktorý demonštruje záujem uchádzača o ponúkané pracovné miesto. Dodatočne môže zamestnávateľ vyžadovať aj iné informácie a dokumenty. Odporúča sa dopredu si pripraviť osvedčené a preložené dokumenty potvrdzujúce vaše vzdelanie, kvalifikáciu, pracovné skúsenosti súvisiace s hľadanou pozíciou a odporúčanie od bývalých zamestnávateľov.

Žiadosti a iné požadované dokumenty na pracovné pozície zverejnené na stránkach EURES sa posielajú priamo kontaktnej osobe, ktorá je v ponuke uvedená. Ak ste zaregistrovaný v pracovnom centre a máte záujem o určitú pozíciu, váš životopis predloží potenciálnemu zamestnávateľovi príslušný zamestnanec pracovného centra.

 

2. Presťahovanie sa do inej krajiny

2.1. Pohyb tovarov a kapitálu

Voľný pohyb tovaru je jedným zo základných kameňov jednotného európskeho trhu. Odstránenie vnútroštátnych prekážok voľného pohybu tovaru v rámci EU je jednou zo zásad zakotvených v zmluvách EU. Z pôvodnej pozície tradičného protekcionizmu krajín EU postupne neustále odstraňovali obmedzenia, aby vytvorili „spoločný“ alebo jednotný trh. Tento záväzok vybudovať európsky priestor obchodovania bez hraníc viedol k vytvoreniu väčšieho bohatstva a viac pracovných miest a celosvetovo potvrdil postavenie EU ako svetového obchodného partnera spolu so Spojenými štátmi a Japonskom.
Napriek záväzku Európy odstrániť akékoľvek prekážky vnútorného obchodu, nedošlo k zladeniu v rámci všetkých hospodárskych odvetví. Európska únia sa rozhodla regulovať na európskej úrovni odvetvia, ktoré môžu predstavovať väčšie riziko pre európskych občanov – ako sú liečivá alebo stavebné výrobky. Na väčšinu výrobkov (považovaných za „menšie riziko“) sa uplatňuje tzv. zásada vzájomného uznávania, čo znamená, že v podstate s každým výrobkom, ktorý sa zákonne vyrába alebo predáva v jednom členskom štáte, je možné voľne sa pohybovať a obchodovať na vnútornom trhu EU.

Obmedzenia voľného pohybu tovaru
Zmluva o EU dáva členským štátom právo stanoviť obmedzenia voľného pohybu tovaru v prípade, že existuje zvláštny spoločný záujem, ako je napríklad ochrana životného prostredia, zdravie občanov alebo verejná politika. To napríklad znamená, že vnútroštátne orgány členského štátu môžu zamietnuť alebo obmedziť prístup určitého výrobku na svoj trh, pokiaľ jeho dovoz považujú za možné ohrozenie verejného zdravia, verejnej morálky alebo politiky. Príklady takých výrobkov sú geneticky upravené potraviny alebo niektoré energetické nápoje.
Aj keď všeobecne neexistujú žiadne obmedzenia na nákup tovarov v inom členskom štáte, ak sa jedná o tovar pre osobné použitie, existuje v rámci EU rada obmedzení pre určité kategórie výrobkov, ako je alkohol a tabak.

Voľný pohyb kapitálu
Ďalšou zásadnou podmienkou pre fungovanie vnútorného trhu je voľný pohyb kapitálu. Jedná sa o jednu zo štyroch základných slobôd zaručovaných právnymi predpismi EU, ktoré predstavujú základ pre integráciu európskych finančných trhov. Európania teraz môžu spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EU.
Liberalizácia kapitálových trhov je kľúčovým prvkom v procese hospodárskej a menovej integrácie v EU. Bola prvým krokom smerom ku vzniku Európskej hospodárskej a menovej únie (EMU) a k zavedeniu spoločnej meny – eura.
Výhody
Zásada slobodného pohybu kapitálu nielen zvyšuje efektivitu finančných trhov v rámci EU, ale rovnako prináša radu výhod občanom. Jednotlivci môžu robiť veľké množstvo finančných operácií v rámci EU bez väčších obmedzení. Môžu si napríklad len s nepodstatnými obmedzeniami

  1. otvoriť ľahko bankový účet,
  2. nakupovať akcie,
  3. investovať alebo
  4. nakupovať nehnuteľnosti v inom členskom štáte.

Podniky v EU môžu investovať do iných európskych podnikov, vlastniť ich a riadiť.

Výnimky
Niektoré výnimky z tejto zásady platia ako v členských štátoch, tak v tretích krajinách. Väčšinou sa týkajú daní, obozretného dohľadu, kritérií verejnej politiky, prania špinavých peňazí a finančných sankcií dohodnutých v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EU.
Európska komisia pokračuje v práci na zavŕšení voľného trhu finančných služieb tým, že prevádza nové stratégie finančnej integrácie, aby občanom a podnikom ešte viac uľahčila správu ich peňazí v rámci EU.

 

2.2. Hľadanie ubytovania

Ubytovanie v Bulharsku je voľne dostupné a je jednoduché si prenajať alebo kúpiť byt alebo dom. Nehnuteľnosti je možné  si prenajať plne alebo čiastočne zariadené alebo nezariadené. Je tiež možné si prenajať izbu v nehnuteľnosti, kde bude nájomník bývať spolu s majiteľmi nehnuteľností. Nehnuteľnosti na prenájom sú najdrahšie v Sofii a ďalších veľkých mestách, ako sú Varna a Plovdiv, kde náklady na prenájom môžu byť až desaťkrát vyššie ako v menších mestách. Nájomné zmluvy sa obvykle uzatvárajú medzi prenajímateľmi a nájomníkmi. Vo väčšine prípadov sa nájomné vypláca v hotovosti v určitý deň v mesiaci. Zvyčajne sa účty za spotrebu energií (voda, elektrina a kúrenie) nezahŕňajú do nájomného a sú platené nájomníkom pravidelne.
Pri nákupe / predaji bytu musí kupujúci aj predávajúci poskytnúť identifikačné doklady a predávajúci musí tiež predložiť doklady preukazujúce vlastníctvo nehnuteľnosti a overiť existenciu alebo absenciu bremien. Predajná transakcia prebieha pred notárom a je zapísaná do katastra nehnuteľností.
Ponuky ubytovania sú inzerované realitnými kanceláriami, v miestnych a regionálnych printových médiáchi a na rôznych webových stránkach.

 

2.3. Hľadanie školy

V Bulharsku je v každom meste veľa štátnych základných a stredných škôl a materských škôl. Školské vzdelávanie a knihy pre deti v prvých 7 ročníkoch je bezplatné. Minimálny poplatok za škôlku je cca 60 BGN (30 EUR). Vo väčších mestách môžu deti navštevovať aj súkromné materské školy. V Bulharsku je veľa univerzít. Najpopulárnejšie univerzitné mestá sú Sofia, Varna, Blagoevgrad, Plovdiv a Veliko Tarnovo.

Nástup do školy si v Bulharsku vyžaduje uznanie ukončených úrovní vzdelávania a získanej odbornej kvalifikácie, na základe dokumentov vydaných v školách v iných krajinách. Občania EÚ/EHP alebo Švajčiarska musia predložiť dokumenty potvrdzujúce ukončený stupeň vzdelania regionálnemu Inšpektorátu vzdelania (v prípade uznania vzdelania od 1. do 7. ročníka základnej školy) alebo Ministerstvu školstva, mládeže a vedy (v prípade uznania vzdelania od 8. ročníka do posledného ročníka strednej školy, diplomov, certifikátov potvrdzujúcivh ukončenie stredoškolského vzdelania a dokumentov preukazujúcich odbornú kvalifikáciu).

Súbor dokumentov by mal obsahovať: žiadosť v štandardnej forme, dokumenty osvedčujúce získanú úroveň vzdelania a odbornej kvalifikácie (v prípade, že dokument neuvádza, či je držiteľ oprávnený pokračovať vo svojom vzdelávaní, iný doklad potvrdzujúci túto skutočnosť), príloha s absolvovanými predmetmi a počtom hodín (všetky tieto dokumenty by mali byť preložené oprávneným prekladateľom), a kolok. Dokumenty sú predkladané v originálnom znení. Hodnotiaca rada preskúma spomínané dokumenty a vyjadrí sa do 2 mesiacov odo dňa predloženia.

Aby ste mohli pokračovať v štúdiu na bulharských školách (od 9. ročníka do posledného ročníka strednej školy) je potrebná skúška z bulharského jazyka a literatúry, histórie, kultúry, geografie a ekonómie - ak sa tieto predmety v jednotlivých ročníkoch vyučujú. Viac informácií nájdete na web stránke Ministerstva školstva a vedy.

 

2.4. Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

Realizácia zásady voľného pohybu osôb je jedným zo základných kameňov európskej štruktúry, čo znamená zavedenie celého radu praktických pravidiel na zabezpečenie, aby občania mohli slobodne a jednoducho cestovať do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Cestovanie autom v rámci EÚ už nie je také komplikované. Európska komisia ustanovila rad spoločných nariadení, ktorými sa riadi vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia vozidla a možnosť zaregistrovať vaše vozidlo v hostiteľskej krajine.

Váš vodičský preukaz v EÚ
V súčasnosti nie je zavedený spoločný vodičský preukaz, ale členské štáty EÚ zaviedli vodičský preukaz podľa „modelu Spoločenstva“. Tento spoločný model zabezpečuje, aby sa vodičské preukazy vydané v rôznych krajinách EÚ dali ľahko rozpoznať v iných členských štátoch. Zásada vzájomného uznávania sa všeobecne uplatňuje. Vodičský preukaz je vydaný v súlade s vnútroštátnym právom, ale mal by zahŕňať ustanovenia týkajúce sa modelu Spoločenstva, ako napríklad základné podmienky na vydanie vodičského preukazu.
Staré vodičské preukazy vydané pred rokom 1996 sa nemusia zameniť za nový vodičský preukaz podľa modelu Spoločenstva a ostávajú platné, až kým neuplynie ich doba platnosti.
Ak sa občan EÚ usadí v inom členskom štáte, nie je potrebné meniť vodičský preukaz, aj keď to z praktických dôvodov mnohí robia. Navyše niektoré členské štáty vyžadujú, aby na základe určitých administratívnych požiadaviek boli vo vodičskom preukaze uvedené aj ďalšie údaje.
V prípade uplynutia platnosti, straty alebo odcudzenia vodičského preukazu nový vodičský preukaz môže byť vydaný v členskom štáte pobytu v súlade s vnútroštátnymi podmienkami. Občania by sa mali obrátiť na príslušné úrady.

Zaregistrovanie vášho vozidla v hostiteľskej krajine
Ak máte pobyt v inom členskom štáte a používate tam svoje vozidlo viac ako šesť mesiacov, budete musieť vozidlo zaregistrovať na miestnych úradoch a zaplatiť registračný poplatok hostiteľskej krajiny.

Poistenie vozidla
Občania EÚ si môžu dať poistiť svoje vozidlo v ktorejkoľvek krajine EÚ, pokiaľ zvolená poisťovňa je hostiteľským vnútroštátnym orgánom oprávnená vydávať príslušné poistné zmluvy. Poisťovňa zriadená v inom členskom štáte je oprávnená uzatvárať povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu iba v prípade, ak sú splnené určité podmienky. Poistenie bude platiť v celej Únii bez ohľadu na to, kde sa nehoda stane.

Zdaňovanie
Daň z pridanej hodnoty alebo DPH na motorové vozidlá sa obvykle platí v krajine, kde sa vozidlo kupuje, aj keď za určitých podmienok, sa DPH platí v krajine určenia. Viac informácií o pravidlách, ktoré platia pri nadobudnutí vozidla v jednom z členských štátov EÚ a ktoré je určené na registráciu v inom členskom štáte EÚ, sa nachádzajú v odkaze „Daň z motorových vozidiel“.

 

2.5. Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Občania EÚ/EHP alebo Švajčiarska, spolu s rodinami, môžu vstúpiť na územie Bulharska preukázaním občianskeho preukazu alebo pasu, ostať alebo slobodne odísť po dobu 3 mesiacov. Po príchode do Bulharska by si občania členských krajín EÚ mali vyžiadať od samosprávy potvrdenie o registrácii adresy v Bulharsku. Tých, ktorí sú ubytovaní v hoteloch, zaregistruje správca hotela. Občania EÚ/EHP alebo Švajčiarska môžu slobodne ostať na území Bulharska po dobu 3 mesiacov. Po tejto dobe majú povinnosť zaregistrovať sa na polícii a preukázať, že sú zamestnaní (samo-zamestnaní), alebo navštevujú vzdelávaciu inštitúciu, alebo majú dostatočné prostriedky na pobyt (bez zaťaženia bulharského systému sociálneho zabezpečenia). Na registráciu sú potrebné: identifikačné dokumenty, dokumenty preukazujúce potvrdenie niektorej zo spomínaných 3 možností (napr. pracovná zmluva), dokument preukazujúci adresu bydliska (napr. nájomná zmluva) a kolok. Výsledkom je povolenie na prechodný pobyt v Bulharsku platné na 5 rokov. Po piatich rokoch môže byť občanovi EÚ/EHP alebo Švajčiarska vydané povolenie na trvalý pobyt.

Občania EÚ/EHP, ktorí sa chcú presťahovať do Bulharska so svojím autom, nie sú povinní meniť si vodičský preukaz. Keď vyprší jeho platnosť alebo v prípade jeho straty, vydá sa nový vodičský preukaz podľa platných národných pravidiel. V mieste, kde sa auto využíva viac ako 6 mesiacov, musí byť zaregistrované a musí sa zaň zaplatiť registračný poplatok.

Občania EÚ/EHP alebo Švajčiarska nepotrebujú v Bulharsku pracovné povolenie.

 

2.6. Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom

Pre občanov EÚ/EHP sa odporúča, aby sa pred príchodom do Bulharska oboznámili so životnými a pracovnými podmienkami tejto krajiny. Nevyhnutné je zabezpečiť si ubytovanie ešte pred príchodom. Rovnako je dôležité zobrať do úvahy fakt, že Bulharsko ešte nie je členom Eurozóny a národnou menou je bulharský lev (1 BGN = 1.95583 EUR). Peniaze je možné zameniť si v bankách a zmenárňach vo všetkých väčších mestách.

V prípade, že chcete po príchode do Bulharska zapísať svoje dieťa do bulharskej školy, je nutné získať a následne predložiť všetky potrebné dokumenty (viac v časti 2.3. Hľadanie školy).

Ak chcete so sebou presťahovať do Bulharska aj svoje domáce zvieratko, musíte mu vybaviť zvierací pas, ktorý je vyrobený podľa európskeho štandardu a obsahuje identifikačné číslo (elektronický mikročip), charakteristické znaky zvieraťa, jeho meno, adresu majiteľa a záznamy všetkých očkovaní a odčervení.

V prípade, že cudzinec má záujem pracovať v Bulharsku, ale v čase príchodu do krajiny s ním nebola uzatvorená žiadna pracovná zmluva, je možné sa zaregistrovať osobne v Národnej agentúre pre zamestnanosť v danej oblasti, kde má cudzinec registrovanú adresu. Aby sa mohol zaregistrovať  sú požadované dokumenty: občiansky preukaz alebo cestovný pas, osvedčenie o registrácii adresy v Bulharsku, povolenie na pobyt.

Dokumenty osvedčujúce dosiahnutú úroveň vzdelania, odbornú kvalifikáciu, špecializáciu, licenciu na výkon určitého povolania a pracovné skúsenosti musia byť legalizované v krajine vydania.
Aby ste mohli využiť služby zdravotných inštitúcií, musíte si pred odchodom do Bulharska vybaviť Európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP). Ak sa totiž týmto preukazom v prípade potreby nepreukážete, náklady na zdravotnú starostlivosť si budete musieť hradiť sami. Inak sa náklady na zdravotnú starostlivosť hradia z krajiny, kde je cudzinec zdravotne poistený.

Ak chcete v Bulharsku pracovať ako samostatne zárobkovo-činná osoba (obchodník, praktický lekár, remeselník, poľnohospodár, atď.), je potrebné sa predtým oboznámiť s požiadavkou registrácie v Národnej agentúre pre príjmy v Bulharsku a jej príslušnej komore.

 

3. Pracovné podmienky

3.1. Úvodný odsek so stručným opisom pracovných podmienok v Európe

Kvalita práce a zamestnania - zásadná otázka, ktorá významne ovplyvňuje hospodárstvo a ľudí

Dobré pracovné podmienky sú dôležité pre spokojnosť európskych pracovníkov. Prispievajú

  • k fyzickej a psychickej pohode Európanov a
  • k hospodárskej výkonnosti EÚ.

Z humanitárneho hľadiska kvalita pracovného prostredia výrazne ovplyvňuje celkovú prácu a spokojnosť so životom európskych pracovníkov.
Z hospodárskeho hľadiska sú kvalitné pracovné podmienky hnacou silou hospodárskeho rastu a základom konkurencieschopnosti Európskej únie. Vysoká miera spokojnosti v práci je dôležitým faktorom pre dosahovanie vysokej produktivity hospodárstva EÚ.
Z tohto dôvodu je pre Európsku úniu mimoriadne dôležité, aby podporovala vytváranie a zachovávanie trvalo udržateľného a príjemného pracovného prostredia - takého prostredia, ktoré prispieva k ochrane zdravia a spokojnosti európskych zamestnancov a vytváraniu rovnováhy medzi časom stráveným v práci a mimo nej.

Zlepšovanie pracovných podmienok v Európe: významný cieľ pre Európsku úniu.
Zabezpečenie vhodných pracovných podmienok pre európskych občanov je pre EÚ prioritou. Európska únia preto pracuje spolu s národnými vládami na zabezpečení príjemného a bezpečného pracovného prostredia. Podpora členským štátom je poskytovaná prostredníctvom:

  • výmeny skúseností medzi rôznymi krajinami a spoločnými aktivitami
  • stanovenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktoré sa majú uplatňovať v celej Európskej únii.

Kritériá na kvalitu práce a zamestnania
Na účely vytvorenia trvalo udržateľných pracovných podmienok je dôležité určiť hlavné charakteristiky vhodného pracovného prostredia a teda aj kritérií na kvalitu pracovných podmienok.
Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v Dubline je agentúrou EÚ, ktorá poskytuje informácie, poradenstvo a odborné poznatky, ako už meno naznačuje, o životných a pracovných podmienkach. Táto agentúra stanovila niekoľko kritérií na kvalitu práce a zamestnania, ktoré zahŕňajú:

  • ochranu zdravia a spokojnosť na pracovisku - sú to mimoriadne dôležité kritériá, pretože dobré pracovné podmienky umožňujú predchádzať zdravotným problémom na pracovisku, znížiť vystavenie rizikám a zlepšiť organizáciu práce;
  • zosúladenie pracovného a mimopracovného života - občanom by sa mala poskytnúť príležitosť, aby si našli rovnováhu medzi časom stráveným v práci a voľným časom;
  • rozvoj schopností - kvalitná práca je taká práca, ktorá poskytuje možnosti pre odborné vzdelávanie, zdokonaľovanie a príležitosti na kariérny postup.

Práca nadácie Eurofound prispieva k plánovaniu a vytváraniu lepších životných a pracovných podmienok v Európe.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
Európska komisia vykonáva celý rad aktivít na podporu zdravého pracovného prostredia v členských štátoch EÚ. Okrem iných stratégií vypracovala aj Stratégiu Spoločenstva pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na obdobie rokov 2002-2006. Táto stratégia bola vypracovaná na pomoc vnútroštátnym orgánom, sociálnym partnerom a MVO. Zameriava sa na podporu medzinárodnej spolupráce a potrebu silnej kultúry prevencie. Nová stratégia na obdobie rokov 2007-2012 sa pripravuje.

Politika Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa zameriava na dlhodobé zlepšovanie spokojnosti pracovníkov EÚ. Zohľadňuje fyzické, morálne a sociálne dimenzie pracovných podmienok, ako aj nové výzvy vyplývajúce z rozšírenia Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy. Zavedenie noriem EÚ na ochranu zdravia a bezpečnosti na pracovisku významne prispelo k zlepšeniu situácie pracovníkov v týchto krajinách.

Zlepšovanie pracovných podmienok stanovením minimálnych spoločných požiadaviek pre všetky krajiny EÚ
Zlepšovanie životných a pracovných podmienok v členských štátoch EÚ závisí z veľkej časti od ustanovenia spoločných pracovných noriem. V pracovnoprávnych predpisoch a nariadeniach EÚ sa stanovili minimálne požiadavky na trvalo udržateľné pracovné prostredie a v súčasnosti sa uplatňujú v členských štátoch. Zlepšenie týchto noriem posilnilo práva pracovníkov a sú jedným z hlavných úspechov sociálnej politiky EÚ.

 

3.2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Význam transparentnosti a vzájomného uznávania diplomov ako nevyhnutnej súčasti voľného pohybu pracovníkov
Možnosť uznania kvalifikácií a kompetencií môže zohrávať zásadnú úlohu pri rozhodovaní, či začať pracovať v inej krajine EÚ. Je preto potrebné, aby sa vypracoval európsky systém, ktorý zaručí vzájomné uznávanie odborných kompetencií v jednotlivých členských štátoch. Jedine takýto systém zabezpečí, aby sa nedostatočné uznávanie odborných kvalifikácií nestalo prekážkou mobility pracovníkov v rámci EÚ.

Hlavné zásady uznávania odborných kvalifikácií v EÚ
Základnou zásadou je, že každý občan EÚ by mal mať možnosť slobodne vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. Žiaľ praktickému uplatňovaniu tejto zásady často bránia vnútorné požiadavky hostiteľskej krajiny na prístup k určitým povolaniam.
Na prekonanie týchto rozdielov EÚ ustanovila systém na uznávanie odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému je rozdiel medzi podmienkami, ktoré platia pre regulované povolania (povolania, pre ktoré sa podľa zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolania, ktoré nie sú v hostiteľskej krajine právne upravené.

Kroky smerom k dosiahnutiu transparentnosti kvalifikácií v Európe
Európska únia podnikla dôležité kroky smerom k docieleniu transparentnosti kvalifikácií v Európe:

  • Zlepšenie spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy s cieľom spojiť všetky nástroje pre transparentnosť certifikátov a diplomov do jediného užívateľsky jednoduchého nástroja. Patria k nim napríklad európsky životopis a odborná príprava v systéme Europass.
  • Príprava konkrétnych aktivít v oblasti uznávania a kvality odborného vzdelávania a prípravy.

Prekonávanie rozdielov v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy v rámci EÚ
Systémy vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch EÚ ešte stále vykazujú značné rozdiely. Túto rozmanitosť ešte viac prehĺbilo posledné rozšírenie EÚ s rôznymi tradíciami vo vzdelávaní. Preto je potrebné ustanoviť spoločné pravidlá garantujúce uznávanie kompetencií.
Na prekonanie tejto rozmanitosti národných kvalifikačných noriem, metód vzdelávania a štruktúr odbornej prípravy Európska komisia predložila rad nástrojov zameraných na zabezpečenie lepšej transparentnosti a uznávania kvalifikácií na akademické i profesionálne účely.

1. Európsky kvalifikačný rámec
Európsky kvalifikačný rámec je hlavnou prioritou Európskej komisie v procese uznávania odborných kompetencií. Hlavným cieľom rámca je vytvoriť spojenie medzi rôznymi národnými kvalifikačnými systémami a zaručiť hladký prenos a uznávanie diplomov.

2. Národné informačné centrá pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC)
Sieť národných informačných centier pre uznávanie dokladov o vzdelaní bola zriadená v roku 1984 z podnetu Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru, NARIC zohrávajú zásadnú úlohu v procese uznávania kvalifikácií v EÚ.

3. Európsky systém prenosu kreditov (ECTS)
Európsky systém prenosu kreditov je zameraný na uľahčenie uznávania období štúdia v zahraničí. Bol zavedený v roku 1989, jeho funkcia spočíva v popisovaní programu vzdelávania a prideľovaní kreditov jeho komponentom. Je hlavnou súčasťou vysoko uznávaného programu mobility študentov - Erasmus.

4. Europass
Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti profesionálnych zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov:

  1. životopis,
  2. jazykový pas,
  3. dodatky k osvedčeniu,
  4. dodatky k diplomu a
  5. dokument Europass-Mobility.

Systém Europass umožňuje jasnú a zrozumiteľnú prezentáciu zručností a kvalifikácií v rôznych častiach Európy. Národné strediská Europass boli zriadené v každej krajine Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru ako miesto prvého kontaktu pre osoby, ktoré sa chcú dozvedieť viac o systéme Europass.

 

3.3 Druhy zamestnania

Ak chcete pracovať v Bulharsku, musíte mať najmenej 16 rokov. Výnimočne môžu byť osoby vo veku od 15 do 16 rokov zamestnané na vykonávanie prác, ktoré nie sú fyzicky náročné, ohrozujúce zdravie alebo ktoré by mohli narušiť riadny fyzický, duševný a morálny vývoj alebo zabrániť pravidelnému chodeniu do školy.Pri zamestnávaní osôb mladších ako 18 rokov sa vyžaduje predloženie lekárskeho osvedčenia potvrdzujúceho spôsobilosť dotknutej osoby vykonávať príslušné práce spolu s osvedčením vydaným úradom inšpekcie práce v každom prípade, keď osoba chce začať pracovať

V Bulharsku sa pracovná zmluva uzatvára na dobu určitú alebo neurčitú, na plný alebo skrátený úväzok. Pracovná doba trvá 8 hodín denne, 40 hodín týždenne (5 pracovných dní za týždeň). Práca môže byť rozdelená do smien, vrátane nočnej smeny.

Práca na plný úväzok je bežnejšia. Zamestnávatelia zvyčajne zamestnávajú pracovníkov na základe zmluvy so skúšobnou dobou, ktorá nesmie prekročiť obdobie 6 mesiacov. Počas skúšobnej doby môže zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer so zamestnancom kedykoľvek, bez výpovednej lehoty. Pracovná zmluva musí byť vždy v písomnej podobe, bez ohľadu na pracovnú pozíciu.

Od roku 2015 ustanovuje Zákonník práce možnosť uzavrieť zmluvy na krátkodobé sezónne poľnohospodárske práce trvajúce jeden deň.

Pred začatím práce musia zamestnávatelia predložiť pracovníkom alebo zamestnancom kópiu pracovnej zmluvy podpísanej oboma stranami a kópiu osvedčenia podľa § 62 ods. 3 zákonníka práce, ktoré potvrdzuje registráciu zmluvy na lokálnom daňovom úrade.Pracovník alebo zamestnanec môže tiež uzatvárať dodatočné zmluvy s inými zamestnávateľmi za prácu vykonávanú mimo bežného pracovného času stanoveného v hlavnej pracovnej zmluve.

Maximálny počet odpracovaných hodín (vrátane súbežného pracovného pomeru) je 48 hodín týždenne a pri osobách mladších ako 18 rokov maximálne 40 hodín týždenne. Osoby vo veku 18 rokov a viac môžu pracovať dlhšie ako 48 hodín týždenne iba za podmienky, že s tým písomne súhlasia a predložia svoje vyhlásenie zamestnávateľovi, s ktorým uzavreli pracovnú zmluvu na súbežný pracovný pomer.

Pracovná zmluva môže byť uzavretá na výkon práce v určité dni v mesiaci. V prípade, že celkový čas práce nepresiahne päť pracovných dní (alebo 40 hodín) za mesiac, táto práca sa neberie do úvahy pri počítaní celkovej dĺžky zamestnania.

 

3.4. Pracovné zmluvy

Pravidlá pracovného vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom sú stanovené v pracovnej zmluve, ktorá sa musí povinne uzatvoriť. Pracovné zmluvy sú uzatvorené písomne a obsahujú informácie o mieste výkonu práce, názve pracovnej pozície, dátume podpisu zmluvy, dobe trvania zamestnania, dovolenke, platových podmienkach, dĺžke pracovnej doby (za deň alebo týždeň).

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi kópiu pracovnej zmluvy podpísanej obidvomi stranami a upovedomiť regionálne riaditeľstvo Národnej agentúry pre príjmy v Bulharsku zaslaním ďalšej kópie pracovnej zmluvy do 3 dní odo dňa podpísania zmluvy.

Pracovné zmluvy sa uzatvárajú na dobu určitú alebo neurčitú. Po uplynutí doby, na ktorú bola zmluva podpísaná, sa môže plynule prejsť z doby určitej na dobu neurčitú, ak zamestnanec pokračuje v práci po dobu 5 dní a viac po uplynutí doby určitej a zamestnávateľ nevyjadrí písomne svoju námietku. Väčšina pracovných zmlúv stanovuje aj dĺžku skúšobnej doby, ktorá nesmie presiahnuť 6 mesiacov.

Zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť všetky zmeny súvisiace s podmienkami pracovnej zmluvy zamestnancovi najneskôr 1 mesiac po uvedení zmien do platnosti.

Pracovné zmluvy uzatvorené na dobu neurčitú sa ukončujú výpovednou lehotou jedného mesiaca a pracovné zmluvy uzavreté na dobu určitú s trojmesačnou výpovednou lehotou. Pracovné zmluvy môžu byť ukončené bez predchádzajúceho oznámenia po vzájomnom súhlase zmluvných strán alebo po ich uplynutí; keď sa pracovník alebo zamestnanec vráti z dočasnej dovolenky; keď bola práca, na ktorú bola osoba prijatá, ukončená, atď.
Zamestnávatelia môžu prepustiť zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky na odchod do dôchodku na základe veku a dĺžky zamestnania s výpovednou lehotou jedného mesiaca. Zamestnanci môžu ukončiť svoj pracovný pomer so zamestnávateľom za rovnakých podmienok, ale bez oznámenia. Nový typ pracovnej zmluvy bol zavedený v roku 2015 pre krátkodobé sezónne poľnohospodárske práce. Takéto zmluvy majú trvanie jedného dňa a musia byť potvrdené Generálnym inšpektorátom práce.
 
Na stránke Ministerstva práce a sociálnych vecí možno nájsť pod kolónkou „Dokumenty“ celé znenie Zákonníka práce, ktorý detailne upravuje pracovné vzťahy.
 

3.5. Špeciálne kategórie

Podľa bulharského Zákonníka práce sú nasledujúce osoby pod špeciálnou ochranou (vrátane ochrany pred výpoveďou): tehotné a kojace ženy, matky s deťmi do 3 rokov, invalidi, a mladiství vo veku menej ako 18 rokov.

Tehotné a kojace ženy, a matky
Zamestnávateľ nemôže zamestnať tehotné a kojace ženy na prácu, ktorá ohrozuje ich bezpečnosť alebo zdravie. Zamestnávateľ nesmie poslať tehotnú ženu alebo matku dieťaťa vo veku do 3 rokov na služobnú cestu bez jej písomného súhlasu.

Invalidi
Zamestnávateľ musí zamestnancovi so zdravotným postihnutím priradiť prácu zodpovedajúcu jeho úrovni postihnutia. Ak túto podmienku nesplní, musí zamestnancovi vyplatiť odškodné. Zamestnanci, ktorý sú aspoň na 50% postihnutí, majú nárok na dovolenku 26 dní počas kalendárneho roka.

Mladiství
Mladí vo veku menej ako 18 rokov môže pracovať jedine po absolvovaní kompletného zdravotného vyšetrenia a po odobrení Inšpektorátom práce. Mladiství nesmú pracovať viac ako 7 hodín denne, 35 hodín týždenne (v priebehu 5 dní). Majú nárok na 26 dní dovolenky za kalendárny rok, čo sa vzťahuje aj na rok, kedy dovŕšia vek 18 rokov.

3.6. Samostatná zárobková činnosť

Aby ste sa v Bulharsku mohli zaregistrovať ako podnikateľ (fyzická alebo právnická osoba) musíte splniť požiadavky stanovené v zákone o spoločnostiach. Registráciu v súčasnosti zabezpečuje Národná agentúra pre registráciu spoločností.

Vykonávanie remesla znamená vyrábanie výrobkov alebo poskytovanie služieb fyzickou osobou, ktorá je zapísaná v zozname remeselníkov (vedený osobitne od zoznamu živnostníkov). Záznamy vedie 25 regionálnych Komôr remeselníkov, viac informácií je možné nájsť na ich webových stránkach.

K nezávislým odborníkom možno zaradiť: autorizovaných účtovníkov, poradcov, auditorov, advokátov, notárov, súkromných agentov, porotcov, súdnych svedkov registrovaných na súdoch a prokuratúre, licencovaných odhadcov, zástupcov priemyselného vlastníctva, lekárov, prekladateľov, architektov, inžinierov, technický dozor, odborníkov v oblasti kultúry, vzdelávania, vedy a umenia, poisťovacích agentov a ďalšie fyzické osoby, ktoré súčasne spĺňajú nasledovné požiadavky: odvádzajú profesionálnu prácu na vlastný účet, nie sú registrovaní ako živnostníci, vzťahuje sa na nich definícia samostatne zárobkovo činnej osoby stanovenej v zákone o sociálnom poistení. Samostatne zárobkovo činní odborníci sa musia zaregistrovať v Národnej agentúre pre príjmy. Niektorí nezávislí odborníci (okrem iného architekti, inžinieri vykonávajúci investičné projektové práce a právnici) majú povinnosť registrovať sa v komore (advokátskej, ...), aby získali licenciu na výkon svojej profesie.

Farmári a pestovatelia tabaku tvoria osobitnú kategóriu. Sú povinní sa zaregistrovať v miestnych Službách pre poľnohospodárstvo a lesníctvo.Ďalšie informácie nájdete na stránkach Štátneho fondu poľnohospodárstva.

 

3.7. Platové podmienky

Minimálna mesačná a hodinová mzda v Bulharsku je stanovená Radou ministrov na obdobie jedného roka. Od 1.1.2017 je to BGN 460 a BGN 2,77. Minimálna úroveň sociálneho poistenia pre všetky hlavné ekonomické činnosti a pracovné odvetvia je tiež stanovená, informáciu pre rok 2017 je možné nájsť na webstránke Národného inštitútu pre sociálne poistenie.

Mzda za prácu sa zvyčajne vypláca mesačne alebo týždenne. Časť odmien sa môže vyplatiť aj pred stanoveným termínom (ak o to požiada zamestnanec). Práca v noci je odmeňovaná vyššou mzdou, ktorá sa dohodne v pracovnej zmluve, nesmie byť však nižšia ako tá, ktorú stanovila Rada ministrov. Za prácu nadčas sa vypláca minimálne o 50% vyššia mzda ako za prácu počas bežnej pracovnej doby, o 75% vyššia mzda za prácu počas dní voľna a o 100% vyššia mzda za prácu počas dní národných sviatkov.

 

3.8. Pracovná doba

V Bulharsku sa pracuje 5 dní v týždni, pričom týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť 40 hodín. Denný pracovný čas nesmie presiahnuť 8 hodín. Z prevádzkových dôvodov môžu zamestnávatelia predĺžiť pracovnú dobu zamestnancov avšak musia predložiť svoje rozhodnutie písomne a kompenzovať zamestnancom nadčas skrátením pracovnej doby v niektorý iný pracovný deň. Pracovná doba sa môže predĺžiť iba o 2 hodiny denne, teda na 10 hodín. Pracovná doba sa nemôže predĺžiť počas viac ako 20 po sebe nasledujúcich dní. Pri niektorých pozíciách môžu zamestnávatelia uzatvárať s pracovníkmi zmluvy, kde nie je stanovená fixná pracovná doba a v prípade potreby zamestnanec musí v práci ostať aj nad rámec pracovnej doby. Rovnako je možné uzatvoriť pracovnú zmluvu na výkon práce v rámci kratšej doby ako je pracovná doba ustanovená zákonom (práca na skrátený úväzok).

V prípade práce v noci, dĺžka pracovného týždňa nesmie prekročiť 35 hodín, teda 7 hodín cez noc. Práca v noci je charakterizovaná ako práca medzi 22.00 hod a 6.00 hod.

V rámci bežnej pracovnej doby majú zamestnanci nárok na prestávku, ktorá sa nezarátava do pracovnej doby. Prestávka na obed by nemala byť kratšia ako 30 minút.

Pracovníci a zamestnanci majú nárok na neprerušenú dobu odpočinku v trvaní najmenej 12 hodín medzi pracovnými dňami. V prípade 5 - dňového pracovného týždňa majú pracovníci a zamestnanci nárok na odpočinok v trvaní 2 po sebe nasledujúcich dní, z ktorých jeden zvyčajne pripadne na nedeľu. Inými slovami, pracovníci a zamestnanci majú nárok na neprerušenú dobu odpočinku v trvaní najmenej 48 hodín týždenne.  Kratší pracovný čas sa vzťahuje na tieto kategórie pracovníkov a zamestnancov:

- pracovníci a zamestnanci vykonávajúci prácu za osobitných podmienok, ktoré predstavujú riziko pre život a zdravie, ktoré sa nemôžu znížiť alebo zmierniť bez ohľadu na akékoľvek prijaté opatrenia a preto je zníženie počtu pracovných hodín jediným spôsobom ako obmedziť zdravotné riziká.

- pracovníci a zamestnanci mladší ako 18 rokov

Viac informácií o pracovnej dobe nájdete v Zákonníku práce dostupnom na stránke Ministerstva práce a sociálnych vecí v sekcii Dokumenty.

 

3.9. Dovolenka

Každý zamestnanec má nárok na dovolenku aspoň 20 dní počas kalendárneho roka, ale môže sa dohodnúť v kolektívnej zmluve aj viac dní dovolenky. V prípade prvého zamestnania majú zamestnanci nárok na ročnú dovolenku až po odpracovaní 8 mesiacov.

Sviatky v Bulharsku:

1. január - Nový rok

3.marec - Deň oslobodenia (Bulharský národný sviatok)

Veľká noc (4 dni od piatka do pondelka v apríli alebo v máji)

1. máj - Medzinárodný deň práce

6. máj - Deň armády a chrabrosti

24. máj - Deň slovanskej abecedy a kultúry

6. september - Deň nezávislosti

24.december - Vianoce

25.december - 1. sviatok vianočný

26.december - 2. sviatok vianočný

Zamestnanci majú nárok na práceneschopnosť v prípade choroby (bežnej alebo choroby z povolania), nehody v práci, rekonvalescencie, urgentných zdravotných zákrokov, testov, karantény alebo opatrovania chorého člena rodiny. Zamestnanci majú právo na finančnú kompenzáciu v prípade dočasnej práceneschopnosti. Pracujúce ženy majú nárok na materskú dovolenku 410 dní, pričom 45 dní sa musí vybrať pred narodením dieťaťa. Ak sú rodičia dieťaťa zosobášení alebo spolu žijú v jednej domácnosti, otec má nárok na 15 dní dovolenky, ktorá začína v deň, kedy je matka po pôrode prepustená z nemocnice. Keď dieťa dovŕši 6 mesiacov, otec je oprávnený vybrať si otcovskú dovolenku (namiesto matky) v rozpätí nevybraných dní materskej dovolenky (410 dní). Po skončení materskej dovolenky má matka nárok na dodatočnú dovolenku na výchovu dieťaťa až kým dieťa nedovŕši vek 2,5 roka. Na tento typ dovolenky má nárok aj otec dieťaťa, prípadne každý rodič, ktorý je zaviazaný pracovnou zmluvou.

Viac informácií o rôznych druhoch dovolenky je k dispozícii v Zákonníku práce na stránke Ministerstva práce a sociálnych vecí.

 

3.10.Ukončenie pracovného pomeru

Zamestnanie môže byť ukončené zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa, bez alebo s predchádzajúcim oznámením. Pracovný pomer je ukončený bez predchádzajúceho oznámenia v týchto najčastejších prípadoch: dohodou oboch strán, po ukončení prác, na ktoré bola dohoda uzatvorená, po uplynutí lehoty stanovenej v zmluve, keď sa osoba, ktorá je nahradená vráti do práce a ďalšie prípady uvedené v Zákonníku práce. Zamestnanec alebo zamestnávateľ môže ukončiť pracovný pomer aj upovedomením druhej strany o plánovanom odchode/prepustení. V tomto prípade sa druhá strana upovedomí aspoň 30 dní vopred (ak ide o prácu na dobu neurčitú) alebo 3 mesiace vopred (ak ide o prácu na dobu určitú).

Zamestnávateľ môže pracovnú zmluvu vypovedať písomným oznámení pracovníkovi alebo zamestnancovi v týchto prípadoch: keď je podnik alebo časť podniku uzavretý, v prípade poklesu objemu práce, keď podnik pozastaví svoju činnosť na viac ako 15 dní, keď pracovník alebo zamestnanec nie je schopný plniť výkonnosť a štandardy  kvality vo svojej práci a ďalšie prípady uvedené v Zákonníku práce.

V roku 2017 majú ženy nárok na odchod do dôchodku po dosiahnutí veku 61 rokov a majú odpracovaných 35 rokov a 4 mesiace. Muži majú nárok na odchod do dôchodku vo veku 64 rokov a majú odpracovaných 38 rokov a 4 mesiace. Osoby, ktoré nemajú nárok na dôchodok za vyššie uvedených podmienok, majú nárok na odchod do dôchodku vo veku 66 rokov, keď majú aspoň 15 rokov poistenia.

Okrem dôchodkov vyplácaných osobám, ktoré spĺňajú požiadavky týkajúce sa veku a počtu odpracovaných rokov, zákon o sociálnom poistení počíta s viacerými prípadmi, keď dôchodky sú splatné z rôznych dôvodov, napríklad dedičstvo, dôchodky za vojenskú službu, zdravotné postihnutie.

3.11. Zastupovanie pracovníkov

Zamestnanci majú právo slobodne sa združovať a vytvárať odbory podľa svojho výberu, majú právo kedykoľvek vstúpiť alebo vystúpiť z odborov.

Odborové zväzy reprezentujú a obhajujú záujmy svojich členov pred vládou a zamestnávateľmi v oblasti zamestnania, sociálneho zabezpečenia a životných štandardov. Zástupcovia odborov majú právo na informácie zo strany zamestnávateľa, právo žiadať o stretnutie so zamestnávateľom s cieľom informovať ho o problémoch pracovníkov, právo vstúpiť a pohybovať sa na pracovisku alebo ktorejkoľvek pracovnej divízii.

Odbory si môžu, v medziach zákona, spísať a zaviesť svoje vlastné predpisy a pravidlá, voliť členov do svojich orgánov a zástupcov, zavádzať akčné programy. Zástupcovia odborov na podnikovej úrovni majú právo zúčastňovať sa na navrhovaní vnútorných predpisov a pravidiel súvisiacich s oblasťou pracovno - právnych vzťahov, na ktoré ich musí prizvať zamestnávateľ. V každom podniku (spoločnosti) môžu zástupcovia odborov uzatvárať so zamestnávateľom kolektívnu pracovnú zmluvu.

V súčasnosti sú najpopulárnejšie národné odborové zväzy Konfederácia nezávislých odborových zväzov a Konfederácia práce ("Podkrepa").

3.12. Pracovné spory - štrajky

Kolektívne pracovné spory súvisiace so zamestnaním, sociálnym zabezpečením a životnými štandardami, sa riešia podľa Zákona o urovnávaní kolektívnych pracovných sporov. Pri kolektívnych pracovných sporoch sú zamestnanci zastupovaní členmi profesionálnej organizácie a zamestnávatelia svojimi zvolenými zástupcami. Kolektívne pracovné spory sa riešia priamym rokovaním medzi zamestnancami a zamestnávateľom (alebo ich zástupcami). Zamestnanci predložia svoje požiadavky písomne, rovnako ako mená svojich zástupcov. Ak sa nedosiahne dohoda medzi jednotlivými stranami alebo jedna strana odmietne rokovať, prípad môže byť vyriešený za pomoci mediačnej a /alebo dobrovoľnej arbitráže. V takomto prípade je možné obrátiť sa na odborové zväzy a asociácie zamestnávateľov a/alebo Národný inštitút pre zmier a arbitráž.

Ak sa požiadavky zamestnancov nesplnia, majú právo usporiadať štrajk, pričom si oblečú vhodné pásky, odznaky alebo iné podobné znamenia na znak protestu a umiestnia vhodné plagáty. Žiadna takáto akcia nemôže mať za následok výpoveď z práce. Zamestnanci alebo ich zástupcovia sú povinní informovať o prichádzajúcom štrajku zamestnávateľa alebo jeho zástupcov písomne, aspoň 7 dní vopred. Musia špecifikovať trvanie štrajku a subjekt, ktorý ho bude viesť. Zamestnanci majú právo na výstražný štrajk bez predošlého upovedomenia zamestnávateľa, nesmie však trvať viac ako jednu hodinu. Strany zapojené do štrajku sa usilujú o zmier prostredníctvom priameho vyjednávania, mediácie alebo inými vhodnými prostriedkami.

3.13. Odborná príprava

Odborné vzdelávanie v kontexte celoživotného vzdelávania

V Bulharsku je odborná príprava dostupná v rámci formálneho systému vzdelávania a odbornej prípravy a prostredníctvom rôznych foriem neformálneho vzdelávania.

Počiatočné a priebežné odborné vzdelávanie umožňuje získať vedomosti a zručnosti v určitej profesii, odborné kvalifikácie na rôznych úrovniach a nové kvalifikácie. Odborná príprava je dostupná na odborných školách a stredných odborných školách, špecializovaných stredných školách, špecializovaných akademických inštitúciách, licenčných centrách odborného vzdelávania, organizáciách zamestnávateľov a zamestnancov, mimovládnych organizáciách.

Odborné vzdelávanie pre dospelých je k dispozícii na odborných a špecializovaných stredných školách, z ktorých väčšina prevádzkuje licencované nezávislé strediská odborného vzdelávania. V auguste 2015 bolo 958 centier, ktoré mali licenciu od Národnej agentúry pre odborné vzdelávanie a prípravu a v ktorých boli k dispozícii rôzne odborné kurzy. 

Prebiehajúce odborné vzdelávanie na získanie špecifických, kľúčových alebo odborných kompetencií týkajúcich sa rôznych technologických procesov je dostupné prostredníctvom rôznych foriem neformálneho vzdelávania v podnikoch a firmách pôsobiacich v príslušných oblastiach.

Nový zákon o odbornom vzdelávaní a príprave zaviedol duálny systém odbornej prípravy, ktorý umožňuje získanie praktických zručností prostredníctvom pracovných skúseností. V rámci duálneho systému sú hodiny odbornej prípravy rozdelené medzi teoretickú prípravu poskytovanú na odbornej škole a prácu v spoločnosti.

Vzdelávanie a odborná príprava boli financované aj z grantov získaných z programov Európskej únie.

Európsky program pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport Erasmus+ bol spustený v roku 2014. Je založený na integrovanom prístupe, ktorý zabezpečuje efektívnu interakciu medzi všetkými sektormi v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Podporuje činnosti v oblasti školského vzdelávania, vyššieho vzdelávania, odborného vzdelávania a prípravy, vzdelávania dospelých a práce s mládežou.

 

4. Životné podmienky

4.1. Prehľad životných podmienok v Európe

Kvalita života - na čele programu sociálnej politiky EÚ

Priaznivé životné podmienky závisia od celého radu faktorov, ako napríklad kvalita zdravotníckych služieb, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo kvalitné dopravné zariadenia, uvádzané len ako ukážka niektorých aspektov, ktoré ovlyvňujú každodenný život a prácu občanov. Cieľom EÚ je neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať nové výzvy súčasnej Európy, ako napríklad sociálne vylúčené osoby alebo starnúce obyvateľstvo.

Zamestnanosť v Európe

Zlepšovanie pracovných príležitostí v Európe je pre EK hlavnou prioritou. S vyhliadkou na vyriešenie problému nezamestnanosti a zvýšenie mobility medzi zamestnaniami a regiónmi sa pripravuje a realizuje množstvo iniciatív na úrovni EÚ na podporu európskej stratégie zamestnanosti. 

Zdravie a zdravotná starostlivosť v EÚ

Zdravie má neoceniteľnú hodnotu, ovlyvňuje každodenný život ľudí a je preto dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Zdravé prostredie je nevyhnutné pre náš individuálny a profesionálny rozvoj a občania EÚ majú stále väčšie nároky, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a poskytovanie vysokokvalitných služieb zdravotnej starostlivosti. Pri cestovaní v rámci EÚ požadujú rýchly a jednoduchý prístup k lekárskemu ošetreniu. Zdravotné politiky EÚ sa zameriavajú na riešenie týchto potrieb. 

Vzdelávanie v EÚ

Vzdelávanie v Európe má hlboké korene a je veľmi rôznorodé. Už v roku 1976 sa ministri školstva rozhodli zriadiť informačnú sieť na lepšie porozumenie vzdelávacích politík a systémov v Európskom spoločenstve pozostávajúcom vtedy z 9 krajín. Toto odrážalo zásadu, že špecifický charakter systému vzdelávania v každom jednotlivom členskom štáte je potrebné plne rešpektovať, pričom je potrebné zlepšovať koordináciu vzájomného pôsobenia medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a systémami zamestnanosti. Eurydice, informačná sieť o vzdelávaní v Európe, oficiálne začala svoju činnosť v roku 1980. V roku 1986 sa spustením programu Erasmus pozornosť odklonila od informačných výmen a zamerala sa na študentské vyýmeny, ktoré sa pokladajú za jednu z najúspešnejších iniciatív v EÚ.

Doprava v EÚ

Doprava bola jednou z prvých spoločných politík vtedajšieho Európskeho spoločenstva. Od roku 1958, keď nadobudla platnosť Rímska zmluva, sa dopravná politika EÚ zameriavala na odstraňovanie cezhraničných prekážok medzi členskými štátmi a tak umožnila rýchlejší, účinnejši a lacnejší pohyb osôb a tovaru. Táto zásada je úzko spojená s ústredným cieľom EÚ vytvoriť dynamickú ekonomiku a súdržnú spoločnosť.

Schengenský priestor

Schengenský dohovor nadobudol účinnosť v marci 1995, zrušil hraničné kontroly v priestore signatárskych štátov a vytvoril jednotné vonkajšie hranice, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel.

 Letecká doprava

Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave prinieslo nižšie cestovné a širší výber prepravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ vytvorila aj súbor práv na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s leteckými cestujúcimi. 

Práva leteckých cestujúcich

Ako letecký cestujúci máte určité práva, pokiaľ ide o informácie o letoch a rezervácie, poškodenie batožiny, meškania, zrušenia letov, odmietnutie nástupu do lietadla, odškodnenie v prípade nehody alebo problémy s organizovanými dovolenkami. Tieto práva sa uplatňujú na pravidelné a charterové lety, domáce aj medzinárodné, z letiska EÚ alebo na letisko EÚ z letiska mimo územia EÚ, keď sú prevádzkované leteckou spoločnosťou EÚ.

Železničná doprava

Európsky železničný dopravný systém je charakteristický množstvom prekážok interoperability národných sietí. Rozdielne šírky rozchodov, rôzne systémy dodávok elektrického prúdu a veľké rozdiely v organizácii systémov riadenia železničnej dopravy spôsobujú výrazné meškanie na hraničných prechodoch a tým aj dodatočné náklady. Železničná doprava sa tak v posledných rokoch stala menej konkurencieschopnou ako napríklad cestná doprava. Na vyriešenie existujúcich problémov Európske spoločenstvo v rámci svojej spoločnej dopravnej politiky prijalo právne predpisy na prípravu cesty pre postupné vytváranie integrovaného železničného priestoru.

4.2. Politický, administratívny a právny systém

Bulharsko je parlamentnou republikou, v ktorej hlavou štátu je prezident. Bulharský politický systém je založený na princípe pluralizmu. Štátna moc sa delí na legislatívnu, výkonnú a súdnu.

Prezident je volený priamo, na obdobie 5 rokov. Po konzultácii s parlamentnými stranami, prezident poveruje predsedu najväčšej strany vytvorením vlády. Predseda vlády riadi, koordinuje a je zodpovedný za politiku vlády. Premiér je na čele Rady ministrov, ktorí riadia štátnu i zahraničnú politiku, na základe Ústavy a zákonov.

Legislatívna moc je sústredená v rukách Národného zhromaždenia, ktoré sa volí na 4 roky. Súdnictvo je nezávislé a tvoria ho nasledovné typy súdov: Najvyšší kasačný súd, Najvyšší správny súd, odvolacie, okresné, správne, miestne a vojenské súdy. Najvyšší kasačný súd kontroluje presné a jednotné uplatňovanie zákona všetkými súdmi. Najvyšší správny súd kontroluje presné a jednotné uplatňovanie zákona v oblasti správneho súdnictva a predpisov pri sporoch o zákonnosti aktov vytvorených Radou ministrov alebo jednotlivými ministarmi.

4.3. Príjmy a dane

Pravidlá a požiadavky na odvádzanie dane z príjmu fyzických osôb sú uvedené v zákone o zdaňovaní príjmov fyzických osôb. Daňový úrad je príslušný orgán vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa zdanenia príjmov.

Zdaňovacie pravidlá platia pre všetky miestne fyzické osoby (osoby, ktoré majú v Bulharsku trvalé bydlisko alebo bývajú na území Bulharska viac ako 183 dní v období 12 mesiacov a ktorých centrum záujmov je v Bulharsku) a cudzincov.

Miestne fyzické osoby sú povinné odvádzať daň z príjmu zo svojich finančných zdrojov nadobudnutých v Bulharsku a ďalších krajinách, zatiaľ čo cudzinci sú povinní odvádzať dane z príjmu z finančných zdrojov nadobudnutých v Bulharsku. Každý príjem za prácu vykonanú na území Bulharska alebo za služby poskytované v Bulharsku je predmetom zdanenia.

V roku 2008 sa príjem začal zdaňovať rovnou daňou vo výške 10%, spolu s možnosťou pre ďalšie daňové výhody (napríklad príjmy osôb, ktorých schopnosť pracovať je znížená o viac ako 50%, dary zdravotníckym organizáciám, Bulharský červený kríž, zariadenia starostlivosti o deti, kultúrne ištitúcie, mladé rodiny). Nárok na daňové zvýhodnenie vzniká v čase podania ročného daňového priznania. Neexistuje nezdaniteľné životné minimum, ale existuje zákonom stanovená minimálna čiastka výdavkov, ktorá je odpočítaná na účely výpočtu ročného zdaniteľného základu.

Ročná sadzba dane z príjmu právnických osôb 15% je pre živnostníkov a základ tejto dane sa vypočíta s prihliadnutím na odpočítateľné položky dane a odvádza sa v priebehu zdaňovacieho obdobia podľa platných daňových predpisov.

Sadzba dane z príjmov právnických osôb je 10%.

Štandardná DPH je 20% v Bulharsku. Znížená sadzba DPH 9% je na ubytovanie v hoteli.

 

4.4. Životné náklady

Podľa informácií bulharského Národného štatistického inštitútu z 3. štvrťroka 2016 priemerný príjem domácnosti je 1015,32 BGN mesačne a 436,26 BGN na osobu. Priemerné mesačné výdavky domácností sú 949,11 BGN a 407,81 BGN na osobu. Výdavky na stravu tvoria najväčšiu položku. Potraviny, nápoje a cigarety sú v Bulharsku stále lacnejšie ako v ostatných krajinách EÚ/EHP, čo vytvára značnú výhodu a robí životné náklady prijateľnejšími.

Priemerné ceny niektorých produktov (okrem potravín):

- palivá - A95 H - BGN 2,07/l, diesel B3 - BGN 2,07/l

- elektrina - 0,183 - 0,189 BGN / kWh

Náklady na obuv a odevy sa líšia, v závislosti od výrobcu, kvality a sezóny (zimné výpredaje sú pomerne typické).

4.5. Ubytovanie

Ubytovanie v Bulharsku je voľne dostupné a je jednoduché si prenajať alebo kúpiť byt alebo dom. Nehnuteľnosti je možné  si prenajať plne alebo čiastočne zariadené alebo nezariadené. Je tiež možné si prenajať izbu v nehnuteľnosti, kde bude nájomník bývať spolu s majiteľmi nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti na prenájom sú najdrahšie v Sofii a ďalších veľkých mestách, ako sú Varna a Plovdiv, kde náklady na prenájom môžu byť až desaťkrát vyššie ako v menších mestách. Nájomné zmluvy sa obvykle uzatvárajú medzi prenajímateľmi a nájomníkmi. Vo väčšine prípadov sa nájomné vypláca v hotovosti v určitý deň v mesiaci. Zvyčajne sa účty za spotrebu energií (voda, elektrina a kúrenie) nezahŕňajú do nájomného a sú platené nájomníkom pravidelne.
Pri nákupe / predaji bytu musí kupujúci aj predávajúci poskytnúť identifikačné doklady a predávajúci musí tiež predložiť doklady preukazujúce vlastníctvo nehnuteľnosti a overiť existenciu alebo absenciu bremien. Predajná transakcia prebieha pred notárom a je zapísaná do katastra nehnuteľností.

Ceny prenájmu a nehnuteľností sa pohybujú v závislosti od oblasti a podmienok ubytovania/nehnuteľnosti. Priemerná cena nehnuteľností vo väčších mestách je BGN 990 /m2 (Pleven) a BGN 1745/m2 (Sofia). V menších mestách sa ceny pohybujú medzi BGN 618 - 821/m2. 
Ponuky ubytovania sú inzerované realitnými kanceláriami, v miestnych a regionálnych printových médiách a na rôznych webových stránkach.

4.6. Zdravotníctvo

Systém zdravotníctva je v Bulharsku pod dohľadom Ministerstva zdravotníctva. Oblasť príspevkov do systému zdravotníctva riadi Národný fond zdravotného poistenia. Príspevky platia všetky osoby, ktoré sú zamestnané na základe pracovnej zmluvy alebo sú samostatne zárobkovo činné, pričom sa im zrážajú z mesačnej mzdy spolu s príspevkami do systému sociálneho poistenia. Samostatne zárobkovo činné osoby si platia príspevky do systému zdravotného zabezpečenia samostatne.

Poistené osoby majú nárok na profesionálne služby zdravotníkov alebo v zdravotníckych zariadeniach, ktorí/ktoré majú uzavretú zmluvu s Národným fondom zdravotného poistenia.

Ambulantná starostlivosť (mimo pohotovosti) je poskytovaná fyzickými a právnickými osobami, ktoré majú uzavretú zmluvu s Národným fondom zdravotného poistenia. Každý poistenec si vyberá svojho praktického lekára. V prípade, že prídete za svojim praktickým lekárom so zdravotným problémom pre vyriešenie ktorého je potrebné vyšetrenie u špecialistu vypíše Vám odporúčanie pre návštevu špecialistu. Keď navštívite praktického lekára alebo špecialistu na základe odporučenia praktického lekára, musíte zaplatiť poplatok BGN 2,90. V prípade hospitalizácie, ktorá nepresiahne 10 dní za rok sa denne platí poplatok BGN 5,40. Deti do 18 rokov, tehotné ženy, nepracujúci členovia rodiny, vojaci a niektoré iné skupiny ľudí sú vyňaté z uhrádzania poplatkov za výkon zdravotníckych služieb. Nepoistené osoby si hradia výdavky (poplatky) na zdravotné služby samy a v plnej miere. 

V Bulharsku existuje množstvo špecializovaných súkromných ordinácií a kliník. V prípade konzultácií alebo ošetrení v takýchto ordináciách, pacienti platia za príslušné služby bez ohľadu na to, či majú zdravotné poistenie alebo nie. Viac informácií o zdravotnom poistení a podmienkach využívania zdravotníckych služieb v Bulharsku je k dispozícii na webových stránkach Ministerstva zdravotníctva a Národného fondu zdravotného poistenia.

Číslo tieňovej linky záchranného systému je 112.

4.7. Systém vzdelávania

Systém vzdelávania v Bulharsku zahŕňa primárne, sekundárne a terciárne vzdelávanie. Vzdelávanie je povinné od veku 6 až 7 rokov. Deti, ktoré majú menej ako 3 roky môžu navštevovať jasle a deti medzi 3 a 5 rokov môžu navštevovať materské škôlky (štátne, obecné alebo súkromné). Štátne alebo obecné jasle a materské škôlky sú financované z rozpočtu centrálnej alebo miestnej správy. Rodičia platia poplatky vo výške stanovenej príslušnou obcou. Dva roky predtým ako dieťa nastúpi na základnú školu, ale nie neskôr ako rok, v ktorom dosiahne vek 5 rokov, má povinnosť navštevovať prípravnú triedu zriadenú v rámci materskej školy alebo školy.

Vzdelávanie na školách zahŕňa 2 stupne - primárny a sekundárny, zatiaľ čo výučba môže byť aj všeobecná a odborná. Primárne vzdelávanie je rozdelené do 2 úrovní - nižšie základné vzdelanie od 1. triedy až po 4. triedu a vyššie základné vzdelanie od 5. triedy po 8. triedu. Osvedčenie o ukončení základného vzdelania sa získava po absolvovaní 8. triedy a oprávňuje držiteľa osvedčenia pokračovať vo vzdelávaní. Stredný stupeň vzdelávania sa dosiahne absolvovaním 9. - 12. triedy  a úspešným urobením maturitnej skúšky, po ktorej sa žiakovi vystaví diplom, ktorý ho oprávňuje pokračovať vo vzdelávaní. 6 - bodová stupnica sa používa na posúdenie vedomostí a zručností žiakov.

Absolventi stredných škôl sa môžu rozhodnúť pokračovať v ďalšom vzdelávaní (terciárne). Môžu si vybrať z verejných i súkromných vysokých škôl. Tvoria ich univerzity, odborné vysoké školy a nezávislé vysoké školy. Nástup na vysokú školu vyžaduje absolvovanie výberového konania (testu). Školné na vysokých školách je stanovené Radou ministrov a je platené v rovnakých splátkach.

Vzdelávanie na školách je zadarmo pre všetky deti vo veku povinnej školskej dochádzky, ak sú ich rodičia zárobkovo činní na území Bulharska a sú občanmi EÚ/EHP alebo Švajčiarska. Viac informácií je k dispozícii na internetovej stránke Ministerstva školstva.

4.8. Kultúrny a spoločenský život

Podobne ako ostatné európske krajiny, aj Bulharsko ponúka bohatý a rozmanitý kultúrny a spoločenský život. Bulhari si užívajú svoj voľný čas pri jedle a pití mimo svojich domovov. Mnoho bulharských jedál a potravín je medzinárodne známych. Bulharská kuchyňa bola ocenená mnohými uznávanými gastronomickými expertami. Najznámejšie je bulharské víno a jogurt. Väčšina tradičných bulharských pokrmov nesie historický odkaz (z mytológie, tradičných náboženstiev a obradov), ktorý im prideľuje nádych exotiky a jedinečnosti.

Ak žijete v Bulharsku môžete tráviť svoj voľný čas napríklad aj čítaním, tancovaním v kluboch, návštevou koncertov, kina, divadla, opery, baletných predstavení, športových podujatí, vlastným športovaním alebo cestovaním v rámci krajiny. V Bulharsku nájdete veľa historických múzeí, komunitných centier, kultúrnych centier a knižníc. Vo väčších mestách sú divadlá. V každom meste je štadión a môžete si vybrať z veľkého počtu športových zariadení, tenisových kurtov a fitness - centier. Je tu mnoho rádio staníc, 3 národné televízne stanice.

Bulharsko má bohaté kultúrne dedičstvo. Veľa pamiatok patrí pod sieť kultúrneho dedičstva UNESCO. Spolu s rôznorodou a dychvyrážajúcou prírodnou scenériou, krajina ponúka kvalitné služby turistických a rekreačných zariadení situovaných v známych vysokohorských a prímorských rezortoch. Niektoré športy vrátane golfu, horolezectva, plachtenia, veslovania či jazdy na koni, sa stávajú čoraz viac populárne.

Fajčenie na verejných miestach je zakázané.

4.9. Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtie)

Narodenie

Každému novorodencovi sa vydáva rodný list s osobným identifikačným číslom, ktoré mu bolo pridelené. Rodný list vydáva miestna správa zodpovedná za miesto, kde sa dieťa narodilo, na základe identifikačných dokumentov oboch rodičov.

Manželstvo

V Bulharsku sú na právne účely uznané iba civilné sobáše. Civilné sobáše vyžadujú vzájomný súhlas nevesty a ženícha o vstupe do manželstva, ktorý musí byť predložený priradenému úradníkovi. Manželstvo môže uzavrieť akákoľvek osoba staršia ako 18 rokov a viac a výnimočne v prípadoch závažných dôvodov, môže manželstvo uzavrieť osoba vo veku 16 rokov, iba so zvláštnym povolením okresného súdu, sídliacom v meste, kde maloletý žiadateľ býva. Osoby, ktoré chcú uzavrieť manželstvo, sú povinné podať žiadosť na obci najneskôr 30 dní pred plánovaným dátumom sobáša. Potrebné dokumenty zahŕňajú: doklad totožnosti, vyhlásenie o tom, že neexistuje žiadna prekážka k manželstvu a lekárske potvrdenie. Svedkovia na svadbe sú dve osoby, ktorých úlohou je potvrdiť, že nevesta a ženích vstúpili do manželstva na základe vlastnej slobodnej vôle.

Smrť

Úmrtie je potvrdené písomne úmrtným listom, ktorý vydal príslušný lekár. Ak smrť nastane z neznámych príčin, musí sa kontaktovať polícia a irobiť pitva.

 4.10. Doprava

Bulharsko má rozvinutú pozemnú, lodnú a leteckú dopravu. Lodná doprava je prístupná pozdĺž Čierneho mora (východné Bulharsko), kde sú najväčšími prístavnými mestami Varna a Burgas a tiež po rieke Dunaj (sever Bulharska). Najväčšie letisko sa nachádza v hlavnom meste Sofia.

Vo väčších mestách sa môžete premiestniť z miesta na miesto vlastným autom, taxíkom alebo verejnou dopravou. Sofia je jediné mesto, v ktorom je možné cestovať električkou alebo metrom. Ak máte záujem cestovať verejnou dopravou a nie ste dieťa vo veku do 7 rokov, ste povinný preukázať sa platným cestovným lístkom, dopravnou kartou alebo iným dopravným lístkom. V tomto prípade môžete mať so sebou batožinu s rozmermi 60x40x60 cm. Dopravné karty si môžete zakúpiť v kanceláriách verejných dopravcov na autobusových zastávkach. Jednorazové cestovné lístky je možné si zakúpiť priamo u vodiča. Cena lístka je BGN 1,60.

Taktiež môžete využiť železničnú dopravu. Cestovný poriadok vlakov nájdete na internetovej stránke Bulharskej železničnej spoločnosti, v prípade autobusovej dopravy na web stránke Centrálnej autobusovej stanice.

Takmer v každom meste sú strážené parkoviská, ktoré ponúkajú stráženie áut za poplatok. Vo väčších mestách nájdete tiež požičovne áut. Prenájom áut je možné vybaviť aj v príletovej hale na letisku Sofia, stačí si to predtým skontrolovať na webových stránkach inzerujúcich túto službu.

5. Sociálne zabezpečenie a poistenie

Vaše práva sociálneho zabezpečenia v Bulharsku:

http://ec.europa.eu/employment_social/empl_portal/SSRinEU/Your%20social%20security%20rights%20in%20Bulgaria_sk.pdf

Posledná aktualizácia: 5/2017